Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106089
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu

(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: AGROROZKVET s. r. o., so sídlom Farma Praznov 1365, 017 01 Považská
Bystrica, IČO: 31 573 568, právne zastúpený: JUDr. Marián Rojko, advokát, so sídlom Železničná 90/12,
017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 020 921, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom
Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-137/2023 zo
dňa 25.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Trenčín (ďalej aj ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu ako
zamestnávateľa v období od 23.09.2022 do 07.12.2022 výkon inšpekcie práce týkajúci sa pracoviska
FarmaPraznov1365,01701PovažskáBystrica(ďalejajako„pracovisko“).Ovýsledkuvýkonuinšpekcie
práce bol spísaný Protokol č. ITN-264-2-2.3/P-A25-22 zo dňa 07.12.2022 (ďalej aj ako „protokol“), ktorý

bol v rovnaký deň aj prerokovaný so štatutárnym orgánom žalobcu (ďalej aj ako „účastník konania“),
konateľom A. B. C.. K vyjadreniu účastníka konania inšpektorka práce zaujala stanovisko, v zmysle
ktorého vyjadrenie konateľa vzala na vedomie, avšak vyjadrenie nemalo za následok zmenu protokolu,
preto bol protokol považovaný za prerokovaný a uzavretý. Protokol prevzal A. B. C. dňa 07.12.2022, čo
potvrdil svojím podpisom. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené jedno porušenie právneho predpisu
zo strany účastníka konania, za ktoré bolo začaté správne konanie, a to že účastník konania porušil
ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci

a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „zákon č. 82/2005 Z. z.“) tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa
23.09.2022 v čase o 18.15 hod. využíval na pracovisku Farma Praznov 1365, 017 01 Považská Bystrica
závislú prácu fyzickej osoby D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - dojič a nemal s ním
založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“).

2. Dňa 26.01.2023 bolo do elektronickej schránky účastníka konania zaslané oznámenie o začatí
správneho konania o uložení pokuty. Predmetné oznámenie o začatí správneho konania bolo
účastníkovi konania doručené dňa 30.01.2023. Žiadosťou zaslanou do elektronickej schránky orgánu
verejnej správy prvého stupňa dňa 31.01.2023 účastník konania požiadal o zaslanie kópie výpovedeD. E. a E. C.. Orgán verejnej správy prvého stupňa zaslal účastníkovi konania požadované doklady
dňa 02.02.2023. Žalobca sa k začatiu správneho konania o uložení pokuty vyjadril podaním zo
dňa 06.02.2023, ktorým zároveň požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia z dôvodu

zabezpečenia právneho zastúpenia. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že sa nedopustil nelegálneho
zamestnávania, pretože D. E. sa dňa 23.09.2022 nachádzal v priestoroch účastníka konania z dôvodu,
že tam bol ubytovaný, avšak nevykonával pre účastníka konania žiadnu činnosť a túto ani nemohol,
pretože čas 18.15 hod. je už po pracovnej dobe. Menovaný sa k žalobcovi dostavil za účelom dojednania
podmienok, a pretože je v podstate bezdomovec, požiadal tiež o poskytnutie ubytovania. V predmetný

deň s ním bolo vykonané školenie bezpečnosti práce a požiarnej ochrany (ďalej aj ako „školenie BOZP
a PO“), pričom do práce mal nastúpiť v pondelok 26.09.2022. Účastník konania predložil k svojmu
vyjadreniu vnútorný predpis a čestné prehlásenie D. E. zo dňa 01.12.2022. Orgán verejnej správy
prvého stupňa predĺžil žalobcovi lehotu na podanie vyjadrenia o 10 dní odo dňa doručenia odpovede
na žiadosť o predĺženie lehoty. Zároveň orgán verejnej správy prvého stupňa dňa 28.02.2023 oznámil
žalobcovi predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia v správnom konaní o 60 dní od začatia správneho

konania, nakoľko plynula lehota, ktorá bola poskytnutá na podanie vyjadrenia prostredníctvom právneho
zástupcu. Právny zástupca žalobcu zaslal dňa 09.03.2023 orgánu verejnej správy prvého stupňa
stanovisko k začatiu správneho konania spolu s plnomocenstvom na zastupovanie žalobcu v správnom
konaní. Z predmetného vyjadrenia vyplývajú skutočnosti zhodné s tými, ktoré boli predmetom vyjadrenia
žalobcu v skôr podanom vyjadrení zo dňa 06.02.2023.

Prvostupňové rozhodnutie

3.OrgánverejnejsprávyprvéhostupňavydalvoveciRozhodnutieč.370/2022/2.0/Bzodňa21.03.2023,
ktorým uložil žalobcovi ako účastníkovi konania pokutu podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1

zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov(ďalejajako„zákonč.125/2006Z.z.“)vovýške2000eurzaporušeniepovinnostivyplývajúcej
z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., ktorého sa
zamestnávateľ AGROROZKVET s.r.o., so sídlom Farma Praznov 1365, 017 01 Považská Bystrica,

IČO: 31 573 568, dopustil tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 23.09.2022 v
čase o 18.15 hod. využíval na pracovisku F. G. XXXX, XXX XX G. H. závislú prácu fyzickej osoby D.
E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu – dojič a nemal s ním založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu – Zákonník práce (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Orgán
verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že v predmetnom

prípade vychádzal zo zoznamu kontrolovaných osôb na pracovisku spísanom dňa 23.09.2022 v čase
o 18.15 hod., v ktorom bolo uvedených 5 fyzických osôb vykonávajúcich závislú prácu pre účastníka
konania: E. H., G. H., I. B., G. J. a D. E.. Výkonom inšpekcie práce a overovaním v Registri poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že
prví štyria zamestnanci majú u žalobcu uzatvorený pracovnoprávny vzťah a sú účastníkmi sociálneho

poistenia prihlásenými do tohto registra poistencov, avšak kontrolou bolo zistené, že fyzická osoba D.
E. nebol v tomto registri prihlásený ako zamestnanec účastníka konania. Na základe tejto skutočnosti
bola dňa 23.09.2022 s menovanou fyzickou osobou spísaná zápisnica o podaní informácie a vysvetlenie
dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku. Posúdením vyjadrenia menovaného do zápisnice o
podaní informácie dospel orgán verejnej správy prvého stupňa k záveru, že menovaný vykonával v čase

uvedenom vo výroku prvostupňového rozhodnutia pre účastníka konania ako zamestnávateľa činnosť,
ktorá spĺňala znaky závislej práce, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Nakoľko
vo vyjadreniach zamestnanca a zamestnávateľa nenastal žiaden rozpor vzhľadom na sankcionovaný
správny delikt, prvostupňový orgán verejnej správy vyhodnotil skutkový stav tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. K tvrdeniu, že menovaný D. E. nevykonával závislú prácu

v uvedenom čase u účastníka konania orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na zápisnicu o
podaní informácie s konateľkou účastníka konania zo dňa 23.09.2022 A. C., ktorá na otázku, akú prácu
táto fyzická osoba konkrétne vykonávala, uviedla, že „preplachoval stroj po dojení, oplachoval konvy“.
Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa je teda jednoznačným spôsobom uvedené, že menovaná
fyzická osoba vykonávala konkrétnu prácu. Zároveň v zápisnici o podaní informácie uviedla, že „zavolali

pána E. na skúšku, či takúto prácu dokáže robiť“. Zákonník práce však nedáva možnosť vyskúšať si
zamestnanca za účelom zistenia, či je na danú pozíciu vhodný a spĺňa schopnosti požadované pre túto
pozíciu,bezzaloženiapracovnoprávnehovzťahu.Jedinýinštitútoprávňujúcizamestnávateľa„odskúšať“
prácu zamestnanca je upravený v § 45 Zákonníka práce (skúšobná doba). Podľa orgánu verejnej správyprvého stupňa tvrdenie žalobcu, že uvedený čas spáchania správneho deliktu (o 18.15 hod.) nebol
pracovným časom, neznamená, že zamestnanci nemohli o tomto čase prácu vykonávať. Do úvahy
prichádza viacero možností, napríklad môže to byť práca nadčas, prípadne zamestnanci vykonávaním

prác porušili vnútorný predpis žalobcu. Poukázal tiež na vyjadrenie žalobcu v protokole, kde uviedol, že
v čase kontroly zamestnanci končili pracovnú činnosť, čím potvrdil, že zamestnanci vykonávali prácu.
Žalobca si teda sám rozporuje, nakoľko vo vyjadrení k začatiu správneho konania uviedol, že čas
18.15 hod. nie je pracovným časom, pričom vo vyjadrení k protokolu uviedol, že zamestnanci končili
pracovnú činnosť, pričom podľa vnútorného poriadku žalobcu pracovný čas končí 17.30 hod. Orgán

verejnej správy prvého stupňa tiež poukázal na to, že v čase kontroly vykonávali na kontrolovanej
prevádzke prácu ďalšie 4 osoby. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie D. E. orgán verejnej správy prvého
stupňa uviedol, že predmetné čestné vyhlásenie možno pripustiť iba v prípade, ak by išlo o čestné
vyhlásenie účastníka konania podľa § 39 ods. 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“). Orgán verejnej správy prvého
stupňa sa zaoberal predmetným čestným vyhlásením, ktoré však v súvislosti so skutočnosťou, že D.

E. už poskytol informácie pri začatí výkonu inšpekcie práce, vyhodnotil tak, že na čestné vyhlásenie
ako na dôkaz správnom konaní neprihliadal. K tvrdeniu, že menovaný D. E. zle počuje, pri kladení
otázok odpovedal podľa toho, čo si myslel, že sa ho pýtali, správny orgán poukázal na skutočnosť, že
medzi položenými otázkami a odpoveďami na ne je vecná logická súvislosť, naviac D. E. ku každej
odpovedi na otázku pripojil svoj podpis, čo znamená, že pri podpisovaní zápisnice o podaní informácie

mal možnosť opraviť jednotlivé odpovede, ktoré by boli nesprávne zaznamenané. Orgán verejnej správy
prvéhostupňatiežpoznamenal,žepredpodpísanímzápisniceopodaníinformácieboliD.E.akonateľka
A. C. inšpektormi práce poučení o povinnosti na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora pre
práce poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce a tiež boli oboznámení s ustanoveniami
zákona inšpekcie práce a s povinnosť podať pravdivé a úplné vysvetlenie pred orgánom štátnej správy.

Menovaní tiež svojim podpisom potvrdili, že porozumeli poučeniu a inšpektorovi práce poskytli pravdivé
informácie, pričom poučenia boli menovanými osobami vlastnoručne podpísané. Orgán verejnej správy
prvého stupňa aj vzhľadom na judikatúru prikladal prvotným informáciám získaným na pracovisku, ktoré
boli podané spontánne bez toho, aby boli akokoľvek ovplyvnené, vyššiu dôkaznú silu. Orgán verejnej
správy prvého stupňa mal na základe uvedených skutočností za objektívne zistené a preukázané, že

závislá práca D. E. bola vykonávaná pre účastníka konania a to bez uzatvoreného pracovnoprávneho
vzťahu. Nakoľko žalobca k začatiu správneho konania nepredložil žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré
by boli v rozpore so zisteným nedostatkom, ktorý je predmetom správneho konania, orgán verejnej
správy prvého stupňa pri rozhodovaní o ukladaní pokuty vychádzal zo skutkového stavu zisteného
počas výkonu inšpekcie práce, vychádzal z dokladov a listín, ktoré sú uvedené v protokole. Pokiaľ

ide o mieru zavinenia, orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že správne delikty postihované
podľa zákona č. 125/2006 Z. z. sú správnymi deliktami postihovanými bez ohľadu na zavinenie. Ide
o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti
zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za
správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením iných

zamestnancov alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Orgán verejnej správy prvého stupňa pri
ukladaní pokuty za porušenie právnych predpisov zohľadnil jej preventívne pôsobenie pri určovaní výšky
pokuty prihliadol v súlade s § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. aj na závažnosť zisteného porušenia
povinností a závažnosť jeho následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú
v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené

porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa
alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku. Orgán verejnej
správy prvého stupňa považoval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka
konania za závažné, nakoľko išlo o závažné porušenie základných povinností účastníka konania, ktoré
mohlo mať za následok závažné sociálne dopady, napríklad aj v prípade úrazu pracovného úrazu a

ohrozenie zamestnanca pri absencii úrazového poistenia, pričom závažnosť spočíva aj v tom, že pri
neuzatvorení pracovnoprávneho vzťahu sa fyzická osoba neskôr nemôže účinne domáhať ochrany
v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a taktiež sa do istej miery dostáva do sociálnej neistoty, načo
správny orgán pri určovaní výšky sankcie prihliadal v neprospech účastníka konania. Orgán verejnej
správy prvého stupňa prihliadol pri ukladaní pokuty na skutočnosť, že zamestnávateľ v čase výkonu

inšpekcie práce realizoval predmet svojej činnosti prostredníctvom piatich zamestnancov, pričom rizika
sú v prípade porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania irelevantné, orgán verejnej správy prvého
stupňa veľkosť zamestnávateľa vyhodnotil v prospech účastník konania pri určovaní výšky sankcie.
Orgán verejnej správy prvého stupňa mal za to, že účastník konania v tomto prípade naplnil skutkovúpodstatu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. vo
vzťahu k jednému zamestnancovi, s čím príslušný právny predpis spája povinnosť uloženia sankcie
vo forme pokuty v minimálnej výške 2 000,- eur. Orgán verejnej správy prvého stupňa tiež vzal do

úvahy skutočnosť, že v tomto prípade ide o úzko zameraný výkon inšpekcie práce, teda nedostatky v
iných oblastiach, ktoré spadajú do kompetencií inšpekcie práce neboli predmetom zisťovania. Zároveň
uviedol, že sa nejednalo o opakované zistenia nedostatku, na čo správny orgán prihliadol v prospech
účastníka konania. Po zhodnotení všetkých kritérií orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru,
že výška pokuty je primeraná, nakoľko plní funkciu výchovu aj represívnu a má postihovať protiprávne

konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Orgán
verejnej správy prvého stupňa mal za to, že výška sankcie, uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej
sadzby, je dostatočná a v tomto prípade nie je potrebné uložiť vyššiu sankciu. Taktiež prihliadol
na veľkosť zamestnávateľa, a teda orgán verejnej správy prvého stupňa mal záujem na zachovaní
podnikateľského subjektu účastníka konania. Pri určovaní výšky pokuty dostatočne prihliadal na práva
samotnéhoúčastníkakonania,alezároveňdodržalajsvojupovinnosťchrániťzáujmyštátuaspoločnosti,

práva a záujmy fyzických osôb – zamestnancov a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, v zmysle §
3 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa názoru orgánu verejnej správy prvého stupňa takto určená pokuta je
dostatočne odôvodnená, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a plní svoj výchovný aj represívny
účel.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie zo dňa 19.04.2023, v ktorom navrhol
prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Namietal správnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia a tvrdil,
že neporušil zákaz nelegálneho zamestnávateľa s tým, že menovaný D. E. nevykonával závislú prácu.
Žalobca tiež namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa neprihliadol na čestné vyhlásenie D. E.,
prvostupňovérozhodnutiejevrozporespríslušnýmiustanoveniamiSprávnehoporiadkuanevychádzalo

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalobca mal v odvolaní za to, že zápisnicu o podaní informácie nie je
možné považovať za autentický výstup z výsluchu, pretože inšpektori upravovali a formulovali vyjadrenia
D. E.. Samotná zápisnica, do ktorej boli doplnené parafrázy výpovede kontrolovanej osoby, môže tvoriť
podklad pre začatie správneho konania, avšak bez toho, aby tieto zistené skutočnosti boli následne
verifikované výsluchom kontrolovanej osoby v súlade s § 35 Správneho poriadku, prostredníctvom

ústneho pojednávania v zmysle § 21 Správneho poriadku. Zároveň namietal, že orgán verejnej správy
prvého stupňa nevzal do úvahy naplnenie všetkých znakov závislej práce zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka
práce, konkrétne poskytnutie mzdy alebo odmeny zamestnávateľom.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného

5. O včas podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný ako
odvolací správny orgán rozhodnutím č. O - 137/2023 zo dňa 25.05.2023 tak, že odvolanie účastníka
konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný
po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že orgán verejnej správy prvého stupňa

jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 nadväzovať na
§ 2 ods. 2 písm. b) a zákona č. 82/2005 Z. z. Žalovaný mal za to, že žalobca nepredložil nijaké dôkazy,
ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinností. Orgán verejnej správy prvého
stupňa podľa žalovaného pri vydaní prvostupňového rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce.

Berúcnazreteľobsahpredloženýchlistinnýchdôkazov,hodnotiacichjednotlivoivovzájomnejsúvislosti,
žalovaný záverom konštatoval, že postih žalobcu za zistené porušenie je dôvodný a vecne správne
vyvodený. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že orgán verejnej správy prvého stupňa neprihliadol na
čestné vyhlásenie D. E. a naopak prihliadol iba na vyjadrenie D. E. a A. E. C. vykonané do zápisníc
o podaní informácie, žalovaný uviedol, že prvotné výpovede sú spontánne, majú svoju výpovednú

hodnotu, vykazujú vierohodnosť, sú urobené priamo na mieste, preto sa inšpektor práce opiera o prvú
výpoveď, ako jeden z relevantných dôkazov. Žalovaný vyhodnotil čestné vyhlásenie ako účelové v snahe
vyhnúť sa sankcii za porušenie právnych predpisov. Poukázal pritom na ustanovenie § 39 Správneho
poriadku, podľa ktorého môže čestné vyhlásenie urobiť len účastník konania a nie je prípustné zo strany
iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní. K tvrdeniu žalobcu, že správny orgán rozpore s § 3 ods.

2 Správneho poriadku neposkytol D. E. v súvislosti s jeho vypočutím potrebné poučenia a prvostupňové
rozhodnutie tak nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, žalovaný poukázal na to, že inšpektor
práce pred tým, ako spíše zápisnicu o podaní informácie o vysvetlenie dôvodu prítomnosti fyzickej osoby
na pracovisku kontrolovanú osobu riadne poučí, že musí odpovedať na položené otázky pravdivo a žeza marenie výkonu inšpekcie práce môže inšpektor práce uložiť poriadkovú pokutu. Zároveň uviedol,
že zápisnica obsahuje len informácie, ktoré poskytol kontrolovaný zamestnanec. Po zdokumentovaní
získaných informácií je výpoveď inšpektorom práce opätovne prečítaná a až následne ju kontrolovaný

zamestnanec na znak súhlasu a pravdivosti podpíše. Žalovaný mal za to, že i keby D. E. slabšie
počul, svoj podpis pripojil k tvrdeniu, s ktorým súhlasí, teda, že pred podpisom si otázky a odpovede
prečítal. Ak by boli iné zapísané, než sa vyjadril, mal možnosť tieto odpovede opraviť. Poukázal
tiež na to, že v zápisnici o podaní informácie sú uvedené jednoduché otázky, jednoduchej vetnej
konštrukcie, sú zrozumiteľné, jednoznačné, ktorým rozumejú aj ľudia bez potreby vyššieho vzdelania,

medzi položenými otázkami a odpoveďami je vecná súvislosť. Inšpektor práce do odpovedi neuvádzal
svojvoľné odpovede, ani neupravoval odpovede. Napríklad, inšpektor práce nemohol vedieť, od akého
dňa D. E. prišiel na dané pracovisko. Účelom položených otázok bolo zistenie skutočností potrebných
z dôvodu konkrétnosti, určitosti a nezameniteľnosti skutkových okolností, ku ktorým dopytovaná osoba
informácie poskytuje. Zápisnica o podaní informácie je určitý formulár, v ktorom uvedené otázky sú už
predpripravené s tým, že ich účelom je zachytenie skutočného stavu na kontrolovanom pracovisku. K

nenariadeniu ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že toto nebolo potrebné nariadiť, nakoľko v danej
veci sa vyjadril dňa 23.09.2022 aj žalobca ako zamestnávateľ prostredníctvom štatutárneho zástupcu a
medzi vyjadreniami fyzickej osoby a zamestnávateľa nenastal rozpor v tvrdeniach. Nariadenie ústneho
pojednávania je teda výlučne na úvahe správneho orgánu, pričom v danej veci nebolo potrebné
uskutočniť ústne pojednávanie, nakoľko povaha veci si to nevyžadovala. Pokiaľ správne orgány v

danom prípade nenariadili ústne pojednávanie za účelom opätovného výsluchu účastníka konania,
nepostupovali v konaní v rozpore so zákonom, a teda nezaťažili konanie takou vadou, ktorá by
mohla mať sama osebe za následok nezákonnosť rozhodnutia, na ktorú by musel súd v procese
súdneho prieskumu prihliadať z úradnej povinnosti. Žalovaný poukázal na to, že získané informácie
od kontrolovaných osôb premietnuté do zápisníc dostatočne objasňujú skutkovú podstatu a povahu

porušenia právnych predpisov. Žalovaný tiež uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa
vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s tým, prečo výsluchy svedkov nevykonal, resp. prečo
zápisnice o podaní informácie kontrolovaných fyzických osôb majú pre správny orgán svoju dostatočnú
výpovednúhodnotu.Žalovanýktvrdeniužalobcu,žemenovanýD.E.sanachádzalvpriestorochžalobcu
z dôvodu, že bol v týchto priestoroch ubytovaný, uviedol, že nespochybňuje, že D. E. mohol byť aj

ubytovaný u žalobcu, čo však nevylučuje, že v čase výkonu inšpekcie práce vykonával závislú prácu.
K tvrdeniu, že D. E. nevykonával v čase výkonu inšpekcie práce prácu dojiča, ani inú závislú činnosť
a pracovať mal začať až od pondelka 26.09.2022, žalovaný uviedol, že do zápisnice D. E. poskytol
vyjadrenie, podľa ktorého vykonával prácu u žalobcu aj v deň kontroly už od 4.45 hod., pričom prácu na
pracovisku vykonával už dňa 19.09.2022. Inšpektorát práce čas spáchania správneho deliktu naviazal

na deň a čas uvedený vo výroku rozhodnutia, nakoľko v tento deň, teda 23.09.2022, bol zistený skutočný
výkon závislej práce menovanou osobou, ktorý bol potvrdený zápisnicami o podaní informácie fyzickou
osobou aj zamestnávateľom. Žalovaný tiež poukázal na kartu poistenca zo Sociálnej poisťovne, podľa
údajov ktorej bol do Registra poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou
poisťovňou prihlásený D. E. dňa 23.09.2022, s dátumom vzniku pracovnoprávneho vzťahu 23.09.2022,

a preto neobstojí podľa žalovaného argument žalobcu o tom, že D. E. mal nastúpiť do zamestnania až od
pondelka 26.09.2022. Ak by mal účastník konania s D. E. uzatvorený pracovnoprávny vzťah, ktorý mal
vzniknúť odo dňa 26.09.2022, nebol by zamestnanec prihlásený s dátumom vzniku pracovnoprávneho
vzťahu 23.09.2022, ale až 26.09.2022. Pokiaľ ide o školenie BOZP a PO žalovaný uviedol, že aj tieto
sa majú realizovať v rámci uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. D. E. v zápisnici neuviedol, že

v daný deň sa zúčastnil pracovného pohovoru a školenia BOZP a PO, pričom tvrdenie o pracovnom
pohovore a školení je obsiahnuté až v čestnom vyhlásení D. E. zo dňa 01.12.2022, ktoré žalobca
predložil až v rámci vyjadrenia k začatiu správneho konania. K argumentácii žalobcu v odvolaní týkajúcej
sa vymedzenia závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce žalovaný uviedol, že aktuálna právna
úprava Zákonníka práce už nezahrňuje odplatnosť výkonu práce, resp. odmeňovanie zamestnanca za

určujúci prvok pojmu závislej práce. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že účastník konania
nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Pokiaľ
ide o výšku uloženej pokuty žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri určovaní výšky
pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2
písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Žalovaný tiež konštatoval, že orgán verejnej

správy prvého stupňa uložil pokutu v dolnej hranici určeného sankčného rozpätia, resp. v minimálnej
výške určeného sankčného rozpätia. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom orgánu verejnej správy
prvého stupňa, ktorý na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty a dospel k záveru, žeargumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a
účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

Správna žaloba – žalobné body

6. Žalobca sa správnou žalobou vo veciach správneho trestania podanou v zákonnej lehote domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ako aj prvostupňového

rozhodnutia podľa § 191 ods. 3 SSP a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie a rozpor výroku a odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Napriek tomu, že ustanovenie § 42 ods. 1 Zákonníka práce vyžaduje
uzatvorenie pracovnej zmluvy v písomnej forme, nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy
Zákonník práce nepostihuje neplatnosťou. Pracovný pomer je platne dohodnutý aj na základe ústne

uzavretej pracovnej zmluvy, resp. i konkludentne. Ak zamestnanec nastúpi do práce, hoci s ním
zamestnávateľ neuzavrel pracovnú zmluvu v písomnej forme, pracovný pomer platne vznikne. Písomnú
pracovnú zmluvu, ktorá by bola právne relevantnou skutočnosťou založenia pracovného pomeru, treba
uzavrieť najneskôr v deň nástupu do práce. Ak pracovnú zmluvu účastníci podpíšu neskôr, Zákonník
práce vychádza zo zásady, že pracovný pomer bol založený na základe ústnej pracovnej zmluvy a jej

písomné vyhotovenie by sa považovalo len za potvrdenie o vzniku pracovného pomeru. Ku konsenzu
medzi žalobcom a D. E. ohľadom vzniku pracovného pomeru teda došlo. Ústne uzatvorenú dohodu
potvrdil v zápisnici aj D. E.. Pokiaľ žalobca pri výkone inšpekcie nepredložil písomnú pracovnú zmluvu,
toto nepredstavuje jej neexistenciu alebo neplatnosť. Jedná sa síce o porušenie Zákonníka práce, jej
následkom však nie je neplatnosť pracovnej zmluvy a teda nejedná sa o nelegálne zamestnávanie.

Žalovaný mal preto voči žalobcovi postupovať ako pri porušení Zákonníka práce pre neuzatvorenie
pracovnej zmluvy v písomnej forme. Pokiaľ žalovaný a prvostupňový správny orgán toto kvalifikovali ako
nelegálne zamestnávanie, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je
dôvod na jeho zrušenie.

8. Žalobca zároveň uviedol, že nespôsobil žiadnu ujmu D. E. ani štátu titulom daní a odvodov, žalobca
sa nijako neobohatil, naopak napadnuté rozhodnutie predstavuje pre žalobcu ako osobu zaoberajúcu
sa živočíšnou a poľnohospodárskou výrobou existenčné ohrozenie.

9. Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nepoužili správny právny

predpis, a to ustanovenia zákona č. 82/2005 Z. z., výsledkom čoho je, že došlo zo strany žalovaného k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím je daný zrušovací dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
Od žalovaného sa v súlade s § 3 ods. 1 Správneho poriadku očakávalo, že bude postupovať v konaní v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Zároveň je povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného sa naopak vyznačuje prílišným formalizmom v rámci posudzovania
nelegálneho zamestnávania s následkom nesprávneho právneho posúdenia predmetnej veci. Žalobca
poukázalvovšeobecnostinapodstatunesprávnehoprávnehoposúdenia,citovalsúvisiacukomentárovú
literatúru ako aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 4/2009 zo dňa
27.04.2010, podľa ktorého „nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového

stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady,
aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávna právne posúdenie veci konkrétne spočíva v
tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju
nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju
nesprávne aplikoval.“ Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci pre nesprávnu interpretáciu a aplikáciu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
a) zákona č. 82/2005 Z. z. na prípad žalobcu.

10. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nesprávne vychádzal zo striktne gramatického výkladu právnej
normy a opomenul tak jej teleologický výklad a teda interpretáciu tohto ustanovenia z hľadiska jeho účelu

a zmyslu. V dôsledku pochybenia na strane žalovaného tak v rámci administratívneho konania nebola
splnenápodmienkapodľaust.§46Správnehoporiadku.Vtejtosúvislostižalobcapoukázalnajudikatúru
Ústavného súdu SR týkajúcu sa princípu materiálneho právneho štátu, ktorý spočíva okrem iného v
tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať arozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS
10/99, tieţ II. ÚS 234/03) a princípu právnej istoty, ktorý musí byť rešpektovaný v každom rozhodnutí
orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve

na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických
osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09; ÚS 17/1999 Nález z 22. septembra 1999 Zbierka nálezov
a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999 Nález z 13. októbra 1999 Zbierka
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; I.ÚS 10/98; I.ÚS 54/02 Nález z 13. novembra
2002 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 – II. polrok, s. 750).

11. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že povinnosťou žalovaného je vykonať výklad a aplikáciu
právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. v kontexte
s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Postup žalovaného žalobca
považoval za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania
stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z.z. konštatoval zákaz nelegálneho

zamestnávania. Žalobca mal za to, že naplnenie skutkovej podstaty deliktu nelegálneho zamestnávania
posúdil žalovaný len po formálnej stránke, ale bolo jeho povinnosťou vykonať posúdenie aj po stránke
materiálnej, t. j. vykladať dikciu nelegálneho zamestnávania v zmysle jej kvalitatívneho obsahu a
vykonať dokazovanie spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že zamestnávateľ zamestnával
zamestnanca v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.

z. Účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred
nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí
byť materiálny a nie formálny.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto zamietnuť a zotrval na skutočnostiach
a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný k argumentácii
žalobcu, že správny orgán nesprávne právne posúdil predmetnú vec a že pokiaľ žalobca pri výkone
inšpekcie nepredložil písomnú pracovnú zmluvu, toto nepredstavuje jej neexistenciu alebo neplatnosť,

nakoľko pracovný pomer je platne dohodnutý aj na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy, resp. i
konkludentne, uviedol, že z dokladov obsiahnutých v administratívnom spise, konkrétne z vyjadrenia
konateľa žalobcu A. B. C. k protokolu vyplýva, že s D. E. sa dohodli, že v pondelok nastúpi do
zamestnania na dohodu o pracovnej činnosti. Konateľka žalobcu A. E. C. do zápisnice o podaní
informácie zamestnávateľom dňa 23.09.2022 na otázku. „Aký druh pracovnoprávneho vzťahu ste s touto

fyzickou osobou uzatvorili?“ odpovedala. „Zatiaľ žiadny. Dnes je tu prvý krát od posledného odhlásenia
zo Soc. poisťovne. Ak sa osvedčí pôjde na dohodu, max. na tri týždne, pokiaľ sa bude dojiť.“ D. E.
do zápisnice o podaní informácie dňa 23.09.2022 na otázku č. 2: „Dohodli ste sa na tom ústne alebo
písomne? Máte uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu?“, odpovedal: „Zatiaľ len ústne sme sa
dohodli, nič mi zatiaľ nedali podpísať, nemám ani dohodu ani zmluvu, povedali, že ma vyskúšajú, ak sa

osvedčím, dajú mi dohodu.“ Teda tak ako konatelia žalobcu tak aj D. E. zhodne tvrdili, že D. E. bude
u žalobcu vykonávať práce na základe dohody o pracovnej činnosti. Žalobca však žiadnu dohodu o
pracovnej činnosti nepredložil. Podľa § 228a ods. 3 Zákonníka práce dohodu o pracovnej činnosti je
zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť
uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času

a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

13. Žalovaný opätovne zdôraznil, že výkon práce D. E. bol zistený 23.09.2023, pričom bol potvrdený
D. E. a štatutárnym zástupcom A. E. C. a A. B. C.. Žalovaný bol prihlásený do Sociálnej poisťovne

elektronicky dňa 23.09.2022 o 18.53 h od 23.09.2022. Nelegálneho zamestnávania sa žalobca dopustil
dňa 23.09.2022 o 18.15 h. Ak by sa malo akceptovať tvrdenie o ústne založenom pracovnom
pomere, v predmetnej veci tak nie je možné učiniť, nakoľko inšpekciou práce a správnym konaním
bolo preukázané, že medzi zamestnávateľom a zamestnancom nedošlo k dohode o podstatných
náležitostiach pracovnej zmluvy a to - deň nástupu do práce, nakoľko k výkonu práce došlo už dňa

23.09.2022 (potvrdené výslovne aj zápisnicami o podaní informácie), pričom žalobca tvrdí, že k nemu
malo dôjsť až 26.09.2022, a rovnako nedošlo k dohode o mzdových podmienkach, keďže D. E. v
zápisnici o podaní informácie k otázke, týkajúcej sa dohodnutia výšky odmeny uviedol, že zatiaľ sa
nedohodol. Žalovaný zároveň uviedol, že ak by mal žalobca s D. E. uzatvorený pracovnoprávnyvzťah, ktorý mal vzniknúť odo dňa 26.09.2022, nebol by zamestnanec prihlásený s dátumom vzniku
pracovnoprávneho vzťahu dňa 23.09.2022, ale dňa 26.09.2022.

14. Žalovaný mal za to, že v správnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo
stranyžalobcunepochybnezistenéaobjektívnepreukázané.Vrámciprocesurozhodovaniasažalovaný
aj orgán verejnej správy prvého stupňa riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru
žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého
rozhodnutia zo strany konajúceho súdu.

15. Žalovaný považoval výšku uloženej pokuty za dostatočnú a zohľadňujúcu konkrétny prípad žalobcu
a zároveň uviedol, že správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto
rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným
spôsobom zdôvodnil, správna úvaha pri tejto výške bola použitá v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z.
Zároveň poukázal na to, že správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby.

16. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom
správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov,
postupoval tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu
má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k

správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa všetkými námietkami
žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými
námietkami žalobcu náležite a dostatočne vysporiadal.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

17. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného vyjadrením, v ktorom uviedol, že na podanej
správnej žalobe trvá. Zároveň tvrdil, že žalovaný vyjadrenia konateľov a D. E. nesprávne interpretuje.
Z ich vyjadrení nemožno konštatovať, že D. E. bude u žalobcu vykonávať práce na základe
dohody o pracovnej činnosti. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca a D. E. mali uzatvoriť

dohodu o pracovnej činnosti. Žalobca mal za to, že všetky náležitosti pracovnej zmluvy boli splnené
a preukázané. Vo zvyšnej časti žalobca reprodukoval námietky uvedené vo svojej správnej žalobe.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby, podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym
súdom

18. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to
v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná

správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

19. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie
vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 16.04.2025.

Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho
súdu od 10.03.2025 do 17.04.2025.

20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.22. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide
o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

23. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a

dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie
otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v
ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie
a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

26. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania
správneho deliktu (dňa 23.09.2022), teda v znení účinnom do 31.12.2022, nelegálne zamestnávanie je

zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom (Napríklad zákon č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný
zákonník), ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v
znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.).

27. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu
(dňa 23.09.2022), teda v znení účinnom do 31.12.2022, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne

zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

28. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania
správnehodeliktu(dňa23.09.2022),tedavzneníúčinnomdo31.12.2022, inšpektorátpráceuložípokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur

do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.

29. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu (dňa
23.09.2022), teda v znení účinnom do 31.12.2022, pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch

rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

30. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu
(dňa 23.09.2022), teda v znení účinnom do 31.12.2022, Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa
odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

31. Podľa § 21 ods. 3 veta prvá zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania správneho
deliktu (dňa 23.09.2022), teda v znení účinnom do 31.12.2022, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods.
1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d)
až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,26) ak tento zákon neustanovuje

inak. Pri vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia
podľa tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia
sa účastníkovi konania vydá príslušný doklad.

32. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu
(dňa 23.09.2022), teda v znení účinnom do 31.10.2022, závislá práca je práca vykonávaná

vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom
pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom.

33. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov

fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súd rozhoduje
na základe včas podanej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu (správny
súd je zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak). Žalobca
musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body),

a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach
správneho trestania, kde zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny
súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo
skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané

orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

34. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
inšpektorátu práce o uložení pokuty žalobcovi podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona
č. 125/2006 Z. z. vo výške 2 000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v

nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že porušil
zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 23.09.2022 v čase o 18.15 hod. využíval na pracovisku
Farma Praznov 1365, 017 01 Považská Bystrica závislú prácu fyzickej osoby D. E., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý vykonával závislú prácu – dojič a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného
predpisu – Zákonník práce. Správny súd preto posúdil žalobu žalobcu ako správnu žalobu vo veciach

správneho trestania, pretože sa týka rozhodovania orgánov verejnej správy o sankcii za porušenie
povinností uložených žalobcovi všeobecne záväzným právnym predpisom, a to v podobe uloženia
pokuty. Išlo teda o rozhodovanie orgánu verejnej správy o vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti
za protiprávne konanie (správny delikt).

35. Predmetom zákona č. 125/2006 Z. z. je ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v
oblasti inšpekcie práce, taktiež zákon vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie
práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu a ustanovuje práva a povinnosti
inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1 citovaného zákona). Vykonávanie
inšpekcie práce zabezpečuje podľa § 7 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce ako orgán

štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, a to prostredníctvom inšpektorov práce (§ 7 ods. 12 citovaného
zákona). Ustanovenie § 12 ods. 1 citovaného zákona vymedzuje oprávnenia inšpektora práce pri
samotnom výkone inšpekcie a ustanovenie § 12 ods. 2 upravuje jeho oprávnenia v nadväznosti na
výsledky inšpekcie práce. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie,
ktorého náležitosti stanovuje § 14 citovaného zákona. Následne na podklade zistení zachytených v

protokole o výsledku inšpekcie práce správny orgán zaháji správne konanie vo veci uloženia pokuty.
Protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje
však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto
dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.36. V posudzovanom prípade boli vykonanou inšpekciou práce u žalobcu zistené porušenie právnych
predpisov(zákonač.82/2005Z.z.),ktorébolozdokumentovanévprotokole. Žalobcabolsankcionovaný

za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, keď využíval na svojom pracovisku dňa 23.09.2022
v čase o 18.15 hod. závislú prácu fyzickej osoby D. E., s ktorým nemal založený pracovnoprávny
vzťah. Protokol obsahuje sumár zistených skutkových okolností, uvedenie úvah, ktoré ovplyvnili
hodnotenie dôkazov v nadväznosti na použitie právnych predpisov, podľa ktorých orgán verejnej správy
postupoval, ako aj vyjadrenie konateľa žalobcu. V Protokole sú opísané všetky skutočnosti zistené

z vykonaných dôkazov. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že v dôsledku zisteného
porušenia pracovnoprávnych predpisov začal Inšpektorát práce Trenčín (orgán verejnej správy prvého
stupňa) správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. Oznámenie o
začatí správneho konania o uložení pokuty bolo žalobcovi doručené 30.01.2023.

37. Správny poriadok (§ 32 ods. 1), ktorý sa vzťahuje na konanie podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.

z. (správne delikty), ukladá orgánu verejnej správy povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci.
Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú
vec rozhodujúci význam. Pokiaľ ide o administratívne trestanie, t. j. konanie, v rámci ktorého príslušné
orgány verejnej správy objasňujú okolnosti svedčiace o spáchaní určitého protiprávneho konania a
za toto preukázané protiprávne konanie ukladajú v zmysle príslušných zákonov tresty a iné zákonné

opatrenia deliktuálne zodpovedným osobám, na takéto osobitné správne konania sa v zmysle ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR vzťahujú
zásady trestného konania, ktoré musia orgány verejnej správy pri objasňovaní správnych deliktov
dodržiavať a v ich zmysle viesť príslušné konanie, vrátane vyhodnotenia zisteného skutkového stavu
veci. Medzi zásady trestného konania, vo vzťahu k dokazovaniu možno zaradiť zásadu vyhľadávaciu,

zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností.
Bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci teda spočíva na orgáne verejnej správy. Orgán
verejnej správy je povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti, nemôže byť viazaný len na podklady,
ktoré mu poskytnú účastníci konania. Dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo, vrátane toho, čo uviedol účastník konania.

38. Z obsahu administratívneho spisu ako i odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že
orgán verejnej správy prvého stupňa pri dokazovaní vychádzal najmä zo Zoznamu kontrolovaných osôb,
zo Zápisnice o podaní informácie zo dňa 23.09.2022 – D. E., zo Zápisnice o podaní informácie zo dňa

23.09.2022 – A. E. C. – konateľka žalobcu, z Odpisu registrovaného subjektu z registra právnických
osôb a podnikateľov a z Karty poistenca zo Sociálnej poisťovne – D. E., pričom vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu. Nepovažoval sa nutné vykonať
ďalšie dokazovanie. Žalovaný sa ako odvolací orgán po vykonaní všetkých zabezpečených dôkazov,
ktoré vyhodnotil stotožnil so správnou úvahou orgánu verejnej správy prvého stupňa, a to že žalobca

využíval závislú prácu menovanej osoby vyššie opísaným spôsobom.

39. Správny súd má z obsahu administratívneho spisu, hodnotiac vyššie uvedené dôkazy za
preukázané, že kontrolovaná osoba D. E. vykonával pre žalobcu závislú prácu minimálne dňa
23.09.2022, čo bez pochybností potvrdzuje i Zápisnica o podaní informácie zo dňa 23.09.2022 – D. E.

a Zápisnica o podaní informácie zo dňa 23.09.2022 – A. E. C. – konateľka žalobcu, v zmysle ktorých
dotknutá fyzická osoba v tento deň pracovala, t. j. začala vykonávať činnosť v prospech zamestnávateľa,
keď konateľka žalobcu A. E. C. uviedla, že D. E. v tento deň „preplachoval stroj po dojení, oplachoval
konvy“, pričom na otázku aký druh pracovnoprávneho vzťahu s touto osobou uzatvorili odpovedala, že
„zatiaľ žiadny. Dnes je tu prvý krát od posledného odhlásenia zo Sociálnej poisťovne. Ak sa osvedčí,

pôjde na dohodu max. na 3 týždne, pokiaľ sa bude dojiť.“ Uvedené zodpovedalo aj vyjadreniu D. E.,
ktorý uviedol, že dňa 23.09.2022 „dojil som ráno o 4.45hod - 7.00 hod., o 15.45 hod som dojil znova
asi do 19.00 hod.“ a k uzatvoreniu pracovnej zmluvy alebo dohody uviedol, že „zatiaľ len ústne sme
sa dohodli, nič mi nedali podpísať, nemám ani dohodu ani zmluvu, povedali, že ma vyskúšajú, ak sa
osvedčím, dajú mi dohodu“. Zároveň mal správny súd z Karty poistenca zo Sociálnej poisťovne za

preukázané, že žalobca dotknutú fyzickú osobu v tento deň (23.09.2022 o 18.53 hod.) elektronicky
prihlásil do príslušného registra Sociálnej poisťovne ku dňu 23.09.2022, t.j. ku dňu, kedy mala dotknutá
osoba skutočne začať vykonávať závislú prácu. Vzhľadom na uvedené dôkazy neobstojí námietka
žalobcu, že medzi žalobcom a menovanou osobou došlo k ústnemu uzavretiu pracovnej zmluvy, nakoľkotakáto skutočnosť nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a nevyplýva z vykonaných dôkazov.
Z výpovedí vyplýva, že v prípade D. E. nebol dňa 23.09.2022 uzatvorený pracovnoprávny vzťah medzi
ním a žalobcom a nebola uzatvorená pracovná zmluva ani v ústnej forme, ako to uviedol žalobca

v správnej žalobe. Z vykonaného dokazovania nevyplýva ani to, že by mal byť pracovnoprávny vzťah
založený pracovnou zmluvou, keď D. E. ako aj A. E. C. uviedli, že pôjde o prácu na dohodu o pracovnej
činnosti a konateľ A. B. C. vo vyjadrení k protokolu uviedol „...dohodli sme sa, že v pondelok nastúpi
do zamestnania na dohodu“. Uvedené skutočnosti nasvedčujú, že hoci žalobca správnym orgánom
nepredložil žiadnu dohodu o pracovnej činnosti, na ktorej platnosť sa vyžaduje, aby bola uzatvorená

písomne (§ 228a ods. 3 Zákonníka práce), správny orgány dospeli k logickému a presvedčivému záveru,
žežalobcaneuzavrelsD.E.pracovnúzmluvuanivústnejformeamieniluzavrieťibadohoduopracovnej
činnosti (čo napokon zodpovedalo aj Karte poistenca zo Sociálnej poisťovne, z ktorej vyplýva Typ
poistenej FO – 55. Dohoda o pracovnej činnosti bez dôchodkového poistenia – pravidelný príjem).
Tvrdenie žalobcu (uvedené vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe), že z vyjadrení
D. E. a A. E. C. nemožno konštatovať, že D. E. bude u žalobcu vykonávať práce na základe dohody

o pracovnej činnosti teda jednoznačne nezodpovedá dôkazom zabezpečeným správnymi orgánmi.
Zároveň možno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že ani v posudzovanom prípade nedošlo v čase
výkonu inšpekcie práce k dohode o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy medzi D. E. a
žalobcom, konkrétne pokiaľ ide o deň nástupu do práce (§ 43 ods. 1písm. c) Zákonníka práce), keď
konateľ žalobcu A. B. C. vo vyjadrení k protokolu ako aj žalobca v odvolaní proti prvostupňovému

rozhodnutiu zhodne uviedli, že D. E. mal nastúpiť do práce až v pondelok dňa 26.09.2022, čomu
však nezodpovedajú výpovede samotného D. E., A. E. C. ako ani informácie z Karty poistenca zo
Sociálnej poisťovne, z ktorých vyplynul dátum nástupu do práce dňa 23.09.2022. Správny súd preto
dospel záveru, že orgán verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovaný správne vyhodnotili zistený
skutkový stav, že fyzická osoba D. E. dňa 23.09.2022 vykonával závislú prácu u žalobcu bez založenia

pracovnoprávneho vzťahu a tvrdenie žalobcu o ústne uzatvorenej pracovnej zmluve v čase výkonu
inšpekcie práce predstavovala len účelovú argumentáciu žalobcu v snahe vyhnúť sa sankčnému postihu
za spáchaný správny delikt.

40. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia, správny súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú,

nakoľko žalobca v správnej žalobe nekonkretizoval, v čom má spočívať nesprávnosť posúdenia veci
správnymi orgánmi na konkrétne skutkový stav. Žalobca sa obmedzil iba na všeobecné konštatovanie
o nesprávnosti použitého právneho predpisu, prílišný formalizmus žalovaného v rámci posudzovania
nelegálneho zamestnávania, neaplikácie teleologického výkladu pri aplikácii ustanovení zákona č.
82/2005 Z. z. Prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým žalobca

dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia všeobecného nesúhlasu so skutkovými a
právnymi závermi žalovaného (navyše nekorešpondujúcich so zisteným skutkovým stavom), tieto samé
o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok
nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne
nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami

logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie
sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska
k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa
žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol
spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným,

len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie
nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu
k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny
súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných
žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom

uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

41. Správny súd tiež uvádza, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a žalovaného uvádza
preskúmateľné, komplexné a logické závery vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a k hodnoteniu námietok
žalobcu, v nadväznosti na čo, nie je námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí

hodnotená ako dôvodná. Zároveň je táto námietka v logickom rozpore so súčasne namietaným
nedostatočne spoľahlivo zisteným skutkovým stavom, pretože ak má byť dôvodom nezákonnosti
nepreskúmateľnosť, nie je možné efektívne namietať iné skutočnosti, a teda ani nedostatočne spoľahlivo
zistený skutkový stav. Vada nepreskúmateľnosti predmetných rozhodnutí ako celkov, správnym súdomnie je konštatovaná. Záver, na ktorom postavili správny orgány svoje rozhodnutie, je v odôvodnení ich
rozhodnutí vymedzený a vyjadrený jasne a spôsobom, ktorý nedáva priestor pre pochybnosti o tom, čo
dôvodom pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti žalobcu za spáchaný správny delikt.

42. Správny súd hodnotiac obsah administratívneho spisu konštatuje, že tak orgán verejnej správy
prvého stupňa ako i žalovaný v danom prípade disponovali dostatočnými a relevantnými dôkazmi
jednoznačne preukazujúcimi spáchanie zisteného deliktu, pričom vydali rozhodnutia, ktoré vychádzali z
dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a boli vydané za

riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3
ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku.

43. Správny súd konštatuje, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré správny
orgán uložil pokutu, patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv.
inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie

právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je
protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré ukladá správny orgán
sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný
už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie,
alebo o opomenutie. Teda pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je

úplne nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov
zamestnávateľa, alebo iných subjektov ako zamestnávateľa a ani okolnosť, že zamestnávateľ následne
dodatočne odstránil zistený nedostatok. Na úseku nelegálneho zamestnávania sa tak jedná o správny
delikt právnickej osoby alebo fyzickej osoby postihovaný bez ohľadu na zavinenie, pre ktorý je príznačná
tzv. objektívna zodpovednosť, pri ktorej sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti a nie zavinenie.

Správny súd zároveň dopĺňa, že keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu za zistený správny
delikt, žalobca sa môže z tejto zodpovednosti vyviniť len za predpokladu, že predloží relevantné dôkazy
preukazujúce, že zistený správny delikt vôbec nespáchal, avšak v prejednávanom prípade takýto dôkaz,
ktorý by osvedčoval uvedenú skutočnosť žalobcom predložený nebol.

44. Pokiaľ ide o uloženú sankciu (pokutu vo výške 2 000 eur), správny súd v prvom rade uvádza, že
žalobca nenamietal výšku uloženej pokuty (okrem všeobecnej konštatácie, že rozhodnutie žalovaného
predstavuje pre žalobcu existenčné ohrozenie), ani správny súd nežiadal o sankčnú moderáciu (§
198 SSP). Žalobnú argumentáciu smeroval výlučne k otázke (ne)porušenia zákazu nelegálneho
zamestnávania (konkrétne povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2

písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.), teda skutočnosť, ktorá bola podkladom pre začatie konania o uložení
pokuty. Správny súd nezistil porušenie zásad ukladania trestov. Výšku pokuty považuje za primeranú,
uloženú v rozsahu zákonného limitu ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. Orgánmi
verejnej správy boli zohľadnené všetky okolnosti porušenia uvedenej povinnosti, prihliadli na to, aby
výška pokuty mala preventívny a represívny charakter a zároveň, aby pôsobila výchovne na žalobcu.

Pri určení výšky pokuty orgány verejnej správy vyhodnotili kritériá uvedené v ust. § 19 ods. 6 zákona č.
125/2006 Z. z. - z odôvodnenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že orgán verejnej
správy sa podrobne zaoberal všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na výšku uloženej sankcie, počnúc
závažnosťou zisteného porušenia povinností a závažnosti ich následkov, vyhodnotením priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností.

45. Pretože v danom prípade ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, správny súd
preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov podľa § 195 písm. a) až e) SSP, keď existuje výnimka
z viazanosti správneho súdu v žalobe uplatnenými žalobnými dôvodmi, pričom nezistil dôvody pre
zrušenie preskúmavaných rozhodnutí nad rozsah a dôvody uvedené v správnej žalobe.

46. Na základe všetkých uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im
predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebosčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na
náhradu trov konania nepriznal.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.