Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 4, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200723
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6018200723.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu

(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: Slovenská akadémia vied, so sídlom Štefánikova 49, 814 38 Bratislava, IČO:
00 037 869, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova
5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
MF/015505/2018-243/1078 zo dňa 20.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „MŠVVaŠ SR“ alebo
„poskytovateľ“) ako poskytovateľ uzatvorilo dňa 22.08.2013 so Slovenskou akadémiou vied (ďalej len
„SAV“ alebo „žalobca“ alebo „prijímateľ“) ako prijímateľom Zmluvu o poskytnutí nevratného finančného
príspevku (ďalej len „Zmluva o NFP“) v znení dodatkov, predmetom ktorej bola úprava zmluvných
podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného

finančného príspevku (ďalej len „NFP“) zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít
projektu: Výskumné centrum progresívnych materiálov a technológií pre súčasné a budúce aplikácie
„PROMATECH“, Operačný program: Výskum a vývoj (ďalej aj len „projekt“). Poskytnutý NFP je tvorený
prostriedkami európskej únie (ďalej len „EÚ“) a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „ŠR
SR“), pričom poskytovateľ a prijímateľ sa v Zmluve o NFP dohodli, že celkové oprávnené výdavky
na realizáciu aktivít projektu predstavujú sumu 22 192 045,17 eur s tým, že poskytovateľ poskytne
prijímateľovinenávratnýfinančnýpríspevokzeurópskehofonduregionálnehorozvoja(ďalejlen„EFRR“)

vo výške 18 863 238,39 eur a zo ŠR SR vo výške 3 328 806,78 eur, čo spolu predstavuje sumu
22 192 045,17 eur a v percentuálnom vyjadrení do 100 % z celkových oprávnených výdavkov na
realizáciu aktivít projektu.

2. Žalobca pri realizácii aktivít projektu uzatvoril s firmou HANT BA, a.s., so sídlom Považské Podhradie
77, 017 04 Považská Bystrica, IČO: 36 328 375 ako zhotoviteľom (ďalej len „zhotoviteľ“) Zmluvu
o dielo a Zmluvu o inštalácii prístrojového vybavenia č. 184/E/0623 zo dňa 30.04.2013 (ďalej len

„Zmluva o dielo“), predmetom ktorej bolo vybudovanie Výskumného centra progresívnych materiálov
a technológií, ktoré pozostávalo z vybudovania stavby – Pavilónu materiálových vied SAV (ďalej len
„Pavilón“) a rekonštrukcia časti Historickej budovy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej
len „Historická budova UPJŠ“) pre potreby priestorov laboratórií, dodania a inštalácie technickéhoa prístrojového vybavenia jednotlivých laboratórií. Prílohou Zmluvy o dielo bola aj cenová ponuka, ktorá
obsahovala špecifikáciu cenových prác pre Pavilón so sumou 6 072 736,80 eur a pre Historickú budovu
UPJŠ so sumou 2 056 444,80 eur (ďalej len „cenová ponuka“).

3. Spoločnosť KPMG Slovensko, spol. s r.o. ako orgán auditu (ďalej len „orgán auditu“) na základe
Poverenia ministra financií SR v znení dodatkov vykonal u žalobcu v období od 31.03.2015 do
16.11.2015 vládny audit č. A695, K4211 (ďalej len „vládny audit“) za účelom získania uistenia
o oprávnenosti výdavkov na vybranej vzorke operácií Operačného programu: Výskum a vývoj v súlade

s čl. 62 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006. Na overenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti
vynaložených verejných prostriedkov využil orgán auditu inštitút prizvanej osoby – znalca v Odbore
stavebníctvo a odvetvie Odhad hodnoty stavebných prác, ktorého úlohou bolo stanovenie všeobecnej
hodnoty stavebných prác Výskumného centra progresívnych materiálov a technológií ku dňu 30.04.2013
a stanovenie, či predmetné stavebné práce boli obstarané v primeranej cene. Prizvaný znalec A. B. C.
postupoval podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení

všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z.“) a vypracoval Znalecký
posudok č. 26/2015 zo dňa 29.08.2015 (ďalej len „Znalecký posudok č. 26/2015“), na základe ktorého
bolo zistené, že ceny stavebných prác podľa Zmluvy o dielo boli navýšené oproti cenám zisteným
znaleckým posudkom o sumu výdavkov 4 975 732,11 eur. Celková suma neoprávnených výdavkov,
ktorá bola uhradená prijímateľom zhotoviteľovi za dodávku stavebných prác fakturovaných v rámci

overovaných žiadostí o platbu predstavovala výšku 1 307 686,64 eur.

4. Orgán auditu vypracoval Predbežnú čiastkovú správu z vládneho auditu, ku ktorej sa žalobca
vyjadril vyjadrením zo dňa 19.11.2015, prílohou ktorého boli dva znalecké posudky Ústavu stavebnej
ekonomiky (ďalej len „znalecká organizácia“), a to Znalecký posudok č. 170/2015 zo dňa 14.09.2015,

predmetom ktorého bolo posúdenie oprávnenosti nákladov na rekonštrukciu Historickej budovy UPJŠ
v rámci realizácie projektu (ďalej len „Znalecký posudok č. 170/2015“) a Znalecký posudok č. 186/2015
zo dňa 22.10.2015, predmetom ktorého bolo posúdenie oprávnenosti nákladov na výstavbu Pavilónu
v rámci realizácie projektu (ďalej len „Znalecký posudok č. 186/2015“). Znalecká organizácia v oboch
znaleckých posudkoch dospela k záveru, že vynaložené náklady boli opodstatnené a primerané.

K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril aj orgán auditu vyjadrením zo dňa 30.11.2015, ktorým čiastočne
vyhovel námietkam žalobcu v časti týkajúcej sa nedostatkov verejného obstarávania, pričom uviedol,
že nedostatky a odporúčania týkajúce sa verejného obstarávania budú z predbežnej čiastkovej správy
z vládneho auditu vypustené a v časti nedostatkov týkajúcich sa porušenia finančnej disciplíny námietky
orgán auditu neakceptoval. Čiastková správa z vládneho auditu bola vypracovaná dňa 01.12.2015

a následne bola predmetom prerokovania dňa 07.12.2015, z čoho bola vyhotovená zápisnica. Vládny
audit bol ukončený dňa 08.12.2025 predložením Čiastkovej správy z vládneho auditu žalobcovi, v ktorej
bolo identifikované porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRPVS“)
nehospodárne vynaloženými výdavkami vo výške 1 307 686,64 eur. V rámci overovaných žiadostí

o platbu boli zahrnuté faktúry vystavené zhotoviteľom, ktoré vzišli z procesu verejného obstarávania
nadlimitná zákazka, súťažný dialóg, na predmet konania „Vybudovanie výskumného centra“ a ktoré
žalobca uhradil celkom v sume 1 661 336,94 eur.

5. Orgán auditu oznámil Úradu vládneho auditu (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“)

výsledky vládneho auditu pre zabezpečenie správneho konania. Orgán verejnej správy prvého stupňa
na základe oznámenia listom zo dňa 20.04.2018 oznámil žalobcovi začatie správneho konania podľa
§ 31 ods. 4 ZoRPVS a poučil ho v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) o jeho právach,
vrátane práva vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia

podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Na oznámenie o začatí správneho konania žalobca reagoval
listom zo dňa 30.04.2018, v ktorom uviedol, že trvá na svojom stanovisku uvedenom vo Vyjadrení k
Predbežnej čiastkovej správe z vládneho auditu a na Vyjadrení k Zápisnici o prerokovaní Predbežnej
čiastkovej správy z vládneho auditu. Orgán verejnej správy prvého stupňa listom zo dňa 11.05.2018
upovedomil žalobcu opätovne o jeho práve vyjadriť sa pred rozhodnutím k jeho podkladom, k spôsobu

ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca listom zo dňa 16.05.2018 opätovne zotrval
na svojom Vyjadrení k Predbežnej čiastkovej správe z vládneho auditu a na Vyjadrení k Zápisnici o
prerokovaní Predbežnej čiastkovej správy z vládneho auditu, pričom pripojil predmetné stanoviská,Znalecký posudok č. 170/2015 a Znalecký posudok č. 186/2015, ktoré boli vypracované na základe
objednávky zhotoviteľa.

6. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. 176/6781/18/19 zo dňa 21.06.2018 (ďalej aj
ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 31 ods. 4 a ods. 9 ZoRPVS uložil žalobcovi podľa § 31 ods.
1 písm. n) ZoRPVS povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v
sume 1 170 430,99 eur do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a v prípade
nezaplatenia odvodu v stanovenom termíne mu uložil povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo

sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou
uloženého odvodu. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
vládnym auditom a po posúdení správnym orgánom bolo zistené, že žalobca nedodržal podmienky
hospodárnosti pri vynakladaní verejných prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy o NFP. Pri
overovaní hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti vynaložených verejných prostriedkov, vychádzajúc
zo Znaleckého posudku č. 26/2015 bolo zistené, že ceny stavebných prác podľa Zmluvy o dielo zo

dňa 30.04.2013 boli navýšené oproti cenám zisteným znaleckým posudkom. V rámci overovaných
žiadostí o platbu bolo toto navýšenie vyčíslené vo výške 1 307 686,64 eur s DPH. Orgán verejnej
správy prvého stupňa vychádzajúc zo súdnej praxe v prípadoch, keď pri navýšení identifikovanom v
znaleckom posudku je prípustná tolerancia výšky ceny, uplatnil akceptovateľnú odchýlku vo výške 20
% z hodnoty ceny stavebných prác vychádzajúcich zo znaleckého rozsudku. Pri uplatnení tolerancie

20 % predstavovalo navýšenie 1 170 430,997 eur s DPH. Uhradením uvedených výdavkov došlo
k porušeniu podmienok stanovených v článku 3 bod 3. 2 Zmluvy o NFP v spojení s článkom 14
ods. 1 písm. d) a písm. k) Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o NFP (ďalej len „VZP“)
a následne k nesplneniu článku 14 ods. 3 VZP. Uvedeným konaním účastník konania porušil pravidlá
a podmienky, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté a ktorých nesplnenie bolo spojené s

povinnosťou vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, čím bola naplnená skutková podstata
porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS. Orgán verejnej správy prvého stupňa
zároveň uviedol, že za porušenie finančnej disciplíny je účastník konania podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS
povinný odviesť finančné prostriedky, a to vo výške porušenia finančnej disciplíny v čiastke 1 170 430,99
eur, z toho prostriedky EÚ v sume 194 866,34 eur a prostriedky ŠR SR v sume 175 564,65 eur. Ďalej je

povinný zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, teda zo
sumy 1 170 430,99 eur za každý začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu v prípade, ak tento
nebudezaplatenývlehotenajneskôrdopätnástichdníododňaprávoplatnostirozhodnutia.Penáleplynú
až do dňa zaplatenia odvodu. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia k
námietke neobjektívnosti a nepodloženosti Znaleckého posudku č. 26/2015 uviedol, že nie je oprávnený

posudzovať správnosť znaleckého posudku a z neho vyplývajúce závery, iba hodnotí, či úvahy znalca
zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym
orgánom. Správny orgán nemôže svojvoľne označiť znalecký posudok za nesprávny a nahradiť ho
vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Správny orgán môže posúdiť postup orgánu auditu
pri obstaraní znaleckého posudku a zastáva názor, že orgán auditu orgán postupoval správne, keď si

na posúdenie odbornej stránky veci obstaral znalca.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľko z jeho odôvodnenia možno vyvodiť,
že orgán verejnej správy prvého stupňa svoje závery oprel len o Znalecký posudok č. 26/2015 a

nevysvetlil, prečo považoval za správny tento znalecký posudok a nie dva znalecké posudky predložené
žalobcom, ktoré sa zaoberali tou istou otázkou. Podľa účastníka konania v rozhodnutí absentovala
správna úvaha o tom, prečo je v tomto konaní rozhodujúci záver Znaleckého posudku č. 26/2015.
Žalobca ako účastník konania v odvolaní ďalej namietal, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
nie je zrejmé, ako správny orgán dospel ku konečnému vyčísleniu sumy 1 170 430, 99 eur, v ktorej je

uložený odvod. Účastník konania tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a spochybňoval
výsledky Znaleckého posudku č. 26/2015, nakoľko znalec nezohľadnil špecifiká projektu, znalecký
posudok trpí závažnými nedostatkami a správny orgán nedostatočne vyhodnotil proti sebe stojace
znalecké posudky. Podľa žalobcu cena diela bola predmetom viacerých kontrol (aj orgánu auditu) a
neboli identifikované závažné nedostatky s následnou finančnou sankciou. Znalec nebol objektívny

pri vypracovaní znaleckého posudku, čo vyplýva aj zo znalcom uvedeného vyjadrenia „v prípade
zdokladovania ceny prác, materiálov a poddodávok daňovými dokladmi sa táto cena môže upraviť podľa
skutočnosti“. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa podľa účastníka konania nevysporiadal s protisebe stojacimi znaleckými posudkami, aby bolo možné uzavrieť odstránenie vzájomných rozporov, čiže
správnym orgánom nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci.

8. Žalovaný ako odvolací orgán listom č. MF/015505/2018 - 243 zo dňa 30.08.2018 umožnil žalobcovi
ako účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom i k spôsobu ich zistenia,
prípadne navrhnúť ich doplnenie v lehote siedmich dní s poučením, že v prípade, ak účastník konania
toto svoje právo nevyužije, odvolací orgán bude pri vydávaní rozhodnutia vychádzať z odvolania a z
celého spisového materiálu predloženého prvostupňovým orgánom a súčasne oznámil účastníkovi

konania, že rozhodnutie bude vydané v 60-dňovej lehote. Žalobca ako účastník konania sa vyjadril
listom zo dňa 05.09.2018 označeným ako Vyjadrenie k podkladom rozhodnutia č. 04791/2018, v ktorom
opätovne poukázal na nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a uprednostnenie Znaleckého
posudku č. 26/2015 pred ním predloženými znaleckými posudkami, pričom v prvostupňovom rozhodnutí
absentuje správna úvaha o uprednostnení Znaleckého posudku č. 26/2015. Rovnako ako v odvolaní
namietal nedostatočne zistený skutkový stav.

9. Žalovaný ako odvolací orgán následne vydal rozhodnutie č. MF/015505/2018 - 243/1078 zo dňa
20.09.2018, ktorým odvolanie podané žalobcom v zákonom stanovenej lehote zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že preskúmal predložený spisový materiál obsahujúci písomné dôkazy, použijúc

zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy a dospel k záveru,
že žalobca tým, že vynaložil prostriedky nehospodárne porušil článok 14 ods. 1 písm. d) a písm. k)
VZP a článok 2 bod 2.4 a článok 3 bod 3.2 Zmluvy o NFP v spojení s článkom 1 ods. 1 VZP. Týmto
konaním došlo zo strany žalobcu ako účastníka konania k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods.
1 písm. n) ZoRPVS v sume 1 170 430,99 eur , a to po aplikácii akceptovateľnej odchýlky vo výške 20

% z hodnoty ceny stavebných prác. Porušenie finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok,
za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca porušil
finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS tým, že nedodržal podmienky hospodárnosti
pri vynakladaní verejných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy a ktorých nesplnenie bolo
spojené s povinnosťou ich vrátenia. Žalobca časť príspevku vyčíslenú ako neoprávnené výdavky

nevrátil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietkam účastníka konania uvedeným
v odvolaní uviedol, že podstatným dôkazom porušenia finančnej disciplíny je Znalecký posudok č.
26/2015, ktorý bol však posudzovaný spolu s ďalším dôkazným materiálom predloženým k vykonanému
vládnemu auditu (zmluva s dodatkami, žiadosti o platby, faktúry, bankové výpisy, znalecké posudky a
iné). Žalovaný nesúhlasil s tvrdením účastníka konania, že v danej veci ide o proti sebe stojace znalecké

posudky. Žalovaný uviedol, že znalecké posudky predložené žalobcom a znalecký posudok, ktorý dal
vypracovať orgán auditu mali dve rôzne zadania, a to „stanovenie všeobecnej hodnoty stavebných prác“
a „posúdenie oprávnenosti nákladov na výstavbu“ a vychádzali z odlišného dátumu, ku ktorému sa
stavbaohodnocovala.Vprvostupňovomrozhodnutíjepresneuvedené,čohosakaždýznaleckýposudok
týka, aby bola táto odlišnosť zrejmá. Znalecký posudok č. 26/2015, ktorý bol vypracovaný znalcom A.

B. C. mal stanoviť ceny obvyklé v čase podpisu Zmluvy o dielo, t.j. k 30.04.2013 a znalec postupoval pri
stanovení ceny diela v súlade s prílohou č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., pričom použil metódu
technickej hodnoty stavieb na základe použitia rozpočtového ukazovateľa, t.j. porovnal položkový
zoznam s katalógom cien stavebných prác vydaných ODIS pre obdobie II. kvartálu roku 2013, čo
zodpovedá dátumu uzatvorenia Zmluvy o dielo. Znalec posudzoval všeobecnú hodnotu stavebných prác

v čase pred začatím realizácie diela. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzajúc zo znaleckého
posudku a vyjadrenia znalca zhodnotil, že jeho úvahy zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým
záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Pri vypracovaní znaleckého posudku
znalecvychádzalzplatnéhoprávnehopredpisuurčenéhonatentoúčel–VyhláškyMSSRč.492/2004Z.
z. Znalecký posudok je považovaný za najobjektívnejší spôsob pre zistenie bežnej ceny na trhu. Správny

orgán nie je oprávnený posudzovať správnosť a závery znaleckého posudku. Pokiaľ žalobca spochybnil
postup znalca, mal možnosť podať podnet na preskúmanie postupu znalca, čo neurobil. Orgán verejnej
správy prvého stupňa pri hodnotení zásady hospodárnosti vychádzal okrem platnej právnej úpravy EÚ
a SR aj z Metodického usmernenia č. 13/2015 o overovaní hospodárnosti ako jednej zo zásad riadneho
finančného hospodárenia vypracovaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Podľa uvedeného

usmernenia musia ceny zodpovedať cenám obvyklým na trhu k relevantnému dátumu a miestu. Cena
obvyklá na trhu je na rozdiel od trhovej ceny očistená o externé vplyvy trhu. Orgán verejnej správy prvého
stupňa poukázal na § 2 ods. 1 písm. g) Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., prihliadal na skutočnosť, že
úlohou znalca v Znaleckom posudku č. 26/2015 bolo stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, čo jepredpokladom určenia hospodárnosti a stotožnil sa s jeho výsledkami. Naproti tomu žalovaný uviedol,
že dva znalecké posudky predložené účastníkom konania, ktoré si dal vypracovať zhotoviteľ diela sa
zaoberajú posúdením oprávnenosti nákladov na výstavbu budovy Pavilónu a Historická budova UPJŠ

podľa cenovej ponuky zo dňa 06.10.2015 a zo dňa 12.08.2015, pričom konštatujú oprávnenosť nákladov
až po ukončení realizácie projektu, teda znalecké posudky boli vypracované na už zrealizované dielo.
Z toho vyplýva nejednotný časový horizont, ku ktorému sa stanovila hodnota diela aj z tohto dôvodu k
porovnávaniu znaleckých posudkov správny orgán nepristúpil. Uvedené znalecké posudky v závere v
dvoch častiach konštatujú, že predmetné dielo bolo realizované v súlade s verejným obstarávaním, čo

ale nepreukazuje hospodárnosť, nakoľko verejné obstarávanie je len jednou z podmienok hospodárnosti
a že zhotoviteľ zmluvne stanovenú cenu neporušil, čo ale preukazuje len plnenie zmluvy o dielo medzi
zhotoviteľom a žalobcom. Na záver je v znaleckých posudkoch uvedené, že náklady vynaložené na
realizáciu diela sú opodstatnené a primerané. Znalec pre zistenie primeranosti nákladov použil vlastnú
databázu cien a smerné orientačné nástroje znaleckých spoločností CENECOM s.r.o. nepoužil, tak ako
vyplýva zo znaleckých posudkov na stanovenie „primeranosti nákladov“ legislatívne upravenú metódu

podľa Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa
zohľadnil skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na cenu diela a v prospech účastníka konania znížil sumu
neoprávnených výdavkov. K uvedenému prikročil na základe vyjadrenia znalca, že ceny by bolo možné
upraviť v prípade zdokladovania skutočných daňových dokladov a zároveň aj s prihliadnutím k ustálenej
súdnej praxi, podľa ktorej sa za podstatné prekročenie ceny považuje prekročenie v rozmedzí medzi

10 % až 20 %. Orgán verejnej správy prvého stupňa uplatnil akceptovateľnú odchýlku vo výške 20
% z hodnoty ceny stavebných prác vychádzajúcich zo znaleckého posudku. K odvolacej námietke, že
z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ako správny orgán dospel ku konečnej sume, žalovaný
uviedol, že celý prepočet je uvedený podrobne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na stranách
4 a 5. Orgán verejnej správy prvého stupňa navýšil o 20 % cenu stanovenú znaleckým posudkom

„cena podľa kontrolného rozpočtu“ a z rozdielu medzi zmluvnou cenou a cenou kontrolného rozpočtu
vypočítal percento navýšenia pri obidvoch stavbách. Toto percento navýšenia uplatnil pri sumách
deklarovaných v overovaných žiadostiach o platbu. Ceny stavebných prác podľa Zmluvy o dielo boli
navýšené oproti cenám zisteným znaleckým posudkom v rámci overovaných žiadostí o platbu podľa
vyčíslenia audítorskou skupinou vo výške 1 307 676,84 eur. Orgán verejnej správy prvého stupňa

uplatnením tolerancie 20 % celkovú sumu navýšených výdavkov, ktorú žalobca uhradil za dodávku
stavebných prác fakturovaných v rámci overovaní žiadostí o platbu znížil na sumu 1 170 430,99
eur. Uvedený prepočet orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal s cieľom zobjektívniť výsledok
znaleckého posudku. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku, že cena diela bola predmetom viacerých kontrol
a neboli identifikované závažné nedostatky s následnou finančnou sankciou, žalovaný takéto tvrdenie

vyhodnotil ako nepravdivé, nakoľko z vládneho auditu vykonaného orgánom auditu vyplynul záver
porušeniafinančnejdisciplínysosankčnýmdopadom,výsledkom ktoréhojeprávetotosprávnekonanie.
Účastník konania nebol sankcionovaný orgánom auditu, nakoľko v súlade s § 31 ods. 9 ZoRPVS
odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou
príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou alebo fyzickou

osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a prostriedkami EÚ ukladá úrad vládneho
auditu. Žalovaný na záver napadnutého rozhodnutia uviedol, že po posúdení obsahu odvolania, po
vyhodnotení dôkazných materiálov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že v celom
správnom konaní bola dôsledne dodržiavaná zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy a orgán
verejnej správy prvého stupňa konal v rozsahu a spôsobom, ktorým sa ustanovujú platné a účinné

právne predpisy SR. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol na základe úplne
a presne zisteného skutočného stavu veci a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa vysporiadal
s námietkami účastníka konania vznesenými počas celého správneho konania. Vzhľadom na uvedené
zistenia žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením
§ 46 Správneho poriadku.

Správna žaloba – žalobné body

10. Žalobca sa správnou žalobu podanou dňa 19.11.2018 na Krajský súd v Banskej Bystrici (v konaní
vedenom pod sp. zn. 24S/154/2018) v zákonom stanovenej lehote, označenou ako „Správna žaloba vo

veciach správneho trestania“ domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
a prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.11. Žalobca v úvode správnej žaloby zhrnul dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného tak, že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalobca mal za to, že žalovaný aj orgán verejnej

správy prvého stupňa v správnom konaní neprihliadli na podstatné skutočnosti, vychádzali z
nesprávneho znaleckého posudku, ktorý považovali za základný dôkaz pre konštatovanie záveru o
údajnej nehospodárnosti nakladania s verejnými prostriedkami, nedôvodne odmietli znalecké posudky
predložené žalobcom a nevysporiadali sa s jeho námietkami prednesenými v správnom konaní. Žalobca
svoje námietky v nasledovných častiach správnej žaloby rozviedol.

12. Žalobca v časti 4. správnej žaloby namietal, že skutkový stav veci bol nedostatočne zistený a v
rozpore s administratívnymi spismi. Žalobca tvrdil, že závery znalca A. B. C. v Znaleckom posudku č.
26/2015 sú nesprávne a nemal byť použitý ako dôkaz. Pokiaľ bol tento znalecký posudok podstatný ako
podklad pre záver o porušení finančnej disciplíny, podľa žalobcu je takýto záver nesprávny. Poukázal
na to, že v správnom konaní je dôležité, aby správny orgán rozhodoval na základe spoľahlivo zisteného

skutkového stavu, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti (zásada materiálnej pravdy). Podľa žalobcu
žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzali z nesprávneho znaleckého posudku,
ktorý trpí aj inými závažnými nedostatkami, zároveň existujú proti sebe stojace znalecké posudky,
ktorý žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nedostatočne vyhodnotili, nezohľadnili špecifiká
projektu a nedostatočne zohľadnil jedinečnosť projektu a použitú metódu verejného obstarávania

„súťažný dialóg“. Žalobca poukázal na to, že predložil znalecké posudky v správnom konaní, z ktorých
vyplýva, že náklady na realizáciu projektu boli opodstatnené a primerané, teda v súlade so zásadou
hospodárnosti a teda, že žalobca neporušil finančnú disciplínu. Podľa žalobcu správne orgány neuviedli
žiadny relevantný dôvod, prečo by mali byť ním predložené znalecké posudky nepoužiteľné.

13. Podľa žalobcu nemali správne orgány vôbec overovať hospodárnosť projektu na základe
porovnávania cien a za tým účelom aplikovať závery Znaleckého posudku č. 26/2015. Nedostatočne
prihliadli na to, že orgán auditu skonštatoval, že verejné obstarávanie pri tomto jedinečnom projekte
a zvolenom postupe verejného obstarávania bolo hospodárne. Žalobca ďalej namietal nesprávne
porovnanie rozpočtov s tým, že postup znalca A. B. C. pri vypracovávaní posudku spočíval v zásade

v tom, že znalec porovnával jednotlivé položky zmluvného položkového rozpočtu, ktorý tvoril prílohu
Zmluvy o dielo, s cenami podľa katalógu stavebných prác ODIS pre druhý štvrťrok roku 2013. Podľa
znalca boli jednotlivé položky zmluvného položkového rozpočtu na základe porovnania premrštené,
preto vyslovil záver, že cena diela bola nadhodnotená v porovnaní s bežnými cenami. Uvedený postup
znalca je však nesprávny a nezohľadňuje špecifiká zostaveného zmluvného položkového rozpočtu ani

projektu, ktorý svojim rozsahom a náročnosťou nemožno radiť medzi bežné stavby a ani ho s bežným
výstavbami porovnávať. Žalobca upozornil na to, že zmluvný položkový rozpočet bol zostavený až po
tom, ako bola vo verejnom obstarávaní obstaraná celková cena diela, za ktorú bola zákazka zhotovená
zhotoviteľom. To znamená, že vo verejnom obstarávaní postupom „súťažný dialóg“ sa najprv stanovila
cena diela, za ktorú bude zhotoviteľ schopný dielo postaviť v kvalite požadovanej obstarávateľom a až

následne sa v procese ďalšej špecifikácie diela stanovovali jednotlivé položky zmluvného položkového
rozpočtu tak, aby zodpovedali takto stanovenej celkovej cene diela. Keďže však v čase zhotovenia
rozpočtu nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, aké všetky konkrétne práce sa budú realizovať a aký bude
rozsah súvisiacich prác potrebných na celkové zhotovenie diela, pri zostavení zmluvného položkového
rozpočtu však boli použité zlúčené položky, v ktorých cene bolo zahrnutých viacero „pod položiek“

potrebných na celkové dokončenie diela - ktoré však neboli v zmluvnom položkovom rozpočte podrobne
rozpísané. Dodanie zmluvného položkového rozpočtu bolo podmienkou pre uzavretie Zmluvy o NFP
zo strany MŠVVaŠ SR. Takéto zhotovenie zmluvného položkového rozpočtu bolo akceptovateľné pre
MŠVVaŠ SR, keďže so žalobcom uzavrelo Zmluvu o NFP a taktiež aj jediné možné vzhľadom na celkovú
náročnosť a špecifickosť diela. Znalec A. B. C. túto skutočnosť pri vypracovávaní znaleckého posudku

nebral vôbec do úvahy, čo žalobca považoval za neakceptovateľné. Uvedené malo podľa žalobcu za
následok, že znalec A. B. C. porovnával neporovnateľné.

14. Žalobca zároveň v tejto súvislosti poukázal na to, že k správnej žalobe pripojil ďalšie dva
znalecké posudky vyhotovené znalcom A. D. E. na objednávku zhotoviteľa. Ide o Znalecký posudok

č. 40/2015 zo dňa 08.09.2015 (ďalej aj ako „Znalecký posudok č. 40/2015“), ktorého predmetom bolo
posúdenie primeranosti a opodstatnenosti skutočne vynaložených nákladov na realizáciu stavebných
prác, dodávok stavebného materiálu a stavebných úprav pri realizácii rekonštrukcie Historickej budovy
UPJŠ v Košiciach a Znalecký posudok č. 43/2015 zo dňa 01.10.2015 (ďalej aj ako „Znalecký posudok č.43/2015“), ktorého predmetom bolo posúdenie primeranosti a opodstatnenosti skutočne vynaložených
nákladov na realizáciu stavebných prác, dodávok stavebného materiálu a stavebných úprav pri
realizácii výstavby Pavilónu. Podľa žalobcu z nich vyplýva, že náklady na zhotovenie Projektu boli

opodstatnené a primerané, teda verejné prostriedky boli použité v súlade so zásadou hospodárnosti,
ako aj to, že Znalecký posudok č. 26/2015 nemôže byť použitý ako dôkaz. Žalobca zdôraznil, že
ním predložené znalecké posudky preukazujú nielen nesprávnosť Znaleckého posudku č. 26/2015, ale
najmä hospodárnosť (opodstatnenosť a primeranosť) pri nakladaní s finančnými prostriedkami zo ŠR
SR a fondov EÚ v súvislosti s realizáciou Projektu, teda preukazujú skutočnosť, že žalobca neporušil

finančnú disciplínu. Žalobca poukázal na závery týchto znaleckých posudkov, podľa ktorých niektoré
položky zmluvného položkového rozpočtu boli zlúčené – v jednej položke boli zahrnuté náklady aj
na súvisiace technické práce a technologické postupy – z čoho vyplýva, že takúto zlúčenú položku
nemožno samo osebe porovnávať s položkami podľa referenčného katalógu stavebných prác – teda
tak, ako postupoval A. B. C. v Znaleckom posudku č. 26/2015. Znalec A. D. E. pri posudzovaní
opodstatnenostiaprimeranostijednotlivýchcenovýchpoložiekzmluvnéhopoložkovéhorozpočturozdelil

tieto položky do dvoch skupín: položky v 1. skupine, pri ktorých bola identifikovaná odchýlka od
štandardných referenčných cenových úrovní do 15 %, pričom tieto položky boli znalcom vyhodnotené
ako opodstatnené a primerané a položky v 2. skupine, pri ktorých bola na prvý pohľad identifikovaná
odchýlka od štandardných referenčných cenových úrovní viac ako 15 %, pri ktorých cenové položky
následne znalec bližšie skúmal. Každá jedna položka, ktorú znalec zradil do 2. skupiny bola pri bližšom

skúmaní vyhodnotená ako opodstatnená a primeraná.

15. Žalobca poukázal na konkrétnu položku Znaleckého posudku č. 40/2015 v bode 3.6.2.17 „ostatné
konštrukcie a práce - demontáž oceľovej plošiny so schodiskom“ s jednotkovou cenou podľa zmluvného
položkového rozpočtu vo výške 3 730,31 eur. Ohľadom tejto položky znalec skonštatoval, že v danej

položke pre odbor „stavebné konštrukcie a práce - ostatné konštrukcie a práce – búranie“ chýbajú
stavebné práce, úpravy a stavebný materiál, ktoré sú z hľadiska technologického postupu búrania
plošiny so schodiskom nevyhnutné. Žalobca citoval čiastkový záver znalca k tejto položke, podľa
ktorého „na základe posúdenia cenovej položky s popisom „demontáž oceľovej plošiny so schodiskom“
z hľadiska štandardu technologických postupov, z hľadiska zmluvných podmienok požadovaných

objednávateľom, z hľadiska náročnosti druhu stavby konštatujem, že posudzovaná cenová položka
má primeranú a opodstatnenú jednotkovú cenu“. Znalec dospel k rovnakému čiastkovému záveru o
opodstatnenosti a primeranosti ceny pri každej jednej posudzovanej položke v 2. skupine.

16. Vo výsledku znalec A. D. E. konštatoval, že po takto podrobnom znaleckom skúmaní možno

dospieť k záveru, keď cena vynaložená žalobcom na výstavbu Pavilónu a Historickej budovy UPJŠ je
opodstatnená a primeraná. Žalobca poukázal na to, že v záveroch znaleckých posudkov znalec A. D.
E. vymenoval faktory, ktoré vplývajú na cenotvorbu Pavilónu a Historickej budovy UPJŠ.

17. K nemožnosti priameho porovnávania jednotlivých položiek zmluvného položkového rozpočtu s

referenčnými cenníkovými položkami, tak ako to urobil A. B. C., uvádzajú znalecké posudky A. D.
E. nasledovné: „Vzhľadom na uvedené faktory zhotoviteľ diela používa práve agregované rozpočtové
položky pre stavebné činnosti a práce, kde jednotkové ceny nie sú priamo porovnateľné s odporúčanými
cenníkovými položkami stavebných prác, dodávok stavebného materiálu a stavebných úprav (napr.
oceňovací systém CenKros) ... Posudzované zmluvne odsúhlasené rozpočtované položky na základe

vyššie uvedených faktorov je možné vyhodnotiť ako individuálnu firemnú cenotvorbu vytvorenú v priamej
súvislosti s konkrétnou zákazkou, kde predstavujú všetky náklady nevyhnutné na úspešnú, včasnú a
kvalitnú realizáciu diela za vopred zmluvne dohodnutých podmienok, nielen cenových, ale aj časových
a kvalitatívnych, za účelom odovzdania plne funkčná diela objednávateľovi.“

18. Podľa žalobcu teda znalecké posudky A. D. E. jednoznačne preukazujú, že postup zvolený znalcom
A. B. C. je nesprávny; ďalej cena diela je opodstatnená a primeraná, čo znamená, že nemohlo dôjsť
k nehospodárnemu nakladaniu s prostriedkami zo ŠR SR a fondov EÚ, a tým pádom ani k porušeniu
finančnej disciplíny zo strany žalobcu. Žalobca poukázal na to, že všetky atribúty hospodárnosti uvedené
v § 2 ods. 2 písm. m) zákona č. 502/2001 Z. z. boli pri obstaraní projektu, teda pri dodaní stavebných

prác vrátane technologických celkov budov dodržané.

19. Žalobca ďalej namietal, že ním predložené znalecké posudky A. E. preukazujú, že metóda
oceňovania zvolená v znaleckom posudku A. B. C. pomocou Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. jenesprávna a nepoužiteľná pre posúdenie hospodárnosti vynaloženia verejných prostriedkov pri realizácii
Projektu. Znalec A. E. výslovne uvádza, že výpočet pomocou základných rozpočtových nákladov na
mernú jednotku objektu v zmysle Prílohy č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. – teda metóda zvolená

v Znaleckom posudku č. 26/2015 – nie je možný. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný
ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzali zo znaleckého posudku, ktorý použil nesprávnu
metodiku ocenenia stavebných prác. Toto pochybenie je o to závažnejšie, že ich záver o správnosti
postupu znalca bol zároveň dôvodom neakceptovania znaleckých posudkov predložených žalobcom.

20.Žalobcatiežnamietal použitieZnaleckéhoposudkuč.26/2015prejehonezrozumiteľnosťavnútornú
rozpornosť. Znalec v ňom mal stanoviť okrem iného či stavebné práce na Projekte boli obstarané
v primeranej cene, pričom znalec postupoval tak, že na kontrolované stavebné objekty vypracoval
kontrolné rozpočty a následne porovnal zmluvný položkový rozpočet podľa Zmluvy o dielo a kontrolné
rozpočty. Orgán auditu dospel k záveru, ktorý prevzal aj orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný,
že podľa Znaleckého posudku č. 26/2015 bola dojednaná cena podľa Zmluvy o dielo vyššia ako

obvyklá cena, konkrétne v prípade Historickej budovy UPJŠ bolo navýšenie o 71,89 % a v prípade
Pavilónu o 57,59 %. Takýto záver však Znalecký posudok č. 26/2015 neuvádza. Znalec totiž na strane
4 v prípade Pavilónu uvádza, že práve obvyklá cena je 2,35 krát vyššia ako cena podľa Zmluvy o
dielo. Z toho a contrario vyplýva, že cena podľa Zmluvy o dielo je nižšia ako obvyklá cena. Toto
tvrdenie potom znalec zopakoval aj záver znaleckého posudku na strane 5. Hoci toto tvrdenie znalca

nekorešponduje s jeho výpočtami, nie je zrejmé, či ide o chybu vo výpočtoch alebo o chybu v písaní,
najmä s prihliadnutím na to, že znalec toto tvrdenie uviedol dvakrát, navyše ako záver posudku. Ide
pritom o nezrozumiteľnosť v podstatnej skutočnosti. Nejde o nejaké chybné uvedenie nepodstatného
dátumu alebo sumy. Ide o chybu v najdôležitejšej časti znaleckého posudku a v samotnom závere.
Z takéhoto posudku potom nemôžeme vyvodiť záver o výške ceny v Zmluve o dielo v porovnaní s

obvyklými cenami bez toho, aby sme znalca nepožiadali o vysvetlenie nejasnosti v jeho znaleckom
posudku.Ztohtodôvoduorgánauditu,atedaaniorgánverejnejsprávyprvéhostupňačižalovaný,nemal
automaticky pracovať so záverom, že podľa Znaleckého posudku č. 26/2015 je cena v Zmluve o diele
vyššia ako obvyklá cena. Správne mala požiadať znalca o vysvetlenie nezrovnalostí. Pokiaľ je znalecký
posudok podstatným dôkazom, musí byť jeho obsah zrozumiteľný a nepochybný. Znalec doteraz

nevysvetlil tento podstatný rozpor v jeho posudku. Podľa žalobcu teda najpodstatnejším podkladom
o údajnom nehospodárnom vynaložení verejných prostriedkov je nezrozumiteľný (vnútorne rozporný)
Znaleckýposudokč.26/2015.Tátoskutočnosťmusíbyťsamaosebedôvodomnazrušenienapadnutého
rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia.

21. Vzhľadom na povahu posudzovanej veci – opodstatnenosti a primeranosti nákladov na realizáciu
projektu – je znalecký posudok rozhodujúcim dôkazom a podkladom na rozhodnutie, preto naň musia
byť kladené zvýšené nároky na jeho úplnosť, celistvosť a presvedčivosť, pričom správny orgán sa musí
vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Žalobca tiež poukázal na Rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR, sp. zn. 10Sžsk/17/2017, podľa ktorého je vecou správneho orgánu, aby odborné

posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie, boli po obsahovej stránke náležite
vyčerpávajúce a boli tak relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov súd správneho
orgánu.

22. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť Znaleckého posudku č. 26/2015 z dôvodu, že znalec A.

B. C. nebol pri jeho vypracovaní objektívny. Znalecký posudok č. 26/2015 bol vypracovaný v rozpore
s platnou legislatívou a znalec pri stanovovaní ceny obvyklej na trhu ku dňu 30.04.2013 nevychádzal
z relevantného prieskumu trhu, ale len z vypracovaného kontrolného rozpočtu, ktorý vytvoril sám
odhadom, pričom nevychádzal zo žiadnej relevantnej dokumentácie alebo prieskumu trhu. Žalobca
tiež citoval tvrdenie znalca zo Znaleckého posudku č. 26/2015 (na strane 4), podľa ktorého „v prípade

zdokladovania ceny prác, materiálov a poddodávok daňovými dokladmi sa táto cena môže upraviť podľa
skutočnosti.“ Podľa žalobcu touto vetou znalec uznáva, že jeho postup nie je objektívny a nevychádza
z objektívnych podkladov. Žalobca tiež namietal tvrdenie znalca, podľa ktorého „na základe týchto
skutočností som bol nútený pri stanovovaní obvyklej ceny v čase uzatvorenia zmluvy o dielo oslovovať
jednotlivých výrobcov, z ktorých väčšina sa odvoláva na obchodné tajomstvo a nepredložila cenu, za

ktorú realizovala poddodávku, ktorá bola omnoho nižšia ako cena združenia, ktoré uzatvorilo ZOD č.
184/E/062“, ktoré podľa žalobcu nie je podložené žiadnym relevantným dokumentom, jedná sa len o
predpoklad znalca, ktorý sa javí byť neobjektívny.23. Žalobca poukázal na ustanovenia zákona o znalcoch, ako aj na úlohu zadávateľa posudku, podľa
ktorých znalec A. B. C. nesplnil zadanie, keďže z celého obsahu znaleckého posudku absolútne
nevyplývajú ním použité spôsoby výpočtu cien oceňovania stavebných prác. Znalec len v závere jednou

vetou spomenul, že podľa neho je cena stavebných prác na výstavbu pavilónu vo výške 2 575 291,30
eur s DPH a cena rekonštrukčných prác Historickej budovy UPJŠ 578 158,19 eur s DPH. Takýto záver
je ale celkom nepreskúmateľný. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že znalec konal v rozpore s
ustanoveniami § 16 a 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej
len „zákon o znalcoch“), pretože celková skladba znaleckého posudku neumožňuje preskúmať jeho

obsah a odôvodnenosť postupov. Preto nie je možné jeho konaní charakterizovať ako riadne vykonané,
nestranné, určité a v súlade so zákonom.

24. Žalobca namietal ďalšie nedostatky Znaleckého posudku č. 26/2015:
- (1.) znalec v rozpore so skutočnosťou konštatoval, že žalobca nemal žiadne iné doklady - dodávateľské
faktúry a v podstate kontroloval a popisoval položky, ktoré boli v cenovom návrhu, ktorý je súčasťou

Zmluvy o dielo. Podľa žalobcu však nie je zákonná povinnosť poskytovať odberateľom faktúry
zhotoviteľov, za ktoré oni nakupujú tovary, služby a práce pre konečného odberateľa a riadiť sa týmito
cenami. Žalobca bol navyše povinný kontrolovať rozpočet a jeho čerpanie v Projekte podľa zmluvného
položkového rozpočtu víťazného dodávateľa, keďže tento sa stal súčasťou Zmluvy o dielo a musel byť
dodržaný, inak by takéto výdavky boli hodnotené podľa podmienok čerpania štrukturálnych fondov v

Operačnom programe Veda a výskum ako neoprávnené, čo ale neboli;
- (2.) Z celého znaleckého posudku nie je zrejmý spôsob, akým znalec dospel k jeho výpočtom.
Samotná posudková časť znaleckého posudku má len dve strany, ktoré obsahujú nezrozumiteľné
výpočtyasubjektívne,nepodložené,konštatácieznalca,čojevrozporespožiadavkoupreskúmateľnosti
znaleckého posudku v zmysle zákona o znalcoch;

-(3.)Žalobcaosobitneupozornilnanedostatkyznaleckéhoposudku,konkrétnevčastiI.(Úvodposudku)
v bode 5.1 nejednoznačnosť identifikovaných stavebných objektov v celom znaleckom posudku;
v časti I. (Úvod posudku) v bode 5.2 tvrdenie znalca ohľadom cien dodávok obvyklých k 30.04.2013
získaných znalcom je nepreskúmateľné a nepreukázané, v časti II. (Posudok) bod 1. písm. a) (Výber
použitej metódy) cenovú úroveň z 2. kvartálu roku 2013 použitá znalcom bola nesprávna, pretože táto

predstavuje referenčnú cenovú úroveň k dátumu 30.04.2013, avšak tento je dátumom podpisu Zmluvy o
dielo, ale vzhľadom na časovú os obstarávania zákazky – minimálne 6 mesiacov trvania obstarávania –
správna referenčná úroveň je 3. kvartál 2012, ktorá jediná bola známa záujemcom o dané obstarávanie
po zverejnení súťaže (aj znalec A. D. E. postupoval v znaleckých posudkoch podľa cien platných v 2.
polroku 2012);

- v časti II. (Posudok) bod 1. písm. a) (Popis stavu) znalec nepopisuje technickým spôsobom skutkový
stav stavby, nepredkladá žiadne zistenia skutkového stavu, ktoré je povinný vyhodnotiť a následne
použiť ako diel či podklad pre vypracovanie znaleckého dokazovania na úlohu vznesenú zadávateľom
posudku.
-tvrdenieznalcanastr.4,že„primiestnejobhliadkekonštatoval,žefakturovanépráceboliajrealizované,

nebol kontrolovaný výkaz výmer ani kvalita realizovaných prác“ je nepreskúmateľné a účelové;
- tvrdenie znalca na str. 4, že „dodávateľ priložil k Zmluve o dielo len rozpočet, v ktorom nie sú uvedené
žiadne identifikačné čísla položiek“ je preskúmateľné nahliadnutím do Zmluvy o dielo s prílohami, kde
má každá položka kódové označenie, teda tvrdenie znalca je účelové a nepravdivé;
- tvrdenie znalca na str. 4, že „ ... položky sú veľmi ťažko identifikovateľné ...“ je preskúmateľné

nahliadnutím do Zmluvy o dielo s prílohami, kde má každá položka vlastný popis, teda tvrdenie znalca
je účelové a nepravdivé;
- tvrdenie znalca na str. 4 (v bode 5.2), že zabezpečil ceny dodávok obvyklé k dátumu 30.04.2013
a oslovil jednotlivých výrobcov pre stanovenie obvyklej ceny, ktorí mu ale odmietli z dôvodu obchodného
tajomstva zverejniť ceny, aby vzápätí tvrdil, že tieto (odmietnuté ceny) sú omnoho nižšie ako cena

združenia;
- znalec v posudku neurčito a iba v kontexte tvrdí, že obvyklé ceny sú nižšie, pričom v texte posudku
toto nie je preskúmateľné ani pri jedinej cenovej položke;
- znalec nepredložil v posudku žiadne priame porovnanie ktorékoľvek cenovej položky (stavebné práce,
dodávky stavebného materiálu, respektíve stavebných úprav) s ním deklarovanými obvyklými cenami,

týmto jeho tvrdenia vychádzajú ako účelové.
Žalobca uviedol, že na tieto nedostatky upozorňoval aj počas správneho konania a v odvolaní, pričom
žalovaný ani orgán prvého stupňa sa s nimi vôbec nevysporiadali. Žalobca vzhľadom na vytýkané
nezrovnalosti aj požiadal zhotoviteľa stavieb o vyjadrenie sa k rozpočtu realizovaných stavieb, pričomzhotoviteľ za týmto účelom objednal vypracovanie Znaleckého posudku č. 170/2015 a Znaleckého
posudku č. 186/2015, ktoré konštatujú, že rekonštrukcia Historickej budovy UPJŠ a výstavba Pavilónu
bola realizovaná v súlade so súťažnými podkladmi verejného obstarávania v súlade so Zmluvou

o dielo; finančné plnenie medzi žalobcom a zhotoviteľom prebehlo v súlade so súťažnými podkladmi
verejného obstarávania v súlade so Zmluvou o dielo; náklady na rekonštrukciu Historickej budovy UPJŠ
a na výstavbu Pavilónu boli, vzhľadom na čas, miesto a spôsob realizácie projektu, opodstatnené a
primerané. Napriek uvedenému tieto znalecké posudky sú podľa žalovaného a orgánu verejnej správy
prvého stupňa nepoužiteľné, pričom neuviedli žiadny relevantný argument. Žalovaný ako ani orgán

verejnej správy prvého stupňa nemali na podklade Znaleckého posudku č. 26/2015, (ktorým znalec A.
B. C. nesplnil úlohu stanovenú mu zadávateľom, činnosť znalca nebola vykonávaná riadne a nestranne,
obsah znaleckého posudku odporuje zákonu o znalcoch a je nespreskúmateľný) konštatovať porušenie
finančnej disciplíny žalobcom a uložiť žalobcovi sankciu vo forme odvodu vo výške 1 170 430,99 eur
za porušenie finančnej disciplíny.

25. Žalobca ďalej namietal nedostatočné vysporiadanie sa správnych orgánov so Znaleckým posudkom
č. 170/2015 a Znaleckým posudkom č. 186/2015, predložených v administratívnom konaní za účelom
preukázania nesprávnosti záverov uvedených v Znaleckom posudku č. 26/2015, ktorý bol použitý
správnymi orgánmi a za účelom preukázania hospodárnosti vynaloženia verejných prostriedkov.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktoré by objasňovali

jeho úvahy ohľadom správnosti Znaleckého posudku č. 26/2015 a údajnej nesprávnosti posudkov
predloženýchžalobcom.Žalovanýkonštatovalodlišnostivzadaniach,metódachačasovýchhorizontoch
znaleckých posudkov predložených žalobcom a Znaleckého posudku č. 26/2015 a uviedol, že z tohto
dôvodu nepristúpil k porovnaniu znaleckých posudkov.

26. Podľa žalobcu je argumentácia žalovaného, podľa ktorej nepristúpil k porovnávaniu znaleckých
posudkov iba kvôli údajnej odlišnosti zadaní účelová a nemôže obstáť, nakoľko posudky predložené
žalobcom posudzujú aj to, či sú náklady opodstatnené a primerané na čas, miesto a spôsob realizácie.
V zadaniach znaleckých posudkov žalobcu bolo obsiahnuté aj kritérium posúdenia hospodárnosti
vynakladaných prostriedkov, keďže slová „či sú náklady opodstatnené a primerané na čas, miesto a

spôsob realizácie“ sa nemôžu vykladať inak ako tak, že v sebe zahŕňajú hospodárnosť vynaložených
prostriedkov.

27. Žalobca tiež namietal argumentáciu žalovaného o neprihliadaní na znalecké posudky predložené
žalobcom z dôvodu rozdielnosti časového obdobia znaleckých posudkov, pričom s uvedenou

argumentáciou nesúhlasil, pretože tento časový rozdiel je odstrániteľný porovnaním cien stavebných
prác a materiálov medzi 2. kvartálom 2013 a 3. kvartálom 2015. Ak by žalovaný postupoval správne,
túto časovú odlišnosť by vedel odstrániť porovnaním Indexov cien stavebných prác a materiálov k týmto
dvom obdobiam. Tým by vedel odstrániť časový rozpor v cenách medzi 2. kvartálom 2013 a 3. kvartálom
2015 a mohol by prikročiť k priamemu porovnaniu znaleckých posudkov. Žalobca k správnej žalobe

priložil aj Indexy cien stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovaných v stavebníctve SR za
júl 2013 a za 3. kvartál 2015 (ďalej len „Indexy“), ktoré sú vypracované Štatistickým úradom SR a ako
referenčný rok používajú rok 2010 a sú verejne dostupné. Žalobca s poukazom na tieto predložené
Indexy namietal, že rozdiel v cenách v stavebníctve medzi rokmi 2013 a 2015 je maximálne 4,9 %,
pričom ani nevzal do úvahy fakt, že ceny stavebných prác narástli a ceny a materiálov a výrobkov

klesli. Ak by žalovaný aplikoval tieto odchýlky v cenách v stavebníctve na znalecké posudky, ktoré mal k
dispozícii a ich závery by vzal v kontexte vyššie uvedeného, mohol tento pre neho problematický časový
rozpor odstrániť a mohol dospieť k záveru, že znalecké posudky sú porovnateľné. Navyše žalovaný
sám tvrdil, že pri cenách zistených znaleckým posudkom sa uplatní akceptovateľná odchýlka až 20 %.
To znamená, že uplatnením takejto odchýlky sa stiera odlišnosť v časových obdobiach, ku ktorým boli

znalecké posudky vypracované, nakoľko rozdiely v cenách v stavebníctve medzi týmito obdobiami sa
nachádzajú v rámci akceptovateľnej odchýlky. Vzhľadom na uvedené bol postup žalovaného nesprávny
a mal za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko správne orgány v rozpore s ich
povinnosťou zistiť skutkový stav neprihliadali na predložené znalecké posudky žalobcu ako na dôkazy.

28. Žalobca ďalej namietal argumentáciu žalovaného k použitiu rozdielnej metodiky znaleckých
posudkov, pričom podľa žalobcu sa žalovaný s rozpormi medzi posudkami nevyrovnal. Žalobca
zopakoval, že zo znaleckých posudkov A. D. E. vyplýva, že metóda ocenenia stavebných prác pomocou
Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. použitá v Znaleckom posudku č. 26/2015 je nesprávna. Žalobcamal ďalej za to, že ním predložené posudky v rámci správneho konania sú komplexnejšie a posudzujú
podstatne širšiu paletu problematiky a vo vzájomnej prepojenosti, ako úzko zameraný Znalecký posudok
č. 26/2015, a tak poskytujú komplexnejší a realistickejší obraz na danú problematiku. Zároveň poukázal

na to, že predložil ďalšie znalecké posudky, ktoré potvrdzujú záver, že náklady vynaložené na projekt
boli opodstatnené a hlavne primerané vzhľadom na čas, miesto a spôsob realizácie projektu.

29. Žalobca zhrnul, že v súčasnosti existujú znalecké posudky od dvoch renomovaných znalcov, ktorých
závery hovoria v prospech žalobcu. Žalovaný sa nevyrovnal s obsahom už predtým predložených

dvoch posudkov a rozhodnutie postavil iba na ním uskutočnenom jednoduchom voľnom výbere
spomedzi troch posudkov, bez náležitého skúmania ich obsahu alebo objasnenia svojej správnej úvahy.
Žalobca sa vyslovil, že súhlasí so žalovaným, že nemá skúmať správnosť znaleckého posudku, ale
opomenul, že musí skúmať najmä jeho presvedčivosť čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu a jeho
logické odôvodnenie (napr. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/283/2011). Žalovaný
sa dostatočne nevysporiadal s odlišnosťami vyplývajúcimi zo znaleckých posudkov a neuviedol

presne, jasne a presvedčivo, prečo závery posudkov predložených žalobcom nemožno považovať z
pohľadu hodnotenia znaleckého posudku použitého správnymi orgánmi za vierohodné a prijateľné.
Pri rešpektovaní zákonnej povinnosti správneho orgánu zisťovať skutkový stav veci mali žalovaný
a orgán verejnej správy zvoliť vhodné prostriedky, ako si overiť reálnosť obsahu námietok žalobcu a nie
rozhodnúť bez znalosti veci.

30.Žalobcatiežnamietal,žetakžalovaný,akoajorgánverejnejsprávyprvéhostupňa,aaniorgánauditu
a ustanovený znalec A. B. C. nebrali do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu pri realizácii Projektu. V
správnom konaní nebolo vôbec prihliadané na druh stavebných prác a druh budov podľa všeobecnej
klasifikácie budov a stavebných prác; nekvalitu podložia pri zakladaní stavby Pavilónu na podmočenom

pozemku; pri budove UPJŠ skutočnosť, že ide o historickú, pamiatkovo chránenú budovu, čo samo o
sebe táto skutočnosť predstavuje pri stavebných a rekonštrukčných prácach zvýšené náklady, keďže
tieto práce musia vyhovovať podmienkam stanoveným pamiatkovým úradom. Tieto okolnosti neboli
vôbec zohľadnené. Zo znaleckých posudkov, ktoré žalobca predložil k správnej žalobe vyplýva, že
uvedené faktúry sú relevantné a majú byť zohľadnené pri posúdení primeranosti ceny za realizáciu

diela. Cenu nie je možné posudzovať len podľa cenníkových cien, ale je potrebné vziať do úvahy
aj všetky ďalšie okolnosti rozhodné pre jej stanovenie, a to napríklad podmienky dovozu niektorých
technologických zariadení zo zahraničia, colné a iné poplatky, dopravu materiálov a zariadení, ich
montáž na mieste, skrátené lehoty dodania špeciálne vyrobených prístrojov a stavebných prác, riziko ich
nedodania, stavebné práce v pamiatkovo chránenej historickej budove, nekvalitu podložia pri zakladaní

stavby pavilónu a podobne. Všetky tieto okolnosti si podnikatelia narátavajú do konečnej ceny za dielo.
Cenadielabolavýsledkompôsobeniatrhuavzišlazregulárnehoverejnéhoobstarávania,ktoréprebehlo
v súlade so zákonom. Samotný znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok použitý správnymi orgánmi
napísal, že mu neboli dodávateľmi zhotoviteľa poskytnuté ceny, za ktoré oni predávali svoje výrobky,
tovary, jednotlivé technologické zariadenia stavieb či stavebný materiál, takže nemohol objektívne

posúdiť výšku údajného predraženia stavby. Pre správne posúdenie je podľa žalobcu nevyhnutné
pozerať sa na vynaložené výdavky ako na cenu uhradenú zhotoviteľovi a zohľadniť celý komplex
podmienok, ktoré majú na túto cenu značný vplyv. Žalobca mal za to, že v takýchto prípadoch vo
všeobecnosti nie je možné uplatňovať bežný postup posúdenia konečné hodnoty stavby, ale má byť
posúdená adekvátnosť ceny konkrétneho realizovaného diela s ohľadom na mieru podnikateľských

a iných rizík vyplývajúcich z obchodných a iných podmienok daného konkrétneho realizovaného
špecifického diela s ohľadom na realizovaný postup verejného obstarávania.

31. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný ako ani orgán verejnej správy prvého stupňa nemali
pristúpiť k posúdeniu hospodárnosti porovnávaním cien podľa zmluvy o dielo obvyklých cien na

základe Znaleckého posudku č. 26/2015, pretože mali dostatočne zohľadniť použitie metódy verejného
obstarávania. Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nedostatočne zohľadnili spôsob, resp.
metódu verejného obstarávania, ktorej výsledkom bolo uzavretie Zmluvy o dielo. V danom prípade
išlo o použitie metódy „súťažný dialóg“. Žalobca pred realizáciu projektu mal vedomosť iba o tom,
aký účel má projekt naplniť. Týmto účelom bolo vybudovanie Výskumného centra progresívnych

materiálov a vied, ako integrovaného a interdisciplinárneho centra, v ktorom sa bude realizovať výskum
materiálov a technológií, vytvárajúci vedeckovýskumné výsledky s vysokým inovačným potenciálom
a krátkodobou aplikáciou do praxe. Žalobca stanovil predpokladanú hodnotu zákazky v intervale od
11 miliónov eur do 15 miliónov eur. Žalobca však v čase verejného obstarávania nemal vedomosťo konkrétnych technických, prístrojových a stavebných parametroch, ktoré by mal projekt spĺňať.
Nemohol preto vzhľadom na stav svojho poznania v čase verejného obstarávania špecifikovať všetky
konkrétne parametre technickej, prístrojovej a stavebnej časti projektu. Preto žalobca zvolil metódu

verejného obstarávania formou „súťažného dialógu“, konkrétne parametre diela sa totiž mali zistiť až
v priebehu „súťažného dialógu“, a to z návrhu jednotlivých uchádzačov a z výsledkov rokovaní s
nimi. Spomedzi desiatich prihlásených uchádzačov splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní
4 skupiny dodávateľov, medzi ktorými bol aj víťazný zhotoviteľ. Následne prebiehali užšie rokovania
s týmito štyrmi uchádzačmi, počas ktorých uchádzači predkladali a opravovali svoj návrh podľa

požiadaviek žalobcu tak, aby bol naplnený účel projektu. Žalobca v priebehu rokovaní získal predstavu
o presnejších špecifikáciách stavebnej a prístrojovej časti projektu. Z týchto informácií a z vlastných
úsudkov žalobca vychádzal pri príprave záverečného informatívneho dokumentu zo dňa 11.02.2013,
v ktorom stanovil presnejšie špecifikácie stavebnej a prístrojovej časti projektu. Následne vyzval
uchádzačov na predloženie ich konečných ponúk. Ponuky predložili dvaja uchádzači, a to jeden s
celkovou cenou za realizáciu projektu vo výške 15 743 044,01 eur a zhotoviteľ s celkovou cenou vo

výške 15 061 092 eur. Keďže pri vyhodnocovaní ponúk bola najdôležitejším kritériom cena (s váhou
60 %), žalobca vybral ponuku zhotoviteľa ako ponuku najlacnejšiu, s ktorým nakoniec uzavrel Zmluvu
o dielo. Táto cena bola navyše z dôvodu ochrany žalobcu pred potencionálnym zdražovaní projektu
navyše stanovená ako maximálna cena, bez možnosti účtovania akýchkoľvek prác naviac zo strany
zhotoviteľa. Z kontroly Úradu pre verejné obstarávanie vyplynulo, že tento nezistil žiadne nedostatky v

procese verejného obstarávania, proces verejného obstarávania teda prebehol v súlade so zákonom
o verejnom obstarávaní. Proces verejného obstarávania bol predmetom aj vládneho auditu – orgán
auditu konkrétne overoval správnosť použitej metódy verejného obstarávania (súťažného dialógu) a
dodržiavania správneho postupu obstarávania. V rámci tohto overovania identifikoval nedostatok, ktorý
bol aj následne uvedený v Predbežnej čiastkovej správe z vykonaného vládneho auditu. K predmetnej

správe sa žalobca vyjadril vo Vyjadrení k predbežnej čiastkovej správe, kde tento nedostatok namietal.
K verejnému obstarávaniu sa vyjadril aj Úrad pre verejné obstarávanie v stanovisku zo dňa 23.11.2015,
v ktorom konštatoval, že verejné obstarávanie prebehlo v súlade so zákonom. Na základe námietok
žalobcu uvedených vo Vyjadrení k predbežnej čiastkovej správe na základe stanoviska Úradu pre
verejné obstarávanie, audítorská skupina nedostatok týkajúci sa stanovenia predpokladanej hodnoty

zákazky vypustila z Čiastkovej správy z vládneho auditu a ďalej sa ním nezaoberala. Orgán auditu
teda konštatoval, že verejné obstarávanie prebehlo v súlade so zákonom, a to aj s ohľadom na
kritérium hospodárnosti. Nie je však potom zrejmé, prečo sa na základe tohto konštatovania ďalej
zaoberala overovaním hospodárnosti, a to posúdením primeranosti cien, keďže ako sama uvádza
hospodárnosť bola overovaná na základe overenia správnosti vykonaného verejného obstarávania.

Žalobca je názoru, že po tom, čo orgán auditu posúdil správnosť verejného obstarávania s ohľadom na
kritérium hospodárnosti, nemal ďalej kontrolovať hospodárnosť s posúdením primeranosti cien. Ak totiž
bolo ustálené, že žalobca v rámci postupu verejného obstarávania neporušil zákon, potom je zrejmé,
že postupoval najhospodárnejšie ako vtedy mohol. Úspešným ukončením verejného obstarávania
výberom najnižšej ponuky musí byť predsa každému zrejmé, že bola úplne naplnená aj podmienkach

hospodárnosti. Pokiaľ audítorská skupina vypustila z Predbežnej čiastkovej správy nedostatky týkajúce
sa verejného obstarávania, mala vypustiť aj nedostatky týkajúce sa údajného nehospodárneho
vynaloženia verejných výdavkov na realizáciu projektu. Aj keby nebola táto argumentácia žalobcu
relevantná, podstatné je, že orgán auditu a správne orgány pri posúdení hospodárnosti porovnávaním
cien postupovali nesprávne, pretože použili nepoužiteľný znalecký posudok. Z uvedeného vyplýva, že

hoci orgán auditu nemal overovať hospodárnosť porovnávaním cien, aj pri takomto skúmaní je potrebné
dospieť k záveru, že žalobca postupoval hospodárne.

32. Žalobca v časti 5. správnej žaloby namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného
je nepreskúmateľné, pretože je nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Žalobca vytýkal žalovanému, že

nedostatočne reagoval na vady, ktoré žalobca napádal už v odvolaní. Žalovaný sa nedostatočne
vysporiadal s tým, prečo považoval Znalecký posudok č. 26/2015 za správny a prečo za nesprávne
považoval žalobcom predložené dva znalecké posudky, ktoré sa zaoberali tou istou otázkou. V
napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek správna úvaha žalovaného o tom, prečo je v
tomto konaní rozhodujúci záver Znaleckého posudku č. 26/2015, ktorý obsahuje viaceré nesprávnosti.

Žalovaný k nim však nezaujal žiadne stanovisko. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie musí
byť presvedčivo individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné ho preskúmať s prihliadnutím na
jeho odôvodnenie a na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia. Ani z
administratívneho spisu nie je vôbec zrejmé odôvodnenie záverov žalovaného a orgánu verejnej správyprvého stupňa. Žalobca tiež poukázal v správnej žalobe na viaceré rozhodnutia súdov týkajúcich
sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie, konkrétne na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžsk/17/2017, Nálezy Ústavného súdu SR I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08 a III. ÚS 36/2010. Žalovaný

podľa žalobcu náležite nepostupoval v intenciách Správneho poriadku a ani v intenciách ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
náležite neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúc zo skutkových zistení, na základe ktorých ustálil
svoj právny záver o údajnom porušení finančnej disciplíny vyplývajúcej z nehospodárneho využitia
verejných prostriedkov. Navyše v prípade rozporu znaleckých posudkov sa kladú zvýšené nároky

na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska preskúmateľnosti a presvedčivosti a je nevyhnutné vysvetliť,
aké dôvody viedli k záveru prikloniť sa k jednému z týchto posudkov. V posudzovanom prípade
napadnutého rozhodnutia tomu tak nebolo. Nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
je zrejmá aj z jeho obsahovej stručnosti, keďže žalovaný sa k námietkam žalobcu uvedeným v
odvolaní vyjadril celkovo na strane a pol napadnutého rozhodnutia (strana 8 a 9). Zvyšný obsah
napadnutého rozhodnutia tvorí zhrnutie doterajšieho priebehu správneho konania a citácie zákonných

ustanovení. Vzhľadom na celkovú náročnosť posudzovanej problematiky, na existenciu viacerých proti
sebe stojacich znaleckých posudkov, s ktorými bol žalovaný povinný sa náležite vysporiadať, na
množstvo odôvodnených námietok, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní a najmä vzhľadom na závažnosť
uloženej sankcie táto nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je o to viac očividná. Z
uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. 24S/154/2018-78 zo dňa 29.11.2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2018, vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť na prejednanie veci
s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne

a miestne príslušnému dňa 20.12.2018 a bola jej pridelená sp. zn. 5S/229/2018.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

34. Krajský súd v Bratislave (v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/229/2018) výzvou zo dňa 28.01.2019

vyzval žalovaného na vyjadrenie k správnej žalobe a predloženie administratívnych spisov. Žalovaný
v podaní zo dňa 28.05.2019 uviedol zistený skutkový stav, popísal priebeh správneho konania
a vyjadril sa k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Zdôraznil, že trvá na zisteniach uvedených
v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Pri preskúmaní zisteného porušenia
finančnej disciplíny vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý bol posudzovaný spolu s ďalším dôkazným

materiálom predloženým k vykonanému vládnemu auditu, a to zmluvy s dodatkami, žiadosti o platbu,
faktúry, bankové výpisy, znalecké posudky a ďalšie. Vypracovanie znaleckého posudku považuje za
najobjektívnejší spôsob pre zistenie bežnej (a nie najnižšej ako si to žalobca mylne vysvetlil) ceny
na trhu, keďže znalec ako jediný odborník na danú oblasť môže objektívne zhodnotiť skutkový stav.
Znalecký posudok môže žalovaný preveriť nie po odbornej stránke, ale len preskúmať, či jeho úvahy

zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných žalovaným.
Môže preveriť, či pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal znalec z platného právneho predpisu
určeného na tento účel, ktorým bola v tomto prípade Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. Neprináleží
mu konštatovať správnosť alebo nesprávnosť znaleckého posudku, pretože žalovaný nie je odborník
na danú problematiku, preto potrebuje na vyhodnotenie správneho a objektívneho skutkového stavu

odborníka v predmetnej oblasti.

35. Žalovaný tiež uviedol, že nedisponuje doplnenými znaleckými posudkami, ktoré žalobca pripojil
k správnej žalobe, keďže neboli predložené žalobcom v procese správneho konania ani pri odvolaní
žalobcu, preto sa k nim nemôže vyjadriť.

36. Podľa žalovaného všetky znalecké posudky predložené žalobcom boli vyhotovené na objednávku
zhotoviteľa a závery z nich vyplývajúce sú v prospech zhotoviteľa. Žalovaný uviedol dôvody, prečo
vychádzal z výsledkov znaleckých posudkov predložených žalobcom. Znalecké posudky mali dve rôzne
zadania a vychádzali z odlišného dátumu, ku ktorému sa stavba ohodnocovala. Preto je v rozhodnutí

uvedené presne, čoho sa každý znalecký posudok týkal, aby bola táto odlišnosť zrejmá. Znalecký
posudok, ktorý bol vypracovaný znalcom A. B. C. mal stanoviť ceny obvyklé v čase podpisu zmluvy
o dielo, teda k 30.04.2013 a znalec postupoval pri stanovení ceny diela v súlade s prílohou č. 3
vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. Použil metódu technickej hodnoty stavieb na základe použitiarozpočtového ukazovateľa, teda porovnal položkovitý rozpočet s katalógom cien stavebných prác
vydaných ODIS pre obdobie druhého kvartálu roku 2013, čo zodpovedá dátum uzatvorenia zmluvy o
dielo. Znalec posudzoval všeobecnú hodnotu stavebných prác v čase pred začatím realizácie diela.

Žalovanývychádzajúczoznaleckéhoposudkuavyjadreniaznalcazhodnotil,žejehoúvahyzodpovedajú
zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzal znalec z platného právneho predpisu určeného na tento
účel, teda vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. na základe týchto správnych úvah sa žalovaný so závermi
znaleckého posudku stotožnil, čo aj presne odôvodnil a vysvetlil v napadnutom rozhodnutí. Skutočnosť,

či je znalecký posudok správny, nie je žalovaný oprávnený posudzovať. Žalovaný znalecký posudok
zobral v rámci správneho konania ako jeden z dôkazných materiálov, ktorý je zhotovený odborníkom
a po porovnaní znaleckého posudku s inými dôkazmi ho vyhodnotil v procese hodnoverných dôkazov
ako jeden z dôležitých dôkazov nasvedčujúcich nesprávny postup žalobcu. Žalovaný pri hodnotení
zásady hospodárnosti vychádzal okrem platnej legislatívy Európskej únie a Slovenskej republiky aj
z Metodického usmernenia č. 13/2015 vypracovaného Ministerstvom financií SR. Podľa uvedeného

usmernenia musia ceny zodpovedať cenám obvyklým na trhu k relevantnému dátumu a miestu. Cena
obvyklá na trhu je na rozdiel od trhovej ceny očistená o externé vplyvy trhu. V § 2 ods. 1 písm. g) vyhlášky
MS SR č. 492/2004 Z. z. je definovaná všeobecná hodnota majetku ako výsledná objektivizovaná
hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku
dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej

súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i s
predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou vrátane dane z pridanej hodnoty.
Na základe uvedeného prihliadal žalovaný na skutočnosť, že úlohou znalca v znaleckom posudku bolo
stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, čo je predpokladom určenia hospodárnosti a stotožnil sa s
jeho výsledkami.

37. Naproti tomu dva znalecké posudky predložené žalobcom v administratívnom konaní, ktoré dal
vypracovať zhotoviteľ diela, sa zaoberajú posúdením oprávnenosti nákladov na výstavbu budovy
Pavilónu a Historickej budovy UPJŠ podľa cenovej ponuky zo dňa 06.10.2015 a zo dňa 12.08.2015,
konštatujú oprávnenosť nákladov až po ukončení realizácie projektu, teda znalecké posudky boli

vypracované na už zrealizované dielo. Z toho vyplýva aj nejednotný časový horizont, ku ktorému
sa stanovila hodnota diela. Uvedené znalecké posudky v závere tiež konštatujú, že predmetné dielo
bolo realizované v súlade s verejným obstarávaním, čo ale nepreukazuje hospodárnosť, nakoľko
verejné obstarávanie je len jednou z podmienok hospodárnosti a že zhotoviteľ zmluvne stanovenú
cenu neporušil, čo ale nepreukazuje len plnenie zmluvy medzi zhotoviteľom a žalobcom. Na záver

je v znaleckých posudkoch uvedené, že náklady vynaložené na realizáciu diela sú opodstatnené
a primerané. Znalec pred zistením primeranosti nákladov použil vlastnú databázu cien a smerné
orientačné nástroje znaleckej spoločnosti CENECON s.r.o. Bratislava. Nepoužil, tak ako vyplýva
zo znaleckých posudkov na stanovenie primeranosti nákladov legislatívne upravenú metódu podľa
Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.

38. Znalecký posudok č. 26/2015 mal stanoviť ceny obvyklé v čase podpisu Zmluvy o dielo a znalec
postupoval pri stanovení ceny diela v súlade s prílohou č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. a
použil metódu technickej hodnoty stavieb na základe použitia rozpočtového ukazovateľa, teda porovnal
položkový rozpočet z katalógových cien stavebných prác vydaných ODIS pre obdobie druhého kvartálu

roku 2013, čo zodpovedá dátum uzatvorenia Zmluvy o dielo. Znalec posudzoval všeobecnú hodnotu
stavebných prác v čase pred začatím realizácie diela. Žalovaný znaleckým posudkom predloženým
žalobcom uviedol, že tieto neboli vypracované podľa požiadaviek auditu a k problematike porovnávania,
resp. posudzovania dvoch takých odborných dokumentov ako sú znalecké posudky dodal, že môže
sa iba na základe svojich úvah prikloniť k znaleckému posudku, z ktorého záverov vychádzal. Aj keď

žalovanývychádzalzvýsledkovznaleckéhoposudkuA.B.C.,abyzohľadnilskutočnosti,ktorémohlimať
vplyv na cenu diela, v prospech žalobcu potvrdil zníženú sumu neoprávnených výdavkov. K uvedenému
prikročil na základe vyjadrenia znalca, že ceny by bolo možné upraviť v prípade zdokladovania
skutočných daňových dokladov a zároveň aj s prihliadnutím k ustálenej súdnej praxi, podľa ktorej sa
za podstatné prekročenie ceny považuje prekročenie v rozmedzí 10 % až 20 %. Správny orgán uplatnil

akceptovateľnú odchýlku vo výške 20 % z hodnoty ceny stavebných prác vychádzajúcich zo znaleckého
posudku. Správny orgán uplatnením tolerancie 20 % z celkových navýšených výdavkov, ktoré žalobca
uhradil za dodávku stavebných prác fakturovaných v rámci overovaných žiadosti o platbu znížil nasumu 1 170 430,99 eur s DPH. Uvedený prepočet správny orgán vykonal s cieľom zefektívniť výsledok
znaleckého posudku vzhľadom na špecifiká projektu.

39. Žalovaný mal za to, že v napadnutom rozhodnutí je jednoznačne popísané a dostatočne
odôvodnené, že žalobca nedodržal podmienky hospodárnosti pri nakladaní verejných prostriedkov
poskytnutých na základe Zmluvy o NFP, čím porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. n)
ZoRPVS, podľa názoru žalovaného bola dodržaná zásada zákonnosti a zásadou materiálnej pravdy,
čím považoval žalovaný napadnuté rozhodnutie za vecne správne, vydané v súlade s ustanovením §

146 Správneho poriadku.

40. Žalovaný k sankcii uloženej žalobcovi dodal, že sankciou podľa citovaného zákona (ZoRPVS) sa
rozumie odvod, penále a pokuta. Žalovaný mal na základe napadnutého rozhodnutia a prvostupňového
rozhodnutia uhradiť odvod , teda vrátiť sumu, ktorú neoprávnene použil, preto tvrdenie žalobcu, že
podáva žalobu vo veci správneho trestania nie je relevantné. Pri vrátení odvodu nemožno hovoriť

o správnom trestaní, ide len o peňažné plnenie z dôvodu neoprávnene vynaložených finančných
prostriedkov, ktoré boli žalobcovi poskytnuté z prostriedkov EÚ a ŠR SR. Vzhľadom na uvedené
žalovaný navrhol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

41. Žalovaný súčasne vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a žiadal, aby predmetnú vec prejednal

Krajský súd v Banskej Bystrici ako miestne príslušný správny súd.

42. Krajský súd v Bratislave podaním zo dňa 30.05.2019 doposlal žalovanému dňa 24.09.2019 znalecké
posudky predložené žalobcom, ktoré boli ako prílohy súčasťou podanej správnej žaloby.

43. Žalobca dňa 04.06.2019 predložil súdu Odborné stanovisko č. 001/2019 zo dňa 12.03.2019
vypracované znalcom A. D. E. (ďalej len „odborné stanovisko“), predmetom ktorého bolo posúdenie
Znaleckého posudku č. 26/2015 vypracovaného A. B. C.. Zo sprievodného listu žalobcu vyplýva, že
odborné stanovisko žalobca predložil na podporu jeho argumentácie vo vzťahu k prvému žalobného
dôvodu, teda nedostatočne zistenému skutkovému stavu. V podaní žalobca s odkazom na odborné

stanovisko uviedol, že znalec A. D. E. na základe analýzy všetkých čiastkových kritérií vyhodnotil postup
vypracovania Znaleckého posudku č. 26/2015 a jeho závery tak, že znalec pri stanovovaní postupu,
riešení, posudzovania a pri vypracovaní záveru nepoužil všetky dostupné informácie a dokumentáciu
bezprostredne sa viažuce k predmetu dokazovania a preto ním určené postupy a závery nemusia byť
objektívne a správne. Znalec v rámci definovania postupu svojho znaleckého dokazovania zmätočne

popisuje a spája dva rôzne postupy ohodnocovania - použitie rozpočtových ukazovateľov a súčasne
oceňovanie pomocou položkového rozpočtu pomocou softvéru ODIS v systéme TSKP, ktoré tvoria
samostatné metódy ohodnocovania majetku. Znalec chybne a nesprávne vypracoval vlastné kontrolné
rozpočty na základe triednika TSKP, pričom verejný obstarávateľ a záujemcovia sú povinní používať
ohodnotenie stavebných prác na základe triednika TSP, preto jeho cenové vyhodnotenie nie je správne

a závery nemôžu byť objektívne, nakoľko porovnával 9 miestny kód databázy TSKP, teda presný popis
so 6 miestnym kódom databázy TSP, ktorý predstavuje skupinu technologicky prepojených činností,
tým pádom toto porovnanie nie je rovnocenné a môže viesť k nesprávnym záverom. Znalec chybne
posudzoval hodnotu stavebných prác, dodávok stavebného materiálu a stavebných úprav k dátumu
30.04.2013 v cenovej úrovni II. kvartál 2013, nakoľko stavebné práce boli realizované v období od

septembra 2013 až do septembra 2014 (Historická budova UPJŠ), resp. v období od septembra 2013
až do decembra 2014 (Pavilón). V závere svojho podania žalobca uviedol, že závery odborného
stanoviska preukazujú, že Znalecký posudok č. 26/2015 je neobjektívny, nesprávny a nepreskúmateľný
najmä preto, že znalec nepoužil všetku potrebnú a dostupnú dokumentáciu, použil nesprávne časové
obdobie pre stanovenie cien a nesprávne postupoval pri použití metódy ocenenia majetku. Z uvedeného

dôvodu je žalobca presvedčený, že takýto znalecký posudok nemôže byť podkladom pre stanovenie
sankcií za údajné porušenie finančnej disciplíny. Osobitne v situácii, kedy ide o najpodstatnejší dôkaz
v rámci správneho konania. Odborné stanovisko potvrdzuje, že tvrdenia žalobcu a námietky, na
ktoré poukazoval v rámci správneho konania boli opodstatnené. Správne orgány sa nimi ale vôbec
nezaoberali. Žalobca sa v závere pridržiaval aj svojich námietok a svojej argumentácie uvedenej v

správnej žalobe. Žalovaný zároveň opakovane vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Krajského
súdu v Bratislave a navrhol, aby bola vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu
v Banskej Bystrici z dôvodu, že sídlo orgánu verejnej správy prvého stupňa (Úradu vládneho auditu,
so sídlom vo Zvolene) je zriadené podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a auditea o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto vo veciach preskúmania
rozhodnutí Úradu vládneho auditu je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý
má celoslovenskú pôsobnosť.

44. Krajský súd v Bratislave dňa 24.09.2019 doručil žalovanému odborné stanovisko predložené
žalobcom na vedomie a uznesením č. k. 5S/229/2018-277 zo dňa 15.10.2019, právoplatným dňa
03.12.2019, zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý žalobca
podal spolu so správnou žalobou.

45.Žalovanýpodanímdoručenýmdňa06.04.2023opakovanevzniesolnámietkumiestnejnepríslušnosti
Krajského súdu v Bratislave a navrhol, aby bola vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie Krajskému
súdu v Banskej Bystrici z dôvodu, že sídlo orgánu verejnej správy prvého stupňa (Úradu vládneho auditu
so sídlom vo Zvolene) je zriadené podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a
o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto vo veciach preskúmania

rozhodnutí Úradu vládneho auditu je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý
má celoslovenskú pôsobnosť.

46. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,

v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, v dôsledku uvedeného bolo konanie
pôvodne vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/229/2018 vedené na Správnom súde v
Bratislave pod sp. zn. BA-5S/229/2018.

47. Správny súd v Bratislave (v konaní vedenom pod sp. zn BA-5S/229/2018) podaním zo dňa

27.07.2023 vyjadril nesúhlas s postúpením veci Krajským súdom v Banskej Bystrici a predložil vec
na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu SR, ktorý Uznesením sp. zn. 3Spp/1/2023 zo dňa
27.09.2023 rozhodol, že nesúhlas Správneho súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný a
na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Správny súd v Banskej Bystrici. Uznesenie
Najvyššieho správneho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2023. Vec bola následne

postúpená Správnemu súd v Banskej Bystrici dňa 27.12.2023, kde jej bola pridelená spisová značka
3S/52/2023.

48. Správny súd v Banskej Bystrici podaním zo dňa 19.01.2024 doručil žalobcovi Vyjadrenie žalovaného
k správnej žalobe zo dňa 28.05.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.01.2024.

49. Následne Správny súd v Banskej Bystrici po preskúmaní splnenia procesných podmienok
Uznesením sp. zn. 3S/52/2023-307 zo dňa 18.06.2024 vyzval žalobcu na doplnenie správnej žaloby
predložením potvrdenia o požadovanom vysokoškolskom právnickom vzdelaní zamestnanca žalobcu,
ktorý za neho na správnom súde koná alebo predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi na

zastupovanie v tomto konaní. Na doplnenie správny súd žalobcu vyzval z dôvodu, že posúdil správnu
žalobu žalobcu ako všeobecnú správnu žalobu, pri ktorej nie je prípustná výnimka z povinného právneho
zastúpenia, a preto bolo potrebné podanú správnu žalobu doplniť o zákonom stanovené náležitosti,
a to splnomocnenie udelené advokátovi, resp. preukázanie vysokoškolského právnického vzdelania
zamestnanca žalobcu, ktorý koná za žalobcu v predmetnej veci. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal

sťažnosť doručenú správnemu súdu dňa 08.07.2024, o ktorej podľa § 159 ods. 2 SSP rozhodol predseda
senátu uznesením sp. zn. 3S/52/2023 zo dňa 10.09.2024 tak, že sťažnosť žalobcu proti uzneseniu podľa
§ 161 ods. 1 SSP ako nedôvodnú zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2024.

50. Správny súd v Banskej Bystrici ďalším procesným postupom podaním zo dňa 28.11.2024 doručil

žalovanému úplné znenie správnej žaloby, pôvodne podanej na Krajský súd Banskej Bystrici dňa
19.11.2018, nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplývalo, že by mu boli na jeho požiadavku zo dňa
20.05.2019 doposielané chýbajúce strany číslo 44 až 46 pôvodne zasielanej správnej žaloby. Zároveň
sa žalovanému umožnilo, aby sa v lehote desiatich dní od doručenia výzvy po doručení celého znenia
správnej žaloby vyjadril, či zotrváva na svojom pôvodnom vyjadrení, alebo ho žiada doplniť a v tom

prípade, aby tak učinil v rovnakej lehote.

51. Žalovaný sa podaním zo dňa 04.12.2024 vyjadril, že po doštudovaní uvedených strán správnej
žaloby, ktoré neboli súčasťou pôvodne doručenej žaloby dňa 13.05.2019, zotrváva na pôvodnomvyjadrení uvedenom v podaní zo dňa 28.05.2019, nakoľko v pôvodne nedoručených stranách žalobca
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na danú vec.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

52. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 04.06.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108
ods. 2 SSP.

53. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava všetkých skutočností
a námietok tak, ako boli uvedené v správnej žalobe, ako aj v rámci správneho súdneho konania. Žalobca
primeranosť svojich výdavkov opakovane preukázal v rámci správneho konania, jednak posudkami
Ústavu stavebnej ekonomiky vo vzťahu k Historickej budove a vo vzťahu k Pavilónu materiálových vied,
ako aj predložením znaleckých posudkov A. D. E. pripojených k správnej žalobe vo vzťahu k Historickej

budove a vo vzťahu k Pavilónu materiálových vied. Žalobca má za to, že nenávratný finančný príspevok
a akákoľvek možnosť sankcie zo strany žalovaného sa vzťahovala iba na neprimerané výdavky. Má za
to, že všetkými znaleckými posudkami preukázal primeranosť výdavkov na obidva projekty. V žalobe
sa žalobca detailne vyjadril, prečo považuje znalecký posudok A. C., o ktorý oprel žalovaný svoje
rozhodnutie, za nesprávny a nedôvodný. Podstata nesprávnosti rozhodnutia spočíva v nesprávnosti

zadaniaznaleckéhoposudku.Primeranosťvýdavkovpreukazujújedineposudky,ktorépredložilžalobca.
Z tohto dôvodu sa pridržiava všetkých skutočností, ktoré boli uvedené v žalobe a trvá na petite v nej
uvedenom.

54. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na všetkých zisteniach uvedených

orgánmi verejnej správy v priebehu administratívneho konania v rozhodnutiach tak prvostupňového
orgánu ako aj žalovaného. Žalobca sa zaviazal, že použije nenávratný finančný príspevok v súlade
s ustanoveniami tejto zmluvy, ako aj s ustanoveniami Systému finančného riadenia štrukturálnych
fondov na programové obdobie 2007 – 2013. Zároveň poukázal na to, že prvostupňovým orgánom
bola uložená povinnosť v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS, pričom sa vychádzalo primárne

zo Znaleckého posudku A. C., ako aj z výsledkov auditu, teda Zmluvy o NFP, Zmluvy o dielo, z
bankových výpisov a z ďalších podkladov. Trval na tom, že znalecký posudok je najobjektívnejší dôkazný
prostriedok na preukázanie bežnej ceny stavebných prác, nie najnižšej ceny na trhu, nakoľko znalec
ma na to dostatočné odborné znalosti. Žalovaný sa dostatočne venoval znaleckým posudkom v rámci
administratívneho konania a to tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Znalecký posudok

č. 26/2015 spĺňa náležitosti kladené na znalecký posudok a tento je najpodstatnejším dôkazom pri
posudzovaní porušovania finančnej disciplíny. Zároveň poukázal na znenie článku 14 ods. 1 písm. d)
VZP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Žalovaný uviedol,
že znalec A. C. posudzoval všeobecnú hodnotu stavebných prác a posudzoval hospodárnosť ceny
stavebných prác a postupoval v zmysle Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.. Poverený zástupca

žalovaného zároveň uviedol, že položkovitý rozpočet znalec ohodnocoval podľa cenníkového katalógu
za II. kvartál roku 2013, čo vyplývalo z podmienok zmluvy, ktorá zakotvila, že stavebné práce musia
zodpovedať cenám bežným na trhu v čase ich vzniku, teda v čase podpisu Zmluvy o dielo. Znalecké
posudky predložené žalobcom v správnom konaní (Znalecký posudok č. 186/2015 a Znalecký posudok
č. 170/2015), ktoré sa zaoberali posúdením otázky oprávnenosti výdavkov na výstavbu diela, či bolo

vyhotovené v súlade so súťažnými podkladmi, verejným obstarávaním a so zmluvou. V poslednom
bode sa zaoberali otázkou, či náklady sú opodstatnené a primerané. Žalovaný v rámci správneho
konania posudzoval hospodárnosť nákladov, nie ich opodstatnenosť alebo primeranosť. Z týchto
dôvodov sa žalovaný oprel o závery znaleckého posudku A. B. C.. Na záver svojho prednesu poverený
zástupca žalovaného uviedol, že v administratívnom konaní orgány verejnej správy postupovali v zmysle

ustanovení Správneho poriadku, neboli porušené žiadne práva žalobcu.

55. Na záver pojednávania poverená zástupkyňa žalobcu v rámci vyjadrenia k právnej stránke veci
a prednesenia konečného návrhu uviedla, že sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v správnej
žalobe a požiadala, aby správny súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite správnej žaloby.

56. Na záver pojednávania poverený zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia k právnej stránke veci
a prednesenia konečného návrhu uviedol, že skutkový stav, ako bol zistený a uvedený v napadnutom
prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného, bol zistený správne. Dôkazyboli hodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Rovnako bolo vysvetlené, prečo sa orgán verejnej
správy prvého stupňa pridržiaval znaleckého posudku A. C. a prečo sa nepriklonil k znaleckým
posudkom predloženým žalobcom v administratívnom konaní. Na záver poverený zástupca žalovaného

navrhol žalobu zamietnuť.

57. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a

to v rozsahu žalobných námietok a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa
§ 190 SSP zamietol.

58. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

59.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

60. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je

ustanovené inak.

61. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

62. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

63. Podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS, porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a

podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

64. Podľa § 31 ods. 7 ZoRPVS subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1
písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny
postup podľa osobitných predpisov.43) Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých

nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký
postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).

65. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPVS, porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie
verejnýchprostriedkovnadrámecoprávnenia,ktorýmdôjdekvyššiemučerpaniuverejnýchprostriedkov.

66. Podľa § 31 ods. 4 prvá veta ZoRPVS za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa
ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo
k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.

67. Podľa § 31 ods. 9 ZoRPVS odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní
s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán alebo orgán
dozoru štátu44) v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.45) Odvod, penále a
pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou
organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri

nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami európskej únie ukladá Úrad vládneho
auditu,46) ktorý ich aj vymáha. Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na ukladanie a vymáhanie
odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami
európskej únie46a) a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programovSlovenskej republiky a európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré
sa vzťahuje osobitný predpis.13b) V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať
ministerstvo financií.

68. Podľa § 31 ods. 12 ZoRPVS ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými
predpismi o správnom konaní.48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje
osobitný predpis.28) Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou
uzatvorenou podľa osobitného predpisu,48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky

penále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu.

69. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

70. Podľa § 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku;
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá

účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

71. Podľa článku 2.4 Zmluvy o NFP sa prijímateľ zaväzuje prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade
s podmienkami stanovenými v tejto zmluve aktivity projektu realizovať riadne a včas, avšak najneskôr

v termíne ukončenia realizácie aktivít projektu, t.j. do 31.07.2015. Prijímateľ je povinný predložiť čestné
vyhlásenie o ukončení realizácie aktivít projektu bezodkladne po ukončení realizácie aktivít projektu.

72. Podľa článku 3.2 Zmluvy o NFP sa prijímateľ zaväzuje použiť nenávratný finančný príspevok výlučne
na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok

stanovených zmluvou.

73. Podľa článku 6.3 Zmluvy o NFP neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú nasledujúce prílohy: 1.
Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, 2. predmet
podpory NFP, 3. Rozpočet projektu, 4. Prehľad aktivít projektu, 5. Zmluva o partnerstve.

74. Podľa článku 1.1 VZP sa prijímateľ zaväzuje dodržiavať ustanovenia zmluvy tak, aby bol projekt
realizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít projektu
s odbornou starostlivosťou.

75. Podľa článku 1.2 VZP prijímateľ zodpovedá poskytovateľovi za realizáciu aktivít projektu v celom
rozsahu, bez ohľadu na osobu, ktorá projekt skutočne realizuje.

76.Podľačlánku14.1písm.d)ak)VZPsúoprávnenýmivýdavkamivšetkyvýdavky,ktorésúnevyhnutné
na realizáciu aktivít projektu tak ako je uvedené v článkoch 2 a 3 zmluvy o poskytnutí NFP a ktoré spĺňajú

nasledujúce podmienky: d) zodpovedajú cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku;
k) boli vynaložené hospodárne, efektívne a účelne.

77. Podľa článku 14.3 VZP ak výdavok nespĺňa podmienky oprávnenosti podľa odseku 1 tohto
článku VZP a tieto výdavky vyčísli osoba oprávnená na výkon kontroly a auditu uvedená v článku

12 VZP ako neoprávnené, prijímateľ je povinný vrátiť NFP alebo jeho časť (Poznámka pod čiarou:
v prípade nesplnenia tejto povinnosti prijímateľa sa bude na toto porušenie podmienok zmluvy aplikovať
ustanovenie druhej vety § 31 ods. 7 ZoRPVS).

78. Správny súd primárne považoval za potrebné pred vyhodnotením jednotlivých žalobných námietok

žalobcu ustáliť druh správnej žaloby, keďže táto skutočnosť má zásadný vplyv na procesný postup a
rozhodovanie správneho súdu. Navyše, druh správnej žaloby bol medzi žalobcom a žalovaným sporný,
keďže žalobca bol toho názoru, že v predmetnej veci sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho
trestania (§ 194 a nasl. SSP), pričom žalovaný tvrdil, že ide o všeobecnú správnu žalobu (§ 177 anasl. SSP). Keďže však podľa § 55 ods. 3 SSP správny súd posudzuje každé podanie podľa jeho
obsahu, správny súd bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania (naviac v kontexte zásady curia novit
iura, lat. „súd pozná právo“) je povinný samostatne ustáliť druh predmetnej správnej žaloby žalobcu.

Všeobecná správna žaloba je vymedzená v ustanovení § 177 ods. 1 SSP, podľa ktorého Správnou
žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Všeobecná správna žaloba predstavuje základný druh
správnej žaloby, ktorý sa uplatní vždy, ak nie sú dané podmienky pod zaradenie žaloby pod iný druh
(§ 6 ods. 2 písm. b) až j) SSP). Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona

rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné
podobné protiprávne konanie. V predmetnej veci žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa a žalovaného týkajúce sa porušenia finančnej disciplíny podľa ZoRPVS,
ktorú vo všeobecnosti vymedzuje ustanovenie § 19 ods. 3 a 6 daného zákona a jednotlivé konkrétne
skutkové podstaty porušenia finančnej disciplíny sú vymedzené v § 31 ods. 1. Aby bolo možné správnu
žalobu žalobcu klasifikovať ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania, podľa § 194 ods. 1

SSP by museli orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný vo veci porušenia finančnej disciplíny
žalobcom rozhodovať o a) priestupku, b) správnom delikte alebo c) sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Z predmetných ustanovení ZoRPVS je zrejmé, že v prípade porušenia finančnej disciplíny
zodpovedným subjektom sa nejedná o priestupok a ani iný správny delikt, keďže zákon porušenie
finančnej disciplíny za priestupok a ani iný správny delikt neoznačuje. Porušenie finančnej disciplíny pri

nakladaní s verejnými prostriedkami je nesporne protiprávnym konaním, ktorým je dotknutý záujem na
účelnom, hospodárnom a efektívnom poskytovaní a používaní verejných prostriedkov (§ 19 ods. 3 a
6 ZoRPVS). ZoRPVS v ustanovení § 31 ods. 4 používa pre postih ukladaný ako následok porušenia
finančnej disciplíny pojem „odvod“, ktorý však nemá trestnú povahu, a v ods. 7 uvádza ohľadom postihu
zodpovedného subjektu za porušenie finančnej disciplíny, že „v prípade, ak sa verejné prostriedky

poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení
týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku
1 písm. b).“ Zákon v tejto súvislosti používa pojem „sankcia“, avšak význam tohto pojmu je pomerne
široký, pričom vo všeobecnosti predstavuje akýkoľvek postih prijímateľa finančných prostriedkov ako
následok nesplnenia jeho povinností určených právnou normou a nemožno ho chápať len v jeho užšom

význame ako ujmu v podobe trestu. Pri výklade slovného spojenia „rozhodovanie o sankcii za iné
podobné protiprávne konanie“ teda nemožno automaticky a bez ďalšieho usudzovať, že sa vzťahuje
na akýkoľvek následok za porušenie povinností ustanovených zákonom, resp. zmluvou uzatvorenou
na základe zákona. Podstatné v tomto ohľade je, či sa sankcia (resp. „odvod“) ukladá za protiprávne
konanie, ktoré je podobné postihovaniu za priestupky a iné správne delikty, teda či pôjde o postihovanie,

ktoré má represívno-preventívnu povahu a jeho účelom je zásah do osobnostnej alebo majetkovej sféry
prijímateľa na odradenie od ďalšieho páchania skutku.

79. Správny súd má za to, že v prípade postihu žalobcu za porušenie finančnej disciplíny sa nejedná
o sankčný postih trestnej povahy a teda správna žaloba, ktorou napáda rozhodnutia orgánu verejnej

správy prvého stupňa a žalovaného, nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, ale
všeobecnou správnou žalobou. Účelom odvodu finančných prostriedkov do príslušných verejných
rozpočtov, ktorý bol žalobcovi uložený napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy za
porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 4, resp. ods. 7 ZoRPVS, je reparácia, teda náprava
nezákonného stavu, a nie represívno-preventívny zásah do majetkovej sféry žalobcu. Účel uloženia

sakcie je preventívno-represívny, t. j. má odradiť subjekt, ktorý sa protiprávneho konania dopustil,
od protiprávneho konania v budúcnosti a jeho potrestanie. Preskúmavanými rozhodnutiami však
nebolo rozhodnuté o uložení pokuty podľa § 32 ZoRPVS, teda žalobca nebol za porušenie finančnej
disciplíny potrestaný. Žalobcovi bola napadnutými rozhodnutiami uložená povinnosť vrátiť poskytnutý
nenávratný finančný príspevok po porušení finančnej disciplíny do príslušných verejných rozpočtov, aby

bol dosiahnutý stav súladný so zákonom na základe dohodnutých podmienok v zmysle Zmluvy o NFP,
čím do majetkovej sféry žalobcu nebolo zasiahnuté.

80. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na čl. 1 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 2988/95 z 18.
decembra 1995 o ochrane finančných záujmov európskych spoločenstiev (ďalej ako „Nariadenie“), z

ktorého vyplýva, že: „nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce
z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie
všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením alebo stratou
výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev, alebo neoprávnenouvýdajovou položkou.“ Z druhej hlavy tohto Nariadenia s názvom „Správne opatrenia a sankcie“ z čl.
4 bod 1 vyplýva, že je „všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná
výhoda odníme povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy“. Podľa bodu 4

tohto článku Nariadenia „Opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty.“ Z uvedeného
vyplýva, že aj v zmysle Nariadenia sa povinnosť odvodu neoprávnene čerpaných verejných prostriedkov
výslovnenepovažujezasankciutrestnejpovahy.SprávnysúdpoukazujeajnaRozsudokSúdnehodvora
európskej únie zo dňa 4. júna 2009 vo veci C-158/08 Agenzia Dogane Ufficio delle Dogane di Trieste,
v zmysle ktorého „povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku protiprávneho konania

neporušuje zásadu zákonnosti. Táto povinnosť totiž nie je sankciou, ale len dôsledkom zistenia, že
podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Spoločenstva boli vytvorené
umelo, pričom sa tým poskytnutá výhoda stala neoprávnenou, a teda povinnosť vrátiť ju je odôvodnená.“

81. Správny súd ďalej poukazuje na novšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho
správneho súdu SR, v zmysle ktorej odvod finančných prostriedkov pre porušenie finančnej disciplíny

v zmysle ZoRPVS nie je správnym trestaním a ktorá prekonáva dovtedajšiu rozhodovaciu prax (napr.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/75/2019 zo dňa 26. januára 2021, Rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/19/2022 zo dňa 25.07.2023, Rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 3Sfk/20/2023 zo dňa 22.08.2024).

82.Správnysúdďalejuvádza,žeanipenálevovýške0,1%zosumy1170430,99eurzakaždý,ajzačatý
deň omeškania, ktoré bolo žalobcovi vyrubené podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS, nemožno považovať za
„sankciu za iné podobné protiprávne konanie.“ Pod sankciou možno rozumieť len ujmu na majetku alebo
právach prijímateľa, ktorá nemá kompenzačný, resp. reparačný charakter, ale charakter represívno-
preventívny. Charakter sankcie za iné podobné protiprávne konanie v zmysle § 194 ods. 1 SSP totiž

nemajú platby, ktorých účelom je predovšetkým vyrovnať majetkový prospech, ktorý vznikol tým, že
prijímateľ nevrátil včas finančné prostriedky, ktoré bol povinný vrátiť do príslušného verejného rozpočtu
v dôsledku jeho protiprávneho konania spočívajúceho v porušení finančnej disciplíny. Takáto platba
je viazaná na porušenie povinnosti vrátiť finančné prostriedky do verejného rozpočtu, ktoré prijímateľ
zadržiava bez právneho dôvodu, a má teda akcesorický charakter. V prípade, ak sa prijímateľ neomešká

s vrátením finančných prostriedkov, a teda si splní uloženú povinnosť podľa rozhodnutia orgánu
verejnej správy riadne a včas, k vzniku povinnosti zaplatiť penále nedôjde. Penále podľa § 31 ods.
4 ZoRPVS sa tak svojou povahou blíži k úroku z omeškania v súkromnoprávnych vzťahoch. Výška
penále je závislá výlučne od výšky odvodu finančných prostriedkov a trvania omeškania so zaplatením
odvodu (teda vrátením finančných prostriedkov do príslušného verejného rozpočtu), pričom sadzba je

stanovená zákonom. Orgán verejnej správy nemá žiadnu možnosť výšku penále ovplyvniť, resp. ju
poriadiť svojej úvahe a rovnako ani nemá možnosť penále neuložiť, ak sú splnené zákonné podmienky
podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS. Inými slovami, v prípade splnenia zákonných predpokladov orgán verejnej
správy penále uložiť musí, a to vo výške, ktorá je stanovená zákonom. Z uvedeného teda vyplýva,
že predmetná správna žaloba nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania ani v rozsahu

uloženejpovinnostizaplatiťpenálevprípadenezaplateniauloženéhoodvodupodľa§31ods.4ZoRPVS.

83. V súvislosti s ustálením druhu správnej žaloby žalobcu ako všeobecnej správnej žaloby správny súd
považujezapodstatnézdôrazniť,ževprípadevšeobecnejsprávnejžalobyjerozsahsúdnehoprieskumu
daný žalobnými bodmi o tvrdenej nezákonnosti, keďže správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP (nejedná sa o konanie uvedené v § 134 ods. 2 SSP). Správne
súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu
správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak
dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnej žalobe uplatnené. Výnimku z tohto pravidla predstavujú
ustanovenia § 134 ods. 2 SSP a § 195 SSP, avšak v preskúmavanej veci správny súd nezistil žiadny

z dôvodov, pre ktorý by nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a
postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v správnej žalobe. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca –
účastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí

(príp. opatrení) orgánov verejnej správy využije, teda aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a
vymedzí. Preto ani súdny prieskum nie je absolútny, nakoľko je ovládaný dispozičnou zásadou. Zároveň
platí, že správny súd nie je oprávnený a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať
podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.Všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných
bodov správnej žaloby, neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve
rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Žalobca musí

v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,
z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia
za nezákonné. Vzhľadom na to, že správny súd ustálil žalobu žalobcu ako všeobecnú správnu žalobu,
neuplatniasaaniustanovenia§195SSPtýkajúcesavecísprávnehotrestania,vprípadektorýchsprávny
súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto posudzoval, či orgány verejnej

správy splnili povinnosti stanovené im zákonom, a to v rozsahu namietaných tvrdení žalobcom, v rámci
uplatnených žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote na podanie všeobecnej správnej žaloby.

84. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí správny súd uvádza, že
rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, teda nejasnosť alebo protirečivosť
alebo pre nedostatok odôvodnenia. Žalobcom tvrdená nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného

spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení použitia Znaleckého posudku č. 26/2015 a nepoužitia
dvoch znaleckých posudkov predložených žalobcom v administratívnom konaní (Znalecký posudok č.
170/2015 a Znalecký posudok č. 186/2015), keď žalobca namietal, že orgány verejnej správy dostatočne
neozrejmili, prečo je problémom akceptovať žalobcom predložené znalecké posudky vzhľadom na
rozdielny časový horizont, rozdielnosť zadaní týchto znaleckých posudkov, predstavovala podľa názoru

správneho súdu iba vyjadrenie všeobecného nesúhlasu s odôvodnením a nedostatkom presvedčivosti
argumentácie správnych orgánov v napadnutých rozhodnutiach. To, že žalobca nebol spokojný s
presvedčivosťou dôvodov, pre ktoré sa správne orgány priklonili k záverom Znaleckého posudku č.
26/2015, samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Podstatou prvostupňového
rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, bolo zistenie, že žalobca nepoužil

poskytnutý NFP na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných na realizáciu aktivít projektu, čo bolo
vyhodnotené ako porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli poskytnuté, čo je porušením finančnej
disciplíny. Takto formulovaný výrok rozhodnutia bol z hľadiska skutkových zistení aj ich právneho
posúdenia v odôvodnení rozhodnutia ozrejmený. Žalovaný nie je povinný vyvracať argumentáciu
žalobcu, ale má povinnosť uviesť svoju vlastnú úvahu, ktorá ho k rozhodnutiu viedla. Orgány verejnej

správy v napadnutých rozhodnutiach uviedli, že žalobca porušil pravidlá a podmienky, za ktorých boli
verejné prostriedky poskytnuté a ktorých nesplnenie bolo spojené s povinnosťou vrátenia poskytnutých
finančných prostriedkov, čím bola naplnená skutková podstata porušenia finančnej disciplíny podľa § 31
ods. 1 písm. n) ZoRPVS . Žalobca porušil čl. 3 ods. 3.2 Zmluvy o poskytnutí NFP v znení dodatkov
v spojení s čl. 14 ods. 1 písm. d) a k) a ods. 3 VZP tým, že cena stavebných prác v Zmluve o dielo

bola navýšená o 1 170 430,99 eur, čím sa dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1
písm. n) ZoRPVS. Podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS porušením finančnej disciplíny je porušenie
pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Správny súd uvádza, že v danom
prípade Zmluva o NFP stanovila podmienky obstarania stavebných prác z prostriedkov nenávratného
finančného príspevku. Akékoľvek porušenie pravidiel a podmienok Zmluvy o NFP, ktorej neoddeliteľnou

súčasťou boli aj VZP, vrátane uhradenia výdavkov za stavebné práce za cenu nezodpovedajúcu bežným
cenám na trhu (teda vynaložením neoprávnených výdavkov), je konaním v zmysle § 31 ods. 1 písm.
n) ZoRPVS. Predmetná Zmluva o NFP, ktorá stanovila podmienky použitia poskytnutého nenávratného
finančného príspevku, má svoj právny základ v ustanovení § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., podľa
ktorého „Pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2

Obchodného zákonníka.“ Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. zmluva upravuje práva a povinnosti
prijímateľa a riadiaceho orgánu pri realizácii pomoci a podpory. V prípade, ak žalobca porušil Zmluvu
o NFP tým, že uhradil výdavky za stavebné práce na Pavilóne a Historickej budove UPJŠ v navýšenej
cene oproti cenám zisteným Znaleckým posudkom č. 26/2015, bola časť nenávratného finančného
príspevku použitá v rozpore so Zmluvou o NFP. Inými slovami, časť poskytnutého nenávratného

finančného príspevku v sume 1 170 430,99 eur pri akceptovaní 20 % odchýlky bola preto žalobcom
použitá neoprávnene, teda v rozpore s podmienkami, ktoré stanovovala Zmluva o NFP, čím sa žalobca
dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS. Orgány verejnej správy
podľa správneho súdu postupovali správne, keď kvalifikovali porušenie finančnej disciplíny žalobcom
v predmetom rozsahu podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS, keďže hypotéza danej skutkovej podstaty

porušenia finančnej disciplíny bola naplnená.

85. Správny súd preto vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí konštatuje,
že odôvodnenie orgánov verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach je dostatočné pre vyvodeniezáveru, že žalobca porušil podmienky stanovené v čl. 3 ods. 3.2 Zmluvy o NFP v znení dodatkov v
spojení s čl. 14 ods. 1 písm. d) a k) a ods. 3 VZP tým, že cena stavebných prác v zmluve o dielo
bola navýšená o 1 170 430,99 eur, čím sa dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1

písm. n) ZoRPVS, keďže žalobca nedodržal podmienky v zmysle Zmluvy o NFP, ktoré orgány verejnej
správy vo svojich rozhodnutiach riadne identifikovali a konkretizovali. Orgán verejnej správy prvého
stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol relevantné skutkové okolnosti vedúce k tomuto záveru, dostatočne
určito popísal konanie žalobcu porušujúce finančnú disciplínu, rovnako uviedol aj konkrétne ustanovenia
Zmluvy o NFP, ktoré žalobca svojím konaním porušil (podmienky stanovené v čl. 14, ods. 1., písm. d)

a k) a ods. 3 VZP), čím žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 6 ZoRPVS v spojení s čl. 2, bod 2.4,
čl. 3, bod 3.2 Zmluvy o NFP a čl. 1, bod 1. VZP. Žalovaný odôvodnenie orgánu verejnej správy prvého
stupňa vo svojom rozhodnutí doplnil a ďalej rozviedol, pričom sa dostatočne vysporiadal aj s námietkami
žalobcu v rámci odvolacieho konania. Nesúhlas žalobcu s odôvodnením rozhodnutí orgánov verejnej
správy a jeho subjektívne presvedčenie o nesprávnosti ich postupu nespôsobuje ich nezákonnosť.
Správnysúdpovažujeodôvodnenieobochorgánovverejnejsprávyvovzťahukuskutkovýmokolnostiam

a konaniu žalobcu porušujúcemu finančnú disciplínu za dostatočné, v súlade so zásadami formálnej
logiky a v podrobnostiach na predmetné odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa
a rozhodnutia žalovaného odkazuje.

86.Správnažalobaďalejobsahujeskupinunámietok,ktorýmižalobcaspochybňovalzistenieskutkového

stavu orgánmi verejnej správy. Mal za to, že správne orgány nemali vychádzať zo Znaleckého
posudku č. 26/2015 z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, vnútornej rozpornosti, neobjektívnosti znalca,
použitia nesprávnej metodiky, absencie použitého spôsobu výpočtu cien oceňovania stavebných prác,
nemožnosti porovnávania zmluvného položkového rozpočtu s kontrolnými rozpočtami vyhotovenými
znalcom, nakoľko k zostaveniu zmluvného položkového rozpočtu došlo po tom, ako bola vo verejnom

obstarávaní obstaraná celková cena diela a v čase zhotovenia rozpočtu nebolo zrejmé, aké konkrétne
práce sa budú realizovať a aký bude rozsah súvisiacich prác potrebných na celkové dokončenie
diela a tieto neboli v zmluvnom položkovom rozpočte podrobne rozpísané, teda znalec porovnával
neporovnateľné položky, ako aj z dôvodu, že zmluvný položkový rozpočet obsahoval tzv. agregované
(zlúčené) položky, teda v jednej položke boli zahrnuté viaceré podpoložky, preto nebolo možné

porovnávať takéto položky s cenníkovými položkami podľa referenčného katalógu stavebných prác.
Žalobca svoje námietky odôvodnil s poukazom na znalecké posudky predložené k správnej žalobe.
Správny súd uvádza, že znalecký posudok je dôkazom, ktorý je možné použiť ako podklad rozhodnutia,
po jeho vyhodnotení jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Záver o porušení finančnej
disciplíny nemožno založiť na rozpore so znaleckým posudkom, ale musí byť založený na rozpore s

právnou normou. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia
vyplýva vyhodnotenie znaleckého posudku orgánmi verejnej správy, ktorý bol vzatý do úvahy ako
podkladrozhodnutia,akoajdôvody,prektoréneboližalobcompredloženéznalecképosudkypredložené
v administratívnom konaní so Znaleckým posudkom č. 26/2015 porovnávané a ani zohľadnené. V
odôvodnení rozhodnutí je konštatovaná zrejmá úvaha správneho orgánu, ako sa s posudkami ako

s dôkazmi vysporiadal a prečo považuje všeobecné ceny stavebných prác stanovené znalcom A. B.
C., napriek námietkam účastníka konania, za správne. Znalecký posudok č. 26/2015 bol vyhodnotený
v rámci vládneho auditu orgánom, ktorý audit vykonal, čo sa prenieslo do záverov auditu obsiahnutých
v Čiastkovej správe z auditu. Pokiaľ žalobca namietal nedostatky vo vzťahu k Znaleckému posudku č.
26/2015 týkajúce sa použitia nesprávnej metodiky oceňovania, nemožnosti porovnávania zmluvného

položkového rozpočtu s kontrolnými rozpočtami vyhotovenými znalcom, správny súd uvádza, že úlohou
správneho súdnictva ani nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavanie
zákonnosti ich rozhodnutí a postupu, ktorý im predchádzal. Podstatným pre posúdenie zákonnosti
rozhodnutí bolo, že žalobca bol s obsahom použitého Znaleckého posudku č. 26/2015 oboznámený
už v štádiu vládneho auditu, ako aj v priebehu celého správneho konania, preto pokiaľ mal za to, že

metodický postup znalca bol nesprávny, mohol a mal navrhovať dôkazy na preukázanie správnosti
svojich tvrdení. Pokiaľ žalobca namietal v administratívnom konaní, že znalecký posudok použitý
orgánmi verejnej správy je nesprávny a poukázal na ním predložené posudky, pričom orgány verejnej
správy sa s nimi v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vysporiadali a uviedli logickú
a presvedčivú argumentáciu, podľa ktorej nepristúpili k porovnávaniu znaleckých posudkov vzhľadom

na odlišnosť zadaní a iný časový horizont stanovenia ceny diela, potom tomuto postupu z hľadiska
zákonnosti niet čo vytknúť, nakoľko orgány verejnej správy podľa názoru správneho súdu naplnili účel
ustanovenia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.87. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa ďalších nedostatkov Znaleckého posudku č. 26/2015,
najmä nedostatku nachádzajúceho sa v časti II. Posudok a v časti III. Záver ohľadom porovnania ceny
stavebných prác na Pavilóne podľa Zmluvy o dielo a ceny vyplývajúcej z kontrolného rozpočtu, kde

znalec uviedol, že „táto zistená obvyklá cena v čase uzatvorenia ZOD 04/2013 je 2,35 x vyššia ako cena
uzatvorená v ZOD“, správny súd zistil, že námietka logickej nesprávnosti v čiastkovom závere znalca
je síce dôvodná, no na strane druhej nemožno vyhodnotiť tento nedostatok ako podstatný z hľadiska
celkového záveru znaleckého posudku. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že
z obsahu znaleckého posudku je nesporné, že znalec porovnával cenu stavebných prác dojednanú

v Zmluve o dielo pre obidva čiastkové projekty – Pavilón a Historickú budovu UPJŠ – s cenou zistenou
z kontrolných rozpočtov zostavených znalcom podľa cenníkového katalógu za II. kvartál roku 2013.
Znalec zároveň zistil rozdiely medzi týmito cenami, keď v prípade Historickej budovy UPJŠ predstavoval
rozdiel v cene podľa Zmluvy o dielo (2 056 444,80 eur s DPH) a podľa kontrolného rozpočtu (578 158,19
eur) sumu vo výške 1 478 286,70 eur s DPH a v prípade Pavilónu predstavoval rozdiel v cene podľa
Zmluvyodielo(6072736,80eursDPH)a podľakontrolnéhorozpočtu(2575291,30eur)sumuvovýške

3 497 445,50 eur s DPH. V prípade oboch čiastkových projektov teda evidentne znalec dospel k záveru
o nadhodnotení obstarávanej ceny stavebných prác. Uvedený matematicky vyčíslený záver je napokon
zrejmý aj z celkového záveru znalca, keď konštatoval, že „rozdiel oproti cene, ktorá bola predmetom
ZOD a vysúťažená vo verejnej súťaži činí 4 975 732,11 eur“. Správny súd dospel k záveru, že žalobcom
namietaná vada v čiastkovom závere znalca sa napokon neprejavila v zmätočnosti znaleckého posudku

ako celku, ako ani v jeho nepoužiteľnosti ako dôkazu v správnom konaní. Zo znaleckého posudku
vyplýva jednoznačný záver znalca o nadhodnotení ceny stavebných prác v Zmluve o dielo oproti cenám
bežným na trhu v mieste a v čase vzniku výdavkov. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že ani
zrejmá logická nesprávnosť v čiastkovom závere znalca nemohla mať dopad na zákonnosť napadnutých
rozhodnutí. O povahe uvedeného nedostatku iba ako zrejmej nesprávnosti svedčí i skutočnosť, že

žalobca tento nedostatok znaleckého posudku nenamietal počas výkonu vládneho auditu, ako ani v
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ale až v správnej žalobe. Hoci táto skutočnosť nie je
podstatná pre posúdenie dôvodnosti žalobcovej námietky, napriek tomu dosvedčuje, že išlo len o zrejmú
nesprávnosť, ktorá nemala vplyv na dostatočnosť zistenia skutkového stavu orgánmi verejnej správy,
preskúmateľnosť ich záverov ako ani na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

88. Pokiaľ žalobca namietal neobjektívnosť znalca A. B. C. poukazujúc pri tom na jeho tvrdenie, podľa
ktorého sa cena môže upraviť po zdokladovaní ceny prác, materiálov a poddodávok daňovými dokladmi
(na strane 4), správny súd poukazuje na to, že podľa § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. sa
všeobecnou hodnotou majetku rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým

odhadomnajpravdepodobnejšejcenyhodnotenéhomajetkukudňuohodnoteniavdanommiesteačase,
ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci
aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je
ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného vyplýva,
že aj obstarávacie ceny určené znalcami možno považovať len za ich najpravdepodobnejší odhad.

V posudzovanej veci žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „orgán verejnej správy prvého
stupňa zohľadnil skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na cenu diela a v prospech účastníka konania znížil
sumu neoprávnených výdavkov. K uvedenému prikročil na základe vyjadrenia znalca, že ceny by bolo
možné upraviť v prípade zdokladovania skutočných daňových dokladov a zároveň aj s prihliadnutím k
ustálenej súdnej praxi, podľa ktorej sa za podstatné prekročenie ceny považuje prekročenie v rozmedzí

medzi 10 % až 20 %. Orgán verejnej správy prvého stupňa uplatnil akceptovateľnú odchýlku vo výške
20 % z hodnoty ceny stavebných prác vychádzajúcich zo znaleckého posudku.“ Uvedeným postupom
správne orgány podľa názoru správneho súdu objektivizovali odhad znalca v prospech žalobcu, pričom
uplatnenie samotnej odchýlky a jej rozsah žalobca v administratívnom konaní ani v správnej žalobe
nenamietal.

89. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa formálnych nedostatkov Znaleckého posudku č.
26/2015, je správny súd presvedčený, že po stránke obsahovej je znalecký posudok dostatočne
preskúmateľný a zrozumiteľný, obsahuje podklady súvisiace so spisom správneho orgánu a z nich
vyplývajúce zistenia sú logické a pre objasnenie veci celkom postačujúce. Z jeho obsahu tiež vyplýva, že

znalecmaldostatokpodkladovnato,abyzohľadnilšpecifickosťavýnimočnosťprojektu.Presprávnysúd
zo Znaleckého posudku č. 26/2015 nevyplývajú žiadne pochybnosti a naopak odpoveď znalca uvedená
v časti III. Záver jednoznačne smeruje k potvrdeniu záveru vysloveného orgánmi verejnej správy.
Správny súd má zo Znaleckého posudku č. 26/2015 za preukázané, že po formálnej stránke nevykazujetaké podstatné nedostatky, ktoré by spochybňovali závery znalca. Znalecký posudok obsahuje všetky
náležitosti kladené na znalecký posudok podľa zákona o znalcoch, je z neho zrejmé, z akých podkladov
znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku, akú metódu použil a k akým záverom dospel.

90. Vo vzťahu k znaleckým posudkom predloženým žalobcom v správnom konaní (Znalecký posudok
č. 170/2015 a Znalecký posudok č. 186/2015) sa orgány verejnej správy presvedčivým spôsobom
vysporiadali s tým, prečo tieto neobstoja popri Znaleckom posudku č. 26/2015. Uviedli preskúmateľné
a presvedčivé dôvody, pre ktoré predložené znalecké posudky neboli spôsobilé spochybniť závery

nimi použitého znaleckého posudku pri zistení skutkového stavu. Žalovaný ako aj orgán verejnej
správy prvého stupňa posúdili relevanciu zadania úlohy jednotlivým znalcom, rozdielnosť časového
horizontu, ku ktorému bola stanovená cena diela, dostatočnosť podkladov znalca a použitie všeobecne
záväzného právneho predpisu pri vypracovaní znaleckých posudkov. V zmysle ich záverov žalobcom
predložené znalecké posudky posudzovali primeranosť nákladov na projekt až po jeho realizácii,
pričom znalecký posudok A. B. C. (Znalecký posudok č. 26/2015) oceňoval stavebné práce ku dňu

uzavretia Zmluvy o dielo, teda v zmysle zadania daného mu zadávateľom úlohy. Argumentácia žalobcu
smerujúca k posúdeniu opodstatnenosti a primeranosti výdavkov zrealizovaného diela neobstojí,
nakoľko z ustanovenia článku 14 ods. 1 písm. d) VZP musia oprávnené výdavky zodpovedať cenám
bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku, preto v posudzovanej veci bolo z časového
hľadiska podstatné, či obstaraná cena (uvedená v cenovej ponuke pripojená k Zmluve o dielo) bola

nadhodnotená, resp. či žalobca konal hospodárne, ak uzavrel Zmluvu o dielo. Orgány verejnej správy
na základe záverov znaleckého dokazovania dospeli k tomu, že cena stavebných prác v Zmluve o dielo
bola navýšená oproti cenám zisteným znaleckým posudkom. Správny súd preto zistenie skutkového
stavu orgánmi verejnej správy a vyhodnotenie dôkazov predložených v správnom konaní posúdil ako
dostatočné pre vyvodenie záveru o porušení finančnej disciplíny žalobcu. Správny súd sa prikláňa

k názoru žalovaného, že znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktoré hodnotí
správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť
(jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom
vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. V posudzovanej veci sa správne orgány
zaoberali všetkými dôkazmi a tieto v rámci svojej správnej úvahy vyhodnotili, pričom na zistený skutkový

stav aplikovali správnu právnu normu.

91. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorú žalobca
odôvodňoval závermi vyplývajúcimi z predložených dôkazov pripojených k správnej žalobe – Znalecký
posudok č. 40/2015 zo dňa 08.09.2015 a Znalecký posudok č. 43/2015 zo dňa 01.10.2015 – alebo

v priebehu konania pred správnym súdom – Odborné stanovisko č. 001/2019 zo dňa 12.03.2019
– ktoré žalobca navrhol vykonať v rámci dokazovania v správnom súdnom konaní správny súd
zdôrazňuje, že zmyslom dokazovania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a
vyvodzovať z neho skutkové závery. Je tomu tak preto, že zmyslom a podstatou správneho súdnictva
je poskytovať efektívnu ochranu verejných subjektívnych práv a právom chránených záujmov fyzických

osôb alebo právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Konkrétne, či kompetentné orgány pri
riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“,
ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia orgánov verejnej správy
(Uznesenie ÚS SR III. ÚS 457/2013). Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci
samej (Rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžhuv/2/2011 zo dňa 26.01.2012). Správny súd zásadne nezisťuje
skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania
je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je
odstránenie nezákonnosti. Konanie pred správnym súdom teda zásadne nie je konaním nachádzacím,

ale preskúmavacím a svojim charakterom sa viac približuje konaním pred civilným odvolacím súdom.
Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskumu zákonnosti už identifikovaného skutkového
a právneho stavu (Rozhodnutie III. ÚS SR 379/09) a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve
vykonáva v obmedzenom rozsahu. Uvedené sa vzťahuje na tie typy konaní, v ktorých je pre správny súd
rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení

do 30.06.2023). Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie
pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd podľa § 119 SSP
vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.
Výnimky stanovuje SSP v § 120, pričom tieto nie sú dané v prípade všeobecnej správnej žaloby, akou jeaj správna žaloba žalobcu. Správny súd vedený týmito úvahami zamietol na nariadenom pojednávaní
návrh žalobcu na vykonanie dokazovania ním predloženými dôkazmi, nakoľko správny súd posudzuje
len to, či zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je dostatočné pre rozhodnutie vo veci a či

je zrozumiteľné a v súlade so zásadami logického uvažovania.

92. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že pokiaľ mal žalobca pochybnosti o miere dostatočného
zistenia skutkového stavu orgánmi verejnej správy, mohol tieto pochybnosti vzniesť v správnom konaní
a navrhnúť relevantné dôkazy, ktoré by primäli orgány verejnej správy sa nimi zaoberať a prípadne

prehodnotiť zistený skutkový stav. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1Sžd/4/2014 z 18.
februára 2014) vyplýva, že formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej
činnosti vykonanej za podmienok ustanovených v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
znalcom pre zadávateľa tvoria viaceré jeho časti (§ 17 ods. 3), ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj
ako celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. Ak žalobca
ako účastník chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také

procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na ustanovenie § 33 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva
právo účastníkov konania navrhovať dôkazy. Zároveň však podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku
má účastník konania aj povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu toho, čo tvrdí. Takýto postup patrí
medzi procesné povinnosti účastníka konania a v podstate sa ním zabezpečuje súčinnosť účastníka

konania so správnym orgánom, ďalej to, aby bolo správne konanie rýchle a hospodárne, a najmä to, aby
správny orgán mohol v rámci rozhodovacej činnosti dospieť k úplnému a presnému zisteniu stavu veci
podľa zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). Navrhovanie dôkazov preukazujúcich
tvrdenie účastníka konania je teda jeho povinnosťou, nie právom. Orgány verejnej správy konali v
súlade s právnymi predpismi, keď umožnili žalobcovi v zmysle § 33 Správneho poriadku vyjadriť sa

k podkladom rozhodnutia, predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Orgány verejnej správy
vyhodnotili skutkový stav na základe dôkazov a skutočností, ktorými disponovali v čase rozhodovania
a s predloženými dôkazmi sa náležite vysporiadali. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že hoci bol
znalecký posudok podstatným dôkazom v administratívnom konaní, zistenie skutkového stavu vyplynulo
aj z ďalších dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii, a to Zmluvu o NFP s dodatkami, žiadosti

o platby, faktúry, bankové výpisy a iné. Pokiaľ bol teda žalobca toho názoru, že skutkový stav nebol
zistený dostatočným spôsobom, nič mu nebránilo, aby predložil vlastné relevantné znalecké posudky
prípadne, aby navrhol vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania za účelom spochybnenia záveru
Znaleckého posudku č. 26/2015. V tomto smere preto žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne
argumentoval, že žalobca mohol spochybniť postup znalca, avšak žalobca bol v tomto smere pasívny.

V tejto súvislosti správny súd potom vo vzťahu k námietkam predneseným žalobcom dospel k záveru,
že skutkový stav bol zistený na základe vykonaných dôkazov dostatočne, pretože žalobca nenavrhol
vykonanie dôkazov alebo nepredložil v administratívnom konaní dôkazy, ktoré by spochybňovali
skutkový stav vyvodený z dôkazov, ktoré si správne orgány zabezpečili a vychádzali pri vyhodnotení
skutkových záverov zo znaleckého posudku vyhotoveného odborne spôsobilou osobou.

93. Naznačený nedostatok procesnej aktivity žalobcu mal napokon za následok to, že orgány verejnej
správy sa nemohli vysporiadať so závermi týchto posudkov, prípadne zvážiť kontrolné znalecké
dokazovanie. Napokon znalecké posudky predložené žalobcom so správnou žalobou, ako aj Znalecké
posudky č. 170/2015 a č. 186/2015, ktoré žalobca predložil v administratívnom konaní, boli vyhotovené

na objednávku zhotoviteľa, preto nie je zrejmé ani to, prečo ich žalobca nepredložil v čase rozhodovania
orgánov verejnej správy. Pre prejednávanú vec však bolo podstatné, že nedostatok procesnej aktivity
žalobcu v správnom konaní nemožno preklenúť dokazovaním v konaní pred správnym súdom, nakoľko
podstatou správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, prípadne dopĺňať
zistenie skutkového stavu. Je pravdou, že žalobca je oprávnený uviesť v žalobe všetky dôvody, pre

ktoré považuje rozhodnutie orgánov verejnej správy za nezákonné a nebráni tomu ani skutočnosť, že
niektoré z nich neuplatnil v administratívnom konaní, aj keď tak urobiť mohol, nie je však prípustné,
aby si žalobca „schovával“ relevantné skutočnosti vrátane dôkazov na ich preukázanie až pred správny
súd a nevznášal ich pred konajúcim orgánmi verejnej správy vrátane odvolacieho orgánu. Tým by bol
relativizovaný zmysel podmienky vyčerpania riadnych opravných prostriedkov pre uplatnenie žaloby,

pretože by v rámci správneho konania nebolo možné posúdiť všetky s prípadom súvisiace skutočnosti.
Vzhľadom na uvedenú argumentáciu správny súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania.94. Správny súd zároveň uvádza, že Znalecký posudok č. 40/2015 zo dňa 08.09.2015 ako aj Znalecký
posudok č. 43/2015 zo dňa 01.10.2015, ktoré žalobca priložil k správnej žalobe, už v čase rozhodovania
orgánu verejnej správy prvého stupňa (21.06.2018) objektívne existovali, preto nie je zrejmé, z akého

dôvodu neboli žalobcom predložené už v administratívnom konaní, naviac ak v správnej žalobe vyjadril
presvedčenie, že v dostatočnej miere spochybňujú skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy. V
prípade, že nastali skutočnosti, ktoré žalobcovi bránili v tom, aby dôkazy predkladané k správnej
žalobe predložil v administratívnom konaní, je možné využitie mimoriadnych opravných prostriedkov
podľa Správneho poriadku, ktorým sa riadi správne konanie podľa § 31 ods. 12 prvej vety ZoRPVS.

95. Záverom správny súd zdôrazňuje, že zmluvy o poskytovaní pomoci a podpory sú svojim obsahom
často komplikované zmluvy s prísnymi podmienkami. Aj samotný charakter prostriedkov, ktoré sú
poskytované prostredníctvom tejto právnej úpravy, určuje osobitný charakter zmluvy a aj celého
zmluvného vzťahu. Poskytovateľovi pomoci a podpory napríklad z ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č.
528/2008 Z. z. vyplýva jedno zo zásadných oprávnení, ktoré určuje osobitný charakter zmluvného

vzťahu, a to oprávnenie pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo pre jeho
časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci alebo podpory. Toto
oprávnenie riadiaceho orgánu zabezpečuje plnenie úloh a cieľov, ktoré sú stanovené pre hospodárenie
s prostriedkami EÚ. Každý prijímateľ pomoci a podpory, na ktorú nie je právny nárok a poskytuje sa
len za splnenia konkrétnych stanovených podmienok, si musí byť vedomý toho, že podpisom zmluvy sa

zaväzujeakceptovaťpovinnostiačastokrátprísnuúpravuvzájomnýchvzťahov,čojedanépredovšetkým
tým, že ide o prijatie verejných prostriedkov, za hospodárenie s ktorými je Slovenská republika, ako
členský štát, zodpovedná európskej únii. Týchto skutočností si musí byť vedomý každý žiadateľ o
nenávratný finančný príspevok.

96. Na základe všetkých uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im
predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

97. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na
náhradu trov konania nepriznal.

98. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.