Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119355477
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6119355477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4-6, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681
156, právne zastúpeného: Martin Pavle s. r. o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava - mestská
časť Staré mesto, IČO: 36 860 450, proti žalovanému: GLOBTOUR GROUP a.s., so sídlom Panská 12,
811 01 Bratislava, IČO: 35 894 172, právne zastúpenému: Mgr. Peter Hargaš, so sídlom Košická 56,
821 08 Bratislava, o zaplatenie 19.428,12 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/146/2019 – 2535 zo dňa 02.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/146/2019 – 2535 zo dňa
02.09.2022 v napadnutom výroku I. a III.
p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 19.428,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,00 % ročne zo sumy 165,76 eur od 15.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 17.470,24 eur od 15.04.2016
do zaplatenia, zo sumy 990,85 eur od 04.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 801,27 eur od 04.06.2016
do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol
a výrokom III. zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s
poukazom na ustanovenia § 140 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 269 ods. 2, § 369 ods. 2, § 369c ods. 1, § 392 ods. 1,
§ 397, § 768k ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 2, § 3 nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka v znení účinnom k 31.01.2013, § 7 ods. 6, § 24b ods. 1, ods. 2
zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej
len „zákon o pomoci a podpore“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal žalobného

nároku na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj „Zmluva o NFP“)
zo dňa 26.04.2010, ktorej predmetom bola úprava zmluvných podmienok pri poskytnutí nenávratného
finančného príspevku (ďalej aj „NFP“) žalovaného na realizáciu aktivít projektu s názvom „Vzdelávanie
zamestnancov cestovnej kancelárie GLOBTOUR GROUP a.s.“ (ďalej len „projekt“). Projekt bolrealizovaný zálohovými platbami, t. j. žalovanému ešte pred samotným použitím NFP na výdavky
projektu boli poskytnuté platby, ktoré žalovaný musel vynaložiť výlučne na úhradu oprávnených
výdavkov v súlade s bodom 3.3 Zmluvy o NFP. Následne žalovaný je povinný predložiť žalobcovi

zúčtovanie zálohových platieb na kontrolu (zálohové platby a zúčtovanie zálohových platieb vykonával
žiadosťami o platbu - ďalej len „ŽoP“), o čom žalobca vyhotovil záznam z administratívnej kontroly
(ďalej len „ZAK“). Zúčtovaním zálohových platieb sa žalovanému neposkytli finančné prostriedky, ale
sa posúdila oprávnenosť vynaloženia NFP z poskytnutých zálohových platieb, t. j. preukazuje sa najmä
oprávnenosť, reálnosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie sa výdavkov projektu. V rámci systému

refundácie žalobca poskytuje NFP na základe skutočne vynaložených výdavkov zo strany žalovaného.
Nárok na príslušnú časť NFP vzniká len v rozsahu, v akom žalobca rozhodne o oprávnenosti výdavkov
projektu. Na základe žiadostí žalovanému poskytol žalobca zálohové platby v celkovej sume 78.667,82
eur (ŽoP č. 27110230314101 – 24.241,27 eur; ŽoP č. 27110230314106 – 21.779,21 eur; ŽoP č.
27110230314109 – 22.731,11 eur a ŽoP č. 27110230314111 – 9.916,23 eur). Žalovaný požiadal o
zúčtovanie zálohových platieb, pričom zo strany žalobcu tieto boli skontrolované a výška oprávnených

výdavkov financovaných z NFP bola určená vo výške 68.871,96 eur (ŽoP č. 27110230314202 uplatnené
3.378,54 eur, výška oprávnených výdavkov 2.613,97 eur; ŽoP č. 27110230314204 uplatnené 19.219,81
eur, výška oprávnených výdavkov 17.127,38 eur; ŽoP č. 27110230314205 uplatnené 2.145,13 eur,
výška oprávnených výdavkov 2.037,88 eur; ŽoP č. 27110230314208 uplatnené 23.927,49 eur, výška
oprávnených výdavkov 22.731,12 eur; ŽoP č. 27110230314210 uplatnené 11.727,60 eur, výška

oprávnených výdavkov 9.916,23 eur; ŽoP č. 27110230314212 uplatnené 11.620 eur, výška oprávnených
výdavkov 11.039 eur; ŽoP č. 27110230314213 uplatnené 7.090 eur, výška oprávnených výdavkov
3.341,63 eur a ŽoP č. 27110230314215 uplatnené 2.842 eur, výška oprávnených výdavkov 64,75 eur).
V rámci spätného overovania výdavkov zúčtovaných zálohových platieb bolo zistené, že výdavky v ŽoP
č. 27110230314205 (ďalej aj „ŽoP 205“), č. 27110230314208 (ďalej aj „ŽoP 208“), 27110230314210

(ďalej aj „ŽoP 210“) a č. 27110230314212 (ďalej aj „ŽoP 212“) nemali byť oprávnené v plnej výške, v
dôsledku čoho museli byť krátené pri ŽoP č. 205 o sumu 165,76 eur (95 % zo sumy 174,48 eur), pri ŽoP
č. 208 (výdavok č. 1 až 4 , č. 19 až 26) o sumu 11.834,65 eur (95 % zo sumy 12.457,53 eur), pri ŽoP
č. 210 (výdavok č. 1 a 3) o sumu 2.023,42 eur (95 % zo sumy 2.129,92 eur) a pri ŽoP č. 212 (výdavok
č. 1 až 4) o sumu 3.612,17 eur (95 % zo sumy 3.802,28 eur). Sumu 165,76 eur (ŽoP č. 205) a sumu

17.470,24eura(ŽoPč.208,č.210ač.212)bolžalovanýpovinnývrátiť.Nazákladerefundačnýchplatieb
bola žalovanému poskytnutá suma 990,85 eur - ŽoP č. 27110230314503 (ďalej aj „ŽoP 503“) a suma
9.077,86 eur - ŽoP č. 27110230314507 (ďalej aj „ŽoP 507“). V rámci spätného overovania výdavkov
refundačných platieb bolo zistené, že pôvodne uhradené výdavky nemali byť oprávnené v plnej výške,
a preto bol žalovaný povinný vrátiť sumu 990,85 eur (95 % zo sumy 1.043 eur - ŽoP č. 503) a sumu

801,27 eur (95 % zo sumy 843,44 eur - ŽoP č. 507).

3. Žalovaný v odpore uviedol, že so žalobcom uzavrel Zmluvu o NFP, avšak namietal, že žalobca
nešpecifikoval, ktoré výdavky projektu žalovaný nepreukázal ako oprávnené, ktoré výdavky projektu
žalobca posudzoval a z čoho pozostáva žalovaná suma. Zo strany žalobcu absentuje aj zdôvodnenie

vykonania opakovaných kontrol. Žalobca rozhodol o neoprávnenosti výdavkov v rozpore so Zmluvou
o NFP, pretože už raz rozhodol o oprávnenosti výdavkov a následne vykonal opakovanú kontrolu, o
ktorej žalovaný nevedel. Samotná Zmluva o NFP je výsledkom procesu schvaľovania žiadosti o NFP a
podpisuje sa, ak žiadateľ predložil úspešný projekt spolu s rozpočtom projektu. Po podpise Zmluvy o
NFP, ktorá obsahuje záväzok žalobcu preplatiť všetky výdavky projektu, pristúpil žalovaný k realizácii

projektu a výkonu aktivít. Požiadal o zálohovú platbu, zaplatil dodávateľov, predložil žalobcovi zaplatené
výdavky a cez ŽoP mu oznámil zúčtovanie zálohovej platby s výdavkami projektu. Žalovaný riadne
vynaložil výdavky v súlade so Zmluvou o NFP, a teda riadne zúčtoval zálohovú platbu. K ZAK uviedol,
že ide len o interný dokument žalobcu, ktorý mu nebol doručený. Nie je zrejmé ani na základe akého
dôvodu došlo ku kontrole, kto vydal poverenie na kontrolu, na základe akého právneho predpisu a

prečo žalovaný nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly. Ak boli výdavky v súlade so
schváleným rozpočtom, tak potom žalobca nie je oprávnený tieto výdavky označiť ako neoprávnené.
Podľa žalovaného namietal žalobca vady diela, ktoré si žalovaný objednal (aktivity projektu), vyplatil
zálohu a zhotoviteľ následne dielo zhotovil a vystavil faktúru. Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov
označil ako predžalobné výzvy, ktoré nie sú odôvodnené. Žalovaný bol povinný použiť NFP na výdavky

aktivít projektu do 30.04.2012, a teda nárok žalobcu na vrátenie nepoužitej zálohy sa premlčal najneskôr
01.05.2016.4. V replike žalobca uviedol, že nárok žalobcu v podanej žalobe bol zdôvodnený, pričom zdôraznil, že
tento si uplatňuje titulom nezúčtovania zálohovej platby v zmysle Zmluvy o NFP, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou v zmysle článku 6 bod 6.3 Zmluvy o NFP sú všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len

„VZP“). Žalovaný prijal od žalobcu žalovanú sumu a túto sumu mal použiť na realizáciu aktivít projektu.
Nárok na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom žalobca rozhodne o oprávnenosti
výdavkov projektu. Keďže žalobca neuznal oprávnenosť výdavkov projektu, žalovanému nevznikol na
ich preplatenie nárok, a preto nie je potrebná existencia akéhokoľvek rozhodnutia o neoprávnenosti
výdavkov. V Zmluve o NFP [čl. 3 bod 3.1 písm. b)] je upravená maximálna možná výška NFP, čo

ale neznamená, že ide o sumu, ktorá musí byť vyplatená, resp. na ktorú vznikne žalovanému nárok.
Žalovaný nemohol automaticky očakávať preplatenie celého NFP. V rámci kontroly vecnej správnosti
oprávnenosti výdavkov bolo zistené, že tieto boli značne nadhodnotené, a teda nehospodárne. Žalobca
je oprávnený vykonať aj opätovnú kontrolu, čo vyplýva z bodu 46 časti 4.2.3 Systému riadenia
štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013, Verzia 4.0 (ďalej aj
„Systém riadenia“), pričom záväznosť Systému riadenia je uvedená v čl. 3 bod 3.6 Zmluvy o NFP. O

ZAK bol žalovaný riadne upovedomený, čo preukazujú potvrdenia o doručení. Nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že ide o zmluvu o dielo a o premlčaní nároku žalobcu.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že pokiaľ žalobca pri opakovanej kontrole oprávnenosti výdavkov dospel
k iným záverom, tak to zakladá výlučne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčalo

najneskôrvroku2015(4rokyoduznaniavýdavkov).Žalobcavkonanísvojetvrdenianijakonepreukázal,
t. j. nepriložil žiadosť o platbu a ani nešpecifikoval, ktoré výdavky neuznal a prečo. Žalobca nepopísal
žiadne pochybenie žalovaného, neuviedol žiadny dôvod, prečo žiada vrátiť späť peniaze, ktoré reálne
žalovanému odsúhlasil v roku 2011. Žalovaný poprel, že výdavky boli neoprávnené, nehospodárne
a nezodpovedajú cenám bežným na trhu v čase a v mieste ich vzniku. Prvou kontrolou, ktorá bola

realizovaná v čase vynaloženia výdavkov, takýto záver nebol prijatý, navyše cena je výsledkom
verejného obstarávania realizovaného na základe povinnosti uloženej v Zmluve o NFP, ktorej výsledkom
bol dokument, ktorý schvaľuje proces verejného obstarávania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca schválil
proces verejného obstarávania, ako aj ceny, ktoré boli jeho výsledkom. Žalobca schválil predpokladanú
hodnotu výdavkov cez rozpočet projektu, ktorý prechádzal posúdením a hodnotením. Ďalej uviedol, že

na výdavky vynaložené na základe zmluvy z roku 2010 je nutné uplatňovať Usmernenie RO č. N3/2007 v
aktualizácii č. 3 s účinnosťou od 18.12.2008, ktoré tu existovalo v čase podpisu zmluvy a nie usmernenie
v neskorších zneniach s poukazom aj na bod 1.1.2.6 Programového manuálu.

6. Žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 05.11.2021 stanovisko, v rámci ktorého predložil súpis

výdavkov, ktoré boli krátené, vo forme tabuľky obsahujúcej názov výdavku, žalovaným nárokovanú
sumu, oprávnenú sumu a zdôvodnenie krátenia spolu s výpočtom výšky neoprávneného výdavku.
Žalobca uviedol, že vznik nároku na poskytnutie NFP podlieha okrem iného aj preukázaniu jeho
oprávnenosti podľa Usmernenia RO č. N3/2007 (Metodické usmernenie k oprávnenosti výdavkov pre
programové obdobie 2007 – 2013). Uvedené vyplýva z bodu 5.32 Zmluvy o NFP, ako aj z Príručky

pre prijímateľa (kód výzvy DOP2009-SIP004). K jednotlivým aktualizáciám Usmernenia uviedol, že
spojenie „v zmysle neskorších aktualizácií“ treba vykladať ako aktualizáciu platnú a účinnú v čase, v
ktorom prebieha kontrola jednotlivých výdavkov na základe ŽoP. Ak by žalobca chcel, aby sa použila
len aktualizácia Usmernenia RO č. N3/2007 platná v čase uzatvorenia Zmluvy o NFP, resp. v čase
vyhlásenia výzvy, tak by priamo v Zmluve o NFP uviedol konkrétne číslo aktualizácie. Usmernenie RO

č. N3/2007 a jeho aktualizácie majú účinky do budúcna. Uvedený záver o použití neskorších aktualizácií
Usmernenia RO č. N3/2007 okrem iného potvrdzuje bod 5.3. Zmluvy o NFP. Žalobca ďalej uviedol, že
Programový manuál (bod 1.1.2.6) nevylučuje, aby Zmluva o NFP mala upravený vlastný režim ohľadom
oprávnenosti výdavkov.

7. Žalovaný v reakcii na uvedené poukázal na potrebu rozhodnutia o zmene žaloby, nakoľko žalobca
až podaním zo dňa 05.11.2021 skutkovo vymedzil žalovanú sumu a tvrdenia, ktoré vysvetľujú dôvody
údajného krátenia, čím podstatným spôsobom doplnil žalobu. Žalovaný ďalej uviedol, že predpokladom
pre priznanie nároku môže byť iba určenie konkrétneho dôvodu, ktorý zakladá právo žalobcu zaslať
žiadosť podľa čl. 10 ods. 6 VZP. Takýto dôvod žalobca v žiadostiach neuviedol. Zároveň, výzva na

zaplatenie nie je uplatnením práva, ale iba deklarovaním určitej povinnosti žalovaného, pri ktorej už
premlčanie začalo plynúť, a preto jej doručením nezačína plynúť nová premlčacia doba. Žalovaný ďalej
namietol žalobcom predloženú tabuľku zdôvodnenia krátenia z dôvodu, že tvrdenia žalobcu nevyplývajú
ani z jedného predloženého dôkazu a teda sa nedá overiť pravdivosť týchto tvrdení, keďže chýbajúdokumenty, ktoré boli predmetom administratívnej kontroly. Žalovaný ďalej uviedol, že vypracované
ZAK z roku 2010 a 2011 sú v zmysle § 323 ObZ uznaním dlhu a tieto potvrdzujú, že výdavky sú
oprávnené. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žiadne ustanovenie Zmluvy o NFP nestanovuje

spôsob zmeny Usmernenia RO č. N3/2007 a teda tu ani nebol najmenší predpoklad, že by mohlo prísť
k stanoveniu limitov. Usmernenie RO č. N3/2007 súčasne nemôže nadobudnúť platnosť a účinnosť,
keďže sa nejedná o všeobecne záväzný právny predpis, a preto nie je záväzný pre žalovaného.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že podaním žalobcu z 05.11.2021 nedošlo ku zmene žaloby tak, ako to

predpokladá § 140 CSP. Aj keď v návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca bližšie rozpis a dôvod
krátenia výdavkov neuviedol, doplnenie týchto okolností nie je ani podstatné doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe, ale ide o prostriedky procesného útoku. Súd prvej inštancie ďalej
skonštatoval, že nebolo sporným uzatvorenie Zmluvy o NFP, a to v zmysle § 269 ods. 2 ObZ, ako aj § 15
ods. 1 zákona o pomoci a podpore, § 20 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách (zákona č. 523/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Súd prvej

inštancie ďalej v čl. 2.1 Zmluvy o NFP popísal, že predmet je vymedzený tak, že ide o úpravy zmluvných
podmienok,právapovinnostímedzistranamisporupriposkytnutíNFPzostranyžalobcužalovanémuna
realizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom schválenej žiadosti o NFP. Účelom Zmluvy o NFP je podľa
čl. 2.2 spolufinancovanie schváleného projektu žalovanej zameraného na podporu tvorby a udržania
pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania.

Z takto vymedzeného predmetu a účelu zmluvy podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že nejde o zmluvu
o dielo. Účel a predmet zmluvy o NFP celkom zjavne nemožno podriadiť pod zmluvu o dielo, pretože
žalobca si od žalovaného žiadne dielo neobjednával a ani sa nezaviazal, že uhradí cenu za vykonanie
diela. Žalobca len spolufinancuje projekt žalovaného, čo nenapĺňa pojmové znaky zmluvy o dielo. Aj
samotné strany sporu v zmysle uzatvorenej Zmluvy o NFP (čl. 1.3) jasne deklarovali, že uzatvárajú

nepomenovanú zmluvu podľa ObZ a nie zmluvu o dielo. Okrem toho zákon o pomoci a podpore (§ 15
ods. 1) ani neumožňuje uzatvoriť zmluvu o dielo, ale rovnako odkazuje na použitie § 269 ods. 2 ObZ. Súd
prvej inštancie na základe uvedeného potom zhrnul, že zo strany žalobcu nemôže ísť ani o uplatňovanie
vád diela. V rámci čl. 3.1 Zmluvy o NFP sa strany sporu dohodli na výdavkoch projektu a NFP, pričom
NFP je žalovanému poskytovaný do výšky 95 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít

projektu s tým, že konečná suma NFP je podľa čl. 3.2 Zmluvy o NFP vo výške 95 % zo schválených
oprávnených výdavkov. Žalovaný sa zároveň v čl. 2.3 Zmluvy o NFP zaviazal, že poskytnutý NFP použije
v súlade s podmienkami podľa Zmluvy o NFP. Uvedené sa žalovaný zaviazal dodržať aj v zmysle čl.
3.3 Zmluvy o NFP, podľa ktorého použije NFP výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na
realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok určených Zmluvou o NFP. Ďalej čl. 5.5 Zmluvy o NFP

celkové oprávnené výdavky charakterizuje ako oprávnené výdavky žalovaného, ktoré výlučne súvisia
s realizáciou aktivít projektu v rámci oprávneného obdobia stanoveného vo výzve na predkladanie
žiadostí o NFP, ktoré boli skutočne vynaložené vo forme nákladov alebo výdavkov žalovaného a sú
určené v oznámení žalobcu o schválení žiadosti o NFP. Keďže NFP je tvorený prostriedkami Európskej
únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (čl. 2.5 Zmluvy o NFP) musí žalovaný strpieť kontrolu

použitia finančných prostriedkov (čl. 3.6 Zmluvy o NFP). V zmysle čl. 3.6 Zmluvy o NFP sa žalovaný
zaviazal dodržiavať Systém riadenia, podľa čl. 6.3 Zmluvy o NFP aj VZP a v zmysle čl. 5.2 Zmluvy
o NFP je žalovaný viazaný aj Príručkou pre prijímateľa, keďže podľa nej je povinný podávať žiadosti
o platbu. NFP predstavuje verejné financie, ktorých vynaloženie je kontrolované. Kontrolu upravujú
VZP ako dokument, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čl. 6.3 Zmluvy o NFP). V čl. 12.1 sa

žalovaný zaviazal, že umožní výkon kontroly/auditu/overovania na mieste zo strany oprávnených osôb v
zmysle príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky a Európskej únie, ako aj v zmysle Zmluvy
o NFP, pričom počas kontroly/auditu/overovania je žalovaný povinný najmä preukázať oprávnenosť
vynaložených výdavkov a dodržanie podmienok poskytnutia NFP v zmysle Zmluvy o NFP. Článok
12.3 VZP umožňuje oprávneným osobám vykonať kontrolu/audit/overovanie u žalovanej kedykoľvek

od podpisu Zmluvy o NFP až do 31.08.2020. Oprávnenou osobou je podľa čl. 12.5 VZP aj žalobca a
ním poverené osoby. Súdu prvej inštancie boli predložené záznamy z priebežných administratívnych
kontrol, ktorými boli zistené nedostatky, pričom všetky kontroly boli vykonané do 31.08.2020. Súd prvej
inštancie preto uzavrel, že vykonanie kontroly je právomocou žalobcu, resp. ním poverenej osoby,
pričom žalovaný podpisom Zmluvy o NFP, ktorej súčasťou sú aj VZP musel vedieť, že kontrolu je možné

vykonať až do 31.08.2020. Okrem toho oprávnenie vykonať kontrolu vyplýva riadiacemu orgánu priamo
zo zákona o pomoci a podpore, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 1Cob/7/2018
zo dňa 25.10.2018, ako aj v rozsudku sp. zn. 1Cob/111/2017 zo dňa 22.11.2018. Pokiaľ žalovaný
namietal vykonanie opakovanej kontroly, tak aj vykonanie opakovanej kontroly bolo zo strany žalobcuoprávnené. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na Systém riadenia (povinnosť riadiť sa týmto
dokumentom ukladá čl. 3.6 Zmluvy o NFP), ktorý v čl. 4.2.3 bod 46 umožňuje vykonať administratívnu
kontrolu v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie projektu, pričom predmetom kontroly

môže byť aj overenie výkonu predchádzajúcich kontrol, ktoré riadiaci orgán vykonal u žalovaného. VZP
definujú schválené oprávnené výdavky ako skutočne vynaložené, odôvodnené a riadne preukázané
výdavky žalovaného schválené žalobcom, ktoré súvisia výlučne s realizáciou aktivít projektu v rámci
oprávneného obdobia stanoveného vo výzve na predkladanie žiadostí o NFP vo forme nákladov a
výdavkov žalovaného. Podľa čl. 5.32 Zmluvy o NFP schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká

prijímateľovi automaticky nárok na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle
Usmernenia RO č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 – 2013 v zmysle
neskorších aktualizácií. Príručka pre prijímateľa DOP2009-SIP004 z júla 2010, ktorá sa v zmysle VZP
rovnako vzťahuje na vzťah medzi stranami sporu v čl. 4.2.1 upozorňuje, že schválením výdavku v
rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi nárok na uhradenie výdavku v prípade, že v rámci realizácie
projektu nepreukáže okrem reálnosti a oprávnenosti výdavku v súlade s ustanoveniami Usmernenia

RO č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 – 2013 v zmysle neskorších
aktualizácií aj jeho nevyhnutnosť, hospodárnosť a reálnosť. Rovnako aj čl. 14.1 písm. c), d) a j) VZP
ustanovuje,žeoprávnenývýdavokmusíspĺňaťokreminéhopodmienkuoprávnenostivýdavkovvzmysle
príslušnej výzvy na predkladanie žiadosti o NFP, resp. iného dokumentu poskytovateľa, ktorým sa určujú
podmienky oprávnenosti výdavkov, musí zodpovedať cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v

mieste ich vzniku a musí byť vynaložený v súlade so zmluvou, právnymi predpismi Slovenskej republiky
a Európskej únie. Strany sporu sa dohodli na kombinácii systému zálohových platieb a refundácie (čl.
1.2 Zmluvy o NFP), pričom pre tento systém podľa čl. 16 bod 4.15 VZP platí, že nárok žalovaného na
vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom žalobca rozhodne o oprávnenosti výdavkov
projektu (uvedené opakovane skonštatoval aj Krajský súd v Bratislave v obdobných veciach sp. zn.

1Cob/7/2018, sp. zn. 1Cob/111/2017, 2Cob/133/2018). Zároveň v zmysle čl. 16 bod 4.18 VZP žalobca
je povinný overovať reálnosť, oprávnenosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie sa nárokovaných
výdavkov. Oprávnenosť výdavku na projekt v zmysle vyššie uvedených dokumentov, ako aj samotnej
ZmluvyoNFPjepojmovýmznakomazmyslomposkytnutéhoNFP,apretoakvrámcikontrolyoprávnený
orgán zistí nedostatky, ktoré neumožňujú konkrétny výdavok označiť za oprávnený vzniká podľa čl. 10.1

písm. a) VZP povinnosť žalovaného vrátiť NFP alebo jeho časť, ak ho nevyčerpal v oprávnenom období
pre výdavky podľa Zmluvy o NFP. Podľa Zmluvy o NFP (čl. 3) výdavky projektu musia byť oprávnené, a
preto ak oprávnenými nie sú vzniká nárok na vrátenie NFP alebo jeho časti, ktorý má podklad priamo v
zmluve, ktorej súčasťou sú VZP. Nejde tu preto o vydanie bezdôvodného obohatenia, ako nárok žalobcu
označuje žalovaný. Súd prvej inštancie ďalej uzavrel, keďže ide o zmluvný nárok na vrátenie časti NFP,

je premlčacia doba v zmysle Obchodného zákonníka 4 roky a plynie v zmysle čl. 10.6 VZP a § 392 ods.
1 ObZ po uplynutí 50 dní odo dňa doručenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Tieto žiadosti
boli žalovanému doručené 24.02.2016 a 14.04.2016, a preto podľa súdu prvej inštancie nárok žalobcu
na vrátenie časti NFP, uplatnený dňa 27.08.2019 na Okresnom súde Banská Bystrica, premlčaný nebol.
Premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, pretože zaslanie žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov

je podmienkou ich nasledujúceho vymáhania zo strany žalobcu a tento postup upravuje čl. 10 VZP ako
neoddeliteľnej súčasti Zmluvy o NFP.

9. Súd prvej inštancie v rámci posudzovania oprávnenosti jednotlivých výdavkov vychádzal z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/146/2019 zo dňa 22.01.2020, podľa ktorého súd

musí preskúmať postup žalobcu pri rozhodovaní o oprávnenosti výdavkov žalovaného v súvislosti so
schváleným projektom a za tým účelom umožniť vyvrátiť/potvrdiť závery administratívnych kontrol a
preukázať (ne)oprávnenosť vynaložených výdavkov. S ohľadom na aplikáciu § 151 ods. 1, ods. 2 CSP
dospel súd prvej inštancie k záveru, že ak žalobca predložil ZAK a v podaní zo dňa 05.11.2011 v tabuľke
uviedol súpis výdavkov, ktoré boli krátené spolu so zdôvodnením krátenia, t. j. skutkovým vymedzením,

právnym základom a spôsobom výpočtu, bolo následne povinnosťou žalovaného spochybniť buď
skutkové zistenia alebo spôsob výpočtu kráteného výdavku. Ak tak žalovaný neurobil, ale obmedzil
sa len na popretie tvrdení žalobcu, pričom neuviedol žiadne odlišné skutkové tvrdenia a ani spôsob
výpočtu, tak potom je skutkové vymedzenie krátenia a spôsob jeho výpočtu zo strany žalobcu nesporné.
Pri jednotlivých výdavkoch žalovaný namietal aplikáciu Usmernenia RO č. N3/2007 v inej aktualizácii

než v aktualizácii č. 3. Súd prvej inštancie však poukázal na znenie samotnej Zmluvy o NFP, ktorá v čl.
5.32 ustanovuje, že schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok
na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle Usmernenia RO č. N3/2007 k
oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 – 2013 v zmysle neskorších aktualizácií. Okremtoho sa strany sporu v čl. 5.3 Zmluvy o NFP dohodli, že v prípade zmeny dokumentov, na ktoré zmluva
odkazuje platí, že právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zmeny sa spravujú ich účinným
znením; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti

zmeny sa však posudzujú podľa doterajšieho znenia, ak nebude ustanovené inak. Inak je ustanovené
práve použitím formulácie „v zmysle neskorších aktualizácií“. Ak by úmysel zmluvných strán bolo vylúčiť
aplikáciu Usmernenia RO č. N3/2007 v znení neskorších aktualizácii, bol by v zmluve použitý výraz
Usmernenie RO č. N3/2007 v znení aktualizácie č. 3. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na tom, že
k zmene dokumentov môže dôjsť. Žalobca vykonával kontrolu (ako je vyššie uvedené oprávnene) a

v čase kontroly aplikoval Usmernenie RO č. N3/2007 v znení neskorších aktualizácii, t. j. v číselnom
znení v čase vykonania tej ktorej kontroly. Aj v príručke pre prijímateľa je uvedené, že schválením
výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi nárok na uhradenie výdavku v prípade, že v rámci
realizácie projektu nepreukáže okrem reálnosti a oprávnenosti výdavku v súlade s ustanoveniami
Usmernenia RO č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 – 2013 v zmysle
neskorších aktualizácií, aj jeho nevyhnutnosť, hospodárnosť a efektívnosť. Súd prvej inštancie poukázal

na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 20C/259/2015 zo dňa 28.11.2017, v ktorom tento
uviedol, že každá aktualizácia nemusí byť schválená zmluvnými stranami, lebo dokument - Usmernenie
RO 3/2007 v znení jeho aktualizácií ako sui generis, sa aplikuje na daný projekt (časovo ohraničený) v
momente výkonu kontroly, a nie momentom vynaloženia výdavkov. Predmetný rozsudok bol potvrdený
Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. 10Co/81/2018 zo dňa 25.07.2019. Aj v ďalšom

rozsudku sp. zn. 1Cob/111/2017 zo dňa 25.11.2018 Krajský súd v Bratislave uviedol, že je neprijateľná
domnienka vyjadrená žalobcom, že každá aktualizácia musí byť schválená zmluvnými stranami. Na
jednej strane aktualizácia nie je dvojstranný právny úkon a z jej preambuly je zrejmé, že sa vydáva
za účelom aktualizácie cien, resp. doplnenia výdavkov, na strane druhej podmienenie jej účinnosti
súhlasom prijímateľa platby by zhoršilo, resp. zneistilo efektívnu kontrolu v danom procese. V čl. 3.2

Zmluvy o NFP sa poskytovateľ zaväzuje, že na základe zmluvy poskytne prijímateľovi konečnú sumu
nenávratnéhofinančnéhopríspevkuvovýške95%zoschválenýchoprávnenýchvýdavkov.Toznamená,
že uvedená čiastka je maximálna výška NFP, avšak nie je to suma, ktorá musí byť prijímateľovi, teda
žalobcovi aj zaplatená, resp. na ktorú vznikne prijímateľovi nárok. Žalovaný teda nemohol automaticky
očakávať preplatenie celého NFP. Pri výdavku č. 5 ŽoP 205 bol výdavok krátený z dôvodu prekrývania

vykazovaného času finančného manažéra za obdobie 10/2010, kedy 15.10.2010 pracoval v Bratislave
od 09:00 do 17:30 a zároveň vykonával činnosť v Košiciach od 17:00 do 21:00. Žalovaný uvedené
ničím nepoprel, ale argumentoval mesačnými nákladmi manažéra. Súdu prvej inštancie bola predložená
zmluva o poskytovaní služieb – monitoring projektu financovaného z fondov EÚ z 05.05.2010, podľa
ktorého v čl. III. bola dohodnutá zmluvná cena všetkých nákladov spojených so zhotovením a dodaním

predmetu zmluvy v celkovej sume 6.545 eur bez DPH, ale odmena mala byť podľa bodu 3.5 čl.
III uhradená na základe faktúry, ktorej prílohou bude pracovný výkaz. Ak sa v pracovnom výkaze
manažéra prekrývajú hodiny v rôznych mestách, tak vykonané krátenie súd prvej inštancie považoval
za oprávnené. Pri výdavku č. 1 (Microsoft Office), č. 2 (Microsoft Office – pokročilé metódy a funkcie),
č. 3 (Microsoft Project – základný kurz), č. 4 (Microsoft Project – praktické využitie), č. 26 (Ako riešiť

sťažnosti) ŽoP 208 bolo krátenie odôvodnené zo strany žalobcu okrem iného tým, že nebol odškolený
potrebný počet hodín. Žalovaný argumentoval tým, že pri týchto školeniach mal byť odškolený určitý
počet osôb, resp. školiace dni. Boli realizované školiace dni a aj školenia sa zúčastnil potrebný počet
účastníkov. Žalobca nepožadoval odškolenie konkrétneho počtu hodín pre osobu. Školenia preukazoval
žalovaný zmluvou na zabezpečenie služieb z 21.07.2010. V čl. 6 je síce uvedená cena za školenia,

avšak v prílohe č. 1 k zmluve je uvedený podrobný popis vzdelávacích aktivít, kde Microsoft Office
školenie malo trvať 12 hodín, Microsoft Office – pokročilé metódy a funkcie školenie malo trvať 16 hodín,
Microsoft Project – základný kurz školenie malo trvať 14 hodín, Microsoft Project – praktické využitie
školenie malo trvať 12 hodín, Ako riešiť sťažnosti školenie malo trvať 8 hodín/jeden deň. Následne došlo
k uzavretiu dodatku č. 3 k zmluve na zabezpečenie služieb, v rámci ktorého došlo k zníženiu školiacich

hodín Microsoft Office školenie malo trvať 6 hodín, Microsoft Office – pokročilé metódy a funkcie školenie
malo trvať 4 hodiny, Microsoft Project – základný kurz školenie malo trvať 8 hodín, Microsoft Project –
praktické využitie školenie malo trvať 4 hodiny, Ako riešiť sťažnosti školenie malo trvať 6 hodín/jeden
deň, pričom cena za školenia sa už nemenila. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že ak došlo k zníženiu
počtu školiacich hodín, bez úpravy ceny za školenie, je zníženie výdavku za tieto aktivity zo strany

žalobcu dôvodné. Navyše počet hodín tvoril opis predmetu zákazky B.2 súťažných podkladov v rámci
verejného obstarávania, ktorý žalovaný následne mimo proces verejného obstarávania zmenil, čo len
potvrdzuje právny dôvod krátenia výdavkov zo strany žalobcu. Pri výdavku č. 7 (Monitoring externý)
ŽoP 205, výdavku č. 1 (Microsoft Office), č. 2 (Microsoft Office – pokročilé metódy a funkcie), č. 3(Microsoft Project – základný kurz), č. 4 (Microsoft Project – praktické využitie), č. 19 (Angličtina pre
mierne pokročilých), č. 20 (Monitoring externý), č. 21 (Monitoring externý), č. 22 (Monitoring externý),
č. 23 (Monitoring externý), č. 24 (Monitoring externý), č. 25 (Motivačné systémy, stratégie, hodnotenia

pracovníkov), č. 26 (Ako riešiť sťažnosti) ŽoP 208, výdavku č. 1 (tímové práce), č. 3 (komunikácia) ŽoP
210, č. 1 (Angličtina pre pokročilých), č. 2 (Angličtina pre pokročilých), č. 3 (Rozhodovanie a riešenie
problémov), č. 4 (Obchodné zručnosti), bolo krátenie odôvodnené prekročením limitov na osobohodinu
podľa príslušného Usmernenia RO N3/2007. Opakovaná kontrola zo strany žalobcu bola možná a
rovnako aj aplikácia usmernenia RO č. N3/2007 v znení neskorších aktualizácii v čase vykonania

kontroly má podklad v samotnej zmluve. Vykonané krátenia považoval súd prvej inštancie za oprávnené.
Výdavok č. 25 (Motivačné systémy, stratégie, hodnotenia pracovníkov) ŽoP 208 bol krátený z dôvodu
rozporu so zmluvou na zabezpečenie služieb z 21.07.2010, podľa ktorej je cena školenia 1.056 eur, ale
fakturovaná bola v sume 1.057,60 eur. Aj toto zníženie považoval súd prvej inštancie za oprávnené.
Školenie (Angličtina pre pokročilých), t. j. výdavok č. 1 ŽoP bol znížený aj z dôvodu, že v rozpore
so Zmluvou o NFP (Dodatok č. 4 k zmluve o NFP) školenie prebiehalo v mesiaci 08/2011. Súd prvej

inštancie považoval zníženie za dôvodné, pretože školenie bolo realizované v rozpore so Zmluvou o
NFP. Pri výdavku č. 1 (Publicita projektu), č. 2 (Publicita projektu) ŽoP 503, výdavku č. 1 (Monitoring
externý), č. 2 (Monitoring externý), č. 3 (Monitoring externý) a č. 4 (Monitoring externý) ŽoP 507 bolo
krátenie vykonané z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutého pomeru priamych a nepriamych výdavkov
v zmysle rozpočtu projektu uvedeného v prílohe č. 1 Zmluvy o NFP. Podľa príručky pre žiadateľa o

nenávratný finančný príspevok (čl. 2.6 B) určenie percenta oprávnenosti výšky nepriamych výdavkov je
vymedzené výškou poskytnutého finančného príspevku z priamych výdavkov projektu a to v maximálnej
výške 15 % priamych výdavkov projektu. Keď skutočne vynaložené priame výdavky sú základom na
výpočet nepriamych výdavkov, akékoľvek zníženie, prípadne nedočerpanie priamych výdavkov, bude
mať vplyv na sumu nepriamych výdavkov. Podľa čl. 2.7 príručky pre žiadateľa o nenávratný finančný

príspevok za oprávnené výdavky nie je možné považovať nepriame výdavky, ktoré prekročia maximálne
povolené percento z celkových oprávnených priamych nákladov na projekt (v závislosti od objemu
NFP). Podľa prílohy k zmluve o NFP bol rozpočet projektu určený priame výdavky – 111.085,64 eur
a nepriame výdavky 16.500 eur, t. j. pomer priamych a nepriamych výdavkov bol 14,85 %. V zmysle
príručky pre žiadateľa o nenávratný finančný príspevok nie je rozhodujúce prekročenie sumy 16.500

eur, ale pomer priamych a nepriamych výdavkov s tým, že ak klesnú priame výdavky, bude to mať
automaticky za následok pokles aj nepriamych výdavkov. Námietka žalovaného o tom, že žalobca
nepreukázal nadlimitné uplatnenie nepriamych výdavkov na hranicu 16.500 eur nemá oporu v zmluvnej
dokumentácii. Žalovaný pritom relevantne nerozporoval pokles priamych výdavkov. Riadne vynaloženie
výdavku nemá žiadny vplyv na posúdenie pomeru priamych a nepriamych výdavkov, pretože aj riadne

vynaložený výdavok sa stane neoprávneným, ak prekročí pomer 14,85 %. Argumentáciu žalovaného
o schválenom rozpočte projektu a následnom vynaložení výdavkov na financovanie projektu v zmysle
rozpočtu považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú s poukazom na znenie čl. 5.32 Zmluvy o NFP.
Nárok prijímateľovi na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne
o oprávnenosti výdavkov projektu. Na základe uvedeného bolo dané zmluvné oprávnenie žalobcu na

posúdenie oprávnenosti výdavkov, pričom do jeho autonómie danej prejavom vôle zmluvných strán bolo
dané rozhodovanie o výške. Legitímna forma takéhoto určenia je kontrolou, ktorá bola taktiež presne
definovaná. Nárok prijímateľa na vyplatenie alebo uznanie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom
poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavku. To znamená, že poskytovateľ po obdŕžaní žiadosti o
platbu s príslušnými dokladmi je oprávnený v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok preskúmať

jej oprávnenosť. To isté platí aj pre námietku žalovaného o procese verejného obstarávania, kedy
výsledok verejného obstarávania neznamená, že všetky výdavky sú oprávnené. Súd prvej inštancie sa
nestotožnil s tvrdením žalovaného, že predmetný nárok žalobcu mal byť riešený v správnom súdnictve,
či administratívnom konaní. V predmetnom súdnom konaní si žalobca uplatnil zmluvný nárok vyplývajúci
zo Zmluvy o NFP. Okamihom uzavretia Zmluvy o poskytnutí NFP nadobudol vzťah medzi žalobcom

a žalovaným súkromnoprávny charakter a prípadné nároky z neho bolo možné uplatňovať v civilnom
konaní a nie prostredníctvom správneho súdnictva.

10. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40 eur, po zohľadnení skutočnosti, že žalovaný sa dostal s úhradou žalovanej sumy

do omeškania, pretože paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je povinnosťou
zo zodpovednosti za porušenie záväzkov. Keďže Zmluva o NFP bola uzavretá pred 1. februárom 2013,
tak podľa súdu prvej inštancie v zmysle § 768k ods. 2 ObZ je potrebné vychádzať z predpisov účinnýchdo 31. januára 2013. Súd prvej inštancie priznal nárok na úrok z omeškania v zmysle čl. 10.4, 10.5, 10.6
VZP nasledujúce deň po uplynutí 50 dní odo dňa doručenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu
úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote

odvolanie v rozsahu čo do výroku I. a III. rozsudku, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. b),
písm. d), písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v napadnutej
časti vo výroku I. a III. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok
tak, že žalobu vo zvyšnej časti zamietne a žalovanému voči žalobcovi prizná nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keďže nie
je možné zistiť ako súd prvej inštancie dospel ku všetkým záverom, ktoré sú dôvodom na priznanie

nároku uplatneného v žalobe. V rozsudku úplne absentuje právne posúdenie veci a nie je možné zistiť
ako súd prvej inštancie nárok posúdil. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol skutkové tvrdenia, ktoré
považoval za nesporné a rovnako tak, ktoré považoval za preukázané a za nepreukázané a z akého
dôvodu. Odvolateľ namietal rozhodnutie o trovách konania, keď súd prvej inštancie nerešpektoval nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/78/03 zo dňa 09.09.2004, sp. zn. IV.ÚS/84/2014 zo dňa 23.05.2014,

na ktoré žalovaný upozornil už v odpore, avšak sa s nimi súd prvej inštancie v rozhodnutí nevysporiadal.
VtejtosúvislostiodvolateľpoukázalnanehospodárnuZmluvuoposkytovaníprávnychslužieb.Odvolateľ
poukázal na nárok na separátnu náhradu trov konania, keď pojednávanie dňa 26.11.2021 bolo odročené
výlučne z dôvodov na strane žalobcu, čo vyplýva aj z úradného záznamu, keďže konaním žalobcu
(doručením rozsiahle vyjadrenia, ktoré súd prvej inštancie akceptoval) bolo odňaté právo žalovanému

na prípravu na pojednávanie. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že Usmernenie
RO č. N3/2007 v znení jeho aktualizácií je dokumentom sui generis, ktorý je v priamom rozpore so
zákonom, pretože Usmernenie RO č. N3/2007 nemôže nadobudnúť platnosť a ani účinnosť, keďže v
zmysle Zmluvy o NFP nebol dohodnutý spôsob zmeny obsahu Usmernenia RO č. N3/2007 a ani spôsob
jeho zverejnenia a nadobúdania platnosti alebo účinnosti. Žiadne zákonné a ani zmluvné oprávnené

nesplnomocňuje žalobcu na vydávanie nových Usmernení RO č. N3/2007, ktoré by mali mať vplyv
na zmluvný vzťah založený Zmluvou o NFP. Súd prvej inštancie nevysvetlil, ako môže jednostranná
aktualizácia Usmernenia RO č. N3/2007, bez súhlasu druhej zmluvnej strany, nahradiť pôvodné znenie.
Súd prvej inštancie neposúdil znenie bodu 5.32 Zmluvy o NFP s ohľadom na § 266 ods. 4 ObZ. Je
nepochybné, že žalobca ako prvý v konaní začal vykladať tento bod takým spôsobom, ktorý je v priamom

rozpore so záväzkovým právom a aj v rozpore s Programovým manuálom a tiež Metodickým pokynom
CKO č. 13. Podľa odvolateľa bol súd prvej inštancie povinný vykladať bod 5.32 Zmluvy o NFP na ťarchu
žalobcu, t. j. mal sa prikloniť k výkladu žalovaného, ktorý konal v dobrej viere a v súlade s pokynmi
žalobcu. Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, prečo nemohol aplikovať toto ustanovenie zákona, hoci
žalovaný naň v konaní riadne upozornil. Súd prvej inštancie vec právne neposúdil, neuviedol, ktoré

výdavky považoval za oprávnené, z ktorých dôkazov vyplývajú aké závery a ako právne posúdil nárok
žalobcu na vrátenie údajne nespotrebovanej zálohy. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie
neposúdil obsah žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a rovnako tak ani dôvod, prečo bola takáto
výzva zaslaná a či táto výzva bola zaslaná oprávnene. Podľa názoru odvolateľa samotné žiadosti o
vrátenie finančných prostriedkov nemôžu byť predpokladom pre priznanie nároku, tým môže byť iba

určenie konkrétneho dôvodu (úkonu žalovaného), ktorý zakladá právo žalobcu zaslať žiadosť podľa čl.
10 ods. 6 VZP. Žalobca a ani súd prvej inštancie nedokázali uviesť, na základe ktorého dôvodu v čl.
10 ods. 1 VZP bola žiadosť zaslaná, hoci to žalovaný riadne rozporoval. Predpokladom pre zaslanie
žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov podľa čl. 10 ods. 6 VZP je iba konkrétna okolnosť uvedená
v čl. 10 ods. 1 VZP. Následne potom podľa odvolateľa nie je možné odvíjať od zaslania tejto žiadosti

začiatok premlčacej doby a spájať s ňou právne účinky. Ak teda nešlo o porušenie čl. 10 bodu 1 VZP,
tak súd prvej inštancie mohol priznať vrátenie finančných prostriedkov výlučne podľa zákona, napr.
podľa úpravy bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie mal zohľadniť, že premlčanie je možné
počítať až od momentu, kedy mohla byť zálohová platba poslednýkrát použitá, v konkrétnom prípade od
momentu, kedy žalobca riadne zálohu považoval za zúčtovanú, čo je preukazujú ZAK (prvé záznamy

pred ich aktualizáciami). Zaslanie výzvy je iba predpokladom pre uplatnenie iného práva (možnosť
oznámiť porušenia finančnej disciplíny), nejde o uplatnenie nového práva, s ktorým je spojené začatie
plynutia premlčacej doby. V ďalšej časti odvolania žalovaný namietal nesprávne vyhodnotenie podania
žalobcu zo dňa 05.11.2021, pretože z podania žalobcu je zrejmé, že prišlo k podstatnej zmene tvrdenýchskutočností.Vžalobepodľaodvolateľaúplneabsentujeopistoho,zčohomážalovanásumapozostávať.
Žalobca svoj nárok špecifikoval až svojím podaním zo dňa 05.11.2021, v ktorom uviedol nové skutkové
tvrdenia, na ktoré dovtedy žalovaný nemohol nijako reagovať. V tejto súvislosti upozornil na to, že v ZAK

sú uvedené aj iné skutočnosti, ako ich uviedol žalobca v tabuľke (najmä sa tam spomína korekcia, ktorá
vo vyjadrení žalobcu už nie je nijako popísaná). Žalobca teda až podaním zo dňa 05.11.2021 uviedol
skutkové vymedzenie žalovanej sumy a vysvetlil dôvody údajného krátenia.

13. V ďalšej časti odvolateľ namietal, že Zmluva o NFP nemusí mať všetky znaky zmluvy o dielo

na to, aby sa ustanovenia tohto zmluvného typu na zmluvný vzťah vzťahoval. V zmysle bodu 2.3
a 2.4 tejto zmluvy je uvedené, že žalovaný bol povinný realizovať projekt/aktivity projektu/školenia
podľa schváleného rozpočtu, t. j. žalovaný bol povinný vyškoliť svojich zamestnancov na základe
objednávky (pokynov) žalobcu. Žalobca si objednal u žalovaného školenia (pred podpisom zmluvy vydal
rozhodnutie o schválení projektu), ktoré mal žalovaný zrealizovať a za ktoré mu mal žalobca zaplatiť
(poskytnúť NFP), t. j. žalovaný mal hmotne zachytiť výsledok inej činnosti, t. j. vyškoliť určité osoby.

Žalobca v zmluve uviedol, že žalovaný má vykonať verejné obstarávanie na obstaranie aktivít projektu
a následne tieto aktivity zrealizovať. Vzhľadom na to, že Zmluva o NFP má znaky zmluvy o dielo,
tak je nutné aplikovať na zmluvný vzťah aj ustanovenia o vadách, čo súd prvej inštancie nesprávne
posúdil. Následne odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie neposúdil charakter Usmernenia RO č.
N3/2007, iba poukázal na judikatúru, ktorá neobsahovala žiadne odôvodnenie, prečo je Usmernenie

ekvivalentom všeobecne záväzného právneho predpisu. Usmernenie nie je všeobecne záväzný právny
predpis, pretože nie je vydaný na základe žiadneho zákonného ustanovenia a teda jeho neskoršia
aktualizácia sa nemôže na zmluvný vzťah aplikovať v prípade, že s tým zmluvná strana nesúhlasila.
Tvrdenie súdu prvej inštancie, že „zmluvné strany sa výslovne dohodli na tom, že k zmene dokumentov
môže dôjsť“ je ničím nepodloženým záverom, ktorý nevyplýva ani z jedného ustanovenia zmluvy a

ani zo samotného skutkového stavu. Súd prvej inštancie teda vôbec nevysvetlil, na základe akého
právneho predpisu bolo Usmernenie RO č. N3/2007 vydané alebo aktualizované oproti aktualizácii
č. 3, čím sa stal rozsudok nepreskúmateľný. Rovnako tak súd prvej inštancie v rozsudku nevysvetlil,
na základe čoho bol žalobca oprávnený aktualizovať Usmernenie RO č. N3/2007 a kde v zmluve sa
uvádza, že žalobca môže bez súhlasu žalovaného zmeniť výšku limitov výdavkov jednostranne počas

zmluvného vzťahu, takéto oprávnenie nevyplýva ani zo zákona a je v priamom rozpore s dokumentmi,
ktoré vydal sám žalobca (najmä Programovým manuálom) a Centrálny koordinačný orgán (Metodický
pokyn CKO č. 13). Odvolateľ ďalej namietal absenciu právneho posúdenia Metodického pokynu CKO
č. 13 zo dňa 30.09.2011. Ak je záväzné Usmernenie RO č. N3/2007 v inej aktualizácii ako č. 3, tak je
potrebné prijať záver, že je záväzný aj Metodický pokyn CKO č. 13 a v takom prípade nebol žalobca

oprávnený stanovovať limity neskôr ako pri výzve na predkladanie žiadostí o NFP (pred podpisom
zmluvy). Tento dokument vznikol skôr ako vznikli aktualizácie Usmernenia RO č. N3/2007, ktoré súd
prvej inštancie aplikoval na zmluvný vzťah a skôr, ako prišlo k vyhotoveniu ZAK. Odvolateľ poukázal
na príslušné ustanovenia bodu 1, 3, 4, 5 Metodického pokynu. V zmysle týchto ustanovení je zrejmé,
že žalobca v rámci procesu posudzovania ŽoP sa neadekvátnym spôsobom odklonil od záväzného

postupu definovaného Centrálnym koordinačným orgánom, ktorého kompetencie sú priamo upravené v
§ 6 zákona o pomoci a podpore a aplikoval finančné limity v prípade žalovaného, ktoré ani neexistovali
v čase vyhlásenia výzvy na predkladanie žiadostí o NFP a ani v čase podpisu Zmluvy o NFP. Súd prvej
inštancie nezaujal stanovisko k Programovému manuálu, v zmysle ktorého (bod 1.1.2.6) podrobnejšie
ustanovenia o oprávnených a neoprávnených výdavkoch sú stanovené metodickým usmernením (RO

č. N3/2007) v aktuálnom platnom znení k dátumu vyhlásenia výzvy, z čoho vyplýva, že limity je možné
stanoviť iba k dátumu vyhlásenia výzvy na predkladanie žiadostí o NFP. Bod 5.32 Zmluvy o NFP
odkazuje na konkrétne Usmernenie RO č. N3/2007, ktoré tu existovalo v čase výzvy na predkladanie
žiadostí o NFP, teda konkrétne Usmernenie RO č. N3/2007 nie je možné meniť v priebehu času a
už vôbec nie potom, ako je podpísaná Zmluva o NFP. Navyše zmluva neobsahuje spôsob zmeny

Usmernenia RO č. N3/2007. Ak Usmernenie RO č. N3/2007 neobsahuje určité limity, tak je možné ich
stanoviť dodatočne iba na základe vzájomnej dohody, pretože inak by išlo o konanie v rozpore s § 493
OZ, t. j. by prišlo k zmene záväzku bez súhlasu zmluvnej strany, čo je v priamo rozpore so zákonom.
Súd prvej inštancie odmietol posúdiť jednotlivé výdavky a rozhodol výlučne na základe tvrdení žalobcu,
že výdavky sú nehospodárne, čo je v priamom rozpore s rozhodovaním Najvyššieho súdu SR vo veci

pod sp. zn. 8Cdo/146/2019, 1Cdo/246/2019. Žalobca bol povinný preukázať, že ním stanovené výdavky
sú stanovené objektívne a v súlade so Zmluvou o NFP, čo však neurobil, teda súd prvej inštancie
nebol oprávnený limity stanovené v Usmernení RO č. N3/2007 v aktualizácii inej ako č. 3 považovať
za smerodajné. Usmernenie RO č. N3/2007 obsahuje v aktualizácii č. 3 prechodné ustanovenia, ktorérešpektujú zákaz retroaktivity a princípy právneho štátu. Súd prvej inštancie teda nielenže opomenul
posúdiť aktualizáciu č. 3, ale ani nevysvetlil, prečo sa podľa neho mala aplikovať neskoršia aktualizácia
na právny vzťah, ak tu existuje Metodický pokyn CKO č. 13 a v rámci zmluvy nie je dohodnutý spôsob

zmeny Usmernenia RO č. N3/2007. Navyše pojem „v zmysle neskorších aktualizácií“ sa má vykladať
výlučne s ohľadom na aktualizáciu usmernenia v čase vyhlásenia výzvy na prekladanie žiadostí o NFP,
pretože iba tak je možné zachovať princípy záväzkového práva. Žalobca a súd prvej inštancie v tomto
prípade aplikoval nesprávne usmernenie, pretože aplikoval usmernenie v aktualizácii s konkrétnym
číslom, pričom mal na základe zmluvy aplikovať usmernenie s názvom „Usmernenie RO č. N3/2007

k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácii“, ktoré
nikdy nevydal. Ak zmluva neuvádza spôsob aktualizácie alebo zmeny usmernenia RO č. N3/2007, tak
žalobca nebol vôbec oprávnený tento dokument meniť alebo aktualizovať vo vzťahu k žalovanému.
Okrem toho, že žalobca nevydal žiadne Usmernenie s dovetkom „v zmysle neskorších aktualizácií“, tak
neexistuje ani žiadny zákonný alebo zmluvný rámec, ktorý by upravoval spôsob určenia výšky limitov
alebo rozsah určenia limitov prostredníctvom Usmernenia RO č. N3/2007. Ak by žalobca aj chcel uplatniť

akékoľvek nové limity, tak by musel zdôvodniť, prečo k limitom pristúpil, čo nevysvetlil. S ohľadom
na Metodický pokyn CKO č. 13 zo dňa 30.09.2011, ako aj znenie Usmernenia RO č. N3/2007, nie je
možné zistiť prečo práve žalobcom určené limity výdavkov sú údajne hospodárne, a preto nie je zrejmé,
ako súd prvej inštancie posúdil samotnú hospodárnosť výdavkov, ak tak bol povinný urobiť v zmysle
judikatúry Najvyššieho súdu SR (metodika určenia limitov). Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne

zisteného skutkového stavu, pretože z dôkazov produkovaných žalovaným jednoznačne vyplýva, že
všetky výdavky boli oprávnené a preukázané. V rámci schváleného rozpočtu boli schválené rámcové
parametre školení/aktivít projektu, ktoré boli zo strany žalovaného dodržané, t. j. nebol tu dôvod na
krátenie výdavkov. Sporným bodom bola aplikácia limitov, ktorú súd prvej inštancie nevyhodnotil, t. j.
nezobral vôbec do úvahy, že tu bola dohoda o použití Usmernenia RO č. N3/2007 v aktualizácii č. 3 a

ak by táto aktualizácia bola použitá, tak by ku kráteniu výdavkov vôbec neprišlo, t. j. súd prvej inštancie
aplikoval nesprávnu aktualizáciu. Ďalej odvolateľ namietal nezrozumiteľné vysvetlenie ohľadom pomeru
priamych a nepriamych výdavkov, keďže nie je možné zistiť, ako dospel súd prvej inštancie k záveru,
že bol prekročený pomer priamych a nepriamych výdavkov, navyše nie je vôbec možné zistiť, o koľko
bol prekročený tento pomer.

14. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že odôvodnenie rozsudku podáva ucelenú a
dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky podstatné skutkové a právne otázky nastolené v tunajšom
konaní. Žalovaný nepoukázal ani na jedno ustanovenie Zmluvy o NFP, ktoré by porušil žalobca. Súd
prvej inštancie sa vysporiadal s procesným nárokom na náhradu trov konania, pričom svoje právne

posúdenie riadne zdôvodnil zákonnou úpravou (bod 46. odôvodnenia rozsudku). Ako správne uviedol
súd prvej inštancie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné aplikovať zásadu úspechu
v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný však žiada nepriznať žalobcovi náhradu trov konania, napriek
jeho úspechu v konaní. Avšak nepriznať náhradu trov úspešnej strane možno len v prípade aplikácie §
257 CSP, teda výnimočne, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však v tunajšom konaní

nie sú dané. Žalobca má legitímne právo zvoliť si právneho zástupcu s primeranou špecializáciou a
skúsenosťami a s tým spojené právo na náhradu trov právneho zastúpenia v prípade úspechu v konaní,
inak by došlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Trovy konania vzniknuté tým, že ministerstvo je v
spore zastupované advokátom, aj keď zamestnáva osoby znalé práva, nemožno pokladať za trovy,
ktoré nie sú potrebné k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva. K námietke, že súd prvej inštancie

nerozhodol o separátnej náhrade trov konania, žalobca uviedol, že prvé pojednávanie dňa 26.11.2021
bolo odročené výlučne z dôvodov na strane žalobcu, čo vyplýva aj z úradného záznamu, keďže konaním
žalobcu (doručením rozsiahle vyjadrenia, ktoré súd prvej inštancie akceptoval) bolo odňaté právo
žalovanému na prípravu na pojednávanie. Tvrdenie žalovaného je zavádzajúce. Pojednávanie nebolo
odročené z dôvodov na strane žalobcu, ale z dôvodu, že žalovaný účelovo neprevzal elektronickú poštu

a nechal plynúť úložnú lehotu. Žalobca doručil súdu vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného dňa
05.11.2021 v dostatočnom časovom predstihu - tri týždne pred pojednávaním. K ďalším odvolacím
dôvodom, žalobca uviedol, že osobitná povaha právneho vzťahu podľa Zmluvy o NFP odôvodňuje jeho
nastavenie vzhľadom na kontrolu nakladania s NFP, keďže žalovaný získal verejné finančné prostriedky
(NFP) bez poskytnutia protihodnoty. Preto je aj opodstatnený osobitný režim kontroly nakladania s NFP.

Žalovaný akceptoval podmienky poskytovania NFP na základe Zmluvy o NFP, ako prejav slobodnej
vôle v súlade so zásadou zmluvnej slobody. Pritom všetky zmluvné dojednania, o ktoré žalobca opiera
argumentáciu, boli súčasťou Zmluvy o NFP od počiatku (od jej uzatvorenia). Žalovaný v bode 6.10
Zmluvy o NFP vyhlásil, že si text Zmluvy o NFP riadne a dôsledne prečítal, jej obsahu porozumel,jeho prejav vôle je dostatočne jasný, určitý a zrozumiteľný. Žalovaného nikto nenútil, aby svoj projekt
financoval prostredníctvom NFP. Žalovaný riadne uzatvoril Zmluvu o NFP, a tak akceptoval všetky
podmienky s tým spojené. NFP môže byť poskytnutý výlučne na oprávnené výdavky (bod 3.3. Zmluvy o

NFP). Oprávnenosť výdavkov posudzuje a rozhoduje o nej žalobca kontrolou ŽoP v zmysle čl. 16 body
4.17 a 4.18 VZP. Nárok prijímateľa (žalovaného) na NFP vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ
(žalobca) rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu, ako to vyplýva z čl. 16 bod 4.15 VZP a aj
z § 7 ods. 6 zákona o pomoci a podpore. Právo a zároveň povinnosť rozhodovať o oprávnenosti
výdavkov má žalobca, a preto je jeho oprávnením aplikovať podmienky oprávnenosti výdavkov v

zmysle príslušných zmluvných dojednaní a metodických predpisov, na ktoré odkazuje Zmluva o NFP.
Overovanie oprávnenosti výdavkov predstavuje zložitý proces výkonu kontrolných činností, ktoré sú
zachytené v ZAK. Žalobca overuje prijímateľom (žalovaným) deklarované výdavky nielen vzhľadom
na výšku limitov v zmysle príslušných metodických usmernení, ale aj charakter aktivity, na ktorú boli
vynaložené výdavky, pomer priamych a nepriamych výdavkov, formálne podklady k výdavkom, obdobie
vynaloženia výdavkov, neprekrývanie sa výdavkov, hospodárnosť a efektívnosť vynaloženia výdavkov

a množstvo ďalších kritérií. Žalobca v konaní podrobne vysvetlil dôvody krátenia jednotlivých výdavkov
(vyjadrenie žalobcu zo dňa 05.11.2021). Žalovaný bol schopný reagovať len všeobecnými tvrdeniami,
napádajúc najmä použitie Usmernenia RO č. N3/2007 v zmysle neskorších aktualizácií, ako je tomu
aj v odvolaní. Žalobca odkázal vo vzťahu k dôvodnosti nároku, oprávnenosti výdavkov a dôkaznému
bremenu, k zákonnej povinnosti kontrolovať hospodárnosť výdavkov a oprávnení zamietnuť, resp.

upraviť výšku platby, ako aj k opätovnej kontrole, Metodickému pokynu a Programovému manuálu,
verejnému obstarávaniu, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a k premlčaniu, na svoje skoršie
vyjadreniapredloženévtunajšomkonaní.Súdprvejinštancievbodoch35.až40.odôvodneniarozsudku
podrobne zdôvodnil, ktoré výdavky považuje za oprávnené a z ktorých dôkazov vyplývajú tieto závery.
Ohľadom aplikácie aktualizácií Usmernenia RO č. N3/2007 sa súd prvej inštancie jasne vysporiadal

v bode 34. odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie neoznačil Usmernenie RO č. N3/2007 za
všeobecne záväzný právny predpis. Podľa žalobcu Metodický pokyn CKO č. 13 zo dňa 30.09.2011
nemá pre konanie relevanciu, keďže bol prijatý dňa 30.09.2011, t. j. nielen po zverejnení výzvy na
predkladanie žiadostí o NFP dňa 15.06.2009, na základe ktorej bola uzatvorená Zmluva o NFP, ale
aj po uzatvorení samotnej Zmluvy o NFP. Žalobca nemohol nastaviť výzvu na predkladanie žiadostí

o NFP v roku 2009 podľa Metodického pokynu z roku 2011. Programový manuál nevylučuje, aby
Zmluva o NFP mala upravený vlastný režim ohľadom oprávnenosti výdavkov. Z Programového manuálu
je zrejmé oprávnenie riadiaceho orgánu (žalobcu) upraviť kritéria oprávnenosti výdavkov v porovnaní
s Usmernením RO č. N3/2007 platným k dátumu vyhlásenia výzvy, okrem iného aj stanoviť limity
výdavkov. Záväznosť Programového manuálu nebola v tunajšom konaní preukázaná a ani odôvodnená.

Ustálená rozhodovacia prax súdov potvrdzuje argumentáciu žalobcu v tunajšom konaní, najmä ohľadom
špecifickosti právnych vzťahov súvisiacich s NFP, rozsahu nároku na NFP, ako aj oprávnenia žalobcu
krátiť výdavky, ktoré vyplýva zo zmluvných dojednaní, predpisov záväzných pre strany podľa zmluvných
dojednaní, vrátane použitia Usmernenia RO č. N3/2007, ale aj priamo zo zákona (§ 7 ods. 6 zákona o
pomoci a podpore). V tomto smere žalobca poukázal na rozhodovaciu súdnu prax potvrdzujúcej jeho

argumentáciu.

15. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na to, že pokiaľ vznesené námietky neboli posúdené súdom
prvej inštancie, tak legitímne očakáva, že budú posúdené odvolacím súdom. V tejto súvislosti poukázal
na absenciu konkrétneho dôvodu v čl. 10 ods. 1 VZP, na základe ktorého bola Žiadosť o vrátenie

finančných prostriedkov zaslaná s poukazom na druhú vetu v čl. 10 ods. 6 VZP, ktorá presne uvádza,
čo je následkom nezaplatenia finančných prostriedkov na základe zaslanej výzvy. V odvolaní žalovaný
poukázal na porušenie čl. 10 ods. 1 a 6 VZP, nesprávnu aplikáciu Usmernenia v rozpore s bodom
5.32 Zmluvy o NFP - žalobca nepredložil v rámci súdneho konania „Usmernenie RO č. N3/2007
k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácii“, ale

iba Usmernenie v rôznych aktualizáciách. Súd prvej inštancie k trovám konania v konaní odmietol
aplikovať nález Ústavného súdu SR a neuviedol právnu argumentáciu k odklonu od tohto nálezu.
Žiadna suma z priznanej náhrady trov súdneho konania nebude pokrývať náklady štátu na súdne
konanie, pričom právny zástupca je štátom zaplatený v zmysle verejne dostupných zmlúv, čiže v tomto
prípade je nehospodárne priznávať ďalšiu odmenu, ktorá ak nebude priznaná v súdnom konaní, tak na

ňu právnemu zástupcovi ani nevznikne žiadny nárok. Žalobca o oprávnenosti výdavkov nerozhoduje,
jeho názory na oprávnenosť výdavkov podliehajú súdnemu prieskumu, čo sa v tomto prípade nestalo.
Následne sa odvolateľ vyjadril k záväznosti Metodického pokynu CKO č. 13, ako aj k údajne ustálenej
rozhodovacej praxi, v zmysle ktorej nevyplýva to, či zmena dokumentu bola v súlade s obsahom zmluvya či táto zmena bola odôvodnená, t. j. súd prvej inštancie neuviedol, prečo je možné aplikovať limity,
ktoré pre prijímateľov (žalobcu) neboli známe v čase prípravy projektu a podpisu Zmluvy o NFP.

16. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že súd prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia rozsudku riadne
posúdilprávnupovahuUsmerneniaROč.N3/2007.ZároveňsaopätovnevyjadrilkaplikáciiMetodického
pokynu CKO č. 13 zo dňa 30.09.2011, Programového manuálu zo dňa 04.06.2010, Usmernenia RO č.
N3/2007 v znení neskorších aktualizácií, ako aj k námietkam odvolateľa o zaslanej výzve v rozpore s čl.
10 ods. 1, ods. 6 VZP, k trovám konania a k rozhodovaniu o oprávnenosti výdavkov.

17. Následne žalobca v ďalších vyjadreniach doručených odvolaciemu súdu poukázal na judikatúru
súdov Slovenskej republiky, a to v podaní doručenom súdu dňa 08.02.2023 (rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Cob/29/2022 zo dňa 20.12.2022), dňa 26.06.2023 (rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 3Co/2/2022 zo dňa 30.03.2023) dňa 09.01.2024 a dňa 10.01.2024 (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/36/2023 zo dňa 30.11.2023), dňa 25.09.2024 (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/20/2023 zo dňa 28.06.2024), dňa 02.04.2025 (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/4/2024 zo dňa 20.02.2025). Predmetné vyjadrenia boli žalovanému
doručené dňa 19.04.2025.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a

po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

23. Podľa § 392 ods. 1 ObZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal

záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

24. Podľa § 397 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

25. Podľa § 7 ods. 6 zákona o pomoci a podpore riadiaci orgán je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo

upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri
realizácii pomoci a podpory.

26.Podľa§15ods.1zákonaopomociapodporepomocapodporasaposkytujeprijímateľovinazáklade
zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

27. Podľa § 24b ods. 1 a 2 zákona o pomoci a podpore kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán.
Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne
a materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3. Kontrolouprojektu riadiaci orgán overuje a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory, b) súlad platby
a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská
republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia a

uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, c) hospodárnosť,
efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory.

28. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú

správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku
a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a
dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom,
teda opodstatnenosti nároku na zaplatenie 19.428,12 eur z titulu nároku žalobcu na vrátenie časti NFP.

29. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil namietané logické nedostatky
alebo rozpor a nezrozumiteľnosť jednotlivých záverov súdu prvej inštancie, ktoré podľa odvolateľa
mali zakladať nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dostatočne
argumentačne vysvetlil opodstatnenosť nároku žalobcu na vrátenie časti NFP, teda nezúčtovania

zálohovej platby v zmysle Zmluvy o NFP, ktorým sa v podstatnom rozsahu zaoberal v bode 31.
a 32. odôvodnenia rozsudku vysporadúvajúc sa aj s procesnou obranou žalovaného, keď identifikoval
predmetný nárok ako nárok na vrátenie v zmysle čl. 10.1 písm. a) v spojení s ods. 6 VZP, keď
žalobca v rámci opakovanej kontroly oprávnenosti výdavkov zistil nedostatky, ktoré neumožňovali
označiť ten-ktorý výdavok za oprávnený v konkrétnom čase vždy podľa aktuálneho Usmernenia RO

č. N3/2007 v znení neskorších predpisov. Zároveň súd prvej inštancie ozrejmil aj neopodstatnenosť
úvah žalovaného o posúdení nároku žalobcu ako bezdôvodného obohatenia, keďže nárok na vrátenie
neoprávnených výdavkov má podklad priamo v Zmluve o NFP, ktorej súčasťou sú VZP a ďalšie
prílohy, na ktoré zmluva odkazuje, pričom oprávnenosť výdavkov je zmluvne upravená (čl. 1.2,
čl. 3, čl. 5.32 Zmluvy o NFP, čl. 14.1, čl. 16 bod 4.15, 4.18 VZP, Usmernenie RO č. N3/2007

k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácii, t. j.
v čase vykonania tej-ktorej kontroly, bod 4.2.1 Príručky pre prijímateľa DOP2009-SIP004). Súd prvej
inštancie sa zaoberal aj s posúdením predmetnej Zmluvy o NFP ako zmluvy uzatvorenej v zmysle §
269 ods. 2 ObZ, ako aj § 15 ods. 1 zákona o pomoci a podpore a § 20 ods. 2 zákona o rozpočtových
pravidlách, keď na námietku žalovaného, že Zmluva o NFP je zmluvou o dielo, v zmysle ktorej si

žalobca uplatňuje nároky z vád diela, v bode 28. a 29. odôvodnenia rozsudku posúdil účel a predmet
Zmluvy o NFP. Súd prvej inštancie vychádzajúc z čl. 5.3 a 5.32 Zmluvy o NFP aplikoval príslušné
Usmernenia RO č. 3/2007 v znení neskorších aktualizácii, t. j. v číselnom znení v čase vykonania tej-
ktorej kontroly. Zároveň v nadväznosti na uvedené skonštatoval, že nie každá aktualizácia musí byť
schválená zmluvnými stranami, keďže nejde o dvojstranný právny úkon, ktorý musí byť odsúhlasený

žalovaným. V kontexte námietok žalovaného sa súd prvej inštancie v súlade s vykonaným dokazovaním
a príslušnými ustanoveniami Zmluvy o NFP a jej príloh zaoberal rozložením dôkazného bremena (bod
33. odôvodnenia rozsudku), v nadväzností na čo vysvetlil, ktoré výdavky považoval za oprávnené (bod
34. až 40. odôvodnenia rozsudku), a to aj z akých dôvodov považoval vykonanie krátenia predmetných
výdavkov zo strany žalobcu za oprávnené (prekrývanie hodín v pracovnom výkaze, Zmluva o NFP,

dodatok č. 4 k Zmluve o NFP, limity na osobohodinu podľa príslušného Usmernenia RO č. N3/2007,
pomer priamy a nepriamych výdavkov v zmysle rozpočtu projektu uvedeného v prílohe č. 1 k Zmluve
o NFP, bod 2.7 príručky pre žiadateľa o NFP) a aj na základe akých listinných dôkazov dospel
k predmetnému záveru (zmluva o poskytovaní služieb, pracovný výkaz, zmluva o zabezpečení služieb
z 21.07.2010, prílohy č. 1 k uvedenej zmluve, dodatok č. 3 k zmluve o zabezpečení služieb). Súd prvej

inštancie vysvetlil, z akých dôvodov nepovažoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú (bod 32.
odôvodnenia rozsudku). Súd prvej inštancie preto uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu, ako aj príslušným právnym
posúdením (bod 33. až 34. odôvodnenia rozsudku) reagujúc na podstatné námietky žalovaného, a preto
je možné uzavrieť, že dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré dospel k záveru o neoprávnenosti výdavkov

v zmysle Zmluvy o NFP v sume 19.428,12 eur, ktorý ako príslušný nárok s príslušenstvom žalobcovi
priznal.30. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie tak zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej
inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti zistil, aké dôkazné prostriedky použil a

s ohľadom na použitú argumentáciu strán konania sa zaoberal rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj
podstatnými právnymi otázkami majúcimi vplyv na rozhodnutie o veci. S ohľadom na uvedené, preto
len na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dopĺňa nasledovné
dôvody v kontexte odvolacích dôvodov.

31. Odvolateľ v súvislosti s porušením zásady kontradiktórnosti civilného procesu namietal, že práve
umožnením doplnenia špecifikácie žalovanej sumy podaním zo dňa 05.11.2022 došlo k porušeniu
rovnosti strán konania a zásady koncentrácie, keď súd prvej inštancie nerozhodol o zmene žaloby.
Zmenou žaloby v zmysle § 140 CSP je taký návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna
zmena), alebo ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), alebo podstatná zmena alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, teda prípad, ak žalobca síce naďalej žiada

rovnaké plnenie (rovnakej kvality a rovnakého rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu veci
(skutkového základu veci), než ako uviedol v podanej žalobe. V prejednávanej veci však nešlo ani
o jednu z uvedených alternatív, podstatných pre záver o zmene žaloby. Žalobca si neuplatnil iné
právo než to, ktoré označil v žalobe, podstatne nezmenil ani nedoplnil rozhodujúce skutočnosti tvrdené
v žalobe, pričom v porovnaní so žalobou žiadal rovnako tak priznať nárok na vrátenie NFP vo výške

19.428,12 eur s príslušenstvom z výdavkov zúčtovaných zálohových platieb a refundačných platieb
v jednotlivých ŽoP č. 205, 208, 210, 212, 503, 507. K upresneniu dôvodov nezúčtovaných záloh došlo
s ohľadom aj na rozporovanie predmetných skutočností žalovaným, čo predstavuje riadne uplatnenie
prostriedkov procesného útoku zo strany žalobcu.
32. Vo vzťahu k námietke odvolateľa o porušení princípu kontradiktórnosti konania a práva na

spravodlivý proces neuvedením nesporných skutkových okolností, či preukázaných a nepreukázaných
skutočností, je potrebné vysvetliť, že zmyslom a účelom princípu kontradiktórnosti je možnosť strany
popierať (contra dicere), teda vyvrátiť a spochybniť návrhy a argumenty druhej strany, ako aj právo
na to, aby sa vypočuli argumenty a návrhy strany konania (bližšie pozri aj nález Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS/83/2019 zo dňa 23.05.2019, ale aj sp. zn. III. ÚS/32/2015 zo dňa 07.06.2016).

Odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1Obdo/66/2020 zo
dňa 28.10.2020, v zmysle ktorých aj v prípade nedodržania striktného postupu v zmysle § 181 ods.
2 CSP zo strany súdu nemá priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných
práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie tohto zákonného ustanovenia žiadnym
spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu, napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,

navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje
návrhy a podobne. Odvolací súd v súlade aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Obdo/92/2018 zo dňa 20.11.2019 poukazuje na to, že „cieľom ust. § 181 ods. 2 CSP je zamerať
procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas
konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť

konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočne dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa
pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne
bezvýznamné. Porušenie tohto zákonného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej
procesných práv. Súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ust. § 181 ods. 2
CSP, vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci.

33. Odvolací súd po oboznámení sa so zvukovými záznamami z jednotlivých pojednávaní mal za
preukázaný postup v zmysle § 181 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie v priebehu konania určil,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ako aj uviedol predbežné právne posúdenie veci,
a to v priebehu pojednávania dňa 04.05.2022 a dňa 03.08.2022, na čo mali strany sporu možnosť

reagovať, a preto v tomto smere nedošlo k ujme na právach odvolateľa (túto ujmu odvolateľ ani bližšie
nepopísal).Skutočnosť,žesúdprvejinštancieexaktnenepopísalnespornéskutočnostivpriebehutýchto
pojednávaní nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ale ani odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP, keďže v konaní nejde o vadu, ktorá by zakladala nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolateľ v tomto smere ani nevysvetlil, aký vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci malo

nepopísanie nesporných skutkových okolností v priebehu pojednávania, pričom po oboznámení sa s
jednotlivými zvukovými záznamami a obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že strany sporu mali
dostatočný a aktívny priestor na uplatňovanie návrhov a argumentov, a to aj v nadväznosti na predbežné
právne posúdenie súdom prvej inštancie sporných okolností, ktoré sú práve pre rozhodnutie vo vecismerodajnými. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami rozhodnými
pre posúdenie samotnej veci v odôvodnení rozsudku, pričom uzavrel aj ktoré skutočnosti považoval za
nesporné, ako uzatvorenie Zmluvy o NFP a jej obsah, čo vyplýva z bodu 28. odôvodnenia rozsudku,

či skutkové vymedzenie krátenia jednotlivých výdavkov a spôsob jeho výpočtu, čo vyplýva z bodu 33
odôvodnenia rozsudku. Na základe uvedeného tak dospel k záveru, že konanie pred súdom prvej
inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil
žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

34. Odvolací súd ďalej uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadne právneho
posúdenia Zmluvy o NFP uzavretej medzi stranami sporu, ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako
nepomenovanú zmluvu uzavretú podľa § 269 ods. 2 ObZ. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na
bod 1.3 Zmluvy o NFP, podľa ktorého žalobca a žalovaný Zmluvu o NFP uzatvorili v zmysle § 269 ods.
2 ObZ, v zmysle § 15 ods. 1 zákona o pomoci a podpore a v zmysle § 20 ods. 2 zákona o rozpočtových
pravidlách. Súd prvej inštancie správne zistil, že na základe Zmluvy o NFP sa žalobcovi ako prijímateľovi

poskytovali finančné prostriedky z verejných zdrojov, a to z rozpočtu Európskej únie, ako aj z rozpočtu
SR, na vopred stanovený účel, bez adekvátnej protihodnoty od žalovaného ako prijímateľa. Na kontrolu
a audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej
disciplíny sa vzťahoval režim upravený v právnych predpisoch EÚ a SR (najmä zákon o správach
finančnej kontroly, zákon o rozpočtových pravidlách a zákon č. 502/2011 Z. z. o finančnej kontrole a

verejnom audite). Súd prvej inštancie s ohľadom na príslušné ustanovenia, podľa ktorých sa Zmluva
o NFP uzatvára, ako aj skutočnosť, že NFP je poskytovaný z verejných zdrojov, preto pri posudzovaní
pojmových znakov zmluvy o dielo v porovnaní s charakterom a účelom Zmluvy o NFP, prijal správny
záver, že v danom prípade nebola uzatvorená zmluva o dielo, v dôsledku čoho nie je možné predmetný
nárok poskytovateľa NFP posudzovať z hľadiska uplatňovania vád diela, ako to opakovane v podanom

odvolaní namietal žalovaný.

35. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neposúdil, či Žiadosti o vrátenie finančných
prostriedkov doručené žalovanému dňa 24.02.2016 a dňa 14.04.2016 boli vyhotovené v súlade s čl. 10
ods. 1 VZP a rovnako tak ani neposúdil právny dôvod, ktorý oprávňoval žalobcu zaslať takúto žiadosť

a teda aj zakladal nárok na vrátenie finančných prostriedkov. Podľa odvolateľa potom v dôsledku takto
neplatného úkonu-výzvy nemohla ani začať plynúť premlčacia doba. Predovšetkým je potrebné uviesť,
keďže NFP predstavuje verejné financie, ktorých vynaloženie je kontrolované a zároveň medzi stranami
aj zmluvne upravené (čl. 12.1, 12.3, 12.5 VZP, § 24b ods. 1 a 2 zákon o pomoci a podpore), že súd
prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca bol oprávnený vykonať kontrolu u žalovaného kedykoľvek

od podpisu Zmluvy o NFP až do 31.08.2020, a to aj opakovane (čl. 4.2.3 bod 46 Systém riadenia, § 7
ods. 6 zákon o pomoci a podpore, čl. 12.3 VZP). V prípade zistení nedostatkov v rámci vykonávanej
kontroly, ktoré neumožňujú označiť výdavok (aj skutočne vynaložený) zo strany prijímateľa NFP za
oprávnený, vzniká povinnosť žalovaného v zmysle čl. 10.1 písm. a) VZP povinnosť vrátiť NFP alebo
jeho časť. Avšak s ohľadom na námietky odvolateľa je treba uviesť, že žiadny z bodov čl. 10 VZP

neupravuje povinnosť žalobcu uviesť konkrétny dôvod v zmysle čl. 10 ods. 1 VZP, ako sa nesprávne
domnieval odvolateľ, keďže citované ustanovenie naopak upravuje povinnosti prijímateľa NFP, teda
žalovaného. Rovnako tak čl. 10 bod 4 a bod 5 neupravuje povinnosť poskytovateľa NFP v žiadosti
o vrátenie finančných prostriedkov uviesť a citovať konkrétny dôvod, ale upravuje stanovenie rozsahu
povinnosti (bod 4) a uvedenie výšky NFP (bod 5). Na základe uvedeného je preto námietka odvolateľa

o nedostatočnom vysporiadaní sa s námietkou absencie dôvodu v žiadosti o vrátenie NFP, ako aj
samotná námietka neurčitosti výzvy z uvedeného dôvodu, bezpredmetná. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť,žerovnakýzávervprávneaskutkovoobdobnejveciprijalNajvyššísúdSRsp.zn.2Obdo/36/2023
zo dňa 30.11.2023 (bližšie pozri bod 25. a 35. citovaného rozhodnutia), v zmysle ktorého „Nie je kľúčové,
resp. nie je pre rozhodnutie súdov vo veci podstatná odpoveď na otázku dovolateľky, na základe, akého

konkrétneho ustanovenia čl. 10 bodu 1 VZP bola výzva (Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov) zo
dňa 13. februára 2015 zaslaná tak, aby mala právne účinky, nakoľko zo žiadneho ustanovenia Zmluvy
aniVZPnevyplýva,žepostuppodľačl.10bod6VZP(tak,abymalprávnenásledky)sivýslovnevyžaduje
zaslanie výzvy podľa v nej konkrétne uvedeného ustanovenia čl. 10 bodu 1 VZP, nedodržanie ktorého
postupu by bolo sankcionované absenciou jej právnych následkov“.

36. Súd prvej inštancie sa však v bode 32 odôvodnenia rozsudku osobitne zaoberal čl. 10 bod 6 VZP,
a to vo vzťahu k určeniu začiatku plynutia premlčania nároku žalobcu, so závermi ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ ide počiatok plynutia 4-ročnej premlčacej doby, je zrejmé, žetáto nemôže začať plynúť skôr, ako po uplynutí 50 dní odo dňa doručenia žiadostí o vrátenie finančných
prostriedkov, teda dňa 14.04.2016 a 03.06.2016 (bližšie pozri aj v spojení s bodom 45. odôvodnenia
rozsudku), keďže zaslanie žiadosti o vrátenie NFP je podmienkou ich následného vymáhania, pričom

žalobca bol oprávnený vykonávať kontrolu výdavkov, a to až do 31.08.2020 (čl. 12.3 VZP).

37. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného, odvolací súd sa zaoberal aj tým, či súd prvej
inštancie použil Usmernenie v nesprávnej aktualizácii (podľa žalovaného mala byť použitá aktualizácia
č. 3). Súd prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku s poukazom na čl. 5.32

Zmluvy o NFP, v zmysle ktorého schválením výdavku v rozpočte nevzniká prijímateľovi automaticky
nárok na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle Usmernenia RO č. N3/2007
k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácií, prijal
záver, že takéto znenie uvedeného zmluvného ustanovenia predstavuje zmluvný základ pre to, aby
sa predmetné Usmernenie používalo v znení neskorších aktualizácii, t. j. v číselnom znení v čase
vykonania tej-ktorej kontroly, a to práve v dôsledku vykonávanej kontroly, kedy žalobca v čase tejto

kontroly aplikoval Usmernenie RO č. N3/2007 v znení neskorších aktualizácií. S poukazom na čl. 5.3
Zmluvy o NFP podľa súdu prvej inštancie sa strany sporu dohodli, že v prípade zmeny dokumentov,
platí, že právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zmeny sa spravujú ich účinným znením;
vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zmeny
sa však posudzujú podľa doterajšieho znenia, ak nebude ustanovené inak. Slovným vyjadrením „inak“

je ustanovené práve použitím formulácie „v zmysle neskorších aktualizácií“. Súd prvej inštancie tiež
poukázal na to, že neskoršie aktualizácie označené konkrétnym číslom sú práve Usmernením RO
č. N3/2007 v znení neskorších aktualizácii presne číselným označením v čase vykonávania tej-ktorej
kontroly. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd, pričom tento záver
prijal už aj Najvyšší súd SR sp. zn. 2Obdo/36/2023 zo dňa 30.11.2023, z ktorého je zrejmé, že z obsahu

článku čl. 5 bod 5.32 Zmluvy o NFP nepochybne vyplýva požiadavka preukazovania oprávnenosti
výdavkov vynaložených v konkrétnom čase vždy podľa aktuálneho Usmernenia (RO č. N3/2007) a táto
je založená dohodou zmluvných (sporových) strán. Je potrebné vziať do úvahy aj čl. 5 bod 5.3 Zmluvy
o NFP, podľa ktorého sa strany dohodli, že v prípade každej zmeny právnej úpravy a dokumentov, na
ktoré Zmluva o NFP odkazuje platí, že právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zmeny sa

spravujúichúčinnýmznením;vznikprávnychvzťahov,akoajnárokyznichvzniknutéprednadobudnutím
účinnosti zmeny sa však posudzujú podľa doterajšieho znenia, ak nebude ustanovené inak. Odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/21/2022, z ktorého vyplýva,
že ak by zmluvné strany chceli, aby sa použila len aktualizácia Usmernenia č. N3/2007 platná a
účinná v čase uzatvorenia zmluvy o NFP, tak by si v zmluve dohodli konkrétne číslo aktualizácie, a

nebolo by tam uvedené znenie „v zmysle neskorších aktualizácií“. Toto zmluvné dojednanie upravuje
na základe zmluvnej vôle zmluvných strán základ k tomu, aby sa súčasťou zmluvy o NFP stali i
aktualizácie označených dokumentov, a teda i Usmernenia RO č. N3/2007. Nie je neobvyklé, že zmluva
odkazuje aj na iné existujúce listiny ako prílohy k zmluve, doplnky, usmernenia, všeobecné podmienky,
ktoré sa stávajú súčasťou zmluvy jej uzavretím, pričom nie je vylúčené dohodnúť aj ich aktualizácie v

priebehu zmluvného vzťahu. Usmernenie RO č. N3/2007 patrí medzi dokumenty, na ktoré Zmluva o NFP
odkazuje v bode 2.3., kde sa poskytovateľ zaväzuje poskytnúť NFP v súlade so Zmluvou a všetkými
dokumentmi, na ktoré Zmluva odkazuje. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2017 (dovolanie žalobcu odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Obdo/28/2021), podľa ktorého „je neprijateľná domnienka, že každá aktualizácia musí

byť schválená zmluvnými stranami. Na jednej strane aktualizácia nie je dvojstranný právny úkon a
z jej preambuly je zrejmé, že sa vydáva za účelom aktualizácie cien, resp. doplnenia výdavkov,
na strane druhej podmienenie jej účinnosti súhlasom prijímateľa platby by zhoršilo, resp. zneistilo
efektívnu kontrolu v danom procese. Žalobca súhlasil s takto nastavenými podmienkami zmluvy, vrátane
podmienok a kritérií posudzovania oprávnenosti výdavkov vynaložených v rámci projektu“.

38. V čl. 5 bod 5.32 Zmluvy o NFP je tak vyjadrené, že v prípade Usmernenia ide o dokument, na
ktorý zmluva odkazuje ako „v znení aktualizácií“. Požiadavka preukazovania oprávnenosti výdavkov
vynaložených v konkrétnom čase vždy podľa aktuálneho Usmernenia je teda založená dohodou
zmluvných strán, čo jednoznačne z obsahu článku 5 bod 5.32 Zmluvy o NFP vyplýva. V tejto súvislosti

je zrejmé, tak ako poukázal aj žalobca, že o potvrdení znalosti obsahu zmluvy svedčí aj ustanovenie
bodu 6.10 zmluvy, kde zmluvné strany prehlasujú, že obsahu a právnym účinkom zmluvy porozumeli a
ich zmluvné prejavy sú dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné. S vedomím o takomto obsahu Zmluvy
o NFP strany do zmluvného vzťahu vstupovali. Nie je preto možné stotožniť sa s tvrdením odvolateľa,že Usmernenie bolo potrebné aplikovať v znení jeho aktualizácie č. 3, ktorá bola platná a účinná v čase
výzvy na predkladanie žiadosti o NFP a nie v zmysle neskorších aktualizácii Usmernenia. Vychádzajúc
aj z účelu predmetnej zmluvy, spočívajúcej okrem iného i v dodržiavaní požiadavky hospodárneho a

efektívnehovynakladaniaprostriedkovpríspevkuvdanomčase,jepotrebné,abyoprávnenosťvýdavkov,
žalovaný preukazoval podľa aktuálnej zmluvnej úpravy. Pritom nemôže ísť o jednostrannú zmenu
obsahu Zmluvy o NFP, vykonanú len na základe prejavenej vôle jednej zmluvnej strany, konkrétne
žalobcu, ako argumentoval žalovaný; požiadavka preukazovania oprávnenosti výdavkov vynaložených
na projekt v konkrétnom čase vždy podľa aktuálneho Usmernenia RO č. N3/2007, bola totiž založená

dohodou zmluvných strán. Okrem toho odvolací súd uvádza, že obsah Zmluvy o NFP, s ohľadom
na jednoznačný čl. 5.3, nedáva priestor pre aplikáciu výkladových pravidiel prejavu vôle podľa § 266
ods. 4 ObZ, na ktorý poukazoval v priebehu konania odvolateľ. Keďže aplikácia § 266 ods. 4 ObZ
nebola dôvodnou, nebolo ani potrebné, aby sa súd prvej inštancie s predmetnou námietkou osobitne
vysporiadal.

39. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že odkaz súdu prvej inštancie na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2017 zo dňa 25.11.2018, v súlade s ktorým uviedol, že každá aktualizácia
nemusí byť schválená zmluvnými stranami, lebo Usmernenie v znení jeho aktualizácií ako dokument
sui generis (nie ako všeobecný záväzný predpis, ako sa nesprávne domnieval odvolateľ) sa aplikuje na
daný projekt, predstavuje správny záver súdu a zakladá nedôvodnosť námietok odvolateľa o neplatnosti

toho-ktorého Usmernenia podľa odvolateľa prijatého ako všeobecný záväzný predpis, v rozpore s § 493
OZ, keď žalovaný nemal udeliť súhlas na zmenu Usmernenia a táto zmena nemala byť prijatá zmluvne.

40. Rovnako tak sa odvolací súd stotožnil aj so správnym záverom súdu prvej inštancie o aplikácii
Usmernenia v momente vykonávania kontroly a nie momentom vynaloženia výdavkov. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na bod 16.4.15 VZP, v zmysle ktorého nárok na NFP vzniká v rozsahu,
v akom žalobca rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu, pričom kontrola výdavkov predstavuje
práve rozhodovanie o oprávnenosti výdavkov. Naviac i z rozhodnutia v konaní sp. zn. 7Cob/21/2022,
na ktoré odkázal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/36/2023, a s ktorým sa odvolací súd
stotožnil, jednoznačne vyplýva, že „text uvedený v bode 5.32 zmluvy - „v zmysle neskorších aktualizácii“,

treba vykladať ako aktualizáciu usmernenia N3/2007 platnú a účinnú v čase, v ktorom prebieha kontrola
jednotlivých výdavkov na základe žiadosti o platbu. Ak by zmluvné strany chceli, aby sa použila len
aktualizácia usmernenia N3/2007 platná a účinná v čase uzatvorenia zmluvy o NFP, tak by si v zmluve
dohodli konkrétne číslo aktualizácie, a nebolo by tam uvedené znenie „v zmysle neskorších aktualizácií.
Toto zmluvné dojednanie upravuje na základe zmluvnej vôle zmluvných strán základ k tomu, aby sa

súčasťou zmluvy o NFP stali i aktualizácie označených dokumentov, a teda i usmernenia RO č. N3/2007.

41. V tejto súvislosti k odvolateľovej námietke porušenia princípu zákazu retroaktivity aplikáciou
aktualizovaného Usmernenia, odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Obdo/28/2021 zo dňa 27.04.2022, v zmysle ktorých „Závery o záväznosti Usmernenie

RO č. N3/2007 v znení aktualizácií vyslovené súdmi, dovolací súd považuje za aplikovateľné aj na
dovolateľom vytýkané porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem použitím slovného spojenia „v
zmysle neskorších aktualizácií“ v bode 5.32 Zmluvy o NFP, pretože sa jedná o zmluvné dojednanie, o
ktorom mal žalobca preukázateľne vedomosť. Z uvedeného dôvodu dovolací súd uzatvára, že námietka
žalobcu o porušení zákazu retroaktivity právnych noriem nie je v súvislosti s Usmernením RO č. N3/2007

na mieste“.

42. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že sa na právny vzťah mala aplikovať neskoršia aktualizácia s ohľadom na
Metodický pokyn CKO č. 13, ktorý súd prvej inštancie vôbec neposúdil, je treba uviesť, že predmetná
námietka nie je dôvodná. Predovšetkým je treba poukázať na to, že žalobcu na posúdenie oprávnenosti

výdavkov podľa Usmernenia RO č. 3/2007 v neskoršom znení oprávňovala Zmluva o NFP, tak ako
bolo uvedené vyššie (bod 5.3, 5.32 Zmluvy o NFP), pričom ani v zmysle predloženého Metodického
pokynu, nemôže byť predmetné posudzovanie oprávnenosti výdavkov podľa znení aktualizovaných
Usmernení spochybnený. Podľa Metodického pokynu č. 13 bod 1 a 2 je „cieľom Metodického pokynu k
overovaniu hospodárnosti a efektívnosti výdavkov je formulovať základné zásady a postupy pre proces

posudzovania hospodárnosti a efektívnosti výdavkov projektov implementovaných v rámci operačných
programov Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 – 2013 (ďalej aj „NSRR“).
Účelom metodického pokynu je poskytnúť prehľad zásad, nástrojov a postupov pri posudzovaní dvoch
aspektov posudzovania oprávnenosti výdavkov - hospodárnosti a efektívnosti výdavkov, čím však nie jedotknutá povinnosť riadiacich orgánov overovať zachovania účinnosti a účelnosti využitia oprávnených
výdavkov projektu“. Ak sa odvolateľ domnieval, že je potrebné aplikovať Metodický pokyn č. 13 na
výzvu na predkladanie žiadosti zo dňa 15.06.2009, tak v tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na

bod 6, druhá veta tohto pokynu, v zmysle ktorého „riadiaci orgán je zároveň povinný aplikovať uvedené
zásady pre všetky vyhlásené Výzvy na predkladanie ŽoNFP (ďalej aj Výzva“), ktoré zverejní po vydaní
tohto metodického pokynu“. Z uvedeného tak vyplýva, že Metodický pokyn č. 13 nie je možné aplikovať
na výzvu na predkladanie žiadosti, ktorá bola vyhlásená pred vydaním tohto pokynu, teda pred dňom
30.11.2011.

43. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo nepoužil Programový manuál pri
určení, ktorá aktualizácia usmernenia sa má použiť, keďže v zmysle tohto je možné limity stanoviť iba
k dátumu vyhlásenia výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, čiže je možné ich stanoviť iba v čase pred
podpisom Zmluvy o NFP. Odvolateľ poukázal na to, že podľa článku 1.1.2.6 Programového manuálu:
„podrobnejšieustanoveniaooprávnenýchaneoprávnenýchvýdavkochsústanovenériadiacimorgánom

OP ZaSI osobitným metodickým usmernením RO k oprávnenosti výdavkov v aktuálnom platnom znení
k dátumu vyhlásenia výzvy (predmetné usmernenie bude v aktuálnom znení prílohou výzvy), v prípade
národného resp. pilotného projektu k dátumu jeho doručenia riadiacemu orgánu. Pre zohľadnenie
špecifík dosiahnutia cieľov výzvy, resp. konkrétneho národného/pilotného projektu môže RO/SORO
oprávnenosť výdavkov upraviť (obmedziť, stanoviť limity výdavkov, bližšie špecifikovať) V žiadnom

prípade však nie je možné oprávnenosť výdavkov rozšíriť nad rámec tohto ustanovenia“. Odvolací
súd v tejto súvislosti uvádza, že na Programový manuál Zmluva o NFP vo svojich ustanoveniach
(čl. 6 bod 6.3) priamo neodkazovala, avšak odvolací súd uvádza, že podľa čl. 5 bod 5.20 Zmluvy o
NFP sa vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán budú spravovať okrem dokumentov uvedených
vo VZP aj pokynmi vydanými poskytovateľom. Takýmto pokynom je podľa odvolacieho súdu aj

Programový manuál. Napriek tomu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, či Programový
manuál použil, je nutné uviesť, že aj v prípade použitia Programového manuálu je nutné vychádzať z
celého znenia odkazovaného bodu 1.1.2.6 tohto manuálu, teda prihliadať aj na to, že pre zohľadnenie
špecifík dosiahnutia cieľov výzvy, resp. konkrétneho národného/pilotného projektu, mohol RO/SORO
oprávnenosť výdavkov upraviť, napr. obmedziť, stanoviť limity výdavkov, bližšie tieto špecifikovať;

uvedené ustanovenie potom umožnilo riadiacemu orgánu oprávnenosť výdavkov projektu obmedziť,
dokonca stanoviť i limity, a to i v priebehu zmluvného vzťahu. Týmto ustanovením je riadiaci orgán
limitovaný len pokiaľ ide o rozšírenie oprávnenosti výdavkov. V súvislosti s aplikáciou Programového
manuálu sa Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/36/2023 vysporiadal tak, že „pre
zmluvné strany je v prvom rade záväzné ustanovenie bodu 5.3 Zmluvy o NFP, v ktorom si zmluvné strany

dohodli, že v prípade každej zmeny právnej úpravy a dokumentov, na ktoré zmluva odkazuje platí, že
právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zmeny sa spravujú ich účinným znením, teda
že zmluvné strany sú viazané aj neskoršími aktualizáciami Usmernenia N3/2007, teda nielen tou, ktorá
bola platná v čase uzatvorenia zmluvy“ (bod 26.6).

44. Odvolací súd ďalej uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že oprávnenosť
výdavkov preukazuje žalovaný. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní otázky oprávnenosti všetkých
uplatnených výdavkov správne zaoberal tým, či tieto preukázal práve žalovaný. Odvolací súd v tejto
súvislosti uvádza, že dôkazná povinnosť žalovaného vyplýva priamo z bodu 5.32 Zmluvy o NFP, podľa
ktorého schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok na uhradenie

výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle usmernenia RO č. N3/2007 k oprávnenosti
výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácií. V bode 3.2 Zmluvy
o NFP sa poskytovateľ zaväzuje, že poskytne prijímateľovi konečnú sumu nenávratného finančného
príspevku vo výške 95 % zo schválených oprávnených výdavkov. To znamená, že uvedená čiastka je
maximálna výška NFP, avšak nie je to suma, ktorá musí byť prijímateľovi, teda žalovanému aj zaplatená,

resp. na ktorú vznikne prijímateľovi nárok. Žalovaný teda nemohol ani nemôže automaticky očakávať
preplatenie celého nenávratného finančného príspevku. Podľa čl. 16 bod 4.15 VZP k Zmluve o NFP
vznikne žalovanému nárok na platbu iba v prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu, a
to až v momente schválenia žiadosti o platbu žalobcom. Je tak nepochybné, že dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukazovaniu oprávnenosti výdavkov zaťažuje v danom spore žalovaného. V prípade

podanej žaloby o vrátenie časti NFP a preukázania oprávnenosti výdavkov sa nejedná o prenesenie
dôkazného bremena, ale zo strany žalovaného o splnenie jeho zmluvnej povinnosti. Odvolací súd
zároveň uvádza, že žalobca má zákonnú povinnosť kontrolovať hospodárnosť výdavkov, ktorá mu
vyplýva z § 24b ods. 2 písm. c) zákona o pomoci a podpore. Zmluva o NFP oprávňovala žalobcu naposúdenie oprávnenosti výdavkov, pričom do jeho autonómie danej prejavom vôle zmluvných strán bolo
dané rozhodovanie o výške. Legitímna forma takéhoto určenia je kontrolou, ktorá bola taktiež presne
definovaná. Nárok prijímateľa na vyplatenie alebo uznanie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom

poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavku. To znamená, že poskytovateľ po obdŕžaní žiadosti o
platbu s príslušnými dokladmi je oprávnený v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok preskúmať
jej oprávnenosť. Oprávnenie žalovaného neuznať výdavky nevyplýva len zo Zmluvy o NFP, ale aj z §
7 ods. 6 zákona o pomoci a podpore: „riadiaci orgán je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť
výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii

pomoci a podpory“. Schválením výdavkov v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok
na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle Usmernenia RO č. N3/2007 k
oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácií. Ako už
bolo uvedené, ide o dokument, na ktorý zmluva odkazuje ako „v znení aktualizácií“. Relevantné teda je,
že žalovaný ako žiadateľ o NFP s takto nastavenými podmienkami oprávnenosti výdavkov a spôsobu ich
posudzovania po formálnej i obsahovej stránke primárne poskytovateľom a výslovne s podmienkou jeho

rozhodnutia o oprávnenosti výdavkov, uzavretím zmluvy súhlasil. Ak by aj Usmernenie RO č. N3/2007
neexistovalo, tak žalovaný mal povinnosť preukázať, že ceny zodpovedali oprávneným výdavkom (čl. 14
VZP) a žalobca by bol oprávnený krátiť výdavky prijímateľa (žalovaného), pričom nárok na poskytnutie
NFP vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ (žalobca) rozhodne o oprávnenosti výdavkov, pričom sa
vyžaduje tiež schválenie súhrnnej žiadosti o platbu certifikačným orgánom (čl. 16 bod 7.5 VZP). Je tak

zrejmé, že to bol žalovaný, kto bol povinný oprávnenosť výdavkov preukazovať a že výdavky mali byť
posudzované aj s ohľadom na Usmernenie v znení jeho aktualizácie. Odvolacia námietka žalovaného,
že súd prvej inštancie bezdôvodne preniesol dôkazné bremeno na žalovaného, je tak nedôvodná.

45. Súd prvej inštancie v rámci posudzovania oprávnenosti jednotlivých výdavkov (bod 35. až 40.

odôvodnenia rozsudku) vychádzajúc zo ZAK a tabuľky v podaní doručenom súdu prvej inštancie
dňa 05.11.2011, obsahujúcou súpis výdavkov, ktoré boli krátené spolu s uvedením dôvodu krátenia,
vychádzal z nespochybnených skutkových zistení a účinne nepopretého spôsobu výpočtu kráteného
výdavku (bod 33. odôvodnenia rozsudku). Odvolateľ v odvolaní len vo všeobecnosti namietal, že
všetky výdavky boli oprávnené a preukázané. V kontexte odvolacej námietky potom odvolací súd len

v stručnosti uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, ktoré výdavky považoval za oprávnené
(bod 34. až 40. odôvodnenia rozsudku), a to aj z akých dôvodov považoval vykonanie krátenia
predmetnýchvýdavkovzostranyžalobcuzaoprávnené(prekrývaniehodínvpracovnomvýkaze,Zmluva
o NFP, dodatok č. 4 k Zmluve o NFP, limity na osobohodinu podľa príslušného Usmernenia RO č.
N3/2007, pomer priamy a nepriamych výdavkov v zmysle rozpočtu projektu uvedeného v prílohe č. 1

k Zmluve o NFP, bod 2.7 príručky pre žiadateľa o NFP) a aj na základe akých listinných dôkazov dospel
k predmetnému záveru (zmluva o poskytovaní služieb, pracovný výkaz, zmluva o zabezpečení služieb
z 21.07.2010, prílohy č. 1 k uvedenej zmluve, dodatok č. 3 k zmluve o zabezpečení služieb). Ak odvolateľ
namietal, že v rámci schváleného rozpočtu boli schválené rámcové parametre školení, ktoré boli zo
strany žalovaného dodržané, je potrebné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti výdavkov sa skúma

ich hospodárnosť, formálne podklady, efektívnosť ich vynaloženia, neprekrývanie výdavkov, pomer
priamych a nepriamych výdavkov a ďalšie skutočnosti, na posúdenie ktorých bol žalobca oprávnený v
zmysle jednotlivých dokumentov (Usmernenie RO č. N3/2007, VZP, Príručka pre prijímateľa). V rámci
výdavkov, ktorých krátenie bolo okrem iného (zníženie výdavkov aj z dôvodu prekročení limitov na
osobohodinu podľa príslušného Usmernenia) odôvodnené zo strany žalobcu tým, že nebol odškolený

potrebný počet hodín je potrebné uviesť, že v nadväznosti na uzatvorenie zmluvy o zabezpečenie
týchto služieb bol uzatvorený dodatok č. 3, v rámci ktorého došlo k zníženiu počtu školiacich hodín bez
zmeny ceny za školenie, a preto žalobca dôvodne znížil výdavok za tieto aktivity. Žalovaný zároveň
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by oprávnenosť jeho výdavkov preukazovali. Odvolateľ namietal aj
nezrozumiteľnosť vysvetlenia súdu prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia rozsudku ohľadom priamych

a nepriamych výdavkov, avšak táto námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie vysvetlil, pri akých
výdavkoch bolo vykonané krátenie, pričom ozrejmil aj dôvod krátenia výdavkov z hľadiska dohodnutého
pomeru priamych a nepriamych výdavkov. V tomto smere nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie
uviedol konkrétny výpočet neoprávnených výdavkov (tento výpočet ani nebol namietaný), pričom
z hľadiska rozpočtu projektu v prílohe č. 1 Zmluvy o NFP a čl. 2.6 B, 2.7 Príručky pre žiadateľa je spôsob

výpočtu percenta oprávnenosti výšky nepriamych výdavkov v pomere priamych výdavkov (14,85 %)
nielen dostatočne vysvetlený, ale aj správny. Predložené účtovné doklady, ktoré evidenčne potvrdzujú
realizáciu jednotlivých aktivít/školení, ich fakturáciu, či ich uhradenie, nie sú dôkazom o oprávnenosti
jednotlivých výdavkov. Takáto obrana žalovaného je neúčinná. Naopak, bol to práve žalovaný, kto malsúdu prvej inštancie jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že ním požadované sumy
výdavkov sú tie, ktoré spĺňajú podmienky stanovené Zmluvou o NFP a k nej náležiacich dokumentov
a že tieto sú o. i. v súlade s požiadavkou oprávnenosti jednotlivých výdavkov. Ako už odvolací súd

vo svojom odôvodnení uviedol, len samotná skutočnosť, že uplatnené ceny boli výsledkom verejnej
súťaže (žalobcom realizovaného verejného obstarávania), nie je dôkazom o oprávnenosti výdavkov a
Zmluva o NFP, ako aj ďalšie dokumenty, na ktoré odkazovala, určovali aj ďalšie požiadavky a podmienky
na určenie oprávnenosti výdavkov. Vzhľadom na to, že žalovaný nepredložil také dôkazy, z ktorých by
oprávnenosť výdavkov vyplývala, súd prvej inštancie ani nemohol posúdiť ich oprávnenosť a splnenie

podmienok stanovených v čl. 14 VZP.

46. V neposlednom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaného v súvislosti s priznanými
trovami prvoinštančného konania. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nerešpektoval nálezy
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/78/03 zo dňa 09.09.2004, sp. zn IV.ÚS/84/2014 zo dňa 23.05.2014,
s ktorými sa nijak nevysporiadal. Následne žalovaný poukázal na príslušnú Zmluvu o poskytovaní

právnych služieb, ktorá je podľa jeho názoru nehospodárna, pretože právny zástupca má nárok na
hodinovú odmenu bez ohľadu na výsledok v súdnom konaní a štát nie je povinný mu zaplatiť žiadnu
ďalšiu odmenu v prípade úspechu v súdnom konaní. Odvolací súd sa aj v tomto prípade stotožnil so
závermi súdu prvej inštancie, ktorý o trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní, a to
s ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/16/2012 zo dňa 26.06.2013 a sp. zn.

4MCdo/16/2012 zo dňa 29.09.2015. V zmysle citovaného rozhodnutia sp. zn. 4MCdo/16/2012 „dôvody
rozhodnutia účastníka nechať sa v konaní zastúpiť advokátom, nemožno hľadať len v nedostatku jeho
právneho vzdelania, ale napríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii
na danú problematiku a podobne. Účastník konania si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu
ponesie náklady konania, prípadne aj náklady právneho zastúpenia protistrany. Na druhej strane mu

však príslušné procesné predpisy (§ 142 O.s.p.) garantujú, že jeho náklady budú v prípade úspechu
nahradené. Súdy nepriznali náhradu trov konania žalovanému odvolaním sa na to, že neboli účelne
vynaloženévzhľadomnaskutočnosť,žežalovanýdisponujeviacerýmipracovníkmi,ktorímajúprávnické
vzdelanie, dokonca má zriadený aj právny odbor. Pojem „účelný“ je ale nevyhnuté chápať ako určitú
poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými, či nadmernými nákladmi

(napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s
klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom
termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska
právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v
konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať

tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že
sa mohol v konaní brániť sám. Uplatňovanie názoru súdov (o tom, že účastník konania disponujúci
právnym oddelením alebo zamestnávajúci zamestnancov s právnickým vzdelaním nemá nárok na
náhradu trov konania za právne zastupovanie v konaní) by de facto znamenalo, že nárok na náhradu
trov za právne zastupovanie v konaní nemajú všetky fyzické osoby s právnickým vzdelaním, množstvo

korporácií, obchodných spoločností, družstiev, štátnych inštitúcií a organizácií a podobne, čo by viedlo
k ich diskriminácii a nerovnému postaveniu v konaní“.

47. Civilný sporový poriadok a ani žiadny iný predpis neupravujú skutočnosť, že v prípade, ak by sa
strana konania, ktorá je orgánom verejnej správy dala v konaní zastúpiť právnym zástupcom, stratí nárok

na náhradu trov konania, a to bez ohľadu na to, či takýto orgán disponuje zamestnancami s právnickým
vzdelaním. V súdenej veci bolo podstatné, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania bola aplikovaná
zásada úspechu (§ 255 ods. 1 CSP). Žalovaný žiada nepriznať žalobcovi náhradu trov, napriek jeho
úspechu v konaní. Nepriznať náhradu trov úspešnej strane možno len v prípade aplikácie § 257 CSP,
teda výnimočne, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v tunajšom konaní nie sú dané

(žalovaný ani netvrdil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup v zmysle § 257 CSP). Rovnako tak
je potrebné v tejto súvislosti upozorniť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/36/2023
v bodoch 36. až 39. odôvodnenia.

48. K odvolateľovej námietke o nehospodárnosti Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, žalobca

správne poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/435/2013,
v zmysle ktorého „pre rozhodovanie o náhrade trov konania je zásadne bez významu obsah dohody
medzi advokátom a klientom o výške odmeny advokáta, či o spôsobe náhrady jeho hotových výdavkov
(§ 16 ods. 1 advokátskej tarify). Obsah tejto dohody má význam iba pre vzťah medzi advokátom a jehoklientom“. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania preto nezohľadňuje a neposudzuje
obsah dohôd o právnom zastúpení medzi klientom ako stranou sporu a jeho advokátom.

49. Odvolateľ namietal aj nepriznanie nároku na separátnu náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie
pojednávanie dňa 26.11.2021 odročil z dôvodov na strane žalobcu. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana
procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
O týchto trovách tak rozhoduje súd bez ohľadu na výsledok sporu, t. j. bez ohľadu na úspech vo veci.
CSP vo vzťahu k vzniknutým trovám odročeného pojednávania ustanovuje, že takto vzniknuté trovy

znáša ten, kto odročenie zavinil (§ 181 ods. 5 CSP). Vo vzťahu k § 256 ods. 2 CSP tak ide o špeciálne
ustanovenie vzťahujúce sa na odročenie pojednávania, ku ktorému došlo zavineným správaním sa
strany sporu alebo jej zástupcu. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nepochybil, ak
o nároku na separátnu náhradu trov konania nerozhodol, keďže si žalovaný nárok na ich náhradu pred
súdom prvej inštancie neuplatnil. Okrem toho, odvolací súd po oboznámení sa s priebehom konania
z obsahu spisu a zvukového záznamu zo dňa 26.11.2021 uvádza, že žalovanému nárok na separátnu

náhradu trov konania ani nevznikol, keďže žalobca, resp. jeho právny zástupca nezavinil odročenie
predmetného pojednávania. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 05.11.2021 bolo žalovanému doručené dňa
24.11.2021 a vyjadrenie žalobcu obsahujúce judikatúru súdov zo dňa 18.11.2021 bolo žalovanému
doručené dňa 25.11.2021. Žalovaný, ktorý sa nariadeného pojednávania zúčastnil, však namietal
v priebehu tohto pojednávania porušenie práva na zachovanie 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania

(§ 178 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie rešpektujúc právo strany konania oboznámiť sa s obsahom
predmetného vyjadrenia, preto navrhol buď prerušenie pojednávania na potrebný čas, aby sa žalovaný
s týmito vyjadreniami mohol oboznámiť, alebo odročenie pojednávania. Žalovaný navrhol pojednávanie
odročiťzaúčelompísomnéhovyjadreniasakpredmetnýmpodaniamžalobcu,pričomsúdprvejinštancie
tejto žiadosti vyhovel. Súd prvej inštancie za situácie, keď žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného

bolprítomnýnapojednávaní,správnevyhodnotil,žepojednávaniebolomožnévykonaťbuďpoprerušení
konania alebo oboznámení predmetného vyjadrenia priamo na pojednávaní. Napriek uvedenému, súd
prvej inštancie vyhovel žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, čo však nie je možné pričítať ako
zavinenie na tomto odročení výlučne na strane žalobcu. Navyše, žalovaný mohol žiadať o odročenie
pojednávania z dôvodu nezachovania lehoty na prípravu na pojednávanie bezprostredne po doručení

predmetných vyjadrení a nie až na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil, čím udelil súhlas na konanie
s týmto pojednávaním. Okrem toho, ak by sa aj samotné pojednávanie uskutočnilo po oboznámení sa
s predmetnými vyjadreniami žalobcu a žalovaný by trval na písomnom vyjadrení k týmto podaniam,
v priebehu tohto sporu boli nariadené ďalšie tri pojednávania (dňa 25.02.2022, 04.05.2022, 03.08.2022),
v rámci ktorých mohol žalovaný uviesť svoje argumenty a návrhy, a to aj písomne.

50. Zhrňujúc uvedené, ak by aj nebola zachovaná lehota piatich dní pred pojednávaním
na prípravu pojednávania a strana sa na pojednávanie dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávania,
uvedené nemusí vždy viesť k tomu, že súd prvej inštancie pojednávanie na žiadosť strany odročí. Pri
rozhodnutí o tom, či súd pojednávanie odročí, zváži, či nedodržanie päťdňovej lehoty mohlo negatívne

ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie. V prípade doručenia rozsiahleho a podstatného vyjadrenia
protistrany, s ktorým sa strana konania pred nariadeným termínom pojednávania objektívne nemohla
oboznámiť, čo môže mať vplyv na zachovanie práva na prípravu pojednávania, v dôsledku čoho je
pojednávanie odročené, však ešte automaticky nezakladá nárok na vznik separátnych trov konania.
Voľba konkrétneho postupu vedenia konania, ktorú súd prvej inštancie považuje za efektívnejšiu,

nezakladázavinenieodročeniapojednávaniastranoukonania, keďževkonkrétnomprípadesažalovaný
mohol s predmetným vyjadrením oboznámiť aj v priebehu pojednávania a písomne sa k nemu vyjadriť aj
po odročení pojednávania (keďže predmetná vec nebola rozhodnutá na prvom pojednávaní) a rovnako
tak je potrebné zohľadniť, že žalovaný mohol žiadať o odročenie pojednávania z uvedených dôvodov
už pred nariadeným termínom pojednávania, čo nespravil.

51. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387
ods. 1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a III. ako vecne
správny potvrdil.

52. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.53. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).