Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200260
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3020200260.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana, v
právnej veci žalobcu: DREVOIMPORT s.r.o., so sídlom Kolačno 2, 958 41 Kolačno, IČO: 44 782 179,
právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101018652/2020 zo dňa 10.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101018652/2020 zo dňa

10.06.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 102870614/2019 zo dňa
12.12.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1) Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca
dane“) na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly (protokol č. 102566873/2016 zo dňa

15.02.2016) a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 102870614/2019 zo dňa 12.12.2019
(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) o znížení nadmerného odpočtu DPH zo sumy 159.292,70
Eur na sumu 15.678,20 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2013 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009
Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“). Odmietnutie práva na odpočítanie
dane správca dane odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na
odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 19
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon o DPH“). Správca dane na

základesvojejkontrolnejčinnostinadobudolpochybnostioreálnejexistenciifakturovanéhozdaniteľného
plnenia a túto spochybnil v celom obchodnom reťazci spoločností. Vychádzal pritom z rozporných
výpovedísvedkov,nažiadnomstupnireťazcanebolapotvrdenáfyzickámanipuláciastovarom(vykládka
a nakládka), nebola vedená skladová evidencia na žiadnom stupni reťazca obchodných spoločností
a nebol preukázaný pôvod tovaru, jeho existencia v deklarovaných množstvách, pohyb v obchodnom
reťazci spoločností a ani jeho konečná spotreba.

2) Konkrétne správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
vystavených daňovým subjektom YENISEI s.r.o. (ďalej aj len „dodávateľ“) za dodanie kryštálového
cukru. Žalobca v dôsledku zistených skutočností neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní, keďnepreukázal, že sa deklarovaný zdaniteľný obchod uskutočnil tak, ako je uvedené na faktúre (teda
nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH).

3) Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, ktoré žalovaný
preskúmavaným rozhodnutím č. 101018652/2020 zo dňa 10.06.2020 (ďalej aj len „druhostupňové
rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol,
že správca dane zistil fakturačný reťazec obchodných spoločností: Jas Trading, s.r.o. (CZ) - Balinger
Lebensmittel Kontor GmbH (DE) – SATIS-SK s.r.o. (SK) - YENISEI s.r.o. (SK) – žalobca – NO LIMIT

FOOD LTD. (GB) –KASUBA–VEGYES KFT, resp. KEMVIDER KFT. resp. DRAGON BUSINESS Kft.
(HU). V uvedenom reťazci spoločností nebolo možné preveriť a skontrolovať pôvod tovaru a na
strane druhej ani jeho konečnú spotrebu, nakoľko maďarské spoločnosti sú nekontaktné, so správcom
dane nespolupracujú, nepredkladajú žiadne doklady (maďarský CLO nepotvrdil, že tieto spoločnosti
vykonávali obchodnú činnosť a že predmetný tovar v júli 2013 prijali, zaúčtovali a zaplatili, sídla
týchto spoločností sa nachádzali u poskytovateľa sídiel spoločnostiam). Podľa CMR predložených tak

k dodávateľským faktúram spoločnosti SATIS-SK s.r.o., ako aj k odberateľským faktúram žalobcu sa
fyzicky kryštálový cukor mal skladovať a prepravovať medzi spoločnosťami Jas Trading, s.r.o. (CZ) –
SATIS-SK s.r.o. (SK), resp. YENISEI s.r.o. (SK) – maďarskí odberatelia.

4) V ďalšom texte odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že za situácie,

kedy jeden z účastníkov obchodného reťazca spoločností nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie
daň a ďalší účastník si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia, ktoré je
v rozpore s účelom daňového práva EÚ, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným
obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti možno označiť za daňový
podvod, resp. nedovolený daňový únik. V prejednávanom prípade vznikol daňový únik už u slovenskej

spoločnosti SATIS-SK s.r.o., ktorá v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie 3.
štvrťrok 2013 síce priznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ale na výstupe v daňovom
priznaní neuviedla žiadnu daňovú povinnosť, nasledujúca spoločnosť v reťazci YENISEI s.r.o. si na
základe faktúr od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. uplatnila v zdaňovacom období júl 2013 odpočítanie DPH
v sume cca 149.000,- Eur (pričom si ešte uplatnila odpočítanie dane aj v auguste 2013 v sume cca

77.000,- Eur a v septembri 2013 v sume cca 128.011,- Eur). Hoci nasledujúca spoločnosť YENISEI
s.r.o. zároveň priznala DPH z faktúr vystavených pre kontrolovaného platiteľa, pri vysokom obrate
(cca 956.390,- Eur) vykázala v daňovom priznaní len nízku daňovú povinnosť (cca 618,- Eur). Táto
spoločnosť v mesiaci júl 2013 všetok cukor, ktorý mala obstarať od spoločnosti SATIS-SK s.r.o., v
ten istý deň fakturovala žalobcovi, ktorý bol v uvedenom reťazci konečným odberateľom na území

Slovenskej republiky. Práve žalobca získal neoprávnenú daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie
DPH z faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o. v sume 143.614,50 Eur, pričom deklaroval intrakomunitárne
dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH britskej
spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD., pričom v rámci trojstranných obchodov tovar mal byť prepravený
priamo maďarským spoločnostiam KASUBA–VEGYES KFT, KEMVIDER KFT. a. DRAGON BUSINESS

Kft. (ktoré však prevzatie cukru nepotvrdili a ani nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu).

5) Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že sa žalobca zapojil do reťazca
spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku DPH, v dôsledku neoprávnených odpočtov
dane, resp. znižovaniu daňovej povinnosti. Deklarované plnenia boli poznačené podvodným konaním,

pričom z výsledkov vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom konaní žalobca
vzhľadom na všetky okolnosti vedel, resp. mohol vedieť (napr. nejasnosti okolo dodávok, miesta
skladovania, prepravy a miesta odovzdávania predmetného cukru tak medzi žalobcom a jeho
dodávateľom YENISEI s.r.o., ako aj medzi dodávateľom YENISEI s.r.o. a subdodávateľom SATIS-
SK s.r.o., nepreukázanie pôvodu tovaru, nesplnenie zákonnej povinnosti oznámiť príslušnému orgánu

kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom, predaj cukru za cenu
nižšiu, než bol pôvodne nakúpený, ako aj odpovede na MVI z finančných správ jednotlivých členských
štátov). Cukor prepravený priamo od českej spoločnosti Jas Trading s.r.o. na Slovensko spoločnosti
SATIS-SK s.r.o. mal byť dovezený do skladu, ktorý mala spoločnosť SATIS-SK s.r.o. prenajatý od A.
B. v obci Horná Potôň (resp. spoločnosti SATIS-SK s.r.o. do skladu v Nových Zámkoch, ktorý mala

prenajatý spoločnosť YENISEI s.r.o. od spoločnosti ERAPACK-PLUS spol. s r.o.) a v týchto skladoch
v jeden deň mal prebehnúť aj jeho predaj spoločnosti YENISEI s.r.o., následne žalobcovi. Potom mal
byť z toho istého skladu odvezený prepravcami, ktorých zabezpečil žalobca, do Maďarska maďarským
spoločnostiam. V dôsledku uvedeného žalovaný konštatoval, že žalobca musel prinajmenšom vedieť,že sa zúčastňuje reťazových obchodov, z ktorých práve on získa daňovú výhodu. Cukor dovezený z
ČR (fakturačne od nemeckej spoločnosti) v jednom sklade prešiel cez tri slovenské spoločnosti a potom
z toho istého skladu putoval do Maďarska (fakturačne cez anglickú spoločnosť) a ešte sa predával

za nižšiu cenu, než za akú bol nakúpený. Žalobca fakturačne cukor, ako intrakomunitárnu dodávku,
predával anglickej spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD. Keďže žalobca zabezpečoval prepravcov musel
mať presnú vedomosť o adresách a spoločnostiach, kde bude cukor vyložený.

6) Žalovaný zdôraznil, že napriek tomu, že žalobca doposiaľ primárne podnikal s drevom, si zjavne

svojich nových obchodných partnerov dostatočne nepreveril, nezistil si, aké povinnosti mu v prípade
obchodovania s potravinárskym tovarom vyplývajú zo zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení
neskorších zmien a doplnkov, nezisťoval, či jeho obchodní partneri oznámili príslušnému orgánu kontroly
potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom a ani si žiadne doklady o pôvode
cukru od svojich dodávateľov nepýtal. Žalobca sa nesprával obozretne, svojich nových obchodných
partnerov si dostatočne nepreveril, nepreukázal dostatočnú opatrnosť a odbornú starostlivosť (napr.

rozsudkySDEÚvoveciachnapr.Teleosplc.aspol.C-409/04,VlaamseOliemaatschappijNVC-499/10).

Správna žaloba, žalobné body

7) Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového

rozhodnutia a postupu žalovaného a navrhoval, aby správny súd uvedené rozhodnutie spolu
s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Trenčín na nové konanie a aby
žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté
rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie

skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods.
1 písm. e) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP), došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

8) V úvodne žaloby namietal žalobca nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly ako dôkazného
prostriedku a v príčinnej súvislosti s tým nezákonnosť celej daňovej kontroly. Daňová kontrola bola
celkovo vykonávaná 863 dní, pričom prerušená bola celkom 508 dní. Poukázal na Nariadenie Rady (EÚ)
č. 904/2010 z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej

hodnoty, v ktorom je určená maximálna lehota na poskytnutie požadovaných informácií 3 mesiace.
Taktiež poukázal na Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti
daní, v ktorej je určená maximálna lehota 6 mesiacov na poskytnutie požadovaných informácií. Preto
prerušenie daňovej kontroly trvajúce viac ako 3 mesiace, resp. viac ako 6 mesiacov, nie je možné
podľa žalobcu akceptovať a nie je možné naň prihliadať, t.j. nemôže spôsobiť zákonom predpokladaný

právny účinok, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Keďže podľa žalobcu došlo
k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly, tak o čas, po ktorý bola daňová kontrola prerušená, sa
zákonná 1-ročná lehota na skončenie daňovej kontroly nepredĺžila. Vzhľadom na uvedenú úvahu bola
daňová kontrola u žalobcu realizovaná výrazne nad zákonom povolenú lehotu 1 roka a teda bola
vykonaná nezákonne. Protokol z takejto daňovej kontroly ako dôkazný prostriedok je postihnutý vadou

nezákonnosti a nie je možné ho v daňovom konaní použiť ako dôkaz. Žalobca svoje úvahy doplnil
citáciou rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010, sp. zn. I. ÚS 688/2014,
akoajrozsudkovNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Sžfk/18/2017asp.zn.10Sžfk/46/2018.

9) Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce vyslovil závery o tom, že žalobca

mohol mať vedomosť, že sa zúčastňuje obchodov poznačených údajným podvodným konaním vo
vzťahu k DPH, avšak toto svoje tvrdenie žalovaný nepreukázal. Žalovaný okrem toho svoje tvrdenia
a závery neodôvodnil v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ.

10) Žalobca taktiež namietal, že z výsluchu svedka A. C. zo dňa 04.04.2019 vyvstala objektívna potreba

vypočuť ako svedkov aj D. E. a F. A. za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu. Daňové orgány
však výsluch týchto svedkov nerealizovali. Keďže A. C. sa dňa 04.04.2019 vyjadroval zásadne odlišne
ako vo svojich skorších výpovediach, sú vyjadrenia tohto svedka zmätočné a ako dôkaz nepoužiteľné.11) Žalobca namietal i to, že odpovede zahraničných finančných orgánov na MVI dožiadania nie sú
natoľko konkrétne, aby sa z ich zistení dala vyvodiť jednoznačná negácia obchodov realizovaných
s kryštálovým cukrom v rámci daňovými orgánmi identifikovaného reťazca subjektov. Deklarované

obchody týmito zisteniami síce nie sú potvrdené, rozhodne však nedochádza ani k ich popretiu.

12) Okrem vyššie uvedeného žalobca namietal, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí
a žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukazujú na rozdielnosti v nákupných cenách cukru. Ak aj
dochádzalo k predaju cukru za menšiu cenu, ako bol nakúpený, tak tomu tak mohlo byť jedine na inom

článku obchodného reťazca, ako na tom, kde sa nachádzal žalobca. O uvedenom žalobca nevedel ani
nemal ako vedieť a rozhodne mu to nemôže byť pripísané na ťarchu. Žalobca nemohol vedieť, za aké
ceny nakupovali a predávali kryštálový cukor jeho dodávatelia a odberatelia, subdodávatelia a následní
odberatelia.

13) Žalobca postupu daňových orgánov tiež vytkol, že nebrali pri rozhodovaní do úvahy dôkazy

svedčiace v prospech žalobcu, ako napr. svedecké výpovede (vrátane výsluchov šoférov), potvrdenie
z NDS, fotografie, odpoveď na MVI dožiadanie na NO LIMIT FOOD LTD., a pod. Správca dane
nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, pričom dôkazy vyhodnocoval účelovo v neprospech žalobcu ako
kontrolovaného daňového subjektu. Jednotliví svedkovia, prepravcovia, majiteľ skladu, ale i dožadovaný
odberateľ NO LIMIT FOOD LTD. potvrdili, že preverované obchody sa realizovali tak, ako boli

deklarované, že tovar existoval, že bol skladovaný na deklarovanom mieste a že bol intrakomunitárne
dodaný do iného členského štátu – Maďarska. Správca dane i žalovaný FR SR však nesprávne
vyhodnotili dôkazy a skutkovú situáciu, keď tvrdia, že cukor neexistoval a že preverované obchody sa
neuskutočnili.

14) K nesplneniu si oznamovacej povinnosti vo vzťahu k činnosti v oblasti obchodovania s potravinami
žalobca pripustil daňovými orgánmi identifikované pochybenie. Takéto pochybenie však zákon spája
s príslušnou administratívnou sankciou. Uvedená skutočnosť nemôže byť žalobcovi na ťarchu v tom
zmysle, že by mala odôvodňovať nepriznanie nároku na odpočet DPH.

15) Žalobca ďalej namietal porušenie práva byť prítomný pri výsluchoch A. C., G. G., F. B., H. I. J., K.
L. a ďalších osôb.

16) Ostatnú časť správnej žaloby venoval žalobca najmä citácii judikatúry rôznych súdnych inštancií
k otázke dokazovania a dôkazného bremena v daňovom konaní, jeho presúvania medzi kontrolovaným

daňovým subjektom a správcom dane, ako aj k otázke možnosti nepriznania nároku na odpočet DPH
v situácii, keď preverované transakcie sú postihnuté podvodným alebo zneužívajúcim konaním.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

17) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke
smerujúcej voči protokolu z daňovej kontroly ako nezákonne získanému dôkazu pre prekročenie
zákonnej lehoty určenej na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola začala dňa
21.10.2013, prerušená bola od 15.08.2014 v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku z dôvodu,
že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie rady

(EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty (žiadosti o MVI č. 9310401/5/1550798/2014, č. 9310401/5/1552631/2014,
č. 9310401/5/1552673/2014 a č. 9310401/5/2740390/2014), do 10.11.2015 a od 20.11.2015 do
13.01.2016 (žiadosť o MVI č. 1659402/2015/Mac). Kontrola bola ukončená dňa 01.03.2016 doručením
protokolu. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto

zákona neplynú. Daňová kontrola trvala 356 dní, čiže bola dodržaná zákonná ročná lehota. V rámci
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2013 bolo potrebné získať informácie z daňových správ
viacerých členských štátov EÚ (boli zaslané žiadosti o MVI do Maďarska, Veľkej Británie, Nemecka,
Českej republiky), z čoho potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ ide o rozsah vykonaného
dokazovania. V prípadoch, keď požiadaný orgán nepostupoval podľa tohto nariadenia o spolupráci,

nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu správcovi dane a vytýkať mu porušenie právnej povinnosti.
Správca dane bol činný, priebežne zasielal urgencie na žiadosti, na ktoré požiadaný orgán neodpovedal
v stanovenej lehote (e-maily zo dňa 26.02.2015, 25.09.2015 a 12.10.2015) alebo reklamácie odpovedína MVI (e-maily zo dňa 07.04.2015, 08.04.2015, 02.06.2015, 08.06.2015, 23.06.2015 a 28.10.2015 a
10.11.2015).

18) K námietke, že správca dane nepreukázal vedomosť žalobcu o údajnom zneužití práva na odpočet
DPH, žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že bola spochybnená existencia tovaru, na vec
nedopadá judikatúra Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval žalobca v podanej žalobe. Na základe
výpovede A. C. zo dňa 04.04.2019 a ďalších skutočností uvedených v odvolaní napadnutom rozhodnutí,
správca dane aj v mesiaci júl 2013 spochybnil existenciu tovaru.

19) K žalobnej námietke týkajúcej sa svedeckej výpovede A. C. zo dňa 04.04.2019 žalovaný uviedol, že
A. C. sa do zápisnice vyjadril, že jeho výpovede v roku 2014 o reálnom nákupe a predaji kryštálového
cukru ako aj o všetkých ostatných skutočnostiach boli ovplyvnené H. J., konateľom spoločnosti YENISEI
s.r.o. Uviedol, že on tovar u spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontol GmbH neobjednával ani s nikým
z tejto spoločnosti neprišiel do kontaktu, že tovar nikdy nevidel, že tovar bol pravdepodobne fiktívny, že

nevie, či spoločnosť SATIS-SK s.r.o. reálne vykonávala obchodnú činnosť, on ako konateľ iba podpísal
faktúry, ktoré mu boli predložené osobami D. E. a F. A. a vyberal peniaze z účtu. K námietke žalobcu,
že nakoľko výpoveď A. C. zo dňa 04.04.2019 je odlišná oproti predchádzajúcim výpovediam, ktoré
sú v prospech žalobcu a obsahujú množstvo podrobností o preverovaných prípadoch, nemožno ju
použiť ako dôkaz, žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že miestne príslušný správca dane

spísal s konateľom spoločnosti SATIS–SK s.r.o. A. C. dňa 02.04.2014 Zápisnicu o ústnom pojednávaní
č. 9410402/5/1285280/14/Krá, z ktorej vyplýva, že konateľ nepredložil žiadne doklady, nakoľko podľa
jeho vyjadrenia koncom februára 2014 bola vykonaná zmena a konateľom a spoločníkom spoločnosti
by mal byť M. F. z obce Dubník a na základe odovzdávacieho protokolu boli všetky účtovné a iné
doklady odovzdané novému konateľovi. A. C. vtedy uviedol, že účtovníctvo spoločnosti SATIS–SK s.r.o.

vykonávala N. C., ktorá bývala prítomná pri preberaní tovaru na adrese L. K. X, O. J.. Tovar, ktorý
kúpila spoločnosť SATIS–SK s.r.o., bol od dodávateľa priamo prevezený k odberateľovi – YENISEI s.r.o.
a bol vyložený na adrese L. K., O. J.. Prepravy boli v kompetencii dodávateľských spoločností z iných
členských štátov (Maďarsko, Rakúsko). Síce potvrdil, že SATIS–SK s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom
obdobíjúl2013vystavovalafaktúryadodávalacukoravmenšejmiereajryžuspoločnostiYENISEIs.r.o.,

zaúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve a povinnej evidencii na DPH však nevedel preukázať,
nakoľko nemal účtovníctvo k dispozícii. V odpovedi na dožiadanie dožiadaný správca uviedol, že zmeny
v Obchodnom registri SR neboli zapísané a ani A. C. nepredložil žiadne relevantné doklady, ktorými
by zmenu konateľa preukázal. Práve uvedenú tzv. výpoveď žalobca namieta, nakoľko nebol o výsluchu
svedka upovedomený.

20) V rámci výkonu daňovej kontroly sa v dňoch 14.05.2014, 30.05.2014 a 23.06.2014 konali
aj ústne pojednávania so svedkom A. C., konateľom spoločnosti SATIS-SK s.r.o. za prítomnosti
konateľa žalobcu, ktorý nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky (Zápisnice o ústnom pojednávaní č.
9310401/5/1889272/2014, č. 9310401/5/2356524/ 2014 a č. 9310401/5/3005645/2014). Tu už uviedol,

že účtovníctvo si robil sám za pomoci kamaráta A. F., evidencie DPH nemá, má ich spoločnosť,
ktorá vykonáva audit. K dodávke tovaru, k jeho preprave a skladovaniu sa vyjadril, že tovar od jeho
dodávateľov išiel priamo do skladových priestorov spoločnosti YENISEI s.r.o. na adresu L. X, O. J., pri
preberaní tovaru bola prítomná N. C., on osobne nebol prítomný pri odovzdávaní tovaru. Prepravu pri
nákupe zabezpečoval dodávateľ a pri predaji odberateľ. V 4. štvrťroku 2013 sa tovar skladoval už len

v Hornej Potôni v skladoch, ktoré mala prenajaté spoločnosť SATIS-SK s.r.o., ale nepamätal si bližšiu
adresu a ani to, od koho boli priestory prenajaté. Čo sa týka certifikátov a dokladov o pôvode tovaru,
odberateľovi spoločnosť SATIS-SK s.r.o. žiadne neposkytla. K obchodnej spolupráci s dodávateľskými
spoločnosťami CHRISTAL FOOD Kft. z Maďarska a Balinger Lebensmittel Kontor GmbH z Nemecka
sa vyjadril, že ich našiel na internete. Dňa 30.05.2014 svedok predložil správcovi dane dodávateľské

faktúry od spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontol GmbH v počte 23 ks spolu s prepravnými dokladmi
(CMR), faktúru č. 2012287 zo dňa 01.07.2013 od BHRP Trade & Logistic Sp. Z o. o., dodávateľské
faktúry od spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft v počte 53 ks spolu s prepravnými dokladmi (CMR).
Dňa 23.06.2014 svedok predložil správcovi dane kópie CMR v počte 85 kusov, kópie vystavených
faktúr v počte 241 kusov, kópie prijatých faktúr v počte 168 kusov, kópiu Zmluvy zo dňa 02.04.2013

medzi spoločnosťami SATIS–SK s.r.o. a spoločnosťou CHRISTAL FOOD Kft., skončenie Zmluvy o
nájme nebytových priestorov zo dňa 31.01.2014, kópiu Zmluvy o spracovaní účtovnej evidencie zo dňa
20.03.2014.21) Žalovaný napokon k osobe A. C. vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že predchádzajúce
výpovede A. C. nie sú jednoznačné. Účtovníctvo spoločnosti predložiť nevedel najprv z dôvodu, že
ho mal odovzdať novému konateľovi, resp. že sa nachádzalo v spoločnosti, ktorá vykonávala audit.

Uvedené zmeny v Obchodnom registri SR však zapísané neboli. Najskôr uviedol, že účtovníctvo
SATIS–SK s.r.o. vykonávala N. C., neskôr uviedol, že si ho vykonával sám za pomoci kamaráta A. F..
K skladovaniu tovaru v Hornej Potôni uviedol, že ich mala prenajaté spoločnosť SATIS-SK s.r.o., ale
nepamätal si bližšiu adresu a ani to, od koho boli priestory prenajaté. Skladovú evidenciu neviedol,
prepravu tovaru vykonávali jeho dodávatelia a odberatelia a pod.

22) K žalobnej námietke poukazujúcej na judikatúru Súdneho dvora EÚ v súvislosti dôkazným
bremenom v daňovom konaní a podvodným konaním žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR v rozsudku
sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ uvádza, že k
podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší
účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súdny dvor EÚ však

vo svojej judikatúre (C-439/04 a V-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling) stanovil, že „právo platiteľa
dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže ovplyvniť ani
tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré
predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel alebo
mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH“. Najvyšší súd SR v niektorých rozhodnutiach

(napr. sp. zn. 4Sžf/16/2010, 3Sžf/1/2010) odkázal na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (napr.
rozsudok C-354/03 OptigenLtd, C-353/03 Fulcrumel ectronicsLtd, C-484/03 Bond House Systems Ltd,
podobne C-80/11, C-142/11 Mahagébenkft. a P. L.), v ktorých sa uvádza, že „uplatnenie nároku na
odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté
s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy

tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.“
V uvedenej súvislosti nie je možné Najvyšším súdom SR prehliadnuť to, že Súdny dvor EÚ stanovil,
že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode (napr. C-409/04 Teleos a i.,bod č. 43, C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij,

C-439/04 a V-440/04 Axel Kittel a Recolta Recyyling). Najvyšší súd SR uviedol, že z rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ C-439/04 a V-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling možno vyvodiť kritériá pre posúdenie
účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia
o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet
z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledovné

štyri kumulatívne položené otázky, či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik, či je
tento daňový únik dôsledkom podvodného konania, či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového
subjektu s týmto konaním spojené a či daňový subjekt vedel, alebo mohol a mal vedieť o spojení
obchodných transakcií s podvodným konaním.

23) V rámci vyjadrenia k ostatným žalobným námietkam poukázal žalovaný na príslušné časti (konkrétne
strany) odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako aj preskúmavaného rozhodnutia.

24) Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich pôvodných vyjadreniach.

Rozhodnutie správneho súdu – Krajského súdu v Trenčíne

25) Krajský súd v Trenčíne (ďalej „krajský súd“) vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11S/107/2020-161 zo
dňa 31.05.2022 tak, že správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol.

26) Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa zúčastnil reťazového obchodu, z
ktorého získal daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o.,
za situácie, keď daň na predchádzajúcich stupňoch nebola odvedená do štátneho rozpočtu, pričom
žalobca deklaroval intrakomunitárne dodania s oslobodením od dane. Mal za to, že žalobca, ktorý je

primárne obchodníkom s drevom, si pri obchodovaní s (pre neho) novou komoditou – kryštálovým
cukrom riadne nepreveril svojich obchodných partnerov, nesplnil si svoje povinnosti, ktoré pre neho
vyplývali z dôvodu obchodovania s potravinárskou komoditou, nevenoval dostatočnú, resp. žiadnu
pozornosť preukázaniu pôvodu tovaru, s ktorým aj on sám obchodoval.27) Žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne
došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 uznaný

ako oprávnený. Pochybnosti správcu dane o existencii zdaniteľného plnenia boli dôvodné a podložené,
v dôsledku čoho z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v
ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

28) Vecou preverovania bol obchodný reťazec, ktorého sa zúčastnili okrem obchodných spoločností so

sídlom v Slovenskej republike aj ďalšie zahraničné subjekty so sídlami v Nemecku, Maďarsku, Veľkej
Británii a Českej republiky, pričom tu existovala objektívna potreba tieto jednotlivé články obchodu
preveriť a zistiť informácie za účelom preverenia uplatneného nároku žalobcu. Najmä s poukazom na
špecifiká prípadu nevybočovala dĺžka prerušení daňovej kontroly z ústavne akceptovateľného rámca (aj
keďsakjehoprekročeniupriblížila)aišlooprerušeniaeštestálevsúlades§61ods.1písm.b)daňového
poriadku z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Daňová

kontrola nebola zo strany správcu dane umelo predlžovaná a neboli zistené skutočnosti umožňujúce
vysloviť záver, že by došlo k zneužitiu alebo nesprávnemu procesnému uchopeniu inštitútu prerušenia
daňovej kontroly spôsobom, ktorý by napĺňal niektorý z dôvodov nezákonnosti preskúmavaných
rozhodnutí daňových orgánov vyjadrených ustanoveniami § 191 ods. 1 písm. a) až písm. g) SSP.

29) Krajský súd uviedol, že nie je v rozpore s komunitárnym právom požadovať, aby daňový subjekt
prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že
plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k účasti na daňovom podvode. S poukazom na ustálenú
rozhodovaciu činnosť (napríklad aj rozsudky 5Sžf/97/2010, 2Sžf/4/2009, 3Sžfk 42/2017) v ktorej sa
upriamuje pozornosť nielen na zásadu poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že podnikateľ

má mať vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými realizuje svoju podnikateľskú činnosť. Ak takéto
vedomosti nemá, ide o podnikanie, ktoré nepožíva ochranu.

30) Zároveň krajský súd konštatoval, že v prejednávanej veci sa žalobca nesprával v žiadnom ohľade
obozretne. Predovšetkým začal podnikať s pre neho novou potravinárskou komoditou, pričom sám

odignoroval svoje povinnosti, ktoré mu ako obchodníkovi z uvedeného vyplývali. Sám porušil zákon,
keď si nesplnil svoje povinnosti súvisiace s obchodovaním s potravinárskou komoditou. Jeho obchodní
partneri pritom taktiež uvedené nesplnili. Odhliadnuc od toho, čo ukladal žalobcovi zákon, je všeobecne
rozumné od podnikateľa obchodujúceho s potravinárskou komoditou požadovať, aby sa zaujímal o
pôvod tovaru, s ktorým obchoduje, aby vyžadoval predloženie príslušných certifikátov a dokladov

preukazujúcich jeho pôvod, kvalitu a podobne. Uvedené však žalobca neučinil, a ani správnym orgánom
sa nepodarilo preveriť pôvod tohto tovaru. Nie je vôbec zrejmé, ako si žalobca preveroval svojich
obchodných partnerov, a to tak dodávateľov, ako aj odberateľov.

31) Podľa názoru krajského súdu všetky zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný

reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. Rovnako sa krajský súd stotožnil s tým, že
v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva
v oblasti DPH. Vzhľadom na skutočnosť, že bola spochybnená existencia tovaru, na vec nedopadá
judikatúra Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval žalobca v podanej správnej žalobe. Napriek
uvedenémusažalovanýotázkouvedomostižalobcuoúčastinapodvodnomresp.zneužívajúcomkonaní

vo svojom rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu vysporiadal.

32) Krajský súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/32/2016, z ktorého vyplýva,
že ak sa správcovi dane nepodarí zabezpečiť konkrétnu osobu na výsluch v procesnom postavení
svedka podľa § 25 daňového poriadku, pričom ide o osobu, ktorá v skorších štádiách daňového

konania už podala správcovi dane určité informácie, napr. postupom podľa § 19 daňového poriadku,
neznehodnocuje neskoršia nemožnosť výsluchu takejto osoby ako svedka skôr získané informácie pre
účely daňového konania.

Rozhodnutie kasačného súdu

33) Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej
aj ako „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 4Sfk/137/2022 zo dňa 30.04.2024 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 11S/107/2020-161 zo dňa 31.05.2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.34) Kasačný súd považoval za potrebné prioritne posúdiť, či bol naplnený sťažnostný bod v zmysle § 440
ods. 1 písm. f) SSP, keďže táto skutočnosť by mala za následok potrebu zrušenia napadnutého rozsudku

bez ohľadu na otázku správnosti samotného právneho posúdenia v ňom obsiahnutého. Žalobca v
tomto kontexte totiž namietal, že jeho právo na spravodlivý proces malo byť porušené v dôsledku
nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku tým, že sa krajský súd nevysporiadal s odklonom
od svojich skorších rozhodnutí v skutkovo obdobnej veci totožného žalobcu. Konkrétne poukazoval na
rozsudky krajského súdu za zdaňovacie obdobia august 2013 – rozsudok č. k. 11S/115/2017-225 a

október 2013 – rozsudok č. k. 13S/34/2017-186.

35) Kasačný súd dal za pravdu sťažovateľovi v ohľade, že napadnutý rozsudok krajského súdu
skutočne neobsahoval vo svojom odôvodení žiadne vysvetlenie, prečo prejednávanú vec posúdil úplne
inak. Navyše sa celkom zrejme jedná o takmer identický skutkový stav s totožnými spoločnosťami
zapojenými do obchodného reťazca a aj závery daňových orgánov (ich právne posúdenie dôvodov

prečo odmietli nárok na odpočet DPH) sú totožné. Odklon v rozhodovacej činnosti sa najvýraznejšie
prejavil práve v ťažiskových otázkach celého konania, a to v právnom posúdení primeranosti dĺžky
prerušenia daňovej kontroly (v tom zmysle aj dodržania maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly)
a vedomej účasti sťažovateľa na reťazci podvodných spoločností. Krajský súd žalobám sťažovateľa
vyhovel a preskúmavané rozhodnutia zrušil, keď konštatoval prekročenie zákonom stanovenej dĺžky

daňovej kontroly a tiež nepreukázanie vedomosti sťažovateľa o jeho účasti na daňovom podvode.

36) Vyššie uvedený neodôvodnený odklon v rozhodovacej činnosti krajského súdu, týkajúci sa
zásadných otázok prejednávaných vecí, predstavuje zásah do práva na spravodlivý proces v dôsledku
narušenia princípu právnej istoty. Tento sťažnostný bod kasačný súd už posúdil v rozsudku sp. zn.

6Sžfk/24/2021 z 15.11.2022 v obdobnej veci totožného sťažovateľa týkajúcej sa práve zdaňovacieho
obdobia október 2013, ktorého relevantná časť odôvodnenia znie nasledovne:
„57. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti namietal, že hoci v správnej žalobe poukazoval na právne
závery uvedené v skoršom rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa 29.05.2018
vo veci rovnakých účastníkov konania (zdaňovacie obdobie august 2013), krajský súd v predmetnej

veci (zdaňovacie obdobie október 2013) rozhodol odlišným spôsobom, bez toho, aby svoj odklon od
skoršiehorozsudkuKrajskéhosúduTrenčínsp.zn.11S/115/2017zodňa29.05.2018nejakýmspôsobom
odôvodnil.
58. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranouprotitakémuuplatneniu.Všeobecnýsúdnemusídať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať

odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
59. Kasačný súd konštatuje, že i keď je všeobecne ustálenou súdnou notorietou, že súd nemusí
poskytnúť odpoveď na všetky žalobné body, napadnutý rozsudok neuvádza dôvody, prečo sa odklonil od
právnych záverov uvedených v skoršom rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa

29.05.2018 v obdobnej veci, v ktorom krajský súd v bode 14 dospel k diametrálne odlišnému názoru (v
bode 12.1. dospel dokonca k záveru o prekorení dĺžky na vykonaní daňovej kontroly, ale túto skutočnosť
sťažovateľ v správnej žalobe predmetnej veci nenamietal). Krajský súd pritom paradoxne v bode 65
napadnutého rozsudku poukazuje na požiadavku zohľadnenia zásady, aby sa v obdobných veciach
rozhodovalo rovnakým spôsobom a argumentuje rozsudkami krajského súdu pod sp. zn. 13S/26/2018

(zdaňovacie obdobie november 2013) a sp. zn. 11S/106/2019 (zdaňovacie obdobie december 2013). Na
druhejstrane,hocisťažovateľvnastr.5,25a42správnejžalobypoukázalnazáveryrozsudkuKrajského
súdu Trenčín sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa 29.05.2018 (zdaňovacie obdobie august 2013), krajský súd
toto rozhodnutie v napadnutom rozsudku ani len nespomenul, ale najmä sa dostatočne nevysporiadal
s tým, že v predmetnej veci, najmä vo vzťahu k namietanej existencii trojstranného obchodu, sa od

právnych záverov uvedených v tomto skoršom rozhodnutí odklonil.
60. Kasačný súd dodáva, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú
právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I.
ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musíbyť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v
oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj
iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná

rozhodovacia činnosť súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).
61. Kasačný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku identifikoval aj ďalšie podstatné pochybenie, keď
prisvedčil námietke sťažovateľa, že argumentácia krajského súdu ohľadom priloženia fotodokumentácie

je zmätočná. Kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ v správnej žalobe (str. 31) namietal
vyhodnotenie predmetnej fotodokumentácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí. S touto námietkou
sakrajskýsúdvbode57napadnutéhorozsudkuvysporiadalodkazomnabod33napadnutéhorozsudku,
že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že vykonal šetrenie a dospel k záveru, že
fotodokumentácia priložená nebola. Pritom aj zo samotnej uvedenej žalobnej námietky, ale najmä z
obsahu administratívneho spisu (č. l. 1865 a nasl.) je zrejmé, že dňa 13.09.2019 sťažovateľ doposlal

prílohy (fotky) k odvolaniu. Aj zo samotného napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že fotodokumentácia
bola v odvolacom konaní predložená, keď žalovaný túto aj hodnotil. Preto krajský súd nemohol uvedenú
námietku smerujúcu vyslovene voči druhostupňovému rozhodnutiu vybaviť odkazom na rozhodnutie
prvostupňového orgánu. Uvedené si vnútorne rozporuje.
62.Právonaspravodlivýsúdnyprocessícenevyžaduje,abysúdvrozsudkureagovalnakaždýargument

prednesený v súdnom konaní. Ak však krajský súd v predmetnom rozsudku tvrdil, že správca dane
relevantne spochybnil hmotnoprávnu podmienku odpočítania dane - existenciu tovaru, mal sa zároveň
zaujať stanovisko k námietkam v podanej žalobe, ktorými sťažovateľ existenciu tovaru preukazoval.
Nepreskúmateľnosť vo vzťahu ku konštatovaniu o vedomosti daňového subjektu vo vzťahu k daňovému
podvodu.

63. Sťažovateľ tiež namietal, že nebolo preukázané, z čoho vyplýva záver krajského súdu o kúpe
tovaru za nižšiu ako trhovú cenu. Kasačný súd konštatuje, že obdobné tvrdenie, ako uviedol krajský
súd v napadnutom rozsudku, že sťažovateľ kupoval tovar za nižšiu cenu, ako bola v danom období
bežná na trhu (a sám ju predával pod túto cenu sťažovateľ predával cukor pod trhovú cenu), je síce
uvedené aj v prvostupňovom rozhodnutí (na str. 60), avšak bez uvedenia zdroja a tiež bez uvedenia

ceny za príslušný mesiac: „Správca dane zo štatistických údajov zverejnených na internete zistil, že
nezabalený továrenský cukor stál v rokoch 2013-2014 cca 688,00 EUR.“. Neštandardná cena cukru síce
vo všeobecnej rovine môže preukazovať, že daňový subjekt o daňovom podvode vedieť mal a mohol,
za týchto okolností sa však javí, že krajský súd svoje závery nedostatočne odôvodnil, keď neuviedol, z
akého zdroja vychádzal pri závere o podpriemernej cene cukru.

64. Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo na spravodlivé súdne konanie. Uvedené konštatovanie krajského súdu však podľa
názoru kasačného súdu tieto parametre nespĺňa.
Nevysporiadanie sa so žalobnými námietkami ohľadom nevypočutia ďalších svedkov.

65. Sťažovateľ tiež v čl. VI kasačnej sťažnosti namietal, že v správnej žalobe namietal, že existuje
objektívnapotrebapoposlednejvýpovedip.C.vypočuťďalšíchsvedkov.Krajskýsúdzistil,žesťažovateľ
naozaj na str. 13-15 správnej žaloby navrhoval vypočuť p. D. E., p. F. A. a opätovne vypočuť p.
I. J. ohľadom skutočnosti, že mal p. C. inštruovať k svedeckým výpovediam. Krajský súd však k
tomuto návrhu v napadnutom rozsudku nezaujal žiadne stanovisko. Vzhľadom na to, že krajský súd o

predmetnej námietke v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu mlčí, toto môže nepochybne indikovať u
sťažovateľa predpoklad, že predmetná námietka nebola krajským súdom hodnotená vôbec, resp. bola
úplne opomenutá. Nie je pritom úlohou kasačného súdu skúmať, či by doplnenie dokazovania vo veci,
príp. výsluch konkrétnych svedkov (príp. iné doplnenie dokazovania) bolo dôvodné, keď tento úkon mal
realizovať práve krajský súd a svoje súvisiace závery mal v rozsudku riadne odôvodniť.

66. V súvislosti s napadnutým rozsudkom kasačný súd uvádza, že tento obsahuje do veľkej miery prepis
zistení orgánov verejnej správy, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Reakcia krajského súdu na žalobné
body sťažovateľa je však obmedzená a kasačný súd preto prisvedčil tomu, že rozsudok súdu nie je z
tohto dôvodu dostatočne presvedčivý.
67. Hoci dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie je

nepreskúmateľnosť v dôsledku vysporiadania sa s vybranými žalobnými námietkami, kasačný súd
vzhľadom na dĺžku konania pred správnymi orgánmi, ako aj samotného súdneho konania, považuje
za potrebné sa v záujme ochrany práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyjadriť aj k
potrebe zohľadniť rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. októbra 2019 vo veci C-329/18 - Altic, na ktorýpoukázal sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, v zmysle ktorého nesplnenie registračnej povinnosti vo
vzťahu k obchodovaniu s potravinami u sťažovateľa a jeho dodávateľov neznamená, že vedel alebo
mal vedieť o daňovom podvode. V zmysle uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, nedodržanie

registračných povinností na úseku potravinového práva však môže za predpokladu dôvodu osobitných
okolností predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu,
že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod
na DPH, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu. Ako uviedol Súdny dvor EÚ v predmetnom
rozsudku, „38 [...] argument uvádzaný daňovou správou na vnútroštátnom súde a lotyšskou vládou

v písomných pripomienkach, podľa ktorého toto nariadenie vyžaduje všeobecne hĺbkové overenie
zmluvnej strany, nemožno uznať. 39 Inak by to bolo len vtedy, keby sa riadne preukázalo, že z dôvodu
osobitných okolností nadobúdateľ dotknutých potravín mal vzbudzovať vážne pochybnosti, pokiaľ ide o
skutočnú existenciu alebo identitu dodávateľa týchto potravín, ktorého má podľa nariadenia č. 178/2002
nadobúdateľ povinnosť identifikovať, a to takým spôsobom, aby sa uistil o uvedenej identite, čo prináleží
v prípade potreby preveriť vnútroštátnemu súdu.

40 Keby sa javilo, že ide o tento prípad, táto okolnosť by mohla tvoriť indíciu spomedzi iných indícií,
ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že
sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH.“
68. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie registračných povinností na úseku potravinového práva (i)
samoosebenepostačujenasplnenievedomostnéhotestuodaňovompodvode(ii)môžezapredpokladu

dôvodu osobitných okolností predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom
súhlasne vedú k tomu, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii
zahŕňajúcej podvod na DPH.
69. Obiter dictum: Vzhľadom na skutočnosť, že kasačný súd vracia vec krajskému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie vo veci, poukazuje v tejto súvislosti (k tomu pozri napr. bod 11 odôvodnenia

tohto rozsudku, ohľadom „duplicity“ dôvodov pre nepriznanie práva na odpočet dane) aj na rozsudok
kasačného súdu -sp. zn. 10Sžfk/28/2020, z ktorého vyplýva, - že nemôžu popri sebe obstáť - „41.
Z vyššie uvedeného je podľa kasačného súdu zrejmé, že žalovaný v podstate skonštatoval viacero
podozrivých okolností v dodávateľskom reťazci, ale vyvodil z nich jednak záver, že dodávatelia
sťažovateľovi nedodali tovar tak, ako bol deklarovaný (poukazujúc predovšetkým na pochybnosti o

pôvode tovaru), zároveň však v týchto dodávkach videl konštrukciu zneužívajúcu právo (pretože podľa
neho neboli ekonomicky opodstatnené a v reťazci sa vyskytovali zmiznutí obchodníci), naviac ešte
aj poukazoval na povinnosť ubezpečiť sa, že transakcia nebude poznačená daňovým podvodom.
Tieto závery podľa kasačného súdu nemôžu obstáť popri sebe... príp. „42. Krajský súd v podstate
len poukázal na povinnosť preukazovať splnenie podmienok na odpočítanie dane a odobril existenciu

pochybností o deklarovaných obchodoch stojacich na nedôveryhodnosti spoločností z reťazca... Krajský
súd tak vec neposúdil správne, keď rovnako ako žalovaný z pochybností týkajúcich sa reťazca dovodil
nepreukázanie dodania tovaru a zároveň nedostatok obozretnosti sťažovateľa (navyše s poukazom
na zásadu poctivého obchodného styku, ktorá s obozretnosťou priamo nesúvisí). 43. Sťažovateľ,
poukazujúc na doklady o dodaní tovaru (vrátane dokladov o skladových pohyboch od dodávateľov k

sťažovateľovi), správne v kasačnej sťažnosti poukazoval na to, že keď žalovaný spochybňuje dodanie
tovaru zo strany dodávateľa, nemôže pochybnosti stavať výlučne na zisteniach na iných stupňoch
reťazca, konkrétne, že dodávateľ či subdodávateľ nevie preukázať, ako nadobudol tovar a ako sa dostal
tovar na sklad. 44. Ďalej sťažovateľ tvrdil, že nepriznať mu právo na odpočet dane je možné iba pri
preukázaní, že on ako platiteľ dane vedel alebo musel vedieť, že plnenie je zapojené do daňového

podvodu; tvrdil, že takúto vedomosť mu finančné orgány nepreukázali. Kasačný súd poznamenáva, že
tento krok v úvahách má zmysel až po riadnom vysporiadaní sa s otázkou, či sa deklarovaný obchod
uskutočnil.“ Krajský súd sa v novom konaní (aj v súlade s týmito právnymi názormi kasačného súdu
vyslovenými v tomto rozsudku), explicitne vysporiada so žalobnými bodmi. Nakoľko v predmetnej veci
to bol primárne práve krajský súd, ktorý v predchádzajúcom konaní, ako aj v napadnutom rozsudku

dôvody týkajúce sa nesplnenia hmotno-právnych podmienok a existencie daňového podvodu spájal (k
tomu pozri body 50-55 tohto rozsudku), v novom konaní bude jednoznačne rozlišovať medzi jednotlivými
právnymi základom pre nepriznanie práva na odpočet DPH (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
alebo daňový podvod) a k týmto záverom testovať rozhodnutie žalovaného v zmysle žalobných bodov.“

37) Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462
ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie s tým, že úlohou
správneho súdu v ďalšom konaní bude sa riadne vysporiadať s odklonom od svojho skoršieho právneho
posúdenia a svoj rozsudok odôvodniť v smere naznačenom kasačným súdom.Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym
súdom

38) Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských
súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych
súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline

na Správny súd v Banskej Bystrici.

39) Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) teda ako vecne a miestne príslušný správny
súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
a podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime § 177 a nasl. SSP preskúmal

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom vo
veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 06.03.2025 a po prejednaní veci dospel k záveru,
že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa je
potrebné pre nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

40) Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

41) Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

42) Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

43) Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

44) Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

45) Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o
predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

46) Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len

„daňový poriadok“), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

47) Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch

vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o

daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.
48) Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o

12 kalendárnych mesiacov.

49) Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

50) Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

51) Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

52) Po vrátení veci z kasačného súdu v zmysle jeho právne záväzného pokynu bolo úlohou správneho
súdu vec opätovne prejednať a v ďalšom konaní sa riadne vysporiadať s odklonom od svojho skoršieho
právneho posúdenia a svoj rozsudok odôvodniť v smere naznačenom kasačným súdom. Správny súd

má za to, že v prejednávanej veci je potrebné primárne ustáliť, čo bolo dôvodom na nepriznanie práva na
odpočítanie DPH pri sporných deklarovaných dodávateľoch, či nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
alebo daňový podvod a následne preskúmať napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k tomuto ustálenému
dôvodu nepriznania práva na odpočítanie dane.

53) V súvislosti s dodávkami kryštálového cukru od dodávateľa YENISEI s.r.o. správca dane poukázal
na rozsiahle vykonané dokazovanie a vo svojich záveroch čiastočne zmätočne uvádzal ako dôvod
nepriznania nároku na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období jednak nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti
na § 19 ods. 1 zákona o DPH a jednak záver, že vo veci bol vytvorený umelý reťazec, ktorého zámerom

bolo zneužitie princípu neutrality DPH, že plnenia deklarované na faktúrach majú čisto umelý charakter
s cieľom získať odpočítania dane a napokon aj to, že vo veci samej malo ísť o typický obchodný reťazec
majúci všetky znaky karuselového podvodu a teda, že malo ísť o podvodné konanie. Z dôvodov, o ktoré
správca dane opieral svoje rozhodnutie, najmä tých uvádzaných v zhrnutí odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia, však možno vyvodiť, že správca dane bol primárne toho názoru, že vo veci samej malo ísť o

daňový podvod, resp. zneužitie práva a námietka o nesplnení hmotnoprávnych podmienok sa javila skôr
ako druhotná. Správca dane napriek jeho záverom o podvodnom konaní v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia náležitým spôsobom nekonkretizoval a ani to inak z jeho rozhodnutia nevyplýva, či na
posúdenie existencie podvodu a prípadnej vedomosti žalobcu o takomto podvodnom konaní, ak sa
domnieval, že k nemu došlo, aplikoval tzv. Axel Kittel test, ani dostatočným spôsobom neodôvodnil, ako

tento test vyhodnotil.

54) Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí síce okrajovo poukazoval aj na záver správcu dane o
údajnom nesplnení hmotnoprávnych podmienok, avšak týmto sa bližšie nezaoberal a primárne svoje
rozhodnutie odôvodňoval existenciou daňového podvodu. Opakoval zo záverov správcu dane, že

všetky zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má
všetky znaky karuselového obchodu, že v rámci daňovej kontroly boli zistené objektívne skutočnosti,
ktoré preukazujú zneužitie princípu neutrality DPH. Skonštatoval, že vyhodnotením všetkých zistení je
dôvodné podozrenie, že spoločnosti zapojené do obchodov s kryštálovým cukrom majú za cieľ čerpanienadmerných odpočtov, pričom tieto spoločnosti realizujú len fakturačné obchody, pri ktorých pridaná
hodnota nevzniká.

55) Hoci závery žalovaného (obdobne ako správcu dane) môžu pôsobiť čiastočne zmätočne vo vzťahu k
otázke,čobolodôvodomnepriznaniaprávanaodpočítaniedanezfaktúrzadodávkykryštálovéhocukru,
správny súd posúdil obsah dôvodov uvádzaných žalovaným a ustálil, že hoci daňové orgány čiastočne
spochybňovali aj reálnu existenciu tovaru v deklarovaných množstvách, jeho prepravu prípadne iné
skutočnosti, primárnym dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane boli závery správcu dane

a najmä žalovaného o podvodnom konaní v rámci reťazca obchodných spoločností a ich názor o
tom, že žalobca mal vedieť resp. vedel o tom, že sa zúčastňuje daňového podvodu a že to bol práve
žalobca, ktorý získal neoprávnenú daňovú výhodu. Skutočnosti, ktoré by sa mohli javiť ako nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok v podstate správne orgány len používali ako skutočnosti preukazujúce
alebo odôvodňujúce existenciu podvodu, neboli však primárnym dôvodom pre nepriznanie nároku na
odpočet DPH.

56) Uvedené potvrdzuje aj to, že v záveroch napadnutého rozhodnutia žalovaný uzatvára, že v zmysle
rozsudkov Súdneho dvora EÚ možno situáciu, keď jeden z účastníkov takto vytvoreného reťazca
spoločností si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie daň a ďalší si ju naopak odpočíta a to
za účelom získania neoprávneného odpočítania dane, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva

EÚ, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej
starostlivosti a primeranej obozretnosti, označiť za daňový podvod, resp. nedovolený daňový únik.
Následne žalovaný skonštatoval, že daňový únik v tu prejednávanej veci vznikol už u slovenskej
spoločnosti SATIS-SK s.r.o. a že práve platiteľ (tu žalobca) získal neoprávnené odpočítanie dane tým,
že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o. v celkovej sume 143.614,50 Eur

a následne uplatnil oslobodenie od dane z intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského
štátu s oslobodením od dane. Konštatoval, že ním uvedené objektívne skutočnosti preukazujú, že sa
kontrolovaný platiteľ (žalobca) zapojil do reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému
úniku DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, čiže ich plnenia
boli poznačené podvodným konaním, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že

o tomto podvodnom konaní kontrolovaný platiteľ (žalobca) vzhľadom na všetky okolnosti tej-ktorej veci
vedel, resp. mohol vedieť.

57) Ak teda v zmysle napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj rozhodnutia správcu dane) v
prejednávanej veci malo byť primárnym dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty podvodné konanie, správny súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje
správcu dane a je jeho úlohou aj náležite zdôvodniť tak existenciu podvodu ako aj vedomosť žalobcu
o ňom, a to aplikáciou tzv. Axel Kittel testu.

58) V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Sfk/11/2022 zo dňa 31.01.2024, v ktorom kasačný súd riešil obdobnú otázku a z
ktorého správny súd cituje nasledovné: „Kasačný súd k otázke prípadného posúdenia účasti sťažovateľa
na daňovom podvode vo všeobecnosti odkazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudky
vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling,
či C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid), ktorá ako podvod na dani z pridanej hodnoty označuje

situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom
získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice Rady2006/112/ES o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica 2006/112“). Daňové orgány pri posudzovaní jednotlivých
prípadov musia zrozumiteľne a presne popísať všetky skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že došlo k
podvodnému konaniu daňového subjektu. Pokiaľ správca dane preukáže objektívne skutočnosti o tom,

že daňový podvod nastal, pristúpi k skúmaniu subjektívnej stránky účasti tohto daňového subjektu na
podvode. Pri posudzovaní subjektívnej stránky správca dane vyhodnotí aj to, či daňový subjekt prijal
primerané opatrenia na to, aby zaistil, že jeho plnenie nebude súčasťou podvodného reťazca. Súdny
dvor EÚ v novšom rozsudku C-537/22 Global H. A. taktiež pokiaľ ide o preukazovanie účasti na daňovom
podvode skonštatoval, že: „Smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že:

· bráni tomu, aby sa daňová správa v prípade, že má v úmysle odoprieť zdaniteľnej osobe právo na
odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba sa podieľala na podvode
typu „kolotoč“ v oblasti DPH, obmedzila len na preukázanie, že toto plnenie je súčasťou kruhového
fakturačného reťazca,· uvedenej daňovej správe prináleží jednak presne určiť skutočnosti zakladajúce podvod a preukázať
podvodné konanie a jednak preukázať, že zdaniteľná osoba sa aktívne podieľala na tomto podvode
alebo že vedela či mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce toto právo bolo súčasťou uvedeného

podvodu, čo nevyhnutne neznamená identifikáciu všetkých subjektov, ktoré sa podieľali na podvode,
ako aj ich jednotlivých konaní.“
Sumarizujúc preto pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na dani z
pridanej hodnoty na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test,
ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode. Odborná literatúra (napr.

RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H.
Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom
dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne:
· Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ?
· Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ?
· Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody

daňového subjektu s týmto konaním spojené ?
· Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a
mal vedieť daňový subjekt ? “

59) Každú z vyššie položených otázok je potrebné náležitým spôsobom aj odôvodniť a zrozumiteľne a

presne popísať všetky skutočnosti, ktoré majú svedčiť o tom, že došlo k podvodnému konaniu daňového
subjektu a že o tomto podvodnom konaní daňový subjekt vedel alebo mohol a mal vedieť.

60) V prejednávanej veci daňové orgány pomerne zmätočne a nedostatočne identifikujú skutočnosti,
na základe ktorých dospeli k záverom o existencii daňového podvodu a ešte zmätočnejšie a

nedostatočnejšie skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto
podvode. Niektoré skutočnosti sú uvádzané len vo všeobecnej rovine či ako konštatácia bez prepojenia
na konkrétne dôvody, niektoré nemajú súvislosť s kontrolovaným zdaňovacím obdobím, iné sú
nedostatočne formulované alebo nedostatočne odôvodnené.
61) Daňové orgány tiež opierali svoje závery o zistenie, že cukor sa mal predávať za cenu nižšiu,

než za akú bol nakúpený. Uvádzali cenu nezabaleného továrenského cukru v rokoch 2013-2014,
avšak neuviedli zdroj resp. podkladový materiál, z ktorého pri určovaní týchto cien vychádzali. Rovnaký
argument o neuvedení zdroja, z ktorého malo byť čerpané pri závere o podpriemernej cene cukru za
dôvodnú uznal aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/24/2021, kde išlo o obdobnú vec týkajúcu
sa rovnakých účastníkov konania. Žalobca vždy tovar (cukor) nakúpil za nižšiu cenu, než za akú ho

následne predával, teda mal na preverovaných obchodných transakciách zisk/maržu. Správca dane
ani žalovaný nijako neodôvodnili vo svojich rozhodnutiach, ako podľa ich názoru žalobca vedel alebo
vedieť mal či mohol o tom, za akú cenu tovar predávali jeho subdodávatelia, čo môže byť predmetom
obchodného tajomstva každého podnikateľa. Je bežné v obchodnej praxi, že si podnikatelia chránia a
nezverejňujú nadobúdacie ceny tovarov alebo údaje o svojich dodávateľoch, aby ich prípadní zákazníci

neobišli a nenakúpili tovar za lacnejšie priamo od ich dodávateľa.

62) Pokiaľ ide o nesplnenie registračnej povinnosti žalobcu na príslušnom orgáne kontroly potravín,
správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. októbra 2019 vo veci C-329/18 Altic,
v zmysle ktorého nesplnenie registračnej povinnosti vo vzťahu k obchodovaniu s potravinami u

kontrolovanéhoplatiteľaajehododávateľovneznamená,ževedelalebomalvedieťodaňovompodvode.
Nedodržanie registračných povinností na úseku potravinového práva samo o sebe nepostačuje na
splnenie vedomostného testu o daňovom podvode, môže však za predpokladu dôvodu osobitných
okolností predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu,
že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na

DPH (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžfk/24/2021 zo dňa 15.11.2022). Daňové orgány však musia presne
a zrozumiteľne popísať jednotlivé indície a tieto náležite vyhodnotiť jednotlivo aj v ich vzájomných
súvislostiach, čo sa v tu prejednávanom prípade podľa názoru správneho súdu nestalo.

63)Celkovomožnozozáverovžalovaného(akoajsprávcudane)vyvodiť,ževpredmetnejvecináležitým

spôsobom neaplikovali tzv. Axel Kittel test. Závery daňových orgánov o podvodnom konaní a vedomosti
žalobcu o účasti na podvode bez (dostatočnej) aplikácie Axel Kittel testu sú nesprávnym právnym
posúdením veci. Preto námietku žalobcu uvádzanú v správnej žalobe o tom, že napadnuté rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci považoval správny súd za dôvodnú.64) Pokiaľ ide o námietku žalobcu v správnej žalobe o nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu dĺžky
jej trvania a z toho plynúcej nezákonnosti protokolu o daňovej kontrole, správny súd túto námietku

vyhodnotil ako nedôvodnú. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 27.07.2016, sp. zn. 3Sžf/46/2015, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2016, z ktorého
vyplýva, že ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny
informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly, a preto
lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za

týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči
nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel
výkonu daňovej kontroly. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do dispozičnej
sféry správcu dane dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Správca dane tak
plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej
výmeny informácií overuje podklady potrebné pre správne a úplné určenie dane.

65) Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/33/2022
zo dňa 30.04.2024 a v ňom citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ a cituje z neho nasledovné: „V
kontextetejtonámietkydávakasačnýsúddopozornostiajrozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciC-186/20
– Hydina Sk. Súdny dvor dal v tomto rozhodnutí na otázky položené Najvyšším súdom Slovenskej

republiky odpoveď, v zmysle ktorej: „36. Navyše ani články 10 až 12 nariadenia č. 904/2010, ani žiadne
iné ustanovenie tohto nariadenia nestanovujú akýkoľvek dôsledok v prípade prekročenia niektorej z
lehôt vyplývajúcich z uplatnenia uvedených článkov príslušnými daňovými orgánmi, a to či už pre
tieto orgány, alebo pre zdaniteľné osoby. 37. Zo znenia týchto ustanovení a následne z kontextu, do
ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva, že prekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom

nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe žiadne právo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ
ideozákonnosťprerušeniadaňovejkontrolystanovenéhovnútroštátnymprávomžiadajúcehočlenského
štátu, dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne požadované informácie. 43. Okrem toho toto
nariadenie neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly ani podmienky prerušenia takejto kontroly, ak
sa začne postup výmeny informácií stanovený týmto nariadením. Preto sa zdaniteľná osobanemôže

odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorá sa
jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia. Na základe uvedeného preto platí, že daňový
subjekt sa nemôže dovolávať nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu jej neprimeranej dĺžky, ktorá
súvisí s MVI podľa vyššie uvedeného nariadenia, a rovnako sa daňový subjekt nemôže z tohto dôvodu
dovolávať nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly.“

66) K žalobným námietkam týkajúcim sa porušenia práva byť prítomný pri výsluchu svedka, ako aj
k námietke týkajúcej sa svedeckej výpovede svedka A. C. dňa 04.04.2019 správny súd tak ako už
krajský súd poukazuje na to, že správca dane vykonal dňa 02.04.2014 s A. C. ústne pojednávanie
v zmysle § 19 daňového poriadku, nejednalo sa o vypočutie A. C. v procesnom postavení svedka.

Uvedený nedostatok považuje správny súd za zhojený ústnymi pojednávaniami s uvedeným svedkom
dňa 14.05.2014, 30.05.2014 a dňa 23.06.2014, ktoré sa realizovali za prítomnosti konateľa žalobcu,
ktorý mal možnosť klásť svedkovi otázky, avšak toto právo nevyužil. Svedok A. C. pri výpovedi dňa
04.04.2019 zásadným spôsobom obsahovo otočil vo vzťahu k svojim predchádzajúcim výpovediam,
pričom mal menovať aj ďalšie osoby (D. E. a F. A.), ktoré mu mali predkladať faktúry na podpis a ktorým

mal odovzdávať peniaze. Daňové orgány nepovažovali výsluch týchto osôb za potrebný s poukazom na
to, že A. C. ani raz neuviedol, že by tieto osoby splnomocnil na konanie v mene spoločnosti SATIS-Sk
s.r.o., pričom nebol preukázaný žiadny právny vzťah týchto osôb k spoločnosti SATIS-SK s.r.o. Správny
súd zastáva názor, že aj keby tieto osoby boli v daňovom konaní vypočuté, nič to nezmení na závere
o tom, že A. C. sa názorovým obratom, ktorý učinil pri výpovedi dňa 04.04.2019, dostal do pozície

nedôveryhodného svedka, ktorého akékoľvek informácie ním poskytnuté v daňovom konaní strácajú
pre prípadné preukázanie tvrdení žalobcu relevanciu. Tu správny súd pripomína procesnú zásadu
opakovane judikovanú kasačným súdom, podľa ktorej úlohou správcu dane nie je viesť vyčerpávajúce
dokazovanie dovtedy, kým sa preukážu tvrdenia žalobcu. Čo sa týka ďalších osôb, ktoré boli alebo podľa
žalobcumalibyťvypočutíakosvedkovia,správnysúdvprípadeH.I.J.uvádza,žetentosícebolvypočutý

postupom podľa § 19 daňového poriadku, avšak aj tento nedostatok bol zhojený jeho neskorším
výsluchom v procesnom postavení svedka za prítomnosti konateľa žalobcu. V prípade K. L. sa nejednalo
o vypočutie svedka, ale o ústne pojednávanie vykonané miestne príslušným správcom dane na základe
dožiadania. Správca dane sa uvedenú osobu pokúšal vo vyrubovacom konaní opakovane vypočuťako svedka, o plánovaných termínoch výsluchov žalobcu upovedomil, avšak K. L. sa mu vypočuť
v procesnom postavení svedka nepodarilo. Správny súd v tejto súvislosti sa stotožňuje s názorom
žalovaného, že aj na informácie získané vyťažovaním osôb mimo rámca upraveného ustanovením §

25 (výsluch svedka), napr., postupom podľa § 19 daňového poriadku, je potrebné nahliadať ako na
dôkaz získaný v súlade s daňovým poriadkom a aj s ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.1Sžf/32/2016jenáslednepotrebnémuvprocesehodnoteniadôkazovpriradiťprimeranúdôkaznú
hodnotu. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že ak sa správcovi dane nepodarí zabezpečiť konkrétnu
osobu na výsluch v procesnom postavení svedka podľa § 25 daňového poriadku, pričom ide o osobu,

ktorávskoršíchštádiáchdaňovéhokonaniaužpodalasprávcoviurčitéinformácie,napr.postupompodľa
§ 19 daňového poriadku, neznehodnocuje neskoršia nemožnosť výsluchu takejto osoby ako svedka
skôr získané informácie pre účely daňového konania.

67) Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru Krajského súdu v Trenčíne v iných obdobných veciach
žalobcu, v ktorých bolo rozhodnuté v prospech žalobcu z dôvodu, že správca dane a žalovaný

neuniesli svoje dôkazné bremeno a nepreukázali, že žalobca mal čo i len vedomosť o údajných
podvodných konaniach vo vzťahu k DPH, tieto v časti, v ktorej sú okolnosti jednotlivých prípadov totožné,
korešpondujústýmtorozsudkom.Obdobnetýmtorozsudkomsasprávnysúdneodchýlilaniodjudikatúry
Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR či Súdneho dvora EÚ, ktoré žalobca v podanej správnej
žalobe citoval.

68) K judikatúre, na ktorú poukazoval vo vyjadrení k žalobe žalovaný, správny súd uvádza nasledovné:
K rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/26/2018-137 zo dňa 16.01.2019 (za zdaňovacie
obdobie november 2013 u tých istých účastníkov konania), ktorým správny súd žalobu zamietol, že
tento rozsudok bol zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/27/2021 zo dňa

28.02.2023 a vec bola vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie, preto o závery v zrušenom rozsudku
uvedené sa správny súd v tu prejednávanej veci neopieral.

69) Správny súd tak má za to, že v tu prejednávanej veci sa riadne vysporiadal aj s už existujúcou
judikatúrou a tento rozsudok korešponduje v skutkovo a právne zhodných alebo obdobných častiach aj

s rozsudkami správnych súdov, najmä kasačného súdu, v iných obdobných veciach.

70) Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozhodnutie
žalovaného ako jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil podľa
§ 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.

71)Správnysúdpovažujezapotrebnédodať,žejehozáveryneznamenajúautomaticky,žežalobcovimá
byť (nevyhnutne) priznané právo na odpočet dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov, je však na
správcovi dane, resp. žalovanom, aby pri svojom rozhodovaní jednoznačne a zrozumiteľne ustálili dôvod
nepriznania odpočítania DPH a tento s ohľadom na jeho povahu podporili relevantnými skutkovými

zisteniami vychádzajúcimi z daňovej kontroly pri rešpektovaní s tým spojeného dôkazného bremena a
najmä, pokiaľ je ich rozhodnutie založené na daňovom podvode, aby na vec aplikovali tzv. Axel Kittel test
ajehojednotlivéčiastkovéotázkyzrozumiteľnýmapreskúmateľnýmspôsobomajdostatočneodôvodnili.
Uvedené bude úlohou správnych orgánov po vrátení veci.

72) O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167ods.1 SSP. Žalobca bol v konaní pred správnym
súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konaniavrozsahu100%atovrátanetrovajpôvodnéhokonaniapredsprávnymsúdomatrovkasačného
konania. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

73) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.