Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205952
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6716205952.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX D., občan SR, za účasti intervienta na
strane žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX D., občan SR, obaja zastúpení
+: Mgr. Katarína Milanská, advokátka so sídlom AK J. Kozáčeka 146/13, 960 01 Zvolen, 960 01 Zvolen
proti žalovanej: E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX F., občan SR, zastúpenej:
JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o určenie neplatnosti
právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu 1. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva medzi
žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, predmetom ktorej bolo darovanie
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ici na rodinnom dome so súp. č. XXX spolu s príslušenstvom
postaveným na pozemku parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, zapísaných
na LV č. XXXX, k. ú. D. je neplatná (ďalej súd bude uvedené uvádzať, len ako „darovacia zmluva“) a

zároveň určil, že žalobca je vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností. Žalobca poukázal na to, že
na základe darovacej zmluvy zo dňa 28. 11. 2000 sa stal podielovým spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností. Táto zmluva bola uzatvorená medzi darcom G. H. B. a G. A. B., ktorí sú rodičia
obdarovaného a obdarovaným. Následne na základe darovacej zmluvy zo dňa 15. 07. 2002 svoj
spoluvlastníckypodielpreviedolnažalovanú.Tátozmluvanevyjadrujevôľudarcudarovaťžalovanejsvoj
spoluvlastnícky podiel. V čase podpísania zmluvy dňa 15. 07. 2002 žalobca trpel duševnou poruchou -
tzv. schizoafektívnou poruchou, depresívny typ ako aj trvalou zmenou osobnosti po psychickej chorobe,

ktorej následkom bola zvýšená dôverčivosť, sugestibilita a zníženie rozpoznávacích schopností v
čase uzatvorenia zmluvy. Žalobca mal narušenú osobnosť s následkom zníženia rozpoznávacích a
poznávacích schopností a je od roku 1996 ambulantne liečený A. I. J., zdravotnícke zariadenie J. A.
H., psychiatrická ambulancia v D.. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí
urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný a podľa § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
úkon neschopnou. S poukazom na vyššie uvedené žalobca uzatvoril uvedenú zmluvu v čase, keď trpel

duševnouporuchou,ktoráhorobilanatentoúkonneschopným.Zároveňpoukazujenato,žežalovanása
v konaní 17C/126/2013 domáha zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.

2. Súd rozsudkom č. k. 8C/113/2016-304 (ďalej len „prvým rozsudkom“) žalobuv celom rozsahu zamietol a rozhodol aj o trovách konania.
V bode 20. súd poukázal na to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, pričom poukázal tiež, že čo
sa týka petitu II. o určenie vlastníckeho práva žalobcu, keďže toto určenie by bolo možné len v prípade,

ak by mal súd za to, že darovacia zmluva je neplatná, avšak súd má za to, že táto je platná, tak k tomuto
bližšie súd nič nepoukázal, nakoľko vlastníctvo žalobcu by mohlo byť možné len v prípade ak by mal
súd za to, že darovacia zmluva je neplatná.
V bode 21. súd poukázal, že žalobca predovšetkým považoval predmetnú darovaciu zmluvu za neplatnú
z dôvodu, že nevyjadrovala jeho vôľu, nakoľko v čase podpísania tejto zmluvy t. j. dňa 15. 07. 2002

trpel duševnou poruchou tzv. schizoafektívnou poruchou depresívneho typu ako aj trvalou zmenou
osobnosti po psychickej stránke a teda v čase uzavretia zmluvy mal narušenú osobnosť následkom
zníženia rozpoznávacích schopností. Neskôr vo svojich vyjadreniach žalobca poukázal na to, že
v čase uzatvárania zmluvy bolo dohodnuté, že neskôr mu bude vyplatená časť hodnoty prevádzanej
nehnuteľnosti a to v 1-ici, ktorá mala predstavovať sumu 220.000,- Sk, pričom z tohto dôvodu došlo
k darovaniu predmetnej nehnuteľnosti s tým, že uvedené peniaze mu mali byť zaplatené. Nakoľko súd

mal za to, že predovšetkým tak, ako to bolo uvedené v žalobnom návrhu, že žalobca sa domáhal
neplatnosti darovacej zmluvy a zároveň na základe toho následne aj určenia vlastníckeho práva súd
poukazuje, že v žalobnom návrhu sa výlučne ako neplatnosť darovacej zmluvy uvádza, že navrhovateľ
v čase podpísania predmetnej darovacej zmluvy trpel duševnou poruchou – tzv. schizoafektívnou
poruchou, depresívny typ ako aj trvalou zmenou osobnosti po psychickej chorobe sa preto súd zaoberal

predovšetkýmtým,činaozajžalobcatrpeltoutoduševnouporuchou,ktorábyvzmysle§38Občianskeho
zákonníka urobila právny úkon z tohto dôvodu neplatný. (Až následne zo strany žalobcu dochádzalo
k modifikovaniu neplatnosti právneho úkonu a to s poukazom, že nemalo dôjsť k darovaniu predmetnej
nehnuteľnosti zo strany žalobcu žalovanej, ale k síce prevodu, avšak za odplatu 220.000,- Sk). Keďže
v prípade poukazovania na duševný stav osoby, ktorá vykonala určitý právny úkon a ktorý by mal byť

neplatný v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka tým, že takáto osoba konala v duševnej poruche
a ide o otázku výlučne odborného posúdenia, boli nariadené v prvostupňovom konaní dva znalecké
posudky s tým, že jeden urobila A. K. L. a neskôr na kontrolu tohto znaleckého posudku bol robený
znalecký posudok znaleckou organizáciou M. N. O. H.. Na základe znaleckého posudku urobeného
znaleckou organizáciou – M. N. O. H. došlo k vyvráteniu záverov znaleckého posudku A. K. L. s tým,

že predovšetkým jej nesprávne závery boli spôsobené predovšetkým tým, že A. K. L. sa zaoberala
len jedným kontrolným vyšetrením žalobcu, pričom týchto bolo počas roku 2002 dvadsaťštyri, a teda už
len z tohto dôvodu tento znalecký posudok bol oveľa komplexnejší. Taktiež celkovo z tohto znaleckého
posudku urobeného znaleckou organizáciou vyplynulo, že choroby, ktoré boli u žalovaného v tom období
nemali vplyv na to, aby si žalobca neuvedomoval následky svojho konania, jeho dôsledky a zároveň

nebolo zistené, že by u žalobcu boli vymiznuté jeho rozpoznávacie schopnosti resp., že by svoje konanie
nemohol, resp. nevedel ovládať. Konkrétne poukázali na to, že u žalobcu sa jednalo o schizoafektívnu
poruchu v remisii (čo znamená potlačenie resp. vymiznutie znakov choroby), t. j. bez florídnych prejavov,
či už schizofrénnych alebo afektívnych. Na základe tohto súd mal čo sa týka duševnej poruchy žalobcu
za to, že nie je tu daný dôvod neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a to, že by žalobca pri podpise darovacej zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá ju robí pre tento úkon
neschopnou.
V bode 23. okresný súd poukázal, že čo sa týka poukazovania, že bol právny úkon urobený v rozpore §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka tie skutočnosti, na ktoré bolo poukazované, že žalobca bol nabádaný,
či už zo strany svojej rodiny resp. žalovanej na vykonanie tohto úkonu súd poukazuje, že zo súdnej

praxe ako aj judikatúry je všeobecne známa tá skutočnosť, že z hľadiska platnosti právneho úkonu
nemá právny význam to, čo bolo motívom na urobenie daného právneho úkonu. Z uvedeného teda
vyplýva, že je právne bezvýznamné či k vykonaniu právneho úkonu došlo na niečí podnet, či niekto
niekoho nahováral na urobenie nejakého právneho úkonu. Právny úkon nie je urobený slobodne a vážne
v tých prípadoch, ak by niekto urobil právny úkon pod hrozbou určitého násilia, či už fyzického alebo

psychického resp. v priamom nátlaku, ktorému by osoba, ktorá robí takýto právny úkon nevedela odolať.
Z týchto dôvodov sa potom posudzovalo v rámci znaleckého posudku predovšetkým to, či žalobca mal
vôľu vykonať takýto úkon a či si vedel uvedomiť jeho následky. Jednoznačne bolo znaleckým posudkom
preukázané, že tento si uvedomoval závažnosť tohto úkonu a vedel rozpoznať následky, pričom nebolo
zistené také ovplyvňovanie zo strany rodiny, ktoré by mohlo narušiť jeho rozpoznávacie a ovládacie

schopnosti. Ničím sa nepreukázalo, že by došlo k takým fyzickým či psychickým útokom a takému
ovplyvňovaniu žalobcu, že by mohol byť navodený predpoklad, že právny úkon nebol urobený slobodne
a vážne.Čo sa týka poukazovanie na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd poukázal na to, že s takýmto
výkonom práva sa spája to, že právny úkony je absolútne neplatný ak ide o právny úkony v rozpore
s dobrými mravmi. Aby bol právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, musí byť daný

určitý kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi. Musí ísť o konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné,
nakoľko by to narúšalo spoločenské správanie účastníkov. Na základe tohto by teda extenzívny
výklad tohto ustanovenia bol nenáležitý. Zároveň čo sa týka tej okolnosti, na ktorú právna zástupkyňa
poukazuje, že došlo k rozporu s dobrými mravmi v tom, že žalobca nemal dôvod darovávať predmetnú
nehnuteľnosť a že ju daroval len z toho dôvodu, že neskôr mu možno za túto nehnuteľnosť bude

vyplatená čiastka súd poukázal na to, že toto podľa súdu nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko to
nie je nič neobvyklé, aby došlo k darovaniu nehnuteľnosti bratovej manželke.
Čo sa týka nevykonania dôkazov navrhnutých zo strany žalobcu a to vypočutie svedkov A. B. -
brata žalobcu, G. H. B. a G. A. B. (rodičov žalobcu) k ozrejmeniu skutočností ako sa predmetná
zmluva uzatvárala, súd to, že ich nevypočul zdôvodnil tým, že žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela
skutočnosti, že by žalobca nebol zo strany svojich rodičov resp. rodiny ovplyvňovaný k uzatvoreniu

tejto zmluvy, avšak podľa súdu, tak ako vyššie poukázal takéto ovplyvňovanie nemalo vplyv na platnosť
uzatvorenia zmluvy z hľadiska posúdenia či bola urobená slobodne na základe vôle žalobcu a či si
žalobca uvedomoval dôsledky takéhoto úkonu. Vo veci doplnenia znaleckého posudku súd tiež tomuto
návrhu nevyhovel a to z toho dôvodu, že závery predmetného znaleckého posudku vypracovaného
znaleckou organizáciou boli dostatočne jasné a určité a zodpovedali na otázky, ktoré bolo v tomto konaní

potrebné preukázať.

3. Na základe podaného odvolania zo strany žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č. k. 15Co/43/2020-375 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(ďalej ho súd bude označovať len ako „rozhodnutie krajského súdu“).

Krajský súd v bode 10. poukázal na to, že je potrebné akceptovať argument žalobcu ak okresný
súd nevykonal dokazovanie, keď zamietol návrh žalobcu na doplnenie a to výsluchom svedkov ako
aj výsluchom znalcov čo mohlo dospieť k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Podľa krajského súdu
je potrebné v konaní vypočuť obidvoch znalcov a v prípade, ak by nebolo možné odstrániť rozpory
zo záverov znaleckých posudkov je potrebné dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým

ústavom alebo inou inštitúciou. Odvolací súd je toho názoru, že by súd po vypočutí znalcov mohol získať
odpovede na sporné otázky. Následne sa súd musí v ďalšom vyporiadať s odpoveďami a hodnoteniami
dôkazov, poprípade nariadiť revízny znalecký posudok, znaleckým ústavom ak to strana navrhne.
V bode 11. poukázal krajský súd, že vo vzťahu k simulovanému právnemu úkonu, alebo aj k právnemu
úkonu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi je potrebné vypočuť navrhnutých svedkov ako aj žalovanú,

tak ako to namietal žalobca. Aj keď sa jedná o svedkov, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu je potrebné si
uvedomiť, že títo svedkovia boli poučení o krivej výpovedi.
V bode 12. krajský súd poukázal na to, že okresný súd sa nevysporiadal s otázkou či je daný naliehavý
právny záujem v zmysle § 137 písm. c) C. s. p. z dôvodu, že tu ide aj o určenie vlastníckeho práva,
pričom žalobca ho musí preukazovať a súd ho rieši ako prvotnú otázku.

V bode 13. krajský súd zároveň však poukázal, že ustálená judikatúra uvádza, že predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby je naliehavosť právneho záujmu na takomto určení. Tento je daný hlavne
tam, kde by sa bez tohto určenia postavenie žalobcu stalo neistým, alebo bez tohto určenia by bolo
ohrozené jeho právo. V súlade s konštantnou judikatúrou je na požadovanom určení vždy naliehavý
právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra

nehnuteľností a týmto dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri
nehnuteľností (rozsudok NS SR sp. zn. 1CdO/56/2003).
Na základe vyššie uvedeného v bode 15. krajský súd poukázal, že súd má ďalej vykonať dokazovanie
výsluchom svedkov, znalcov a poprípade zvážiť nariadenie ďalšieho znaleckého posudku a vo veci
opätovne rozhodne.

4. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.) ak
bolorozhodnutiezrušenéaakbolavecvrátenánaďalšiekonanieanovérozhodnutie,súdprvejinštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5. Podľa § 391 ods. 3 C. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a
vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to,
ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.6. Súd poukazuje na to, že dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa do vydania
prvého rozsudku okresného súdu boli nasledovné:

7. Súd na základe darovacej zmluvy zo dňa 15. 07. 2002 zistil, že túto uzatvoril
žalobca ako darca, žalovaná ako obdarovaná, predmetom zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX v k. ú. D. a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX vedené ako zastavaná
plocha a vonkajšie úpravy. Podľa bodu II. obdarovaná dar s vďakou do vlastníctva prijíma a tiež prijíma
povinnosti vyplývajúce z vecných bremien. Podľa bodu IX. účastníci zmluvy prehlasujú, že túto zmluvu

si pred podpisom prečítali, jej porozumeli sa zhoduje s ich slobodnou a vážnou vôľou, neuzavreli ju v
tiesni za nevýhodných podmienok a preto na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Darca má zároveň
úradne overený podpis.

8. Súd na základe správy - Dekurz napísanej A. I. J. zo dňa 22. 04. 2015 zistil, že žalobca je osobnosťou
narušenouprocesuálnymochorením,zníženímrozpoznávacíchaovládacíchschopnostívzmysleľahkej

ovplyvniteľnosti inými ľuďmi, prílišnej dôverčivosti čo vedie k riziku zneužitia pacienta zo strany cudzích
osôb (súd poznamenáva, že takú istú správu právna zástupkyňa žalobcu predložila aj na pojednávaní
konanom dňa 14. 01. 2020).

9. Súd zo zmluvy o uzavretí budúcej darovacej zmluvy zistil, že ako darkyňa je tu uvedená žalovaná a

ako obdarovaný buď žalovaný resp. A. B. (bývalý manžel žalovanej a brat žalobcu). Predmetom zmluvy
mala byť nehnuteľnosť, o vlastníctvo ktorej v tomto konaní ide a podľa tejto zmluvy bod 3.7 obdarovaný
zaplatí do 01. 05. 2010 polovičku úveru ku dňu 01. 06. 2009 t. j. cca 50.000,- Sk v eurách. Podľa bodu
3.8 obdarovaný do 01. 05. 2010 so zariadení, ktoré sa kúpili do 01. 06. 2009 zo spoločných prostriedkov,
ale nie z úveru zaplatí cca 15.000,- Sk v eurách - určí E..

10. Súd uznesením 8C/113/2016-72 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom A. K. L. z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria.
Úlohou znalca bolo, aby zistil či s odstupom 15 rokov od uzatvorenia darovacej zmluvy možno spoľahlivo
zistiť, že v dôsledku duševnej choroby, resp. poruchy žalobcu tento nebol schopný rozpoznať svojej

konanie,pričomsineuvedomoval,žepodpisujedarovaciuzmluvuaanitoakédôsledkysasuzatvorením
tejto zmluvy spájajú.
Či už žalobcovi boli v minulosti diagnostikované duševné choroby, prípadne duševné poruchy a ak áno,
tak kedy.
Či v čase podpisu darovacej zmluvy konal pod vplyvom duševnej choroby, resp. poruchy, ktoré jeho

schopnosti,prípadnerozumové,vôľovépodvplyvomtejtoduševnejchoroby,resp.poruchybolinarušené
a ako sa duševná choroba resp. porucha prejavila pri tomto úkone.
Ako duševné ochorenie žalobcu v roku 2002 a bezprostredne pred podpísaním darovacej zmluvy
ovplyvňovalo jeho konanie, ktoré oblasti bežného života žalovaného boli duševnou chorobou resp.
poruchou dotknuté, aký bol priebeh ochorenia a vplyv na osobnosť a správanie žalobcu, ako sa duševná

choroba žalobcu navonok prejavovala, najmä v schopnosti vnímať realitu, resp. jeho vzťah k realite,
v schopnosti vnímať a chápať zmysle svojho konania, posúdiť jeho následky ako aj schopnosti toto
konanie ovládať vôľou.
Či žalobca v období, ktoré predchádzalo uzatvoreniu darovacej zmluvy bol schopný samostatne
zabezpečovať a uspokojovať svoje základné existenčné potreby, bol schopný samostatne hospodáriť z

krátkodobého prípadne dlhodobého hľadiska, vedel posúdiť následky právnych úkonov z hľadiska ich
vplyvu na zmenu vlastníctva a jeho vzťah k termínom hospodárenie s finančnými prostriedkami, finančný
záväzok, resp. dlh z dlhodobého a krátkodobého hľadiska.
Súd zo znaleckého posudku č. 70/2018 A. K. L. zistil, že na strane 10 uvádza, že vychádzala z
psychiatrických správ A. I. J. z kontrôl A. B., kde poukazuje následne na lekársku správu z 18. 01. 2002,

že pacient je v psychiatrickej liečbe, ochorenie schizo-depresívna psychóza, opakovane psychiatricky
hospitalizovaný, t. č. študuje vysokú školu učiteľský smer. Stav nie je dostatočne kômp., pro futuro
prognóza pre vykonávanie učiteľského povolania nepriaznivá. Sám sa žiada na preradenie na odborný
smer štúdia, čo aj z nášho hľadiska je plne indikované, avšak ako odborná ambulancia nevydávame
potvrdenia o spôsobilosti resp. zmene spôsobilosti ku práci, či štúdiu, preto odosielam k vám na vydanie

takéhoto potvrdenia pre potreby školy a štúdia uvedeného pacienta. Odporučenie: preradiť na odborné
štúdium, vypustiť z učiteľskej formy štúdia.
Nasledujúca správa je zo dňa 02. 07. 2003, z ktorej vyplýva z nálezu, že ráno sa pacientovi zle
vstáva, najradšej by do jedenástej spal. Nálada nanič, smútky, myšlienky na smrť bývajú. Diagnóza:schizoafektívna porucha. depresívny typ - pithiatická osobnosť, ľahká kognitívna porucha - organicita -
pozri prep. správa z B. B.. Odporučenie: verbálna intervencia vykonaná, v liečbe pokračovať, zatiaľ bez
zmien, neurologické vyšetrenie so zameraním na objasnenie etio organicity.

Súd na ďalšie správy nebude poukazovať, pretože predovšetkým sú pre súd dôležité tie správy, ktoré
boli urobené krátko pred podpísaním darovacej zmluvy a po podpísaní darovacej zmluvy.
Z lekárskej správy z hospitalizácie v B. B., kde bol od 14. 04. 2003 do 30. 04. 2003 vyplýva, že t.
č. je pacient slobodný, bezdetný, študent P. B., odbor C. -N.. Terajší problém je v tom, že sa nevie
sústrediť na štúdium ani to vlastne nechce dokončiť. Najviac sklamal mamu, pretože ona chcela, aby

doštudoval. Myslel už aj na samovraždu. Od roku 2000 začal tušiť, že to nedoštuduje. Z klinickej
symptomatiky vyplýva, že vedomie je lucídne, auto i allopsychicky orientovaný správne. Nálada mierne
depresívna s úzkostným podtónom. Myslenie mierne pomalšieho tempa, koherentné, naznačovaný
pesimizmus. Aktuálne bol privezený na hospitalizáciu sanitkou po predchádzajúcich vyšetreniach na
internej a neurologickej ambulancii v Q.. Počas hospitalizácie centralizoval sa na negatívny postoj k
doštudovaniu, vzhľadom na postupné zhoršovanie pamäte v posledných rokoch, znižovanie záujmu,

zníženú schopnosť koncentrácie. Javil sa pasívnejší v záujmovej sfére, schopný dobrého fungovania
v chránenom prostredí. Realizovali psychologické vyšetrenie s horeuvedeným záverom, ktorý svedčí
o stredne ťažkej deteiorécii intelektu, zníženej kvalite pozornosti, organizácie, schopnosti učenia a
koncentrácie. V zlepšenom stave eutýmny, nesuicidálny, nepsychotický prepustený do ambulantnej
starostlivosti.

V rámci vlastného psychiatrického vyšetrenia je poukázané, že na gymnáziu v 4. ročníku, keď vypukla
choroba mal už trojky aj štvorky, zmaturoval. Nastúpil na E. univerzitu v L. na detašovanom pracovisku
v Q., potom otvorili v Q. Univerzitu M. R. A., prestúpil na filozofickú fakultu. Má aj vodičské oprávnenie
skupina B od roku 1999, jazdí na aute, nie často ani ďaleko. Ovláda nemčinu, má certifikát na jazykovej
škole, robil si béčkovi certifikát stredný stupeň v roku 2005. Keď sa vrátil z Q. urobil si kuchársky kurz,

má aj kuchársky výučný list. Na základe tohto pracoval v Domove dôchodcov ako pomocný kuchár.
Povaha: je tam dávka introverta, introvert teda určite, taká melancholická povaha, nepije. K predmetu
vyšetrenia a súdneho konania sa stavia s dostatočným nadhľadom, avšak pripúšťa, že bol v minulosti,
ale aj v súčasnosti obeťou okolností, príbuznými vmanipulovaný do majetkovoprávnych vzťahov tak,
že je v konečnom dôsledku znevýhodnený a možno poškodený. Býva u rodičov, pričom by vzhľadom

k svojmu veku a životnej fáze uprednostnil vyšší životný štandard. Vystupuje ostýchavo, submisívne,
domnieva sa, že príbuzní neberú na neho dostatočný ohľad a preferujú brata a jeho požiadavky. Nie si
je istý či aj jeho právnička, ktorá je z rodiny bude plne zastávať jeho záujem a nebude nadŕžať bratovi.
Na otázku znalkyne či sa cíti duševne chorý odpovedá, že „asi je ... možno ani nie, keď berie tie lieky,
skôr taký zakomplexovaný, také malé sebavedomie ... možno aj menej tej radosti.. tá radosť aj príde ...

to sebavedomie chýba ...“ Na otázku ako si predstavuje budúcnosť uviedol, že má partnera N., aj tento
ho trápi, toto daáko však vyrovná, aj finančná stránka, aj že by si dokončil vysokú školu. On si len svoje
háji, nechce nikomu nič zobrať, to čo mu patrí by chcel.
Na otázku č. 1 či je možné s odstupom času 15 rokov od uzatvorenia darovacejzmluvy dňa 15. 07. 2002
spoľahlivo zistiť, že v dôsledku duševnej choroby resp. poruchy žalobcu nebol tento schopný rozpoznať

svoje konanie, pričom si vôbec neuvedomoval, že podpisuje darovaciu zmluvu a ani aké následky sa
s uzatvorením zmluvy spájajú znalkyňa uviedla: v zdravotnej dokumentácii z posudzovaného obdobia
sa uvádza depresívna nálada, myšlienky na sebapoškodenie, deficit energie, celková spomalenosť,
znížená motivácia k činnosti a narušené fungovanie, znížený pocit vlastnej hodnoty, poruchy spánku,
sebaobviňujúce myšlienky, bludné obsahy myslenia. V období podpísania darovacej zmluvy mala pre

žalobcu duševná porucha nepriaznivý priebeh a teda znalkyňa konštatuje, že mala jednoznačný a
nepopierateľný vplyv na konanie žalobcu v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Žalobca teda pre jeho
choromyseľný úsudok nebol schopný v čase podpísania darovacej zmluvy 15. 07. 2002 rozpoznať svoje
konanie a ani to aké dôsledky sa s uzatvorením tejto zmluvy spájajú. U posudzovaného bola a je výrazne
znížená schopnosť predvídania, plánovania, samostatného a primeraného riešenia problémov bežného

života. Ovplyvnením zo strany okolia bol vmanipulovaný do konania svojimi rodinnými príslušníkmi,
ktorí mali a aj majú na žalobcu výrazný vplyv, ktoré v konečnom dôsledku nebolo pre neho výhodné,
čo si v dostatočnej miere uvedomuje až teraz. Duševná porucha navyše nasadá na jeho štruktúru
osobnosti,ktorájepremorbídneintrovertovaná,submisívna,ľahkoovplyvniteľná,emočnelabilná,neskôr
aj organicky tangovaná a post psychicky zmenená.

Na otázku č. 5 znalkyňa uviedla, že v čase uzatvorenia mal žalobca 23 rokov a približne bol 6 rokov
psychiatricky liečený a teda mal za sebou druhý závažný samovražedný pokus, nepriaznivý vývoj
duševnej poruchy, opakované hospitalizácie na psychiatrických oddeleniach. Žil v spoločnej domácnosti
s rodičmi, študoval, nepracoval. Dá sa predpokladať, že nebol nútený samostatne zabezpečovaťzákladné existenčné potreby, samostatne hospodáriť a nedokázal posúdiť následky právnych úkonov
z hľadiska ich vplyvu na zmenu vlastníctva. Ku svojmu konaniu bol s najväčšou pravdepodobnosťou
motivovaný blízkymi, ktorí využili jeho podrobivosť, ľahkú ovplyvniteľnosť a nepraktickosť v záujme jeho

brata. Posudzovaný si až v súčasnej dobe uvedomuje, že podpisom darovacej zmluvy bol aj v dôsledku
neskoršieho vývinu okolností poškodený hlavne on.

11. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného M. N. O., H. (ďalej súd bude uvádzať len „posudok
vypracovaný znaleckou organizáciou“) zistil, že v rámci podkladov na vypracovanie znaleckého posudku

bol k tomuto vypracovaniu predložený súdny spis 8C/113/2016, zdravotná dokumentácia A. B.,
psychiatrické vyšetrenie A. B. a porady znalcov.
V rámci vlastného psychologického vyšetrenia (č. l. 234) uviedol, že momentálne sa cíti dobre, pracuje
na 3 hodiny v stavebninách pomocné práce u mamy, on je čiastočný majiteľ a mama tam robí riaditeľku,
jetamodroku2014.Predtýmpracovalnapolovičnýúväzokvkuchyniakopomocnýkuchárapredtýmbol
v F. ako robotník. Nálada je premenlivá, na spánok sa nemôže sťažovať, skôr taká znechutenosť alebo

únava z tej roboty. Absentuje taká chuť tešiť sa, mať radosť, hlasy nemá, vôľa oslabená. K prejednávanej
veci uvádza, že jeho brat sa ženil skôr, asi musel, v októbri 1997, v marci 1998 sa im narodila dcéra,
bývali u nich v dome, ešte predtým získal otec dom po prastarkej... ten prenajímali dovtedy, zhruba po
troch rokoch prišiel ten nápad, že aby oni tam bývali, že by brat býval s manželkou a B. - neterou v tom
dome, tak ten dom sa ohodnotil, spravila sa darovacia zmluva, že tá polovica čo je jeho bude jemu časom

vyplatená. Bola to ústna dohoda, bola to fiktívna dohoda, bolo to pre úver, ten papier o tom, že sa mu to
vyplatí neexistuje, raz mu dali 10.000,- Sk a potom druhýkrát 10.000,- Sk a tie papiere ako oni išli od seba
sa stratili. A. zostal v tom dome s družkou a E. žije v F.. Mali mu vyplatiť polovicu domu, vtedy to bolo
220.000,-Sk. E. teraz chce, aby ju brat vyplatil z polovice domu, on (A.) chce peniaze, brat s tým súhlasí,
on chce tú svoju čiastku. E. to neuznáva, tvrdí, že jej to daroval, má darovaciu zmluvu. Myslím, že na

Eriku to bolo darované... vtedy ho ovplyvňovala E. aj otec, on bral ohľad na to, že majú deti... on im chcel
pomôcť,nenapadlohoto,žeonihozavedú,ažebyhomohlipoškodiť...otecjenastraneA...,hovorilimu,
žebratmudátiepeniaze,taktotoporadilbratacelárodina...nojehoaninenapadlo,žebymuaniteraztie
peniaze nedal, musí sa s ním o tom porozprávať..brat nie je zlý, no on je taký nezodpovedný...mama verí
A. a otcovi.. mama stále tvrdí, že on je slobodný, že nemá deti a že A. má...že on tie peniaze nepotrebuje.

Posudzovaný sa k predmetu vyšetrenia a súdneho konania stavia s dostatočným nadhľadom, avšak
pripúšťa, že bol v minulosti, ale aj v súčasnosti obeťou okolností , príbuznými vmanipulovaný do
majetkovoprávnych vzťahov tak, že je v konečnom dôsledku znevýhodnený a možno aj poškodený.
Zo symptomatológie vyplynulo, že Lucidita vedomia je nenarušená. Autopsychická orientácia (vlastnou
osobou) aj alopsychická (miestom, časom, situáciou) správna. Psychomotorické tempo celkovo mierne

spomalené. Spočiatku prítomná vyššia intrapsychická tenzia (vnútorné napätie), vyvolaná okolnosťami
znaleckého vyšetrovania, ktorá v priebehu rozhovoru ustupuje. Pozornosť postačuje, verbálny prejav
primeraný. Vo vnímaní aktuálne nenachádzam poruchy v zmysle halucinácií alebo iných chorobných
ošiaľov. Nálada celkovo skleslá, ťažšie odkloniteľná. Myslenie koherentné, aktuálne bez jednoznačných
bludných obsahov, obsahovo jednoduchšie. Ako záver uvádza schizoafektívna porucha, depresívny

typ F 25.1, zmiešaná porucha osobnosti - introvertovaná, submisívna, organická s postprocesuálnym
defektom F 61. Psychická porucha súvisiaca s homosexuálnou orientáciou F 66.1. Ako vysvetlenie
uvádzajú, že depresívny typ F 25.1 je v súčasnosti podľa platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb
charakterizovaná ako porucha, u ktorej sú v tej istej fáze ochorenia rovnako výrazné schizofrénne
aj depresívne príznaky. Depresívna nálada je obvykle sprevádzaná charakteristickými depresívnymi

príznakmi alebo odchýlkami v správaní, ako je spomalenie, porucha spánku, strata energie ... . V roku
2000 u B. K., počas hospitalizácie v B. bol dosiahnutý výsledok o intelekte na úrovni priemeru IQ 104,
pričom vo verbálnych subtestoch bolo IQ 120 a v performačných IQ 92. U posudzovaného sa prakticky
od začiatku vyskytovali myšlienky na sebapoškodenie, čo aj zrealizoval v roku 1997 užitím väčšieho
množstva liekov a v novembri 2000 skokom z výšky, pri ktorom utrpel poranenia pohybového aparátu.

Verifikovaná ľahká kortikálna atrofia sivej hmoty - mozgového kortexu - na MRI. Záverom znalecká
organizácia poukazuje na to, že predmetné vyšetrenia vyššie uvedené boli v znaleckom posudku A. K. L.
stým,žetátopoukázalanato,ževčaseuzatvoreniadarovacejzmluvyžalobcaprejehochorobomyseľný
úsudok nebol schopný rozpoznať svoje konanie a ani to aké dôsledky sa s uzatvorením zmluvy spájajú.
Na strane 35 a nasledovných stranách znaleckého posudku popisujú znalci výpisy zo zdravotnej

dokumentácie v znaleckom posudku č. XX/XXXX A. L. a zároveň naviac z dostupnej psychiatrickej
zdravotnej dokumentácie vyberajú ďalšie správy, pričom celkove ich je za rok 2002 dvadsaťjedna.
Najbližšie k podpísaniu darovacej zmluvy bolo kontrolné psychiatrické vyšetrenie zo dňa 27. 06. 2002,
v ktorom sa uvádza, že žalobca nenašiel prácu v Rakúsku, vrátil sa, t. č. ide znova, lebo má pracovnúpríležitosť, nálada premenlivá, občas myšlienky o smrti, halucinácie neboli, spánok je dobrý. Ďalšia
správa - kontrolné psychiatrické vyšetrenie zo dňa 01. 08. 2002 opätovne sa uvádza, že mu nevyšla tá
robota v Rakúsku, bojí sa, že na neho ide zase tá depresia, brigáduje vo firme, kde robí mama, pohodové

je to tam, spáva v noci, nepokoj cíti, nekľud, v napätí po tbl. je.
Na strane 58 posudku sa uvádza, že po preštudovaní a psychopatologickej analýze podkladov
k vypracovaniu znaleckého posudku po komplexnom (všeobecnom a forenznom) psychiatrickom
vyšetrení posudzovaného, po následných odborných úvahách možno konštatovať nasledujúce odborné
všeobecne psychiatrické aj forenzne psychiatrické zistenia, názory a stanoviská. Celkový dosiahnutý

výsledok intelekt úrovni priemeru IQ 104; vo verbálnych subtestoch IQ 120 výrazne lepšie skóre ako
v performačných IQ 92. Rozdiel svedčí o strednej deteriorácii intelektu; najviac postihnutá kvalita
pozornosti a jej rozsah, kvalita vizuálno-percepčnej diskriminácie a organizácie, schopnosť učenia
sa novej úlohe; spomalené psychomotorické tempo, nízka schopnosť koncentrácie; nízka frustračná
tolerancia.
Na strane 62 znalci znaleckej organizácie v zdravotnej dokumentácii posudzovaného za celý rok

2002, ktorú jednak konzekventne, detailne a dopodrobna preštudovali (A. L. cituje vo svojom
znaleckomposudkulenjednokontrolnévyšetreniezpriebehuroku2002,kedyposudzovanýambulantne
psychiatricky bol vyšetrený 24x, pričom len v priebehu jedného vyšetrenia bol stav v rámci sezónnej
depresívnej fáze dekompenzovaný, v jednom prípade sa našla subkompenzácia. Psychotické fenomény
sa v priebehu roku 2002 pri frekventných ambulantných vyšetreniach (posudzovaný bral depotné

neuroleptikum 14 dní, pričom zakaždým i ambulantne psychiatricky bol vyšetrený).
Znalci v priebehu tohto obdobia, kedy došlo k podpisu zmluvy nenašli u posudzovaného takú
psychopatológiu, ktorá by ich oprávňovala tvrdiť, že jeho schopnosť rozpoznať právne následky a
dôsledky tohto právneho úkonu boli vymiznuté; prípadne ich oprávňovala tvrdiť, že toto svoje konanie
nemohol a nevedel ovládať.

Naopak, posudzovaný vedel rozpoznať fakt, že došlo jednak k zastieracej simulovanej zmluve
(darovanie nehnuteľnosti žalovanej); jednak k dissimulovanej ústnej kúpnej zmluve s ústnou dohodou o
finančnom vyrovnaní sa obdarovaných (brata a švagrinej) s darcom (žalobcom). Znalci túto skutočnosť
v tomto posudku uvádzajú pri plnom vedomí svojej nekompetentnosti v hodnotení dôkazov a právnych
otázok, k čomu je oprávnený výlučne súd.

V čase realizácie predmetných právnych úkonov t. j. aj podpísania darovacej zmluvy dňa 15. 07. 2002
sa u posudzovaného jednalo o schizoafektívnu poruchu v remisii, t. j. bez florídnych prejavov či už
schizofrénnych alebo afektívnych. Dňa 15. 07. 2002 sa nejednalo u posudzovaného ani o organickú
poruchu osobnosti, pretože vyšetrenie mozgu v roku 2011 je bez patológie, záznamy v roku 2002
organickú poruchu osobnosti nekonštatujú. V súčasnosti je psychický stav posudzovaného A. B. výdatne

kompenzovaný, pod plnou kontrolou meditácie a ambulantnej liečby. Jeho kognitívne funkcie sú oproti
premorbídnemu stavu predpokladane narušené; nejedná sa o takú mieru narušenosti, ktorá by ho
diskvalifikovala v spôsobilosti na právne úkony; znalci svojim vyšetrením klinicky hodnotia intelektové
a pamäťové funkcie posudzovaného do pásma nadpriemeru; prekvapujúca je šírka a ušľachtilosť
jeho záujmovej sféry; to ale nie je rozhodujúce, nakoľko znalcom prináleží hodnotiť duševný stav

posudzovaného v období leta 2002.
V závere poukazujú na otázku č. 1, že v čase podpisovania darovacej zmluvy 15. 07. 2002 znalci
nenaši takú psychopatológiu v duševnom stave posudzovaného, ktorá by mu bránila rozpoznať svoje
konanie a uvedomovať si akú zmluvu podpisuje a aké sú jej dôsledky. V čase realizácie predmetných
právnych úkonov t. j. aj podpísania darovacej zmluvy sa u posudzovaného jednalo o schizoafektívnu

poruchu v remisii, t. j. bez florídnych prejavov či už schizofrénnych alebo afektívnych. Nejednalo sa u
posudzovaného ani o organickú poruchu osobnosti (MR vyšetrenie mozgu v roku 2011 je bez patológie)
záznamy v roku 2002 organickú poruchu osobnosti nekonštatujú.
Čo sa týka otázky č. 2 znalci poukázali na to, že v odpovedi na otázku č. 1 nenašli takú psychopatológiu
v duševnom stave posudzovaného, ktorá by mu bránila rozpoznať svoje konanie a uvedomovať si akú

zmluvupodpisujeaakésújejdôsledky.Vtomčasebolmenovanýschopnýsamostatnéhoaprimeraného
riešenia problémov bežného života, hľadal si uplatnenie, chodil kvôli tomu aj do zahraničia, študoval,
snažil sa zamestnať (pokiaľ nie úspešne, nemožno to považovať za nespôsobilosť na právne úkony);
získal vodičské oprávnenie.
Čo sa týka otázky č. 3 či bol schopný samostatne si zabezpečiť a uspokojiť svoje základné existenčné

potreby, samostatne hospodáriť z krátkodobého poprípade dlhodobého hľadiska znalci uviedli, že
žalobca nebol v stave dekompenzácie psychickej poruchy, kvôli ktorej sa pravidelne, dôsledne a
korektne liečil. Jeho schopnosť samostatne zabezpečovať a uspokojovať svoje základné existenčné
potreby, samostatne hospodáriť a posúdiť následky právnych úkonov z hľadiska ich vplyvu na zmenuvlastníctva; jeho vzťah k termínom hospodárenia s finančnými prostriedkami, finančné záväzky, prístup
a posudzovanie dlhov neboli narušené žiadnou psychotickou psychopatológiou.
Na otázku či zistený typ duševnej poruchy možno považovať za zdravotný stav, pri ktorom vôbec

nenastáva zlepšenie alebo môžu nastať také chvíľkové okamihy, prípadne dlhšie trvajúce časové
obdobia, kedy si žalobca mohol úplne uvedomovať svoje konanie poukázali na to, že tento trpí duševnou
poruchou, ktorá je liečiteľná, i keď jej vyliečiteľnosť je za súčasného stavu medicíny obecne a psychiatrie
zvlášť sporná. Jedná sa o ochorenie, u ktorého je možná dlhodobá výdatná remisia (neprítomnosť
florídnej -aktívnej - psychopatológie), kedy si postihnutý môže plne uvedomovať svoje konanie, ako to

bolo aj u posudzovaného v čase podpísania zmluvy, na okolnosti ktorej si, keď chce vie úplne dobre a
bezchybne spomenúť.

12. Čo sa týka nových dôkazov, ktoré boli vykonané po zrušení rozsudku, súd vypočul svedkov, ktorých
navrhla strana žalobcu a to rodičov žalobcu, žalovanú, intervenienta na strane žalobcu a zároveň súd
v zmysle § 208 ods. 3 C. s. p. vypočul znalcov a to A. L. ako aj A. H. N. za znaleckú organizáciu M.

N. O. H..

13. Z výsluchu A. H. N., ktorý pracoval na znaleckom posudku vypracovanom znaleckou organizáciou
M. N. O. H. tento opätovne uviedol, že v období uzavretia darovacej zmluvy a vlastne v priebehu
celého roka 2002 žalobca študoval, sociálne primerane fungoval a nenašli u neho takú psychopatológiu,

ktorá by významne podstatne a forenzne spôsobila resp. ovplyvňovala jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti. Teda v čase uzavretia darovacej zmluvy nebola u menovaného prítomná taká
psychopatológia, ktorá by ho robila na tento právny úkon nespôsobilým. Schizoafektívna psychóza je
ochorenie, ktoré prebieha v periodických fázických priebehoch, kedy sa u pacienta vyskytujú depresívne
stavy, vyskytujú sa stavy manické, ale aj stavy v relatívne dobrej remisii, keď je postihnutý schopný dobre

sociálne fungovať a o takéto obdobie išlo práve u posudzovaného.
Na otázku právnej zástupkyne žalobcu či v čase uzatvárania darovacej zmluvy dňa 15. 07. 2002 boli pod
vplyvom duševnej choroby u žalobcu vymiznuté rozpoznávacie alebo spoznávacie schopnosti uviedol,
že v dokumentácii, ktorú mali k dispozícii nenašli v čase uzatvorenia zmluvy takú psychopatológiu, ktorá
by, hoci i malým spôsobom ovplyvnila rozpoznávacie a ovládacie schopnosti posudzovaného. Opätovne

zopakoval, že ochorenie bolo v remisii a jeho sociálne fungovanie bolo primerané.
Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, kde poukazovala konkrétne na vyšetrenia 27. 06. 2002, 01.
08. 2002 a 07. 08. 2002, kde žalovaný uvádzal rôzne pocity svojho stavu znalec uviedol, že: „nejedná
sa o psychotické symptómy, ešte raz zdôrazňujem, že posudzovaný v tom čase primerane sociálne
fungoval a jeho monológiu u ambulantného psychiatra mohli predstavovať určité charakteristiky jeho

vnímania, reality a prežívania okolitého sveta, ale nejednalo sa o psychotické, teda duševné chorobné
takéto fenomény, ale len o fenómeny psychopatologické, ktoré z hľadiska forenzného majú v podstate
malý význam. My sme dokumentáciu z roku 2002 veľmi podrobne a do detailov preštudovali a skutočne,
keď sme ju posúdili komplexne ako dvaja znalci aj po porade znalcov sme dospeli k záveru, že v čase
uzatvorenia zmluvy a nejednalo o takú psychopatológiu, ktorá by podstatne, teda forenzne významne

ovplyvnila rozpoznávacie a ovládacie schopnosti posudzovaného“.
Čo sa týka otázky, že do akej miery sa vychádza pri lekárskom vyšetrení zo subjektívnych pocitov
žalobcu znalec uviedol, že pokiaľ aj psychiater robí záznamy ani on sám ich nemohol považovať
zjavne za psychopatologické, z ktorej tento fenomén nepsychoticky, zdôrazňujem neflorídny, teda
kvitnúci pre príslušnú diagnózu by bol pre pacienta rizikový, lebo keby bol býval rizikový tak by bol

býval iným spôsobom celú záležitosť riešil najmä spôsobom hospitalizácie. Ja sa nemôžem vžívať
do subjektívneho prežívania pacienta pred dvadsiatimi rokmi. My sme ho vyšetrovali, ak sa nemýlim
prvýkrát v roku 2019 a v tom čase tam určitá psychopatológia samozrejme prítomná bola, ale aj túto
psychopatológiu sme vyhodnotili nie ako závažný postprocesuálny defekt, ale ako psychopatológiu
vyplývajúcu zo psychotického ochorenia, ktorá nemá progredujúci charakter, ale má charakter fázický.

Opätovne poukázal, že na tomto znaleckom posudku teda pracovalo viac znalcov, resp. že k jeho
záverom došlo viac znalcov a my sme sa jednoznačne zhodli na tom, že v čase roku 2002, kedy môžeme
vychádzať len zo správ, ktoré nám boli predložené u pána žalobcu alebo skúmanej osoby žiadnym
spôsobom, pričom nie je to na 100%, ale skoro rovnajúcej sa istote sme nemohli dospieť k záveru, že
by mohol byť nejakým spôsobom on obmedzený na svojich právach, resp. na právnych úkonoch. Jeho

spôsobilosť na právne úkony v čase uzatvárania zmluvy nebola dotknutá. Remisiu pána žalobcu sme
odvodzovali len z tých správ, ktoré sme mali my v čase tohto posudzovania a teda bolo to 17 rokov
po samotnom akte, teda uzatvorení predmetnej zmluvy. Zmysel organických zmien v mozgu, toto má
význam len vtedy, ak je tu daná progresia.Čo sa týka poukázania na zistenie A. L. poukazujeme na to, že ona poukázala na jedno vyšetrenie, keď
bol pán žalobca dekompenzovaný, na ostatné nie. Teda my nieže by sme chceli nejakým spôsobom
spochybňovať jej prácu, len sme poukázali na to z čoho ona vychádzala.

Vo veci vyjadrenia sa znalkyne A. K. L. súd zistil, že znalkyni ani zo strany právnej zástupkyne žalobcu
a žalovaného nebola položená žiadna otázka, ktorá by priamo mala súdu objasniť tie skutočnosti, ktoré
sú dôležité pre posúdenie či žalovaný v čase podpisovania darovacej zmluvy vedel rozpoznať následky
svojho konania, či vedel čo znamená takéto konanie, či si uvedomoval akú zmluvu podpisuje, alebo nie.
Vzhľadom na tieto skutočnosti teda súd čo sa týka vyjadrenia znalkyne A. L. na tieto nebude poukazovať,

keďže nemajú priamy vplyv na rozhodnutie súdu.

14. Súd z vyjadrenia H. B. (matky žalobcu) na pojednávaní konanom dňa 30. 03. 2022 zistil, že podľa
nej má byť vlastníkom nehnuteľnosti jej syn A., pričom keby nebolo potrebné vybavovať úver, tak by
k darovaniu tejto nehnuteľnosti neprišlo. V čase, keď došlo k prevodu nehnuteľnosti v roku 2000 na
jej synov uviedla, že jej syn A. so žalovanou bývali u nich, pričom sa vzali 17. 10. 1997 a potom sa

im narodila vnučka, u nich bývali do roku 2003. Bývali v rodinnom dome v suteréne, tento sa prerobil
na bývanie. Neskôr sa teda presťahovali do tohto domu a na prerábku sa zobral úver. Čo sa týka
darovacej zmluvy a z akých dôvodov sa táto uzatvorila svedkyňa uviedla, že nakoľko bolo potrebné
prerobiť tento dom musel sa zobrať úver, aj keď jej manžel s týmto nesúhlasil. Tento úver sa začal
vybavovať v banke a zistilo sa, že keďže žalovaná nie je vlastníčkou tohto domu tak povedali, že ak

chcú, aby im bol poskytnutý úver tak musí byť spoluvlastníčkou aj ona. Na základe tohto jej syn A. teda
previedol žalovanej svoju polovicu domu a zobral sa úver. Potom sa dohodlo, myslím že to bolo aj na
nejakom papieri, avšak nie na darovacej zmluve, že brat A. aj so svojou manželkou zaplatia A. polovicu
nehnuteľnosti. Jedna splátka asi 10.000,- Sk bola aj uhradená. Darovaciu zmluvu napísal jej manžel.
Na otázku či žalobca sa domáhal zaplatenia kúpnej ceny alebo vrátenia daru uviedla, že domáha sa

viackrát, avšak bola mu zaplatená len suma 10.000,- Sk, keď išiel pracovať do Rakúska a čo sa týka
vrátenia nehnuteľnosti tak vie, že po rozvode syna A. so žalovanou písal, aby mu túto nehnuteľnosť
vrátila, pričom túto žiadosť napísal je manžel. H. A. sa učil dobre, chodieval do S. I. L. T., pričom prvýkrát
sa u neho začali také horšie stavy prejavovať v treťom ročníku gymnázia, potom šiel aj na vysokú školu,
v roku 2000 sa pokúsil o samovraždu. Bol najprv v nemocnici v Q. a potom vo O.. Potom aj študoval ešte

na tej škole, avšak vo štvrtom ročníku už prerušil štúdium a k tomuto sa nevrátil. Už počas gymnázia sa
jeho stav zhoršoval, čo teda vyústilo v roku 2000, v tom novembri, keď skočil z mosta, aj tie roky potom
boli veľmi zlé, aj rok 2002 keď došlo k podpisu zmluvy. Aj v súčasnosti chodí syn pracovať, robí také
jednoduchšie práce, nemôže však pracovať plnohodnotne, nejakých osem alebo osem a pol hodiny.
Na otázku či v roku 2002 mal jej syn nejaké zamestnanie uviedla, že tento nikde nepracoval, snažil sa

nájsť robotu aj v Rakúsku, nevie presne koľko to bolo.
Na otázku či v Rakúsku 2002 robil v nejakých službách svedkyňa uviedla, že si to nepamätá, že nevie
že by tam robil.
Na otázku, že kto konkrétne prišiel s tým návrhom, aby žalobca žalovanej previedol svoj spoluvlastnícky
podiel svedkyňa uviedla, že ona nevie ako to bolo, ani kto to konkrétne navrhoval. Myslí si, že to

nenavrhol jej syn A., ale skôr jej manžel so synom A..

15. Súd z výsluchu svedka A. B. (otca žalobcu) zistil, že predmetná darovacia zmluva mala byť
uzatvorená z dôvodu, že bolo potrebné si zobrať úver na tento dom a preto, aby im úver dali sa urobila
darovacia zmluva. Bolo však dohodnuté, že tento podiel prevedie jeho syn A., musí sa splatiť približne

suma 112.000,- Sk, čo bola približne polovica hodnoty domu, ktorý ohodnotil pán A. asi na 225.000,- Sk.
Toto malo byť napísané aj na nejakom papieri, ale tento sa stratil. On bol proti tomu, aby sa previedla
polovica tejto nehnuteľnosti a aby sa vôbec bral nejaký úver, ale keďže sa už zobral a manželka ho na to
prehovorila tak sa to malo urobiť týmto spôsobom. Tú darovaciu zmluvu robil svedok. Jeho synovi A. bola
aj vyplatená suma 10.000,- Sk, keď išiel pracovať do Rakúska. Má za to, že bola uznaná tá skutočnosť,

že majú byť zaplatené všetky peniaze. Vo veci psychického stavu jeho syna v čase, keď sa podpisovala
predmetná darovacia zmluva uviedol, že on mal rôzne psychické stavy. Mal stav, že sa mal veľmi dobre,
bol v takej eufórii, vtedy aj požičiaval peniaze atď., ale mal aj veľmi zlé psychické stavy, vtedy bol nulový,
naozaj nič nechcel. Na otázku komu on predložil návrh darovacej zmluvy, ktorú vypracoval uviedol, že
predložil ju A., A. a E.. Na otázku či predložil v rámci zmluvy aj niečo iné uviedol, že nevie či aj niečo

iné tam bolo, ale darovaciu zmluvu vie, že predložil. Na otázku viete povedať kedy ste vypracovali tú
listinu, o ktorej ste tvrdili, že bola podpísaná, že synovi sa má zaplatiť asi suma 112.000,- Sk za podiel
na tom dome svedok uviedol, že táto bola súčasne vypracovaná aj s darovacou zmluvou a takto sa mala
aj podpisovať, lebo ináč by to nemalo zmysel. Taktiež si nespomínal či boli overované aj na tej listine,ktorá sa stratila, podpisy. Na otázku či si hľadal v roku 2002 žalobca prácu svedok uviedol, že si hľadal
prácu, avšak nevie či v roku 2000, 2001 alebo 2002, pretože boli obdobia, keď raz bol hore, raz dole,
robotu si hľadal. Vie, že robil v F., ale iba brigádnicky.

16. Súd z výsluchu A. B. (brata žalobcu, v súčasnosti intervenienta na strane žalobcu) zistil, že oni
si chceli v roku 2002 zobrať pôžičku v H. H. a pri zisťovaní podmienok im povedali, že je potrebné,
aby predmetnú nehnuteľnosť mali vo vlastníctve on a jeho vtedy manželka, žalovaná. Na základe tohto
potom hovorili bratovi, aby on previedol polovicu domu na manželku a bol spísaný papier, kde sa určilo,

že bratovi bude zaplatená polovica z hodnoty tohto domu. Mala to byť suma 112.000,- Sk. Zaplatila sa
však iba jediná splátka, neviem či v roku 2002 alebo 2003. To, že toto bolo zaplatené podpisoval, on,
jeho brat a manželka, nevie či tam bol ešte niekto iný, tento papier sa stratil. Podľa neho brat nemal
úsudok ani vôľu, aby podpísal takúto zmluvu, avšak oni potrebovali rýchlo konať a on to preto podpísal.
Viem, že mal psychické problémy, pričom on bol výborný žiak, dobre sa učil, bol jeden z najlepších
v škole, avšak bohužiaľ v roku 2000 chcel spáchať samovraždu. V tomto období mal viacmenej zlé časy,

avšak potom niekedy sa mu to aj zlepšovalo. Na otázku kedy bola podpisovaná tá dohoda, že zaplatia
bratovi za predmetnú nehnuteľnosť uviedol, že nevie či to bolo v čase podpisovania darovacej zmluvy
alebo o pár dní neskôr.

17. Právna zástupkyňa žalobcu vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli prezentované v rámci výsluchu

znalkyne A. K. L. a A. H. N., ktorý vypovedal za M. N. O. H. navrhla, aby súd dal vypracovať ďalší
znalecký posudok prostredníctvom ústavu.

18. Súd na základe uznesenia č. k. 8C/113/2016-609 zo dňa 05. 06. 2023 nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia z odvetvia psychiatria a za znalca ustanovil znaleckú

organizáciu U. R. O. F. s. r. o. Úlohou predmetnej znaleckej organizácie bolo, aby po oboznámení sa
s celým spisovým materiálom tunajšieho súdu v rámci tohto konania, vychádzajúc z lekárskych správ
zaznamenaných v období, keď došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, najmä s prihliadnutím na určený
typ duševnej poruchy u žalobcu, či mohol resp. nemohol vedieť žalobca rozpoznať svoje konanie, to
znamená či si uvedomoval akú zmluvu podpisujú a aké sú jej dôsledky.

V bode 3. či je možné z predloženej zdravotnej dokumentácie bez pochybností určiť, že žalobca v čase
podpisu darovacej zmluvy konal v stave tzv. svetlého okamihu bez vplyvu duševnej poruchy, ďalej podľa
bodu 4. či schopnosti žalobcu, prípadne rozumové alebo vôľové boli u neho pod vplyvom duševnej
choroby narušené alebo nie a či a ako sa prejavila takáto porucha pri predmetnom právnom úkone.
Znalecká organizácia U. R. vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX s tým, že v rámci vyjadrenia

na jednotlivé otázky, kde posudzovala v rámci všetkých dôkazov, ktoré vyšli najavo v rámci tohto
konania ako aj dôkazov zistených vlastným skúmaním na strane 31 v rámci súhrnu a forenzne
psychiatrického rozboru uviedli nasledovné: aktuálne forenzné posúdenie sa týka iba právneho úkonu,
ktorý bol posudzovaný ku dňu 15. 07. 2002. Vyhodnotením dostupnej dokumentácie uvedenej v spise
a vyšetrením posudzovaného je možné konštatovať, že A. B. trpí psychickou poruchou: schizoafektívna

porucha. V odstavci 4. poukázali na to, že schizoafektívna porucha je porucha, kde sa môžu striedať
rôzne obdobia, teda dobré aj zlé, teda závažné poruchy myslenia, vnímania, nálady, psychomotoriky,
pozornosti a ďalších ide o tzv. dekompenzáciu ochorenia, keď je toto obdobie zlé, resp. o tzv. remisiu,
ktorá nastáva pri efektívnej liečbe a dobrej spolupráci pacienta, kedy teda ide o obdobia neprítomnosti
psychotických prejavov. V čase remisie schizoafektívnej poruchy nie sú psychické funkcie patologicky

ovplyvnené a teda schopnosť porozumieť okolnostiam a súvislostiam podpisu darovacej zmluvy nie je
touto poruchou negatívne ovplyvnená.
Vyhodnotením dostupnej dokumentácie, relevantných nálezov z kontrolných ambulantných
psychiatrických vyšetrení v roku 2002 a aktuálnym posúdením spôsobu ako posudzované dané obdobie
bolo opisované došli k záverom, že schizoafektívna porucha bola v čase podpisu darovacej zmluvy

v remisii, neboli prítomné také prejavy schizoafektívne poruchy, ktoré by ovplyvňovali schopnosť
porozumieť úkonu darovacej zmluvy, jeho kontextu a jeho následkov. Teda neboli v čase podpisu
darovacej zmluvy prítomné psychotické prejavy, čiže závažné chorobné zmeny vnímania, myslenia,
nálady, pozornosti a ostatných psychických funkcií.
V čase podpisu neboli z forenzného hľadiska prítomné zmeny psychického stavu, ktoré by znižovali

spôsobilosť na právne úkony.
V rámci záveru na strane 33 predmetného znaleckého posudku na otázku č. 1 uviedli, že v období
podpisu darovacej zmluvy (t. j. okolo 15. 07. 2002) mohol posudzovaný rozpoznať svoje konanie, čižejeho schopnosť uvedomiť si akú zmluvu podpisujú a aké sú jej následky neboli ovplyvnené duševnou
poruchou, ktorou v tom čase aj v súčasnosti trpí.
Na otázku č. 2 uviedli, že posudzovaný trpí schizoafektívnou poruchou, pri ktorej v stave kompenzácie

poruchy, teda v stave remisie (môže trvať rôzne dlho – týždne, mesiace aj roky) je plne schopný
uvedomovať si svoje konanie.
Na otázku č. 4 či v čase podpisu zmluvy konal žalobca pod vplyvom duševnej choroby, resp.
poruchy, ktorá jeho rozumové prípadne vôľové schopnosti boli u neho pod vplyvom tejto duševnej
choroby, resp. poruchy narušené a ako sa duševná choroba resp. porucha prejavila pri tomto úkone

znalecká organizácia uviedla, že: z forenzného hľadiska v čase podpisu darovacej zmluvy neboli
rozumové a vôľové schopnosti posudzovaného ovplyvnené duševnou poruchou, porucha bola v stave
kompenzácie stavu, teda v remisii.
Na otázku č. 5 v podstate bolo uvedené, že žalobca vedel posúdiť následky právnych úkonov z hľadiska
ich vplyvu na zmenu vlastníctva a jeho vzťah k termínom hospodárenia s finančnými prostriedkami,
finančný záväzok, resp. z dlhodobého a krátkodobého hľadiska.

Na otázku č. 6 uviedli, že duševné ochorenia posudzovaného v relevantnom období v roku 2002
bolo v stave kompenzácie príznakov, teda neboli prítomné závažné zmeny psychických funkcií
(myslenia,vnímania,pamäti,pozornosti,nálady,psychomotorikyaďalších),ktorébyforenznevýznamne
ovplyvňovali jeho konanie. Ochorenie schizoafektívna porucha – bolo v roku 2002 v stave remisie, v tom
čase nebol prítomný forenzne významný patologický vplyv na osobnosť a správanie a jeho schopnosť

vnímať realitu. Vzťah k realite, jeho schopnosť vnímať a chápať zmysel svojho konania, posúdiť jeho
následky ako aj schopnosť toto konanie ovládať vôľou nebolo patologicky ovplyvnené.

19. Súd vyjadrenia žalobcu zistil, že on polovicu predmetnej nehnuteľnosti má darovanú od rodičov s
tým, že keď sa jeho brat oženil aj s pani E. tak tam oni mali ísť bývať. Potom on daroval túto svoju

polovicu žalovanej s tým, že bola tichá dohoda, že sa mu toto bude nejakým spôsobom neskôr splácať.
Bolo to niekedy v roku 2003, keď išiel do Rakúska mu bola zaplatená suma 10.000,- Sk. V súčasnosti
je to tak, že žalovaná s bratom nežije, ale jemu sa za darovanie nič nevyplatilo. Mala sa mu vyplatiť
polovica z tých 250.000,- Sk, pretože celý dom bol ohodnotený na takúto sumu.

20. Súd z písomných a ústnych vyjadrení právnej zástupkyne žalobcu v rámci prvého rozhodovania
okresného súdu zistil, že darovacia zmluva bola uzatvorená na podnet otca žalobcu, ktorý dal
vypracovať aj návrh zmluvy a dôvodom prevodu vlastníctva časti nehnuteľnosti žalovanému bola tá
okolnosť, že žalovaná s manželom uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere, predmetom ktorej bolo
aj poskytnutie finančných prostriedkov. Žalobca v čase podpisu darovacej zmluvy 15. 07. 2002 trpel

duševnou poruchou tzv. schizoafektívnou poruchou, depresívny typ. O tejto poruche v čase podpisu
zmluvy mala vedomosť aj žalovaná. Taktiež je nepochybné, že žalobca trpí aj v súčasnosti duševnou
poruchou. Poukazuje na závery znaleckého dokazovania (týkalo sa to ešte len znaleckého dokazovania
vypracovaného A. K. L.) s tým, že z tohto vyplýva, že jej mandant trpel takou duševnou poruchou, kedy si
neuvedomoval dôsledky svojho konania a ide o neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Taktiež poukazuje,

že na rekonštrukciu predmetného domu sa vybavoval hypotekárny úver a aj za účelom tejto skutočnosti
bolo potrebné, aby polovica rodinného domu bola prepísaná na žalovanú. Takéto konanie považujú za
konanie v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na
§ 37 ods. 1 a § 39 je takýto právny úkon neplatný.
V písomnom vyjadrení k znaleckému posudku vypracovaného znaleckou organizáciou poukázala na to,

že je potrebné doplniť znalecké dokazovanie o vyjadrenie znalcov, čo bolo podkladom na vyslovenie
záverov o prechodnom zlepšení zdravotného stavu žalobcu a to vo vzťahu k odpovedi na otázku
č. 1. Vo veci odpovede na otázku č. 2 navrhla doplniť dokazovanie a to o vzťah medzi tým, že si
žalobca urobil vodičský preukaz a jeho schopnosťou posúdiť následky právneho úkonu uzatvorenia
darovacej zmluvy. K záverom odpovedi č. 3 mali znalci bližšie vysvetliť záver schopnosti žalobcu

samostatne zabezpečovať a uspokojovať svoje existenčné potreby, zároveň, aby bližšie vysvetlili tú
skutočnosť, že u žalobcu nezistili prítomnosť duševnej choroby tzv. zmiešanej poruchy osobnosti -
introvertná, submisívna, organická s postproceduálnym defektom ako aj stav po opakovaných pokusoch
o samovraždu, ktorý je v závere znaleckého posudku A. K. L.. Taktiež tu poukazuje na bližšie vysvetlenie
znaleckého záveru vo vzťahu k výsledkom magnetickej rezonancie, avšak je to až z roku 2010 a 2011.

V záverečnej reči poukázala na to, že podľa nej obsah a závery znaleckého posudku A. L. sú správne,
táto uviedla klasifikovanú diagnózu podľa medzinárodnej stupnice a venovala sa aj definícii a objasneniu
takejto diagnózy. Znalecký posudok organizácie M. N. O. nebol kontrolným znaleckým posudkom a
napriek tomu si znalci dovolili uviesť nepresnosti tohto znaleckého posudku, ktorý vypracovala A. L..V rámci tohto znaleckého posudku bol žalobca veľmi obšírne vypočúvaný, pričom takéto vypočúvanie
nemá nahradzovať vyjadrenia v rámci súdneho konania. Taktiež nie je zrejmé akým spôsobom sa znalci
vysporiadali s organickou poruchou osobnosti žalobcu a s tým, aké má toto ochorenie vplyv na jeho

schopnosť vypovedať ku skutočnostiam prítomným v roku 2002. Diagnózu organickej poruchy vypustili a
to aj napriek tomu, že táto sa od roku 2010 až do roku 2019 nachádzala v zdravotnom zázname žalobcu.
Zároveň však poukázala na to, že súd sa nemal zaoberať len skúmaním duševného stavu, ale aj toho
či právny úkon bol v súlade s dobrými mravmi vzhľadom na psychické ochorenie žalobcu.

21. Z písomných a ústnych vyjadrení právnej zástupkyne žalovanej súd zistil v rámci prvého
rozhodovania okresného súdu, že sa nestotožňujú s názorom, že previesť spoluvlastnícky podiel
bezodplatne na žalovanú žalobcom nevyjadrovalo jeho vôľu. Toto tvrdenie je vykonštruované len z
dôvodu iného prebiehajúceho súdneho konania a to v rámci vysporiadania majetku medzi žalovanou a
A. B. - bývalým manželom žalovanej vedenej na Okresnom súde Zvolen č. k. 17C/126/2013. Žalovaná
nepopiera, že by nevedela o duševnej poruche žalobcu, avšak v čase uzatvorenia darovacej zmluvy

tento bol plne spôsobilý na právne úkony, túto ju nemal ani len obmedzenú. Žalobca a žalovaná
sa pravidelne kontaktovali, takže mala možnosť poznať jeho zdravotný stav a podľa nej žalobca bol
schopný rozpoznať svoje konanie a dobre vedel, že podpisuje darovaciu zmluvu, ktorou jej prevádza
spoluvlastnícky podiel. Žalobca sa od uzatvorenia darovacej zmluvy v roku 2002 ani jedenkrát nezmienil
o tom, že túto považuje za neplatnú a že by nebola u neho vôľa previesť predmetnú nehnuteľnosť

na žalovanú. Počas celého obdobia žalobca žiadnym spôsobom toto nenapádal a až keď došlo k
súdnemu sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola podaná táto žaloba. Bývalý
manželžalovanejmalsnahuovyporiadaniepredmetnýchnehnuteľností,avšaknakoľkojehonávrhnebol
akceptovaný a nedošlo k dohode bola podaná táto žaloba.
Čo sa týka poukázania, že žalobca previedol svoj podiel na žalovanú za účelom rekonštrukcie bývania

v tomto dome, toto nie je pravda, ale dôvodom bolo to, že žalovaná s manželom uvažovali o
samostatnom bývaní, pričom jedna z možností bola aj to, že si zrekonštruujú rodinný dom. Keďže si
spoločne ako manželia čerpali úver na tento dom rodičia žalobcu im obom navrhli, aby na základe
darovania nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam aj žalovaná, preto nadobudnutím
vlastníctvaknehnuteľnostisiobajamanželiavyriešiliotázkubývania,pričomtútonehnuteľnosťpostupne

zveľaďovali, jednak spoločnou prácou a aj väčšími investíciami do rodinného domu, ktoré financovali
prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý je aj predmetom vyporadania BSM. Poukazujú aj na
rôzne interpretácie tak žalobcu ako aj jeho brata a to aj v konaní 17C/126/2013, v ktorom sa uvádza,
že darovacia zmluva nevyjadruje vôľu darcu previesť spoluvlastnícky podiel bezodplatne, ale iba
za odplatu, pričom je potom zrejmé, že vôľa žalobcu v čase uzavretia darovacej zmluvy preniesť

spoluvlastnícky podiel bola daná, v tomto prípade však iba za odplatu, čo teda nesvedčí o neschopnosti
rozpoznať svoje konanie. Rôzne vyjadrenia nasvedčujú tomu, že žalobca sa iba prispôsobuje svojim
príbuzným a koná podľa ich pokynov, aby tak mohol pomôcť svojmu bratovi, ktorý je v spore o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tá skutočnosť, že žalobca mohol v čase podpísania
predmetnej zmluvy trpieť duševnou poruchou tzv. schizoafektívnou, depresívny typ, toto tvrdenie ešte

nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, pretože žalobca si bol vedomý toho, čo podpisuje a dokonca
bol aj zo strany svojich blízkych usmerňovaný. Žalobca tiež nepreukázal naliehavý právny záujem na
určenie neplatnosti darovacej zmluvy.
Vo veci vyjadrenia k znaleckému posudku urobeného znaleckým ústavom poukázala na to, že znalci A.
H. N. a A. K. U. objektívne posúdili psychický stav a to na rozdiel od predchádzajúcej znalkyne, kedy

sa podrobne zaoberali zdravotnou dokumentáciou za celý rok 2002. Podľa záverov tohto posudku si
žalobca v čase podpísania darovacej zmluvy 15. 07. 2002 plne uvedomoval akú zmluvu podpisuje a
aké sú jej dôsledky. Znalkyňa A. L. cituje vo svojom znaleckom posudku len jedno kontrolné vyšetrenie
v priebehu roku 2002 a to aj napriek tomu, že žalobca v roku 2002 absolvoval kontrolné vyšetrenia až
dvadsaťštyrikrát. Takýto postup svedčí o jej neobjektívnosti a tendenčnosti.

V záverečnej reči poukázala na to, že z aplikačnej súdnej praxe je dané, že pokiaľ sa v sporovom konaní
rieši otázka neplatnosti právneho úkonu ide o otázku odbornú a v tomto smere nie je kompetentný
ani súd a ani účastníci alebo strany sporu nie sú schopní odborne posúdiť zdravotný stav konkrétne
psychický stav žalobcu. Preto bolo potrebné predovšetkým riešiť odborné posúdenie psychického
stavu žalobcu. Súd teda správne nariadil znalecké dokazovanie, pretože prvý znalecký posudok oni

považovali za objektívny, tendenčný a preto bol vyhotovený znalecký posudok ústavom. V rámci tohto
znaleckého posudku, už len upriamením sa na rok 2002 bolo preukázané, že znalkyňa A. L. ako prvá
znalkyňa sa zamerala len na jedno zdravotné vyšetrenie, ktoré absolvoval žalobca a to na rozdiel od
znaleckej organizácie, ktorá konštatovala, že žalobca v uvedenom období absolvoval až 24x vyšetrenieu psychiatra. To, čo predkladala na dnešnom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu, ide o výpis
zo zdravotnej dokumentácie z roku 2015, tento nie je relevantný. Má vedomosť aj o tom, že žalobca
a celá jeho blízka rodina má dobré rodinné vzťahy s pánom doktorom J., čiže akýkoľvek zdravotný

záznam v tomto konaní môže byť považovaný na neobjektívny. Znaleckou organizáciou bolo dostatočne
posúdené, že v čase podpisu si bol žalobca plne vedomý a vedel rozpoznať následky svojho konania.
Žalobkyňa poznala žalobcu, stretávali sa a vedela aké je jeho konanie. Avšak ani pani A. L. vo svojom
posudku nepoukázala na také lekárske správy, z ktorých by vyplývalo, že by žalobca nevedel posúdiť
následky svojho konania. Žalobca má skôr také psychické choroby resp. stavy, ktoré boli samovražedné,

avšak nebol tu nejaký náznak, že by nevedel rozpoznať následky svojho konania. Žalobca si vedel
zabezpečovať svoje bežné existenčné potreby, pretože aj na tomto pojednávaní alebo predchádzajúcom
sme konštatovali, že v čase uzavretia darovacej zmluvy študoval na vysokej škole, absolvoval vodičský
kurz a preto nie je možné, že ak by mal takú vážnu poruchu mohol by toto absolvovať. Ďalej poukazuje
aj na rôzne jednotlivé vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu v sporoch, avšak nakoľko toto nie jej
podstatné pre rozhodnutie súd už bližšie na toto nebude poukazovať. Čo sa týka poukazovania na

to, že darovanie bolo aj vôľou otca tak tu konštatuje, že žalovaná s jej bývalým manželom bývali v
rodinnomdomeaceláširšiarodinamalazáujemnatom,abyžalovanánadobudlaspoluvlastníckypodiel,
pričom otec bol iniciátor, zabezpečil aj vyhotovenie darovacej zmluvy. Aj keď otec chcel, aby bol uvedený
spoluvlastnícky podiel prevedený neznamená to, že tu nebola daná vôľa žalobcu, pretože tento veľmi
dobre vedel čo podpisoval.

22. Právna zástupkyňa žalobcu a intervienta na strane žalobcu v záverečnej reči na pojednávaní
konanom dňa 30. 04. 2024 uviedla, že sa jedná o rozsiahlu vec, ktorá sa začala vlastne podaním žaloby
na súde už v r. 2015, chcela by som k svojej záverečnej reči pristúpiť neštandardným spôsobom, a to
tým, že síce trváme na žalobnom návrhu s tým, že navrhujeme tak, ako sme žiadali, určiť vlastnícke

právo žalobcu k spornej nehnuteľnosti, ktorej je v súčasnosti podielovou spoluvlastníčkou žalovaná,
ale súčasne vzhľadom na situáciu, že žalovaný bol, je duševne chorý a táto duševná porucha uňho je
prítomná a pomerne rozsiahlo a konkrétne dokumentovaná v roku 1996, pristúpim teda ja k záverečnej
reči prioritne k vyhodnoteniu a vyjadreniu k dôkazom, ktoré sa týkali skúmania zdravotného stavu,
psychickejporuchyžalobcuavplyvutejtoduševnejporuchynaplatnosťdarovacejzmluvy,ktorejplatnosť

sme vlastne v rámci podanej žaloby namietali a na základe toho sme žiadali teda určiť vlastnícke právo,
spoluvlastnícky podiel žalobcu k spornej nehnuteľnosti. Už vzhľadom na teda tú rozsiahlu dokumentáciu
a prítomnosť duševného ochorenia môjho klienta v čase podpisu darovanej zmluvy dňa 15.07.2002
sa v podstate na začiatku prejednávania tejto danej veci na súde pristúpilo k vyhotoveniu ZP znalcom
z odboru psychiatria a zdravotníctvo a farmácia A. L., ktorá ešte v r. 2018 vyhotovila ZP pod č. 70.

Neboli teda, ako som uviedla, okrem výpovede a zdravotnej dokumentácie žalobcu v spise produkované
žiadne ďalšie dôkazy v zmysle skutkových tvrdení a nejakých právnych dôkazov. V tejto súvislosti
chcem porovnať závery ZP A. L. a závery ZP, ktorý mal byť vyhotovený ako kontrolným alebo revízny
ZP a bol vypracovaný znaleckou organizáciou U. R. pod číslom 24 v roku 2023. Tieto 2 posudky
hodnotím a vyjadrujem sa k nim v tomto bode na tomto mieste vzájomnej súvislosti preto, pretože

tieto ZP obsahujú zhodné otázky, teda zhodné zadania znalca, pričom však chcem poukázať na to,
že boli produkované týmito znalcami znaleckých posudkov rozporné závery. Relevantné otázky bola
otázka číslo 3 znalkyne L., či žalobca v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 15.07.2002 konal pod
vplyvom duševnej choroby, resp. poruchy a ktoré jeho schopnosti rozumové, prípadne vôľové boli od
neho vplyvom tejto duševnej choroby, resp. poruchy narušené a ako sa táto duševná choroba, resp.

porucha prejavila pri tomto právnom úkone. Túto otázku zodpovedala znalkyňa vyčerpávajúco s tým, že
primárne určila, že tak rozumový aj vôľový prejav žalobcu pri manifestovaní pri tejto darovacej zmluve
pri tomto právnom úkone bol významne dotknutý vplyvom psychickej poruchy s tým, že ešte v časti
3 uviedla, že v tejto odpovedi nad rámec tejto otázky znalkyňa uvádza, že duševná porucha žalobcu
navyše nasadá na jeho štruktúru osobnosti, čiže v tejto otázke zodpovedala ešte aj nad rámec kladenej

otázkyavenovalasaosobnostnýmcharakteristikámavzájomnéhovzťahuosobnostiaduševnejporuchy
žalobcu. Otázku identickú, ale pod číslom 4 ZP organizácie U. R. zodpovedala opačne, a teda rozporne,
z hľadiska v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 15.07.2002 neboli rozumové a vôľové schopnosti
posudzovaného ovplyvnené duševnou poruchou, porucha bola v stave kompenzácie, teda v remisie.
Toto svoje stanovisko aj napriek tomu, že uvedený ZP bol už produkovaný ako v podstate kontrolný

arevízny,žiadnymspôsobomnekonfrontovali,tedasozáverompaniznalkyneL.anineuviedlinazáklade
čoho dospeli k inému záveru, ani neuviedli v čom videli teda, teda toto tento svoj záver vzhľadom na ten
predchádzajúciposudoknejakýmspôsobomneodôvodnili,ajkeďprodukovaliužzáveryZPajnazáklade
rozsiahleho dokazovania, ktoré spočívalo jednak vo výpovediach G. H. B., G. B. A. staršieho, ako ajsvedka A. B. a môjho klienta. Ďalej identickou otázkou v obidvoch ZP bola ďalšia otázka smerovaná
k tomu, či bol žalobca v období, ktoré bezprostredne predchádzalo uzatvoreniu darovacej zmluvy zo dňa
15.07. a v čase uzatvorenia tohto právneho úkonu schopný samostatne zabezpečiť a uspokojiť svoje

základné existenčné potreby, či bol schopný samostatne hospodáriť z hľadiska krátkodobého, prípadne
dlhodobého, vedel posúdiť následky právnych úkonov z hľadiska ich vplyvu na zmenu vlastníctva a jeho
vzťah k termínom: hospodárenie s finančnými prostriedkami, finančný záväzok, resp. dlh z dlhodobého,
krátkodobého hľadiska. Opäť znalkyňa túto otázku podrobne vysvetľuje a tvrdí, že vzhľadom na to,
že môj klient má za sebou 2. závažný samovražedný pokus, nepriaznivý zdravotný stav, poruchy

opakované hospitalizácie na psychiatrických oddeleniach po samovražednom pokuse, vychádza teda
z toho, že žil v spoločnej domácnosti s rodičmi, študoval, nepracoval, dá sa teda predpokladať, že
nebol nútený samostatne zabezpečovať svoje základné existenčné potreby, samostatne hospodáriť,
nedokázal posúdiť následky právnych úkonov z hľadiska ich vplyvu na zmenu vlastníctva, jeho vzťah
k termínom: hospodárenie s finančnými prostriedkami, finančný záväzok, resp. dlh z dlhodobého a
krátkodobého hľadiska nebol teda dostatočne sociálne zručný a finančne gramotný. Ku konaniu nad

rámec otázky uvádza: Bol s najväčšou pravdepodobnosťou motivovaný blízkymi, ktorí využili jeho
podrobivosť, ľahkú ovplyvniteľnosť a nepraktickosť v záujme jeho brata s prihliadnutím na jeho povahu,
ale aj závažnú psychickú poruchu. Posudzovaný si v súčasnej dobe uvedomuje, že podpisom darovacej
zmluvy bol aj v dôsledku neskoršieho vývinu okolností poškodený hlavne on sám. Teda otázka č. 5
bola opäť organizáciou U. R.: Bol žalobca v období, ktoré bezprostredne predchádzalo, otázku nebudem

znovu čítať, je to otázka č. 5, odpoveď je opäť v rozpore s odpoveďou a záverom znalkyne L., odpoveď:
Posudzovaný bol v období, ktoré bezprostredne predchádzalo uzatvoreniu zmluvy schopný samostatne
si zabezpečiť a uspokojiť svoje základné existenčné potreby, bol schopný samostatne hospodáriť
z krátkodobého, prípadne dlhodobého hľadiska, vedel posúdiť následky právnych úkonov z hľadiska
ich vplyvu na zmenu vlastníctva, jeho vzťah k termínom: hospodárenie s finančnými prostriedkami,

finančný záväzok, resp. dlh z dlhodobého a krátkodobého hľadiska. Opäť túto svoju odpoveď alebo
tento svoj záver nijakým spôsobom neodôvodnili ani sa nevenovali teda tomu, v čom ako kontrolný
a revízny ZP vidia nedostatky predtým realizovaných a produkovaných záverov v ZP A. L.. Piata otázka,
teda 6. otázka v ZP LEGE ARTIS ak potom, ako duševné ochorenie žalobcu a bezprostredne pred
podpísaním darovacej zmluvy v roku 2002 bola zodpovedaná ako otázka č. 4 v ZP A. L., ak tak potom

aké duševné ochorenie žalobcu v roku 2002 a bezprostredne pred podpísaním darovacej zmluvy zo dňa
15.07.2002 ovplyvňovalo jeho konanie, ktoré oblasti bežného života boli duševnou chorobou poruchou
dotknuté a aký bol priebeh ochorenia vplyv na osobnosť a správanie žalobcu, ako sa duševná choroba
žalobcu navonok prejavovala najmä v schopnosti žalobcu vnímať realitu, resp. jeho vzťah k realite,
schopnosť vnímať a chápať zmysel konania, posúdiť následky ako aj schopnosti toto konanie ovládať

vôľou znalkyňa odkazuje, že podrobne túto zodpovedala v otázkach č. 1, 2, 3, kde k otázke, teda
v závere odpovede na otázku 1 hovorí: Duševná porucha žalobcu navyše nasadá na jeho štruktúru
osobnosti, ktorá je premorbídne, teda aj v čase pred zjavením sa psychickej poruchy introvertovaná,
submisívna, teda ľahko ovplyvniteľná, emočne labilná. Neskôr organicky tangovaná, čo nemá teda
význam pri posudzovaní jeho právnych úkonov realizovaných v r. 2002. Na túto otázkou znalecká

organizácia U. R. odpovedá: Duševné ochorenie posudzovaného v relevantnom období r. 2002 bolo
v stave kompenzácie príznakov, neboli prítomné závažné zmeny psychických funkcií, ktoré by forénzne
význame ovplyvňovali jeho konanie. Ochorenie schizoafektívna porucha bolo v r. 2002 v stave remisie,
v tom čase nebol prítomný forenzne významný patologický vplyv na osobnosť a správanie, na jeho
schopnosť vnímať realitu, vzťah k realite, jeho schopnosť vnímať a chápať zmysel svojho konania,

posúdiť následky, ako aj schopnosť toto konanie ovládať vôľou neboli patologicky ovplyvnené. Tento svoj
názoropäťakoženijakýmspôsobomneodôvodnilvovzťahukprodukovanýmzáveromZPA.L.,dokonca
teda nepoukázal na to, akú použil metodiku, keďže produkoval opačné závery a nepoukázal ani na to,
teda aké chyby pravdepodobne ona pri produkovaní tých svojich záverov urobila a čím vlastne, z čoho
on konkrétne pri produkovaní týchto rozporných záverov vychádzal, a teda aká je možnosť posúdiť

komplexne a logicky, aby boli, aby budili vlastne dôveru. V ZP U. R. je pod otázkou č. 7 v podstate dané
znalcovi za úlohu v prípade, že zistí ďalšie skutočnosti relevantné pre posúdenie a rozhodnutie danej
veci, uviesť aj tieto. Rovnako bola takýmto istým spôsobom vyzvaná aj znalkyňa A. L., aby v prípade, že
znaleczistíďalšieskutočnostirelevantnépreposúdenierozhodnutiedanejveci,tietouviedla.Vodpovedi
na otázku U. R. v otázke č. 6 chcem teda uviesť: Otázka sa týkala aj posúdenia vplyvu duševnej poruchy

na osobnosť a správanie žalobcu, a teda posúdenie vzájomného vplyvu osobnosti ako takej štruktúry
osobnosti žalobcu a vzájomného vplyvu duševnej poruchy a tejto osobnosti. Túto otázku znalecká
organizácia U. R. vôbec nezodpovedala, aj keď my túto otázku považujeme za právne významnú
a rovnako ak by aj teda priamo toto neviedlo k zodpovedaniu tejto otázky v takomto rozsahu, že by savenovala spoločnosť U. R. aj hodnoteniu vzájomného vzťahu osobnosti žalobcu a daného vplyvu i
duševnej choroby a jeho osobnosti, mohol na túto otázku odpovedať v rámci otázky č. 7 tak, ako na ňu
zodpovedala znalkyňa A. L., ktorá sa podrobne venovala aj tomu, že opísala osobnosť žalobcu a uvádza

na str. 45 ZP: osobnosť žalobcu je premorbídne nerovnomerne štruktúrovaná, introvertná v dôsledku
roky prebiehajúceho závažného duševného ochorenia, je hypersenzitívna, emočne labilná, ďalej tieto
svoje závery o emočnej labilite sú produkované v súlade s kontrolnými lekárskymi správami, ktoré boli
realizované v r. 2002, a to konkrétne, teda tieto jej závery uvádzané v ZP, ktoré sa týkajú osobnosti
žalobcu korešpondujú aj s lekárskymi správami, ktoré boli predložené v lekárskom zázname za účelom

vypracovania ZP a jedná sa o lekárske správy Dr. J. z 03.05.2002, 15.05.2002, 23.05.2002, kde vlastne
takisto aj ošetrujúci lekár konštatuje emočnú labilitu, rovnako ako emočnú labilitu ako prejav osobnosti,
a teda aj tú submisivitu znalkyňa konštatuje vo svojom ZP. Čo sa týka ZP od spoločnosti Centrum
duševného zdravia, tento ZP bol tiež produkovaný v úvode, mal byť zrejme, to tak znalci pochopili to
zadanie ako kontrolný a opäť revízny posudok k ZP A. L., ale tento ZP podľa nášho názoru neprodukuje
rozporuplné závery, naopak zodpovedá na úplne inak položené otázky, ktoré sa vlastne netýkajú ani

prejavov rozumových, kognitívnych prejavov a vôľových prejavov, dokonca otázku, aký vplyv mala
duševná porucha na vôľu žalobcu, tak túto otázku tento ZP ani nevysvetľuje, doširoka teda len tam
v podstate nie je tá úvodná časť toho posudku a podrobne sú dokumentované lekárske správy, pričom
takisto mu bola aj položená otázka, aby v rámci toho ZP zodpovedal aj v širšej súvislosti vzhľadom
na duševnú poruchu žalobcu, no tomuto sa absolútne vyhol, aj keď teda podrobne uvádza lekárske

správy z toho mája r. 2002, na ktoré som poukázala, kde je minimálne teda konštatovaná emočná
labilita môjho klienta, ktorá určite mala vplyv na prejav vôle a na jeho osobnostné vzťahy a vzájomný
vzťah, teda s touto duševnou chorobou, tiež to nebolo nejakým spôsobom posúdené. Naopak ani
nad rámec tých položených otázok a vôbec s nimi nekorešpondujúc sa venujú hospodáreniu klienta,
kde uvádzajú teda bol schopný samostatne hospodáriť, bol schopný dokonca študovať. Tieto závery

znalecké sú však v rozopre s tým, čo dňa 30.03.2002 súhlasne súladne vypovedali najbližší príbuzní,
a to bola matka G. H. B., otec žalobcu G. A. B. a čo vlastne zhodne vypovedal v postavení svedka aj
invervenient A. B.. Títo spoločne uviedli, že v roku 2002 nebol žalobca schopný samostatne hospodáriť,
v tomto období nebol schopný ani riadne študovať, v tomto období prerušil štúdiu, pretože vzhľadom
na tú schizoafektívnu poruchu osobnosti nemal dostatok energie, nemal dostatok motivácie, aby riadne

pokračoval v štúdiu. Ohľadom môjho klienta sa v podstate v stredoškolskom veku jedná o mimoriadne
nadaného študenta, vplyvom tejto poruchy, ktorá sa prejavila neskôr počas vysokoškolského štúdia,
tento začal študovať na E. V. I. L., následne dokonca štúdium zmenil a v tomto štúdiu nebol schopný
pokračovať. Prečo sa venujem vlastne hodnoteniu názorov znalcov alebo znaleckých záverov na to ako
bol, či bol schopný samostatne hospodáriť alebo akým spôsobom oni vlastne túto otázku vykladajú,

na toto poukazujem práve vo vzájomnej súvislosti preto, že pokiaľ my teda sme stále konzistentne
tvrdili, že aj skutkovo, že darovacia zmluva zo dňa 15.07.2002 nie je platná, či už s poukazom na jeho
duševnú poruchu alebo širšie súvislosti, a to je aj submisívna povaha, jeho osobnosť, okolnosti v rodine,
hospodárska situácia jeho staršieho brata a jeho vplyv, vplyv tejto konkrétnej situácie, v ktorej sa ocitol
na jeho osobnosť, ktorá bola submisívna a ešte prechádzal ťažkým obdobím vzhľadom na to, že trpel

duševnou poruchou, ktorá sa práve v r. 2000 výrazne manifestovala, keďže vtedy sa pokúsil prvýkrát
o samovraždu, takže znalci U. R. R. M. N. O. teda vôbec neposudzovali aj napriek zadaniu v ZP túto
osobnosť a vplyv aj napriek zadaniu a sprístupneniu teda spisového materiálu a vzhľadom na charakter
žaloby a charakter konania žiadnym spôsobom nepristupovali k tomu komplexne, aby dokázali v širších
súvislostiachposúdiťvzájomnývzťahosobnostiaduševnejchoroby.Takžeprválínianášhodokazovania

sa teda viedla v tom duchu, že klient pre duševnú chorobu nie je schopný posúdiť následky svojho
konania. My sme však súčasne poukazovali, a to je významné, aj na charakter jeho osobnosti, ktorá je
výrazne submisívna, preto sa domnievame, že jeho prístup k darovacej zmluve a k jej uzavretiu treba
posudzovať v širších súvislostiach, a to je vzájomný vplyv jeho osobnosti, duševnej poruchy a situácie
v rodine, keďže on v r. 2002, keď už došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, bol študentom, stále býval

spolu s rodičmi a v tom istom dome býval aj jeho brat s manželkou, ktorému sa narodilo dieťa a tento
si zabezpečoval svoje bývanie. Teda žalobou sme žiadali určiť vlastnícke právo žalobcu voči žalovanej.
Naliehavému právnemu záujmu sa budem venovať trošku neskôr, ale chcem poukázať hlavne na to,
že žalobca nadobudol spornú nehnuteľnosť bezodplatne do podielového spoluvlastníctva spolu so
svojím bratom A. B. v roku 2000 od svojich rodičov. V roku 2002 bola v katastrálnom konaní zapísaná

ako vlastník spornej nehnuteľnosti na základe bezodplatnej darovacej zmluvy uzatvorenej so žalobcom
15.07.2002 žalovaná. Tvrdili sme a domnievam sa, že sme preukázali, že súčasne s bezodplatnou
darovacou zmluvou alebo bezprostredne po uzavretí darovacej zmluvy, ako vyplýva z výpovedí svedkov
na pojednávaní dňa 30.03., konkrétne A. B. aj H. B. a teda aj A. B., sa dohodli žalobca spolus bratom na vysporiadaní spoluvlastníctva a odplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu žalobcu na
žalovanú. V roku 2002 žalovaná spolu s manželom riešili bytovú otázku a rozhodli sa rekonštruovať
spornú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu a jeho brata A.. Rekonštrukciu riešili ako hypotekárni dlžníci

prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý bol zabezpečený záložnou zmluvou. Toto všetko sme
vlastne dokumentovali tou hypotekárnou zmluvou, kde je záložná zmluva uvedená. Predmetom záložnej
zmluvy bola založená sporná nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a manžela.
Svedkovia G. A. B. a G. H. B. aj A. B. dňa 30.03.2022 na pojednávaní teda zhodne so skutočnosťami,
ktoré sme uvádzali v žalobe, tvrdili, že hypotekárny úver vzhľadom na to, že si žalovaná spolu

s manželom A. B. ako podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti riešila svoju bytovú otázku, došlo
k darovaniu časti podielu na nehnuteľnosti na žalovanú, ako bezprostredná podmienka na uzavretie
hypotekárneho úveru. Túto skutočnosť žalovaná spolu so svojou právnou zástupkyňou vo vyjadreniach
aj vo výpovedi rozporovala, avšak oni nepredložili žiadne relevantný dôkaz okrem tvrdenia, že to od
nich hypotekárna banka ako podmienku nepožadovala, avšak toto je len vyjadrenie, ktoré mohlo byť
nejakým vyjadrením zamestnanca, nie je to oficiálne vyjadrenie banky, čiže ak aj na základe tohto došlo

k nejakej dezinterpretácii alebo mylnému konaniu, aj tak bolo dôvodom tohto prejavu vôle a darovania
spornej nehnuteľnosti z žalobcu na žalovanú bola tá kauza, a to bolo uzavretie hypotekárneho úveru
z dôvodu rekonštrukcie a zabezpečenia hypotekárnej zmluvy záložnou zmluvou. Darovacia zmluva je
bezodplatnýprávnyúkon,ktoréhoesenciálnounáležitosťoujeprvokbezodplatnostinastraneprijímateľa
daru, žiadnym doplnením alebo zmenou darovacej zmluvy nie je možné v prípade tejto dosiahnuť

účinky kúpnej zmluvy, resp. inej odplatnej zmluvy. Od uzavretia darovacej zmluvy žalobca aspoň
jedenkrát prijal od žalovanej a intervenienta na strane žalobcu ako spoluvlastníka nehnuteľnosti A. B.
v hotovosti finančné plnenie ako splátku dohodnutej protihodnoty spoluvlastníckeho podielu, čo navonok
vyjadruje, že na strane žalobcu ako aj žalovanej bola zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu
dohodnutá ako odplatný právny úkon a na strane žalobcu ako aj žalovanej absentovala vážna vôľa

realizovať prevod spoluvlastníckeho podielu bezodplatne, predstieraný, jednalo sa podľa nášho názoru
a preukázali sme že to bol predstieraný, simulovaný bezodplatný právny úkon, ktorý sa považuje za
neplatný, za absolútne neplatný. V prípade simulovaného bezodplatného právneho úkonu darovacej
zmluvy zo dňa 15.07.2002, ktorým sa zastiera iný právny úkon, platí iný, teda zastieraný disimulovaný
právny úkon za predpokladu, že tento spĺňa všetky formálne a zákonné náležitosti pre daný právny

úkon. V prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosť je to to minimálne teda požiadavka
písomnej formy. Z neplatnosti tohto simulovaného právneho úkonu na základe nedostatku vážnosti vôle,
keďže môj klient - žalobca nemal vôľu, nemal vôľu prevádzať nehnuteľnosť, ktorú nadobudol v r. 2000,
či už odplatne alebo bezodplatne, ale minimálne nemal vôľu prevádzať ju bezodplatne na žalovanú,
keďže sám ju v r. 2000 nadobudol, z neplatnosti tohto simulovaného právneho úkonu sa nedá odvodiť

platnosť akéhokoľvek disimulovaného, teda predstieraného, teda zastieraného úkonu bez ďalšieho.
Preto sa domnievame, že žalobca v súlade so žalobou sa domáha vyslovenia neplatnosti simulovanej
darovacej zmluvy zo dňa 15.07.2002 právne odôvodnene, a teda aj určenia vlastníckeho práva na
tomto právnom základe opodstatnene. K naliehavému právnemu záujmu: Vzhľadom na to, že v verejnej
evidencii vlastníctva nehnuteľností je v súčasnosti ako vlastník nehnuteľnosti zapísaná žalovaná a tento

právny stav nie je možné bez rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva zosúladiť skutkový a právny
stav v katastri nehnuteľností, teda v tomto verejnom registri nehnuteľností. Týmto spôsobom sa teda
navonok žalobcovi znemožňuje realizovať svoje absolútne vlastnícke právo nielen voči žalovanej, ale
aj voči 3. osobám, nielen ho realizovať, ale teda aj obmedzuje sa v tom, teda resp. vystavuje sa vo
vzťahu k žalovanej a ďalším 3. osobám ohrozenia, takže z tohto dôvodu sa domáhame, keďže tu nie je

iný prostriedok, ako je rozhodnutie súdu o určenie vlastníckeho práva, že naša žaloba je z tohto titulu
dôvodná.

23. Podľa § 137 písm. c) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 137 písm. d) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.26. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

27. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

30. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v

duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

33. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti

takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

34.Keďžesúdjevzmysle§391ods.2a3C.s.p.viazanýprávnymnázoromodvolaciehosúduazároveň
tým, ako krajský súd uviedol ako má súd vo veci ďalej postupovať (§ 391 ods. 3 C. s. p.) poukazuje na to,
že čo sa týka tej skutočnosti uvedenej v uznesení krajského súdu v bode 12. a 13. vo veci prípustnosti

žaloby na určení či tu právo je alebo nie je, čiže preukázať naliehavý právny záujem a toto musí súd
riešiť ako prvotnú otázku súd poukazuje na právnu prax ako aj teóriu, ktorá už bola riešená vo viacerých
judikátoch Najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu tak ako na to poukázal aj krajský súd vo veci
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/56/2003 ako aj uznesenia Najvyššieho
súdu SR z 28. marca 2013 sp. zn. 2MCdo/15/2012, že pri určovacích žalobách je vždy daná dôvodnosť

skutkových a právnych tvrdení žalobcu v tom prípade, ak bude mať výsledok žaloby význam pre žalobcu
v tom, že ak sa to týka aby sa takýmto petitom rozsudku dosiahla zhoda zápisu vo verejnom registri,
v našom prípade katastrálny zápis, je potrebné aby došlo k určeniu vlastníckeho práva, na základe
ktorého by sa takýto zápis vykonal. Na základe tohto je preto vždy daný naliehavý právny záujem ak je
súdne konanie a rozhodnutie súdu potrebné na zápis takéhoto práva t. j., aby vlastnícke právo mohlo

byť zaznamenané do katastra nehnuteľností. Na základe tohto teda týmto spôsobom sa dosiahne stav,
ktorý bude súladný medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. V našom
prípade predmetná určovacia žaloba, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti je prostriedkom ochrany
porušeného práva, ktorého sa domáha na základe podľa nich tvrdenej skutočnosti, že predmetná
darovacia zmluva je neplatná a preto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v 1-ici žalobca.

35. Súd vzhľadom aj na celkový rozsah spisu t. j. viac ako 740 strán dáva do pozornosti, že sa
nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi, argumentmi strán ako aj
navrhovanými a vykonanými dôkazmi, pričom je postačujúce ak poukáže len na tie dôkazy a vykoná
dokazovanie v takom rozsahu, ktoré je potrebné pre rozhodnutie a taktiež čo sa týka odôvodnenia

je potrebné uviesť len tie skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a ktoré objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia (Rozhodnutie II.ÚS 46/05, II.ÚS 76/07).

36. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba nie je dôvodná a preto
ju v celom rozsahu zamietol. Žalobca sa vo svojom petite domáhal dvoch výrokov a to jednak

určenia, že darovacia zmluva, ktorá bola uzatvorená dňa 15. 07. 2002, predmetom ktorej boli
darované nehnuteľností je neplatná a v druhej časti výroku sa domáhal, že je vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Súd poukazuje na to, že samotným dospením k tomu, že predmetná darovacia zmluva
je platným právnym úkonom automaticky vylučuje v tomto prípade možnosť určenia a vyhovenia druhejčasti petitu, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností týkajúcich sa darovacej zmluvy v 1-ici,
nakoľko túto nehnuteľnosť žalovaná nadobudla na základe platného právneho úkonu darovacej zmluvy.

37. V ďalšom súd musí poukázať na súdnu teóriu ako aj prax predovšetkým týkajúcu sa samotných
právnych úkonov. Definícia právneho úkonu v § 34 Občianskeho zákonníka uvádza, že právny úkon
je prejav vôle, ktorý smeruje najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú. Esenciálnym znakom právneho úkonu je teda vôľa a prejav tejto
vôle. Bez vôle ako aj bez jej prejavu by nemohlo ísť o právny úkon. Vôľa je definovaná ako vnútorná

psychická kategória a v právnom zmysle vyjadruje vzťah osoby, ktorá právny úkon vykonáva k jeho
vonkajšej aktivite t. j. k následkom, ktoré sa majú takýmto právnym úkonom dosiahnuť. Z uvedeného
dôvodu v prípade posudzovania existencie právneho úkonu a jeho platnosti je potrebné zistiť či konajúci
vedel ovládať svoju vôľu, či jeho vôľa bola slobodná, pričom sa predpokladá, že konajúci je vo vzťahu
k svojej vôli a jeho prejavu dobromyseľný. Na základe uvedeného takýto právny úkon vyvolá následky
v prípade, ak sú splnené náležitosti vyžadované právnymi normami občianskeho práva, predovšetkým

najmä § 38 t. j. či osoba, ktorá právny úkon urobila mala spôsobilosť na právne úkony, resp. či nekonala
v duševnej poruche, ktorý by ju robil na ten ktorý konkrétny právny úkon neplatným a dôležité je tiež
posúdenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka či takýto úkon bol urobený slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne.
V prípade, že niekto tvrdí, že jeho vôľou bolo niečo iné ako to čo prejavil v právnom úkone, v našom

prípade darovacej zmluve je potrebné poukázať, že právna prax má a ochraňuje adresáta tohto
právneho úkonu tak, aby bola chránená dobrá vôľa tohto adresáta, v našom prípade obdarovanej. Teória
ochrany dôvery to skúma tým spôsobom či adresát právneho úkonu (obdarovaná) mohol vnímať ako
priemerne rozumný adresát prejav vôle darcu tak, že išlo o vôľu darcu darovať obdarovanej predmetné
nehnuteľnosti. Uvedené vnímanie takéhoto stavu sa považuje aj za teóriu záväznosti vnímaného prejavu

v dobrej viere čo bližšie vysvetľuje rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 826/2005,
podľa ktorého ak bol adresát dobromyseľný, že vonkajší prejav zodpovedá skutočnej vôli konajúceho
je takýto úkon záväzný. Cieľom takéhoto výkladu je ochrana bezpečnosti a istoty v súkromnoprávnych
vzťahoch. Vôľa v právnom zmysle je výsledkom procesu rozhodovania sa tej ktorej osoby a vôľu nie je
možné oddeliť od prejavu takejto osoby, keďže len takáto osoba môže relevantne prejaviť vôľu určitým

právnym úkonom. Prejavenie vôle chýba vtedy, ak človek, ktorý určitý úkon robí je mimo svojho vedomia
v takom rozpoložení, že túto svoju vôľu nemôže ovládať. Na zisťovanie či osoba mohla alebo nemohla
ovládať svoju vôľu predovšetkým najmä v prípadoch ako je náš bolo potrebné odborné posúdenie a to
predovšetkým znaleckými posudkami, pričom súd na tieto v podrobnostiach poukázal, aj na ich výsledky
a ďalej poukáže aj na to prečo má za to, že žalobca v čase vykonávania právneho úkonu – darovacej

zmluvy vedel ovládať svoje konanie a teda mal aj všetky potrebné vôľové predpoklady na uzatvorenie
právneho úkonu – darovacej zmuvy.
Súdy Slovenskej republiky pri posudzovaní platnosti právneho úkonu v súčasnosti prelamujú zásadu
prísnosti posudzovania neplatnosti právneho úkonu, nakoľko ide o výnimočne rigorózny a formalistický
výklad ustanovení o neplatnosti právnych úkonov. Toto preukazujú predovšetkým aj rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré boli prijaté v nadväznosti na rozhodnutia Ústavného
súdu Českej republiky. Takýto formalistický výklad ustanovení Občianskeho zákonníka Ústavný súd
SR preklenul prostredníctvom formulovanej zásady „výkladu právneho úkonu v prospech zachovania
jeho platnosti“. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre totiž opakovane zdôrazňuje, že prílišný právny
formalizmus zasahuje do zmluvnej slobody vyplývajúcej princípu zmluvnej voľnosti t. j. autonómie vôle

účastníkov.
Skutočná vôľa konajúceho sa musí vždy vykladať s jeho písomným prejavom. Pri písomne vykonaných
prejavoch vôle sa ani neuplatňuje prípadná vnútorná výhrada konajúceho s vykonaním takéhoto úkonu,
a to z toho dôvodu, že musela by sa preukázať nie tá skutočnosť či on mal nejakú výhradu vôle,
ale skutočnosť, že by si neuvedomil svoje konanie a čo takýmto konaním a aké skutočnosti môžu

nastať. Samozrejme musí to byť za splnenia podmienok, že právny úkon bol urobený slobodne,
určite, zrozumiteľne a vážne tak, ako to predpokladá § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka
slobodného prejavu vôle o takéto prejavenie pôjde vtedy, ak osoba prejaví vôľu bez nejakých právne
relevantných vonkajších vplyvov, ktoré by mohli obmedziť jeho slobodu v rozhodovaní, ako je fyzické
donútenie alebo psychické donútenie. Takéto donútenie musí byť jednoznačne prejavené a potvrdené,

že ináč by tá ktorá osoba taký právny úkon neurobila. To znamená, že niekto musí inú osobu vyhrážkami
donútiť k vykonaniu určitého úkonu.
Čo sa týka vážnosti právny úkon nie je vtedy vykonaný vážne, ak podľa objektívnych zistení daného
prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle tá ktorá norma občianskehopráva spája. Medzi poruchy vážnosti prejavu vôle sa zaraďujú prípady vnútornej výhrady, predstieraných
právnych úkonov (simulácie) a právnych úkonov vyvolaných žartom alebo v prípade inej situácie, ale čo
je dôležité táto vôľa musí byť adresátovi známa. Ak takáto vôľa adresátovi právneho úkonu, v našom

prípade obdarovanej, nie je známa nemôže to byť na jej ťarchu, musí sa konať v dobromyseľnosť
obdarovanej osoby a z takéhoto dôvodu právny úkon nemôže byť neplatným. V súlade s teóriou
ochrany dôvery v takýchto prípadoch nejde o neplatný právny úkon, ak druhá osoba t. j. adresát o tejto
nevedel. To isté platí aj pri jednostranných simulovaných právnych úkonoch, kedy sa tiež koná v rámci
teórie ochrany dôvery. V prípade simulácií musia byť splnené predpoklady, že s takýmto konaním sú

uzrozumené obidve strany. V týchto prípadoch, kedy len jedna strana chcela urobiť iný úkon ak bol
navonok prejavený, tak ako sa na to snaží poukázať žalobca, že mala byť uzatvorená kúpna zmluva,
súd nemôže prihliadať na jeho vnútorné rozpoloženie, resp. na to či ho niekto na niečo takéto nahováral
alebo nie, pretože ide o vnútornú pohnútku žalobcu, kde sa potom skúma či jeho vôľové rozpoznávacie
schopnosti boli v primeranom rozsahu a či on mohol nejaký právny úkon vôbec urobiť. Pokiaľ však súd
dospeje k tomu, že by osoba, ktorá takýto úkon vykonáva nebola postihnutá nejakou duševnou poruchou

a to znamená, že by vedela ovládať svoje schopnosti a postaviť sa vôli iného, tak takáto vnútorná
pohnútka a poukazovanie, že sa niekto prihováral, aby daáky úkon urobil, neobstojí. Náležitosťami vôle
konajúcej osoby je sloboda a vážnosť jeho prejavu a teda či bol na tejto slobode obmedzený resp., či
si túto slobodu vedel uvedomiť a čo sa týka vážnosti či takýto úkon urobil s tým, že tu sa skúma či si
bol vedomý následkov takéhoto konania.

Čo sa týka neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že takýto právny
úkon urobila osoba konajúca v duševnej poruchu súd poukazuje na to, že spôsobilosť na právne
úkony v prípade fyzickej osoby vzniká v súlade s § 8 Občianskeho zákonníka a v plnom rozsahu
plnoletosťou. V prípade, ak osoba nie je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony má sa za to, že túto
spôsobilosť má. Zároveň však okrem obmedzení, ktoré majú trvalý charakter podľa odstavca § 38 ods.

1 Občiansky zákonník pozná aj tzv. dočasné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony kedy osoba nie
je obmedzovaná v tejto spôsobilosti, ale pre duševnú poruchu je právny úkon neplatný.
Skutočnosť či osoba konala v stave duševnej poruchy sa skúma vždy pri každom posudzovanom úkone
individuálne. Musí sa vždy brať čas preskúmavania duševnej poruchy v nadväznosti na čas vykonania
právneho úkonu. Skúmanie či duševná porucha konajúcej osoby robí takýto právny úkon neplatný

je vždy odborného charakteru. V takomto prípade ide o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,
ktoré trvá po obmedzený čas, v prípade ak osoba vykoná úkon v stave kedy nie je schopná posúdiť
následky svojho konania alebo ovládať svoje konanie. O neplatnosti právneho úkonu podľa § 38 ods.
2 Občianskeho zákonníka pojednávajú aj rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo
1560/2011 a 30Cdo 971/2012, kde sa jednoznačne uvádza, že k neplatnosti právneho úkonu vedie len

taká duševná porucha, ktorá robí takúto konajúcu osobu k takémuto úkonu neschopnú, pretože nemôže
posúdiť následky svojho úkonu alebo ovládať svoje konanie. Taktiež poukázali na to, že nie každá
duševnáporuchafyzickejosobyvediekneplatnostiprávnehoúkonu,alelentakáduševnáporucha,ktorá
konajúcu osobu robí k takémuto právnemu úkonu neschopnou z dôvodu, že nemôže posúdiť následky
svojho úkonu alebo svoje jednanie ovládnuť.

Čo sa týka bodu 11. v uznesení krajského súdu či ide alebo nejde o simulovaný právny úkon v zmysle
§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, o takýto právny úkon môže ísť vtedy ak účastníci tohto právneho
úkonu nechceli uzavrieť právny úkon, ktorý uzavreli, ale ich vôľou bolo uzatvorenie iného právneho
úkonu tzv. disimulovaného právneho úkonu, t. j. že úkon, ktorý uzatvorili je simulovaným právnym
úkonom. Uvedené však môže byť v rámci Občianskeho zákonníka posudzované len vtedy, ak tento iný

právny úkon má splnené všetky náležitosti takéhoto právneho úkonu a zároveň zodpovedá vôli všetkých
subjektov, ktoré tento právny úkon uzavreli. Na základe uvedeného by teda predmetná darovacia zmluva
musela mať všetky náležitosti kúpnej zmluvy, ak by malo ísť o simulovaný právny úkon, čo však v našom
prípade nie je. Zároveň súd poukazuje na to, že ak ide o simulovaný právny úkon len z jednej strany, kedy
druhá strana nepotvrdí, že o takomto úkone vedela tak nie je splnená druhá podmienka, že museli o nej

obidvaja vedieť a preto sa v týchto prípadoch postupuje v dôvere s teóriou ochrany takéhoto účastníka
a neplatnosti takéhoto právneho úkonu nie je možné sa úspešne dovolať voči tomu, kto takýto úkon
považoval za nezastretý. V tomto prípade je potrebné zabezpečiť ochranu dobrej viery tej osoby, ktorá
o simulácii nevedela a konala v dobrej viere.
Vo veci poukazovania na rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

aplikácia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len výnimočne a to v ojedinelých
prípadoch, kedy sa jednoznačne preukáže, že výkon práva síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje
dobrým mravom. Dobré mravy predstavujú určité mimoprávne normy správania a morálny normatívny
systém. Ide o určité normy, ktoré sami o sebe nespôsobujú, že by boli v rozpore s právom, avšak ideo správanie sa osôb tak, ako to predpokladá celkové spoločenské správanie. Na základe tohto možno
dobré mravy konkretizovať ako akýsi kódex morálnych pravidiel, ktoré nie sú právnymi normami, ale aj
napriek tomu im pozitívne právo prostredníctvom odkazov priznáva svoju vážnosť a právnu relevanciu

a snaží sa im poskytovať právnu ochranu.

38. Na základe vyššie uvedených dôkazov ako aj súdom uvedených predpokladov v rámci neplatnosti
právneho úkonu a poukázania na to čo je právny úkon súd v ďalšom poukáže na konkrétne skutočnosti
prečo rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalobca predovšetkým poukázal na tú skutočnosť, že predmetná darovacia zmluva by mala byť neplatná
z dôvodu, že žalobca v čase podpisu tejto zmluvy dňa 15. 07. 2002 trpel duševnou poruchou ako aj
trvalou zmenou osobnosti, ktorá ju urobila potom pre vykonanie takéhoto úkonu nespôsobilou, pretože
si neuvedomoval svoje konanie. Taktiež poukázal aj na to, že žalobca uvedený právny úkon neurobil
vážne, nakoľko on bol v tom, že ide o kúpnu zmluvu, teda o určitý simulovaný právny úkon s tým, že
neskôr po urobení tohto úkonu mu bude za tieto nehnuteľnosti vyplatená suma, ktorá mala byť v polovici

z hodnoty darovanej nehnuteľnosti a zároveň za tretie sa domáhali neplatnosti predmetnej darovacej
zmluvy z dôvodu, že bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi.

39.Čosatýkapoukazovania,žežalobcapriuzatváranízmluvytrpelduševnouporuchouapretovzmysle
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka by takýto právny úkon nemal byť platným právnym úkonom súd

poukazuje, že nebolo žiadnym odborným posudkom preukázané, že by žalobca trpel takou duševnou
poruchou,abynevedelrozpoznaťnásledkysvojhokonania,uvedomiťsiakýprávnyúkonurobilanevedel
ovládať svoje konanie. Tak, ako súd vyššie poukázal podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je
potrebné, aby takáto osoba bola v čase právneho úkonu obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, ale
stačí aby bolo preukázané, že takáto osoba trpela takou chorobou, kedy by nevedela posúdiť následky

svojho konania. Za účelom takéhoto posúdenia boli vypracované dokonca až tri znalecké posudky a to
znalkyňou A. K. L., ďalej znaleckým ústavom M. N. O. H. a spoločnosťou R. U. znalecká organizácia s.
r. o. Tak, ako krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení súdu uviedol súd urobil výsluch znalkyne K. L.
a zároveň aj zástupcu resp. osoby, ktorá sa podieľala na vypracovaní znaleckého posudku spoločnosťou
M. N. O. H.. A. H. N.. V rámci vyjadrení znalcov súd však dospel k tomu záveru ako bol prezentovaný

aj v rámci prvého rozsudku a to, že znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou Centrum
duševného zdravia s. r. o. z hľadiska komplexnosti posúdenia stavu žalobcu bol úplnejší, pričom súd
poukazuje,žeznalkyňaK.L.sanevyjadrovalanaotázkyprávnychzástupcovúčastníkovvoveci,ktoréby
boli pre súd podstatné, pretože súd nevie z odborných vyjadrení znalca, ktoré sa netýkajú výlučne otázok
či žalobca v čase podpisovania zmluvy mal určité duševné ochorenie, ktoré by ho robilo neschopným

pre urobenie takéhoto úkonu, či si uvedomoval svoje konanie a jeho následky, ale predovšetkým sa
vyjadrovala k otázkam, ktoré jej kládla právna zástupkyňa žalobcu, avšak ako súd poukázal z týchto
nevyplynulo či bol, resp. nebol schopný posúdiť následky svojho konania žalobca v čase podpisovania
zmluvy. Okrem toho súd k týmto skutočnostiam poukazuje, že opätovne znalci si jednoznačne zastávali
závery svojich znaleckých posudkov s tým, že aj A. H. N. poukázal, že on nespochybňuje posudzovanie

a prácu kolegyni A. K. L., avšak poukazuje na to, tak ako poukázal už aj v znaleckom posudku, že podľa
tohto znaleckého posudku ona vychádzala a došla k záverom na základe oveľa užších vedomostí, resp.
oveľa užšieho porovnania zdravotných správ týkajúcich sa žalobcu.
Čo však je dôležité, zo strany právnej zástupkyne žalobcu, keďže tak ako súd pri zhodnotení znaleckých
posudkov ako aj výpovedí znalcov k nim posúdil, že opätovne súdu sa javí tá skutočnosť, že predmetné

znalecké dokazovanie je v neprospech žalobcu táto navrhla, aby súd nariadil znalecké dokazovanie
organizáciou.Súdtomutonávrhuvyhovel,pričomajkrajskýsúdvosvojomzrušujúcomuzneseníuviedol,
že v prípade, ak dôjde k návrhu na ďalšie znalecké dokazovanie, aby dal vypracovať takýto znalecký
posudok.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou U. R. H. jednoznačne vyplynulo, že je

bez pochybností možné určiť, že žalobca v čase podpisu darovacej zmluvy konal v stave tzv. svetlého
okamihu, t. j. bez vplyvu duševnej poruchy, že bol v stave tzv. remisie a preto bol schopný rozpoznať
svoje konanie, t. j. schopnosť uvedomiť si akú zmluvu podpisuje a aké sú dôsledky podpísania takejto
zmluvy. Plne si uvedomoval svoje konanie, pričom jeho rozumové a vôľové schopnosti neboli v tom
čase ovplyvňované duševnou poruchou, pretože táto bola v stave kompenzácie t. j. v remisii. Keďže

predmetnáotázkaposúdeniaduševnéhostavužalobcuvčasepodpisovaniazmluvybolapreukázaná,že
tentonetrpelduševnouporuchou,ktorábyžalobcurobilanespôsobilýmpreuzatvorenietakéhoprávneho
úkonu súd má za to, že skutočnosť, že by mala byť predmetná darovacia zmluva z tohto dôvodu neplatná
je nedôvodná a nebola žalobcom žiadnym spôsobom preukázaná.40. Čo sa týka druhého dôvodu, kde bolo namietané, že žalobca nechcel predmetnú zmluvu uzatvoriť
ako darovaciu, ale malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy taktiež súd nemôže toto považovať ako za

dôvodné. Tak ako súd poukázal o simulovaný právny úkon ide vtedy, ak tento právny úkon má všetky
náležitosti iného právneho úkonu. Teda v tomto prípade by disimulovaným úkonom – kúpnou zmluvou
mohol byť pôvodný simulovaný právny úkon darovacej zmluvy platný, ak by obsahoval náležitosti
kúpnej zmluvy, pričom jednou z takýchto náležitostí je aj cena za predmetnú nehnuteľnosť, táto však
v našom prípade v darovacej zmluve nebola uvedená. Zároveň súd poukazuje, tak ako poukázal v rámci

vysvetlenia k simulovanému právnemu úkonu v zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, že musí
sa konať v dôveru dobrej viery tej osoby, ktorá o simulácii nevedela, teda musí toto byť v súlade s teóriou
ochrany dôvery. Na základe tohto neplatnosti simulovaného úkonu nie je možné sa úspešne dovolať
voči tomu subjektu (v našom prípade žalovanej), ktorý predmetný právny úkon považoval za nezastretý.
Samotná žalovaná aj na pojednávaní konanom dňa 30. 04. 2024 uviedla, že ona nevedela o tom, že
má byť uzatvorená kúpna zmluva, pričom taktiež uviedla, že mala byť uzatvorená darovacia zmluva

a nie je si vedomá tých skutočností, ktoré tvrdí žalobca. Okrem toho poukázala, že tie skutočnosti,
ktoré mali poukázať na to, že malo ísť o kúpnu zmluvu a že tam boli robené dva znalecké posudky,
tak jeden znalecký posudok mal byť urobený v rámci darovacej zmluvy a druhý znalecký posudok
na poskytnutie úveru. Taktiež neobstojí ani tvrdenie, že darovaním malo dôjsť k tomu, aby mohol byť
poskytnutýúvernarekonštrukciupredmetnéhodomu.Stranažalobcužiadnymspôsobomnepreukázala,

že by v čase podpisovania darovacej zmluvy 15. 07. 2002 boli také právne predpisy, že úver mohol
byť poskytnutý len manželom, ktorí budú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti. K tomuto súd poukazuje,
že toto tvrdenie je v rozpore s vtedy právnym platným stavom, nakoľko podľa súdu keby vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti sa stal brat žalobcu – intervenient, tak by banka bola v takom istom právnom
stave keby poskytovala úver, pretože osoba resp. osoby, ktoré podpisovali úverovú zmluvu, tak jedna

z týchto osôb by bola vlastníkom nehnuteľnosti v celosti a preto nemá akýkoľvek praktický význam či
takúto nehnuteľnosť vlastní osoba, ktorá je úverovým dlžníkom v 1/1-ine a druhá osoba nemá ani časť
takejto nehnuteľnosti, resp. či obidvaja úveroví dlžníci majú predmetnú nehnuteľnosť v polovici.

41. Okrem toho súd poukazuje na to, že je právne bezvýznamné či k vykonaniu právneho úkonu, t. j.

darovacej zmluvy došlo na niečí podnet, resp. nie. Podľa súdu, aj keď síce rodičia žalobcu ako aj brat
tvrdili, že žalobca darovaciu zmluvu podpísal z dôvodu, že oni mu hovorili, aby ju podpísal, vzhľadom
na výsledky znaleckého dokazovania takáto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre neplatnosť právneho
úkonu. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že v čase podpisu darovacej zmluvy vedel žalobca
posúdiť následky svojho konania. Preto nie je možné takémuto konaniu poskytnúť ochranu v tom, že

by išlo o právny úkon, ktorý by nebol urobený vážne a ktorý by nebol urobený v súlade s tým čo chcel
žalobca.
Je nepredstaviteľné ako by došlo k narušeniu právnej istoty do budúcnosti akýchkoľvek subjektov
zmluvných vzťahov, ak by súdy mali brať na zreteľ to, že osoba, ktorá sa vie sama rozhodovať, t. j. nie
je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a zároveň ani netrpí v čase vykonania právneho úkonu

duševnou poruchou, ktorá by robila uskutočnenie právneho úkonu z tohto dôvodu neplatným, že ak by
takúto osobu niekto nahováral na urobenie takéhoto úkonu by bol takýto úkon neplatný.
V našom prípade jednoznačne znalecké posudky urobené M. N. O. H. a spoločnosťou U. R. O. F. H.
poukázali na to, že žalobca si plne uvedomoval závažnosť tohto úkonu, vedel rozpoznať jeho právne
následky, pričom nebolo zistené, že by ovplyvňovanie zo strany rodiny mohlo narušiť jeho rozpoznávacie

a ovládacie schopnosti. Taktiež ničím nebolo preukázané, že by bol žalobca zo strany nejakých osôb
donútený, jednak či už fyzickým resp. psychickým nátlakom na urobenie takéhoto úkonu. Na základe
tohto teda súd nemá za to, že z týchto dôvodov by predmetná zmluva mala byť neplatná.

42. Čo sa týka poukazovania na rozpor s dobrými mravmi súd, tak ako vyššie poukázal, aby bol právny

úkon neplatný podľa § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi musí
byť jednoznačne tento rozpor kvalifikovaný tým spôsobom, že takéto dobré mravy boli porušené. Tá
skutočnosť, na ktorú poukazovala právna zástupkyňa žalobcu, že žalobca nevedel a nemal vôľu uzavrieť
darovaciu zmluvu a zároveň, že bol ovplyvňovaný inými osobami, takéto okolnosti nie sú okolnosťami,
ktoré by mohli vyvolať neplatnosť právneho úkonu, pretože takéto konanie by mohlo byť v rozpore

s dobrými mravmi.
Rozpor s dobrými mravmi si nemožno zamieňať s dôvodmi neplatnosti zmluvy v zmysle § 37 ods. 1, §
38 ods. 2, resp. § 41a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Taktiež ani tá okolnosť, na ktorú poukázali, že
žalobca mal za to, že mu neskôr za túto nehnuteľnosť bude zaplatené, takáto skutočnosť nemôže viesťk tomu, aby súd toto posúdil za rozpor s dobrými mravmi, pretože pri simulovanom právnom úkone a jeho
neplatnosti sa možno domáhať takejto neplatnosti, čiže toto je už kvalifikované v rámci Občianskeho
zákonníka podľa § 41a a preto rozpor s dobrými mravmi je možné poukázať len na tie skutočnosti, ktoré

nie sú priamo explicitne menované ako dôvody neplatnosti právneho úkonu v Občianskom zákonníku.
Okrem iného súd poukazuje tiež na to, že keďže predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená 15.
07. 2002 a k samotnej žalobe došlo až v roku 2016 je možné zo strany súdu takéto podanie žaloby
vnímať ako účelové a to z toho dôvodu, že prebieha na Okresnom súde vo Zvolene spor o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, pričom brat – intervenient a žalobkyňa sa rozviedli a teda, aby v rámci

vyporiadania podielového spoluvlastníctva nemuselo dôjsť zo strany intervenienta k vyplateniu podielu
pri vyporiadaní tejto nehnuteľnosti. Teda podľa súdu podanie tejto žaloby nemuselo byť vôbec z iniciatívy
žalobcu, ale z iniciatívy jeho brata.

43. Súd len okrajovo musí poukázať aj na tú skutočnosť, že ak má žalobca za to, že v čase uzatvorenia
darovacej zmluvy dňa 15. 07. 2002 mal určité psychické problémy a duševnú poruchu, že nevedel čo

koná a nemal vôľu, tak potom je na zamyslenie či v čase, keď bola predmetná nehnuteľnosť darovaná
žalobcovi jeho rodičmi 28. 11. 2000 nebol ešte v horšom duševnom stave, keďže dňa 17. 11. 2000 skočil
z mosta a dlhodobo potom bol v nemocnici. Nakoľko však táto otázka nebola predmetom tohto konania
súd k tomuto bližšie sa nebude vyjadrovať.

44. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej, ktorá bola v celom rozsahu úspešná priznal
náhradu trov v rozsahu 100% voči žalobcovi, pričom o výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku.

§ 391 ods. 2, 3 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 137 písm. c), d) zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 34 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 35 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 38 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 39 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 41a ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa

jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.