Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209630
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122209630.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore v spore žalobcu: A. B., nar.

X.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX, zast. JUDr. Ladislav Lukáč, advokát so sídlom Hlavná 17, Prešov,
proti žalovanému: 1/ A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX E., zast. AK MAZANEC, s.r.o., IČO:
53 494 920, so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653,
so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zast. Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri
s.r.o., IČO: 36 863 017, so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, 3/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, 082 66,
zast. AK MAZANEC, s.r.o., IČO: 53 494 920, so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, o určenie,
že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XX, kat. úz. H., a to parcela KNC č. 319 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 654 m2, KNC č. 320 zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parcela
KNC č. 321 záhrady o výmere 1666 m2 a rodinný dom súpisné č. 87, stojaci na parcele KNC č. 319
so spoluvlastníckym podielom v rozsahu 7/8 k celku zapísaný vo vlastníctve žalobcu nie je zaťažená
záložným právom, ktorého vklad bol povolený na základe rozhodnutia Správy katastra Prešov č. V
399/2017 zo dňa 25.1.2017 na základe zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovaného v 2.
rade Slovenská sporiteľňa, a.s.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobu voči žalovanej v 3. rade z a m i e t a.

IV. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

V. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v súvislosti so žalobou

v rozsahu 75 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

VI. Žalovaná v 3. rade má n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že záložná zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1.
rade a žalovaným v 2. rade je neplatná z dôvodu porušenia zásady nemo plus iuris (nikto nemôže

previesť na iného viac práv ako sám má). Odôvodnil to tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.
20C 25/2017-94 z 30.11.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co 37/2019-132
z 11.7.2019 bolo určené, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.
XX kat. úz. H., a to parcely KNC č. 319 zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2, KNC č. 320zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parcely KNC č. 321 záhrady o výmere 1666 m2 a
rodinného domu súpisné č. 87, stojaceho na parcele KNC č. 319 v rozsahu 7/8-ín (ďalej tiež „predmetné
nehnuteľnosti“ alebo „žalované nehnuteľnosti“). Ešte v priebehu tohto konania žalovaný v 1. rade so

žalovaným v 2. rade uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva. Uviedol, že sa so žalovaným v 2. rade
snažil mimosúdne dohodnúť so snahou zrušenia záložného práva na týchto nehnuteľnostiach.

2. Žalovaný v 2. rade namietal procesnú neprípustnosť žaloby. Ide jednoznačne o typ žalobného
návrhu, ktorý žiadna osobitná právna úprava nepripúšťa. Rovnako namietal, že žaloba trpí nesplnením

základných procesných povinností tvrdenia a dôkazu. Žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť,
ktorá čo by len hypoteticky pripúšťala záver o úplnej absolútnej neplatnosti napádanej zmluvy

3. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedol, že má naliehavý právny záujem na
zosúladení faktického stavu s právnym. Poukázal na ust. § 137 písm. c) CSP. Navrhol pripojiť ako dôkaz
spis tunajšieho súdu sp. zn. 20C 25/2017, v ktorom bolo určené, že je podielovým spoluvlastníkom

žalovaných nehnuteľností. Súd teda prejudiciálne určil, že zmluva o prevode nehnuteľnosti na
spoločnosť OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. je neplatná a z tohto dôvodu i ďalšia zmluva nemohla byť
platne uzavretá. Žalovaný v 1. rade ako nevlastník nemohol platne uzavrieť so žalovaným v 2. rade
záložnú zmluvu, ktorá je predmetom sporu. Právoplatnými rozsudkami je viazaný každý subjekt práv
a povinností. Chcel dosiahnuť to, aby došlo k výmazu záložnej zmluvy v katastri nehnuteľnosti. Všetky

dôkazy o neplatnosti záložnej zmluvy vyplývajú zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 25/2017
a navrhoval vykonať dôkazy navrhnuté v žalobe.

4. Žalovaný 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v čase uzatvorenia napádanej zmluvy o zriadení
záložného práva bol celkom určite oprávnený k uzatvoreniu daného právneho úkonu. Od počiatku sa

nestotožňoval s právnymi závermi súdu vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 20C 25/2017,
keďže podľa jeho názoru konajúci sudca nesprávne vyhodnotil vôľu účastníkov daného právneho úkonu,
ktorý prijali plnenie a opakovane potvrdili svoju vôľu. Považoval za dôležité zdôrazniť, že za žiadnych
dôkazov realizovaných v rámci súdneho konania nie je možné vyvodiť záver, že právny predchodca
v zastúpení pánom D. by danú kúpnu zmluvu považoval za akýkoľvek zastretý právny úkon. Z jeho

výpovede je zrejmé, že v rámci spoločnosti OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. bolo predmetom podnikania
obchodovanie s nehnuteľnosťami, z čoho vyplýva, že bez ohľadu na ostatné zmluvné vzťahy jeho
primárnym cieľom bolo získanie nehnuteľnosti a následné zhodnotenie predajom za vyššiu cenu.
Podmienkou úhrady kúpnej ceny bolo vyplatenie záväzku dcéry spoluvlastníčky voči spoločnosti DS
service, s.r.o. vo výške 11 423,71 eur. Nadväzne na uzatvorenie kúpnej zmluvy bola medzi OCEANIA

INVESTMENTS s.r.o. a I. J. uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je samostatným zmluvným vzťahom,
ktorý nemá priamu súvislosť s uzatvorením kúpnej zmluvy. Zmluvnými stranami sú iné subjekty. Pokiaľ
žalobca a pani C. považovali kúpnu zmluvu za neplatnú, respektíve za zastretý právny úkon, je
s podivom, že najprv bola uzatvorená zmluva zo dňa 08.08.2013, pri ktorej sa pani J. priznala, že
sfalšovala podpis svojej matky a následne žalobca a pani C. dňa 20.05.2015 opätovne uzatvorili kúpnu

zmluvu na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Rovnako tvrdenie, že zo strany OCEANIA
INVESTMENTS s.r.o. nedošlo k úhrade kúpnej ceny, bolo vyvrátené v rámci vykonaného dokazovania.
Nesprávnosťzáverovvčaserozhodovaniasúdupotvrdzujerozsudoktunajšiehosúduzodňa11.04.2022
č.k. 9Csp 182/2021-130, na základe, ktorého bol žalobca zaviazaný uhradiť právnemu nástupcovi sumu
vo výške 20 000 eur ako následok určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v jeho prospech.

Uvedené vyvracia argumentáciu v konaní vedenom pod sp. zn. 20C 25/2017 ohľadom úhrady či
neúhrady kúpnej ceny.

5. K podanému vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa žalobca vyjadril v smere, že trvá na podanej žalobe
aj na dôvodoch a skutočnostiach uvádzaných v doterajších podaniach.

6. Žalovaný v 1. rade v replike uviedol, že vyjadrenie žalobcu považuje za účelové a nedôvodné.

7. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v 1. a 3.
rade, výsluchom svedkyne I. J., D. C., K. D. a A. D., oboznámením listinných dôkazov, a to LV

č. XX kat. úz. H., mimosúdna pokonávka, oznámenie, výzva na poskytnutie súčinnosti a umožnenie
ohodnotenie predmetu dražby, žiadosť o oznámenie všetkých skutočností viaznucich sa na predmete
dražby, rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 20C 25/2017-94 z 30.11.2018, rozsudok Okresného
súdu Prešov č.k. 9Csp 182/2021-130 z 11.4.2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 10CoCsp18/2023-167 z 13.10.2023, doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, kúpna zmluva z 08.08.2013, kúpna
zmluva z 20.05.2015, výdavkový pokladničný doklad, výpisy z účtu, zmluva o pôžičke z 13.08.2013,
generálna plná moc, žiadosť o informáciu podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žaloba

podaná do konania vedeného pod spisovou značkou na Okresnom súde Prešov 14C 360/2014,
rozhodnutie o povolení vkladu, zmluva o pôžičke podpísaná iba dlžníkom, odpor, zmluva o predkupnom
práve podpísaná iba povinným, LV č. XX kat. úz H. s dátumom vyhotovenia 2.1.2017, LV č. XX kat.
úz. H. s dátumom vyhotovenia 20.3.2017, rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 14C 360/2014-169
z 16.3.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 21Co 111/2016-214 z 30.5.2017, kúpna zmluva

zo 14.10.2016, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
8. Z výsluchu žalobcu plynie, že vo vzťahu k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy išlo o zabezpečenie
pôžičky jeho sesternice I. J., keďže si vzala pôžičku od DS service a došlo k založeniu aj rodinného
domu. Keď to nesplácala, vyzval ju k vyprataniu majetku, to nechceli. Sesternica povedala, že sa pozná
s pánom D., konateľom OCEANIA INVESTMENTS s.r.o., ktorý ten dlh vyplatí za podmienky, že sa na
neho prepíše rodinný dom a nehnuteľnosti, a keď sa vyplatí dlh, tieto sa na neho prepíšu naspäť. Súdil

sa a vysúdil 7/8-ín. Podpisovali sa dve kúpne zmluvy. Telefonoval mu pán D., bolo to narýchlo, že treba
podpísať novú zmluvu, lebo bol sfalšovaný podpis. Prišiel po neho osobne. Priviezol aj jeho tetu. O
sfalšovaní podpisu prvej zmluve nevedel, dozvedel sa to až po tom.

9. Z výsluchu žalovaného v 1. rade plynie, že za dom riadne zaplatil a kúpil ho. Chcel tam bývať, trebalo

to však prerobiť. Dom aj prenajímal. Jeho brat, A. D., všetko pripravil, on kúpnu zmluvu podpísal, banka
so všetkým súhlasila. Banka mu dalo pôžičku a tak tú nehnuteľnosť kúpil. Tým veciam nerozumie, keď
chce kúpiť nehnuteľnosť alebo auto, povie to bratovi, brat pripraví papiere alebo jeho kamaráti.

10. Z výsluchu žalovanej v 3. rade plynie, že chcela kúpiť nehnuteľnosť, avšak potom chcela ísť do

zahraničia, tak sa chcela nehnuteľnosti zbaviť. Pozná sa s bratom žalovaného v 1. rade, ten jej povedal,
že má známeho v OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. a majú nehnuteľnosť v Lade. Finančné prostriedky
na kúpu nehnuteľnosti mala z našetrených peňazí a niečo si požičala. S bankou nič neriešila. Do Ameriky
odišla vo februári 2018.

11. Z výsluchu svedkyne I. J. plynie, že si vzala pôžičku vo výške asi 12 500 eur a jej bratranec - žalobca
s jej matkou - D. C. jej ručili nehnuteľnosťou. Menšiu časť pôžičky si vzala teta, zbytok si vzala ona.
Prvú splátku 550 eur zaplatila na účet, zvyšok nesplácali, lebo neboli toho schopné. Zmluvu o pôžičke
s OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. podpisovala. Nemala príjem ani ručiteľa, jej mamka nepracovala, otec
bol po úraze a potrebovala finančnú hotovosť, mohol jej požičať pán D., ku ktorému sa dostala, avšak on

jej mal povedať, že to môže urobiť iba takou formou, ako to urobili. Uviedla, že kúpna cena bola na 25
000 eur a pôžičku mala buď vo výške 11 500 eur alebo 12 500 eur, pričom rozdiel medzi kúpnou cenou a
pôžičkou vrátila pánovi D.. Pôžičkou od pána D. vyplácala pôžičku od DS Service. Kúpnu zmluvu z roku
2013 popísala za svoju mamu na obecnom úrade Bžanoch, mala iba pri sebe jej občiansky preukaz,
Tak sa dohodli. Nevedela uviesť, prečo podpisovala 2 zmluvy o pôžičke.

12. Z výsluchu svedkyne D. C. plynie, že prišla za ňou dcéra – I. J., chcela si od nej požičať peniaze,
avšak jej nevedela pomôcť, no povedala jej, že má čiastku po otcovi, nech si s tým poradí a dala jej
svoj občiansky preukaz. Vie o tom, že jej dcéra zobrala pôžičku pre ňu a matku žalobcu. Pán D. jej
zavolal, že prvá zmluva sa ruší a musí sa urobiť druhá, lebo je neplatná a zaviezol ich spolu so žalobcom

do Košíc. Uviedla, že pán D. jej povedal, že to musí podpísať, že dcéra bude inak zavretá. Až doma
zmluvu prečítala. Osobne sa stretla s pánom D., dlh chcela nejakým spôsobom splatiť. O prvej kúpnej
zmluve vedomosť nemala, dcéra jej povedala, že to už poriešila, tak predpokladala, že nejakú zmluvu
uzavretú má.

13. Z výsluchu svedka K. D. plynie, že pracuje v oblasti financií, v tom čase mal aj realitku. Uviedol, že za
ním prišla pani J., ktorá pracovala pre DS Service a nejakým spôsobom sa nezhodla s konateľom, že má
kopec obchodov, či by pre neho nemohla uzatvárať zmluvy, s čím súhlasil. Na začiatku jej dal pôžičku
na rozbeh. Potom povedala, že má jeden obchod, nehnuteľnosť v rodine, ktorá bola založená v DS
Service. Dal vypracovať kúpnu zmluvu, stretol sa iba so žalobcom, s pani C. sa nestretol. Keď malo dôjsť

k podpisu, pani J. mu volala, že sa jej mame pokazilo auto, či by bol problém, keby podpis zmluvy overili
v Bžanoch. Súhlasil s tým. Keď sa riešili daňové nedoplatky, prišla za ním pani C., že nič nepredala.
Vtedy zistil, že jej dcéra sfalšovala podpis na obecnom úrade. Zaplatila mu 500 eurovú splátku, viac sa
o to nestaral. Chceli sa s ním v roku 2015 dohodnúť, tak nechal vypracovať kúpnu zmluvu a išli do Košíc.Pozná žalovaného v 1. rade, aj jeho brata, spolupracoval s ich mamkou, vnímal aj žalovanú v 3. rade,
vie, že spolupracovala s pánom D.. Pri vyplácaní kúpnej zmluvy v roku 2013 bol kameňom úrazu DS
Service. Pani J. dal peniaze ako fyzická osoba, nehnuteľnosť kupovala OCEANIA INVESTMENTS s.r.o.

Dôvod existencie dvoch zmlúv o pôžičke nevedel uviesť. Rovnako nevedel uviesť, ktorým účastníkom
zmluvného vzťahu, bolo vymienený čl. IV bod 7 kúpnej zmluvy z roku 2013. Tiež nevedel ozrejmiť dôvod
existencie zmluvy o predkupnom práve, potvrdil, že podpis na nej, je jeho.

14. Z výsluchu svedka A. D. plynie, že pána D. pozná skôr. Keď to žalovaná v 3. rade kupovala, vtedy

pre neho pracovala, on jej tu kúpu odporučil. Potom mu mala povedať, že by chcela ísť pracovať do
zahraničia a zároveň sa jeho brat sa osamostatniť. Až keď mal prísť na súd, zistil, že to mala napísané
na seba iba dva mesiace.

15. Z LV č. XX kat. úz. H. plynie, že žalobca je zapísaný ako 7/8-ový a žalovaný v 1. rade ako 1/8-ový
vlastník žalovaných nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva žalovaného bol povolený dňa 30.1.2017

pod V 431/2016. V časti C ako ťarcha je zapísaný pod V 399/2017 Zmluva o zriadení záložného práva
pre Slovenskú sporiteľňu a.s., vklad povolený dňa 25.1.2017.

16. Podaním zo dňa 22.07.2022 označený ako neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva -
mimosúdna pokonávka – výzva žalobca požiadal žalovaného v 2. rade o zrušenie záložného práva.

17. Z oznámenia z 12.12.2022 vyplýva, že žalobca dražobnej spoločnosti oznamoval, že navrhovateľ
dražby nie je záložným veriteľom.

18. Výzvou zo dňa 5.12.2022 na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby bol

žalobca vyzvaný na poskytnutie súčinnosti z dôvodu ohodnotenia nehnuteľností na deň 15.12.2022.

19. Rozsudkom Okresný súd Prešov č.k. 9Csp 182/2021-130 z 11.4.2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešov č.k. 10CoCsp 18/2022-167 z 13.10.2022 rozhodol tak, že uložil žalovanému
A. B. (žalobcovi v súdenej veci) povinnosť zaplatiť žalobcovi (Luvero s.r.o.) sumu 20000 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne z tejto sumy od 14.07.2021 až do zaplatenia a
to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odvolací
súd rozhodnutie odôvodnil cit.: „20. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorou žalovaný prevádzal svoje
vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti dňa 8.3.2013 a tiež dňa 20.5.2015,

ktoré však boli vyhodnotené súdom prvej inštancie ako neplatné. Neplatnosť kúpnych zmlúv zo dňa
8.3.2013 a zo dňa 20.5.2015 bola posudzovaná ako predbežná otázka už v súdnom konaní vedenom
pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 20C/25/2017, v ktorom bolo ustálené, že šlo o predstieraný
právny úkon, tzv. „prepadný záloh“ tak, že predaj nehnuteľnosti mal zabezpečovať záväzok I. J. voči
pánovi D. (zápisnica z pojednávania vo veci 20C/25/2017 nachádzajúca sa na č. l. 121 súdneho spisu

9Csp/182/2021). Z rozsudku vo veci vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 20C/25/2017
tiež z výpovede žalovaného vyplynulo, že žalovaný chcel pomôcť svojej sesternici I. J., keďže nesplácala
svoju pôžičku voči veriteľovi DS service, tak že pôžičku vyplatí z ďalšej poskytnutej pôžičky od pána D.,
ktorý však na zabezpečenie tejto pôžičky nežiadal ručenie, ale kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam.“

20. Zo záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 10.1.2017 uzavretej medzi žalovaným v 2. rade ako
bankou, žalovanou v 3. rade ako záložcom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom plynie, že sa zriaďuje
záložné právo na žalované nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa 10.1.2017 č. 5123401456, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 36 540
eur.

21. Dňa 8.8.2013 bola medzi žalobcom A. B. a D. C. ako predávajúcimi a spoločnosťou OCEANIA
INVESTMENTS s.r.o. ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX L. XXX kat. úz. H., a to parcela KN-C č. 319 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 654 m2, KN-C č. 320 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parcely KN-C č. 321

- záhrady o výmere 1666 m2 a rodinný dom číslo súpisné 87 stojaceho na parcele KN-C č. 319, v
spoluvlastnícky podielom žalobcu v rozsahu 7/8 k celku a D. C. 1/8 celku. Kúpna cena bola dohodnutá
vo výške 25 000 eur, s tým, že sumu 1.875 eur vyplatí kupujúci k rukám žalobcu pred podpisom kúpnej
zmluvy, sumu 3 125 eur D. C. k jej rukám pred podpisom kúpnej zmluvy, sumu 11423,71 eur na účetspoločnostiDSservice,s.r.o.asumu8576,29eurnaúčetžalobcu. Zčl.IV.bodu7plyniecit:„predávajúci
sú povinní vypratať nehnuteľnosti špecifikované v čl. bod 1 tejto zmluvy najneskôr do jedného roka po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho. V tej istej lehote sú súčasne povinní kupujúcim odovzdať
rodinný dom súčasne im vydať v potrebnom počte kľúče od i) vchodu do rodinného domu, ii) poštovej
schránky, iii) všetkých miestností v rodinnom dome, iv) vo vstupnej brány oplotenia.“
22. Dňa 20.5.2015 bola medzi žalobcom A. B. a D. C. ako predávajúcimi a spoločnosťou OCEANIA
INVESTMENTS s.r.o. ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej boli žalované

nehnuteľnosti za kúpnu cenu 25.000 eur. Podľa článku I. predmetná kúpna zmluva bola uzavretá z
dôvodu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy z 8.3.2013.

23. Z výdavkového pokladničného bloku zo dňa 08.08.2013 plynie, že žalobcovi bolo uhradených
OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. 1875 eur a D. C. 3125 eur.

24. Podľa výpisu z účtu spoločnosti OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. plynie, že táto dňa 9.8.2013
vyplatila spoločnosti DS Services sumu 11 423,71 eur a na účet č. XXXXXXXXX/XXXX sumu 8 576,29
eur. Z uvedeného výpisu ďalej vyplýva, že dňa 15.8.2013 poskytla I. J. pôžičku 14.240 eur.

25. Dňa 14.10.2016 bola medzi spoločnosťou OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. ako predávajúcim a C.

H. (teraz C. F., teda žalovanou v 3. rade) ako kupujúcou uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej boli
sporné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 30 000 eur. Podľa výpisu z účtu prvá časť kúpnej ceny vo výške
15 000 eur bola vyplatená dňa 17.10.2016 a druhá časť vo výške 15 000 eur dňa 28.8.2017.
26. Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 13.8.2013 spoločnosť OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. poskytla I.
J. pôžičku vo výške 19 240 eur bezúročne. Z čl. II bodu 2 plynie cit: „Dlžník podpisom tejto zmluvy

potvrdzuje prevzatie časti finančnej pôžičky v zmysle čl. II. bod 1. tejto zmluvy vo výške 5000 eur
pri podpise tejto zmluvy.“ . Z čl. II bodu 3 plynie cit: „Veriteľ poskytne dlžníkovi sumu 14 240 eur
bezhotovostným prevodom/vkladom na účet dlžníka do 3 pracovných dní od podpisu tejto zmluvy.“
Dlžníčka sa zaviazala poskytnutú pôžičku vrátiť v mesačných splátkach vo výške 520 eur s prvou
splátkou splatnou 10.09.2013 až do 11 splátky splatnej dňa 10.9.2024 (každá vo výške 520 eur splátka

10. dňa v mesiaci) a poslednou splátkou vo výške 13 520 eur splatnou dňa 10.09.2014.

27. Z výdavkového pokladničného dokladu z 13.08.2013 plynie, že OCEANIA INVESTMENTS s.r.o.
uhradila Renáte Hrabčákovej 5000 eur.

28. Výrok rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C 25/2017-94 z 30.11.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.1.2019, a ktorého stranami sporu boli žalobca (v pozícii žalobcu) a žalovaný v 1.
rade (v pozícii žalovaného) znie cit.:
„ I. Určuje, že žalobca A. B. nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XX, kat. úz. H. a to parcely KNC č. 319 zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2,

KNC č. 320 zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parcely KNC č. 321 záhrady o výmere 1666
m2 a rodinného domu súpisné č. XX, stojaceho na parcele KNC č. 319 so spoluvlastníckym podielom
v rozsahu 7/8 k celku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

29. Rozhodnutie súd odôvodnil cit: „27. V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania
preukázané, že účastníci zmluvy označenej ako „kúpna zmluva“ len predstierali uzatvorenie kúpnej
zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť pohľadávku spoločnosti OCEANIA INVESTMENTS

s.r.o. zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril s I. J.. Uvedené bolo konaní preukázané výsluchmi žalobcu
a aj svedkov I. J. a D. C... Nakoniec uvedené nebolo žalovaným ani spochybnené. Keďže predmetná
„kúpna zmluva“ ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle
- vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Ich
disimulovaný právny úkon by mohol byť platný, iba ak by spĺňal všetky náležitosti právneho úkonu.

Súd má však za to, že ani tento nemôže byť platný, keďže dohoda, ktorej skutočným zmyslom je -
bez ohľadu na jej označenie - dojednanie tzv. prepadného zálohu (uspokojenie pohľadávky záložného
veriteľa tým, že mu pripadne záloh do vlastníctva), je v rozpore s účelom záložného práva a v
dôsledku toho neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Spoločnosť OCEANIAINVESTMENTS s.r.o. sa teda nestala vlastníkom nehnuteľnosti. 28. Žalovaný sa v konaní bránil, že
pri nadobúdaní nehnuteľnosti bol dobromyseľný. K tomu súd uvádza, že v súvislosti s riešením kolízie
dvoch ústavných princípov, ochranu pôvodného vlastníka zaručenú zásadou „nikto nemôže previesť

viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne,
pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa
práva nadobudol. Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany
dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musia
javiť ako spravodlivé. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prevod nehnuteľnosti zabezpečoval brat

žalovaného. Tento sa poznal jednak s konateľom spoločnosti OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. a rovnako
s C. H.. Taktiež podľa jeho vyjadrenia povedal C. H., že môže mať dobrú investíciu a to kúpu domu od
spoločnosti OCEANIA INVESTMENTS s.r.o.. K prevodu nehnuteľnosti došlo počas konania vedeného
na tunajšom súde sp. zn. 14C/360/2014, počas ktorého žalobca v tomto konaní namietal platnosť
kúpnej zmluvy. Za takého stavu je súd toho názoru, že ako brat žalovaného tak aj žalovaný museli
mať pochybnosti o vlastníckom práve spoločnosti OCEANIA INVESTMENTS s.r.o.. Dobromyseľnosť

žalovaného spochybňuje aj skutočnosť, že kúpnu zmluvu s C. H. uzavrel v priebehu 2 mesiacov, od kedy
táto nadobudla nehnuteľnosti. V tomto prípade teda ako u C. H. tak aj žalovanom nemožno o dobrej
viere hovoriť.“

30. Dňa 21.10.2014 bola na Okresný súd Prešov podaná žaloba o vypratanie žalovaných nehnuteľností.

V postavení žalobcu vystupovala OCEANIA INVESTMENTS s.r.o., žalovanými v tomto konaní boli A.
B. (žalobca v súdenej veci) a D. C..

31. Z rozhodnutia o povolení vkladu Správy katastra Prešov č. V 4934/13 z 6.9.2013 vyplýva, že sa
povoľuje vklad vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam v prospech OCEANIA INVESTMENTS

s.r.o.

32. Zo zmluvy o pôžičke medzi OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. ako veriteľom a I. J. ako dlžníkom
plynie, že veriteľ požičiava dlžníkovi peniaze vo výške 18 500 eur bezúročne. Predmetná zmluva bola
podpísaná iba dlžníkom (čl. 39 spisu tunajšieho súdu 14C 360/014) a je nedatovaná.

33. Zo zmluvy o predkupnom práve uzavretej medzi žalobcom ako oprávneným a OCEANIA
INVESTMENTS s.r.o. ako povinným, a to z čl. I. vyplýva, že sa povinný na základe uzatvorenej kúpnej
zmluvy a rozhodnutia správy katastra stane vlastníkom žalovaných nehnuteľností. Zmluvné strany
sa dohodli na zmluvnom predkupnom práve k týmto nehnuteľnostiam, pričom sa dohodli na trvaní

predkupného práva oprávneného na dobu do uplynutia dvanástich mesiacov od podpisu tejto dohody.
Predmetná zmluva bola podpísaná iba povinným a je nedatovaná.

34. Z výpisu z LV č. XX kat. úz. H. zo dňa 2.1.2017 vyplýva, že vklad vlastníckeho práva k žalovaným
nehnuteľnostiam v prospech žalovanej v 3. rade bol povolený dňa 7.12.2016 pod V 7662/2016.

35. Rozsudkom Okresný súd Prešov č.k. 14C 360/2014-169 z 16.3.2016 rozhodol tak, že žalobu
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. 21Co 111/2016-214 z 30.5.2017 pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok a konanie
zastavil. Žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

36. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv

a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 41a ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu
sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o

vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa § 553 ods. 1 OZ, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo
tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení
o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).

Podľa § 553c ods. 1 až 5 OZ, ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je
oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom

uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona. Dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou
zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné. Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ
povinný písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.
Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako speňažením na dražbe

podľa osobitného predpisu,3e) veriteľ je pri výkone svojho práva povinný postupovať s náležitou
starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za
porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla,
za škodu, ktorú tým spôsobí. Ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho práva prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo, veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vydať osobe,

ktorá zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku
a jej príslušenstvo.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa§70ods.1,2zákonač.162/1995Z.z.,okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchpráv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie

nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho
územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej
jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
akoajštandardizovanégeografickénázvysúhodnovernéazáväzné,aksanepreukážeopak.Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 228 ods. 1 CSP, Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali
právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.37. V súdenej veci bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladné ho opatrenia uznesením č.k.
18c 43/2022-49 z 10.1.2023 cit.:
I. U k l a d á žalovanému v 2. rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva, predmetom ktorého sú

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX kat. úz. H., a to parcely KNC č. 319 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 654 m2, KNC č. 320 zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parcely KNC č. 321 záhrady
o výmere 1666 m2 a rodinného domu súpisné č. 87, stojaceho na parcele KNC č. 319 v podiele 7/8-
in vo vlastníctve žalobcu, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom
súdu E. pod sp. zn. 18Csp 43/2022.

II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania.

38. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 5Co 24/2023-122 z 27.4.2023 uznesenie súdu prvej inštancie

o nariadení neodkladného opatrenia vo výroku I. potvrdil, vo výroku III. zrušil a odmietol odvolanie
žalovaného v 1. rade.

39. Súd v prvom rade posudzoval obsah žaloby v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít
tak, aby predišiel formalistickému odňatiu spravodlivosti pre žalobcom zvolenú formuláciu petitu,

keďže žaloba o neplatnosť právneho úkonu ako právnej skutočnosti je možná, len ak to vyplýva
z osobitného predpisu, čo nie je daný prípad (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Cdo 216/2021 z 29.11.2021). Z obsahu žaloby je totiž nepochybné, čoho sa žalobca domáha
(zrušenie záložného práva na uvedených nehnuteľnostiach cit.: „vyzval na zrušenie záložného práva na
uvedených nehnuteľnostiach“), tiež z jeho vyjadrenia zo dňa 22.12.2022 čl. 32 cit: „Ja-žalobca chcem

dosiahnuť, aby došlo k výmazu záložnej zmluvy v katastri nehnuteľnosti“), neskôr vyjadrenie z 2.10.2023
čl. 183 cit. „mám naliehavý právny záujem na určení, že ani na zvyšnom podiele 1/8 neviazne záložné
právo“, preto odmietnutie vecného prejednania sporu by bolo porušením práva na spravodlivý proces
(denegatio justitie). Účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať ich) a prinášať spravodlivosť,
a nie ich odmietať (teda „nesúdiť“).

40. Ako plynie z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 8/2005 uverejneného
v časopise Zo súdnej praxe č. 5/2005 pod č. 56, v zmysle ktorého požiadavku, aby z návrhu na začatie
konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný
urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do výroku rozsudku.

41. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyčíta súdom nižšej inštancie procesný
postup, ktorý bez ďalšieho prevezmú výrok petitu obsiahnutý v žalobe bez zreteľa na jej obsah, a to
aj v prípade, ak je žalobca právne zastúpený (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Cdo/268/2019 z 25.10.2020).

42. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2019 z 25.10.2020 rovnako
vyplýva cit.: „Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP a/alebo podľa § 137
písm. d/ CSP je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobkyňa vyvodzuje v konaní
ňou uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec

správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných
pre tento postup, ukladá zákon žalobkyni povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie
majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval
z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby,
právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobkyňa je

povinná svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa
len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu, aby v zmysle
zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu
strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý
žalobkyňa vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu

majúprávaapovinnostistrántvoriaceobsahprávnehovzťahu(5Cdo/120/2017).Inakpovedanépredmet
konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi
skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a
opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby poobsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v
spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.“

43. Aj podľa názoru relevantnej právnej teórie „žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti,
ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú
odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129), ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd
napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho
sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v

okolnostiach konkrétneho prípadu je možný taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne
zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri" (porov. TOMAŠOVIČ, M.
In ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 505)

44. Aj v súdenej veci formulácia petitu možno navádzala dojem procesného postupu podľa § 137 písm.
d/ CSP, čo namietali žalovaní, avšak obsah žaloby indikoval, že sa žalobca domáha zrušenie záložného
práva na uvedených nehnuteľnostiach, jeho výmaz z katastra nehnuteľností, sám poukázal na to, že má
naliehavý právny záujem na určení, že na nehnuteľnosti neviazne záložné právo (vyjadrenie žalobcu
z 2.10.2023 bolo žalovaným v 1. a 3. rade doručené dňa 16.10.2023 a žalovanému v 2. rade dňa

1.11.2023). Z uvedeného obsahu žaloby ako celku (vrátane následných vyjadrení) bolo podľa názoru
súdu možné vyvodiť, že sa žalobca domáha určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom,
čo napokon (skutočný zmysel podanej žaloby) plynie aj z podania žalobcu označeného ako „návrh
žalobcu na pripustenie zmeny žalobného návrhu“ z 13.3.2024.

45. Súd rešpektujúc vyššie naznačenú judikatúru najvyšších súdnych autorít a názor právnej vedy,
posudzovalobsahžalobypodľaobsahu(čoplynienapokonajzosamotnéhoodôvodnenianeodkladného
opatrenia nariadeného uznesením tunajšieho súdu č.k. 18C 43/2022-49 z 10.1.2023, ako i vysloveného
predbežného právneho posúdenia súdom, a to v podstate vyslovenom na každom pojednávaní, keďže
sa námietky v tomto smere opakovali), preto o podaní žalobcu označenom ako „návrh žalobcu na

pripustenie zmeny žalobného návrhu“ nerozhodoval, keďže súd nie je viazaný striktným vymedzením
petitu uvedeným v žalobe.

46. Majúc na zreteli uvedené mal súd za to, že existencia podania žalobcu označeného ako „návrh
žalobcu na pripustenie zmeny žalobného petitu“ nepredstavovalo dôležitý dôvodu, pre ktoré by bolo

dôvodné nariadené pojednávanie odročiť.

47. Na určovacej žalobe o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom je totiž daný
naliehavý právny záujem, keďže vytvára pevný základ pre právny vzťah strán sporu. Súd za tohto stavu
má za to, že vecné prejednanie tohto sporu o určenie bude slúžiť potrebám praktického života a odstráni

stav neistoty všetkých subjektov zmluvných vzťahov a zodpovedá sledovanému účelu podanej žaloby
a jej obsahu. Rovnako z uvedeného dôvodu má súd za to, že žalobca má naliehavý právny na určení,
že žalovaná nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom vzhľadom na požiadavku zosúladenia
skutočnéhostavusostavomzapísanýmvkatastrinehnuteľností(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo 105/2013).

48. V ďalšom sa súd nevyhnutne musí vysporiadať s charakterom sporu s poukazom na vznesené
námietky žalovaných proti vyjadrenému predbežnému názoru súdu, že súdená vec je sporom súvisiacim
so spotrebiteľskou zmluvou.

49. V súdenej veci je nepochybné postavenie účastníkov zmluvy o záložnom práve, keďže žalovaný v 2.
rade (v postavení záložného veriteľa) vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný v 1. rade (v postavení záložného dlžníka) a žalovaná v 3.
rade (v postavení záložcu) ako fyzické osoby pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Toho času ja žalobca v pozícii záložcu,

keďže jeho vlastnícke právo bolo k predmetu zálohu zapísané na podklade právoplatného rozsudku
súdu. Postavenie záložcu ako spotrebiteľa nakoniec plynie aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-534/15 v zmysle ktorého cit.: „Článok 1 ods. 1 a článok 2 písm. b) smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladaťv tom zmysle, že táto smernica sa uplatňuje na zmluvu o založení nehnuteľnosti uzatvorenú medzi
fyzickými osobami a úverovou inštitúciou s cieľom zaručiť sa za záväzky obchodnej spoločnosti, ktoré
má táto spoločnosť voči uvedenej úverovej inštitúcii na základe zmluvy o úvere, pokiaľ tieto fyzické

osoby konali s cieľom nevzťahujúcim sa na ich obchody, podnikanie alebo povolanie a nemajú funkčný
vzťah s uvedenou spoločnosťou, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.“ Pokiaľ podľa tejto judikatúry
prináleží záložcovi postavenie spotrebiteľa, keď sa zaručuje za záväzky obchodnej spoločnosti, o to viac
to musí platiť, ak záložca a záložný dlžník sú fyzické osoby, ktoré s úverovou inštitúciou (žalovaným v 2.
rade) nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti.

50. S poukazom na uvedené ide o spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, keďže predmetná
zmluva o záložnom práve bola intabulovaná, čoho následkom bol zápis záložného práva na žalovanej
nehnuteľnosti,ktoréhoneexistenciesažalobcavsúdenejvecidomáha.Podľanázorusúdubolinaplnené
predpoklady pre posúdenie veci na účely aplikácie osobitných ustanovení procesného kódexu týkajúcich
sa spotrebiteľských sporov (§ 290 CSP a nasl.).

51. V súvislosti s námietkou žalovaných v 1. a 3. rade, že súd mal dbať na sudcovskú koncentráciu
konania (vyjadrenie zo dňa 13.3.2024 na čl. 220), sa žiada uviesť, že je nevyhnutné rozlišovať medzi
sudcovskoukoncentrácioukonaniaamožnosťouvykonávaťdôkazyexoffo(zúradnejpovinnosti).Pokiaľ
je spotrebiteľ v konaní právne zastúpený, ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania sa

aplikujú bez výhrad (§ 291 ods. 3 CSP). To však nevylučuje možnosť súdu postupovať podľa § 295 CSP,
a teda vykonanie a obstaranie (zabezpečenie) dôkazov, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

52. Pokiaľ ide o procesný postup súdu, tento bol determinovanými dvomi okolnosťami: A/ na absolútnu

neplatnosť súd prihliada ex offo a B/ v spotrebiteľskom spore súd aj bez návrhu môže vykonávať dôkazy.

53. Žalovaní v konaní opakovali svoje výhrady k tom, že boli vykonávané dôkazy bez návrhu strán sporu
a naviac boli vykonávané k neexistujúcim skutkovým tvrdeniam.

54. V tomto smere súd poukazuje na to, že skutkové tvrdenia sú jedným z prostriedkom procesného
útoku alebo procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesný kódex nezakazuje stranám sporu uviesť skutkové
tvrdenia aj v priebehu sporu, a to ani pri ich výsluchu. Z výsluchu žalobcu vyplynuli podstatné
a rozhodujúce skutočnosti, preto súd nepovažoval za nevyhnutné požiadať žalobcu o ďalšie skutkové
tvrdenia. Podstatným pre zachovanie procesných práv je, aby stranám sporu bol následne poskytnutý

dostatočný procesný priestor, aby na skutkové tvrdenia mohli reagovať, a to aj svojimi skutkovými
tvrdeniami a návrhmi na vykonanie dôkazov ako prostriedkami procesnej obrany.

55. Žalovaným boli s poukazom na uvedené známe skutkové tvrdenia, na preukázanie alebo vyvrátenie
ktorých boli vykonané dôkazy súdom aj bez návrhu sporových strán. Súd dôkazy, ktoré mienil vykonať

na každom ďalšom nadchádzajúcom pojednávaní, stranám sporu vždy vopred oznámil, čím im rovnako
vytvoril procesný priestor na prípravu na pojednávanie.

56. Súd v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 20C 25/2017 medzi žalobcom v postavení
žalobcu a žalovaným v 1. rade (v postavení žalovaného) právoplatne určil, že žalobca je podielovým

spoluvlastníkom žalovaných nehnuteľností cit.

„I. Určuje, že žalobca A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XX, kat. úz. H. a to parcely KNC č. 319 zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2,
KNC č. 320 zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parcely KNC č. 321 záhrady o výmere 1666

m2 a rodinného domu súpisné č. 87, stojaceho na parcele KNC č. 319 so spoluvlastníckym podielom
v rozsahu 7/8 k celku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

57. Žalovaný v 2. rade sa dôvodne bránil tým, že nebol stranou sporu v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov sp. zn. 20C 25/2017, teda závermi rozsudku nemôže byť viazaný (§ 228 ods. 1 CSP). Súd
preto vykonal dokazovanie všetkými relevantnými listinnými dôkazmi a výsluchom svedkom, ktoré bolivykonané v tomto konaní a konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn 14C 360/2014, čo rovnako
nebránilo žalovaným, aby navrhli ďalšie dôkazy na svoju obranu.

58. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov,
ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa uvedený stav z hľadiska pozitívneho
práva stáva nenapadnuteľným. Konania in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.

59. Súd poukazuje na to, že uzavretie zmluvy o pôžičke a kúpnej zmluvy samé o sebe zákonu
neodporujú. V súdenej veci však nemožno na tieto právne úkony hľadieť bez posúdenie celého kontextu
všetkých na seba nadväzujúcich právnych úkonov a preukázaných skutočností.

60. V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci zmluvy kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a D. C. ako predávajúcimi a OCEANIA INVESTMENTS s.r.o.

ako kupujúcim z 8.8.2013 v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť pohľadávku spoločnosti OCEANIA
INVESTMENTS s.r.o. zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorila s I. J. (sesternicou a dcérou predávajúcich).
Uvedené plynie z výsluchu nielen žalobcu, ale i svedkýň J. a C., ktorí v zhode vypovedali, že ich
úmyslom bolo zabezpečiť pohľadávku spoločnosti OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. Z vykonaného
dokazovania bolo nepochybne preukázané, že svedkyni J. bola dňa 15.8.2013 poskytnutá pôžička,

a to spoločnosťou OCEANIA INVESTMENTS, s.r.o. Svedok D. síce vypovedal, že svedkyni J. poskytol
pôžičku ako fyzická osoba, čo bolo vyvrátený oboznámeným výpisom z účtu spoločnosti OCEANIA
INVESTMENTS, s.r.o., z ktorého je zrejmá finančná operácia vo výške 14 240 eur s poznámkou pôžička
J.. Tento záver je podporený aj znením kúpnej zmluvy, z ktorej plynie, že predávajúcim je umožnené
obývať predávanú nehnuteľnosť po dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

správy katastra o povolení vkladu, pričom ide o dobu, počas ktorej mala byť splatená poskytnutá
pôžička – prvá splátka splatná 10.9.2013 a posledná splátka splatná dňa 10.9.2014. Napokon tento
záver o simulovanom právnom úkone podporuje aj fakt, že existovala zmluva o predkupnom práve
medzi žalobcom a spoločnosťou OCEANIA INVESTMENTS, s.r.o., ktorá bola podpísaná iba konateľom
spoločnosti OCEANIA INVESTMENTS, s.r.o., no tento súdu nevedel vysvetliť dôvod existencii takejto

písomnosti ním podpísanej. Z jej znenia z čl. II bodu 2 pritom rovnako plynie, že „predkupné
právo oprávneného vzniká momentom nadobudnutia vlastníckeho práva povinného k nehnuteľnostiam
opísaným v článku I. tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli na trvaní predkupného práva oprávneného
na dobu uplynutia 12 mesiacov od podpísania tejto dohody.“ , čo korešponduje s dohodnutou dobou
splatnosti pôžičky.

61. Zabezpečovací prevod práva spočíva v tom, že dlžník prevedie na veriteľa svoje právo
(napríklad právo vlastnícke) s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený.
Zabezpečovacím prevodom práva tak dochádza - aj keď podmienečne - k zmene v osobe nositeľa práva
(napríklad v osobe vlastníka). Ak je splnený záväzok zabezpečený prevodom práva, obnovuje sa bez

ďalšieho pôvodný stav (Solčanský, D.: Zabezpečovací prevod práva - aplikačná a rozhodovacia prax.
In: Bulletin SAK 5/2009).

62. Súd pri posudzovaní skutkových zistení vzal na zreteľ, že pri zabezpečovacom prevode práva je
postavenie veriteľa ešte silnejšie ako pri záložnom práve. Zabezpečovací prevod práca totiž vylučuje

akýchkoľvek iných veriteľov a prenáša na veriteľa vlastnícke právo.

63. Majúc na zreteli uvedené má súd za to, že týmto vyššie opísaným sofistikovaným spôsobom
spoločnosť OCEANIA INVESTMENTS, s.r.o. obišla kogentné ustanovenia o prepadnom zálohu (§
553c ods. 2 OZ). Časový sled právnych úkonov neumožňuje prijať iný záver ako ten, že svojim

dôsledkami obchádzajú kogentnú úpravu jednak zákazu prepadného zálohu a zároveň samotného
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zneužívajúc finančnú tieseň svedkyne J. – ktorá mala
nesporne dlh u spoločnosti DS Service, s.r.o., ktorý nezvládala splácať. V súdenej veci spoločnosť
OCEANIA INVESTMENTS, s.r.o. poskytla svedkyni J. pôžičku a túto si zabezpečila trvalým prevodom
vlastníckeho práva na žalované nehnuteľnosti, teda svojím konaním obchádzala zákon. Zmluvné

dojednania na seba nadväzujúce (zmluva o pôžičke, kúpna zmluva, existencia zmluvy o predkupnom
práve podpísanej konateľom spoločnosti OCEANIA INVESTMENTS, s.r.o.) umožnili zánik vlastníctva
pôvodných vlastníkov k predmetným nehnuteľnostiam, teda žalobcu a svedkyni C. bez ohľadu na
výšku nesplateného dlhu. V podstate týmito zmluvami sa spoločnosť OCEANIA INVESTMENTS, s.r.o.snažila dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy pôžičky, ale aj prechod vlastníctva
k žalovaným nehnuteľnostiam.

64. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že prevod nehnuteľnosti zabezpečoval brat žalovaného
v 1. rade (svedok K. D.), ktorý sa poznal s konateľom spoločnosti OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. a
rovnako so žalovanou v 3. rade. Svedok A. D. mal podľa jeho vyjadrenie žalovanej v 3. rade uviesť,
že môže mať dobrú investíciu, a to kúpu domu od spoločnosti OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. Konateľ
spoločnosti OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. musel mať tiež pochybnosti o platnosti právneho úkonu –

a teda o vlastníckom práve, keďže k prevodu na žalovanú v 3. rade došlo počas konania vedeného na
tunajšom súde sp. zn. 14C/360/2014, počas ktorého žalovaní namietali, že podpis na kúpnej zmluve
nie je D. C., čo bolo následkom spísanie druhej kúpnej zmluvy z 20.5.2015, kde túto skutočnosť aj
sám konštatuje. Kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s OCEANIA INVESTMENTS podpísala žalovaná v 3.
rade dňa 14.10.2016, ktorej vklad bol povolený 7.12.2016. Následný prevod zo žalovanej v 3. rade
na žalovaného v 1. rade bol realizovaný v krátkom časovom slede, keďže vklad vlastníckeho práva

v prospech žalovaného v 1. rade bol povolený dňa 30.1.2017. Súd tiež poznamenáva, že záložná
zmluva so Slovenskou sporiteľňou bola uzatváraná 10.1.2017 a vklad bol povolený 25.1.2017. Tvrdenie
žalovanej v 3. rade o tom, že kúpila nehnuteľnosť za účelom investície, vlastníctvo ktorej nadobudla dňa
7.12.2016 a po mesiaci ich ako vlastník dala do zálohu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného
v 3. rade, keďže chcela odísť do zahraničia, vyznieva nedôveryhodne zohľadňujúc, že do Ameriky odišla

vo februári roku 2018, teda viac ako rok po uzatvorení týchto právnych úkonom. Za tohto stavu súd
konštatuje, že tak na strane žalovanej v 3. rade i žalovaného v 1. rade absentuje dobromyseľnosť pri
nadobúdaní žalovaných nehnuteľností.

65. Z uvedeného záveru plynie, že žalovaná v 3. rade ani žalovaný v1. rade sa nikdy nestali vlastníkmi

(ani podielovými spoluvlastníkmi) žalovanej nehnuteľnosti. Preto ak so žalovanou nehnuteľnosťou
disponovali ako s predmetom svojho vlastníctva, porušili zásadu, že nikto nemôže na iného previesť
viac práv ako sám má (nemo plus iuris).

66. Žalovaný v 2. rade nadobudol vecné právo k cudzej veci na základe absolútne neplatného právneho

úkonu, keďže žalovaná v 3. rade ako záložca nebola vlastníkom predmetu zálohu. Rovnako tak žalobca
nebol záložcom v právnom vzťahu, nedal súhlas na založenie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve ani
žalovanú v 3. rade na tieto účely nesplnomocnil. Ak bol správou katastra povolený vklad záložného
práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus,
teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k

platnému založeniu žalovaných nehnuteľnosti.

67. Pokiaľ žalovaní poukazujú na nedbalosť na strane žalobcu, súd pripomína, že platná právna úprava
neumožňuje diferencovane posudzovať zákonné následky absolútne neplatného právneho úkonu podľa
okolností prípadu (nesporné sfalšovanie podpisu predávajúcej – svedkyne C.). Absolútne neplatný

právny úkon nevyvoláva právne následky, a to platí bezvýnimočne.

68. Napriek vyššie uvedenému sa žalovaný v 2. rade bráni ochranou svojej dobromyseľnosti.

69. Súd v tomto smere poukazuje na to, že vo vzťahu k tejto otázke (ochrana dobromyseľného

nadobúdateľa) existujú rôzne rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, na čo upriamil pozornosť samotný
Ústavný Súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 510/2016 z 19.1.2021 cit.: „44. Ústavný
súd si uvedomuje, že judikatúra slovenských najvyšších súdnych autorít momentálne nie je úplne
jednotná v otázke posudzovania konfliktu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a ochrany
dobromyseľnosti nového nadobúdateľa. Najvyšší súd v minulosti dlhodobo stabilne zastával názor o

nemožnosti prelomenia zásady „nemo plus iuris“ princípom ochrany dobromyseľného nadobúdateľa
(napr. 3 Cdo 144/2010, 2 MCdo 20/2011, 5 MCdo 12/2011, 3 Cdo 223/2016, 3 Cdo 307/2013), a
to väčšinou s odôvodnením, že súčasne platný právny poriadok priznáva ochranu dobromyseľnému
držiteľovi v právnom inštitúte vydržania, ktorý umožňuje oprávnenému (dobromyseľnému) držiteľovi
nadobudnúť vlastnícke práva iba pri súčasnom splnení podmienky nerušeného uplynutia vydržacej

doby. Za iných podmienok nemožno priznať dobromyseľnému držiteľovi nadobudnutie vlastníckeho
práva. Medzi novšími rozhodnutiami najvyššieho súdu možno nájsť aj také, ktoré iba výnimočne
pripúšťajú možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa. Z týchto rozhodnutí (6 Cdo 792/2015,
4 Cdo 102/2017, spomínané rozhodnutie sp. zn. 6 Cdo 71/2011 v kontexte vysvetlenom v bode43) ale nevyplýva všeobecná prednosť jedného z kolidujúcich princípov. Ide tu skôr o pripustenie
možnosti skúmania existencie výnimočných okolností, ktoré môžu v konkrétnom prípade nastať a ktoré
môžu byť dôvodom na ustúpenie od prísneho zotrvávania na princípe „nemo plus iuris“. 45. Posun v

judikatúre najvyššieho súdu možno pripísať aj rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Ten v rozhodnutí
vo veci sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016 judikatúrne prelomil zásadu „nemo plus iuris“, keď
výslovne uviedol: „Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s
výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť – ako to konštatovali všeobecné súdy – že samotná

absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominium auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy
o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre
ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj
sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v
určitý – jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej
štátom vedenej evidencie a najmä keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster

nehnuteľností, súd a pod.]. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je
jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu.
Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná
široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by
bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery

takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho
spochybňovaní treťou osobou.“ Na toto rozhodnutie potom ústavný súd nadviazal rozhodnutiami vo
veciach sp. zn. I. ÚS 151/2016 a sp. zn. I. ÚS 460/2017. Všetky tieto rozhodnutia boli prijaté až po
rozhodnutí krajského súdu. 45.1 Aj podľa vyslovených názorov v rozhodnutiach bývalého I. senátu
ústavného súdu podstatným dôvodom na eventuálny odklon od striktného uplatňovania zásady „nemo

19 plus iuris“ musí byť výnimočnosť okolností, ktoré založia dobromyseľnosť nadobúdateľa s následkom
jej prevahy nad ochranou pôvodného vlastníka. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že súčasťou
princípu materiálneho právneho štátu je nielen možnosť, ale aj povinnosť súdu vykladať právne normy
ústavne súladným spôsobom s prihliadnutím na princíp elementárnej spravodlivosti. Z tohto dôvodu
konajúci senát ústavného súdu úplne nezavrhuje mimoriadne výnimočnú možnosť poskytnutia ochrany

práv dobromyseľným nadobúdateľom, prioritne však k tejto otázke pristupuje zdržanlivo.“

70. Žalovaný v 2. rade poukazuje na to, že záložnú zmluvu so žalovaným v 1. rade uzavrel s dôverou
v údaje katastra nehnuteľností. Ústavný súd Slovenskej republiky v už vyššie citovanom náleze sp. zn. I.
ÚS 510/2016 z 19.1.2021 sa k tejto otázke vyjadril a súd nevidí dôvod na odklon od uvedeného právneho

záveru cit.: „47. Sťažovatelia sa dožadujú uprednostnenia ochrany svojej dobromyseľnosti založenej
„iba“ na ich viere v správnosť údajov v katastri nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Ako už
bolo skôr uvedené, krajský súd túto okolnosť vyhodnotil ako nedostačujúcu na prelomenie zásady „nemo
plus iuris“. V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 70 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sú údaje katastra
uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Materiálna publicita údajov katastra je teda de lege
lata vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so
skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený.“

71. Naviac súd poukazuje i na rozhodnutie Veľké senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.
apríla 2021 sp. zn. 1 VObdo/2/2020 cit.:
„I. Povinnou náležitosťou dovolania v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 432
C.s.p. (namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci) nie je uvedenie toho, v čom dovolateľ vidí
prípustnosť podaného dovolania (vrátane označenia rozhodnutí dovolacieho súdu riešiacich konkrétnu

právnu otázku).

II. Dovolací súd nie je pri posudzovaní prípustnosti dovolania viazaný dovolateľom označeným dôvodom
prípustnosti dovolania. Rovnako tak dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania nie je viazaný
(a zároveň obmedzený) rozhodnutiami najvyššieho súdu, ktoré v dovolaní označil dovolateľ.

III. V prípade existencie rozdielnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá nebola zjednotená do
30. júna 2016 postupom podľa ustanovenia § 8 ods. 3 v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.
z. o súdoch zverejnením rozhodnutia zásadného významu alebo zjednocujúceho stanoviska v Zbierkestanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, je trojčlenný dovolací senát
najvyššieho súdu rozhodujúci o danej (v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozdielne posudzovanej)
právnej otázke povinný podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku postúpiť vec na

prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu príslušného kolégia najvyššieho súdu.

IV. Povinnosť postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu najvyššieho súdu podľa
ustanovenia § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku má trojčlenný senát dovolacieho súdu aj v situácii,
ak o právnej otázke, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, už rozhodol ústavný súd, a to aj

vtedy, ak je vec prejednávajúci dovolací senát podľa ustanovenia § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.
o ústavnom súde viazaný právne záväzným názorom vysloveným v kasačnom náleze ústavného súdu.

V. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to
ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

VI. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má
(nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v
katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.

VII. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch
právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje.

VIII. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra,
nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.“

72. Napokon nemožno opomenúť ani na názor právnej vedy cit: „V aplikačnej praxi sa v súvislosti
s nadobudnutím vlastníckeho práva od nevlastníka vynorili mnohé právnoteoretické problémy, ktoré
súviseli najmä s otázkou ochrany dobromyseľného (ďalšieho) nadobúdateľa veci v prípade, že zmluva,
na základe ktorej nadobudol (resp. mal nadobudnúť) vlastnícke právo jeho právny predchodca, bola

neplatným právnym úkonom alebo bolo od takejto zmluvy podľa § 48 odstúpené, čím došlo k zrušeniu
zmluvy od začiatku (k tomu bližšie pozri § 48 ods. 2 OZ). V oboch uvedených prípadoch následne
vyvstáva otázka, či nadobúdateľ, ktorý dobromyseľne nadobudol vec od osoby, ktorá konala ako
vlastník (prípadne ako vlastník bola zapísaná v katastri nehnuteľností), nadobudol k predmetu kúpy
vlastníckeprávo.Vovzťahukmožnostinadobudnutiavlastníckehoprávanazákladeabsolútneneplatnej

kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lege
lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale
len ako výnimku z pravidla (pozri napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv. nepravého
dediča podľa § 486 OZ) a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie
právneho predchodcu predávajúceho. Tieto výnimky nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto

možnosť zákonodarca pripustil, alebo aby pre to existovali osobitné dôvody. Preto je v zásade nutné
zotrvať na uplatnení zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ aj v prípadoch,
ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé. V dôsledku ostatnej judikatúry (aj) Ústavného súdu je však nutné
pripustiť, že názor o striktnom uplatňovaní zásady „nemo plus iuris“ je dnes už neudržateľný a je možné,
pokiaľ to skutkové okolnosti prípadu dovoľujú, poskytnúť ochranu aj dobromyseľnému nadobúdateľovi

vlastníckeho práva.“ (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,
M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2234).

73. Tiež „Z toho vyplýva, že pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade nepostačuje samotná
dobromyseľnosť nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký prípad dobromyseľnosti,

s ktorú je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Inak povedané, napríklad samotná dobrá
viera nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nebude mať
za následok nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na základe
ktorého mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, jeabsolútne neplatný. V tomto rozsahu je pritom judikatúra na Slovensku vzácne jednotná (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/115/2016, z 28. júna 2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3 Cdo 223/2016, z 26. januára 2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 107/2011, z 30.

mája 2012, uznesenie Ústavného súdu SR, I. ÚS 50/2010, z 10. februára 2010) na rozdiel od „názorovej
vojny“,ktorápriposudzovanítejtoproblematikypanujevČeskumedziNajvyššímsúdomČRaÚstavným
súdom ČR (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 31 Cdo 1168/2013, z 12. novembra
2014, ZSR ČR, 16/2015 a nález Ústavného súdu ČR, IV. ÚS 402/15, z 26. mája 2015). Jedinú, avšak
osamotenú výnimku tak v slovenskej judikatúre predstavuje nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS

549/2015 z 16. 3. 2016, ktorý vo svojej podstate povýšil aj samotnú dobrú vieru nadobúdateľa v zápis v
katastri nehnuteľností na spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Tento názor však v neskoršej
judikatúre Najvyššie súdu SR a ani v doktrinálnej rovine nenašiel odozvu. Každý prípad je však potrebné
posudzovať individuálne a z pohľadu zásady proporcionality pomerovať dobromyseľnosť, pasivitu či
ľahkovážnosť dotknutých osôb (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 95/2019 z 29.
januára 2020). Možno tiež dôvodne očakávať, že táto téma zrejme bude v judikatúre i odbornej spisbe

naďalej rezonovať, pretože ochrany dobromyseľného nadobúdateľa vlastníctva sa týka aj judikatúra
ESĽP. Táto ochrana môže byť pritom spojená buď so zachovaním dobromyseľne nadobudnutého
vlastníctva alebo s odškodnením za jeho stratu a to i vo vzťahu k zodpovednosti štátu za takýto
stav." (porov. FEČÍK, M., JAKUBÁČ, R. Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H.
Beck, 2021, komentár k § 1)

74. Právna veda rovnako vo vzťahu k tejto otázke rozoberá tzv. investigatívnu povinnosť nadobúdateľa
vlastníckeho práva pri kúpe nehnuteľnosti cit.: „Úkony spájané s investigatívnou povinnosťou pri
kúpe nehnuteľnosti: Chýbajúca ochrana dobrej viery v evidovaný stav v právnom poriadku SR so
sebou prináša nevýhodné postavenie kupujúceho, keďže ten je zaťažený aj tými skutočnosťami,

ktoré mu nemusia byť známe ani pri vynaložení potrebnej miery opatrnosti. Splnenie investigatívnej
povinnosti– popri ustanoveniach o vydržaní– predstavuje vzhľadom na judikovanú ochranu skutočného
stavu a princíp nemo plus iuris účinný ochranný prostriedok pre obranu právom chránených záujmov
kupujúceho v prípade, ak predávajúci v čase predaja nebol oprávnený k prevodu. Aj tento prostriedok
však nemôže viesť k úplnej istote pri kúpe nehnuteľnosti; vo svojej podstate aj tento mechanizmus

vedie iba k určitej forme mitigácie rizika vo forme chýbajúceho oprávnenia. Aj s poukazom na doterajší
výklad nemožno podať istý vyčerpávajúci zoznam úkonov, ktoré by mal kupujúci vykonať pred tým, než
učiní rozhodnutie kúpy nehnuteľnosti. Z rozhodovacej činnosti slovenských a zahraničných súdnych
autorít vyplýva, že posúdenie rozsahu tejto povinnosti je závislé vždy od okolností konkrétneho
prípadu. Aj na podklade týchto rozhodnutí a v komparatívno-historickom posúdení však autor rozlišuje

v zásade úkony investigatívnej povinnosti smerujúce voči evidovanému a skutočnému stavu, konkrétne
(i) listu vlastníctva, (ii) nadobúdaciemu titulu prevodcu resp. jeho predchodcov, (iii) prevodcovi ako
osobe alebo jeho právnym predchodcom, (iv) zmluvným podmienkam a (v) nehnuteľnosti popr. jej
držiteľom / užívateľom. Základný východiskový bod pri overovaní prevodcovho oprávnenia predstavuje
prirodzene kontrola evidovaného stavu. Aj vzhľadom na závery NS SR môžeme konštatovať, že

oprávnenie prevodcu môže spochybniť nielen existencia plomby, ale aj samotná existencia poznámky
na liste vlastníctva, ktorá môže indikovať existenciu, resp. hrozbu súdneho sporu. Ak aj kupujúci
má vedomosť o súdnom spore popr. aj o jeho právoplatnom skončení, investigatívna povinnosť
kupujúceho musí smerovať aj k zisteniam, či voči právoplatnému rozhodnutiu nebol podaný mimoriadny
opravný prostriedok alebo ústavná sťažnosť. Poľská judikatúra požaduje od starostlivého kupujúceho

aj preukázateľné informovanie sa o stave nehnuteľnej veci od orgánov štátnej správy a samosprávy, ak
to vyžadujú okolnosti. V právnych pomeroch SR môže ísť o informovanie sa o stave nehnuteľnosti na
príslušnom katastrálnom odbore Okresného úradu SR, najmä či orgán neregistruje podania v konaniach
na tomto orgáne. Kontrola evidovaného stavu je vzhľadom na ochranu skutočného stavu v právnom
poriadku SR avšak iba prvým priblížením sa k skúmaniu vlastníckych pomerov. Analýzu evidovaného

stavu by mala v tomto zmysle dopĺňať taktiež analýza ďalších okolností predaja, konkrétne napr.
nadobúdacieho titulu prevodcu alebo jeho predchodcov a to najmä vzhľadom na prípadné vady
spôsobujúce neplatnosť nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade zapísaného vlastníka – manžela
je dôležité taktiež posúdiť, či nehnuteľnosť nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a tým je potrebný súhlas manžela s prevodom. Svoju úlohu môže pri tomto posudzovaní zohrávať

aj skutočnosť, aký dlhý čas uplynul od zápisu prevodcu do katastra nehnuteľností do momentu
zámeru prevodcu predať nehnuteľnosti. Čím dlhšia doba uplynula od nadobudnutia do následného
predaja nehnuteľnosti, tým istejšia môže byť pozícia kupujúceho, keďže skôr v prípadoch reťazového
predaja nehnuteľností nemá vlastník reálnu možnosť zareagovať na nesúlad zapísaného stavu soskutočným. Plynutie času je navyše významné aj s prípadnou možnosťou zhojenia vád pros. vydržania
vlastníckeho práva. Investigatívna aktivita kupujúceho môže smerovať aj voči osobe prevodcu,
konkrétne na posúdenie „dôveryhodnosti“ prevodcu ako zmluvného partnera. Okrem tohto aspektu

je vhodné venovať náležitú pozornosť aj správaniu sa prevodcu alebo jeho právnym predchodcom
v predzmluvnom období (napr. naliehanie na rýchle uzavretie zmluvy a vyplatenie sumy prevodcovi).
V prípade predávajúcich – podnikateľov by mal kupujúci vždy spozornieť, ak by predaj nehnuteľnosti
bol mimo obchodnú činnosť podnikateľa. Investigatívna aktivita vo vzťahu k prevodcovi resp. právnym
predchodcom má však svoje faktické limity, čomu nasvedčuje názor, že súčasťou investigatívnej

aktivity nie je skúmanie zdravotnému stavu prevodcu (napr. pre prípad osoby konajúcej v duševnej
poruchy). Rovnako sa dá iba s ťažkosťami vyzistiť, či sa prevodca stal vlastníkom nehnuteľnosti
na základe iného absolútne neplatného právneho dôvodu (napr. v dôsledku nátlaku alebo ľstivého
podvodu). Aj takéto okolnosti potvrdzujú, že opatrnosť kupujúceho vedie vyslovene iba k mitigácii rizika,
nie k vylúčeniu. Opatrnosť kupujúceho by sa mala upriamovať taktiež na dojednané zmluvné podmienky,
medzi ktoré možno zaradiť výšku kúpnej ceny nehnuteľnosti. Nižšia než trhová cena za štandardných

okolností nemusí viesť k spochybňovaniu oprávnenia prevodcu. Výrazne nižšia cena než trhová
takúto skutočnosť môže indikovať. V neposlednom rade by mala investigatívna aktivita kupujúceho
smerovať k faktickej kontrole (obhliadke) nehnuteľnosti. Pri tomto kroku je dôležité poznamenať, že aj
faktická držba nehnuteľnosti indikuje – popri pozemkovoknižnej držbe – pre dobromyseľné tretie osoby
existenciu oprávnenia k nehnuteľnosti. Inak povedané, pokiaľ zapísaná osoba je zároveň držiteľom

resp. užívateľom nehnuteľnosti, takýto právny stav je zdrojom väčšej miery dôveryhodnosti než keď
by zapísaná osoba nemala zároveň nehnuteľnosť v držbe alebo užívaní. Mieru takéhoto právneho
zdania (nem. „Rechtsschein“) pre tretie osoby deklaroval aj NS ČR, keď uviedol: „Držba je „vonkajším
prejavom vlastníctva“, je legitimačným stavom predbežne osvedčujúcim vlastnícke pomery; preto je
predpokladom potrebným k nadobudnutiu veci, ktorú užíva niekto iný než prevodca, od nevlastníka na

základe dobrej viery v stav katastru nehnuteľností, aby si nadobúdateľ overil, prečo skutočné držobné
(užívacie) pomery nezodpovedajú pomerom vlastníckym v katastri nehnuteľností.“ Potrebu zvýšenej
opatrnosti v prípade prevodcu, ktorý nie je v držbe ani v užívaní nehnuteľnosti, deklarujú aj rakúske
a poľské súdy. Držba (užívanie) nehnuteľnosti inou osobu sa môže prejaviť osobitnými okolnosťami.
O takúto osobitnú (a veľmi zrejmú) okolnosť môže ísť, ak na scudzovanom pozemku stojí stavba ako

osobitný predmet právnych vzťahov a ktorá je vo výlučnom vlastníctve inej osoby. Rovnako môže
spochybniť prevodcovo oprávnenie (zápis v katastri), ak sa na scudzovanom pozemku nachádza
torzo plotu (betónové stĺpy), ktoré tvoria so susediacim pozemkom vo vlastníctve inej osoby celok
a skutočnosť, že vlastník susediaceho pozemku pravidelne udržiava scudzovaní pozemok. V prípade
bytov môže ísť o uvedenie iného mena než prevodcovho pri zvončeku alebo na vchodových dverách do

bytu. Obhliadkou nehnuteľností môže kupujúci taktiež identifikovať, či prevodcovo oprávnenie existuje
vnímdeklarovanejmiere,tedanapr.čievidovanýstavnehnuteľnostivplnejmierezodpovedáskutočným
držobným(užívateľským)vzťahom.Overenietýchtoskutočnostímôževopredvylúčiťprípadnévydržanie
(časti) scudzovanej nehnuteľnosti contra tabulas inou osobu. Osobitne sa to týka aj vydržania vecných
bremien ad rem treťou osobou. (M., F. K investigatívnej povinnosti nadobúdateľa vlastníckeho práva pri

kúpe nehnuteľnosti. Bulletin Slovenskej advokácie. 6/2022, s. 19-27.)

75. V súvislosti s námietkou žalovaného v 2. rade vo vzťahu k ochrane jeho dobrej viery nadobúdateľa
záložnéhoprávasúdtieždávadopozornostizáveryÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikycit:„18.Pokiaľ
ide o úvahy najvyššieho súdu týkajúce sa otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

od nevlastníka, ústavný súd k nim aj vzhľadom na to, že vec sťažovateľa nie je právoplatne skončená,
nepovažuje za potrebné zaujať konečné stanovisko. Napriek uvedenému, k záveru najvyššieho súdu,
že sa presadil ním prezentovaný názor, ktorý v takýchto prípadoch ústavný súd konzistentne judikuje,
ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd ako príklady takejto konštantnej judikatúry ústavného súdu
uviedol len rozhodnutia jedného senátu, ktorý sa odchýlil od predchádzajúcej judikatúry ústavného súdu

bez toho, aby vec predložil plénu na zjednotenie odchylných názorov, preto nezdieľa názor, že ide o
konštantnú judikatúru, ktorou bola prelomená zásada tzv. nemo plus iuris vo všeobecnosti. Zároveň si
ústavný súd uvedomuje, že život je pestrý a prináša aj prípady, keď nie je možné v záujme zachovania,
resp. nachádzania spravodlivosti uplatňovať a aplikovať zásady mechanicky, preto je vôbec otázne, či
na danú problematiku bude možné formulovať jednoznačné stanovisko aplikovateľné na každý prípad,

pretože každý prípad má svoje špecifiká. Každopádne by k tomuto malo dôjsť riadne na pôde pléna. V
posudzovanom prípade (kasačné rozhodnutie v živej veci, pozn.) však ústavný súd nemohol pristúpiť k
takémuto postupu.“ (porov. II. ÚS 223/2020 z 26.5.2020).76. S poukazom na uvedené súd preferoval ochranu žalobcu ako skutočného vlastníka pred žalovaným
v 2. rade, ktorý konal v dobrej viere v správnosť údajov katastra. Súd v súdenej veci nevzhliadol dôvod
na prelomenie zásady nemo plus iuris, keďže materiálna publicita údajov katastra je vyvrátiteľná a

podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom
a žalovaný v 2. rade s touto okolnosťou musel byť ako opatrný nadobúdateľ uzrozumený. Žalovanému v
2. rade ostáva pohľadávka voči žalovanému v 1. rade nedotknutá a nič mu nebráni domáhať sa svojho
práva, a to aj súdnou cestou. Všetky tieto okolnosti viedli súd k záveru, že súdená vec nie je prípadom
nespravodlivého usporiadania vzťahov, kedy by malo dôjsť k prelomeniu zásady nemo plus iuris.

77. Súdená vec nespadá pod žiadnu zákonom upravenú výnimku zo zásady nemo plus iuris nespadá
(§ 486 OZ neoprávnený dedič, § 46 ObchZ obchodnoprávne vzťahy, § 93 ods. 3 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch - prevod cenných papierov, exekučné
konanie § 140 ods. 2 písm. l) v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku), a preto neprichádza do
úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam od nevlastníka, keďže súd nezistil

žiadnu existenciu skutkovej okolnosti majúcej vplyv na uplatnenie princípu všeobecnej spravodlivosti
(nebolipreukázanéanitvrdenéskutkovéokolnostiodôvodňujúceposkytnutievyššejochranydobrejviery
nadobúdateľa – žalovanej v 2. rade).

78. Vecnou legitimácie sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo

strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane
sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie
(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.

79. Keďže žalobca je vlastníkom žalovanej nehnuteľnosti v podiele 7/8-ín, nesvedčí mu aktívna

legitimácia na podanie žaloby o určenie, že žalovaná nehnuteľnosti v celom podiele (vrátane 1/8-iny)
nie je zaťažená záložným právom. Žalobca ako strana sporu nie je nositeľom určitého hmotnoprávneho
oprávnenia vo vzťahu k 1/8-ine žalovanej nehnuteľnosti, vlastníctvo ktorej je toho času zapísané
v prospech žalovaného v 1. rade.

80. V súvislosti s argumentáciou žalovaných v 1. a 3. rade, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom
nehnuteľnosti v podiele 1/8-iny, súd rovnako poznamenáva, že údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V konaní bola vykonaným dokazovaním preukázaná neplatnosť
kúpnej zmluvy z 8.3.2013 ako celku v dôsledku obchádzania zákona v zmysle vyššie popísaných
úvah. Naviac je kúpna zmluvy z 8.3.2013 neplatnou aj z dôvodu, že vykonaným dokazovaním

bolo naviac preukázané, a to výpoveďou svedkýň J., C., nepriamo aj výpoveďou žalobcu a svedka
D., tiež oboznámeným listinným dôkazom - kúpna zmluva z 20.5.2015, že kúpnu zmluvu z 8.8.2013
svedkyňa C. nepodpísala, preto je v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ neplatným právnym úkonom. Na tomto
závere nič nemení ani svedkyňou C. podpísaná kúpna zmluva z 20.5.2015, ktorá mala tento nedostatok
napraviť, avšak nedošlo k jej zavkladovaniu.

81. Napriek skutočnosti, že žalovaný v 1. rade je zapísaný ako vlastník žalovanej nehnuteľnosti v 1/8-
ine, v konaní bol preukázaný opak, teda zo zápisu katastra súd nemohol vychádzať, preto okruh strán
sporu, aby mohol súd vyhovieť žalobe v celom rozsahu, t.j. aj v časti 1/8-iny žalovanej nehnuteľnosti
nemohol súd považovať za úplný a daný.

82. Majúc na zreteli uvedené súd považoval žalobu za dôvodnú v podiele 7/8-ín žalovanej nehnuteľnosti
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. Vo zvyšnej časti z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

83. V konaní o určenie neexistencie záložného práva musia byť stranami sporu záložca, záložný dlžník
a záložný veriteľ, a to ich postavenie musí byť dané v čase vyhlásenia rozsudku. Záložným veriteľom je
žalovaný v 2. rade. Záložným dlžníkom je žalovaný v 1. rade. Záložcom v čase vyhlásenia rozsudku je
žalobca, a to v časti 7/8-ín žalovanej nehnuteľnosti.

84. Žalovanej v 3. rade nesvedčí v čase vyhlásenia rozsudku postavenie záložcu, teda nie je pasívne
legitimovaná v predmetnom spore, nakoľko nie je nositeľkou žiadnej hmotnoprávnej povinnosti ani práva
plynúceho zo záložnej zmluvy, preto žalobu voči nej ako nedôvodnú zamietol.85. Podľa § 39 OZ je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom je absolútne neplatným. Absolútna neplatnosť nastáva priamo
bezďalšiehozozákona.Súdkabsolútnejneplatnostiprihliadaajbeznávrhuzúradnejpovinnostiexoffo.

86. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania. Súdená vec je konaním o určenie, že nehnuteľnosť
niejezaťaženázáložnýmprávovdôsledkuabsolútnejneplatnostizáložnejzmluvy.Absolútnaneplatnosť
právneho úkonu pritom nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc), a to voči
každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, sa jej môže bez časového obmedzenia

dovolávať. Súd pri tom na absolútnu neplatnosť musí prihliadať aj bez návrhu (ex officio) z úradnej
povinnosti. Námietka premlčania preto nie je dôvodná. Naviac súdená vec sa netýka samotného výkonu
záložného práva.

87. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

88. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

89. Podľa § 255 ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

90. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol v zmysle ustanovenia §
262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
bol v konaní o neodkladnom opatrení úspešný len čiastočne.

91. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobe súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262

ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech vo výške 87,50%
(7/8-ín). Neúspešný bol v rozsahu 12,50% (1/8-ina). Preto mu voči žalovaným v 1. a 2. rade patrí nárok
na náhradu trov konania vo výške 75% (87,50 – 12,50), o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

92. Procesne úspešnej žalovanej v 3. rade patrí v súlade s ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
voči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.