Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/121/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202628
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8716202628.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Igora Ragana a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: MKM Invest spol. s r.o., sídlo:
Kukučínová 4730, 058 01 Poprad, IČO: 31 708 307, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska
kancelária JUDr. Karol Pudlák, s.r.o., sídlo: Štefánikova 98/70, 058 01 Poprad, IČO: 53 575 318, proti
žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefánikova 17, 811 05
Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpeného advokátom: Mgr. Dalibor Tverďák, sídlo: Krmanova 1, 040 01
Košice, IČO: 31 819 796, o zaplatenie 1.103,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/80/2016 – 234 zo dňa 9. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/80/2016 – 234 zo dňa 9. decembra 2021.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 16Cb/80/2016 – 234 zo dňa 9. decembra
2021 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, vo výroku I žalobu zamietol a 2, vo výroku II žalovanému
priznalvočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%účelnevynaloženýchtrovkonania,
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.Rozhodoltakožalobe,ktorousažalobcadomáhalodžalovanéhozaplateniažalovanejsumy1.103,63
eur s príslušenstvom. Žalobou uplatnený nárok odôvodňoval nasledujúcimi skutočnosťami:

2.1. Dňa 27.9.2014 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Opel
Meriva, ŠPZ: A., ktorého majiteľom v tej dobe a poisteným bola B. C.. Predmetné motorové vozidlo
malo uzatvorené havarijné poistenie u žalovaného pod č. 6813020364/3559007290. Poškodená si dala

po škodovej udalosti opraviť motorové vozidlo u žalobcu, ktorý za vykonané opravy vystavil faktúru č.
3672014 zo dňa 10.10.2014 vo výške 1.634,28 eur s DPH, splatnou dňa 20.10.2014, ktorú s ostatnými
dokladmi odoslal žalovanému k likvidácii. Dňa 22.10.2014 žalovaný oznámil poškodenej vyjadrenie
likvidátora k osobitostiam likvidácie, v ktorej bolo uvedené, že dňa 21.10.2014 ukončili šetrenie poistnej
udalosti a predložili výpočet výšky plnenia na sumu 476,77 eur s DPH. Žalovaný vykonal zrážku sumy
vo výške 53,88 eur s DPH za opravu poškodeného predného nárazníka a uviedol, že tento nesúvisí
s touto udalosťou, pričom v zápise o ohliadke poškodeného MV z 1.10.2014 bolo uvedené, že predný

nárazník je na ľavej strane zlomený a je potrebná výmena. Žalobca kúpil na základe kúpnej zmluvy z
6.10.2014 náhradné autodiely a to predný nárazník značky Opel Meriva za sumu 370 eur, predné svetlo
tej istej značky za sumu 190 eur a vodný chladič za sumu vo výške 260 eur. Žalovaný priznal primerané
náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/NH s DPH a primerané náklady nalakovací materiál vo výške lak. konštanty vo výške 100 %. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu
odôvodňoval Zmluvou o postúpení pohľadávky z poškodenej na žalobcu zo dňa 29.10.2014. Žalovaná
suma predstavuje neuhradenú časť faktúry za opravu vozidla.

3. Žalovaný z nižšie uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť. Poistné plnenie bolo podľa neho
vyplatené v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o PZP“) a Všeobecných poistných podmienok (VPP). Cena opravy nebola v danom prípade

stanovená správne. Poškodená dala poškodené vozidlo opraviť v neautorizovanom, resp. nezmluvnom
servise, na čo bola oprávnená, avšak bola aj vopred informovaná o tom, v akej výške bude poskytnuté
poistnéplneniepreprípadopravyvzmluvnomserviseaboljejposkytnutýajzoznamzmluvnýchservisov.
Žalovaný náklady kalkuloval v kalkulačnom programe, v zmysle ktorého bola cena za normohodinu
stanovenána16,67eurbezDPH.PoškodenáobdržalakalkuláciuvyhotovenúspoločnosťouSlovexperta
s.r.o. Po oprave bola vykonaná opätovne obhliadka, pričom bolo zistené, že oprava nebola vykonaná

technológiou podľa výrobcu a že poškodená priznala, že jej vozidlo bolo už zakúpené s prasknutým
predným nárazníkom. Dôvodom krátenia poistného boli neprimerané náklady tak na cenu práce, ako
aj nepreukázanie (ceny a originality – druhu) náhradných dielov použitých pri oprave. Poškodená bola
informovaná, že pokiaľ sa preukáže, že diely použité pri oprave sú nové a originálne a že vyššia Nh
ako použili v kalkulácii je oprávnená, obvyklá a primeraná, poisťovňa môže prehodnotiť výšku plnenia

po doložení dokladov. Kúpnu zmluvu, ktorá bola predložená o nákupe náhradných dielov žalovaný
neuznal ako hodnovernú z dôvodu, že predávajúci D. E. nie je autorizovaný predajca náhradných dielov
a táto kúpna zmluva nie je hodnoverným dokumentom, pri ktorom by bolo možné skutočné ceny týchto
náhradných dielov hodnoverne overiť. Predmetom konania je aj suma, o ktorú žalovaný krátil poistné
plnenie z titulu amortizácie. Keďže išlo o poškodenú vec, ktorá bola použitá a opotrebovaná má za to,

že hodnota poškodenej veci sa po oprave zhodnotila.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16Cb/80/2026-151 zo dňa 2. októbra 2020
tak, že: I. Konanie o zaplatenie 53,88 eur s príslušenstvom zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 1.049,75 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu

zamieta. IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,26 %
účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Súd prvej inštancie tento svoj vo veci prvý vydaný rozsudok odôvodnil spôsobom uvedeným
v odseku 5.

5. Z odôvodnenia rozsudku uvedeného v predchádzajúcom bode odôvodnenia vyplýva, že súd mal v
konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu, predmetom
ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla, ktorá skutočnosť nebola žalovaným
rozporovaná, aj keď v rámci listinných dôkazov poistná zmluva č. 2759007396 nebola predložená. Táto

skutočnosť medzi sporovými stranami nebola sporná. Súd otázku aktívnej vecnej legitimácie vyriešil tak,
že táto je daná na strane žalobcu.

5.1. V rámci vykonaných dôkazov, okrem listinných dôkazov nariadil aj znalecké dokazovanie a v konaní
bol znalcom vypracovaný znalecký posudok Ing. Štefana Žáka 01/2018, úlohou ktorého bolo určiť výšku

skutočnej škody na MV Opel Meriva EČ: A., ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou zo dňa 27.9.2014, a to podľa zápisu o obhliadke z 1.10.2014 a zápisu o doobhliadke
z 9.10.2014 a pri zohľadnení výšky nákladov na opravu v neautorizovanom servise. Znalcom bola
konštatovaná výška skutočnej škody pri uvažovaní originálnych náhradných dielov vo výške 1.185,74
eur s DPH, pri uvažovaní použitých náhradných dielov táto výška bola určená sumou 831,67 eur s

DPH a pri uvažovaní alternatívnych náhradných dielov výška bola stanovená sumou 786,14 eur s DPH,
pričom pod alternatívnym dielom sa rozumie neoriginálny a zároveň nový (nepoužívaný) náhradný diel.
K znaleckému posudku sa vyjadril žalovaný prostredníctvom písomného vyjadrenia likvidátora, v ktorom
bolo uvedené, že po doobhliadke vozidla po oprave, bol z poistného plnenia vylúčený kryt podbehu, ktorý
nebol vymenený. V znaleckom posudku je uvádzaná lakovacia konštanta 130 % a vo faktúre žalobcu je

táto uvedená 110 %. Cena za normohodinu prác stanovená znalcom bola 24 eur bez DPH, servis účtoval
23 eur bez DPH a zároveň metodika použitá v čase výpočtu kalkulácie žalovaným ako aj servisom bola
spred dňa 1.10.2015, kedy k tomu dňu bola zmenená, kalkuláciu znalec vypočítaval už podľa novej
metodiky.5.2.Súdprvejinštanciekhodnoteniuznaleckéhoposudkukonštatoval(bod13.odôvodneniadotknutého
rozsudku), že znalec v znaleckom posudku pri výpočte skutočnej škody za situácie použitia na opravu

používaných dielov (k čomu podľa názoru súdu aj došlo – viď. Kúpna zmluva zo 6.10.2014) stanovil
touto sumou 831,67 eur s DPH. Pri výpočte výšky škody vzniknutej na MV však pri nákladoch na opravu
poškodeného vozidla znalec nepočítal s výmenou predného blatníka, keď aj v znaleckom posudku je
uvádzané na strane 15, že predný nárazník bol poškodený v strednej časti pri inej poistnej udalosti
a pri poistnej udalosti 27.9.2014 bol poškodený – zlomený len v ľavej časti. V kalkulácii nákladov na

opravu započítal len náklady na lakovanie predného nárazníka a nie na jeho výmenu, napriek tomu, že
likvidátorom bola výmena predného nárazníka doporučená. Z uvedeného vyplýva, že predný nárazník
neuviedol v znaleckom posudku na strane 16 v nákladoch na materiál a obdobne v nákladoch na
lakovanie, a na lakovací materiál boli započítané len náklady na lakovanie predného nárazníka, teda
inak ako v prípade jeho výmeny. Žalovaný namietal skutočnosť, že kryt podbehu nebol vymenený a
z uvedeného dôvodu žalobca nemá nárok na cenu tohto náhradného dielu, avšak uvedené tvrdenie

žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, len to tvrdil, pričom po oboznámení sa s obsahom zápisu o
doobhliadke nikde nie je záznam, že po vykonanej obhliadke po oprave má byť táto položka z poistného
plnenia vylúčená z dôvodu, že kryt podbehu nebol vymenený. Pokiaľ ide o vyššiu cenu za normohodinu
prác v znaleckom posudku túto znalec uviedol vo výške 24 eur bez DPH. V kalkulácii žalobcu, ktorá
bola súčasťou faktúry však bola uplatnená cena za normohodinu prác vo výške 23 eur bez DPH. Znalec

vychádzal pri určení ceny za normohodinu z priemeru cien v danom regióne pre neautorizovaný servis.

5.3. Poisťovňa zaťažila poisteného povinnosťou, ktorá nevyplýva zo zmluvných dojednaní pre havarijné
poistenie, t. j. dokladovať originalitu použitých náhradných dielov. Žalovaný v rámci šetrenia poistnej
udalosti prostredníctvom svojho likvidátora alebo prostredníctvom inej oprávnenej osoby nikdy nevyzval

žalobcu, aby zdokladoval originalitu použitých náhradných dielov na túto opravu. Iba v oznámení o
poistnom plnení žalovaný uvádza, že v prípade predloženia nadobúdacích daňových dokladov o kúpe
originálnych dielov pristúpi k prehodnoteniu zníženia poistného plnenia. Žalobca riadne zdokladoval
výšku škody a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov. V konaní nebolo nijako preukázané
a ani to žalovaný netvrdil, žeby si v čase, keď si žalobca uplatňoval nárok na poistné plnenie od neho

žalovaný žiadal nejaké doklady, naviac poistné šetrenie ukončil žalovaný na základe dokladov, ktoré mu
žalobca predložil a dokonca z nich aj vychádzal, keď poskytol žalobcovi čiastočné plnenie. V poistných
podmienkach žalovaného nie je presne stanovené, aké konkrétne doklady, ktoré by boli pre žalovaného
hodnoverné, má predložiť poistený, pričom samotný žalovaný doklady predložené žalobcom považoval
za hodnoverné, keďže na základe nich ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom keby tomu nebolo

tak, vyzval by žalobcu na predloženie ďalších dokladov, na základe ktorých by mohol ukončiť šetrenie
poistnejudalosti.Vkonanínebolopreukázanéaanitožalovanýnetvrdil,žedošlokvedomémuporušeniu
povinností žalobcom dohodnutých v poistných podmienkach, ktoré by malo podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, pre ktoré by bol žalovaný ako
poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah

jehopovinnostiplniť.Žalobcaresp.právnypredchodcažalobcubybolpovinnýpredložiťdôkazyopôvode
použitých náhradných dielov pri oprave vozidla v prípade, ak by si túto opravu realizoval napr. sám.
Nakoľko opravu realizoval autoservis, postačuje na preukázanie opraviteľnosti poistného plnenia ako
hodnoverný doklad o oprave vozidla faktúra. Žalovaný nemohol krátiť poistné plnenie s odkazom na §
799ods.3Občianskehozákonníkaspoužitímčlánku10bod16VPPprehavarijnépoisteniežalovaného.

5.4. Amortizáciu vo výške 95,62 eur vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. Ak sa nedá
vozidlo opraviť rovnako opotrebiteľnými dielmi, čo je v praxi nemožné, v rámci svojej povinnosti
navrátiť vozidlo do pôvodného stavu musí škodca uhradiť aj nové diely. Súd poukázal na rozsudok
NS SR sp.zn. 5Cdo/200/2011. Servis po oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak,

aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred
škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej
udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne,
funkčné a estetické kritéria ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Žalovaný je povinný uhradiť
škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške

nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Poškodený
nemôže doplácať na neschopnosť škodcu opraviť vozidlo rovnako opotrebovanými dielmi. Pri oprave
sa použijú buď originálne diely, alebo môže ísť o diely opotrebované, ale takéto zhodnotenie neprinieslo
poškodenému na jeho vozidle zlepšenie úžitkových vlastností ani zvýšenie jeho všeobecnej ceny.Použitie daných náhradných dielov bolo zadokumentované a predložené žalovanému a tým došlo k
riadnemu preukázaniu a žalovaný nemá žiaden dôvod spochybňovať náhradné diely použité servisom.
Povinnosť servisu resp. žalobcu vydať poškodenému nadobúdacie doklady k náhradným dielom nemá

oporu v zákone. Ak by sa prijalo stanovisko žalovaného potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov
od servisu by servis mal ďalej žiadať doklady od svojho dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom
ďalej od výrobcu, aby bolo možné zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Podľa praxe a
usmernení EÚ ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených
náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k

strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného
plnenia. Na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o
oprave vozidla.

5.5. Súd zastavil konanie o zaplatenie sumy 53,88 eur, keďže v tejto časti vzal žalobca žalobu späť (s
čím žalovaný súhlasil) a to z dôvodu, že o sumu 53,88 eur spolu s príslušenstvom žaloval nesprávne. V

tejto časti zavinil zastavenie konania samotný žalobca. K uvedenému súd dodal, že podľa jeho výpočtov
už žalobou bola uplatnená len suma, ktorej súčasťou uvedená suma 53,88 eur nebola. K späťvzatiu
žaloby teda došlo napriek skutočnosti, že táto suma už bola zohľadnená v čase podania žaloby na súd.
Súd však rešpektoval dispozíciu so žalobou.

5.6. Súd žalobu žalobcu v časti priznania úrokov z omeškania zamietol s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 a s poukazom na skutočnosť, že v
konkrétnom prípade si žalovaná povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. splnila a
poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov pre ktoré odmietol, resp. krátil časť poistného plnenia.

5.7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že: 1. na návrh
žalobcu súd čiastočne konanie zastavil, pričom zastavenie konania v časti o zaplatenie 53,88 eur
s príslušenstvom zavinil samotný žalobca a 2. žaloba bola v časti o zaplatenie úroku z omeškania
zamietnutá, v dôsledku čoho nebolo možné priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu predstavuje 76,13 % a úspech žalovaného 23,87

%. Odpočítaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, t. j. 76,13 % - 23,87 % v percentuálnom
vyjadrení bude mať žalobca nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 52,26 %.

6. Proti výrokom II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 16Cb/80/2026-151 zo dňa 2. októbra 2020
podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že poistná zmluva č. 6813020364,

č. návrhu 3559007290, nebola uzatvorená medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu -
poškodeným, predmetom poistenia z tejto poistnej zmluvy nie je motorové vozidlo značky Opel Meriva a
obsahom tejto poistnej zmluvy nie je havarijné poistenie motorového vozidla. Žalovaný poskytol plnenie
z povinného zmluvného poistenia na základe poistnej zmluvy č. 6813020364, kde poisteným je F. A. G.
- ASCONA. Žalobca teda vo svojej žalobe uviedol nepravdivé tvrdenia ohľadne právneho titulu svojho

nároku a zavádzajúco predkladal Všeobecné poistné podmienky, ktoré žiadnym spôsobom nesúviseli
s prejednávanou právnou vecou. Zo strany žalobcu sa jedná o nárok na náhradu škody z povinného
zmluvného poistenia. Faktúra za opravu vozidla Opel Meriva č. 367014 nebola zo strany právneho
predchodcu žalobcu uhradená, teda nedošlo k žiadnemu zmenšeniu jeho majetkového stavu. Ako
relevantné sa javilo vyčíslenie škody znalcom vo výške 786,14 eur, keďže vozidlo značky Opel Meriva

bolo opravené pri použití alternatívnych náhradných dielov. Súd sa žiadnym spôsobom nevyjadril k
obsahu stanoviska likvidátora H. E., ktorý sa vyjadril k obsahu a záverom znaleckého posudku č. 1/2018,
pričom súd nevykonal dokazovanie na základe návrhu žalovaného, aby bol vypracovaný dodatok k
predmetnému znaleckému posudku. Súd neakceptoval návrh žalovaného, aby bol znalec predvolaný
na pojednávanie. Znalec postupoval správne, keď do škody nezahrnul výmenu predmetného nárazníka,

keďže tento bol poškodený už pri inej poistnej udalosti, teda absentuje príčinná súvislosť medzi jeho
škodovou udalosťou a týmto poškodením. Súd dospel k záveru o výške nároku žalobcu v rozpore s
výsledkami znaleckého dokazovania.

7. Krajský súd v Prešove, rozhodujúc o odvolaní žalovaného, uznesením č.k. 7Cob/86/2020-173 zo dňa

21. januára 2021 rozhodol tak, že zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku
o trovách konania v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Toto svoje
rozhodnutie odôvodnil odvolací súd spôsobom uvedeným v odsekoch 7.1 až 7.3.7.1. Súd prvej inštancie podľa neho vo veci rozhodol rozsudkom, ktorého odôvodnenie nedáva
odpovede na základné otázky nastolené žalovaným v tomto konaní a ako také je nepreskúmateľné,
pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho

strane (v danom prípade žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom.

7.2. Súd prvej inštancie vzal za preukázané, že medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným

bolauzavretápoistnázmluvaohavarijnompoistenímotorovéhovozidlapodč.2759007396,zktorejbola
vyvodená zodpovednosť žalovanej za poškodenie motorového vozidla právnej predchodkyne žalobcu,
ktorá v konaní predložená nebola, ale jej existencia je medzi stranami nesporná. Nemožno zistiť, na
základe čoho súd prvej inštancie takýto záver vyvodil, najmä za situácie, že žalobca vychádza z údaju
o poistnej zmluve, ktorá sa nepochybne v zmysle dokladu na č.l. 21 z 23.10.2014 týka inej osoby ako
právnej predchodkyne žalobcu, teda F. A. G. - ASCONA. Za týchto okolností nemožno prijať záver,

že právna predchodkyňa žalobcu preukázateľne bola poistená havarijným poistením u žalovaného
a že z tejto jej poistnej zmluvy možno vyvodzovať oprávnenosť nárokov uplatňovaných žalobcom v
tomto konaní na základe predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Táto poistná zmluva havarijného
poistenia sa týka úplne inej osoby ako právnej predchodkyne žalobcu, a to v skutočnosti škodcu,
ktorý spôsobil poškodenie predmetného motorového vozidla patriaceho právnej predchodkyni žalobcu.

Údaje o charaktere právneho vzťahu medzi sporovými stranami sa už od počiatku v zmysle údajov
uvedených v žalobe nesprávne a nemožno k nim prihliadať. Poistná zmluva uvedená v žalobe sa právnej
predchodkyne žalobcu netýka a záver súdu prvej inštancie o tom, že v skutočnosti bola uzavretá medzi
právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným iná poistná zmluva je nepreskúmateľný, pretože takáto
zmluva obsahom spisu nie je.

7.3. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v súčinnosti so žalobcom bude jednoznačne
ustáliť, na základe akého právneho režimu sú uplatňované nároky v tomto konaní, t.j. či ide o
nároky vyplývajúce z havarijného poistenia právnej predchodkyne žalobcu (B. C.) alebo o nároky
vyplývajúce zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu iného poisteného (F. A. G. - ASCONA).

Na preukázanie týchto nárokov bude povinnosťou žalobcu predložiť príslušné doklady, teda poistnú
zmluvu, ktorá by svedčila o havarijnom poistení právnej predchodkyne žalobcu u žalovaného, alebo
poistnú zmluvu týkajúcu sa škodcu, t.j. F. A. G. - ASCONA. V prípade, že bude ustálené, že nároky
sú uplatňované titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle
zákona č. 381/2001 Z.z., bude povinnosťou žalovaného túto zmluvu predložiť, nakoľko argumentácia

žalovaného smeruje k tomu, že v skutočnosti právnym základom uplatňovaných nárokov, by malo byť
zákonné poistenie tohto subjektu. Na základe predložených dokladov súd potom zváži skutočné právne
posúdenieuplatňovanýchnárokovvtomtokonaníaichdôvodnosť,pretoževyvodzovaniezodpovednosti
žalovaného za predmetné nároky na základe poistnej zmluvy 68130203664/3559007290 sa javí ako
nedôvodné so zreteľom na v súčasnosti zistený skutkový stav a predložené dôkazy. Až po takto

vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

8. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove
vyzval dňa 17.5.2021 strany sporu na predloženie dotknutých poistných zmlúv.

9. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 16Cb/80/2016-223 zo dňa 10. novembra 2021 rozhodol, že
pripúšťa zmenu žaloby žalobcu doplnením rozhodujúcich skutkových tvrdení v žalobe tak, že žalobca sa
domáha žalovaného plnenia z titulu uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Citované uznesenie odôvodnil tým, že žalobca podal
na tomto súde voči žalovanému žalobu o zaplatenie sumy 1.103,63 eur s prísl. a odôvodnil ju poistnou

udalosťou, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo B. C., ktoré bolo zmluvne poistené v poisťovni
žalovaného. Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie žalobca na výzvu súdu, aby doručil
poistnú zmluvu, ktorá preukáže uzavretie havarijného poistenia B. C. u žalovaného a aby sa vyjadril
k právnemu základu žaloby, podaním zo dňa 24.05.2021 súdu predložil oznámenie o poistnom plnení
a uviedol, že nedisponuje zmluvou o uzavretí havarijného poistenia B. C. u žalovaného. Uviedol, že v

zmysle žaloby, nie je uvedené zrejme omylom, že žalobca si žalobou uplatňuje zaplatenie sumy v zmysle
neuhradenej časti faktúry, ktorá bola zaslaná žalovanému k likvidácii z dôvodu, že B. C. bola spôsobená
škodaF.A.G.–ASCONAEČV:I.XXXJ..To,ževžalobebolauvedenáakodôkazajpoistnázmluva,bolo
omylom. Súd posúdil podanie žalobcu ako návrh na zmenu žaloby doplnením rozhodujúcich skutkovýchtvrdení v žalobe s tým, že žalobou si uplatňuje plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia, a nie
havarijného poistenia, keďže zmluvou o uzavretí tohto druhu poistenia nedisponuje.

10. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom uvedeným v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že po vrátení veci Krajským súdom v Prešove na ďalšie konania, na výzvu
súdu prvej inštancie dňa 21.5.2021 právny zástupca žalovaného doručil súdu odpoveď a doručil poistnú
zmluvu o PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzatvorenú so škodcom F. A. G.,
ktorá bola uzatvorená so žalovaným ako súborová poistná zmluva č. 6806163973, keď predmetom

poistenia bolo viacero motorových vozidiel. Motorovým vozidlom Hyundai ix35 bola spôsobená škodová
udalosť č. 8205665993. Dňa 25.5.2021 právny zástupca žalobcu doručil súdu podanie, v ktorom sa
vyjadril, že nedisponujú zmluvou o uzavretí havarijného poistenia B. C. a žalovaného. Žalobca si žalobou
uplatňuje zaplatenie sumy v zmysle neuhradenej časti faktúry z dôvodu, že B. C. bola spôsobená škoda
F. A. G. – ASCONA, a teda ide o nárok z povinného zmluvného poistenia a skutočnosť, že bola v žalobe
uvedená ako dôkaz poistná zmluva – havarijné poistenie bolo omylom. Súd uznesením z 10.11.2021

pripustil zmenu žaloby doplnením rozhodujúcich skutkových tvrdení v žalobe tak, že žalobca sa domáha
žalovaného plnenia z titulu uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.11.2021.

11. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že na pojednávaní (dňa 9.12.2021) sa

právny zástupca žalobcu vyjadril, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe s tým, že v žalobe neboli
zrejmé dôvody, na základe ktorých bola podaná žaloba. Tá bola podaná z toho dôvodu, že žalovaný
krátil poistné plnenie, ktoré bol povinný poskytnúť v zmysle zákona o PZP. Žalovaný podľa žiadneho
zákonného ustanovenia zákona o PZP nie je oprávnený krátiť poistné plnenie z dôvodov uvedených v
oznámení o poistnom plnení. K námietke premlčania vznesenej žalovaným sa vyjadril, že ponecháva na

zváženie súdu či došlo k premlčaniu nároku, alebo či nárok premlčaný nie je. Žalovaný na pojednávaní
dňa 9.12.2021 zotrval na svojej doterajšej argumentácii a predložených tvrdeniach a žiadal súd, aby
žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Vo vzťahu k zmene žaloby, ktorú súd
pripustil uznesením zo dňa 10.11.2021 je zrejmé, že sa jedná o zmenu skutkových okolností, od ktorých
žalobca odvodzuje svoj nárok, preto žalovaný trvá na vznesenej námietke premlčania tak, ako uviedol

na pojednávaní 19.10.2021 a poukázal na uznesenie ÚS SR sp.zn. III ÚS 451/2015, ktoré súdu predložil.
V prípade zmeny nároku nastávajú hmotnoprávne účinky dňom, kedy súdu došla zmena žaloby, alebo
dňom kedy bol tento úkon uskutočnený do zápisnice. S týmto okamihom je potom spojený dôsledok pre
spočívanie premlčania a to, že sa týmto dňom premlčanie zastavuje a tento okamih je tiež rozhodný
pre posúdenie či premlčacia lehota márne uplynula. Vo vzťahu ku výške škody žalovaná poukázala na

svoju doterajšiu argumentáciu.

12. Vykonaným dokazovaním (výsluchom, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými
sú poistná zmluva č. 2750115858, protokol o finančnom sprostredkovaní zo 4.7.2013, kópia technického
preukazu motorového vozidla, zápis o ohliadke motorového vozidla z 1.10.2014 a z doobhliadky

z 9.10.2014, Osobitné poistné podmienky pre havarijné poistenie MV, Zmluvné dojednania pre
havarijné poistenie motorových vozidiel, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie MV, Zmluva o
postúpení pohľadávky zo 29.10.2014, faktúra č. 3672014, kalkulácia opravy č. 082/2014, Oznámenie
o poistnom plnení z 22.10.2014, výzvy na doloženie dokladov ku škodovej udalosti z 11.1.2016,
28.12.2015, 25.11.2015, kúpna zmluva z 6.10.2014, uplatnenie nároku na náhradu škody z 13.10.2014,

fotodokumentácia automobilu z 3.10.2014 kde bolo konštatované poškodenie predného nárazníka
vozidla v strednej časti zlomený, pri inej nesúvisiacej poistnej udalosti, kalkulácia opravy poisťovne z
13.10.2014, zoznam partnerských opravovní žalovaného, znalecký posudok Ing. Štefana Žáka 01/2018,
vyjadrenie k znaleckému posudku likvidátora H. E., súborová poistná zmluva č. 6806163973) zistil súd
prvej inštancie nasledovný skutkový stav:

12.1. Dňa 27.9.2014 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo značky Opel
Meriva EČV: A., ktorého majiteľkou v tom čase bola B. C.. Poškodená nemala uzatvorené havarijné
poistenie na vozidle a z toho dôvodu si ani neuplatňovala nárok z havarijného poistenia. Škoda bola
spôsobená K. G. a vlastníkom motorového vozidla, ktorému bola škoda spôsobená bol F. A. G. –

ASCONA, ktorý mal poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou MV u žalovaného. Právny
predchodca žalobcu poistnú udalosť poisťovni riadne oznámil. Po vykonaní opravy autoservis vystavil
faktúru č. 3672014 na sumu 1.634,28 eur, ktorú poškodená s ostatnými dokladmi odoslala poisťovni k
likvidácii. Dňa 22.10.2014 poisťovňa zaslala právnemu predchodcovi žalobcu Oznámenie o poistnomplnení,kdeuvádzala,že21.10.2014ukončilišetreniepoistnejudalosti.Privýpočtepoistnéhoplneniaboli
priznané fakturované alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný
servis vo výške 20 eur/Nh s DPH a primerané náklady na lakovací materiál – výška lakovacej konštanty

100 %. Bola odpočítaná amortizácia 95,62 eur. Na účet spoločnosti žalobcu bola poukázaná suma
476,77 eur. Dňa 29.10.2014 uzavrela B. C. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení
pohľadávky z titulu nároku na poistné plnenie za poškodenie motorového vozidla Opel Meriva, EČV: A. z
havarijnejpoistkyvovýške1.157,51eur.Zuvedenejzmluvyopostúpenípohľadávkyžalobcaodvodzoval
aj aktívnu legitimácia žalobcu v tomto konaní.

12.2. Podľa znaleckého posudku Ing. Žáka z 31.1.2018, úlohou ktorého bolo určiť výšku skutočnej škody
na MV Opel Meriva, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 27.9.2014
a to podľa zápisu o obhliadke z 1.10.2014 a zápisu o doobhliadke z 9.10.2014, a pri zohľadnení výšky
nákladov na opravu v neautorizovanom servise bola konštatovaná výška skutočnej škody pri uvažovaní
originálnych náhradných dielov vo výške 1.185,74 eur s DPH. Pri uvažovaní použitých náhradných

dielov táto výška bola určená sumou 831,67 eur s DPH a pri uvažovaní alternatívnych náhradných
dielov výška bola stanovená sumou 786,14 eur s DPH, pričom pod alternatívnym dielom sa rozumie
neoriginálny a zároveň nový (nepoužívaný) náhradný diel. K znaleckému posudku sa vyjadril žalovaný
prostredníctvom písomného vyjadrenia likvidátora, v ktorom bolo uvedené, že po doobhliadke MV po
oprave, bol z poistného plnenia vylúčený kryt podbehu, ktorý nebol vymenený. V znaleckom posudku je

uvádzaná lakovacia konštanta 130 % a vo faktúre žalobcu je táto uvedená 110 %. Cena za normohodinu
prác stanovená znalcom bola 24 eur bez DPH, servis účtoval 23 eur bez DPH a zároveň metodika
použitá v čase výpočtu kalkulácie žalovaným ako aj servisom bola spred dňa 1.10.2015, kedy k tomu dňu
bola zmenená, kalkuláciu znalec vypočítaval už podľa novej metodiky. Znalec sa nevyjadril k námietkam
voči znaleckému posudku, ktoré mu boli doručené a ktoré boli vznesené zo strany právneho zástupcu

žalovaného.

12.3. K otázke aktívnej vecnej legitimácie, ktorú namietal žalovaný, súd prvej inštancie uviedol, že
skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným nespôsobuje zánik pohľadávky,
nakoľko zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na opravu voči žalovanému zostáva

zachovaný zmenila sa len osoba, ktorá je aktívne vecne legitimovaná k uplatneniu predmetného
nároku. Je potrebné rozlišovať nárok žalobcu voči poškodenému na zaplatenie ceny za opravu a
nárok poškodeného voči žalovanému na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti.
Námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a postúpenia neexistujúcej pohľadávky súd považuje
za neopodstatnenú.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že právnym titulom po zmene žaloby bol nárok
na náhradu škody, t.j. nárok z povinného zmluvného poistenia a nie poistenia havarijného tak ako
v žalobe a v opise skutkového deja uvádzal pôvodne žalobca. Pri škodovej udalosti 27.9.2014 bola
prevádzkou motorového vozidla značky Hyundai IX35, EČV: I. spôsobená škoda na motorovom vozidle

poškodenejB.C.(právnapredchodkyňažalobcu).Tátoskutočnosťvyplývazlistinnýchdôkazov,ktorésú
v súdnom spise založené a nakoniec aj zo zmluvy o postúpení pohľadávky, kde predmetom postúpenia
je pohľadávka z titulu náhrady škody a nie z titulu poistného plnenia ako by tomu bolo v prípade
havarijného poistenia. Žalovaný poskytol plnenie z povinného zmluvného poistenia na základe poistnej
zmluvy č. 6813020364, kde poisteným je F. A. G. – ASCONA. Žalovaný po zmene žaloby resp. ešte na

pojednávaní dňa 19.10.2021 a následne aj na pojednávaní 9.12.2021 vzniesol voči takto uplatnenému
nárokunámietkupremlčania,keďvžalobesižalobcauplatňovalnároktitulompoistnejzmluvy–havarijné
poistenie a až následne ho zmenil na nárok vyplývajúci zo zákonného poistenia zodpovednosti za
škodu iného poisteného. V prejednávanej veci žalovaný jednoznačne preukázal, že nároky, ktoré si
uplatňuje žalobca v tomto konaní na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 29.10.2014 sa netýkajú

havarijného poistenia, čo okrem iného dokazuje aj výsledok šetrenia predmetnej poistnej udalosti, ktoré
bolo ukončené a oznámené žalobcovi, výsledkom ktorého bola priznaná suma náhrady škody vo výške
476,77 eur.

14. Od pripustenia zmeny žaloby sa súd zaoberal uplatneným nárokom žalobcu, ktorý požadoval

rovnaké plnenie, teda plnenie peňažné a rovnakú výšku, avšak na základe iného skutkového stavu,
než toho ako ho opísal v žalobe. Žalobca tak pristúpil k uplatneniu skutkovo a právne odlišnému
nároku a z tohto dôvodu bola vznesená námietka premlčania žalovaným. V prípade zmeny nároku
nastávajú hmotnoprávne účinky dňom kedy súdu došla zmena žaloby, alebo dňom kedy bol tentoúkon uskutočnený do zápisnice. S týmto okamihom je spojený dôsledok pre spočívanie premlčania,
keď týmto dňom sa premlčanie zastavuje a tento okamih je rozhodný pre posúdenie či premlčacia
lehota márne uplynula. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania je

dôvodná. K premlčaniu nároku došlo, keď žalobca až podaním doručeným dňa 24.5.2021 sa vyjadril,
že nedisponuje zmluvou o uzavretí havarijného poistenia a zrejme omylom si uplatňoval žalobou nárok
titulom uzavretej poistnej zmluvy a až týmto dňom žalobca vymedzil právny titul podanej žaloby, a to
na plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia. V tejto súvislosti súd odkazuje na uznesenie ÚS
SR III ÚS451/2015-21 z 22.9.2015, na ktoré poukázal aj samotný žalovaný v súvislosti so vznesenou

námietkou premlčania. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva
inak je premlčacia doba 4 roky. Všeobecná premlčacia doba v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia je 4 roky a uplatní sa pri všetkých právach, na ktoré je aplikovateľný Obchodný zákonník
okrem prípadov, keď zákon t.j. Obchodný zákonník, alebo aj iný zákon pre jednotlivé práva ustanovuje
inak. Charakter premlčacích dôb v Obchodnom zákonníku je objektívny, t.j. začiatok plynutia lehôt nie
je závislý od subjektívnych okolností, napr. od vedomostí subjektu o svojom práve, prípade o splatnosti

dlhu a podobne. Pôvodná žaloba bola podaná 22.3.2016 a až dňom 24.5.2021 došlo k zmene žaloby
doplnením rozhodujúcich skutkových tvrdení. Nárok žalobcu je premlčaný. S ohľadom na uvedenú
skutočnosť sa súd už nezaoberal ďalšími okolnosťami tohto prípadu v súvislosti s výškou uplatneného
nároku, ako aj okolnosťami, ktoré boli predmetom dokazovania v tejto veci, keď v dôsledku uplatnenej
námietky premlčania, síce právo nezaniká, avšak zaniká nárok t.j. súdna uplatniteľnosť práva, vtedy ak

je vznesená námietka premlčania, ktorá je oprávnená. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.

15. Výrok o náhrade trov konania súd, citujúc § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP, odôvodnil tak, že
nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Žalobca doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku v celom
rozsahu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a žalobe vyhovieť. V odvolaní uviedol odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Dôvodil, že žalobca sa od podania žaloby domáhal zaplatenia
žalovanej sumy v zmysle nároku, ktorý vznikol poškodeným motorového vozidla iným subjektom, teda v
zmysle zákona o PZP. Je pravdou, že žalobca v žalobe uviedol nesprávnu identifikáciu poistnej udalosti,

ktorá bola spôsobená tým, že žalobca voči žalovanej v čase podania žaloby evidoval aj niekoľko ďalších
žalôb. Taktiež je pravdou, že v texte žaloby ako príloha boli uvedené aj Všeobecné poistné podmienky
VPP KAS-2 a v texte žaloby ako dôkaz bola uvedená Poistná zmluva 2759007396. Spolu so žalobou
však boli na Okresný súd Poprad doručené aj ďalšie prílohy a minimálne z listiny „uplatnenie nároku
na náhradu škody“ je zrejmé, že žalobca si od podania žaloby uplatňoval nárok z titulu zákona o PZP.

Uvedenú skutočnosť dokazuje aj to, že takto to pochopil aj žalovaný, keď dňa 18.04.2016 doručil
Okresnému súdu Poprad vyjadrenie k žalobe, kde síce nárok žalobcu neuznával, ale z vyjadrenia
žalovaného bolo zrejmé, že žalobca si nárok v žalobe uplatňuje z ustanovení zákona PZP. Poukázal
na zápisnicu z predbežného prejednania sporu zo dňa 06.04.2017, kde právny zástupca poukazoval
na to, že nesúhlasí s úrokom z omeškania, z dôvodu, že čiastočne plnili poistné plnenie vzhľadom

na nárok z PZP. Právny zástupca žalobcu trval na úroku z omeškania a skutočnosť, že si nárokuje
žalobou plnenie z inej právnej skutočnosti, žiadnym spôsobom nerozporoval. Právny zástupca žalobcu
na pojednávaní konanom dňa 03.09.2020 uviedol: „My poukazujeme v plnej miere na návrh na vydanie
PR a na argumentáciu v ňom uvedenú. Taktiež na našich tvrdeniach a prednesoch, sme toho názoru,
že žalovaná v zmysle zákona o povinnom zml. poistení má škodu poškodeným nahradiť a nie určovať

ďalšie splnenie podmienok na úhradu škôd.“ Nesprávny je preto napadnutý rozsudok v tom, že došlo
k premlčaniu nároku. To, že nárok je odvodený od ustanovení zákona o PZP, je zrejmé jednak z príloh
k žalobe a jednak z vyjadrení žalobcu aj žalovaného. To, že vo veci sa v priebehu roka 2017-2020
nekonalo a teda to, že vo veci nebol súd činný nemôže byť na ťarchu žalobcu. Ak by súd posudzoval to,
že žaloba je neurčitá, resp. je potrebné zo strany žalobcu doplniť žalobu už pri predbežnom prejednaní

sporu, resp. následne v roku 2017 nemohlo by dôjsť k premlčaniu.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny.
Žiaden zo žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov nie je daný. Tvrdenie žalobcu, že sa od podania
žaloby domáhal zaplatenia žalovanej sumy v zmysle nároku, ktorý mu vznikol poškodením motorového

vozidla iným subjektom, teda v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., nie je pravdivé. Pre posúdenie
nároku a ustálenie predmetu sporu sú rozhodujúce skutočnosti uvádzané žalobcom v podanej žalobe.
Dôkazné bremeno ohľadne žalobcom tvrdených skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z ich
existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý existenciutýchto skutočností tiež tvrdí. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu po jednoznačnej
identifikácii motorového vozidla právnej predchodkyne žalobcu (p. B. C.) uviedol, že: „Predmetné
motorové vozidlo má uzatvorené zmluvné poistenie v Komunálnej poisťovni, a.s. Vienna Insurance

Group, evidované pod číslom XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX.“ Ako dôkaz pripojil Všeobecné poistné
podmienky VPP KAS-2 a Poistnú zmluvu 2759007396, čím vymedzil žalobou uplatnený nárok ako
plnenie z uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení. Na podporu svojej argumentácie okrem iného v
žalobe uviedol: „Žiadne zmluvné dojednanie neoprávňuje žalovanú používať zrážky z cien náhradných
dielov, ktorý je uvedený v Oznámení o poistnom plnení.“ V odvolaní tvrdená skutočnosť, že nárok bol

uplatnený z titulu povinného zmluvného poistenia (zákonný nárok na náhradu škody) je v priamom
rozpore s obsahom žaloby, podľa ktorej bol nárok voči žalovanej uplatnený z titulu havarijného
poistenia, čo si prvotne osvojil aj súd prvej inštancie pri vydaní rozsudku zo dňa 02.10.2020. Súd
prvej inštancii v prvotnom rozsudku vychádzal z nepravdivých tvrdení žalobcu o uzatvorenej zmluve o
havarijnom poistení medzi žalobcom (právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným. Z obsahu žaloby a
predložených dôkazov je zrejmé, že svoj nárok uplatňoval z titulu uzavretého havarijného poistenia. Z

vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o základ
jeho nároku, t.j. k zmluve o havarijnom poistení. K dĺžke premlčacej lehoty žalovaný uviedol, že má za to,
ženajejposúdenienemožnoaplikovaťustanoveniaObchodnéhozákonníka,pretožežalobcaodvodzuje
svoj nárok na náhradu škody od fyzickej osoby - poškodená je B. C.. Z uvedeného dôvodu je nutné
plynutie premlčacej doby posudzovať podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v

platnom znení (§ 106 ods. 1 a 2). Právo žalobcu na náhradu škody bolo premlčané márnym uplynutím
premlčacej lehoty, keď k poistnej udalosti č. 8012184130 došlo dňa 27.9.2014 a k uplatneniu nároku na
náhradu škody došlo dňa 24.05.2021

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo

podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.
Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

19. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. S ohľadom na nižšie
uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody naplnené nie sú.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil

skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Uplatnené odvolacie dôvody z hľadiska
rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací súd navyše uvádza:

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnostialebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu

právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

26. Z obsahu súdneho spisu bolo zrejmé, že po zrušení prvotného rozsudku Krajským súdom v Prešove,
súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k zmene žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP
s ohľadom na doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V takomto prípade ide o zmenu
v právnej kvalifikácii v dôsledku zmeny skutkového stavu (tzv. zmena právneho dôvodu). Pri zmene

žaloby musí ísť o určitú zmenu v skutkovom stave, pretože právne posúdenie (podradenie tvrdeného
skutkového stavu pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá), je vecou
súdu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca podanou žalobou netvrdil,
že si žalobný nárok voči žalovanému ako poisťovateľovi uplatňuje titulom náhrady škody z povinného
zmluvného poistenia.

27. K správnosti záveru súdu prvej inštancie o zmene žaloby odvolací súd poukazuje na nasledovné:
Z obsahu žaloby (čl. I a čl. IV) vyplýva skutočnosť, že žalobca si svojou žalobou voči žalovanému
v zmysle § 788 ods. 1 v spojení s § 806 Občianskeho zákonníka uplatňuje nárok na doplatenie poistného
plnenia podľa poistnej zmluvy o poistení majetku (motorové vozidlo OPEL MERIVA) poškodenej B. C. na

základe Poistnej zmluvy č. 6813020364/3559007290. Žalobca neskôr počas konania až svojim podaním
doručeným súdu 24.5.2021 oznámil, že si uplatňuje iný nárok a síce nárok na náhradu škody podľa §
15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Na základe takejto zmeny právnej
kvalifikácie uplatňovaného nároku (náhrada škody namiesto doplatku poistného plnenia) súd prvej
inštancie celkom správne konštatoval, že ide o zmenu návrhu. V súvislosti s rozhodnutím o pripustení

žaloby odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie o nej rozhodol svojim uznesením
zo dňa 10. novembra 2021 a to prostredníctvom povereného vyššieho súdneho úradníka a proti tomuto
rozhodnutiu bol prípustný opravný prostriedok (sťažnosť), ktorý však žalobca nepodal.

28. Odvolací súd konštatuje, že napriek tomu, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neustálil

začiatok plynutia premlčacej lehoty (vo vzťahu k nároku žalobcu voči žalovanému po zmene žaloby),
uvedené nemení nič na skutočnosti, ktorú súd správne konštatoval v odôvodnení napadnutého
rozsudku, t.j. že nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia žalobcu voči žalovanému
je premlčaný (zohľadniac skutočnosť, že podaním žaloby o zaplatenie titulom plnenia z havarijného
poistenia, neprestala plynúť premlčacia lehota na zaplatenie titulom náhrady škody z povinného

zmluvného poistenia).

29. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného uvedeného vo vyjadrení k odvolaniu, že keďže
poškodeným, ktorému žalobca vozidlo opravoval po nehode, bola fyzická osoba – nepodnikateľ,
premlčuje sa jeho právo voči žalovanému podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov. Ani uvedený záver však nemení nič na závere prijatého
súdom prvej inštancie, že nárok žalobcu na náhradu škody, bol premlčaný (nakoľko v prípade nárokov
posudzovaných podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia lehota kratšia ako v prípade podľa
Obchodného zákonníka).

30. Otázkou začiatku plynutia premlčacej lehoty nároku na náhradu škody z povinného zmluvného
poistenia sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Obdo/9/2021 a vyslovil, že
pri nároku škody z poškodenia vozidla v rámci povinného zmluvného poistenia začína plynúť subjektívna
ročná lehota najneskôr od doručenia faktúry za opravu motorového vozidla poškodenému, nakoľkofaktúra poskytuje poškodenému presnú informáciu o škode a jej reálnej výške. Škoda a poistné plnenie
sú dva samostatné právne inštitúty, pričom pri uplatnení nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa
§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení nemožno subjektívnu vedomosť o škode stotožňovať

s okamihom, keď sa poškodený dozvie o výsledku poistného šetrenia. Z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona
o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi
v povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí rovnaká
úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (§ 15 ods. 2 PZP). Poznámka
22 v tomto ustanovení priamo odkazuje na § 106 OZ. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že pri

nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení
zákon odkazuje na posudzovanie premlčania podľa rovnakých predpokladov, ako je to uvedené v § 106
OZ, a teda neupravuje žiadnu výnimku alebo iné pravidlo pre začiatok behu subjektívnej, či objektívnej
premlčacej doby ako je inak uvedená v § 106 OZ. Poškodený si pre úspešné uplatnenie svojho nároku
na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení voči poisťovateľovi musí
tento nárok uplatniť včas. Na položenú otázku preto odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené úvahy

odpovedánasledovne:Prezačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejdobynárokunanáhraduškodyvoči
poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., je podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka
rozhodujúci okamih kedy sa poškodený preukázateľne dozvedel o škode (napr. z dokladu o cene opravy
poškodeného motorového vozidla) a kto za ňu zodpovedá a nie okamih doručenia oznámenia o výsledku
poistného šetrenia zo strany poisťovateľa (ktorým poisťovateľ len oznamuje poškodenému, či a v akom

rozsahu poskytne poškodenému plnenie na uplatnený nárok na náhradu škody).

30.1. V prejednávanom spore bola poškodenej, pani B. C. zo strany žalobcu vystavená faktúra dňa
10.10.2014. Nie je presne známe, kedy bola táto faktúra pani B. C. doručená, avšak s určitosťou s
ňou ona a aj žalobca disponovali najneskôr ku dňu 22.3.2016, kedy bola podaná žaloba. Z uvedeného

vyplýva, že k uplynutiu subjektívnej 2 ročnej premlčacej lehoty na podanie žaloby (od zistenia škody)
žaloby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo najneskôr márnym uplynutím dňa 23.3.2018
a k uplynutiu objektívnej 3 ročnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(odvíjajúca sa od okamihu vzniku škody – dopravná nehoda sa stala dňa 27.9.2014) došlo ešte skôr
márnym uplynutím dňa 28.9.2017.

31. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, preto podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalobcu, priznal odvolací súd náhradu trov

odvolacieho konania žalovanému voči žalobcovi v plnom rozsahu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).