Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 27, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/140/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124207729
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124207729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., zast.: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, 080
01 Prešov, proti žalovanej: 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890,
zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186,
o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dostupnápôžička č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010, je bezúročný a bez poplatkov.

II. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 16.11.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [2] v časti, v znení: „ Klient svojím podpisom
potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje, že sa pred uzatvorením ZoÚ
oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere dostupnápôžička [Formulár], ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste Banky.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

III. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička F. XXXXXXXXXX
zo dňa 16.11.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3] v znení: „ Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný
vzťah k Banke v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť
tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto
vyhlásenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 16.11.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [4], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany

uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník],
ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 5, bod 5.8 OP pre úver.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 16.11.2010 v časti [2] Zmluva o úvere, bod [5], v časti, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli,
že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú

rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok. Klient zároveň vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky
a s dôsledkami jej uzatvorenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva, účinné od 2.11.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010 v článku 5 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a

zabezpečenie, bod 5.6], v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu
na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka,[2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky
voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného
poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného

Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z
tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje
splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek
pohľadávkam Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva, účinné od 2.11.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010 v článku 8 – Oznamovacia povinnosť, doručovanie, bod 8.1] v znení:
„ Klient je povinný oznámiť Banke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho
osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ
a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti,

ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené
konkurzné alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke
vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto
bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku,
pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“ je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

VIII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IX. Vo vzťahu k výroku I. priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

X. Vo vzťahu k výroku II. až VIII. priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 50 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 05.09.2024 sa domáhal určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru na základe zmluvy o úvere dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa
16.11.2010, ako aj neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v zmluve o úvere v časti 2 bod 2, v
časti 2 bod 3, 4 a 5, ako aj neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v obchodných podmienkach

v bode 5.6, 6.4, 6.6 a 8.1.

2. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu dňa 16.11.2010 uzatvorili zmluvu o úvere dostupnápôžička č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 500 EUR s uvedením úrokovej
sadzby22,5%,RPMN28,7%,priemernejhodnotyRPMN44,57%,spočtomsplátok50,výškymesačnej

splátky 52,62 EUR, na základe ktorej žalovanému uhradil sumu 1 943,07 EUR.

3. Podľa žalobcu v zmluve absentujú obligatórne náležitosti zmluvy, konkrétne uvedenie druhu
spotrebiteľského úveru, doby trvania zmluvy, uvedenie nesprávnej hodnoty RPMN, ako aj celkovej
čiastky.Uvedenýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkovajzdôvoduuvedeniaúrokovejsadzbyv

rozporesdobrýmimravmi,keďževrozhodnomobdobíbolavýškaúrokovýchmierzúverovposkytnutých
v eurách rezidentom eurozóny vo výške 9,92 % .

4. Ďalej sa predmetnou žalobou domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v
zmluve o úvere a to vyhlásením súhlasu s oboznámením sa s obchodnými podmienkami, že nemá

osobitný vzťah k banke, dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej doložky. Potom neprijateľnosti
zmluvných podmienok uvedených v obchodných podmienkach pre predmetný úver, týkajúci sa
započítania platieb, úročenia úveru po vyhlásení splatnosti úveru, ďalej v súvislosti s nákladmi spojenými
s vymáhaním pohľadávky a oznamovacou povinnosťou spotrebiteľa.5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe žaloby podanej žalobcom nejde o výkon
práva v súlade s dobrými mravmi a preto v týchto intenciách apeluje na všeobecný súd, aby skúmal
motív podania uvedenej určovacej žaloby po takmer 13 rokoch od zániku dlhu jeho splatením. Poukázal

na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove, v zmysle ktorého nestačí iba všeobecné
konštatovanie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale je potrebné konkretizovať, špecifikovať a teda
preukázať v čom by mala spočívať jej neprijateľnosť a ako reálne ovplyvnila zmluvnú stranu.

6. Počas trvania úverového vzťahu žalobca nerozporoval žiadnu náležitosť zmluvy o úvere, ani iné

dohodnuté podmienky. Nevyužil ani zákonnú možnosť odstúpiť od zmluvy o úvere, nepodal reklamáciu
alebo sťažnosť na príslušný orgán dohľadu. Účelom všeobecného súdnictva nie je modifikácia uzavretej
zmluvy, resp. suplovanie zmluvnej strany, ak má oneskorené pripomienky ku kontraktačnému procesu.
Už z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že snaha o modifikáciu zmluvy o úvere alebo o mimosúdne
rokovanie zjavne nie je a nikdy nebolo cieľom žalobcu. O nepoctivej motivácií žalobcu svedčí najmä
skutočnosť, že sa nesnažil vytýkané nedostatky zmluvy o úvere odstrániť korektne, uzatvorením

dodatku, ale naopak smeroval k iniciovaniu súdneho konania.

7. Domnieva sa, že dubiózne správanie žalobcu vzhľadom na opísaný skutkový stav vykazuje evidentne
známky šikanózneho výkonu práva, ktoré by všeobecné súdy nemali tolerovať, v opačnom prípade
možno považovať úpravu o dobrých mravoch za obsolentnú. Žalovaný sa preto osobitne domáha, aby

prvoinštančný súd racionálne zvážil aplikáciu základného princípu podľa čl. 5 CSP a komplexne posúdil
konanie žalobcu aj cez prizmu dobrých mravov v spojení so súkromnoprávnymi zásadami neminem
laedere (nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať), ktoré platia aj
pre privilegovaných spotrebiteľov.

8. Namieta argumentáciu žalobcu o absencii druhu spotrebiteľského úveru, ktorý je terminologicky
označený priamo v záhlaví zmluvy o úvere ako dobrá pôžička podľa názvu bankového produktu
žalovaného, čo zrejme uniklo pozornosti žalobcovi, aj jeho advokátovi. Práve o tento druh úveru si
žalobca požiadal v žiadosti o úver, pričom druhovo ide o bezúčelový úver.

9. Zároveň je nedôvodná argumentácia žalobcu o absencii doby trvania zmluvy, keďže priamo zo zmluvy
vyplýva, že táto bola uzatvorená na dobu určitú a to na obdobie 50 mesiacov. Pri riadnom plnení
všetkých zmluvných povinností to znamená, že doba trvania zmluvy o úvere je ohraničená dátumom
prvej platby 16.12.2010 a dňom konečnej splatnosti úveru 16.01.2015. Uvedená argumentácia je v
súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo nesporne vyplýva z jeho

rozhodnutí pod sp. zn. 1Cdo/167/2021 a 7Cdo/277/2021.

10. Napriek tomu, že žalobca neuviedol ako dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti absenciu
predpokladov použitých na výpočet RPMN, žalovaný uviedol, že absencia ich uvedenia nemá za
následokbezúročnosťabezpoplatkovosťúveruspoukazomnastanoviskoNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky R 86/2021. Pokiaľ ide o výšku RPMN, žalobca v tomto smere poukazuje na právne záväzný
rozsudok Súdneho dvora EÚ - C 290/19, v zmysle ktorého, ak veriteľ uvedie v zmluve o úvere presnú
výšku RPMN, splnil si voči spotrebiteľovi svoju informačnú povinnosť. Do výpočtu RPMN vstupoval
dátum čerpania úveru, dátum prvej splátky, doba trvania zmluvy, ako aj úroková sadzba, pričom RPMN
je zaokrúhlená na jedno desatinné miesto vo výstupe.

11. K neprijateľnosti vyhlásenia klienta, že si prevzal a oboznámil sa s úverovou dokumentáciou uviedol,
že je absolútne nedôvodná a neobstojí ani vo vzťahu k aktuálnej rozhodovacej praxi Súdneho dvora
C 42/15 a Najvyššieho súdu SR 4Cdo/9/2019 o to viac, ak toto ustanovenie žalobca namieta 12 rokov
po splatení úveru.

12. Vo vzťahu k osobitnému vzťahu klienta k banke uviedol, že namietané zmluvné ustanovenia sú plne v
súladesoZákonomobankáchanespôsobujúužalobcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach.
Samotný Zákon o bankách vo vyššie citovanom ustanovení definuje osoby, ktoré majú osobitný vzťah
k banke a súčasne stanovuje klientom banky povinnosť poskytnúť doklady a údaje preukazujúce a

dokladujúce schopnosť klienta plniť si záväzky z obchodu, ak o to banka požiada. Námietka žalobcu je
v tomto ohľade zjavne účelová a špekulatívna bez akéhokoľvek vecného súvisu z právnych dôvodov a
výškou uplatnených peňažných nárokov.13.Dohodaozrážkachzomzdyjetradičnýzabezpečovacízákonnýinštitút,ktorýjeplatnývObčianskom
zákonníku takmer 60 rokov. Dohoda o zrážkach ako zmluvná podmienka nepodlieha prieskumu
podľa článku 1 ods. 2 Smernice rady č. 90/13/EHS. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy obmedzuje

kontrahentompriestorindividuálnejautonómie,keďžesanemôžuodchýliťodprávnejúpravyobsiahnutej
v § 551 Občianskeho zákonníka. Aj keď je výška zrážok zo mzdy vecou vzájomnej dohody medzi
veriteľom a dlžníkom, dohodnuté zrážky nemôžu byť vyššie ako ustanovuje § 68 až 71 Exekučného
poriadku.

14. K rozhodcovskej doložke uviedol, že táto nemá znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka, keďže objektívne nemôže spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže možnosť obrátiť sa na rozhodcovský
súd nemal výlučne iba dodávateľ, ale aj spotrebiteľ plne v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z..
Namietaná zmluvná podmienka nebola skrytá a žalobca mal o nej vedomosť už pri podpise úverovej
zmluvy.

15. K započítaniu pohľadávok prednostne na príslušenstvo uviedol, že argumentácia žalobcu ohľadom
údajného nezákonného započítavania platieb dlžníkov neobstojí vzhľadom na dispozitívny charakter
ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákonom všeobecne stanovený spôsob započítavania
čiastočných plnení peňažného dlhu prednostne na istinu je totiž dlžník oprávnený modifikovať podľa

vlastnéhouváženiavzmluve.Vúverovejzmluvebolsdlžníkomdohodnutýspôsobzapočítavaniasplátok
prednostne na príslušenstvo a takýmto postupom veriteľa nedochádza k obchádzaniu zákona ako to
zavádzajúco naznačuje žalobca.

16. Pokiaľ ide o úročenie pohľadávky v prípade predčasného splatenia úveru, toto bolo vyriešené v

stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - R 5/2021.

17. K úrokovej sadzbe uviedol, že táto bola dohodnutá vo výške 25,5 %, pričom priemerná úroková
sadzba v rozhodnom období bola 12,77 %. Sadzba 25,5 % však nie je tak vysoká, aby odporovala
dobrým mravom, či zákonu, keďže v čase uzavretia zmluvy ešte nebol v platnosti a účinnosti § 1 a 1a

Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

18. Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalobcu, tento bez predloženia akýchkoľvek dôkazných prostriedkov
sa domnieva, že žalovaný údajne nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaný skúmal bonitu
žalobcu pred uzavretím úverovej zmluvy štandardne na základe údajov z externého nezávislého zdroja,

z údajov zo Sociálnej poisťovne a zo spoločného registra bankových informácií. Keďže dlh zo zmluvy
o úvere bol v celom rozsahu splatený v roku 2011, bol žalovaný oprávnený skartovať celú úverovú
dokumentáciu v roku 2016.

19. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii o procesnej prípustnosti určovacej žaloby o určenie

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako i neprijateľnosti zmluvných podmienok.
20.Žalovanývdupliketaktiežzotrvalnasvojichstanoviskách,pričompoukázalnato,žežalobcainicioval
viacero súdnych konaní voči žalovanému s totožnými návrhmi, teda v roku 2024 špekulatívne podal v
zásade totožné určovacie žaloby po takmer 13 rokoch od splatenia úverov.

21. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
zmluvy o úvere, obchodnými podmienkami, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

22. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 16.11.2010 zmluvu o úvere dostupnápôžička, na základe ktorej
bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1 500 EUR s uvedením mesačnej splátky 52,62 EUR, dátumu

prvej splátky 16.12.2010, počtu splátok 50, výšky nákladov 949,71 EUR, termínu konečnej splatnosti
16.01.2015, priemernej hodnoty RPMN 44,57 %, RPMN - 28,7 %, úrokovej sadzby 25,5 %.

23. Súčasťou zmluvy v časti 2 bodu 2 je vyhlásenie klienta o oboznámení sa s podmienkami úveru , v
bode 3 vyhlásenie týkajúce sa osobitného vzťahu k banke, v bode 4 dohoda o zrážkach zo mzdy podľa

§ 551 Občianskeho zákonníka a v bode 5 dohoda o uzatvorení rozhodcovskej doložky.

24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 16.11.2010, zmluva o spotrebiteľskom
úvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskehozákonníka18)musíobsahovaťtietonáležitosti:a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

25. Podľa § 11 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 16.11.2010,
(1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 01.01.2018, spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)

27.Nazákladeskutkovýchtvrdenížalobcu,popretískutkovýchtvrdenížalovaného,akoajoboznámením
listinných dôkazov bolo preukázané, že strany sporu dňa 16.11.2010 uzatvorili zmluvu o úvere
dostupnápôžička č. XXXXXXXXXX majúcej charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 a nasl.

zákonač.129/2010Z.z.,nazákladektorejbolžalobcoviposkytnutýúvervovýške1500EURsuvedením
výšky mesačnej splátky, dátumu prvej splátky, dátumu konečnej splatnosti úveru, dátumu splatnosti
ďalších splátok, počtu splátok, celkovej výšky nákladov, RPMN a priemernej hodnoty RPMN, úrokovej
sadzby s tým, že malo dôjsť aj k poskytnutiu doplnkovej služby vo forme komplexného súboru poistenia.

28. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. § 137 písm. d)
CSP vyplýva priamo z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2018.

29. V danom prípade sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.

neuvedením druhu spotrebiteľského úveru.

30. Z ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Podľa dôvodovej správy odloženou platbou sa rozumie napr. splátkový nákup, platobná karta
predajcu bez možnosti úveru. Pôžičkou je akýkoľvek druh hotovostného úveru, ktorý má byť vyrovnaný
splátkami alebo jednorazovou platbou, či už za účelom kúpy tovaru (služby) alebo bez spojitosti s
takouto transakciou, udelená buď v rámci bežného účtu v banke (prečerpanie) alebo nie (kreditné

karty s kreditnou opciou). Pojem ,,obdobná finančná pomoc“ je akákoľvek finančná dohoda umožňujúca
dosiahnuť ekvivalentný výsledok ako odložená platba alebo pôžička, teda iné formy spotrebiteľských
úverov vyvinuté v budúcnosti, z ktorých ani jeden sa nezhoduje s odloženou platbou alebo pôžičkou.

32. Samostatný druh úveru s označením dostupnápôžička je v tomto prípade uvedený priamo v zmluve

o úvere.

33. V danom prípade sa súd nestotožňuje s tvrdením žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy, konkrétne doby trvania podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z.z..

34. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/167/2021 vyplýva, že dobu trvania
zmluvy je potrebné vo všeobecnosti chápať ako celkovú dobu medzi uzavretím zmluvy a okamihom kedy
je spotrebiteľ povinný úver splatiť. Z celkového obsahu zmluvy bolo možné zistiť údaje o dobe trvania
zmluvy, keďže obsahovala údaje o termíne konečnej splatnosti úveru 16.01.2015 a tento zodpovedal

údaju 50 splátok od 16.12.2010 s označením termínu splatnosti ďalších splátok vždy k 16. dňu mesiaca.

35. Aj z rozhodnutia Súdneho dvora C 677/23 zo dňa 23.01.2025 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. c)
Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.04.2008 a o zrušení Smernice rady 87/102/EHS zmenenej Smernicou komisie 2011/90/EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere
nemusí nevyhnutne výslovne uvádzať dĺžku trvania zmluvy, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou určiť túto dĺžku.

36. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu RPMN sa použijú celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť
za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

37. Podľa § 2 písm. g) citovaného zákona, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú okrem iného aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí tejto
doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

38. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa.

39. V danom prípade súd dospel k záveru o nesprávnosti výpočtu RPMN zo strany žalovaného, keď
do celkových nákladov spotrebiteľa nezahrnul aj náklady za poskytnutú doplnkovú službu z dôvodu, že
žalobca ako spotrebiteľ nemohol poskytnutie uvedenej doplnkovej služby odmietnuť.

40. Zároveň súd I. inštancie dospel k záveru o absencii obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2
písm. j) citovaného zákona pokiaľ ide o údaj celkovej čiastky.

41. Zo stanoviska Najvyššieho súdu SR - R 17/2024 vyplýva, že ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona

č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2016) je potrebné vykladať tak, že veriteľ je povinný v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere konkrétnou sumou, inak
sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona za bezúročný a bez
poplatkov.

42. V zmysle vyššie uvedeného, potom nepostačuje uvedenie celkovej čiastky spôsobom vyjadreným v
zmluve o predmetnom úvere ako súčet sumy úveru a celkových nákladov spotrebiteľa.

43. Napriek tomu, že žalobca nenamietal absenciu obligatórnej náležitosti neuvedením všetkých

predpokladov použitých na výpočet RPMN, žalovaný v tomto smere argumentoval rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejneného ako stanovisko R 86/2021.

44. V tomto smere súd I. inštancie opätovne poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Súdneho
dvora EÚ, konkrétne rozsudkom zo dňa 23.01.2025 vo veci C 677/2023, ktorý uviedol, že čl. 10 ods.

2 písm. g) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN
musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby spotrebiteľ tieto mohol
sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

45. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie takto poskytnutej sumy. V

danom prípade súd poukazuje na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého odplata
za poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

46. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluvách o spotrebiteľských úveroch

sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom
medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podľa názoru súdu
podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania, určenú najmä s prihliadnutím najvyšším
úrokovým sadzbám uplatňovanými najmä bankami pri poskytnutí úveru.

47. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že úroky dojednané v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve túto obvyklú mieru podstatným spôsobom neprevyšujú, keďže boli dojednané cca vo výške
1,7 - násobku priemernej úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvoreniapredmetnej zmluvy. Na podporu svojho tvrdenia poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
zo dňa 10.12.2008 pod sp. zn. 3Co/67/2008, ktorým odvolací súd dospel k záveru o primeranosti
dojednaných úrokov v rozsahu 25 % s prihliadnutím na priemernú úrokovú mieru z úverov obchodných

bánk v čase uzatvorenia prejednávanej zmluvy o úvere, ktorá bola v rozhodnom období vo výške 11,14
%. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia je teda možné vyvodiť jednoznačný záver, že odvolací súd
považoval za primeranú výšku úrokov v prejednávanej zmluve zodpovedajúcu približne 12 - násobku
úrokových sadzieb za úvery poskytované obchodnými bankami v čase uzatvorenia prejednávanej
zmluvy.

48. Ďalej poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3Co/151/2013 zo dňa
25.09.2013, v ktorom odvolací súd dospel k záveru, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa
vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac
ako 100 % oproti priemeru bánk a musia sa zohľadniť aj osobitostí prípadu.

49. Na základe uvedených skutočností, preto súd dospel k záveru, že výška úrokovej sadzby
v prejednávanej zmluve podstatným spôsobom neprevyšuje obvyklú mieru úrokov z úverov
poskytovaných E. D. v čase uzatvorenia, kedy sa priemerná výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských
úveroch a dobe ich splatnosti v rozsahu 1 až 5 rokov pohybovala v priemere 14,64 % (G.), a teda nejde
o zmluvné dojednanie, ktoré by odporovalo ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

50. V danom prípade neobstojí argumentácia žalobcu, ktorý poukazoval na výšku úrokovej miery pri
úveroch poskytovaných rezidentom eurozóny a nie na úrokové miery úverov, ktoré boli poskytované na
území Slovenskej republiky v súlade s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

51. Taktiež nie je dôvodná argumentácia žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre

nesplnenie povinnosti odbornej starostlivosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže v čase
uzatvorenia zmluvy porušenie povinnosti odbornej starostlivosti veriteľa podľa § 7 zákona č. 129/2010
Z.z. nemalo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ale veriteľ v zmysle ust. § 11 ods. 2
citovaného zákona nemohol úver iba predčasne zosplatniť.

52. Súd I. inštancie napriek uvedenému žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyhovel
s poukazom na absenciu údaja o celkovej čiastke úveru, ako aj z dôvodu nesprávneho údaja RPMN.

53. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP,
(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná

podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu
na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo

v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

54. Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu spotrebiteľa,
ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e)umožňujúobchodníkovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ

neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak obchodník nesplnil záväzky, ktoré
vznikli,
i) umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo obchodníka oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany obchodníka neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva spotrebiteľa
započítať pohľadávku voči obchodníkovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o)oprávňujúobchodníkarozhodnúťotom,žejehoplneniejevsúladesozmluvou,aleboktorépriznávajú
právo zmluvu vykladať iba obchodníkovi,
p)obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok

ustanovených osobitným zákonom,
s)požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere

nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ

nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.

55. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

56. Žalobca sa ďalej predmetnou žalobou domáha určenia neprijateľnosti viacerých zmluvných
podmienok uvedených v zmluve o úvere a obchodných podmienkach.

57. Podľa názoru súdu I. inštancie žaloby upravené v ust. § 137 písm. c) a d) CSP nevylučujú žalobný

návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. §
298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba
demonštratívny výpočet žalôb.58. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu
určiť,žezmluvnápodmienkapoužívanádodávateľomvspotrebiteľskejzmluvejeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom

spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného
nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania.

59. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem
žalobcov ako spotrebiteľov na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje

nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

60. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

61. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej

podmienky za neprijateľnú.

62. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže
byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými
obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

63. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho
taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou
Európskeho súdneho dvora na ochranu spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany.

64. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 6Ndc/20/2016 z 23.1.2017 vyplýva, že právo súdu vysloviť
v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP
zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami
inter partes.

65.Žaloba,ktorousažalobcadomáhavyslovenianeprijateľnostizmluvnýchpodmienok,resp.vyslovenia
ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP.
Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.
1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto

žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 6Cdo/27/2018, 6Cdo/127/2017).

66. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú
podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala,

takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym
rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa
spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení
neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno

v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri
potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky
z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani
zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie
reštitučnýchprávnaplnenieproblematické,ažnemožné.Členskýmštátompatríprocesnáautonómia,no

špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá
spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny
súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetkyokolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany
spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa.

67. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju
povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu SR
7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).

68. Žalobca sa domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v časti 2 bod 3 v znení, že
nemá osobitný vzťah k banke v zmysle zákona o banke a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia
spôsobujeneplatnosťtejtozmluvyaokamžitúsplatnosťposkytnutéhoúverukudňu,keďsabankadozvie
o nepravdivosti tohto vyhlásenia.

69. Podľa § 35 zák. č. 483/2001 Z.z.,

(1) Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah,
obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Banka
apobočkazahraničnejbankysúpovinnépreduzavretímavykonanímtakéhoobchodupreveriť,čiosoba,
s ktorou takýto obchod vykonávajú, k nim nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť banke a
pobočke zahraničnej banky pravdivé informácie, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky potrebujú na

účel tohto preverenia. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť poskytnutých údajov
písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa § 5 písm. a) sankciou
neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej splatnosti
celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti
týchto údajov, vrátane splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu úveru.

(2) Banka a pobočka zahraničnej banky poskytujú osobám podľa odseku 1 úvery alebo záruky, len ak o
tomjednomyseľnerozhodneštatutárnyorgánbankyalebovedúcipobočkyzahraničnejbankynazáklade
písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej situácie žiadateľa. Z rozhodovania je vylúčená
osoba, ktorej sa rozhodnutie týka.
(3) Do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka je každá osoba uvedená v odseku 4 písm. a), b), c) a

f) a odseku 5 písm. a), b), c) a f) povinná písomne oznámiť banke alebo pobočke zahraničnej banky
všetky informácie potrebné na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe vzťahu k oznamovateľovi majú k
banke alebo k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah. Takto získané informácie sú banka a pobočka
zahraničnej banky povinné spracovať do prehľadu osôb s osobitným vzťahom k nej a na požiadanie
odovzdať Národnej banke Slovenska a Fondu ochrany vkladov na účely podľa osobitného predpisu.32)

Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví
náležitosti tohto oznámenia.
(4) Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke, sa na účely tohto zákona považujú
a) členovia štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky, ďalší zamestnanci banky určení
stanovami banky a prokurista banky,

b) členovia dozornej rady banky,
c) osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb a
vedúci zamestnanci takýchto právnických osôb,
d) osoby blízke členom štatutárneho orgánu banky, dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom banky
alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad bankou,

e) právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú
kvalifikovanú účasť,
f) akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich
kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g) právnické osoby pod kontrolou banky,

h) členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i) audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti autorskú činnosť v banke,
j) člen štatutárneho orgánu inej banky a vedúci pobočky zahraničnej banky,
k) jej správca programu krytých dlhopisov a zástupca jej správcu programu krytých dlhopisov,
l) osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah s bankou, ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej účasti

na banke.
(5) Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k pobočke zahraničnej banky, sa na účely tohto zákona považujú
a) vedúci pobočky zahraničnej banky,
b) členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady zahraničnej banky,c) osoby, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto
právnických osôb,
d)osobyblízke30)osobámuvedenýmvpísmenea)alebob)alebofyzickýmosobám,ktorémajúkontrolu

nad zahraničnou bankou,
e) právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú
kvalifikovanú účasť,
f) akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na zahraničnej banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je
pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,

g) právnické osoby pod kontrolou zahraničnej banky,
h) členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i) audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v
pobočke zahraničnej banky,
j) vedúci inej pobočky zahraničnej banky a člen štatutárneho orgánu banky.

70. Definícia osôb majúcich osobitný vzťah k banke je uvedená v § 35 zák. č. 483/2001 Z.z.

71. Zároveň z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka nemôže vykonávať s
osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo
riziko by nevykonali s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním takéhoto

obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a táto osoba
je povinná poskytnúť banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých údajov
písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti uzavretia
tejto zmluvy a v zmluve o úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka
alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov.

72. Súd I. inštancie sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu o neprijateľnosti uvedeného zmluvného
dojednania, ktoré umožňuje banke kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia
nepravdivosti údajov o existencii osobitného vzťahu k banke.

73. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách, v
zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba
tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.
Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu
klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len

toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu
osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie Zákona o bankách, ktoré
uvedený pojem upravuje.

74. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie uvedené v časti 2 bodu 2 zmluvy, obdobná zmluvná podmienka
už bola vyhlásená za neprijateľné zmluvné dojednanie rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa
16.04.2024 pod sp. zn. 3CoCsp/7/2024, zo dňa 18.06.2024 pod sp. zn. 1CoCsp/5/2024 a zo dňa
20.04.2023 pod sp. zn. 6CoCsp/19/2022.

75. Z odôvodnenia uvedených rozhodnutí vyplýva, že jednostranné vyhlásenie spotrebiteľa v
zmluve možno považovať za netransparentnú inkorporačnú doložku. Samotné prehlásenie klienta
zakomponované v texte zmluvy ako štandardná zmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz o tom, že si
veriteľ splnil svoju povinnosť. Bez ohľadu na túto klauzulu je veriteľ povinný dôveryhodne preukázať,
že spotrebiteľa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami. Odvolací súd rovnako poukazuje

na to, že tieto všeobecné obchodné podmienky neboli spotrebiteľom osobitne podpísané, keďže
žalovaný nepreukázal, že by spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy doručil aj všeobecné obchodné
podmienky, preto sotva možno uveriť tvrdeniu, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Aj
keď žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu 4Cdo/9/2019 je pravdou, že dovolací súd
konštatoval preferenciu platnosti pred neplatnosťou právnych úkonov a tiež konštatoval, že ak podstatné

náležitosti boli uvedené v prílohe nemôže to byť dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy. V danej veci
však nie je zrejmé, aby žalovaný preukázal že žalobca sa so všeobecnými obchodnými podmienkami
skutočne pred uzavretím zmluvy oboznámil, pričom argument žalovaného o tom, že ich bolo možné
dohľadať na webovom sídle banky je irelevantný. Rovnako tak je irelevantné, že obchodné podmienkyboli pripojené k zmluve preto, že odvolaciemu súdu je z doterajšej rozhodovacej činnosti známe, že
priebeh kontraktačných procesov bánk so spotrebiteľmi je vo všeobecnosti poznačený rýchlosťou a
nedôslednosťou pri poučení spotrebiteľov. Z tohto pohľadu sa potom zmluvná podmienka, obsahom

ktorej je vyhlásenie spotrebiteľa, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami
a súhlasí s nimi, javí ako neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, pretože
na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v otázke, či pred uzatvorením zmluvy s predloženými
zmluvnými podmienkami sa skutočne oboznámil.

76.Žalobcaďalejnamietalneprijateľnosťzmluvnéhodojednaniadohodyozrážkachzomzdyuvedeného
v časti 2 bodu 4 zmluvy.

77. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť
zabezpečovací prostriedok poskytnutého úveru. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
formulárový typ zmluvy, ktorá v bode 4 zmluvy o úvere vnútila žalobcovi uzavretie dohody o zrážkach

zo mzdy a to spôsobom, že prejav žalobcu ako zmluvnej strany k uzatvoreniu dohody o zrážkach
zo mzdy ako ďalšej zmluvy sa nevyžadoval. Žalovaný ako veriteľ, teda formulárovou zmluvou do
prejavu vôle žalobcu k uzavretiu zmluvy o úvere, o uzavretie ktorej mal záujem, zahrnul bez ďalšieho
automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi
ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby (dodávateľa)

ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samotného prejavu vôle k
uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy mohol dodávateľ služby s úspechom dovodzovať prijatie
návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy, teda dohody o zrážkach zo mzdy. Obdobná dohoda o zrážkach
zo mzdy bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici 43CoCsp/10/2020, rozsudkom Okresného súdu Prešov 16Csp/55/2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 22CoCsp/14/2023 (vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni a.s.), Okresným súdom
v Žiline pod sp. zn. 51Csp/17/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 7CoCsp/12/2023,
ako aj rozsudkom Okresného súdu Levice 7C/294/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
9Co/4/2023.

78. Žalobca ďalej namietal neprijateľnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v časti 2 bode 5 zmluvy.

79. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3

Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), takže aj v predmetnej
veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej
doložky opodstatnená.

80. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť

individuálnym dojednaním svedčí o tom, že žalobca ako spotrebiteľ nemal vôľu, ale ani možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak ma byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna
voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je

nepochybne forma uzatvorenej zmluvy, teda skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou
formulárovej zmluvy o úvere. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za
individuálne dojednanú, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka a preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.

81. Ďalej žalobca namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5.6 obchodných
podmienok, v zmysle ktorej sa platby od dlžníka voči pohľadávke banky započítajú bez ohľadu na to,
na aké záväzky bola platba poukázaná a to najprv na poplatky, úrok z omeškania, úrok z úveru a až
následne na splátku istiny úveru.

82. Pokiaľ ide o uvedené zmluvné dojednanie má súd I. inštancie za to, že táto nebola so spotrebiteľom
osobitne vyjednaná, je hrubo nevyvážená, pretože nerešpektuje nepochybný a oprávnený ekonomický
záujem spotrebiteľa na tom, aby najskôr splatil istinu úveru, ktorá je základom pre úročenie pohľadávky,
ale pripúšťa v tak závažnej otázke, akou je rozhodnutie o účele platby spotrebiteľa ľubovôľu dodávateľa,teda jeho svojvoľné rozhodnutie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške
samotnej istiny pohľadávky. Vzťah sa tak v tejto otázke stáva pre spotrebiteľa netransparentným a
konanie dodávateľa nepredvídateľným. V prípade nezaplatenia splátok úveru môže veriteľ od zmluvy

odstúpiť, prípadne úver predčasne zosplatniť, a tak udržiavať základ pre narastanie úrokov z omeškania
zo stále nezaplatenej istiny splátky.

83. Najvyšší súd Slovenskej republiky viacerými rozhodnutiami, okrem iného rozsudkom zo dňa
28.05.2014 pod sp. zn. 8MCdo/13/2014 konštatoval, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Z uvedeného dôvodu, banka pri započítaní
čiastkových úhrad žalobcov titulom splátok úveru mala po postupovať podľa § 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, čo nesporne vyplýva z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záverom teda možno
konštatovať, že uvedená zmluvná podmienka nielenže zakladá hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože nerešpektuje jeho vôľu a oprávnené záujmy a
umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy, ale aj odporuje ust. § 52 ods. 2
v spojení s ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

84. Rovnaká zmluvná podmienka už bola právoplatne určená za neprijateľnú aj v tomto senáte, v konaní

29Csp/6/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7Co/61/2019 alebo 29Csp/198/2019 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9CoCsp/40/2020.

85. Žalobca namietal neprijateľnosť zmluvného dojednania v bode 6.4 obchodných podmienok s
vedením, že banka je oprávnená v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru úročiť nesplatený

úver zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení a to
od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku.

86. Súd považuje uvedenú námietku neprijateľnosti zmluvného dojednania vznesenú žalobcami za
nedôvodnú s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí 5Cdo/42/2020 zverejneného

v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 1/2021 pod č. R 5/2021, v ktorom uviedol,
že zastáva právny názor, že nárok na zaplatenie zmluvného úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru.

87. Otázka kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úverovej zmluvy, kde

jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom dlhodobej diskusie odbornej verejnosti, nakoľko
jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne problematike vyjadrilo absentuje.

88. Jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení nepripúšťa a priznáva len úroky z
omeškania. Odôvodňuje to tým, že po nadobudnutí splatnosti úveru veriteľovi vzniká nárok na vrátenie

požičanej sumy vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru. Ak teda nastal stav, kedy dlžník
už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom.

89. Druhá skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania po

predčasnom zosplatnení úveru pripúšťa. Argumentuje zmluvnou autonómiou strán, kedy žiaden zákon
výslovne nezakazuje dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná do jej
faktického vrátenia veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho
záväzku. Pokiaľ by takáto dohoda nebola prípustná, mohlo by to vyvolať absurdnú situáciu, keby sa
dlžník porušením svojich zmluvných povinností splácať úverové splátky dostal do výhodnejšej pozície, v

ktorej by napriek nevráteniu peňažných prostriedkov mal tieto vo svojej dispozícii naďalej bez povinnosti
uhradiť odmenu za ich poskytnutie.

90.Tretiaskupinarozhodnutípripúšťakumuláciudohodnutýchúrokovaúrokovzomeškaniaobmedzene
iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný na dohodnutých úrokoch zaplatil. Vychádza

z názoru, že aj po predčasnom zosplatnení úveru zostáva záväzok platiť úrok rovnaký ako v čase
jeho dojednania teda patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to či k omeškaniu
dlžníka splatením úveru došlo alebo nedošlo. Súčasne vyslovila názor, že dojednanie, podľa ktoréhoveriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného vrátenia istiny úveru je pre dlžníka
- spotrebiteľa nevýhodné a preto v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné.

91. Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zák.
č. 129/2010 Z.z. Tento zákon, ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu,
práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník
povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z
omeškania, ktoré sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods.

6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym
obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto
právnehovzťahuvychádzaťajzust.Obchodnéhozákonníkaozmluveoúvere§497anasl.Ustanovenia
Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ použijú vtedy,
ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré možné prednostne aplikovať (§ 52 ods.
2 OZ).

92. Z ust. § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť
dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitosti, ktoré musí zmluva
obsahovať uvedenie doby trvania zmluvy. To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je
časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného

okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods. 1 veta 1.
Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov.

93. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či Zákona o

spotrebiteľskýchúverochnevyplývazákazdohodyúčastníkovúverovejzmluvyopovinnostidlžníkaplatiť
úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník nemodifikuje
moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani
v prospech dlžníka ani v prospech veriteľa.

94. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo
k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo
by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver a to vo výške, na akej sa
s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje,
zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú

spravidla vyššie ako úroky z omeškania.

95. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia
zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok
dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola

zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.
Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky
z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký ako v čase jeho dojednania,
teda veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie bez ohľadu na to či k omeškaniu dlžníka
s platením úveru došlo alebo nie.

96. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by
totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,
musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného

splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie
peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to
znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie
koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.

97. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie
tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho
omeškanianiejemožnéaniurčiťcelkovúvýškuzmluvnéhoúroku,ktorýsamôžebezfixnéhoohraničenia
navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne.Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník-spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do
úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie je teda

porušením ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

98. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože
v prípade, ak v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva
zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej

náhrada škody.

99. Dovolací súd v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí.

100. Súd I. inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o neprijateľnosti zmluvného dojednania
uvedeného v bode 6.6 obchodných podmienok teda, že všetky výdavky banky spojené s vymáhaním
pohľadávky znáša dlžník, pričom dlžník zároveň súhlasí, že banka je oprávnená postúpiť tretej osobe
svoje pohľadávky zo zmluvy o úvere.

101. V prípade, ak by súd posúdil uvedené zmluvné dojednania ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
odporovalo by to právnej úprave § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého príslušenstvom
pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, teda náklady, ktoré veriteľovi vznikli v rámci
tzv. predsúdneho konania. Zároveň vyslovenie neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania
by popieralo zákonný nárok veriteľa na náhradu nákladov spojených s exekučným konaním voči

spotrebiteľovi v súvislosti s vymáhaním pohľadávky z úverového vzťahu priznaného právoplatným
rozhodnutím súdu.

102. Zmluvné dojednanie, ktorým spotrebiteľ dáva súhlas veriteľovi na postúpenie pohľadávky z
úverového vzťahu, nezbavuje veriteľa povinnosti uloženej kogentným ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách

v súvislosti s postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy uzatvorenej so spotrebiteľom. V zmysle vyššie
uvedeného je potom námietka žalobcu o neprijateľnosti nedôvodná a súd I. inštancie žalobu v uvedenej
časti zamietol.

103. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie namietané žalobcom v bode 8.1 obchodných podmienok, v zmysle

ktorého sa zaviazal bez zbytočného odkladu oznámiť banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre
poskytnutie úveru, vrátane informácií, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo
zmluvy,obdobnézmluvnédojednanieužboloposúdenéakoneprijateľnázmluvnápodmienka,konkrétne
rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3CoCsp/7/2024, ako aj 2CoCsp/107/2023.

104. Krajský súd v Prešove konštatoval, že uvedená zmluvná podmienka je nejasná a neurčitá, nakoľko
jej široký záber do osobnej a ekonomickej oblasti spotrebiteľa jasne nedefinuje situácie, na ktoré
sa povinnosť spotrebiteľa vzťahuje. Nemožno prisvedčiť argumentácii veriteľa, že uvedenú zmluvnú
podmienkunemožnovyhlásiťzaneprijateľnú.Odvolacísúdtotižtozastávanázor,ženaznačenázmluvná
podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, nakoľko zaťažuje spotrebiteľa povinnosťou, ktorá by aj v prípade, ak by skúmanie bonity
spotrebiteľa bolo namieste, bola bezvýznamná, keďže skúmanie bonity sa vzťahuje na situácie pred
poskytnutím úveru alebo pred jeho navýšením. Túto zmluvnú podmienku je preto potrebné považovať za
neprijateľnú s odkazom na generálnu klauzulu podľa § 53 ods. 1 v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka.

105. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie
dokazovania výsluchom žalobcu, ako aj vyžiadaním správy od Národnej banky Slovenska o správnosti
výpočtu RPMN z dôvodu hospodárnosti konania, keďže ich vykonaním by nedošlo k zmene právneho
posúdenia zo strany konajúceho súdu.

106. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.107. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

108. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

109. Súd I. inštancie o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k výroku I. rozhodol postupom podľa

§ 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

110. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Keďže žalobca sa domáhal určenia celkovo 8 neprijateľných
zmluvných podmienok a súd vyhovel žalobe o určenie 6 neprijateľných zmluvných podmienok, to

znamená, že žalobca bol v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok úspešný v 75 % z
hodnoty sporu a neúspešný v 25 % z hodnoty sporu. V zmysle vyššie uvedeného, má tak žalobca nárok
na pomernú časť náhrady trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v
rozsahu 50 % z celkovej hodnoty sporu o určenie neprijateľnosti zmluvných dojednaní.

111. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.