Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124013142
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124013142.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Františka Ševčoviča a JUDr. Stanislava Sojku, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. marca
2025, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., o návrhu na povolenie obnovy konania vo veci Okresného
súdu Košice I, sp. zn. 4T/42/2013, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo
dňa 31.12.2024, sp. zn. 4Nt/33/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením mestský súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného A. B., nar.
XX.X.XXXX vo C. D. E., trvale bytom F. G. XXX, F. G., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS
Košice, Floriánska 18 na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Košice I, sp. zn. 4T/42/2013
zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, odsúdený do zápisnice o verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť. V písomných dôvodoch
sťažnosti poukázal v prvom rade na rozhodnutie, ktorým Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn.
4T/42/2013 zo dňa 4. júla 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť v ten istý deň, uznal ho vinným zo zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., pričom tento skutok bol spáchaný v jednočinnom súbehu so zločinom

znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v znení neskorších predpisov a zločinom sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. Súd odsúdenému za to uložil trest odňatia slobody v trvaní dvadsaťjeden
rokovnepodmienečne,navýkonktoréhobolzaradenýdoústavunavýkontrestusmaximálnymstupňom
stráženia a zároveň mu bol uložený ochranný dohľad na tri roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. v znení
neskorších predpisov bola mu uložená povinnosť nahradiť poškodenej H. I. škodu vo výške 550 eur.

Dňa 20.8.2024 podal písomný návrh na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci.
Návrh odôvodnil tým, že po novelizácii Trestného zákona, ktorá bola prijatá 15. marca 2024, došlo k
zmene právnej úpravy, a to trestnej sadzby v jeho prospech za predmetný skutok, za ktorý bol odsúdený.
Ako odsúdený tvrdil, že tieto zmeny by mohli zásadne ovplyvniť dĺžku a charakter uloženého trestu
odňatia slobody, a preto požiadal o obnovu konania s cieľom preskúmania, či mu podľa novej právnej
úpravy možno uložiť miernejší trest.

Vo vyššie uvedenej trestnej veci Mestský súd Košice uznesením zo dňa 31.12.2024, sp. zn. 4Nt/33/2024
rozhodol o zamietnutí povolenia obnovy konania vo veci Okresného súdu Košice I, sp. zn.4T/42/2013.

Ako uviedol aj na verejnom zasadnutí dňa 31.12.2024, predmetom jeho podania neboli skutkové otázky,
ale právne, konkrétne zásadná zmena právnej úpravy v prospech odsúdeného prijatá novelou Trestného

zákona 15. marca 2024. Súd nesprávne posúdil právny význam tejto skutočnosti, keď dospel k záveru,
že zmena zákona nemôže byť považovaná za novú skutočnosť v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. Tentovýklad však považuje za nesprávny, keďže existuje stabilná judikatúra, ktorá podporuje opačný záver,
ako napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR II ÚS 46/2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 12.
decembra 2023, sp. zn. 2Tost/29/2023. Osobitne významný je nález pléna Ústavného súdu SR 1/2021

z 27. septembra 2023, ktorý sa týkal posúdenia povinného ukladania trestu prepadnutia majetku. V
tomto prípade bol vyslovený nesúhlas s povinným ukladaním trestu prepadnutia majetku, pričom na
základe tohto rozhodnutia Ústavného súdu boli následne povoľované obnovy konania, kde bol takýto
trest uložený, a to napriek tomu, že v čase uloženia tohto trestu to bolo v súlade so zákonom.

Analogicky by mala byť posudzovaná aj zmena právnej úpravy v jeho prípade, keďže zásadne
ovplyvňuje právne podmienky uloženého trestu a mala byť preto považovaná za novú skutočnosť
v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. Keďže uzavrel dohodu o vine a treste na podklade vtedy platného
ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., v ktorom mu hrozil trest odňatia slobody na doživotie, a to na základe
zásady „trikrát a dosť“.

Poukázal na to, že neskoršou zmenou právnej úpravy došlo k vypusteniu ustanovenia prvého odseku
trestného činu lúpeže podľa § 188 Tr. zák., a to z ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. ako možného
dôvodu uloženia trestu doživotia podľa zásady „trikrát a dosť“. V súlade s ustanovením § 2 Tr. zák., ktoré
stanovuje, že ak je neskorší zákon pre páchateľa priaznivejší, má sa aplikovať tento priaznivejší zákon,
je preto toho názoru, že súd by mal v obnovenom konaní uložiť nový trest zodpovedajúci tejto zmene.

Ak by v čase uzatvárania dohody o vine a treste platila táto aktuálna právna úprava, je presvedčený, že
dohoda o treste v takej výške, aká bola v danom prípade dohodnutá, by nebola vôbec možná a nebola
by zákonná, pretože by vysoko presahovala hornú hranicu trestnej sadzby, ktorú dnes zákon umožňuje
uložiť za predmetný skutok.

Preto nesúhlasí so záverom súdu, že túto zmenu nie je možné zohľadniť v rámci obnovy konania. Podľa
jeho názoru súd nesprávne zúžil aplikáciu pojmu „nové skutočnosti“ a opomenul právny význam zmeny
zákona, ktorá ovplyvňuje samotnú zákonnosť a primeranosť uloženého trestu. Rovnako poukazuje na
to, že odkaz súdu na inštitút preskúmania rozhodnutí podľa ustanovenia § 405a Tr. por. nie je dôvodom

na zamietnutie obnovy konania. Tento inštitút nevylučuje uplatnenie obnovy konania, ak sú splnené
podmienky podľa § 394 Tr. por.

Vzhľadom na vyššie uvedené je preto toho názoru, že súd mal povoliť obnovu konania, a to s cieľom
umožniť uloženie trestu podľa nového, priaznivejšieho zákona. Ak by bola aktuálna právna úprava platná

v čase uzatvárania dohody o vine a treste, k dohode v takejto podobe by nemohlo dôjsť.

Odsúdený preto navrhol, aby nadriadený krajský súd uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa
31.12.2024, sp. zn. 4Nt/33/2024 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. aby
napádané uznesenie zmenil a vydal uznesenie, ktorým podľa § 394 ods. 1 Tr. por. povolí obnovu konania

vo veci Okresného súdu Košice 1, sp. zn. 4T/42/2013.

K písomnej sťažnosti odsúdeného sa vyjadril aj prokurátor, ktorý uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že
sťažnosťou napadnuté uznesenie považuje za zákonné, vecne správne a precízne odôvodnené, preto
nevyužíva právo podrobnejšie sa vyjadriť k sťažnosti odsúdeného.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto
výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 4T/42/2013 zo
dňa 4.7.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť tým istým dňom, bol odsúdený A. B. uznaný za vinného zo
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom znásilnenia podľa § 199
ods. 1 Tr. zák. a zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., za čo mu súd uložil trest odňatia
slobodyvtrvanídvadsaťjedenrokovnepodmienečne,navýkonktoréhobolzaradenýdoústavunavýkon

trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený aj ochranný dohľad na tri roky. Podľa
§ 287 ods. 1 Tr. por. súd mu uložil povinnosť nahradiť poškodenej H. I. škodu vo výške 550 eur.Odsúdený A. B. svojím písomným podaním zo dňa 20.8.2024 podal návrh na povolenie obnovy konania
vo veci Okresného súdu Košice I vedenej pod sp. zn. 4T/42/2013. Svoj návrh odsúdený odôvodnil tým,
že vzhľadom na novelizáciu Trestného zákona sa v jeho prípade mení trestná sadzba za predmetný

skutok a táto zmena je nepochybne v jeho prospech.

Súd na podklade návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania nariadil vo veci verejné zasadnutie,
ktoré sa vykonalo za prítomnosti odsúdeného A. B. a na podkladov výsledkov vykonaného dokazovania
mestský súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol.

V dôvodoch napadnutého uznesenia mestský súd poukázal na ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por.,
v zmysle ktorého obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným
trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré
by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné
rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k

závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s
účelomtrestu,alebovzhľadomnaktoréupustenieodpotrestaniaaleboupustenieoduloženiasúhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v
zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 396 ods. 1 Tr. por., obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby. Podľa § 399
ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania
podľa § 394 Tr. por.

Poukazujúc na vyššie uvedené ustanovenia Trestného poriadku mestský súd nepochybil, pokiaľ po

vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania nie je
dôvodný. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je koncipovaná tak, aby bolo možné
napraviť aj právoplatný rozsudok v dôsledku toho, že vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré sú tak závažné, že by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už
skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste a teda zasiahnuť do nezameniteľnosti a stability

právoplatného rozhodnutia. Možno ju povoliť len ak súd zistí splnenie zákonných podmienok v zmysle
§ 394 Tr. por.

V teraz posudzovanej trestnej veci návrh na povolenie obnovy konania bol podaný oprávnenou osobou,
teda odsúdeným a smeroval proti právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému je návrh prípustný v zmysle

§ 396 ods. 3 Tr. por. Mestský súd v dostatočnej miere skúmal, či dôkazy navrhnuté odsúdeným majú
povahu skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych a či sú takého charakteru, že by mohli samy
o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine,
prípadne o treste odsúdeného.

Za skutočnosti skôr neznáme sa považujú také skutočností, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo
zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na povolenie obnovy konania. Skutočnosťou skôr
neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý síce nie je dôkazom, ale môže mať vplyv na
zistenie skutočného stavu veci, a ktorý spravidla bude potrebné preukázať ďalšími dôkazmi. Za predtým
neznámym dôkazom je potrebné považovať aj dôkaz, ktorý je nový alebo nebol vykonaný v pôvodnom

konaní.

Inými slovami povedané za „nové skutočnosti skôr neznáme“ v zmysle § 394 ods. 1 až 3 Tr. por.
treba považovať také vecné skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred
rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu konania týka. Ide teda o objektívne existujúci jav, ktorý ako

skutočnosťnebolapríslušnémuorgánuznámaanebolaobsahomspisu.Nebolatedadôkazom,alemôže
mať vplyv na zistenie skutkového stavu, resp. vecnej skutočnosti. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v
zmysle citovaného ustanovenia nemožno však považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z
obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol.
Taktiež prípadný omyl súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne hodnotenie, nie

je dôvodom na povolenie obnovy konania, nakoľko účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného
trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým
ich hodnotil súd v pôvodnom konaní.V danom prípade odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania, ani v rámci vykonaného verejného
zasadnutia neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by súdu neboli z predchádzajúceho
konania známe a zrejmé, resp. také, ktoré neboli pred súdnym rozhodnutím predmetom zisťovania alebo

dokazovania.

Nadriadený krajský súd považuje za nutné zdôrazniť, že samotný odsúdený a aj jeho obhajca na
verejnom zasadnutí pred mestským súdom poukázal na to, že predmetom podania nie sú skutkové
otázky, ale právne a to zmena Trestného zákona, ktorá podľa ich názoru je v prospech odsúdeného,

ktorá bola prijatá dňa 15. marca 2024. Obhajca odsúdeného výslovne uviedol, že je toho názoru, že
analogickou aplikáciou rozhodnutia Ústavného súdu SR II US 46/2015 ako aj rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR z 12.12.2023 sp. zn. 2Tost/29/2023 ale najmä s poukazom na nález pléna Ústavného súdu
1/2021 z 27.9.2023, by mal súd tomuto návrhu vyhovieť, keďže hlavne vo veci, kde rozhodlo plénum
Ústavného súdu bol vyslovený nesúhlas povinného ukladania trestu prepadnutia majetku, pričom na
základe tohto rozhodnutia Ústavného súdu boli následne povoľované obnovy konania, kde bol takýto

trest uložený, a to napriek tomu že v čase uloženia tohto trestu, to bolo v súlade so zákonom.

Odsúdený uzavrel dohodu o vine a treste na podklade vtedy platného ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák.,
kde mu hrozilo doživotie, a preto je toho názoru, že neskoršou zmenou Trestného zákona a vypustenie
prvého odseku trestného činu lúpeže § 188 Tr. zák. ako možnosť uloženia trestu doživotia podľa zásady

trikrát a dosť je potrebné aplikovať ustanovenie § 2 Tr. zák. a teda umožniť súdu v obnovenom konaní,
aby odsúdenému bol uložený trest podľa neskoršieho zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Ak by
v čase uzatvárania dohody o vine a treste bola platná aktuálna právna úprava podľa názoru obhajoby,
by ani nebolo možné uzavrieť dohodu.

Keďže v danom prípade odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania, ani v rámci vykonaného
verejného zasadnutia neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by súdu neboli z
predchádzajúceho konania známe a zrejmé, resp. také, ktoré neboli pred súdnym rozhodnutím
predmetom zisťovania alebo dokazovania, nepochybil mestský súd, keď návrh odsúdeného na
povolenie obnovy konania v právoplatne skončenej veci, ktorá bola právoplatne skončená pred novelou

Trestného zákona zo dňa 15.3.2024, posúdil ako nedôvodný.

V tomto smere v žiadnom prípade neprichádzala do úvahy aplikácia per analógiám, tak ako tomu bolo
v prípade vyslovenia nesúhlasu povinného ukladania trestu prepadnutia majetku, pričom na základe
tohto rozhodnutia Ústavného súdu boli následne povoľované obnovy konania, kde bol takýto trest

uložený, a to napriek tomu že v čase uloženia tohto trestu, to bolo v súlade so zákonom.

Novela Trestnoprávnych kódexov bola prijatá zákonodarným zborom a v ustanovení § 405a Tr. por.
a nasledujúcich ustanovení, vrátane prechodným ustanoveniam § 567t Tr. por. zákonodarca výslovne
uviedol, v ktorých prípadoch dobrodenie zákona v zmysle novely trestnoprávneho kódexu je nevyhnutné

aplikovať, obdobne tomu je v ustanovení § 438k Tr. zák.

K argumentom obhajcu odsúdeného, pokiaľ prostredníctvom analógie práva robí výklad zákona tak,
že za novú skutočnosť je potrebné považovať zmenu Trestného zákona, ku ktorej došlo s účinnosťou
od 6.8.2024 považuje aj nadriadený krajský súd za nutné uviesť, že v žiadnom prípade novelu

Trestnoprávnych kódexov nie je možné považovať za novú skutočnosť, tak ako to má na zreteli
ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por.

V tomto smere nadriadený krajský súd poukazuje aj na argumentáciu mestského súdu, ktorý v dôvodoch
napadnutého uznesenia podrobne poukázal, že ohľadom zmien v zásadách ukladania trestov, ako

aj k zmenám pri ukladaní trestu odňatia slobody na doživotie, je potrebné poukázať na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 44/2013, ktoré uvádza, že podmienky uvedené v 394
ods. 1 Tr. por. sa netýkajú zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti
činu a ukladania trestu. Zákonodarca novelou trestných kódexov účinnou od 6.8.2024 v ustanoveniach
Trestného poriadku, a to podľa § 405a Tr. por. a v nasledujúcich ustanoveniach zaviedol povinný inštitút

preskúmania rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona.

Správne mestský súd poukázal, že jedine postupom a rozhodovaním podľa § 405a Tr. por.,
a nasledujúcich ustanovení, by eventuálne mohlo prichádzať, že je možné zohľadniť zmenu zákona,trestnosti a trestných sadzieb do potenciálne nového meritórneho rozhodnutia týkajúceho sa trestu, čo
je rozhodovanie, ktoré ale nespadá pod mimoriadny opravný prostriedok, akým je návrh na povolenie
obnovy konania.

Krajský súd záverom poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru preto nadriadený krajský súd v podrobnostiach poukazuje aj na dôvody napadnutého
uznesenia, ktoré si v celom rozsahu osvojil a okrem vyššie uvedeného, ničím viac nedopĺňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny
opravný prostriedok nie je prípustný.