Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1T/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010642
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6424010642.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, v konaní pred samosudcom JUDr. Štefanom Juhásom, na hlavnom

pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 12.03.2025, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

A. B., narodená XX. XX. XXXX v C. D. E., trvale bytom F. G. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e

dňa 18. 10. 2024 v čase do 15:05 hod. viedla ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 207,
EČ: H., v Ladomerskej Vieske po ul. Priemyselnej smerom do centra obce Ladomerská Vieska popri
cintoríne,atopodvplyvompsychotropnýchlátokpopredchádzajúcomužitídrog„pervitín“a„marihuana“,

pričom následne vykonanou analýzou bola v jej krvi, ktorá jej bola odobratá v čase o 15:58 hod., zistená
koncentrácia amfetamínu 31,90 ng/ml, metamfetamínu 679,33 ng/ml a tetrahydrokanabinolu (THC)
2,00 ng/ml, ktoré namerané hodnoty jej objektívne znemožňovali bezpečne a spoľahlivo viesť osobné
motorové vozidlo, pričom metamfetamín, jeho metabolit amfetamín a tetrahydrokanabinol (THC) sú v
zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení
neskorších predpisov, zaradené do II. skupiny psychotropných látok,

teda

vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l a

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,

za to jej ukladá:

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno
l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri)

mesiace.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, obžalovanú zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona, obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola 13. 12. 2024 doručená
obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom č. 2 Pv 312/24/6613-4 na obžalovanú A.
B.,nar.XX.XX.XXXX(ďalejlen„obžalovaná“),preskutokprávnekvalifikovanýakoprečinohrozeniapod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom
základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je vinná zo skutku uvedeného v obžalobe
(podľa § 257 odsek 1 písm. b/ z. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov),

ktoré súd prijal. Vzhľadom na vyhlásenie viny zo strany obžalovanej súd vykonával dokazovanie už len
ohľadom druhu a výšky ukladaného trestu v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Vychádzal pritom z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, podľa ktorých trest má predovšetkým
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných

odradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.
Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna,
výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a

to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste,pričomtrebamaťnazretelidôležitosťvzájomnéhopomerumedzitrestnourepresiouaprevenciou.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trestný zákon
vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty
a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným
členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje

ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia).
V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie
páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.Z registra priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaná bola doposiaľ
dvakrát priestupkovo potrestaná, a to v jednom prípade za priestupok proti majetku (17. 07. 2020)
a v druhom prípade za priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď 28. 12.

2018 ako vodič viedla motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, za čo jej bola uložená pokuta vo
výške 400 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 2 roky. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z
evidenčnej karty vodiča. Obžalovaná sa 02. 03. 2020 podrobila odbornému poradenstvu.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ trikrát právoplatne odsúdená, z toho

v dvoch prípadoch boli odsúdenia zahladené. V poslednom prípade išlo o rozsudok okresného súdu
sp. zn. 4T/81/2021 z 06. 12. 2023, ktorým jej bol uložený za zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
4 písm. a) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom a obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania
omamných psychotropných látok počas skúšobnej doby.

Zo správy o povesti obžalovanej z miesta jej bydliska, vypracovanej obcou Ladomerská Vieska, vyplýva,
že obžalovaná nebola posudzovaná komisiou verejného poriadku.

Z odborného vyjadrenia č. 190/2024 vyplýva, že obžalovaná mala v krvi vysokú koncentráciu pervitínu,
ktorý negatívne ovplyvňoval jej schopnosti viesť motorové vozidlo, pričom hodnoty v čase skutku

mohli byť ešte o niečo vyššie vzhľadom na čas, ktorý uplynul medzi skutkom a odberom biologického
materiálu. Z úradného záznamu príslušníka Policajného zboru z 18. 10. 2024 vyplýva, že obžalovaná
bola zastavená hliadkou potom, čo išla s vozidlom nesúmernou jazdou zo strany na stranu a bola
zastavená na úrovni materskej škôlky.

S poukazom na to, že obžalovaná spáchala trestný čin, a to prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý je stanovená trestná sadzba trestu odňatia až na 1
rok, súd ukladal obžalovanej trest odňatia slobody podľa tohto zákonného ustanovenia.

Súd v prípade obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,

teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd zároveň
zistil jednu priťažujúcu okolnosť, podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaná už bola
za trestný čin odsúdená. V súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona súd pri ukladaní trestu prihliadol na
uvedenú poľahčujúcu a priťažujúcu okolnosť.

Pozohľadneníuvedenýchskutočnostísúdobžalovanejuložiltrestodňatiaslobodyvovýmere4mesiace,
teda pri dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý považuje za dostatočný na naplnenie svojho účelu.
Vzhľadom na to, že uvedený skutok spáchala počas skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia (sp.
zn. 4T/81/2023), neprichádzalo do úvahy podmienečné odloženie jeho výkonu vzhľadom na znenie ust.
§ 49 ods. 3 Trestného zákona. Rovnako neprichádzalo do úvahy uloženie niektorého z alternatívnych

trestov vzhľadom na doterajšiu kriminálnu minulosť obžalovanej, ktorá sa dopustila opakovane závažnej
drogovej trestnej činnosti. Je potrebné zdôrazniť, že viedla motorové vozidlo pod vplyvom omamnej látky
opakovane, za čo už raz bola v minulosti priestupkovo potrestaná a bola jej uložená peňažná sankcia.
Zároveň jej naposledy bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré absolvovala ústavnou
formou. Ani tieto skutočnosti ju však neodradili od opätovného spáchania trestného činu pod vplyvom

návykovej látky.

Vzhľadom na to, že obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ju zaradil pre
výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. 2 písm.

a) Trestného zákona.

Okresný súd zároveň popri treste odňatia slobody uložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, keďže trestný čin spáchala vedením motorového vozidla v stave,
ktorý vylučoval jeho riadne vedenie. Súd ukladal trest zákazu činnosti v súlade s § 61 ods. 1, 2 Trestného

zákona, a to vo výmere 30 mesiacov.

Takto uložené tresty považoval za dostatočné pre naplnenie účelu trestu v rámci generálnej (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti) aj individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia). Zároveň takto uložené tresty bránia obžalovanej ďalšej trestnej činnosti, čím sa napĺňa
aj prvok represie a zabezpečuje sa ochrana spoločnosti.

Okresný súd je toho názoru, že uložený trest, vzhľadom na jeho dĺžku, zabezpečuje čo najmenší vplyv
na rodinu obžalovanej. Uvedený trest odňatia je svojou dĺžkou obdobný dĺžke ochranného liečenia,
ktoré obžalovaná absolvovala ústavnou formou, počas ktorého si rovnako vedela zabezpečiť náležitú
starostlivosť o maloleté deti. Okresný súd poukazuje na výpoveď obžalovanej v konaní vedenom na
okresnomsúdepodsp.zn.22P/54/2023,kdeobžalovanáuprednostňovalaústavnúformuliečenia,ktorej

sa mienila podrobiť dobrovoľne. Ak teda obžalovaná vedela zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti
počastrvaniaochrannéholiečenia,rovnako,podľanázorusúdu,budevedieťzabezpečiťichstarostlivosť
aj počas výkonu trestu odňatia slobody.

Zo skutočností zistených v predmetnom konaní (sp. zn. 22P/54/2023) taktiež vyplynulo, že starostlivosť
o maloleté deti zabezpečuje v prevažnej miere stará matka, preto súd aj vzhľadom na tieto okolnosti

nevzhliadol žiaden relevantný dôvod, ktorý by bránil uloženiu uvedeného trestu odňatia slobody.
Okresný súd zároveň zdôrazňuje, že požívanie omamných látok sa vylučuje s riadnym zabezpečovaním
rodičovských práv a povinností, pričom svojím konaním obžalovaná ohrozovala nielen život a zdravie
svojich detí, ale aj ostatných maloletých detí, keďže v čase skutku viedla motorové vozidlo pod vplyvom
omamných látok a smerovala do materskej škôlky, kde bola aj zastavená príslušníkmi Policajného zboru.

Aj vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval trest za primeraný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Žiar nad Hronom k sp. zn. 1T/33/2024. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až

doručenie. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Trestného poriadku) a to v neprospech
i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať
odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Trestného poriadku)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Trestného poriadku) a to len
vo svoj prospech (§ 308/2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Trestného
poriadku)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Trestného poriadku)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným
právnickáosoba,odvolaniemôžepodaťlenosobaoprávnenákonaťzaprávnickúosobu (§68Trestného
poriadku)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Trestného poriadku), (§ 45/1
Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.