Uznesenie Judgement was issued on Monday, June 23, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sas/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100624
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100624.3

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B. GIMY DESIGN, IČO: 44 864 531, miesto
podnikania: Jánovce 175, 059 13 Jánovce, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, so sídlom: Žellova 2, 829 24 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
č.PV912/00009/2024zodňa27.06.2024,oopätovnomnávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnej
žalobe, takto

r o z h o d o l :

Priznáva odkladnýúčinoksprávnejžalobezodňa02.09.2024opreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného č. PV 912/00009/2024 zo dňa 27.06.2024, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Správnoužalobouzodňa02.09.2024,doručenouSprávnemusúduvKošiciach,dňa10.09.2024(ďalej
aj „správna žaloba“) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PV 912/00009/2024

zo dňa 27.06.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie, ktorým žalovaný výkaz nedoplatkov (ďalej aj „VN“) vydaný
zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Poprad, vo veci predpísania
nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2020 č. 2146401518 zo
dňa 18.12.2023 v sume 326,31 eur zmenil podľa § 77a ods.6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak,

že výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2020 je nedoplatok v sume 399,75 eur a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa zároveň navrhla súdu priznať žalobkyni proti žalovanému
náhradu trov konania.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „SSP“), ktorý odôvodnila tým, aby nedošlo výkonom administratívneho rozhodnutia
ujme na právach účastníka konania, ktorá by mohla mať z hľadiska následkov nenapraviteľné účinky.
Žalobkyňa uviedla, že vykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia dôjde k ujme na právach žalobkyne,
ktorá bude mať nenapraviteľné účinky, nakoľko žalobkyňa ako SZČO je toho času na materskej
dovolenke a ako subjekt SZČO prakticky nevykonáva činnosť maximálne poskytuje školiace služby
raz do roka, jediným príjmom žalobkyne je v súčasnosti rodičovský príspevok poskytovaný sociálnou

poisťovňou, z ktorého žalobkyňa pokrýva vyživovanie maloletých detí a výdavky na chod domácnosti.
Žalobkyňa taktiež uvádza, že ak dôjde k výkonu právoplatných a vykonateľných rozhodnutí žalovaného,
vyživovanie detí žalobkyne bude v značnej miere obmedzené ak nie zamedzené. Zároveň, podľa názoru
žalobkyne, priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude mať dopad ani nebude v rozpore s
verejným záujmom, nakoľko v prípade, že by správny súd potvrdil rozhodnutia žalovaného, žalobkyňa
vymeraný dlh bude zaviazaná zaplatiť.3.Žalovanývosvojompísomnomvyjadrenízodňa17.02.2025,doručenýmSprávnemusúduvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“) v dňa 19.02.2025, k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, ponecháva rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe na rozhodnutí správneho

súdu, avšak považuje za dôvodné uviesť, že žalobkyňa v súvislosti s návrhom zároveň nepredložila
správnemu súdu žiadne relevantné dôkazy, na podklade ktorých by bolo možné uvedenému návrhu
vznesenému zo strany žalobkyne vyhovieť, a ktoré by zároveň preukazovali dôvodnosť vzneseného
návrhu zo strany žalobkyne.

4. Správny súd v Košiciach uznesením č. k. 1Sas/7/2024-148 zo dňa 06.03.2025 zamietol návrh
žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že
žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v podstate neodôvodnila, jej
návrh obsahoval iba vyslovenie obavy, že vykonateľnosťou rozhodnutia č. PV 912/00009/2024 zo dňa
27.06.2024 zo strany žalovaného by došlo k obmedzeniu vyživovania jej detí, ako aj k dopadu na rodinu
a zabezpečenia základných potrieb maloletých detí. Vzhľadom k tomu, že návrh žalobkyne na priznanie

odkladného účinku nebol dostatočne odôvodnený na to, aby ho súd mohol posúdiť a rozhodnúť o ňom, a
zároveň v ňom absentovala príčinná súvislosť medzi napádaným rozhodnutím a postavením účastníka
v tomto konaní, súd konštatoval, že žalobkyňa svoj návrh neodôvodnila v súlade s ustanovením § 185
písm. a) SSP, a teda neosvedčila skutočnosti, ktorými zákon podmieňuje priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2025.

5. Žalobkyňa dňa 06.03.2025 o 18:09 doplnila svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, ktorý odôvodnila tým, že žiada súd o poskytnutie účinnej súdnej ochrany pred hroziacou
exekúciou, pred pretrvávajúcim zásahom do jej práva poistenca na prístup k zdravotnej starostlivosti,
a tiež pred diskriminačným výkladom povinností žalobkyne ako poistenca plniť oznamovaciu povinnosť

spôsobom podľa § 23 zákona č. 580/2024 Z.z o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K výške svojho príjmu uviedla, že
jej jediným stálym príjmom je štátna sociálna dávka (rodičovský príspevok), mesačne poukazovaná na
účet spolu s prídavkami na dve maloleté deti v sume 593,30 EUR. V tejto súvislosti uviedla, že už druhý
rok nedisponuje iným príjmom a v prípade, ak bude žalovaný iniciovať exekúciu, vymoženie pohľadávky

v celkovej sume 1 823,36 EUR nebude schopná uspokojiť a už vôbec nie jednorazovo. Žalobkyňa
predpokladala, že začatím exekúcie dôjde k zablokovaniu jej bankových účtov, čo skomplikuje jej prístup
k peňažným prostriedkom, čím sa výrazne zasiahne do jej sociálnych istôt, ako aj do sociálnych istôt jej
rodiny. Mala za to, že vymáhanie pohľadávky predstavuje podstatný zásah do ekonomickej situácie jej
rodiny. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa predložila kópiu výzvy na úhradu nedoplatku pred podaním

na exekúciu, kópiu emailovej komunikácie so zamestnankyňou správneho orgánu prvého stupňa a výpis
z bankového účtu.

6. Žalovaný na výzvu súdu, doručenú mu dňa 25.04.2025, aby sa vyjadril k doplňujúcemu návrhu
žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa už nevyjadril.

7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

8. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom;

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

9. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,
alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na
vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.10. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného

účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, ktoré má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Teda je to

inštitút mimoriadny, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

13. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie
len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody, na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Pre vyhovenie návrhu je teda v tomto
smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,

osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať
a vyhodnotiť.

14. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava
zákonnosťsprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutia,aleposudzujevýhradneúčinkyvýkonutakéhoto

rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto
rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého
rozhodnutia na žalobcu bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd
môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie
je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré

oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

15. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho konania, mal

za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku
je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu

správneho súdu s verejným záujmom.

16. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade

účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

17. V prejednávanej veci žalobkyňa opätovne navrhla priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa
cit. § 185 písm. a) SSP, ktoré predikuje (predpokladá) na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne
podmienky, a to dve procesného charakteru (t.j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného

účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho
charakteru (t. j. existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej
škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a
absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchtozákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom
prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku žalobe.

18. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobkyne, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom
kontexte aj s jej opätovným návrhom na priznanie jej správnej žalobe odkladného účinku, správny
súd ustálil, že žalobkyňa v tomto prípade nepochybne splnila dve vyššie zmienené zákonné procesné
podmienky, v ktorom dôsledku správny súd pristúpil ku preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych

podmienok na priznanie správnej žalobe žalobkyne ňou navrhovaného opätovného odkladného účinku.
Prvou a zároveň najvýznamnejšou, hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej
žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani

nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS
364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

19. Žalobkyňa navrhla opätovne priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že okamžitým

výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia jej hrozí ujma na právach, ktorá by mohla mať z
hľadiska následkov nenapraviteľné účinky. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažovala
žalobkyňa za rozporné s verejným záujmom. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe tvrdila, že výkonom napadnutého rozhodnutia bude obmedzené resp. možno až
zamedzenévyživovaniejedetí,pretožejejjedinýmpríjmomjevsúčasnostirodičovskýpríspevok.Taktiež

vyjadrilaobavuzohrozeniajejprávanaprístupkzdravotnejstarostlivosti.Svojetvrdeniapritompodložila
konkrétnymi dôkazmi. Žalobkyňa osvedčila svoju aktuálnu finančnú a ekonomickú situáciu predložením
výpisu z účtu vedeného v banke, z ktorého vyplývalo, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok
spolu s prídavkami na maloleté deti v sume 593,30 EUR. Z predloženého doplnenia návrhu na priznanie
odkladného účinku bolo možné overiť aj osobné pomery žalobkyne (pozn. matka dvoch maloletých detí,

voči ktorým má vyživovaciu povinnosť), na ktoré by vymáhanie uloženej povinnosti mohlo mať negatívny
dopad.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že celková suma, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť je čiastka 1
823,36 EUR a jej mesačný príjem predstavuje sumu 593,30 EUR, správny súd zastáva názor, že

výkon napadnutého rozhodnutia by skutočne mohol ohroziť uspokojenie základných životných potrieb
žalobkyne a jej rodiny. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že podstatou odkladného účinku je
zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie
orgánu verejnej správy dočasne nevyvolávali právne účinky, ktoré by ich zrealizovaním boli spôsobilé
privodiť následok predpokladaný § 185 SSP.

21. K neexistencii rozporu s verejným záujmom (ako ďalšej zákonnej podmienke pre možné priznanie
odkladného účinku) správny súd uvádza, že verejný záujem je v právnej teórii tzv. neurčitým pojmom,
teda pojmom, používaným v právnych textoch na vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré však v právnej
norme nemajú definovaný explicitný obsah. Možno ho definovať ako záujem všeobecne prospešný.

Zákonč.357/2004Z.z.oochraneverejnéhozáujmuprivýkonefunkciíverejnýchfunkcionárovvčl.3ods.
2 verejný záujem definuje ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým
občanom alebo mnohým občanom. Je to záujem celospoločenský, ktorý prevyšuje individuálne záujmy
jednotlivcov alebo úzkych skupín.

22. V danom prípade je verejným záujmom bezpochyby fiškálny záujem štátu, teda činnosť spočívajúca
v čo najefektívnejšom kumulovaní dostatku peňažných prostriedkov do štátneho rozpočtu, ktoré sa
následne použijú na zabezpečenie plnenia úloh a funkcií štátu. Správny súd nespochybňuje, že ochrana
fiškálnych záujmov štátu patrí medzi dôležité úlohy. V posudzovanom prípade však správny súd dospel
k záveru, že ochrana žalobkyne a jej rodiny pred ohrozením možnosti uspokojovania základných

potrieb je pri pomere výšky príjmu a sumy, ktorú je povinná zaplatiť nevyhnutná a nie je v rozpore so
spomínaným záujmom. Čiastka 1 823,36 EUR nepredstavuje podľa názoru súdu sumu, ktorá by ohrozila
finančnú stabilitu verejných financií. Fiškálne dôsledky pre štát sú v porovnaní s potenciálnou škodoupre žalobkyňu zanedbateľné o to viac, že odkladný účinok znamená, že povinnosť uložená rozhodnutím
je len dočasne nevymáhateľná.

23.Súdzároveňzdôrazňuje,žeochranaprávžalovanéhojezabezpečenátým,ževdôsledkuuvedeného
rozhodnutia správneho súdu bude vo veci rozhodnuté v rámci lehoty podľa § 187 ods. 1 SSP , t. j. do
šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

24. S poukazom vyššie zistený skutkový stav veci konajúci súd uzavrel, že žalobkyňa osvedčila splnenie

predpokladov pre priznanie odkladného účinku podanej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, a preto
návrhu žalobkyne vyhovel.

25. Záverom správny súd dodáva, že uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez
návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli
dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).