Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15Csp/35/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323201357

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4323201357.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s. so sídlom Bajkalská 30, 82948 Bratislava – Ružinov, IČO:31335004, proti žalovaným: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, obidvaja zastúpení spoločnosťou:
JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445
092, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Vachan, LL.M., o zaplatenie 34.369,68 Eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. ŽalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduLevice(ďalejlen„súd“,alebo„okresnýsúd“)domáha
od žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 34 369,68 Eur spolu s 5,19 % p. a.
úrokom za úver zo sumy 27 368,28 Eur od 20.09.2022 do zaplatenia, najviac do 31.03.2045 a 5,00 %p. a. úrokom z omeškania zo sumy 28 382,69 Eur od 20.09.2022 do zaplatenia, ako aj si uplatnil nárok
na náhradu trov konania.

2. O takto uplatnenom nároku rozhodol súd platobným rozkazom č. k. 15Csp/35/2023 -72 zo dňa
28.04.2023, ktorý žalobnému nároku vyhovel v plnom rozsahu. Voči platobnému rozkazu podali žalovaní
podali vecne odôvodnený odpor v zákonnej lehote, čo malo následok zrušenie platobného rozkazu zo
zákona.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so
žalovanými uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 23.10.2015 (ďalej
len ,,zmluva o úvere“) a Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere č. 2798073 3 03 zo dňa 23.11.2016 (ďalej len
„dodatok“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 36 000,00 Eur. Podľa čl.
VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že
celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. V súlade s dodatkom sa

žalovaní zaviazali platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 18,00
Eur a žalovaný I. prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba. Žalobca
uviedol,žežalovaní satakzaviazalisplatiťúverpravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške232,35Eur,
ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu
tvoria vklady na konto sporenia vo výške 58,65 Eur, 5,19 % p. a. úrok za medziúver vo výške 155,70 Eur

a poplatok za poistenia typu A vo výške 18,00 Eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru,
poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia,
ako splátku úroku z medziúveru preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo
v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5. 3. zmluvy o úvere. Splátky sú splatné
k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru.

3.1.Žalobca poukázal na to, že žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali
riadne a včas splácať. Listom zo dňa 13.08.2020 žalobca preto vyzval žalovaných na doplatenie
omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky
nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred

dohodnutou dobou splatnosti. Keďže omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 16.10.2020
vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom.

3.2. Žalobca následným listom zo dňa 25.11.2022 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú sumu
neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu 3 412,32

Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 36 000,00 Eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo
predstavuje po započítaní sumu 32 587,68 Eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru (16.10.2020), predstavuje sumu vo výške 33 602,09 Eur, pričom pozostáva z istiny vo
výške 32 587,68 Eur, z nezaplatených 5,19 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 36 000,00 Eur do
16.10.2020 spolu vo výške 816,41 Eur a nezaplateného poplatku za poistenie (11 x 18,00 Eur) vo výške

198,00 Eur.

3.3.Žalobca poukázal na to, že v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 240,00 Eur, ktoré poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy
ku dňu 16.10.2020 v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.10.2020. (33 842,09

Eur – 240,00 EUR = 33 602,09 Eur, t. j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa Výpisu
z účtu medziúveru).

3.4.Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle úverovej
zmluvy úročí istinu dohodnutým 5,19 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. IX. bod 9.2. zároveň celý

zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo
dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 17.10.2020). V súvislosti s nárokom na
úrok za úver po vyhlásení splatnosti, žalobca si poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.07.2019, spis. zn. 6Cdo/113/2018, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 16.06.2020, spis. zn. 5Cdo/42/2020, ktoré boli citované. Poukázal tiež, že predmetné

rozhodnutie aplikoval do praxe aj Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutím zo dňa 30.06.2020,
spis. zn. 8Co/268/2019, zmenil rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 12.07.2019, spis. zn.
27Csp/239/2017 – kde Okresný súd Malacky nepriznal žalobcovi nárok na riadny úrok po splatnosti.3.5. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca prijal na konto medziúveru vklady vo výške 5 219,40
Eur, ktoré boli prioritne započítané na istinu pohľadávky; 28.10.2020 bol prijatý vklad 601,65 Eur;
14.12.2020 - vklad 401,10 Eur; 17.05.2021 - vklad 1 002,75 Eur; 20.09.2021 - vklad 849,36; 20.12.2021

- vklad 424,68 Eur; 03.03.2022 - vklad 637,02 Eur; 03.03.2022 - vklad 212,34 Eur; 18.05.2022 - vklad
212,34 Eur; 20.07.2022 - vklad 424,68 Eur; 19.09.2022 - vklad 453,48 Eur.

3.6. Žalovaná suma 34 369,68 Eur je vyčíslená k 19.09.2022 a pozostáva z: • istiny 27 368,28 Eur (istina
vo výške 32 587,68 Eur znížená o vklady v sume 5 219,40 Eur); • nezaplatených 5,19 % p. a. úrokov

za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (16.10.2020) v sume 816,41 Eur; • nezaplatených
poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (16.10.2020) spolu v sume 198,00 Eur, • 5,19 % p.
a. úroku za úver od 17.10.2020 do 19.09.2022 v sume 2 999,55 Eur, • 5,00 % p. a. úroku z omeškania
od 17.10.2020 do 19.09.2022 v sume 2 987,44 Eur. Na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností
bol predložený výpis z účtu medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia.

4. Žalovaní v podanom odpore prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu uviedli,
že neuznávajú žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu. Poukázali na to, že žalobca v podanom
žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. Ďalej citovali príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. týkajúce sa skúmania bonity, následky hrubého porušenia tejto
povinnosti žalobcu. Ďalej žalobcovia poukázali aj na § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: „priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.“ Následne ustanovenie § 21 ods. 2 citovaného zákona uvádza: „Ministerstvo alebo ním určená
osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka

Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie
informáciízverejnenýchpodľapredchádzajúcejvety.“VzmysleVyhláškyMinisterstvafinanciíSlovenskej
republiky č. 289/2010 Z. z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery a následne
zverejnených súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi
za 2. štvrťrok 2015 bola priemerná ročná percentuálna miera nákladov so zmluvnou splatnosťou od

10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6500 eur vo výške
5,39 % p.a. Zmluva potom obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 14,03 %. K tomuto
bol predložený aj listinný doklad (súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015). Podľa názoru žalobcov potom neboli splnené podmienky
pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

Žalobcovia majú tiež zato, že za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemožno
považovať list označený ako „UPOZORNENIE NA VYHLÁSENIE MIMORIADNEJ SPLATNOSTI“ ,
pretože v tomto liste nie je uvedené, s ktorou splátkou je klient v omeškaní viac ako 3 mesiace a zároveň
žalobca oznamuje žalovaným, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy dňa 20.09.2020 vyhlási mimoriadnu
splatnosť úveru.

4.1.Ďalejprávnyzástupcažalovanýchuviedol,ževlistezodňa16.10.2020označenomako„Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ žalobca uvádza, že mimoriadnu splatnosť vyhlásil k
16.10.2020, nie je však uvedené pre omeškanie s ktorou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru. Žalovaní zastávajú názor, že ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ uvádzajú, aké základné

náležitosti by mali tieto právne úkony okrem náležitostí uvedených v ustanovení § 34 obsahovať a preto
pre neurčitosť, čo sa týka dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a nezrozumiteľnosť, čo sa týka
určeniamesačnejsplátky,sktorouboližalovanívomeškaníviacako3mesiaceapreomeškaniesktorou
bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, sú tieto dva listy žalobcu zo dňa 13.08.20220 a 16.10.2020
neplatné právne úkony s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4.2. Tento právny názor má vyplývať aj z rozhodnutia Krajského súdu Prešov zo dňa 28.06.2018 sp.
zn. 6Co/26/2017, v zmysle ktorého: „Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je
zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky ,pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti
tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa §103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene
konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil

celý dlh je na úkor určitosti, nejasný , vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§37 ods.1
OZ)“. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok,
ktorá,akovyplývazposlednejjudikatúrySúdnehodvoraEÚ(rozsudokvoveciC-92/11,RWEVertriebAG
vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. S poukazom
na uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ podľa názoru žalovaných, treba listy zo dňa 23.06.2021 a

021.10.2020 (asi 21.10.2020) považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou
splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.

4.3. Žalovaní preto navrhli zrušiť platobný rozkaz a nariadiť pojednávanie v závere ktorého vyhlási
rozsudok, ktorým umožní uhradiť žalovaným dlžnú sumu, ktorá je v súlade so zákonom v mesačných

splátkach po 100,00 Eur k 27. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s
ktoroukoľvek mesačnou splátkou a prizná žalovaným nárok na náhradu trov konania podľa pomeru
úspechu vo vyššie uvedenej právnej veci. V prípade úspechu žalovaní si uplatnili aj nárok na náhradu
trov konania (čl. 86,87).

5. Na podaný odpor reagoval žalobca podaním na č. l. 105-107, v ktorom uviedol, že s tvrdeniami
žalovaných sa nestotožňuje, nesúhlasí s nimi, považuje ich za účelové a výslovne ich popiera.

5.1. Čo sa týka skúmania bonity žalobca uviedol, že skúmanie bonity pri poskytnutí úveru nie je
hmotnoprávnou podmienkou žaloby. Pokiaľ bol veriteľ s odkazom na príslušné ustanovenia zákona

č. 129/2010 Z. z. účinného v čase podania žiadosti o úvere a podpisu zmluvy povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
aprípadneajúčelspotrebiteľskéhoúveru,takžalobcapreduzatvorenímzmluvyospotrebiteľskomúvere
č. 2798073 3 03 zo dňa 23.10.2015 preveril príjem žalovaného 1/, ktorý bol dostatočný na úhradu

splátok poskytnutého úveru. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od žalovaného 1/ potvrdenie
o príjme, ktoré bola aj predložené od zamestnávateľa SOMEK s.r.o., Tekovské Lužany, IČO: 34105654,
z ktorého vyplýval čistý príjem zo závislej činnosti za posledných ukončených 12 mesiacov spolu v sume
7 720,00 Eur, pričom boli doložené aj výplatné pásky za mesiace 07-08/2015. Žalobca uviedol, že pred
uzavretím zmluvy o úvere bol preverený aj príjem žalovanej 2/, ktorá predložila rozhodnutie Sociálnej

poisťovne zo dňa 04.12.2014 preukazujúci, že žalovaná 2/ bola poberateľom invalidného dôchodku
v sume 251,50 Eur mesačne. Žalobca na základe predložených podkladov v rámci žiadosti o úver zo dňa
29.09.2015 zhodnotil príjmy a aj výdavky žalovaných, náklady na jednu plnoletú osobu a nezaopatrené
dieťa, rovnako posúdil aj schopnosť žalovaných splácať predmetný úver a v to v zmysle vtedy platnej
legislatívy. K tomuto boli predložené doklad: časť 3. žiadosti – Bonita žiadosti o úver.

5.2. Žalobca poukázal aj na to, že zo žiadosti o úver ďalej vyplýva, že žalovaní boli manželia a mali jedno
nezaopatrené dieťa. Uvedené skutočnosti mal žalobca tiež zohľadniť v žiadosti o úver (časť 3. žiadosti
– Bonita). Žalobca uviedol, že riadne preveril platobnú schopnosť žalovaných – lustráciou príslušných
registrov a preverením platobnej schopnosti v zmysle vtedy platných právnych predpisov pričom v čase

schválenia žiadosti o úver nemali žiadatelia evidované v spoločnom registri bankových informácií žiadne
upomienky. Žalobca poukázal aj na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008
podľa ktorej je priznaná veriteľovi voľná miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú
dostatočné na potvrdenie úverovej bonity a či ju musí overiť aj inými prostriedkami. Veriteľ sa tak musí
vzhľadom na okolnosti prípadu buď uspokojiť s informáciami, ktoré mu boli predložené spotrebiteľom

alebo sa rozhodnúť, že považuje za nevyhnutné tieto informácie doplniť.

5.3. Žalobca ďalej výslovne popiera tvrdenia žalovaných, že by v zmluve o úvere bola priemerná hodnota
RPMN uvedená nesprávne v zmysle § 9 ods. 2. písm. z) ZoSU v znení účinnom ku dňu podpisu
zmluvy o úvere. Podľa žalobcu zmluva o úvere obsahuje údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve

o úvere uvedená pre medziúver vo výške 5,44 % a pri stavebnom úvere vo výške 2,91 %. Priemerná
hodnota RPMN spotrebiteľských úverov za predchádzajúci kalendárny štvrťrok v Slovenskej republike
stanovená Ministerstvom financií Slovenskej republiky platná ku dňu podpisu zmluvy o úvere bola 14,03
% (ktorý údaj uviedol aj právny zástupca žalovaných). Tiež s odkazom na súhrnné informácie o údajocho novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015, ktorý je zverejnený na
webovom portáli Ministerstva financií Slovenskej republiky SR, bol podľa žalobcu tento údaj vo výške
14,03 %, teda taký, ako je uvedený aj zmluve o úvere.

5.4. Ďalej žalobca uviedol, že poskytuje úvery na stavebné účely podľa zákona o stavebnom sporení,
ktoré sa striktným dodržiavaním účelového použitia odlišujú od bežných spotrebiteľských úverov
vstupujúcich do súhrnných informácií zverejňovaných MF SR. Tieto spotrebiteľské úvery vykazujú
obrovské rozdiely vo výške RPMN v závislosti od výšky úveru, splatnosti a zabezpečenia. Stavebné

úvery poskytované žalobcom majú minimálne rozdiely v úrokových sadzbách ako aj RPMN v závislosti
od výšky úveru, splatnosti a zabezpečenia. V záujme vhodnejšieho informovania klienta o priemernej
RPMNnapríslušnýspotrebiteľskýúverzodpovedajúcejčonajviaccharakterustavebnéhoúverusapreto
žalobca rozhodol používať vážený priemer všetkých typov spotrebiteľských úverov, ktorého výška je
stabilnejšia a lepšie zodpovedá porovnaniu s úvermi poskytovanými stavebnou sporiteľňou. Vzhľadom
k uvedenému žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaných, že zmluva o úvere obsahuje nesprávny

údaj o priemernej RPMN, čo vyplýva aj pripojených listinných dokladov, ktoré súhrnné informácie boli
predložené aj žalovanými.

5.5. Žalobca ďalej výslovne popiera aj to, že by neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Tu žalobca odkázal

na čl. X. bod. 10.1. zmluvy o úvere podľa ktorej má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého
zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti predovšetkým v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s platením čo i len jeden splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru, po
dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy
stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Uvedené zmluvné ustanovenie odráža zákonné

ustanovenie, keďže v § 53 ods. 9 je jednoznačne uvedené, že veriteľ môže uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobcovi preto nie je zrejmé, akým
spôsobom uvedené ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Žalobca poukázal aj na to, že podľa § 53 ods. 9 OZ je strata výhody splátok v právnom vzťahu

so spotrebiteľmi podmienená splnením týchto podmienok: a) musí ísť o spotrebiteľskú zmluvu, b) strata
výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva
veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí 3-mesačnej lehoty od omeškania dlžníka
so zaplatením splátky, c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
práva na zaplatenie celej pohľadávky. Zákon teda vyžaduje, aby veriteľ dlžníka upozornil, že si uplatňuje

právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí uplatnenie svojho práva notifikovať
vopred aspoň v 15 - dňovej lehote. Po jej uplynutí právo na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky
sa stáva účinným. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na zaplatenej celej
pohľadávky. Podľa žalobcu ustanovenie § 53 ods. 9 OZ neupravuje moment začiatku plynutia uvedenej
notifikačnej lehoty. V súlade s vyššie uvedeným je povinnou náležitosťou, upozornenie dlžníka na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v prípade, že nedôjde k úhrade omeškaných splátok a teda, že veriteľ
pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého dlhu. Zákon žiadne ďalšie náležitosti ako je napr.
uvedenie,sktorousplátkoujedlžníkvomeškaníviacako3mesiace,alebouvedeniedátumu,kuktorému
sa vyhlási mimoriadna splatnosť, nepožaduje.

5.6. Žalobca v ďalšom uviedol, že zákon nepredpisuje formu a náležitosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti – veriteľ musí buď vyzvať dlžníka, pričom by sa v uvedenom prípade mala dodržať písomná
forma, (zmluva o úvere musí byť písomná, tak následný právny úkon by mal byť tiež urobený
písomne aby bol platný) alebo rovno namiesto výzvy adresovanej dlžníkovi možno uplatniť právo na
zaplateniecelejpohľadávky(aksplatnosťnebolaurčenásúdnymrozhodnutím)podanímžalobynasúde.

Rovnako ako pri upozornení dlžníka na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ani pri oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zákon žiadne ďalšie náležitosti, ako uvedenie pre ktorú splátku, resp. splátky sa
vyhlásila mimoriadna splatnosť úveru, nepožaduje.

5.7. Žalobca poukázal na rozhodnutie, na ktoré odkázali žalovaní a síce rozhodnutie Krajského súdu

Prešov zo dňa 28.06.2018, sp.zn. 6Co/26/2017, v ktorom sa súd vyslovil, že taký právny úkon, akým je
zosplatnenie, by mal obsahovať identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť
svoje právo na zosplatnenie úveru, nie je vyslovené, že právny úkon zosplatnenia takúto informáciu
obsahovať musí, ale je uvedené, že by mal, t.j. ide o konštatovanie súdu, že by to bolo vhodné, alenie je to povinné. V uvedenom prípade súd posudzoval náležitosti oznámenia o vyhlásení mimoriadne
splatnosti nad rámec tých, ktoré sú zákonom predpísané pre platnosť takéhoto úkonu.

5.8. Tu žalobca poukázal ale na opačný názor Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 5CoCsp/14/2021
zo dňa 09.06.2021, podľa ktorého: „Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyplýva
povinnosť, aby výzva, resp. upozornenie zo strany dodávateľa (veriteľa) aspoň 15 dní pred zosplatnením
celého úveru obsahovala údaj alebo identifikáciu tej konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu
práva dodávateľa (veriteľa) na zosplatnenie úveru, pričom absencia tejto skutočnosti nespôsobuje

neplatnosť právneho úkonu.“ Z uvedeného je podľa žalobcu jednoznačné, že právne úkony žalobcu
– Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.08.2020 a Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 16.10.2020 sú dostatočne určité právne úkony a sú tak jednoznačne platnými
právnymi úkonmi.

5.9. Žalobca ďalej poukázal aj na fakt, že síce žalovaní v úvode podaného odporu uvádzajú, že

neuznávajú návrh žalobcu v celom rozsahu, no v závere podania žiadajú súd, aby vyhlásil rozsudok,
ktorým im umožní uhradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 100,00 Eur mesačne. Podľa názoru
žalobcu, žalovanítýmto uznalidôvodnosťnávrhužalobcu.Knavrhovanejsumesplátokžalobcauviedol,
že táto je s ohľadom na výšku dlžnej sumy nedostačujúca. Žalobca súhlasí s možnosťou splácať dlžnú
sumu, ale v splátkach vo výške minimálne 300,00 Eur mesačne (s ohľadom na výšku dlžnej sumy s

príslušenstvom).

5.10. Záverom žalobca dodal, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
23Cdo/1201/2009 aj „ochrana spotrebiteľa má svoje limity a nemožno ju ponímať ako obranu
proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti s tým, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v

spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému
zvýhodňovaniu, nakoľko spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred
uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne
konať, pričom neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu
ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s

vedomím ich rozsahu.“

5.11. Žalobca preto žiada súd, aby na tvrdenia žalovaných neprihliadal a zároveň rozhodol v prospech
žalobcu v celom rozsahu v zmysle podaného žalobného návrhu a súčasne zaviazal žalovaných na
náhradu trov konania v prospech žalobcu v rozsahu 100%.

6.Na základe ďalšej výzvy súdu žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu doručili súdu svoje
ďalšie vyjadrenie (čl. 129-132), kde poukázali na to, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s
odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať

ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne
vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako
stranu príjmov, stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne
príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Právny
zástupca žalovaných poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity

klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Podľa právneho
zástupcu žalovaného je potrebné príslušné ustanovenia týkajúce sa skúmania bonity vykladať tak, že
nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje,
aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom
veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané

relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby
získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Žalovaní zotrvali na svojom názore, že žalobca
nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keďže si nepreveril, aká suma ostáva žalovaným k dispozícii
po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie a všetky úvery od celkového príjmu žalovaných. Vo
vyjadrení bolo poukázané aj na to, že žalovaná 2/ ako invalidná dôchodkyňa mala v čase poskytnutia

úverupríjemlen251,50Eur,zktoréhodôvodumalabyťvyhodnotená akorizikovýnebonitnýklientateda
k poskytnutiu úveru nemalo ani dôjsť. Uvedený názor podľa právneho zástupcu žalovaných potvrdzuje
aj rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 16.05.2017 sp. zn. 11Co/117/2017, podľa ktorého: „V zmysle
ust. § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťoupodľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. Citované ustanovenie obsahuje sankciu pre veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou,
ktorou je vylúčenie možnosti vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Citované ustanovenie predstavuje lex specialis k všeobecnej úprave úverovej zmluvy v § 502 a nasl.
Obchodnéhozákonníka.Vychádzajúczozmysluaúčeludanéhoustanovenia,podľanázoruodvolacieho
súdu aplikácia tohto ustanovenia zo strany prvostupňového súdu je správna. Účelom tohto ustanovenia
je zachovať spotrebiteľovi možnosť splátok aj v prípade nesplácania úveru v lehote splatnosti, a to
pre porušenie povinnosti veriteľa, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou. Citované ustanovenie ako

lex specialis vylučuje použitie ust. § 506 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje veriteľovi predčasne
zosplatniť úver a požadovať, aby dlžník vrátil celú dlžnú sumu aj s úrokmi, ak je dlžník v omeškaní s
vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. To znamená, že aj v
prípade omeškania dlžníka nedôjde k zosplatneniu celého dlhu a dlžníkovi aj pri jeho omeškaní zostáva
zachovaná možnosť splácať úver v dohodnutých splátkach.“

6.1. Ďalej bolo poukázané na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.02.2019 sp.
zn III. ÚS 4129/18 v ktorom bolo uvedené nasledovné: „Oklikou se tak v rámci těchto úvah dostává
znovu do popředí myšlenka formulovaná nálezem sp. zn. I. ÚS 199/11; totiž proč by měla státní moc
poskytovat ochranu právům v podobě vykonávacího řízení subjektu, který nejenže neprověřil finanční
možnosti toho, komu půjčil své peníze, ale také toho, kdo úvěr neposkytl s odůvodněnou důvěrou v

to, že bude řádně splacen, nýbrž spíše s cílem dosažení (většího) zisku realizací mnohdy násobného
zajištění původního dluhu, k němuž žadatel úvěrů – dlužník, ať už z nevědomosti, z bezvýchodnosti
aktuální životní situace nebo i z vlastní nezodpovědnosti a lhostejnosti přistoupil.“

6.2. Právny zástupca žalovaného poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 22.03.2023

sp. zn. 2CoCsp/42/2022 z ktorého bola citovaná nasledovná časť: „Odvolací súd uvádza, že aj v prípade,
ak by aj uvedené konanie právneho predchodcu žalobcu považoval za skúmanie bonity žalovaného,
toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou,
pretože bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane
žalovanej, ako napr. jej celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky

na zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., si právny predchodca žalobcu nemohol utvoriť reálny
obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať poskytnutý úver.
Z uvedeného teda možno konštatovať záver o hrubom porušení povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu ako veriteľ posudzoval schopností
žalovanej splácať úver bez akýchkoľvek údajov o jej príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave. Poukazujúc

na uvedené závery odvolací súd dospel k záveru, že toto konanie je potrebné kvalifikovať ako hrubé
porušenie povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úverov, čo má za následok
podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. jednak nemožnosť vyžadovať od žalovanej ako spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a zároveň sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru.“

6.3. Právny zástupca žalovaných ďalej uviedol, že sankcia uvedená v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere má za následok, že
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné
považovať za neplatné. Podľa názoru žalovaných žalobca nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou

starostlivosťou, už iba z toho dôvodu, že žalovaní mali nízky príjem a bolo teda otázkou času, kedy dôjde
k porušeniu platobnej disciplíny zo strany žalovaných.

6.4. Vo vyjadrení právny zástupca žalovaných poukázal aj na iné rozhodnutia súdov SR ako aj uviedol
odkaz na dôvodovú správu k zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch k priemernej RPMN,

že „Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre typ spotrebiteľského úveru podľa
písmena d) platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uverejnenú podľa s § 21 ods. 2
(cieľom tohto ustanovenia je zvýšiť informovanosť spotrebiteľa. Veriteľ bude povinný v zmluve uviesť
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre podobný produkt na trhu. Nakoľko údaje
o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov za všetkých veriteľov poskytujúcich

spotrebiteľské úvery budú v súlade s § 21 verejne prístupné, veritelia ich budú môcť jednoducho získať
a bude možné do zmluvy o spotrebiteľskom úvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov platnú ku dňu podpisu zmluvy. Spotrebiteľ tak bude presne vidieť, akú zmluvu podpisujevzhľadom na trhový priemer. Bude sa tak môcť rozhodnúť, či si ponuku spotrebiteľského úveru podpisom
akceptuje alebo bude hľadať lepšiu ponuku u iného veriteľa.)“

6.5. Ďalej poukázal na § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného ku dňu podpisu zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: „priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.“ Následne ustanovenie § 21
ods. 2 citovaného zákona uvádza: „Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle
ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom

sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa
predchádzajúcej vety.“ V zmysle Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z.
o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery a následne zverejnených súhrnných
informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015 bola
priemerná ročná percentuálna miera nákladov so zmluvnou splatnosťou od 10 rokov pre ostatné

spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6.500,00 Eur vo výške 5,39 % p.a. Tu
právny zástupca žalovaných zopakoval, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo
výške 14,03 %. Právny zástupca žalovaných sa nestotožnil s tým, že zmluva o úvere má obsahovať
údaj o vážených priemeroch hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov (tak ako to tvrdil
žalobca vo svojom vyjadrení). Ak je v zmluve uvedená nesprávna výšky priemernej RPMN -18,05

% (v zmluve je tento údaj vyjadrený hodnotou 14,03 %) uvedené má za následok absenciu údaja o
priemernej RPMN. S odkazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa podľa právneho zástupcu
žalovaného považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Tu bolo poukázane aj na to, že žalobca
neuviedolžiadneznenieprávnehopredpisu,ktorýbymuprikazovaluvádzaťnamiestopriemernejRPMN

podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.
štvrťrok 2015, údaj o váženom priemere priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za
všetky typy spotrebiteľských úverov.

6.6. Ako ďalší nedostatok zmluvy právny zástupca vidí, že zmluva nevymedzuje ani všetky predpoklady

použité na výpočet RPMN. Podľa právneho zástupcu žalovaného je pravdou, že veriteľ nemá povinnosť
v zmluve uvádzať konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ani v zmluve
tieto predpoklady špeciálne označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN ako to vyplýva aj zo záverov
rozhodnutia NS SR zo dňa 24.02.2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020, publikovaného v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 86/2021. Spôsob výpočtu RPMN je upravený v prílohe

č. 2 k zákonu, ktorá vyjadruje rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok
a poplatkov na strane druhej. Kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu
čerpanýchprostriedkovnajednejstraneacelkovúsúčasnúhodnotusplátokaplatiebpoplatkovnastrane
druhej. Podľa legendy vysvetľujúcej jednotlivé veličiny rovnice pre výpočet RPMN, sú pre jej výpočet
dôležité nasledujúce veličiny: výška úveru, dátum čerpania úveru, výška splátky, frekvencia splátok,

dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, prípadne ak existujú iné náklady spojené s úverom,
ktoré nie sú zahrnuté v splátkach úveru, výška týchto nákladov a dátum ich splatnosti. Z uvedených
predpokladov potom v zmluve nie sú dostatočne jasne a zrozumiteľne uvedené, bez toho, aby sa
spotrebiteľ k nim nemusel dopracovávať ich vyvodzovaním a vypočítavaním, dátum čerpania úveru,
výška splátky a dátum poslednej splátky úveru. Tu bolo poukázané aj na rozhodnutie Krajského súdu

Žilina zo dňa 15.06.2022 sp. zn. 7CoCsp/32/2022 k náležitostiam predžalobnej výzvy v zmysle § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Predčasné zosplatnenie spotrebiteľského
úveru, je právom veriteľa a uvedené je v prípade spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok v § 53
ods. 9 OZ. Práve z dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto môže
využiť podľa vlastného uváženia k hociktorej omeškanej splátke za splnenia podmienok § 53 ods. 9 OZ),

je nutné, aby v upozornení spotrebiteľa ako dlžníka bolo konkretizované, ku ktorej omeškanej splátke
využíva svoje právo predčasného zosplatnenia úveru. Preto z jednostranného právneho úkonu veriteľa
musí byť zrejmé splnenie podmienok v citovanom ustanovení. V zmysle § 53 ods. 9 OZ vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať upozornenie spotrebiteľa, ktoré je konštruované akojednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody
uplatní svoje právo podľa § 565 OZ, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto
úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok - uplatnenia režimu § 53 ods. 9 OZ a

jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa § 565 OZ. Zo znenia ust. §
53 ods. 9 OZ teda vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, určenia omeškanej splátky, ku ktorej
sa uplatňované právo veriteľa podľa § 565 OZ týka, t. j., že dlžník nesplatil niektorú (teda nie niektoré)
svoju splátku. Účelom tohto ustanovenia je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu
pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Právny úkon je určitý len vtedy,

keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom
výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná aj pre
vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto vyplývajú z § 53 ods. 9 OZ a s ohľadom na určenie, kedy sa
stáva zročný celý dlh naraz. Opodstatnenosť správnosti uvedeného právneho názoru je podporená aj
komentárom k ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z vydavateľstva C. H. Beck od autorov
E. F. a kolektív – Občiansky zákonník, komentár I., 2015 - strana 576, na ktorý správne poukázala

žalovaná.“

6.7. Aj s poukazom na uvedené, žalovaní navrhujú, aby konajúci súd preskúmal, či na základe
upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti boli žalovaní v omeškaní viac ako 3 mesiace so
splátkou, pre omeškanie ktorej bola zrejme vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.

6.8. Právny zástupca žalovaných zopakoval svoje tvrdenia vyjadrené už v odpore, že v danom prípade
žalobca listom zo dňa 13.08.2020 označeným ako „upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
(ďalej aj „prvá výzva“), ktorý možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
upozornil žalovaného (žalovaných), že je v omeškaní viac ako 3 mesiace so splátkou zročnou dňa

15.05.2020 a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru. Následne listom zo dňa 16.10.2020
označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaných, žalobca postupoval v rozpore s ustanovením §
565 posledná veta, keďže právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nepoužil do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. V liste zo dňa 13.08.2020 žaloba upozornil žalovaného, že ak do 20.09.2020

neuhradí omeškané splátky, bude vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Rešpektujúc ustanovenie
§ 565 OZ posledná veta, podľa právneho zástupcu žalovaných, mal žalobca vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru k 15.09.2020, keďže zročnosť splátok bola k 15. dňu v mesiaci a nie 16.10.2020.

6.9.Ďalejprávnyzástupcažalovanýchpoukázalajna názorobčianskoprávnehokolégiaKrajskéhosúdu

Banská Bystrica zo dňa 20.03.2019, podľa ktorého by mal žalobca vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
k 20.08.2022. Právny zástupca žalovaných poukázal na zjednotenie pri výklade použitia práva veriteľa
na vyhlásenie predčasnej splatnosti tak, že toto jeho právo je časovo obmedzené do splatnosti najbližšej
budúcej splátky. Je pravdou, že § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka komplikuje určenie takéhoto
obmedzenia vykonania predčasnej splatnosti úveru podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka.

V tomto prípade je potrebné pristúpiť k výkladu, že veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie
úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou
prvej omeškanej splátky za predpokladu, že je zároveň dlžník upozornený v lehote podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka na existenciu dlhu a na možnosť vykonania predčasného zosplatnenia úveru.

6.10. Bol citovaný aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn.
5 Cdo 36/2020, uverejnenom v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 1/2021 v ktorom bolo potvrdené, že právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
musí veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, čo vyplýva z odôvodnenia
uvedeného rozsudku nasledovne: „Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu vychádzajúc z

vyššie citovaných ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka dospel k záveru,
že v prejednávanej veci nedošlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky. Z článku IV. 1. Zmluvy o
rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0311 3002 11 RSU z 15. augusta 2011 (č.
l. 5 – 12 spisu) totiž vyplýva, že za účelom splácania predmetného spotrebiteľského úveru bol zmluvnými
stranami dohodnutý pravidelný termín mesačných splátok úveru na 15. deň v mesiaci. K doručeniu

právneho úkonu formálne označeného ako „Výzva na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti“ zo 16.
januára 2012 (č. l. 56 spisu) žalovanej došlo v zmysle článku X. 3. úverovej zmluvy dňa 23. januára
2012 (viď vrátená poštová zásielka č. l. 56 p. v. spisu) a k doručeniu vyhlásenia úveru za predčasne
splatný došlo na základe právneho úkonu formálne označeného ako „Vyhlásenie úveru za predčasnesplatný“ z 23. februára 2012 (č. l. 19 spisu) v zmysle článku X. 3. úverovej zmluvy až dňa 8. marca 2012
(viď vrátená poštová zásielka č. l. 19 p. v. spisu). Z toho jednoznačne vyplýva, že veriteľ nerealizoval
svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou vyššie citovaného ustanovenia §

565 Občianskeho zákonníka. Keďže podľa názoru dovolacieho súdu ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č.
483/2001 Z. z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (viď bod 14.3.) umožňovalo banke právo
postúpiť inej osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú pohľadávku, resp. časť pohľadávky,
ktorá je splatná, a v tomto prípade došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky, išlo o postúpenie v
rozpore s uvedeným ustanovením, a teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia §

39 Občianskeho zákonníka.“

6.11. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaných, žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť
nastane po vyhlásení rozhodnutia súdu vo veci samej. Na základe uvedených skutočností žalovaní
zopakovali svoj návrh na rozhodnutie tak, ako bol uvedený v odpore.

7. Na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaných, žalobca už nereagoval.

8. V poslednom vyjadrení žalovaných bolo okrem ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní uvedené aj,
že ak súd vyhodnotí, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, jednak z dôvodu, že žalobca
pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jednak pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2
citovaného zákona, žalovaný nebol ku dňu vyhotovenia listu „Vec: Upozornenie – Výzva na splatenie
dlžmej časti úveru“ v omeškaní so žiadnou splátkou nakoľko bol povinný uhrádzať, len splátky istiny
poskytnutého úveru. Preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v
zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a list Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej

časti úveru ako aj list Výzva na úhradu dlžnej sumy, treba považovať za neplatné právne úkony v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s poukazom
na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a teda neexistenciu omeškania pre povinnosť splácať len
splátky istiny potvrdil aj Krajský súd Trenčín v rozsudku zo dňa 26.10.2022 sp. zn. 6CoCsp/25/2022, v
ktorom uviedol nasledovné: „Nakoľko je poskytnutý úver v predmetnej veci bezúročný a bez poplatkov, a

to už od začiatku vzniku právneho vzťahu, keď určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti zmluvy o úvere
má deklaratórnu povahu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o tom,
že žalovaní mali zaplatiť len sumu 10.000,00 Eur v 90 splátkach, a teda po 111,10 Eur. Z uvedeného,
vzhľadom na to, že žalovaní zaplatili ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti sumu 6.601,52 Eur (pričom
mali zaplatiť len sumu 4.999,95 Eur) vyplývalo, že v čase zosplatnenia úveru k 15.07.2019 žalovaní

neboli v omeškaní 3 mesiace. Žalovaní neboli v omeškaní ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie, keď zaplatili 8.626,52 eur a mali zaplatiť len sumu 8.555,47 eur. Súd prvej inštancie preto
správne žalobu žalobcu v napadnutom výroku II. zamietol.“

8.1. Bolo poukázané aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 15.06.2022 sp. zn.

7CoCsp/32/2022 z ktorého vyplýva, že k náležitostiam predžalobnej výzvy v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka uviedol nasledovný právny názor: „Predčasné zosplatnenie spotrebiteľského
úveru, je právom veriteľa a uvedené je v prípade spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok v § 53
ods. 9 OZ. Práve z dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto môže
využiť podľa vlastného uváženia k hociktorej omeškanej splátke za splnenia podmienok § 53 ods. 9 OZ),

je nutné, aby v upozornení spotrebiteľa ako dlžníka bolo konkretizované, ku ktorej omeškanej splátke
využíva svoje právo predčasného zosplatnenia úveru. Preto z jednostranného právneho úkonu veriteľa
musí byť zrejmé splnenie podmienok v citovanom ustanovení. V zmysle § 53 ods. 9 OZ vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať upozornenie spotrebiteľa, ktoré je konštruované ako
jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody

uplatní svoje právo podľa § 565 OZ, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto
úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok - uplatnenia režimu § 53 ods. 9 OZ a
jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa § 565 OZ. Zo znenia ust. §
53 ods. 9 OZ teda vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, určenia omeškanej splátky, ku ktorej
sa uplatňované právo veriteľa podľa § 565 OZ týka, t. j., že dlžník nesplatil niektorú (teda nie niektoré)

svoju splátku. Účelom tohto ustanovenia je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu
pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Právny úkon je určitý len vtedy,
keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom
výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná aj prevyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto vyplývajú z § 53 ods. 9 OZ a s ohľadom na určenie, kedy sa
stáva zročný celý dlh naraz. Opodstatnenosť správnosti uvedeného právneho názoru je podporená aj
komentárom k ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z vydavateľstva C. H. Beck od autorov

E. F. a kolektív – Občiansky zákonník, komentár I., 2015 - strana 576, na ktorý správne poukázala
žalovaná. „S poukazom na vyššie uvedené, výzva s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti bez presného označenie konkrétnej mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, je pre neurčitosť neplatný právny úkon a preto neboli splnené podmienky pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

8.2.Právny zástupca žalovaných poukázal aj na príslušné ustanovenia CSP o náležitostiach žaloby ako
aj viazanosti súdu žalobným návrhom žalobcu, z ktorého dôvodu je preto potrebné považovať žalobu
v celom rozsahu za nedôvodnú, keďže žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky,
pričomalebolopreukázané,ževyhláseniemimoriadnejsplatnostijeneplatné.Sporovékonanie(akýmje
aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti

a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Povinnosť strany sporu preukázať
vlastné tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo, nemôže byť prenášaná na protistranu, pretože by
to bolo v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s princípom zodpovednosti
za unesenie dôkazného bremena a princípom formálnej pravdy uplatňovanej v sporovom konaní.
V tomto bolo poukázané aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019,

podľa ktorého všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti
protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť
strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného
procesu(čl.8CSP-procesnépovinnostiaprocesnébremená).Právnyzástupca žalovanýchzopakoval,
že žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú

pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9
občianskeho zákonníka treba podľa právneho zástupcu žalovaného ale vyslovil neplatnosť výzvy a
okamžitého zosplatnenia a teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako
ho uplatnil v žalobe. Práve pre uvedenú neplatnosť úkonov je podľa právneho zástupcu žalovaných
nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už

splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP,
ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený, v celosti.

8.3.Právny zástupca žalovaných má zato, že súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných
a nepremlčaných splátok, pretože uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným

sporovým poriadkom. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných
skutkových tvrdení zo strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských
sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok
skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako
plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných

skutkových tvrdení) nárok.

8.4.Na podporu týchto tvrdení bol uvedený odkaz na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 05.03.2025
sp. zn. 11CoCsp/2/2025, v zmysle ktorého: „Odvolací súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť,
že súd prvej inštancie, ani odvolací súd nemohol priznať žalobcovi ani jednotlivé splátky, ktoré sa

stali splatnými pre ich nezaplatenie v lehote splatnosti, nakoľko by došlo k porušeniu zásady “ne
ultra petitum“, nakoľko žaloba žalobcu bola skutkovo odvodená od tvrdenia o splatnosti celého úveru.
Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac, než
čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa vzťahuje
k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je

súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou
žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z osobitného
predpisuvyplývaurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzistranami(čovšakvzhľadomnaspotrebiteľský
charakter prejednávanej veci nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet konania

vymedzenýžalobnýmnávrhom,čoznamená,žeplnenienemôžepriznaťanizinéhoskutkovéhozákladu,
než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti
súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia
je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnounáležitosťou žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010). V
tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo
dňa 12. 02. 2024, z ktorého vyplýva, ....“ Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací

súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku
18 11CoCsp/2/2025 žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z
iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa
domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím
súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a

v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel,
majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že zosplatnenie
úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné
pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore
(spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou
slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného

na spravodlivý proces.“

8.5. V tomto poslednom vyjadrení žalovaní (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) navrhli žalobu
zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a priznať žalovaným nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

9. Súdu bolo doručené ospravedlnenie neúčasti aj žalobcu na pojednávaní, v závere ktorého žalobca
uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu.

10. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 27.03.2025, na ktorom súd pojednával

v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalovaných, ktorí všetci svoju neprítomnosť
ospravedlnili.

10.1. Okresný súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: čl. 1-9 žaloba, čl. 10-18 zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 2798073 3 03 zo dňa 23.10.2015, čl. 19 – 20 amortizačná tabuľka pre

medzi úver a stavebný úver, čl. 21 predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN medzi úveru
a stavebného úveru, čl. 21 p. v. – 27 všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby,
čl. 28 - obojstranne tarify stavebného sporenia pre fyzické osoby, čl. 29-30 dodatok č. 1 k zmluve
o úvere zo dňa 23.01.2016, čl. 31 žiadosť o prijatie do poistenia - žalovaný 1/, čl. 32 upozornenie
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 13.08.2020, čl. 32 p. v. doručenka preukazujúca doručenie

žalovaným 1/ dňa 17.08.2020, čl. 33 upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 13.08.2020, čl.
33 p. v. doručenka preukazujúca doručenie žalovanou 2/ dňa 17.08.2020, čl. 34 oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.10.2020, čl. 35 zásielka prevzatá žalovaným dňa 21.10.2020,
čl. 36 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 16.10.2020, čl. 37 zásielka prevzatá
žalovanou 2/ dňa 21.10.2020, čl. 38 – 40 výpis z účtu medziúveru, čl. 41- 43 výpis z účtu stavebného

sporenia – oba výpisy na meno žalovaného 1/, čl. 65 – 66 oznámenie o zaslaní ďalších dokladov,
čl. 67 predžalobná výzva na zaplatenie z 25.11.2022, čl. 67 p. v. zásielka prevzatá žalovaným 1/ dňa
30.11.2022, čl. 68 predžalobná výzva na zaplatenie dlhu z 25.11.2022, čl. 68 p. v. zásielka prevzatá
žalovanou 2/ dňa 30.11.2022, čl. 72 platobný rozkaz č. k. 15Csp/35/2023 – 72 z 28.04.2023, čl. 86 –
87 odpor voči platobnému rozkazu, čl. 99 uznesenie – výzva na vyjadrenie sa k podanému odporu, čl.

103 – 107 vyjadrenie žalobcu k podanému odporu, čl. 108 žiadosť o úver bez záložného práva, čl. 109
potvrdenie o príjme zamestnancov – žalovaný 1/, čl. 109 p. v. – 110 výplatné pásky - žalovaný 1/, čl. 111
potvrdenie o príjme, čl. 112 – 114 prešetrenie pomerov žalovaný 1/, čl. 115 – 118 prešetrenie pomerov -
žalovaná2/,čl.123uznesenie–výzvažalovanýchnavyjadreniesa,čl.129–132vyjadreniežalovaných,
čl. 140 – 141 ospravedlnenie žalovaných na pojednávaní + vyjadrenie, čl. 144- 145 – ospravedlnenie

neúčasti žalobcu + žiadosť o vyhovenie žalobe.

11. Z uvedených listinných dokladov, vyjadrení strán sporu, okresný súd zistil nasledovný skutkový stav
veci:

11.1. žalobca spolu so žalovanými uzatvoril zmluvu so zmluvnými podmienkami tak, ako vyplývajú
z pripojenej zmluvy na č. l. 10 -18. Predmetom zmluvy je poskytnutie stavebného úveru v sume
36.000,00 Eur na modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb
bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Mesačná splátka bola splatná 15 deň mesiaca.Keďže žalovaní si neplnili svoje zmluvné povinnosti, boli zo strany žalobcu dňa 13.08.2020 upozornení
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti (čl. 32,33). Uvedená listina bola žalovanému 1/ doručená dňa
17.08.2020 a žalovanej 2/ tiež dňa 17.08.2020 (doručenky na č. l. 332 p. v. a 33 p. v. ). V predmetnom

upozornení bola žalovaným stanovená lehota na plnenie do 20.09.2020. Z uvedeného vyplýva, že bola
dodržaná lehota nie kratšia ako 15 dní. Žalobca následne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru až dňa 16.10.2020 (čl. 34,36), ktorú listinu si obaja žalovaní prevzali dňa 21.10.2020 (č.l. 35,37).

11.2. Právny zástupca žalovaných považoval uvedené zosplatnenie za neplatné, ako aj mal zato, že

žalobca neskúmal bonitu s odbornou starostlivosťou. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom
rozsahu.

12. Okresný súd v prvom rade posudzoval charakter zmluvy, ako aj otázku ne/platnosti zosplatnenia
úverovej zmluvy.

13. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., v znení neskorších predpisov účinných v čase uzatvorenia
zmluvy, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Zo zmluvy o úvere, s odkazom na citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že medzi
stranami sporu vznikol zmluvný vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je formulárového
charakteru,uzatvorenámedzidodávateľom-žalobcom,ktorý podľaobchodnéhoregistramávpredmete

podnikateľskej činnosti (okrem iného) aj poskytovanie úverov stavebným sporiteľom a žalovanými
– fyzickými osobami v postavení spotrebiteľa, keďže pri vstupe do uvedeného zmluvného vzťahu
nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tieto skutočnosti
súd považoval za nesporné, keďže neboli stranami sporu ani namietané. Dokonca aj sám žalobca
uvádzal, že v prípade zosplatnenia úveru bol z jeho strany dodržaný postup zosplatnenia podľa § 53

ods. 9 OZ a § 565 OZ, teda zákonný postup zosplatenia spotrebiteľskej zmluvy.22. Či sa v danom prípade jedná aj o spotrebiteľský úver, v tomto smere súd nevyslovoval právny
názor, ktorý by vyžadoval posúdenie zmluvného vzťahu s odkazom aj na zákon č. 129/2010 Z. z., ktoré
posúdenie súd považoval ale za nadbytočné, práve pre dôvody uvedené nižšie.

23. Z predložených listinných dokladov má súd preukázané, že zmluvné strany mali dohodnutú možnosť
zosplatnenia úveru, na čo poukazoval aj žalobca a ktorá možnosť vyplýva z čl. X bod 10.1. zmluvy
o úvere v znení: „veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom
pred dohodnutou lehotou splatnosti, t. j. veriteľ má právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru

spríslušenstvomadlžníkjepovinnýcelýzostatokúveruspríslušenstvomzaplatiťajpreddňomkonečnej
splatnosti úveru, predovšetkým v prípade: 10.1. ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej
splátkystavebnéhoúveru,resp.úrokovamedziúverupodobudlhšiuakotrimesiacealebojevomeškaní
s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

24. Právny zástupca žalovaných opakovane poukazoval (okrem iných dôvodov) aj na absenciu v prvej

výzve uvedenia dátumu splatnosti splátky, s ktorou mali byť žalovaní v omeškaní a pre nesplatenie
ktorej mal žalobca následne pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo malo mať podľa
jeho názoru zákonný následok neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ako aj neplatnosť
prvej výzvy. Na podporu svojich tvrdení poukazoval aj na rôzne rozhodnutia súdov SR. Žalobca mal
počas celého konania zato, že takýto údaj nie je obligatórnou náležitosťou vyplývajúcou z citovaných

zákonných ustanovení a rovnako citoval rozhodnutie na podporu jeho názoru.

25. Je pravdou, že v tomto smere existovala rozhodovacia nejednotnosť, ktorá už ale bola podľa názoru
súdu odstránená.

26. V tomto smere súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré výslovne uvádzajú
potrebu špecifikácie splátky úveru vo výzve pred zosplatnením napr. 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024,
6Cdo/15/2023 zo dňa 06.09.2023, 5Cdo/188/2023 z 30.07.2024, 2 Cdo /149/2021 zo dňa 06.09.2023,
pričom sa podľa názoru súdu jedná už o ustálenú rozhodovaciu prax v otázke špecifikácie splátky
v prvej výzve, podľa ktorej výzva pred zosplatnením úveru (v danom prípade Upozornenie na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti zo dňa 13.08.2020) musí obsahovať označenie splátky s ktorou boli žalovaní
v omeškaní a pre ktorú následne pristúpil veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.

27. Súd poukazuje na to, že žalobca v prvej výzve uviedol celkovú výšku nesplatených úrokov
z medziúveru, resp. celkovú výšku vkladov spolu v sume 989,96 Eur. Ak mali žalovaní hradiť mesačne

sumu 232,35 Eur (čo vyplýva tak zo žaloby), potom neboli uhradené 4,2 splátky. Pokiaľ je prvá výzva
datovaná dňom 13.08.2020, ku ktorému už bola zrejmá dlžná suma v popísanom rozsahu, muselo
sa jednalo sa o splátky splatné dňa 15.07.2020, 15.06.2020, 15.05.2020, 15.04.2020 a 15.03.2020
( 989,96 Eur : 232,35 Eur). Ak z prvej výzvy ale nie je jasne definovaná splátka, pre omeškanie ktorej (z
uvedených) mala byť vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, súd nemôže ani posúdiť, či bol dodržaný

zákonný postup k takémuto vyhláseniu, pretože nie je možné predovšetkým zistiť, či mimoriadna
splatnosť úveru bola vyhlásená do splatnosti najbližšej splátky splatnej po omeškaní trvajúcom dlhšie
ako 3 mesiace, ktorú skutočnosť namietal rovnako právny zástupca žalovaných. Rovnako nie je možné
ani zistenie, či vôbec boli žalovaní s omeškaním s danou splátkou. V tomto prípade aj s prihliadnutím na
prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktorú ale súd v danej veci neposudzoval, keďže prvá

výzva neobsahuje vôbec určenie splátky, s ktorou mali byť žalovaní v omeškaní a pre ktorú žalobca
vyhlásil dňa 16.10.2020 mimoriadnu splatnosť úveru.

28. S poukazom na uvedené súd uzavrel, že v danom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu
spotrebiteľskej zmluvy a to v súlade s § 39 OZ.

29. Ako už súd uvádzal, podľa jeho názoru nebolo potrebné sa zaoberať charakterom spotrebiteľskej
zmluvy v rozsahu, či sa jedná alebo nejedná aj o spotrebiteľský úver, či na daný úverový vzťah má
byť aplikovaný zákon č. 129/2010 Z. z. vrátane posudzovania bonity, ako aj náležitostí zmluvy, pretože
akékoľvek zistenia v tomto smere by nemenili nič na už vyslovenom právnom názore, že žalobca pri

vyhlásenímimoriadnejsplatnostiúverunepostupovalvsúladescitovanouzákonnouúpravousodkazom
na citované rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú z neskoršieho dátumu, ako bol rozsudok Krajského
súdu Prešov na ktorý poukazoval žalobca (č. l. 106 p. v.).30. Pokiaľ si žalobca uplatnil svoj nárok na skutkovom základe zosplatnenia zmluvy, práve od ktorého
zosplatnenia odvodzoval aj v žalobe vyčíslený nárok, a pokiaľ je ale zosplatnenie preukázateľne
neplatné, nebolo možné žalobe vyhovieť v žiadnom rozsahu, t. j. ani v časti preukázateľne už splatných

splátok pred dátumom rozhodnutia, keďže súd by postupoval v rozpore so zásadou „ne ultra petitum“,
čo bolo podrobne zdôvodnené aj v rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 05.03.2025 sp. zn. 11
CoCsp/2/2025, ktorého podstatnú časť citoval aj právny zástupca žalovaných vo svojom poslednom
vyjadrení zo dňa 19.03.2025 (viď odsek 8.4. rozsudku).

31. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že v čase
rozhodnutia, sa pohľadávka žalobcu nestala splatnou ani plynutím času, pretože žalovaní majú splácať
úver až do 31.03.2045.

32. Súd zároveň ale dáva do pozornosti žalovaných, že toto rozhodnutie ich nezbavilo ich
zmluvných povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, k plneniu ktorých sa zaviazali v rozsahu

vyplývajúcom zo zmluvy až do 31.03.2045, keďže nárok žalobcu nebol priznaný len z toho dôvodu, že
žalobca úver nesprávne zosplatnil, a napriek tomu si uplatnil nárok na súde na základe zosplatenia.
Uvedená skutočnosť ale neznamená, že žalovaní už nie sú povinní si plniť svoje zmluvné povinnosti,
pretože zmluvný vzťah stále trvá v podobe, ako boli dohodnuté zmluvné podmienky. Tu sa súd
nestotožňuje s názorom právneho zástupcu žalovaných kde uvádza, že žalobca nemá nárok na splátky,

ktorých zročnosť nastane po vyhlásení rozhodnutia súdu vo veci samej (čl. 131 p.v.), ktoré vyjadrenie
nasledovalo po citovaní záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2020
sp.zn. 5 Cdo/36/2020, ktoré sa ale netýkalo len neplatného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,
ale toto neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo spojené následne aj s postúpením
bankovej pohľadávky. V dôsledku neplatného zosplatnenia úveru nemohla byť banková pohľadávky

ani platne postúpená tretiemu subjektu, ktorý následne logicky nebol nositeľom ani práv vyplývajúcich
z postupovanej pohľadávky v žiadnom rozsahu. V tomto prípade ale veriteľ (žalobca) nepostupoval
pohľadávku, zostal veriteľom aj naďalej, len bolo preukázané, že pohľadávka bola neplatne zosplatnená,
čo ale neznamená zánik záväzku, resp. že by žalobca nemal už nárok na plnenie zo stále existujúceho
zmluvného vzťahu.

33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

35. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania tak, že tento nárok priznal žalovaným spoločne a nerozdielne voči žalobcovi v rozsahu 100 %
ako úspešnej strane sporu. O výške trov konania súd rozhodne tak, ako to vyplýva z druhého výroku

tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Leviciach, dňa 27. marca 2025

Mgr. Mariana Pondelová
Sudkyňa