Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-64Csp/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122470804
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6122470804.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIV,vkonanípredsudcomMgr.AdamomHradským,vsporežalobcu:RCollectors

s. r. o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, zastúpeného Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti
žalovanému: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom X., o zaplatenie 6 280,35 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1.Žalobouzodňa10.11.2022sažalobca,ktoréhosúdpripustildokonaniauznesenímzodňa27.11.2023

domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6 280,35 EUR spolu s úrokom v sume 2
002,22 EUR, ako aj úrokom z omeškania v sume 954,54 EUR a vo výške 5 % ročne zo sumy 6 280,35
EUR od 24.03.2022 do zaplatenia, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 27,-
EUR.

2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že
spoločnosť 365.bank, a. s., IČO: 31340890 (ďalej už len „veriteľ“) a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu

o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému peňažné prostriedky v sume 15
000,- EUR. Keďže žalovaný úver nesplácal, veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 30.12.2019
a požiadal žalovaného o okamžité splatenie úveru, pričom zdôraznil, že z dôvodu pandémie COVID-19
sa premlčacia lehota predĺžila o 76 dní. Žalobca uviedol, že žalovaný bol podľa § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka upozornený na právo zosplatnenia úveru, preto veriteľ dodržal všetky podmienky takéhoto
postupu, pričom výzvu na okamžité splatenie úveru si žalovaný dokonca osobne prevzal. Žalovaný
uhradil veriteľovi celkovo sumu 7 289,42 EUR z čoho na istinu pripadla suma 4 119,65 EUR, úrok suma 2

602,77 EUR a poplatky a poistné suma 567,- EUR. Po vyhlásení splatnosti žalovaný vykonal nasledovné
úhrady, a to dňa 24.02.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 15.04.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 23.04.2020
v sume 200,00 EUR, dňa 25.05.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 26.06.2020 v sume 200,00 EUR, dňa
24.07.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 24.08.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 23.09.2020 v sume 200,00
EUR, dňa 26.10.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 25.11.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 21.12.2020 v
sume 200,00 EUR, dňa 26.01.2021 v sume 200,00 EUR, dňa 26.02.2021 v sume 200,00 EUR, dňa
26.03.2021 v sume 200,00 EUR, dňa 15.04.2021 v sume 200,00 EUR, dňa 25.05.2021 v sume 200,00

EUR, dňa 22.07.2021 v sume 400,00 EUR, dňa 22.09.2021 v sume 200,00 EUR, dňa 25.10.2021 v
sume 200,00 EUR, dňa 15.12.2021 v sume 200,00 EUR, dňa 21.01.2022 v sume 200,00 EUR a dňa
23.03.2022 v sume 200,00 EUR. Uvedené plnenia veriteľ prednostne započítal na nesplatenú istinu
úveru. Na základe toho dlh žalovaného predstavoval sumu 6 280,35 EUR na istine. Celkové úroky,ktoré mal žalovaný zaplatiť predstavovali sumu 4 604,99 EUR, poistné sumu 1 728,- EUR, a preto
dlžné úroky predstavovali sumu 2 002,22 EUR, keďže na ne uhradil sumu 2 602,77 EUR. Žalobca si
zároveň uplatnil aj poplatky v sume 27,- EUR súvisiace s vymáhaním úveru za zaslané upomienky

a výzvy. Kapitalizované úroky vzhľadom na úhrady po vyhlásení splatnosti úveru predstavovali sumu
954,54 EUR. Žalobca ku skúmaniu bonity žalovaného uviedol, že deklarovaný príjem žalovaného bol
850,- EUR, jeho príjem z výsluhového dôchodku bol 635,- EUR, pričom veriteľ disponoval kompletnou
informáciou o úverových záväzkoch žalovaného so spoločného úverového registra, ako aj informáciami
o jeho rodinnom stave. Žalobca k zániku poistnej zmluvy poukázal na čl. VIII ods. 5 písm. f) poistnej

zmluvy, podľa ktorých poistenie zaniklo posledným dňom, v ktorom sa žalovaný dostal do omeškania
s platením úveru.

3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov, dohodu o zrážkach zo
mzdy, formulár pred štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskú rozhodcovskú

zmluvu, výzvu zo dňa 03.12.2019 s fotokópiou poštovej obálky, prehľady splátok a úhrad, výzvu zo
dňa 30.12.2019, poštový podací hárok, všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky pre
spotrebiteľské úvery, sadzobník poplatkov, rozhodnutie o výsluhovo dôchodku, informácie z úverového
registra, informácie o sledovaní zásielok, oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluvu o postúpené
pohľadávok, poistnú zmluvu, všeobecné obchodné podmienky pre poistenie schopnosti splácať úver.

II.
4. Žalovaný v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu uviedol, že
v marci 2019 boli voči nemu začaté dve exekučné konania, na základe čoho mal dlhodobo zablokované
účty a aj finančné prostriedky. Z tohto dôvodu sa dostal do platobnej neschopnosti. V tom čase prišiel

aj o zamestnanie. Uviedol, že veriteľ zrušil jeho poistenie voči insolventnosti hneď ako zistil, že je v
exekúcii.Ajpozosplatneníúverusplácalsvojupohľadávku.Nestotožnilsasosituáciou,ževeriteľvyhlásil
predčasnú splatnosť už ku dňu 30.12.2019, pričom od tohto dátumu je mu počítaný sankčný úrok 5 %,
s ktorým nesúhlasil.

5. Žalovaný na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to:
upovedomenia o začatí exekúcie a poštové poukážky.

III.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal stranami sporu navrhnuté listinné

dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení dole uvedeného skutkového stavu rozhodného pre
právne posúdenie veci.

7. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalovaný ako
fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili v písomnej forme dňa 03.11.2016 zmluvu o spotrebiteľskom

úvere(ďalejužlen„zmluva“),predmetomktorejbolzáväzokveriteľaposkytnúťžalovanémuakodlžníkovi
peňažné prostriedky v sume 15 000,- EUR a záväzok žalovaného ako dlžníka predmetné peňažné
prostriedky žalobcovi vrátiť spolu s úrokom a inými poplatkami.

8. Zo zmluvy vyplývalo, že:

- išlo o úver určený na refinancovanie úveru od Profi Credit Slovakia;
- termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 15.11.2024;
- výška splátky predstavovala sumu 222,22 EUR, z čoho suma 18,- EUR predstavovala poistné, pričom
prvá splátka bola splatná dňa 15.12.2016;
- úroková sadzba predstavovala 6,90 % ročne, RPMN mala hodnotu 9,70 %, priemerná RPMN mala

hodnotu 10,10 %;
- odplata za poskytnutie úveru predstavovala hodnotu 8,34 % ročne;
- celkom zaplatená suma žalovaným bola 21 332,99 EUR;
- žalovaný mohol uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť na adrese Karloveská 34, Bratislava;
- žalovaný na účely posúdenia jeho schopnosti splácať úver súhlasil s nahliadnutím žalobcu do

spoločného registra bankových informácii.

9. Z informácii zo spoločného úverového registra vyplývalo, že výška mesačnej splátky úverov
žalovaného predstavovala sumu 242,- EUR, jeho zostatkový úver predstavoval sumu 6 996,- EUR,jeho skóre pre poskytnutie úveru predstavovalo písmeno F (t.j. priemerné) z dôvodu, že disponoval
splátkami po splatnosti a za posledných 12 mesiacov prekročil limit úveru. Zároveň mu za rok 2016 bolo
odmietnutých 5 žiadostí o úver, ktorých istina sa pohybovala medzi 2 000 až 5 000,- EUR. Žalovaný

disponoval aj dvoma kreditnými kartami z rokov 2016. Žalovaný bol poberateľom výsluhového dôchodku
v tom čase v sume 637,45 EUR.

10. Z prehľadu splátok a ich úhrad vyplývalo, že žalovaný sa už splátkou splatnou v mesiaci 08/2019
dostal do omeškania, tú následne uhradil dňa 20.09.2019, pričom splátky splatné v mesiaci 09 až

11/2019 neuhradil vôbec. Preto veriteľ dňa 03.12.2019 vyzval žalovaného na úhradu splátok úveru, ktoré
boliaspoňtrimesiacepolehotesplatnosti,pričomišloosumu647,50EURstým,žehozároveňupozornil
aj na možnosť zosplatnenia úveru, ak dlžné splátky neuhradí do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia
tejto výzvy. Predmetná výzva bola dňa 06.12.2019 doručovaná poštovým podnikom, avšak neúspešne
(adresát nezastihnutý), následkom čoho bola dňa 06.12.2019 uložená na pošte, pričom žalovaný si
predmetnú výzvu neprevzal v odbernej lehote, a preto bola predmetná výzva dňa 30.12.2019 odoslaná

späť veriteľovi, ktorý ju prevzal dňa 03.01.2020.

11.Podľavšeobecnýchobchodnýchpodmienoksazásielkapridoručovanípoštoupovažujezadoručenú
na desiaty deň po jej odoslaní (bod 4.3.6.).

12. Žalobca dňa 30.12.2019 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
istiny v sume 10 880,35 EUR, úroku v sume 214,61 EUR a poplatkov za upomienky v sume 27,- EUR,
t.j. celkovo sumy 11 121,96 EUR. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 11.01.2020.

13. Žalovaný po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vykonal úhrady v celkovej sume 4 600,- EUR, a

to dňa 24.2.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 15.4.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 23.4.2020 v sume 200,00
EUR, dňa 25.5.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 26.6.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 24.7.2020 v sume
200,00 EUR, dňa 24.8.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 23.9.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 26.10.2020
v sume 200,00 EUR, dňa 25.11.2020 v sume 200,00 EUR, dňa 21.12.2020 v sume 200,00 EUR, dňa
26.1.2021 v sume 200,00 EUR, dňa 26.2.2021 v sume 200,00 EUR, dňa 26.3.2021 v sume 200,00 EUR,

dňa 15.4.2021 v sume 200,00 EUR, dňa 25.5.2021 v sume 200,00 EUR, dňa 22.7.2021 v sume 400,00
EUR, dňa 22.9.2021 v sume 200,00 EUR, dňa 25.10.2021 v sume 200,00 EUR, dňa 15.12.2021 v sume
200,00 EUR, dňa 21.1.2022 v sume 200,00 EUR a dňa 23.3.2022 v sume 200,00 EUR.

14. Veriteľ 18.05.2023 písomnou zmluvou postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu.

IV.
15. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka
upravujúce zmluvu o úvere (§ 497), ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce
spotrebiteľskézmluvy(§52anasl.),omeškaniedlžníka(§517),postúpeniepohľadávky(§524),splnenie

dlhu (§ 559) a zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na základe čoho
mal súd za to, že medzi veriteľom a žalovaným došlo dňa 03.11.2016 uzatvorením zmluvy v písomnej
forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka, ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka
absolútnyobchodno-záväzkovývzťah.Vzhľadomnapovahuzmluvnýchstránpriuzatváranítejtozmluvy,

keďže veriteľ vystupoval ako obchodník podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako
spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľskú zmluvu. Aj napriek tomu, že daný záväzkový vzťah mal povahu absolútneho obchodného
záväzku z dôvodu, že jeho účastníkom bol spotrebiteľ, bolo potrebné podľa § 52 ods. 3 poslednej
vety Občianskeho zákonníka prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak

mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, napríklad ohľadom splnenia záväzku alebo omeškania
dlžníka. Okrem toho sa na daný záväzkový vzťah aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci
zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia.

16. V danom prípade mala žalobcom uplatnená pohľadávka svoj právny základ v mimoriadne

zosplatnenom spotrebiteľskom úvere podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s §
565 Občianskeho zákonníka, ktorý veriteľ poskytol žalovanému na základe úverovej spotrebiteľskej
zmluvy uzavretej dňa 03.11.2016. Na to, aby mohol veriteľ využiť svoje oprávnenie na jednorazové
zosplatnenie poskytnutého úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, musia byť kumulatívnesplnené nasledovné podmienky, a to (1) splnenie povinnosti veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a (2) omeškanie spotrebiteľa s
úhradou splátky po dobu troch mesiacov vrátane povinnosti veriteľa upozorniť spotrebiteľa na možnosť

zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru.

17. Prvá podmienka súvisí s povinnosťou veriteľa, ešte v rámci predzmluvného vzťahu, posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom v tejto súvislosti
musí brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nesplnenie tejto povinnosti má
totiž za následok nemožnosť veriteľa požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru (§ 11 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z.z.). Z uvedeného teda vyplýva ex offo povinnosť
súdu skúmať, či veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splnil svoju povinnosť posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Totižto ako vyplýva z rozsudku SD EÚ zo dňa
05.03.2020 vo veci C-679/18, články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES

z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa
majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu
porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím
zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti
vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného

článku.

18. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že veriteľ pred uzatvorením samotnej zmluvy zisťoval
informácie o pomeroch žalovaného, keď disponoval rozhodnutím o výške výsluhového dôchodku
žalovaného v sume 637,45 EUR, ako aj informáciou o výške mesačnej mzdy žalovaného v sume 850,-

EUR, pričom tieto žalobcom uvedené skutkové tvrdenia žalovaný vôbec nespochybnil, na základe čoho
ich súd považoval za nesporné, a preto dospel k záveru, že pred uzatvorením predmetnej zmluvy veriteľ
zistil, že mesačné príjmy žalovaného predstavujú minimálne 1 487,45 EUR. Na druhej strane si veriteľ
overil nahliadnutím do spoločného úverového registra aj úverové zaťaženie žalovaného, pričom zistil, že
jeho vtedajšie mesačné splátky úverov predstavovali sumu 242,- EUR. Hoci úverové skóre žalovaného

bolopriemerné,súdprizohľadnenízistenýchpríjmovavýdavkovžalovaného,nemoholdospieťkzáveru,
že by veriteľ poskytnutím úveru žalovanému pochybil, a teda, že by pred jeho poskytnutím nekonal podľa
§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že žalobca si podľa § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. splnil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
žalovaného splácať ním poskytnutý úver.

19. Zo zisteného skutkového stavu taktiež vyplývalo, že veriteľ si svoj záväzok z úverovej zmluvy
spočívajúci v poskytnutí peňažných prostriedkov v prospech žalovaného v sume 15 000,- EUR podľa §
559 Občianskeho zákonníka splnil riadne a včas, na základe čoho vznikol na druhej strane žalovanému
záväzok podľa § 497 Obchodného zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vrátiť veriteľom

poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokom a inými plneniami formou splátok vyplývajúcimi z
predmetnej úverovej zmluvy.

20. Pri spotrebiteľských zmluvách, pri ktorých bolo plnenie spotrebiteľa dohodnuté vo forme splátok platí,
že veriteľovi vznikne právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len v

tom prípade, ak je dlžník/spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace so splatením splátky a ak upozornil
spotrebiteľa na možnosť uplatnenia tohto právo v lehote nie kratšej ako 15 dní. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.

novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020).

21. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný sa od splátky splatnej dňa 15.09.2019
dostal do omeškania, na základe čoho ho veriteľ výzvou zo dňa 03.12.2019 vyzval nie len na úhradu
dlžných splátok, ale zároveň ho upozornil aj na možnosť využitia jeho oprávnenia podľa § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, a to ak do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy neuhradí dlžné splátky. Súd mal
preukázané, že veriteľ doručoval predmetnú výzvu žalovanému prostredníctvom poštového podniku,
ktorý dňa 06.12.2019 vykonal neúspešné doručenie tejto výzvy žalovanému, čoho následkom bolo, že
ešte toho istého dňa 06.12.2019 uložil predmetnú výzvu na pošte s možnosťou, aby si ju žalovaný vodbernej lehote (t.j. 18 kalendárnych dní) prevzal. Žalovaný si však predmetnú výzvu neprevzal ani v
odbernej lehote, na základe čoho ju poštový podnik dňa 30.12.2019 odoslal späť veriteľovi, ktorý si ju
dňa 03.01.2020 prevzal. Veriteľ si však bez ohľadu na výsledok doručenia, resp. bez ohľadu na dátum,

ktorý by si žalovaný predmetnú výzvu prevzal, už dňa 30.12.2019 uplatnil svoje právo na jednorazové
zaplatenie ním poskytnutého úveru. Inak povedané, veriteľ už dňa 30.12.2019 realizoval uplatnenie
svojho práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, hoci
v tom čase ešte neuplynula lehota 15 dní, ktorú samotný veriteľ poskytol žalovanému na dodatočné
splatenie dlžných splátok a ktorá musel uplynúť na to, aby vôbec mohol veriteľ predmetné právo voči

žalovanému uplatniť. Hoci sa veriteľ v tejto súvislosti zjavne riadil svojimi všeobecnými obchodnými
podmienkami, ktoré v prípade doručovania zásielok poštovým podnikom ustanovujú, že takáto zásielka
sa považuje za doručenú na desiaty deň po jej odoslaní, súd takéto účinky doručenia predmetnej výzve
nemohol priznať. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že všeobecné obchodné podmienky neboli
žalovaným podpísané (a ani individuálne dojednané), a preto im nemožno priznať akúkoľvek záväznosť
pre žalovaného (napr. rozhodnutie KS TT 9CoCsp/4/2020). Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že

najskôr lehota 15 dní, na ktorú odkazuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, mohla začať plynúť až
po uplynutí odbernej lehoty na prevzatie poštovej zásielky, t.j. dňa 25.12.2019, a preto ak si veriteľ
právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatnil už dňa 30.12.2019, došlo z jeho strany k uplatneniu
predmetného práva ešte pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty 15 dní. V tejto súvislosti musel
súd poukázať na to, že bez právnej relevancie bolo, kedy sa veriteľom uplatnené právo na jednorazové

zosplatnenie úveru dostalo do sféry dispozície žalovaného, dôležitý bol len ten moment, kedy on sám
realizoval uplatnenie tohto práva, čo bolo dňa 30.12.2019.

22. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že neboli dané podmienky na to, aby mohol veriteľ využiť svoje
oprávnenie na jednorazové zosplatnenie poskytnutého úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

23. V sporoch, kde žalobca ako postupník podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka uplatňuje
voči dlžníkovi právo na zaplatenie pohľadávky majúcej pôvod v spotrebiteľskom úvere poskytnutým
bankou, čo bolo aj v tomto prípade, je v prvom rade súd povinný skúmať, či žalobca, na ktorého
bola takáto pohľadávka podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpená, disponuje aktívnou

vecnou legitimáciou na domáhanie sa zaplatenie takejto pohľadávky, keďže podľa § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. môže banka svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, aj bez súhlasu
dlžníka len v prípade, ak je dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením
svojho peňažné záväzku voči banke, a to i napriek písomnej výzve banky. Inak povedané, § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých

podmienok, a teda predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom
tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní, a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala.
Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka
nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej postúpenie
je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.
Súd zároveň zdôraznil, že na splnenie podmienok postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi podľa
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., a teda aj prípadný rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka musí
súd prihliadať aj bez námietky žalovaného, teda z úradnej povinnosti. Na základe uvedeného, aj v
prípade pasivity žalovaného, musí súd skúmať, či v spore, ktorého predmetom je pohľadávka banky

postúpená na žalobcu, žalobca uniesol bremeno tvrdenia a následnej dôkaznej povinnosti ohľadom
splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z..

24. Ako však súd už vyššie uviedol, veriteľ nebol oprávnený požadovať jednorazové zosplatnenie
ním poskytnutého úveru žalovanému, a preto ak boli podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z.z. odvodzované výlučne od momentu požiadania veriteľa o jednorazové splatenie ním
poskytnutého spotrebiteľského úveru, nemohol súd dospieť k inému záveru, než tomu, že pred
postúpenímpohľadávkymajúcejzákladvjednorazovomsplateníspotrebiteľskéhoúveru,nebolžalovaný
ohľadomtejtopohľadávkyaspoň90dnívomeškaní,keďževeriteľovinevzniklooprávnenienazaplatenie
takejto pohľadávky jednorazovo, a preto žalovanému nemohla vzniknúť ani povinnosť zaplatiť takúto

pohľadávku, a teda ani sa dostať s jej zaplatením do omeškania po dobu dlhšiu ako 90 dní. Vzhľadom
na uvedené neboli splnené podmienky na postúpenie predmetnej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z., teda išlo o pohľadávku nepostupiteľnú, a preto jej následne postúpenie veriteľom
žalobcovi musel súd vyhodnotiť ako neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, čoho dôsledkom bolo,že žalobca nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd žalobu
žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

25.Súdonárokunanáhradutrovkonaniarozhodolvsúladesprincípomúspechuvkonaníažalovanému
podľa § 255 ods. 1 C.s.p. ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže
mu žiadne trovy konania ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.