Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924201622
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7924201622.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v spore: Ministerstvo investícií, regionálneho

rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, IČO: 50 349 287, so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09
Bratislava, proti žalovanému: Dom sv. Huga z Grenoble, n.o., IČO: 45 743 371, so sídlom Slovenská ul.
č. 781/17, 075 01 Trebišov, pr. zast. JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka so sídlom Slovenská
69, 080 01 Prešov, o zaplatenie 27.328,08 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.05.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu dlžnú sumu vo výške 27.328,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25%
ročne zo sumy 27.328,08 Eur od 14.09.2022 do zaplatenia a zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je subjekt, ktorý má sídlo v okrese, ktoré je v zmysle zákona č.
336/2015Z.z.opodporenajmenejrozvinutýchokresovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvznení

neskorších predpisov ( ďalej len „ Zákon o podpore“) zaradený medzi najmenej rozvinuté okresy. Na
základe schváleného plánu rozvoja okresu Košice –okolie na rok 2019 žalobca uzatvoril so žalovaným
Zmluvu o poskytnutí regionálneho príspevku č. 540/2019 zo dňa 20.09.2019, ktorá nadobudla účinnosť
dňa 25.09.2019, na podporu projektu: Dvojnásobné zvýšenie kapacity miest v zariadení a zefektívnenie
poskytovaných sociálnych služieb s dôrazom na kvalitu poskytovanej služby.

3. Žalobca na základe žiadosti o vykonanie platby vo výške 11.673,60 Eur zo dňa 30.09.2019 a na

základe žiadosti o vykonanie platby vo výške 15.654,48 Eur zo dňa 24.10.2019, poukázal žalovanému
regionálny príspevok v celkovej výške 27.328,08 Eur a to dňa 22.11.2019.
Žalovaný mal v súlade so zmluvou o príspevku povinnosť predložiť žalobcovi vyúčtovanie poskytnutého
regionálneho príspevku v lehote do 15.04.2020. Keďže žalovaný si túto svoju povinnosť v stanovenom
termíne nesplnil, dňa 23.06.2020 vyzval žalobca žalovaného na predloženie vyúčtovania poskytnutého
regionálneho príspevku v lehote do siedmych kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, avšak
žalovaný svoju povinnosť predložiť vyúčtovanie poskytnutého regionálneho príspevku nesplnil ani

v dodatočnej lehote, preto ho žalobca vyzval na vrátenie regionálneho príspevku a to výzvou zo dňa
03.09.2020.
Žalobca dňa 23.06.2022 realizoval administratívnu finančnú kontrolu, ktorej závery zhrnul v správe
z administratívnej finančnej kontroly č. 001989/2022/OPRR-13 zo dňa 23.08.2022, ktorej záverombolo, že žalovaný je povinný poskytnutý regionálny príspevok vrátiť žalobcovi v lehote do siedmych
pracovných dní odo dňa doručenia správy. Žalovaný správu z administratívnej finančnej kontroly
neprevzal, zásielka sa žalobcovi vrátila dňa 02.09.2022, lehota na plnenie tak uplynula dňom

13.09.2022, avšak žalovaný do dňa podania žaloby poskytnutý regionálny príspevok nevrátil.
Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o poskytnutí regionálneho príspevku, Všeobecné zmluvné podmienky
k zmluve o poskytnutí regionálneho príspevku, Pravidlá určovania výšky vrátenia príspevku, Žiadosť
o vykonanie platby vo výške 11.673,60 Eur, Žiadosť o vykonanie platby vo výške 15.654,48 Eur,
Výpis z účtu štátna pokladnica zo dňa 22.11.2019, výzvu na predloženie vyúčtovania poskytnutého

regionálneho príspevku, výzvu na vrátenie regionálneho príspevku, správu z administratívnej finančnej
kontroly s neprevzatou zásielkou.

4. Tunajší súd dňa 16.05.2024 vydal platobný rozkaz č. k. 14C/29/2024-54, ktorým nároku žalobcu
v plnom rozsahu vyhovel, avšak žalovaný podal proti predmetnému platobnému rozkazu odpor (č.l. 60
spisu), v ktorom vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou

domáha vrátenia poskytnutého plnenia, pričom svoj nárok odôvodňuje tým, že mal žalobcovi do
15.04.2020 zaslať vyúčtovanie poskytnutého regionálneho príspevku v celkovej výške 27.328,08 Eur
prípadne v tej istej lehote príspevok vrátiť. Žalovaný takéto vyúčtovanie nezaslal, preto bol povinný vrátiť
príspevok v lehote do 15.04.2020.
Žalovaný uviedol, že nie je sporné, že si svoju povinnosť v lehote do 15.04.2020 zaslať vyúčtovanie

o poskytnutého regionálneho príspevku nesplnil, preto má za to že nasledujúcim dňom po uplynutí tejto
lehoty, t. j. dňom 16.04.2020 začala plynúť premlčacia lehota pre uplatnenie si nárokov na vrátenie
plnenia, ktorá je štvorročná, a teda uplynula dňom 16.04.2024.
Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 02.05.2024 má za to, že žaloba bola podaná po uplynutí
premlčacejlehoty.Zároveňuviedol,žeuplatnenýnárokjenedôvodnýprenemožnosťpožadovaťvrátenia

poskytnutých plnení. Zmluvou o poskytnutie regionálneho príspevku sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému regionálny príspevok vo výške maximálne 60.000,- Eur a to na základe jeho žiadosti
o vykonanie platby. V zmluve (v čl. III) bola stanovená aj povinnosť žalovaného ako prijímateľa predložiť
vyúčtovanie regionálneho príspevku. V zmluve však nie je zakotvená žiadna sankcia resp. žiadny
právny následok, ktorý by nastupoval v prípade, ak žalovaný ako prijímateľ svoju povinnosť realizovať

vyúčtovanie nesplní. Žalobca svoje oprávnenie požadovať vrátenie príspevku opiera o ustanovenie čl.8
bod 8.6 Všeobecných zmluvných podmienok. Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade ide o tzv. iné
obchodné podmienky, ktoré sú vypracované individuálne jednotlivými podnikateľskými subjektmi, sú
vypracované pre konkrétne zmluvné vzťahy do ktorých v určitom odvetví vstupujú zmluvné strany.
Takého podmienky nie sú všeobecne známe a používajú sa len v užšej oblasti podnikania, preto pri ich

uzatváraní platia prísnejšie podmienky ako pri všeobecných obchodných podmienkach a teda takéto
iné obchodné podmienky okrem odkazu v zmluve na takéto obchodné podmienky musia byť zmluvným
stranám známe, ale musí byť aj preukázané že sú druhej zmluvnej strane známe. Nepostačuje aby boli
obchodné podmienky poskytnuté len k nahliadnutiu pri podpise zmluvy s odkazom na takéto obchodné
podmienky. Keďže v tomto prípade bola zmluva uzatvorená písomne aj k nej patriace všeobecné

zmluvné podmienky sú písomným právnym úkonom a podmienkou platnosti právneho úkonu pre ktorý
sa vyžaduje písomná forma je podpis konajúcej osoby. Keďže v danom prípade akceptuje podpis na
všeobecných zmluvných podmienkach nemožno na ne a na v nich uvedené ustanovenia prihliadať.
Žalovaný zároveň uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú aj z hľadiska vecnej stránky nakoľko
príspevok, ktorý mu bol poskytnutý podľa Zmluvy o poskytnutie regionálneho príspevku, mu bol

poskytnutý za účelom zdvojnásobenia zvýšenia kapacity miest v zariadení a v zefektívnenie
poskytovaných sociálnych služieb. Poskytnutý finančný príspevok bol využitý na ten účel, na ktorý bol
určený a preto nie je dôvodné požadovať jeho vrátenie. Žalovaný z príspevku zakúpil postele aj nábytok
zariadenia tak, ako to bolo uvedené v žiadostiach o platby. Zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu
zneužitiuposkytnutýchfinančnýchprostriedkovanikichvyužitiunainýúčel. Fakt,žesižalovanýnesplnil

povinnosť vyúčtovať poskytnutý príspevok nezakladá dôvodnosť nároku žalobcu na jeho vrátenie.
Žalovaný k svojmu vyjadreniu priložil Rozhodnutie obce Bidovce zo dňa 19.08.2019 o povolení užívania
stavby „rozšírenie kapacity zariadenia sociálnych služieb A. B. C. z D. E.“ na pozemku parcelné
číslo 138/10 katastrálne územie F. a Rozhodnutie regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa
13.11.2019.

5. Žalobca v replike zo dňa 02.07.2024 (č.l. 83 spisu) poukazuje na to, že žalovaný uznal že
zmluvnú povinnosť predložiť vyúčtovanie poskytnutého regionálneho príspevku nesplnil. Žalobca
uvádza, že sa nestotožňuje s interpretáciou vznesenej námietky premlčania, nakoľko má zato, žeporušením povinnosti žalovaného predložiť vyúčtovanie poskytnutého regionálneho príspevku žalobcovi
automaticky nevzniklo právo žiadať vrátenie poskytnutého regionálneho príspevku, ale vzniklo len právo
žalobcu vyzvať žalovaného k dodatočnému splneniu povinnosti predložiť vyúčtovanie poskytnutého

regionálneho príspevku. Zastáva názor, že práve toto právo možno v danom prípade považovať za právo
vzniknuté z porušenia povinnosti a že toto právo mohlo byť premlčané v lehote do 16.04.2024 tak ako
to uvádza žalovaný vo svojom odpore. Až následným porušením resp. nesplnením tejto sekundárnej
povinnosti zo strany žalovaného vzniklo žalobcovi právo žiadať vrátenie poskytnutého regionálneho
príspevku.

Čo sa týka všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich prílohu č.2 Zmluvy o poskytnutí regionálneho
príspevku č.540/2019 zo dňa 20.09.2019 poukazuje na skutočnosť, že predmetné všeobecné zmluvné
podmienky neboli pri podpise zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku dostupné len k nahliadnutiu,
ale tieto nepochybne boli a aj stále sú jej neoddeliteľnou súčasťou, čo vyplýva nielen zo zmluvy,
konkrétne z článku V. odsek 9 písm. b) ale aj zo samotných Všeobecných zmluvných podmienok a to
konkrétne z článku 1 odsek 1.1, pričom žiadny právny predpis nevyžaduje, aby boli takého obchodné

podmienky osobitne podpísané. Ďalej poukázal na skutočnosť, že predmetom sporu resp. skutočnosť,
o ktorú žalobca opiera svoj právny nárok, je porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného predložiť
vyúčtovanie použitia poskytnutého regionálneho príspevku a nie skutočnosť žeby žalovaný poskytnutý
regionálny príspevok využil v rozpore s účelom na ktorý mu bol poskytnutý.

6. Žalovaný sa v duplike zo dňa 07.08.2024 (č.l. 90 spisu) vyjadril k ním vznesenej námietke premlčania
a poukázal na to. že ak by sa vychádzalo z výkladu prezentovaného žalobcom, a teda, že premlčacia
doba začala plynúť až po uplynutí 14 dní od doručenia výzvy na dodatočné zaslanie vyúčtovania, potom
by sa veriteľovi poskytla možnosť ľubovoľne si predĺžiť premlčaciu dobu , keďže to kedy má túto výzvu
zaslať nie je nikde upravené. V tomto prípade malo byť vyúčtovanie predložené do dňa 15.04.2020,

výzvažalobcubolavyhotovenáaž23.06.2020,ďalšiavýzvaaž03.09.2020,tedalentakýmivýzvamibysi
žalobca svojvoľne predĺžil premlčaciu dobu o takmer štyri mesiace, čo je podľa jeho názoru neprípustné.
Čo sa týka platnosti obchodných podmienok tu žalovaný popiera, žeby mal zmluvu s priloženými
obchodnými podmienkami a fakt, že tieto obchodné podmienky boli zverejnené na nahliadnutie na
internetovej stránke neobstojí, keďže nejde o obchodné podmienky stranám známe a tieto musia byť

kzmluveaspoňpriložené.Keďženiesúžalovanýmpodpísané,niejepreukázané, žebybolapodmienka
priloženia k zmluve splnená, a preto nie je možné z nich vychádzať.

7. Tunajší súd dňa 13.08.2024 predmetný spor postúpil v zmysle § 40 CSP kauzálne príslušnému súdu
– Mestskému súdu Košice, ktorý vyslovil s postúpením sporu nesúhlas, pričom poukázal na to že vzťah

medzi žalobcom a žalovaným nespĺňa podmienky uvedené v § 261 ods.1 Obchodného zákonníka a teda
nejde o obchodno-právny spor.

8. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4Ncb/11/2024-110 zo dňa 18.11.2024 určil že príslušným
súdom na prejednanie a rozhodnutie v spore je Okresný súd Trebišov a zároveň v ods.24 predmetného

rozhodnutia uviedol, že z obsahu Zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku zo dňa 20.09.2019
uzavretej medzi žalobcom ako nositeľom projektu a žalovaným ako podporovaným, na základe ktorej si
žalobca v konaní uplatnil svoj nárok, je zrejmé, že sa nejedná o absolútny obchodný záväzkový vzťah
podľa § 262 ods. 6 Obchodného zákonníka a ani o fakultatívny obchodný záväzkový vzťah, ktorý by si
zmluvné strany zvolili dohodou podľa § 262 Obchodného zákonníka.

9.Žalovanývovyjadrenídoručenomsúdudňa27.02.2025(č.l.122spisu)uviedolževzhľadomnazávery
nadriadeného súdu, z ktorých je zrejmé, že v danom prípade ide o občiansko-právny spor, dopĺňa svoju
právnu argumentáciu. V prvom rade trvá na tom, že nárok žalobcu je premlčaný a zastáva názor že
premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť dňom 16.04.2020, teda deň nasledujúci po uplynutí

lehotynapredloženievyúčtovaniapretoževtedyobjektívnemoholžalobcapoprvýkrátvyzvaťnavrátenie
poskytnutého príspevku.
Zároveň uviedol, že aj v prípade že ak by akceptoval že premlčanie plynie až od výzvy na vrátenie
príspevku, ktorá bola vyhotovená dňa 03.09.2020, tak premlčacia lehota uplynula dňa 03.09.2023
pričom žaloba bola podaná až 02.05.2024 teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a preto vznesenú

námietku premlčania považuje za dôvodnú.
Ďalej uviedol, že ak by nárok nebol premlčaný, tak považuje tento nárok za nedôvodný, keďže žalobca
nemá právo požadovať jeho vrátenie. Opätovne poukázal na to, že zmluva o poskytnutí regionálneho
príspevku zakotvovala povinnosť predložiť vyúčtovanie jeho použitia, avšak v zmluve nie je zakotvenážiadna sankcia resp. právny následok. Ten bol uvedený vo všeobecných zmluvných podmienkach a to
konkrétne v bode 8.6.
Pokiaľ ide o všeobecné zmluvné podmienky tieto neboli stranami podpísané preto sa podľa jeho názoru

nestali súčasťou zmluvy a strany nimi viazané nie sú. Poukázal na to, že kým Obchodný zákonník
umožňuje, aby časť obsahu zmluvy bolo možné určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky,
úprava v Občianskom zákonníku podobné ustanovenie nemá, a teda časť zmluvy uzatvorená podľa
Občianskeho zákonníka nemôže byť určená bez ďalšieho iba odkazom na zmluvné podmienky.
K vyjadreniu predložil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/396/2014 zo dňa 10.02.2015.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.04.2025, ktorého sa zúčastnili obidve strany sporu.

11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva
o poskytnutie regionálneho príspevku, na základe ktorej bola žalovanému vyplatená suma vo
výške 27.328,08 Eur v zmysle ktorej bol žalovaný povinný v dohodnutých termínoch predkladať

vyúčtovanie tohto regionálneho príspevku. Vyúčtovania regionálneho príspevku je pre žalobcu veľmi
dôležitým dokumentom – aspektom, nakoľko na základe tohto vyúčtovania dochádza k novej realizácii
samotného projektu a teda dodržiavania aj jednotlivých podmienok zmluvy. Nakoľko táto povinnosť zo
strany žalovaného nebola splnená, žalobca pristúpil najprv k výzve na dodatočné predloženie tohto
regionálneho vyúčtovania a keď ani toto nebolo splnené, následne vyzval v súlade so zmluvou k vráteniu

poskytnutého regionálneho príspevku, čo žalovaný nesplnil. Žalobca tak nemal na výber a bolo nutné
pristúpiť k výkonu administratívnej finančnej kontroly v súlade so zákonom o finančných kontrolách, k
auditu. Výsledkom tejto kontroly je správa, na ktorú žalobca odkázal. Pokiaľ ide o nejaký okamih vzniku
práva resp. pohľadávky, ktorú je zo strany žalobcu možné účelne vymáhať na súde, žalobca zastáva
názor, že v tomto prípade je dôležitý samotný výkon kontroly.

12. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na tom, že žalovaný si 11.09.2020 prevzal
výzvu na vrátenie regionálneho príspevku, tzn. že od 12.09.2020 začala plynúť premlčacia lehota, ktorá
uplynula 12.09.2023, teda podanie žaloby v máji 2024 bolo už po premlčacej lehote.
Uviedla, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že premlčacia lehota by sa teoreticky mala počítať až od

vykonania finančnej kontroly, s takýmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko má za to, že pre začiatok plynutia
premlčacej lehoty je dôležitý objektívny okamih, a tým je v tomto prípade uplynutie lehoty na dodatočne
predloženie toho vyúčtovania, čo je jednoznačne až termín 12.09.2020, kedy prvýkrát si mohol žalobca
uplatniť svoj nárok na súde. Pokiaľ ide o vykonanie finančnej kontroly poukázala na to, že ani vo
všeobecných zmluvných podmienkach nebolo dohodnuté, že by nárok bolo možné uplatniť až po tom,

keď sa vykoná táto finančná kontrola, dokonca o finančnej kontrole tu nie je žiadna zmienka, čiže má
za to, že v tomto prípade vykonanie nejakej finančnej kontroly by znamenalo subjektívne predlžovanie
začatia plynutia premlčacej lehoty

13. Zo Zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku č.540/2019 zo dňa 20.09.2019 (č.l.6 spisu) súd

konštatuje že táto bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako prijímateľom.
Predmetom zmluvy je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností zmluvných strán pri poskytnutí
a použití regionálneho príspevku v maximálnej výške 60.000,- Eur na realizáciu projektu č. 27 zmien
schválených ročných priorít okresu Košice-okolie na rok 2019 identifikovaného v prílohe č.1 zmluvy.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú:

a) príloha č. 1 Základná charakteristika podporeného projektu,
b) príloha č.2 Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí regionálneho príspevku,
c) príloha č.3 Pravidlá určovania výšky vrátenia poskytnutého príspevku v nadväznosti na zistenie
porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania.

14. Zo Základnej charakteristiky podporeného projektu – príloha č. 1 (č.l. 10 spisu) súd zisťuje,
že účelom poskytnutia regionálneho príspevku je dvojnásobné zvýšenie kapacity miest v zariadení
a zefektívnenie poskytovaných sociálnych služieb s dôrazom na kvalitu poskytovanej služby. Rámcový
rozpočet podporeného projektu bol vo výške: celkové oprávnené výdavky 200.000,- Eur , z toho
regionálny príspevok vo výške 60.000,- Eur.

15. Zo Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí regionálneho príspevku – príloha
č. 2 (č.l. 12 spisu) súd konštatuje, že v bode 8.6 je uvedené že ak prijímateľ nepredloží vyúčtovanie
v termíne stanovenom v zmluve, poskytovateľ vyzve prijímateľa na predloženie vyúčtovania v lehote 14dní. Ak prijímateľ nepredloží vyúčtovanie v lehote podľa predchádzajúcej vety poskytovateľ je oprávnený
požadovať vrátenie regionálneho príspevku v plnej výške.

16. Prílohou č. 3 Zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku sú pravidlá určovania, výšky
vrátenia poskytnutého príspevku v nadväznosti na zistenie porušenia pravidiel a postupov verejného
obstarávania (č.l.25 spisu).

17. Zo žiadosti o vykonanie platby zo dňa 30.09.2019 ( č.l. 36 spisu) súd zisťuje, že žalovaný požiadal

žalobcu o vykonanie platby vo výške 11.673,60 Eur a to za nábytok vo výške 4.164,- Eur a vybavenie
vo výške 7.509,60 Eur.

18. Zo žiadosti o vykonanie platby zo dňa 24.10.2019 ( č.l 38 spisu) súd konštatuje, že žalovaný požiadal
o vykonanie platby v celkovej výške 15.654,48 Eur a to konkrétne za rekonštrukciu - rozšírenie kapacity
vo výške 8.490,48 Eur a rekonštrukciu - rozšírenie kap. výťah vo výške 7.164,- Eur.

19. Z výpisu z účtu Štátna pokladnica z dňa 22.11.2019 (č.l. 40 spisu) súd konštatuje, že žalovanému
boli zaslané dve platby a to vo výške 11.673,60 Eur a vo výške 15.654,48 Eur.

20. Z výzvy na predloženie vyúčtovania poskytnutého regionálneho príspevku zo dňa 23.06.2020 (č.l. 43

spisu)súdkonštatuje,žežalobcavyzvalžalovanéhoozaslaniedokumentácievyúčtovaniabezodkladne,
najneskôr však do 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy, keďže si nesplnil povinnosť vyúčtovať
poskytnutý regionálny príspevok do 15.04.2020. Žalovaného upozornil, že v prípade, ak nepredloží
požadovanú dokumentáciu, bude v zmysle čl. 8 odsek 8.6 všeobecných zmluvných podmienok povinný
poskytnutý regionálny príspevok vrátiť.

Žalobca vo svojom podaní zo dňa 04.03.2025 (č.l 140 spisu) uviedol, že potvrdením o doručení alebo
nedoručení predmetnej výzvy žalovanému nedisponuje.

21. Z výzvy na vrátenie regionálneho príspevku zo dňa 03.09.2020 (č.l. 44 spisu) súd konštatuje, že
žalobca z dôvodu nepredloženia vyúčtovania v stanovenom termíne v zaslanej výzve na predloženie

vyúčtovania zo dňa 23.06.2020 vyzval žalovaného v zmysle čl. 8 ods. 8.6 Všeobecných zmluvných
podmienok zmluvy na vrátenie celého poskytnutého regionálneho príspevku v celkovej sume 27.328,08
Eur.

22. Zo Správy z administratívnej finančnej kontroly č. 001989/2022/OPRR-13 zo dňa 23.08.2022 ( č.l. 45

spisu)súdkonštatuje,ževzmyslečl.IIIodsek2písmenob)zmluvyoposkytnutieregionálnehopríspevku
žalovanému vyplynula povinnosť predložiť vyúčtovanie regionálneho príspevku do 15.04.2020, ktorý
v určenom termíne nepredložil. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 23.06.2020 na predloženie
vyúčtovania regionálneho príspevku na ktorý žalovaný nereagoval. Následne listom zo dňa 03.09.2020
žalobca vyzval žalovaného na vrátenie celej sumy regionálneho príspevku na ktorý však žalovaný

nereagoval. Dňa 27.05.2022 žalobca zaslal žalovanému druhú výzvu na vrátenie regionálneho
príspevku na ktorú žalovaný nereagoval. V ďalšom uviedol, že návrh správy bol žalovanému zaslaný
dňa 28.06.2022 pričom sa vrátil neprevzatý dňa 21.07.2022.
K predmetnej správe je priložená nedoručená zásielka, ktorá sa žalobcovi vrátila dňa 30.08.2022
s označením, že adresát je neznámy.

23. Z Rozhodnutia obce Bidovce č: XXX/XXXX-XX zo dňa 19.08.2019 (č.l 72 spisu) súd konštatuje, že
obec F. ako stavebný úrad povoľuje užívanie stavby „rozšírenie kapacity zariadenia sociálnych služieb
A. B. C. z Grenoble n.o.“ na pozemku s parcelným číslom 138/10 katastrálne územie F..

24. Z Rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. 2019/05605-03/3373-HŽPZ zo
dňa 13.11.2019 (č.l. 75 spisu) súd konštatuje, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva so
sídlom v Košiciach rozhodol, že súhlasí s návrhom účastníka konania na uvedenie priestorov
zariadenia sociálnych služieb „ Zariadenie Dom Sv. Huga“ – špecializované zariadenie a zariadenie
opatrovateľskej služby v trojpodlažnom nebytovom objekte so súpisným číslom XXX G. F. do prevádzky,

schvaľuje prevádzkový poriadok zariadenia sociálnych služieb vypracovaný dňa 08.09.2019 a schvaľuje
prevádzkový poriadok v zariadeniach spoločného stravovania zariadení sociálnych služieb vypracovaný
dňa 08.09.2019.25. Na základe uvedeného skutkového stavu súd právne uzatvára:

26. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovo-právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie /pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

27. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

28. V zmysle čl. II ods. 2 Zmluvy o príspevku „Regionálny príspevok sa poskytuje prijímateľovi
po doručení žiadosti prijímateľa o vykonanie platby na formulári zverejnenom na webovom sídle
poskytovateľa H. (ďalej len „žiadosť o vykonanie platby“)“.

29. V zmysle čl. II ods. 6 Zmluvy o príspevku „Prijímateľ je povinný použiť poskytnutý regionálny
príspevok výlučne na účel uvedený v Prílohe č. 1 zmluvy a realizovať projekt na svoju vlastnú

zodpovednosť.“.

30. V zmysle čl. III ods. 2 písm. b) Zmluvy o príspevku „Prijímateľ je povinný vyúčtovanie predložiť
najneskôr do 15. apríla roku nasledujúceho po roku v ktorom bol regionálny príspevok poskytnutý, ak bol
poskytnutý po 1. auguste príslušného rozpočtového roku, a to každoročne až do vyúčtovania všetkých

poskytnutých finančných prostriedkov.“.

31. V zmysle čl. 8 bod 8.1 Všeobecných zmluvným podmienok, ktoré tvoria Prílohu č. 2 k Zmluve
o príspevku (ďalej len „VZP“) „Prijímateľ sa zaväzuje informovať poskytovateľa o spôsobe použitia
regionálneho príspevku, pokroku v realizácii projektu a dosiahnutí celkových výstupov a výsledkov

projektu prostredníctvom vyúčtovania regionálneho príspevku v termínoch uvedených v čl. III ods. 2
zmluvy.“.

32. V zmysle čl. 8 bod 8.6 VZP „Ak prijímateľ nepredloží vyúčtovanie v termíne stanovenom v zmluve,
poskytovateľ vyzve prijímateľa na predloženie vyúčtovania v lehote 14 dní. Ak prijímateľ nepredloží

vyúčtovanie v lehote podľa predchádzajúcej vety, poskytovateľ je oprávnený požadovať vrátenie
regionálneho príspevku v plnej výške.“.

33. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

34.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

36. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

37. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

38. Predmetom súdneho sporu v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok, vyplývajúci z
porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného predložiť vyúčtovanie použitia poskytnutého regionálneho

príspevku.

39. Súd bol povinný v prvom rade sa vysporiadať s námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol
žalovaný.

40. Podľa § 101 OZ, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne
považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná
žaloba na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnenáosoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo
nevedel o svojom práve. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby
nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Je to vlastne

časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ subjektívne
právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba (actioni non natae non
praescribur). Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať
žalobu. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po prvý raz
podať žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť (porovnaj Fekete, I.:

Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 496-498). Počiatok plynutia
premlčacej doby teda závisí od obsahu záväzku.

41. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 20.09.2019 uzatvorená Zmluva o poskytnutí regionálneho
príspevku č.540/2019, na základe ktorej bola žalovanému vyplatená v dvoch platbách dňa 22.11.2019
celková suma vo výške 27.328,08 Eur. V zmysle čl. III bod 2 písm. b) tejto zmluvy bol žalovaný

do 15.4.2020 povinný predložiť žalobcovi vyúčtovanie regionálneho príspevku. Žalovaný vyúčtovanie
regionálneho príspevku žalobcovi nepredložil, čo však v konaní nebolo sporné.
Žalobca následne výzvou zo dňa 23.06.2020 vyzval žalovaného na zaslanie dokumentácie vyúčtovania
bezodkladne, najneskôr však do 7 dní od doručenia výzvy, s upozornením, že ak vyúčtovanie nepredloží
bude v zmysle článku 8 ods. 8,6 Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvoria prílohu č. 2 zmluvy

povinný poskytnutý regionálny príspevok vrátiť. Žalovaný si svoju povinnosť predložiť dokumentáciu
vyúčtovania regionálneho príspevku napriek výzve zo dňa 23.06.2020 nesplnil, preto ho následne
žalobca vyzval výzvou zo dňa 03.09.2020 v zmysle článku 8 ods. 8.6 Všeobecných zmluvných
podmienok na vrátenie regionálneho príspevku z dôvodu nepredloženia vyúčtovania v stanovenom
termíne. Predmetná výzva bola žalovanému doručená 11.09.2020. Žalovaný však regionálny príspevok

žalobcovi nevrátil.
Následne dňa 25.06.2022 žalobca pristúpil k vykonaniu administratívnej finančnej kontroly žalovaného,
výstupom z ktorej vypracoval Správu z administratívnej finančnej kontroly zo dňa 23.08.2022, ktorú
zaslal žalovanému, avšak táto bola dňa 02.09.2022 žalobcovi vrátená s poznámkou „adresát neznámy“.

42. Vznesenie námietky premlčania dlžníkom s poukazom na § 100 ods. 1 OZ spôsobuje, že premlčané
právo nemožno veriteľovi priznať. Ak je námietka premlčania právne opodstatnená, súd sa už nezaoberá
dôvodnosťou žaloby - R 29/1983 (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Cdo 82/2009, sp. zn. 2 Cdo 194/2011, sp. zn. 3 Cdo 231/2009, sp. zn. 3 Cdo 187/2013, sp. zn. 7
Cdo 305/2014).

43. Vzhľadomnavznesenúnámietkupremlčaniažalovaným,súduvádza,ženatentoprípadsavzťahuje
všeobecná premlčacia trojročná doba.
V zmysle bodu 8.6 Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že ak prijímateľ nepredloží
vyúčtovanie v termíne stanovenom v zmluve, poskytovateľ vyzve prijímateľa na predloženie vyúčtovania

v lehote 14 dní. Ak prijímateľ nepredloží vyúčtovanie v lehote podľa predchádzajúcej vety, poskytovateľ
je oprávnený požadovať vrátenie regionálneho príspevku v plnej výške, takže žalobca bol oprávnený
požadovať vrátenie regionálneho príspevku v plnej výške od žalovaného nasledujúci deň po márnom
uplynutí 14-dňovej lehoty na dodatočné predloženie vyúčtovania žalovaným.
Žalobca na výzvu súdu potvrdenie o prevzatí, resp. neprevzatí výzvy zo dňa 23.06.2020 žalovaným

nepredložil, avšak bez ohľadu na predloženie doručenky je zrejmé, že nárok žalobcu je premlčaný.
Žalobca následne vyzval žalovaného na vrátenie regionálneho príspevku výzvou zo dňa 03.09.2020,
ktorá mu bola doručená dňa 11.09.2020, takže premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 12.09.2020
a uplynula dňom 12.09.2023, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 02.05.2024, teda až po uplynutí
premlčacej doby.

44. K námietke žalobcu, že pokiaľ ide o nejaký okamih vzniku pohľadávky, ktorú je zo strany žalobcu
možné účelne vymáhať na súde, je v tomto prípade dôležitý samotný výkon kontroly, čo odôvodnil
tým, že aj v správe z administratívnej finančnej kontroly zo dňa 23.08.2022, ktorá sa považuje za
výsledok kontroly, je kontrolovaný subjekt - žalovaný, zaviazaný k vráteniu regionálneho príspevku už

aj s použitím určitých zákonných ustanovení, pričom proces vrátenia regionálneho príspevku, resp.
postup, ktorý je zakotvený vo všeobecných záväzných podmienkach, je len postupom, ktorým žalobca
umožňuje žiadateľom o tieto regionálne príspevky vyhnúť sa nútenému výkonu práva na súde, súd
uvádza, že ani zo Zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku č.540/2019 zo dňa 20.09.2019, anizo Všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že pre vznik pohľadávky, ktorú žalobca môže
účelne vymáhať na súde je dôležitý výkon administratívnej finančnej kontroly, naopak práve v čl. 8 bod.
8.6 všeobecných obchodných podmienok je presne definovaná povinnosť žalovaného vrátiť regionálny

príspevok v prípade nesplnenia povinnosti predložiť vyúčtovanie regionálneho príspevku v stanovenej
lehote.
Zároveň je potrebné uviesť, že v tomto prípade podľa Správy z administratívnej finančnej kontroly zo
dňa 23.08.2022 bola kontrola začatá dňa 25.06.2022, teda až po uplynutí dvoch rokov od nesplnenia
povinnosti predložiť vyúčtovanie regionálneho príspevku žalovaným, ako aj po necelých dvoch rokoch

od jeho vyzvania na vrátenie regionálneho príspevku (11.09.2020), čím by sa tak neúmerne predĺžil
začiatok plynutia premlčacej doby v prospech žalobcu.
Ani v predmetnej zmluve ani vo všeobecných zmluvných podmienkach nie je zakotvené, že by
predmetný nárok mohol žalobca uplatniť až po vykonaní finančnej kontroly.
Zároveň je potrebné uviesť, že sám žalobca sa vo výzve na predloženie vyúčtovania zo dňa 23.06.2020
ako aj vo výzve na vrátenie regionálneho príspevku zo dňa 03.09.2020 odvolával na čl. 8 bod 8.6

všeobecných zmluvných podmienok.
Na základe uvedeného, súd považuje nárok žalobcu za premlčaný, preto žalobu zamietol a z dôvodu
hospodárnosti konania sa už dôvodnosťou žaloby nezaoberal.

45.Podľakonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďna

všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jenu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (rozhodnutie Ústavného súdu
SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II ÚS 200/09 a pod.).

46. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

48.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. V súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj možnosťou
uplatnenia ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. V priebehu konania však nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali aplikáciu tohto, svojou povahou výnimočného ustanovenia. Strany sporu na mimoriadne
okolnostinasvojejstraneaninepoukazovaliavovzťahuknárokunanáhradutrovkonanianemaližiadne

vyjadrenia ani návrhy. V súlade s citovaným ustanovením § 255 ods.1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal
súd žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktorú bude musieť zaplatiť žalobca, keďže žalovaný
mal v konaní plný úspech.

50. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením vyšší súdny úradník.

51. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazyna ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.