Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 11Er/1961/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6405208678
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6405208678.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávnenej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
C. XXXX/XX, 969 01 Banská Štiavnica, proti povinnému: D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. E.
XXX, XXX XX E. E., vedenej pod sp. zn. EX 203/2005 súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Miroslav Paller,
Exekútorský úrad so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, na vymoženie dlžného výživného
a bežného výživného a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20. 10. 2005 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poverením č. 5613 001374 * poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera, Exekútorský úrad so sídlom

Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 7C/226/2004 zo dňa 10. 03. 2005. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 09. 11. 2005.

2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 26. 06. 2018 podanie povinného, ktoré bolo posúdené ako návrh na
zastavenie exekúcie. Povinný vo svojom podaní zo dňa 26. 03. 2018 uviedol, že s exekučným konaním
nesúhlasí v celom rozsahu a nesúhlasí ani s vyčíslenou výškou pohľadávky v sume 9.385,69 € z dôvodu,

že nie je vyčíslená správne. Povinný uviedol, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody uhrádzal
výživné na svoju dcéru A. B. pravidelne od marca 2013 až do marca 2018, a to v sume 100 € až 200
€, pričom dcére nakupoval okrem výživného aj oblečenie, obuv, mobilný telefón a vynakladal ďalšie
potrebné finančné prostriedky v hotovosti počas spoločne strávených období. Povinný uviedol, že dlžné
výživné nedokáže uhradiť naraz, nakoľko nemá z čoho a je jasne preukázateľné, že dlžnú sumu riadne
a pravidelne spláca v navýšených splátkach výživného.

3. Súd následne zaslal návrh povinného na zastavenie exekúcie na vyjadrenie oprávnenej. Oprávnená
sa vyjadrila k návrhu podaním doručeným súdu dňa 06. 04. 2021, v ktorom uviedla, že k dnešnému dňu
nebolo zameškané výživné uhradené a preto nesúhlasí s návrhom na zastavenie exekúcie.

4. Dňa 26. 04. 2021 vyzval súd Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici, aby súdu

oznámil, či toho času boli povinnému počas výkonu trestu vykonávané zrážky zo mzdy na úhradu
výživného od apríla 2004 do februára 2013. Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici
podaním zo dňa 27. 04. 2021 súdu predložil správu o vykonávaných zrážkach zo mzdy povinného počas
obdobia výkonu trestu odňatia slobody. Z predloženej správy vyplýva, že povinný na účet oprávnenej
uhradil v októbri 2005 sumu 16,20 €, ostatné zrážky v celkovej sume 1.154,76 € boli uhrádzané na účet
súdneho exekútora.5. Súd uznesením č. k. 11Er/1961/2005-33 zo dňa 01. 02. 2022 návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol z dôvodu, že súd nemal preukázane uhradenie celej výšky zameškaného výživného a dlhu ku
dňu rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, čo vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 03.

2018 potvrdil aj povinný. Súd zároveň konštatoval, že naďalej dochádza k plneniu bežného výživného.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, pričom Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41CoE/19/2022-57 zo dňa 11. 05. 2022 uznesenie Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 11Er/1961/2005-33 zo dňa 01. 02. 2022 potvrdil.

6. Dňa 29. 01. 2024 bol súdu opätovne predložený návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom
uviedol, že výživné uhrádza pravidelne a včas na účet oprávnenej. Predložil poštové poukážky a výpisy
z účtu a uviedol, že uhradil sumu 17.410,97 € spolu s trovami exekúcie, pričom vymáhaný nárok spolu
s trovami exekúcie predstavoval čiastku 17.200,50 €.

7. Súdny exekútor k návrhu na zastavenie exekúcie konštatoval, že prílohy k návrhu na zastavenie

exekúcie budú súdu doručené spolu so spisom. Súdny exekútor zároveň na výzvu súdu dňa 11. 02.
2024 súdu oznámil, že trovy exekúcie boli uhradené v plnej výške.

8. Dňa 22. 02. 2024 bolo súdu predložené vyjadrenie oprávnenej k návrhu na zastavenie exekúcie
povinného. Oprávnená uviedla, že nedošlo k úhradu dlhu vo výške 5.128 € za obdobie počas výkonu

trestu povinného od 01. 04. 2005 do 04. 02. 2013. Po prepustení z výkonu trestu mal podľa vyjadrenia
oprávnenej povinný uhradiť sumu 1.179 €. Oprávnená uviedla, že povinný rok a pol po prepustení
z výkonu trestu začal na oprávnenú posielať sumu 100 € mesačne, čo podľa jej vyjadrenia malo
predstavovať zvýšené výživné a nie úhradu zameškaného výživného. Oprávnená k svojmu vyjadreniu
predložil potvrdenie o návšteve školy na rok 2023/2024.

9. Dňa 11. 03. 2024 bolo súdu predložené vyjadrenie povinného k vyjadreniu oprávnenej. Mal za to,
že do roku 2022 posielal pravidelne výživné vo výške 100 € mesačne. S matkou oprávnenej sa mal
dohodnúť na splátkach, ktoré mu vznikli ako dlh počas výkonu trestu.

10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd
zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu zastaví súd na

návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 80 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, na návrh povinného môže súd
zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné
a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je

odvolanie prípustné.

14.VychádzajúczobsahupísomnýchpodaníacitovanýchustanoveníExekučnéhoporiadkusúdposúdil
návrh povinného na zastavenie exekúcie ako dôvodný. V konaní bolo sporné, či povinný po výkone
trestu odňatia slobody uhradil celé zameškané výživné za obdobie od 01. 04. 2005 do 04. 02. 2013. Zo

správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici podaním zo dňa 27. 04. 2021 vyplýva,
že počas obdobia výkonu trestu povinný uhradil sumu v celkovej výške 1.170,96 € (1.154,76 € + 16,20
€). Predpis splátky za uvedené obdobie bol vo výške 6.240,66 € (94 mesiacov * 66,39 €). Z uvedeného
je zrejmé, že do prepustenia výkonu trestu odňatia slobody vznikol povinnému dlh vo výške 5.069,70 €.
Následne povinný od skončenia výkonu trestu odňatia slobody uhrádzal oprávnenej výživné vo výške

100 € mesačne, čo v konaní nebolo sporné, pričom podkladom pre výkon rozhodnutia bol exekučný
titul - uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/226/2004 zo dňa 10. 03. 2005, v zmysle
ktorého bola povinnému uložená povinnosť prispievať oprávnenej výživným vo výške 66,39 € mesačne
vopred k rukám matky oprávnenej, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Z uvedeného vyplýva, že povinnýplatil výživne nad rámec určeného výživného o sumu 33,61 € mesačne. Aj keď v konaní bolo sporné,
kedy začal povinný splácať vyššiu sumu výživného, je potrebné vychádzať z predložených poštových
poukážok v spise súdneho exekútora, z ktorých vyplýva, že povinný začal plniť výživné vo výške 100

€ mesačne od marca 2013. Aj keď súd nemal preukázané, že povinný splnil dlh za mesiac 2/2013, po
preskúmaní poštových poukážok zistil, že povinný vykonal úhradu výživného za mesiac jún 2014 vo
výške 200 €. Z predložené rozpisu splátok, ktorý je súčasťou exekučného spisu vyplýva, že povinný na
výživnom za obdobie od 01. 04. 2005 do 1/2024 zaplatil 17.000,90 €, pričom predpis splátok v zmysle
vykonateľného rozhodnutia bol vo výške 16.901,90 €. Zo zaplateného výživného tak vznikol preplatok

vo výške 99 €, ktorý súdny exekútor započítal do trov exekúcie, ktoré boli podľa vyjadrenia súdneho
exekútora uhradené v plnej výške (viď. bod 7. odôvodnenia).

15. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že došlo k úhrade celého zameškaného výživného
určeného v exekučnom titulu a aj dlhu, ktorý na výživnom vznikol počas výkonu trestu odňatia slobody
povinného. Podľa názoru súdu do dlhu je potrebné započítať aj plnenie, ktoré povinný uhrádzal nad

rámec bežného výživného. Pokiaľ mala oprávnená, resp. jej zákonný zástupca za to, že nastali dôvody
zmeny rozhodnutia v časti bežného výživného, mohla sa návrhom domáhať zvýšenia výživného.
Súd uvádza, že nemožno od povinného spravodlivo žiadať ďalšie plnenie dlhu, keďže sa na plnení
dlhu podieľal zvýšeným výživným nad rámec vykonateľného rozhodnutia a nemožno na povinného
prenášať zodpovednosť oprávnenej, resp. jej zákonného zástupcu, za nepodanie si návrhu na zvýšenie

výživného. V tejto súvislosti súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len
bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,

osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane
využitia možnosti podania opravných prostriedkov (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf
65/2011).

16. Nakoľko povinný splnil zameškané výživné a aj celý dlh, ktorý mu vznikol, dochádza k plneniu už

len bežného výživného riadne a včas, súd exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku zastavil. Súd má zo to, že povinný si dlhodobo plní a v budúcnosti bude plniť vyživovaciu
povinnosť dobrovoľne a pravidelne. Pri posudzovaní splnenia tohto predpokladu súd berie do úvahy
celkové správanie povinného, jeho snahu o splatenie dlhu, súčinnosť poskytovanú v exekučnom
konaní a v neposlednom rade aj plnenie jeho ďalších platobných povinností. Je najmä na povinnom

preukázať také správanie, že bude možné očakávať dobrovoľné plnenie výživného. Súd v závere
zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie nebráni oprávnenej opätovne sa domáhať cestou exekúcia
vymoženia nesplnenia pohľadávky na výživnom za predpokladu, že povinný v budúcnosti prestane
svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť. T. č. však súd nevzhliadol dôvod zaťažovať povinného ďalším
výkonom exekúcie, ktorý si vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej riadne plní.

17. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, za výkon exekučnej
činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

18. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, náklady podľa
§ 196 uhrádza povinný.

19. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, trovami

exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie (§196).

20. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak súd rozhodne
o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

21. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ichoprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto
prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

22. Súd v súvislosti so zastavením exekúcie nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko
bolo súdu oznámené zo strany súdneho exekútora, že tieto trovy boli uhradené v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.