Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/133/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121298065
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121298065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: FELIPPE, s.r.o., sídlo:
Strojnícka8,82105Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:48324400,zastúpenéhoadvokátom:JUDr.
Peter Bilkovič, sídlo: Strojnícka 8, 827 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 814 471, proti
žalovanému:SEZKrompachya.s.,sídlo:Hornádska1,05342Krompachy,IČO:36177644,ozaplatenie
5.923,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves č. k. 10Cb/17/2021 – 306 zo dňa 24. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 10Cb/17/2021 – 306 zo dňa 24. marca

2022.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10Cb/17/2021 – 306 zo
dňa 24. marca 2022 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 5.923,30 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne od 26.03.2021 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 40,00 eur ako paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a III.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.“

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu (spoločnosť WOLVERINE - SK s. r. o.,
IČO: 47 232 951) domáhal zaplatenia žalovanej sumy 5.923,20 eur, úroku z omeškania z predmetnej
sumy od 26.3.2021 do zaplatenia, sumy 40 EUR titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
a to titulom neuhradenej faktúry č. 211219 vystavenej dňa 28.2.2021 na základe zmluvy o poskytovaní
bezpečnostnej služby za mesiac február 2021. Faktúru právny predchodca žalobcu žalovanému zaslal

dňa 28.2.2021 a jej splatnosť bola v zmysle zmluvy 25 dní od doručenia.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že uvedenú faktúru rozporoval, preto ju
pôvodnému žalobcovi vrátil a výhrady k fakturovanej sume uviedol v sprievodnom liste zo dňa
14.5.2021, ktorým žalobcovi predmetnú faktúru vrátil a v ktorom sa vyjadril, že za oprávnenú sumu
fakturácie považuje maximálne 30 % fakturovanej sumy. Faktúra bola vystavená za služby, ktoré
žalobca žalovanému neposkytoval vôbec alebo poskytoval nekvalitne (pričom uvedené nedostatky

bližšie špecifikoval), preto nárok žalobcu čo do výšky neuznáva. Poskytol zoznam zamestnancov
pôvodného žalobcu, ktorých svedectvá majú smerovať k poskytnutým službám.4. Pôvodný žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že v mesiaci november
2020 predseda predstavenstva žalovaného oznámil pôvodnému žalobcovi, aby na základe dohody
ukončil strážnu službu ku dňu 31.12.2020 s tým, že stráženie si zabezpečí vlastnými zamestnancami.

Pôvodný žalobca návrh odmietol a žiadal dodržiavanie platnej zmluvy. Do danej ústnej výzvy, t.j. do
novembra 2020 neboli vytýkané žiadne pripomienky k výkonu strážnej služby. Žalovaný následne prestal
uhrádzať faktúry. Tento sa ich úhrady začal domáhať, napr. aj v konaní vedenom na Okresnom súdu
Banská Bystrica pod sp. zn. 18Up/1848/2020, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz, na základe ktorého
žalovaný plnil. Faktúru, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní, žalovaný pôvodnému

žalobcovi nikdy nevrátil. Žalovaný pôvodného žalobcu vysťahoval z budovy hlavnej vrátnice, ktorá bola
dohodnutá ako miesto výkonu bezpečnostnej služby, do nevyhovujúcich priestorov. Dôvodom nezhôd
bola skutočnosť, že si žalovaný založil vlastnú bezpečnostnú službu NP4P s.r.o. Všetkých pôvodných
zamestnancovžalobcužalovanýumiestnilvspoločnostiNP4Ps.r.o.Predložilkópiuvýpovedezdotknutej
zmluvy, doručenej pôvodnému žalobcovi dňa 2.11.2020.

5.UznesenímOkresnéhosúduSpišskáNováVessp.zn.10Cb/17/2021-172zodňa9.12.2021vspojení
s opravným uznesením č.k. 10Cb/17/2021-211 zo dňa 15.12.2021 súd pripustil zmenu strany sporu na
strane žalobcu a to tak, že do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstupuje spoločnosť FELIPPE
s.r.o., so sídlom Strojnícka 8, 821 05 Bratislava, IČO: 48 324 400.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zistil, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 29.12.2017 uzatvorená zmluva o poskytnutí bezpečnostnej
služby v rozsahu strážnej služby, na základe ktorej bol právny predchodca žalobcu povinný vykonávať
podľa osobitného zákona č. 473/2005 Z. z. činnosť strážnej služby na zmluvne dohodnutom mieste
na adrese Hornádska 1, Krompachy a žalovaný bol povinný za výkon tejto strážnej služby uhrádzať

právnemu predchodcovi žalobcu odplatu. Zmluvné strany podriadili tento záväzkový vzťah pod
ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a podľa § 1 až 3 zákona č. 473/2005 Z. z. Spornou
skutočnosťou medzi stranami bola tá, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 5.923,20 eur s
príslušenstvom za činnosť strážnej služby dodanú pre žalovaného v mesiaci február 2021. Žalobca
odvodzoval svoj nárok zo skutočnosti, že v mesiaci február 2021 bola v platnosti zmluva o poskytnutí

bezpečnostnej služby, právny predchodca žalobcu túto činnosť reálne vykonával a právny predchodca
žalobcu mal za preukázané, že mu vznikol nárok na odplatu v súlade s článkom 5.1 Zmluvy o poskytnutí
bezpečnostnej služby. Žalovaný mal naopak za to, že činnosť bezpečnostnej služby zo strany právneho
predchodcu žalobcu nebola riadne dodaná, nakoľko žalovaný vymenoval jednotlivé pochybenia, ktorých
sa mal právny predchodca žalobcu dopustiť, čím mal žalovanému spôsobiť škodu.

7. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie a procesný postup spôsobom uvedeným
v nasledovných odsekoch 7.1. až 7.7.

7.1. K námietke žalovaného, že za postupcu a postupníka, v zmysle zápisu údajov v obchodnom

registri, nekonali osoby, ktoré by mali konať za tieto spoločnosti, uviedol, že z výpisu z obchodného
registra právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že od 30.4.2021 v mene právneho predchodcu žalobcu
konal konateľ p. A. B.. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že od 11.5.2021 konal v mene
žalobcu konateľ C. D. E.. Vzhľadom k skutočnosti, že zápis zmeny konateľa má iba deklaratórne účinky,
a teda zápisom do obchodného registra sa iba deklaruje uvedený právny stav, súd mal za to, že k

dňu podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 12.05.2021 mohol za právneho predchodcu žalobcu
konať nový konateľ, p. A. B.. Súd vykonal identifikáciu podpisového vzoru konateľa žalobcu p. C. D.
E. a mal za to, že podpis postupníka na zmluve o postúpení pohľadávky sa zhoduje s podpisovým
vzorom, ktorý predložil konateľ žalobcu na pojednávaní. Žalovaný nerozporoval, že podpis postupcu na
zmluve o postúpení pohľadávky nie je podpisom jej štatutárneho zástupcu p. B.. Žalovaný rozporoval,

že označenie zmluvných strán v záhlaví zmluvy, teda vymedzenie osôb, ktoré konajú v mene postupcu
( p. F. D.) a postupníka (p. F. D.) nie sú osobami, ktoré túto zmluvu reálne podpísali. Súd však má za to,
že kľúčové pre posúdenie platnosti právneho úkonu je práve zistenie, či za spoločnosť skutočne konala
osoba oprávnená v mene tejto spoločnosti konať a z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že za postupcu, tak aj za postupníka, konala osoba na to oprávnená. Na základe týchto skutočnosti

mal súd za preukázané, že práva a povinnosti pôvodného žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí
bezpečnostnej služby v rozsahu strážnej služby prešli Zmluvou o postúpení pohľadávky z 12.5.2021 z
pôvodného žalobcu na žalobcu.7.2. Vykonaným dokazovaním bolo podľa súdu nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu
v mesiaci február 2021 vykonával pre žalovaného činnosť strážnej služby, čo bolo preukázané nie len
svedeckými výpoveďami, ale túto skutočnosť nepopieral ani samotný žalovaný. Rozsah služieb súd

ustálil poukazom na čl. 4.2.1 zmluvy a uviedol, že v rámci vykonaného dokazovania výsluchom svedkov
sa zameral na to, či boli právnym predchodcom žalobcu tieto úlohy splnené alebo nie. Svedkovia v úplnej
zhode vypovedali, že hlavné úlohy, ktoré boli dohodnuté medzi zmluvnými stranami, boli preukázateľne
vykonávané a to bez toho, aby sa žalovaný, prípadne iné spoločnosti, ktorých majetok bol v areáli
strážený, na výkon strážnej služby sťažovali. Poukázal aj na to, že obsahom zmluvy nie je exaktný

spôsob vykonávania strážnej služby, tento spôsob je ponechaný na úvahu poskytovateľa služby, pričom
nesplnenie tejto povinnosti nie je sankcionované konkrétnou výškou kompenzácie za porušenie týchto
povinností. Zmluvné strany si vzájomne vymedzili účel a predmet zmluvy v čl. 1 zmluvy, ktorým je v
tomto prípade ochrana majetku žalovaného. Žalovaným nebol preukázaný akýkoľvek škodlivý následok
v podobe schodku na jeho majetku, prípadne inej škody na majetku, na základe ktorej by bolo dôvodné
predpokladať porušenie zmluvných povinností právneho predchodcu žalobcu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že

žalobca spôsobil žalovanému škodu, resp. že svoju činnosť nevykonával v súlade so zmluvou, tak k
tomuto tvrdeniu žalovaného súd uviedol, že tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Aj napriek
tomu, že žalovaný vymenoval porušenia povinnosti, v konaní nepreukázal, žeby mu týmto, údajne
porušením zmluvy zo strany žalobcu, bola vzniknutá akákoľvek škoda a že vôbec nepreukázal, aká bola
jej skutočná výška. Súd preto argumentáciu žalovaného, že mu konaním právneho predchodcu žalobcu

vznikla škoda, ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, vyhodnotil ako nepreukázanú.

7.3. Súd poukázal na to, že zákonným podkladom uzatvorenej zmluvy bolo ust. § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, teda ustanovenie o tzv. nepomenovaných zmluvách. Zmluva o poskytovaní
bezpečnostnej služby čl. VI. iba všeobecne odkazuje na zodpovednosť porušujúcej zmluvnej strany,

pričom táto zmluva neobsahuje žiadne dojednanie o prípadnej zmluvnej pokute za porušenie
jednotlivých zmluvných dojednaní. Ak sa žalovaný domáhal vyslovenia porušenia povinností uvedených
v zmluve, napr. nedostatočným počtom pracovníkov právneho predchodcu žalobcu, tak v rámci spôsobu
realizácie predmetu zmluvy v zmysle článku IV. mal byť zmluvnými stranami dohodnutý minimálny
počet zamestnancov, ktorí mali plniť predmet zmluvy. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by sa právny

predchodca žalobcu dopustil akéhokoľvek porušenia svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvy.

7.4. Pokiaľ sa jedná o dôkaz predložený žalovaným (znalecký posudok č. 31/2021 vypracovaný
Ing. Jurajom Godočíkom), tak podľa súdu okrem skutočnosti, že obsah znaleckého posudku nemá
relevanciu k tomuto konaniu, nakoľko bol vypracovaný so skutkovým stavom až po uplynutí takmer 8

mesiacov odo dňa, kedy mala Zmluva o poskytovaní strážnej služby ukončiť svoju platnosť, podľa súdu
tento dôkaz nebol žalovaným predložený včas. Žalovaný mal možnosť tento dôkaz označiť už v rámci
podania z 20.5.2021, v ktorom namietal, že žalobca nevykonával monitorovanie priestorov kamerovým
systémom, avšak túto argumentáciu žalovaný nepoužil. Na možnosť predloženia ďalších dôkazov v
zmysle uznesenia z č.l. 77 žalovaný nereagoval a v lehote určenej súdom tento znalecký posudok

nepredložil. Súd poukázal na to, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú strany povinné
predložiť včas. Súd preto na znalecký posudok neprihliadal.

7.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení: § 269 ods. 2, § 373, §
379 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), §

524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čl. 8, § 150 ods. 1, § 152 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 1 ods. 1 písm. a), §
2 ods. 1 písm. a), § 3 písm. a) a g) zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti).

7.6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.

7.7. O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie v zmysle žalovaného návrhu. Výrok
o náhrade trov konania odôvodnil tak, že nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd mu priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku
v celom rozsahu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesprávnosť napadnutého rozsudku vidí v nedostatočnomzistení skutkového stavu, v nevyrovnaní sa s predloženými dôkazmi, tvrdeniami žalovaného a svedkov,
v nesprávnom právnom posúdení a nepreskúmateľnosti (pre právne nejasnosti). Svoje odvolanie
odôvodnil spôsobom uvedeným v odsekoch 8.1. a 8.3.

8.1. Súd sa v rozhodnutí podľa odvolateľa nevysporiadal s rešpektovaním dobrých mravov v zmluvných
vzťahoch a zásade rovnosti v plnení. Neposúdil ani primeranosť výšky žalobou požadovaného nároku.
Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že došlo k plneniu jeho zmluvných povinností v rozsahu
uvedenom v zmluve, ani len v prípadoch označených ako „Hlavné úlohy ochrany majetku spoločnosti“.

V konaní podľa neho bolo preukázané, že sporná faktúra bola vystavená za služby, ktoré žalobca
žalovanému neposkytoval vôbec, alebo z časti poskytoval v rozpore so zmluvou. Žalovaný podľa neho
písomným vyhlásením svedkov preukázal, že mesačný výkaz odpracovaných hodín za február 2021
predložený žalobcom (prílohy k faktúre č. 21129), bol falšovaný. Súd sa s uvedeným nevysporiadal.

8.2. Súd sa nezaoberal tým, že povinnosť prevádzkovania príslušných systémov ochrany majetku bola

zmluvnými stranami upravená, predpokladá sa aj v zákonnej úprave a bola deklarovaná aj v znaleckom
posudku č. 31/2021 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Godočíkom. Uvedený dôkaz súd nepripustil,
pričom však tento objektívne fotodokumentáciou deklaroval nevyhovujúci technický stav a žalobca tento
nefunkčný stav nespochybnil. Poukázal na ustanovenie § 3 písm. g) zákona č. 473/2005 Z. z.

8.3. Súd nesprávne vyhodnotil aj otázku aktívnej vecnej legitimácie, resp. platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky. Tá je podľa odvolateľa neplatná z dôvodu nesprávneho označenia zmluvných strán, ktoré
vykazuje zásadné vady. Súd napriek žalovaným predloženým dôkazom nesprávne vyhodnotil uvedenú
otázku.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že ho považuje za nedôvodné a účelové. Súd
vykonal rozsiahle dokazovanie, obom stranám vytvoril časový priestor na navrhovanie a predkladanie
dôkazov. Podľa konštantnej judikatúry nie je nutné, aby súd dal podrobnú odpoveď na každú žalobnú
námietku. Súd nebol povinný skúmať reciprocitu zmluvných povinností dohodnutých v zmluve. Zmluva
bola dojednaná podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Nerešpektovanie dobrých mravov, na ktoré

odvolateľ poukazuje, nie je totožné s inštitútom poctivého obchodného styku a poukaz na porušenie
dobrých mravov je nenáležitý. V konaní nebolo sporné, že bola uzatvorená platná a účinná zmluva
o poskytovaní bezpečnostnej strážnej služby a vyše troch rokov žalobca vykonával pre žalovaného
služby v rozsahu zmluvy. Nový majiteľ spoločnosti žalovaného požiadal v októbri 2020 o ukončenie
strážnej služby ku dňu 31.12.2020 s tým, že si stráženie zabezpečí svojou strážnou službou. Žalobca

sa odvolal na platnú zmluvu, po čom žalovaný prestal uhrádzať faktúry. Ich zaplatenia sa preto žalobca
domáhal napr. v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 18Up/1848/2020 (faktúra
č. 201420 zo dňa 1.11.2020), v ktorom bol vydaný právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz, v zmysle
ktorého žalovaný plnil. Žalovaný sa pritom v odvolaní dovoláva skutkových a právnych dôvodov, ktoré
mal a mohol uplatniť aj v tomto konaní, čo však neučinil. Rovnako žalovaný uhradil aj faktúry za mesiac

november 2020, december 2020 a január 2021. Aj uvedené svedčí o tom, že tvrdenia žalovaného
uvedené v konaní a v odvolaní, sú účelové.

9.1. Námietky žalovaného týkajúce sa žalobcom predloženého mesačného výkazu považuje za
neopodstatnené. Z uvedených dokladov je zrejmé, že ich vypracoval vedúci smeny p. F., ktorý bol

vypočutý ako svedok. Žalovaný mal dostatok procesného priestoru, aby si svoje tvrdenia s ním overil,
avšak žalovaný v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy. Súdom vypočutí svedkovia potvrdili, že všetky
pracovnépovinnostiplnili,počasichvýkonuprácprežalovanéhonedošlokžiadnejmimoriadnejudalosti,
ani škode a žiadne nedostatky zo strany žalovaného im vytýkané neboli. Z predmetnej zmluvy je zrejmé
(čl. V bod 5.1.), že cena bola dohodnutá vo výške mesačného paušálu. Namieta preto voči tvrdeniu

žalovaného, že bol žalobca v zmysle zmluvy povinný poskytovať dôkazy o výške fakturovanej čiastky,
pričom za tri roky mu uvedené doklady nechýbali. V súvislosti so znaleckým posudkom č. 31/2021
poukázal na skutočnosť, že dotknuté zariadenia sú a boli majetkom žalovaného a tento plne zodpovedá
za ich funkčnosť. Uvedené vyplýva priamo zo zmluvy (čl. III, bod 3.4., čl. IV. bod 4.4.1 písm. b), bod
4.5. písm. e).

9.2. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca poukázal na vysvetlenie dôvodov postúpenia
pohľadávky podané na pojednávaní dňa 10.2.2022. Na základe generálnej plnej moci zo dňa 5.6.2020
C. E. zastupoval konateľa spoločnosti pôvodného žalobcu až do rozdelenia. K uvedenému došlo nazáklade nepriaznivého zdravotného stavu pôvodného konateľa pôvodného žalobcu, pričom menovaný
bol nositeľom licencie pre poskytovanie bezpečnostných služieb, čo bol hlavný predmet podnikania
pôvodného žalobcu. Pôvodný žalobca následne nemal licenciu na vykonávanie bezpečnostných služieb

a pohľadávky boli prevedené zmluvou o postúpení pohľadávok na spoločnosť FELIPPE, s.r.o., ktorá
licenciu mala. Záhlavie zmluvy bolo v súlade s v danom čase platným stavom – do 13.7.2021 obchodné
meno WOLVERINE – SK, s.r.o., od 14.7.2021 VANEK - stav s.r.o.). K podpisu za spoločnosť FELIPPE
s.r.o.došloaždňa12.5.2021,pričompôvodnémukonateľoviF.D.funkciakonateľazanikladňa11.5.2021
a daným dňom funkcia konateľa vznikla C. E.. Žalovaný svoje tvrdenia o falšovaní zmluvy o postúpení

pohľadávky žiadnym spôsobom nepreukázal a tieto sú navyše nepravdivé.

9.3. Preúplnosťžalobcapoukázalnaskutočnosť,žeprávoplatnýmuznesenímOkresnéhosúduSpišská
Nová Ves sp. zn. 10Cb/25/2021 zo dňa 14.4.2022 súd schválil súdny zmier aj vo veci žalovanej faktúry
žalobcu FELIPPE, s.r.o. a SEZ Plaset, s.r.o. (pričom konateľ je predsedom predstavenstva žalovaného)
za stráženie iného objektu v danom areáli za presne tých istých skutkových a procesných skutočností,

keďže žalobca nárok uznal.

10. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril. Uviedol, že má za to, že žalobca zhodne so žalovaným
tvrdí, že Zmluva o poskytovaní bezpečnostnej služby v rozsahu strážnej služby zo dňa 26.12.2017
jednoznačne a presne definuje povinnosti zmluvných strán. V koncepte videnia zmluvného vzťahu

zo strany žalobcu žalovaný nenachádza prvok vyváženosti práv a povinností. Žalovaný opakovane
upozorňoval na to, že dohodnutá odmena súvisí výlučne s obsahom plnenia zmluvných povinností.
V zmluve sa neuvádza, že žalobca má nárok na odmenu aj v prípade čo i len čiastočného plnenia
z jeho strany. Podľa neho je predloženými dôkazmi možné preukázať nekvalitné plnenie povinností
žalobcu (napr. ods. 4.2.1 zmluvy – prevádzkovanie kamerového systému monitorujúceho pohyb

a činnosť osoby v areáli SEZ; ods. 4.4.1 písm. b) a c) zmluvy – povinnosť konateľa žalobcu písomne
upozorňovať žalovaného o zistených závadách). Žalobca pritom existenciu žiadnej takejto povinnosti
ničím nepreukázal. Tvrdenie žalobcu o bezvadnom plnení počas obdobia troch rokov považuje za
nepravdivé. Žalobca sám potvrdil osobnú komunikáciu medzi C. E. a C. E., ktorej obsahom boli početné
výhradykneplneniuzmluvnýchpovinnostísústnoudohodououkončenízmluvnéhovzťahu.Nauvedené

sa podľa neho viažu dôkazy z elektronickej pošty, ktoré žalovaný súdu predložil. Žalobca neprijíma
skutočnosť významnú pre posúdenie zmluvného vzťahu, že došlo k zmenám vlastníkov, manažmentu
firmy a auditu plnení, ktorými bol žalovaný v tom čase viazaný a ktorých vyhotovenie vyžadovalo
primeraný čas. Práve audit odhalil zásadné pochybenia v povinnostiach žalobcu, ktoré už spätne
nebolo možné v plnení žalovaného zohľadniť. Žalobca sa účelovo odvoláva na plnenie faktúry za

mesiace november 2020, december 2020 a január 2021. Poukazuje na skutočnosť, že súčasťou spisu
sú viaceré čestné vyhlásenia preukazujúce falšovanie listín predložených žalobcom. Naďalej zotrval
v názore o chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, nakoľko žalobcovi podľa neho chýba dôkazná
podpora jeho tvrdení. Podľa žalovaného súdom schválený zmier, na ktorý poukázal žalobca, potvrdzuje
pochybenia v úplnom a kvalitnom plnení povinností žalobcom.

11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril a uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich
vyjadrení.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré

bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolania prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

13. Žalovaný v odvolaní nedeklaroval všetky odvolacie dôvody ich zákonným označením, resp.
označením príslušných ustanovení CSP. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd dospel k záveru, že
odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne skutkové zistenia
na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie). S ohľadom na

nižšie uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody naplnené nie sú.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolacie dôvody tvrdené žalovaným
v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací súd navyše uvádza:

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne

aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že pôvodný žalobca a žalovaný ako zmluvné strany uzatvorili
Zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej služby v rozsahu strážnej služby (ďalej aj „zmluva“) na dobu
neurčitú od 1.1.2018. Rozsah poskytovaných služieb bol definovaný v čl. IV. zmluvy. Cena za
poskytovanie služieb v rozsahu zmluvy bola v čl. V. dohodnutá vo výške mesačného paušálu vo výške
4.936,00 eur bez DPH, ktorá mala byť platená na základe faktúry vystavenej poskytovateľom vždy

k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, kedy bola služba poskytovaná. Splatnosť faktúr
bola v zmluve dohodnutá na 25 dní odo dňa doručenia. Žalovaný vypovedal zmluvu výpoveďou zo dňa
27.10.2020, ktorá bola pôvodnému žalobcovi doručená dňa 2.11.2020. Platnosť zmluvy teda skončila
ku koncu mesiaca február 2021.

20. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na jeseň roku 2020 prejavil žalovaný ústnou formou záujem
ukončiť platnosť zmluvy dohodou, s čím pôvodný žalobca nesúhlasil. V konaní nebolo preukázané, že
by žalovaný do daného momentu vytýkal pôvodnému žalobcovi akékoľvek nedostatky v poskytovaní
služieb.

21. Odvolací súd tiež zistil, že v bode 5.7 zmluvy (čl. V. Cena a platobné podmienky) bolo
zmluvnými stranami dohodnuté, že „objednávateľ je oprávnený v prípade nesúhlasu fakturovanej čiastky
s výkazmi o činnosti žiadať bez zbytočného odkladu potom, kedy zistil, poskytovateľa o doloženie výšky
fakturovanej čiastky. Oneskorenie platby z dôvodu uvedeného v predchádzajúcej vete nie je omeškaním
objednávateľa s úhradou odmeny.“

22. V konaní bolo preukázané, že do vystavenia faktúry za mesiac február 2021, žalovaný od
pôvodného žalobcu nikdy počas trvania zmluvného vzťahu založeného zmluvou nežiadal žiadne prílohy
k faktúram (uvedené vyplynulo najmä z výpovede konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 9.12.2021)apôvodnýžalobcakfaktúrenepredkladalžiadnyvýkaz,resp.inýdokladorozsahuposkytnutýchslužieb.
K uvedenému ho napokon zmluva nezaväzovala.

23. Žalovaný využil svoje oprávnenie podľa bodu 5.7. zmluvy až vo vzťahu k faktúre za mesiac
február 2021. Je potrebné konštatovať, že pojem „výkazy o činnosti“ uvedený v bode 5.7. zmluvy, nie
je v zmluve nikde presne definovaný, t.j. nie je presne definované, o aké výkazy, s akými formálnymi
a obsahovými náležitosťami sa má jednať, ako aj akým spôsobom má poskytovateľ doložiť výšku
fakturovanej čiastky. Správne súd prvej inštancie v bode 38. odôvodnenia naznačil, že by bolo potrebné,

aby zmluva precízne upravovala následky porušenia povinností zmluvných strán. Uvedené však
v prípade nesúhlasu objednávateľa s fakturovanou sumou zmluva explicitne neupravovala. Vrátenie
faktúry, ktorej zaplatenie je predmetom konania, žalovaný datoval listom zo dňa 14.5.2021. Jeho
doručenie pôvodnému žalobcovi pred začatím tohto konania (resp. pred doručením odporu proti
platobnémurozkazu)žalovanýnepreukázal(lentvrdiacvosvojejzáverečnejreči,žežalobcazmenilsídlo
a zásielka sa mu vrátila ako nedoručená). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu výpisu

z obchodného registra zistil, že k zmene obchodného mena pôvodného žalobcu došlo až od 14.7.2021.
Z obsahu výpisu z obchodného registra pôvodného žalobcu nevyplýva v danom období zmena sídla.
Odvolací súd mal za to, že žalobca v konaní žalovanému preukazoval výšku fakturovanej sumy, t.j. splnil
podmienku uvedenú v bode 5.7. zmluvy a doložil výšku fakturovanej sumy. V konaní pôvodný žalobca
tvrdil, že žiadnu z namietaných povinností neporušil. Z uvedeného vyplýva, že tento zotrval na správnosti

sumy fakturovanej dotknutou faktúrou. Skutočnosť, že s uvedeným (t.j. so stanoviskom poskytovateľa
služieb) žalovaný nesúhlasil (nesúhlasí), nie je bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcu.
V uvedenom postupe, ktorý vychádza zo zmluvných dojednaní v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľmi
podľa ObZ, nie je možné vidieť porušenie dobrých mravov. Napokon žalovaný teoreticky mal (má)
možnosťdomáhaťsanímtvrdenýchnárokovvočiposkytovateľovislužiebvrámciprípadnýchnárokovzo

zodpovednosti vady (za splnenia zákonných podmienok vychádzajúc z dojednaní v zmluve). Odvolací
súd nesúhlasí s názorom odvolateľa, že súd prijal myšlienku, že stačí splniť len časť zo zmluvných
povinností jednou zmluvnou stranou, čo má za následok povinnosť druhej zmluvnej strany plniť v celom
rozsahu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zmluvné strany uzatvorili dotknutú zmluvu ako
zmluvu nepomenovanú podľa ustanovení ObZ. Akým spôsobom zmluvné strany definovali v zmluve

svoje práva a povinnosti, bolo v kompetencii zmluvných strán.

24. Vovrátenífaktúryzodňa14.5.2021žalovanýuviedol,žedôvodomvráteniafaktúryje:1.nedodržanie
Zákonníka práce v rozsahu rozhodnutí Inšpektorátu práce Košice, 2. Porušenie zmluvy zamestnancom
poskytovateľa p. G. H., ktorý nedisponoval preukazom o odbornej spôsobilosti, 3. porušenie zmluvy

zamestnancom p. G. I., ktorý vykonával ochranu objektu v civilnom oblečení, 4. nevybavenie p. G.
H. služobným preukazom, 5. neohlásenie žiadnej závady v účtovnom období napriek existencii vád
mechanickýchzábrannýchprostriedkovavstupnýchbránakamerovéhosystému,6.nedostatočnýpočet
zamestnancovnazmene,7.nevedeniedokumentácie(knihapochôdzokaknihaprechodov),8.absencia
písomného upozornenia na závady. Žalovaný nepopieral právny základ fakturácie, ale jej výšku, pričom

sa vyjadril, že za oprávnenú považuje maximálne 30 % fakturovanej sumy.

25. Odvolací súd sa v zásade stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo zo
strany žalovaného preukázané, že by sa bol žalobca dopustil porušenia svojich povinností vyplývajúcich
zo zmluvy. Je pravdou, že súd prvej inštancie vyslovene uviedol len, že v zmluve nebol definovaný

presný počet zamestnancov (resp. uviedol aj to, že predložený znalecký posudok nemá relevanciu
k tomuto konaniu). Žalovaný však v rámci vrátenia faktúry vytýkal aj iné nedostatky. Je však potrebné
konštatovať, že žalovaný bez pochýb v konaní vôbec nepreukazoval a nepreukázal napr. ním vytýkaný
nedostatok uvedený vo vrátení faktúry (listina zo dňa 14.5.2021) pod č. 2. (chýbajúci preukaz o odbornej
spôsobilosti p. H.), 3. (výkon práce p. I. v civilnom oblečení), 4. (výkon práce p. H. bez služobného

preukazu). Nedostatok uvedený v citovanej listine pod č. 1. (dodržiavanie ustanovení Zákonníka práce
v rozsahu, v akom vyplýva z rozhodnutí Inšpektorátu práce Košice) podľa odvolacieho súdu v konaní
nebol preukázaný, t.j. nebolo preukázané, že by uvedené porušenia konštatované Inšpektorátom práce
Košice súviseli s fakturáciou za mesiac február 2021. K nedostatkom uvedeným pod č. 5. a 8. vo
vrátení faktúry (upozorňovacia povinnosť) odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní nepreukázal,

že by zo strany žalobcu (resp. jeho predchodcu) došlo k porušeniu zmluvou uložených povinností
spočívajúcich v žalovaným citovaných povinnostiach poskytovateľa služieb. Súd prvej inštancie správne
konštatoval v napadnutom rozsudku, že žalovaným predložený znalecký posudok nemá relevanciuk tomuto konaniu. Rovnako žalovaný nepreukázal porušenie povinnosti poskytovateľa služieb uvedenej
v bode 7. vrátenia faktúry (vedenie dokumentácie na stanoviskách).

26. K námietke odvolateľa o nevysporiadaní sa s falšovaním výkazov za mesiac február 2021 zo
strany žalobcu, odvolací súd uvádza, že uvedenou argumentáciou mienil žalovaný v konaní poukázať
na nesúlad medzi evidenciou opracovaných hodín, ktorú predložil žalobca a výplatnými páskami (ktoré
predložil žalovaný). Z vykonaného dokazovania vyplývalo (podanie žalobcu zo dňa 14.12.2021), že
interné listiny o počte odpracovaných hodín vypracovával vedúci strediska p. F.. Uvedené napokon

vyplýva aj zo samotných listín predložených stranami sporu (mesačné výkazy odpracovaných hodín).
Nakoľko žalovaný v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 6.12.2021 predložil dotknuté mesačné výkazy
s vyjadreniami a podpismi dotknutých zamestnancov, ktorí uviedli, že podpisy na výkazoch nie sú ich
podpismi, počet odpracovaných hodín na predložených výkazoch súd prvej inštancie zrejme nehodnotil
ako relevantný dôkaz, ktorý by spoľahlivým spôsobom preukazoval určité tvrdenie žalobcu. Odhliadnuc
od uvedeného aj odvolací súd konštatuje, že samotný nesúlad medzi údajmi o odpracovaných hodinách

v mesačných výkazoch a výplatných páskach, nie je bez ďalšieho dostatočným dôkazom preukazujúcim
poskytovanie služieb zo strany poskytovateľa v rozpore so zmluvou.

27. Odvolací súd napokon uvádza, že nedisponuje informáciou, za akých okolností došlo k uzatvoreniu
súdom schváleného zmieru v konaní na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 10Cb/25/2021.

Z uvedeného dôvodu nie je možné akceptovať odvolateľom tvrdenú skutočnosť, že žalobca uvedeným
de facto pripustil pochybenie v úplnom a kvalitnom plnení zo strany pôvodného žalobcu, čo by sa malo
vzťahovať aj na prejednávanú vec.

28. Tvrdenia odvolateľa o časovej náročnosti auditu, resp. procesov spojených s kontrolou plnenia

povinností zo zmluvy, sú pre posúdenie nároku žalobcu, irelevantné.

29. V otázke postúpenia pohľadávky z dotknutej faktúry z pôvodného žalobcu, ktorý bol poskytovateľom
služieb pre žalovaného, na žalobcu, sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o tom,
že boli dané zákonné podmienky pre pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu podľa § 80

CSP na podklade platného postúpenia pohľadávok. Skutočnosť, že v zmluve o postúpení pohľadávok
bol v záhlaví zmluvy vo vzťahu k postupcovi, ako aj postupníkovi uvedený údaj o konateľovi F. D.,
pričom zmluva bola dňa 12.5.2021 v skutočnosti podpísaná v mene oboch zmluvných strán osobami
oprávnenými konať v zmysle zápisu v obchodnom registri (v mene pôvodného žalobcu A. B., konateľom
so vznikom funkcie 30.4.2021 a v mene žalobcu C. D. E., konateľom so vznikom funkcie 11.5.2021), nie

je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti tejto zmluvy o postúpení pohľadávok.

30. Odvolací súd síce zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je detailne
vyčerpávajúce, avšak poskytuje dostatočný podklad pre pochopenie myšlienkových úvah súdu a logicky
pochopiteľné vysporiadanie sa so žalobným nárokom, ako aj s uplatnenými prostriedkami procesnej

obrany. Súd prvej inštancie sa vo viacerých bodoch odôvodnenia rozsudku vyjadroval k prípadnému
nároku žalovaného na náhradu škody voči poskytovateľovi služieb (konštatujúc v bode 37. odôvodnenia
rozsudku, že žalovaný ako hmotnoprávny predpoklad nedôvodnosti podanej žaloby uvádzal spôsobenie
škody), avšak je potrebné konštatovať, že nedôvodnosť žaloby žalovaný opieral najmä o tvrdenie
o neposkytnutí služieb vôbec alebo sčasti v súlade so zmluvou. Z ustálenej judikatúry najvyšších

súdnych autorít (napr. rozhodnutie II. ÚS 76/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo
106/2010 zo dňa 15. 7. 2010) vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania. Z odôvodnenia
rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia.

31. Vo vzťahu k znaleckému posudku predloženého žalovaným odvolací súd uvádza, že sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že je pre vyvrátenie dôvodnosti žaloby irelevantný, resp. že nebol
spôsobilýpreukázaťzodpovednosťposkytovateľaslužiebvtomzmysle,žebytentopreukázal,žeprávny
predchodca žalobcu poskytoval služby v rozpore so zmluvou, t.j. poskytoval služby vadne. V konaní

bolo preukázané, že platnosť dotknutej zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby bola ukončená
k 28.2.2021, a to na základe výpovede zmluvy zo strany žalovaného doručenej pôvodnému žalobcovi
dňa 2.11.2021 (výpovedná lehota v zmysle zmluvy bola dohodnutá v trvaní 3 mesiacov so začiatkom jej
plynutia prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede). Predmetný znalecký posudok dalžalovanývypracovaťobjednávkouzodňa11.10.2021asamotnýposudokbolvypracovanýkuvedenému
dátumu. Jeho obsahom bolo konštatovanie znalca, že jemu predložené zariadenia (vstupné elektricky
ovládané brány 2 ks, vstupné elektricky ovládané rampy 2 ks, kamerový systém) vykazujú presne

definovaný rozsah nekompletnosti a nefunkčnosti. Je zrejmé, že úmyslom žalovaného bolo preukázať,
že pôvodný žalobca si neplnil jednu zo svojich povinností definovaných v zmluve (podľa čl. IV. bod
4.4.1. písm. b), t.j. vykonať zápis o zistených závadách a vyrozumenie štatutárneho orgánu. Uvedené
konštatovanie v znaleckom posudku však najmä nie je možné považovať za dôkaz o stave zariadení
v čase poskytovania služieb zo strany pôvodného žalobcu, t.j. za dôkaz, že pôvodný žalobca neplnil

svoje povinnosti (t.j. neposkytoval riadne časť služieb v zmysle zmluvy) v čase platnosti zmluvy. Odvolací
súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že žalobca sa v konaní nevyjadril odmietavo k nefunkčnosti
zariadení a nespochybnil nefunkčnosť (najmä s poukazom na prípadný názor odvolateľa, že žalobca
nespochybnil záver znaleckého posudku), nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca po predložení
znaleckého posudku opakovane uvádzal, že jeho závery sú pre toto súdne konanie irelevantné.

32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, preto
podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalovaného, priznal odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanému.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).