Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123325192
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6123325192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu

JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: REB PROPERTIES TWO, s.r.o., so
sídlom Vlčie hrdlo 61, 821 07 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 207 729, zastúpený: JUDr.
Denisa Hostačná, advokátka, so sídlom Dunajská 4, 811 08 BRATISLAVA 1, IČO: 40 266 273, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX.XXXXXXX XXX/XX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Juraj
Czirfusz, advokát, so sídlom Hlavná 48, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 44 566 085, o zaplatenie 3.000,-
eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduKomárnoč.k.17C/49/2023
– 392 zo dňa 9. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 17C/49/2023 – 392 zo dňa 9. decembra 2024
p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.000,-- eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 05.04.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku (výrok I.); rozhodol o tom, že žalobca má nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % (výrok II.).

1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil primárne ustanoveniami § 44 ods. 1, § 46
ods. 1 a 2, § 50a ods. 1, § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1, 2 a 3, § 488, § 489, § 490 ods. 1, § 494, § 544
ods. 1 a 2, § 631, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“); § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

1.2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že dňa 25.03.2022 došlo
k uzatvoreniu zmluvy o rezervovaní nehnuteľnosti (ďalej len „rezervačná zmluva“) a zložení zálohy za
účelom rezervovania nehnuteľnosti medzi žalovaným ako predávajúcim, žalobcom ako spotrebiteľom
a záujemcami (D. A. a E. F.). Predmetom rezervačnej zmluvy bola rezervácia odplatného prevodu
vlastníckeho práva zo žalovaného ako predávajúceho na záujemcov ako kupujúcich k nehnuteľnostiam
- pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XX/XX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 437 m2, pozemku

parcely reg. „C“, parc. č. XX/XX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 147 m2, pozemkom s parc. č.
XX/XX a XX/XX, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, okres: G. H., obec: I., katastrálne územie: H.,
evidovaným Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor; rodinný dom bez súpisného čísla,
ktorýjepostavenýnapozemkuparcelyreg.„C“,parc.č.XX/XX,druhpozemku:ostatnáplocha,ovýmere147 m2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa rezervačnej zmluvy sa záujemcovia a predávajúci
zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, ktorou predávajúci prevedie nehnuteľnosti na
záujemcov, a to najneskôr do 30.09.2022. Zároveň sa v predmetnej zmluve zmluvné strany dohodli, že

predávajúci má povinnosť skolaudovať rodinný dom najneskôr do 30.09.2022. Ďalej uviedol, že podľa
tejto zmluvy v prípade, ak predávajúci nepredloží k rukám záujemcov právoplatné stavebné povolenie na
rodinný dom najneskôr do 31.07.2022, majú záujemcovia právo na odstúpenie tejto zmluvy. Podľa bodu
5.8 článku 5 rezervačnej zmluvy v prípade porušenia povinnosti predávajúceho v zmysle bodu 5.4 a 5.6
zmluvy majú záujemcovia a sprostredkovateľ nárok na odstúpenie od tejto zmluvy. Súd prvej inštancie

konštatoval, že zo strany žalovaného nedošlo k splneniu vyššie uvedených povinností obsiahnutých v
rezervačnej zmluve, záujemcovia dňa 30.09.2022 platne od nej odstúpili v zmysle článku 5 bodov 5.7
a 5.8. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že podľa bodu 6.2. článku 6 rezervačnej zmluvy sa
predávajúci zaviazal, že ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy o odplatnom prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam medzi záujemcami a predávajúcimi do 30.09.2022 z akýchkoľvek dôvodov na strane
predávajúceho, do troch pracovných dní od písomnej výzvy sprostredkovateľa, je povinný zaplatiť na

účet sprostredkovateľa sumu vo výške 3.000 eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný,
respektíve jeho poverený zástupca vyjednal zmenu zmluvy, najmä časť týkajúcu sa zmluvnej pokuty,
kde bola pôvodná výška stanovená na 5.000 eur. Túto skutočnosť mal za preukázanú z e-mailovej
komunikácie zo dňa 23.03.2022 a z výpovede svedka J. J. (ako zamestnanec advokátskej kancelárie
vypracoval predmetnú zmluvu), pričom tento svedok na pojednávaní dňa 18.09.2024 opísal priebeh e-

mailovej komunikácie a aj ju identifikoval v súdnom spise. K e-mailovej komunikácii súd prvej inštancie
uviedol, že je založená len na podpornej báze oproti výpovedi vyššie uvedeného svedka.

1.3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že mal za preukázané, že D. K. na základe ústneho
poverenia žalovaného vykonával činnosť smerujúcu k dojednaniu zmluvných podmienok (aktívna

činnosť smerujúca k zníženiu zmluvnej pokuty), predkladaniu podkladov k zmluve, jej realizácie
a uzatvoreniu. Poukázal na to, že sám žalovaný potvrdil, že dotyčný v jeho prospech a na jeho
účet vykonával úkony týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti a realizácie predmetnej výstavby. Žalovaný
predmetnú zmluvu podpísal slobodne a vážne, v konaní nebolo preukázané, že by bol uvedený do
omylu alebo, že by predmetná zmluva trpela vadou v zmysle ust. § 43c ods. 1, § 51, 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, čo žalovaný potvrdil vlastnoručným podpisom. Súd prvej inštancie mal za to, že
zmluvné strany predmetnú zmluvu podpísali slobodne a vážne, pred podpisom zmluvy boli oboznámené
s jej právami a povinnosťami ako aj so sankciami v prípade ich nedodržania, pričom dospel k záveru,
že zmluva spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že
zmluvná pokuta bola dojednaná individuálne, pričom prišlo k jej vymienenému zníženiu. Zmluva tak bola

uzatvorená platne a zo strany žalovaného prišlo k porušeniu tohto záväzku tým, že k dohodnutému dňu
nepreukázal existenciu stavebného povolenia na nehnuteľnosť do 31.07.2022, čo malo za následok
odstúpenie od zmluvy zo strany záujemcov. Tým pádom nastúpila sankcia vyplývajúca z predmetnej
zmluvyprežalovanéhospočívajúcavzaplatení3.000,-euržalobcovi.Súdprvejinštanciekonštatoval,že
úrok z omeškania uplatnený žalobcom je v zákonnej výške. O náhrade trov konania súd prvej inštancie

rozhodol na základe pomeru úspechu strán konania.

2. Proti napadnutého rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a nárok na náhradu trov konania na
súde prvej inštancie a odvolacieho konania prizná žalovanému v rozsahu 100 %.

2.1. Žalovaný vo svojom odvolaní vecne vymedzil odvolacie dôvody tým, že mu nie je zrejmé ako
súd prvej inštancie dospel k záveru vyjadrenému vo výroku napadnutého rozsudku, vzhľadom na
absenciu jasného a výstižného vysvetlenia podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie
strán. Ďalej poukázal na to, že samotné vyhodnotenie dôkazov je v kontexte citovaných zákonných

ustanovení absolútne nezrozumiteľné. Žalovaný od začiatku spochybňoval právny základ uplatneného
nároku žalobcom, pretože predmetná zmluva má podľa jeho názoru zaväzovať len zmluvné strany,
a to budúceho kupujúceho a predávajúceho. Žalovaný poukázal na to, že o sankciách, ktoré si
žalobca nárokuje, nemal žiadne vedomosti, so žalobcom o tom nikdy nerokoval, čo potvrdzuje výsluch
žalovaného a ostatných svedkov. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie neustálil aká zmluva

tvorí právny základ sporu a či takáto zmluva má predpísané (formálne a materiálne) náležitosti, pričom
žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení cituje ustanovenie o zmluve o dielo. Táto
skutočnosť sa žalovanému javila nezrozumiteľnou. Žalovaný mal za to, že na jeho strane absentujú
základné atribúty platnosti právneho úkonu vo vzťahu k žalobcovi, respektíve k jeho uplatňovanémunároku. Poukázal na to, že podmienky zmluvy neboli medzi stranami osobitne upravené, respektíve
dojednané hlavne v otázke zmluvnej pokuty. Žalobca pritom predložil dôkazy spočívajúce v komunikácií,
ktoré však s predmetom konania nesúvisia, pretože svedkovia ich nevedeli identifikovať. Predmetné

komunikácie prebiehali interne medzi právnikom a realitnou kanceláriou, pričom z nich nie je isté,
ktorých vecí sa majú týkať. Žalovaný konštatoval, že predmetné komunikácie sa vôbec netýkali sankcií
voči zmluvným stranám, a preto podľa názoru žalovaného nie je jasné, ktoré skutkové a právne
skutočnosti mali tieto dôkazy osvedčiť. Žalovaný ďalej konštatoval, že ostatné dôkazy predložené
žalobcom majú irelevantnú povahu, keďže sú medzi tretími osobami.

2.2. Žalovaný spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Podľa žalovaného predmetná zmluva
bola uzatvorená ako budúca kúpna zmluva medzi ním a záujemcami a pokiaľ si žalobca uplatňuje
svoje nároky na základe tejto zmluvy, tak túto časť zmluvy považuje žalovaný za zmluvu, ktorá
odporuje obsahu a účelu Občianskeho zákonníka, za neplatné dojednanie s poukazom na ust. § 39,
39a Občianskeho zákonníka a za neplatné dojednania s poukazom na postavenie žalovaného ako

spotrebiteľa oproti žalobcovi v postavení „profesionála“ podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. a), v) a w) Občianskeho zákonníka. Žalovaný navrhoval, aby súd
prvej inštancie tieto ustanovenia skúmal ex offo, avšak ten si túto povinnosť nesplnil. Zmluva obsahuje
ustanovenia,ktorésvedčiaoznačnejnerovnováhevprávachapovinnostiach,pričomžalovanýpoukázal
na to, že zmluvu predložil stranám žalobca, ktorý uviedol, že ju vypracovala advokátska kancelária,

ktorá so žalovaným nikdy nekomunikovala. Žalovaný uviedol, že bod 5.6 predmetnej zmluvy je v rozpore
s ust. § 77 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej
len „stavebný zákon“). Zároveň žalovaný spochybnil právnu relevanciu žalovanej sumy titulom zmluvnej
pokuty, pretože v rámci formulácie v predmetnej zmluve, táto neobsahuje zákonnom predpísané
náležitosti podľa ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný konkrétne poukázal na bod 6.2

tejto zmluvy, ktorý sa vôbec nezmieňuje o dojednaní zmluvnej pokuty, ale ide o jednostranné vyhlásenie
žalovaného zaplatiť žalovanú sumu, a to bez označenia právneho titulu zmluvy. Ďalej žalovaný uviedol,
že žalobca bol vopred upozornený na možné riziká súvisiace s úspechom zmluvy o budúcej zmluve, čo
má byť preukázané na základe snahy žalovaného vo vzťahu k zabezpečovaniu príslušnej dokumentácie
ku kolaudácii stavieb a o čom majú svedčiť listinné dôkazy predložené žalovaným, pričom ich mal

potvrdiť aj svedok F.. Pokiaľ mal žalobca vedomosť o ťažkostiach s infraštruktúrou vedúcou na
nehnuteľnosť žalovaného, potom sankcie proti zmluvným stranám žalovaný považoval za rozporné
s dobrými mravmi. Na základe týchto skutočností bol žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie
nepodal riadne odôvodnenie, pretože sa riadne nevysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca.

3.1. Žalobca uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a napadnutý rozsudok za správny. Odvolanie
žalovaného posúdil ako jeho prejav subjektívnej nespokojnosti s výsledkom konania. Konštatoval, že
predmetná zmluva predstavuje viacstranný právny úkon, ktorý bol (podľa bodu 7.10 zmluvy) urobený

zmluvnými stranami slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, bez výhrady na základe vzájomnej dohody
týchto zmluvných strán. Táto zmluva zaväzuje všetkých účastníkov zmluvy v povinnostiach a pre prípad
ich porušenia stanovuje sankcie. Sám súd prvej inštancie uviedol, že predmetná zmluva zaväzovala
všetky zmluvné strany a tým potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Ďalej žalobca poukázal na to, že
D. K. zastupoval žalovaného, túto skutočnosť sám potvrdil ako svedok na pojednávaní dňa 29.05.2024,

tak aj právna zástupkyňa žalovaného, otec žalovaného ako aj sám žalovaný.

3.2. Žalobca ďalej poukázal na zavádzajúce konanie žalovaného pri jeho výpovediach vzhľadom na
jeho tvrdenie o tom, že neuzatvoril zmluvu so žalobcom, ale na druhej strane konštatoval, že podpis na
tejto zmluve je jeho. Žalobca uviedol, že zmluva nie je formulárovou zmluvou, pretože inak záujemcovia

ako aj žalovaný nemali možnosť vymôcť si zmenu podmienok zmluvy alebo ju pripomienkovať, pričom
žalovaný túto možnosť využil. Túto skutočnosť mali potvrdiť svedkovia J. J., D. F. a D. K.. J. J.
vypracovával predmetnú zmluvu, ktorý ju aj upravoval a zapracovával pripomienky zmluvných strán,
vrátane žalovaného. Svedok D. F. vo výpovedi zo dňa 18.09.2024 potvrdil, že zo strany zástupcu
žalovaného D. K. došlo k zníženiu zmluvnej pokuty pre žalovaného. Skutočnosť, že nejde o formulárovú

zmluvu potvrdil aj súd prvej inštancie. Žalobca konštatoval, že zmluvná pokuta dojednaná v zmluve
obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom podľa ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zároveňpoukázalnaskutočnosť,ženemalvedomosťoproblematikeskolaudovania(respektívevydania
potrebných dokumentov), pretože zo strany zástupcu žalovaného (D. K.) bol neustále ubezpečovaný,že to je v riešení, pričom túto skutočnosť uviedol aj svedok D. F.. K argumentácii žalovaného
spočívajúcej v spochybnení komunikácie predloženej žalobcom, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku konštatoval jej podporný charakter k výpovedi svedka J. J.. Ďalej poukázal na

to, že súd prvej inštancie vyhodnotil predloženie týchto listín ako dôkazov až po výpovedi svedka D.
K. nebrániacim vykonateľnosti tohto dôkazu. Z predložených listín podľa názoru žalobcu jasne vyplýva,
akých nehnuteľností a akých zmluvných strán sa týkajú.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej

len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) po zistení, že sú splnené procesné podmienky vecného
prejednania odvolania, preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, a to v medziach daných rozsahom odvolania
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP), pričom po vykonaní
odvolaciehoprieskumudospelkzáveru,žeodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciejevecne
správny, čo je podľa § 387 ods. 1 CSP dôvodom na jeho potvrdenie.

5. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská
Bystrica dňa 29.05.2023 domáhal voči žalovanému vo veci samej zaplatenia istiny v sume 3.000,-
eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp.
zn. 23Up/950/2023 zo dňa 05.06.2023 vyhovel žalobe v celom rozsahu. Žalovaný voči predmetnému
platobnému rozkazu podal vecne odôvodnený odpor, a preto Okresný súd Banská Bystrica prípisom

zo dňa 11.08.2023 postúpil vec Okresnému súdu Komárno ako vecne príslušnému súdu. Následne
Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie v priebehu konania rozhodol napadnutým rozsudkom tak,
ako je uvedené vyššie (bod 1.).

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
rezervačnej zmluvy (inak aj len „Občiansky zákonník“, ak nie je uvedené inak), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

10. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

14. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.16. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17.Jednouzpovinnostíodvolaciehosúduapodstatnýchnáležitostíodôvodneniarozhodnutiaoodvolaní
je vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá
CSP). K uvedenému odvolací súd už na tomto mieste uvádza, že podstatným tvrdením na účely
ustanovenia § 387 ods. 3 veta druhá CSP nie je každé tvrdenie odvolateľa uvedené v odvolaní, ale len

také, ktoré je relevantné, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že
v prípade jeho preukázania, či už samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami, môže priniesť
pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

18. Za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v odvolaní a doplnenia
dôvodov napadnutého rozsudku (keď civilné sporové konanie je ovládané princípom jednotnosti

konania, znamenajúcim, že konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde tvoria jeden
celok, a preto aj na rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno nazerať izolovane, ale len v spojení
s rozhodnutím odvolacieho súdu, s ktorým vytvára jednotu) odvolací súd uvádza nasledovné.

19. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal tými odvolacími dôvodmi, ktoré sa týkajú vád skutkových,

keďže nevyhnutným predpokladom vykonania odvolacieho prieskumu vo vzťahu k právnym vadám (ak
sú súbežne uplatnené, tak ako je tomu aj v prejednávanej veci) je záver o tom, že odvolacie dôvody vo
vzťahu k skutkovým zisteniam nie sú naplnené.

20. V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní namietal, že vyhodnotenie dôkazov je nezrozumiteľné, že

žalobcom predložené dôkazy o komunikácii nesúviseli s predmetom konania, pretože svedkovia ich
nevedeli identifikovať, že z komunikácie prebiehajúcej medzi právnikom a realitnou kanceláriou nie je
zrejmé, ktorých vecí sa má týkať a nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli dôkazmi preukázané. Tieto
odvolacie námietky možno subsumovať pod dva prípustné odvolacie dôvody, ktoré sa vzhľadom na
ich vymedzenie vzájomne prelínajú, a to odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (pokiaľ

ide o namietanú nezrozumiteľnosť vyhodnotenia dôkazov, keď práve vyhodnotenie dôkazov je jednou
z podstatných náležitostí odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP, ktorú ak rozsudok nespĺňa,
dochádza tým k porušeniu práva strany na spravodlivý proces) a podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (pokiaľ
ide o namietanie nesprávnych skutkových zistení, rozhodujúcich pre meritórne rozhodnutie súdu).
Odvolací súd k uvedenému uvádza, že viazanosť odvolacími dôvodmi v odvolacom konaní neznamená,

že odvolací súd je viazaný tým, ako jednotlivé namietané vady právne posúdil odvolateľ v odvolaní (v
prejednávanejvecitým,ženeoznačilnormatívnymznenímaleboodkazomajodvolacídôvodpodľa§365
ods. 1 písm. b/ CSP), ale vecným vymedzením odvolacích dôvodov, ktorých právne posúdenie je vecou
odvolacieho súdu. Preto pokiaľ odvolateľ hneď v úvode odvolania namieta, že napadnutý rozsudok
nespĺňa podstatné náležitosti odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP, pričom procesné právo

strany na odôvodnenie rozsudku zodpovedajúce § 220 ods. 2 CSP je súčasťou práva na spravodlivý
proces, odvolací súd je viazaný aj týmto odvolacím dôvodom.

21. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku z hľadiska uvedených odvolacích dôvodov však
nezistil ich dôvodnosť.

22. Odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nezistil, že by súd prvej inštancie pri
hodnotení dôkazov postupoval v rozpore s ustanovením § 191 CSP, obsahujúcom právnu úpravu
hodnotenia dôkazov. Civilný sporový poriadok je založený na zásade voľného hodnotenia dôkazov (§
191 CSP). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska

ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu pritom však vždy musí zodpovedať zásadám formálnej
logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi,
musí byť preskúmateľné. Odvolací súd nezistil, že by hodnotiaca úvaha dôkazov súdom prvej inštancie,
obsiahnutá v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nespĺňala uvedené kritéria.

23. Súd prvej inštancie jednoznačne uviedol v uvedenej časti odôvodnenia síce stručne, no jasne
a výstižne, v súlade s § 220 ods. 2 CSP, na základe ktorých dôkazov ustálil všetky pre meritórne
rozhodnutie súdu podstatné skutkové zistenia, a to najmä skutkové zistenie o tom, že D. K. na základeústneho poverenia žalovaného vykonával činnosť v prospech žalovaného smerujúcu k dojednaniu
podmienok predmetnej rezervačnej zmluvy. Súd prvej inštancie konkrétne uviedol, na základe akých
dôkazov k tomuto skutkovému záveru dospel, pričom vyhodnocoval aj rozpory medzi jednotlivými

dôkazmi, relevantnými pre ustálenie uvedeného skutkového zistenia. Súd prvej inštancie súčasne
logicky vysvetlil, prečo napriek daným rozporom ustálil uvedené skutkové zistenie a správne v tejto
súvislosti nevyhodnocoval jednotlivé dôkazy len izolovane, ale aj vo vzájomných súvislostiach,
keď výpoveď svedka K. vyhodnocoval aj v spojení s výpoveďami svedkov J., F., pričom prihliadal
aj na vlastné vyjadrenia žalovaného nielen o podpise predmetnej dojednanej zmluvy, ale aj o tom,

že sám potvrdil, že D. K. v jeho prospech a na jeho účet vykonával úkony týkajúce sa prevodu
nehnuteľností a predmetnej výstavby. Rovnako tak súd prvej inštancie uviedol aj vo vzťahu k ustáleniu
skutkového zistenia o tom, že výška sankcie v bode 6.2. rezervačnej zmluvy bola v danej konkrétnej
veci znížená, hoci štandardne v týchto zmluvách v obdobných veciach bola dojednávaná výška sankcie
5.000,- eur, z akých dôkazov vychádzal – osobitne výsluch svedka J., ako pracovníka advokátskej
kancelárie, ktorú opätovne súd prvej inštancie správne vyhodnocoval aj v spojení s ostatnými dôkazmi

– emailovou komunikáciou, ktorú svedok J. identifikoval potom, čo ju v zhode s ňou opísal, v dôsledku
čoho je podporným dôkazom zvyšujúcim vierohodnosť svedeckej výpovede svedka J.. Z uvedeného je
súčasne zrejmé, že súd prvej inštancie priradil jednotlivým vykonaným dôkazom aj váhu, ktorú následne
zohľadňoval pri vyhodnocovaní vykonaného dokazovania.

24. V žiadnom prípade sa nemožno preto ani stotožniť s tým, že by súd prvej inštancie vyberal dôkazy
len jednostranne, podporujúce určitý konkrétny záver, keďže táto odvolacia námietka nemá oporu
v odôvodnení napadnutého rozsudku a ani obsahu súdneho spisu.

25. V nadväznosti na uvedené, v kontexte v odvolaní uplatnených odvolacích námietok týkajúcich sa

namietaných skutkových vád napadnutého rozsudku je zrejmé, že hoci žalovaný ako odvolateľ na jednej
strane uvádza, že si je vedomý, že súd nemusí rozhodovať v súlade s jeho skutkovým a právnym
názorom, v prejednávanej veci ide práve o prípad, kedy sa žalovaný uvedeného dožaduje. Je to totiž
práve žalovaný, ktorý sa domáha, aby si súd osvojil jeho vlastné hodnotenie vykonaného dokazovania,
pričom zo súdom vykonaných dôkazov vyvodzuje diametrálne odlišné skutkové závery, avšak pri

tomto vlastnom hodnotení dôkazov izolovane vyberá najmä z jednotlivých vykonaných svedeckých
výpovedi len ich časti (najmä len niektoré odpovede), ignorujúc ostatný, resp. celkový obsah jednotlivých
svedeckých výpovedí a vzájomný vzťah medzi nimi a ostatnými dôkazmi tak, ako je obsah týchto
dôkazov zachytený v súdnom spise a medzi ktorých obsahom a ich opisom (v bodoch 4. až. 8.
odôvodnenia napadnutého rozsudku) a vyhodnotením súdom prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia

napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil logický rozpor. Len ako jeden z viacerých konkrétnych
príkladov uvedeného postupu žalovaného v odvolaní možno uviesť, že sa v ňom napr. zameriava na
výpoveď svedka J. a F. ohľadom tej skutočnosti, že nekomunikovali priamo so žalovaným, pričom však
absolútne nezohľadňuje vykonaným dokazovaním taktiež preukázanú skutočnosť výpoveďami týchto
svedkov ohľadom toho, že s nimi komunikoval aj svedok K., ktorý bol poverený žalovaným, aby v jeho

mene predával dom.

26. Osobitne súd dopĺňa, keďže aj tento dôkaz je rozhodujúci pre právne posúdenie veci, že samotný
obsahrezervačnejzmluvynebolmedzisporovýmistranamianispornýajejobsahvpodstatnýchčastiach
taktiež súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne uviedol (bod 13. odôvodnenia). Opätovne,

aj čo sa týka tohto dôkazu, sú v príkrom rozpore tvrdenia žalovaného v odvolaní o tom, že nemal
vedomosti o tom, že predmetná rezervačná zmluva zaväzuje aj žalovaného, ani o v nej obsiahnutých
sankciách v prospech žalobcu. Rovnako ako v predchádzajúcom bode, ani tieto tvrdenia žalovaného
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, osobitne dokazovaní predmetnou rezervačnou zmluvou (č. l.
11 – 14), v ktorej je jednoznačne zrejmým, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedený ako zmluvná

stranatakžalobca,akoajžalovaný,ktoríjuajpodpísali(pričomžalovanývkonanínasúdeprvejinštancie
potvrdil, že na zmluve je jeho podpis), pričom v tejto rezervačnej zmluve – v jej oddelenej časti, ktorá
je obsahom čl. 5, je obsiahnutý aj právny úkon zmluvy o budúcej zmluve. Z jednotlivých ostatných častí
zmluvy je pritom zrejmé, že upravuje aj práva a povinnosti aj žalovaného, a to voči ostatným zmluvným
stranám, vrátane žalobcu. V čl. 6 rezervačnej zmluvy sú dojednané sankcie, ako to vyplýva hneď z

nadpisu tohto článku. Tvrdenie žalovaného v odvolaní ohľadom toho, že nemal vedomosť o svojich
záväzkoch z rezervačnej zmluvy je preto v rozpore s vykonaným dokazovaním, najmä touto samotnou
zmluvou, v ktorej žalovaný, označený v nej ako zmluvná strana, v bode 7.10. vyhlásil, že so zmluvou
súhlasí, zaväzuje sa ju rešpektovať, uzatvára ju vážne a slobodne, nie v tiesni ani za jednostrannenevýhodných podmienok. V konaní vykonaným dokazovaním nebol predmetný dôkaz (v nej obsiahnuté
vyhlásenie aj žalovaného, a to aj voči žalobcovi ako ďalšej zmluvnej strane), vyvrátený. Teda, v odvolaní
uvádzané tvrdenia odvolateľa nielen vo vzťahu k skutočnostiam uvedeným v predchádzajúcej časti

odôvodnenia týkajúcich sa najmä procesu uzatvárania rezervačnej zmluvy, tak ani tvrdenia vo vzťahu
k obsahu samotnej zmluvy, nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní.

27. Čo sa týka na pojednávaní dňa 18.09.2024 predložených listinných dôkazov, nie je dôvodná
odvolacianámietka,žetietonemôžutvoriťpodkladpriustaľovanírelevantnýchskutkovýchzistenísúdom

prvej inštancie, keďže až do vyhlásenia uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené je vecou súdu
prvej inštancie, či boli návrhy na vykonanie dokazovania uplatnené včas (§ 153 ods. 1 CSP) a ak aj nie,
či uplatní alebo neuplatní sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 ods. 2 CSP).

28. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uzatvára, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam relevantným
pre meritórne rozhodnutie (osobitne najmä skutkovému zisteniu, že D. K. bol poverený žalovaným

aj pri dojednávaní podmienok rezervačnej zmluvy, vrátane zníženia zmluvnej pokuty oproti jej výške
v ostatných zmluvách), súd nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) ani f) CSP.

29. Keďže súd nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu týkajúceho sa vád skutkových zistení, z ktorého
dôvodu neboli splnené podmienky na prehodnotenie skutkových zistení ustálených súdom prvej

inštancie v dôsledku uplatnenia postupu podľa § 384 CSP, odvolací súd je podľa § 383 CSP
v prejednávanej veci viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

30. Následne odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku z hľadiska uplatnených
námietok týkajúcich sa právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), a to aj z hľadiska toho,

či napadnutý rozsudok je v tomto smere dostatočne odôvodnený, spĺňajúci náležitosti stanovené v §
220 ods. 2 CSP, nesplnenie ktorých by malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b/ CSP).

31. Ani v tejto časti odvolací súd nezistil dôvodnosť odvolania, obsah ktorého opäť (obdobne ako pri

namietaných vadách skutkových) nemá oporu v napadnutom rozsudku.

32. Opätovne, ako to žalovaný urobil pri namietaní spôsobu vyhodnotenia dokazovania a súdom
prvej inštancie ustálených skutkových zistení, tak rovnakým spôsobom uplatňuje aj námietky právneho
posúdenia veci, keď v rámci týchto sa zameriava na to, že v bode 25. odôvodnenia je uvedená

citácia ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúceho zmluvu o dielo, hoci z ostatného obsahu
napadnutého rozsudku, osobitne poslednej časti bodu 32. odôvodnenia, je celkom zrejmé, že ide iba
o inú zrejmú nesprávnosť, ktorú možno napraviť vydaním opravného uznesenia, nemajúcu vplyv na
vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z bodu 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd
prvej inštancie v súlade s § 220 ods. 2 CSP jasne a výstižne uvádza svoje právne posúdenie veci,

je zrejmé, že predmetné ustanovenie o zmluve o dielo súd prvej inštancie vôbec pri právnom posúdení
veci neaplikoval a svoje rozhodnutie na ňom nezaložil. Práve v uvedenej časti odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie tento správne posudzuje predmetnú listinu, označenú ako „Zmluva o rezervovaní
nehnuteľnosti a zložení zálohy za účelom rezervovania nehnuteľnosti“ (skrátene v odôvodnení tohto
rozsudku ako „rezervačná zmluva“) podľa § 50a a § 51 Občianskeho zákonníka, z čoho implicitne

potom vyplýva – a v tomto smere odvolací súd dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozsudku – že
súd prvej inštancie ju posúdil, a to správne, ako obsahujúcu kombináciu dvoch právnych úkonov,
a to zmluvy o budúcej zmluve (ktorá je obsahom samostatnej časti zmluvy v jej čl. 5, oddelenom od
ostatného obsahu zmluvy, k tomu zodpovedajúcim nadpisom) a nepomenovanej (inominátnej) zmluvy,
ktorájeobsahomostatnýchčastídanejzmluvy,vrátanečl.6,upravujúcomsankcie.Zmluvnýmistranami,

ktoré si predmetnou rezervačnou zmluvou (a v nej obsiahnutou kombináciou dvoch právnych úkonov)
vzájomne upravili svoje práva a povinnosti je tak žalobca ako aj žalovaný (popri tretej strane – budúcich
kupujúcich). Žalovanému preto z predmetnej zmluvy v súlade s § 488 Občianskeho zákonníka vznikli
práva i povinnosti, pričom jeho povinnosti – ako to odvolací súd ešte bližšie odôvodní v ďalšej časti
odôvodnenia – boli dojednané aj v čl. 6 zmluvy, upravujúcom sankcie.

33. Žalovaný v odvolaní namietal aj neplatnosť rezervačnej zmluvy v časti, ktorá je základom žalobou
uplatneného nároku. V tejto súvislosti vymedzuje viacero dôvodov neplatnosti.34. Čo sa týka neplatnosti vyvodzovanej z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, teda z toho, že
bod 6.2. rezervačnej zmluvy, ktorá je zmluvným základom žalobou uplatneného nároku, tak žalovaný
nedôvodne namieta, že by súd ex offo neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky. Práve naopak,

súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie práve aj so zameraním na ustálenie
skutkového zistenia o tom, či v danom bode zmluvy dojednaná sankcia bola individuálne dojednaná,
keďže ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, rezervačnú zmluvu v rozsahu medzi
žalobcomažalovanýmpovažovalsprávnezaspotrebiteľskúzmluvupodľa§52Občianskehozákonníka,
pričom dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že predmetná sankcia individuálne dojednaná bola.

Tento skutkový záver potom podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez ďalšieho vylučuje, aby
išlo o neprijateľnú podmienku. O neprijateľnú podmienku (t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa) nejde podľa
§ 53 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka totiž nikdy, ak táto bola individuálne dojednaná,
ako tomu bolo aj v prejednávanej veci (pri viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, z dôvodov už vymedzených v predchádzajúcej časti odôvodnenia). Žalovaný preto nedôvodne

poukazuje aj na demonštratívny výpočet niektorých neprijateľných podmienok, upravených v § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže nevyhnutným predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je,
že určité ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorým však podľa § 53
ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka bod 6.2 rezervačnej zmluvy v prejednávanej veci nie
je (keďže bolo individuálne dojednané). Je pritom bez súvisu s prejednávanou vecou argumentácia

žalovaného o tom, že aj iné ustanovenia rezervačnej zmluvy spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach, keďže tieto nie sú základom žalobou uplatneného nároku, pričom to ustanovenie, ktoré
týmto základom je, neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu už uvedenej uplatnenej zákonnej
výnimky bez ďalšieho nie je (ani ak by inak spĺňala podmienky stanovené v § 53 ods. 1 vete prvej
Občianskeho zákonníka). Napriek tomu odvolací súd k namietanému rozporu bodu 5.6. rezervačnej

zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný je povinný skolaudovať rodinný dom najneskôr
do 30.09.2022 s § 77 stavebného zákona č. 50/1976 Zb., uvádza, že právne úkony vyjadrené slovami
nemožno podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladať len podľa ich jazykového vyjadrenia,
ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie je v rozpore s jazykovým vyjadrením.
V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania (svedecká výpoveď svedka F.) je celkom zrejmé, že

obsahom ustanovenia bodu 5.6. rezervačnej zmluvy bola povinnosť predávajúceho zabezpečiť, aby
predmetná nehnuteľnosť bola skolaudovaná do 30.09.2022, teda do času, kedy mala byť uzavretá podľa
bodu 5.2. rezervačnej zmluvy budúca zmluva, s celkom zrejmým sledovaným úmyslom, aby kupujúci
nadobudli nehnuteľnosť až v stave, kedy bude disponovať verejnoprávnym povolením – kolaudačným
rozhodnutím – oprávňujúcim užívanie nehnuteľnosti na určený účel.

35. Žalovaný ďalej v odvolaní právne tvrdí, že daná časť rezervačnej zmluvy je neplatná aj podľa § 39 a
§ 39a Občianskeho zákonníka, keďže odporuje aj obsahu a účelu Občianskeho zákonníka a je v rozpore
s dobrými mravmi, keďže žalobca mal podľa žalovaného vedomosť o ťažkostiach s infraštruktúrou
vedúcou na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom rezervačnej zmluvy. Čo sa týka neplatnosti podľa §

39a Občianskeho zákonníka, tak v tomto smere odvolací súd v prvom rade uvádza, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by predmetné ustanovenie rezervačnej zmluvy bolo dojednané pri
zneužitítiesne,neskúsenosti,rozumovejvyspelosti,rozrušenia,dôverčivosti,ľahkomyseľnosti,finančnej
závislostialeboneschopnostiplniťzáväzkyžalovaným,čobezďalšiehovylučujetentodôvodneplatnosti.

36. Ustanovenie bodu 6.2. rezervačnej zmluvy, z ktorého odvodzuje žalobca svoj nárok, rovnako tak
nie je ustanovením, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo akémukoľvek zákonu, ale
práve naopak, toto ustanovenie spĺňa všetky náležitosti platne dojednanej zmluvnej pokuty podľa § 544
a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže je v ňom určitým a zrozumiteľným spôsobom vymedzené za
porušenie akej svojej zmluvnej povinnosti (povinnosti zabezpečenia, že na strane žalovaného nebude

prekážka brániaca uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy medzi ním a treťou stranou – záujemcami) je
žalovaný povinný (vyjadrené synonymom „zaväzuje sa“) zaplatiť zmluvnej strane – žalobcovi zmluvnú
pokutu a v akej výške (3.000,- eur). Náležitosťou platného dojednania zmluvnej pokuty pritom nie
je, že v danom zmluvnom dojednaní musí byť výslovne uvedený aj názov tohto právneho inštitútu,
t. j. pojem „zmluvná pokuta“. Rozhodujúce je, čo je obsahom bodu 6.2. rezervačnej zmluvy a to, že

táto spĺňa všetky náležitosti dojednania zmluvnej pokuty tak, ako sú tieto vymedzené najmä v § 544
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie určitého právneho úkonu je totiž v súkromnom
práve charakteristické práve jeho posúdenie podľa obsahu, nie označenia. Uvedeným ustanovením
rezervačnej zmluvy sa sleduje práve jeho zabezpečovacia funkcia, a teda jeho obsah ani účelneodporuje účelu inštitútu zmluvnej pokuty upravenej v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka a ani ho
neobchádza.

37. Čo sa týka žalovaným namietaného rozporu bodu 6.2. rezervačnej zmluvy s dobrými mravmi,
ktorý vzhliada žalovaný v tom, že žalobca mal mať vedomosť o ťažkostiach s infraštruktúrou vedúcou
na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom rezervačnej zmluvy, odvolací súd poukazuje na to, že dobré
mravy nie sú legálne definované v Občianskom zákonníku, avšak definuje ich ako doktrína občianskeho
práva, tak i judikatúra. Vo všeobecnosti možno uviesť, že dobré mravy sú základné, všeobecné

uznávané a v spoločnosti panujúce morálne zásady, ktoré sa týkajú vzťahov a konania medzi
ľuďmi (subjektmi), resp. obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným,
v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám (R 5/2009).

38. Vychádzajúc z uvedeného, aj v prípade preukázania predmetných tvrdení žalovaného, tieto vylučujú,
aby tieto mali za následok neplatnosť rozhodujúceho ustanovenia rezervačnej zmluvy. Totiž práve ak boli

všetkyzmluvnéstranypriuzatváranírezervačnejzmluvynáležiteoboznámenésovšetkýmirelevantnými
okolnosťami, podstatnými pre ich rozhodnutie o uzavretí zmluvy, vrátane prípadných rizík spočívajúcich
v dôvodoch možného porušenia dojednávaných povinností a aj následkov, ktoré v prípade uzavretia
zmluvy táto pre ten-ktorý prípad porušenia zmluvy s ním spája a vedomí si všetkých týchto skutočností
sa slobodne rozhodli vstúpiť do daného zmluvou založeného záväzkového vzťahu, tak uzavretie zmluvy,

vrátane dojednania sankcie v bode 6.2. rezervačnej zmluvy, je v plnom súlade s dobrými mravmi, keď
práve takéto správanie všetkých zmluvných strán je poctivé a spravodlivé. Odvolací súd preto nezistil
ani posledný z vecne vymedzených dôvodov neplatnosti predmetnej časti rezervačnej zmluvy.

39. Záverom tejto časti odvolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že ani v odvolacom konaní tú podstatnú

skutočnosť, ktorou bol záver o tom, že z dôvodu na strane žalovaného, a teda porušením jeho právnej
povinnosti, nedošlo k uzavretiu budúcej zmluvy v rezervačnej zmluve dojednanom termíne, ktorá bola
rozhodujúca pre vyhovenie žalobe napadnutým rozsudkom, žalovaný nenamietol.

40. Z uvedených dôvodov a doplnenia odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti právneho posúdenia

veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keďže
naplnenie žiadneho odvolacieho dôvodu uplatneného v odvolaní žalovaného pri odvolacom prieskume
napadnutého rozsudku nezistil.

41. Výrok o trovách konania (ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % vzhľadom na jeho plný úspech v konaní) vzhľadom na absenciu odvolacích dôvodov proti
nemu smerujúcich, pri rešpektovaní viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, ho odvolací súd
bez bližšieho meritórneho skúmania ako vecne správny a závislý na výroku, ktorým bolo meritórne
rozhodnuté o žalobou uplatnenom nároku, taktiež potvrdil.

42. Keďže odvolací súd v odvolacom konaní v dôsledku podaného odvolania nezistil žiadny dôvod na
zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, a to v žiadnom jeho výroku, odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom jeho odôvodnenie v časti právneho
posúdenia týmto rozsudkom doplnil.

43. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a §
255ods.1CSPtak,žežalobcovi,ktorýmalvodvolacomkonaníplnýúspech(keďžalovanýakoodvolateľ
bol v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešný, čo viedlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku),
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %).
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá vyšší súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je odvolanie prípustné (§ 355 a contrario CSP).Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť

spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.