Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sf/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200174
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov

senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: GymBeam s.r.o., so
sídlom: Rastislavova 93, Košice, IČO: 46 440 224 právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát,
so sídlom: Gelnická 33, Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom:
Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100317166/2020
zo dňa 31.01.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100317166/2020 zo dňa
31.01.2020, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102260404/2019 zo dňa 30.09.2019 a vec

mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v celom rozsahu.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Správnou žalobou zo dňa 02.03.2020 (ďalej aj „správna žaloba") doručenou na Krajskom súde v
Košiciach (ďalej aj „pôvodný správny súd") v elektronickej podobe sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100317166/2020 zo dňa 31.01.2020 (ďalej aj „napádané
rozhodnutie" alebo „preskúmavané rozhodnutie"), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Košice (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa" alebo „správca dane") č. 102260404/2019 zo dňa
30.09.2019 o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie október
2017 v sume 18.373,61 eur. V správnej žalobe žalobca navrhol správnemu súdu, aby napádané
rozhodnutie žalovaného, prípadne aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, a tiež rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

II.
Administratívne konanie
2. Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov (ďalej ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2017, o ktorej
vyhotovil protokol č. 101628797/2019 z 03. júla 2019.

3. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane
rozhodnutím č. 102260404/2019 z 30. septembra 2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 18 373,61 eur za zdaňovacie obdobie október 2017. Správca dane
neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dodania tovaru - kávy Tchibo family 250 g vmnožstve 82 764 ks (faktúra č. 12017064 zo dňa 16. októbra 2017) od dodávateľa ZOOM Societas s.r.o.,
Jelšová 16, Košice (ďalej aj ako „deklarovaný dodávateľ“). Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie
prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods.

1 zákona č. 222/2004 Z. z. zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„zákon o DPH“). Správca dane uzavrel, že pri deklarovanom zdaniteľnom obchode nebolo preukázané,
že osobe uvedenej na faktúre vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, a preto žalobcovi
nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.
4. Žalovaný rozhodnutím č. 100317166/2020 z 31. januára 2020 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“)

prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil zo skutkovými
zisteniami a závermi správcu dane a v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil skutočnosť, že správca dane v
predmetnej veci neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona
o DPH, nie z dôvodu jeho účasti na podvodnom konaní (pozn. strana 32. rozhodnutia žalovaného).
5. V prípade dodania tovaru podľa faktúry č. 12017064 malo toto dodanie tovaru predstavovať súčasť
nasledovného reťazca dodaní: .... SUPER A. B., Maďarsko - TK Company s.r.o., Česko - ZOOM

Societas s.r.o.,Slovensko - GymBeam s.r.o., Slovensko - Maltepo s.r.o., Česká republika - BGD -
EXPORT LLC, Bulharsko - ORTAL SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA, Poľsko..../
viď preskúmavané rozhodnutie na str. 20/.
6. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru a rovnako nespochybnil uskutočnenie prepravy tovaru
spoločnosťami a vozidlami v zmysle predložených súvisiacich CMR, tak ako je to uvedené v Protokole

č. 101628797/2019 zo dňa 03.07.2019. /viď preskúmavané rozhodnutie na str. 22/.

III.
Súdne konanie
7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej ako

„správny súd“) v ktorej žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodol o nároku na náhradu
trov konania.

8. Žalobca namietal, že rozhodnutím žalovaného boli porušené jeho práva, rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej.

9. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že žalovaný sa riadne nezaoberal jeho námietkami, ktoré mali

pre posúdenie veci zásadný význam. Podľa žalobcu je z prvostupňového rozhodnutia správcu dane
zrejmé, že medzi zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením je zásadný logický rozpor,
kedy správca dane konštatoval, že v obchodnom reťazci figuruje deklarovaný dodávateľ spoločnosť
ZOOM Societas, s.r.o., správca dane popísal detaily obchodu a súčasne tvrdil, že deklarovaný dodávateľ
žalobcovi tovar nedodal. Následne žalobca v žalobe namietal posúdenie otázky vzniku práva nakladať

s tovarom ako vlastník, pretože táto podmienka primárne predpokladá existenciu tovaru. Pri absencii
materiálneho plnenia nemá podľa žalobcu logiku ani argument žalovaného, že žalobca nebol prítomný
pri odovzdaní a prevzatí tovaru. Žalovaný sa podľa žalobcu obmedzil len na reprodukciu argumentov
správcu dane, v rozhodnutí žalovaného absentuje miera racionality a konzistencie skutkovej a právnej
argumentácie.

10. Žalobca ďalej uviedol, že ak správca dane pripúšťa, že ten istý tovar v rovnakých objemoch,
rovnakým vozidlom do skladu spoločnosti TYREX, s.r.o. v Bratislave, dodal iný nekonkretizovaný
dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval platbu, potom tvrdenia správcu dane
uvedenévprvostupňovomrozhodnutísúnepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťaodôvodnenienedáva

zmysel. Žalobca namietal, že žalovaný uvedenú námietku v rozpore s § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Daňový
poriadok“) nechal bez povšimnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/108/2009 z 18. mája 2010 a sp. zn. 5Sžf/22/2016 z 26. apríla 2018.

11. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe akej
úvahy dospel k záveru, že žalobca mohol alebo mal vedieť o existencii reťazca. Žalobca sa bránil, že o
reťazcidodávateľovaodberateľov,pohybetovarumimosvojhododávateľaaodberateľa,opersonálnych
prepojeniach JUDr. Šofranka, o znížení ceny tovaru atď. nevedel a uviedol, že z okolností, ktoré mu včase nákupu a predaja kávy boli a mohli byť objektívne známe, nič nenasvedčovalo tomu, že uvedené
dodávky môžu byť spojené s daňovým únikom.

12. Žalobca poukázal aj na to, že z rozhodnutia správcu dane a žalovaného je zrejmé, že žalovaný
pre dôkazné bremeno správcu dane uplatnil nízky dôkazný štandard a naopak, pre dôkazné bremeno
žalobcu uplatnil vysoký dôkazný štandard. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný preferuje dôkazy, ktoré
za daných okolností potvrdzujú verziu skutkového stavu správcu dane a žalovaného.

13. Žalobca záverom uviedol, že je na správcovi dane a žalovanom, aby v prípade podozrení
objasnili mechanizmus podvodného konania. Žalobca namietal, že správne orgány účelovo neobjasnili
mechanizmus podvodného konania s cieľom vyhnúť sa dôkaznému bremenu.

14.Žalovanývosvojomvyjadreníkžalobezopakovalargumentáciuznapadnutéhorozhodnutia,uviedol,
že žalobné dôvody nie sú opodstatnené a navrhol správnu žalobu žalobcu zamietnuť.

15. Žalobca v replike, okrem iného, poukázal na skutočnosť, že správne orgány pri podozrení alebo
zistení, že v reťazci dodávateľov niektorý subjekt nesplnil svoje daňové povinnosti, konanie vykazuje
znaky daňového podvodu a daň od neho je nevymožiteľná, v snahe vyhnúť sa dôkaznému bremenu
a preukázať, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa podieľal na plneniach spojených s daňovým

únikom, nezmyselne notoricky argumentujú tým, že uplatnené odpočítanie dane nebolo priznané z
dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože žalobca nepreukázal, že tovar dodal dodávateľ
uvedený na faktúrach a nie z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní. Žalobca tiež uviedol,
že žalovaný sa obmedzil na reprodukciu právnych viet, týkajúcich sa preukázania uskutočnenia
zdaniteľného plnenia a vo všeobecnosti poukazuje, že žalobca neprijal príslušné opatrenia obvyklej

obchodnej opatrnosti bez toho, aby predstavil jasne individualizovaný právny záver, ktorý by sa
kvalifikovane vzťahoval ku konkrétnym námietkam žalobcu.

16. Žalovanému bola replika zaslaná na dupliku, žalovaný však na ňu žiadnym spôsobom
nereagoval.

17. Správny súd rozsudkom sp. Zn. 7S/58/2020 z 15. júna 2022 správnu žalobu zamietol. Správny súd
sa stotožnil so záverom správcu dane a žalovaného, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume
18 373,61 eur za zdaňovacie obdobie október 2017 z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH.

18. Proti tomuto rozsudku bola podaná kasačná sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR
rozsudkom zo dňa 30.05.2024, sp. Zn. 1 Sfk/1/2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 15.06.2022, č. k. 7S/58/2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd SR,
okrem iného v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„32. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie

hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH a odopretím práva na odpočítanie
DPH z dôvodu spáchania daňového podvodu, resp. účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Kasačný súd dodáva, že toto rozlišovanie nie je samoúčelné, práve
naopak, potreba odlišovať jednotlivé dôvody nepriznania práva na odpočítanie DPH má zásadný dopad
na celé daňové konanie, a to najmä preto, že od určenia dôvodu nepriznania práva na odpočítanie DPH

závisí posúdenie miery dôkazného bremena, ktorým má byť v daňovom konaní zaťažený daňový subjekt
a správca dane.“
„35. V prvom rade je podstatné zdôrazniť, že odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva zásadne odlišné dôvody,
ktoréniejemožnékumulovať,pretožesavzájomnevylučujú.Pripreukazovanízapojeniadopodvodného

reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.“
„36. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných

plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci C. D. B., C-610/19 zo dňa 3.septembra
2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9.decembra 2021, bod 24).“„38. ...Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom
a správcom dane má svoje pravidlá „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že

daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňových subjektom, potom možno konštatovať, že

správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
v kombinácii uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.novembra 2018, bod 21; obdobne sp.zn. III. ÚS

401/09 10 1Sfk/1/2023 zo dňa 16. decembra 2009). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť
na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti
predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane,
ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise
a je naozaj spôsobilá vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet

dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej repulibky sp.zn. 6 Sžfk/40/2018
zo dňa 3. septembra 2019). Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho
dvora Európskej únie identifikovala rad okolností, ktoré sami osebe (bez ďalších okolností) nie sú
spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok
pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide

napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či
subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19
zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31,

32; vo veci E. F., C-324/11 zo dňa 6. decembra 2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských
stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó
Kft., C-610/19 zo dňa 3.septembra 2020, bod 64; obdobne vo veci Magagében Kft., C-80/11 a C-142/11
zo dňa 21. júna 2012, bod 50).“
„39. V prípade, ak správca dane skúma alebo poukáže na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok

daňovým subjektom, následne už účasť či vedomosť na daňovom podvode nepreukazuje (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4 Sfk/52/2021 z 15.novembra 2022).
„40. V prípade, kedy zdaniteľná osoba splnila hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH je v zmysle
ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok v prípade Optigen, spojené veci
C-354/03, C-355/03, C-484/03) možné odmietnuť odpočet DPH z dôvodu, že zdaniteľná osoba vedela

alebo vedieť mala o jej účasti na daňovom podvode.“

IV.
Relevantná právna úprava

19. Podľa § 49 ods. 1,2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. (odpočítanie dane platiteľom), právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovaru a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je

daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

20. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa

§ 71 zákona.

21. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právacha povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

22. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo.

23. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie
dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku).

24. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, c/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie daní a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo

v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť
a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,
aby skutočnosti nevyhnuté na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).

25. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného
v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané
príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

27. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

V.
Posúdenie veci správnych súdom

28. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo

súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, na ktorom je vec vedená pod sp. zn. KE-7S/58/2020.

29. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok /ďalej aj „SSP"/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a na pojednávaní konanom dňa 29.04.2025 vo veci rozhodol.
30. Na pojednávanie konané dňa 29.04.2025 sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že
„......rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

Konkrétne dôvody nezrozumiteľnosti sú uvádzané v žalobe hlavne v bodoch 23 a 24, kde správca
dane na strane jednej svoje rozhodnutie založil na tom, že tovar medzi dodávateľom Zoom Societas
a žalobcom neexistoval, no popisuje celý priebeh nákupu tovaru medzi dodávateľom TK company
– Zoom Societas, kde tovar existoval, prepravu tohto tovaru, potom článok medzi Zoom Societas a
žalobcom neexistoval a potom ďalej zas ďalší článok medzi žalobcom a českým odberateľom, kde ten

istý tovar, ktorý bol v priebehu pár hodín preložený do jeho kamiónu opäť existoval. Takže je zjavné
teda, že to právne posúdenie veci vôbec nezodpovedá zistenému skutkovému stavu....“. Na základe
uvedeného navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zodňa 25.04.2025 s tým, že berie na vedomie, že sa môže pojednávať v jeho neprítomnosti. Žalovaný
svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu dlhodobo plánovaných pracovných činností
poverených zamestnancov.

31. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o
DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej
hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie
predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty: Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1 - 118 (ďalej aj „smernica o DPH"). Z uvedeného

dôvodu „k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho
predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej
len „Súdny dvor"). Ide o normy východiskovo európske (v tom zároveň slovenské) a následne o normy
vnútroštátne. Uvedená smernica o DPH zavádza spoločný a hlavne jednotný systém DPH v Európskej
Únii aj v rámci budovania jednotného trhu. Tento jednotný systém je neprípustné narúšať existenciou
najrôznejších vlastných, vzájomne nekompatibilných, národných verzií predpisov upravujúcich DPH,

či národných verzií interpretácie smernice o DPH. Spoločný a jednotný systém má zmysel, ak je
skutočne jednotný, pričom v tomto smere je rola Súdneho dvora nezastupiteľná a vnútroštátne súdy
s ním musia spolupracovať, a to aj vo svetle zásad naposledy uvedených v rozsudku z 6. októbra
2021 vo veci Consorzio Italian Management e Catania Multiservizi and Catania Multiservizi, sp. zn.
C-561/19" (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa sp. zn. IV. ÚS 86/2022, body 22

a 23).
32. Podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane v spoločnom systéme sú vymedzené vo viacerých
rozhodnutiach Súdneho dvora, pričom platí: „právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením tak
hmotnoprávnych, ako aj formálnych požiadaviek. Pokiaľ ide o hmotnoprávne požiadavky, z čl. 168 písm.
a) smernice o DPH vyplýva, že na to, aby sa mohlo priznať uvedené právo, je na jednej strane potrebné,

aby dotknutá osoba bola „zdaniteľnou osobou" v súlade s touto smernicou. Na druhej strane je potrebné,
aby tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, boli dodané alebo poskytnuté
inou zdaniteľnou osobou, a aby zdaniteľná osoba tieto tovary alebo služby následne použila na účely
svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ ide o spôsoby uplatnenia práva na odpočítanie DPH, ktoré
zodpovedajú požiadavkám formálnej povahy, čl. 178 písm. a) smernice o DPH stanovuje, že zdaniteľná

osoba musí mať faktúru vystavenú v súlade s čl. 220 až 236 a čl. 238 až 240 tejto smernice " (rozsudok
SD EÚ z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, G.:G.:H.:XXXX:XXX, bod 26). Slovenská republika je
jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 smernice o DPH, v kontexte ktorej niektoré zo
zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 smernice o DPH oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods.
1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej

osoby podľa čl. 168 písm. a/ smernice o DPH mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa
ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky z 27.09.2023, 5sžfk/19/2021, ods. 30).
33. V tejto súvislosti je potrebné uviesť to, že „materiálne podmienky priznania práva na odpočet
dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým

subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej
časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú
(bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva
na odpočítanie dane" (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 27.09.2023,
5sžfk/19/2021, ods. 30).

34. Vo vzťahu k presunu dôkazného bremena pri správe daní platí, že „Daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať." Formálne sa
obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť
tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvrátil
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane." (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 14.11.2009, I ÚS 377/2018, bod 21).
35. Zároveň je potrebné mať na pamäti, že vo vzťahu k dôkaznej povinnosti pri správe dani pri dani
z pridanej hodnoty platí, že „keďže smernica o DPH neobsahuje konkrétne ustanovenie v súvislosti
s dôkazmi, ktoré sú zdaniteľné osoby povinné predložiť, aby im mohlo byť priznané oslobodenieod DPH, prináleží členským štátom, aby v súlade s čl. 131 tejto smernice stanovili podmienky, za
akých oslobodia od dane dodania v rámci Spoločenstva s cieľom zabezpečiť správne a jednoduché
uplatňovanie uvedených oslobodení a zabrániť akémukoľvek prípadnému podvodu, daňovému úniku

alebo zneužitiu. Pri výkone svojich právomocí však členské štáty musia dodržiavať všeobecné právne
zásady, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Európskej únie, medzi ktoré patria najmä zásady právnej
istoty a proporcionality." (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 09.10.2014, Traum EOOD, C-492/13,
EU:C:2014:2267, bod 27). „V tomto kontexte Súdny dvor spresnil, že povinnosti, ktoré má zdaniteľná
osoba v oblasti dokazovania, musia byť určené v závislosti od podmienok výslovne stanovených v tejto

súvislosti vnútroštátnym právom a od obvyklej praxe zavedenej pre podobné transakcie" (rozsudok
Súdneho dvora zo dňa 06.09.2012, Mecsek-Gabona, C-273/11, EU:C:2012:547, bod 38, rozsudok zo
dňa 8 November 2018, Cartrans Spedition , C-495/17, EU:C:2018:887, bod 57).

VI.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu
36. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či

obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

37. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán
verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

38. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhéhostupňa-žalovanývysporiadalsovšetkýminámietkamižalobcuaztaktovymedzenéhorozsahu,

či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa
s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného,
rovnako ako aj rozhodnutie správcu dane trpí vadou nepreskúmateľnosti vo vzťahu k ustáleniu svojich
právnych záverov o tom, že žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na
ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti aj na platnú

judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty, a teda žaloba
žalobcu je dôvodná.

39. V danom prípade žalovaný nepostupoval dôsledne pri vyhodnocovaní splnenia podmienok na
priznanie odpočtu DPH a súd konštatuje, že jeho správna úvaha prezentovaná v napadnutom

preskúmavanom rozhodnutí nemá požadovanú kvalitu, nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi ako
účastníkovi konania z neho nemohlo byť objektívne zrejmé, prečo v súlade s platnou judikatúrou
Súdneho dvora EÚ o nepriznaní odpočtu DPH konštatoval žalobcom porušenie ustanovení § 49 ods. 1
a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. za situácie, keď konštatoval existenciu
plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, z ktorej si uplatnil právo na odpočet DPH.

40. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať aj na závery rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, ktorý právny názor v ňom obsiahnutý
predstavuje významný judikatúrny posun vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania
tovaru deklarovaného dodávateľom v prípade, ak správca dane oprávnene spochybní jeho dodanie

subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. V tomto smere poukázal Najvyšší správny súd SR
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého vyplýva, že v prípade
spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane
v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnomkonaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane ani žalovaný
v kontexte tohto rozhodnutia neviedli svoje úvahy pri určení rozdielu dane žalobcovi, tak kasačný
súd považoval ich rozhodnutie za nezákonné (bod 26 odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn:

3Sžfk/15/2020).

41. V bode 16 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR tento uvádza, že nárok na
odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/12/ES z

28. novembra 1005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho
poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) to, že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného
dodávateľa), 2.) to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna
existencia plnenia) a 3.) to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité
v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky odpočítanie dane

nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje,
právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

42. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z
pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň:

I. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty)
II. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň,
keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej
hodnoty)
III. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z

tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z pridanej
hodnoty)
IV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou
na odpočítanie dane.

43. Súd zároveň poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov
Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

44. Správny súd sa tu stotožňuje s názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo
dňa 30.05.2024, sp. zn. 1Sfk/1/2023 ako kasačného súdu v danej veci. Najvyšší správny súd SR, okrem
iného, v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„32. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH a odopretím práva na odpočítanie

DPH z dôvodu spáchania daňového podvodu, resp. účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Kasačný súd dodáva, že toto rozlišovanie nie je samoúčelné, práve
naopak, potreba odlišovať jednotlivé dôvody nepriznania práva na odpočítanie DPH má zásadný dopad
na celé daňové konanie, a to najmä preto, že od určenia dôvodu nepriznania práva na odpočítanie DPH,
závisí posúdenie miery dôkazného bremena, ktorým má byť v daňovom konaní zaťažený daňový subjekt

a správca dane.
„35. V prvom rade je podstatné zdôrazniť, že odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva zásadne odlišné dôvody,
ktoréniejemožnékumulovať,pretožesavzájomnevylučujú.Pripreukazovanízapojeniadopodvodného
reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

36. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex

GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci C. D. B., C-610/19 zo dňa 3. septembra
2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).“
„38. ... Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom
a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak,
že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním
predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná

povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť
dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho

pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom
konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje
praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21;
obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 10 1Sfk/1/2023 zo dňa 16. decembra 2009). Dôvodom na prenos
dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o

pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je
pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých
v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok
pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019). Ustálená rozhodovacia činnosť národných

súdov, ako aj Súdneho dvora Európskej únie identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez
ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia
materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia
dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 44/2020 zo dňa 25. mája 2021),

(ii)nedostatokpotrebnýchmateriálnychaľudskýchzdrojovprevyrobeniealebododanietovarunastrane
dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó
Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára
2014, body 31, 32; vo veci E. F., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49), (iii) pochybnosti na
subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci

Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 64; obdobne vo veci Mahagében
Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50).“
„39. V prípade, ak správca dane skúma alebo poukáže na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
daňovým subjektom, následne už účasť či vedomosť na daňovom podvode nepreukazuje (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sfk/52/2021 z 15. novembra 2022).

40. V prípade, kedy zdaniteľná osoba splnila hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH je v zmysle
ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napríklad rozsudok v prípade Optigen, spojené veci
C-354/03, C-355/03, C-484/03) možné odmietnuť odpočet DPH z dôvodu, že zdaniteľná osoba vedela
alebo vedieť mala o jej účasti na daňovom podvode.“

45. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou na základe ktorej
správca dane neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane bolo zistenie porušenia § 49 ods. 1 v
spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH, kde žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie DPH, konkrétne uzavrel, že žalobca v konaní
nepreukázal, že tovar kávu Tchibo family 250 g v množstve 82 764 ks mu dodal deklarovaný dodávateľ

spoločnosťou ZOOM Societas, s.r.o. (zdaňovacie obdobie október 2017).

46. Správny súd uvádza, že vznik daňovej povinnosti na strane ZOOM Societas, s.r.o., nemožno samo
o sebe považovať za hmotnoprávnu podmienku pre uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobcu. Je
pravdou, že zákon o DPH a smernica o DPH stotožňujú moment vzniku daňovej povinnosti a práva

na odpočítanie dane, uvedené je však dôsledkom samostatných pravidiel upravujúcich tieto daňové
inštitúty. Preto je potrebné dôsledne rozlišovať, ktorú hmotnoprávnu podmienku práva na odpočítanie
dane spochybňuje žalovaný. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol: „Dôvodom neuznania
odpočítania dane uplatneného daňovým subjektom GymBeam, s.r.o., bola práve skutočnosť, že správca
dane spochybnil dodanie dodávateľom uvedeným na faktúre pre daňový subjekt." (viď preskúmavané

rozhodnutie na str. 31). Tento záver žalovaného nemožno považovať za spochybnenie jednej konkrétnej
hmotnoprávnej podmienky na strane žalobcu. Existuje viacero rôznych okolnosti, ktoré by mohli brániť
vzniku daňovej povinnosti na strane ZOOM Societas, s.r.o. pri predmetnom zdaniteľnom obchode.
Mohlo by sa jednať o prípad, kedy i) v dôsledku neexistencie tovaru sa zdaniteľný obchod medziZOOM Societas, s.r.o., nedodala tovar žalovanému, keďže sa žalobcom neuskutočnil, kedy ii) síce
tovar existoval, avšak ZOOM Societas, s.r.o., nikdy nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník
alebo iii) tovar bol síce dodaný žalobcovi, ale dodanie bolo uskutočnené treťou nestotožnenou osobou

odlišnou od ZOOM Societas, s.r.o. Preskúmavané rozhodnutie nie je dôsledné z hľadiska toho, ktorá
z týchto skutkových okolností sa má týkať žalobcu. Platí, že každá z týchto skutkových okolností by
mala odlišný dopad na posudzovanie splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku práva na odpočítanie
dane žalobcu, a to so zásadne odlišnými dôsledkami na dôkaznú situáciu vo veci. Zároveň niektoré
z týchto skutkových okolností sú vzájomne nezlučiteľné. Uvedeným je teda vo veľkej miere oslabená

zrozumiteľnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

47. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie z hľadiska toho, či niektorý z týchto skutkových
záverov možno považovať za preukázaný.

48. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný uviedol, že JUDr. Ján Šofranko, konateľ spoločnosti

ZOOM Societas, s.r.o. síce dodanie tovaru potvrdil, ale svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.
Vo vzťahu k existencii tovaru I. I. J. zaslal správcovi dane mailom 3ks fotografií (č.l. 431 - 433
administratívneho spisu). Na fotografii - dátum 16.10.2017, čas 16:32 je zachytený príves EČV: XXX
5372, na ktorom sú umiestnené palety, na ktorých je možné cez fóliu vidieť balíky kávy: Tchibo
(administratívny spis na č.l. 433). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dátum vyhotovenia fotografie

a EČV ťahača sa stotožňuje s údajmi podľa CMR č. CZ 0127326. Žalovaný uvedené náležite
nevyhodnotil, nakoľko príslušná fotodokumentácia je spôsobilá preukázať existenciu tovaru vo vzťahu
k spochybneným zdaniteľným obchodom, a to v nadväznosti na iné dôkazy, ktorými sú: prepravné
listy, potvrdenie vykonania prepravy prepravcami a príslušné potvrdenia o nadobudnutí tovaru zo strany
odberateľov.

49. Ďalej správny súd uvádza, že JUDr. Ján Šofranko ako konateľ ZOOM Societas, s.r.o., predložil
správcovidanezmluvuoskladovanízodňa18.08.2017(administratívnyspisnač.l.303-304)uzatvorenú
medzi ZOOM Societas, s.r.o. a ZETEZ, s.r.o. Predmetom tejto zmluvy je „prevzatie, uloženie a
opatrovanie (ďalej len „skladovanie") nasledovných vecí, ktoré sú vo vlastníctve skladovateľa, a to

potravinové komodity a produkty" (čl. II ods. 1 zmluvy o skladovaní zo dňa 18.08.2017). Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že obchodná spoločnosť TYREX s.r.o. ako prevádzkovateľ Areálu
Tyrex s.r.o., Staviteľská 7, Bratislava, prenajímala v tomto areáli skladové priestory v prospech ZETEZ,
s.r.o. Táto zmluva v nadväznosti na vyššie uvedené zistenie správcu dane ma dôkaznú relevanciu
vo vzťahu k tomu, či obchodná spoločnosť ZETEZ, s.r.o., bola oprávnená pri manipulácii s tovarom

v príslušnom areáli konať v mene spoločnosti ZOOM Societas, s.r.o. Táto zmluva je teda listinným
dôkazom, ktorého zhodnotenie je potrebné pre právne posúdenie veci, nakoľko umiestnením tovaru v
príslušnomobchodnomcentre,prípadnejehomanipulácioumohlodôjsťzostranyobchodnejspoločnosti
ZOOM Societas, s.r.o., k nadobudnutiu jej práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom
(§ 11 ods. 1 zákona o DPH). Žalovaný sa s takto predloženými dôkazmi nevysporiadal a vo svojej

právnej úvahe ich nezohľadnil. Žalobca potvrdil, že zdaniteľné obchody uzatvoril s ZOOM Societas, s.r.o.
Túto skutočnosť potvrdil aj konateľ obchodnej spoločnosti ZOOM Societas, s.r.o., JUDr. Ján Šofranko.
Preskúmavané rozhodnutie neobsahuje právne posúdenie toho, či prípadnú manipuláciu s tovarom v
areáli Tyrex s.r.o. (uskladnenie a nakládka tovaru) bolo možné považovať za dodanie tovaru medzi
ZOOM Societas, s.r.o. a žalobcom pre účely § 8 zákona o DPH.

50. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaného chýba náležité, jasné a presné odôvodnenie založené
na relevantných dôvodoch, prečo v prípade prijatia záveru o tom, že predmetný tovar existoval a bol
predmetom zdaniteľného obchodu, tento mal byť žalobcovi dodaný inou osobou ako ZOOM Societas,
s.r.o. Dodanie príslušného tovaru inou osobou by mohlo mať negatívny dopad na žalobcovo právo

na odpočítanie dane v prípade, že skutočný dodávateľ tovaru nebol vôbec identifikovaný a žalobca
nepredložil dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby.
Uvedené však platí iba pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým
žalobcom chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie
zdaniteľnej osoby (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 09.12.2021, Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20,

EU:C:2021:989, rozsudok NSS SR zo dňa 14.12.2022, sp.zn. 8 Sžfk 43/2021, bod. 52). Preskúmavané
rozhodnutie nevykazuje takú kvalitu odôvodnenia, aby bolo možné akceptovať tento záver ako
dôvod vylučujúci splnenie príslušnej hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane. Naopak,
preskúmavané rozhodnutie v tomto ohľade vykazuje podobnosť s doktrínou deklarovaného dodávateľaako dôvodu pre odmietnutie priznania práva na dani z pridanej hodnoty, ktorá bola rozhodovacou praxou
prekonaná (rozsudok NSS SR zo dňa 30.06.2022, 23/2022 ZNSS, sp.zn. 3 Sžfk 15/2020).

51. V preskúmavanom rozhodnutí medzi dôvodmi vylučujúcimi splnenie hmotnoprávnych podmienok
práva na odpočítanie dane žalovaný uviedol, že vyjadrenie I. I. J. o tom, že spoločnosť ZOOM Societas,
s.r.o. si kávu obstarala od českej spoločnosti TK Company s.r.o. je v rozpore so zisteniami správcu
dane. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť ZOOM Societas s.r.o. nepreukázala, že došlo k dodaniu
tovaru podľa § 8 zákona č. 222/2004 v znení neskorších predpisov a k vzniku daňovej povinnosti podľa

§ 19 zákona č. 222/2004 v znení neskorších predpisov na základe faktúry č. 12017064 v súvislosti
s dodaním kávy Tchibo Family 250 g žalobcovi GymBeam s.r.o., nebolo preukázané, že spoločnosť
ZOOM Societas s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. Avšak podľa názoru správneho
súdu táto skutočnosť sama o sebe nevyvracia to, že ZOOM Societas, s.r.o. mohla mať tovar, ktorý bol
predmetom príslušného zdaniteľného obchodu. Tento tovar mohla ZOOM Societas, s.r.o. nadobudnúť
od JUDr. Jánom Šofrankom označenej českej spoločnosti TK Company s.r.o. Prípadne ZOOM Societas,

s.r.o. mohla nadobudnúť takýto tovar od inej bližšie nestotožnenej osoby. Vo vzťahu k uvedenému
platí, že pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane u žalobcu
je rozhodujúci vzťah medzi žalobcom a ZOOM Societas, s.r.o. a nie subdodávateľské vzťahy ZOOM
Societas, s.r.o. vyššie uvedené.

52. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí medzi dôvodmi vylučujúcimi splnenie hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočítanie dane tiež uviedol, že zástupcovia jednotlivých spoločností
obchodujúcich medzi sebou sa navzájom poznali, tieto spoločnosti boli personálne prepojené, daňový
subjekt tovar fyzicky nevidel, nikoho nepoveril, aby tovar skontroloval a nezaujímal sa o pôvod
tovaru. Tieto dôvody však nie je možné považovať za relevantné vo vzťahu k posudzovaniu splnenia

hmotnoprávnych podmienok vzniku práva na odpočítanie dane u žalobcu.

53. Podľa názoru súdu taktiež hygienická spôsobilosť priestorov, v ktorom je tovar uskladnený, nepatrí
medzi takú skutočnosť, ktorá by bola právne relevantná z hľadiska právnej kvalifikácie transakcie
ako zdaniteľného obchodu dodania tovaru (viď vyjadrenia konateľa spoločnosti TYREX, s.r.o., ktorá

prenajímala skladové priestory spoločnosti ZETEZ s.r.o. o tom, že tieto priestory neboli spôsobilé
na skladovanie potravinárskeho sortimentu.). Správny súd ako obiter dictum uvádza, že na práve
konštatované skutočnosti uvedené v preskúmavanom rozhodnutí by bolo možné prípadne prihliadnuť
pri posudzovaní účasti žalobcu na daňovom podvode, ako dôvodu nepriznania práva na odpočítanie
dane žalobcovi. V takom prípade by tieto skutočnosti museli byť posúdené podľa štandardov príslušného

testu daňového podvodu na dani z pridanej hodnoty (rozsudok SD EÚ zo dňa 06.07.2006, Axel Kittel,
spojené veci C-439/04 a C-440/04, EU:C:2006:446).

54. Preskúmavané rozhodnutie preberá dôvody uvedené v rozhodnutí správcu dane, ktoré s
preskúmavaným rozhodnutím obsahovo korešponduje. Preto nedostatky vytýkané správnym súdom vo

vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného je možné vztiahnuť taktiež na rozhodnutie správcu
dane.

55. Vo svetle právnych záverov uvedených v tejto časti rozsudku mal správny súd za to, že žalobné
body boli dôvodné. Právne argumenty prezentované žalovaným vo vyjadrení žalovaného k správnej

žalobe zo dňa 14.07.2020 sú totožné s právnymi závermi a skutkovými zisteniami uvedenými v
preskúmavanom rozhodnutí. Správny súd sa týmito právnymi závermi a skutkovými zisteniami zaoberal
pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, čím takto dal odpoveď, taktiež na tieto právne
argumenty žalovaného.

VII.
Záver
56. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt nesplnil
podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona

č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty neskorších predpisov. Správca dane v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že nespochybňuje existenciu tovaru a rovnako nespochybňuje uskutočnenie
prepravy tovaru spoločnosťami a vozidlami v zmysle predložených súvisiacich CMR, tak ako je to
uvedené v Protokole č. 101628797/2019 zo dňa 03.07.2019.57. Súd na tomto mieste poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 3Sžfk/15/2020
z 30.06.2022 pod bodom 36, kde v bode 23 odôvodnenia tento uviedol, že otázke statusu osoby

deklarovaného dodávateľa venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C-154/20 Kemwater
ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je
hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa
hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie
dane (žalobca).

58. V tomto prípade je deklarovaným dodávateľom žalobcu spoločnosť ZOOM Societas, s.r.o., ktorú
spoločnosť ako dodávateľa správca dane a následne aj žalovaný spochybňovali ako subjekt, ktorý dodal
tovar deklarovaný na faktúre, a ktorí zároveň spochybňovali aj subdodávateľov tohto dodávateľa za
situácie, keď súčasne zhodne konštatovali, že nepopierajú reálne dodanie tovaru.

59. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a NSS SR, ako aj
právneho názoru uvedeného v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30.05.2024, sp. zn.
1Sfk/1/2023, týkajúceho sa tejto veci, nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca
(daňový subjekt) nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ - v tomto prípade spoločnosť ZOOM
Societas s.r.o., zabezpečil dodanie tovaru sám, resp. prostredníctvom subdodávateľských spoločností,

respektíve tieto subjekty stotožniť z dôvodu, že správca dane nemal k dispozícii účtovníctvo dodávateľa,
že došlo k personálnym zmenám v obchodnej spoločnosti, ktorá bola dodávateľom, ako aj z dôvodu
personálnej a majetkovej prepojenosti konateľa dodávateľa žalobcu s inými spoločnosťami v zistenom
obchodnom reťazci, k čomu viedli závery tak správcu dane aj žalovaného.

60. K tomuto súd poukazuje aj na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C 610/19 Vikingo: „Smernica
Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami
daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol oddaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto

nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru uvedený
tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,
čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé
neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorí viedol
k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých transakcií,

ktoré boli súčasťou dodávateľského reťazca sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len
vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na
daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového
podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v
predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží vnútroštátnemu súdu.

61. Vychádzajúc z právneho názoru uvedeného vo vyššie citovanom rozsudku Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, pre záver správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie dodávateľa či subdodávateľských
spoločností, deklarovaného dodávateľa sťažovateľa, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali

personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda
nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia, resp. boli
nekontaktnévčasevykonaniadaňovejkontroly,taktiežanizáveropersonálnejamajetkovejprepojenosti
konateľa žalobcu s inými spoločnosťami nie je dostatočný pre záver o nesplnení hmotnoprávnych
podmienok pre nepriznanie odpočtu DPH. V prípade spochybnenia deklarovaného dodávateľa je možné

nepriznať odpočítanie dane žalobcovi, ak bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom
podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným
daňovým podvodom.

62. Správny súd konštatuje, že žalovaný náležite nevyhodnotil individuálne a vo vzájomnej súvislosti

zistené dôkazy pri daňovej kontrole, ktoré mali dôkaznú relevanciu k preukazovaniu splnenia
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane u žalobcu. Medzi tieto možno zaradiť
fotodokumentáciu a zmluvnú dokumentáciu týkajúcu sa manipulácie s tovarom v areáli Tyrex s.r.o.
Skutočnosti uvedené v rozhodnutí žalovaného nepovažoval správny súd za dostatočné pre prijatieprávneho záveru o tom, že nedošlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane
u žalobcu.

63. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie
správcu dane, nie sú v súlade so zákonom lebo sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Preto preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu
dane správny súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

64. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane riadne sa vo svetle zákonných požiadaviek vyjadrených
v § 3 ods. 3 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu a dôkazmi
zistenými počas daňovej kontroly týkajúcich sa okolností dodania tovaru od ZOOM Societas, s.r.o. pre
žalobcu. Prihliadne pri tom na požiadavky vyplývajúce z právneho rámca Európskej únie vyjadrených
vo vyššie citovaných rozhodnutiach Súdneho dvora. Právny záver týkajúci sa splnenia alebo nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u žalobcu je

povinný správca dane riadne odôvodniť.

65. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní
nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie

orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd
i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

66. Súd ešte poukazuje na to, že aj v prípade ak žalovaný, resp. správca dane sa ustália na tom,
že žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu DPH, tieto závery ešte bez ďalšieho

neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočet DPH z deklarovaných obchodov. Je
teda na správcovi dane/žalovanom, aby relevantne spochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok
(napr.:reálnymspochybnenímdodanéhotovaruprípadne,abypreukázalžalobcovispáchaniedaňového
podvodu, či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Uvedené
vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, napr.: rozsudok Optigen spojené veci C - 354/03,

C-355/03, C484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje Axel Kittel test, ktorý
je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode (rozsudok Súdneho dvora EÚ
C-439/04).

67. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému

žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred Krajským
súdom v Košiciach a Správnym súdom v Košiciach, ako aj úplnú náhradu trov kasačného konania, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§
175 ods. 2 SSP).

68. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

2Sf/35/2024
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom

Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa
§ 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).