Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 16, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Tos/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625010222
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7625010222.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.,
sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Petry Pavlisovej na neverejnom zasadnutí konanom v
Košiciach dňa 16. júna 2025, v trestnej veci proti obvinenému A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,
ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., § 20 Tr. zák. o sťažnosti prokurátora
a zákonného zástupcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6T/50/2025 zo dňa

21.05.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obvineného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 6T/50/2025 zo dňa 21. mája 2025
podľa § 238 ods. 4 Tr. poriadku, § 79 ods.2, ods. 3 Tr. por., § 72 ods. 1 písm. e ) Tr. por. s použitím § 76
ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX o prepustenie z väzby na slobodu

a obvineného ponechal naďalej vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku nenahradil väzbu obvineného dohľadom probačného a
mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obvinený prostredníctvom svojho obhajcu, kde v písomných

dôvodoch uvádza nasledovné.

Uznesením Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, sp. zn. 6Tp/50/2025 súd zamietol žiadosť obvineného
A. B., nar. XX.XX.XXXX o prepustenie z väzby na slobodu a obvineného ponechal naďalej vo väzbe z
dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku nenahradil
väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Súd v odôvodnení uviedol, že pre konštatovanie väzobného dôvodu u obvineného podľa § 71 ods. 1
písm. c) Tr. poriadku nasvedčuje osoba obvineného, ktorý napriek tomu, že už bol opakovane odsúdený,
vrátane rovnakého skutku a bol aj priestupkovo riešený, je opäť dôvodne podozrivý z toho, že sa mal
dopustiť násilného konania, a to len dva týždne po skončení skúšobnej doby. Zároveň bol odsúdený
cudzozemským súdom za konanie spáchané v dobe podmienečného odsúdenia. Uvedené skutočnosti
zakladajú obavu súdu z toho, že pri prepustení na slobodu by mohol pokračovať v páchaní trestnej

činnosti.
Obvinený sa s rozhodnutím súdu nestotožňuje. Poukazuje na to, že pokiaľ ide o predošlé odsúdenie pre
trestný čin lúpeže, skúšobná doba uplynula 15.12.2024. Počas plynutia skúšobnej doby sa nedopustil
žiadnej trestnej činnosti, a preto ani neexistuje dôvodná obava, aby mal pokračovať v páchaní trestnej
činnosti, z ktorej je teraz podozrivý, neexistuje žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že takáto
obava existuje. Zároveň chce obvinený uviesť, že z hľadiska posúdenia preventívnej väzby je potrebné

zdôrazniť skutočnosť, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu sa už mal stať. Preto je zrejmé, že skutok
už nie je možné dokonať. Pri skutku, ktorý nie je možné dokonať, teda nehrozí obava, že obvinený budepokračovať v trestnej činnosti. Preventívnu väzbu nie je možné odôvodňovať ani skutočnosťou, že bol
predtým trestne stíhaný, už len preto, že platí prezumpcia neviny.
Nahradenie väzby jednotlivo, resp. aj vzájomnou kombináciou viacerých možností je odôvodnené v

prípadoch, v ktorých bude dostatočné preukázané, že existencia dôvodu väzby môže byť dosiahnutá aj
miernejším zásahom do práv a slobôd obvineného. Nahradenie väzby je priamym prejavom uplatnenia
zásady zdržanlivosti uvedenej v § 2 ods. 2 Tr. por., keď príslušné orgány musia vždy aplikovať
ustanovenia o väzbe v takom rozsahu, ktoré budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale
zároveň nebudú predstavovať neprimeraný zásah do základných práv a slobôd obvineného.“

Obvinený zastáva názor, že výkon väzby v jeho prípade so zohľadnením individuálnych okolnosti
prejednávanéhoprípadupredstavujeneprimeranýzásahdojehozákladnýchprávaslobôd,nakoľkoúčel
väzby možno dosiahnuť aj miernejším zásahom, napríklad nariadením dohľadu a uložením primeraných
obmedzení a povinností.
Ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa osobnej slobody jednotlivca vychádzajú z článku 17
Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenia ústavy týkajúce sa väzby sú premietnuté aj v základných

zásadách trestného konania, konkrétne v ustanovení § 2 Trestného poriadku. Väzba v rámci trestného
predstavuje najzávažnejšie zaisťovacie opatrenie, ktorým sa veľmi citeľným spôsobom zasahuje do
ústavou zaručenej osobnej slobody občana v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o vine
obvineného.
Väzba ako zabezpečovací inštitút trestného konania nemá mať sankčnú povahu a ak je možné účel

väzby dosiahnuť iným zákonným inštitútom procesného práva, je potrebné ho aplikovať.
V kontexte vyššie uvedeného obvinený navrhuje, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil prepustil
ho na slobodu ihneď.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr.
por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým obvinený podal sťažnosť, ako

aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obvineného nie
je dôvodná.

Obvinený bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 2Tp/12/2025 zo dňa
24.01.2025, právoplatným dňa 24.01.2025 z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písmeno c) Tr. poriadku, väzba

mu začala plynúť od 22.01.2025 od 10.05 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach.

Dňa 07.05.2025 bola na obvineného A. B., ml. B. B. a C. B. podaná v tejto trestnej veci obžaloba pre
pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Spolu s obžalobou bola prokurátorom predložená

súdu aj žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.

Na rozhodnutie o väzbe obvineného v zmysle § 238 ods. 4 Tr. por. a o jeho žiadosti o prepustenie z väzby
nariadil okresný súd výsluch, na ktorý predvolal obvineného a upovedomil o čase a mieste jeho konania
aj obhajcu a prokurátora. Nariadený výsluch sa uskutočnil dňa 21.05.2025 o 14:00 hod. na okresnom

súde, teda v určenom termíne, pri ktorom súd vypočul obvineného a rozhodol napadnutým uznesením.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v zákonom stanovenom postupe, prvostupňový súd
rozhodol zákonným spôsobom, pričom svoje rozhodnutie náležitým, zrozumiteľným a dostatočným

spôsobom aj odôvodnil.

Z vecného hľadiska dospel okresný súd k správnemu záveru o tom, že u obvineného aj v tomto štádiu
trestného stíhania naďalej existuje dôvodnosť trestného stíhaného obvineného pre skutok, pre ktorý bola
podaná obžaloba prokurátorom, ako aj dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.. Rovnako

tak, ani skutočnosti uvádzané v žiadosti o prepustenie z väzby v ničom nespochybňujú formálne a ani
materiálne podmienky väzby. Z týchto dôvodov bolo potrebné žiadosť o prepustenie z väzby zamietnuť
a obvineného ponechať naďalej vo väzbe. Okresný súd jasným spôsobom vysvetlil akými konkrétnymi
skutočnosťami sú dané u obvineného dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., tieto správne
vyhodnotil a dospel k záverom, s ktorými sa stotožňuje aj nadriadený súd.

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky, s týmito sa nadriadený súd zaoberal a vyhodnotil ich ako
nespôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia. Skutočnosť, že v skúšobnej
dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, ktorá uplynula dňa 15.12.2024 nespáchal žiadnytrestný čin, nespochybňuje dôvod pokračovacej väzby, nakoľko prvého skutku obžaloby sa mal obvinený
dopustiť o dva týždne po uplynutí spomínanej skúšobnej doby, čo je skutočne veľmi krátka doba
a čo skôr nasvedčuje tomu, že predchádzajúci trest nemal dostatočný výchovný vplyv na obvineného.

Predchádzajúce odsúdenia obvineného sú významnou skutočnosťou pri hodnotení osoby obvineného,
nakoľko umožňujú urobiť si predstavu o tom, do akej miery má takáto osoba sklony páchať protiprávnu
činnosť a či bol v minulosti dosiahnutý účel trestnoprávnych sankcii, ktoré už boli voči takejto osobe
vykonané. Samotné odsúdenia nemôžu zakladať dôvod pokračovacej väzby, avšak môžu poslúžiť ako
skutkový základ pre zhodnotenie miery spoločenského narušenia a kriminálnej orientácie obvinenej

osoby, z ktorej možno potom vyvodiť určitú miery obavy z opätovného konania, ktoré bude vyvolávať
podozrenie zo spáchania ďalšieho trestného činu. Preto sa nemožno stotožniť s názorom obhajoby, že
dôvod pokračovacej väzby nie je možné odvodzovať od predchádzajúcich odsúdení obvineného.

V prípade obvineného ide o tak intenzívnu obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti, že
jednoducho nie je možné nahradiť väzbu v zmysle § 80 a § 81 Tr. por. a jedine reálny výkon väzby

predstavuje dostatočne účinný prostriedok, ako zabrániť obave z pokračovania v páchaní trestnej
činnosti a preto väzba obvineného neporušuje zásadu zdržanlivosti a primeranosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.