Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 23, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 17Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201786
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:1022201786.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu:

LUDPET, s.r.o., so sídlom Vajanského 24A, 080 01 Prešov, IČO: 50 391 496, zastúpený konateľkou:
Mgr. Ľudmila Gurská, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, so
sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
2022/183265, UPS/US1/OPS/BEZ/2022/19308 z 12.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

III. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sprostredkovateľských služieb (ďalej aj „prvostupňový
správny orgán“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. 2022/183265, UPS/US1/SSZOSK/
ZAM/2022/1899 zo dňa 18.08.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zrušil pre žalobcu povolenie

na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, vydané rozhodnutím Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny číslo spisu UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2020/486, číslo záznamu 2020/137260 zo
dňa 24.08.2020, a to podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie zo dňa
31.08.2022.

3. Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. 2022/183265, UPS/
US1/OPS/BEZ/2022/19308 zo dňa 12.10.2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný vo svojom
rozhodnutí po citácii zákonných predpisov konštatoval, že žalobcovi ako agentúre dočasného
zamestnávania (ďalej aj „ADZ“) v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o službách

zamestnanosti“) vznikli začatím vykonávania tejto činnosti povinnosti, okrem iného aj prideľovať
dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka, v zmysle § 31 ods. 2 písm. a) zákona
oslužbáchzamestnanosti.Žalobcasitútopovinnosťnesplnil,keďževroku2021neprideľovaldočasných
agentúrnych zamestnancov žiadnemu užívateľskému zamestnávateľovi.4. Ďalej žalovaný uviedol, že je povinný ex lege začať konanie vždy, len čo sú splnené podmienky
ustanovené v hmotnoprávnych predpisoch, v tomto prípade kontrolou doručených správ o činnosti

žalobcu za rok 2021, a že predmetné ustanovenie je jednoznačné, nemá možnosť voľnej úvahy pri
rozhodovaní o porušení zákonom stanovených povinností pre agentúru dočasného zamestnávania,
zákon nevymedzuje inú možnú sankciu za porušenie predmetnej zákonnej povinnosti. Žalovaný ďalej
uviedol, že vydané rozhodnutie o povolení na vykonávanie činnosti ADZ bolo vydané za jediným účelom,
a to dočasným prideľovaním zamestnancov, a teda v opačnom prípade stráca udelené povolenie svoje

opodstatnenie, a poukázal na možnosť žalobcu požiadať v zmysle § 29 ods. 4 zákona o službách
zamestnanosti o pozastavenie povolenia na činnosť ADZ, avšak žalobca toto svoje zákonné právo
nevyužil. Záverom žalovaný konštatoval, že boli naplnené zákonné predpoklady pre zrušenie povolenia
na vykonávanie činnosti ADZ podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti.

II.

Súdne konanie
(správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika žalobcu)

5. Správnou žalobou zo dňa 23.12.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako pôvodnému
správnemu súdu dňa 24.12.2022, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.

2022/183265, UPS/US1/OPS/BEZ/2022/19308 zo dňa 12.10.2022 a rozhodnutia Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2022/1899 zo dňa 18.08.2022, číslo záznamu
2022/153380, ktorým prvostupňový správny orgán v zmysle § 31 ods. 2 písm. a) zákona o službách
zamestnanosti zrušil povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania vydané
rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny číslo spisu UPS/ US1/SSZOSK/ZAM/2020/486,

číslo záznamu 2020/137260 zo dňa 24.08.2020, a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Zároveň sa žalobca domáhal aj náhrady trov konania.

6. V podstatnej časti svojej žalobnej argumentácie žalobca uviedol, že podal za rok 2021 správu, v ktorej
uviedol, že za rok 2021 nepridelil žiadneho agentúrneho zamestnanca. Ako dôvod uviedol situáciu

na trhu práce a situáciu v oblasti drevospracujúcej výroby (najväčší výrobca nábytku na Slovensku
ohlásil prepustenie pár stoviek zamestnancov). Žalobca považuje za značne nespravodlivé, že je
sankcionovaný za nepridelenie zamestnancov v období 1 roka zrušením povolenia na vykonávanie
činnosti ADZ a zdôrazňuje, že nesplnením zákonnej podmienky zmysle § 31 ods. 2 písm. a) zákona
oslužbáchzamestnanostinebolspôsobenýžiadenškodlivýnásledok,ktorýbysivyžadovaltakýzávažný

postih, akým je zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti ADZ.

7. Žalobca ďalej uviedol, že správny orgán nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný
absolútne, môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov
vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov.

Podľa žalobcu zákonná úprava § 31 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti zasahuje do
ústavou garantovaného práva na slobodu podnikania (čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), resp.
porušuje právo na podnikanie. A zároveň, že § 31 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti je
v rozpore aj s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

8. V závere žaloby žalobca uviedol, že podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením
preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade
právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného
predpisu. Podľa názoru žalobcu sú v danom prípade dané dôvody na prerušenie tohto konania a na
iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR o súlade právnych predpisov - ustanovenia § 31 ods. 2

písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR a s článkom 35 ods. 1 Ústavy SR.

10. Žalovaný sa na základe výzvy správneho súdu vyjadril k žalobe vo svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 04.05.2023, doručeným správnemu súdu v ten istý deň, v ktorom žalovaný uviedol, že žalobca v
žalobe uvádza obsahovo totožné tvrdenia ako dôvody ním uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 18.07.2022

k výzve správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12.07.2022 a v odvolaní zo dňa 31.08.2022, a zároveň
žalobca potvrdil, že v období 1 roka nepridelil žiadneho agentúrneho zamestnanca. Žalovaný ďalej vo
svojom vyjadrení sa k žalobe ďalej konštatoval, že začatím vykonávania činnosti ADZ vznikli žalobcovi aj
povinnosti, okrem iného, prideľovať dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka, a žežalobca si túto povinnosť nesplnil. Podľa žalovaného orgán prvého stupňa je ex offo vždy povinný začať
konanie len čo boli splnené podmienky ustanovené v hmotnoprávnych predpisoch. Konkrétne platí, že
ústredie musí zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti ADZ, ak ADZ naplní niektorú z 3 alternatív, čo

v tomto prípade žalobca naplnil nepridelením dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného
roka. Preto bol správny orgán prvého stupňa povinný vyvodiť dôsledky voči žalobcovi za porušenie jeho
zákonnej povinnosti, a teda zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti ADZ.

11. Žalovaný poukázal na to, že zákon o službách zamestnanosti neurčuje počet pridelených

agentúrnych zamestnancov a ani podmienku, že títo musia byť novopridelení v danom roku, ale
len skutočnosť, že došlo k reálnemu prideleniu. K tvrdeniu žalobcu v súvislosti s právom podnikať
a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, keď zrušením oprávnenia na vykonávanie činnosti ADZ
bol narušený podnikateľský zámer žalobcu v roku 2022, považuje žalovaný za prehnaný a právne
irelevantný, pretože žalobca disponoval platným povolením na vykonávanie ADZ až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o zrušení tejto činnosti, čo vyplýva z obsahu žaloby. K tvrdeniu žalobcu, že

ustanovenie § 31 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti je spôsobilé svojimi následkami
prinútiť podnikateľa ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, žalovaný poznamenal, že činnosť ADZ je len
jednou z činností, ktoré má žalobca zapísané v predmete činnosti. Zrušením činnosti ADZ nie je dotknuté
vykonávanie ostatných činnosť žalobcu zapísaných v predmete činností.

12. Žalovaný poukázal aj na § 29 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, a to, že žalobca mal možnosť
požiadať aj i pozastavenie povolenia na činnosť ADZ, čo však žalobca nevyužil. Žalovaný záverom
konštatoval, že žalobou vytýkané nedostatky rozhodnutia žalovaného nezakladajú dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia, a má za to, že v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej aj „SSP“) sú splnené podmienky na zamietnutie

žaloby v celom rozsahu.

13. V replike zo dňa 19.05.2023 žalobca uviedol, že zotrváva na žalobných námietkach uvedených
v správnej žalobe, a že za vydanie povolenia na vykonávanie činnosti ADZ uhradil pomerne vysoký
správny poplatok a len pre jeden rok neprideľovania agentúrnych zamestnancov má byť sankcionovaný

zrušením povolenia, čo vníma ako neprimeraný zásah do jeho práv a slobôd. Ďalej žalobca uviedol, že
dôvod, pre ktorý nepridelil žiadneho agentúrneho zamestnanca bola situácia na trhu práce a situácia
v oblasti drevospracujúcej výroby. Žalobca trvá na podanej správnej žalobe a navrhuje, aby jej súd
v plnom rozsahu vyhovel.
14. Žalovanému bola replika žalobcu zo dňa 19.05.2023 doručená spolu s výzvou súdu na vyjadrenie

sa dňa 20.03.2024, na ktorú už duplikou nereagoval.

III.
Konanie na správnom súde

15. Správna žaloba bola podaná na Krajský súd v Bratislave, kde vec bola vedená pod sp. zn.
1S/260/2022. V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, bola na Správny súd v Bratislave z Krajského súdu
v Bratislave dňa 01.06.2023 doručená žaloba žalobcu pod sp. zn. BA-1S/260/2022, avšak keďže sa
v zmysle § 199 ods. 1 písm. c) SSP jedná o sociálnu vec, v ktorej predmetom súdneho prieskumu

je rozhodnutie vydané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, a keďže o žalobách v sociálnych
veciach rozhoduje na správnom súde samosudca, bola na základe Námietky nesprávneho zápisu do
súdneho oddelenia zo dňa 25.07.2023 prejednávaná právna vec Opatrením predsedníčky Správneho
súdu v Bratislave č. 1SprR/3/2023 zo dňa 27.07.2023 pridelená súdnemu oddeleniu Sas. Následne,
uznesením Správneho súdu v Bratislave, č. k. 13Sas/12/2023 zo dňa 21.02.2024, keďže podľa

ustanovenia § 13 ods. 3 SSP je na konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach miestne príslušný
súd, v ktorého obvode má žalobca sídlo, bola vec postúpená Správnemu súdu v Košiciach, keďže sídlo
žalobcu je v meste Prešov, a to sa nachádza v územnom obvode Správneho súdu v Košiciach (ďalej aj
„správnysúd“).Preúplnosťsprávnysúddodáva,žekýmbolavecvedenánaKrajskomsúdevBratislave,
bola vec vedená ako senátna a v konaní boli vykonané aj úkony (výzva na vyjadrenie sa k žalobe

a na predloženie spisov, zaslanie vyjadrenia žalovaného k žalobe, replika žalobcu). Na Správnom súde
v Košiciach ako vecne a miestne príslušnom súde je vec vedená pod sp. zn. 17Sas/2/2024.16. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na 23.05.2025, na ktoré boli riadne predvolaní
obidvaja účastníci konania, pričom žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným
podaním zo dňa 19.05.2025 s tým, že súhlasil s tým, aby súd vo veci pojednával a rozhodol bez

jeho prítomnosti. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo
dňa 03.04.2025 s tým, že v plnom rozsahu sa pridržiava svojich písomných vyjadrení a požiadal o
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, preto
správny súd postupom podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, vec prejednal a
vo veci rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

17. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola
podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju postupujúc
podľa § 190 SSP zamietol.

IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
18. Podľa § 2 ods. 1 Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, (ďalej
aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným

záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa čl. 2 ods. 2 Zákona č. 460/1992 Z .z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon.

22. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich
podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

23. Podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako
aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

24. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade

podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

26. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

28. Podľa § 12 písm. l) bod 1. zákona o službách zamestnanosti do pôsobnosti ústredia patrí vydať,
zmeniť, pozastaviť, zrušiť alebo vydať duplikát povolenia právnickej osobe alebo fyzickej osobe na
činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29 ods. 4 alebo § 31 ods. 2.29.Podľa§31ods.1zákonaoslužbáchzamestnanosti,agentúradočasnéhozamestnávaniajepovinná:
a) zabezpečovať ochranu osobných údajov dočasného agentúrneho zamestnanca podľa osobitného

predpisu,
b) umožniť dočasnému agentúrnemu zamestnancovi uplatniť právo na slobodu združovania sa a právo
na kolektívne vyjednávanie,
c) umožniť prístup dočasnému agentúrnemu zamestnancovi k odbornému vzdelávaniu alebo k
získaniu odborných zručností, a to aj pred jeho pridelením alebo v období medzi jeho prideleniami k

užívateľskému zamestnávateľovi, s cieľom zvýšiť jeho zamestnateľnosť,
d) umožniť prístup dočasnému agentúrnemu zamestnancovi k zariadeniam starostlivosti o deti,
e) vytvoriť podmienky na výkon kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v
oblasti služieb zamestnanosti, poskytnúť informácie a doklady orgánom kontroly a
f) poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok na formulári, ktorého
vzor určí ústredie, v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka,

g) transparent.png

file_0.wmf

disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur; ústredie zisťuje splnenie tejto podmienky

vo verejnej časti registra účtovných závierok.

30. Podľa § 31 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, ústredie môže agentúre dočasného
zamestnávania na základe návrhu podľa odseku 3 pozastaviť činnosť do odstránenia nedostatkov alebo
zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Ústredie zruší povolenie

na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania:
a) neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka,
b) nesplnila povinnosť podľa odseku 1 písm. f) alebo písm. g) alebo v správe o činnosti uviedla
nepravdivé údaje,
c) porušila zákaz nelegálneho zamestnávania.

31. Podľa § 31 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti, návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie
povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania môže podať:
a) príslušný daňový úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti daní,
b) príslušný úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti,

c) príslušný inšpektorát práce, ktorý zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov, predpisov, ktoré
upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, a predpisov v oblasti bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci,
d) Sociálna poisťovňa, ak zistila nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a
povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

e) zástupca zamestnancov, ak bolo kontrolou podľa osobitného predpisu zistené porušenie
pracovnoprávnych predpisov,
f) fyzická osoba, ktorá bola činnosťou agentúry dočasného zamestnávania poškodená.

32. Podľa § 70 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti sa na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a

af) a § 13 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 63) ak
tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na
podnet správneho.

34. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

35. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

V.Právne posúdenie veci správnym súdom
36. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu vo veci zrušenia jeho povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania

č. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2020/486, číslo záznamu 2020/137260 zo dňa 24.08.2020.

37. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobcovi bolo rozhodnutím č. UPS/US1/SSZOSK/
ZAM/2020/486 zo dňa 24.08.2020 vydané povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného
zamestnávania, a to na dobu neurčitú. Dňa 03.03.2022 bola Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny

žalobcom doručená Správa o vykonávaní činnosti agentúry dočasného zamestnávania za rok 2021, z
ktorej vyplynulo, že v roku 2021 žalobca nepridelil žiadneho dočasného agentúrneho zamestnanca.

38. Vo výzve Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 12.07.2022 bol žalobca upovedomený
o začatí správneho konania vo veci zrušenia povolenia na vykonávanie činnosti ADZ, ku ktorej sa
mal zároveň vyjadriť. Následne dňa 18.08.20222 vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,

odbor sprostredkovateľských služieb, rozhodnutie, ktorým zrušilo povolenie na vykonávanie činnosti
agentúry dočasného zamestnávania, a to z dôvodu podľa 31 ods. 2 písm. a) zákona o službách
zamestnanosti. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 31.08.2022 odvolanie, o ktorom rozhodoval
žalovaný. Ten rozhodnutie orgánu prvého stupňa svojim rozhodnutím č. 2022/183265, UPS/US1/OPS/
BEZ/2022/19308 z 12.10.2022 ako zákonné potvrdil, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi v ňom obsiahnutými. Uvedené rozhodnutie žalobca napadol včas podanou správnou žalobou.

39. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na právnu úpravu zákona
o službách zamestnanosti účinnú do 30.04.2013, v zmysle ktorej zákon o službách zamestnanosti
dával Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny kompetenciu pozastaviť činnosť agentúry dočasného

zamestnávania do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na návrh subjektov uvedených v §
31 ods. 3. Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu „boli navrhnuté podmienky na pozastavenie
činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia činnosti na návrh orgánu,
ktorý porušenie príslušných právnych predpisov zistil.“ Táto kompetencia ústredia bola pozmenená
novelou zákona o službách zamestnanosti, zákonom č. 96/2013 Z. z. účinným od 1.5.2013, podľa

ktorého dôvodovej správy k novelizovanému ustanoveniu § 31 sa navrhovanou úpravou špecifikujú
taxatívne dôvody, kedy ústredie povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania
zruší. Touto novelizáciou bola do zákona včlenená kompetencia ústredia obligatórne zrušiť povolenie
na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania z taxatívne stanovených dôvodov, a to
bez návrhu subjektov uvedených v ust. § 31 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti. Uvedené potom

vyplýva aj z gramatického výkladu § 31 ods. 2 druhej vety, ktorá stanovuje, že ústredie bez ďalšieho
zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak nastanú zákonom
predpokladané dôvody uvedené v písmene a), b) alebo c) tejto vety. Rovnako tieto závery vyplývajú
z teleologického výkladu tohto zákonného ustanovenia, a to s poukazom na znenie dôvodovej správy.
Vzhľadom na vyššie uvedené, v prípade, že bol daný dôvod podľa § 31 ods. 2 zákona, nebolo potrebné,

aby bol podaný návrh na začatie konania. Postup správnych orgánov, ktoré konali bez návrhu, bol teda
v súlade so zákonom.

40. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžsk/112/2020 zo dňa 25.05.2022, v odôvodnení ktorého sa uvádza:

„18. Kasačný súd konštatuje, že z vyššie uvedeného vývoja právnej úpravy § 31 ods. 2 zákona
o službách zamestnanosti jednoznačne vyplýva, že citovanou novelizáciou zákona bola do zákona
včlenená kompetencia ústredia obligatórne zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry
dočasného zamestnávania z taxatívne stanovených dôvodov, a to bez návrhu subjektov uvedených §
31 ods. 3 cit. zákona. Pritom zostala zachovaná aj právna úprava pôvodného znenia § 31 ods. 2, ktorá

umožňuje ústrediu pozastaviť činnosť alebo zrušiť povolenie na návrh orgánov podľa ods. 3. Uvedené
je zrejmé aj z gramatického výkladu § 31 ods. 2, druhej vety, ktorá stanovuje, že ústredie bez ďalšieho
zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak nastanú zákonom
predpokladané dôvody uvedené v písmene a), b) alebo c) tejto vety.

19. Tá skutočnosť, že po novelizácii cit. zákona zákonom č. 96/2013 Z.z. je možné zrušiť povolenie aj
bez návrhu, sa premietla aj do zmeny pôvodného znenia § 29 ods. 5. Podľa pôvodného znenia agentúre,
ktorej bolo zrušené povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania na základe
návrhu podľa § 31 ods. 3, ústredie vydá nové povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasnéhozamestnávanianajskôrpouplynutítrochrokovodzrušeniapredchádzajúcehopovolenianavykonávanie
činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Podľa novelizovaného znenia tohto ustanovenia (§ 29
ods. 6) bolo znenie „na základe návrhu podľa § 31 ods. 3“, nahradené znením „podľa § 31 ods. 2“. Aj

z uvedeného je zrejmé, že po novelizácii obligatórny návrh vo všetkých prípadoch začatia konania nie
je potrebný, preto zákonodarca zvolil všeobecnú formuláciu.

20. V zmysle uvedeného tzv. historického výkladu právnej normy, ktorý spočíva najmä v porovnávaní
neskoršej a skoršej normy a porovnávaní návrhu zákona s konečným znením zákona, ktorý schválil

príslušný orgán, a v súlade s jej gramatickým výkladom, je teda možné uzavrieť, že druhá veta § 31 ods.
2 cit. zákona, ktorá bola do tohto ustanovenia včlenená zákonom č. 96/2013 Z.z., zakotvuje samostatnú
kompetenciu ústredia zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak
agentúra naplní niektorý z taxatívne stanovených dôvodov uvedených v tomto ustanovení, a bez toho,
aby bol na začatie takéhoto konania potrebný návrh.

21. Uvedený záver vyplýva aj z teleologického výkladu tohto ustanovenia, keď z dôvodovej správy k §
31 ods. 2 novelizovanému z. č. 96/2013 Z.z. vyplýva, že účelom tejto zmeny bolo špecifikovať taxatívne
dôvody, kedy ústredie povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zruší.
Jednalo sa o novo zakotvené taxatívne dôvody, ktoré sú tak závažného charakteru, že ústredie má
kompetenciu začať administratívne konanie aj bez návrhu, ktorý sa pri zistení iných dôvodov vyžaduje.“

41. Správny súd ďalej konštatuje, že zo žaloby, ako aj z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca
nespochybňuje skutkové zistenie, na ktorom je založené rozhodovanie správnych orgánov v predmetnej
právnej veci, ktorým je to, že žalobca za rok 2021 nepridelil žiadneho zamestnanca. Uvedené vyplýva
aj zo správy o vykonávaní činnosti, ktorá bola ústrediu doručená dňa 03.03.2022. Z jej obsahu bez

pochybností vyplýva, že „v roku 2021 sme nepridelili žiadneho dočasného agentúrneho zamestnanca“.
Týmto bol daný obligatórny dôvod pre začatie správneho konania a súčasne pre zrušenie povolenia na
vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

42. Správny súd má za to, že zákon jasne a jednoznačne stanovuje dôvody, pre ktoré správny orgán

musí takéto povolenie zrušiť. Nedáva pritom konajúcemu správnemu orgánu možnosť zvážiť iný postup,
a teda ani možnosť s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci, ponechať povolenie na vykonávanie
činnosti v platnosti. Je zrejmé, že u žalobcu bol naplnený dôvod pre zrušenie povolenia podľa § 31
ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, a preto bol postup správnych orgánov v súlade
so zákonom. Zákon o službách zamestnanosti v § 31 ods. 2, veta druhá, písm. a) takúto skutočnosť

sankcionuje zrušením povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Ústredie
postupom podľa tohto zákonného ustanovenia nemá ani inú možnosť, pretože ide imperatívne zákonné
ustanovenie tohto zákona.

43. K námietke žalobcu, že správny orgán nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný

absolútne, môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov
vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov,
správny súd uvádza, že z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Správny súd,

po vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného a vo
vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej
moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom.

44. Správny súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných

právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaného (vrátane prvostupňového rozhodnutia, lebo obe rozhodnutia
tvoria jeden celok), ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozhodnutia.
45. Vzhľadom na námietky žalobcu súd dospel k záveru že napadnuté rozhodnutie má všetky formálne

i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a §
47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného
skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Žalobca si nesplnil zákonnú
povinnosť.46. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy

riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou
správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

47. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci A. B. proti C., rozsudok zo
dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr.
vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby
bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci
reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní
svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza

dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri
rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu zrušenia povolenia na vykonávanie
činnosti agentúry dočasného zamestnávania vydané žalobcovi podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách
zamestnanosti.

48. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom
základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na
rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní
(napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07), súd dospel k

záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok
rozhodnutia zakladá.

49. K námietke žalobcu, že považuje za značne nespravodlivé, že je sankcionovaný za nepridelenie
zamestnancov v období 1 roka zrušením povolenia na vykonávanie činnosti ADZ a že nesplnením

zákonnej podmienky zmysle § 31 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti nebol spôsobený
žiaden škodlivý následok, ktorý by si vyžadoval taký závažný postih, akým je zrušenie povolenia na
vykonávanie činnosti ADZ, správny súd poukazuje na § 29 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti,
a to, že žalobca mal možnosť požiadať aj o pozastavenie povolenia na činnosť ADZ, čo však žalobca
nevyužil.

50. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, ako aj na podklade
historického a teleologického výkladu, správny súd konštatuje, že zákon jasne a jednoznačne stanovuje
obligatórne dôvody pre začatie správneho konania, ako aj pre zrušenie povolenia na vykonávanie
činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Postup žalovaného, ako aj orgánu prvého stupňa, bol teda

v súlade so zákonom, to znamená, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal, boli vecne správne, u žalobcu bol naplnený dôvod pre
zrušenie povolenia podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, a preto správny súd
žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

51. V reakcii na námietku žalobcu o zásahu do jeho ústavne zaručeného práva „na slobodu podnikania“
súd len stručne uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu sú to všeobecné ako aj správne
súdy, ktoré sú primárne ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť a preto sa správny
súd zaoberal prípadným porušením základných práv žalobcu napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na
vzhliadnutú nedôvodnosť žaloby žalobcu v celom rozsahu súd konštatuje, že nedošlo ani k porušeniu

jeho vyššie uvedeného práva.

52. K návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa vyššie citovaného § 100 ods. 1 písm. b/ SSP
správny súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené závery, a to kompetenciu žalovaného obligatórne
zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania z taxatívne stanovených

dôvodov, a to bez návrhu subjektov uvedených v ust. § 31 ods. 3. zákona o službách zamestnanosti,
ako aj z gramatického výkladu § 31 ods. 2 druhej vety, ktorá stanovuje, že ústredie bez ďalšieho
zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak nastanú zákonom
predpokladané dôvody uvedené v písmene a), b) alebo c) tejto vety, čo vyplýva aj z teleologickéhovýkladu tohto zákonného ustanovenia, nebolo potrebné, aby bol podaný návrh na začatie konania.
Vzhľadom na uvedený záver preto správny súd nevidel priestor pre podanie návrhu na začatie konania
o súlade ust. § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti s čl. 1 ods. 1 a čl.

35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tým ani na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, a preto
návrh na prerušenie konania zamietol.

53. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalovaný bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nežiadal a
súčasne správny súd konštatuje, že ani neboli splnené podmienky podľa § 168 SSP na priznanie.

54. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP, s poukazom na § 167 ods. 1
a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.