Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123265716
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123265716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B. C. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcemu v D. E. F. G. H. XXXX/XX právne zastúpeného Mgr. Dušanom Oravcom
advokátom so sídlom v Bratislave na Laurinskej ulici č. 2 proti žalovanej I. E. C. nar. XX.XX.XXXX
bývajúcej v D. E. J. G. H. XXXX/XX právne zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou so
sídlom v D. E. E. G. H. X o zaplatenie 8.230,71 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Košice č. k. 17C/16/2023-151 zo dňa 19.12.2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
(výrok I.) a žalovanej priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie právne posúdil podľa § 149 ods. 1, 2 a 4, § 511 ods. 1 až 3, § 563, § 566 ods. 1, § 100,
§ 101, § 102, § 103, § 580, § 580 ods. 2 a 3, § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
( ďalej len OZ) a konštatoval, že strany sporu ešte za trvania manželstva uzavreli dňa 14.12.2012

ako spoludlžníci úverovú zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 25.000,- Eur. V
úverovej zmluve zo 14.12.2012, ktorú strany sporu uzavreli s VÚB, bolo dohodnuté, že strany sporu
sú spoludlžníci, teda, že splnia svoj dlh z poskytnutého úveru banke spoločne a nerozdielne, teda v
zmysle § 511 ods. 1 OZ platí, že banka ako veriteľ bola oprávnená požadovať plnenie od ktoréhokoľvek
z nich a v tom rozsahu v akom dlh splnil jeden zo spolu dlžníkov, povinnosť druhého spoluvlastníka
zanikla.Uvedenéfinančnéprostriedkypatrilidobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,ktorézaniklo
právoplatným rozhodnutím súdu ku dňu 12.04.2013, pričom k jeho vyporiadaniu došlo dohodou zo dňa

17.09.2014, avšak jej predmetom nebol záväzok strán sporu vyplývajúci z uvedenej úverovej zmluvy
a preto v zmysle § 149 ods. 4 OZ po 3 rokoch od zániku ich BSM je predmetný záväzok z úveru
v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Vzhľadom na uvedené
bol súd názoru, že ak žalobca plnil veriteľovi zo zmluvy o úvere za danej situácie (podiely na dlhu
oboch sporových strán sú rovnaké - vychádzajúc z fikcie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov), žalobca je oprávnený domáhať sa od žalovanej náhrady toho, čo splnil veriteľovi nad rámec
svojho podielu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že splátky úveru boli a naďalej

sú splácané z účtu žalobcu, o čom mala vedomosť i žalovaná. Úhrady v celkovej výške 911,25 EUR
vykonané žalobcom do zániku BSM súd považoval za úhrady z prostriedkov patriacich do BSM nakoľko
žalobca nepreukázal, že šlo o jeho výlučné finančné prostriedky. Nakoľko žalobca do decembra 2022
uhradil v splátkach viac ako zodpovedá jeho podielu (1/2) - celkovo sumu 19.374,44 EUR (20.285,69EUR – 911,25 EUR) zo svojich výlučných prostriedkov, bol oprávnený požadovať od spoludlžníčky
(žalovanej) výzvou zo dňa 16.12.2022 náhradu jej podielu – t.j. v polovici. Súd prvej inštancie sa stotožnil
s námietkou premlčania vznesenou žalovanou. Regresný nárok spoludlžníka (podľa § 511 ods. 3 OZ)

sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť zaplatením solidárneho
dlhu - odo dňa, keď sa mohlo toto právo prvýkrát vykonať uplatnením na súde, t.j. nasledujúcim dňom
po zaplatení dlhu vo väčšom rozsahu, než predstavuje jeho podiel na dlhu. Predmetný úver mal byť
uhradený vo forme dohodnutých splátok, u ktorých premlčacia doba plynie u každej jednotlivej splátky
zvlášť odo dňa jej zročnosti. Konštatoval, že v súvislosti s uplatnením regresného nároku pri splátkach

dlhu nemožno hovoriť o ustálenej súdnej praxi, do ktorého pojmu nepatria rozhodnutia súdov iných
štátov, teda ani rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR. Stotožňujúc sa s právnym názorom vysloveným
v rozsudku NS ČR sp. zn. 33Cdo 856/2012, ktorým bola riešená analogická právna otázka ako je
v tomto spore, pri riešení ktorej súd vychádzal z totožnej právnej úpravy, poukázal na jeho závery,
podľa ktorých ak dlžník splnil viac než zodpovedalo vzájomnému pomeru medzi dlžníkmi (ich dohode),
má následný regres voči ostatným. Avšak pri plnení poskytnutom v splátkach vzniká regresný nárok

ohľadom každej splátky samostatne a dlžník môže od ostatných postupne požadovať náhradu za každú
splátku zvlášť. V tejto súvislosti súd poukázal i na bod 4 odborného článku I. K. L. s názvom Regresné
právo dlžníka voči ostatným solidárnym dlžníkom vo svetle budúcej právnej úpravy, uverejneného dňa
05.09.2019, v ktorom uvádza, že: „Predmetom rozvrhového regresu podľa ust. § 511 ods. 3 OZ je
nadparitné splnenie dlhu jedným zo solidárnych dlžníkov, ktorý je oprávnený rozdeliť túto časť plnenia

medzi zvyšných spoludlžníkov podľa pomeru, v akom sa títo podieľajú vo vnútornom vzťahu na splnení
celého dlhu (porovnaj § 504 ods. 1 NOZ). Predmetom postihu je to, čo dlžník splnil na základe svojho
záväzku veriteľovi. Ak dlžník poskytol veriteľovi náhradné plnenie alebo niečo iné, napr. na základe
novácie záväzku (§ 516 OZ) alebo zmieru, potom je predmetom postihu iba prípadná nižšia hodnota
tohto plnenia. Pri splácaní dlhu v splátkach vzniká regresný nárok čo do každej splátky samostatne.“

Uzavrel, že nakoľko žalobca plnil dlh z úverovej zmluvy v splátkach, jeho regresný nárok vznikol voči
žalovanej ohľadne každej zaplatenej splátky samostatne. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku
premlčania a dátum podania žaloby dňa 16.03.2023 považoval regresný nárok žalobcu v časti polovice
splátok plne uhradených z jeho strany do marca 2020 (vrátane) za premlčané. Žalobca si nemohol
neskoršie úhrady žalovanej započítať na premlčaný dlh, nakoľko právny úkon, ktorý svojím obsahom

odporuje zákonu, je neplatný. Zároveň tak urobil až (14.3.2023) po tom, ako žalovaná, ktorá mu v období
od 05/2020 do 02/2021 uhrádzala sumy (159 EUR + 9 x 159,36 EUR, spolu 1.593,24 EUR) vo výške
splátok predmetného úveru v danom období, v odpovedi z 18.01.2023 započítala polovicu týchto súm
(t.j. 796,62 EUR) ako svoju pohľadávku voči žalobcovi vyplývajúcu z jej regresného nároku za uvedené
obdobie voči pohľadávke žalobcu jeho regresného nároku vyplývajúceho z jeho úhrad (10x159,36EUR/2

= 796,80 EUR) za obdobie od 03/2021 do 12/2021 do výšky, v akej sa vzájomne kryjú (t.j. do 796,62
EUR). Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že kompenzačný prejav nadobúda účinnosť v okamihu
stretu pohľadávok. Konštatoval, že žalovaná dňa 19.01.2023 žalobcovi uhradila 1.354,74 EUR na účel:
1/2 splátok za mesiace 01/2020 až 04/2020 (4 x 159,36 EUR /2), 0,18 EUR za 05/2020 a 1/2 splátok za
mesiace 01/2022 až 01/2023 (13 x 159,36 EUR /2) a tak splnila celý uplatnený (v tom čase) nepremlčaný

nárok žalobcu, ktorý si voči nej uplatnil vo výzve zo 16.12.2022. Správanie žalovanej nevyhodnotil ako
správanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobcovi nič nebránilo si svoj regresný nárok uplatniť
skôr, prípadne sa dohodnúť so žalovanou, že bude jej podiel na splácaní úveru výlučný ako aj namietať v
rámci tzv. širšieho vyporiadania BSM skutočnosť, že úver sa čerpal pre účely žalovanej, a teda vzniknutú
situáciu zavinil aj žalobca. Postup súdu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ (dobré mravy) má miesto len

vo výnimočných situáciách, pričom v danom prípade súd nevidel dôvod na jeho aplikáciu. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní
plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), f) a h) CSP. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi
proti žalovanej nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu. Bol toho názoru, že vo vzťahu k

posúdeniukonaniažalovanejaplikovanímdobrýchmravov,jezásadnouskutočnosťou,ženehnuteľnosti,
ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná a ktoré od 09/2019 užíva výhradne žalovaná, boli financované
z úverových prostriedkov poskytnutých bankou na základe Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg.č.
001/091816/12-006/000, ktorú žalobca a žalovaná spoločne ako spoludlžníci uzatvorili dňa 14.12.2012.Žalobca sa pritom stal solidárnym spoludlžníkom len z dôvodu, že žalovaná ho o to požiadala
potom, čo údajne nesplnila podmienky banky pre schválenie hypotekárneho úveru na rekonštrukciu
predmetnej chaty Girbeš. V tomto kontexte poukázal aj na skutočnosť, že chata bola žalovanej darovaná

s podmienkou vyplatenia brata žalovanej, na ktoré jej žalobca poskytol spolu sumu 14.800,- Eur formou
peňažného daru. Žalobca taktiež podieľal na rekonštrukcii chaty z prostriedkov patriacich do BSM aj
mimo BSM po právoplatnom zrušení BSM (12.04.2013).Zotrval na svojom názore, že hmotnoprávnym
predpokladom vzniku regresového postihu je splnenie celého dlhu jedným zo spoludlžníkov alebo
splnenie dlhu týmto spoludlžníkom vo väčšom rozsahu ako, než predstavuje jeho podiel na celom dlhu.

Nakoľkožalobcasámuhradilodzačiatkusplácania01/2013dodecembra2022sumuúverupresahujúcu
jeho podiel na spoločnom dlhu vo výške 20.285,69 Eur, pričom táto mala byť podľa úverovej zmluvy
uhrádzaná spoločne aj žalovanou ako spoludlžníkom, žalobca má okrem iného právo na tzv. regresný
postih voči žalovanej ako spoludlžníkovi. Nakoľko medzi stranami nebol dohodnutý čas splnenia tzv.
regresného postihu žalobca Výzvou na zaplatenie zo dňa 16.12.2022 v zmysle § 563 OZ a § 511 a nasl.
OZ žiadal žalovanú o úhradu podielu žalovanej na spoločnom dlhu v lehote 7 dní odo dňa jej doručenia.

Predmetná výzva bola žalovanej doručená dňa 04.01.2023, a preto je nepochybné, že nárok žalobcu
sa stal splatným dňa 11.01.2023. Uvedená výzva zakladala splatnosť nároku žalobcu uplatneného v
tomto konaní a teda aj moment od ktorého mal súd prvej inštancie ustalovať a posudzovať námietku
premlčania.

5. Zamietnutie žaloby v tomto spore považoval za nezákonné a v rozpore s dobrými mravmi v kontexte
s rozhodnými skutočnosťami a pri absencii právnej úpravy v súvislosti s uplatnením regresného nároku
pri splátkach dlhu, ktorý je splácaný v splátkach, ako aj za aj nespravodlivé a ústavne neudržateľné,
nakoľko právny názor súdu prvej inštancie (uplatnenie regresného nároku už po splatení splátok, aby
sa predišlo premlčaniu a nie splatení polovice celého úveru) by viedol k zaťažovaniu súdov spormi

medzi spoludlžníkmi a v neposlednom rade aj zrejme aj k neplateniu úverov spoludlžníkmi a radšej
predčasnémuzosplatneniuúverovejpohľadávky.VtomtokontextepoukázalnarozhodnutieNajvyššieho
súdu SR, sp.zn. 4 Cdo 146/2008, v ktorom bol prijatý záver, že ak čas plnenia nebol dohodnutý ani inak
stanovený, záver o začatí plynutia premlčacej doby dňom nasledujúcim po vzniku právneho vzťahu,
nie je súladný so zásadou dôvery v právo pretože pod hrozbou začatia premlčania bezprostredne

po vzniku právneho vzťahu obmedzuje veriteľa v jeho práve vyplývajúcom v § 563 OZ požiadať o
plnenie a tým vyvolať splatnosť záväzku podľa jeho slobodnej vôle, resp. ho núti konať spôsobom, ktorý
môže byť v rozpore so skutočným záujmom účastníkov právneho vzťahu. Opätovne tiež poukázal na
závery rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, 1 VSPH 2026/2016 zo dňa 26.04.2017 z ktorého nepochybne
vyplýva, že len osoba, ktorá zaplatí pohľadávku (jej časť) veriteľovi v mene pôvodného dlžníka, má

právo postihu voči dlžníkovi a tiež, že plnenie by muselo presiahnuť 50 % jej platobnej povinnosti podľa
zmluvy o úvere, aby jej vznikol nárok na platbu podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákona č.
40/1964 Zb. Odvolateľ podporne žalobca poukázal i na ďalšie závery týkajúce sa následného regresu
obsiahnuté v publikácii Občiansky zákonník II, 2. vydání, 2019 (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík,
Sedlačko, Tomašovič a kol.). K bodu 39. napadnutého rozsudku namietal, že žalovaná vzhľadom na §

511 ods. 3 OZ, § 103 OZ, § 149 ods. 4 OZ, § 150 veta druhá OZ a s prihliadnutím na skutočnosť, že sa
jedná o právne vzťahy medzi bývalými manželmi, nemohla úspešne uplatniť námietku premlčania voči
žalobcovi vo vzťahu k jednotlivým splátkam, ktoré žalobca sám uhradil veriteľom po zániku BSM. Na
daný prípad preto nemožno použiť rozhodnutia predložené zo strany žalovanej, keďže tieto sa netýkali
vzťahov medzi bývalými manželmi. Bol toho názoru, že je potrebné rozlišovať medzi splnením dlhu

(úplné zaplatenie dlhu, § 559 OZ), ktorým je aj splnenie dlhu v zmysle § 511 ods. 3 OZ a plnením
dlhu (kam spadá splácanie dlhu). Premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka podľa názoru
žalobcu sa týka vzťahov medzi dlžníkom a veriteľom a nie vzťahov medzi dlžníkmi navzájom, a preto
samotné plnenie v splátkach veriteľovi nemá podľa názoru žalobcu žiadny vplyv na premlčanie nárokov
medzi samotnými dlžníkmi čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že dlžníkovi podľa § 511 ods. 3 OZ vzniká

právo požadovať náhradu od ostatných dlžníkov až v tom okamihu, keď celý dlh (a nie splátku dlhu) sám
splnil. V tomto smere poukázal na judikát č. R 22/91, podľa ktorého, ak mali spoločnú pôžičku manželia,
ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, čo je stanovené v § 149 ods. 4 OZ potom sa ten
z bývalých manželov, ktorý zaplatil cely dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovicu), môže žalobou
domáhať na súde, aby mu druhý z manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu

ich obidvoch na tomto dlhu. Aj v zmysle tohto rozhodnutia teda tzv. actio nata vzniká až zaplatením
celého dlhu, a preto nárok žalobcu v tomto konaní nemôže byť premlčaný.6. Z dôvodu neuhradenia polovice celého dlhu žalovanou, táto nemala právo na uplatnenie obrany v
dôsledku čoho považoval aj jej námietku premlčania za nesprávne vyhodnotenú a v kontexte tohto
prípadu aj za v rozpore s dobrými mravmi. Podľa odvolateľa bolo jediným zámerom žalovanej celkom

zjavne účelovo sa vyhýbať plneniu jej záväzkov voči žalobcovi, ktorý musí splácať úver napriek tomu,
že už sám splatil polovicu celého úveru. Uplatnenie regresného postihu žalovanou voči žalovanému
vo výške 1.593,54 Eur (splátky za 5/2020 až 2/2021) považoval vzhľadom na situáciu, keď žalobca
splatil polovicu celého úveru a žalovaná nie, za konanie v rozpore s dobrými mravmi a tiež zákonom,
pretože splátky za dané obdobie boli celkovo vo výške 1593, 60 Eur. Tvrdený zápočet sumy vo výške

796,62 Eur považoval v celom rozsahu za nesprávny nakoľko odporuje §581 ods. 2 OZ, podľa ktorého
proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Odvolateľ preto
sumu vo výške 1.593,24 Eur, (ktoré žalovaná označila ako splátky úveru za 05/2020 až 02/2021, prijal
ako čiastočné plnenie a započítal na istinu nároku uplatneného vo Výzve zo dňa 16.12.2022. Tvrdenie
žalovanej, že časť dlhu vo výške 2868,48 Eur za splátky od 01/2020 do 12/2022 zanikol pred podaním
žaloby splnením, považoval za nesprávne, pretože žalobca postupoval správne vo vzťahu k započítaniu

jednotlivých plnení žalovanej (viď. body 21 až 26 vyjadrenia k odporu), k čomu sa v odpore žalovaná
relevantne nevyjadrila, len namietala nesprávnosť postupu žalobcu a preto je potrebné jej obranu v
odporepovažovaťzanedôvodnú.ŽalovanápodľaodvolateľašpekulatívneoznačilavodpovedinaVýzvu
žalobcu dňa 16.12.2022 jej plnenie vo výške 1.035,84 Eur ako plnenie časti splátok za 01/2022 až
01/2023, čiže ešte nesplatných splátok (pozn. ak by žalobca toto plnenie započítal došlo by k zápočtu

v rozpore s označením a vôľou žalovanej).

7. V kontexte namietaných vád podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne v bode 40 napadnutého rozhodnutia vyhodnotil dobré mravy, kde mal vychádzať aj z ďalších
skutočností, pri ktorých je možné vnímať rozpor s dobrými mravmi, ktoré bližšie špecifikoval. Záver súdu,

že žalobcovi nič nebránilo si svoj regresný nárok skôr uplatniť považoval za nesprávny, pretože mu v
tom bránilo práve ust. § 511 a nasl. OZ. Žalobca ako veriteľ mal v tomto prípade právo voľby, kedy si
uplatniť regresný nárok.

8. Ďalej poukázal na skutočnosť, že dokazovanie bolo ukončené na predbežnom prejednaní sporu, kde

sa súd prvej inštancie priklonil k názoru, že regresný nárok vzniká po splnení viac ako polovice dlhu,
pričom tento právny záver by viedol k priznaniu nároku žalobcovi, a preto považoval, vzhľadom na účel
predbežného posúdenia, postup súdu pri predbežnom právnom posúdení za nesprávny. Rozhodnutie
považoval za prekvapivé z dôvodu odklonenia sa od názoru senátov krajských súdov ako aj z dôvodu
že pri predbežnom právnom posúdení, súd prijal záver, že regresný nárok vzniká po splnení viac ako

polovice dlhu. Záver súdu považoval za arbitrárny, pretože odporuje obsahu úverov a aj samotnému
zákonu, keďže regresný nárok solidárneho spoludlžníka vzniká po splatení minimálne polovice dlhu,
teda nie polovice splátky dlhu, nakoľko splátka dlhu je len čiastočné plnenie dlhu ako takého. Bol toho
názoru, že dôvodom prečo doposiaľ nebola právna otázka splnenia hmotno-právnej podmienky pre
uplatnenie regresného nároku právne ustálená je zámena pojmov splátka dlhu a samotný dlh, prípadne

dlh splácaný v splátkach. Splátka dlhu je len podmnožina množiny s názvom dlh a určuje len deň a
čiastočné plnenie dlhu pre danú periódu splácania. Rozhodnutia na ktoré poukázal odvolateľ v konaní
akoajvpodanomodvolanízostalizostranysúdubezodpovedevdôsledkučohopovažovalodôvodnenie
za nepreskúmateľné. Záverom uviedol, že súd pri konštatovaní, že splátky úveru uhradené žalobcom
do zániku BSM vo výške 911,25 Eur, chýba ich identifikácia a preto je uvedený záver arbitrárny a zrejme

zahŕňa aj splátky po zániku BSM a malo ísť o sumu 563,06 Eur (01/2013 suma 200,- Eur, 02/2013 suma
180,33 Eur, 03/2013 suma 182,73 Eur) zrušenie BSM - právoplatnosť od 12.04.2013, splátka 04/2013
bola splatná 15. dňa v mesiaci.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že ani jeden z označených odvolacích dôvodov nie je

naplnený, napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, a žiada, aby ho odvolací súd v celom
rozsahu potvrdil. Poukázala na to, že pasívum pochádzajúce z úverovej zmluvy nebolo zahrnuté v
dohode o vyporiadaní BSM a zriadení vecného bremena zo dňa 17.09.2014 koncipovanej právnym
zástupcom žalobcu. Ak teda žalobca chcel úver po zániku BSM vyporiadať, mohol tak urobiť zahrnutím
práv a povinností k flexihypotéke do dohody o vyporiadaní BSM. Žalobca podľa žalovanej nevysvetlil

čo má súd rozumieť pod tým, že nehnuteľnosti boli financované prostredníctvom predmetného úveru.
Z rozhodnutia o povolení vkladu jasne vyplýva, že titulom nadobudnutia je rozhodnutie o povolení vkladu
darovacej zmluvy V-4008/12 zo dňa 7.6.2012 - 190/12, a teda vzhľadom na uzavretie úverovej zmluvy
a načerpanie úveru nemohlo byť nadobudnutie nehnuteľnosti financované z predmetného úveru. . Ospoločnom majetku manželov, ktorý nebol zahrnutý do dohody o vyporiadaní BSM platí § 149 ods. 4 OZ.,
že sa vyporiadali podľa zákonnej domnienky a proti sebe už nemôžu uplatňovať vzájomné zápočty (§
149 ods. 2 OZ). Zo spôsobu, akým bolo naložené s peniazmi získanými zmluvou o úvere ( rekonštrukcia

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej ) a akým bol úver splácaný (splátky úveru platil výlučne žalobca),
nemožnovyvodiťinéibato,žesozískanýmifinančnýmiprostriedkamibolonaloženénazákladesúhlasu
(vzájomnej dohody) oboch dlžníkov a to tak žalobcu ako aj žalovanej Uvedená skutočnosť preto podľa
žalovanej nemôže viesť k záveru, že by žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi , pripadne, že
zamietnutie nároku na náhradu regresu pre žalobcu z dôvodov uvedených napadnutom rozsudku bolo v

rozpore s dobrými mravmi. Konštatovala, že žalobca neustále opakuje tú istú argumentáciu bez reflexie
na skutočnosť, že dlh z úverovej zmluvy bol splatný v pravidelných mesačných splátkach. Bola toho
názoru, že medzi žalobcom uvádzanými skutkovými okolnosťami - splatenie viac ako polovice dlhu
a právnym posúdením veci chýba dôvod , pre ktorý žalobca ním prezentovaný skutkový stav práve
takýmto spôsobom právne posúdil a aj vysvetlenie, prečo považuje toto právne posúdenie za správne.
Po všeobecnej charakteristike solidárnych záväzkov a regresného nároku konštatovala, že pri plnení

poskytovanom v splátkach vzniká regresný nárok ohľadom každej splátky samostatne a dlžník môže od
ostatných postupne požadovať náhradu za každú splátku zvlášť. Na podporu uvedeného poukázala na
viacerésúdnerozhodnutia.Spoludlžníksplnenímdlhuplnísúčasneajsvojvlastnýdlhapostihsatupreto
realizuje už v rámci existujúceho právneho vzťahu medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi. V takomto
prípade nevzniká nové právo, pretože ide o pôvodný dlh, kde banka ako veriteľ už určila splatnosť

jednotlivých splátok úveru . Preto bola názoru, že žalobca nemal povinnosť požiadať žalovanú o plnenie
v zmysle § 563 OZ. Regresný nárok ako majetkové sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe plynúcej v tomto prípade odo dňa nasledujúceho po úhrade tej-ktorej platby žalobcu. V súvislosti
s odvolateľom namietanému započítaniu žalovanou odkázala na svoje vyjadrenie zo dňa 25.07.2023
a poznamenala, že podané odvolanie v tomto smere nič nového neprinieslo. K započítaciemu prejavu

žalobcu v liste zo dňa 14.03.2023 zotrvávala na závere , že na premlčaný dlh nebol žalobca oprávnený
zákonomdovolenýmspôsobomaplatnezapočítavaťplneniaposkytnutéžalovanou.Žalobcomžalované
náhrady za splátky v nepremlčanom období od 01/2020 do 12/2022 a aj január 2023 má žalobca
zaplatené respektíve zanikli jednostranným započítaním zo strany žalovanej. Zotrvala na vznesenej
námietke premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu na regresný postih za obdobie od 11.01.2013 do

19.12.2019. Záverom k námietke odvolateľa o prekvapivosti súdneho rozhodnutia uviedla, že splatnosť
dlhu v pravidelných mesačných splátkach určil veriteľ, pričom splátka spoludlžníka je plnením dlhu v
rozsahu a termíne, ktorý určil veriteľ. . Spoludlžník splnením dlhu plní súčasne aj svoj vlastný dlh a postih
sa tu preto realizuje už v rámci existujúceho právneho vzťahu medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi.
V takomto prípade nevzniká nové právo, pretože ide o pôvodný dlh, kde banka ako veriteľ už určila

splatnosť jednotlivých splátok úveru. Z odôvodnenia odvolania je podľa žalovanej zrejmá jedine jeho
nespokojnosť s rozhodnutím súdu ako takým .

10. Žalobca v rozsiahlej odvolacej replike zotrval na svojej argumentácii vyjadrenej v odvolaní.
K žalovanej spomínanej dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 17.09.2014 uviedol, že táto sa týkala iba

časti majetku v BSM strán sporu. Bol toho názoru, že v samotnej žalobe ale aj v konaní preukázal, že
záložné právo zaťažujúce predmetné nehnuteľnosti v prospech VÚB, a.s. zriadené a základe Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.001/091816/12-006/000 zo dňa 14.12.2012 zabezpečuje
splatenie pohľadávok z úverovej zmluvy, a preto je nepochybné, že úverové prostriedky na základe
úverovej zmluvy slúžili na financovanie nehnuteľností, čo nepochybne vyplýva a je uvedené aj v článku

11 úverovej zmluvy. Poukázal na to, že závery právnej vedy, na ktoré poukazuje žalovaná v novšom
komentári absentujú a týkali sa iba prípadu uzatvorenia dohody a úpravy vzťahov medzi spoludlžníkmi,
čo nie je prípad tejto veci. Taktiež konštatoval, že ani súdne rozhodnutia, na ktoré žalovaná poukázala,
nie sú aplikovateľné na predmetné konanie.

11. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia

§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov(§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.04.2025 o 10:20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

14. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

15. Podľa § 511 ods. 2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmidohodnutéinak,súpodielynadlhuvšetkýchdlžníkovvovzájomnompomererovnaké.Dlžník,
protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladu
upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke.
Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto

rozsahu dlhu inak zbavili.

16. Podľa § 511 ods. 3, ak OZ dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovaťnáhraduodostatnýchpodľaichpodielov.Pokiaľnemôženiektorýzdlžníkovsvojpodielsplniť,
rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

17. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

19. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2) dopĺňa

nasledovné.

20. Podstatu odvolacej argumentácie v podanom odvolaní žalobca založil na tom, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil premlčanie uplatneného regresného nároku podľa § 101 OZ v spojení s § 103
OZ, keď uzavrel, že v prípade plnenia solidárneho dlhu v splátkach vzniká regresný nárok čo do každej

splátky samostatne a tak premlčacia doba plynie u každej jednotlivej splátky zvlášť odo dňa jej zročnosti.

21. V konaní nebola sporná existencia solidárneho záväzku na strane dlžníkov voči VÚB a.s., ktorý
vznikol na základe úverovej zmluvy o poskytnutí flexihypotéky č. 001/091816/12-006/000 uzatvorenej
dňa 14.12.2012 medzi VÚB a.s. ako poskytovateľom úveru a dlžníkom - žalobcom a spoludlžníkom -

žalovanou. Ide o tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je charakterizovaná viacerými subjektmi na strane dlžníka
a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne.

22. V posudzovanom prípade tak ide o príklad pasívnej solidarity, kedy viac dlžníkov má splniť dlh
tomu istému veriteľovi tak, že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie od ktoréhokoľvek z nich bez

zreteľa na ich vnútorný podiel na dlhu. Pri pasívnej solidarite sa teda vychádza zo zásady, že každý
z dlžníkov je zaviazaný za celý dlh, pričom ak veriteľovi poskytne celé plnenie jeden zo solidárne
zaviazaných dlžníkov, solidárny záväzok zaniká. Dlžník, ktorý bol veriteľom vyzvaný na splnenie celého
dlhu, sa nemôže brániť námietkou, aby veriteľ vymáhal od každého dlžníka len pomernú časť dlhu,
a nemôže teda svoje plnenie obmedziť len na svoj dlh. Preto aj povinnosť spoludlžníkov k celému

dlhu nezaniká, ak len jeden z nich splnil svoj podiel na dlhu. Účelom pasívnej solidarity je zabezpečiť
uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že sa jej môže domáhať z majetku viacerých osôb a zároveň
uľahčiť jej uplatnenie. Po uspokojení veriteľovej pohľadávky môže dôjsť k vzájomnému vysporiadaniu
medzi jednotlivými solidárnymi dlžníkmi spôsobom uvedeným v § 511 ods. 3 OZ. Ustanovenie § 511ods. 3 OZ upravuje tzv. následný postih medzi solidárnymi spoludlžníkmi. Toto právo spočíva v tom,
že dlžník, ktorý veriteľovi splnil celú pohľadávku alebo viac, ako by na neho podľa vnútorného pomeru
prislúchalo, môže od ostatných dlžníkov žiadať, aby mu uhradili, čo podľa tohto pomeru na nich pripadá.

Právo následného postihu prislúcha každému solidárnemu spoludlžníkovi a toto právo nie je závislé od
toho, či dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu.

23. Odvolací súd poukazuje na podstatu argumentu žalobcu, ktorý v odvolaní vyslovil názor,
že až splnením celého dlhu resp. splnením dlhu vo väčšom rozsahu než predstavuje podiel

solidárneho spoludlžníka na celom dlhu vzniká plniacemu spoludlžníkovi regresný nárok voči ostatným
spoludlžníkom, pričom premlčacia doba pre uplatnenie práva v rámci postihového regresného práva
začína plynúť márnym uplynutím lehoty na plnenie stanovenej žalobcom na základe výzvy podľa § 563
OZ. Keď však ide o splácanie dlhu v splátkach, ako je to v danom prípade, vzniká regresný nárok čo
do každej splátky samostatne a žalobca môže postupne požadovať náhradu za každú splátku osobitne.
Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie teda konštatuje, že pri postupnom čiastočnom

plnení (ktorými sú úverové splátky) solidárnych dlžníkov, má plniaci spoludlžník právo regresu len čo do
časti prevyšujúcej vo vzájomnom pomere jeho podiel na tej ktorej splátke. Preto ak pri splácaní dlhu v
splátkach vzniká regresný nárok čo do každej splátky samostatne, potom nemožno rozumne vyhodnotiť,
žeactionatazačínaprejednotlivésplátkyplynúťažsplnenímceléhodlhuresp.splnenímdlhuvoväčšom
rozsahu než predstavuje podiel solidárneho spoludlžníka na celom dlhu.

24. Právo žalobcu bolo prvý raz možné voči žalovanej na zaplatenie týchto súm vykonať vždy po
zaplatení, tej - ktorej splátky úveru, pričom žalobca tak nemusel urobiť po splatnosti každej zo splátok
samostatne, ale uplatniť si zaplatenie sumy jedným nárokom pred vypršaním premlčacej lehoty (teda
nemuseloísťožiadnešikanóznekonanie).Tovšakneurobilatýmdošlokmárnemuuplynutiupremlčacej

lehoty pokiaľ ide o splátky uhradené tri roky pred podaním žaloby t.j. pred 03/2020, a preto tieto súd
žalobcovi priznať nemohol.

25. V konaní nebolo sporným, že po zániku BSM, ešte za trvania manželstva, rozhodnutím právoplatným
dňa12.04.2013došlomedzistranamisporukjehovyporiadaniuuzatvorenímdohodyovyporiadaníBSM

a zriadení vecného bremena zo dňa 17.09.2014, v ktorej však nebol zahrnutý i dlh z predmetnej úverovej
zmluvy. Následkom nevyporiadania si predmetného záväzku z úverovej zmluvy medzi žalobcom
a žalovanou v uvedenej dohode je aplikácia § 149 ods. 4 OZ v zmysle, ktorého ak do troch rokov
od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo
ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku

vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa
stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a
domácnosti výlučne ako vlastník používa; o ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké; to isté platí
primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné na prejednávaný prípad.

Napokon, ak by sa na prejednávaný prípad z akéhokoľvek dôvodu § 149 ods. 4 OZ neuplatnilo, aj
v takom prípade by platilo, že nakoľko v zmluve o úvere nebol vyjadrený podiel spoludlžníkov na
dlhu a nakoľko nebola preukázaná ani neskoršia dohoda spoludlžníkov, ktorým by si títo vzájomné
vzťahy zo spoločného dlhu upravili, je podiel oboch spoludlžníkov na oboch dlhoch rovnaký. Preto ak
žalovaný tvrdí, že peňažné prostriedky z poskytnutého úveru boli použité na financovanie predmetných

nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a preto je obrana žalovanej ako aj napadnuté
rozhodnutie v rozpore s dobrými mravmi odvolací súd uvádza, že prejednávanej veci ide o následný
regres z úveru zobratého počas trvania manželstva, vnútorné vzťahy ku ktorému si strany sporu mohli
a mali vyriešiť v dohode o vyporiadaní BSM a zriadení vecného bremena zo dňa 17.09.2014 (vrátane
prípadných investícií z tohto úveru do individuálneho majetku jedného z manželov) nakoľko túto otázku

v inom konaní už riešiť nemožno.

26. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

27.Započítanie(kompenzácia)jezánikvzájomnesakryjúcichpohľadávokpatriacichvzájomneveriteľovi
a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ale niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti
vôli účastníka, urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie,t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Započítanie je formou
bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných
pohľadávok veriteľa a dlžníka. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými

subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak.
Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok pokiaľ sa vzájomne kryjú, zánik
nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného
prejavu, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných
pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady na započítanie, a to: 1. vzájomnosť, 2. plnenie rovnakého

druhu, 3. spôsobilosť pohľadávok na započítanie, 4. prejav smerujúci k započítaniu. Započítací prejav
treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú
náležitosti v zmysle § 34 a nasl. OZ. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka,
alebo viaceré pohľadávky, sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa,
prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa. Započítací prejav možno účinne urobiť po tom,
keď sa pohľadávky stretnú. Započítací prejav možno urobiť aj v rámci základného občianskeho súdneho

konania ako obranu proti žalobe, ktorou žalobca (veriteľ) uplatňuje svoju pohľadávku proti žalovanému
(dlžníkovi).

28. Keďže regresný nárok spoludlžníkov sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote
podľa § 101 a § 103 OZ, žalobcovi bolo možné priznať uplatnený nárok len v rozsahu polovice sumy

zaplatených splátok spätne za tri roky ku dňu podania žaloby. Vzhľadom na deň doručenia žaloby
16.03.2023 a žalobný návrh ostali predmetom konania splátky uhradené za obdobie od 03/2020 až
12/2022.

29. Z výpisu úverového účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že žalobca uhradil za obdobie

03/2020až12/2022spolu34mesačnýchplatiebvovýškesplátky159,36Eur,tedaspoluzaplatilsumuvo
výške 5.418,24 Eur (34x159,36 Eur). V prípade úhrad celých splátok v danom období výlučne žalobcom,
by žalobcovi vznikol voči žalovanej regresný nárok podľa § 511 ods. 3 OZ v rozsahu polovice z týchto
splátok, t.j. 2.709,12 Eur.

30. Z výpisu z osobného účtu žalovanej č. F. XXXX XXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že žalovaná
žalobcovi uhradila za obdobie od 11.05.2020 do 12.04.2023 celkovo sumu 3.028,38 Eur. Žalovaná
uhradila žalobcovi splátku úveru za mesiac máj 2020 v sume 159,- Eur a splátky úveru v sume 159,36
Eur za mesiace jún 2020 až február 2021, t.j. celkovo sumu 1.593,24 Eur (159,00 + 9x159,36 Eur),
ďalej dňa 19.01.2023 ako reakciu na výzvu žalobcu na zaplatenie zo dňa 16.12.2022 uhradila žalobcovi

sumu 1.354,74 Eur, čo predstavovalo úhradu polovice úverových splátok za mesiace január 2020 až
apríl 2020 (4x79,68=318,72 Eur), polovice úverových splátok za mesiace január 2022 až január 2023
(13x79,68=1.035,84 Eur) a doplatok k úverovej splátke za mesiac máj 2020 (0,18 Eur).

31.Žalovanávodpovedinavýzvužalobcuzodňa17.01.2023výslovneuviedla,žesizapočítavapolovicu

ňou zaplatených úverových splátok za obdobie 05/2020 vo výške 79,50 Eur a polovicu ňou zaplatených
úverových splátok za obdobie 06/2020 až 02/2021 vo výške 717,12 Eur voči polovici splátok uhradených
žalobcom za žalovanú za obdobie od 03/2021 do 12/2021 do výšky v akej sa vzájomne kryjú, t.j.796,62
Eur. Ako uviedol odvolací súd vyššie regresný nárok v prípade splácania dlhu v splátkach, ako je to
v danom prípade, vzniká čo do každej splátky samostatne, a nakoľko žalovaná plnila úverové splátky

za obdobie 06/2020 až 02/2021 v plnom rozsahu a úverovú splátku za mesiac máj 2020 v sume 159
Eur, vznikol jej v časti polovice úhrad týchto úverových splátok regresný nárok spôsobilý na započítanie
voči žalobcovi. Započítací prejav žalovanej bol dostatočne určitý, keď výslovne uviedla, ktoré konkrétne
pohľadávky, v akej konkrétnej výške si proti jasne určeným pohľadávkam žalobcu započítava. Námietka
žalovaného, že žalovaná si v započítacom prejave zo dňa 17.01.2023 označila zaplatenie jej plnenia

vo výške 1.035,84 Eur ako plnenia časti splátok za mesiace január 2022 až január 2023, čiže ešte
nesplatných splátok preto nie je dôvodná, nakoľko žalobca si uplatnil voči žalovanej regresný nárok
z úhrad úverových splátok vykonaných do decembra 2022, a teda neuplatnil si regresný nárok za splátku
úveru splatnú v mesiaci január 2023.

32. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že regresný nárok žalobcu zanikol jeho
splnením žalovanou pred podaním žaloby, nakoľko žalovaná uhradila polovicu splátok za rozhodné
obdobie od 03/2020 až 12/2022.33. Odvolateľ v ďalšom namietal, že súd prvej inštancie sa v otázke splnenia podmienok pre vznik
regresného nároku, odklonil od vysloveného predbežného právneho názoru, že regresný nárok vzniká
po splnení viac ako polovice dlhu, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací

súd uvedenú odvolaciu námietku považuje za nedôvodnú.

34. Postup súdu v zmysle § 181 ods. 2 CSP spočíva v určení, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval

pri predbežnom prejednaní sporu. Cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú
aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas
konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho cieľom je zrýchliť a zjednodušiť
konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala
sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo
právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej

procesných práv.Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do
úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového
stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186
ods. 2 CSP). Pri výkone spravodlivosti preto súd nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými
závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením (NS

SR z 28. apríla 2022 sp. zn. 2Obdo/4/2021).

35. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolateľ neodôvodnene namietal, že odklonom od predbežného
právneho názoru vysloveného na pojednávaní uskutočnenom dňa 21.11.2023 súd prvej inštancie porušil
jeho právo na spravodlivý proces. Navyše súd prvej inštancie pred vyhlásením rozsudku na verejnom

vyhlásení rozsudku uskutočnenom dňa 19.12.2023 upozornil prítomného žalobcu na čiastočnú zmenu
predbežného právneho posúdenia veci a dal mu priestor na vyjadrenie sa, ktorý však žalobca nevyužil.
Odvolací súd zastáva názor, že súd musí byť pri svojich právnych záveroch nezávislý a jeho slobodný
myšlienkový postup je limitovaný iba obsahom objektívneho práva, ktoré v konkrétnej veci interpretuje a
aplikuje. Ani prípadné porušenie ustanovenia § 181 ods. 2 CSP žiadnym spôsobom nediskvalifikovalo

žalobcu, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k
vykonaným dôkazom a podobne.

36. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace
úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle § 118 ods.

2 O.s.p. (§ 181 ods. 2 CSP; uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 zo dňa 22.03.2017, sp. zn.
5Cdo/211/2013 zo dňa 13.05.2014). Zmena právneho posúdenia súdom prvej inštancie v rámci
príslušného prvoinštančného konania stranu sporu nediskvalifikuje z možnosti uplatňovať svoje
procesné práva priznané jej Civilným sporovým (mimosporovým) poriadkom v ďalšom konaní pred
odvolacím súdom (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 374/2022, č. 81/2022 Zbierky nálezov

a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky).

37. Ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa odklonil od právneho názoru vyslovenom
v rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít – senátov krajských súdov SR, ktorým je viazaný nie je
dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v súvislosti s uplatnením regresného

nároku pri splátkach dlhu nemožno hovoriť o ustálenej súdnej praxi, pričom sú mu známe rozhodnutia
senátov krajských súdov SR, v ktorých bol vyslovený i názor, že regresný nárok vzniká až po zaplatení
viac ako polovice celého dlhu aj ak bol splácaný v splátkach i rozhodnutia krajských súdov, v ktorých bol
vyslovený rovnaký názor ako v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 856/2020,
s ktorým sa súd prvej inštancie stotožnil. Je teda logické, že v prípade ak je určitá právna otázka riešená

odvolacími súdmi SR rôzne a zároveň táto právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená a nebola vyriešená ani Ústavným súdom SR, Európskym súdom pre ľudské práva
a Súdny dvorom Európskej únie, súd prvej inštancie sa môže prikloniť k jednému názorovému smeru
vyslovenému odvolacími súdmi, s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 28.04.2021, sp. zn. 5Co/21/2020, Krajského súdu Banská

Bystrica zo dňa 16.08.2019, sp. zn. 13Co/390/2017, zo dňa 22.08.2023 sp. zn. 14Co/38/2023 v ktorých
bola otázka premlčania v súvislosti s uplatnením regresného nároku pri plnení dlhu splátkach posúdená
rovnako.38. Napokon, ani námietka odvolateľa, že konanie a obrana žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi
ako aj samotné zamietnutie žaloby nie je daná. Judikatúra Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu
SR v otázke premlčania a dobrých mravov je v zásade ustálená v tom, že nevylučuje, že vznesenie

námietky premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné
prípady, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej
doby nezavinila. Postup podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch,
keď voči strane konania by nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo
neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi,

pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza
z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou
alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny
výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený
tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania
(rozhodnutie NR SR zo dňa 28. 05. 2019, sp. zn. 1Cdo/203/2018, uznesenie Ústavného súdu SR zo

dňa 20.04.2011, sp. zn. II. ÚS 176/2011)

39. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona – t.
j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj
na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým

(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a
výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a
predvídavosťou. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore
s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s
§ 3 ods. 1 OZ, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou

vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti
nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z
neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s
dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená,
pričom tieto okolnosti musia byť natoľko výnimočné, aby bol odôvodnený tak významný zásah do

princípu právnej istoty, akým je odopretie práva na uplatnenie námietky premlčania.

40. V danom prípade podľa odvolacieho súdu žalobca v konaní nepreukázal žiadnu okolnosť, ktorá by
mu reálne bránila uplatniť svoj regresný nárok na súde včas počas plynutia premlčacej lehoty ani iné
výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že konanie žalovanej po doručení výzvy na

zaplatenie zo dňa 16.12.2022 (jednostranné započítanie) alebo jej procesná obrana v konaní vznesením
námietky premlčania sa prieči dobrým mravom.

41. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17
základných princípov CSP) sa ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal, pretože pre rozhodnutie vo

veci sú vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby bezpredmetné. Aj podľa už ustálenej judikatúry, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného Súdu SR III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09).

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP, nezistiac existenciu predpokladov pre
aplikáciu § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach súdenej veci a ani na strane strán sporu.44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).