Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200175
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200175.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaĽudevítaFafaľákaačlenov

senátu JUDr. Pavla Doriča, PhD. a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: A. B., miestom
podnikania C. XX, XXX XX D., IČO: 17 243 734, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Kolárikovou,
advokátkou,sosídlomStaráPrešovská10,04001Košice,protižalovanému:Národnýinšpektorátpráce,
so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/
BEZ/2020/2438 O-19/2020 zo dňa 24.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2020/2438 O-19/2020
zo dňa 24.1.2020, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Inšpektorátu práce Košice č.

271/19/O zo dňa 18.11.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného bolo správnym súdom zistené, že dňa
19.07.2019 o 12.05 hod. bola u žalobcu na pracovisku A. B., C. XX, XXX XX D., IČO: 17 243 734,

predajný stánok Spišské trhy, Spišská Nová Ves vykonaná inšpekcia práce so zameraním na
dodržiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z. o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.).

2. Pri výkone inšpekcie bolo zistené, že A. E., nar. XX.XX.XXXX a F. G., nar. XX.XX.XXXX vykonával pre
kontrovaný subjekt závislú prácu obsluhovaním zákazníkov na pracovisku A. B., C. XX, XXX XX D., IČO:
17 243 734, predajný stánok Spišské trhy, H. I. J., a to bez uzatvoreného pracovnoprávneho pomeru, či

iného obdobného pracovnoprávneho vzťahu, bez prihlásenia do systému sociálnej poisťovne.

3. Na pracovisku kontrolovaného subjektu boli spísané zápisnice s A. E. a F. G., a tiež so žalobcom
A. B.. V zmysle zápisnice o podaní informácie A. E. do zápisnice vo vzťahu k dôvodom prítomnosti
na pracovisku dňa 19.7.2019 uviedol nasledovné: „Môj známy, p. B., mi povedal, že chce ísť do H. I.
J., má problémy s chrbticou, tak ma zavolal, aby som mu pomohol vyložiť tovar a večer naložiť. Včera
sme vyložili tovar a p. B. zistil, že v jednom stánku boli ukradnuté veci, tak nás poprosil, že keď odíde,

aby sme mu strážili stánok. Aj dnes sme vykladali. Nemám nič podpísané. Nie som za to platený“. F.
G. v zápisnici o podaní informácie uviedol: „Len pomáham od včera 09.00 do 17.00. Dnes sme prišli
o 9.00 hod. Vyložím a keď prídu zákazníci, podám im informácie. Ja kasu nepreberám. Keď príde kupec,
poukazujemazavolámšéfa p.B..Prišlismejehoautom.Nemámsnímničpodpísané,lenmupomáham.Odmena, posedíme, guláš.“ Žalobca v zápisnici o podaní informácie uviedol: „Dvaja páni, G. a E. strážili
stánok, kým som bol na obede a bol som si pichnúť inzulín. Len strážili. Sú to kamaráti, čo mi prišli
vyložiť a strážili, keď ja odbehnem. Včera začal jarmok, sú tu od včera, nie sú tu celý deň. Mám problémy

s chrbticou. Nie sú zamestnaní, prišli kamarátsky vypomôcť. Peniaze odo mňa neberú.“ Zápisnice boli
vlastnoručne podpísané vypočutými osobami a prítomnými inšpektormi práce.

4.Ovýkonekontrolybolspísanýdňa29.07.2019Protokolovýsledkuinšpekciepráceč.:IKO-282-38-2.4/
P-A28-19 (ďalej len „Protokol“), v ktorom boli zdokumentované všetky zistenia inšpektorov práce.

5. V zmysle protokolu bolo kontrolovanému subjektu uložené opatrenie, v súlade s § 12 ods. 2
písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.), a bola mu
uložená povinnosť odstrániť zistený nedostatok v lehote troch dní od prevzatia protokolu. Zároveň, s
odkazom na § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. bola kontrolovanému subjektu ako zamestnávateľovi
uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť

Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených
porušení predpisov ich príčin v lehote troch dní po uzavretí protokolu.

6. Protokol bol dňa 29.07.2019 prerokovaný so žalobcom, ktorý sa ku zisteným skutočnostiam a
nedostatkov vyjadril, keď uviedol, že pri výkone inšpekcie práce boli zistené body, ktoré nesúhlasia so

skutočnosťou. Poukázal na to, že nie je zamestnávateľom na základe skúseností s predajom kotlíkov
a zamestnávateľom ani nikdy nebude. Upozornil na to, že je osoba ŤZP, jeho invalidita je 60 %. Nakoľko
si jeho choroba vyžaduje pravidelné dávky inzulínu, tak sa musí viackrát denne z predajného stánku
vzdialiť. Považuje za nemiestne, aby tieto činnosti vykonával na verejnosti, a preto tieto osoby s ním
nemajú uzavretú pracovnú zmluvu a ani nikdy mať nebudú. Konštatoval, že dvaja kamaráti, ktorí mu

poskytli nezištnú pomoc sa s ním zmluvne nedohodli. Protokol správny orgán prvého stupňa považoval
za prerokovaný, a týmto uzavretý.

7. Listom zo dňa 24.09.2019, doručeným žalobcovi dňa 12.10.2019, bolo oznámené začatie správneho
konania vo veci uloženia pokuty za zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3

ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., za čo Inšpektorát práce Košice uloží
pokutu od 2 000,- do 200 000,- Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, a ak ide
o zamestnávanie dvoch a viacerých osôb súčasne, najmenej v sume 5 000,- Eur. Správny orgán prvého
stupňa zároveň v oznámení uviedol, že zistený nedostatok je uvedený v Protokole č.: IKO-282-38-2.4/
P-A28-19 zo dňa 29.07.2019, ktorý bude spolu s prílohami podkladom pre správne konanie a pre

vydanie rozhodnutia. S odkazom na § 33 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku bol žalobca
poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsoboch zisťovania, ako aj o
možnosti podať návrh na doplnenie, vrátane predloženia listinných dôkazov, v lehote siedmich dní od
doručenia oznámenia. Ak sa účastník konania nevyjadrí, správny orgán bude vychádzať z uvedených
podkladových materiálov.

8. Žalobca sa k začatiu konania vyjadril svojím vyjadrením zo dňa 21.10.2019, v ktorom uviedol, že
s výsledkami protokolu nesúhlasí, namieta jeho nezákonnosť a nepravdivosť. Poukázal na nedostatočne
a neobjektívne zistený skutkový stav ohľadom zistenia dôkazu závislej práce, nesplnenie si povinnosti
inšpektora práce poučiť vypočúvané osoby o ich právach a povinnostiach, žiada nariadenie ústneho

pojednávanianaprejednanieveci.Žalobcazároveňvzniesolnámietkuzaujatostivočiinšpektorovipráce,
ktorý vykonal predmetnú kontrolu. Záverom poukázal na to, že nebolo preukázané, že osoby vykonávali
závislú prácu pre žalobcu.

9. Inšpektorát práce Košice (ďalej tiež ako „správny orgán prvého stupňa“) dňa 18.11.2019 vydal

rozhodnutie č. 271/19/O (ďalej tiež ako „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), ktorým bola
žalobcovi uložená pokuta vo výške 5.000,- Eur, s odkazom na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č.
125/2006Z.z.,podľa§46zákonač.71/1967Zb.zaporušeniezákazunelegálnehozamestnávaniapodľa
§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, za to, že dňa 19.07.2019 o 12.05 hod. žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby, A.

E. a F. G., ktorý pre neho vykonávali prácu na pracovisku: A. B., C. XX, XXX XX D., predajný stánok
Spišské trhy, H. I. J., pričom s nimi nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu,
ktorým je zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.10. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že tento vychádzal
z Protokolu.

11. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí prihliadal na zistené
skutočnosti, zohľadňujúc preventívne pôsobenie, otázku závažnosti zisteného porušenia a závažnosť
dôsledkov, počet nelegálne zamestnávaných zamestnancov, či ide o opakovaný alebo ojedinelý
nedostatok na strane kontrolovaného subjektu. Bolo prihliadnuté na to, že išlo o prvú inšpekciu práce
vykonanú u žalobcu, ktorá bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z.. Podľa

správneho orgánu prvého stupňa už samotná existencia nedostatku zo strany žalobcu je dostatočným
odôvodnením uloženia pokuty, keďže mal zo zákona povinnosť uložiť pokutu pri porušení zákazu
nelegálneho zamestnávania. Uložil za zistený nedostatok pokutu vo výške 5.000,- Eur., t.j. v minimálnej
sadzbe zákonom určeného rozpätia. Vzhľadom na okolnosti na strane kontrolovaného subjektu, veľkosť
podniku, prvý zistený výskyt nedostatkov, porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu
k dvom osobám, správny orgán prvého stupňa ustálil, že pokuta v tejto výške bude postačujúca.

12. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nepresné a nedostatočné
zistenie skutkového stavu, nesprávne posúdenie stavu vecí, absenciu riadne vedeného výsluchu
svedka a účastníka konania, nedodržanie zásad správneho konania, ako aj nedostatočné odôvodnenie
samotného napadnutého rozhodnutia.

13. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 24.01.2020, pod č. PO/BEZ/2020/2438
O-19/2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo odvolanie žalobcu
zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Rozhodnutie bolo doručené
žalobcovi dňa 06.02.2020.

14. Žalovaný dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany
kontrolovaného subjektu došlo k porušeniu § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.
a argumentácia žalobcu, nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom
účastník konania nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

15. Poukazujúc na § 1 ods. 1 Zákonníka práce žalovaný uviedol, že toto ustanovenie jednoznačne
definujeznakyzávislejpráce,ktorýchprítomnosťvkonkrétnomprávnomvzťahujednoznačneidentifikuje
pracovnoprávny vzťah uzavretý podľa ustanovení Zákonníka práce a odlišuje ho tým od iných právnych
vzťahov.

16. K odvolacím námietkam uviedol, že rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového
stavu a následne zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa opiera o protokol a obsah
predložených zápisníc, spísaných počas výkonu kontroly inšpektormi práce s účastníkom konania a
s dotknutými fyzickými osobami: A. E. a F. G.. Z predmetných zápisníc zhodne a jednoznačne podľa

žalovaného vyplýva, že menované fyzické osoby vykonávali závislú prácu pre kontrolovaný subjekt.
Činnosť, ktorú vykonávali, možno podľa žalovaného jednoznačne považovať za závislú prácu, napĺňajúc
znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 1 Zákonníka práce. Mal za to, že tieto dôkazy boli získané
zákonným spôsobom, žalobca aj ďalšie fyzické osoby boli poučení o povinnosti poskytnúť inšpektorom
informácie potrebné na výkon inšpekcie, vrátanie poučenia o následkoch podania nepravdivých

informácií, pričom tieto zápisnice boli oboma osoba vlastnoručne podpísané.

17. K námietke, že správny orgán nevykonal ústne pojednávanie správny orgán uviedol, že keďže
dôkazy obstarané ešte v štádiu výkonu inšpekcie práce nevykazovali žiaden rozpor a na ich podklade
bol skutkový stav zistený presne a určito, nebolo potrebné v rámci správneho konania podľa žalovaného

nariaďovať ústne pojednávanie. V kontexte tohto žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov
(uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7Sžo/223/2015).

18. Vo vzťahu k námietkam k protokolu z vykonanej inšpekcie žalovaný poukázal na skutočnosť,
že žalobca mohol voči tomuto protokolu podať správnu žalobu na príslušný správny súd, čo však

ale neučinil. K námietke žalobcu ohľadom časového úseku nelegálneho zamestnávania žalovaný
uviedol, že časový úsek nelegálneho zamestnávania jednoznačne vyplýva z vyhotoveného protokolu
o vykonanej inšpekcii. V tejto súvislosti žalovaný zotrval na správnosti a zákonnosti vyhotoveného
protokolu o vykonanej inšpekcii. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní uvádzataké skutočnosti, ktoré nijako nerozporujú skutkový stav, a preto má za to, že tieto argumenty nijako
nespochybňujú zákonnosť vykonanej inšpekcie a vyhotoveného protokolu.

19.Vovzťahuknamietanejvýškepokutyžalovanýuviedol,žezostranysprávnehoorgánuprvéhostupňa
bolavýškapokutynáležitezdôvodnenáasprihliadnutímnaokolnostiprípadupriakceptovanízákonných
kritérií táto bola aj primeraná a zákonná. Príslušné zákonné ustanovenia nedávajú správnemu orgánu
možnosť využitia tzv. materiálneho korektívu a správny orgán tak musí vždy uložiť pokutu v zákonnom
rozmedzí.

II.
Správna žaloba

20. Včas podanou správnou žalobou vo veci správneho trestania sa žalobca domáha zrušenia

rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2020/24385 O-19/2020 zo dňa 24.01.2020, ako aj rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal
priznať proti žalovanému náhradu trov konania.

21. V žalobe žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, jeho nepreskúmateľnosť pre

nezrozumiteľnosť a neurčitosť a pre nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že skutkový stav nebol
zistený dostatočne, konanie nebolo vedené objektívne a dôkazné prostriedky neboli získané zákonným
spôsobom.

22.ŽalobcatiežnamietanezákonnosťProtokoluč.IKO-282-38-2.4/P-A28-19zodňa29.07.2019,pričom

žalovaný túto skutočnosť neskúmal, nezisťoval, či má protokol všetky zákonné náležitosti v zmysle §
14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z., či je dostatočne určitý, zrozumiteľný. V protokole podľa jeho názoru
absentuje čas trvania nelegálneho zamestnávania, je tam len uvedené, kedy došlo k zisteniu tejto
skutočnosti. Namietal tiež nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť protokolu v časti opatrenia, kde mal
v bode B1 odstrániť zistené nedostatky v lehote 3 dní po prevzatí protokolu, avšak protokol obsahuje dve

časti B, ktoré obsahujú zistené nedostatky a obidva body B obsahujú číslo 1. Namietal tiež nesprávny
postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý spočíval v tom, že predčasne rozhodol a prejudikoval
výškupokutyeštepredtýmakozačalvočižalobcovisprávnekonanie,tedaeštepredtýmakobolžalobca
obvinený. Žalovaný sa touto námietkou vôbec nezaoberal.

23. Žalobca ďalej poukázal na to, že inšpektor práce nemá zákonné oprávnenie alebo povinnosť
vypracovať rozhodnutie o uložení pokuty. Rovnaký zamestnanec inšpektorátu práce vykonal inšpekciu
práce a tiež vyhotovil rozhodnutie o pokute. Z uvedeného dôvodu namietal zaujatosť zamestnanca
žalovaného G. K.. Namietal tiež nedodržanie zásady spravodlivého a riadneho procesu v správnom
konaní. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný s týmito námietkami vo svojom rozhodnutí vôbec

nevysporiadal.

24. Žalobca v rámci správnej žaloby namietal skutočnosť, že žalovaný napriek žiadosti žalobcu
o nariadenie ústneho pojednávania tejto žiadosti nevyhovel a ústne pojednávanie nenariadil. Z
vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho konania považoval žalobca za zrejmé, že práve povaha

danej veci si priam vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania a dokazovanie veci v správnom konaní,
nakoľko žalobca nesúhlasil so zápisnicami o podaní informácie, najmä s ich obsahmi a spôsobom, ako
boli zabezpečované, že výpovede menovaných osôb na videozázname absolútne nesúhlasia s tým, čo
je uvedené v zápisniciach o podaní informácie, že menované osoby neboli poučené o svojich právach
a že tak isto žalobca nemohol klásť týmto svedkom otázky. Žalobca navrhoval vykonanie dôkazov a

namietal dôveryhodnosť týchto dôkazov zabezpečených inšpektorátom.

25. Žalobca mal za to, že v tomto prípade išlo o výsluch svedkov, aj keď len pred obvinením žalobcu,
avšak ak takýto výsluch inšpektorát aj žalovaný použil ako dôkaz na rozhodnutie, ktorým sa trestá
žalobca a žalobca nemal možnosť takisto vypočuť týchto svedkov, a žalobca sa vôbec nedozvedel,

akým spôsobom inšpektor práce zaobchádzal s osobami, ktoré svedčili proti žalobcovi, tak bolo hrubo
porušené právo žalobcu klásť svedkom otázky, ako aj zásada rovnosti zbraní. Podstatné je, že tieto
vyjadrenia použil na trestanie účastníka konania, a bez ďalšieho je takéto konanie podľa žalobcunezákonné (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn.: 10Sžd/19/2011 zo dňa 25.01.2012, 5. strana, 4. a 5.
odsek, napr. rozsudok KS v Prešove sp. zn.: 5S/38/2016 zo dňa 21.07.2017).

26. Žalobca je zároveň presvedčený, že žalovaný konal svojvoľne, nedostatočne a neobjektívne, keď
v konaní nezabezpečil dôkaz preukazujúci znaky závislej práce, aby tak potom mohol konštatovať
vo výroku rozhodnutia. Žalobca je toho názoru, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal znak
závislej práce, ktorú mali vykonávať osoby uvedené v protokole. Žalobca rovnako považuje za závažné
porušenie práv žalobcu na obhajobu, ak žalovaný riadne nepreskúmal a neodôvodnil, z akých dôvodov

nepotreboval preskúmať žalobnú námietku o nezákonnosti spísaných zápisníc. Záverom žalobca
poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a výrok rozhodnutia žalovaného, a tým celkovú
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Podľa názoru žalobcu bol skutkový stav zistený nedostatočne,
čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

27. Žalobca sa na základe uvedeného domáha, aby správny súd po posúdení veci zrušil napadnuté

rozhodnutie v spojení s príslušným prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného

28. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správny orgán mal bez pochybností preukázané,
že zo strany žalobcu došlo k poručeniu ustanovení zákona o nelegálnej práci, časový úsek práce
zamestnancov žalobcu je uvedený v protokole, ktorý vyplýva z času vykonania kontroly a výpovede

zamestnancov. Žalovaný uviedol, že inšpektor práce, ktorý vykonal kontrolu je v zmysle zákona
oprávnený podať návrh na začatie konania o uložení pokuty. V tomto prípade inšpektor práce takýto
návrh podal spolu s navrhovanou sumou pokuty, čo podľa názoru žalovaného nie je prejudikovaním
výšky pokuty. V prípade zaujatosti zamestnanca inšpektorátu práce žalovaný uviedol, že na inšpekciu
práce sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Žalovaný ďalej uviedol, že v odôvodnení

rozhodnutia sú jednoznačne preukázané znaky závislej práce, čo vyplýva z videozáznamu a zápisníc
o podaní informácie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v zmysle zákona správny orgán nie je
obligatórne povinný nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie veci. Záverom žalovaný uviedol,
že v správnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania objektívne preukázané
a žalovaný postupoval v priebehu správneho konania v súlade s platnými právnymi predpismi.

IV.
Replika žalobcu

29. Žalobca v replike zo dňa 21.07.2020 uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi rozhodnutia žalovaného a jeho
argumentačnými bodmi uvedenými v jeho vyjadrení k správnej žalobe. Preto žalobca žiadal správny
súd, aby vo veci nariadil pojednávanie na vykonanie dokazovania, ktoré žalovaný vôbec nevykonal.

V.
Duplika žalovaného

30. Žalovaný v duplike zo dňa 23.07.2020 reagoval, že žalobca vo svojich vyjadreniach uvádza
opakovane tie isté námietky, ktoré už uviedol aj v žalobnom návrhu. Žalovaný zotrval na svojich

doterajších vyjadreniach a záverom žiadal správny súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

VI.
Relevantná právna úprava

31. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

33. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu

verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

34. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

35. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „Zákonník práce“) závislá práca je
práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne
zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom.

37. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v
inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

38. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálna práca je závislá práca, ktorú
vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s
právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej
osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu.

40. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej
osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného
predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do
siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr

však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich
dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.

41. Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálna práca nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu,
ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a

ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuznými v priamom rade, súrodencami alebo manželmi,
vykonáva príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo niektorého z
týchto spoločníkov, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený,
je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov
veku.

42. Podľa § 2a ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá
je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má
najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuznými v priamom rade, súrodencami alebo manželmi, vykonávaprácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo niektorého z týchto
spoločníkov, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je
poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.

43. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.

44. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je o.i. dozor nad
dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

45. Podľa § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce je pri výkone inšpekcie
práce oprávnený požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri

práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v
prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

46. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu

práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním
povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol
obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené

porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,
keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

47. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce po posúdení písomného

vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu,
v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

48. Podľa § 14 ods. 5 veta prvá zákona č. 125/2006 Z.z. jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce

doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom.

49. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 Eur

do 200 000 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 Eur.

50. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa
odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce

u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.51.Podľa§18ods.2zákonač.71/1967Zb.oSprávnomkonaní(ďalejlen„Správnyporiadok“)konanieje
začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.
Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil

voči účastníkovi konania prvý úkon.

52. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste

ohliadky.

53. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

VII.
Konanie pred správnym súdom

54. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3

písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny
súd v Košiciach.

55. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa, tiež konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že
správna žaloba žalobcu je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g), ods. 3 písm. a) SSP

zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a v
zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP súčasne vyslovil, že vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

56. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.05.2025, ktorého sa zúčastnil

len právny zástupca žalobcu, žalovaný sa z účasti na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s konaním
a rozhodnutím na pojednávaní v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu odkázal
na právnu argumentáciu vyplývajúcu z predošlých písomných prednesov.

VIII.
Právny názor správneho súdu

57. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. rozhodnutím,
pod č. PO/BEZ/2020/2438 O-19/2020 zo dňa 24.01.2020, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté

podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní a bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, ktorým tento správny orgán žalobcovi uložil pokutu vo výške 5.000,- Eur, s odkazom na § 19
ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa
§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní.

58. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal toho, aby bolo preskúmavané rozhodnutie ako
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušené a vrátené žalovanému na ďalšie konanie a
rozhodnutie. V žalobe žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP),
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP),

že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§
191 ods. 1 písm. e) SSP) a že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
(žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP).59. Súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie

zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu
(obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú

následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide, okrem iného, aj vtedy, ak sa správny
orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z

odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

60. Žalobca v žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu
prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Vo vzťahu k
samotnému rozhodnutiu, jeho náležitostiam, a obsahu žalobca namietal obsah výroku rozhodnutia a
rozsah, zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť jeho odôvodnenia. K tejto námietke správny súd uvádza,

preskúmajúc obsah rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, že jeho výrok obsahuje všetky
nevyhnutné informácie, aby bol výrok určitý, skutok tam opísaný nezameniteľný s iným skutkom,
s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré mali byť kontrolovaným subjektom, žalobcom
porušené. To isté platí o vymedzení, definovaní skutku v protokole. Súd sa stotožňuje s vysvetlením
a argumentáciou žalovaného, že odkaz na Zákonník práce je dostatočne určitý práve na zmluvnú

voľnosť vo vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca, keďže Zákonník práce umožňuje upraviť vzájomné
pracovnoprávne vzťahy viacerými možnosťami, pracovnou zmluvou resp. Dohodami o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru. Odkaz na nedodržanie ustanovení Zákonníka práce vcelku
je dostatočne jednoznačným určením. Taktiež určenie času, kedy malo dôjsť k spáchaniu správneho
deliktu(o12.05hod.)jedostatočneurčitý,t.j.ideočas,kedybolokontrolórmizistenéporušenieprávnych

predpisov, pričom takto určený delikt nemožno zameniť s iným skutkom a možno preto vysloviť, že
toto určenie je dostatočne konkretizované. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na § 14 ods. 1
zákona č. 125/2006 Z.z. posledná veta, v zmysle ktorého protokol obsahuje čas, keď bolo porušenie
zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnania zistené, čo v tomto prípade protokol obsahuje
(29.07.2019 o 12.05 hod.), a tiež aj dobu trvania nelegálneho zamestnávania, ak bola zistená. Uvedenie

doby nelegálneho zamestnávania sa teda uvádza, len ak bola táto doba preukázaná, nejedná sa
o obligatórnu náležitosť protokolu, a takisto ani o obligatórnu náležitosť skutkového vymedzenia v
samotnom výroku o správnom delikte, pričom absencia tohto vymedzenia nespôsobuje nezákonnosť
rozhodnutia. Súd v tejto súvislosti len na margo poukazuje na analógiu s trestným procesom, kde ak
orgánčinnývtrestnomkonaníviepreukázaťurčitúrozhodnúdobupreúčelyformulácietrestnéhoskutku,

táto doba sa uvedie. Pokiaľ nevedia preukázať rozhodnú dobu, uvádzajú štandardne v skutkovej vete,
napr. časovú formuláciu „najneskôr od ...“. Táto žalobná námietka vo vzťahu k nedostatočnému obsahu
výroku rozhodnutia podľa správneho súdu nie je dôvodná a možno ju posúdiť ako čisto formalistickú.

61. Zároveň správny súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia posúdil ako primerané,

ako vo vzťahu ku rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, tak aj vo vzťahu k preskúmavanému
rozhodnutiu žalovaného. Skutok je jednoznačne identifikovaný, rozhodnutie obsahuje právne predpisy,
o ktoré sa správny orgán pri rozhodovaní opieral, sú v nich odcitované obe zápisnice o podaní informácie
(zamestnávateľom, a tiež aj dotknutej fyzickej osoby prítomnej na pracovisku), ktoré tvorili hlavný
dôkazný prostriedok, ktorý jednoznačne identifikuje skutkové okolnosti porušenia právnych predpisov.

Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové
okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol správny orgán vedený pri
hodnotení získaných dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval. Taktiež je primerané odôvodnenie uloženia pokuty a jej výšky, a to s odkazomna príslušné zákonné ustanovenia, a tiež s uvedením správnej úvahy vo vzťahu k výške, posudzujúc
individuálne okolnosti v zmysle § 19 zákona č. 125/2006 Z.z., zdôrazniac tiež skutočnosť, že správny
orgán má obligatórne určenú povinnosť uložiť pokutu v prípade zistenia porušenia zákazu nelegálneho

zamestnávania, pričom tiež bolo zdôraznené, že pokuta bola uložená v minimálnej výške zákonom
určeného rozsahu, v sume 5.000,- Eur. Z rozhodnutia napadnutého žalobou je zrejmé, že žalovaný sa
vysporiadal s odvolacími námietkami. Správny súd preto konštatuje, že rozhodnutia, ako vo výrokovej
časti, tak aj čo do ich odôvodnenia boli vydané v súlade so zákonom.

62. Žalobca však v preskúmavanej veci v správnej žalobe namietal okrem iného aj to, že žalobca napriek
žiadosti žalobcu o nariadenie ústneho pojednávania tejto žiadosti nevyhovel a ústne pojednávanie
nenariadil. Uvedeným konaním podľa žalobcu žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa porušili
právo žalobcu vypočúvať svedkov a porušili tiež aj zásadu rovnosti zbraní.

63. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou

písomnosti a neverejnosti. Ústne konanie sa preto vo všeobecnosti, na rozdiel od súdneho konania,
nevyžaduje. Napriek tomu procesný inštitút ústneho pojednávania je nevyhnutný aj v správnom konaní.
Správny poriadok rozlišuje obligatórne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje vtedy, ak
tak ustanovujú osobitné predpisy, a fakultatívne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje iba
vtedy, ak to vyžaduje povaha veci. V oboch prípadoch je pre ústne pojednávanie charakteristické, že

v ňom vystupuje viac účastníkov, často s protichodnými záujmami. Cieľom ústneho pojednávania je
predovšetkým zistiť skutočný stav veci, a pokiaľ možno odstrániť rozpory medzi účastníkmi. Na ústnom
konaní možno vykonať aj niektoré dôkazy. Účastníkom konania sa vždy musí dať možnosť vyjadriť sa k
svedeckým výpovediam, prípadne k ďalším skutočnostiam, a uplatniť svoje návrhy alebo námietky.

64. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je
zakotvená nielen v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach
(§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je
povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité

pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré
vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Prijatie
právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom preto musí vychádzať
zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že konkrétne
fyzické osoby vykonávali závislú prácu.

65. Žalobca už vo vyjadrení k začatiu správneho konania zo dňa 24.09.2019, ktoré bolo jeho prvým
písomným vyjadrením po začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, na ktoré bol správnym
orgánom prvého stupňa vyzvaný, výslovne požiadal o vykonanie dokazovania správneho deliktu na
ústnom pojednávaní, nakoľko mal za to, že nepostačuje tvrdenie inšpektora práce bez presného

opisu nedostatku, akým spôsobom bol delikt zistený, a to s poukazom na svoje tvrdenia, ktoré sú
uložené na nosiči informácii (CD priložené k administratívnemu spisu žalovaného), pritom poukazoval
na nedostatočne zistený skutkový stav a namietal nezabezpečenie materiálnych dôkazov k tvrdeniam
správneho orgánu uvedeným v protokole. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí len
konštatoval, že k nariadeniu ústneho pojednávania nevidí dôvod a uvedené doplnil tým, že ak boli

zabezpečené zápisnice priamo pri výkone inšpekcie práce, nie je potrebný opätovný výsluch svedkov
na ústnom pojednávaní. Uvedené konštatovanie doplnil aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, že
nariadenie ústneho pojednávania v zmysle § 21 ods. 1 veta prvá Správneho poriadku nie je obligatórne,
obligatórnym je len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy, a ak to prispeje
k objasneniu veci, avšak takáto právna situácia v prejednávanom prípade podľa žalovaného nenastala.

66. Správny súd považuje za potrebné zvýrazniť, že dôvodom, pre ktorý žalobca žiadal nariadenie
ústneho pojednávania pred správnym orgánom prvého stupňa bola, okrem iného, aj skutočnosť, že
poukazovalnaexistujúcezjavnérozporymedzizápisnicamiopodaníinformácieasamotnýmzáznamom
(zachyteným na nosiči dát), na ktorom boli výpovede osôb A. E. a F. G., pričom zároveň rozporoval

tvrdeniesprávnehoorgánuovykonávanízávislejprácetýmitoosobamiprežalobcuakozamestnávateľa.

67. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne
zamestnávanie“ je potrebné v zmysle jej kvalitatívneho obsahu, a za tým účelom malo byť dokazovanievykonané tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola
preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával osoby A.
E. a F. G.. Predmetné závery boli opakovane judikované vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky či iných súdov Slovenskej republiky (napr. NS SR 6Sžo/4/2016 zo dňa 16.08.2017,
6Sžo/28/2016 zo dňa 24.01.2017).

68. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp.
zn. 2Stk/5/2023 zo dňa 29.01.2024, na jeho bod 32: „Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že

zápisnica o podaní informácie fyzickej osoby, ktorá sa nachádzala v inkriminovaný čas (čas kontroly)
na pracovisku kontrolovanej osoby) nie je súvislou výpoveďou (výsluchom) svedka o skutočnostiach
týkajúcich sa pre záver správneho orgánu o porušení povinností zákazu nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania. Samotná zápisnica, do ktorej boli doplnené rukou uvedené vyjadrenia osoby prítomnej
na pracovisku sťažovateľa, môže tvoriť podklad pre začatie správneho konania. Avšak bez toho,
aby tieto zistené skutočností boli následne verifikované výsluchom takejto osoby (§ 35 Správneho

poriadku), prostredníctvom ústneho pojednávania (§ 21 Správneho poriadku) s poskytnutím možnosti
sťažovateľovi ako účastníkovi konania klásť svedkovi otázky a vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a
podkladu rozhodnutia (§ 33 Správneho poriadku), predmetná zápisnica pri svojej osamotenej existencii
ako dôkazného prostriedku nie je spôsobilým podkladom na prijatie jednoznačného záveru o spáchaní
správnehodeliktuzostranysťažovateľa.RovnakýprávnynázorvyjadrilNajvyššísprávnysúdSlovenskej

republiky v obdobnej veci aj v rozsudku sp. zn. 10Asan/11/2020 zo dňa 24. februára 2022.“

69. Správny súd v predmetnej veci poukazuje aj na čl. 6 ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sa trestnoprávne princípy analogicky aplikujú i v
správnom trestaní, trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné
činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému. Tým, že správne
orgány nenariadili ústne pojednávanie v predmetnej veci, odňali žalobcovi právo na spravodlivý proces
pred orgánom verejnej správy v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Správny súd

zdôrazňuje, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného
trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k
zákonu musí byť materiálny a nie formálny.

70. V konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu

a ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis teda treba postupovať v súlade so zásadami
trestnoprávnej zodpovednosti. Keďže zákon č. 125/2006 Z.z., ako aj Správny poriadok neustanovujú
špeciálnu právnu úpravu postupu správneho orgánu na konanie a rozhodovanie o administratívnom
delikte, bolo povinnosťou správneho orgánu v konaní a zisťovaní porušenia právnej povinnosti a
vydania rozhodnutia o uznaní žalobcu za vinného z porušenia právnej povinnosti a uloženia sankcie

za administratívny delikt postupovať analogicky v zmysle trestnoprávnej úpravy tak, aby žalobcovi ako
subjektu obvineného z administratívneho deliktu boli zabezpečené záruky, ktoré trestnoprávna úprava
zaručuje obvinenému z trestného činu, a to predovšetkým právo na obhajobu svojich práv, spočívajúce
v jeho práve vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam kladeným mu za vinu.

71. Pre verifikovanie správnosti záveru o spáchaní správneho deliktu tak, ako to uviedol NSS SR v
bode 32 odôvodnenia svojho rozhodnutia sp. zn.: 2Stk/5/2023 zo dňa 29.01.2024 je potrebné verifikovať
skutočnostizistenépripodaníinformácievýsluchomosoby,ktorápodalatakútoinformáciusposkytnutím
možnosti žalobcovi vyjadriť sa k tomu, a taktiež aj dať možnosť klásť otázky a vyjadriť sa k výpovedi. Z
uvedeného vyplýva, že na zistenie skutkového stavu je potrebné použiť všetky dôkazné prostriedky s

ktorými počíta Správny poriadok, a teda aj možnosť vypočutia svedkov, ktorých navrhol žalobca vypočuť
v administratívnom konaní.

72. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
dôvodná, keďže zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne

posúdenie veci, a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.73. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm.
e) a g) SSP.

74. Vzhľadom na to, že rovnakými právnymi nedostatkami trpí aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, správny súd zrušil taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z rovnakých dôvodov
a vec bola vrátená žalovanému podľa § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP.

75. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom

rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

76. V ďalšom priebehu správneho konania po zrušení a vrátení veci bude úlohou správneho orgánu
doplniť dokazovanie v naznačenom smere, ustáliť a vyhodnotiť skutkový stav a tento opätovne náležite
právne posúdiť pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu obsiahnutého v tomto rozsudku.

77. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných
trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(§ 175 ods. 2 SSP).

78. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o

konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.