Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-12C/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201146
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1518201146.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E. F., proti žalovanému: EMEL BRATISLAVA, s.r.o., so sídlom
Švabinského 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 390 633, zastúpeným Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o.,
so sídlom Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava, IČO: 50 289 934, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2018, sa žalobca voči žalovanému domáhal

vypratania priestorového výklenku nachádzajúceho sa vedľa parkovacieho státia č. XX, v hromadnej
garáži č. X-XX, nachádzajúcej sa na 1p., polyfunkčného domu súp. č. XXXX, na G. C.. XX,XX,XX, H. XX
I. J., ktorý je zapísaný na LV č, XXXX, v kat. území J. – K. (ďalej len „nehnuteľnosť“).
Podanú žalobu odôvodnil tým, že je v podiele 183/11533 spoluvlastníkom v uvedenej hromadnej garáži.
Žalovanýjespoluvlastníkomuvedenéhonebytovéhopriestoruvpodiele2644/11533.Spoluvlastníckemu
podielu všetkých spoluvlastníkov tejto hromadnej garáže zodpovedá dohodou určené miesto v garáži
v šírke zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastníckemu podielu žalobcu

zodpovedá znevýhodnený podiel garáže o šírke 1,83m, ktorý je využiteľný len na odstavenie motocyklu.
Spoluvlastníckemu podielu žalovaného o šírke 26,44m zodpovedajú plné parkovacie státia č. 20 až 30.
Spoluvlastnícky podiel žalobcu nie je číslovaný Zodpovedá výklenku garáže o šírke 1,83m, ktorý sa
nachádza vedľa parkovacieho státia žalovaného č. 30.
Žalobca požiadal žalovaného, aby príslušnú časť garáže vypratal a sprístupnil, čo žalovaný odmietol.
Tvrdí, že podľa zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru č. XX a spoluvlastníckeho podielu
na garáži, mu ako kupujúcemu po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúcemu

parkovaciemu státiu č. XX, patrí aj bezplatné užívanie bezprostredne susediaceho výklenku garáže
v šírke 1,83m. Žalobca toto dojednanie považuje za dohodu o výpožičke platnú len medzi pôvodným
vlastníkom a spoločnosťou ANDALEX II s.r.o. a žalovaným. Pôvodný vlastník – ANDALEX II, s.r.o.,
vzhľadom, na to, že žalovaný dlhodobo neplatní správcovi náklady služieb a správy garáže, previedol
svoj spoluvlastnícky podiel zodpovedajúci predmetnému výklenku na žalobcu.
Dohodnutá doba bezodplatného užívania výklenku žalovaným je viazaná na okolnosť, o ktorej nie je
isté, či vôbec niekedy nastane. Ak v zmluve o výpožičke nie je doba trvania výpožičky dohodnutá, je

vypožičiavateľ povinný vrátiť vec prvého dňa potom, ako bol na vrátenie vyzvaný.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný.
Žalovaný popiera, že by predmet sporu užíval neoprávnene. Žalobca predloženými dokladmipreukázal existenciu spoluvlastníckeho práva k predmetu sporu, pričom z predloženého výpisu z LV
vyplýva, že spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 19.10.2017.Spoluvlastnícky
podiel žalobcu však nebol žalovanému a zrejme ani ostatným spoluvlastníkom ponúknutý v rámci

ich predkupného práva. Nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného vyplýva priamo z charakteru
vindikačnej žaloby. Žalobou o vypratanie je možné sa domáhať vypratania voči tretej osobe. Nie je to
možné voči osobe, ktorá má k predmetu spor vlastnícke právo. Žalovaný nadobudol do podielového
spoluvlastníctvazmluvouzodňa16.11.2006odpôvodnéhovlastníkaANDALEXII,s.r.o.,spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 2644/11533. Nakoľko ide o nebytový priestor – garáž, je obvyklé pre predávajúci buď

určí nadobúdateľovi, na ktorých parkovacích státiach bude parkovať, alebo oboznámi nadobúdateľa,
užívanie ktorých parkovacích státí prináleží jeho podielu. V tomto prípade stavebník a predávajúci
ANADLEX určil v zmluve žalovanému, že spoluvlastníckemu podielu prináleží užívanie státí 20 až 30
a súčasne sa dohodli, že žalovanému po dobu trvania spoluvlastníckeho práva patrí bezplatné užívanie
bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83m. Nakoľko je žalovaný aj naďalej vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 2644/11533, užíva výklenok oprávnene.

Pri vzniku podielového spoluvlastníctva došlo medzi ANADLEX a žalovaným k dohode o úprave režimu
užívania časti spoločnej nehnuteľnosti. Išlo o dohodu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V žiadnom prípade nemohlo ísť o zmluvu o výpožičke. Vlastník alebo spoluvlastník si nemôže vypožičať
vlastnú vec. Každý nový spoluvlastník je povinný dohodu rešpektovať. Týchto skutočností si musí byť
vedomý aj žalobca, keďže je manželom p. L. C., ktorá je spoločník a konateľom spoločností ANDALEX

II s.r.o., ako aj ANDALEX REALITY, s.r.o.

3. Dňa 19.10.2018 doručil súdu svoju repliku žalobca. Uvádza, že pod dohodou o hospodárení so
spoločnou vecou sa rozumie dohoda vlastníkov o celej veci napr. jej údržbe, oprave, úprave, používaní
či nakladaní, ktorou zmluvné strany ako spoluvlastníci o spoločnej veci rozhodujú. V čl. IV ods. 4 a čl.

XIV ods. 3 zmluvy je podľa žalobcu dohoda o hospodárení so spoločnou vecou, podľa ktorej je so
spoluvlastníckym podielom podľa zmluvy spojené užívanie len určených oddelených parkovacích státí
č. XX H. XX. Užívanie ostatných garážových stojísk patrí ostatným spoluvlastníkom garáže. Tým sa
v časti používania spoločnej veci dosiahla dohoda o užívaní spoločnej veci a o nakladaní s ňou. Pokiaľ
ide o starostlivosť, údržbu a opravy, tie boli zmluvou zverené správcovi. Zmluvné strany sa dohodli

tak, že nebudú ako podieloví spoluvlastníci uplatňovať svoje zákonné predkupné právo a navzájom si
dali súhlas s prevodom ich spoluvlastníckych podielov na tretie osoby. S konkrétnym nadobudnutým
spoluvlastníckym podielom na hromadnej garáži je spojené len užívanie jedinečného konkrétneho
a nezameniteľného parkovacieho státia. Preto je možné aby medzi spoluvlastníkmi garáže vznikali aj
dohody o ich prenájme aj výpožičke.

Dohodu o bezplatnom užívaní výklenku garáže uzavreli len dvaja spoluvlastníci hromadnej garáže, týka
sa konkrétneho vymedzeného miesta, ktoré vlastnícky ostalo spoločnosti ANDALEX a od nej miesto
nadobudol žalobca. Dôvodom ukončenia užívania predmetného miesta je skutočnosť, že žalovaný
miesto užíva v rozpore s účelom ako skladisko aj to, že dlhodobo neplatí náklady spojené s užívaním
a prevádzkou jeho priestorov v dome.

4. Dňa 21.11.2019 súd vo veci vyhlásil rozsudok č.k.: 12C/8/2018-101, ktorým žalobu žalobcu zamietol
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na podklade odvolania žalobcu,
Krajský súd v Bratislave, uznesením zo dňa 30.11.2021, č.k.: 15Co/81/2020-178, zrušil uvedený
rozsudok Okresného súdu Bratislava V a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Bratislave uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol vecne aj právne správne.
Z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že žalovaný užíval výklenok o šírke 1,83m oprávnene
a naďalej ho užíva oprávnene. Potvrdeniu napadnutého rozsudku na základe skutkových a právnych
dôvodovuvedenýchvžalobe,vrozsudkupovykonanomdokazovaní,všakbránilaexistenciaskutočnosti

uvedená v LV č. XXXX pre okres J. I, obec J. – mč. K., kat. územie K., v časti poznámka, spočívajúca
vprávežalobcuužívaťgarážovéstojiskobezčíslaošírke1,83m;P-2193/19.Tátoskutočnosťvyvstalaaž
v odvolacom konaní. Základom pre zápis tohto údaja na liste vlastníctva bola dohoda zo dňa 21.11.2019
majoritných spoluvlastníkov danej stavby. Nepochybne medzi nimi nebol žalovaný, hoci sa priamo jeho
dotýka užívanie výklenku bez číselného označenia o šírke 1,83m. O tejto skutočnosti sa žalovaný aj súd

dozvedel až v odvolacom konaní.
Krajský súd uviedol, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní, ak naďalej bude žalobca na žalobu
trvať, posúdi žalobu ako predčasne predloženú a ďalej bude konať podľa návrhu procesných strán
na ďalší procesný postup. Až po odstránení spornosti, v prípade, že žalobca bude úspešný, ak sastranynedohodnú,potommôžežalobcažiadaťvyprataťvýklenok.Dovtedyježalovanýoprávnenýužívať
spornú časť na základe platnej dohody, zmluvy zo dňa 16.11.2006.

6. Žalobca následne vo svojom vyjadrení zo dňa 01.02.2023 v spojení s vyjadrením zo dňa 13.02.2023
súdu uviedol, že na podanej žalobe trvá. Tvrdil, že dohoda z 21.11.2019 v čase pojednávania
a rozhodovania súdu prvej inštancie bola v uvedený deň v procese podpisovania spoluvlastníkmi.
Dohoda o užívaní spoločnej veci bola opakovaná v každej zmluve o prevode spoluvlastníckeho
podielu, ktorú uzavieral stavebník ANDALEX ako majoritný spoluvlastník. V žiadnej z týchto zmlúv

časovo po uzavretí so žalovaným sa neopakovala časť o užívaní sporného garážového stojiska
žalovaným. Dohoda z 21.11.2019 bola len potvrdením predchádzajúcich opakovaných dohôd, z ktorých
viaceré plne vyhovujú nárokom na rozhodnutie majoritného spoluvlastníka. To nasvedčuje záveru, že
súhlas ANDALEX s dočasným užívaním sporného garážového stojiska bol len dispozíciou s úžitkom
medzi doma budúcimi spoluvlastníkmi. Nesprávny je záver odvolacieho súdu, že zákonodarca pre
platnosť dohody o nakladaní so spoločnou vecou určoval a určuje písomnú formu dohody všetkých

spoluvlastníkov garáže v dome. To nezodpovedá zneniu § 139 ods. 2 OZ, ktorému vyhovuje dohoda
z 21.11.2019.
Žalobca má za to, že ustanovenie § 32b ods. 2 bytového zákona sa vzťahuj aj na sporný prípad. Tejto
požiadavke vyhovujú aj jednotlivé skôr uzavreté zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov, v ktorých
sa opakujú pasáže o dohode o rozdelení užívaní spoločnej garáže. Súd by mal posúdiť, či zmluva

o prevode spoluvlastníckeho podielu uzavretá medzi stavebníkom a žalovaným v časti čl. IV posledný
odsek, je naozaj dohodou či rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou ako to má na mysli § 139
ods. 2 OZ. Žalobca má za to, že dohoda o hospodárení so spoločnou vecou sa má týkať veci ako celku
a nie jej jednotlivej časti a žiadna dohoda o hospodárení so spoločnou vecou nemôže založiť nárok
jedného spoluvlastníka bezplatne bez náhrady užívať oddelenú časť spoločnej veci.

Svoje vyjadrenie žalobca doplnil dňa 10.10.2023. Uviedol, že súd by mal zvážiť, či zistenia o tom, že
žalovanýneplatíplatbyzaužívanienebytovýchpriestorovodroku2012,nenasvedčujúpodstatnúzmenu
pomerov, ktorá odôvodňuje inú dohodu o užívaní spoločnej veci. Poukazuje na stanovisko NSSSR
z 08.03.1973, Cpj 8/72, podľa ktorého v prípade podstatnej zmeny pomerov, bude ktorýkoľvek zo
spoluvlastníkov oprávnený domáhať sa novej úpravy užívania spoločnej veci ak nedošlo k novej dohode.

7. Dňa 31.10.2023 doručil súdu vyjadrenie žalovaný, v ktorom poukázal, že z aktuálneho listu vlastníctva
vyplýva, že pokiaľ ide o podiel žalobcu k nebytovému priestoru, nie je na ňom zapísaná v časti „iné
údaje“ informácia o tom, že by s týmto spoluvlastníckym podielom malo byť spojené garážové stojisko
bez čísla o šírke 1,83m, na čo sa žalobca odvolával.

8. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 14.11.2023, na ktoré predvolal obe
sporové strany.

Žalobca uviedol, že súd môže na dnešnom pojednávaní rozhodnúť okrem prípadu, ak by považoval

za potrebné oboznámiť sa s dôvodom zmeny zápisu na liste vlastníctva. Nie je mu známe, kto podal
návrh na opravu zápisu, avšak domnieva sa, že predložil všetky potrebné dôkazy a uviedol všetky
skutočnosti preukazujúce právo užívania garážového stojiska bez čísla. Sporná časť kúpnej zmluvy,
ktorú súd posúdil ako dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, bola zrušená a nahradená novou
dohodou. Garážové stojisko bez čísla nie je spoločnou vecou. Súd by mal zvážiť aj podstatnú zmenu

pomerov, keď žalovaný už 11 rokov neplatí do fondu za užívanie stojísk. Stojisko sa nachádza za bránou,
žalobca sa k nemu nevie dostať.
Žalovaný spochybnil dohodu z 21.11.2019. Tá však nemusí byť za účasti všetkých spoluvlastníkov,
postačuje ak je za účasti majoritných spoluvlastníkov. K zmene zápisu na LV došlo na základe konania
žalovaného. Žalobca navrhuje vyžiadať podnet opravy zápisu na LV z katastra ako aj kúpnu zmluvu s E.

K.. Uvedenú zmluvu navrhoval vyžiadať už v pôvodnom konaní ale návrh bol zamietnutý. Pokiaľ ide
o podnet na kataster, je to nová vec s ktorou sa oboznámil len predchádzajúci deň pred pojednávaním.
Má za to, že dohoda nevyžaduje súhlas všetkých spoluvlastníkov ale stačí majoritná väčšina. V tomto
zmysle boli uzatvárané aj ďalšie zmluvy medzi ANDALEX a ostatnými spoluvlastníkmi. Zápis na LV na
základe dohody z roku 2019 bol vykonaný na základe pravdivých okolností a dôvody zmeny nie sú

známe.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že poznámku zapísanú na LV prijal krajský súd ako novotu, pre
ktorú zrušil rozhodnutie okresného súdu. Tento dôvod však už odpadol. Dôvod výmazu poznámkynie je pre toto konanie relevantné. Právny zástupca prišiel na túto zmenu náhodou v rámci prípravy
na pojednávanie. Dohoda z 21.11.2019 je neplatná a nespĺňa náležitosti zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. Užívacie právo žalovaného vychádza z platného právneho úkonu. Táto dohoda

nezaniklaaninebolazmenená.Naopakkdohodez21.11.2019žalovanýnebolaniprizvanýanemalonej
vedomosť. Správanie žalobcu v priebehu sporového konania je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca
si bol riadne vedomí znenia kúpnej zmluvy, keďže sa podieľal na jej príprave. Stotožňuje sa s právnym
názorom odvolacieho súdu a prvostupňový súd by mal rozhodnúť v jeho intenciách.
Dôkazy navrhnuté žalobcom nemajú vplyv na predmet konania. Poukazuje na koncentráciu konania.

Podnet na kataster je irelevantný a žalobca si môže námietky uplatňovať v katastrálnom konaní alebo
v správnom súdnictve. Pokiaľ ide o druhý dôkaz, tento žalobca viaže na hypotetický právny názor súdu.
Podanú žalobu navrhuje zamietnuť.

9.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 30.10.2006 uzatvorila spoločnosť ANDALEX II s.r.o., ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim
Zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru.
Podľa čl. II zmluvy sa jednalo o prevod nebytového priestoru v polyfunkčnom objekte Andalex na G. XX
I. J.. Na žalovaného bol tiež prevedený spoluvlastnícky podiel 102495/885004 vo veľkosti 2644/11533

na garáži č. XX, nachádzajúcej sa na 1p. polyfunkčného objektu. Predávajúci nadobudol nehnuteľnosť
výstavbou, na základe zmluvy o výstavbe z 30.09.2005.
Podľa čl. IV zmluvy, garáž č. 12 má celkovú podlahovú plochu 1024,95 m2 a šírku na parkovanie
využiteľných plôch 115,33m2. Pozostáva z pojazdných plôch a 42 číslovaných garážových státí.
Ďalej v zmysle uvedeného článku zmluvy sa strany dohodli, že predávanému spoluvlastníckemu podielu

na spoločnej garáži č. XX zodpovedajú parkovacie státia č. XX H. XX. V zmluve sa strany tiež dohodli,
že kupujúcemu po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúcemu parkovaciemu státiu č.
XX patrí aj bezplatné užívanie bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83m.
Podľa čl. XIV zmluvy, kupujúci a predávajúci vzhľadom na povahu spoločných garáží prehlasujú, že
nebudú ako podieloví spoluvlastníci uplatňovať svoje zákonné predkupné právo a navzájom si týmto

dávajú generálny neobmedzený trvalý a neodvolateľný predchádzajúci vzájomný súhlas k prevodom
ich spoluvlastníckych podielov na garáži č. XX na akékoľvek iné tretie osoby. Zmluvné strany sa ďalej
dohodli, o rozdelení užívania spoločnej garáže tak, že so spoluvlastníckym podielom kupovaným podľa
tejto zmluvy je spojené užívanie ňou určených státí. Užívanie ostatných parkovacích státí v garáži
patrí ostatným spoluvlastníkom garáže. Kupujúci sa preto zaväzuje pri užívaní spoločnej garáže na

parkovanie využívať výlučne len na neho pripadajúce parkovacie státie a je povinný rešpektovať
rozdelenie parkovacích státí pripadajúcich na jednotlivé spoluvlastnícke podiely.

Z predloženého projektu skutočného vyhotovenia vyplýva zakreslenie a rozmery parkovacích státí
v spoločnej garáži v polyfunkčnom objekte. Z fotografie predloženej žalobcom vyplýva, že vyznačený

priestor je zaprataný vecami.

Z výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom J., katastrálny odbor, pre okres J. V, obec J.. K.,
kat. územie K., zhotoveného ku dňu 07.02.2018, vyplýva, že žalovaný je vlastníkom v spoluvlastníckom
podiele 2644/11533 na nebytovom priestore č. X-XX, nachádzajúceho sa vo vchode G. XX, na 1p.,

v polyfunkčnom objekte ANDALEX, na ul. Švabinského 15-21 v Bratislave.

Z výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres J. V,
obec J.. K., kat. územie K., zhotoveného ku dňu 07.02.2018, vyplýva, že žalobca je vlastníkom
v spoluvlastníckom podiele 183/11533 na nebytovom priestore č. X-XX, nachádzajúceho sa vo vchode

G. XX, na 1p., v polyfunkčnom objekte ANDALEX, na ul. Švabinského 15-21 v Bratislave.

Dňa 10.07.2018 vyzvala spoločnosť ANDALEX II žalovaného na doplatenie nákladov spojených
s prevádzkou garáže.

Dňa 23.07.2018 adresovala spoločnosť ANDALEX II žalovanému odstúpenie od zmluvy o prevode
vlastníctva nebytového priestoru. Dňa 31.07.2018 žalovaný vo svojom vyjadrení pre spoločnosť
ANDALEX II uviedol, že odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné a neúčinné.Dňa 21.11.2019 vyjadrili viacerí spoluvlastníci (podľa počtu podpisov 17ti) súhlas a dohodu podielových
spoluvlastníkov o užívaní garážových stojísk. V zmysle dohody spoluvlastníci vyhlásili, že súhlasia, aby
sa spoluvlastník garáže v podiele 183/11533, teda žalobca, domáhal na súde vo svojom mene a na

svoj účet svojho práva držať, užívať a nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom zodpovedajúcim
podľa zoznamu garážových stojísk časti bez čísla šírky 1,83m, voči tým spoluvlastníkom garáže, ktorí
mu toto právo odopierajú. Prehlásili, že neboli účastníkom žiadnej dohody o tom, že časť garáže,
ktorá zodpovedá spoluvlastníckemu podielu pánu Uhrinu, by mala bezplatne užívať spoločnosť EMEL
BRATISLAVA s.r.o. Súhlasili, aby každý vlastník mohol užívať svoje garážové stojisko, resp. miesto.

Dňa 22.11.2019 žalobca doručil na Okresný úrad J. Návrh na zápis poznámky na LV č. XXXX, k NP 2-12
hromadná garáž na 1p., pre kat. územie K., M. J., obec Bratislava mč. Petržalka.

Z výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom J., katastrálny odbor, pre okres J. V, obec J.. K.,
kat. územie K., zhotoveného ku dňu 24.09.2020, vyplýva, že žalobca je vlastníkom v spoluvlastníckom

podiele 183/11533 na nebytovom priestore č. X-XX, nachádzajúceho sa vo vchode G. XX, na 1p.,
v polyfunkčnom objekte ANDALEX, na ul. Švabinského 15-21 v Bratislave.
V časti „Iné údaje“ je zapísaná poznámka „Garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83m, K./XX.“

Z výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom J., katastrálny odbor, pre okres J. V, obec J.. K., kat.

územie K., zhotoveného ku dňu 23.10.2023, ktorý sa týka spoluvlastníckeho podielu žalobcu vyplýva,
že k uvedenému dňu sa v časti „Iné údaje“ už poznámka o garážovom stojisku nenachádzala.

10. Súd nevykonal dokazovanie žalobcom predloženými tabuľkami, ktoré majú preukazovať dlh
žalovaného na nákladoch za správu nebytového priestoru za roky 2013 až 2019, nakoľko z uvedených

tabuliek nie je zrejmé z akých skutočností vychádzajú, kto túto tabuľku zhotovil a ako dospel k uvedeným
dlžným sumám. Navyše tento dôkaz nemal súvis s prejednávanou vecou. Súd tiež nevykonal
dokazovanie predloženou Zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu v garáži uzatvorenou medzi
ANDALEX II a kupujúcou PhDr. E. K., CSc., nakoľko právny vzťah upravený touto zmluvou nemal žiadny
vplyv na právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy medzi ANDALEX II a žalovaným. Súd tiež zamietol návrh

žalobcu na zabezpečenie podnetu, na základe ktorého došlo k zmene zápisu na LV č. XXXX. Uvedené
súd nepovažoval za hospodárne ani relevantné. Skúmať dôvody zmeny zápisu na liste vlastníctva by
nemalo pre posúdenie danej veci žiadny význam.

11. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka, osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým
priestorom.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci

väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tento zákon
upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,

práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa § 2 ods. 13 a 14 citovaného zákona, garážou v dome sa na účely tohto zákona rozumie nebytový
priestor v dome, ktorý je podľa rozhodnutia stavebného úradu určený na odstavenie a parkovanie

vozidiel.Garážovýmstojiskomsanaúčelytohtozákonarozumieplošnevymedzenáčasťgaráževdome;
garážové stojisko nie je samostatným nebytovým priestorom.

Podľa § 20a ods. 1 citovaného zákona, právo výlučne užívať určité garážové stojisko je právo
spojené so spoluvlastníckym podielom na garáži v dome, ktoré vzniká prevodom alebo prechodom

spoluvlastníckeho podielu na garáži v dome. Právo spoluvlastníka garáže v dome na výlučné užívanie
určitého garážového stojiska môže zaniknúť len s jeho písomným súhlasom.Podľa 20a ods. 3 citovaného zákona, právo výlučne užívať určité garážové stojisko prechádza spolu s
prevodom alebo prechodom spoluvlastníckeho podielu na garáži v dome, s ktorým je spojené, na jeho
nadobúdateľa. Samostatný prevod alebo prechod práva výlučne užívať určité garážové stojisko bez

prevodu alebo prechodu spoluvlastníckeho podielu na garáži v dome nie je prípustný.

Podľa § 20a ods. 6 citovaného zákona, právo spoluvlastníka garáže v dome na výlučné užívanie určitého
garážového stojiska sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa § 32g ods. 1 a 2 citovaného zákona, ak je k 1. novembru 2018 zapísané v katastri nehnuteľností
garážové stojisko spolu so spoluvlastníctvom garáže v dome, považuje sa za právo na výlučné
užívanie určitého garážového stojiska spojené so spoluvlastníckym podielom na garáži v dome podľa
§ 20a. Ak nie je k 1. novembru 2018 zapísané v katastri nehnuteľností garážové stojisko spolu so
spoluvlastníctvom garáže v dome, zapíše sa do katastra nehnuteľností právo spoluvlastníka garáže
v dome na výlučné užívanie určitého garážového stojiska na základe písomnej dohody všetkých

spoluvlastníkov garáže v dome, ktorou sa určí, ktorý spoluvlastník garáže v dome je oprávnený výlučne
sám alebo spoločne s iným spoluvlastníkom garáže užívať určité garážové stojisko.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
je potrebné ju zamietnuť.

13. V predmetnej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal vypratania nehnuteľnosti. Medzi stranami

nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou ANDALEX II s.r.o., ako stavebníkom dňa
30.10.2006 Zmluvu o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru, na základe ktorej nadobudol do
vlastníckeho práva aj spoluvlastnícky podiel 2644/11533 v hromadnej garáži. Sporné tiež nebolo, že
strany si dojednali v čl. IV zmluvy že žalovanému patrí po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva
zodpovedajúcemu parkovaciemu státiu č. XX právo bezplatného užívania bezprostredne susediaceho

výklenku garáže v šírke 1,83m. Sporné nebolo ani to, že žalobca sa stal na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 19.10.2017, spoluvlastníkom v hromadnej garáži s podielom 183/11533.

14. Sporné medzi stranami zostalo, či je žalovaný naďalej oprávnený užívať výklenok o šírke
1,83m, predovšetkým preto, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel 183/11533, ktorý zodpovedá

rozmerom uvedeného výklenku, že spoločnosť ANDALEX II odstúpila od zmluvy uzatvorenej so
žalobcom a tiež, že na základe dohody zo dňa 21.11.2019 súhlasila majoritná väčšina podielových
spoluvlastníkov garáže aby mohol žalobca užívať garážové státie bez čísla, ktoré zodpovedá jeho
spoluvlastníckemu podielu.

15. V predmetnej veci už bolo raz rozhodnuté Okresným súdom Bratislava V, rozsudkom zo
dňa 21.11.2019, č.k.:12C/8/2018-101, v ktorom súd konštatoval nedôvodnosť podanej žaloby
a žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením zo dňa 30.11.2021, č.k.:
15Co/81/2020-178, konštatoval vecnú aj právnu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak
uviedol, že potvrdeniu napadnutého rozsudku bránila existencia poznámky na LV č. XXXX, spočívajúca

v práve žalobcu užívať garážové stojisko. Súd uviedol, že bude úlohou súdu prvej inštancie, ak bude
žalobca na žalobe ďalej trvať, posúdiť žalobu ako predčasne predloženú. Odvolací súd uviedol, že až
po odstránení spornosti môže žalobca žiadať vypratať výklenok o šírke 1,83m.

16. Súd prvého stupňa v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyzval žalobcu výzvou zo dňa

26.09.2022, aby uviedol, či na podanej žalobe naďalej trvá. Žalobca súdu uviedol, že na podanej žalobe
trvá.

17. Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov, vrátane spoluvlastníckeho podielu v spoločných garážach
a právne vzťahy s tým súvisiace upravuje zákon č. 182/1993 Z.z. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov je lex specialis pre právnu úpravu vlastníckeho práva ako vyplýva z Občianskeho zákonníka.
Ako upravuje § 2 ods. 14, prípadne § 20a uvedeného zákona, hromadná garáž umožňuje parkovanie
viacerých vozidiel na garážových stojiskách, ktoré nie sú navzájom stavebne oddelené a sú len
vyznačené na garážovej ploche. Garážové stojisko pritom predstavuje plošne vymedzenú časť garáženormatívne zodpovedajúcu určenému spoluvlastníckemu podielu na nebytovom priestore, ktorý je
oprávnený výlučne užívať príslušný spoluvlastník garáže.

18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania nehnuteľnosti, čo je vo svojej podstate
vindikačná žaloba. Jedným z predpokladov úspešnosti takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva.
Žalobca síce preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 183/11533 v hromadnej garáži
polyfunkčného domu na G. C. XX-XX I. J., čo nebolo v konaní ani spochybňované, v dôsledku výmazu
poznámky v časti „Iné údaje“ na LV č. XXXX, v časti, ktorá sa týkala žalobcu, a na ktorú poukazoval

žalobca, sa v konaní stalo nepreukázaným, že jeho podielu má zodpovedať práve uvedený výklenok
vedľa parkovacieho státia č. XX, o ktorý v tomto konaní ide. Keby však aj žalobca uvedené súdu
bezpečne preukázal, nebol v danom prípade splnený druhý predpoklad, a síce, že vlastníkovi patrí
ochrana len voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva. Žalobca však nepreukázal, že by
žalovaný zasahoval do jeho spoluvlastníckeho podielu neoprávnene. Žalobca uzatvoril zmluvu zo dňa
30.10.2006 priamo so stavebníkom. V zmluve bolo jasne identifikované, že okrem parkovacích státí č.

XX až XX, patrí žalovanému aj právo bezplatne užívať bezprostredne susediaci výklenok garáže v šírke
1,83m, a to po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúcemu parkovaciemu státiu č. XX.
Žalobca v konaní nepreukázal, že by došlo k zániku, zmene či nahradeniu tejto pôvodnej dohody, resp.,
že by k uvedenému došlo na základe relevantných skutočností. Žalobca síce poukazoval, že spoločnosť
ANDALEX II odstúpila od zmluvy so žalovaným, nepreukázal však, že by sa tak stalo platne.

19. Žalobca predložil do konania dohodu väčšinových vlastníkov z 21.11.2019. Podľa názoru súdu takto
predložená dohoda nemohla vyvolať ňou zamýšľané účinky. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov vyslovene upravuje akým spôsobom sú spoluvlastníci oprávnení rozhodovať o otázkach
týkajúcich sa vlastníctva bytov či nebytových priestorov. Spísanie dohody s vybranými (hoci aj

majoritnými) spoluvlastníkmi takouto formou nielenže nie je, ale javí sa ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi, už len z toho dôvodu, že bola podpísaná iba vybranými spoluvlastníkmi. Stranou takejto
dohody však ani len nebol žalovaný, pritom sa jednalo o dohodu, ktorá mala zasahovať do výkonu jeho
oprávnení.
Žalobca poukazoval, že uvedená dohoda vychádza z ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka,

v zmysle ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Uvedené však neznamená, že možno akéhokoľvek vlastníka vylúčiť z možnosti
hlasovať o takejto záležitosti a najmä súd je názoru, že uvedené ustanovenie nie je pre daný prípad
aplikovateľné.

20. Ako súd uviedol vyššie a ako vyplýva aj z ustanovenia § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
vlastníctvo bytov a nebytových priestorov upravuje v prvom rade osobitný zákon a právna úprava
v osobitnom zákone má prednosť pred aplikáciou všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Od 01.11.2018 zákonom č. 283/2018 Z.z., došlo k novele zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, ktorým došlo k začleneniu právnej úpravy ohľadne garážových stojísk do daného zákona.

Z prechodných ustanovení pritom jasne vyplýva, že táto právna úprava je aplikovateľná aj na právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 01.11.2018.
Zákon totiž upravuje podmienky dohody spoluvlastníkov garáže o užívaní konkrétneho garážového
stojiska v ustanovení § 32g ods. 2, za predpokladu, že k 01.11.2018 nebolo zapísané v katastri
nehnuteľností.Žegarážovéstojiskobezčíslanebolokdanémudátumuzapísanévkatastrinehnuteľností

sporné medzi stranami nebolo. Zmeniť takýto stav teda bolo možné len výlučnou dohodou všetkých
spoluvlastníkov ako vyplýva z daného zákonného ustanovenia. Na predmetnú zmenu tak nepostačuje
dohoda väčšiny spoluvlastníkov. Z uvedeného jasne vyplýva, že dohoda, ktorú predložil žalobca
z 21.11.2019 nebola dohodou kvalifikovanou a nemohla vyvolať želané právne účinky.

21. Žalovaný poukázal, že ku dňu 23.10.2023 už nebola zapísaná poznámka v časti „Iné údaje“ na LV
č. XXXX, ktorá bola dôvodom pre ktorý odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, z ktorej
vyplývalo, že spoluvlastníckemu podielu žalobcu má pripadať garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83m.
Uvedenápoznámkanebolanadanomlistevlastníctvazapísanáanivčasekeďsúdrozhodovalopodanej
žalobe, teda ani v deň pojednávania 14.11.2023. Výpis z listu vlastníctva je verejnou listinou pri ktorej

sa prezumuje jej správnosť pokiaľ nie je preukázaný opak. Žalobca síce navrhoval, aby súd zabezpečil
podnet, na základe ktorého došlo k zmene v zápise na predmetnom LV, uvedené však nebolo pre toto
konanie relevantné. Pre súd bol rozhodujúci len aktuálny stav zapísaný na LV a nie to, ako a prečo
došlo k zmenám v zápisoch. Odstránenie uvedenej poznámky však znamenalo odstránenie tej spornejskutočnosti, pre ktorú odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a keďže v ďalšej časti sa
odvolací súd stotožnil s právnymi aj vecnými závermi prvostupňového súdu, dospel súd k záveru, že
žaloba žalobcu nebola dôvodná.

22. Na základe uvedených skutočností a rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, keď jediná
skutočnosť, ktorá bránila v potvrdení rozhodnutia prvostupňového súdu – poznámka zapísaná na LV
č. XXXX, bola zo zápisu vymazaná, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu
žalobcu zamietol.

23. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, o nároku na ich náhradu rozhodol súd v súlade s §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).