Rozsudok – Zmenky ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Elena Kúšová

Legislation area – Obchodné právoZmenky

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce, Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226381
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1513226381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Tatra-Leasing, s.r.o.,
Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 31 326 552, proti žalovaným: 1/ ABUSS, s.r.o., Údernícka
5, 851 01 Bratislava, IČO: 44 950 543, 2/ Š. A.T., N.. XX. P. XXXX, A. XXX XX W., 3/ J. A., N.. XX.
P. XXXX, A. Š. XXXX/XX, XXX XX A., 4/ J.. T.A. K., N.. XX. P. XXXX, A. R. XXX/X, XXX XX N., zast.
URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 244 895, o zaplatenie 16.660,62 eur s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní žalovaného
4/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/241/2014-552 zo dňa 3. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/241/2014-552 zo dňa 3.
februára 2022 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje.

II. Odvolanie žalovaného 4/ voči výroku II. odmieta.

III. Návrh žalovaného 4/ na prerušenie odvolacieho konania zamieta.

IV. Žalobca nemá proti žalovanému 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu
Bratislava V zo 4. novembra 2013 č.k. 5Zm/1020/2013-15, vo vzťahu k žalovanému 4/ ponechal v
platnosti.II.výrokomnávrhyžalovaného4/naprerušeniekonaniazamietol.III.výrokomžalobcovipriznal
voči žalovanému 4/ nárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu 100 %.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhu žalobcu na vydanie zmenkového platobného rozkazu,
doručenému súdu 6. augusta 2013, súd vyhovel a žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 16.660,62 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške

6 % ročne z uvedenej zmenkovej sumy od 5. februára 2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 55,53
eur a náhradu trov konania vo výške 1.692 eur. Súd vydal tento zmenkový platobný rozkaz 4. novembra
2013 a v súdnom spise je vedený pod č.k. 5Zm/1020/2013-15. Zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu k
žalovaným 1/ až 3/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Proti tomuto zmenkovému platobnému
rozkazu podal žalovaný 4/ včas námietky.
Z prvopisu zmenky súd zistil, že žalovaný 1/ (konajúci prostredníctvom žalovaného 2/ a 3/) vystavil v
Bratislave 5. októbra 2009 žalobcovi vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, na sumu 16.660,62 eur,

s dátumom splatnosti 4. februára 2013, miestom platenia Bratislava, Tatra banka, a.s.. Ako zmenkoví
ručitelia (per aval) sa za vystaviteľa zaručili žalovaní 2/ a 3/, označení menom, priezviskom, adresou
bydliska a dátumom narodenia, s dátumom podpisu 5. októbra 2009, a žalovaný 4/, označený menom,
priezviskom, adresou bydliska a rodným číslom, s dátumom podpisu 7. decembra 2009. Zo zmenky jezrejmé, že údaj o zmenkovej sume (aj slovom), dátume splatnosti, ako aj identifikačné údaje žalovaného
4/ boli dopísané ručne (perom), ostatné údaje na zmenke boli predtlačené. Nad vlastným textom
zmenky sa v pravom hornom rohu nachádza č. 81090660/1. Z grafického prevedenia prvopisu zmenky

predloženej žalobcom vyplýva, že identifikačné údaje žalovaného 4/, doložka „per aval“, dátum podpisu
a podpis žalovaného 4/ sú kryté orámovaním, ktoré nadväzuje na pôvodné orámovanie zmenky, pričom
je zrejmé, že toto orámovanie bolo na zmenku doplnené dodatočne - nebolo predtlačené. Na rubovej
strane zmenky sa nenachádza indosament a ani žiaden iný údaj.
Vkonanínebolosporné,žezmenkabolapôvodneblankozmenkouazabezpečovalapohľadávkyžalobcu

zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 81090660 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/,
5. októbra 2009. V rovnaký deň bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným 1/ ako dlžníkom a
žalovanými 2/ a 3/ ako avalistami uzavretá zmluva o použití bianko zmeniek č. 81090660/1, ktorá
upravuje podmienky a predpoklady na vyplnenie chýbajúcich údajov na zmenke. V konaní tiež nebolo
sporné, že zmenka bola pôvodne avalovaná len žalovaným 2/ a 3/ a podpis žalovaného 4/ bol na
zmenku pripojený až následne potom, čo sa stal konateľom a spoločníkom žalovaného 1/. Sporným

ostal nárok vo vzťahu k žalovanému 4/, ktorý sa v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu
bránil neexistenciou dohody o vyplňovacom zmenkovom práve medzi žalobcom a žalovaným 4/ a z toho
vyvodzoval neoprávnené vyplnenie blankozmenky vo vzťahu k žalovanému 4/.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení čl. I § 10, čl. I § 30 ods. 1, čl. I § 31, § čl. I § 32
ods. 1, čl. I § 47 ods. 1, 2, čl. I § 75, čl. I § 77 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej

aj „ ZZŠ“), § 471 ods. 2, § 162 ods. 1 písm. b) a c), § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 175 ods. 1, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“).
Súd konštatoval, že zmenka bola riadne vystavená a podpísaná žalovanými, má všetky náležitosti
predpísané v čl. I § 75 ZZŠ, a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že

sa žalobca sa jej zaplatenia domáha bezdôvodne. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky
náležitosti predpísané v ustanovení čl. I § 75 ZZŠ, žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal.
Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už len posudzuje, či
je obrana žalovaného vyjadrená v námietkach dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti
spôsobiliúplnýalebočiastočnýzánikpovinnostiposkytnúťžalobcoviplneniezozmenky. Pooboznámení

sa s námietkami predloženými žalovaným 4/, súd dospel k záveru, že tieto námietky nemožno považovať
za dôvodné, teda také, ktoré by odôvodňovali zrušenie vydaného zmenkového platobného rozkazu čo
i len sčasti.
Medzi stranami nebolo sporné, že zmenka predložená žalobcom bola pôvodne blankozmenkou. Obrana
žalovaného 4/ v námietkach spočívala primárne v tvrdení, že medzi ním a žalobcom neexistovala

osobitná dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, v dôsledku čoho žalobca nebol vo vzťahu k
žalovanému 4/ oprávnený vyplniť blankozmenku o údaj zmenkovej sumy a dátum splatnosti zmenky.
Žalobca vo vyjadrení k námietkam žalovaného 4/ predložil súdu Dodatok č. 1 k zmluve o použití bianko
zmenky č. 81090660/1, ktorého účastníkom bol aj žalovaný 4/, označený ako „avalista č. 3“. Súd mal
za to, že ustanovení čl. I Dodatku č. 1 a čl. II Zmluvy o použití bianko zmenky č. 81090660/1 je zrejmé,

že žalovaný 4/ podpísaním dodatku č. 1 pristúpil k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090660/1, a
teda aj k dojednaniu o spôsobe a podmienkach vyplnenia blankozmenky. Z predmetného dodatku jasne
vyplýva, že sa vzťahuje na konkrétnu zmluvu - zmluvu o použití bianko zmeniek č. 81090660/1, ktorú
mení a dopĺňa. Do textu dodatku nemusí byť prevzaté znenie každého článku zmluvy, ku ktorému sa
dodatokvzťahuje,rovnakotakzožiadnehoustanoveniazákonanevyplývapovinnosťpripojiťalebospojiť

dodatok so zmluvou. Žalovaný 4/ v čl. IV bod 4.2. dodatku č. 1 prehlásil, že má právnu spôsobilosť a
oprávnenie podpísať tento dodatok k zmluve, podpísať blankozmenku a vykonávať práva a plniť záväzky
z tejto zmluvy pre neho vyplývajúce. Ak žalovaný 4/ prehlásil, že má spôsobilosť plniť si záväzky a
práva zo zmluvy o použití blankozmenky, je daná jeho zaviazanosť z tejto zmluvy. Účelom zmeny a
doplnenia zmluvy o použití bianko zmeniek bolo pristúpenie žalovaného 4/ k z záväzku vyplývajúceho

z blankozmenky. V kontexte všetkých ustanovení dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek
možno dospieť k záveru, že žalovaný 4/ ako avalista č. 3 pristúpil k zmluve o použití bianko zmeniek č.
81090660/1,atedajedanáexistenciadohodyozmenkovomvyplňovacomprávemedzínímažalobcom.
Pri výklade tohto právneho úkonu treba vychádzať z účelu, ktorý zmluvné strany sledovali. Dodatok č.
1 by bez toho, aby jeho účelom bolo pristúpenie žalovaného 4/ k zmluve o vyplňovacom práve strácal

význam, ak by bol uzavretý len v dôsledku potvrdenia skutočnosti, že žalovaný 4/ ako avalista č. 3
pristúpil k záväzku zo zmenky, keďže táto skutočnosť vyplýva zo samotnej zmenkovej listiny a avalista
môže byť na zmenku dopísaný bez existencie osobitnej dohody. Účelom dodatku č. 1 bolo pristúpenie
avalistu č. 3 k udeleniu vyplňovacieho oprávnenia, čo vyplýva z prehlásenia avalistu č. 3 na dodatku č. 1a tiež aj zo záverečných ustanovení čl. II dodatku, že ostatné ustanovenia zmluvy zostávajú v platnosti
a účinnosti v nezmenenej podobe.
Žalovaný 4/ v konaní namietal pravosť podpisu na Dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek

č. 81090660/1. Súd konštatoval, že zo Znaleckého posudku č. 8/2018 vypracovaného Mgr. Evou
Forgácsovou v spojení s vyjadrením znalkyne z 3. decembra 2021, vyplýva kategorický záver, že
podpis na Dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090660/1 je vlastnoručným podpisom
žalovaného 4/. Súd návrhu žalovaného 4/ na vykonanie výsluchu znalkyne, resp. na vykonanie dodatku
k Znaleckému posudku č. 8/2018 na objasnenie záverov znaleckého posudku nevyhovel, keď po

preskúmaní vyjadrenia znalkyne spolu s celým obsahom Znaleckého posudku č. 8/2018, dospel k
záveru, že pri písomnom vyhotovovaní znaleckého posudku, došlo zo strany znalkyne k pisárskej chybe
v znaleckom posudku. Zo znaleckého posudku je zjavné, že znalkyňa porovnávala nielen podpisy
pod menom žalovaného 4/ na Dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090646/1 („SM
1a“ a „SM1b“), ale aj podpisy pod menom žalovaného 4/ na Dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko
zmeniek č. 81090660/1, označené v znaleckom posudku ako „SM 2a“ a „SM 2b“. Z uvedených dôvodov

súd považoval vyjadrenie znalkyne za dostačujúce, a preto nepovažoval výsluch znalkyne, prípadne
vykonanie dodatku k uvedenému znaleckému posudku za potrebné. Závery znaleckého posudku
považoval za presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnené, a s jeho závermi sa stotožnil. V konaní tak
bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že medzi žalovaným 4/ a žalobcom existovala dohoda
o vyplňovacom práve k blankozmenke, a preto žalobca bol vo vzťahu k žalovanému 4/ oprávnený

vyplniť blankozmenku o údaj zmenkovej sumy a dátum splatnosti zmenky. V tomto smere tiež poukázal
vyjadrenie žalovaného 4/ k meritu veci III z 24. júla 2018, v ktorom žalovaný 4/ podpis Dodatku č. 1 k
zmluveopoužitíbiankozmeniekč.81090660/1výslovnepotvrdil.Podpisuvedenéhododatkužalovaným
4/ napokon potvrdila aj svedkyňa Q.. Súd nepovažoval za potrebné vykonať ani dôkaz pripojením
trestnéhospisu,ktorýmalpodľavyjadreniažalovaného4/obsahovaťsvedeckévýpovedezamestnancov

žalobcu, keďže uzavretie dodatku č. 1 žalovaným 4/ mal súd za preukázané vykonaným dokazovaním,
ako aj potvrdením tejto skutočnosti samotným žalovaným 4/ v jeho vyjadrení.
Žalovaný 4/ ďalej v námietkach uviedol, že žalobca „zlomyseľne“ a „hrubo nedbanlivostným
správaním“ (čl. I § 10 ZZŠ) dodatočne upravil blankozmenku tak, že okolo per aval doložky žalovaného
4/ doplnil čiary (orámovanie textu), a že jeho podpis na zmenke stojí mimo textu zmenky a mal plniť len

„evidenčný“ účel. Súd tieto námietky nevyhodnotil ako dôvodné. Súd považoval za bezpredmetné, či
orámovanie na zmenke bolo predlžované v čase podpisu žalovaného 4/ alebo až následne. Žalovaný
4/ v námietkach uviedol, že svoj podpis na blankozmenku pripojil po tom, čo tam žalobca rukou dopísal
doložku avalistu s osobnými údajmi o žalovanom 4/. Z grafického prevedenia zmenky navyše vyplýva,
že text stojaci mimo pôvodný (predtlačený) rámček nie je dohodou o použití zmenky, ale jednoznačne

ide o doložku avalistu, ktorej význam spočíva vo vyvolaní účinkov zmenkového ručenia. Navyše, sám
žalovaný 4/ v námietkach uvádza, že zmenka v pravom hornom rohu obsahuje číselné označenie
81090660/1, čím akceptuje, že údaj, ktorý stojí mimo orámovania zvyšného textu zmenkovej listiny, je
jeho súčasťou. Vo vzťahu k doložke avalistu však už tvrdí, že nie je súčasťou vlastného textu zmenky.
Pokiaľ žalovaný 4/ poukazoval na zlomyseľnosť, resp. hrubo nedbanlivostné správanie žalobcu pri

vyplňovaní zmenky, skutočnosť, že doložka avalistu nie je krytá hrubým orámovaním a hrubá čiara
bola predlžovaná dodatočne tak, aby doložku avalistu kryla, súd poukázal na to, že ustanovenie čl.
I § 10 ZZŠ upravuje podmienky, za ktorých možno robiť majiteľovi zmenky námietky nesprávneho
vyplnenia blankozmenky. Čo sa týka skúmania hrubej nedbanlivosti, resp. zlomyseľnosti, ide o otázku
relevantnú za situácie, keď dôjde k prevodu zmenky na nového majiteľa, nakoľko len vo vzťahu k

novému majiteľovi zmenky možno hovoriť o hrubej nedbanlivosti alebo o zlomyseľnosti pri nadobúdaní
zmenky a v nadväznosti na to potom o prípustnosti námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky.
Pojem „pri nadobúdaní zmenky“ nemožno vykladať tak, že nadobudnutím zmenky sa rozumie vyplnenie
blankozmenky na úplnú zmenku. Prvý majiteľ zmenky túto nadobúda jej vystavením a prevzatím
od vystaviteľa zmenky. Žalobca je prvý majiteľ zmenky, preto je námietka nesprávneho vyplnenia

blankozmenky prípustná bez toho, aby žalovaný musel preukázať zlomyseľné či hrubo nedbanlivostné
konanie majiteľa pri nadobúdaní zmenky a stačí aby preukázal, že dojednané podmienky vyplnenia
neboli splnené. Súd v tomto smere námietky žalovaného 4/ pripustil, pričom nebolo namieste skúmať
z tohto hľadiska zlomyseľnosť, resp. hrubú nedbanlivosť žalobcu pri nadobúdaní zmenky, keď tento
zmenku prevodom nenadobudol, ale ide o prvého majiteľa zmenky. Na margo uvedeného považoval súd

argumentáciu žalovaného 4/ v tomto smere za irelevantnú, keďže prípadné predlžovanie hrubých čiar na
zmenke nie je pre posúdenie prípustnosti námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky relevantné.
Súd mal zároveň za to, že nemožno vo všeobecnosti prijať záver o tom, že každý text, ktorý sa nachádza
mimo orámovania pôvodného textu zmenky, nie je súčasťou zmenky len z toho dôvodu, že orámovanienekryje neskôr dopísaný text. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, teda z celkového
prevedenia zmenky. Mal za to, že doložka per aval ani podpis avalistu nemusia byť kryté orámovaním.
Doložka je krytá podpisom žalovaného 4/, pričom je daná priestorová súvislosť medzi touto doložkou a

podpisom žalovaného 4/. Už samotný podpis na lícnej strane zmenky spôsobuje účinky zmenkového
ručenia v zmysle § 31 ods. 3 ZZŠ. Sám žalovaný 4/ uviedol, že podpis na blankozmenku (resp. na
listinu, na ktorej bola blankozmenka spísaná) pripojil po tom, čo tam už bola uvedená doložka „per aval“
a jeho osobné údaje, bol si teda vedomý toho, že sa nepodpisuje na holý okraj orámovania zmenky.
Avšak už aj zo samotného podpisu žalovaného 4/ pri hornej časti pôvodného orámovania textu zmenky

v bezprostrednej blízkosti doložky avalistov 1/ a 2/ vyplýva súvis tohto podpisu so zmenkou ako takou.
Pokiaľ žalovaný 4/ tvrdil, že sa podpísal na ľavý okraj listiny, za čiaru, kde už nebolo nič uvedené
a nebolo tam žiadne orámovanie a až dodatočne bol k jeho podpisu dorobený rámček a dopísané
jeho osobné údaje, súd poukázal na rozpor v jeho tvrdeniach, keď v námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu uviedol, že podpis na listinu pripojil po tom, čo tam žalobca rukou dopísal doložku
avalistu s údajmi o žalovanom 4/, k čomu ako dôkaz aj sám predložil kópiu listiny s uvedenými údajmi

(len bez orámovania doložky čiarami), avšak následne vypovedal, že nielen čiary, ale aj jeho osobné
údaje tam boli dopísané až dodatočne k jeho podpisu. Žalovaný 4/ v námietkach poukazoval len na
to, že orámovanie textu bolo upravované a predlžované, neuvádzal však, že boli doplnené žalobcom
bez jeho vedomia aj doložka avalistu a jeho osobné údaje. Žalovaný 4/ si teda musel mal byť vedomý
toho, v akom znení podpisuje obsah listiny, teda že sa podpisuje k doložke avalistu. Súd preto dospel

k záveru, že podpis žalovaného 4/ ako aj jeho osobné údaje a doložka „per aval“ je súčasťou zmenky,
nejde o údaje stojace mimo nej a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú tieto údaje kryté orámovaním
alebo nie. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za účelné vykonať ani znalecké dokazovanie ohľadom
časovej následnosti zápisov na zmenke. Ak by sa aj v konaní preukázalo, že doplnenie orámovania
bolo uskutočnené po tom, čo sa žalovaný 4/ na blankozmenku podpísal, na platnosť jeho ručiteľského

záväzku zo zmenky by to nemalo žiaden vplyv. Dodatočné doplnenie čiar (orámovanie) na zmenke
možno považovať za doplnenie právne bezvýznamného údaja na zmenke. Keďže v tomto prípade ide
o právne bezvýznamný údaj na zmenke, ktorý žiadnym spôsobom nezasahuje do podstaty zmenky ani
do jej náležitostí, obranu žalovaného 4/ z tohto dôvodu nemožno považovať za relevantnú.
Tvrdenia žalovaného 4/ o tom, že blankozmenku podpisoval len na evidenčné účely súd považoval za

bezpredmetné. Zmenkové právo nepozná podpis zmenky (blankozmenky) na evidenčné účely. V tomto
smere súd poukázal na § 31 ods. 3 ZZŠ. Žalovaný 4/ sa v predmetnom prípade na zmenku podpísal
pod doložku „per aval“, ktorá je v zmenkovej praxi bežne využívaná na označenie zmenečného ručenia,
a preto nemožno mať najmenších pochybností o tom, že žalovaný 4/ (ako dlhoročný podnikateľ) musel,
resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa svojím podpisom na zmenke zaručuje ako zmenečný ručiteľ.

Pokiaľ by aj žalovaný 4/ nemal vedomosť o tom, čo doložka „per aval“ a jeho podpis pod túto doložku
na zmenke, prípadne čo čistý (holý) podpis na lícnej strane zmenky znamená, neznalosť zmenkových
právnych predpisov nemôže žalovaného zbaviť zodpovednosti za svoje konanie (ignorantia iuris non
excusat). Navyše v konaní sa jeho tvrdenia, že bol o „evidenčnom“ účele jeho podpisu na zmenke
ubezpečený p. Q. (resp. inou osobou), nepreukázali.

Súdkonštatoval,žežalovaného4/niejemožnépovažovaťzaspotrebiteľavsúvislostisjehozmenkovým
ručiteľským záväzkom. Podľa údajov v obchodnom registri žalovaný 4/, v čase podpisu dodatku č.
1 (k 7. decembru 2009) vykonával funkciu konateľa žalovaného 1/ a zároveň bol v tejto spoločnosti
spoločníkom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“)
zo 14. marca 2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. proti Gerald Feichter, C-419/11. Vzhľadom na to, že

do osobitného režimu ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek
podnikateľskej činnosti alebo povolania, a súčasne žalovaný 4/ prevzal zmenkové ručenie za záväzky
spoločnosti, ktorej bol konateľom a mal v tejto spoločnosti aj obchodný podiel, nemožno mu v tomto
prípade priznať postavenie spotrebiteľa. Na ostatné námietky žalovaného 4/ súd s poukazom na §
175 ods. 4 OSP neprihliadal. Dospel k záveru, že ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach

proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný 4/ nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný
vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z
hľadiska zmenkovo-právneho prihliadnuť. Žalovanému 4/ sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť
poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo
čiastočne, zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému 4/ v platnosti v celom

rozsahu. Pokiaľ ide o návrhy žalovaného 4/ na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP,
súd týmto návrhom nevyhovel. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal voči žalovanému
4/ nárok na náhradu trov konania o námietkach v celom rozsahu.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 4/. Svoje podanie
odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods.

1 písm. e) CSP.
Všetky výroky napadnutého rozsudku považoval za vecne nesprávne, zmätočné, právne svojvoľné
vydané bez vykonaného dokazovania a tak ako celok nezákonné a en bloc arbitrárne, a tak nezákonné
a ústavne non konformné. Namietal, že súd procesne pochybil, keď postupoval v rozpore s § 204
CSP a nevykonal dokazovanie listinami ani ich prečítaním, ani oboznámením ich obsahu. Súd prvej
inštancie nevykonal najdôležitejší dôkaz - inkriminovanú zmenku, ktorá v deň súdneho pojednávania

dňa 14.07.2020 bola v súdnom trezore a tak nebola súdom nikdy čítaná ako dôkaz v súdnom konaní.
Záver súdu prvej inštancie o údajnom nespochybnení listín označil za arbitrárny a v rozpore s obsahom
súdnom spisu ako aj s výpoveďou žalovaného 4/ a v rozpore so zmenkovými námietkami žalovaného
4/. Nesúhlasil so záverom súdu, že je bezpredmetné zisťovať či dodatočné orámovanie na zmenke
bolo vykonané pred podpisom alebo po podpise žalovaného. Na tento nesprávny a nezákonný záver

súdu prvej inštancie nadväzuje aj jeho ďalší vecne a právne nesprávny a tak i nezákonný záver o
tom, že podpis žalovaného je súčasťou zmenky. Žalovaný 4/ trval na tom, že po jeho podpise na
spornú listinu, ktorá ešte nebola v čase dania podpisu žalovaného 4/ zmenkou, došlo k jej následnej
úprave a pozmeneniu - dopísaním jeho osobných údajov a doplnením orámovania. Žalovaný 4/ sa
nikdy nepodpisoval na zmenku, ale iba na „zdrap papiera“, ktorý v čase podpisu nikdy nemal náležitosti

zmenky, a súčasne v čase podpisu žalovaného 4/ na „zdrap papiera“ medzi žalobcom a žalovaným
4/ nikdy nebola ani uzatvorená žiadna zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve, a to ani ústne, ani
písomne a ani konkludentne. Žalovaný 4/ nikdy nemal úmysel ako fyzická osoba založiť akýkoľvek
zmenkový záväzok voči žalobcovi. Žalovaný 4/ trval na svojom návrhu, aby súd opätovne nariadil
grafologické skúmanie „takto dodatočne upravovaného orámovania (predĺženia čiary)“ pri doplnenej

doložke avalistu, vo vzťahu k preukázaniu tvrdenia žalovaného 4/ ohľadom „zlomyseľného“, resp. „hrubo
nedbanlivostného správania“ žalobcu pri vyplňovaní upravenej bianko listiny na zmenku (čl. I § 10
ZZŠ), ktoré už bolo nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/396/2014-187
zo dňa 18.07.2016, avšak súd prvej inštancie od neho po zmene zákonnej sudkyne bezdôvodne (a
podľa názoru žalovaného 4/) aj nezákonne upustil. Dôkazné bremeno preukázania pravosti zmenky,

jej namietaného nepozmenenia ako aj moment podpisu žalovaným 4/ a samotný obsah zmenky v
čase podpisu žalovaným 4/ jednoznačne zaťažovalo žalobcu, nakoľko žalovaný 4/ pravosť zmenky
účinne namietal, čím súd prvej inštancie konal nezákonne a v rozpore so zásadou rovnosti zbraní a
zásadou rovnosti strán, kedy v rozpore s delením dôkazného bremena vzal za povinnosť dokazovania
toho, čo mal dokazovať žalobca. Rovnako súd prvej inštancie pochybil, keď nepripojil trestný spis,

pričom nevykonanie tohto dôkazu nepreskúmateľne odôvodnil. Ďalej namietal, že podané námietky
nemožno vykladať reštriktívne v neprospech žalovaného 4/, tak ako to urobil súd prvej inštancie,
ale je potrebné prihliadať na obsah tohto úkonu a účel, ktorý ním žalovaný 4/ sledoval. Námietka
nemožnosti vyplniť zmenku voči žalovanému 4/ v sebe nepochybne zahŕňa aj námietku výšky vyplnenej
zmenkovej sumy. Súd sa mal preto zaoberať aj dôkazmi predloženými žalovaným 4/ (list žalobcu zo dňa

24.01.2013 a list žalobcu zo dňa 19.12.2012), vykonať ich ako dôkaz a následne ich náležite vyhodnotiť
a zobrať do úvahy pri svojom rozhodovaní. Súčasne žalovaný 4/ namietal v zmenkových námietkach, že
žalobca bez dohody so žalovaným 4/ doplnil do blankozmenky tak zmenkovú sumu a aj údaj splatnosti,
na čo súd prvej inštancie v napádanom rozsudku žiadnym spôsobom nereagoval. Za nesprávny a
nezákonný odvolateľ považoval aj výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd návrh žalovaného 4/ na

prerušeniekonaniazamietol.Namietalzáversúdprvejinštancie,žežalovanýniejevovzťahukžalobcovi
spotrebiteľom a tiež namietal, že o návrhu na začatie prejudiciálneho konania vôbec nerozhodol. Mal za
to, že podpis žalovaného 4/ na zmenke má len evidenčný charakter. Žalovaný 4/ zdôraznil, že žalobca
s ním nemal nikdy uzatvorenú žiadnu dohodu o vyplnení blanko zmenky na zmenku, čo však súdu
zamlčal. Žalobca predložil súdu zmenku prezentovanú ako „klasickú zmenku“, pričom účelovo zamlčal,

že zmenka bola žalobcom až dodatočne doplnená na „riadnu a úplnú zmenku“, nakoľko pôvodne
sa jednalo o tzv. blankozmenku. Zmluva o použití bianko zmenky nerieši a neupravuje „zmenkové
vyplňovacie právo (oprávnenie)“ žalobcu vo vzťahu k žalovanému 4/, a to ani voči pôvodnej bianko listine
a ani voči upravenej bianko listine, a preto žalobca nebol oprávnený vo vzťahu k žalovanému 4/ doplniťdo pôvodnej bianko listiny, resp. ani do upravenej bianko listiny ani (i) doplňovaný údaj zmenkovej sumy
a ani (ii) doplňovaný údaj dátumu splatnosti. Žalovaný 4/ bol až dodatočne dopísaný do pôvodnej bianko
listiny.

Podľa odvolateľa aj keď žalobca v návrhu predložil (platnú) zmenku, tak pre námietku neexistencie
dohody o vyplňovacom zmenkovom práve (medzi žalobcom a žalovaným 4/) a s ňou spojenú námietku
neoprávneného (nezákonného) vyplnenia bianko zmenky na zmenku (t.j. upravenej bianko listiny
na zmenku), nie je žalovaný 4/ voči žalobcovi povinný platiť zo zmenky, keďže voči žalovanému
4/ nebol žalobca oprávnený doplniť do zmenky ani údaj (i) splatnosti (t.j. doplňovaný údaj dátumu

splatnosti) a ani (ii) údaj zmenkovej sumy (t.j. doplňovaný údaj zmenkovej sumy). Žalovaný 4/ vo
svojich zmenkových námietkach od samého počiatku namieta neexistenciu a neuzatvorenie dohody o
zmenkovom vyplňovacom práve medzi žalobcom ako remitentom z blanko zmenky a žalovaným 4/ ako
avalistom z blankozmenky. V dodatku č. 1 nie je dohodnutá ani suma, ktorá ma byť do zmenky doplnená,
ani spôsob jej určenia. Rovnako v dodatku č. 1 nie je upravený, ani žiadnym spôsobom vymedzený,
kauzálny záväzok predmetnej blankozmenky a spôsob doplnenia splatnosti do blankozmenky. Trval

na tom, že žalobca pri vyplnení blankozmenky konal a postupoval voči žalovanému 4/ v hrubej
nedbanlivosti. Neexistuje žiaden právny úkon, ktorým by žalovaný 4/ pristúpil k akémukoľvek záväzku
vyplývajúcemu z biankozmenky. Ďalej poukázal na to, že dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá
individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky, ide o neprijateľné
zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Mal za to, že vzťah žalobcu a žalovaného

4/ je vzťahom spotrebiteľským.
Dal do pozornosti, že súd prvej inštancie nebral do úvahy existenciu Notárskej zápisnice N 318/2012,
Nz 4063/2012, NCRls 4183/2012 zo dňa 03.02.2012 spísanú na Notárskom úrade JUDr. Petra Kriška
v Bratislave a jej prílohou - Dohoda o splátkach zo dňa 03.02.2012, z ktorých vyplýva, že došlo k
nahradeniu pôvodného záväzku žalovaného 1/ týmto novým záväzkom žalovaných 1/ až 4/ podľa

notárskej zápisnice a podľa dohody o splátkach. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný záväzok žalovaného
1/ z predmetných zmlúv o úvere zanikol voči žalobcovi. Tým pádom, vzhľadom na akcesorickú povahu,
muselo dôjsť aj k zániku práva žalobcu vymáhať tento záväzok prostredníctvom blankozmeniek, ktoré
boli vystavené práve k pôvodným zmluvám o úveroch. V dôsledku novácie záväzku právo žalobcu
vyplnenie blankozmeniek ako akcesorické právo zaniklo. Súd prvej inštancie sa v tomto smere vôbec v

právnej rovine dôsledkov popísanej novácie nezaoberal vplyvom na spornú zmenku. Súd sa nezaoberal
tým, či zmenková suma je vyplnená správne.
Žalovaný 4/ navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie a podal návrh (podanie) na Ústavný
súd Slovenskej republiky ohľadom ústavno-právneho posúdenia otázky žalovaným 4/ namietaného
protiústavného znenia vtedajšej právnej úpravy § 175 OSP o tzv. 3-dňovej zákonnej koncentračnej

lehote na podanie zmenkových námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu, tak ako to žalovaný 4/
navrhoval súdu prvej inštancie pred vydaním napádaného rozsudku, a tak ako to obdobne za rovnakej
právnej úpravy O.s.ř. a zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový zákon rozhodol Ústavný súd Českej
republiky, kde Listina základných práv a slobôd ako aj (§ 175) OSP a (§ 175) OSŘ a zákon zmenkový
a šekový sú (takmer) a súčasne Listina základných práv a slobôd je rovnaká tak v Slovenskej republike

ako aj v Českej republike, a tak ako to žalovaný 4/ vecne a právne odôvodnil aj v tomto odvolaní vyššie.
Eventuálne, ak odvolací súd vyhovie návrhu žalovaného 4/ uvedenému odvolaní, a ak sám odvolací
súd nepreruší toto konanie a nepodá návrh na podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky, navrhol,
aby odvolací súd toto prikázal urobiť súdu prvej inštancie. Žalovaný 4/ taktiež navrhol, aby odvolací súd
prerušil odvolacie konanie a aby podal návrh (podanie) na Súdny dvor EÚ/ES s položením prejudiciálnej

otázky, či žalovaného 4/ za okolností, aké sú vo veci samej, možno alebo nemožno považovať za
spotrebiteľa v zmysle (i) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34)
ako aj v zmysle (ii) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách
o finančných zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 168, 27.06.2002), ako aj v zmysle

(iii) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov,
ktorousameníadopĺňasmernicaRady93/13/EHSasmernicaEurópskehoparlamentuaRady1999/44/
ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES
(Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Eventuálne, ak odvolací súd vyhovie návrhu žalovaného v odvolaní, a ak
sám odvolací súd nepreruší toto konanie a nepodá návrh na položenie prejudiciálnej otázky na Súdny

dvor EÚ/ES, tak aby odvolací súd toto prikázal urobiť súdu prvej inštancie. Žalovaný 4/ zároveň uviedol,
že počas súdneho pojednávania podal dva návrhy na položenie dvoch prejudiciálnych otázok na Súdny
dvor Európskej únie, pričom súd prvej inštancie arbitrárne a právne svojvoľne nerozhodol o nepoložení
oboch prejudiciálnych otázok a ani to neuviedol vo výroku napádaného rozsudku a ani to jasným, určitýma právne presvedčivým spôsobom neodôvodnil. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd
zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a aby priznal žalovanému 4/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 4/ nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a

§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 4/ proti rozsudku nie je možné
vyhovieť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/241/2014-552 zo dňa 3. februára 2022, pretože vykazuje
známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný 4/ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi,
ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i

odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie
správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalovaného 4/

dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivo
odôvodnil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch,
a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany
subjektívnehoprávaobochsporovýchstrán,ichrovnostivuplatnenípráv,ochranyichoprávnenejdôvery

v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a
svoje rozhodnutie zároveň riadne odôvodnil. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na

ne poukazuje.

9. Čo sa týka námietok žalovaného 4/ vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu zo strany súdu prvej
inštancie, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemusí vykonať všetky navrhované

dôkazy. V bode 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konajúci súd uviedol dôkazy, ktorými vykonal
dokazovanie na uskutočnených pojednávaniach (prvopis zmenky, Zmluva o použití bianko zmeniek č.
81090660/1,Dodatokč.1kzmluveopoužitíbiankozmenky č.81090660/1,Znaleckýposudokč.8/2018,
vyjadrenie znalkyne Mgr. Forgácsovej z 3. decembra 2021, výsluch žalovaného 4/ a svedkyne F. Q.)
a zároveň sa súd oboznámil s ďalšími listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, pričom dokazovanie

čítaním listín alebo oznámením ich obsahu nevykonával s poukazom na ust. § 204 CSP, nakoľko tieto
listiny mali strany k dispozícii a listiny, ani ich obsah neboli stranami v priebehu konania spochybnené.
V súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň
vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Uvedené sa týka i zamietnutého návrhu žalovaného
4/ na pripojenie trestného spisu (bod 44. rozsudku), návrhu na vykonanie výsluchu znalkyne, resp. na

vykonanie dodatku k Znaleckému posudku č. 8/2018 na objasnenie záverov znaleckého posudku (bod
41. rozsudku) ako aj navrhovaného znaleckého dokazovania ohľadom časovej následnosti zápisov na
zmenke (bod 48. rozsudku). Námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal najdôležitejší dôkaz
- inkriminovanú zmenku, ktorá v deň súdneho pojednávania dňa 14.07.2020 bola v súdnom trezore atak nebola súdom nikdy čítaná ako dôkaz v súdnom konaní, považoval odvolací súd za nedôvodnú.
V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že dňa 14.07.2020 sa vo veci vedenej na Okresnom súde
Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/241/2014 žiadne pojednávanie nekonalo, ako sa nesprávne domnieval

odvolateľ. Na základe úradného záznamu sp. zn. 5Zm/1020/2013 zo dňa 06.08.2013 bol originál zmenky
odovzdaný Okresnému súdu Bratislava V, a dňa 17.09.2013 bol do trezoru súdu uložený originál
zmenky navrhovateľa Tatra - Leasing, s.r.o. na sumu 16.660,62 eur. V súdnom spise sa nachádza
fotokópia uvedenej zmenky. Zo zápisnice z pojednávania dňa 07.07.2021 vyplýva, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie oboznámením sa čítaním kópie spornej zmenky. Zo zápisnice z pojednávania

uskutočneného dňa 03.02.2022 je ďalej zrejmé, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie - prvopis
zmenky čítaním a súčasne umožnil právnemu zástupcovi žalovaného 4/ a žalovanému 4/ nahliadnuť
na prvopis zmenky. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri vykonanom dokazovaní
postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami. Z napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že súd prvej
inštanciedôkazyhodnotilpodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

10. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentmi uvedenými v odvolaní žalovaného 4/, keďže v čase
podania návrhu na vydanie zmenkového platného rozkazu mala a aj má zmenka všetky zákonné
náležitosti, a podpisy zmenkovo povinných osôb sú ich vlastnoručnými podpismi a zároveň je žalobca
zákonným majiteľom zmenky. Zmenka bola riadne vystavená a podpísaná žalovanými, má všetky

náležitosti predpísané v čl. I § 75 ZZŠ, a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť,
že žalobca sa jej zaplatenia domáha bezdôvodne. Súd prvej inštancie potom správne konštatoval, že
predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I § 75 ZZŠ,
žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Odvolací súd pritom v zhode so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že námietky žalovaného 4/ nemožno považovať za dôvodné, teda také,

ktoré by odôvodňovali zrušenie vydaného zmenkového platobného rozkazu čo i len sčasti. Konajúci
súd správne konštatoval, že žalovaný 4/ podpísaním Dodatku č. 1 pristúpil k zmluve o použití bianko
zmeniek č. 81090660/1, a teda aj k dojednaniu o spôsobe a podmienkach vyplnenia blankozmenky. Z
predmetného dodatku jasne vyplýva, že sa vzťahuje na konkrétnu zmluvu - Zmluvu o použití bianko
zmeniek č. 81090660/1, ktorú mení a dopĺňa. Žalovaný 4/ v čl. IV bod 4.2. dodatku č. 1 prehlásil, že

má právnu spôsobilosť a oprávnenie podpísať tento dodatok ku zmluve, podpísať blankozmenku a
vykonávať práva a plniť záväzky z tejto zmluvy pre neho vyplývajúce. Ak žalovaný 4/ prehlásil, že má
spôsobilosť plniť si záväzky a práva zo zmluvy o použití blankozmenky, je daná jeho zaviazanosť z
tejto zmluvy. Účelom zmeny a doplnenia zmluvy o použití bianko zmeniek bolo pristúpenie žalovaného
4/ k záväzku vyplývajúcemu z blankozmenky. V kontexte všetkých ustanovení dodatku č. 1 k zmluve

o použití bianko zmenky súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný 4/ ako avalista
č. 3 pristúpil k Zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090660/1, a teda je daná existencia dohody
o zmenkovom vyplňovacom práve medzi ním a žalobcom. Pri výklade tohto právneho úkonu treba
vychádzať z účelu, ktorý zmluvné strany sledovali. Dodatok č. 1 by bez toho, aby jeho účelom bolo
pristúpenie žalovaného 4/ k zmluve o vyplňovacom práve strácal význam, ak by bol uzavretý len v

dôsledku potvrdenia skutočnosti, že žalovaný 4/ ako avalista č. 3 pristúpil k záväzku zo zmenky, keďže
táto skutočnosť vyplýva zo samotnej zmenkovej listiny a avalista môže byť na zmenku dopísaný bez
existencie osobitnej dohody. Súd potom správne uzavrel, že účelom dodatku č. 1 bolo pristúpenie
avalistu č. 3 k udeleniu vyplňovacieho oprávnenia, čo vyplýva z prehlásenia avalistu č. 3 na dodatku č. 1
a tiež aj zo záverečných ustanovení čl. II dodatku, že ostatné ustanovenia zmluvy zostávajú v platnosti a

účinnosti v nezmenenej podobe. Ak žalovaný 4/ namietal pravosť jeho podpisu na Dodatku č. 1 k zmluve
o použití bianko zmenky č. 81090660/1, je potrebné zdôrazniť, že zo Znaleckého posudku č. 8/2018
vypracovaného Mgr. Evou Forgácsovou v spojení s vyjadrením znalkyne z 3. decembra 2021, vyplýva
záver, že podpis na Dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090660/1 je vlastnoručným
podpisom žalovaného 4/. V tomto smere je tiež potrebné poukázať na vyjadrenie žalovaného 4/ k meritu

veci III z 24. júla 2018, v ktorom žalovaný 4/ podpis Dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek
č. 81090660/1 výslovne potvrdil. V konaní tak bolo preukázané, že medzi žalovaným 4/ a žalobcom
existovala dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, a preto žalobca bol vo vzťahu k žalovanému
4/ oprávnený vyplniť blankozmenku o údaj zmenkovej sumy a dátum splatnosti zmenky. Ak odvolateľ
namietal, že žalobca účelovo zamlčal skutočnosť, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou, odvolací

súd uvádza, že povinnosťou žalobcu nebolo uvádzať pozadie zmenky, z ktorej si žalobca uplatňuje svoje
nároky. Žalobcovi na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore stačí predloženie zmenky, ktorá
obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ.11. Čo sa týka námietok žalovaného 4/ ohľadne dodatočného orámovania a doplnenia jeho osobných
údajov na zmenke ako aj ohľadne skutočnosti, či podpis žalovaného 4/ je súčasťou zmenky, tieto
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej

inštancie,žejebezpredmetné,čiorámovanienazmenkebolopredlžovanévčasepodpisužalovaného4/
alebo až následne. Žalovaný 4/ sa podpísal k doložke per aval, čím potvrdil svoje ručiteľské prehlásenie.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na to, že nemožno vo všeobecnosti prijať
záver o tom, že každý text, ktorý sa nachádza mimo orámovania pôvodného textu zmenky, nie je
súčasťou zmenky len z toho dôvodu, že orámovanie nekryje neskôr dopísaný text. Treba vychádzať z

konkrétnych okolností prípadu, teda z celkového prevedenia zmenky. Podľa názoru odvolacieho súdu,
podpis žalovaného 4/ ako aj jeho osobné údaje a doložka „per aval“ je súčasťou zmenky, nejde o
údaje stojace mimo nej, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú tieto údaje kryté orámovaním, alebo nie.
Už aj zo samotného podpisu žalovaného 4/ pri hornej časti pôvodného orámovania textu zmenky v
bezprostrednej blízkosti doložky avalistov 1/ a 2/ vyplýva súvis tohto podpisu so zmenkou ako takou.
Ako správne uviedol konajúci súd, prípadné predlžovanie hrubých čiar na zmenke nie je pre posúdenie

prípustnosti námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky relevantné. Doložka je krytá podpisom
žalovaného 4/, pričom je daná priestorová súvislosť medzi touto doložkou a podpisom žalovaného 4/.
Okrem toho, súd dôvodne konštatoval, že už samotný podpis na lícnej strane zmenky spôsobuje účinky
zmenkového ručenia v zmysle § 31 ods. 3 ZZŠ. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného 4/, že sa nikdy
nepodpisoval na zmenku, ale iba na „zdrap papiera“, ktorý v čase podpisu nemal náležitosti zmenky.

Súd prvej inštancie v tomto smere dôvodne poukázal na rozpor v jeho tvrdeniach, keď v námietkach
proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný 4/ uviedol, že podpis na listinu pripojil po tom, čo tam
žalobcarukoudopísaldoložkuavalistusúdajmiožalovanom4/,kčomuakodôkazajsámpredložilkópiu
listiny s uvedenými údajmi (len bez orámovania doložky čiarami), avšak následne vypovedal, že nielen
čiary, ale aj jeho osobné údaje tam boli dopísané až dodatočne k jeho podpisu. Žalovaný 4/ v námietkach

poukazoval len na to, že orámovanie textu bolo upravované a predlžované, neuvádzal však, že boli
doplnené žalobcom bez jeho vedomia aj doložka avalistu a jeho osobné údaje. Žalovaný 4/ si teda musel
mal byť vedomý toho, v akom znení podpisuje obsah listiny, teda že sa podpisuje k doložke avalistu. Vo
vzťahukargumentáciižalovaného4/ohľadneevidenčnéhocharakterupodpisu,odvolacísúddodáva,že
právna úprava v zákone č. 191/1950 Zb. nepozná evidenčný podpis na zmenke. Okrem toho nemožno o

evidenčnom charaktere podpisu žalovaného 4/ na zmenke uvažovať, resp. o jeho domnienke, že podpis
mal mať takýto charakter, keď žalovaný 4/ v ten istý deň podpísal aj Dodatok č. 1 k Zmluve o použití
bianko zmeniek, z ktorého obsahu je zrejmé, že žalovaný 4/ pristúpil k záväzku zo zmenky ako avalista
č. 3. Tvrdenia žalovaného 4/ o tom, že blankozmenku podpisoval len na evidenčné účely odvolací súd
preto dôvodne považoval za bezpredmetné. K námietke žalovaného 4/ ohľadne konania žalobcu pri

vyplnení blankozmenky v hrubej nedbanlivosti odvolací súd podotýka, že s touto sa vysporiadal súd
prvej inštancie v bode 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a
na ktoré zároveň odkazuje.

12. Čo sa týka argumentácie odvolateľa, v zmysle ktorej vzťah žalobcu a žalovaného 4/ je vzťahom

spotrebiteľským, i s touto sa v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 52.) správne vysporiadal súd
prvej inštancie, na ktoré odvolací súd odkazuje. Ako správne uviedol súd, ochranu ako spotrebiteľ
nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaného 4/ nie je
možné považovať za spotrebiteľa v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom. Ak žalovaný 4/
poukazoval na notársku zápisnicu a dohodu o splátkach, z obsahu ktorých vyvodzoval svoje postavenie

ako spotrebiteľa, odvolací súd dodáva, že pôvodným vzťahom, z ktorého tieto právne úkony vychádzajú,
je zmluva o úvere uzavretá medzi dvomi podnikateľmi - Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru
č. 81090660 zo dňa 05.10.2009. Dohodou o splátkach pristúpil žalovaný 4/ dňa 03.02.2012 k dlhu
dlžníka z predčasného ukončenia úverových zmlúv. Pristúpením k dlhu žalovaného 4/ nedošlo k zmene
obchodnoprávneho vzťahu na vzťah spotrebiteľský. Jeho postavenie ako spotrebiteľa neodôvodňuje ani

pristúpenie k dlhu uvedeného v čl. 3.3 Dohody o splátkach, nakoľko pristúpenie sa týka dlhu dlžníka,
ktorým je obchodná spoločnosť. Žalovaný 4/ opomína, že v prejednávanej veci vystupuje ako ručiteľ
na zmenke, ktorá zabezpečuje pohľadávky zo zmluvy o úvere, nevystupuje v tomto konaní ako dlžník
z dohody o splátkach, od ktorej odvodzuje svoje postavenie ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k avalistovi
žalobca nevystupuje v pozícii dodávateľa.

13. Čo sa týka námietok žalovaného 4/, ktoré neboli vznesené vo včas podaných námietkach proti
zmenkovému platobnému rozkazu, ale až neskôr v priebehu konania, odvolací súd dáva do pozornosti
zásadu koncentrácie námietkového konania voči zmenkovému platobnému rozkazu, podľa ktorej jemožné v námietkovom konaní posudzovať len námietky podané v zákonnej 3-dňovej lehote, a preto
súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, môže posudzovať len takto podané námietky. Koncentračná
zásada, vyplývajúca z § 175 ods. 3 OSP, ktorou sa konanie o námietkach riadi, neumožňuje súdu

prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia zmenkového platobného
rozkazu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie posúdil vznesené
námietky žalovaného 4/ správne a zákonne ako nedôvodné. Žalovanému 4/ sa nepodarilo preukázať,
že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v
celomrozsahu,alebočiastočnezanikla,pretokonajúcisúdpostupovalsprávne,keďponechalzmenkový

platobný rozkaz voči žalovanému 4/ v platnosti v celom rozsahu. Na základe uvedeného odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

14. Podľa § 162 CSP,
(1) Súd konanie preruší, ak

a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
(2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania
upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
(3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

15. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

16. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. O návrhoch žalovaného 4/ na prerušenie súdneho konania podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm.
b) a c) CSP súd prvej inštancie rozhodol tak, že tieto zamietol II. výrokom napadnutého rozhodnutia,
pričom svoj postup odôvodnil v bodoch 55. až 61. rozsudku. Uvedené sa týka návrhu žalovaného

4/ na prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky o súlade právnych
predpisov, ako aj návrhov žalovaného na prerušenie konania a podanie návrhov na položenie dvoch
prejudiciálnych otázok na Súdny dvor Európskej únie. Odvolací súd po zistení, že odvolanie právneho
zástupcu žalovaného 4/ proti II. výroku rozsudku, ktorým súd návrhy na prerušenie konania zamietol,
smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodol o odmietnutí

odvolania žalovaného 4/ (z dôvodu jeho objektívnej neprípustnosti). Taxatívny výpočet uznesení, proti
ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý v ustanovení § 357 písm. a) až o) CSP. Za danej situácie
preto odvolací súd, postupujúc v intenciách vyššie citovanej zákonnej úpravy s tým, že v napadnutom
rozsudku súdu prvej inštancie bol žalovaný 4/ riadne a zákonne poučený o tom, že proti tomuto výroku
rozsudkuniejeprípustnéodvolanie(§357CSPacontrario),odvolacísúdodvolaniežalovaného4/podľa

§ 386 písm. c) CSP odmietol, ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné a bez toho, aby sa odvolaním vecne zaoberal.

18. Žalovaný 4/ v odvolaní navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie a podal návrh (podanie)
na Ústavný súd Slovenskej republiky ohľadom ústavno-právneho posúdenia otázky žalovaným 4/

namietaného protiústavného znenia vtedajšej právnej úpravy § 175 OSP o tzv. 3-dňovej zákonnej
koncentračnej lehote na podanie zmenkových námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu, tak
ako to žalovaný 4/ navrhoval súdu prvej inštancie pred vydaním napádaného rozsudku, a tak ako to
obdobne za rovnakej právnej úpravy O.s.ř. a zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový zákon rozhodol
Ústavný súd Českej republiky, kde Listina základných práv a slobôd ako aj (§ 175) OSP a (§ 175) OSŘ

a zákon zmenkový a šekový sú (takmer) a súčasne Listina základných práv a slobôd je rovnaká tak v
Slovenskej republike ako aj v Českej republike, a tak ako to žalovaný 4/ vecne a právne odôvodnil aj
v odvolaní. Odvolací súd tomuto návrhu nevyhovel, pretože tak ako súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí, v tomto prípade ani odvolací súd nedospel k záveru, že by boli naplnené podmienky nazačatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle čl. 125 Ústavy SR. K tomu
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 191/2014, podľa ktorého
ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ OSP (teraz ust. 162 ods. 1 písm. b/ CSP, pozn. súdu) nezakladá nárok

účastníka konania, aby sa všeobecný súd vždy stotožnil s jeho názorom, že všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná. Rozhodujúce je, či všeobecný súd sám dospeje k záveru o možnom
nesúlade právneho predpisu.

19. Žalovaný 4/ v odvolaní ďalej navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie a aby odvolací
súd podal návrh (podanie) na Súdny dvor EÚ/ES s položením prejudiciálnej otázky, či žalovaného 4/
za okolností, aké sú vo veci samej, možno alebo nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle (i)
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34) ako aj v zmysle (ii) Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Úradný

vestník Európskych spoločenstiev L 168, 27.06.2002), ako aj v zmysle (iii) Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje
smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304,
22.11.2011). Odvolací súd v tejto súvislosti zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom

prípade súd pri právnom posúdení veci vychádzal predovšetkým z ustanovení ZZŠ a z procesného
hľadiska z ustanovení CSP a čiastočne aj OSP. Keďže súd nevyhodnotil právne postavenie žalovaného
4/, vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, ako spotrebiteľa, a zároveň súd neaplikoval žiadne z
ustanovení, na ktoré by bolo možné (aspoň podporne) aplikovať právo Európskej únie, z určujúceho
hľadiska ide o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. V prejednávanom spore tak

podľa názoru odvolacieho súdu nevyvstala otázka týkajúca sa únijného práva (a to vo vzťahu k žiadnej
zo žalovaným 4/ navrhovaných otázok a ani v žiadnej inej otázke). Okrem toho, v zmysle judikatúry SD
EÚ (napr. rozsudok zo 16. decembra 1981, vo veci Pasquale Foglia proti Mariella Novello, C-244/80),
musí mať prejudiciálna otázka položená vnútroštátnym súdom pre spor kľúčový význam. Teda položená
otázka musí mať reálny a priamy dopad na konkrétny spor a nemôže mať len povahu akademickej

otázky bez sporového základu. Podľa názoru odvolacieho súdu ani jedna zo žalovaným 4/ navrhovaných
otázok tieto atribúty nenapĺňa a navrhované otázky majú výlučne akademický charakter. Nebol preto
daný žiadny dôvod, pre ktorý by malo byť vyhovené návrhu žalovaného 4/ na prerušenie konania podľa §
162 ods. 1 písm. c) CSP. S poukazom na vyššie uvedené, návrhy žalovaného na prerušenie odvolacieho
konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP, obsiahnuté v odvolaní, odvolací súd zamietol.

20. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

21. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

22. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.

1CbZm/241/2014-552 zo dňa 3. februára 2022 v napadnutom výroku I. a III. potvrdil v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny, odvolanie žalovaného 4/ voči výroku II. v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietol
a návrhy žalovaného 4/ na prerušenie odvolacieho konania zamietol.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP tak, že žalobca nemá proti žalovanému 4/ nárok na nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pretože mu žiadne nevznikli.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.