Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-35Cb/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116200045
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janovicová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1116200045.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: SPRAVBYT s.r.o., so

sídlom Dlhá ulica 2039/2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 647 669, zastúpeného Lukášom Schvarcom,
advokátom so sídlom Slnečná 3817/42, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 10.255,15 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 04.01.2016, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 10.255,15 eur s príslušenstvom.

2. Žalobuodôvodniltým,žemedzispoločnosťouSPRAVBYTs.r.o.ažalovanýmbolauzatvorenápoistná
zmluva č. XXX XXX XXX v znení neskorších zmien. Zmluva obsahovala Všeobecné poistné podmienky
majetku (ďalej len „VPP-M“). Dňa 25.6.2013 došlo zo strany žalobcu k nahláseniu dvoch škodových
udalostí spôsobených ťarchou snehu na strechách poistených apartmánových domov Donovaly: 1.
Horec, č. PU XXXXXXXXXX a 2. Plesnivec, č. PU XXXXXXXXXX. Náhradu škody si žalobca uplatnil

v zmysle čl. 5, písmeno e) VPP-M (škody spôsobené živelnou udalosťou), konkrétne škoda vplyvom
ťarchy snehu. Úsek poistných udalostí žalovaného v dňoch 11.10.2013 a 23.12.2013 pristúpil k
čiastočnej úhrade škôd na 2 1Cob/115/2019 apartmánových bytoch na základe PU č. XXXXXXXXXX.
Neskôr boli vlastníci bytov žalovaným vyzvaní na vrátenie už zaplatenej náhrady škody z dôvodov,
ktoré neboli špecifikované. V sprievodnom liste bolo uvedené, že poškodenie krytiny ťarchou snehu
nebolo preukázané odvolávajúc sa na bližšie nešpecifikovaný technický posudok s odôvodnením, že
k zatekaniu dochádzalo už pred uvádzaným obdobím vzniku škody, a to bolo zapríčinené nesprávnym

konštrukčným vyhotovením strešnej konštrukcie. V tejto súvislosti poukázal žalobca na skutočnosť,
že ak by sa malo jednať o technický posudok, ktorý bol žalovanému postúpený žalobcom, tak tento
posudok nebol vypracovaný za účelom likvidácie škodovej udalosti, ale bol interne zhotovený z dôvodu
odhalenia príčin zatekania striech a spracovania návrhu riešenia tohto problému. Žalobca si uplatňoval
od žalovaného pri apartmánovom dome „Horec“ 50 % nákladov z fakturácie za opravu strechy, t. j. zo
sumy 8.716,25 eur čiastku 4.385,10 eur, a 70 % nákladov odškodnenia škôd v apartmánových bytoch, t.
j. zo sumy 827,06 eur čiastku 578,90 eur. Pri apartmánovom dome „Plesnivec“ 50 % zo sumy 6.346,51

eur, t. j. čiastku 3.173,25 eur za opravu strechy a 70 % nákladov odškodnenia škôd v apartmánových
bytoch, t. j. zo sumy 3.064,13 eur čiastku 2.144,90 eur, spolu: 10.225,15 eur (správne malo byť ako
súčet uvedených súm uvedené 10.255,15 eur, pozn.).3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že má za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná, veľmi
neurčitá a nezrozumiteľná. Žalovaný nepoprel, že žalobca mu 25.6.2013 nahlásil vznik dvoch škodových
udalostí. Poukázal na skutočnosť, že škodové udalosti boli nahlásené zo strany žalobcu so značným

časovým odstupom - až v letnom období, čo žalovanému výrazne sťažilo šetrenie. Žalobca predložil
žalovanému fotodokumentáciu a Odborno-technický posudok posúdenia závadných šikmých striech
Apartmánových domov Horec a Plesnivec na Donovaloch, registračné číslo spracovateľa: XXXX*A*X-
X, ktorý dal vypracovať samotný žalobca, ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
predmetných apartmánových domoch. Na základe predložených dôkazov žalovaný dospel k záveru,

že v danom prípade nedošlo k poškodeniu strešnej krytiny a následnému zatekaniu do vnútorných
stavebných častí (konštrukčných, interiérových) v dôsledku ťarchy snehu, ale z iných príčin, na ktoré
sa poistenie nevzťahuje. Žalovaný prioritne namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukázal na
skutočnosť, že v zmysle poistnej zmluvy č. 511 XXX XXX, ktorej predmetom je komplexné poistenie
bytových domov, vrátane spomínaných dvoch apartmánových domov, sú poistenými osobami vlastníci
jednotlivých bytov a nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v jednotlivých domoch. Žalobca bol

poistníkom, t. j. osobou, ktorá so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu, avšak žalobca túto zmluvu
uzavrel v prospech vlastníkov. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu poistnej zmluvy a VPP-M, účinných
od 1.10.2010. Poistná zmluva, č. XXX XXX XXX, ktorú uviedol žalobca v žalobe, sa na dané škodové
udalosti nevzťahovala, nakoľko poistenie v zmysle danej poistnej zmluvy trvalo iba do 31.5.2012. Po
dohode zmluvných strán došlo s účinnosťou od 1.6.2012 k uzavretiu novej poistnej zmluvy č. XXX XXX

XXX. V pôvodnej zmluve však boli poistenými osobami vlastníci, t. j. žalobca by nebol aktívne vecne
legitimovaný domáhať sa poistného plnenia ani na základe predchádzajúcej poistnej zmluvy č. XXX XXX
XXX. Na záver žalovaný uviedol, že je presvedčený o tom, že žalobe nie je možné vyhovieť ani z časti,
a to v prvom rade z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a tiež z dôvodu, že žalobca
nepreukázal, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s poisteným rizikom, t. j. žalobca neuniesol dôkazné

bremeno preukázať vznik povinnosti žalovaného plniť v zmysle uzavretej poistnej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 35Cb/1/2016-177
zo dňa 04.05.2018, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu
trov konania, a to s poukazom na ustanovenia § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 až 3, § 799 ods. 1 až 3, § 815

ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 8b ods. 1, § 8b ods. 2 písm. c/ zákona č. 182/1993 Z. z., čl. 8, čl. 15
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom
rozsahu.

6. Krajský súd v Bratislave následne rozhodol uznesením sp. zn. 1Cob/115/2019 z 25.03.2021 tak, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že je potrebné rozlišovať uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorú
uzatvoril žalobca ako správca a poistník v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sú v

poistnej zmluve označení ako poistení a oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome pred súdom. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie,
že žalobca je poistníkom a poistenými (v prospech koho bola zmluva uzavretá) sú vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome. V zmysle čl. 16 bod 1 VPP, ak nastala poistná udalosť, má právo
na poistné plnenie „poistený“, nie poistník. Oprávnenými na prípadné poskytnutie poistného plnenia boli

jedine vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Z obsahu spisu vyplýva, a nebolo to
ani v konaní sporné, že žalovaný oznámil žalobcovi, že čiastočne plnil v dobrej viere priamo vlastníkom
bytov jednotlivých bytových domov, ktorým mala vzniknúť škoda. Odvolací súd sa však nestotožnil s
tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobu mali podať príslušní vlastníci bytov a nebytových priestorov
v apartmánových domoch, ktorých sa vzniknutá škodová udalosť týkala, konajúci prostredníctvom

správcu, kedy by bola splnená zákonná podmienka výkonu správy domu správcom (aj v konaní pred
súdom) samostatne, ale v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
6.1. Na zdôraznenie odvolací súd uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako správcu v konaní
pred súdom je potrebné skúmať vo vzťahu k ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. účinnému ku
dňu podania žaloby. Podľa cit. ust. je správca oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome pred súdom. Z uvedeného vyplýva, že aktívne vecne legitimovaným
subjektom v sporoch o vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je
správca, ktorý za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred súdom vo veciach, ktoré sa týkajú
správy domu (§ 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.). Novelou zákona č. 182/1993 Z. z. účinnou od1.7.2007 zákonodarca vložil do ust. § 8b ods. 1 výslovné oprávnenie správcu konať pri správe domu za
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, i keď samotnú správu domu vykonáva v
mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To znamená, že správca koná samostatne za vlastníkov

bytov (teda nie v ich mene) a preto mu v konaní nechýba aktívna vecná legitimácia (bližšie rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/471/2012).
6.2. Odvolací súd zdôraznil, že pri zastupovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome treba
odlíšiť konanie správcu pri právnych úkonoch a v konaní pred súdom, hoci pri právnych úkonoch (typicky
uzatváranie zmlúv s tretími osobami) koná správca ako priamy zástupca vlastníkov, pri zastupovaní a v

konaní pred súdom koná vo vlastnom mene a na účet vlastníkov ako nepriamy zástupca (t. j. má aktívnu
legitimáciu). V nadväznosti na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal s námietkou
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď žalobu z dôvodu jej nedostatku zamietol.
6.3. Úlohou prvoinštančného súdu bude vo vyššie uvedených intenciách odvolacieho súdu opätovne vec
prejednať, najmä posúdiť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako správcu v konaní s poukazom
na právne záväzný názor odvolacieho súdu v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a následne

posúdiť nárok žalobcu na náhradu škody, vysporiadať sa so spornými skutočnosťami uvádzanými
sporovými stranami, vyhodnotiť dôkazy a meritórne rozhodnúť.

7. Súd prvej inštancie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vykonal vo veci dokazovanie
oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to poistnou zmluvou č. XXX XXX XXX

z 31.05.2011 s jej prílohou č. 1, všeobecnými poistnými podmienkami majetku (VPP-M) účinnými od
01.05.2012, listom žalovaného z 28.01.2014, posledným pokusom o zmier z 28.09.2015 a odpoveďou
žalovaného z 09.10.2015, faktúrou č. XXXXXXXX z 28.11.2013 s popisom, faktúrou č. XXXXXXXX z
28.11.2013 s popisom, poistnou zmluvou č. XXX XXX XXX z 31.05.2012 s jej prílohou č. 1, všeobecnými
poistnými podmienkami majetku (VPP-M) účinnými od 01.10.2010, hlásením škodovej udalosti z

24.06.2013, Odborno-technickým posudkom posúdenia závadných šikmých striech Apartmánových
domov Horec a Plesnivec na Donovaloch z júna 2013, znaleckým posudkom č. 2014/006 Ing. arch. K.
M. z 30.10.2014, fotodokumentáciou (č. l. 301 až 323 spisu), znaleckým posudkom č. 4/2023 doc. Ing.
L. K., PhD. z 27.02.2023, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

8. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a z vykonaných dôkazov mal súd za nesporné, že medzi
žalobcom a žalovaným bola 31.05.2011 uzatvorená poistná zmluva č. XXX XXX XXX v znení neskorších
zmien; poistenie v zmysle danej poistnej zmluvy trvalo do 31.5.2012. Žalobca bol poistníkom, t. j.
osobou, ktorá so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu, avšak žalobca túto zmluvu uzavrel v prospech
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu poistnej zmluvy a VPP-

M účinných od 1.10.2010, ktoré boli súčasťou uvedenej poistnej zmluvy. Po dohode zmluvných strán
došlo s účinnosťou od 1.6.2012 k uzavretiu novej poistnej zmluvy č. XXX XXX XXX. V zmysle
poistnej zmluvy č. XXX XXX XXX, ktorej predmetom je komplexné poistenie bytových domov, vrátane
dvoch apartmánových domov Horec a Plesnivec, sú poistenými osobami vlastníci jednotlivých bytov a
nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v jednotlivých domoch. Žalobca je poistníkom, t. j. osobou,

ktorá so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu, avšak žalobca túto zmluvu uzavrel v prospech vlastníkov.
Táto skutočnosť vyplýva z obsahu poistnej zmluvy a VPP-M, účinných od 1.10.2010, ktoré sú súčasťou
uvedenejpoistnejzmluvy.Dňa25.6.2013došlozostranyžalobcuknahláseniudvochškodovýchudalostí
spôsobených ťarchou snehu na strechách poistených apartmánových domov Donovaly: 1. Horec, č. PU
XXXXXXXXXX a 2. Plesnivec, č. PU XXXXXXXXXX; škodové udalosti boli nahlásené zo strany žalobcu

so značným časovým odstupom - až v letnom období. Náhradu škody si žalobca uplatnil v zmysle čl.
5, písmeno e/ VPP-M (škody spôsobené živelnou udalosťou), konkrétne škoda vplyvom ťarchy snehu.
Úsek poistných udalostí žalovaného v dňoch 11.10.2013 a 23.12.2013 pristúpil k čiastočnej úhrade škôd
na 2 apartmánových bytoch na základe PU č. XXXXXXXXXX. Neskôr boli vlastníci bytov žalovaným
vyzvaní na vrátenie už zaplatenej náhrady škody. Žalobca si uplatňuje od žalovaného pri apartmánovom

dome „Horec“ 50 % nákladov z fakturácie za opravu strechy, t. j. zo sumy 8.716,25 eur čiastku 4.385,10
eur, a 70 % nákladov odškodnenia škôd v apartmánových bytoch, t. j. zo sumy 827,06 eur čiastku 578,90
eur. Pri apartmánovom dome „Plesnivec“ 50 % zo sumy 6.346,51 eur, t. j. čiastku 3.173,25 eur za opravu
strechy a 70 % nákladov odškodnenia škôd v apartmánových bytoch, t. j. zo sumy 3.064,13 eur čiastku
2.144,90 eur, spolu: 10.255,15 eur.

8.1. Medzi stranami bolo sporné, či je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný a či žalovaný
oprávnene žalobcovi neposkytol plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.9. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

9.1. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
9.2. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

9.3. Podľa Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.
9.4. Podľa Občianskeho zákonníka poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú
zmluvu s poistiteľom uzavrel.

10. Podľa článku 5 bodu 1 písm. e/ VPP-M, účinných od 1.10.2010, poistenému vznikne právo na
poistné plnenie, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená lavínou alebo ťarchou snehu.
10.1. Podľa článku 5 bodu 6 písm. b/ VPP-M, účinných od 1.10.2010, sa podľa VPP-M považuje
za ťarchu snehu poškodenie alebo zničenie poistenej veci nadmernou ťarchou snehu, námrazy alebo
ľadovej vrstvy. Za nadmernú ťarchu snehu, námrazy alebo ľadovej vrstvy sa považuje zaťaženie

stavebnej konštrukcie presahujúce normou stanovené hodnoty.

11. Súd v konaní predovšetkým skúmal námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

12. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu účastníkov, považuje súd za potrebné uviesť, že na to, aby sa

niekto stal stranou konania, nie je nevyhnutné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý
v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo bude žaloba podaná
proti nemu (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od
toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná

procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve
užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia

(žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Skúmanie vecnej
legitimácie,čiužaktívnejalebopasívnej,jeimanentnousúčasťoukaždéhosúdnehokonania,pričomsúd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie
nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. V danom prípade bolo v zmysle
uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je

vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.

13. S účinnosťou od 01.06.2012 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu poistnej zmluvy č.
XXX XXX XXX. V zmysle poistnej zmluvy č. 511 XXX XXX, ktorej predmetom je komplexné poistenie
bytových domov, vrátane dvoch apartmánových domov Horec a Plesnivec, sú poistenými osobami

vlastníci jednotlivých bytov a nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v jednotlivých domoch. Žalobca
je poistníkom, t. j. osobou, ktorá so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu, avšak žalobca túto zmluvu
uzavrel v prospech vlastníkov, ktorí sú poistení. S poukazom na právne záväzný názor odvolacieho súdu
v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že žalobca ako správca koná samostatne za
vlastníkov bytov (teda nie v ich mene), a preto mu v konaní nechýba aktívna vecná legitimácia (porov.

ods. 6.1 a 6.2 odôvodnenia tohto rozsudku).

14. Z vykonaného dokazovania, riadiaceho sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov (porov. čl. 15 ods.
1 a 2 CSP), súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so starostlivým
prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k záveru, že v konaní nebolo dostatočne

spravdepodobnené, že škodová udalosť sa stala tak, ako ju popisoval žalobca; žalobca teda neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky žalobou uplatneného nároku.15. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo
základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno
tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom

(onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie
povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má
pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v
meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo
základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná

tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného
práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik
jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.
Beck, 2016, s. 568-569).

16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje

povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

17. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej
sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že

mu v súlade s § 806 Občianskeho zákonníka v spojení s článkom 5 bodu 1 písm. e/ VPP-M a článkom 5
bodu 6 písm. b/ VPP-M, účinných od 1.10.2010, vzniklo právo na poistné plnenie a v akej výške. Nestačí,
že žalobca v konaní len tvrdí, ale je povinný predložiť aj dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých
možno usúdiť, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný.

18. Z Odborno-technického posudku posúdenia závadných šikmých striech Apartmánových domov
Horec a Plesnivec na Donovaloch z júna 2013 vyplynulo, že poškodenie škridiel bolo spôsobené
mechanickým odstraňovaním nahromadeného snehu zo strechy. V zimnom období bola výška snehu až
po hornú úroveň vikierov. Práve odstraňovaním snehu zo strechy došlo následne k poškodeniu krytiny.
Poškodenie škridiel nebolo spôsobené neodbornou montážou resp. nevyhovujúcou keramickou škridlou

(porov. str. 7 uvedeného posudku).
18.1. Zo záveru tohto posudku je zrejmé, že šikmé strechy nad objektom „Apartmánové domy Plesnivec
a Horec, Donovaly“ vykazujú poruchy, ktoré sa prejavujú jednak netesnosťou hydroizolačného systému
a taktiež nevhodnou tepelnou izoláciou v existujúcej skladbe striech. Následkom netesnosti dochádza
k zatekaniu do priestoru obytných častí. Následkom nedostatočnej tepelno-izolačnej schopnosti zasa

dochádza ku kondenzácii v skladbe strešného plášťa. Tieto poruchy sa prejavujú hlavne na strechách
s nízkym sklonom. Je preto nutné pristúpiť k rekonštrukcii a oprave strechy zodpovedne a za dodržania
všetkých súvisiacich noriem, ktoré sa strešnými konštrukciami zaoberajú.

19. Znalecký posudok č. 2014/006 Ing. arch. K. M. z 30.10.2014 uvádza, že príčinou havarijného

stavu a poškodení strešných vrstiev sú kalamitné nadpriemerné stavy snehovej pokrývky na danom
mieste v danom čase. Vysoké stavy snehu, striedanie odmäku a silných mrazov vytváralo podmienky
pre vznik tuhých ľadových dosiek, ktoré sa zosúvali zo strmých strešných rovín do strešných žľabov a
strešných protispádov. Umožnilo to okrem mechanického poškodzovania škridlovej vrstvy, snehových
zábran a poistnej hydroizolácie aj vytvorenie bariér pre voľný odtok zrážkovej vlhkosti. Stekajúca voda

sa zachytávala na snehových bariérach, mohla vytvoriť jazierka s vodným stĺpcom tlačiacim vodu
okolo klampiarskych prvkov za zatepľovací systém obvodových murív. Táto situácia je priamou príčinou
zatečenia apartmánov na úrovni okien a aj podláh interiérov (porov. str. 5 uvedeného znaleckého
posudku).
19.1. Z uvedeného znaleckého posudku ďalej vyplýva, že z hľadiska architektonického konceptu je

pre danú vysokohorskú polohu tvaroslovný romantizmus a technická zložitosť strešnej roviny zbytočná
a kontraproduktívna. Množstvo úžľabí, hrebeňov a nízkych sklonov strechy vytvára predpoklady
pre zvýšenú poruchovosť strechy a zvýšené náklady na jej ďalšiu prevádzku (napr. konštrukčné ageometrické tepelné mosty). Trojuholníkové vikiere tvoria zužujúce úžľabia, ktoré v zime vytvárajú
bariéry pre voľný odtok vody v jej rôznych skupenstvách (porov. str. 6 uvedeného znaleckého posudku).

20. Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2023 vypracovaného doc. Ing. L. K., PhD. zo dňa 27.02.2023
vyplýva, že množstvo úžľabí, hrebeňov a nízkych sklonov strechy vytvorilo predpoklady pre zvýšenú
poruchovosť strechy. Z porovnania návrhovej hodnoty výnimočnej výšky snehu na povrchu zeme v danej
lokalite a max. skutočnej výšky snehu na streche možno konštatovať, že strešná konštrukcia nebola
zaťažená väčšou výškou snehu resp. hmotnosťou ako predpokladá STN EN 1991-1-3. Zaťaženie od

snehu nebolo dôvodom pre poškodenie škridiel.
20.1. V skladbe strechy absentuje parozábrana. Tepelná izolácia je uložená chaoticky. Jej hrúbka
závisí od miesta jej uloženia. V mieste dostatočného prístupu a hlavne manipulácie je uložená v
projektom stanovenej hrúbke 200 mm. V miestach pri odkvape a okolo nosných prvkov krovu je uloženie
problematické. Striedajú sa miesta s hrúbkou tepelnej izolácie od 0 až po 400 mm a viac. Neodvetraná
vzduchová medzera pri absencii parozábrany má za následok zvýšenú vlhkosť tepelnej izolácie a

hromadenie sa vody na igelitoch, ktorými je tepelná izolácia prikrytá. Zvýšená vlhkosť nepriaznivo vplýva
na debnenie, ktoré je už sčasti napadnuté plesňami. Použitý systém poistnej hydroizolácie nezodpovedá
požiadavkám, ktoré sú kladené na poistné hydroizolácie šikmých striech. Keramická krytina Stodo nie
je zrealizovaná v zmysle podmienok stanovených výrobcom tejto krytiny. Strešná konštrukcia - strecha
so sklonom 11° nevyhovuje požiadavke STN 73 0540 - 2 Tepelná ochrana budov.

20.2. Na zatečenie vody z atmosférických zrážok do vnútorných priestorov budovy a stavebných
konštrukcií strechy malo vplyv nasledovné. Detaily aplikácie klampiarskych prác nie sú vhodné pre
zaťaženie, ktorému boli vystavené. Následkom nadmerného zaťaženia snehom v rôznych štádiách
a formách jeho pôsobenia je veľký predpoklad prenikania vody cez uvedené detaily - ktoré nie sú
vodotesné. Voda mohla preniknúť do interiéru izieb v úrovni stropov (sadrokartónový podhľad) cez

detaily nadväznosti vertikálneho ostenia okna a spodného horizontálneho vlysu, balkónových prahov a
pod. V skladbe strechy absentuje parozábrana, čo môže taktiež prispievať k prenikaniu skondenzovanej
vody na povrch interiéru. Neodvetraná vzduchová medzera pri absencii parozábrany má za následok
zvýšenú vlhkosť tepelnej izolácie a hromadenie sa vody v nej, čo môže taktiež prispievať k prenikaniu
skondenzovanej vody na povrch interiéru. Vážnym problémom sa javí poškodenie - polámanie prvkov

škridiel, čo mohlo mať vplyv na zatekanie v etape poškodenia celistvosti krytiny a miestami poškodenej
pomocnej hydroizolácie.

21. S poukazom na závery znaleckého posudku č. 4/2023 vypracovaného doc. Ing. L. K., PhD. mal
súd preukázané, že strešná konštrukcia apartmánových domov Horec a Plesnivec na Donovaloch

nebola zaťažená väčšou výškou snehu resp. hmotnosťou ako predpokladá STN EN 1991-1-3;
zaťaženie od snehu nebolo teda dôvodom pre poškodenie škridiel. Keramická krytina Stodo nie je
zrealizovaná v zmysle podmienok stanovených výrobcom tejto krytiny. Strešná konštrukcia - strecha
so sklonom 11° nevyhovuje požiadavke STN 73 0540 - 2 Tepelná ochrana budov (porov. ods. 20 a
20.1. odôvodnenia tohto rozsudku). Z Odborno-technického posudku posúdenia závadných šikmých

striech Apartmánových domov Horec a Plesnivec na Donovaloch vyplynulo, že poškodenie škridiel
bolo spôsobené mechanickým odstraňovaním nahromadeného snehu zo strechy (porov. ods. 18
odôvodnenia tohto rozsudku). Zo znaleckého posudku č. 2014/006 Ing. arch. K. M. napokon vyplýva,
že priamou príčinou zatečenia apartmánov na úrovni okien a aj podláh interiérov bola stekajúca
voda zachytávajúca sa na snehových bariérach, ktorá mohla vytvoriť jazierka s vodným stĺpcom

tlačiacim vodu okolo klampiarskych prvkov za zatepľovací systém obvodových murív (porov. ods.
19 odôvodnenia tohto rozsudku). Na tomto mieste súd uvádza, že predmetný znalecký posudok
sa posúdením nadpriemerného stavu snehovej pokrývky z hľadiska príslušnej technickej normy ani
nezaoberal, rovnako ani aktuálnym stavom striech apartmánových domov.

22. Sumarizujúc uvedené súd uzatvára, že žalobca, hoci zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky uplatneného nároku, čo má za
následok jeho neúspech v spore, keďže v konaní nepreukázal, že podľa článku 5 bodu 6 písm. b/ VPP-
M škoda na poistenej veci bola spôsobená nadmernou ťarchou snehu presahujúcou normou stanovené
hodnoty. Preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom na pojednávaní 25.01.2024, a to výsluch konateľa
žalobcup.M.P.,zdôvoduhospodárnostianadbytočnosti,keďževkonaníbolivypracovanédvaznalecké
posudky a jeden odborno-technický posudok; tiež s poukazom na zásadu sudcovskej koncentráciekonania, keď obe sporové strany boli 17.05.2021 súdom vyzvané na oznámenie návrhov na doplnenie
dokazovania v lehote 30 dní práve s poukazom na ust. § 153 CSP (porov. č. l. 258 spisu); v uvedenej
lehote nebol návrh na vykonanie tohto dôkazu žalobcom súdu oznámený.

24. O návrhu na vylúčenie znalca doc. Ing. L. K., PhD. rozhodol súd v zmysle § 59 CSP na pojednávaní
25.01.2024 tak, že nie je vylúčený z dôvodu zaujatosti, keďže samotná skutočnosť, že znalec mal v
období od 01.04.2022 do 31.03.2023, t. j. v období, kedy vypracoval znalecký posudok (27.02.2023),
uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu u žalovaného, neznamená bez ďalšieho, že by mal pomer k

strane sporu. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Asan/17/2020 z 24.11.2021, súd uvádza, že skutkový stav v tomto rozhodnutí na rozhodovanú
vec nedopadá.

25. Súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(m. m. IV. ÚS 115/03 , III. ÚS 60/04 ), t.
j. všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04 , IV. ÚS 112/05 ).

26. Záverom sa žiada už len pripomenúť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu

nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (porov. IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná
(porov. I. ÚS 50/04), a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov súdom (porov. I. ÚS 98/97).

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.
27.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.