Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 0T/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010187
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224010187.10

Uznesenie

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Michalom Calkom, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom A., C. A. XXX/X, stíhaného pre prečin nebezpečné vyhrážanie
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku trestnú vec vedenú proti obžalovanému A. B., narodenému

XX.XX.XXXX vo A., trvale bytom A., C. A. XXX/X, pre skutok uvedený v obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Svidník pod Pv XX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX právne kvalifikovaný ako prečin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 27.03.2024 v čase okolo 16:15 hod., sa počas telefonického rozhovoru, v stave po požití alkoholu,

svojej manželke A. B., vyhrážal slovami „či je už pobalená, lebo ak nie tak ju zapáli v detskej izbe“,
kde následne potom čo dňa 27.03.2024 v čase okolo 17:50 hod prišiel do bytu na 3. poschodí,
nachádzajúcom sa na ul. C. A. D. XXX/X, v meste A. a povedal svojej manželke A. B., že pozapína plyn
a vybuchnú, pričom následne odišiel do kuchyne, kde zapálil dva horáky na kuchynskom sporáku, čo
u poškodenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. A. XXX/X, A., vzbudilo dôvodnú obavu o život

a zdravie tým, že svoje vyhrážky uskutoční,

p o s t u p u j e

Okresnému úradu Svidník na prejednanie ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník postupom podľa § 204 odsek 1 Trestného poriadku doručil dňa

XX.XX.XXXX o 13:15 hod. sudcovi pre prípravné konanie pod číslom Pv XX/XX/XXXX-X obžalobu zo
dňa XX.XX.XXXX na obžalovaného A. B. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 27.03.2024
v čase okolo 16:15 hod., sa počas telefonického rozhovoru, v stave po požití alkoholu, svojej manželke
A. B., vyhrážal slovami „či je už pobalená, lebo ak nie tak ju zapáli v detskej izbe“, kde následne potom
čo dňa 27.03.2024 v čase okolo 17:50 hod prišiel do bytu na 3. poschodí, nachádzajúcom sa na ul.
C. A. D. XXX/X, v meste A. a povedal svojej manželke A. B., že pozapína plyn a vybuchnú, pričom

následne odišiel do kuchyne, kde zapálil dva horáky na kuchynskom sporáku, čo u poškodenej A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. A. XXX/X, A., vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie tým, že
svoje vyhrážky uskutoční. Skutok prokurátor právne posúdil ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa §
360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného
zákona. Spolu s obžalobou bol sudcovi pre prípravné konanie doručený aj návrh na vzatie obžalovaného
do väzby.Postupom podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, súd po výsluchu obžalovaného
k okolnostiam zadržania a návrhu na vzatie do väzby, nariadil termín hlavného pojednávania na
prejednanie obžaloby.

Na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby prokurátorom, samosudca umožnil obžalovanému
po zákonnom poučení o jeho procesných právach urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 odsek 1
Trestného poriadku a obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Na objasnenie skutku obžaloby preto súd
vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej A. B.

a svedkyne F. G.. Postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní
prečítaný znalecký posudok číslo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovený znaleckou organizáciou
FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o., v odbore zdravotníctvo a farmácia odvetvie
psychiatria. V rámci dokazovania súd postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil čítaním
listinné dôkazy zo súdneho spisu.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý tvorí predmet obžaloby. Vo
výpovedi priznal, že alkohol v inkriminovaný deň (27.03.2024) požil potom, ako po 16:00 hod. zistil, že
na bankovom účte nemá žiadne peniaze. Pred týmto zistením mal na účte 55 Eur, z ktorých v priebehu
týždňa a to v utorok, vybral 30 Eura a pretože zaplatil bankomatovou kartou obed a minul 5 Eur, na účte
mu malo ostať približne 20 Eur. Potom, ako zistil, že nemá žiadne peniaze na účte, kúpil si dve fľaše -

ploskačky alkoholu vodka, ktoré v rozpätí pol hodiny vypil vo svojej dielni na adrese A. H. XXX. Alkohol
zaplatil z peňazí, ktoré našiel pred odchodom z domu (bytu) na stole v sume 10 Eur, keďže v ranných
hodinách šiel na vyšetrenie k lekárovi. Po požití alkoholu zavolal svojej manželke (poškodenej), ktorej
do telefónu povedal, že toho má dosť, nech sa pobalí a nech odíde z domu. Poškodenej telefonoval
preto, lebo bol v eufórii, keď zistil, že nemá peniaze na účte. Uviedol, že s poškodenou majú dlhoročný

konflikt pre peniaze. Náklady na byt sa platia z jeho účtu z invalidného dôchodku. Keď obžalovaný
prišiel domov do bytu, tak poškodená bola v detskej izbe. Vošiel do kuchyne, dal si pohár vody,
ale sporák nezapínal. S poškodenou sa nestretol ani ju nevidel a približne do desiatich minút prišla
polícia. S manželkou sa rozprával až pri jeho vyvedení z bytu políciou. Ďalej vo výpovedi uviedol, že
sa poškodenej nikdy nevyhrážal ani ju nikdy fyzicky nenapadol. Iba raz ju sotil, keď stála náhodne

za dverami, bolo to potom, ako obžalovanému prišli anonymné SMS správy o pomere poškodenej
s iným mužom. Vo výpovedi obžalovaný priznal problémy s alkoholom. Zo závislosti na alkohole sa
liečil v zdravotníckych zariadeniach na Prednej hore, v Prešove a na psychiatrickej liečebni vo Svidníku.
Podrobuje sa ambulantnej psychiatrickej liečbe. Užíva lieky, ktoré požil aj v deň incidentu skoro ráno.
Z výpovede obžalovaného vyplýva, že jeho manželstvo s poškodenou potom, ako prestal podnikať

a prepadol alkoholu, je konfliktné po medziľudskej aj finančnej stránke. Vzájomne sa s poškodenou
odcudzili. Majetok, ktorý obžalovaný vlastnil, previedol na svoje dcéry a to darovacími zmluvami vrátane
bytu, kde býva. S výnimkou motorového vozidla - dodávky značky Citroen, už nič nevlastní. K darovaniu
majetku pristúpil na návrhu poškodenej. Obžalovaný už nepracuje, je invalidný dôchodca.

Poškodená A. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že potom, čo prišla z práce
v inkriminovaný deň, jej približne o štvrtej hodine (popoludní) volal obžalovaný, že si má poškodená
zbaliť veci a odísť z domu. Následne jej obžalovaný opäť volal, že príde o pol deviatej (večer), že sa
má poškodená zbaliť a odísť tam, kam chodila doteraz. Na to poškodená užila lieky a odišla (z bytu),
pretože sa bála. Vyšla na chodbu a zazvonila susede svedkyni F. G., ktorá býva oproti ich bytu. Svedkyni

G. poškodená povedala, že znova uteká preč, že jej volal obžalovaný, že má odísť. Potom svedkyni
poškodená povedala, že dokedy má ešte utekať a vrátila sa späť do bytu. Po návrate do bytu znova
telefonoval poškodenej obžalovaný, pýtal sa, kde sa poškodená nachádza a povedal jej, že keď sa
vráti „tak zapáli byt“. Rozhodla sa preto zavolať na políciu. Príslušníkovi polície oznámila, že sa jej
manžel vyhráža a v prípade, že bude robiť problémy, tak zavolá opäť. Opakovane jej volal obžalovaný

a ten poškodenej oznámil, že sa nachádza v suteréne a zisťoval od poškodenej, kde sa nachádza ona.
Poškodená mu povedala, že je doma. Obžalovaný žiadal poškodenú, aby mu priniesla peniaze, ale ona
to odmietla urobiť. Potom jej povedal, že príde hore (do bytu) a keď bude poškodená zatvorená, tak
zapáli detskú izbu. Keď poškodená počula výťah, zavolala na políciu, kde oznámila, že obžalovaný je už
doma, aby prišli. V tom obžalovaný tresol dverami a poškodená počula, ako rukou trieska po vypínačoch

a svieti svetlá. Z výpovede vyplýva, že poškodená sa predtým, než obžalovaný vošiel do bytu, mala
nachádzať v detskej izbe. Po príchode na byt, obžalovaný buchol rukou po dverách do detskej izby
a kričal, že zapáli byt, že zhoria obidvaja, aj on aj poškodená, a že mu je to jedno. Poškodená počula,
že obžalovaný ide smerom do kuchyne a tiež počula, že zapína sporák, pretože bolo počuť, ako skáčeiskra. Následne vyšla poškodená von z detskej izby a volala obžalovaného, aby sa šiel porozprávať do
obývačky. Počas toho, ako poškodená otvárala dvere a vyšla von z detskej izby, videla, ako horia dva
horáky. V momente, ako uvidela zapálené horáky, počula zvoniť policajtov. Pri odstraňovaní rozporov vo

výpovediach poškodenej z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že videla
horieťrespektíve,žezapálenébolidvaprednéhorákynasporákuanatomzotrvala.Vprípravnomkonaní
vo svojich výpovediach (zo dňa 28.03.2024) poškodená najprv tvrdila, že horeli predné dva horáky
a pri opakovanom výsluchu uviedla, že horeli horáky na sporáku, no nevšimla si, či zadné či predné
(v zápisnici o podaní trestného oznámenia poškodená uviedla že obžalovaný zapálil všetky horáky).

Podľa poškodenej, keď šli policajti k obžalovanému, boli horáky na sporáku už vypnuté. V ten deň
poškodená vedela, že obžalovaný užil psychiatrické lieky a následne v ten istý deň požil aj alkohol. Ďalej
z výpovede poškodenej vyplýva, že už v minulosti, ak obžalovaný požil alkohol, poškodená utekala z
domukneteriA.D.doobceI.J.,pretožeobžalovanýsapopožitíalkoholusprávaagresívne.Odchádzala
z bytu aj na týždeň. Vždy sa vrátila späť k obžalovanému, pretože si myslela, že sa obžalovaný umúdri
a prestane s pitím alkoholu. Z minulosti poškodená uviedla prípad, kedy jej obžalovaný dal šesť faciek

do oblasti tváre. Po tomto útoku mala modriny na tvári, ale nikde to nehlásila. Bola aj na lekárskom
ošetrení, ale tam neuviedla dôvod zranení. Opísaný útok sa mal stať v mesiaci október 2023. Po útoku
si chcel obžalovaný udobriť dcéry a navrhol, aby na nich prepísali (s poškodenou) spoločný majetok.
Prepísaný bol spoločný majetok a to byt, aj dom v obci K.. Okrem poškodenou popísaného prípadu
ju obžalovaný nikdy fyzicky nenapadol. Pri verbálnych útokoch to poškodená brala tak, že obžalovaný

bol pod vplyvom alkoholu a vtedy narozprával hocičo. Z výpovede poškodenej vyplýva, že financie
v domácnosti mala na starosti poškodená z dôvodu závislosti obžalovaného na alkohole. Peniaze zvykla
dávať obžalovanému každý deň na obed. Dávala mu rôzne sumy 10 Eur, niekedy 20 Eur podľa toho,
ako obžalovaný na poškodenú naliehal. Z dôchodku obžalovaného sa uhrádzali náklady na byt a životné
poistenie poškodenej. Po vykonaných zrážkach ostávalo približne 40 Eur na účte obžalovaného, ale

poškodená vo výpovedi zdôraznila, že obžalovanému dávala každý deň peniaze.

Z výpovede svedkyne F. G. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že táto v deň incidentu (27.03.2024),
v čase okolo päť pätnásť (popoludní) prišla z práce a vo chvíli, keď sa vyzúvala a odomkla byt, vyšla
z vedľajšieho bytu poškodená. Poškodená svedkyni povedala, že manžel (obžalovaný) jej celý deň

telefonuje, že si poškodená má zbaliť veci a odísť z bytu. Poškodená sa svedkyne pýtala, že čo má robiť,
či má volať políciu. Svedkyňa jej povedala, že načo bude poškodená volať políciu, keď obžalovaný nie
je doma, prečo by tu vlastne prišli. Zároveň poškodenej povedala, že nevie, ako sa bude obžalovaný
správať, keď príde domov, a že možno bude v poriadku. Potom svedkyňa aj poškodená odišli do svojich
bytov. V čase okolo pol siedmej večer jej zazvonila na dvere poškodená, ktorá svedkyni oznámila,

že ide vypovedať na políciu, pretože obžalovaného vzali policajti. Poškodená pôsobila na svedkyňu
vystrašene, nevedela čo má robiť. Ďalej svedkyňa uviedla, že v minulosti nebola svedkom konfliktov
medzipoškodenouaobžalovaným.Poškodenájejviackrátpovedala,žedošlomedziňouaobžalovaným
k hádkam, že majú problémy, ale tie poškodená svedkyni bližšie neopísala. Svedkyni poškodená len
spomínala, že sa zamykala do detskej izby alebo odchádzala preč. S obžalovaným svedkyňa nemala

žiaden konflikt. Pripustila, že obžalovaného videla opitého, ale aj v takom stave bol voči nej zdvorilý. Vo
výpovedi svedkyňa uviedla jeden incident, kedy bol obžalovaný po požití alkoholu agresívny. Zabuchol
si dvere a chcel, aby mu poškodená otvorila, ale ani v tomto prípade sa poškodenej nevyhrážal.

Z obsahu znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného znaleckou

organizáciou FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o., v odbore zdravotníctvo
a farmácia odvetvie psychiatria a jeho záverov súd zistil, že obžalovaný netrpí a v čase spáchania
skutku netrpel na žiadnu duševnú chorobu v zmysle psychózy. U obžalovaného bol zistený syndróm
závislosti od alkoholu. Schopnosť obžalovaného rozpoznať protiprávnosť svojho konania a schopnosť
svoje konanie ovládať, boli u obžalovaného v čase spáchania skutku zmenšené len vplyvom alkoholu.

O úplné vymiznutie rozpoznávacích a ovládacích schopností pod vplyvom alkoholu sa u obžalovaného
v čase skutku nejednalo. V čase spáchania skutku bol obžalovaný v stave opitosti a alkohol mal
vplyv na psychiku aj na psychomotoriku obžalovaného. Do stavu opitosti sa obžalovaný doviedol
sám a dobrovoľne. Znalecká organizácia odporučila uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou. Od iných psychotropných látok obžalovaný nie je závislý. Ďalší vývoj

osobnosti obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu závisí od toho, akým spôsobom bude
obžalovaný užívať alkohol. Ak bude naďalej užívať alkohol, je riziko, že pod vplyvom alkoholu sa bude
dopúšťať trestnej činnosti.Z listinných dôkazov, vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam, mal výpovednú hodnotu záznam o dychovej
skúške zo dňa 27.03.2024. Zo záznamu súd zistil, že obžalovaný bol v čase 21:10 hod. podrobený
dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov a bola mu elektronickým meračom Alcotest

7510, číslo skúšky XXXX, nameraná hodnota 0,94 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu (v
prepočte 1,96 promile alkoholu v krvi). Záznam z dychovej skúšky vypovedá o tom, že obžalovaný pred
skutkom požil alkohol a v čase páchania skutku bol pod jeho vplyvom.
V rámci vykonaného dokazovania boli na hlavnom pojednávaní oboznámené charakteristiky týkajúce
sa osoby obžalovaného a jeho pomerov.

Z oboznámeného trestného rozkazu a odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti len
raz súdne trestaný. Trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov číslo konania XXX/X/XXXX-XXX zo
dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bol obžalovaný odsúdený za prečin ohrozenie pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona a pre prečin ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní štyroch mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu s určením skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia v trvaní jedného roka do 27.07.2024 a zároveň mu bol popri treste odňatia
slobody uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní štyroch
rokov. Z uvedeného vyplýva, že sa obžalovaný mal stíhaného skutku v posudzovanej trestnej veci
dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci XXX/X/XXXX.

V Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v Centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný evidovaných šesť záznamov za priestupky, a to päť
záznamov za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek

1 písmeno e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
sa obžalovaný dopustil dňa 22.11.2023 v čase okolo 15:00 hod. na ul. C. A. XXX/X G. A., kedy
sa pod vplyvom alkoholu dobíjal domov a vulgárne nadával svojej manželke A. B. (poškodenej).
Z výpisu z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky súd zistil celkom štyri záznamy o trestnom
stíhaní obžalovaného (v jednom prípade došlo k spojeniu veci na spoločné konanie). Posledný záznam

o trestnom stíhaní sa týka predmetnej trestnej veci XX/XX/XXXX. Z výpisu z databázy súdov plynie, že
voči obžalovanému bolo v minulosti vedené len jedno trestné konanie na Okresnom súde Bardejov pod
spisovou značkou XXX/X/XXXX. Posledný záznam o trestnom konaní sa týka predmetného konania
XX/XX/XXXX.

Vo vypracovanej charakteristike Mestom A. bol obžalovaný hodnotený všeobecne. Trvalý pobyt má
prihlásený na adrese ul. C. A. XXX/X, A.. Mestským úradom A. nebol prejednávaný komisiou na ochranu
verejného poriadku ani mu neboli uložené opatrenia zo strany mesta Svidník v postavení správneho
orgánu.

Z obsahu správ Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B., L.
A. súd zistil, že obžalovaný je invalidný dôchodca. Výška dôchodku v úhrnne činí sumu 230 Eur. Ako
uchádzač o zamestnanie bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vedený v období od 04.05.2022
do 06.03.2024. Dňa 07.03.2024 bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený na vlastnú žiadosť.

Na hlavnom pojednávaní súd postupom podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku odmietol vykonať
obhajobou navrhovaný dôkaz a to vyšetrovací pokus v byte nachádzajúcom sa na adrese E. C. A. XXX/
X, A., tretie poschodie. Navrhovaný dôkaz súd nepovažoval pre posúdenie otázky viny obžalovaného
za nevyhnutný pre náležité zistenie skutkového stavu. Rovnako súd odmietol aj návrh prokurátora
na doplnenie dokazovania zabezpečením výpisov telefonickej prevádzky zo dňa 27.03.2024, ktoré

sa uskutočnili medzi obžalovaným a poškodenou. Súd poukazuje na to, že obžaloba bola sudcovi
pre prípravné konanie doručená postupom podľa § 204 odsek 1 Trestného poriadku v takzvanom
superzrýchlenom konaní (po skrátenom vyšetrovaní). Pri zvolení takéhoto postupu prokurátorom mal
byť skutkový stav preukázaný natoľko, aby odôvodňoval bez pochybnosti postavenie obžalovaného
pred súd. Dôkazne bremeno pri preukazovaní spáchania skutku obžaloby v konaní pred súdom nesie

prokurátor.

Po vykonaní všetkých dôkazov súd v zmysle § 272 odsek 2 Trestného konania vyzval strany konania,
či majú návrhy na doplnenie dokazovania. Návrhy na doplnenie dokazovania zo strany prokurátora,obhajcu, obžalovaného ani splnomocnenca poškodenej neboli. Následne súd vyhlásil dokazovanie za
skončené. Po vyhlásení dokazovania za skončené súd udelil slovo na záverečné reči.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný,
nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých
okolností a dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Pri skúmaní priebehu skutku tak, ako bol formulovaný v skutkovej vete obžaloby a viny obžalovaného,
súd vychádzal z výpovede obžalovaného A. B., z výpovede poškodenej A. B. a výpovede svedkyne F.
G. na hlavnom pojednávaní, ako aj z vykonaných listinných dôkazov.

Z výpovede obžalovaného a poškodenej A. B. bolo preukázané, že v inkriminovaný deň 27.03.2024
v čase okolo 16:00 hod. respektíve krátko po 16:00 hod., sa uskutočnil telefonický rozhovor medzi

obžalovaným a poškodenou. V tom čase bol obžalovaný v stave po požití alkoholu, čo priznal aj
sám obžalovaný, keď vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní udal dôvod jeho požitia a množstvo
zakúpeného alkoholu. Skutočnosť, že obžalovaný bol v rozhodný deň pod vplyvom alkoholu, nepriamo
preukazuje aj záznam z dychovej skúšky vykonanej niekoľko hodín po incidente.

Časť priebehu skutku spočívajúca v tvrdeniach, že počas telefonického rozhovoru sa obžalovaný mal
poškodenej vyhrážať slovami „či je už pobalená, lebo ak nie tak ju zapáli v detskej izbe“, kde následne
potom, čo dňa 27.03.2024 v čase okolo 17:50 hod. prišiel do bytu na 3. poschodí, nachádzajúcom sa
na ul. C. A. D. XXX/X, v meste A. a povedal svojej manželke A. B. (poškodenej), že pozapína plyn
avybuchnú,pričomnásledneodišieldokuchyne,kdezapálildvahorákynakuchynskomsporáku,nebola

vykonaným dokazovaním bez pochybnosti preukázaná.
Jediným priamym a usvedčujúcim dôkazom v tejto časti priebehu páchania skutku je len výpoveď
poškodenej. Tá na hlavnom pojednávaní (odlišne ako v prípravnom konaní) uviedla, že počas telefonátu
po 16:00 hod. jej obžalovaný povedal, že si má zbaliť veci a odísť z domu. Následne mal obžalovaný
opäť zavolať a poškodenej oznámiť, že príde o pol deviatej, že sa má (poškodená) zbaliť a odísť tam

kam chodila doteraz. V prípravnom konaní poškodená vypovedala, že už v telefonáte po 16:00 hod.
sa jej mal obžalovaný vyhrážať slovami, či je už pobalená, lebo ak nie, tak ju zapáli v detskej izbe.
Podľa obsahu výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.05.2024 mali slová
o podpálení bytu odznieť zo strany obžalovaného prvýkrát v telefonickom rozhovore, ktorý sa uskutočnil
medzi obžalovaným a poškodenou až vo chvíli, ako sa poškodená vrátila do bytu po rozhovore so

svedkyňou F. G.. Predtým poškodená byt opustila s cieľom odísť, aby sa tak vyhla obžalovanému pred
jeho návratom domov. Zapálením detskej izby sa obžalovaný mal vyhrážať poškodenej v telefonickom
rozhovoreažpotom,akoobžalovanýdošieldosuterénuobytnéhodomu(vktoromsanachádzaspoločný
byt obžalovaného a poškodenej) a poškodenú vyzval, aby mu dala peniaze, čo ona odmietla urobiť.
Následne mal dôjsť obžalovaný do bytu, kde po príchode na byt mal buchnúť rukou do dverí od detskej

izby (v ktorej sa poškodená zatvorila ešte pred príchodom obžalovaného na byt) a kričať, že zapáli byt,
že zhoria obidvaja, aj on aj poškodená a že mu je to jedno. Následne poškodená počula, ako obžalovaný
ide do kuchyne a zapaľuje sporák. Zapáliť mal dva predné horáky, na čom poškodená trvala napriek
rozporom s jej výpoveďami z prípravného konania (spočívajúce v tom koľko horákov bolo na sporáku
zapálených).

Obžalovaný skutkové tvrdenia o telefonickom vyhrážaní sa poškodenej poprel, rovnako poprel aj
tvrdenia o zapálení horákov na sporáku a vyhrážaním sa podpálením bytu. Vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní obžalovaný potvrdil príchod do spoločného bytu, ako ja to, že šiel do kuchyne,
kde si len napustil pohár vody, ale sporák nezapínal.
Svedkyňa F. G. vo svojej výpovedi uviedla, že poškodená ju pri vzájomnom rozhovore v deň spáchania

činu informovala o celodenných telefonátoch s obžalovaným a o tom, čo poškodenej obžalovaným
povedal a to, že si má (poškodená) zbaliť veci a odísť z bytu. Nič konkrétne k preukázaniu skutkových
tvrdenísvedkyňavosvojejvýpovedineuviedlaaaninepotvrdilažiadnevyhrážkyzostranyobžalovaného
poškodenej.

V posudzovanej trestnej veci súd preto dospel k záveru, že len výpoveď poškodenej (ako jediný priamy
a usvedčujúci dôkaz) pre závery preukázania skutkových tvrdení a protiprávneho konania obžalovaného
(a tým aj jeho následku) v tej časti priebehu skutku, kedy sa obžalovaný mal vyhrážať poškodenej
podpálením v detskej izbe a následne po príchode na byt mal obžalovaný v kuchyni zapáliť horákyna sporáku a vyhrážať sa výbuchom, čím mal u poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie,
nepostačuje.
Slová, ktoré mal obžalovaný povedať poškodenej počas toho, ako spolu telefonovali, že ju zapáli

v detskej izbe ako aj slová o zapálení plynu a výbuchu, neboli potvrdené a podporené žiadnym
iným dôkazom, ako výsluchom poškodenej. Jedine samotná poškodená uviedla výhražné slová vo
svojich výpovediach, pritom jej výpoveď musel súd hodnotiť s potrebnou opatrnosťou vzhľadom na
vzájomný vzťah obžalovaného a poškodenej, a ich pretrvávajúce manželské problémy a spory spojené
najmä s požívaním alkoholu obžalovaným, ako aj na obžalovaným a poškodenou potvrdené finančné

a majetkové nezhody. V pochybnostiach sa súd musel prikloniť v prospech obžalovaného.

Nato,abyspáchanýskutok,ktorýtvorípredmetobžalobyboltrestnýmčinom,musiabyťnaplnenévšetky
obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu a to objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna
stránka. Tieto znaky musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu, pretože sú nevyhnutné,
rovnocenné a obligatórne, teda povinné. Pri absencii, čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej

podstaty trestného činu, nepôjde o trestný čin.

Konanie obžalovaného bolo obžalobou prokurátora kvalifikované ako prečin nebezpečné vyhrážanie
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno
c/ Trestného zákona.

Objektívna stránka základnej skutkovej podstaty trestného činu a to prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou uj-
mou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dô-
vodnú obavu z ich uskutočnenia. Pri danom prečine vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prí-

padu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc. Prihlia-
dať je potrebné aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Na vyvo-
denie trestnej zodpovednosti za predmetný prečin sa obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spôsobe-
nie ujmy, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity a „kvality“, že dôvodne vzbudzujú
obavu o život (zdravie) iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu.

V posudzovanej trestnej veci je potrebné poukázať na to, že v prípade, ak by neboli respektíve súd by
nemal na základe vykonaných dôkazov žiadne pochybnosti v skutkových tvrdeniach (o priebehu skutku)
a v konaní obžalovaného, a to konkrétne v jeho vyhrážkach sa poškodenej jej zapálením v detskej
izbe, teda vo vyhrážkach spočívajúcich v ťažkej ujme na zdraví poškodenej, nebola by napriek tomu

naplnená objektívne stránka skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania v jej následku,
a to v zbudení dôvodnej obavy z ich uskutočnenia.
Z výpovede poškodenej ako aj obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný má
problémy s požívaním alkoholu, čo potvrdili aj závery znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovaný
znaleckou organizáciou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Znaleckým

dokazovaním bola preukázaná závislosť obžalovaného na alkohole. Správanie sa obžalovaného po
požití alkoholu poškodená opísala vo svojej výpovedi (na hlavnom pojednávaní), ako aj konflikty z toho
plynúce medzi ňou a obžalovaným. Zároveň opísala, ako sa zvyčajne zachovala a konala v čase, ak
bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, čo poškodená riešila obvykle opustením spoločnej domácnosti
alebo uzamknutím sa v detskej izbe spoločného bytu. Na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla,

že verbálne vyhrážky (útoky) zo strany obžalovaného brala ako „opilecké reči“, kedy bol obžalovaný
pod vplyvom alkoholu a vtedy nerozprával hocičo. Po požití alkoholu bol obžalovaný podľa poškodenej
agresívny, na čo poškodená poukazovala aj na hlavnom pojednávaní, dokonca ju mal obžalovaný už
v minulosti raz fyzicky napadnúť, čo však poškodená nenahlásila na polícii (obžalovaný poprel fyzické
napadnutie poškodenej priznal len to, že strčil do poškodenej dverami keď stála za nimi). Napriek

skúsenostiam z minulosti a povahe obžalovaného po požití alkoholu, kedy sa tento má vyznačovať
zvýšenou agresivitou, je zrejmé, že sa obžalovaná rozhodla v inkriminovaný deň vrátiť potom, ako sa
jej mal obžalovaný vyhrážať podpálením, späť do spoločného bytu, ktorý predtým opustila a v byte
vyčkať na jeho príchod, čo v určitej miere neguje doterajšie konania poškodenej v obdobných situáciách.
Konanie poškodenej v rozhodný deň nasvedčuje tomu, že poškodená v prípade príchodu obžalovaného

domov, rátala (počítala) s určitou situáciou, na ktorú bola do istej miery „zvyknutá“ a tým verbálne
vyhrážky pokladala skôr za silné a „opilecké“ reči zo strany obžalovaného bez potrebnej intenzity
a kvality, aby v nej vzbudili dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Súd poukazuje na to, že dôvodnú obavu
poškodenej z uskutočnenia vyhrážok by bolo spôsobilé vzbudiť konanie obžalovaného spočívajúce vzapálení horákov na sporáku a následné vyhrážanie sa obžalovaného. Tieto skutkové tvrdenia, ako
súd konštatoval vyššie, že došlo k reálnemu zapáleniu horákov na sporáku, neboli bez pochybnosti
preukázané.

Z výsledkov dokazovania nemožno u obžalovaného dospieť k jednoznačnému záveru naplnenia
objektívnej stránky základnej skutkovej podstaty trestného činu - prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa
§ 360 odsek 1 Trestného zákona, pretože nebolo preukázané, že by sa obžalovaný vyhrážal inej osobe
(alternatívne) smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou (v predmetnej veci ťažkou ujmou

na zdraví), a to navyše takým spôsobom, že to u takejto osoby mohlo vzbudiť dôvodnú obavu z ich
uskutočnenia.

V neposlednom rade aj z hodnotenia osoby obžalovaného vyplýva, že tento nebol nikdy v minulosti
„riešený“ pre násilnú činnosť, či už trestnoprávne alebo správnoprávne (priestupkovo) voči tretím
osobám alebo osobám blízkym, a to ani voči poškodenej. Poškodená vo výpovedi síce udala a opísala

incident z minulosti, ale tento nenahlásila a neriešila cestou polície, pričom obžalovaný poprel fyzické
napadnutie poškodenej (s výnimkou priznania, že do poškodenej mal v minulosti sotiť). Preto súd
na tvrdenia poškodenej pri hodnotení obžalovaného neprihliadal. Z registra priestupkov vyplýva, že
obžalovanýbolvpriestupkovomkonaníriešenýcelkomzašesťpriestupkov,ztohorazzapriestupokproti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

V ostatných piatich prípadoch bol prejednávaný len za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu sa obžalovaný dopustil dňa 22.11.2023 v čase okolo 15:00 hod. na ul. C. A. XXX/X G.
A., kedy sa pod vplyvom alkoholu dobíjal domov a vulgárne nadával svojej manželke (poškodenej).
Poškodenej sa ale nevyhrážal ublížením na zdraví ani ujmou na draví. Z odpisu registra trestov

obžalovaného vyplýva jeden záznam o odsúdení. Trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov číslo
konania XXX/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bol obžalovaný
odsúdený za prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona
a pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý
mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov s podmienečným odkladom jeho

výkonu s určením skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trvaní jedného roka a zároveň mu bol
popri treste odňatia slobody uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov
v trvaní štyroch rokov.
V posudzovanej trestnej veci konanie uvedené v popise skutku obžaloby, ak ho porovnáme s konaním
obžalovaného kvalifikovaným ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil

obžalovaný vo vzťahu k poškodenej v minulosti a pre ktorý bol prejednaný správnym orgánom
a sankcionovaný, nejde o opakovaný čin, či protiprávne konanie páchateľa (obžalovaného), ale skutok
uvedený v obžalobe je (doposiaľ) svojou povahou len ojedinelým činom (skutkom) obžalovaného a preto
by mal takýto čin byť posudzovaný ako priestupok či iný správny delikt. Až opakovaným páchaním
takéhoto činu sa zvyšuje pravdepodobnosť páchateľovho ďalšieho pokračovania v tejto činnosti a z nej

následné spôsobenie trestných činov proti životu a zdraviu alebo iných závažných trestných činov.

V kontexte s vykonaným dokazovaním súd preto stíhané konanie obžalovaného nemohol vyhodnotiť
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona v jeho základnej skutkovej
podstate a tým ani v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 360 odsek 2 písmeno b/ Trestného

zákona, a to pre absenciu naplnenia objektívnej stránky základnej skutkovej podstaty prečinu podľa §
360 odsek 1 Trestného zákona.

Z okolností posudzovaného prípadu, súd vo veci zároveň konštatoval, že konanie obžalovaného
nenapĺňa ani skutkovú podstatu žiadneho iného trestného činu upraveného v osobitnej časti Trestného

zákona.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spoluna-
žívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestup-

ku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

V prípade skutku, ktorý tvorí predmet obžaloby, tento síce ako súd konštatoval, nevykazuje zákonné
znaky žiadneho trestného činu, avšak tento vykazuje znaky priestupku, konkrétne sa v predmetnej vecimôže jednať o priestupok podľa § 49 odsek 1 písmeno d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Preto
súd postupom podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku postúpil vec na prejednanie Okresnému úradu
Svidník ako priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok ( § 280 odsek 3
Trestného poriadku). Sťažnosť možno podať do 3 pracovných dní od oznámenia uznesenia. Oprávnená
osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.