Rozhodnutie – Vlastnícke právo… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210070
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210070.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, právne zastúpeného: JUDr. František Kyšeľa, advokát, so sídlom Radničné námestie 33,
Bardejov, IČO: 47 193 301 proti žalovanému: B. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXXX/
XXX, C., právne zastúpeného: JUDr. Zuzana Saraková, advokátka, so sídlom Dlhý rad 16, Bardejov,
IČO: 52 163 971, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2021 po jej doplnení a pripustení zmeny
uznesenímzodňa30.01.2023vkonanípôvodnevedenompodsp.zn.8C/45/2021(ďalejajako„pôvodné
konanie“) domáhal voči žalovanému určenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností:

- rodinný dom s. č.: 253 s príslušenstvom, postavený na parcele CKN 586 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 214 m2, zapísaný OÚ Bardejov, katastrálny odbor, pre okres Bardejov, obec C., kat. úz. C., na

LV XXXX, pod B2 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 a pod B6 s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu 1/8,
- parcely EKN 226/1, druh pozemku: orná pôda o výmere 3091 m2,
- parcely EKN 226/2, druh pozemku: orná pôda o výmere 82 m2,
- parcely EKN 1076, druh pozemku: orná pôda o výmere 1284 m2,
- parcely EKN 1077/3, druh pozemku: orná pôda o výmere 5130 m2,

- parcely EKN 1079/5, druh pozemku: orná pôda o výmere 872 m2,
- parcely EKN 1106 druh pozemku: orná pôda o výmere 2002 m2,
- parcely EKN 1180, druh pozemku: orná pôda o výmere 1130 m2,
- parcely EKN 1212, druh pozemku: orná pôda o výmere 1349 m2,
- parcely EKN 1556, druh pozemku: orná pôda o výmere 1060 m2,
- parcely EKN 1628, druh pozemku: orná pôda o výmere 993 m2,

- parcely EKN 1725, druh pozemku: orná pôda o výmere 697 m2,
- parcely EKN 1784, druh pozemku: orná pôda o výmere 143 m2,
- parcely EKN 1888, druh pozemku: orná pôda o výmere 959 m2,
- parcely EKN 2106, druh pozemku: orná pôda o výmere 2326 m2,
- parcely EKN 2107, druh pozemku: orná pôda o výmere 2405 m2,
- parcely EKN 2250, druh pozemku: orná pôda o výmere 728 m2,

- parcely EKN 2374, druh pozemku: orná pôda o výmere 2089 m2,
- parcely EKN 3115, druh pozemku: orná pôda o výmere 873 m2,- parcely EKN 3203, druh pozemku: orná pôda o výmere 1281 m2,
- parcely EKN 3242, druh pozemku: orná pôda o výmere 1555 m2,
- parcely EKN 3328, druh pozemku: orná pôda o výmere 2203 m2, zapísané OÚ Bardejov, katastrálny

odbor, pre okres Bardejov, obec C., kat. úz. C., na LV XXXX pod B8 s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu 63/432,
- parcely EKN 834/2, druh pozemku: orná pôda o výmere 1200 m2, zapísaná OÚ Bardejov, katastrálny
odbor, pre okres Bardejov, obec C., kat. úz. C., na LV XXXX pod B4 s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu 1/3,

- parcely EKN 2575, druh pozemku: lesné pozemky o výmere 434022 m2, zapísaná OÚ Bardejov,
katastrálny odbor, pre okres Bardejov, G. C., kat. úz. C., na LV XXXX pod B169 s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 1/437,
- parcely EKN 1041, druh pozemku: orná pôda o výmere 10769 m2, zapísaná OÚ Bardejov, katastrálny
odbor, pre okres Bardejov, obec C., kat. úz. C., na LV XXXX pod B8 s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu 63/432,

- parcely EKN 381, druh pozemku: orná pôda o výmere 2302 m2,
- parcely EKN 382, druh pozemku: orná pôda o výmere 3069 m2,
- parcely EKN 999/31, druh pozemku: lesné pozemky o výmere 4784 m2,
- parcely EKN 999/112, druh pozemku: lesné pozemky o výmere 687 m2,
- parcely EKN 999/150, druh pozemku: lesné pozemky o výmere 5133 m2,

- parcely EKN 1081/5, druh pozemku: lesné pozemky o výmere 3625 m2,
- parcely EKN 1081/76, druh pozemku: lesné pozemky o výmere 4754 m2,
- parcely EKN 2545, druh pozemku: orná pôda o výmere 5486 m2,
- parcely EKN 2548/1, druh pozemku: orná pôda o výmere 3588 m2,
- parcely EKN 2548/2, druh pozemku: orná pôda o výmere 589 m2,

- parcely EKN 2805, druh pozemku: orná pôda o výmere 460 m2,
- parcely EKN 3001/1, druh pozemku: orná pôda o výmere 2207 m2,
- parcely EKN 3001/2, druh pozemku: orná pôda o výmere 35 m2,
- zapísané OÚ Bardejov, katastrálny odbor, pre okres Bardejov, obec C., kat. úz. C., na LV XXXX pod
B6 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 63/432,

- parcely EKN 323, druh pozemku: orná pôda o výmere 1465 m2,
- parcely EKN 335, druh pozemku: orná pôda o výmere 536 m2,
- parcely EKN 762, druh pozemku: orná pôda o výmere 260 m2,
- parcely EKN 949, druh pozemku: orná pôda o výmere 1695 m2,
- parcely EKN 2436, druh pozemku: orná pôda o výmere 4675 m2, zapísané G. C., katastrálny odbor, pre

okres Bardejov, obec C., kat. úz. C., na LV XXXX pod B6 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 63/432,
- parcely EKN 834/1, druh pozemku: orná pôda o výmere 3529 m2, zapísaná G. C., katastrálny odbor,
pre okres Bardejov, obec C., kat. úz. C., na LV XXXX pod B2 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu
1/3 a výlučným vlastníkom:
- parcely CKN 585, druh pozemku: záhrada o výmere 367 m2,

- parcely CKN 590/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2, zapísané G.
C., katastrálny odbor, pre okres Bardejov, obec C., kat. úz. C., na LV XXX, pod B1 s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 1/1 (ďalej len „sporná nehnuteľnosť“), a to jednak z dôvodu absolútnej
neplatnosti právneho úkonu, ako i z titulu vrátenia daru. Žiadal tiež nahradiť trovy konania.

2. V priebehu pôvodného konania sa žalobca zároveň domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Súd
o týchto návrhoch rozhodol tak, že podanie zo dňa 31.12.2021 odmietol uznesením zo dňa 25. januára
2022, č.k.: 8C/45/2021 – 6. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.02.2022. O návrhu zo dňa
20.06.2022 súd rozhodol tak, že tento zamietol uznesením zo dňa 20.07.2022, č.k.: 8C/45/2021 – 47.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 06.08.2022. V oboch prípadoch súd zároveň rozhodol, že

o trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v roku 2017 na požiadanie svojho syna, žalovaného, sa vzdal
svojho majetku s tým, že žalovaný dom opraví a žalobca tam s ním bude môcť žiť, ale nepamätá si, či
toto v zápisnici u JUDr. Hošíkovej bolo zaznamenané. Konanie u JUDr. Hošíkovej prebehlo rýchlo, boli

mu dané listiny na podpis, ale nevie presne, čo podpísal, ani jeho sestry. V roku 2019 presne takisto
majetok odovzdali žalovanému aj sestry žalobcu, ktoré tam mali svoj podiel. Žalovaný im sľúbil, že
zrekonštruuje hrob po nebohých rodičoch žalobcu. Nič z toho nesplnil. Dňa 15.06.2021 žalovaný žalobcu
vyhodil z domu v Beloveži s tým, že tam bývať už nebude, že je to dom žalovaného. Dňa 17.06.2021žalobca odišiel do Českej republiky, kde prespáva u svojho zamestnávateľa. Pracuje a poberá starobný
dôchodok, ten však poberá jeho exmanželka a žalobcovi ho nedáva. Ďalej uviedol, že vyššie označený
rodinný dom je jeho rodičovským domom, v ktorom ako je vyššie uvedené vlastnil spoluvlastnícky podiel

1/2 a 1/8 a ostatné menšie podiely vlastnili jeho tri sestry. Tento dom žalobca postupne opravoval z
vlastných peňažných prostriedkov a vlastnoručne, nakoľko pracuje ako murár. Rekonštrukcia pritom
prebiehala aj pred a aj po uzavretí vyššie zmienenej darovacej zmluvy. Žalovaný na rekonštrukciu
domu neprispel žiadnou peňažnou čiastkou, a to ani vtedy keď už dom bol v jeho vlastníctve. Žalobca
uvádza, že dlhodobo bol vzťah medzi žalobcom a žalovaným neutrálny, no žalobca žalovaného neustále

podporoval,čiužprištúdiu,aleajpojehoskončení,keďužpracovalakozubárvGiraltovciach.Vkrátkom
období pred uzavretím darovacej zmluvy sa žalovaný začal správať k žalobcovi až netradične prívetivo
a milo a prisľúbil mu, že za žalobcu uhradí jeho exekúciu, ktorá vznikla tak, že za bývalý zamestnávateľ
žalobcu zaňho neuhrádzal odvody, avšak len pod podmienkou, že naňho prevedie vlastnícke právo k
svojmu majetku v Beloveži. Nakoľko žalobca žalovanému ako svojmu synovi dôveroval, s uvedeným
súhlasil. Exekučne vymáhanú pohľadávku však žalovaný dodnes neuspokojil, čím priviedol žalobcu

do omylu. Žalobca očakával, že ho žalovaný v predmetnom dome nechá doživotne bývať, nakoľko sa
jednak jednalo o jeho rodičovský dom, v ktorom prežil celý život, no najmä žalobca nemal inú možnosť
bývania. Celý proces spisovania darovacej zmluvy prebehol veľmi rýchlo, pričom zariaďoval ho výlučne
žalovaný. Žalobca sa len so žalovaným dostavil na notársky úrad a bez toho, aby si darovaciu zmluvu
mohol prečítať, túto podpísal. Žalobca netušil, že súčasne s darovacou zmluvou nebolo zriadené aj

vecné bremeno in personam v jeho prospech. Takýmto konaním žalovaný uviedol žalobcu do omylu, z
ktorého v nasledovnom období ťažil. Následne v roku 2018 žalovaný požiadal svoje tety (sestry žalobcu),
aby naňho previedli vlastnícke právo aj k ich menším spoluvlastníckym podielom na rodinnom dome, s
čím tety súhlasili avšak pod podmienkou, že žalovaný nechá spraviť nový pomník na hrobe ich rodičov
(žalovaného starých rodičov). Túto podmienku žalovaný prijal, došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, no

túto podmienku do dnešného dňa nesplnil. Od roku 2017, kedy žalovaný darom získal rodinný dom, ďalej
pokračovali stavebné úpravy žalobcom. Občas sa stalo, že žalovaný sa voči žalobcovi správal násilne,
a to tak, že ho chytil za košeľu pod krk a dusil ho. V mesiaci 06/2021 sa stalo, že žalovaný tri dni po tom,
ako mu žalobca nainštaloval kuchynskú linku, žalobcovi rozkázal, aby „vypadol“ z domu, a že má na to
5 minút. Pritom danému incidentu nepredchádzal žiaden konflikt. Žalovaný nedovolil žalobcovi zobrať si

ani len osobné veci. Žalobca odišiel do Prahy, k svojmu poslednému zamestnávateľovi (keďže žalobca
je už starobný dôchodca), a ten mu poskytol prácu a ubytovanie. Aktuálne žalobca býva v pivničnom
firemnom byte v Prahe, ktorý môže užívať len pod podmienkou vykonávania práce. S prihliadnutím
na zdravotné problémy žalobcu, tento už pracuje menej, čo sa odráža na výške jeho príjmu. Žalobca
uviedol, že jeho príjem predstavuje dôchodok vo výške 310 Eur a mzda vo výške 7.000,- Kč. Keď

žalobca uhradí všetky náklady (ubytovanie, cestovné na Slovensko, iné bežné náklady) niekedy mu
nevychádzajú peňažné prostriedky už ani na stravu. Po uvedenom incidente, ostali v dome bývať
žalobcova exmanželka (s ktorou sa rozviedol až v novembri 2021 a žalobcova dcéra s mal. dcérou).
Samotný žalovaný už dlhodobo v tomto dome nebýva, keďže má postavený vlastný luxusný rodinný dom
v širšom centre mesta Bardejov, a teda dom v Beloveži nepotrebuje. V júni 2022 žalovaný pokračoval

vo svojom neakceptovateľnom správaní a z domu v Beloveži vyhodil aj svoju sestru s mal. dcérou, ktoré
nemali kam ísť. Následne žalovaný mal dať podnet na sociálnu kuratelu s tým, že jeho sestra sa nie
je schopná postarať o mal. dieťa, keďže nemá vyriešenú bytovú otázku. Táto bola následne nútená sa
s mal. dieťaťom presťahovať k svojmu priateľovi. Aktuálne v žalobcovom rodičovskom dome býva iba
jeho ex-manželka. Keď si po tomto incidente mienil prísť žalobca do domu iba pre osobné veci (oblek

na pohreb blízkeho príbuzného) žalovaný s matkou ho do domu nevpustili, vulgárne mu vynadali a ešte
privolali policajnú hliadku. V dome ostali aj ostatné žalobcove osobné veci, ktoré mu odmieta žalovaný
vydať. Zaujímavý je samotný účel, na ktorý žalovaný mieni predmetný dom používať (nakoľko sám býva
v C.), a to že tento dom mieni žalovaný prenajímať. Je teda evidentné, že žalovaný sa za 13 mesiacov
(06/2021-06/2022) neštítil spraviť z troch svojich blízkych príbuzných (otec, sestra, neter) bezdomovcov,

a to len zo ziskuchtivosti a potrebe nadobudnúť ďalší príjem. Žalovaný sa pritom na adresu žalobcu
vyjadril, že má zdochnúť pod mostom, že jemu to je jedno. Po istom čase sa žalobcovi ozvala manželka
žalovaného s návrhom, že nechajú žalobcu v danom dome bývať avšak len pod podmienkou, že tento
bude dva týždne hospitalizovaný v nemocnici na psychiatrickom oddelení, a že následne absolvuje
protialkoholické liečenie (žalobca pritom alkohol v nezvyčajnom množstve nekonzumuje a nelieči sa ani

u psychiatra). Žalobca má za to, že žalovanému nestačilo to, že mu zobral jedinú možnosť bývania,
ale pravdepodobne ho mieni v budúcnosti ešte aj obmedziť v spôsobilosti na právne úkony. Žalobca
má za to, že žalovaný svojim konaním voči nemu ako aj voči jeho príbuzným (dcéra, vnučka) hrubo
porušil dobré mravy, čo je zákonný dôvod na vrátenie daru. Rovnako je potrebné prihliadnuť aj na to, žemedzi rodičom a dieťaťom ide o blízky príbuzenský vzťah, kde sú hranice porušenia etiky a správania
sa iné v tom zmysle, že deťom dáva ich rodič život, vychová ich, je s nimi do určitého veku v dennom
kontakte, preto od detí možno požadovať v prípade potreby inú, intenzívnejšiu starostlivosť a opateru.

Podľa ustálenej súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej
intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1998). Dobré mravy možno charakterizovať ako súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji vykazujú určitú nemennosť,
vystihujú podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti.

4. K žalobe sa podaním súdu doručeným dňa 21.07.2022 vyjadril žalovaný. Uviedol, že ak mu bude
vrátená suma 7.564,80 eur, je ochotný žalobcovi dar vrátiť. Dňa 01.02.2017 uhradil za žalobcu 3
exekúcie a navrhol stretnutie u notára s tým, že poplatky spojené s prevodom vlastníckeho práva
uhradiť odmieta. Ďalej uviedol, že žalobca dňa 15.06.2021 v opitosti napadol svoju dcéru B., zároveň
sestru žalovaného a aj neter Alžbetku. V prítomnosti privolanej hliadky dostal na výber, že buď
nastúpi protialkoholické liečenie alebo odíde. Povedal, že odchádza do Prahy, kde má vlastný byť.

Dňa 24.05.2022 sa sestra B. odsťahovala k svojmu priateľovi do Prešova, trvalý pobyt jej zrušil dňa
26.05.2022 z dôvodu nevyhovujúceho správania pre neliečené duševné ochorenie. Neteri trvalý pobyt
nezrušil.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

6. Okresný súd Bardejov v poradí prvým rozsudkom vydaným v pôvodnom konaní zo dňa 23.03.2023,
č.k. 8C/45/2021 – 219 podanej žalobe vyhovel (výrok I.), nakoľko darovaciu zmluvu, ktorou žalobca
daroval nehnuteľnosti žalovanému, posúdil ako absolútne neplatnú podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a zároveň mal za to, že sú splnené podmienky na vrátenie daru.

Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.)
a vylúčil vzájomnú žalobu o zaplatenie 7 564,80 eur na samostatné konanie (výrok III.), ktoré je vedené
na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 5C/17/2023.

7. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 30.05.2023, č.k. 13Co/32/2023-258 právoplatným dňa

08.06.2023 o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 8C/45/2021-291 zo
dňa 08.09.2023 rozhodol tak, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Okresný súd Bardejov v poradí druhým rozsudkom vydaným v pôvodnom konaní zo dňa 08.09.2023,

č.k. 8C/45/2021 – 291 podanej žalobe vyhovel (výrok I.), nakoľko darovaciu zmluvu, ktorou žalobca
daroval nehnuteľnosti žalovanému, posúdil ako absolútne neplatnú podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu (výrok II.) a vylúčil žalobu o vrátenie daru na samostatné konanie (výrok
III.), ktoré je vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 8C/53/2023.

9. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 05.03.2024, č.k. 13Co/70/2023 – 344 právoplatným dňa
26.03.2024 o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 8C/45/2021-291 zo
dňa 08.09.2023 rozhodol nasledovne:

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu zamieta.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku II.

III. Odmieta odvolanie proti výroku III.

IV. O trovách tohto konania bude rozhodnuté v konaní o vrátenie daru.

10. Predmetom tohto konania je tak uplatnený nárok žalobcu na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktorého sa domáha voči žalovanému titulom vrátenia daru v zmysle žaloby doručenej

tunajšiemu súdu dňa 31.12.2021 po jej doplnení a pripustení zmeny uznesením zo dňa 30.01.2023 vo
veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 8C/45/2021.11. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 03.10.2024, ktorého sa zúčastnili sporové
strany a ich právni zástupcovia.

12.Súdnapojednávanístranámuviedol,žeprirozhodovaníbudevychádzaťzdokazovaniavykonaného
vo veci vedenej medzi totožnými stranami pod sp.zn. 8C/45/2021, z ktorej bol predmetný spor vylúčený
na samostatné konanie, pričom v pôvodnom konaní vykonané dokazovanie sa týkalo aj nároku na
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom vrátenia daru. Strany voči tomuto postupu súdu
nenamietali a nežiadali o zopakovanie dokazovania.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkýň B. B., B. H., I. J., K. B., výpismi z
listov vlastníctva pre kat.úz. Beloveža č. 1078, 1251, 1394, 1604, 1740, 2022, 2024, 2033, potvrdeniami
o bezhotovostnom prevode peňazí z 01.02.2017, priestupkovým spisom Okresného úradu Bardejov č.
OU-BJ-OVVS-2021/007263, priestupkovým spisom OR PZ v Bardejove č. ORPZ-BJ-OPP3-376/2021-
P, vyjadrením B. L. M., Čestným vyhlásením A. N. z 24.01.2023, spisom tunajšieho súdu vo veci sp.zn.:

1Pc/44/2022, ako aj ostatnými listinami a vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovné:

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 03.10.2024 zotrval na podanej žalobe a skorších
písomných vyjadreniach. Súdu zároveň predložil list dcéry žalobcu, v ktorom uvádza, že sa žalovaný
voči nej správa dehonestujúco. Má za to, že sú splnené dôvody na vrátenie daru, nakoľko žalovaný

hrubo porušil dobré mravy svojím správaním voči darcovi a členom jeho rodiny. Navrhol, aby súd žalobe
vyhovel.

15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 03.10.2024 navrhol žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú. Nevieme k akým skutočnostiam sa má v konaní vyjadrovať. Doplnenie žaloby obsahuje

skutočnosti,ktorénastalipopodanížaloby.Vdoplnenížalobysauvádzajúajtvrdeniaohľadomsprávania
žalovaného voči jeho sestre, ku ktorým došlo po podaní žaloby. V konaní doposiaľ neboli odstránené
vady, ktoré vytkol krajský súd. Z opatrnosti navrhla doplnenie dokazovania, ktorým by sa preukázalo,
že sestra žalovaného je konfliktná a agresívna. Ohľadom sestry žalovaného opätovne uviedla, že táto z
domu odišla dobrovoľne a išla žiť k svojmu priateľovi. Následne ju žalovaný odhlásil z trvalého pobytu,

čomu predchádzala hádka sestry žalovaného s jeho matkou.

16. Dňa 06.02.2017 uzavrel žalobca ako darca so žalovaným ako obdarovaným darovaciu
zmluvu vo forme notárskej zápisnice, ktorej predmetom bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníctva sa žalobca domáha v tomto konaní. Vklad vlastníckeho práva

žalovaného k nehnuteľnostiam na podklade označenej darovacej zmluvy bol povolený rozhodnutím
Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor pod č. V 275/2017 zo dňa 07.02.2017 a právoplatným
dňa 07.02.2017.

17. Podaním súdu doručeným dňa 13.01.2023 sa žalobca vyjadril k tvrdeniam a vykonanému

dokazovaniu na pojednávaní vykonanom v pôvodnom konaní dňa 15.12.2022. Uviedol, že tvrdenia
žalovaného, prípadne jeho matky (žalobcovej ex-manželky) sú založené na ničím nepreukázaných
domnienkach a tieto žalobca považuje za nepravdivé, keďže neboli k tomu doložené žiadne dôkazy.
Konkrétne žalobca poukázal na nasledovné kolízie v tvrdeniach žalovaného:

a) Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 15.12.2022 tvrdil, že v roku 2012 boli na
dome ťarchy, ktoré žalovaný uhradil z dôvodu, že mal strach, že prídu o dom v rámci výkonu exekúcie.
Z výpovede žalovaného je teda zjavné, že o existencii exekučných záložných práv na dome vedel už
v roku 2012. No z dôkazov, ktoré žalovaný do konania doložil vyplýva, že tieto uhradil až v roku 2017.
Žalobca si kladie otázku, či sa žalovaný v období rokov 2012-2017 nebál o to, že prídu o dom, keď k

úhrade exekučných dlhov pristúpil až po uplynutí 5 rokov od kedy sa dozvedel o ich existencii. Konanie
žalovaného, t. j. úhrada exekučných dlhov až po 5 rokov od kedy sa o nich dozvedel priam popiera jeho
tvrdenie, t. j. že ich uhradil z dôvodu strachu, že prídu o dom, hoci ním predložené dôkazy preukazujú
opak. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že ku dňu úhrady nedoplatkov z titulu exekúcií ako aj ku dňu
darovaniapodielovnauvedenýchnehnuteľnostiach,zdoloženýchdôkazovžalovanéhonevyplýva,žeby

k uvedenému dňu bolo vydané Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti ako základný
predpoklad k tomu, že by z právneho hľadiska „mohli“ smerovať niektoré „kroky“ súdneho exekútora k
možnému predaju „zablokovaného majetku“. Z uvedeného tak vyplýva, že počas exekučných konaní (t.j.
niekoľko rokov) došlo iba k zabezpečeniu majetku exekútorom pred scudzením a žiadnym spôsobomsa dražba nepripravovala ani nerealizovala. Nehovoriac o skutočnosti, že žalovaným prezentované
skutočnosti o výške vykonanej úhrady nedoplatkov z titulu exekúcií aj s poukazom na rozhodovaciu prax
súdovaochranaústavnostiobydliabyanižiadnadražbanarodinnýdompritaknízkychpohľadávkach(3

exekúcie, spolu dlžná sumu cca 7.500 Eur vrátane trov exekúcie) nemohla byť (§ 63 ods. 2 Exekučného
poriadku). Dražba nehrozila (v zmysle zákona ani nemohla byť), nehovoriac o skutočnosti, že v tom
čase mal rodinný dom viacero vlastníkov, takže z praktického hľadiska tento spôsob vykonania exekúcie
by sa minul účinku a reálne je takýto podiel nepredajný. Namieste je otázka, či táto darovacia zmluva
nebola uzatváraná v tiesni a za šírenia paniky, že bude dražba na dom a je tak ohrozené bývanie rodiny.

b) Tvrdenie žalovaného (str. 6 zápisnice o pojednávaní): „...Zaplatil som kvôli tomu, že ak by sa stalo
niečo žalobcovi a prebehlo by dedičské konanie, musela by byť zaplatená vyššia suma...“ Z dôkazov
doložených žalovaným vyplýva, že tento uspokojil exekučné dlhy žalobcu dňa 01.02.2017 (súdny
exekútor JUDr. Dulina), v ten istý deň sumu 1.538,87 eur (MVDr. Mgr. Kovaľ) a sumu 1.148,60 eur (JUDr.
Burda). Následne dňa 06.02.2017 bola uzavretá darovacia zmluva, ktorú nechal vyhotoviť žalovaný,

a ktorou došlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti zo žalobcu na žalovaného. S prihliadnutím na
časovú súvislosť je zrejmé, že uhradenie dlžôb žalobcu žalovaným bolo účelové a rozhodne nemalo
za cieľ ochranu nehnuteľnosti pred prípadným predajom na dražbe. Vzhľadom na to, že uzavretie
darovacej zmluvy nastalo len 5 dní po úhrade dlhov je zrejmé, že žalovaný uspokojil pohľadávky žalobcu
vymáhané v rámci exekučných konaniach len preto, aby došlo k výmazu exekučných záložných práv

a aby následne mohol žalovaný bez akýchkoľvek komplikácií nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti.
Tvrdenie žalovaného ohľadom ochrany nehnuteľnosti pred jej prípadným predajom na dražbe, je aj v
spojitosti s bodom 1.) tohto vyjadrenia, tendenčné a účelové s cieľom prikrášliť svoje konanie. Sama
matka žalovaného ako svedok na pojednávaní potvrdila, že ohľadom exekúcií a možnej dražby sa
neradili so žiadnym právnikom, a preto išlo zjavne a výlučne o „vypočítavú“ iniciatívu žalovaného dostať

sa k domu ako celku, keďže ak by chcel naozaj „iba“ úprimne pomôcť matke a synovi (zjavne otcovi nie)
k bývaniu tak k uvedenému by už nepotreboval podiely ostatných spoluvlastníkov.

c) Ak by žalovanému skutočne išlo iba o to, aby neprišli kvôli exekúciám žalobcu o dom, prečo potom
iniciatívne oslovil svoje tety (žalobcove sestry) so žiadosťou o prevod ich spoluvlastníckych podielov na

nehnuteľnosti na svoju osobu, keď tieto spoluvlastnícke podiely exekúciami žalobcu zaťažené neboli a
nijako tak neohrozovali bývanie členov rodiny. Je zjavné, že žalovaný mal výlučne majetkové záujmy
tak, ako sa na to už poukázalo vyššie a nehľadel na potrebu bývania žalobcu a takto to aj prezentuje
počas tohto konania, že je mu jedno čo bude so žalobcom. Ak by bolo pravdou, že žalovaný konal v
tejto veci úprimne, zriadil by v prospech žalobcu napr. vecné bremeno in personam spočívajúce v práve

bývania. Vyhotovenie darovacej zmluvy bolo však v plnej réžii žalovaného, a teda tento si evidentne
neželal zriadenie vecného bremena. Žalovaný si bol vedomý toho, že jeho tety mali záujem svoje podiely
darovať svojmu bratovi – žalobcovi, čo uviedli aj na pojednávaní avšak pre jeho neprítomnosť (bol
pracovne v zahraničí) sa tak nestalo, preto žalovaný konal ďalej s cieľom tomu zabrániť a nasľuboval
im čokoľvek, aby sa k podielom dostal, hoci následne svoj sľub už nesplnil. Je tak nepochybné, že

„dostať“ sa k ostatným spoluvlastníckom podielom na dome bolo pre žalobcu nevyhnutné, aby mohol
výlučne rozhodovať o tom, kto bude predmet daru užívať a kto tam bude mať trvalý pobyt. Samotný stav
darovaných nehnuteľnosti ho vôbec nezaujíma ani dodnes a vlastne ich ani nechce ako sa vyjadril na
pojednávaní. S odstupom času sa prístup žalovaného javí ako pripravovaná pomsta pre žalobcu, keďže
pohŕdanímaurážanímotcasavtomtokonanízostranyžalovanéhopotvrdiloatentosatomuaninebráni,

že otec pre neho nič neznamená. Aj jeho vzájomný návrh v tomto konaní sa javí nanajvýš neúprimne,
a to aj s poukazom na prezentovaný postoj na poslednom pojednávaní, že dom „už vrátiť nechce“, ale
peniaze naďalej žiada späť. Je zrejme, že žalovaný pri svojej výpovedi a názoroch sa „vracia“ do čias
svojho detstva, hoci ide o úplne iné obdobie ako roky na vysokej škole a následne obdobie kedy je
ženatý a je „mimo“ svojich rodičov. Nehovoriac o skutočnosti, že predmetom tohto konania je rozhodný

čas rok 2021 a následne, kedy nemilosrdne a nekompromisne žalovaný pristupuje tak k svojmu otcovi
– žalobcovi ako aj ku svojej sestre. Preto aj slová matky žalovaného ako svedkyne sú rozporuplné,
kedy táto pri svojej výpovedi opisuje žalovaného ako syna, ktorý sa však ani na súde nebráni tomu, že
žalobcom ako otcom pohŕda a nič už pre neho neznamená a je mu jedno čo s ním bude. V súvislosti
so skutočnosťami uvedenými pod 1-3 je nevyhnuté konštatovať, že aj napriek tomu, že žalovaný v

uvedenom dome roky nebýval a okrem svojej matky sa viac – menej s ostatnými rodinnými príslušníkmi
vrátane otca – žalobcu veľmi nestretával. Preto ich vzťahy je možné opísať za uspokojivé, a to až do
momentu nadobudnutia predmetu darovania v celom rozsahu žalovaným. Už v roku 2017 sa mal udiať
incident, na ktorý poukazuje sestra žalovaného ako svedkyňa, kedy žalovaný napadol otca v súvislostis úmrtím ich príbuzného, no napriek tomu žalobca sa snažil v rámci svojich možnosti pomáhať svojmu
synovi, čoho dôkazom je aj práca na dome žalobcu a jeho manželky. Hoci vypočítavým sa javí tvrdenie
žalobcu, že „raz“ je vlastníkom tohto domu iba manželka žalovaného a inokedy je to už ich spoločných

dom, tak ako to vyplýva zo zápisnice z posledného pojednávania, čo rovnako svedčí o tomu, že žalovaný
súdu „podsúva“ informácie v podobe takej ako mu to vyhovuje. Až do „vyhodenia žalobcu“ z domu,
ktorý je predmetom tohto konania sa žalovaný o žalobcu nijak zvlášť nezaujímal a v uvedenom dome
sa nezdržiaval, no žalobca sa naopak podieľal na stavebných prácach na dome žalobcu a považuje ho
stále za svojho syna, ktorému v dobrej viere daroval rodinný dom s pozemkami, hoci okolnosti tohto

darovania a jeho pohnútky zo strany žalovaného sú opísané vyššie. Nie je preto možné sa stotožniť s
tým, že by pre meritu veci sa mali brať do úvahy veci, ktoré sa mohli udiať pred 20 rokmi, ale hraničným
sa javí „vyhodenie žalobcu z jeho rodičovského domu“ a rovnako aj protiprávne konanie žalovaného a
jeho matky vo vzťahu k dcére žalobcu, čo sa javí ako hrubé porušenie dobrých mravov.

d) Tvrdenie žalovaného ohľadom spoločensky nevyhovujúceho správania sestry (str. 7-8 zápisnice

o pojednávaní): žalovaný je v zmysle svojich vyjadrení, je na 99 % presvedčený, že jeho sestra
trpí nejakým duševným ochorením...a na základe svojho ničím nepodloženého tvrdenia iniciuje
nekompromisne voči svojej sestre právne kroky, ktoré majú šikanózny charakter s cieľom strpčiť jej život
(podanie na sociálnu kuratelu, súd, ohováranie pred tretími osobami a pod.). Žalobca si kladie otázku, ak
teda žalovanému tak veľmi záleží na jeho sestre a svojim konaním ju chcel len chrániť, prečo jej (údajne

psychicky chorej osobe) hneď po dvoch dňoch odkedy ju vyhodil, zrušil trvalý pobyt? Dáva takýto krok
žalovaného nejaký zmysel? Veď ak by ju pri jej údajnom nepriaznivom psychickom stave chcel chrániť,
zachoval by jej predsa trvalý pobyt čo možno najdlhšie, aby ju mohol mať pod dozorom (aj dozorom
matky), prípadne aby sa mala kam vrátiť, aby mal istotu, že sa jej ani jej dcére (jeho neteri) nič nestane.
Žalovaný znemožnil prístup svojej sestre z pôvodne rodičovského domu, a teda táto sa nemá kam vrátiť,

keďže žalovaný jej to neumožňuje, a to napriek tomu, že samotný žalovaný v tomto dome nebýva a ani
ho neužíva pre svoju potrebu a vlastne ho ani nechce a nestará sa o neho. Žalovaný pri svojej viere
neomylnosti a bez príslušnej kvalifikácie a pri ignorovaní faktu, že ani sociálna kuratela ani súd nevidia
dôvod, aby voči jeho sestre akokoľvek konali, tento naďalej pokračuje v jej ohováraní a nebraní sa k tomu
zaangažovať zjavne ani svojich susedov, či kamarátov. Pokiaľ má žalovaný za to, že jeho sestra trpí

duševným ochorením, pre ktoré sa nemôže starať o svoju dcéru, prečo potom neinicioval spolu s matkou
súdne konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, kde by sa k psychickému stavu jeho sestry
vyjadroval znalec z odboru psychiatrie a nie zubár s jednou absolvovanou bežnou skúškou z psychiatrie.
Prečo musí toto všetko dcéra žalobcu znášať a dokazovať, že sa žalovaný ako jej brat a ich matka môžu
mýliť. To, že celú záležitosť konzultovali s právnym zástupcom potvrdzuje aj matka žalovaného, že sa

pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia radili s právnikom, takže právne možnosti
voči matke ako obmedzenie spôsobilosti na právne úkony boli určite informovaní, no žalovaný mal
záujem skôr na „udávaní sestry sociálke“, prípadne pokutným spôsobom zisťovať informácie od tretích
osôb a podsúvať ďalej nepravdivé informácie s cieľom sestre uškodiť. V rámci výpovede žalovaného
padlo viacero krivých obvinení na jeho sestru, napr. že sestra si v dôsledku paranoje vymyslela, že ide

podnikať, že sestra chodila po susedoch, pýtala peniaze, že sestra vozila dcéru z Prešova do Beloveže
do škôlky, že sa nevedela správať ani na pracovisku (žalovaný mal údajne informáciu od svojho suseda/
sestrinho kolegu a pod.)....Na popretie týchto tvrdení žalovaného, žalobca súdu predložil listinné dôkazy.

e) Žalovaný vykresľuje žalobcu ako chronického alkoholika, ktorý si nezaslúžil ani len jeho pozornosť

v súvislosti s riešením žalobcovej bytovej otázky. Naproti tomu svojej matke, ktorá býva v pôvodne
žalobcovom rodičovskom dome, platí všetko – priznala to samotná matka žalovaného v rámci svojej
výpovede. Je tvrdenia sú však v rozpore s tvrdením jeho matky ako svedkyne na pojednávaní, ktorá
uviedla, že bola prekvapená, že dostala od žalobcu návrh na rozvod, čo znamená, že táto necítila zjavne
ani potrebu sa rozvádzať a mala záujem na ďalšom spolužití so žalobcom. Žalovaný zároveň zo svojej

sestryrobíduševnechorúosobu,ktorámalaproblémynasvojompracovisku.Norealitajetaká,žejediná
osoba, ktorá celý život finančne neprispievala do domácnosti, a to aj vďaka tomu, že mala problémy
na pracovisku, je práve matka žalovaného. Toto tvrdenie žalobca preukázal doložením písomného
upozornenia Obce Beloveža ako zamestnávateľa matke žalovaného ako zamestnankyni, že si táto
neplní svoje pracovné povinnosti a že v prípade opakovaného konania dôjde k skončeniu pracovného

pomeru. Po prijatí tohto písomného upozornenia sa stala matka žalovaného údajne práceneschopnou
po dobu 9 mesiacov a následne sa mala zaevidovať na úrade práce ako nezamestnaná. Od 09/2020
až minimálne do 05/2022 táto nepracovala, preto jej tvrdenia, prípadne tvrdenia žalovaného, že všetko
v jeho živote zastrešovala matka nie sú celkom namieste, a to mala ešte uhradiť aj pomník pre svojhosyna, čo sa nezakladá na pravde. Uvedené žalobca zdôrazňuje len v súvislosti s tým, aby žalovaný
nezabudol, kto mu financoval štúdium a všetky potreby s tým spojené. Naproti tomu teraz, keď je žalobca
na dôchodku a nemôže si dovoliť žiadne bývanie, nestojí žalovanému ani len za to, aby sa tento čo i len

zapodieval bytovou otázkou otca, ktorého pripravil o obydlie, prípadne či tento má vôbec čo jesť.

f) Z výpovede matky žalovaného – táto žiadnym spôsobom nepreukázala, žeby žalobcovi odovzdala
peňažné prostriedky vo výške 3.000 Eur, čiže toto jej tvrdenie žalobca pokladá za nepreukázané.
Zároveň matka žalovaného tvrdí, že táto odovzdala žalobcovi sumu vo výške 3.000 Eur, no žalobcovi

bola z titulu vyplatenia dôchodku poukázaná vyššia, takže nezrovnalosti sú tu zjavné aj v časovom
hľadisku jej výpovede. Zásadným je však argument, že táto priznala, že disponovala/nuje s peňažnými
prostriedkami žalobcu a tento ich nemohol užívať a zabezpečovať si tak svoje životné potreby.

g) Súd v zmysle svojho predbežného právneho názoru: „...Vec sa predbežne javí tak, že vzťahy otca
a syna sú tak vážne narušené, že ťažko odhadnúť, čo je aktuálna situácia a čo je dlhodobo trvajúci

stav, a teda kedy možno datovať narušenie vzťahov.“ V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca upriamil
pozornosť na skutočnosť tak ako poukazoval vyššie, že predmetom skúmania nemá byť skutočnosť,
kedy došlo k narušeniu vzťahov medzi darcom a obdarovaným, ale či sa obdarovaný od nadobudnutia
daru správal k darcovi tak, že tým hrubo porušil dobré mravy. V danom prípade k nadobudnutiu
nehnuteľností darovaním došlo dňa 07.02.2017. Žalobca má za to, že moment konania žalovaného,

ktoré nadobudlo charakter hrubého porušenia dobrých mravov, nastal v deň 15.06.2021, keď žalovaný
žalobcovi povedal, že má 5 minút, aby si zbalil veci a vypadol, a to napriek tomu, že dobre vedel, že
žalovaný nemá možnosť iného bývania (nehovoriac o konštatovaní žalovaného na adresu žalobcu, že
matento„zdochnúť“podmostom).Arovnakoneprimeraného,zarážajúcehoadehonestujúcehoprístupu
k dcére žalobcu, kedy zo strany žalovaného dochádza k jej ohováraniu a urážaniu a znevažovaniu

jej osoby ako duševne chorej a neschopnej sa postarať o samú seba ako aj svoju dcéru. Je scestný
prístup žalovaného, kedy na jednej strane znemožní sestre bývať v dome a na druhej strane na „ňu
pošle sociálnu kuratelu“, že sa nevie postarať o dcéru, keďže nemá zabezpečené bývanie a pritom
tvrdí, že mal o ňu strach? Od tohto momentu je žalobca fakticky bezdomovcom, pričom nedostatok
bývania najskôr žalobca riešil bývaním u svojho zamestnávateľa, no toho času žalobca už nepracuje,

je na dôchodku a je v súvislosti s bývaním odkázaný na tretie osoby (svoje sestry). Žalobca má teda
za to, že konanie žalovaného hrubo porušujúce dobré mravy je trváci stav, s počiatkom od 06/2021
až doposiaľ, čo žalovaný na pojednávaní konanom dňa 15.12.2022 len potvrdil svojim slovami „vôbec
ma to nezaujíma, či má (pozn. žalobca) finančné problémy a či má kde bývať.“ Nehovoriac už o
skutočnosti, že žalovaný vyhodil žalobcu z domu vo veku 63 rokov, teda v dôchodkovom veku, kedy

nemá žalobca žiadne objektívne možnosti na to, aby si na náhradné bývanie mohol zarobiť vlastnými
silami, t. j. žalovaného ponechal v tiesni a v odkázanosti na pomoc tretích osôb. Uvedené umocňuje
fakt, že darcom je otec a obdarovaným je syn, t. j. nejedná sa o celkom cudzie osoby, a teda konanie
obdarovaného je potrebné hodnotiť prísnejšie z titulu existencie rodinných väzieb. Taktiež aj neprístojné
správanie žalovaného vo vzťahu k svojej sestre B. B., ktoré je pre žalobcu veľkých nepochopením a

sklamaním, kedy sa žalovaný pasuje do role jej záchrancu avšak ignorujúc stanovisko štátnych orgánov,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že sa tento mýli a namiesto toho, aby sa ospravedlnil v takomto konaní
pokračuje, čo rovnako žalobcu ľudsky neprimerane zaťažuje. V prípade, ak by súd vyhodnotil konanie
obdarovaného, kedy tento vyhodí darcu z nehnuteľnosti „na ulicu“ a spraví z neho bezdomovca za
konanie, ktoré hrubo neporušuje dobré mravy, potom je potrebné si položiť otázku, kedy potom vôbec

dochádza k hrubému porušovaniu dobrých mravov a či by prípadným rozhodnutím vydaným v prospech
obdarovaného nedošlo k absurdite, kedy súd bude chrániť práve amorálne konanie obdarovaného.
Pritom je potrebné zobrať na zreteľ skutočnosť, že žalobca v čase od 07.02.2017 do 15.06.2021 ani
nemohol dať žalovanému podnet na vyhodenie z nehnuteľnosti, keďže sa prevažnú časť roka zdržiaval
pracovnevČeskejrepublike.Žalovanývyhodilžalobcuzdomupreincident,ktorýnastaldňa14.06.2021,

pričom v darovanej hnuteľnosti sa žalovaný v uvedený deň ani nenachádzal, a teda nemohol objektívne,
vlastnými zmyslami posúdiť, čo sa konkrétne stalo. Je predpoklad, že matka žalovaného, keďže ju
žalovaný finančne dlhé roky podporuje, vypovedala podľa vôle žalovaného, hoci sama na pojednávaní
uviedla, že žalobca do dcéry iba strčil. A sestra žalovaného, ktorá dňa 14.06.2021 privolala policajnú
hliadku, sa doposiaľ so žalobcom stretáva, a to aj s jej mal. dcérou L. a nemá zo žalobcu strach a sama

na pojednávaní konštatovala, že si tuto záležitosť vysvetlili. Uvedené je umocnené tým, že daný skutok
žalobcu, nie je posúdený ako trestný čin a je otázne či bude posúdený vôbec ako priestupok, pričom
priestupkové konanie toho času nie je ani právoplatne skončené. Nehovoriac o skutočnosti, že v danom
prípade nebolo potrebné ani vyhľadať lekárku pomoc. To, že v danom prípade bola prítomná aj políciavnára do celej veci pochybnosti, keďže aj dokazovaním bolo zistené, že sused žalovaného je policajt
a sám žalovaný mal dokonca prísť na policajnom aute spolu s policajtami? „Právo darcu domáhať sa
vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom

porušení dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu či
priestupku. Podľa judikatúry však musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich
sústavné porušovanie (R 88/1998), napr. vo forme fyzického napádania, hrubých urážok, neposkytnutia
potrebnej pomoci atď. (za takýto prípad súdna prax nepovažuje to, že obdarovaný opomenul životné
jubileum darcu).“ Žalobca má za to, že zo strany žalovaného vo vzťahu k nemu a jeho dcére došlo k

porušeniu dobrých mravov dosahujúce značnú intenzitu a toto porušenie dobrých mravov je navyše
sústavné, t. j. od 15.06.2021 doposiaľ. Nehovoriac o skutočnosti, že žalovaný znemožnil prístup do
domu aj dcére žalobcu a správa sa k nej s dešpektom ako k osobe aj ako k žene, čím sa taktiež voči
žalobcovi ako darcovi dopustil hrubého porušenia dobrých mravov, a toto konanie taktiež sústavne trvá
už od 05/2022 doposiaľ (svojej neteri/vnučke žalobcu žalovaný síce trvalý pobyt nezrušil, no trojročné
dieťa sa samo bez doprovodu do nehnuteľnosti nedostaví, a teda fakticky je bývanie znemožnené aj jej).

18. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že nie je pravda, že žalovaného nepodporoval. On prišiel v jeden
večer za ním, či vie, že je v exekúcii, a že treba niečo platiť. Žalobca nemal žiadne pôžičky. Zarábal
toľko, že bol sebestačný. Žalovaný prišiel s papierom, že mu má niečo podpísať, že za neho dlhy
vyplatí, ale že žalobca má naňho prepísať dom. Na druhý deň ho zobral do auta, prišli na okresný úrad,

nevie presne kde, len mu kázal niečo podpísať. Neprosil ho, aby za neho niečo platil. Za neho mal
platiť zamestnávateľ, u ktorého pracoval. On mu tam mával nejakými papiermi. Povedal mu, Michal
dostaneš ten majetok, veď ešte neumieram. Podpísal to, ani to nečítal, nemal okuliare, len to podpísal.
Následne ho vzal kdesi do Košíc, nechal ho v Prešove a on odtiaľ išiel do Prahy. Zaujímal sa, načo
to platí, keď je to vec zamestnávateľa. Akonáhle sa podpísal, že mu to dáva, bol spokojný. Podiel

na rodinnom dome mali aj jeho tri sestry. Zaujímal sa, čo s ich podielom. Žalovaný odpovedal, že
sa nemá starať. Žalovaný vie robiť murárske a stavbárske práce. Od toho je odborník. Majú ho za
špecialistu. Lenže akonáhle žalovanému dom prepísal, sľuboval, že kúpi materiál, že sa dom opraví.
Nič z toho sa nestalo. Žalovaný s manželkou žalobcovi zavolali, že či neurobí práce na dokončenie ich
rodinného domu. Jednalo sa o práce na 2,5 mesiaca. Žalobca súhlasil. Akonáhle mu urobil všetko okolo

domu, čo chcel, prišiel s policajtami, že mal byť opitý. Žalobca chcel, aby mu „dali dýchať“. Ale napriek
tomu ho zavreli do cely. Na druhý deň prišiel žalovaný zase s policajtami, na ich aute a povedal mu
takto, máš 5 minút, aby si z domu vypadol. Kúpil kuchyňu a chcel urobiť aj plávajúcu podlahu. Robota
bola nedokončená, do 5 minút mal „vypadnúť“. S dcérou mal výmenu názorov, ale žiadne také, aby
jej ubližoval. Akonáhle žalovanému dokončil prácu, do 5 minút mal „vypadnúť“. Bez peňazí. Požičal

si peniaze od známeho, pána O. na cestu do Prahy, odcestoval do Prahy v špinavých pracovných
teniskách. Musel „vypadnúť“. Toto sa ani psovi nerobí. Žalovaný hovoril, že mu nič nedal. Chcel bicykel,
za 13.000 Sk mu kúpil bicykel, oblek na stužkovú, oblek na svadbu, svadobné prstene, jemu zlatý
prsteň, jeho pani zlatý prsteň, retiazky, náušnice, skrátka nakupoval. Lenže stále od malého decka chodil
k svojmu dedovi, ktorý žalobcu neznášal, stále ho huckal proti nemu. Ak mu niečo bolo treba, vtedy

sa vedel točiť okolo žalobcu. Ako sa mu narodilo dieťa, videl ho asi hodinu. Teraz má 8-9 rokov. K.,
vnučke, posielal darčeky, v Prahe perfektne zarábal. Akékoľvek darčeky kupoval pre blízkych, dal im, čo
mohol. Nikdy nebol nezamestnaný. Nikdy nepoberal podporu. Peniaze žalovanému poslal. Autobusom
Bardejov-Praha chodila bývalá manželka za žalobcom, bývali v drahých hoteloch. Dom a pozemky si
žalovaný nezaslúži. Žalobca nemá kde bývať. Má za to, že to je jeho rodičovský dom, on sa o to staral,

kosil, kvôli pokoju odišiel. Je to ťažké, keď nevidí vnúčatá celé roky. Má za to, že syn si nezaslúži
darované nehnuteľnosti a má ich vrátiť. Svoje vnučky vôbec nevídava, videl ich len na ulici, keď sa
náhodou stretli. Stále je v práci za volantom, denno-denne. Žalovaný mu nikdy nezavolal, ani k 50-
tym, ani 60-tym narodeninám, ani ho nezavolal ku krstinám vnúčat. S dcérou B. má vynikajúci vzťah,
navštevujú sa, chodí k ním. Kým býval u sestry, boli ho navštíviť asi štyrikrát. Išli do cukrárne, žalobca

vnučku držal na rukách a zhodou okolností tam bol aj žalovaný so svojou manželkou a dcérou. Iba
sa pozdravili a nič viac. Hneď dcére prišla „sms“ v zmysle: „buď si strašne zúfalá alebo si psychicky
chorá“. Keď už dokončoval prácu ma ich dome, stále mu volali, že má ísť na mesiac do sanatória, na
dva týždne na psychiatriu na pozorovanie, a potom na Prednú Horu mal ísť na protialkoholické liečenie,
a potom, že mu všetko odpustí. Za týždeň bolo tých telefonátov asi 50. Za každú cenu bol označovaný

za blázna. Bláznovi by niekto zveril miliónové auto a náradie? Zhodou okolností manželka jeho šéfa
bola psychiatrička. Všetko jej porozprával. Keď si blázon, tak choď čo ti radí, povedala mu. Žalovaného
manželka ho vždy volala iba ujo, nie svokor, bolo mu to nepríjemné. Osem rokov ho nevidela a stále
ho posielala na psychiatriu. Len preto, aby ho vyhnali z domu. Všetko mohlo krásne fungovať, všetkoopravil, niečo ešte nestihol dokončiť. Dá sa v tom dome bývať, ale ešte to nie je dokončené. Žalovaný
sľúbil, že všetko potrebné na opravu domu zafinancuje, že sa žalobca nemá starať. V rodinnom dome
aj po darovaní v roku 2017 bývali spolu s bývalou manželkou. Potom sa prisťahovala tehotná dcéra. Žili

spokojne až do momentu, čo žalovaný žalobcu z domu vyhodil. Odmietol tvrdenia, že je tyran. Najprv
žalovaný označil za blázna sestru a potom i žalobcu.

19. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že so žalobcom nemal normálne vzťahy. Bral to tak, že žalobca
neviedol riadny život. Nestaral sa o rodinu, pil, bil a ponižoval jeho matku, ponižoval deti, týral ich

dlhodobo. Uviedol, že ak máte niekoho rád, niekto voči krivde zostáva neutrálny a niekto pociťuje,
že sa stala krivda. Žalobca sa celý život správal k nim deťom tak, že sú mu niečo dlžní. Cítil veľkú
krivdu a pretrváva to doteraz. Prišiel opitý domov, vyhadzoval ich z domu. Dialo sa to niekedy dvakrát
do roka, niekedy dvakrát do mesiaca. Vyháňal ich všetkých štyroch súrodencov. Vyhnal matku do
snehu v papučiach, bil ju. To boli momenty pod vplyvom alkoholu. Mimo užitia alkoholu mal fázy, kedy
nepil a vtedy sa správal normálne. Nebolo to často. Žalovaný sa v roku 2012 oženil, odsťahoval sa

z rodičovského domu a žalobcovu spoločnosť nevyhľadával. Ani po darovaní to nebolo inak. V rodinnom
dome býva matka žalovaného a trvalý pobyt tam má jeho neter a brat, ktorý žije v Španielsku. Rodinný
dom on neužíva, ani tam neprespáva. Ostatné nehnuteľnosti neprenajíma, ani neužíva, ani za nich
nedostáva žiadnu peňažnú náhradu. K vyplateniu žalobcovho dlhu pristúpil preto, lebo v roku 2012 boli
na dome ťarchy a zistil na zdravotnej poisťovni, že žalobca tam má ďalší dlh cca 6.000 Eur. V tom dome

v tom čase bývala jeho matka a nezaopatrený brat. Zaplatil kvôli tomu, že ak by sa stalo niečo žalobcovi
a prebehlo by dedičské konanie, musela by byť zaplatená väčšia suma. A matka a jeho brat by nemali
kde bývať a padol by na nich dlh. Vo vzťahu k sestre žalovaný vypovedal, že od tohto roka sa s ňou
už nestretáva. Keď si sťahovala veci z Beloveže, vykričala im, že s nimi nechce mať žiadne rodinné
väzby, tak nekomunikujú. Sestra na neho a jeho manželku podala trestné oznámenie, že o nej rozširujú,

že je psychicky chorá a chcú jej zobrať dieťa. Žalovaný ako lekár je presvedčený, že trpí psychickým
ochorením. Sestra vytvárala konflikty, bola paranoidná, rozprávala bludy, verila im a podľa nich aj konala.
Predtým, než ich brat spáchal samovraždu pred 5 rokmi a aj potom. Útočila na žalovaného, na jeho
manželku, vypisovala „sms“. Stále to brali tak, že je to jej povaha. Po smrti brata odišla z Čiech kde
bývala a prišla do Beloveže k matke, nevie presne kedy to bolo, kričala, bola agresívna, volala sa

jej záchranka, dvakrát. Záchranári konštatovali, že to nie je stav na okamžité prevzatie do ústavnej
zdravotnej starostlivosti, ale chodila po susedoch, pýtala peniaze, volala žalovanému v českom jazyku
povedala, že: „Potřebuju nejaký prachy“, vtedy sa s manželkou zľakli, či náhodou neberie nejaké drogy.
Potom,keďsanarodilavroku2019neter,povedalisismanželkou,žetonebudúriešiť,aksabudevzorne
starať o neter, pretože s manželkou sú jej krstní rodičia, potom si všimli zmenené správanie. Z materskej

dovolenky nastúpila do práce, zdalo sa im, že silou mocou chce vytvoriť konflikt, vykrikovala im, že aký
je žalovaný zlý brat. Po tom incidente čo bol v lete so žalobcom, prišla k nim na dvor a vykrikovala, aký
je zlý brat. A vtedy jej jeho manželka povedala: „B., potrebuješ pomoc“. Aj pani na obecnom úrade, keď
bol zrušiť jej trvalý pobyt povedala, že aj voči nej sa správala agresívne. Presné dátumy si nepamätá.
N. mu povedala, že sestra bola v banke a robila tam „cirkus“, to bolo teraz niekedy v lete, ale s tým,

že ho poznajú, nechali to tak. Hádala sa s nim, s matkou doma a začala rozprávať bludy, že bude mať
butik. To ich usvedčilo v presvedčení, že verí bludom, dala výpoveď v práci. Tvrdila, že si prenajala
nejaký priestor, zaplatila mesačný nájom. Žalovaný mal za to, že ak chce niekto podnikať musí mať
„filipa“ alebo kapitál a myslí, že sestra nemá ani jedno, ani druhé. Nevedeli, že má známosť a z ničoho
nič sa k nemu odsťahovala. Tvrdila matke, že jej dcéru si ten pán adoptuje, a že naša matka ju viac

neuvidí. Matka sa zľakla, ku komu ide bývať. Asi týždeň vozila sestra dcéru do škôlky do Prešova a večer
naspäť do Beloveže. B. sa zľakla a on podal podnet na sociálnu kuratelu, že sestra má problém. Kuratela
zhodnotila, že všetko je v poriadku a nič neteri nehrozí. Sestra dala výpoveď v práci, bola nezamestnaná,
presťahovala sa k tomu pánovi do Prešova a bol svedkom ako išla po ulici s neterou a v záchvate
psychózy vykrikovala matke na dvore že je sviňa a „dzigoška“. Mama zavolala políciu, sestra to pred

hliadkou poprela. Sestra im povedala, že jej partner je poľovník, pracuje s drevom. Našiel si v Googli
pána, ktorý pracuje s drevom v okolí Prešova a mal zhodné meno a priezvisko a zavolal mu. Opýtal
sa ho, či sa sestra pochválila, ako vynadala svojej matke. Pán mu povedal, že ho to nezaujíma, že
sestra už uňho nebýva, že má zbrane a ona sa mu vyhrážala, že príde o zbrane. Nevedel, kde sa sestra
nachádza. Na druhý deň šli s matkou za právničkou, matka podala návrh na neodkladné opatrenie na

zverenie vnučky, alebo sa bála, kde budú bývať, nakoľko sestra už mala zrušený trvalý pobyt. Návrh
podávala, ale nie s tým, že dieťa chce zobrať, ale len preto, aby sa sestra dala vyšetriť špecialistom.
Sestra následne na žalovaného poslala sociálnu kuratelu, hneď na druhý deň, prišla pani z kurately
a povedala, že sestra dala podnet, že žalovaný je psychicky chorý, nevie sa postarať o svoje deti, v domemajú „bordel“ a manželka nevie variť. K tomu telefónnemu číslu mu povedala, že vie, kde som našiel
číslo, že má suseda policajta, ktorý mu v tom pomohol, a že za to uvidí, čo sa stane jemu a tomu pánovi.
Z toho vydedukoval, že je paranoidná. Ohľadom hodnotenia psychického stavu sestry žalovaný uviedol,

že je jej brat, konzultoval to s kamarátkou psychiatričkou. Vyjadrila sa, že buď je to povaha alebo nejaká
porucha, bolo by ju treba vyšetriť, ale musí byť konfrontovaná s niekým, kto ju pozná. V tomto sa zhodli,
že keby išla na vyšetrenie, bolo by vhodné ísť s matkou, pretože s ňou bývala. Pretože pozná, aké bolo
jej správanie pred tým a vidí zmenu teraz. Nakoľko žalovaný má skúšku z psychiatrie, usudzuje, že je
prítomná nejaká porucha. Tým, že brat spáchal samovraždu pred 5 rokmi, žalobca je alkoholik, majú

predispozíciu na nejakú duševnú chorobu alebo poruchu. Vo vzťahu k nadobudnutiu zvyšných podielov
na rodinnom dome žalovaný uviedol, že tým, že časť domu patrila jeho tetám, a tým že sú vyššieho veku
a nedajbože by sa niečo stalo, tak by podiel nepatril trom tetám, ale ďalším bratrancom a sesterniciam.
Tak ich oslovil, či by svoje podiely nepreviedli na neho. Povedali, že samozrejme, lebo ony v rokoch
2018-2019 aj tak chceli žalobcovi darovať svoju časť domu, ale neprišiel k podpisu zmluvy, lebo sa opil.
Vyslovili prosbu, aby dal urobiť pomníky starým rodičom. Boli u notára a vtedy prepísali na neho svoje

podiely. Bral to tak, že bolo to pred 5 rokmi, ešte nemali dom s manželkou a na rodičovskom dome boli
exekúcie, že ak by do budúcna žiadal pôžičku, bol by rodinný dom bez ťarchy. Z toho hľadiska sa mu
to javilo ako rozumné riešenie. Pomníky ešte nedal opraviť, lebo ich stav si to nevyžaduje a predložil
fotografie. Trval na tom, že žalobca si za svoju situáciu môže sám a ak by ho požiadal o pomoc v
núdzi, nepomohol by mu, nič by ho neobmäkčilo. Žalobca ho na tunajšom súde žaluje aj o platenie

výživného. Avšak mal za to, že rodičia, ktorí žijú usporiadaným životom finančnú pomoc od svojich detí
nepotrebujú. Súhlasil ale s tým, že ak rodičia pomoc potrebujú, sú deti povinné im ju poskytnúť, avšak,
ak má byť zaviazaný na platenie výživného v peniazoch žalobcovi, ktorý ich použije na alkohol, také
výživné platiť nebude. Jedinú nehnuteľnosť, ktorú vlastnil, zadlžil. Stále sa vedie nejaká exekúcia voči
žalobcovi a žalovaný za to nemôže, že má exekúciami znížený dôchodok. Skrátka neviedol riadny život,

a toto je výsledok.

20. Výsluchom svedkyne B. B. súd zistil, že to bolo v roku 2017 na začiatku roka, nebola prítomná, žila
už asi 15 rokov v Čechách. Dozvedela sa to od matky, ktorá jej telefonovala, že to bolo po vyplatení
nejakej exekúcie za ich otca, lebo inak by im zobrali dom, lesy a pozemky. Takže žalobca to prepísal

akoby na žalovaného. Či to bola darovacia zmluva, to nevedela. Matka jej povedala, že sa nemá ničoho
báť, že v budúcnosti ich ostatných súrodencov žalovaný vyplatí. Ona to nepochopila, veď keď sa stala
nejaká skutočnosť, prečo ich ostatných súrodencov o tom neinformoval a mohli sa spoločne poskladať
to vyplatiť a vedieť o tom, že sa niečo také deje. Žalovaný konal bez ich vedomia. So žalobcom má veľmi
dobrý vzťah, nemá s ním žiaden problém. Do roku 2017 sa až tak často nestýkali, ale telefonovali si

a navštevoval ich, keďže bývali v Čechách. Vzťah s otcom hodnotí ako konštantne dobrý, ale rok a pol
dozadu sa stala udalosť, kedy bola viac menej vystrašená, volali políciu na žalobcu, bývala v Beloveži.
Eviduje jediný takýto moment, a ten si vysvetlili. Bývala v Beloveži od februára 2019, pretože sa stala
slobodnou matkou, potom si našla priateľa, s ním to vyzeralo veľmi vážne, trvalo to od marca do
mája, mali veľmi pekný vzťah, rozvíjali to, aj k jej dcére sa veľmi pekne správal, zoznámil svedkyňu

s jeho rodinou, ktorá ho hneď prijala. Jedného dňa prišla domov a matka jej povedala, že keď sa chce
vláčiť s chlapmi, tak sa má odsťahovať aj s L., takže vôbec to nebolo dobrovoľné. Po dvoch dňoch sa
dozvedela, že jej brat zrušil trvalý pobyt v Beloveži, ale jej dcére nie. Keď ju vyhodili, odišla na chvíľu
k priateľovi, našla si nový byt a volala jej sociálna pracovníčka, že žalovaný ju udal, že nemá kde bývať.
Doložila zmluvu, žalovaný ju udal aj policajtom, že nemám kde bývať s dcérou, našla si iný byt. Keď bola

na dovolenke v Čechách s jej partnerom, zase jej volala sociálna pracovníčka, že jej matka podala návrh
na zverenie jej dcéry do jej starostlivosti. Následne, keď sa vrátila na Slovensko, „sociálka“ musela tie
veci riešiť, boli u lekára, boli v škôlke, na obecnom úrade, že ako sa správa k svojej dcére a samozrejme,
že návrh bol zamietnutý. Potom na ňu volali „sociálku“ asi dva mesiace dozadu, že je psychicky chorá, že
sa nestará o dcérku a boja sa, aby som nespáchala samovraždu ako jej brat. Vzťah so žalovaným nebol

zrelý. Keď sa vrátila z Čiech ako slobodná matka, tešila sa, že ju rodina prijala v tom stave. Snažila sa,
aby pookriali aj vzťahy so žalovaným, preto im navrhla, aby boli so svojou manželkou krstnými rodičmi jej
dcére. Žalovaný ju viezol asi dvakrát aj k lekárke. Za tie tri roky jej nikdy nezavolal, nemal záujem na tom,
aby sa viacej zblížili. Možno prehodili dve, tri súvislé vety za tri roky. Keď išli na návštevu, tak len vtedy,
keď mali jeho dcéry narodeniny, to si ju vôbec nevšímal, vôbec s ňou nekomunikoval, nemohol mať ani

vzťah s jej dcérou, aj keď počula od viacerých ľudí, že sa pasuje za „otca“ jej dcére, pričom zároveň
nechce mať žiaden kontakt ani so ňou ani s jej dcérou. Popísala incidenty, ktorých bola svedkom. Bolo
to v decembri 2017, keď ich brat údajne spáchal samovraždu. Žalovaný to žalobcovi veľmi vyčítal, že
je to jeho vina, a za to všetko môže on, nadával mu, došlo k fyzickému napadnutiu, dokonca mu otvorilokno, nech vyskočí z okna ako náš brat. Vôbec sa jej nepáčilo, keď bolo potreba riešiť veci ohľadom
pohrebu, žalobca chcel ísť do Košíc, aby vybavil veci, ktoré treba, nikde ho žalovaný nechcel zobrať, ani
nič mu nedovolil zaplatiť, ani vziať ho do auta, odmietal, riešil všetko sám a potom každému rozprával,

že všetko musel platiť sám. Keď žila 3 roky v Beloveži, jej brat nikdy neprišiel za otcom, nemajú vzťahy
ako majú byť. Akurát v roku 2021, keď žalobca sa vrátil z Čiech a mal nárok na dôchodok a chcel byť
doma, tak sa s matkou dohodli, že žalovanému bude pomáhať dorábať jeho rodinný dom, urobil tam
veľmi veľa stavebných prác. Musel chodiť pešo zo stanice k nim domov, lebo žalovaný nebol schopný
odviesť žalobcu autom. Potom som matke povedala, aby dala otcovi peniaze na cigarety, a potom aj

žalovanému povedala, že by ho mohol odviesť domov a prípadne mu dať na cigarety. Žalovaný povedal,
že nech nefajčí. Keď si raz žalobca viac vypil, využil žalovaný situáciu a vyhodil ho z domu. Tiež urobil
to isté svedkyni, dva dni na to jej zrušil trvalý pobyt.

21. Výsluchom svedkyne B. H. súd zistil, že je žalobcovou sestrou. Najprv im zomrel otec, potom matka.
Hneď na druhý deň po smrti otca sa rodina žalobcu presťahovala do rodičovského domu k matke do

Beloveže. Po smrti matky jej sestra nechala splnomocnenie, ony dve stále chodili k dedičskému konaniu,
brat bol viackrát pracovne odcestovaný. Sestry chceli dedičstvo prenechať žalobcovi hneď v rámci
dedičského konania, ale A. H. povedala, že môžu darovať, ale žalobca to musí aj prijať, čo potvrdí svojim
podpisom. Keďže on doma nebol, nedošlo k darovaniu. A tak to bolo dlhé roky. Keď svoj podiel žalobca
daroval synovi – žalovanému, vtedy sa im prihováral aj na ulici, že ako sa máme a podobne. Súhlasili

s tým, že mu aj ony darujú svoje podiely, ale chceli, aby sa postaral o hroby matky a otca. Prišiel čas,
že žalobcu vyhnal z domu. Ony to ani nedali na papier, aby mal žalobca právo doživotného užívania,
bolo to pre nich samozrejmé, že otca dochová. Všetci žili pekne, všetci mali vzdelanie, mali sa radi. Až
nastal problém, keď prišlo k tomu, že vyhnali otca z domu. On aj tak bol málokedy doma. Svedkyňa tam
nevidela až taký problém, aby ho museli vyhnať z domu. S bratom majú veľmi dobré vzťahy. Keď sa

dozvedeli, že ho vyhodil syn z domu, tak jej staršia sestra mu volala a pýtala sa ho: „B. ty si otca vyhodil
z domu?“ Odpovedal, že áno. „L. B., my sme ti dali dom s tým, že otca dochováš k smrti a kam teraz otec
pôjde?“, na čo žalovaný odpovedal „nech ide pod most a zdochne“ a ešte to zakončil tak, že môžete
ma dať na súd, aj tak nevyhráte. Oni si na nich vymýšľajú veci, rozprávajú po Beloveži, napr. aj to, že
na poslednom pojednávaní, že tu sedeli na lavičke v pojednávacej miestnosti a pľuli na jeho matku. Nie

na chodbe, tu v pojednávacej miestnosti, čo nie je pravda. Takže sa nestretávajú a ani nemá záujem.
Tešili sa, že majú šikovného synovca, dobre sa učil, chodil k nim na chatu, ale čo sa stalo, to nevie.
Toto v histórii svojej rodiny ešte nezažili. Keď vchádzali do miestnosti ku A. F., vtedy sestra hovorila: „B.,
máme na teba jedinú prosbu, postaráš sa o otca a dáš opraviť hroby“. Po nebohej matke, otcovi a starej
matke, ktorá s nimi bývala celý život v dome. On sľúbil, že sa postará. Najprv povedal, že dá hrob urobiť

na Ďoďka – jeho brata, potom na starých rodičov, ale nesmie sa o tom dozvedieť jeho manželka B..
Žiadal, aby jej to nepovedali. Žalovaný svoj sľub nesplnil.

22. Výsluchom svedkyne I. J., súd zistil, že je sestrou žalobcu. Na dome mali podiel štyria súrodenci. Keď
zomrela matka, chceli dať podiely prepísať na žalobcu, ale brat bol v práci v Čechách, nebo prítomný,

tak sa to nemohlo urobiť. Čiastky tak ostali sestrám. Jedného dňa zavolal synovec – žalovaný, že otec
mu dal svoju čiastku domu, a že či sa mu svedkyňa vypíše zo svojej čiastky. Toto urobili dve sestry.
Keď išli na ten prepis, tak som mu povedala, že ho prosí, že sa všetkého vzdajú v jeho prospech, ale
aby dal urobiť hroby na starých rodičov. Povedal, že to urobí na druhý rok, čo sa dodnes nestalo. Preto
bude žiadať svoju čiastku naspäť. So synovcom nemá žiaden vzťah, pretože dieťa toto otcovi neurobí.

S bratom majú veľmi dobrý vzťah. Žalovaný už nie je jej synovec. Sestra žalovaného B. je dievča zdravé,
je to jedno šikovné dievča, nikdy sa na psychiatrii neliečila. S bratom ktorý žije v Španielsku nevedela,
aké majú vzťahy.

23.ZpísomnéhovyjadreniaB.L.M.vyplýva,žežalovanýjuoslovil,abymudarovalasvojdedičskýpodiel

po otcovi B. B. a matke K. B.. Ako dôvod uviedol, že chce opraviť rodinný dom, aby jeho rodičia A. a K. žili
vo väčšom komforte. Tak, ako to v ich rodine doteraz bolo, že radšej dávajú ako berú, súhlasila. Žalovaný
poďakoval a sľúbil, že keď mu to podarujú, tak dá opraviť pomníky ich rodičov. Doteraz sa to ale nestalo.
Keďsadedičstvopreviedlonažalovaného,takpourčitomčasesadozvedela,žežalovanývyhodilsvojho
otca z domu na ulicu. V dome ostala bývať jeho matka K. B., ktorá väčšinu svojho života nepracovala a

užíva si dom, ktorí jej rodičia vlastnoručne postavili. Keď sa dozvedela, že jej brat, žalovaný nemá kde
bývať, zavolala žalovanému, aby jej povedal, čo urobil. Odpovedal: ,,Áno, urobil som to! Tak čo?“ Na
to reagovala: „Ty si nás oklamal, Ty si to plánoval?“ Odpovedal: ,,Áno, plánoval, no a čo?“. Reagovala:„Aké Ty máš svedomie, veď si sa tváril ako nábožensky založený človek. Veď je to Tvoj otec“. Jeho
odpoveď bola hrozná: ,,Pre mňa, za mňa nech zdochne aj pod mostom!“ Následne položil telefón.

24. Výsluchom svedkyne K. B. súd zistil, že je žalobcovou bývalou manželkou a matkou žalovaného.
Uviedla, že rodinný dom bol zaťažený veľkou exekúciou vo výške 7.500 eur, mala ešte nezaopatreného
syna, tak sa žalovaný podujal, že všetko zaplatí, aby im nezobrali dom. Žalovaný chcel dobre, aby všetko
dobre dopadlo, aby im nezobrali dom. Myslela si, že keď im pred piatimi rokmi zomrel syn, ostatné deti sú
samostatné, že smrť syna ich spojí. Žalobca zas odcestoval do práce. Keď sa vrátila v máji dcéra, bolo

vidno, že čosi nie je v poriadku. Nechala partnera, vystúpila z roboty, volali aj záchranku, lebo behala po
dedine, zháňala peniaze. Odišla do Žiliny, vrátila sa tehotná. Prosila sa bratovi aj otcovi, či môže bývať
u nich. Súhlasili, všetko bolo v poriadku, až zase v máji začala vystrájať, že dali synovi – žalovanému
dom, bola chronicky žiarlivá na svojich bratov. Chorobne žiarli. Exmanžel už bol v januári doma, že
už nemá prácu, je už vyčerpaný, aby už bol doma, aby si vnúčatká užili. Chodil robiť žalovanému na
dom, robil zadarmo, chválil nevestu, auto mu požičala, chodil po materiál, robil. Asi aj tá dcéra žiarlila,

žalovaný kúpil auto, aby sa dalo ísť na nákupy a kde treba. Všetko bolo v poriadku. Žalobca mal dostať
peniaze 3.000 eur ako dôchodok. Pil dva dni, vystrájal, žalovaný mu pekne povedal: Otec, pôjdeš na
liečenie, aby to L. nevidela. Čo dostal peniaze, ani lízanku deťom nekúpil. Chodil po krčmách, vystrájal.
Strašne skákal do dcéry, vyháňal ju, začal sa vadiť, strčil ju, rozbil drevenú stoličku, dcéra mala modrinu
na celej nohe. Prišli policajti, dom rozbombardovaný, syn mu hovoril, otec ideš na liečenie, aby bolo

všetko v poriadku, aby sme mali otca, mama mala manžela. On povedal, že ide do Čiech, že má tam
byt. Nikto ho nevyháňal, možno by aj bol išiel na liečenie, ale sestry ho ovplyvnili. Začal rozprávať, že
chce žiť, založiť si novú rodinu. Aj by si založil novú rodinu, ale už nemal na to vek. Aj švagriná jej
hovorila, tá sestra, ktorá dnes nebola vypovedať, že keď jej vyrozprávala, čo robil, tiež súhlasila, aby
išiel na liečenie. Sestra H. sa zaňho hanbila, keď bol na pohrebe jej manžela. Keď prišiel list zo súdu,

bola veľmi prekvapená, ohľadom rozvodu. Keď volala manželovi, že čo sú to za papiere, povedal že sa
chce rozviesť, že si chce založiť novú rodinu. Počula po telefóne, že má vypité. Celá dedina o tom vie, že
je neliečený alkoholik. Celý život si užíval, syn v Španielsku je chorý, vnuk silný autista, dcéra slobodná
matka, ďalší syn na cintoríne leží a on si chcel užívať. Syn – žalovaný sa veľmi hnevá, že otec pije. On
neznáša alkohol. Koľkokrát išiel z internátu domov, ani nestihol vybaliť veci a už ho zháňal exmanžel,

vykrikoval mu, že nikdy školu neskončí. Syn mal štipendium, pomáhali mu jej rodičia a dokonca zo
štipendia si kúpil veci domov. Dom je v takom stave, že mala podložené lavóre, lebo kvapkalo zo strechy,
staré okná, len časť obývačky opravil. Ale žalobca sa všade chváli, že čo všetko porobí. Nikdy nevedel,
kde deti študujú, ale keď bol opitý s kamarátmi, nútil ich ukazovať žiacke knižky, aby sa chválil, aké má
šikovné deti. Najstaršieho syna sa bál, škoda, že je v Španielsku. Jeden syn mu zomrel, s druhým sa

súdi a tretieho zabudol, že ho má. Žalovaný potrebuje kľud, potrebuje sa starať o deti. Aj svedkyňa chce
dožiť v kľude starobu, nie po súdoch chodiť v adventnom čase. Dňa 21.12. to bude päť rokov, ako syn
zomrel. Je zvedavá, či si žalobca spomenie aspoň sviečku ísť zapáliť. Život s ním bol strach, báli sa
ho, museli skrývať pred ním nože. Je dotieravý a agresívny. Vydávala sa z lásky, rodičia jej povedali, že
keď žalobcu chcela, tak si za ním má ísť. Neboli také možnosti, ako teraz. Mala štyri deti. V roku 2021

ako dostal 3.000 Eur, začal vystrájať. Mal incident s dcérou, ktorého svedkom bola aj vnučka. Nedovolí,
aby to, čo sa dialo ich deťom, že utekali bosé v snehu, sa stalo aj ich vnučke. V ten deň, kedy bol vzatý
políciou do cely sa policajti večer vrátili a žiadali pre neho inzulín, pričom jej povedali, že také peklo
aké tam robí, ešte nevideli. Ak by išiel na liečenie, aj by súhlasila, aby sa vrátil do domu a žili tam. Ak
ale nepodstúpi liečenie, nebude súhlasiť, pretože je agresívny a bojí sa ho. V dome býva s dovolením

syna – žalovaného. Syn jej nedal nájomnú zmluvu. Nevidí dôvod, že ona ako matka by tam nemohla
bývať. Syn platí náklady za dom. Svedkyňa neplatí nič a žalovaný sa o ňu stará. Vo vzťahu k exekúciám
vypovedala, že nebola dražba nehnuteľnosti, ani sa s nikým neradila, ale situácia bola vážna. Svedkyňa
právnické vzdelanie nemá, ale bolo jej jasné, kam to speje, ak sú na dome niekoľké exekúcie. Syn bol
ochotný zaplatiť 7.500 eur. Preto syn všetko vyplatil, aby nebol na dome žiaden dlh. Syn bol ochotný

zaplatiť aj ďalší dlh na zdravotnej poisťovni, aby mohol žalobca podstúpiť liečenie, ale len vtedy, ak
bude súhlasiť a nastúpi ho. Nesúhlasil. Boli tri exekúcie. Keď to syn vyplatil, dom odblokovali. Manžel
mal peniaze, všetko prepil. Svedkyňa mala účet. Žalobca účet nemá kvôli exekúciám. To bolo na jeho
podnet, prišiel do banky, podpísal súhlas, aby chodili peniaze na účet svedkyne. Bol to jej účet, jeho
peniaze. Sumu 3.000 eur mu dala v obálke v hotovosti, lebo naliehal. Bolo to okolo 12.06.2021. Keď prišli

policajti v deň incidentu s dcérou, prišli po neho, išiel do obývačky, čudovali sa, čo to robí. Povedala im,
že tam má schované peniaze, čo mu dala. A tie peniaze si dal do vrecka. Bolo to presne suma 3.010 eur
alebo tak nejak. Hneď po tej udalosti v lete účet zrušila, lebo nechcela s tými peniazmi nič mať. Pomník
nebohému synovi platila svedkyňa. Ohľadom vzťahu s dcérou vypovedala, že doklad o jej zdravotnomstave nemá, ale žili spolu tri roky v jednej domácnosti. Vie, že nie je psychicky zdravá. Nespráva sa tak
dcéra k matke, že začne kričať, že je „sviňa“, „dzigoška“. Odišla, nestretávajú sa. Rok bola s vnučkou
celý deň, pretože dcéra pracovala. Potom si našla priateľa v decembri 2021. Dohovárala jej, aby si

užívala maličkú a nehľadala si chlapa, že sa treba dieťaťu venovať. Volali jej zo škôlky, upratovačka,
riaditeľka, že v škôlke dcéra robí „bordel“, že sa vadí, volali aj z práce, z Kamaxu. Hovorila, že L. má
dvoch otcov, že ona sa už vydala, len lesy chcela po otcovi. Svedkyňa jej dala svoje lesy, aj pozemky
po svojom otcovi, všetko jej darovala. Nech má a nech sa stará. Ako si pýtala lesy, už videla, že čosi
nie je v poriadku. Niekedy sa s ňou vôbec nedalo vyjsť. Keď prišla do roboty bola normálna a druhý

deň to bola úplne iná osoba. Bojí sa, aby sa jej nestalo to, čo synovi, o pol ôsmej volal a o pol desiatej
už ho nebolo. Aby sa jej niečo nestalo, alebo vnučke. Chcela s ňou ísť k lekárovi, ona to odmietla. Asi
pred dvoma mesiacmi jej volala a chcela, aby kontaktovala žalovaného, aby prišiel domov a chcela sa
s ním porozprávať, že má veľa dlhov. Zatiaľ sa nepotvrdilo, že by bola vnučka v ohrození, ale je pod
dozorom „sociálky“. Nikdy netvrdila, že dcéra zanedbáva vnučku. Nemusí mať ani vysokú školu, ale vie,
že dcéra nie je v poriadku. Štátne orgány zatiaľ nepotvrdili psychickú poruchu. Vyjadrila sa, že jej chce

ukradnúť maličkú, čo nie je pravda, len sa bojí, aby sa jej niečo nestalo. Žalovaný má svoje deti, tiež jej
nechce ukradnúť maličkú. Sestrám žalobcu ide iba o to, aby sa žalobcu zbavili. Kto by chcel mať doma
alkoholika. Švagriné pozná 40 rokov. Svedkyňa H. sa 30 rokov s manželom nerozprávali, ani na pohreb
neprišla, svedkyňa J. prišla na pohreb, ale bolo to farizejstvo. Sestry sú rozhnevané, tretia sestra sa
vzdala toho, aby sa domáhala vrátenia daru.

25. Z výpisov z listov vlastníctva pre kat. úz. C. č. 1078, 1251, 1394, 1604, 1740, 2022, 2024, 2033 súd
zistil, že žalovaný je výlučným alebo podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností.

26. Zo žalovaným predložených listín súd zistil, že voči žalobcovi sa viedli 3 exekúcie pod EX 769/13,

EX 412/2016 a EX 112/2005 so zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, pričom na ich vyrovnanie
žalovaný zaplatil dňa 01.02.2017 sumu 4.877,33 eur, dňa 01.02.2017 sumu 1.538,87 eur a dňa
01.02.2017 sumu 1.148,60 eur.

27. Zo zápisnice o výpovedi svedkyne B. B. v priestupkovej veci vedenej na Okresnom úrade Bardejov

pod č. OU-BJ-OVVS-2021/007263 zo dňa 27.07.2021 vyplýva, že žalobca je jej otcom a stále požíva
alkoholické nápoje, no nikdy nebol taký agresívny ako 14.06.2021. Rozbil detskú stoličku, bol agresívny,
do svedkyne sotil, následkom čoho spadla na svoju maloletú dcéru. Jej spôsobené zranenie si lekárske
ošetrenie nevyžadovalo, maloletá dcéra nebola zranená.

28. Zo zápisnice o výpovedi svedkyne K. B. v priestupkovej veci vedenej na Okresnom úrade Bardejov
pod č. OU-BJ-OVVS-2021/007263 zo dňa 22.09.2021 vyplýva, že žalobca pod vplyvom alkoholu v zlosti
udrel do drevene stoličky, ktorú rozbil preto, že dcéra B. B. ho upozornila, aby odišiel z izby, pretože tam
má maloleté dieťa. Žalobca chcel dcéru napadnúť, v čom chcela zabrániť svedkyňa tak, že sa medzi nich
postavila. Žalobca sotil svedkyňu, tá nechtiac dcéru s vnučkou na rukách, následkom čoho spadli na

zem. Nebolo im spôsobené žiadne vážne zranenie. Žalobca má s alkoholom problémy dlhodobo, vtedy
sa však jeho agresivita vystupňovala. V čase výpovede svedkyne sa žalobca už doma nenachádzal,
odišiel za prácou do Českej republiky. Po konflikte dostal na výber, že buď nastúpi liečenie alebo odíde.
Vybral si druhú možnosť.

29. Z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove vo veci č. ORPZ-BJ-
OPP3-376/2021-P vyplýva, že žalobca bol dňa 14.06.2021 o 20.30 hod. zaistený v mieste bydliska, kde
po predchádzajúcej hádke, pod vplyvom alkoholu, sotil oboma rukami do svojej dcéry, ktorá spadla na
svoju maloletú dcéru. Rozbil drevenú stoličku. Útok si nevyžadoval lekárske ošetrenie. Po útoku dcéra
s maloletým dieťaťom vybehla von a čakala na príchod polície. Žalobca bol zaistený aj s finančnou

hotovosťou 245 Eur.

30. Z úradného záznamu OR PZ v tejto veci zo dňa 14.06.2021 vyplýva, že žalobca bol počas zaistenia
presvojeagresívneavulgárnesprávanieumiestnenýdotzv.„separačky“.Odmietolsapodrobiťdychovej
skúške a chcel sa obesiť na svoju ponožku.

31. K veci žalobca dňa 15.06.2021 podal vysvetlenie a uviedol, že v ten večer vypil jedno pollitrové pivo
a dve poldeci vodky. S dcérou mal výmenu názorov, nachádzali sa v obývačke, kde ju nijako nenapadol
ani nezničil žiaden majetok.32. Z „sms“ konverzácie žalovaného a svedkyne B. B. z obdobia od 30.06.2022 – 14.08.2022 súd
zistil, že žalovaný svedkyňu vyzval, aby si do rodičovského domu prišla vyzdvihnúť osobné veci, vrátila

žalovanému peniaze a motorové vozidlo, ktoré jej daroval a tým, že ak sa nedostaví nasledujúci deň,
veci bude mať vyložené vonku. Uviedol tiež, aby dala pokoj matke a robila so sebou niečo. Konštatoval,
že je zúfalá alebo chorá a ak sa chce vrátiť, musí sa dať liečiť.

33. Z čestného vyhlásenia A. N., obyvateľa Obce C., bývalého starostu obce v období 2018 – 2022 zo

dňa 24.01.2023 súd zistil, že žalobcu pozná od samého detstva, je od neho starší o dva roky. Ako deti
spoločne trávili veľa času najmä počas letných prázdnin, kedy spolu s ostatnými deťmi chodili celé leto
denne s kravami a na Topľu, Bol to veselý chlapec vodcovského typu. Rodičia mali syna A. B. veľmi radi,
bol jediným synom v rodine, mal ďalšie štyri staršie sestry. P. B. bola harmonická a žili si nad pomery
miestnych občanov. Ich otec B. bol veľmi starostlivý a rodinu dokázal zabezpečiť po každej stránke. O
veľkej rodičovskej láske, že syna nadovšetko milovali a blahobyte rodiny svedčí aj fakt, že už koncom

sedemdesiatych rokov, kedy sa počet áut v obci Beloveža dal spočítať na prstoch jednej ruky, kúpili
synovi A. B. osobné auto zn. ,,Dacia". V tom istom čase synovi zrekonštruovali rodinný dom v Beloveži,
ktorý bol v tej dobe tiež vysoko nad pomery ostatných obyvateľov dediny. Zlom v ich rodine nastal, keď sa
pomerne po krátkej známosti oženil so K. B.. Povrávalo sa všeličo, no jednoducho povedané, nevesta si
nesadlasosvokrou,čímsavýraznenaštrbilirodinnévzťahy,atýmpádomsaA.aK.odsťahovalibývaťdo

bytového domu na sídlisko Vinbarg v Bardejove. V bytovke to tiež nebolo to pravé, a tak sa vrátili žiť späť
do rodinného domu v Obci C.. Napriek tomu, že spolu splodili štyri deti, harmonickou rodinou, žiaľ nikdy
neboli a ani sa nesnažili tak pôsobiť. A. bol z toho nešťastný a občas to riešil tak, že siahol po poháriku,
čo považuje za chybu. A. B. ich dokonca opustil a odišiel žiť do Čiech a domov chodil pomerne zriedka.
Pozná obidvoch, Jozefa aj Zlatu celý život pomerne dobre a v žiadnom prípade sa nedá sa povedať, že

všetko je len žalobcova vina, na rozpade manželstva a vzťahov v rodine majú podiel obidvaja, a teda v
každom prípade aj Zlata a jej povaha. Ten kto žalobcu pozná, vie, že je to veľký dobrák. Žalobca nie je
právnik, aby si vedel správne ošetriť darovaciu zmluvu, aby neopomenul zriadenie vecného bremena,
toto všetko sú veci, na ktoré človek ako on ani nepomyslel. K tomuto prehláseniu pristúpil z dôvodu, že
pozná situáciu v ich rodine a hlavne, že poznal dobre aj milujúcich rodičov žalobcu. Sám nevie pochopiť

ako je možné, že teraz ho nechcú viac vpustiť do jeho rodičovského domu. Je naozaj smutné, prizerať sa
aktuálnemu stavu, ak človek poznal minulosť a vedel vďaka komu ten dom terajšia rodina mala. Žalobca
neprehral dom v kartách ani oňho neprišiel svojim zlým pričinením. Osobne mu táto situácia pripadá
krajne nespravodlivá, nemajú minimálne žiadne morálne právo na svoje počínanie. Rodičia žalobcu
robili všetko pre blahobyt celej rodiny a určite by si nepriali, aby sa z ich syna stal bezdomovec. Netreba

opomenúť, že Zlatin rodičovský dom je prázdny. Občasne sa v ňom nachádza jej tiež rozvedená sestra,
ktorá ale žije väčšinu času v zahraničí. Chcel uviesť aj to, že všetky štyri sestry žalobcu žili a dodnes
žijú v harmonických rodinách. Nemá vedomosť o tom, aby mal žalobca problémy so zákonom.

34. Z potvrdenia podľa lustrácie registra obyvateľov súd z vlastnej činnosti zistil, že žalobca mal podľa

výsledkov lustrácie trvalý pobyt na adrese C. XXX v čase podania žaloby. Trvalý pobyt na uvedenej
adrese ma evidovaný od 23.08.1991.

35. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 1Pc/44/2022 súd zistil, že predmetom
sporu je nárok žalobcu ako otca na výživné voči žalovanému ako svojmu synovi. Zo zápisnice

o pojednávaní zo dňa 29.11.2022 vyplýva z vyjadrenia žalovaného, si je vedomý toho, že deti bežne
svojim rodičom pomáhajú, a to napríklad doplatkom k nákladom na bývanie alebo lieky, s týmto nemá
najmenší problém, ale nebude alkoholikovi, tyranovi platiť za alkohol. Žalobca je poberateľom dôchodku
a má ešte ďalšie dve deti.

36.Žalobcavpôvodnomkonaníargumentovaltým,žejednouzoskutočností,naktorúpoukázalodvolací
súd,jeajprávnastránkaveci,atootázkaposúdeniaplatnostianeplatnostidarovacejzmluvyaporušenie
alebo neporušenie dobrých mravov. Dňa 11.01.2023 žalobca doručil súdu podanie, kde poukázal na
skutočnosť, že už od roku 2012 žalobca eviduje nedoplatky na nehnuteľnosti a samotnému darovaniu
spoluvlastníckehopodielužalobcunažalovanéhodošloažniekoľkorokovneskôraprávevtomtopodaní

sa zásadným spôsobom opisuje, že v danom prípade to nemohla byť ani žiadna ochrana pred veriteľmi,
keďže aj z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný mal záujem sa dostať k nehnuteľnosti ako
celku. V tomto podaní sa poukazuje na to, že nebolo vydané žiadne upovedomenie zo strany exekútora
ohľadom predaja nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov. Nebolo preukázané ani žeby sapohľadávka navyšovala. Rovnako bolo poukázané aj na Exekučný poriadok, kde sú isté skutočnosti
a podmienky na to, aby došlo k predaju nehnuteľností resp. jej časti a v neposlednom rade boli v danom
čase aj iní spoluvlastníci na tejto nehnuteľnosti, teda žiadnym spôsobom nebol vyvíjaný tlak zo strany

veriteľov, keďže aj sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že táto pohľadávka vznikla z čias jeho
podnikania a mal by ju uhrádzať jeho zamestnávateľ a istá zrážka ide aj exekútorovi. Čiže samotná
podstata scudzenia spoluvlastníckych podielov žalobcu je podľa názoru žalobcu o tom, aby sa žalovaný
dostal k nehnuteľnosti ako k celku a mohol tak rozhodovať o tom, kto v tejto nehnuteľnosti bude alebo
nebude. Ako dôkaz na podporu týchto tvrdení je aj tá skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva

výpoveď B. L. M., ktorú žalovaný nepoprel, ktorá uvádza na jej otázku žalovaný odpovedá, áno urobil
som to, tak čo? Na otázku či to plánoval? Áno plánoval, no a čo? Z uvedeného je zrejmé, že po rokoch
rokúcich existencie záväzkov to nebola bezprostredná hrozba ochrany majetku, ale iba vyvolanie pocitu
ohrozenia a tiesne a v konečnom dôsledku obídenia zákona a dobrých mravov k tomu, aby bol donútený
žalobca previesť svoje spoluvlastnícke práva k danej nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti vyplývajú
z vykonaného dokazovania a žalobca je toho názoru, že aj tieto skutočnosti boli dôvodom, prečo súd

dospel k absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy a vyhovel návrhu ako celku. Preto žalobca je toho
názoru, že v prvom rade sa asi súd vysporiada s touto skutočnosťou a následne v prípade potreby sa
bude vyjadrovať k ďalším skutočnostiam, na ktoré poukázal krajský súd, ak to bude nevyhnutné.

37. Na uvedené reagoval v pôvodnom konaní žalovaný a uviedol, že tvrdené skutočnosti nezakladajú

neplatnosť darovacej zmluvy a bolo rozumné, keď žalovaný uhradil tie dlhy žalobcu ešte predtým
ako došlo k výkonu záložného práva, čím sa ušetrili nemalé finančné prostriedky. Žalovaný je naďalej
presvedčený o tom, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Žalobca inicioval voči
žalovanému ďalšie konanie, v ktorom sa dožaduje od neho vydania bezdôvodného obohatenia za
stavebné práce, ktoré skutočnosti na rodinnom dome, o tomto koná tunajší súd pod sp.zn.: 6C/40/2023

a má vedomosť, že sa pripravuje ďalšia žaloba, ktorej obsah a predmet mu zatiaľ nie je známy, avšak
právny zástupca žalobcu zaslal predžalobné výzvy, ktoré neboli prevzaté. Nie žalovaný, ale žalobca
je ten, ktorý hrubo porušil dobré mravy. Navyše žaloba je založená preukázateľne na nepravdivých
tvrdeniach žalobcu a tieto skutočnosti musí byť zohľadnené pri rozhodovaní vo veci, pokiaľ rozhodnutie
súdu by malo byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé.

38. Záverom žalobca v pôvodnom konaní poukázal na skutočnosti, za ktorých sa vyvolal pocit potreby
scudzenia nehnuteľnosti. Zjavne ho vyvolal žalovaný spolu so svojou matkou, že je nevyhnuté previesť
tieto nehnuteľnosti na žalovaného. Je zrejmé, že žalobca tomuto tlaku podľahol aj keď sa vyjadroval,
že necítil potrebu takéhoto darovania. Sám žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že ich vzťahy už pred

darovaním neboli normálne. Vyjadroval sa na adresu žalobcu pohŕdavo. Aj napriek tomu, že vedel od
roku 2012 o dlžobách svojho otca. Sám na ďalšie otázky odpovedá na danom pojednávaní, že ho vôbec
nezaujíma, či má otec finančné problémy, či má kde bývať. A na ďalšiu otázku, že sám si za to môže
a nič by ho neobmäkčilo. Z uvedeného je zrejmé, že prioritou podpisu pre žalovaného boli iné predstavy,
než aké vyvolal u žalobcu. Tak ako bolo poukázané na začiatku dnešného pojednávania, prioritou

žalovaného bolo dostať sa k nehnuteľnosti ako celku, keďže nevyplatil ani dlžobu ako celok a nebolo
potrebné ani prepisovať podiely ostatných spoluvlastníkov. Aj z ďalšieho dokazovania vyplynulo, že chce
autoritatívne rozhodovať, kto bude a kto nebude v danej nehnuteľnosti bývať. Uvedené skutočnosti vzišli
z tohto konania a dokazovania, aj svedkovia potvrdili pohŕdavý prístup s ignorovaním základných práv
a popieraní potrieb bývania a starostlivosti o svojho otca zo strany syna, ako žalovaného a tento prístup

plánoval tak pri podpise zmluvy, nehovoriac o tom, že svedkovia potvrdili skutočnosť o jej plánovaní.
Z uvedeného je nutné konštatovať, že súd by mal dospieť na základe týchto okolností k absolútnej
neplatnosti právneho úkonu okrem iného aj na okolnosti, ktoré dal do pozornosti sám žalobca a ktoré
vyplynuli až z tohto dokazovania. V súvislosti s argumentáciou a dokazovania vo veci vrátenia daru chcel
žalobca poukázať, že tento stav, ktorý vyplynul nielen z výzvy, ale aj z doplnenia žaloby, ale aj z ďalšieho

dokazovaniavtomtokonaníohľadomzneprístupnenianehnuteľnostialebonátlakuzostranyžalovaného
voči žalobcovi ako otcovi, takéto konanie pokračuje ďalej zo strany žalovaného, ktorý úplne ignoruje, čo
sa s otcom deje, absentuje akákoľvek pomoc v starobe a so zabezpečením základných potrieb, a to aj
napriektomu,žetentodom,resp.predmetdarubymalbyťvsúčasnostiprázdny,nevyužívanýažalovaný
ho vlastne ani nechce. Takéto neprípustné a zarážajúce konanie zo strany žalovaného je aj voči jeho

sestre, ktorú rovnako spolu s matkou „vyhodili“ z domu, kde si žalovaný poistil tento krok zrušením
trvalého pobytu svojej sestry a rovnako vyplynulo z dokazovania tak ako pri otcovi, aj pri sestre pristupuje
k týmto osobám akoby neexistovali a toto konanie pokračuje. Vyplynulo to aj z dokazovania v tomto
konaní, kde ani jedno z tvrdení, ani výpovede svedkov nepotvrdili, aké problémové osoby sú žalobcaa jeho dcéra. Vykonaným dokazovaním bolo spochybnené a boli súdu doložené a vykonané dôkazy
od zamestnávateľa, taktiež písomné stanovisko obce, či neeviduje žiadne sťažnosti na protiprávne
konanie na tieto osoby. Rovnako aj stanovisko susedov. Aj konštatovanie žalovaného na adresu svojej

sestry postupom rokov, že táto nemá majetok ani „filipa“, je paranoidná, má psychické problémy, bez
akýchkoľvek dôkazov je len ohováraním a pohŕdaním svojich blízkych osôb a de facto vlastnú sestru
nemá za nič. Preto je žalobca toho názoru, že okrem teraz pomenovaných okolností, ako aj ďalších
dôkazov a výsluchov v danom prípade bolo zrejmé, že tá intenzita konania žalovaného voči žalobcovi
resp. jeho blízkym, a to najmä sestre zásadným spôsobom prekračuje bežné porušenie dobrých mravov,

hraničia s neľudským prístupom, kde žalovanému podľa vykonaného dokazovania je jedno, či tento otec
resp. žalobca ma zdochnúť pod mostom alebo kľudne môže aj vyskočiť z okna. Preto je žalobca toho
názoru,žezvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žesúdmalusúdiť,žetátodarovaciazmluvabymalabyť
neplatná. A mal by rozhodnúť tak, že žalobca je naďalej vlastníkom nehnuteľností, ktoré je predmetom
darovania a priznať náhradu trov konania. Z dôvodu opatrnosti a právnej istoty dal na zváženie súdu, či
v konaní o vrátenie daru v prípade vhodnosti nevylúči vec na samostatné konanie.

39. Záverom žalovaný v pôvodnom konaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu vo veci
neplatnosti darovacej zmluvy. Má za to, že dôvody, ktoré súd uvádza, nie sú dôvodom neplatnosti.
Žalovaný trval na tom, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Naďalej trval aj na náhrade
trov konania. Vo vzťahu k nečinnosti žalovaného uvádza, že doposiaľ nebolo ustálené, ktorá výzva

na vrátenie daru je kvalifikovaná žiadosť o vrátenie daru. Má za to, že jednu výzvu za kvalifikovanú
považuje súd a inú výzvu žalobca. Preto sa žalovaný ani nemal k čomu vyjadrovať v tomto konaní. Má
za to, že svoje povinnosti substancovane tvrdiť si nesplnil žalobca a nie žalovaný. Nesúhlasí s tým, že
žalovaný bol pasívny v konaní, reagoval na výroky žalobcu, uviedol tam svoje vlastné tvrdenia a podložil
ich dôkazmi, ktoré pravdivosť jeho tvrdenia potvrdzovali. Poukázal na to, že predmetom dokazovania

mali byť len skutočnosti tvrdené v kvalifikovanej výzve pred podaním žaloby, predmetom dokazovania
žalobcu boli skutočnosti, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia. Mal za to, že súd sa nevysporiadal
ani s otázkou vierohodnosti svedkov, najmä svedkyne B. B. – sestry žalovaného, ktorá iné skutočnosti
uviedla v trestnom oznámení a vo veci prejednávania priestupku v danom čase, teda pred rokom a pol
a iné skutočnosti uviedla na tomto pojednávaní, pričom je známe, že v súčasnosti sú so žalobcom

v spore, teda nemajú dobré vzťahy. Rovnako je potrebné sa vysporiadať s vierohodnosťou svedkov
– sestier žalobcu, ktoré so žalobcom desaťročia neboli v kontakte, mali zlé vzťahy a zľakli sa toho,
že v súčasnosti sa budú musieť o žalobcu starať. Trval na tom, čo uviedol a trval na tom, aby súd
žalobu zamietol. Treba prihliadať na skutočnosti, že žalobca vo svojich tvrdeniach uvádzal nepravdivé
skutočnosti.

40. Žalobca do konania doložil nepodpísané vyjadrenie B. B., v ktorom menovaná žiada o akútne
vyšetrenie a hospitalizáciu z dôvodu obavy o svoju matku. Matka menovanej od mája 2022 kedy nebýva
po mojom nedobrovoľnom odchode z rodinného domu a nechce byť s ňou v kontakte na podnet jej brata
a ktorá nebýva už tiež na jeho podnet v rodičovskom dome jej otca chradne po fyzickej stránke. Matku

donútilpodaťvočinejnávrhnazvereniejejdcéry.Žiadatiežoprávnezrušenierodinnýchväziebseštejej
matkou K. B. a bratom B. B. B., pretože má veľké obavy ako by dopadla jej dcéra, ak by bolo v budúcnosti
nutné ju zveriť do náhradnej starostlivosti, napríklad z dôvodu jej predčasnej smrti. B. B. B. sa k nej
správa dehonestujúcim spôsobom, vyvíjal na ňu enormný tlak, aby sa šla liečiť na psychiatriu, pričom sa
o ňu doposiaľ nezaujíma aj keď vedel, že z príjmu vo výške 800 eur živí tri osoby. Je presvedčená, že so

svojou dcérou majú potenciál na to, aby nežili v polorozpadnutom dome v jej bývalej detskej izbe, aj keď
nedobrovoľne odišla z domu, lebo jedno popoludnie je jej matka po telefonáte s bratom B. povedala,
aby sa išla ku*viť aj so svojou dcérou. Nevidí dôvod, aby bola dehonestovaná. Popísala kladný vzťah
so svojou dcérou a žiada o zadosťučinenie. V ďalšom popisuje správanie brata voči ostatným členom
rodiny, ktorí nie sú stranami predmetného sporu.

41. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

42. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.43. Podľa § 628 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu

veci pri darovaní.

44. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

45. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

46. Podľa § 132 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí
dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

47. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

48. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

49. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

50. Podľa § 187 ods. 1 a 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

51. Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

52. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav

sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

53. Súd v prvom rade posudzoval prípustnosť podanej určovacej žaloby. Súd podanú žalobu považuje
za procesne prípustnú, pretože bez rozhodnutia súdu o vlastníckom práve nemá žalobca žiadnu reálnu
možnosť dosiahnuť zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Záznam o

vrátení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti žalobcovi je možné urobiť len na podklade listiny
spôsobilej na zápis podľa katastrálneho zákona a tou je z dôvodu sporu medzi stranami o platnosti alebo
neplatnosti úkonu žalobcu, ktorým sa domáhal vrátenia daru, jedine rozhodnutie súdu. Žaloba je teda
účinným prostriedkom úpravy právnych vzťahov medzi stranami a je procesne prípustnou v súlade s
§ 137 písm. c) CSP.

54. Medzi stranami niet sporu o tom, že žalovaný je evidovaný ako vlastník nehnuteľností, ktorých
určenia vlastníckeho práva sa v predmetnom konaní dožaduje žalobca. Medzi stranami nebolo sporné
ani to, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol darovaním, zmluvou spísanou vo forme
notárskej zápisnice na notárskom úrade JUDr. Ľudmily Hošíkovej dňa 06.02.2017 pod č. N 31/2017, Nz

3521/2017, NCRIs 3570/2017, pričom darcom nehnuteľností bol žalobca.55. Spor medzi stranami vznikol ohľadom splnenia podmienok na odvolanie darovania žalobcom
v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa žalobcu spočívajú v nevhodnom správaní
žalovaného voči žalobcovi ako darcovi a voči dcére žalobcu.

56. Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka). Nie len platnosť, ale aj
účinnosť právneho úkonu je predpokladom toho, aby nastali jeho následky. Prejav vôle je signifikantnou
pojmovou zložkou každého právneho úkonu. Právna teória podľa spôsobu a predpokladov vzniku delí

právne úkony aj na jednostranné, medzi ktorými rozlišuje neadresované (k ich vzniku sa nevyžaduje, aby
boli učinené voči inému subjektu, vznikajú jednostranným prejavom) a adresované jednostranné právne
úkony (k ich vzniku sa vyžaduje, aby boli učinené voči osobám, ktorých právnych pomerov sa majú
dotýkať). Adresnosť jednostranného právneho úkonu má umožniť adresátovi, aby ho vzal na vedomie.
Adresovaný právny úkon sa považuje za zavŕšený (perfektný) v okamihu, kedy prejav vôle dôjde
adresátovi, medzi neprítomnými akonáhle sa dostane do sféry jeho dispozície. Jednoducho povedané

účinky (zavŕšenie, perfektnosť) jednostranného adresného právneho úkonu nastávajú jeho doručením
adresátovi. Subjekt uskutočňujúci jednostranný adresný právny úkon zodpovedá za doručenie jeho
prejavu vôle adresátovi; jednostranný adresný právny úkon je nedielne zložený z úkonu prejavu vôle a
z úkonu jeho doručenia.

57. V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka vrátenie daru sa realizuje jednostranným právnym úkonom,
ktorého forma nie je stanovená. Právo domáhať sa vrátenia daru vzniká až vtedy, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní
toto právo, právny vzťah z darovania zanikne (ex nunc) okamžikom, keď dôjde prejav jeho vôle
obdarovanému (k tomu porovnaj napr. R 88/1998, 5Cdo/255/2007). Účinky jednostranného právneho

úkonu darcu nastávajú jeho doručením obdarovanému. V prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý
v žalobe, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Vlastnícke právo
darcu k darovanému majetku sa obnovuje ex nunc, t.j. od okamžiku dôjdenia prejavu vôle darcu
obdarovanému. Právo odvolať darovanie v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka je osobným právom
darcu, ktoré jeho smrťou zaniká (§ 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a jedine v tom prípade, že darca

počas svojho života urobil tento úkon voči obdarovanému, môžu sa jeho dedičia domáhať vydania daru
(pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Cdo/2148/2007). Inak povedané,
zrušenie darovacej zmluvy je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká a preto neprechádza
toto právo na dedičov, naproti tomu nárok z toho práva vyplývajúci - právo na vrátenie daru - prechádza
na dedičov za predpokladu, že darca za svojho života učinil právne perfektný úkon odvolania darovania

(resp. zrušenia darovacej zmluvy). Voči dedičom obdarovaného sa možno domáhať vrátenia daru za
predpokladu, že prejav darcu o odvolaní darovania bol učinený voči žijúcemu obdarovanému ešte za
života darcu. Povinnosť nedopustiť sa závadného konania je osobnou povinnosťou obdarovaného.
Ukončenie darovacieho vzťahu je v zmysle právnej úpravy osobným právom darcu, predpokladom
takého postupu je uváženie o miere zásahu do jeho osobnostných práv priamo i nepriameho, ak tento

smeroval voči členom jeho rodiny. Výzva na vrátenie daru, ktorej obsah je na posúdenie jej dôvodnosti
jediný určujúci, je odôvodnená len v nej popísaným správaním obdarovaného k darcovi. Ak by bol dôvod
vo výzve uvedený v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka relevantný, nastali by účinky výzvy (vrátenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam darkyni) už okamihom doručenia výzvy. Neskoršie dopĺňanie
dôvodov v súdnom konaní nemá žiadne právne následky a pre posúdenie obsahu listiny s výzvou je

bezvýznamné.

58. V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka treba totiž rozlišovať prejav vôle, ktorým darca dar odvoláva
a k tomu je oprávnený len darca, a prejav vôle, kedy sa darca domáha vydania daru, ktorý môže
uskutočniť len darca - vlastník apo jeho smrti aj jeho dedič (k tomu porovnaj napr. Grobelný, P.:

K problematice vrácení daru, Socialistická zákonnost, 1985, roč. XXXIII., str. 470). Z uvedeného je
zrejmé, že darca musí najprv účinne odvolať darovanie [perfektným (účinným) jednostranným adresným
právnym úkonom] a až následne sa môže domáhať vrátenia daru od obdarovaného. Odvolanie
darovania je osobným právom darcu (§ 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré zaniká smrťou darcu
a vylučuje sa jeho uplatnenie právnymi nástupcami darcu (Švestka, J. a kol.: Občanský zákonník II, 1.

vydaní, komentář, Praha: C.H.Beck, 2019, 2365 s.; Števček, M. a kol.: Občiansky zákonník II, 2. vydanie,
komentár, Praha: C.H.Beck, 2008, 1638 s.).59. Uplatnenie práva na vrátenie daru (vydanie veci, vypratanie nehnuteľnosti) je majetkovým právom,
prechádzajúcim na dedičov darcu, ktoré sa premlčuje v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.
Rovnako i povinnosť strpieť vydať dar je majetkovej povahy, ktoré prechádza na dedičov (pozri

rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/36/2021 z 22.02.2023). Predpokladom uplatnenia § 630
Občianskeho zákonníka je správanie, ktorým obdarovaný voči darcovi hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity
alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1998), takže „kvantita aj kvalita“ nevhodného správania sú
rovnocennými ukazovateľmi. Správanie, ktoré jednorazovo nemusí byť právne významné, sa pri určitej

periodicite stáva relevantným.

60. Hoci subjektívny prvok hrá v odvolaní darovania významnú úlohu, je nevyhnutné, aby bolo správanie
obdarovaného posudzované objektívne (R 61/1997), „za právne relevantné sa považuje len také
správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo“. Judikatúra vyvodila, „že právo darcu domáhať
sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom

porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným
nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri
príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí“ (R 31/1999) – hoci sú osoby, ktoré takéto správanie
subjektívne veľmi zle znášajú. Objektívne posúdenie však vždy musí rešpektovať konkrétnu osobnosť
dotknutej osoby (napr. vyhrážky a násilné správanie treba hodnotiť rozdielne, ak smerujú voči osamelej

staršej chorej osobe ako rovnaké správanie adresované silnému zdravému mladému subjektu žijúcemu
v podpore komunity, aj vzhľadom na vzájomné vzťahy, osobnosť, prostredie, životné osudy a pod.). V
neposlednom rade treba pripomenúť, že posúdenie okolností konkrétneho prípadu sa nemôže viazať
len na hodnotenie správania obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie darcu.
Zo súdnej praxe vyplynulo (R 111/1998), že „ak súd v spore o vrátenie daru v rámci hodnotenia

dôkazov nezohľadní výsledky vykonaného dokazovania svedčiace aj proti žalobkyni (darkyni), jeho
rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní“ (Občiansky zákonník II, 2. vydání, 2019, s. 2358 - 2368: A. D.).

61. V rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/53/2006 najvyšší súd konštatoval, že pojem dobré mravy nie je v zákone

definovaný, vo všeobecnosti ale za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem, ktoré sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem
základných. Je to teda súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú
meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti
v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v konkrétnej

situácii dané subjektívne konanie (chovanie) je v súlade s dobrými mravmi, je vždy na úvahe súdu,
ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na
postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné okolnosti prípadu. Najvyšší súd v tomto
rozhodnutí zdôraznil, že právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú
stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na

seba zmluvné strany samé a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle
darcu. Nie každé negatívne správanie obdarovaného voči darcovi preto zakladá právo na vrátenie daru.
Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správania obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky
významné okolnosti konkrétneho prípadu možno objektívne hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Pri hodnotení správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie samotného

darcu vtom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči
nemu(princípvzájomnosti).Úvahasúduotom,čiskutkovézisteniatýkajúcesasprávaniaobdarovaného
opodstatňujú záver o dôvodnosti žaloby podanej v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, je v každej
jednotlivej veci podložená na vysoko individuálnych (odlišných) okolnostiach, charakteristiky ktorých sú
spravidla neopakovateľné v iných prípadoch. Pri posúdení a hodnotení týchto individuálnych okolností

postupujú súdy vždy diferencovane, pričom nezotrvávajú (nemôžu zotrvávať) na určitých striktných
hraniciach. Vzhľadom na to v otázke určenia intenzity a sústavnosti porušovania dobrých mravov, ktoré
v zmysle žaloby zakladá právo darcu domáhať sa vrátenia daru, ani nemôže existovať (byť vytvorená)
ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Rozhodovacia prax súdov môže stanoviť len všeobecné
charakteristické znaky konania obdarovaného, ktoré je relevantné podľa § 630 Občianskeho zákonníka.

62. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. IV. ÚS 55/2011 dobrými mravmi sú pravidlá
správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho
hodnotového poriadku.63. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. 3Cdo/191/1996 dobré
mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce

subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy,
hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich
obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovať. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu
sudcovi.

64. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch v
súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade
sovšeobecneuznávanýmivzťahmimedziľuďmiamravnýmiprincípmispoločenskéhozriadeniaaktorýv
historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem (Rozsudok Najvyššieho súdu SR

z 26. apríla 2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011).

65. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. 3Cdo/53/2006 za hrubé
porušenie dobrých mravov obdarovaným v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka nemožno považovať
podanie neopodstatneného podnetu na začatie trestného stíhania darcu.

66. Ako už súd uviedol vyššie, vrátenie daru sa realizuje jednostranným právnym úkonom, ktorého
forma nie je stanovená a účinky tohto jednostranného právneho úkonu darcu nastávajú jeho doručením
obdarovanému. V prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom,
kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Výzva na vrátenie daru, ktorej obsah je na posúdenie jej

dôvodnosti jediný určujúci, je odôvodnená len v nej popísaným správaním obdarovaného k darcovi. Ak
by bol dôvod vo výzve uvedený v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka relevantný, nastali by účinky
výzvy (vrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam darkyni) už okamihom doručenia výzvy. Neskoršie
dopĺňanie dôvodov v súdnom konaní nemá žiadne právne následky a pre posúdenie obsahu listiny s
výzvou je bezvýznamné.

67. Súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, ktorý hmotnoprávny úkon žalobcu je potrebné považovať
za kvalifikovanú výzvu na vrátenie daru žalovaným. Žalobca v konaní netvrdil, že pred podaním žaloby
žiadal žalovaného o vrátenie daru. Súd preto považoval za kvalifikovanú výzvu na vrátenie daru
žalobu zo dňa 21.12.2021 vrátane jej doplnenia zo dňa 20.06.2022, ktorými žalobca žiada žalovaného

o vrátenie darovaných nehnuteľností podľa § 630 Občianskeho zákonníka z dôvodov, ktoré vymedzil
v týchto procesných a zároveň hmotnoprávnych úkonoch, ktoré boli žalovanému doručené spoločne dňa
20.07.2022. Súd dodáva, že je v predmetnej veci dôsledne odlíšiť procesné účinky podanej žaloby a jej
doplnenia od hmotnoprávnych účinkov výzvy na vrátenie daru, ktoré nastali až spoločným doručením
žaloby a jej doplnenia žalovanému, pričom tieto úkony je potrebné v hmotnoprávnej rovine považovať

za jeden celok.

68. Súd po pripustení zmeny žaloby a doplnení skutkových tvrdení strán sporu, zmenu žaloby pripustil
a zaoberal sa tak tým, či sú splnené podmienky podľa § 630 Občianskeho zákonníka, a teda, či bolo
preukázané, že žalovaný ako obdarovaný sa k žalobcovi alebo členom jeho rodiny správa tak, že tým

hrubo porušuje dobré mravy. Posúdeniu súladnosti správania žalovaného voči žalobcovi a členom jeho
rodiny s dobrými mravmi podliehalo iba v žalobe a jej doplnení vymedzené správanie žalovaného po
uzavretí darovacej zmluvy, pre ktoré sa žalobca voči nemu domáhal vrátenia daru. Nad rámec žaloby
prednesené tvrdenia žalobcu o nevhodnom správaní žalovaného voči žalobcovi a členom jeho rodiny
tak súd nepovažoval v predmetnom konaní za relevantné, a týmito sa vo vzťahu k predmetu konania

nezaoberal.

69. Žalobca v žalobe a jej doplnení vymedzil nevhodné správanie žalovaného voči nemu a členom jeho
rodiny nasledovne:

1/ žalovaný dňa 15.06.2021 vyhodil žalobcu z domu na adrese C. XXX, lebo je to jeho dom a keď ho
žalovaný vyhnal, povedal mu „choď pod most a tam zdochni“, pričom žalobcovi nedovolil zobrať si svoje
osobné veci a žalobca nemá kde inde bývať,2/ žalovaný sa voči žalobcovi od roku 2017 správal násilne, a to tak, že ho chytil za košeľu pod krk
a dusil ho,

3/ v júni 2022 žalovaný vyhodil z domu v C. svoju sestru s maloletou dcérou, ktoré nemali kam ísť, pričom
z toho dôvodu podal voči svojej sestre podnet na sociálnu kuratelu,

4/ žalovaný so svojou matkou následne nevpustil žalobcu do domu, aby si vyzdvihol svoje osobné veci
(oblek), vulgárne vynadali žalobcovi a privolali policajnú hliadku, pričom veci patriace žalobcovi naďalej

zadržiava.

70. Za dôkazy, ktorých označením na preukázanie svojich tvrdení plnia strany svoju dôkaznú povinnosť,
môžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluchsvedkov,znaleckýposudok,
správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, notárske alebo exekútorské zápisy a iné
listiny, ohliadka a výsluch strán. Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa rozlišujú dôkazy priame

a nepriame (indície). Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú
skutočnosť.

71. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli

strany. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisudzovanáhodnotazávažnosti(dôležitosti)prerozhodnutie,hodnotazákonnosti,hodnotapravdivosti,
poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd
určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové
zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, prípadne v akom smere).

Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či dôkazy boli získané (opatrené) a
vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy
zákonné alebo nezákonné); na dôkazy, ktoré boli získané (opatrené) alebo vykonané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich
pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné

a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie
dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy
podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Výsledky hodnotenia
dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na
ich základe možno nadobudnúť istoty (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, beztoho,

aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia dôkazov podmienky iba
pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť stala, a ak
teda pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či menšiu pravdepodobnosť) toho, že sa dokazovaná skutočnosť
naopak nestala, nemožno urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takom prípade súd rozhodne v
neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

72. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá
skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju
súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež jedine
procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívna strana sporu bezo zbytkov splní si svoju

povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože jeho
pravýmzmyslomjeumožniťsúduvydaťrozhodnutieajvtýchprípadoch,keďurčitáskutočnosť,rozhodná
pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú
prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Avšak
aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného

práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

73. Pokiaľ ide o prvý žalobcom formulovaný dôvod vrátenia daru, tu súd poukazuje na neurčité
a nekonkrétne tvrdenie ohľadom násilného správania žalovaného voči nemu. Jediným ako-tak
konkretizovaným násilným správaním žalovaného, ktorého sa mal dopustiť voči žalobcovi bolo tvrdenie

o tom, že ho mal chytiť za košeľu pod krk a dusiť žalobcu. K tomuto dôvodu súd uvádza, že žalobca
v priebehu konania bližšie neopísal toto tvrdené konanie žalovaného voči nemu a žiadnym spôsobom ho
ani nepreukazoval. Za takéhoto stavu súd nemal možnosť posúdiť všetky okolnosti tvrdeného násilného
správania žalovaného voči žalobcovi, ktoré by nasvedčovali dôvodnosti podanej žaloby ohľadomuvedeného dôvodu požadovania vrátenia daru. Aj keď fyzické násilie považuje súd v každom prípade za
neprijateľné, pre posúdenie, či násilným konaním žalovaného voči žalobcovi došlo k hrubému porušeniu
dobrých mravov, bolo potrebné, aby žalobca tvrdil všetky podstatné okolnosti uvádzaného násilného

správania. Takéto nesplnenie povinnosti žalobcu riadne uviesť podstatné skutkové tvrdenie a toto
spoľahlivo preukázať viedlo k neúspešnosti žalobcu v konaní pokiaľ ide o tvrdenie o násilnom správaní
žalovaného voči nemu, nakoľko nebolo tvrdené ani preukázané také násilné správanie žalovaného voči
žalobcovi, ktorým by žalovaný hrubo porušil dobré mravy.

74. K rovnakému záveru dospel súd aj ohľadom tvrdenia žalobcu, že žalovaný so svojou matkou ho
v bližšie neuvedenej dobe nevpustil do domu, aby si vyzdvihol svoje osobné veci (oblek), vulgárne
vynadali žalobcovi a privolali policajnú hliadku, pričom veci patriace žalobcovi naďalej žalovaný
zadržiava. Ani tomuto dôvodu vrátenia daru sa žalobca v priebehu konania bližšie nevyjadril, neopísal
čas kedy malo dôjsť k takémuto konaniu zo strany žalovaného, priebeh udalosti, jej príčiny ani ďalšie
bližšie okolnosti, ktoré by nasvedčovali takému správaniu žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, ktorým by

v danom prípade hrubo porušil dobré mravy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v auguste 2021 nebol
vpustený do domu v Beloveži, tu súd poukazuje na to, že ako sám uviedol ho do domu nepustila jeho
bývalá manželka, teda nie žalovaný. Súd v tomto konaní neposudzoval a ani nemohol posudzovať
správanie bývalej manželky voči žalobcovi, ale správanie žalovaného voči žalobcovi. Aj pokiaľ by
žalobca svoje jediné konkrétne tvrdenie relevantne preukázal, súd samotné zadržanie obleku žalobcu

žalovaným nepovažuje za také konanie, ktoré by dosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov.

75. K rovnakému záveru súd dospel aj ohľadom tvrdenia žalobcu o zadržiavaní jeho vecí žalovaným
v dome v Beloveži po tom čo bol žalobca z domu „vyhodený“. Žalobca v predmetnej veci ani neuviedol,
o aké veci malo ísť, pričom súd dáva do pozornosti to, že nie je úlohou súdu v sporovom konaní

si skutkový stav „domýšľať“ a ani vykonávať dokazovanie z vlastného podnetu. Pokiaľ žalobca len
všeobecne uviedol, že žalovaný zadržiava jeho veci, pre posúdenie tohto tvrdenia ako dôvodu na
vrátenie daru žalovaným bolo úlohou žalobcu uviesť prinajmenšom to, o aké konkrétne veci má ísť, na
základe čoho by súd mohol v spojení s opísaním a preukázaním ďalších skutkových okolností dospieť
k žalobcom tvrdenému záveru o tom, že sa voči nemu žalovaný správal tak, že tým porušil hrubé mravy,

čomu tak v predmetnej veci nebolo.

76. Ohľadom okolností opustenia domu v Beloveži žalobcom je nesporné, že tomuto predchádzajúci
incident zo dňa 14.06.2021 sa stal na strane žalobcu pod vplyvom alkoholu, ktorý mal napadnúť svoju
dcéru. Skutočnosť, že nešlo o ľahkú opitosť potvrdzuje úradný záznam polície, podľa ktorej bolo nutné

žalobcu umiestniť do tzv. „separačky“ pre agresivitu, vulgárnosť a samovražedné sklony. To, že žalobca
nebolvýnimočnepodvplyvomalkoholuvypovedalaajsamotnásvedkyňaB.B.,ktoráprivýsluchuvrámci
priestupkového konania dňa 27.07.2021 uviedla, že otec stále požíva alkoholické nápoje, no doposiaľ
nebol nikdy taký agresívny. Jeho konanie v inkriminovaný deň ju zjavne samotnú vydesilo natoľko, že
na príchod polície čakala s maloletou dcérou na rukách pred domom. Žalovaný nebol v čase incidentu

v rodnom dome, pretože odkedy sa oženil, od roku 2012 má vlastnú domácnosť. Na miesto sa dostavil
na druhý deň na žiadosť svojej matky, aby spoločne záležitosť riešili. Žalovaný usúdil, že za takýchto
okolností nie je možné ďalšie spolužitie žalobcu v spoločnej domácnosti s vtedy ešte manželkou K. B.,
dcérou a vnučkou. Žalobcu vyzval, aby sa vzhľadom na okolnosti prechádzajúceho incidentu podrobil
protialkoholickému liečeniu alebo domácnosť opustil. Ponúkol, že vyrovná i ďalší dlh na zdravotnom

poistení, aby mohla byť žalobcovi poskytnutá plná zdravotná starostlivosť. Súd konštatuje, že vzhľadom
na okolnosti veci bola požiadavka žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, aby riešil situáciu s odborníkom,
legitímna. Žalovaný však na uvedené reagoval tak, že domácnosť opustil. V tejto súvislosti súd dáva
do pozornosti, že žalovaný žalobcu nikdy z trvalého pobytu na adrese C. XXX neodhlásil. Svedčí o tom
lustrácia vykonaná súdom v deň podania žaloby. Nebolo preukázané, že by žalobca od incidentu v lete

2021 prejavil záujem sa do rodného domu vrátiť, a že by to bol žalovaný, ktorý by ho do miesta trvalého
pobytu odmietal vpustiť. Aj svedkyňa K. B. ako už bývalá manželka na pojednávaní dňa 15.12.2022
uviedla, že ak žalobca liečenie podstúpi, nemá problém s ním ďalej bývať pod jednou strechou, avšak
bojí sa ho, pretože je agresívny. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaný sa voči nemu správa hrubo,
pretože od neho žiada, aby podstúpil odborné vyšetrenie (ktoré by inak mohlo potvrdiť, že žalobca

žiadnym psychickým ochorením ani poruchou netrpí), nemožno toto hodnotiť ako správanie, ktorým sa
hrubo porušujú dobré mravy. Zároveň súd poukazuje na konkrétne okolnosti prípadu, kedy túto reakciu
žalovaného spustilo práve nevhodné a agresívne správanie žalobcu voči svojej dcére, ktorého sa mal
dopustiť pod vplyvom alkoholu.77. Vo vzťahu k ďalším okolnostiam, ktoré boli tvrdené ako tie, ktorými malo dôjsť zo strany žalovanému
k hrubému porušeniu dobrých mravov voči žalobcovi súd uvádza, že zákon vyžaduje jednak určitú

intenzitu, a to hrubé porušenie dobrých mravov alebo určitú kontinuitu, teda hrubé porušovanie dobrých
mravov ako stav, ktorý určitú dobu trvá. Ak sa žalovaný voči otcovi previnil tým, že sa vyjadril tak, že
má zdochnúť pod mostom, toto sa udialo v momentoch bezpochyby extrémnych a mimoriadne emočne
vypätých. Súd na nich musí nazerať ako na jednorazový exces a vzhľadom na mimoriadne tragické
okolnosti veci aj svojim spôsobom do istej miery akceptovateľné, pretože na akútny stres reaguje každý

inak.To,žeišloojednorazovýexcessúdusudzujeiztoho,ženebolopreukázané,žesasituáciaavýroky
opakovali, ako i to, že žalovaný je hodnotovo správne orientovaný, pretože v konaní o určenie výživného
sám uviedol, že svoju povinnosť ako syna voči otcovi má a nemá problém pomôcť, ale nie s platbami
v hotovosti na ruku pre obavu, aby neboli použité na kúpu alkoholických nápojov. Rovnako tak vzorne
pomáha matke, ktorej hradí všetky náklady na život. Z toho mal súd za preukázané, že žalovaný je
pripravený žalobcovi ako otcovi pomôcť, je si vedomý svojich povinností ako syna a nenamieta to.

78. Súd musel vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že žalovaný od roku 2012 s rodičmi v spoločnej
domácnosti nežil, pretože si založil vlastnú rodinu. Ak do vzťahu rodičov vstúpil, tak len na obranu svojej
matky, prípadne súrodencov. Darovanie navrhol a exekučné dlhy vyrovnal, aby rodičia mohli rodinný
dom zrekonštruovať a zvýšiť si tak životnú úroveň, takisto aby zachránil strechu nad hlavou súrodencom.

Nebolo preukázané, že by v roku 2017 plánoval žalobcov odchod z domu, resp. že by plánoval ho
vyhnať. Nebolo tvrdené ani preukázané, že by od darovania do leta 2021 došlo medzi nimi ku konfliktu.
Žalobcovi dal ultimátum preto, lebo v opitosti zaútočil na svoju dcéru a fyzicky ju napadol, čoho bolo
svedkom i maloleté dieťa a z okolnosti veci usúdil, že žalobca potrebuje odbornú pomoc. Z trvalého
pobytu žalovaný žalobcu neodhlásil, tento sa pre odchod rozhodol sám a ďalej sa vrátenia do rodného

domu (bývania v ňom) nedomáhal. Na skutočnosť, že žalovaného otec zažaloval bez predchádzajúceho
upozornenia/výzvy reagoval tak, že dar vráti, ak mu budú navrátené peňažné prostriedky, ktoré za
žalobcu vyrovnal titulom exekúcií.

79. K darovaniu nehnuteľností žalobcu žalovanému došlo v roku 2017, k inkriminovanej udalosti v roku

2021. Medzi momentom darovania a momentom „vyhodenia“ žalobcu z rodného domu nie je súvislosť.
Navyše obe strany sporu zhodne tvrdili, že rodný dom sa rekonštruoval, aby žalobca a vtedy ešte
manželka svedkyňa K. B. mohli dôstojne prežiť starobu, teda plánovali spoločný život. K „vyhodeniu“
žalobcu z rodného domu vyprovokovala žalovaného udalosť, ktorá je dokumentovaná v priestupkovom
i policajnom spise. Súd v tomto kontexte hodnotí i čestné prehlásenie B. L. M., ktorá ako svedok

nevypovedala, ale prehlásenie predložila až s časovým odstupom po pojednávaní, teda zrejme po
oboznámení sa s výpoveďami ostatných sestier ako svedkýň. V tejto súvislosti sa preto súdu javí ako
nevierohodné, a to v časti týkajúcej sa údajného plánovania pozbaviť žalobcu obydlia.

80. Intenzita správania sa je daná okolnosťami veci i temperamentom každého jednotlivca. Sú jedinci,

ktorí hrubé výrazové prostriedky a gestá nepoužívajú, sú navonok decentní a napriek tomu môžu
vykazovať správanie, ktoré je zavrhnutiahodné. Na druhej strane sú jedinci, ktorí aj použijú hrubý výraz,
aj gestá, ale sú hodnotovo orientovaní správne – vedia, čo je správne. Tak je o tom presvedčený
i súd vo vzťahu žalovaného k žalobcovi. Súd, berúc do úvahy vykonané dokazovanie i všetko, čo
v konaní vyšlo najavo, však uznal žalobcovi, že sa mu ako otcovi žalovaného nedostáva základnej

úcty ako rodičovi, i keď zároveň súd chápe žalovaného, že má na postavenie muža v spoločnosti
ako manžela a otca svoj názor a považuje žalobcov spôsob života za neusporiadaný. Súd preto ani
argumentáciu žalobcu tým, že bol žalovaným vyhodený z domu v Beloveži nepovažoval vo vzťahu
k predmetu za dôvodnú, nakoľko uvedené konanie bolo reakciou na nevhodné správanie žalobcu a tiež
nebolo preukázané ani to, že žalobca bol žalovaným „vyhodený“ z domu bez možnosti návratu. Je

potrebné, aby si žalobca nezamieňal povinnosť žalovaného mať úctu k žalobcovi ako svojmu otcovi a byť
vďačný za poskytnutie daru s bezmedzným tolerovaním závadného konania žalobcu voči členom rodiny
žalovaného. Vykonané dokazovanie doviedlo súd k záveru, že v žalobe tvrdené vyhodenie žalobcu z
domu dňa 15.06.2021 nepredstavuje vzhľadom na všetky okolnosti tohto incidentu a udalosti tomuto
predchádzajúce, konanie, ktorým by sa žalovaný dopustil voči žalobcovi hrubého porušenia dobrých

mravov, ktoré by odôvodňovalo vrátenie daru žalovaným žalobcovi.81. Ani argumentáciu žalobcu tým, že žalovaný v júni 2022 vyhodil z domu v C. svoju sestru s maloletou
dcérou, ktoré nemali kam ísť, pričom z toho dôvodu podal voči svojej sestre podnet na sociálnu kuratelu
nepovažoval súd za dôvodnú.

82. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď dcéry žalobcu – svedkyne B. B. na pojednávaní dňa
15.12.2022, kedy uviedla, že dom v Beloveži opustila po predchádzajúcej nezhode so svojou matkou
a nie so žalovaným, teda nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že to bol práve žalovaný, ktorý mal
vyhodiť svoju sestru z domu. Navyše, nebolo preukázané, že dcéra žalobcu po opustení domu sa stala

„bezdomovcom“, nakoľko ako opäť vyplýva z jej vyjadrenia, išla bývať ku svojmu priateľovi. Samotná
okolnosťspočívajúcavzrušenítrvaléhopobytudcéryžalobcužalovanýmvdomevBelovežineznamená,
že žalovaná sa do nehnuteľnosti po dodatočnom vysvetlení situácie nemohla vrátiť. Zrušenie trvalého
pobytu nemožno zamieňať s právom užívať nehnuteľnosť.

83. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu tým, že žalovaný podal podnet na sociálnu kuratelu voči

svojej sestre, tu súd analogicky poukazuje na vyššie citovaný právny názor vyjadrený najvyšším
súdom v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/53/2006. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že sociálnu kuratelu
kontaktoval, pričom logicky opísal dôvody, pre ktoré tak učinil. Vzhľadom na to, že po odchode svojej
sestry nemal o nej, ako ani o jej maloletej dcére žiadne vedomosti, z obavy o svoju neter legitímne
požiadal sociálnu kuratelu o prešetrenie pomerov v súlade so zákonom, aby tým získal informáciu, že

o maloletú je riadne postarané. Ani túto argumentáciu žalobcu tak súd nepovažoval za takú, ktorá by
odôvodňovala ním uplatnený nárok na vrátenie daru.

84. V konaní teda nebolo súdu zo strany žalobcu tvrdené ani preukázané akékoľvek hrubé porušenie
dobrých mravov žalovaným, ktorého by sa dopustil voči dcére žalobcu.

85. Pokiaľ žalobca poukazoval na svoje nepriaznivé majetkové pomery, na čo mal žalovaný podľa
názoru žalobcu reflektovať, k tomu súd uvádza, že žalobca svoje majetkové pomery, pokiaľ ide o
jeho príjmy a výdavky nepreukazoval spôsobom, ktorým by bolo podporené toto jeho tvrdenie. Zároveň
súd poukazuje na možnosť žalobcu využiť inštitúty rodinného práva, aby tým v prípade splnenia

zákonných podmienok získal finančné prostriedky na zlepšenie svojej majetkovej situácie (napr. riešenie
bytovej otázky).

86. V konaní tak žalobca podľa názoru súdu nesplnil svoju povinnosť tvrdiť ani dôkaznú povinnosť
v potrebnom rozsahu a kvalite, keď jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu netvrdil a ani

nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a síce, že sa žalovaný ako obdarovaný správal k nemu a jeho
dcére tak, že tým hrubo porušil dobré mravy.

87. Akiste je treba pripustiť dôkazný význam aj nepriamych dôkazov, o ktoré žalobca v spore opieral
svoje tvrdenia. Na základe nepriamych dôkazov je totiž možné urobiť skutkový záver len v prípade ak

vzájomne súvisia a podporujú sa, sú navzájom súladné a v tejto vzájomnej previazanosti nepripúšťajú
iný logický priebeh udalostí. Skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať za
preukázanú vtedy, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné nadobudnúť istotu
(presvedčenie) o tom, že táto skutočnosť sa naozaj stala (že je pravdivá); nestačí pritom ak prichádza
do úvahy len možnosť jej pravdivosti (jej pravdepodobnosť). To zjednodušene povedané znamená, že

pokiaľ výsledky hodnotenia nepriamych dôkazov vytvárajú podmienky len pre úsudok, že je možné
(viac alebo menej pravdepodobné), že dokazovaná skutočnosť sa stala, a teda zároveň pripúšťajú
aj možnosť (väčšiu alebo menšiu pravdepodobnosť), že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala,
nemožno urobiť na základe nepriamych dôkazov záver o pravdivosti takejto skutočnosti. Zároveň
platí, že za skutkovú variantu k nepriamymi dôkazmi preukazovanej skutočnosti sa nepovažuje taký

skutkový dej, ktorý predstavuje nelogický spôsob priebehu udalostí, ktorý zakladá rozumné pochybnosti,
že k nemu došlo alebo ho nemožno v okolnostiach prípadu považovať za vierohodný. To vo svojej
komplexnosti znamená, že pokiaľ výsledky hodnotenia nepriamych dôkazov síce vytvárajú podmienky
len pre úsudok, že je možné, že dokazovaná skutočnosť sa stala, a teda zároveň pripúšťajú aj možnosť,
že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, pokiaľ možnosť, že sa dokazovaná skutočnosť nestala

je nelogická, rozumovo pochybná alebo nevierohodná, je potrebné takúto skutočnosť považovať za
preukázanú. V posudzovanom prípade, keďže aj výpovede svedkov – sestier žalobcu vychádzajú zo
skutočností, ktoré sa dozvedeli (sprostredkovane) s najväčšou pravdepodobnosťou od žalobcu, súd
dospel k záveru, že na základe vykonaných dôkazov nemožno bezpečne a nad akékoľvek pochybnostivyvodiť skutkový nález, že žalovaný svojím správaním voči žalobcovi a dcére žalobcu hrubo porušil
dobré mravy práve ním opisovaným spôsobom, pričom ako už súd uviedol, ani výsluchom žalobcu a jeho
dcéry sa nezistili dôvody, pre ktoré sa žalobca domáha vrátenia daru.

88. Ako už súd konštatoval vyššie, vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by zo strany žalovaného
došlo k takému žalobcom tvrdenému správaniu žalovaného, ktorým by hrubým spôsobom porušil dobré
mravy vo vzťahu k žalobcovi alebo k dcére žalobcu. Z tohto dôvodu súd nevzhliadol v predmetnej veci
splnenie podmienok pre vrátenie daru a žalobu v celom rozsahu zamietol.

89. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

90. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

91. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Tieto spočívajú v náhrade trov pôvodného konania, ako aj tohto konania.

92. Súd predmetnej veci nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal procesne
úspešnému žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania. Súd preto o trovách konania rozhodol

tak, že ich náhradu priznal plne procesne úspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov
konaniarozhodnesúdpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončísamostatnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.