Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/118/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206343
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1220206343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov senátu

Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Mestská časť Bratislava -
Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 603 155, proti žalovanému:
Reality Kvačany s.r.o. v likvidácii, Dunajská 8, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47
942 002, práv. zast. JUDr. Karol Spišák, advokát, Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, IČO: 30 795 541,
substitučne splnomocnená Mgr. Eliška Obžerová Žolnová, advokátka, Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava,
IČO: 52 864 928, v konaní o zaplatenie 91.761,70 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-36Cb/48/2021 - 455 zo dňa 12.1.2024 a uzneseniu

Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-36Cb/48/2021-405 zo dňa 28.11.2023 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-36Cb/48/2021 - 455 zo dňa
12.1.2024 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k B1-36Cb/48/2021-405 zo dňa
28.11.2023 v napadnutom výroku I. potvrdzuje.

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol výrokom I., že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 70.563,85 eur, úrok z omeškania 5% p.a. zo sumy 44.620,61 eur od 01.09.2020
až do zaplatenia, úrok z omeškania 5% p.a. zo sumy 25.416,14 eur od 05.10.2023 až do zaplatenia,
úrok z omeškania 9,50 % p.a. zo sumy 527,10 eur od 05.10.2023 až do zaplatenia, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že: Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a
m i e t a a výrokom III. rozhodol, že: Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo
výške 7 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol:

3. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 11.11.2020 domáhal, aby žalovaný
zaplatil žalobcovi sumu 97.769,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 55.800

eur od 21.08.2018 eur do zaplatenia a zo sumy 41.968,77 eur od 24.08.2020 do zaplatenia.

4. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný listom zo dňa 12.04.2019 požiadal o majetkovoprávne
usporiadanie nehnuteľností v k.ú. E., zapísaných na LV č. X, a to konkrétne: pozemok registra „C“ KN,parc. č. XXXXX/XX o výmere 234 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra
„C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o výmere 231 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok
registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o výmere 5350 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria;

pozemokregistra„C“KN,parc.č.XXXXX/XXovýmere417m2,druhpozemku:ostatnéplochy;pozemok
registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o výmere 1257 m2, druh pozemku: ostatné plochy; pozemok registra
„C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o výmere 1250 m2, druh pozemku: ostatné plochy; pozemok registra „C“ KN,
parc. č. XXXXX/XX o výmere 1153 m2, druh pozemku: ostatné plochy vo vlastníctve hlavného mesta SR
BratislavyazverenýchdosprávymestskejčastiBratislava-RužinovProtokolomč.24zodňa30.09.1991.

5. Listom zo dňa 18.09.2019 bolo žalovanému oznámené odsúhlasenie vedenia s podmienkou úhrady
odplaty za skutočné užívanie pozemku od 05.12.2016. Žalobca upozornil, že v zmysle § 7 ods. 10
písm.a)VšeobecnezáväznéhonariadeniamestskejčastiBratislava-Ružinovč.13/2012dňa15.05.2012
bol primátorom hlavného mesta Bratislava schválený nájom špecifikovaných pozemkov registra „C“
KN parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 a parc. č. XXXXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 231 m2, evidovaných na LV č. X, ako pozemkov zastavaných
jednopodlažnými nebytovými budovami, obe so súp. č. XXX, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, za
nájomné vo výške 19 eur/m2/rok v zmysle Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR
Bratislavy,ktorýmsaustanovujúcenyprenájmovacenypredbežnejodplatyzavecnébremenoúčinného
od 01.01.2016 (ďalej len „rozhodnutie č. 33/2015“), Prílohy č. 1 (Tabuľka č. 100, položka 16), čo

predstavuje spolu: 465 m2 x 19,00 €/m2/rok, teda 8.835 eur/rok. Nájomné za pozemok registra „C“ KN
časť pozemku, parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5165 m2 (z celkovej výmery
5350 m2), parc. č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 417 m2, parc. č. XXXXX/XX - ostatné plochy o
výmere 1257 m2, parc. č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1250 m2, parc. č. XXXXX/XX - ostatné
plochy o výmere 1153 m2, evidovaných na LV č. X, zaťažených viacerými druhmi inžinierskych sietí,

prechádzajúcimi cez väčšinu hore uvedených parciel, obmedzujúcich využitie pozemkov pre výstavbu,
na častiach ktorých sú vybudované tenisové kurty, volejbalové ihrisko, komunikačné plochy, zatrávnené
plochy a stromy, oplotenie, prípojky inžinierskych sietí, rozvody, za nájomné vo výške 0,24 eur/m2/
mesiac, čo je 2,88 eur/m2/rok, stanovené v Znaleckom posudku č. 29/2018 zo dňa 21.02.2018 (ďalej
len „znalecký posudok č. 29/2018“), čo predstavuje spolu: 9242 m2 x 2,88 eur/m2/rok, teda 26.616,96

eur/rok. Ročné nájomné spolu za celkovú výmeru 9707 m2: 8.835 eur/rok + 26.616,96 eur = 35.451,96
eur/rok. Žalobca upozornil, že nezahrnul do výpočtu bezdôvodného obohatenia obvyklý nájom za časť
pozemku parc. č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 185 m2, k.ú. E., ktorý je prenajatý Nájomnou
zmluvou č. 14818/2016, zo dňa 22.12.2016 Národnej diaľničnej spoločnosti. Žalobca oznámil listom
zo dňa 02.07.2018, že podľa článku 80 ods. 4 písm. a) Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy prevody

vlastníctva nehnuteľného majetku, zvereného do správy žalobcu schvaľuje miestne zastupiteľstvo,
k čomu dáva podľa čl. 80 ods. 5 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy predchádzajúci písomný
súhlas primátor, o ktorý žiada starosta. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol ku dňu 01.07.2018
vlastníkom stavby: „Športového areálu TJ Doprastav Mlynské nivy“, ktorý je na predmetných pozemkoch
žalobcu vybudovaný, žalovanému bola spolu s predmetným oznámením, doručeným dňa 10.08.2018

žalovanému - obom konateľom spoločnosti Grafen Au s.r.o. zároveň zaslaná aj Zmluva o finančnej
odplate za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od kúpy stavieb, t.j. od 05.12.2016 do 30.06.2018 v sume
55.800,45 eur (2.622,51 eur za 27 dní roka 2016) + 35.451,96 eur (za rok 2017) + 17.725,98 eur za 6
mesiacov roku 2018).

6. Žalovaným podpísaná Zmluva o finančnej odplate mala byť zaslaná späť žalobcovi do 20 dní
odo dňa doručenia. Zároveň bol žalovaný upozornený, že v prípade neuzatvorenia predmetnej zmluvy
v stanovenej lehote, bude žalobca vymáhať odplatu za skutočné užívanie. Zo strany žalovaného
dochádza v zmysle § 451 ods. 2 OZ k bezdôvodnému obohateniu, ktorým žalovaný získava majetkový
prospech bez právneho dôvodu na úkor žalobcu, nakoľko si prisvojuje úžitkovú hodnotu predmetných

nehnuteľností žalobcu, a to bez poskytnutia akejkoľvek náhrady žalobcovi, ktorý má právny nárok na
úhradu za užívanie týchto pozemkov.

7. Žalobca zaslal žalovanému výzvu zo dňa 19.08.2020 na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 01.01.2017 do 31.07.2020 v celkovej výške 127.036,19 eur, t. j. 35.451,96 eur (rok 2017) +

35.451,96 eur (rok 2018) + 35.451,96 eur (rok 2019) + 20,680,31 eur (7 mesiacov roku 2020).

8. Žalovaný uhradil dňa 09.10.2020 sumu vo výške 2.678,40 eur za dva roky spätne (od 01.10.2018 do
30.09.2020), ktorú vypočítal v súlade so znaleckým posudkom č. 29/2018.9. Spornou bola aktívna vecná legitimácia žalobcu. Na pojednávaní konanom dňa 06.10.2023 žalovaný
vzniesol námietku premlčania za 10 dní mesiaca novembra roku 2018 (od 01.11.2018 do 10.11.2018) a

za obdobie mesiacov júl a august roku 2021 a 11 dní mesiaca september roku 2021 (od 01.09.2021 do
11.09.2021). Zároveň žalobca navrhol zmenu žaloby v časti úroku z omeškania vo výške 9,25 % p. a.
zo sumy 40.312,31 eur od 05.10.2023 na výšku 9,50 % p. a. z predmetnej sumy.

10. Žalobca v podaní doručenom dňa 23.10.2023 vzal žalobu v časti späť a špecifikoval svoj nárok

nasledovne. Žalobca si uplatnil žalovanú sumu istiny od 11.11.2018 do 30.06.2021 a od 12.09.2021 do
20.09.2021, teda sumu 1.969,55 eur za 20 dní mesiaca november roku 2018 + 2.954,33 eur za mesiac
december roku 2018 - 2.678,40 eur (úhrada žalovaného) +35.451,96 eur za rok 2019 +35.451,96 eur
za rok 2020 +17.725,98 eur za obdobie od januára 2021 až júna 2021 + 886,32 eur za 9 dní mesiaca
september roku 2021 (od 12.09.2021 do 20.09.2021) = 91.761,70 eur. Žalobca si uplatnil nasledovné
úroky z omeškania: úrok z omeškania v ročnej sadzbe 5,00 % zo sumy 58.377,75 eur [2.245,48 eur

(20 dní 11/2018 vo výške 1.969,55 eur + 12/2018 vo výške 2.954,33 eur-2.678,40 eur ako úhrady
žalovaného) + 35.451,96 eur (rok 2019) + 20.680,31 eur (7 mesiacov roku 2020) = 58.377,75 eur)] od
01.09.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania v ročnej sadzbe 9,50 % zo sumy 33.383,95 eur [14.771,65
eur (5 mesiacov roku 2020) + 17.725,98 eur (6 mesiacov roku 2021) + 886,32 eur (9 dní 09/2021) =
33.383,95 eur] od 05. 10. 2023 do zaplatenia. Žalobca sa preto domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi 91.761,70 eur s úrokmi z omeškania v ročnej sadzbe 5,00 % zo sumy
58.377,75 eur odo dňa 01.09.2020 do zaplatenia a 9,50 % zo sumy 33.383,95 eur od 05.10.2023 do
zaplatenia, spolu s trovami konania.

11. Žalovaný zároveň poukazuje na to, že žalobca stanovil výšku bezdôvodného obohatenia podľa

tabuľky č. 100 ako prílohy č.1 k rozhodnutiu č. 33/2015, a to položky 16 ktorá stanovuje odplatu za
„objekty okrem garáží pôvodne rozdelené ako: objekty na služby, administratívu a predajne, objekty na
herne, stávkové kancelárie, reštaurácie, kaviarne, banky a zmenárne, objekty na bývanie“. Nebytové
budovy vo vlastníctve žalovaného sú stavbami, ktoré majú plniť funkciu šatní, sociálnych zariadení
a občerstvenia k športovému areálu. Spôsob využitia stavieb vo vlastníctve žalovaného teda vôbec

nezodpovedá položke č. 16 tabuľky č. 100, pod ktorú ju žalobca zaraďuje. Tabuľka č. 100 obsahuje
aj položku 192 s účelom nájmu športové a detské ihriská, kde je náhrada určená ako nulová. Preto
pokiaľ žalobca trvá na použití rozhodnutia primátora č. 33/2015, tak v tom prípade by musela byť
výška bezdôvodného obohatenia stanovená ako nulová. Tvrdenia žalobcu o vykonávaní podnikateľskej
činnosti na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX-XX nie sú preukázané. Okrem iného aj zo znaleckého

posudku č. 29/2018 vyplýva, že areál je možné užívať iba sezónne a za dobrého počasia. Nestačí
tvrdenie, že celý areál tvorí svojím využitím funkčný celok k stavbám vo vlastníctve žalovaného, ide
totiž o pozemky žalobcu, ktoré žalovaný neužíva. Preto je žalovaný názoru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatneniu tohto nároku, t.j. nepreukázal zvýšenie aktív žalovaného, resp.
zníženie jeho pasív. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia za užívanie pozemkov parc. č. XXXXX/XX-XX za nepreukázaný a nedôvodný. Žalovaný
vzniesol námietku premlčania - vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom podaním zo dňa 12.09.2023,
a to za obdobie od 01.07.2021 do 14.09.2021, nakoľko vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.09.2023 bolo
doručené na súd dňa 14.09.2023, za obdobie od 01.11.2018 do 11.11.2018, nakoľko žaloba bola podaná
na súd dňa 11.11.2020.

12.Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmidoloženýmivspiseaustálilnasledovnýskutkovýstav.Z
výpisuLVč.Xvyplýva,ževlastníkompozemkovnaparc.č.XXXXX/XXovýmere234m2,druhpozemku:
zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o výmere 231 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o výmere 5350

m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o výmere
417 m2, druh pozemku: ostatné plochy; pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o výmere 1257
m2, druh pozemku: ostatné plochy; pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o výmere 1250 m2,
druh pozemku: ostatné plochy; pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX o výmere 1153 m2, druh
pozemku: ostatné plochy, je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.

13. Z Protokolu č. 24 zo dňa 30.09.1991 vyplýva, že podľa čl. I predmetom zverenia majetku hlavného
mesta a s ním súvisiacich práv a záväzkov do správy mestskej časti Bratislava Ružinov sú nehnuteľnosti,
ktorésúzapísanévStrediskugeodézienaLVč.X,akoajďalšíchlistochvlastníctvakatastrálnehoúzemiaE.. Podľa čl. III majetok sa zveruje do správy mestskej časti Ružinov dňom 01. októbra 1991 podľa § 8
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy.

14. Z Protokolu č. 1188044402100 o vrátení nehnuteľného majetku zvereného do správy mestskej časti
Bratislava-Ružinov do priamej správy hlavného mesta SR Bratislava uzatvoreného dňa 21.09.2021
vyplýva, že predmetom vrátenia majetku zvereného do správy mestskej časti-Ružinov sú okrem iného
aj pozemky na parc. č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č..
XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, ktoré sú vedené na LV č. X, k.ú. E., obec Bratislava- mestská časť Ružinov,

okres Bratislava II. Na základe uznesenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Ružinov č.
354/XIX/2021 zo dňa 18.05.2021, ktorým schválilo na základe žiadosti hlavného mesta SR Bratislava zo
dňa 30.03.2021 odňatie nehnuteľného majetku uvedeného v čl. 1 zo správy mestskej časti Bratislava-
Ružinov a jeho vrátenie hlavnému mestu SR Bratislave sa uvedené nehnuteľnosti vrátia do priamej
správy hlavného mesta SR Bratislavy. Podľa čl. 4 hlavné mesto SR Bratislava predmet odňatia preberá
dňom podpísania protokolu poslednou zo strán protokolu. Podľa čl. 5 bod 1 tento protokol nadobudne

platnosť dňom jeho podpisu oboma zmluvnými stranami a účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho
prvého zverejnenia na webovom sídle hlavného mesta SR Bratislava alebo na webovom sídle mestskej
časti Bratislava-Ružinov. Predmetný protokol bol zverejnený dňa 07.10.2021.

15. Z Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 16.12.2015, ktorým sa

ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno spolu s prílohou vyplýva, že s
účinnosťou od 01. novembra 2011 primátor určil minimálne sadzby za prenájom nebytových priestorov,
ktoré sú zverené hlavným mestom SR Bratislava do správy mestskej časti Bratislava-Ružinov tak, ako
sú uvedené v prílohe rozhodnutia-tabuľka č. 100. Podľa čl. 2 bod 1 ceny za prenájom uvedené v tabuľke
sú minimálne a vzťahujú sa len na prenájom nehnuteľností-pozemkov, stavieb, nebytových priestorov.

Podľa čl. 2 bod 2 v prípade potreby určenia reálnej a objektívnej hodnoty nájmu konkrétnej nehnuteľnosti
je potrebné vypracovanie znaleckého posudku. Podľa tabuľky č. 100 položka 16-objekty okrem garáží
pôvodne rozdelené ako objekty na služby, administratívu, predajne, na herne, stávkové kancelárie,
reštaurácie, kaviarne, banky a zmenárne, objekty na bývanie je suma pre lokalitu Ružinov, Nivy v sume
19 eur/m2/rok.

16. Zo znaleckého posudku č. 29/2018 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov prenájmu
pozemkov za jeden mesiac užívania parc. č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/
XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, ktoré sú vedené na LV č. X, k.ú. E., obec Bratislava-
mestská časť Ružinov, okres Bratislava II. V znaleckom posudku je skonštatované, že areál je oplotený

a tvorí ho sedem parciel, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Na parc. č.
XXXXX/XX, XX, XX sú po dva oplotené antukové tenisové kurty a na parc. č. XXXXX/XX je antukové
volejbalové ihrisko. Výmera plôch ihrísk je 4201 m2, čo predstavuje 42,5 % výmery oploteného areálu.
Okrem ihrísk sú v areáli dve jednopodlažné budovy, z ktorých je jedna nevyužívaná na parc. č. XXXXX/
XX a v druhej sú šatne a sociálne zázemie na parc. č. XXXXX/XX. Ďalšie plochy tvoria betónové

chodníky medzi ihriskami, plocha zo zámkovej dlažby a trávnaté plochy medzi chodníkmi a oplotením na
parc. č. XXXXX/XX. Areál je oplotený plotom z betónových prefabrikátov, pri ktorom sú vzrastlé tuje. K
analýze využiteľnosti znalec skonštatoval, že vzhľadom na charakter športových stavieb umiestnených
v areáli je predpoklad ich užívania len v sezónnom období a za priaznivého počasia. Znalec určil nájom
predmetných pozemkov výpočtom za 1 m2 vo výške 0,24 eur na mesiac, teda 2,828 eur/m2/rok, a to v

období rokov 2016, 2017, 2018 na všetky pozemky týkajúce sa vyššie uvedených parciel.

17.Zkúpnejzmluvyč.056607402300uzatvorenejdňa27.10.2023podľa§588OZmedzižalovanýmako
predávajúcim a hlavným mestom SR Bratislava ako kupujúcim vyplýva, že dôvodom uzatvorenia kúpnej
zmluvy je zámer majetkovoprávneho vysporiadania športového areálu TJ Doprastav na Bajkalskej ulici s

cieľom následného využitia areálu na výstavbu záchytného parkoviska, parkovacieho domu, občianskej
vybavenosti, prípadne iného vhodného objektu. Podľa bodu 1.1. predmetom kúpy sú stavebné objekty
a ďalšie príslušenstvo areálu TJ Doprastav- stavba, druh stavby: Iná budova, nachádzajúca sa na
pozemku registra „C“ KN, parc. č. XXXXX/XX, ďalej stavba, druh stavby: Iná budova, nachádzajúca sa
na pozemku registra „C“ KN, pare. č. XXXXX/XX, obidve stavby so súpisným číslom XXX, evidované na

LV č. XXXX, k. ú. E., obec Bratislava - Ružinov, okres Bratislava II, vlastnené v spoluvlastníckom
podiele 1/1 k celku predávajúcim. Podľa bodu 1.2. zmluvné strany berú na vedomie, že predmetom
kúpy sú aj tenisové kurty, volejbalové ihrisko, spevnené plochy - chodníky a parkovisko, oplotenie
a ďalšie technické vybavenie areálu nachádzajúce sa na pozemkoch registra „C“ KN v k. ú. E., vovýlučnom vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava, parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX,
XXXXX/XX, XXXXX/XX a („ďalej len predmet kúpy neevidovaný v katastri nehnuteľností“). Predávajúci
týmto vyhlasuje, že predmetom kúpy neevidovanom v katastri nehnuteľnosti sú všetky objekty ocenené

Znaleckým posudkom č. 68/2023 zo dňa 16.06.2023, a že žiadne ďalšie objekty, okrem tých, ktoré sú v
tomtobodezmluvyvymenovanésavareálinenachádzajúatýmtozmluvnýmustanovenímsaprevádzajú
do vlastníctva kupujúceho všetky veci, ktoré tvoria predmet kúpy neevidovaný v katastri nehnuteľností.

18. Podľa bodu 4.5. zmluvné strany berú na vedomie, že na predmete kúpy sú uzavreté nasledovné

zmluvy o nájme na reklamné zariadenia. Zmluvy o nájme boli predávajúcim odovzdané kupujúcemu
pri podpise tejto kúpnej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek finančné plnenia vyplývajúce
z nižšie uvedených zmlúv o nájme za obdobie do 31.12.2023 patrí predávajúcemu, nakoľko tieto boli
uhradené pred podpisom tejto kúpnej zmluvy. Ide o Zmluva o nájme zo dňa 10.06.2020 v znení zmien a
dodatkov, nájomca ISPA, spol. s r.o., IČO: 31328 717; Zmluva o nájme č. BI/BA/00/00/2008/XX zo dňa
25.04.2008 v znení zmien a dodatkov, nájomca euroAWK spol. s r.o., IČO: 35 808 683; Zmluva o nájme

č. BI/BA/00/00/2008/XX zo dňa 28.05.2008 v znení zmien a dodatkov, nájomca akzent média, spol. s
r.o., IČO: 00 895 628, Dodatok č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 15.10.2013 uzavretý dňa 15.12.2016,
v znení zmien a dodatkov, nájomca (pôvodný) RABAKA reklamné panely, s.r.o., IČO: 36 213 136,
nájomca (nový) Média representative s.r.o., IČO: 46 381 694. Podľa bodu 4.6. zmluvné strany berú na
vedomie, že na základe Zmluvy o výpožičke stavby súp. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/

XX, k.ú. E., užíva vypožičiavateľ A.. O. A., IČO: 33 504 504 do 30. 09. 2023. Zmluva o výpožičke bola
odovzdaná kupujúcemu pri podpise tejto zmluvy. Podľa bodu 4.7 predávajúci sa zaväzuje, že najneskôr
dodňanadobudnutiaúčinnostitejtokúpnejzmluvypodľabodu7.6.vykonáprávneúkony(napr.výpoveď,
oznámenie o zánik zmluvy) smerujúce k ukončeniu všetkých záväzkových vzťahov uvedených v bodoch
4.5. - 4.6.

19. V súvislosti s pojednávaniami, súd pripomína, že dňa 19.12.2023, zrušil uznesením vyhlásenie
o dokazovaní za skončené (ide o uznesenie o vedení konania, ktoré sa stranám nedoručuje), keďže
právna zástupkyňa žalovaného krátke pred pojednávaním doručila súdu podanie s označením ako
odvolanie, s obsahom ktorým sa považoval súd za potrebné vysporiadať, a to práve aj v tej súvislosti, že

ak by došlo len k nesprávnemu výpočtu vo vzťahu k späťvzatiu žalobcu, bolo možné doplniť predmetný
výrok o čiastočnom späťvzatí v rozsudku vo veci samej. S právnou zástupkyňou žalovaného v tomto
smere aj prebehla e-mailová komunikácia, keďže ospravedlnila svoju neúčasť, pričom namietala, že na
pojednávaní dňa 19.12.2023 by vzhľadom na zmenu termínu vyhlásenia rozsudku na pojednávanie,
nemala zachovanú päťdňovú lehotu na prípravu pojednávanie. Súd jej žiadosti vyhovel a odročil termín

pojednávania na termín 12.01.2024 s tým, že na tomto pojednávaní oboznámil právnu zástupkyňu
žalovaného s uznesením o zrušení uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené. Námietka, že
o tomto uznesení o zrušení uznesenia o vyhlásení dokazovania nevedela, neobstojí, keďže jednak
ju súd s touto skutočnosťou oboznámil, jednak právna zástupkyňa žalovaného v priebehu súdneho
pojednávania uplatnila ďalšie argumenty v rámci svojej procesnej obrany, ako splatnosť jednotlivým

nárokom vo vzťahu k úrokom z omeškania, ale aj námietku, že žalobca nepreukázal, že žalovaný bol v
rozhodných obdobiach vlastníkom predmetov neevidovaných v katastri nehnuteľnosti.

20. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia istiny vo výške 91.761,70 eur s príslušenstvom z
titulu bezdôvodného obohatenia získaného užívaním nehnuteľností parcely č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/

XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX s celkovou plochou
9707 m2 (už po odčítaní 185 m2 z pozemku na parc. č. XXXXX/XX, ktoré sú predmetom nájmu
Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.), zapísané na LV č. X, k.ú. E., obec Bratislava- mestská časť
Ružinov, okres Bratislava II vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (označený v
konaní aj ako „hlavné mesto“ alebo „hlavné mesto SR Bratislava“) v správe mestskej časti Bratislava-

Ružinov v rozhodnom období (keďže protokolom č. 118804402100 bol zverený majetok vrátený do
správy hlavného mesta SR Bratislava“) bez právneho dôvodu.

21.Žalobcasiuplatnilbezdôvodnéobohateniezaobdobieod11.11.2018do30.06.2021aod12.09.2021
do 20.09.2021.

22. Sporným v konaní nie je, že vlastníkom pozemkov parc. č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/
XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX je hlavné mesto SR Bratislava s
celkovou plochou 9.892 m2. Sporným nie je ani to, že časť pozemku na parc. č. XXXXX/XX-ostatnéplochy vo výmere 185 m2 boli prenajaté nájomnou zmluvou č. 14818/2016 zo dňa 22.12.2016 Národnej
diaľničnej spoločnosti, a preto táto časť pozemku nebola ani zahrnutá do výpočtu výšky bezdôvodného
obohatenia zo strany žalobcu. Sporným nebolo, že žalobcovi boli predmetné nehnuteľnosti zverené

do správy protokolom č. 24 zo dňa 30.09.1991, pričom protokolom č. 1188044402100 uzatvoreného
dňa 21.09.2021 boli tieto pozemky vrátené do priamej správy hlavného mesta SR Bratislava na
základe uznesenia miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Ružinov č. 354/XIX/2021 zo dňa
18.05.2021, ktorým schválilo na základe žiadosti hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 30.03.2021 o
odňatie nehnuteľného majetku.

23. Sporným nebolo to, že stavby vo vlastníctve žalovaného so súp. č. XXX, zapísané na LV č. XXXX
sú postavené na pozemku parc. č. XXXXX/XX-XX na celkovej ploche 465 m2. Náhradu za užívanie
pozemkov pod stavbami žalovaného, bola zo strany žalovaného uhradená dňa 08.10.2020, a to za
obdobie od 01.10.2018 do 30.09.2020 vo výške 2.678,40 eur.

24. Žalovaný vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii namietal, že žalobca označujúci sa za správcu
majetku vo vlastníctve hlavného mesta koná v rozpore s § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb.K predmetnej
otázke zaujal stanovisko už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací v uznesení z 30. mája
2018, sp. zn. 1Cdo 86/2017, keď rozhodoval o právne významnej otázke-aktívnej vecnej legitimácii
subjektu v zmysle § 6 ods. 4 zákona č.138/1991 Zb., pričom tunajší súd sa s uvedenou argumentáciou

v plnom rozsahu stotožňuje. „Keďže správca majetku obce koná v mene obce pred súdmi, ako i pred
inými orgánmi v tých veciach, ktoré sa týkajú majetku obce v jeho správe, na takéto konanie nie je
potrebné osobitné plnomocenstvo, keďže ide o prípad zákonného zastúpenia. Nakoľko správca majetku
má zákonnú povinnosť majetok obce chrániť pred poškodením, zničením alebo stratou (§ 7 ods. 2
písm. b) zákona č.138/1991 Zb.) a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane

včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7 ods.
2 písm. c) zákona č.138/1991 Zb.), nemožno preto považovať za správny právny záver o tom, že
správca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti“.
S ohľadom na príslušné ustanovenia zákona, dovolací súd skonštatoval, že „výklad, podľa ktorého
by súd dospel k záveru, že správca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, nie je v

súlade so zákonom o majetku obcí (lex specialis) a predstavuje formalistický výklad a aplikáciu práva.
V tomto smere upozornil aj na tú skutočnosť, že zákon o majetku obcí len veľmi rámcovo upravuje
podmienky nakladania s majetkom obce a odkazuje na zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré
ako normatívny predpis vymedzuje oprávnenia a povinností žalobcu ohľadne predmetnej nehnuteľnosti.
Zásady hospodárenia s majetkom obce tak predstavujú z pohľadu formálneho nástroj obligatórnej

normatívnej povahy, ktorý však z hľadiska obsahového (materiálneho) možno charakterizovať ako akýsi
obecný „zákon“ o nakladaní s majetkom obce. Zásady hospodárenia sú prejavom samostatnosti obce
pri hospodárení s jej majetkom. Sú aj vyjadrením prístupu štátu, ktorý ponecháva takouto formou
obci priestor, aby samostatne zvážila podobu pravidiel hospodárenia s jej majetkom s ohľadom na
jej konkrétne pomery. Správca majetku obce vykonáva správu zvereného majetku a je oprávnený a

povinný starať sa o majetok obce, t. j. tej časti majetku, ktorú mu obec zverila do správy alebo ktorú
správca nadobudol vlastnou činnosťou, užívať ho na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v
súvislosti s ním, brať z neho úžitky, nakladať s ním v súlade so zákonom o majetku obcí a so zásadami
hospodárenia s majetkom obce. To, že správca majetku obce tento majetok spravuje však neznamená,
že tento majetok aj vlastní - zákon len oprávňuje správcu majetku obce na nakladanie s majetkom

obce. Správca nenadobúda do svojho vlastníctva majetok obce, tento majetok nadobúda len do správy.
Správca majetku obce v širšom význame (rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená obcou)
je oprávnený nakladať s majetkom zvereným mu do jeho správy a má taktiež povinnosti podľa § 6 ods.
3 zákona č. 138/1991 Zb. Zároveň vykonáva za obec právne úkony pri správe majetku obce v mene
obce. Správca majetku obce koná v mene obce pred súdmi, ako i pred inými orgánmi v tých veciach,

ktoré sa týkajú majetku obce v jeho správe. Z uvedeného vyplýva, že na takéto konanie nie je potrebné
osobitné plnomocenstvo, ide teda o prípad zákonného zastúpenia“.

25. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že z protokolu č. 24 zo dňa 30.09.1991 vyplýva,
že hlavné mesto SR Bratislava zverilo predmetné nehnuteľnosti (pozemky na parc. č. XXXXX/XX, Č..

XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX), zapísané
na LV č. X, k.ú. E., obec Bratislava-mestská časť Ružinov, okres Bratislava II a s ním súvisiacich práv a
záväzkov do správy mestskej časti Bratislava - Ružinov od 01.10.1991. Z protokolu č. 1188044402100
zo dňa 21.09.2021 vyplýva, že predmetný majetok, ktorý bol zverený do správy mestskej časti-Ružinov protokolom č. 24, bol vrátený hlavnému mestu SR Bratislave do priamej správy hlavného
mesta SR Bratislavy v zmysle čl. 4, čl. 5 bod 1 dňa 08.10.2021 nasledujúci deň po zverejnení na
webovej stránke jednej zo strán protokolu). Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnom období, za ktorý si

žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda od 11.11.2018 do 30.06.2021 a
od 12.09.2021 do 20.09.2021, bol správcom zvereného majetku mu protokolom č. 24, a preto je daná
aktívna vecná legitimácia žalobcu. Mestská časť je oprávnená samostatne hospodáriť so zvereným
majetkom a nakladať s ním a teda tento aj prenajať a inkasovať nájomné. Uzatvára preto nájomné
zmluvy, čím za odplatu prenecháva tretím stranám zverený majetok do užívania. V danom prípade súd

v zmysle uvedeného vychádzal z toho, že žalobca je oprávnený domáhať sa svojich práv spojených so
správou zvereného majetku aj súdnou cestou, a teda domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia,
pokiaľ je zverený majetok užívaný bez právneho dôvodu (obdobne pozri aj rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2019, sp. zn. 1 Cob 210/2017). Postavenie mestských častí upravuje
predovšetkým § 2 ods. 2, § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb., pričom v spojení s § 6 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, ods. 4, § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. Na základe uvedeného hlavné mesto SR Bratislava

neeviduje pohľadávky z nájomného, ani si ich neuplatňuje (obdobne pozri aj rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 22.10.2020, sp. zn. 4 Cob 136/2019 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
22.02.2022, sp. zn. 1 Obdo 18/2021).

26. V danom prípade súd zistil, že medzi stranami nebola uzatvorená žiadna zmluva, pričom žalovaný

mal užívať predmetné pozemky bez právneho dôvodu.

27. Nesporným medzi stranami konania bolo, že sa stavby vo vlastníctve žalovaného so súp. č. XXX,
zapísané na LV č. XXXX, nachádzajú na pozemku v správe žalobcu, parc. č. XXXXX/XX-XX na celkovej
ploche 465 m2, sporná však ostala v tejto časti výška nároku na náhradu za bezdôvodné užívanie

predmetných pozemkov, pričom žalovaný za užívanie týchto pozemkov za obdobie od 01.10.2018 do
30.09.2020 uhradil dňa 08.10.2020 náhradu vo výške 2.678,40 eur.

28. Žalovaný však namietal užívanie pozemkov v správe žalobcu, parc. č. XXXXX/XX-XX na celkovej
ploche 9242 m2. Zároveň žalovaný doplnil svoju argumentáciu vo vzťahu k vlastníctvu predmetu kúpy

neevidovanom v katastri nehnuteľnosti (č. I bod 1.2 kúpnej zmluvy č.l. 408) nachádzajúci sa na parc.
č. XXXXX/XX-XX.

29. Súd však na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, a to, že žalovaný
bez uzatvorenej zmluvy o nájme alebo akejkoľvek inej zmluvy oprávňujúcej na užívanie predmetných

nehnuteľností, užíval pozemky vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislave, ktoré boli v rozhodnom
období v správe žalobcu, teda v období, za ktoré sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
predmetnou žalobou požaduje (od 11.11.2018 do 30.06.2021 a od 12.09.2021 do 20.09.2021). Ide o
pozemky na parc. č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č..
XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX s celkovou plochou 9707 m2 (už po odčítaní 185 m2 z pozemku na parc.

č. XXXXX/XX, ktoré sú predmetom nájmu Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.), zapísané na LV č. X,
k.ú. E., obec Bratislava- mestská časť Ružinov, okres Bratislava II (bližšie pozri znalecký posudok č.
29/2018, LV č. X).

30. Súd zistil, že Športový areál TJ Doprastav Mlynské nivy sa nachádza na pozemkoch parc. č. XXXXX/

XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX,
pričom tento areál je oplotený, tvorí ho sedem parciel, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a
ostatné plochy. Na parcelách č. XXXXX/XX, XX,XX sú po dva oplotené antukové tenisové kurty a na
parcele č. XXXXX/XX je antukové volejbalové ihrisko. Výmera plôch ihrísk je 4201 m2, čo predstavuje
42,5 % výmery oploteného areálu. Okrem ihrísk sú v areáli dve jednopodlažné budovy, z ktorých je jedna

nevyužívanánaparc.č.XXXXX/XXavdruhejsúšatneasociálnezázemienaparc.č.XXXXX/XX.Ďalšie
plochy tvoria betónové chodníky medzi ihriskami, plocha zo zámkovej dlažby a trávnaté plochy medzi
chodníkmi a oplotením na parc. č. XXXXX/XX (bližšie pozri znalecký posudok č. 29/2018). Predmetné
pozemky svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbami, čo konštatoval
aj samotný žalovaný, pričom však vo vzťahu k užívaniu tvrdil, že tieto neužíva, čo je rozporné a

zmätočné tvrdenie. Ak pozemky parc. č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX,
Č.. XXXXX/XX, tvoria umiestnením a využitím neoddeliteľný celok, nie je celkom predstaviteľné, akým
spôsobom mal žalovaný užívať stavby súp. č. XXX bez takéhoto neoddeliteľného celku (bližšie pozri
odpoveď žalovaného zo dňa 30.09.2020 č.l. 92). Tieto pozemky celkom jednoznačne funkčne slúžiabezprostredne pre potreby užívania stavieb č. XXX vo vlastníctve žalovaného ako hlavnej nehnuteľnosti.
K námietkam žalovaného vo vzťahu k vlastníctvu predmetu kúpy neevidovanom v katastri nehnuteľnosti
(č. I bod 1.2 kúpnej zmluvy č.l. 408) nachádzajúci sa na parc. č. XXXXX/XX-XX, súd uvádza nasledovné.

Aj keď vo vzťahu k predmetnej námietke bolo možné uplatniť sudcovskú koncentráciu konania, keďže
ju žalovaný uplatnil na pojednávaní konanom dňa 12.01.2024, súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje
najmä na samotné rozporné tvrdenia žalovaného o nadobudnutí vlastníctva stavieb súp. č. XXX
kúpnou zmluvou dňa 05.12.2016. Zo samotného vyjadrenia žalovaného vo svojej žiadosti adresovanej
12.04.2019 vyplýva, že sa stal vlastníkom Športového areálu TJ Doprastav Mlynské Nivy, pričom

žiadal o majetkovoprávne usporiadanie podľa § 9a ods. 8 písm. b) zákona č. 138/1991 Zb., a to
vo vzťahu aj k parc. XXXXX/XX-XX s odôvodnením, že nehnuteľnosti tvoria svojím umiestnením a
využitím neoddeliteľný celok, pričom v danom čase (rok 2019) tvrdil, že nehnuteľnosti (teda aj pozemky
na parc. č. XXXXX/XX-XX) udržiava na svoje náklady. Celkom jednoznačne preukazuje vlastníctvo
predmetov neevidovaných v katastri nehnuteľnosti, ako volejbalové ihrisko, spevnené plochy-chodníky
a parkovisko, oplotenie a ďalšie technické vybavenie areálu nachádzajúce sa na pozemkoch parc. č.

XXXXX/XX-XX, kúpna zmluva č. 056607402300 (bližšie pozri č.l. 408 a nasl.), z ktorej toto vlastníctvo
vyplýva. Námietku žalovaného preto súd považuje za nedôvodnú.

31. Rovnako tak súd zdôrazňuje, že z kúpnej zmluvy č. 056607402300 okrem vlastníctva žalovaného, a
to predmetu kúpy neevidovaného v katastri na pozemku parc. č. XXXXX/XX-XX, vyplýva aj jednoznačný

dôkaz preukazujúci užívanie predmetných pozemkov vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava a
v správe žalobcu (bližšie pozri bod 16 odôvodnenia rozsudku). V zmysle predmetnej kúpnej zmluvy
došlo k majetkovoprávnemu vysporiadaniu športového areálu TJ Doprastav. Z predmetnej zmluvy okrem
bodu 1.1. ako predmet kúpy, ktorým boli dva stavebné objekty so súp. č. XXX, nachádzajúcom sa na
pozemku parc. č. XXXXX/XX-XX, vyplýva, že predmetom kúpy medzi žalovaným ako predávajúcim a

hlavným mestom SR Bratislava ako kupujúcim podľa bodu 1.2. boli aj tenisové kurty, volejbalové ihrisko,
spevnené plochy - chodníky a parkovisko, oplotenie a ďalšie technické vybavenie areálu nachádzajúce
sa na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, parc. č.
XXXXX/XX-XX (predmet kúpy neevidovaný v katastri nehnuteľností). Predávajúci výslovne prehlásil,
že prevádza do vlastníctva kupujúceho všetky veci, ktoré tvoria predmet kúpy neevidovaný v katastri

nehnuteľností. Z uvedeného je viac ako zrejmé, že na vyššie citovaných parcelách sa nachádzali
tenisové kurty, volejbalové ihrisko, spevnené plochy - chodníky a parkovisko, oplotenie a ďalšie
technické vybavenie areálu, ktoré neboli zapísané v katastri nehnuteľnosti a ktoré boli vo vlastníctve
žalobcu, napriek tomu, že tvrdil, že pozemky na ktorých sa malo toto vybavenie športového areálu
nachádzať, nevyužíval. Takéto bezdôvodné užívanie pozemkov vo vlastníctve hlavného mesta SR

Bratislavy v správe žalobcu vyplýva zo samotného vlastníctva objektov a technického vybavenia
nachádzajúcom sa na predmetných pozemkov. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že na parc. č.
XXXXX/XX sa nachádzajú trávnaté plochy, ak takýto celok je neoddeliteľný od ostatných pozemkov
využívaných žalovaným a ktorý je navyše v rámci definovania toho, čo sa na ňom nachádza, predmetom
prevodu v zmysle bodu 1.2. kúpnej zmluvy. V tomto smere je však možné poukázať na bod 4.5, 4.6. a

4.7. kúpnej zmluvy, pričom keďže sa na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX-XX nachádzali stavby so súp. č.
XXX, je možné konštatovať, že predmet nájmu s dotknutými spoločnosťami (ISPA, spol. s.r.o., euroAWK
spol. s.r.o., akzent media, spol. s.r.o., RABAKA reklamné panely, s.r.o., Media representative s.r.o.),
ktorými boli reklamné zariadenia, sa logicky museli nachádzať na ostatných pozemkoch vo vlastníctve
hlavného mesta SR Bratislava v správe žalobcu. S ohľadom práve na umiestnenie „predmetu kúpu

nezapísaného v katastri nehnuteľnosti“ na pozemkov vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava v
správe žalobcu nie je rovnako tak ani rozhodujúcim pre zistenie užívania pozemkov s parc. č. XXXXX/
XX-XX žalovaným ani to, či predmetné pozemky prenajímal ďalším tenisovým školám, či umiestnenie
ich prevádzok na adrese Mlynské nivy 64.

32. Výšku bezdôvodného obohatenia, žalobca stanovil osobitne:
a) pre pozemky parc. č. XXXXX/XX-XX spolu o výmere 465 m2, na ktorých sú postavené stavby vo
vlastníctve žalovaného, a to vo výške 19 eur/m2/rok s odvolaním sa na rozhodnutie č. 33/2015;
b) pre ostatné priľahlé pozemky parc. č. XXXXX/XX-XX spolu o výmere 9242 m2, vo výške 2,88 eur/m2/
rok s odvolaním sa na znalecký posudok č. 29/2018 vypracovaný spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s..

Predmetom ohodnotenia znaleckého posudku č. 29/2018 bolo práve stanovenie nájmu za jeden
mesiac užívania predmetných pozemkov za rok 2016, 2017, 2018, vedené na LV č. X, k.ú. E.,
pričom súd považuje práve tento znalecký posudok za objektívny (nebol žiadnym spôsobom zo strany
žalobcu spochybnený, dokonca bol predložený priamo žalobcom), ako aj zohľadňujúci všetky špecifikákonkrétnych pozemkov na rozdiel od rozhodnutia č. 33/2015. Znalec v posudku stanovil nájom vo
výške 0,24 eur/m2/mesiac, teda 2,828 eur/m2/rok. Keďže v predmetnom konaní neboli súdu predložené
dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že v priebehu nasledujúcich rokov hodnota obvyklého nájomného

za predmetné pozemky vzrástla, vychádzal súd pri určení obvyklého nájomného práve z hodnoty
stanovenej znalcom vo výške 0,24 eur/m2/mesiac, teda 2,828 eur/m2/rok pre pozemky na parc. č.
XXXXX/XX-XX, ale aj pre pozemky na parc. č. XXXXX/XX-XX.

33. Vo vzťahu k spornej výške bezdôvodného obohatenia súd uvádza, že žalobca si po viacerých

zmenách žaloby (ako aj čiastočných späťvzatiach žaloby) uplatňoval žalovanú sumu istiny vo výške
91.761,70 eur od 11.11.2018 do 30.06.2021 a od 12.09.2021 do 20.09.2021, teda za od 11.11.2018 do
30.11.2018 v sume 1.969,55 eur, za mesiac december 2.954,33 eur, po odčítaní sumy -2.678,40 eur
(úhrada žalovaného), teda v sume 2.245,48 eur, za rok 2019 v sume 35.451,96 eur, za rok 2020 v sume
35.451,96 eur, od januára 2021 do júna 2021 v sume 17.725,98 eur, od 12.09.2021 do 20.09.2021 v
sume 869,32 eur.

34. Na danom mieste sa súd považuje za potrebné sa v prvom rade vyjadriť k námietke premlčania
vznesenej zo strany žalovaného. Keďže žalobca v priebehu konania reagoval na námietky premlčania
vznesenej žalovaným, ostala sporná len námietka premlčania vzťahujúca sa k nároku žalobcu za
obdobie od 12.09.2021 do 14.09.2021, teda 3 dni (žalobca si uplatnil nárok vo výške 886,32 eur od

12.09.2021 do 20.09.2021), nakoľko vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.09.2023 bolo doručené na súd až
14.09.2023 a za obdobie 11.11.2018, nakoľko bola žaloba podaná na súd až dňa 11.11.2020, teda 1
deň (žalobca si uplatnil nárok v sume 1.969,55 eur od 11.11.2018 do 30.11.2018). Ostatné námietky
žalovaného vo vzťahu k istine s ohľadom na čiastočné späťvzatia žalobcu sú bezpredmetnými, a preto
sa nimi súd ani nezaoberal. V súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania žalobcovho

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v období od 12.09.2021 do 13.09.2021, teda 2 dni, súd
konštatuje, že tento nárok bol premlčaný. Keďže medzi stranami vznikol občianskoprávny vzťah, súd
posudzoval námietku premlčania v zmysle § 107 OZ. V predmetnej veci je zrejmé, že subjektívna lehota
premlčania začala plynúť momentom, keď sa žalobca dozvedel o neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti
žalovaným najneskôr dňa 05.12.2016 (vyplýva z Oznámenia k žiadosti o majetkovo právne usporiadanie

zo dňa 02.07.2018), pričom v rámci pretrvávania bezdôvodného užívania tejto nehnuteľnosti zo strany
žalovaného táto plynula každým dňom tohto užívania. Vo vzťahu ku konkrétnej námietke, je potom
možné skonštatovať, že žalobca podal návrh na rozšírenie petitu žaloby podaním doručeným súdu až
dňa 14.09.2023, kedy prestala plynúť subjektívna premlčacia lehota k nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia dňa 14.09.2021 vrátane (2 roky spätne), a preto súd konštatuje, že nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktoré si žalobca uplatnil za obdobie od 12.09.2021 až 13.09.2021, teda
2 dni, je premlčaný. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote, ktorá je trojročná, súd uvádza, že
táto plynula práve užívaním samotnej nehnuteľnosti, pričom premlčaný nárok z hľadiska objektívnej
premlčacej lehoty nebol. Výška jeho nároku má vychádzať z obvyklého nájomného, teda zmenšenia
pasív žalovaného, ktoré by hradil žalovaný za užívanie predmetného objektu žalobcovi. Žalobca si

uplatnil nárok vzťahujúci sa k predmetnému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie,
od 12.09.2021 do 20.09.2021 vo výške 886,32 eur (za 9 dní), a preto je možné konštatovať, že nárok
v sume 196,97 eur je neoprávnený (886,32 eur:9dní=98,48 x 2dni). Námietka premlčania vo vzťahu
k nároku žalobcu ku dňu 14.9.2021 nie je dôvodná, keďže žalobca podal návrh na rozšírenie petitu
dňa 14.09.2023 a obdobne tak aj námietka vo vzťahu k nároku žalobcu zo dňa 11.11.2018, keďže

žalobca podal žalobu a vo vzťahu k nároku, ktorým si uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia k
uvedenému dátumu dňa 11.11.2020, čo znamená, že premlčacia doba prestala plynúť už dňom, kedy
túto žalobu a návrh na rozšírenie žaloby na súd podal (subjektívna premlčacia doba 2 roky spätne).

35. V rámci skúmania predpokladov na vznik bezdôvodného obohatenia (pozri bod 48-56 odôvodnenia

rozsudku) v nepremlčanej časti, teda v období od 11.11.2018 do 30.06.2021 a od 14.09.2021 do
20.09.2021, dospel súd k záveru, že žalovaný užívaním cudzej nehnuteľnosti-parc. č. XXXXX/XX-XX,
Č.. XXXXX/XX-XX, bez súhlasu vlastníka, resp. správcu (resp. akéhokoľvek právneho titulu, ktorý by ho
na takéto užívanie oprávňoval) získal bezdôvodné obohatenie.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd vychádzal z obvyklého nájomného pre všetky pozemky v
celkovej výmere 9707 m2 v správe žalobcu z hodnoty 0,24 eur/m2/mesiac, teda sumy 2,828 eur/m2/rok,
čo je 0,00775 eur/m2/deň. Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že výška bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 11.11.2018 do 30.11.2018 (20 dní) je vo výške 1.504,59 eur (0,00775 eur/m2/deň x 20 dní=0,155 x 9707 m2), za obdobie mesiaca december 2018 je vo výške 2.954,33 eur (0,24
eur/m2/mesiac x 9707 m2).

37. Po odčítaní úhrady zo strany žalovaného v celkovej výške -2.678,40 eur, je suma bezdôvodného
obohatenia v období od 11.11.2018 do 31.12.2018 vo výške 1.155,87 eur, oproti uplatňovanému nároku
žalobcu za toto obdobie vo výške 2.245,48 eur.

38.Výškabezdôvodnéhoobohateniažalovanéhozaobdobieroku2019jevovýške27.451,40eur,zarok

2020 rovnako tak vo výške 27.451,40 eur (2,828 eur/m2/rok x 9707 m2), oproti uplatňovanému nároku
žalobcu za toto obdobie vo výške 35.451,96 eur za rok 2019, ako aj za rok 2020.

39. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného za obdobie od januára 2021 do júna 2021 (vrátane)
je vo výške 13.978,08 eur (0,24 eur/m2/mesiac x 6 mesiacov = 1,44 x 9707 m2), oproti uplatňovanému
nároku žalobcu za toto obdobie vo výške 17.725,98 eur. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného

za obdobie od 14.09.2021 do 20.09.2021 (7 dní) je vo výške 527,10 eur (0,00775 eur/m2/deň x 7 dní =
0,0543 x 9707 m2), oproti uplatňovanému nároku žalobcu za toto obdobie vo výške 886,32 eur, resp.
689,35 eur po odčítaní nároku, ktorý je nedôvodný z titulu dôvodne vznesenej námietky premlčania
žalovaným (suma 196,97 eur).

40. Súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia získaného žalovaným je dôvodný za obdobie od 11.11.2018 do 30.06.2021 a od 14.09.2021
do 20.09.2021, v celkovej výške 70.563,85 eur, a preto rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku
I. rozsudku.

41. Vzhľadom na nárok žalobcu požadovaný v žalobe vo výške 91.761,70 eur, súd žalobu vo výroku II.
rozsudku v prevyšujúcej časti vo výške 21.197,85 eur zamietol, a to v časti sumy 196,97 z titulu dôvodne
vznesenej námietky premlčania žalovaným (bližšie pozri bod 57 a 58 odôvodnenia rozsudku) a v časti
sumy 21.000,88 eur (1.089,61 eur + 8.000,56 eur + 8.000,56 eur +3.747,90 eur + 162,33 eur) z titulu
neoprávnenej požadovanej výšky bezdôvodného obohatenia na základe rozhodnutia č. 33/2015 oproti

doloženému znaleckému posudku č. 29/2018, ktoré vychádza z obvyklého nájomného získaného za
užívanie predmetných pozemkov (súd zamietol nárok aj v časti úroku z omeškania-bližšie pozri bod 68
a 69 odôvodnenia rozsudku).

42. Základná úroková sadzba ECB v období od 18.09.2019 do 26.07.2022 bola vo výške 0,00 %, v

období od 02.08.2023 do 19.09.2023 vo výške 4,25 % a v období od 20.09.2023 doposiaľ vo výške
4,50 %.Žalobca si uplatnil okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 58.377,75
eur od 01.09.2020 do zaplatenia (nárok z bezdôvodného obohatenia od 11.11.2018 do 31.07.2020) a
úrok z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 33.383,95 eur od 05.10.2023 do zaplatenia (nárok z
bezdôvodného obohatenia od 01.08.2020 do 30.06.2021 a od 12.09.2021 do 20.09.2021).Vo vzťahu

k úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 58.377,75 eur od 01.09.2020 do zaplatenia (nárok z
bezdôvodného obohatenia od 11.11.2018 do 31.07.2020), súd uvádza, že predmetný nárok si žalobca
uplatnil už v predžalobnej výzve zaslanej žalovanému dňa 24.08.2020 s výzvou na úhradu do 5 dní
(síce v pôvodne uplatnenej sume 127.036,19 eur, keďže zahŕňal nárok od 01.01.2017 do 31.07.2020),
čo žalovaný nerozporoval (skutočnosť, že mu bola doručená predžalobná výzva). Nasledujúcim dňom

po uplynutí lehoty na plnenie tohto nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa dostal žalovaný do
omeškania s jej úhradou, pričom žalobcovi vznikol nárok aj na úhradu úrokov z omeškania v príslušnej
zákonom stanovenej sadzbe, avšak len v priznanom nároku za rozhodné obdobie. Žalobcovi vznikol
nárok na príslušný úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 44.620,61 eur od 01.09.2020 do
zaplatenia (za obdobie od 11.11.2018 do 31.12.2018 v sume 1.155,87 eur, za obdobie roku 2019 v sume

27.451,40 eur a za obdobie 7 mesiacov roku 2020 vo výške 16.013,34 eur). Vzhľadom na uvedené je
preto možné konštatovať, že súd vo výroku II. rozsudku úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy
13.757,14 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, zamietol.

43. Vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 33.383,95 eur od 05.10.2023

do zaplatenia (nárok z bezdôvodného obohatenia od 01.08.2020 do 30.06.2021 a od 12.09.2021
do 20.09.2021), súd uvádza, keďže splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia zákon
neustanovuje, za deň splatnosti sa považuje deň po tom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie
(§ 563 OZ). Od uvedeného sa odvíja aj výška percentuálnej sadzby úrokov z omeškania. V zmysle § 3nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu. K omeškaniu s úhradou bezdôvodného obohatenia dochádza teda nasledujúci deň po splatnosti
pohľadávky. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca vyzval žalovaného na vydanie nároku z
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.08.2020 do 30.06.2021 podaním doručeným súdu dňa
01.07.2021, ktorým bol petit rozšírený za mesiace november a december roku 2020 a šesť mesiacov
roku 2021. Predmetné podanie bolo žalovanému doručené dňa 06.03.2022 (č.l. 271), a preto je zrejmé,

že základná úroková sadzba ECB sa posudzuje vo vzťahu k tomuto nároku vo výške 0,00 % spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. v zmysle § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. k rozhodnému
dňu 07.03.2022 (ako dňu nasledujúcemu), a to vo výške priznanej súdom (bližšie pozri bod 60 a 61
odôvodnenia rozsudku). Súd preto priznal žalobcovi vo výroku I. rozsudku nárok na úrok z omeškania
vo výške 5 % p.a. zo sumy 25.416,14 eur odo dňa 05.10.2023 (súd v zmysle zásady ne eat ultra petita
nemôže priznať viac, ako žalobca požadoval, keďže predmetný nárok v danej časti vznikol už ku dňu

07.03.2022) do zaplatenia (za obdobie od 01.08.2020 do 31.12.2020 v sume 11.438,06 eur, za obdobie
od 01.01.2021 do 30.06.2021 v sume 13.978,08 eur). Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 12.09.2021 do 20.09.2021 si žalobca uplatnil v podaní doručenom súdu dňa 14.09.2023 a
doručenom žalovanému 04.10.2023 (č.l. 307). Nasledujúcim dňom po doručení tohto podania sa dostal
žalovaný do omeškania s úhradou tohto nároku, a preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania

v príslušnej základnej úrokovej sadzbe ECB vo výške 4,50 % a zákonom stanovenej výške úrokov z
omeškania 5 % p.a., avšak len v priznanom nároku za rozhodné obdobie (bližšie pozri bod 60 a 61
odôvodnenia rozsudku). Žalobcovi vznikol nárok na príslušný úrok z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo
sumy 527,10 eur od 05.10.2023 do zaplatenia (za obdobie od 14.09.2021 do 20.09.2021 v sume 527,10
eur). Vzhľadom na uvedené je preto možné konštatovať, že súd vo výroku II. rozsudku v časti úroku

z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 7.440,71 eur od 05.10.2023 do zaplatenia, ako aj úrok z
omeškania vo výške 4,50 % p.a. zo sumy 25.416,14 eur od 05.10.2023 do zaplatenia, zamietol.

44. Počas tohto súdneho sporu došlo k úprave pôvodnej žaloby čiastočným späťvzatím po námietke
premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, keď žalobca vzal späť žalobu v časti istiny vo výške 40.134,84 eur,

úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 52.570,19 eur od 31.08.2018 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.230,26 eur od 31.08.2018 do 31.08.2020, úroku z omeškania
vo výške 5 % p.a. zo sumy 56.132,27 eur od 24.08.2020 do 31.08.2020, úroku z omeškania vo výške
5 % p.a. zo sumy 32.497,63 eur od 01.07.2021 do 04.10.2023, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a.
zo sumy 984,78 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy

6.928,36 eur od 05.10.2023 do zaplatenia (bližšie pozri uznesenie č.l. 405).

45. V danej časti považuje súd za potrebné sa vyjadriť aj k podaniu žalovaného doručenom súdu dňa
14.12.2023. V tomto smere je treba uviesť, že zo strany žalovaného ide len o nesprávny výpočet, keďže
vo vzťahu k istine, v ktorej súd konanie zastavil vo výške 40.134,84 eur v porovnaní s namietanou

sumou istiny vo výške 40.198,42 eur, teda rozdielu vo výške 63,58 eur a v tejto časti aj tvoriaceho úroku
z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 6.928,36 eur od 05.10.2023 do zaplatenia oproti úroku
z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 6.991,94 eur od 05.10.2023, ktorý rozdiel tvorí rovnaká
suma, súd upozorňuje na nasledovné. Súd predovšetkým vychádzal z prejavu vôle žalobcu v podobe
navrhovanej zmeny petitu vo výške 91.761,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo

sumy 58.377,75 eur od 01.09.2020 do zaplatenia a 9,50 % p.a. zo sumy 33.383,95 eur od 05.10.2023 do
zaplatenia (predmetná suma späťvzatia v časti vo výške 6.928,36 eur spadá do obdobia 07/08 rok 2021
v sume 5.908, 66 eur a za obdobie od 01.09.2021 do 11.09.2021 v sume 1019,70 eur, celkovo späťvzatie
v sume 6.928,36 eur za predmetné obdobie). Uvedené žalobca nesprávne vypočítal v bode A na prvej
strane podania doručeného dňa 23.10.2023, avšak z bodu E a bodu D celkom zrejme vyplýva celkový

nárok,akoajpríslušnéobdobia,zaktorésitentouplatňuje,aztejtosumyajsumačiastočnéhospäťvzatia
za to-ktoré obdobie. Aj matematickým porovnaním nároku zo dňa 14.09.2023 vo výške 99.967,84 eur a
nároku zo dňa 23.10.2023 vo výške 91.761,70 eur vyplýva suma 7.913,14 eur, tak ako upozorňoval súd
na pojednávaní dňa 28.11.2023, pričom k späťvzatiu v časti istiny došlo práve za obdobie mesiaca júl a
august 2021 v sume 5.908,66 eur, za obdobie od 01.09.2021 do 11.09.2021 v sume 1.019,70 eur, teda

v sume 6.928,36 eur. Súd upozorňuje, že predmetnú sumu sčítaval so sumou 984,75 ako aj rozdielu v
uplatňovanísumyzaobdobieod11.11.2018do31.12.2018vcelkovejsume2.245,48europrotipôvodnej
sume vo výške 3.230 eur, teda v sume 984,75 eur, ktorú si žalobca po uplatnení námietky žalovaného
neuplatnil. Celková suma späťvzatia z podania doručeného dňa 23.10.2023 je tak 7.913,14 eur, posčítaní sumy 29.543,30 eur a sumy 2.678,40 eur, ktorú odpočítaval žalobca, je celková suma späťvzatia
40.134,84 eur. Súd v uznesení o zastavení konania v časti úroku vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 6.928,36
eur od 05.10.2023 do zaplatenia korešponduje s uvedeným. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúce

sa zastavenia sumy úroku vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.230,26 eur od 31.08.2018 do 31.08.2020,
uvádza, že žalovaný opomenul späťvzatie v časti úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 984,78
eur od 01.09.2020 do zaplatenia, a ktoré je logicky rozdielom upraveným zo strany žalobcu v podaní
doručenom dňa 23.10.2023 za obdobie od 11.11.2018 do 31.12.2019, keďže žalobca si nárok vo výške
2.245,48 eur naďalej uplatňuje, rovnako tak aj úrok z neho, ktorý je zahrnutý v úroku z omeškania vo

výške 5 % zo sumy 58.377,75 eur od 01.09.2020.

46. Späťvzatie žaloby (aj v časti) je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení
konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd
však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu. Súd v tomto smere neskúmal len dôvodnosť
podanej žaloby (aj len v časti), ale aj to, či k tomuto dispozičnému úkonu žalobcu došlo v dôsledku

správania sa strany. V sume vo výške 37.456,44 eur vzal žalobca žalobu späť v dôsledku dôvodne
vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného. Žalobca nepreukázal, že späťvzatie žaloby v
časti bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ale v tejto časti zavinil zastavenie konania
žalobca. Časť sumy vo výške 2.678,40 eur uhradil žalovaný 08.10.2020, teda ešte pred podaním žaloby.
Predmetnú časť sumy žalobca odpočítaval od uplatňovanej pohľadávky, ktorú si pôvodne v podanej

žaloba neuplatňoval, avšak v priebehu konania, keďže žalovaný túto pohľadávku uhradil za obdobie
od 01.10.2018 do 30.09.2020 za pozemky vo výmere 465 m2 na parc. č. XXXXX/XX-XX, uplatnil v
podaní doručenom súdu dňa 01.07.2021. Predmetnú sumu totiž odčítaval v podaní doručenom súdu
dňa 01.07.2021 od sumy 5.908,66 eur uplatnenú za obdobie od 01.11.2018 do 31.12.2018, následne v
podaní doručenom súdu dňa 23.10.2023 predmetnú uhradenú pohľadávku odčítaval zo sumy 4.923,88

eur za obdobie od 11.11.2018 do 31.12.2018, naproti tomu v žalobe túto pohľadávku odčítaval od sumy
35.451,96 eur za obdobie celého roka a celkovej výmery pozemkov v rozsahu 9707 m2. Ak by mal
súd skonštatovať, za aké obdobie bola predmetná pohľadávka započítaná, v zmysle § 567 OZ, keďže
žalovaný vymienil obdobie od 01.10.2018, je zrejmé, že v zmysle podanej žaloby a sume zisteného
bezdôvodného obohatenia, by došlo k započítaniu už za obdobie do 11.11.2018 (nárok žalobcu v období

od 01.10.2018 do 10.11.2018 bol vo výške 3.081,97 eur, teda 0,24 eur/m2/mesiac x 9707 m2 = 2.329,68
eur spolu s 10 dní mesiaca november 2018 vo výške 752,29 eur). Z uvedeného preto vyplýva, že vo
vzťahu k nároku žalobca nebolo dôvodné odčítavanie predmetnej sumy úhrady žalovaného od nároku,
ktorý si uplatnil v podaní doručenom súdu dňa 01.07.2021, ale keďže tak žalobca vykonal (ne eat
ultra petita), ide v tejto sume o čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 2.678,40 eur, ktoré zastavenie

konanie v tejto časti zavinil žalobca.Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie
náhrady trov konania. Súd s ohľadom na priznanú istinu, preto vychádzajúc z uvedených princípov,
konštatuje, že pri uplatnení istiny vo výške 91.761,70 eur a čiastočného späťvzatia žaloby istiny v
sume 40.134,84 eur spolu s istinou, ktorú súd žalobcovi nepriznal vo výške 21.197,85 eur v porovnaní
s priznanou istinou, ktorú požadoval žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby, v ktorej bol úspešný vo

výške 70.563,85 eur, predstavuje úspech žalobcu 53,50 % (70.563,85 eur) a úspech žalovaného v
dôsledku procesného zavinenia na zastavení konania spolu s plnením, ktoré bolo zamietnuté v rozsahu
46,50 % (40.134,84 eur + 21.197,85 eur). Po odpočítaní úspechu žalovaného (zásada úspechu a
zásada procesnej zodpovednosti za zavinené zastavenie konania) od úspechu žalobcu, je nutné v
konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavoval 7%, čo predstavuje

percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalobcu v konaní.
47. Proti výroku I. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1
písm. d), f), h) a g) C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. a vo výroku III.
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný v odvolaní proti
rozsudku namietal nasledovné: Trvá na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd poukázal na

stanovisko Najvyššieho súdu SR v uznesení z 30.05.2018. Žalovaný od počiatku konania poukazoval na
to,žepodľa§6ods.4zákonač.138/1991Zb.omajetkuobcívplatnomznení(ďalejlen„zákonomajetku
obcí“): „správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa
týkajúmajetkuobce,ktorýspravuje.“Zuvedenéhojezrejmé,žeaktívnulegitimáciuvtomtokonanímohlo
mať jedine Hlavné mesto SR Bratislava ako vlastník predmetných nehnuteľností, v mene ktorého koná

správca Mestská časť Bratislava - Ružinov a ďalej z citovaného ustanovenia je tiež zrejmé, že správca
nie je oprávnený konať vo vlastnom mene. Žalobca, ktorý je v tomto prípade iba správcom majetku obce
nie je samostatne aktívne legitimovaný v konaní, keďže je oprávnený konať len v mene obce, avšak v
tomto konaní vystupuje mestská časť vo vlastnom mene, nie ako zástupca obce. Daný výklad podporujeaj dôvodová správa k zákonu č. 258/2009 Z. z., ktorým bol zmenený § 6 ods. 4 zákona o majetku
obcí do súčasnej podoby. Dôvodová správa zákonu č. 258/2009 Z. z. vyslovene uvádza: „Správca a
mestské časti majú právnu subjektivitu, môžu vykonávať právne úkony a konať pred súdmi a inými

orgánmivoveciachmajetkuvovlastníctveobce,ktorýspravujú.Vtýchtoveciachvšaksprávcaamestská
časť konajú v mene obce ako vlastníka majetku.“ Situáciu je možné pripodobniť k postaveniu správcu
bytového domu podľa §8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
účinného do 01.11.2018 (ďalej len „ZoVB“), podľa ktorého „Správca je povinný vykonávať správu domu
samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený

konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.“ V konaniach
podľa vyššie citovaného paragrafu ZoVB je súdna prax jednotná v tom, že vyžaduje, aby v žalobe boli v
pozíciižalobcualebožalovanéhouvedenívlastnícibytovanebytovýchpriestorovsuvedenímzastúpenia
správcom bytového domu, nakoľko iba vlastníci sú v konaní pred súdom aktívne či pasívne legitimovaní,
správca koná v ich mene, nie vo vlastnom mene, preto nemôže samostatne vystupovať ako žalobca
či žalovaný. Keďže znenie § 8b ods. 1 ZoVB účinné do 01.11.2018 bolo totožné s aktuálnym ust. § 6

ods. 4 zákona o majetku obcí, nie je v súlade s princípom právnej istoty, aby boli rozhodnutia súdov
v rovnakých otázkach rozdielne. Žalovaný sa preto nestotožňuje s právnymi závermi súdu o aktívnej
legitimácii Mestskej časti Bratislava - Ružinov ani so súdnymi rozhodnutiami, na ktoré súd poukazuje v
odôvodnení Rozsudku nakoľko sa nedajú aplikovať na prejednávanú vec a navyše dodáva, že súdna
prax nie je prameňom práva a pripúšťa aj zmenu súdny rozhodnutí vyšších súdov v súlade s ust. §48

CSP.Zároveňžalovanýpoukazujenato,žeajstanoviskoNajvyššiehosúduSRvuzneseníz30.05.2018,
sp. zn. 1 Cdo/ 86/2017, o ktoré sa napadnutý Rozsudok opiera uvádza, že na konanie správcu pred
súdom sa nevyžaduje osobitné plnomocenstvo, pretože ide o zákonné zastúpenie. V prejednávanej veci
však Mestská časť Bratislava - Ružinov nevystupuje ako (zákonný či splnomocnený) zástupca vlastníka
(Hlavného mesta SR), ale ako samostatný žalobca. Predmetné uznesenie Najvyššieho súdu SR navyše

riešilo otázku náhrady škody z pracovnoprávneho vzťahu a žalobcom v danom konaní bol vlastník aj
správca majetku.Mestská časť Bratislava - Ružinov nie je v tomto konaní aktívne legitimovaná a keďže
ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, konanie bolo nevyhnutné v súlade s
ust. § 161 ods. 2 CSP zastaviť. Vzhľadom na uvedené v tomto smere trpí napadnutý Rozsudok vadou
podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, a to že neboli splnené procesné podmienky, keďže na strane žalobcu

vystupoval subjekt, ktorý aktívnou legitimáciou nedisponuje.
48. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.04.2019 ani zo žiadneho iného vyjadrenia žalovaného nevyplýva,
že bol v období od 11.11.2018 do 30.06.2021 a od 14.09.2021 do 20.09.2021 vlastníkom športového
areálu TJ Doprastav Mlynské Nivy. Tento záver je fabuláciou a nemá podporu v listinných dôkazoch,
na ktoré súd odkazuje (list žalovaného zo dňa 12.04.2019). V konaní nebolo preukázané, ako slúžia

pozemky parc. č. XXXXX/XX-XX využitiu stavieb so súpis. č. XXX, ani to, v akom rozsahu a kto ich
využíva. Žalovaný v tomto smere poukazuje na uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/27/2021
zo dňa 13.05.2021, Uznesenie Najvyššieho súdu R sp. zn. 28 Cdo/2542/2009 zo dňa 04.02.2010.
49. Stavby so súpis. č. XXX sú postavené na pozemkoch parc. . XXXXX/XX o výmere 234 m2 a parc. č.
XXXXX/XX o výmere 231 m2, teda spolu 465 m2, pričom pôdorys stavieb kopíruje ohraničenie daných

pozemkov a vstup do areálu sa nachádza v tesnej blízkosti stavby so súpis. č. XXX a druhá stavba so
súpis. č. XXX sa nachádza zhruba v polovici areálu . Zostávajúca plocha areálu je 9242 m2. Je absurdné
tvrdiť, že žalovaný potreboval na prístup k svojim stavbám celý areál o veľkosti 9242 m2, pretože inak
nemohol stavby vo svojom vlastníctve užívať. Uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi čiastku
viac než 67 000 EUR s odôvodnením, že z uvedeného návrhu automaticky vyplýva, že pozemky parc.

č. XXXXX/XX-XX majú tvoriť jeden celok s pozemkami parc. č. XXXXX/XX-XX je neakceptovateľné a
takýto názor je právne neudržateľný a spôsobuje vady Rozsudku podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
50. Súčasťou súdneho spisu nie je žiaden dôkaz o tom, že žalovaný bol v Priznanom rozhodnom období
vlastníkom akýchkoľvek stavieb na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX-XX.Preto nemôže byť splnená ani
podmienka pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného z titulu existencie stavieb na

pozemkoch v správe žalobcu, resp. vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy. Závery súdu o tom,
že z Kúpnej zmluvy vyplýva vlastníctvo žalovaného aj vo vzťahu ku stavbám neevidovaným v katastri
nehnuteľnostínapozemkochparc.č.XXXXX/XX-XX,nevyplývajúzdôkazov,ktorésúsúčasťousúdneho
spisu, a preto sú neudržateľné a spôsobujú vady Rozsudku podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
51. Žalobca nepreukázal užívanie pozemkov parc. č. XXXXX/XX-XX zo strany žalovaného, žalovaný má

za to, že nie je v tejto časti nároku pasívne legitimovaný. Súčasne je preto zároveň naplnený odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP.
52. Súd na jednej strane v odôvodnení Rozsudku uvádza, že nie je podstatné, že žalovaný na
pozemkoch parc. č. XXXXX/XX-XX podnikal, na druhej strane uvádza, že z bodu 4.5, 4.6 a 4.7 zmluvyvyplýva, že reklamné zariadenia sa museli nachádzať na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX- XX, nakoľko
na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX-XX sa nachádzali stavby evidované v katastri nehnuteľností. Záver
súdu o tom, že reklamné zariadenia sa museli nachádzať na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX-XX, o malo

preukazovaťužívanie(podnikateľskúčinnosť)danýchpozemkovzostranyžalovaného,jenepodloženou
špekuláciou, ktorá nepramení zo žiadneho dôkazu nachádzajúceho sa v súdnom spise a vadou
Rozsudku podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Pokiaľ ide o záver súdu o tom, že žalovaný bol v Priznanom
rozhodnom období vlastníkom „predmetu kúpy neevidovanom v katastri nehnuteľností“, a preto nie
je rozhodujúce skutočné užívanie pozemkov zo strany žalovaného (napr. na podnikateľskú činnosť),

žalovaný v tomto odkazuje na svoje odôvodnenie tohto odvolania vyššie týkajúce sa nepreukázania jeho
vlastníckeho práva k „predmetu kúpy neevidovanom v katastri nehnuteľností“ v Priznanom rozhodnom
období.
53. Žalovaný sa nestotožňuje s aplikáciou rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.09.2019,
sp. zn. 3Co/247/2017 z nasledovných dôvodov. Rozhodnutia súdov nie sú prameňom práva a nie sú
záväzné pre iné subjekty ako strany konkrétneho sporu. Navyše sa nejedná ani o rozhodnutie vyššieho

súdu (Najvyššieho súdu).
54. Žalovaný poukazuje aj na rozdielny skutkový stav prípadov, a to v konaní vedenom Krajským súdom
Bratislava sp. zn. 3Co/247/2017
a) stavby boli umiestnené v strede pozemku a na prístup k stavbe sa vyžadovalo aj užívanie priľahlého
pozemku

b) žalovaný odmietal snahy žalobcov o odkúpenie stavieb za cenu určenú znaleckým
posudkom.

55. Naproti tomu v tomto konaní sú stavby so súpis. č. XXX postavené na pozemkoch parc. XXXXX/
XX o výmere 234 m2 a parc. č. XXXXX/XX o výmere 231 m2, teda spolu 465 m2, pričom vstup do

areálu sa nachádza v tesnej blízkosti jednej zo stavieb so súpis. č. XXX, druhá stavba so súpis. č. XXX
sa nachádza zhruba v polovici areálu. Zostávajúca plocha areálu je 9242 m2. Je absurdné tvrdiť, že
žalovaný potreboval na prístup k svojim stavbám celý areál o veľkosti 9242 m2, pretože inak nemohol
stavby vo svojom vlastníctve užívať. Ak mal žalovaný dané pozemky využívať inak ako na prístup
k svojim stavbám so súpis. č. XXX, v napadnutom Rozsudku chýba informácia o tom, akým iným

spôsobom ich mal užívať.

56. Žalovaný v konaní argumentoval, že pokiaľ žalobca v konaní požaduje vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemkov vo svojej správe, musí preukázať užívanie daných pozemkov
zo strany žalovaného, pričom žalobca uvedené vo vzťahu k pozemkom parc. č. XXXXX/XX-XX

nepreukázal.

57. V konaní nebolo preukázané, že by
a) pozemky parc. XXXXX/XX-XX bezprostredne priliehali ku pozemkom parc. Č XXXXX/XX-XX (na
ktorých stoja stavby so súpis. č. XXX), pretože zo samotnej výmery pozemkov parc. XXXXX/XX-XX je

zrejmé, že nejde o žiadne predzáhradky alebo iné typy nehnuteľností ktoré majú funkciu bezprostredne
priľahlých pozemkov, ale ide o rozsiahle plochy o výmere 9242 m2 ktoré majú svoje vlastné využitie ako
športový areál, ktorý môže pokojne existovať aj bez stavieb so súpis. č. XXX vo vlastníctve žalovaného
a naopak, aj stavby vo vlastníctve žalovaného so súpis. č. XXX mohli existovať bez plochy areálu o
výmere 9242 m2,

b) dispozičné členenie pozemkov parc. č. XXXXX/XX-XX o výmere 9242 m2 bolo podmienené stavbami
so súpis. č. XXX spolu o rozlohe 465 m2,
pretože dispozičné členenie pozemkov parc. č. XXXXX/XX-XX je úplne nezávislé od stavieb so súpis.
č. XXX, najmä s poukazom na ich výmeru,
c) pozemky parc. č. XXXXX/XX-XX funkčne slúžili bezprostredne pre potreby užívania stavieb so súpis.

č. XXX ako hlavnej nehnuteľnosti
pretože stavby so súpis. č. XXX na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX-XX je možné využívať aj bez užívania
pozemkovparc.č.XXXXX/XX-XX,nakoľkonejdeožiadnestavebnéčiinénevyhnutnésúčastipozemkov
parc. č. XXXXX/XX-XX ako napríklad cestné priekopy alebo cestné odvodňovacie žľaby vo vzťahu k
cestným komunikáciám. Žalovaný obzvlášť upozorňoval aj na to, že väčšinu parcely č. XXXXX/XX o

výmere 5350 m2 (s odrátaním výmery 185 m2, ktoré má v nájme Národná diaľničná spoločnosť), tvoria
trávnaté plochy, na ktorých sa nenachádzali žiadne stavby vo vlastníctve žalovaného a ktoré žalovaný
neužíva. Žalobca nepreukázal ani to, akú výmeru z parcely XXXXX/XX tvorili spevnené plochy, ktorémali byť v Priznanom rozhodnom období vo vlastníctve žalovaného, z ktorých malo plynúť bezdôvodné
obohatenie.

58. Žalovaný sa v konaní dovolával aplikácie dobrých mravov a zamietnutia nároku žalobcu (okrem
iného) s odôvodnením, že sa so žalobcom už od roku 2017 snažil dohodnúť na odkúpení pozemkov
parc. č. XXXXX/XX-XX W. XXXXX/XX-XX. Mal záujem na vysporiadaní rozdielneho vlastníctva stavby
a pozemku dávno pred začatím súdneho sporu (od roku 2017 - nehnuteľnosti nadobudol 5.12.2016),
avšak pre nevôľu na strane žalobcu, kladením neprijateľných podmienok a odsúvaním predaja do

času skončenia nájmu časti pozemku parc. č. XXXXX/XX zo strany NDS, nebolo možné vlastníctvo
zjednotiť. Dodávame, ~e nájom časti pozemku parc. č. XXXXX/XX nepredstavoval právnu prekážku
prevodu daného pozemku. Predmetný nájom časti pozemku parc. č. XXXXX/XX pritom trvá dodnes.
Všetky námietky žalovaného súd zamietol strohou konštatáciou, že žalovaný užíval cudzie pozemky
bez poskytovania náhrady, preto sa nemôže dovolávať dobrých mravov. Žalovaný má za to, že ním
uplatnené dôvody predstavujú dôvod osobitného zreteľa, ktorý v danom prípade plne odôvodňuje

aplikáciu ust. § 3 ods. 1 OZ, čoho dôsledkom malo byť zamietnutie nároku žalobcu v plnom rozsahu.

59. Súd dňa 19.12.2023, zrušil uznesením vyhlásenie o dokazovaní za skončené (ide o uznesenie
o vedení konania, ktoré sa stranám nedoručuje), keďže právna zástupkyňa žalovaného krátke pred
pojednávaním doručila súdu podanie s označením ako odvolanie, s obsahom ktorým sa považoval súd

za potrebné vysporiadať, a to práve aj v tej súvislosti, že ak by došlo len k nesprávnemu výpočtu vo
vzťahu k späťvzatiu žalobcu, bolo možné doplniť predmetný výrok o čiastočnom späťvzatí v rozsudku
vo veci samej. S právnou zástupkyňou žalovaného v tomto smere aj prebehla e-mailová komunikácia,
keďže ospravedlnila svoju neúčasť, pričom namietala, že na pojednávaní dňa 19.12.2023 by vzhľadom
na zmenu termínu vyhlásenia rozsudku na pojednávanie, nemala zachovanú päťdňovú lehotu na

prípravu pojednávanie. Súd jej žiadosti vyhovel a odročil termín pojednávania na termín 12.01.2024
s tým, že na tomto pojednávaní oboznámil právnu zástupkyňu žalovaného s uznesením o zrušení
uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené. Námietka, že o tomto uznesení o zrušení uznesenia
o vyhlásení dokazovania nevedela, neobstojí, keďže jednak ju súd s touto skutočnosťou oboznámil,
jednak právna zástupkyňa žalovaného v priebehu súdneho pojednávania uplatnila ďalšie argumenty v

rámci svojej procesnej obrany, ako splatnosť jednotlivým nárokom vo vzťahu k úrokom z omeškania, ale
aj námietku, že žalobca nepreukázal, že žalovaný bol v rozhodných obdobiach vlastníkom predmetov
neevidovaných v katastri nehnuteľnosti.Ako je uvedené v bode 16 odôvodnenia Rozsudku, súd na
pojednávaní konanom dňa uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Následne na pojednávaní
dňa zrušil uznesenie o skončení dokazovania. Termín pojednávania 19.12.2023 však bol vytýčený na

pojednávaní dňa 28.11.2023 výlučne za účelom vyhlásenia rozsudku. Dňa 15.12.2023 bolo žalovanému
emailom doručené oznámenie, že dňa 19.12.2023 sa bude konať riadne pojednávanie. žalovaný cestou
svojho právneho zástupcu obratom komunikoval na súd, že sa pojednávania v termíne 19.12.2023
neplánoval zúčastniť, nakoľko malo ísť iba o vyhlásenie rozsudku a že daného termínu sa nevie
zúčastniť ani jeho právny zástupca, pretože je odcestovaný a nie je ani zachovaná zákonná lehota

5 dní na prípravu na pojednávanie. Uvedené ostalo bez odpovede súdu. žalovaný cestou svojho
právneho zástupcu následne po pojednávaní dňa 19.12.2023 nahliadol do elektronického súdneho
spisu, aby sa oboznámil s predmetom daného pojednávania. V elektronickom súdnom spise sa však
nenachádzala ani zápisnica z pojednávania, ani úradný záznam, ani zvuková nahrávka. Uvedené
bolo doplnené do elektronického súdneho spisu až po sťažnosti žalovaného na pojednávaní dňa

12.01.2024.Následne až na pojednávaní konanom dňa 12.01.2024 bol žalovaný oboznámený s tým,
že na pojednávaní konanom dňa 19.12.2023 došlo k zrušeniu uznesenia o skončení dokazovania. Na
pojednávaní dňa 19.12.2023 sa však zúčastnil zástupca žalobcu, tak, že ten bol už dňa 19.12.2023
oboznámený s tým, že došlo k zrušeniu uznesenia o skončení dokazovania. Žalovaný cestou svojho
právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 12.01.2024 namietal, že nebol včas s daným

procesným postupom oboznámený. Podľa vyjadrenia sudcu, ten dal pokyn, aby bola informácia o
zrušení uznesenia o skončení dokazovania žalovanému doručená spolu s informáciou o vytýčení
nového pojednávania, nestalo sa však tak (viď zvuková nahrávka z pojednávania 12.01.2024 - 2 min
30. sek).Neobstojí argument súdu, že žalovaný bol s daným procesným postupom oboznámený na
pojednávaní konanom dňa 12.01.2024 na ktorom zároveň uplatnil ďalšiu procesnú obranu, to možno

považovať za šikovnosť žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu.. Žalovaný na pojednávaní konanom
dňa 12.01.2024 uviedol, že vie predložiť dôkazy o tom, že v Priznanom rozhodnom období nebol
vlastníkom stavieb na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX-XX, aj napriek tomu, že preukázanie vlastníckeho
práva na strane žalovaného je dôkazným bremenom žalobcu. Následne súd uznesením vyhlásildokazovanie za skončené a informáciu o existencii listín ďalej nezohľadnil. V prípade, že by bol žalovaný
včas oboznámený s tým, že súd dňa 19.12.2023 zrušil uznesenie o skončení dokazovania (vyhlásené
na pojednávaní konanom dňa 28.11.2023), tieto dôkazy by predložil na pojednávaní konanom dňa

12.01.2024. Nakoľko však na pojednávaní konanom dňa 28.11.2023 došlo k vyhláseniu dokazovania za
skončené a žalovaný nebol upovedomený o možnosti predkladať ďalšiu procesnú obranu, tieto listiny
na pojednávanie na deň 12.01.2024 nezabezpečil.

60. Tieto listiny sú reakciou (procesnou obranou) na Kúpnu zmluvu predloženú žalobcom až na

pojednávaní konanom dňa 28.11.2023 (na ktorom súd vyhlásil dokazovanie za skončené), vo vzťahu
ku ktorej žalovaný namietal uplatnenie sudcovskej koncentrácie, ktorú námietku súd zamietol a dôkaz
pripustil. Zároveň žalovaný nerozumel postupu súdu, v zmysle ktorého sa súd potreboval vysporiadať
s odvolaním žalovaného voči uzneseniu o čiastočnom zastavení konania zo dňa 28.11.2023, nakoľko
o odvolaní môže súd rozhodnúť autoremedúrou alebo predloží odvolanie odvolaciemu súdu. Vzhľadom
na uvedené bol postup súdu zmätočný a pochybenie súdu nemožno klásť za vinu strane žalovaného,

má za to, že neoboznámením žalovaného s tak vážnym procesným rozhodnutím, ktoré má vplyv na
možnosť strany uplatniť ďalšiu procesnú obranu, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo
predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

61. Vzhľadom na to, že žalovaný v celom rozsahu napadol výrok I. Rozsudku a navrhoval zamietnutie

žaloby a priznanie nároku na náhradu trov žalovanému v rozsahu 100%, touto cestou podáva odvolanie
z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP aj voči závislému výroku III. Rozsudku, ktorým súd určil nárok
na náhradu trov konania.

62. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku sa vyjadril žalobca, ktorý sa s rozsudkom stotožňuje. Uviedol,

že správca majetku obce tento majetok spravuje však neznamená, že tento majetok aj vlastní - zákon
len oprávňuje správcu majetku obce na nakladanie s majetkom obce. Správca nenadobúda do svojho
vlastníctva majetok obce, tento majetok nadobúda len do správy. Správca majetku obce v širšom
význame(rozpočtováalebopríspevkováorganizáciazriadenáobcou)jeoprávnenýnakladaťsmajetkom
zvereným mu do jeho správy a má taktiež povinnosti podľa § 6 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. Zároveň

vykonáva za obec právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca majetku obce koná
v mene obce pred súdmi, ako i pred inými orgánmi v tých veciach, ktoré sa týkajú majetku obce v
jeho správe. Z uvedeného vyplýva, že na takéto konanie nie je potrebné osobitné plnomocenstvo,
ide teda o prípad zákonného zastúpenia.“ Hlavné mesto SR Bratislava, ako vlastník nehnuteľnosti
spolu so zvereným majetkom zverilo mestskej časti-Ružinov aj majetkové práva a záväzky. Na základe

uvedeného hlavné mesto SR Bratislava neeviduje pohľadávky z nájomného, ani si ich neuplatňuje
(obdobne pozri aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.10.2020, sp. zn. 4 Cob 136/2019
a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2022, sp. zn. 1 Obdo 18/2021).

63. K námietke žalovaného, že na prevod majetku vo vlastníctve hlavného mesta SR sa vyžaduje

súhlas vlastníka, s odkazom aj na § 9a ods. (8) písm. b) zák. č. 138/1991 Zb. súd uvádza, keďže ide
v predmetnej veci o vydanie bezdôvodného obohatenia, nie prevod majetku, nie je táto argumentácia
žalovaného relevantná. Rovnako tak sa nevyžaduje súhlas primátora hlavného mesta SR podľa čl. 80
ods. 5 posledná veta Štatútu hlavného mesta SR Bratislava.“

64. Zo Žiadosti o majetkoprávne usporiadanie nehnuteľností z 12.04.2019 citujeme: „O majetkoprávne
usporiadanie Nehnuteľností (zadefinované v tejto žiadosti ako pozemky parc. č. XXXXX/XX-
XX a pozemky parc. č. XXXXX/XX-XX) žiadame z dôvodu, že Nehnuteľnosti tvoria svojím
umiestnením a využitím neoddeliteľný celok so stavbami v našom vlastníctve, pričom aj v súčasnosti
udržiavame Nehnuteľnosti na svoje náklady. Považujeme za potrebné uviesť, že stavby postavené

na Nehnuteľnostiach sú stavbami riadne vybudovanými a skolaudovanými v súlade s Hospodárskou
zmluvou č. 12/87 zo dňa 06.02.1987 v spojitosti s Hospodárskou zmluvou č. 367/Z- 12/90 z 19.11.1990,
ktorú uzavreli ObNV Bratislava, odbor VaÚP ako investor a Doprastav, n. p. (právny predchodca
predchádzajúceho vlastníka stavieb Doprastav a.s.) ako spoluinvestor.“

65. Samotný žalovaný verejne uznal, že žalobcovi patrí finančná náhrada za užívanie predmetných
pozemkov, čo nepochybne vyplýva z prepisu zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva mestskej časti
Bratislava-Ružinov zo dňa 23.06.2020, cituje vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti žalovaného
na uvedenom zasadnutí: „Čo sa týka nájmu, tak otázka nájmu bola rokovaná od času, odkedysme podali našu žiadosť. To znamená, že my sa tejto záležitosti nebránime. Práve naopak...V
danom prípade sa jedná o jeden funkčný celok, tenisový areál, ktorý je dokonca oplotený po celom
svojom obvode.“ Zároveň si v tejto súvislosti dovoľujeme pripomenúť, že v Odpovedi k Predžalobnej

výzve zo dňa 30.09.2020 (ktorá bola prílohou k žalobe) sa uvádza, že „v prípade majetkoprávneho
usporiadania Nehnuteľností nadobudnutím kúpou do vlastníctva spol. Grafen Au s.r.o. sme boli
pripravení akceptovať návrh MČ Bratislava-Ružinov na úhradu nároku za užívanie Nehnuteľností v
zmysle návrhu predloženého na rokovanie Miestneho zastupiteľstva dňa 12.11.2019 a 23.06.2020, z
dôvodu akceptácie podmienok prevodcu pri predaji Nehnuteľností.“ Oba návrhy (materiály) predložené

na rokovanie miestneho zastupiteľstva prikladáme v prílohe tohto podania. V zmysle týchto návrhov bolo
nevyhnutnou podmienkou prevodu vlastníckeho práva k pozemkom zaplatenie náhrady za ich užívanie
žalovaným, ktorá zodpovedala výške nájmu schváleného vedením samosprávy.“

66. Žalovaný ďalej uviedol, že „nikdy netvrdil, že stavby v jeho vlastníctve na pozemkoch parc. č.
XXXXX/XX-XX nemôže užívať bez pozemkov parc. č. XXXXX/XX-XX nachádzajúcich sa v areáli. Ani z

dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom takýto záver nevyplynul.“ V Žiadosti o majetkoprávne
usporiadanie nehnuteľností z 12.04.2019 uvádza žalovaný nasledovné: „Dovoľujeme si pripomenúť, že
Nehnuteľnosti (zadefinované v tejto žiadosti ako pozemky parc. č. XXXXX/XX-XX a pozemky parc. č.
XXXXX/XX-XX) sú pre obec nevyužiteľné vzhľadom k vlastníctvu stavieb na nich postavených našou
spoločnosťou“.

67. Tieto rozporuplné tvrdenia žalovaného vyvolávajú dojem o jeho úmysle prekrútiť to, čo tvrdil
vo svojich predošlých vyjadreniach, a o jeho úmysle docieliť zmätočné a protikladné závery
druhostupňového súdu vo vzťahu k záverom, ku ktorým dospel prvostupňový súd. Z dokazovania
vykonaného prvoinštančným súdom vyplynul jednoznačný záver o tom, že stavby vo vlastníctve

žalovaného na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX-XX nie je možné užívať bez pozemkov parc. č. XXXXX/
XX-XXnachádzajúcichsavareáli(viďdôkazyzaloženévsúdnomspise:najmäŽiadosťomajetkoprávne
usporiadanie nehnuteľností z 12.04.2019; Satelitné snímky areálu, situácia stavby; TK Tennis Classic A..
O. A. - dôkazy; Prepis zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva zo dňa 23.06.2020; Návrhy predložené na
rokovanie MZ MČ Bratislava-Ružinov dňa 12.11.2019 a 23.06.2020; Uznesenie č. 278/2023 mestského

zastupiteľstva hl. m. SR Bratislavy, kúpna zmluva).

68. Žalovaný tvrdí, že „v konaní nebolo preukázané, ako slúžia pozemky parc. č. XXXXX/XX-XX využitiu
stavieb so súp. č. XXX, ani to, v akom rozsahu a kto ich využíva, preto je vyššie citovaný záver súdu
predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.“ Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského

súdu Žilina, sp. zn. 14Cob/27/2021 zo dňa 13.05.2021 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.
28Cdo/2542/2009 zo dňa 04.02.2010. Zo Znaleckého posudku č. 29/2018, ktorý si nechal vypracovať
samotný žalovaný (a ktorý bol aj prílohou žaloby), konkrétne zo strany vyplýva, že „ohodnocované
pozemky (parc. č. XXXXX/XX-XX W. Z.. Č.. XXXXX/XX-XX) sa nachádzajú v oplotenom športovom
areáli. Jediný vstup do areálu je z ulice Mlynské nivy“ (pritom aj priložené dôkazy k Tenisovej škole A..

O. A. preukazujú jediný vjazd/vstup do areálu, a to cez bránu a/alebo bránku, ktorá sa uzamyká); ďalej
zo Znaleckého posudku č. 29/2018 vyplýva, že areál tvorí sedem parciel; na parcelách č. XXXXX/XX,
XXXXX/XX, XXXXX/XX, k. ú. E. sú po dva oplotené antukové tenisové kurty (spolu teda 6 tenisových
kurtov), na parcele č. XXXXX/XX je antukové volejbalové ihrisko, menšiu plochu tvorí tréningová
spevnená plocha s betónovou stenou. Okrem ihrísk sú v areáli dve jednopodlažné budovy, z ktorých je

jedna nevyužívaná (parc. č. XXXXX/XX) a v druhej sú šatne a sociálne zázemie (parc. č. XXXXX/XX).
Ďalšie plochy tvoria betónové chodníky medzi ihriskami, plocha zo zámkovej dlažby a trávnaté plochy
medzi chodníkmi a oplotením (parc. č. XXXXX/XX). Areál je oplotený plotom z betónových prefabrikátov,
pri ktorom sú vzrastlé tuje.

69. Zo Znaleckého posudku č. 29/2018 a takisto z fotografií k Tenisovej škole A.. O. A. jednoznačne
vyplýva, že pozemky parc. č. XXXXX/XX-XX slúžia využitiu stavieb so súp. č. XXX, postaveným na
pozemkoch s parc. č. XXXXX/XX-XX (nachádzajú sa v nich šatne, toalety, bar so sedením atď.). Areál
nesie v predmetnom znaleckom posudku prívlastok/označenie „športový“ a ako celok slúži na športové
účely.

70. V zmluve o výpožičke zo dňa 28.04.2017, ktorú predložil žalovaný, konkrétne v bode 2.1, je uvedené
nasledovné: „Požičiavateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti: stavba so súpis. č. XXX, postavená
na pozemku s parc. č. XXXXX/XX, k.ú.: E., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradomBratislava, katastrálny odbor, o výmere 231 m2, slúžiaca ako šatne a sociálne zázemie pre návštevníkov
tenisového klubu a personál, sklad, kancelária a reštaurácia s barom; (ďalej len „Vec“).“

71. Do športového areálu nevstupuje za iným účelom, ako je hranie J., Č. B. W. Z. B. D. J. Š. A.. O. A.,
či Znalecký posudok č. 29/2018. A.. O. A.E. na základe zmluvy o výpožičke (uzavretej so žalovaným)
dostal do užívania jednu stavbu v areáli. Bez akýchkoľvek pochybností sme presvedčení o tom, že ako
tenisový tréner p. A. neužíval len túto stavbu, ale prevádzkoval v areáli tenisovú školu, kde návštevníci
parkovali, stretávali sa, niečo dobré na občerstvenie si objednali v stavbe so súp. č. XXX, a zahrali si

spolu tenis. Od Športového areálu TJ Doprastav Mlynské nivy (jeho originálny pôvodný názov) má kľúče
len žalovaný, a je zrejmé, že na základe zmluvy o výpožičke musel dať kľúče od tohto areálu (areál
do užívania) p. A. v súlade s účelom, ktorému obvykle slúži (viď bod 3.3 a 3.4. zmluvy o výpožičke).
Je priam nemožné si predstaviť a trúfalé popierať, že by stavba so súp. č. XXX mohla byť tenisovým
trénerom samostatne využívaná na iný než športový účel, a že by na tenisových kurtoch nevykonával
žiadnu tenisovú výuku ako dlhoročný tenisový tréner.

72. V kontexte zákonného ustanovenia § 9a ods. 8 písm . b) zákona o majetku obcí, účinného ku dňu
podania žaloby, ide o pozemky zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaného, vrátane priľahlých plôch,
ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbami, a pri prevode ktorých sa
nepoužijú ustanovenia odsekov 1 až 7 (prevod pozemkov sa nevykoná na základe verejnej obchodnej

súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty
majetku stanovenej podľa osobitného predpisu.)

73. Navyše, keď žalovaný navrhol žalobcovi majetkoprávne vysporiadanie nehnuteľností „z dôvodu,
že Nehnuteľnosti (zadefinované v Žiadosti o majetkoprávne usporiadanie nehnuteľností z 12.04.2019

ako pozemky parc. č. XXXXX/XX-XX a pozemky parc. č. XXXXX/XX-XX) tvoria svojím umiestnením
a využitím neoddeliteľný celok so stavbami v našom vlastníctve“, ako sme už vyššie v texte uviedli,
a žalovaný dal aj vypracovať znalecký posudok za účelom predaja a tiež nájmu všetkých pozemkov
nachádzajúcich sa v športovom areáli, a takisto, keď žalovaný nenamietal na zasadnutí miestneho
zastupiteľstva, že žalobcovi patrí finančná náhrada za užívanie pozemkov, lebo stavby tvoria s

pozemkami v správe žalobcu jeden celok, a tiež keď žalovaný v Žiadosti o majetkoprávne usporiadanie
nehnuteľností z 12.04.2019 uviedol, že pozemky sú pre žalobcu nevyužiteľné vzhľadom k vlastníctvu
stavieb žalovaného, musí každý rozumne uvažujúci dospieť k jednoznačnému a správnemu záveru
(bez ohľadu na taktiku procesnej obrany žalovaného v tomto súdnom konaní) o tom, že z návrhu na
uzatvorenie kúpnej zmluvy vyplýva práve tá skutočnosť (v zhode s realitou), ako aj z vyššie uvedených

(vymenovaných) dôkazov jednoznačne vyplýva, že pozemky parc. č. XXXXX/XX-XX tvoria jeden celok s
pozemkamiparc.č.XXXXX/XX-XX,čojevzrejmomprotikladestým,očomsasnažížalovanýpresvedčiť
súd svojimi nepravdivými tvrdeniami v tomto svojom odvolaní, pričom sa nebráni ísť aj proti logike,
zdravému úsudku a zistenému skutkovému stavu veci.

74. Športový areál TJ Doprastav Mlynské nivy bol postavený, vybudovaný ako celok (v súlade s
projektovou dokumentáciou stavby areálu ako celku), neexistujú na ňom akékoľvek samostatné časti
- parcely, ktoré by sa dali samostatne užívať bez toho, aby sa užívali ako celok (inak by o tom bola
zmienka v Znaleckom posudku č. 29/2018, čo však nebola a z tohto znaleckého posudku jednoznačne
vyplynulo, že ho znalci posudzovali ako jeden celok - športový areál, ktorý sa aj ako celok využíva na

športové účely).

75. Žalovaný dosiahol dohodu s vlastníkom pozemkov v areáli - hlavným mestom SR Bratislava (po
odzverení pozemkov), na odpredaj stavieb, stavebných objektov a príslušenstva nachádzajúceho sa v
areáli vo vlastníctve žalovaného, a to za veľmi výhodnú kúpnu cenu 900.000 Eur bez toho, aby zaplatil za

niekoľkoročné užívanie pozemkov nachádzajúcich sa v areáli primeranú odplatu žalobcovi (zaplatil mu
len akúsi „almužnu“ vo výške 2.678,40 Eur). Naopak, žalovaný sa odmieta priznať k niekoľkoročnému
užívaniu priľahlých pozemkov k stavbám vo svojom vlastníctve (t. j. pozemkov s parc. č. XXXXX/XX-XX v
bezprostrednej blízkosti k stavbám so súp. č. XXX), napriek tomu, že bolo zo strany žalobcu preukázané
na základe predložených dôkazov, že ich žalovaný užíval, resp. že sa na úkor žalobcu bezdôvodne

obohatil.

76. Žalovaný si nechal vypracovať Znalecký posudok č. 29/2018, v ktorom znalci zo znaleckej
spoločnosti ÚEOS - Komercia, a.s. označili ku dňu 07.02.2018 žalovaného ako vlastníka stavieb sosúp. č. XXX a ako vlastníka pozemkov v areáli hlavné mesto SR Bratislava (na základe výpisov z
listov vlastníctva). V znaleckých posudkov sa spravidla posudzuje aj to, či sú na nehnuteľnostiach,
ktoré sú predmetom posúdenia znalca, aj akékoľvek iné práva (vlastnícke, záložné, nájomné a i.),

ktoré majú v zásade vplyv aj na výšku kúpnej ceny, resp. cenu nájmu posudzovaných nehnuteľností,
čo musí znalec (znalecká spoločnosť) vždy zohľadniť vo vypracovanom znaleckom posudku. Znalci
pritom v predmetnom znaleckom posudku zohľadňovali/vyhodnocovali aj využitie športových stavieb len
v sezónnom období a za priaznivého počasia (viď str. 7), ako aj skutočne využívanú výmeru pozemkov
(viď str. 13 a 14). Znalci teda v predmetnom znaleckom posudku vyhodnotili ako právny, tak aj skutkový

stav (viď str. 2 - podklady na vypracovanie posudku dodané zadávateľom - teda žalovaným), pričom zo
strany žalovaného žiadne informácie/podklady o vlastníckych, nájomných či záložných právach tretích
osôb neboli žiadnym spôsobom dodané obom znalcom, ktorí posudzovali predmetné nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v areáli.

77. Žalovaný mohol predložiť dôkaz o tom, že nie je vlastníkom akýchkoľvek stavebných objektov a

príslušenstva nachádzajúceho sa na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX-XX už vo vyjadrení k žalobe, ale
tak neurobil.

78. V odvolaní voči uzneseniu žalovaný začal prvýkrát argumentovať, že žalobca nepreukázal, odkedy
bol žalovaný vlastníkom tenisových kurtov, volejbalového ihriska a spevnených plôch, a tvrdil, že

pozemok s parc. č. XXXXX/XX neužíva celý, že sa na ňom nachádzajú prevažne trávnaté plochy a
že tieto žalovaný neužíval (tento druhý argument žalovaný tvrdil aj na pojednávaní dňa 28.11.2023, no
ničím ho nepodložil).

79. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.01.2024, začal žalovaný pred súdom tvrdiť, že netušil o

tom,žebolonariadenériadnepojednávanienadeň12.01.2024ažemádôkazotom,ženiejevlastníkom
stavebných objektov a príslušenstva, pričom tento dôkaz ešte nezabezpečil, keďže netušil, že bude dňa
12.01.2024 prebiehať riadne pojednávanie.

80. V odvolaní žalovaný tvrdí, že disponuje takým dôkazom, ktorý preukazuje, že nebol v priznanom

rozhodnom období vlastníkom stavebných objektov a príslušenstva nachádzajúcich sa v areáli (tento
k odvolaniu nepriložil). Keby takéto dôkazy existovali ešte pred podaním žaloby, žalovaný by sa vyhol
podaniu žaloby a zaplateniu akejkoľvek finančnej náhrady.

81. Je pravdou, že predmetné stavebné objekty a príslušenstvo sa spravidla neevidujú v katastri

nehnuteľností (pričom žalobca nemá samozrejme k dispozícii kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný
nadobudol stavby, stavebné objekty a príslušenstvo nachádzajúce sa v areáli do svojho vlastníctva od
spoločnosti Bajkalská property s.r.o.).

82. V súdnom konaní preukázali (pokiaľ to bolo v možnostiach žalobcu), že dokonca došlo k skutočnému

užívaniu pozemkov zo strany žalovaného, aj napriek tomu, že to nepovažoval súd za rozhodujúce.
Žalovaný predal stavebné objekty a príslušenstvo spolu so stavbami. Ak by nebol ich vlastníkom, tak
by ich nemohol predávať spolu so stavbami. Je nezmyselné tvrdenie, že by ich nadobudol neskôr v
priebehu rokov (po vklade vlastníckeho práva k stavbám do katastra nehnuteľností). Žiadny iný vlastník
neexistuje, keďže pôvodný vlastník Doprastav n.p. vlastnil stavbu „Športový areál TJ Doprastav Mlynské

nivy“ ako celok a ako taký ho aj predával a len vlastnícke právo k stavbám bolo predmetom zápisu do
katastra nehnuteľností.

83. Na strane 13 a 14 Znaleckého posudku č. 29/2018 sa uvádza, že „na základe posúdenia fyzických
faktorov - účel využitia pozemkov (tenisové kurty a volejbalové ihrisko, využívané len v hracom období

v sezóne) a skutočne využívanej výmery pozemkov ako ihrisko z celkovej výmery pozemku, bola
návratnosť investície stanovená na 30 rokov.“ Z toho vyplýva, že znalci v Znaleckom posudku č.
29/2018 prihliadali na účel využitia pozemkov, skutočne využívanú výmeru pozemkov, ako aj na sezónne
využívanie športového areálu pri stanovovaní všeobecnej hodnoty posudzovaných nehnuteľností, ako
aj ich nájmu, a to všetko v znaleckom posudku pritom zohľadnili. Pritom na pozemku s parc. č. XXXXX/

XX sa nachádza betónové oplotenie po celom obvode areálu. Námietka žalovaného je preto irelevantná
a z nášho pohľadu nedôvodná.84. V zmysle bodu 3.5. kúpnej zmluvy, „všeobecná hodnota pozemkov, na ktorých sú umiestnené
stavebné objekty neevidované v katastri nehnuteľností, označené v bode 1.2. tejto Kúpnej zmluvy, bola
stanovená Znaleckým posudkom č. 29/2018 zo dňa 21.02.2018, vypracovaným spoločnosťou ÚEOS -

Komercia, a.s., IČO: 31 331 220, ktorý tvorí Prílohu č. 2 tejto Kúpnej zmluvy.“ V zmysle bodu 3.6. kúpnej
zmluvy, „všeobecná hodnota stavebných objektov neevidovaných v katastri nehnuteľností, ktoré tvoria
Predmet kúpy podľa bodu 1.2. tejto Kúpnej zmluvy, bola určená znaleckým posudkom č. 68/2023 zo
dňa 16.06.2023, vypracovaným spoločnosťou STATUS Plus, s.r.o., IČO: 45 549 192, ktorý tvorí Prílohu
č. 3 tejto Kúpnej zmluvy.“ Nevie si absolútne predstaviť, že by znalci opomenuli v Znaleckom posudku

č. 29/2018 uviesť, že stavebné objekty a príslušenstvo nachádzajúce sa v areáli sú vo vlastníctve tretej
osoby. Nájom pozemkov s parc. č. XXXXX/XX-XX by sa nezaobišiel bez toho, že by sa bral do úvahy
aj iný vlastník stavebných objektov a príslušenstva umiestnených na
týchto pozemkoch.

85. Žiadny osobitný zreteľ v tomto prípade nie je daný a žalovaný sa bezdôvodne obohacoval na úkor

žalobcu, pričom jeho konanie možno považovať za rozpor s dobrými mravmi, keď niečo užíval, ako sme
aj v súdnom konaní preukázali, a odmietal za to platiť akékoľvek nájomné.

86. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdil, v súlade s § 387 ods. 1 CSP.

Uznesenie

87. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol výrokom, že I. konanie z a s t a v u
j e v časti istiny vo výške 40.134,84 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 52.570,19 eur od

31.08.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 3.230,26 eur od 31.08.2018 do
31.08.2020, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 56.132,27 eur od 24.08.2020 do 31.08.2020,
úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 32.497,63 eur od 01.07.2021 do 04.10.2023, úroku z
omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 984,78 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 6.928,36 eur od 05.10.2023 do zaplatenia, vo výroku II. rozhodol, že

súd pripúšťa zmenu petitu nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 91.761,70 eur s úrokmi
z omeškania v ročnej sadzbe 5 % zo sumy 58.377,75 eur odo dňa 01. 09. 2020 do zaplatenia a 9,50
% zo sumy 33.383,95 eur od 05.10.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %“.

88. Odvolaním napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: Žalobca sa žalobným
návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2020 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 97.769,22 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 55.800,45 eur od 31.08.2018 do zaplatenia a úroku z
omeškania 5 % p.a. zo sumy 41.968,77 eur od 24.08.2020 do zaplatenia. Žalobca v podaní doručenom
súdu dňa 01.07.2021 v reakcii na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného vzal žalobcu v

časti nároku žalobcu uplatňovaného za obdobie január až október 2018 vrátane (teda v sume 29.543,70
eur).Žalobcanaďalejtrvalnavýškebezdôvodnéhoobohateniavjehozvyšku(za2mesiaceroku2018vo
výške 5.908,66 eur a po odpočítaní úhrady zo strany žalovaného zo dňa 09.10.2020 vo výške 2.678,40
eur je výsledná suma 3.230,26 eur), za rok 2019 vo výške 35.451,96 eur a za 10 mesiacov roku 2020
vo výške 29.543,30 eur. Zároveň žalobca podal návrh na rozšírenie petitu žaloby o sumu 23.634,64

eur, t.j. o ďalšie nežalované nároky žalobcu z bezdôvodného obohatenia žalovaným, a to za ostatné
2 mesiace roku 2020 (2.954,33 eur x 2 = 5.908,66 eur) a 6 mesiacov roku 2021 (2.954,33 eur x 6 =
17.725,98 eur). Žalobca zároveň navrhol súdu, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
91.860,16 eur s úrokmi z omeškania v ročnej sadzbe 5 % zo sumy 3.230,26 eur od 31.08.2018 do
zaplatenia, 5 % zo sumy 56.132,27 eur od 24.08.2020 do zaplatenia a 5 % zo sumy 32.497,63 eur odo

dňa podania návrhu na rozšírenie petitu žaloby do zaplatenia, teda od 01.07.2021. Žalobca podaním
doručeným súdu dňa 14.09.2023 a žalovanému dňa 04.10.2023 navrhol zmenu petitu tak, že súd uloží
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 99.674,84 eur s úrokmi z omeškania v ročnej sadzbe 5 % zo
sumy 59.362,53 eur odo dňa 01. 09. 2020 do zaplatenia a 9,25 % zo sumy 40.312,31 eur odo dňa
nasledujúceho po doručení tohto podania žalobcu žalovanému prostredníctvom súdu do zaplatenia,

teda 05.10.2023 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uvedená suma predstavuje výšku
bezdôvodného obohatenia v období od 01.11.2018 do 20.09.2021, za mesiace november a december
2018 v sume 3.230 eur (po odčítaní zo sumy 5.908,66 eur zaplatenej sumy žalovaným vo výške 2.678,40
eur), za rok 2019 v sume 35.451,96 eur, za rok 2020 v sume 35.451,96 eur, za mesiace január až jún2021 v sume 17.725 eur, za mesiace júl a august 2021 v sume 5.908,66 eur a za 20 dní v mesiaci
september 1.906,02 eur. Žalobca preto vzal žalobu späť v časti úroku z omeškania vo výške 5 % p.a.
zo sumy 3.230,26 eur od 31.08.2018 do 31.08.2020, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy

56.132,27 eur od 24.08.2020 do 31.08.2020, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 32.497,63
eur od 01.07.2021 do 04.10.2023. Žalobca na pojednávaní dňa 06.10.2023 navrhol zmenu petitu tak, že
súd uloží povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 99.674,84 eur s úrokmi z omeškania v ročnej sadzbe
5 % zo sumy 59.362,53 eur odo dňa 01.09.2020 do zaplatenia a 9,50 % zo sumy 40.312,31 eur od
05.10.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca podaním doručeným

súdu dňa 23.10.2023 vzal žalobu v časti späť, keď navrhol, aby súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
91.761,70 eur s úrokmi z omeškania v ročnej sadzbe 5 % zo sumy 58.377,75 eur odo dňa 01.09.2020 do
zaplatenia a 9,50 % zo sumy 33.383,95 eur od 05.10.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, ako aj nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. Predmetná suma predstavuje výšku
bezdôvodného obohatenia, za od 11.11.2018 do konca decembra 2018 v sume 2.245,48 eur (po odčítaní
zo sumy 4.923,88 eur zaplatenej sumy žalovaným vo výške 2.678,40 eur), za rok 2019 v sume 35.451,96

eur, za rok 2020 v sume 35.451,96 eur, za mesiace január až jún 2021 v sume 17.725 eur, a za 9
dní v mesiaci september od 12.09.2021 do 20.09.2021 v sume 886,32 eur. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca vzal istinu v sume 7.913,14 eur späť, ako aj úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy
984,78 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 6.928,36
eur od 05.10.2023 do zaplatenia. S uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby po otvorení pojednávania,

súhlasilžalovanývpodanídoručenomdňa23.11.2023. Žalobcazobralsvojžalobnýnávrhspäťskôr,než
sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, a to tak v podaní doručenom
súdu 01.07.2021, v časti istiny vo výške 32.221,70 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy
52.570,19 eur od 31.08.2018 do zaplatenia, ako aj v podaní doručenom dňa 14.09.2023 v časti úroku
z omeškania v zmysle výroku I. tohto uznesenia, a to úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy

3.230,26 eur od 31.08.2018 do 31.08.2020, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 56.132,27
eur od 24.08.2020 do 31.08.2020, úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 32.497,63 eur od
01.07.2021 do 04.10.2023. Súd konanie v danej časti zastavil bez súhlasu žalovaného s poukazom na
zákonné ustanovenie § 145 ods. 2 CSP a dispozičné právo žalobcu. Žalobca v podaní doručenom dňa
23.10.2023 vzal istinu v sume 7.913,14 eur späť, ako aj úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy

984,78 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 6.928,36 eur
od 05.10.2023 do zaplatenia, s čím žalovaný prejavil súhlas v podaní doručenom dňa 23.11.2023. Súd
konanie v danej časti zastavil so súhlasom žalovaného podľa § 146 ods. 1 CSP s poukazom na zákonné
ustanovenie § 145 ods. 2 CSP a dispozičné právo žalobcu. Zároveň žalobca v podaní doručenom súdu
dňa 14.09.2023 navrhol aj zmenu žaloby, na pojednávaní konanom dňa 06.10.2023 navrhol rozšírenie

žaloby v časti výšky úroku z omeškania z 9.25 % p.a. na 9,50 % p.a., naposledy po čiastočnom späťvzatí
žaloby podaním doručeným dňa 23.10.2023. Vzhľadom k tomu, že výsledky doterajšieho konania môžu
byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súd pripustil zmenu žaloby.

89. Žalovaný v podanom odvolaní podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP proti výroku I uznesenia namietal

nasledovné : Žalobca vzal žalobu späť v časti istiny 40 198,42 EUR, súd konanie zastavil v časti istiny
vo výške 40 134,84 EUR, teda v rozpore s úkonom žalobcu. V časti úrokov z omeškania vzal žalobca
žalobu späť vo výške 5% ročne zo sumy 3 230,26 EUR od 31.08.2018 do zaplatenia, avšak súd zastavil
konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 230,26 EUR od 31.08.2018 do
31.08.2020, teda v rozpore s úkonom žalobcu. Nakoniec, žalobca vzal žalobu späť v časti istiny za

obdobie 07/2021, 08/2021, a 11 dní 09/2021 spolu v sume 6 991,94 EUR a v nadväznosti na uvedené
uplatnil aj úrok Z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 33 383,95 EUR (14 771,65 EUR (5 mes.
r. 2020) + 17 725,98 EUR (6 mes. r. 2021) + 886,32 (9 dní 09/2021)) od 05.10.2023 do zaplatenia. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca vzal žalobcu späť v časti úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo
sumy 6 991,94 EUR od 05.10.2023 do zaplatenia, avšak súd zastavil konanie v časti úrokov z omeškania

vo výške 9,5% ročne zo sumy 6 928,36 EUR od 05.10.2023 do zaplatenia, teda v rozpore s úkonom
žalobcu. Žalobca vzal žalobu späť z dôvodu námietky premlčania, preto zavinil zastavenie konania. Súd
konanie zastavil v menšom rozsahu. Preto je oprávnený žalobca podať odvolanie. Navrhuje uznesenie
vo výroku I. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

90. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolaní, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219ods.1,3a§378ods.1C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliawebovejstránkeKrajskéhosúduvBratislave
dňa 4.2.2025.

91. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s dôvodmi odvolaní žalovaného, vyjadrením žalobcu
v odvolacom konaní, dospel súd k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

92. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

93. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolanie proti uzneseniu

94. Pokiaľ ide o odvolaním napadnuté uznesenie, odvolací súd uznesenie vo výroku I. potvrdil ako

správne, nakoľko súd prvej inštancie správne posúdil čiastočné späťvzatia žaloby žalobcom a teda
správne rozhodol o čiastočnom zastavení konania.

95. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu v ods. 77 až 78, 56 odvolaním napadnutého rozsudku,
s ktorým sa stotožňuje a na znenie ktorého odkazuje.

96. Na podklade podaného odvolania proti uzneseniu odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie
konanie zastavil v menšom rozsahu ako navrhoval žalobca. Súd prvej inštancie správne v konaní
postupoval aj v nadväznosti na zmenu žaloby vo výroku II., ktorý nebol predmetom odvolania. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom

sporu istina 91.761,70 eur s príslušenstvom tak, ako vyplýva z odvolaním napadnutého rozsudku, teda
súd prejednal celý predmet sporu ( ods. 40 odôvodnenia rozsudku).

97. Odvolateľ namietal, že súd zastavil konanie v menšom rozsahu a teda má uvedené vplyv na
posudzovanie pomerného úspechu strán sporu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

Rozdiel, ktorý je predmetom odvolania vychádza z chyby v počítaní na strane odvolateľa. Tento
nedostatok však súd vysvetlil v odôvodnení rozsudku v ods. 77-78. Celková suma späťvzatia z podania
doručeného dňa 23.10.2023 je 7.913,14 eur + 29.543,30 eur + 2.678,40 eur= je celková suma
späťvzatia 40.134,84 eur. Zastavenie v časti úroku z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 6.928,36
eur od 05.10.2023 je teda v súlade s uvedeným výpočtom. Pokiaľ ide o zastavenia v časti úroku vo

výške 5 % ročne zo sumy 3.230,26 eur od 31.08.2018 do 31.08.2020, žalovaný opomenul späťvzatie
v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 984,78 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, ktoré
rozdielom upraveným zo strany žalobcu v podaní doručenom dňa 23.10.2023 za obdobie od 11.11.2018
do 31.12.2019, keďže žalobca si nárok vo výške 2.245,48 eur naďalej uplatňuje, rovnako tak aj úrok z
neho, ktorý je zahrnutý v úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 58.377,75 eur od 01.09.2020.

98. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku I. potvrdil ako vecne správne v
súlades§387CSPaodkazujeajnaodôvodnenieuzneseniasúdomprvejinštancievzneníodôvodnenia
rozsudku v ods. 77-78, s ktorým sa stotožňuje. Odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom neboli
naplnené a teda nemohli privodiť zmenu uznesenia vo výroku I.

Odvolanie proti rozsudku

99. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku, pričom súd prvej

inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie
je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je
viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Súd
prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornýmiskutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené
v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil
žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní,
odvolací súd uvádza nasledovné.

100. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, s ktorej posúdením sa
odvolací súd stotožňuje. Zo súdnej praxe je odvolaciemu súdu známe, že v obdobných prípadoch

dochádza k namietaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako mestskej časti pomerne často a preto
súdna prax už jednotne ustálila, na strane mestskej časti je aktívna vecná legitimácie na podanie žaloby
(o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy), pričom súd
prvej inštancie právne závery o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu podrobne vysvetlil, t. j. vymedzil a
odôvodnil rozdiely medzi vlastníctvom nehnuteľnosti a jej správou, pričom správne dospel k záveru, že
za rozhodné obdobie je žalobca aktívne vecne legitimovaný podať žalobu v tomto spore. Nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie by viedol k zamietnutiu žaloby ( nie zastaveniu konania), o taký nedostatok sa
však tomto konaní nejedná a preto súd správne postupoval, keď spore prejednal a meritórne rozhodol.
Súd prvej inštancie zároveň poukázal na relevantnú judikatúru a svoj záver presvedčivo odôvodnil,
pričom dostatočný argumentačný priestor venoval aj protokolu č. 24, Protokolu č. 1188044402100 o
vrátení nehnuteľného majetku a vysvetleniu priamej správy Hl. mesta BA.

101. Pokiaľ ide o priznanie nároku žalobcu po čiastočnom späťzatí žaloby a zmene žaloby, odvolací súd
sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba je vo výroku I. rozsudku dôvodná.

102. Žalobca preukázal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške obvyklého

nájomného za užívanie veci bez právneho titulu vo výške ( nepremlčanej) 70.563,85 eur s úrokmi z
omeškania tak, ako ich vyčíslil súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého rozsudku.

103.Súdprvejinštanciesprávnekonštatoval,žemedzistranamisporunebolauzatvorenážiadnazmluva
a teda žalovaný užíval pozemky bez právneho dôvodu.

104. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohateniu sadzbu
obvyklého nájomného vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 29/2018 vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty pozemkov prenájmu pozemkov za jeden mesiac užívania parc. č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/
XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, ktoré sú vedené

na LV č. X, k.ú. E. vo výške 2,828 eur/m2/rok, a to v období rokov 2016, 2017, 2018. Vychádzajúc zo
znaleckého posudku bola riadne zistená cena obvyklého nájomného s ohľadom na všetky významné
faktory konkrétnej nehnuteľnosti tak, ako je uvedené v ods. 55, 60 odôvodnenia rozsudku. Výpočet
bezdôvodného obohatenia súd náležite vysvetlil v ods. 60 odôvodnenia, na ktoré súd odkazuje.

105. Žalovaný namieta užívanie pozemkov v správe žalobcu o výmere 9242 m2. Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia užívaného areálu, že tento tvorí jeden
celok a že žalovaný sa bezdôvodne na úkor žalobcu obohatil užívaním v celom rozsahu priznaného
bezdôvodnéhoobohatenia.Žalobcavovyjadreníkodvolaniupoukázalnakonkrétnetvrdeniaodvolateľa,
z ktorých vyplýva, že areál užíval ako celok, pričom súd prvej inštancie svoje závery ohľadom rozsahu

nehnuteľného majetku užívaného odvolateľom podrobne odôvodnil, vychádzajúc aj z kúpnej zmluvy č.
056607402300. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku v ods. 51, 52, s ktorým sa stotožňuje.

106. Pokiaľ ide o námietku premlčania, tejto sa súd prvej inštancie podrobne venoval, pričom žalobu v
dôsledku čiastočného premlčania zamietal, čiže nárok priznal iba vo výške nepremlčanej ( priznanej pri

použití správnej sadzby), pričom výpočet je uvedený v ods. 61 odôvodnenia rozsudku. V ods. 57, 58
súd správne posúdil plynutie premlčacej doby tak subjektívnej ako aj objektívnej.

107. Zákonné podmienky pre nepriznanie nároku na bezdôvodné obohatenie titulom dobrých mravov
podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené. V prípade bezdôvodného obohacovania sa užívaním

nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, vychádzajúc aj z druhu nehnuteľností a spôsobu ich využitia,
nemožno dospieť k záveru, že priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa prieči dobrým
mravom. Odvolateľ nehnuteľnosti užíval, t. j. mal z užívania prospech bez toho, aby za to poskytolnejakú náhradu, pričom neboli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali nepriznanie ( úplne alebo čiastočne) nároku žalobcu pre rozpor s dobrými mravmi.

108. Odvolateľ namieta, že nemohol predložiť dôkaz rozhodujúce pre jeho úspech v spore. Odvolací súd
uvádza súlade s názorom žalobcu, ak mal žalovaný dôkaz, ktorý by mu privodil čo i len čiastočný úspech
v spore, mal dostatočný priestor na jeho predloženie v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd
nezistil pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by spočívalo v porušení zásad civilného procesu, príp. v
odňatí možnosti žalovanému navrhovať včas dôkazy, resp. použiť prostriedky procesnej obrany a útoku

riadne a včas.

109. Dňa 28.11.2023 súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie
na verejné vyhlásenie rozsudku na deň 19.12.2023. V dôsledku podaného odvolania proti uzneseniu
o čiastočnom zastavení konania súd zrušil termín verejného vyhlásenia rozsudku s oznamom, že sa
bude konať riadne pojednávanie, ktoré doručil stranám sporu. Odvolateľ žiadal o odročenie termínu

pojednávania z dôvodu podaného odvolania. Dňa 19.12.2023 súd zrušil uznesenie o vyhlásení
dokazovania za skončené v neprítomnosti žalovaného a pojednávanie odročil na 12.1.2024. Dňa
12.1.2024 sa žalovaný pojednávania zúčastnil, čiže mal možnosť uplatňovať prostriedky procesnej
obrany a útoku riadne a včas. Na pojednávaní súd oboznámil s uznesením o zrušení vyhlásenia
o skončení dokazovania zo dňa 19.12.2023. Následne súd po poučení podľa § 204 CSP, §154 a

182 CSP a prednesení záverečných stanovísk vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.
Skutočnosť, že súd prvej inštancie zrušil uznesenie o skončení dokazovania, nezhoršilo procesné
postavenie odvolateľa. Súd odvolateľa informoval o procesnom postupe súdu a umožnil mu zúčastniť sa
pojednávania dňa 12.1.2024, medzičasom bolo možné zo strany odvolateľa aj nahliadnuť do súdneho
spisu na súde. Vzhľadom na procesnú aktivitu strán sporu je potrebné konštatovať, že strany sporu mali

dostatok priestoru pre uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany a útoku a teda nebolo účelné ani
hospodárne pojednávanie odročovať na ďalší termín, pretože taký postup by bol v rozpore s čl. 17 CSP.

110. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd správne vyhodnotil nárok
žalobcu na bezdôvodné obohatenie.

111. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok na úroky z omeškania a správne určil a vysvetlil
pomer úspechu strán v spore a teda vyčíslil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výroku III.
napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o správnosť nároku na úroky z omeškania, odvolací súd odkazuje
na odôvodnenie rozsudku v ods. 64 a až 69, 77-78 odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie správne vysvetlil procesné zavinenie zastavenia konania,
vychádzal z čiastočného úspechu žalobcu, porovnal úspech a neúspech strán sporu a teda žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7% ( odôvodnenie v ods. 79-84 odôvodnenia rozsudku).

112. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že uplatňované odvolacie dôvody neboli

podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutia, a preto napadnutý rozsudok
vo výroku I. a III. a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 a 2 C.s.p., potvrdzuje.

113. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

114. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
mu žiadne nevznikli.

115. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).