Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124235946
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124235946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a sudcov

JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: DAG SLOVAKIA, a.s., so
sídlom Volgogradská 9, 080 01 Prešov, IČO: 44 886 021, právne zastúpený: PALŠA A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o.; skrátený názov PPAK s. r. o., so sídlom Masarykova 13, 080
01 Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E. -
F., právne zastúpený: JUDr. Matúš Králik, PhD., advokát, Advokátska kancelária so sídlom Moldavská
cesta 10/B, 040 11 Košice, IČO: 52 341 542, o zaplatenie 129.947,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 93Cb/40/2024-200 zo 16.decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 93Cb/40/2024-200 zo 16. decembra 2024
v napadnutom výroku I. a výroku III. o trovách konania.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spore o zaplatenie 129.947,43 eur s príslušenstvom
rozhodol vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 91.702,92 eur s úrokom z omeškania
vo výške 13,50 % ročne zo sumy 91.702,92 eur od 21.11.2023 do zaplatenia, vo výroku II. žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol, vo výroku III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

41,14 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v podanej žalobe navrhol, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 129.947,43 eur s úrokom z omeškania z dôvodu, že Zmluvou o pristúpení k
záväzku zo dňa 2.8.2023 žalovaný ako pristupujúci dlžník pristúpil k dlhu pôvodného dlžníka, prebral
dlh a písomne sa zaviazal žalobcovi splniť v lehote splatnosti predmetný dlh. Splatnosť nastala, avšak
aj napriek uplynutiu lehoty plnenia a po opakovaných písomných výzvach zmluvnú povinnosť nesplnil.

3.Žalovanýnavrholžalobuakonedôvodnúzamietnuť.Nepopieral,žedošlokvznikuzáväzkupôvodného
dlžníka - EUROBAU s.r.o. v reštrukturalizácii voči žalobcovi na základe Zmlúv o dielo 1, 2 a 3, a
že žalovaný sa na základe Zmluvy o pristúpení zaviazal, že spolu s pôvodným dlžníkom sú povinní
spoločne a nerozdielne uhradiť tento záväzok. Nakoľko v Zmluve o dielo 1, 2 a 3 nie je zmluvná cena
za riadne dokončenie prác presne stanovená, ale je stanovená len ako maximálna cena, má za to,
že konkrétne vyčíslenie tohto záväzku má byť predmetom faktúr, ktoré majú hodnoverne preukazovať

reálne vykonané stavebné práce. K výške nároku poukázal na to, že v zmysle čl. 5 bodu 5.1. Zmluvy
o dielo 1, 2 a 3 zhotoviteľ vyhotoví faktúru, ktorej súčasťou bude objednávateľom odsúhlasený krycí
list čerpania a súpis vykonaných prác dvoma zástupcami objednávateľa a to vo veciach súvisiacich s
realizáciou stavby: G. H. a v technických veciach: A. F. F.. Žalovaný ďalej uviedol, že súpis vykonanýchprác, ktorý v zmysle čl. 5 bodu 5.1. Zmluvy o dielo č. 3 predstavuje povinnú súčasť faktúry, nebol
odsúhlasený dvoma zástupcami pôvodného dlžníka pri faktúre č. 5 a 6, ale bol odsúhlasený iba jedným
zástupcom pôvodného dlžníka. Žalovaný má za to, že konkrétnu výšku zmluvnej ceny za vykonané

práce, a z faktúr č. 5 a 6 nemožno opodstatnene odôvodniť. Žalovaný ďalej uviedol, že faktúry č.
1 až 6 dohromady predstavujú sumu 91.702,92 eur a suma 38.244,51 eur predstavuje záväzok, ku
ktorému pristúpil žalovaný v zmysle Zmluvy o pristúpení ako záväzok pôvodného dlžníka, ktorý vznikne
v budúcnosti zo Zmluvy o dielo č. 1, 2 a 3. Zo znenia žaloby ani zo žiadnych príloh nevyplýva, na základe
akého postupu žalobca dospel k záveru, že „zvyšná časť“ záväzku predstavuje sumu 38.244,51 eur.

K právnemu posúdeniu omeškania pôvodného veriteľa žalovaný uviedol, že v zmysle čl. 5 bodu 5.4
Zmluvy o dielo, splatnosť faktúr sa zjednáva na 30 dní od dátumu doručenia faktúry do sídla spoločnosti.
Žalovanýmánamyslisplatnosťperfektnejfaktúry,ktoránetrpížiadnymivadami,vdanomprípadefaktúra
č.5a6trpívadamivoformeabsencieodsúhlasenéhokrycieholistudvochzástupcovpôvodnéhodlžníka,
preto je potrebné predmetné faktúry považovať za neperfektné, a teda ako také nemohli spôsobiť
začiatok plynutia lehoty splatnosti. Z dôvodu, že žalobca nepredložil faktúry, ktoré by preukázali celkový

záväzok, ku ktorému žalovaný pristúpil po lehote splatnosti, žalovaný dospel k záveru, že pôvodný dlžník
nie je v omeškaní, pretože splatnosť tohto záväzku ešte ani nenastala.

4. Žalobca v replike poukázal na to, že skutkové a právne dôvody uvádzané žalovaným nie sú spôsobilé
na úspešnú procesnú obranu vo vzťahu k žalobou uplatnenému peňažnému nároku, skôr svedčia o

nepoctivom obchodnom zámere a o konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi.

5. Žalovaný v duplike zotrval na prezentovaných vyjadreniach.

6. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným

dňa 2.8.2023 Zmluvu o pristúpení k záväzku a ako pristupujúci dlžník pristúpil k dlhu pôvodného
dlžníka, ktorým bola spoločnosť EUROBAU s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Werferova 1/2582, 040
11 Košice, IČO: 46 738 479 (pôvodný dlžník). Podľa čl. II. Zmluvy o pristúpení, záväzok pôvodného
dlžníka pozostáva zo sumy 52.455,81 eur, ktorá vznikla na základe Zmluvy o dielo č. 01/3522EB zo dňa
26.9.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18.1.2023 a Dodatku č. 2 zo dňa 4.5.2023 (ďalej len „Zmluva o

dielo č. 1“); sumy 36.651,- eur, ktorá vznikla na základe Zmluvy o dielo č. 03/2122EB zo dňa 19.9.2022
v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.3.2023 (ďalej len „Zmluva o dielo č. 2“); sumy 2.596,11 eur, ktorá vznikla
na základe Zmluvy o dielo č. 01_IX/2022/5/EB zo dňa 26.9.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.5.2023
(ďalej len „Zmluva o dielo č. 3“) a záväzku pôvodného dlžníka, ktorý vznikne v budúcnosti zo Zmluvy o
dielo č. 1, 2 a 3. Dlh pôvodného dlžníka ku dňu podpisu Zmluvy o pristúpení predstavuje sumu 91.702,92

eur.Zčl.III.ods.1Zmluvyopristúpenímalpreukázané,ženovýdlžníkpodpisomtejtozmluvypreberádlh
uvedený v čl. II tejto zmluvy a stáva sa tak popri pôvodnom dlžníkovi povinným zaplatiť dlh uvedený v čl.
II tejto zmluvy veriteľovi a zároveň nový dlžník preberá aj budúci záväzok pôvodného dlžníka vyplývajúci
z plnenia podľa Zmluvy o dielo č. 01-3522EB zo dňa 26.9.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18.1.2023
a Dodatku č. 2 zo dňa 04.05.2023, Zmluvy o dielo č. 03_2122EB zo dňa 19.9.2022 v znení Dodatku č. 1

zo dňa 27.03.2023 a Zmluvy o dielo č. 01_IX/2022/5/EB zo dňa 26.09.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa
17.5.2023. Z čl. III ods. 2 zmluvy o pristúpení mal preukázané, že nový dlžník sa po dohode s veriteľom
zaväzujesplniťdlhnasledovne,záväzkysplatnékudňupodpísaniazmluvynajneskôrdo120dníododňa
podpisu zmluvy, záväzky, ktoré ku dňu podpisu zmluvy nenadobudli splatnosť, ako aj budúce záväzky
titulom plnenia zmlúv najneskôr do 120 dní po nadobudnutí splatnosti. Súd prvej inštancie mal zároveň

za nesporné, že žalobca vyzval žalovaného dňa 7.2.2024 na zaplatenie sumy 129.947,43 eur v lehote
ihneď, najneskôr do troch dní od doručenia výzvy, ktorá výzva bola žalovanému doručená dňa 8.2.2024.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548
ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, upravujúce zmluvu o dielo, omeškanie dlžníka a nároky

z toho plynúce. Ďalej vec právne posúdil podľa § 533 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje pristúpenie
k záväzku.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že pristúpenie k záväzku podľa ustanovenia § 533 Občianskeho
zákonníka spôsobuje zmenu záväzku v subjektoch záväzkového právneho vzťahu. Tým, že k

pôvodnému dlžníkovi pristúpi ďalší dlžník, ktorý sa veriteľovi zaviaže, že za dlžníka splní jeho peňažný
dlh, dochádza k zmene počtu dlžníkov. Vzhľadom na to, že pristupujúci dlžník sa zaväzuje plniť
voči veriteľovi, veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov (pôvodného aj
nového) alebo od oboch súčasne. Právnym následkom pristúpenia ďalšieho dlžníka je vznik ďalšiehozáväzkového vzťahu medzi tým, kto pristúpil k dlhu a veriteľom. Nový dlžník nepotrebuje na pristúpenie
k existujúcemu záväzku súhlas pôvodného dlžníka a dokonca tak môže urobiť bez toho, aby pôvodného
dlžníka o tom vôbec informoval. Obchodný zákonník nemá vlastnú úpravu pristúpenia záväzku, z toho

dôvodu možno toto ustanovenie v plnom rozsahu aplikovať aj na obchodné záväzkové vzťahy.

9. Následne súd prvej inštancie uviedol, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti uplatneného nároku v
sume 91.702,92 eur, nakoľko bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 2.8.2023 Zmluvu
o pristúpení k záväzku a ako pristupujúci dlžník pristúpil k dlhu pôvodného dlžníka v zmysle čl. II. ods. 7

Zmluvy o pristúpení k dlhu ku dňu podpisu Zmluvy o pristúpení (teda ku dňu 2.8.2023) v sume 91.702,92
eura. Žalovaný prevzal v zmysle čl. III. ods. 1 Zmluvy o pristúpení aj budúci záväzok pôvodného dlžníka
vyplývajúci zo Zmluvy o dielo č. 1, 2 a 3. Pôvodným dlžníkom bola spoločnosť EUROBAU s.r.o. (v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola spoločnosť v reštrukturalizácii). Žalovaný bol na základe
Zmluvy o pristúpení k záväzku zaviazaný popri pôvodnom dlžníkovi povinný zaplatiť dlh. Podstatou
takéhoto pristúpenia k peňažnému záväzku je skutočnosť, že pristupujúci dlžník sa stane dlžníkom

popri pôvodnom dlžníkovi. Pristúpenie k záväzku nie je sukcesiou dlžníka do pôvodného záväzkového
vzťahu. Z obsahu Zmluvy o pristúpení k záväzku nevyplýva, že by žalovaný pristúpil k záväzku medzi
žalobcom a pôvodne žalovaným len v časti. Žalovaný si podpisom Zmluvy o pristúpení k záväzku musel
byť vedomý toho, že v prípade, ak záväzok nebude v zmysle dohodnutých podmienok riadne plnený,
môže dôjsť k vyhláseniu jeho splatnosti s tým, že veriteľ (žalobca) bude od žalovaného požadovať

splnenie celého záväzku naraz. Pokiaľ by aj žalovaný o tejto skutočnosti nevedel, súd má za to, že
táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť jeho plnenia, a to s poukazom na zásadu právo patrí bdelým
(„vigilantibus iura scripta sunt“), keď žalovaný si pri zachovaní bežnej opatrnosti v zmluvných vzťahoch
mohol zistiť všetky následky uzatvorenia Zmluvy o pristúpení k záväzku, vrátane toho, že žalobca
bude môcť požadovať od neho celé plnenie. Argumenty žalovaného vo vzťahu k určeniu maximálnej

ceny v Zmluve o pristúpení, preukázaniu reálneho vykonania stavebných prác, ktoré boli vykonané a
ktorých uhradenie si žalobca nárokuje ako aj súpisu vykonaných prác odsúhlasených dvoma zástupcami
objednávateľa sú bez významu. Žalovaný mohol tieto námietky uplatniť u žalobcu ešte pred pristúpením
k záväzku nakoľko svojim podpisom potvrdil, že jeho prejavená vôľa v Zmluve o pristúpení je slobodná,
vážna a bez omylu.

10. Súd prvej inštancie ku spornej výške istiny v sume 38.244,51 eur, ktorá predstavuje v zmysle Zmluvy
o pristúpení - budúci záväzok zo Zmluvy o dielo č. 1, 2 a 3 uviedol, že žalovaný v rámci svojej obrany
v spore doručil súdu faktúry vystavené žalobcom ešte pred uzatvorením Zmluvy o pristúpení, čiže pred
2.8.2023 (Fa č. 33221219 – č. l. 94 spisu, FA č. 33230426 – č. l. 95, FA č. 33230511 – č. l. 97 spisu,

FA č. 33230620 – č. l. 103 spisu, FA č. 33221212 – č. l. 105 spisu, FA č. 33230318 – č. l. 111 spisu),
všetky tieto predložené faktúry boli započítané a špecifikované ako záväzok pôvodného dlžníka v sume
91.702,92 eur v Prílohe k Zmluve o pristúpení. Ak žalovaný súdu predložil faktúry, ktoré vystavil žalobca
žalovanému dňa 24.1.2024 v sume 26.224,30 eur, s dátumom splatnosti dňa 7.2.2024 a dňa 15.2.2024
v sume 18.386,21 eur (celková suma 44.610,51 eur), z výpisov z účtov, ktoré predložil žalovaný mal

preukázané, že žalovaný plnil na účet žalobcu dňa 24.1.2024 sumu 6.224,30 eur a sumu 20.000,- eur a
dňa21.3.2024sumu18.386,21eur(celkovúsumu44.610,51eur).Žalobcataknepreukázalistinuvsume
38.244,51 eur z dôvodu absencie faktúr, ktoré by jednoznačne preukazovali uvedenú časť záväzku, na
základe čoho nárok žalobcu v uvedenej výške zamietol ako nedôvodný.

11. Súd prvej inštancie k úrokom z omeškania ohľadom priznanej istiny v sume 91.702,92 eura poukázal
na čl. III. ods. 2.1. Zmluvy o pristúpení k záväzku, kde sa sporové strany dohodli, že záväzky sú splatné
ku dňu podpísania tejto zmluvy najneskôr do 120 dní odo dňa podpisu zmluvy, zmluva bola podpísaná
dňa 2.8.2023. Nárok na úrok z omeškania tak vznikol žalobcovi dňa 3.11.2023 v zákonnej výške 13,50
% ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 21.11.2023, preto súd zaviazal žalovaného aj na

zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle žaloby a v súlade s platnou právnou úpravou.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., kedy žalobca bol v konaní
úspešný v časti 70,57 % uplatneného nároku a neúspešný v časti 29,43 %, na základe čoho uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 41,14 % (rozdiel 70,57 % - 29,43 %).

13. Proti výroku I. a výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšiekonanie alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a
žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.); súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.);
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h) C.s.p.). Z uvedených dôvodov je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný (nakoľko

neobsahuje zdôvodnenie vysporiadania sa s argumentáciou žalovaného), nepresvedčivý (nakoľko
argumentácia súdu prvej inštancie je nedostatočná ohľadne odôvodnenosti žalovaného nároku),
arbitrárny (výklad zásady právo patrí bdelým („vigilantibus iura scripta sunt“ súdom prvej inštancie a jeho
následná aplikácia na situácii, kedy je preberajúci dlžník oprávnený a povinný vzniesť námietky voči
preberajúcemu záväzku odporuje zákonu).

15. Žalovaný v odvolaní zotrval na svojich vyjadreniach, že na základe Zmluvy o pristúpení k záväzku
sa zaviazal, že spolu s pôvodným dlžníkom spoločne a nerozdielne splnia žalobcovi záväzok, ktorý má
pôvodný dlžník voči nemu. Žalovaný rozporuje záväzok len čo sa týka výšky požadovanej žalobcom v
žalobe a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že výška záväzku, ku ktorému pristúpil
žalovaný sa odvodzovala zo Zmlúv o dielo č. 1, 2 a 3, v ktorých je zmluvná cena určená len v rozmedzí

s určenou maximálnou hranicou plnenia. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že aj napriek tomu, že pri
posudzovaní žalobcom žalovaného nároku na zaplatenie sumy vo výške 129.947,43 eura s prísl. sa
vykonávalo dokazovanie len o jednom nároku vzniknutom na základe Zmluvy o pristúpení, na účely
posudzovania jeho dôvodnosti je ale potrebné hľadieť naň ako na štyri samostatné nároky (nárok zo
Zmluvy o dielo č. 1, 2, 3 a záväzok pôvodného dlžníka, ktorý vznikne v budúcnosti zo Zmluvy o dielo č.

1, 2 a 3), ktoré spolu tvoria jeden celok, ku ktorému sa žalovaný rozhodol pristúpiť Zmluvou o pristúpení.
Aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní ohľadom celkového nároku prihliadal na žalovaným namietanú
časť nároku vo výške 38.244,51 eura, kedy mal za to, že žalobca nepreukázal istinu v sume 38.244,51
eur z dôvodu absencie faktúr, ktoré by jednoznačne preukazovali uvedenú časť záväzku, preto nárok
v uvedenej výške zamietol ako nedôvodný. Nakoľko súd prvej inštancie pomerne jednoznačne vyhovel

námietkam žalovaného ohľadne nepreukázania existencie žalovaného nároku v časti 38.244,51 eur, je
dôvodné sa domnievať, že žalovaný nárok aj vo zvyšnej časti trpí vadami, pri preukázaní ktorých možno
čiastočne alebo až úplne vyvrátiť žalovaný nárok aj v prevyšujúcej časti. Žalovaný sa nestotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadne nevyhovenia návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom G.
H. a F. F.. Podmienka ohľadne odsúhlasenia súpisu vykonaných prác dvoma zástupcami objednávateľa

nie je len formálna a už vôbec nie účelová. Zmluvná cena za dodanie diela sa stanovuje ako maximálna
cenaúmyselneprávezdôvodu,žestavebnýrozpočetsavpriebehuvykonávaniadielapravidelnemenía
nie je preto nezvyčajné, ak konečná cena diela je nižšia, ako bola dohodnutá maximálna cena. Výnimkou
neboli ani stavebné práce realizované na základe Zmlúv o dielo č. 1, 2 a 3. Je preto povinnosťou žalobcu,
aby preukázal výšku skutočne vyfakturovaných súm. Nemožnosť preukázania ich výšky zo strany

žalobcu nemôže byť na ťarchu žalovaného. Uvedené platí o to viac za predpokladu, ak je žalovanému
bránené vo využití všetkých jemu dostupných prostriedkov procesnej obrany. Ohľadne argumentu súdu
prvej inštancie, v zmysle ktorého mal žalovaný možnosť uplatniť u žalobcu námietky voči záväzku, ku
ktorému pristupoval ešte pred tým, ako došlo k uzavretiu Zmluvy o pristúpení opakovane odkázal na
výklad § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka – JUDr. F. Sedlačko, PhD., LL.M. v Komentári na str. 1852

uvádza, že cit. „v dôsledku prevzatia dlhu sa obsah záväzku (§ 532) nemení a preberajúcemu dlžníkovi
ostávajú zachované všetky námietky, ktoré by mal k dispozícii pôvodný dlžník za predpokladu, že by
k privatívnej intercesii nedošlo. Ide teda o námietky, ktorými pôvodný dlžník disponoval pred prevzatím
dlhu, ale aj o námietky, ktoré z naďalej trvajúceho záväzkového vzťahu vzniknú pôvodnému dlžníkovi po
zmene osôb na dlžníckej strane.“ Vzhľadom na tento prezentovaný výklad predmetného ustanovenia má

žalovaný za to, že všetky námietky, ktoré mal pôvodný dlžník voči žalobcovi týkajúce sa pristupovaného
záväzku a ktorými disponoval pred prevzatím dlhu ostávajú zachované aj pre preberajúceho dlžníka
(žalovaného) aj po tom, ako došlo k pristúpeniu k záväzku. Argument súdu prvej inštancie ohľadom toho,
žežalovanýsibolpovinnýuplatniťužalobcunámietkytýkajúcesapristupujúcehozáväzkueštepredtým,
ako došlo k uzavretiu Zmluvy o pristúpení, považuje za striktný a rigidný výklad súdom prezentovanej

zásady právo patrí bdelým („vigilantibus iura scripta sunt“).

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd o odvolaní žalovaného
rozhodol tak, že odvolanie odmieta z dôvodu, že bolo podané oneskorene, alternatívne navrhol, abyodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Uviedol,
že sa javí, že opravný prostriedok žalovaného nebol podaný včas. Pre prípad, že by oneskorenosť,
či včasnosť podaného opravného prostriedku žalovaným posúdil súd inak uviedol, že ani jeden z

odvolacích dôvodov žalovaného nie je v skutočnosti daný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že iba
v jednej Zmluve o dielo č. 03_2122EB sú uvedení dvaja, vo veciach súvisiacich s realizáciou stavby: G.
H. a vo veciach technických: A. F. F., súpis vykonaných prác mal byť odsúhlasený dvoma zástupcami. V
ostatných Zmluvách o dielo je samostatne uvedený na obe pozície A. F. F., takže argument odvolateľa
o odsúhlasení dvoma zástupcami neobstojí. Zo Zmluvy o pristúpení vyplýva, že záväzok pôvodného

dlžníka voči žalobcovi pozostáva zo sumy 52.455,81 eur, ktorá vznikla na základe Zmluvy o dielo
číslo 01/3522EB zo dňa 26.9.2022 v znení Dodatku číslo 1 zo dňa 18.1.2023 a Dodatku číslo 2 zo
dňa 4.5.2023, zo sumy 36.651,- eur, ktorá vznikla na základe Zmluvy o dielo číslo 03/2122EB zo dňa
19.9.2022 v znení Dodatku číslo 1 zo dňa 27.3.2023, zo sumy 2.596,11 eur, ktorá vznikla na základe
Zmluvy o dielo číslo 01_IX/2022/5/EB zo dňa 26.9.2022 v znení Dodatku číslo 1 zo dňa 17.5.2023 zo
záväzku pôvodného dlžníka, ktorý vznikne v budúcnosti zo Zmluvy o dielo čísla 1, 2 a 3. Záväzok a dlh

pôvodného dlžníka ku dňu podpisu Zmluvy o pristúpení predstavuje sumu 91.702,92 eur. Zo Zmluvy
o pristúpení vyplýva, že nový dlžník podpisom tejto zmluvy preberal záväzok/dlh a stal sa tak popri
pôvodnom dlžníkovi povinným zaplatiť záväzok/dlh a zaviazal sa tak urobiť najneskôr do 120 dní odo
dňa podpisu zmluvy, respektíve do 120 dní po nadobudnutí splatnosti. Žalovaný bol na základe Zmluvy o
pristúpení k záväzku zaviazaný popri pôvodnom dlžníkovi povinný zaplatiť dlh, no svoj záväzok nesplnil.

Súd prvej inštancie o sporovej veci na základe vykonaného dokazovania správne rozhodol a odvolanie
žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

17. Žalovaný v odvolacej replike k včasnosti podania odvolania poukázal na § 105 ods. 1 C.s.p., § 32
ods. 2, § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov

verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na to, že rozsudok bol uložený do elektronickej
dátovej schránky právneho zástupcu žalovaného dňa 17.12.2024, 15 dňová úložná lehota začala plynúť
dňa 18.12.2024, uplynula dňa 1.1.2025, nakoľko posledný deň lehoty pripadol na štátny sviatok, za
deň, kedy bol rozsudok doručený žalovanému sa považuje dátum 2.1.2025, posledným dňom lehoty na
podanie odvolania bol 17.1.2025. Odvolanie bolo podané včas 17.1.2025. Žalovaný zároveň zotrval na

svojej argumentácii uvedenej v odvolaní.

18. Žalobca vo vyjadrení k replike žalovaného zotrval na argumentácii, že odvolanie bolo podané
oneskorene, poukázal na svoje písomné vyjadrenie a pre prípad, že odvolanie bolo podané včas,
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

19. Ak žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd o odvolaní žalovaného
rozhodol tak, že odvolanie odmieta z dôvodu, že bolo podané oneskorene, keďže sa javí, že opravný
prostriedok žalovaného nebol podaný včas, odvolací súd preskúmal pred meritórnym prejednaním veci,
či odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, nebolo podané oneskorene.

20. V tomto prípade napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému riadne doručený
elektronicky dňa 2.1.2025, pracovný deň (ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného
pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň), čo má odvolací súd za
preukázané z elektronickej doručenky, ktorá má charakter verejnej listiny (č. l. 207 spisu). Lehota 15

dní na podanie odvolania proti tomuto rozsudku začala plynúť nasledujúci pracovný deň, 3.1.2025 (prvý
deň lehoty pre uskutočnenie procesného úkonu), a končila 17.1.2025, piatok. Žalovaný podal odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie elektronicky 17.1.2025, teda posledný deň lehoty.

21. Z uvedeného dôvodu odvolací súd meritórne prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu

prvej inštancie, keďže nebolo podané oneskorene.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24.Žalovanýpodanieodvolaniaodôvodnildôvodom,žesúdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.); súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.);
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p.).

25. Odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Vecne správne a zákonu
zodpovedajúce je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje
(§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu
odvolateľa a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:

26. Predmetom odvolacieho konania je výrok rozsudku prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 91.702,92 eura s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 91.702,92 eura
od 21.11.2023 do zaplatenia a výrok o náhrade trov konania.

27. Odvolací súd uvádza, že medzi stranami nebolo sporné, že došlo k vzniku záväzku pôvodného

dlžníka - EUROBAU s.r.o. voči žalobcovi na základe Zmlúv o dielo 1, 2 a 3 [Zmluva o dielo č. 01/3522EB
zo dňa 26.9.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18.1.2023 a Dodatku č. 2 zo dňa 4.5.2023 (Zmluva o dielo
č. 1); Zmluva o dielo č. 03/2122EB zo dňa 19.9.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.3.2023 (Zmluva o
dielo č. 2); Zmluva o dielo č. 01_IX/2022/5/EB zo dňa 26.9.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.5.2023
(Zmluva o dielo č. 3)] a že Zmluvou o pristúpení k záväzku zo dňa 2.8.2023 žalovaný ako pristupujúci

dlžník pristúpil k dlhu pôvodného dlžníka, prebral dlh a písomne sa zaviazal žalobcovi splniť dlh v lehote
splatnosti.

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

29. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah strán sporu ako obchodnoprávny, ak vznik záväzkového
vzťahu posúdil podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka za použitia § 533 Občianskeho zákonníka
o pristúpení k záväzku.

30. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pristupujúci dlžník sa v rámci kumulatívnej intercesie

(počet dlžníkov sa kumuluje) stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú voči veriteľovi
zaviazaní spoločne a nerozdielne, tento účinok vzniká na základe dohody, resp. zmluvy medzi veriteľom
a pristupujúcim dlžníkom. Správne preto súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o pristúpení k záväzku
je uzatváraná bez účasti dlžníka a jej účinnosť nie je podmienená dlžníkovým súhlasom. Môže
riadne vzniknúť aj bez jeho vedomia a proti jeho vôli. Pristupujúci dlžník sa však nestáva účastníkom

základného záväzkového vzťahu ako celku, ale je zaviazaný iba v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá
zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka možno pristúpiť výlučne
k peňažnému záväzku alebo jeho dostatočne identifikovanej časti. V čase cesie musí postupovaná
pohľadávkaexistovať.Predmetpostúpeniamusíbyťvzmluvedostatočnevymedzený,vzáujmesplnenia
všeobecnej podmienky určitosti právneho úkonu (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže zmluva

o postúpení pohľadávky je obligatórne písomná, určitosť prejavu vôle musí vyplývať priamo z textu
zmluvy. Základnou podmienkou z hľadiska určitosti predmetu postúpenia je identifikácia dlžníka, ktorý
je alebo má byť nositeľom povinnosti zodpovedajúcej postupovanej pohľadávke. Ďalšou podmienku
je označenie predmetu plnenia, na ktoré má veriteľ z postupovanej pohľadávky nárok. V zásade sa
nevyžaduje uvedenie konkrétnej hodnoty alebo výšky postupovanej pohľadávky, pokiaľ sú postačujúce

iné identifikačné údaje. Rovnako nie je nevyhnutné označiť právny dôvod vzniku pohľadávky. Určitosť
obsahuzmluvysaposudzujepredovšetkýmzhľadiskajednoznačnéhovymedzeniazáväzku,kuktorému
tretia osoba pristupuje.31. Z uvedeného dôvodu, ak súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 91.702,92 eur,
nakoľkomalpreukázané,žežalobcauzatvorilsožalovanýmdňa2.8.2023Zmluvuopristúpeníkzáväzku
a ako pristupujúci dlžník pristúpil k dlhu pôvodného dlžníka v zmysle Zmluvy o pristúpení k dlhu ku dňu

podpisuZmluvyopristúpení(Zmluvaopristúpeníkzáväzku,čl.II.bod7,čl.III.bod1)vovýške91.702,92
eur(kudňu2.8.2023)idepodľanázoruodvolaciehosúduojednoznačnévymedzeniezáväzku(predmetu
záväzku/plnenia), ku ktorému tretia osoba pristupuje (identifikácia dlžníka), ktorý spĺňa atribúty platnosti
a určitosti záväzku (výška pristupovanej pohľadávky).

32. Neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. je v sporovom konaní
odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že
súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že
nevykonalnavrhnutédôkazy,nemôžebyťvsporovomkonaníspôsobilýmodvolacímdôvodom.Zpovahy
veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý

- hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

33. V tomto prípade, preto neobstojí ako odvolací dôvod neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa §

365 ods. 1 písm. e) C.s.p. spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý
dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Súd prvej inštancie správne nepokladal
vo vzťahu k predmetu sporu (zaplatenie 91.702,92 eur, ktorý je predmetom odvolacieho konania) za
potrebné vykonanie dôkazu výsluchom G. H. a F. F., pretože mal jednoznačne vymedzený záväzok vo
výške 91.702,92 eur, ku ktorému žalovaný ako tretia osoba pristupuje, vychádzajúc z listinných dôkazov

(Zmluva o pristúpení k záväzku zo dňa 2.8.2023, čl. II. bod 7, čl. III. bod 1). Výpoveď navrhovaných
svedkov by žiadnym spôsobom nemohla viesť k spochybneniu vymedzeného záväzku, jeho platnosti
a určitosti.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti,
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ustanovení C.s.p. o vykonávaní dokazovania.

35. S poukazom na vyššie uvedené, neobstojí ani ako odvolací dôvod neúplnosť zistenia skutkového
stavu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., pretože skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a

ani neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
počas konania najavo. V hodnotení dôkazov neexistuje logický rozpor a výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení C.s.p. o vykonávaní
dokazovania.

36. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaného na úhradu sumy 91.702,92 eur.

37. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo napadnuté sporovými stranami vo výroku II.,
ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, odvolací súd nepreskúmaval rozhodnutie súdu prvej

inštancie vo vzťahu k nenapadnutému výroku.

38. K úrokom z omeškania súd prvej inštancie poukázal na čl. III. bod 2.1. Zmluvy o pristúpení k záväzku,
kde sa sporové strany dohodli, že záväzky sú splatné ku dňu podpísania tejto zmluvy najneskôr do 120dní odo dňa podpisu zmluvy, zmluva bola podpísaná dňa 2.8.2023. Nárok na úrok z omeškania tak
vznikol žalobcovi dňa 3.11.2023 v zákonnej výške 13,50 % ročne.

39. Správne preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na úhradu zákonných úrokov z omeškania,
tak ako to požadoval žalobca, kedy ich priznal od 21.11.2023 a to podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, keďže žalovaný bol s úhradou svojho záväzku v omeškaní a toto omeškanie žalovaného ako
dlžníka s plnením trvá aj naďalej.

40. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku III. o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania pomerne podľa úspechu vo veci podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ako
vecne správny.

41. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).