Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 7, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9C/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201475
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8219201475.17

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XX, právne zastúpeného: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, so sídlom Dlhý rad 16,
Bardejov, IČO: 42 342 546, proti žalovaným: 1/ D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, 2/ E. F.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, obidvom žalovaným právne zastúpeným: JUDr. Matúš Hrib,
advokát, so sídlom Tehelná 46, Bardejov, IČO: 42 246 237, o odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

I.Súd zriaďuje vecnébremenoinremvprospechkaždodobéhovlastníkastavby–plotapostaveného
na novovytvorenom pozemku parcele CKN č. 160/6 – záhrada o výmere 9 m2, katastrálne územie C.,
spočívajúce v povinnosti strpieť umiestnenie predmetnej stavby, jej užívanie, údržbu, opravu, úpravu,
rekonštrukciu, akékoľvek iné stavebné úpravy a odstránenie stavby, zaťažujúce každodobého vlastníka
novovytvoreného pozemku parcely CKN č. 160/6 – záhrada o výmere 9 m2, katastrálne územie C.,
v celom rozsahu vyznačenom v Geometrickom pláne č. 34513396-48/2023 vyhotovenom Jaroslavom

Trudičom - GEO T&T dňa 02.01.2025, autorizačne overenom dňa 03.01.2025 D. G. E., autorizovaným
geodetom a kartografom, úradne overenom Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom dňa
27.01.2025 pod č. G1-2/2025, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi jednorazovú náhradu

za zriadené vecné bremeno vo výške 1 223,55 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 23.07.2019 sa žalobca domáhal voči žalovaným,
aby im súd spoločne a nerozdielne uložil povinnosť odstrániť stavbu plota, ktorý žalovaní postavili tak, že
zasahuje do parcely CKN 160 – záhrada o výmere 1074 m2, evidovanej pre katastrálne územie C. na LV

XXX, vlastnícky patriacej žalobcovi, ako aj náhrady trov konania. Následne súd uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 10.04.2025 v prítomnosti zástupcov sporových strán pripustil zmenu žalobného
návrhu v tomto znení: Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní odstrániť stavbu oplotenia postavenú na parcele
žalobcu CKN č. 160, záhrada o výmere 1074 m2, vedenej na LV č. XXX, kat. úz. C., v rozsahu novo
vytýčenej parcely CKN 160/6 o výmere 9 m2, podľa geometrického plánu 34513396-48/2023, zo dňa
02.01.2025, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa príslušným katastrálnym odborom vedeného LV XXX,
pre k.ú. C. je vlastníkom parcely CKN 160 - záhrada o výmere1074 m2 (ďalej tiež aj len „parcela
žalobcu“) a žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bezprostredne s parcelou žalobcu susediacich
parciel: CKN 162/3 - záhrada o výmere 127 m2; CKN XXX/X - záhrada o výmere 696 m2; CKN XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere180 m2 a CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 253 m2, evidovaných príslušným katastrálnym odborom pre k.ú. C. na LV XXX (ďalej tiež
aj len „parcely žalovaných“). Žalobca uviedol, že žalovaní postavili medzi jemu patriacou parceloua medzi ich bezprostredne susediacimi parcelami plot (ďalej len „sporný plot“), ktorý je postavený z
časti aj na parcele žalobcu tak, že tento sporný plot v najexponovanejšej časti, t.j. v časti najväčšej
odchýlky od hranice týchto susedných parciel zasahuje do parcely žalobcu až v rozsahu 0,45 m.

Žalobca uviedol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaných vyzval výzvou z 09.05.2019,
ktorá bola žalovanému doručená 15.05.2019, aby žalovaní stavbu sporného plota z parcely žalobcu
odstránili na svoje náklady, pričom žalovaný sa k tejto výzve vyjadril prostredníctvom svojho právneho
zástupcu listom z 31.05.2019, v ktorom žalovaný uviedol, že stavbu sporného plota nemieni odstrániť,
pretože ten mal byť postavený po dohode a so súhlasom žalobcu, ktorý však o takejto dohode nemá

vedomosť a jej existenciu popiera. Žalobca ďalej poukázal, že z rozhodnutia príslušného stavebného
úradu, t.j. obce Hervartov vyplýva, že stavebný úrad potom, ako sa v rámci konania o dodatočnom
povolení stavby sporného plota žalobca vyjadril, že nesúhlasí, aby tento sporný plot bol postavený aj
na jeho parcele, odkázal žalobcu, aby sa obrátil žalobou na súd, keďže v tomto stavebnom konaní o
dodatočnompovolenístavbynedošlokdohodemedzižalobcomažalovanýmistým,ževzmyslezáverov
stavebného úradu bola stavba sporného plota realizovaná bez stavebného povolenia a bez ohlásenia

s tým, že bolo tiež zistené, že tento sporný plot zasahuje aj do parcely žalobcu. Žalobca v záujme
ochrany svojich vlastníckych práv dal vypracovať vytyčovací náčrt o priebehu hranice medzi svojou
parcelou a parcelami žalovaných, ktorý priložil k žalobe. Vzhľadom na uvedené žalobca konštatoval,
že v danom prípade, pokiaľ ide o stavbu sporného plota sa jedná o neoprávnenú stavbu, t.j. stavbu
postavenú bez stavebného povolenia, bez ohlásenia, takže žalovaní nemajú žiadne právo, na ktorom

by mohli zakladať svoje oprávnenie stavby sporného plota aj na parcele žalobcu a preto sa žalobca
domáha ochrany svojho vlastníckeho práva v tom smere, že žiada, aby z jeho parcely bola stavba
sporného plota žalovanými na ich náklady odstránená s tým, že poukázal, že pre takýto záver postačuje
v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu ČR (rozhodnutie sp. zn. 22 Cdo 268/2003 zo 06.01.2004) aj to,
že neoprávnená stavba je zriadená na cudzom pozemku čo i len sčasti. Žalobca podotkol, že žiada o

odstránenie stavby sporného plota v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka s tým, že nevidí žiadny
dôvod, ktorý by odstráneniu sporného plota z jeho parcely bránil a pre ktorý by jeho odstránenie nebolo
možné alebo účelné, keďže sa nejedná o verejnoprospešnú stavbu ani o stavbu slúžiacu na bývanie,
nejde o stavbu značnej ekonomickej hodnoty a na tejto stavbe nie je nikto existenčne závislý. Žalobca
opakovane apeloval na potrebu ochrany jeho vlastníckeho práva pred neoprávneným zasahovaním do

tohto vlastníckeho práva žalovanými, ktorí realizovali stavbu sporného plota na cudzom pozemku, teda
na jeho parcele, napriek tomu, že mali vedomosť, že im táto nepatrí a napriek tomu, že mali vedomosť,
že nedisponujú ani stavebným povolením. Poukázal, že podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. III.
ÚS 455/03 z 25.01.2005, ak neoprávnená stavba obmedzuje vlastníka pozemku hoci aj len minimálne
a jej odstránenie by sa javilo ako nehospodárne, nemožno prehliadnuť také okolnosti, keď stavebník

stavbu zrealizoval vedome na cudzom pozemku, bez súhlasu vlastníka pozemku, a teda protiprávne,
pretože ochrana vlastníckych práv majiteľa pozemku musí byť prioritná. Žalobca v žalobe napokon tiež
uviedol cit. „Ak tento princíp rešpektovaný nebude, má to dopady nie len na samotného vlastníka, ale
na celú spoločnosť, v ktorej sa tak vytvára povedomie „výhodnosti“ nedodržiavania práv ostatných so
všetkýminežiaducimidôsledkami.Nemožnomaťzato,žebyvzáujmespoločnostibolaochranatakéhoto

neoprávneného stavebníka. V záujme spoločnosti však je, aby vo vzťahu k stavebníkovi nedochádzalo
k nadmerne tvrdým a všeobecne neakceptovateľným riešeniam. O odstránení stavby podľa § 135c ods.
1 Občianskeho zákonníka treba uvažovať vtedy, ak na strane tohto stavebníka neexistujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

3. K žalobe boli pripojené: príslušným katastrálnym odborom pre okres Bardejov, obec C., H.I. C. vedené
LV č 955 a LV č. XXX; rozhodnutie Obce Hervartov č. 225/2018/671/Ha155-02 z 20.02.2019; vytyčovací
náčrtč.34513396-45/2019vypracovaný15.04.2019J.K.;výzvaprávnehozástupcužalobcuadresovaná
žalovaným z 09.05.2019; vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných z 31.05.2019 k predžalobnej výzve
žalobcu; fotodokumentácia o priebehu sporného plota.

4. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanému v 1. rade do vlastných rúk dňa
27.09.2019 a žalovanej v 2. rade dňa 08.10.2019, pričom žalovaní sa k žalobe vyjadrili prostredníctvom
právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 09.10.2019, v ktorom uviedli, že neuznávajú nárok
žalobcu na odstránenie sporného plota, pretože jeho výstavbu a priebeh žalovaní realizovali po

vzájomnej dohode so žalobcom, ktorú dohodu žalobca po 4 rokoch nerešpektuje, pričom tento postoj
žalobcu plynie podľa žalovaných z jeho konfliktnej povahy, keďže žalobca podľa žalovaných nebol
ochotný akceptovať ani len to, aby nezakladal oheň tak, aby nezadymoval vchod do domu žalovaných.
Podľa žalovaných postoj žalobcu pramení z naštrbených susedských, ale aj rodinných vzťahov medzisporovými stranami. Požiadavku na odstránenie sporného plota považujú žalovaní za šikanóznu a to
jednako z dôvodu, že tento sporný plot bol realizovaný po dohode so žalobcom, za účelom preukázania
existencie tejto dohody žalovaní navrhli ako svedkov vypočuť rodičov žalovanej. Žalovaní uviedli, že

sporný plot bol postavený podľa priebehu starého plota, pričom pripustili, cit. „… pôvodný starý plot
medzi susedmi podľa dodatočného zamerania síce zrejme zasahuje do parcely žalobcu, avšak tá
miera je vzhľadom na všetky okolnosti bezvýznamná, nakoľko z geometrického plánu predloženého
žalobcom plynie, že plot je zriadený len z časti na pozemku žalobcu a presah je vzhľadom na šírkové
pomery pozemku žalobcu i plota minimálny, v najväčšom rozsahu 0,45 m, t.j. 45 cm a ako plynie z

priloženej fotografie, ide o šírku kvádra“. Žalovaní podotkli, že taktiež si dali vymerať hraničnú čiaru D.
K., pričom z nimi predloženého náčrtu (náčrt bol predložený bez jeho autorizácie, čím bola spochybnená
jeho hodnovernosť a pravdivosť, ktorú skutočnosť súd vytkol žalovaným na pojednávaní, pozn.), má
plynúť, že plot prebiehajúci medzi parcelami žalobcu a žalovaných v spodnej časti presahuje do parciel
žalovaných 4 m2, t.j. v mieste, kde došlo k posunu plotových dielcov a v hornej časti v rozsahu 5 m2,
zatiaľ čo zásah do parcely žalobcu je v rozsahu 8 m2. Vzhľadom na uvedené žalovaní navrhli žalobcovi

výmenu „presahov do parciel“ či ich odkúpenie, avšak žalobca to nebol ochotný akceptovať. Žalovaní
podotkli, že parcelu, do ktorej zasahuje sporný plot, žalobca využíva ako záhradu alebo ako ornú pôdu,
pričom sporné oplotenie ho nijako neobmedzuje v tejto činnosti, pretože nebráni žiadnemu prístupu.
Žalovaní podotkli, že majú za to, že vlastníckemu právu žalobcu nemôže byť poskytnutá právna ochrana,
pretože sám žalobca porušil ich dohodu o realizácii stavby sporného plota, čo je v rozpore s dobrými

mravmi a taktiež podľa žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobca žiadal odstránenie stavby
plota, ktorý iba v bezvýznamnej miere zasahuje do jeho parcely, pričom premiestnenie tohto sporného
plota by znamenalo pre žalovaných niekoľkotisícový náklad (4 000 - 5 000 Eur, keďže jeho svojpomocná
výstavba ich stála viac ako 2 000,- Eur). Žalovaní poukázali na to, že vyporiadanie neoprávnenej stavby
spornéhoplotavzmysle§135cObčianskehozákonníkapripúšťanielenprikázanímnajehoodstránenie,

ale aj inými spôsobmi tak, aby bola dosiahnutá spravodlivá úprava pomerov strán. Vzhľadom na to
žalovaní žiadajú žalobu zamietnuť pre šikanózny výkon práva a navrhujú, aby súd zriadil vecné bremeno
k zabratej časti z parcely žalobcu v prospech žalovaných ako vlastníkov susediacich parciel a keďže
podľa žalovaných z parcely žalobcu zabratá časť predstavuje 8 m2, tak pri cene 3 - 5,- Eur za 1 m2
v danej lokalite, pričom žalovaní sú ochotní zaplatiť až 10,- Eur za 1 m2, takže žalovaní navrhujú

zriadiť toto vecné bremeno za náhradu 80,- Eur, pričom za účelom určenia presnej výmery zabratej
časti z parcely žalobcu, žalovaní navrhli dopytovať geodeta Ing. Trudiča. Prílohou vyjadrenia žalovaných
bola iba grafická časť geodetického situačného nákresu polohy susediacich parciel sporových strán
so zakreslením priebehu sporného plota medzi nimi s tým, že na hranici parcely žalobcu a parcely
žalovaných CKN 162/4 je sporný plot situovaný nepatrne hlbšie do vnútra parcely žalovaných bez

uvedenia výmery tohto posunu s tým, že v nákrese je len zaznačené, že tento posun zodpovedá 4
m2 a na hranici parcely žalobcu a parcely žalovaných CKN 162/6 je sporný plot taktiež situovaný
nepatrne hlbšie do vnútra parcely žalovaných bez uvedenia výmery tohto posunu s tým, že v nákrese
je len zaznačené, že tento posun zodpovedá 5 m2 a súčasne v tomto nákrese je uvedené, že posun
sporného plota do spornej parcely žalobcu zodpovedá 8 m2 plochy, pričom na uvedenom situačnom

nákrese nie je uvedené kto, kedy a za akým účelom uvedený nákres vyhotovil; prílohou vyjadrenia bola
fotodokumentácia susediacich parciel sporových strán.

5. K vyjadreniu žalovaných zaujal stanovisko žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním doručeným súdu 05.12.2019, v ktorom žalobca v prvom rade vyjadril počudovanie nad snahou

žalovaných postaviť, resp. „legalizovať“ stavbu sporného plota na cudzom pozemku, za súladnú s
dobrými mravmi. Žalobca zdôraznil, že sporný plot, odstránenia ktorého sa domáha, je stavbou, pretože
je spojený so zemou pevným základom, pričom ide o stavbu, ktorá bola realizovaná bez stavebného
povoleniaanavyšenacudzompozemkuvovlastníctvežalobcu,atobezjehosúhlasu,ktoréhoexistenciu
žalovaní nepreukázali. Podľa žalobcu žiadna dohoda medzi ním a žalovanými neexistuje a túto nie

je možné dotvoriť ani výsluchom žalovanými navrhovaných svedkov. Žalobca taktiež považuje za
účelové tvrdenia žalovaných o jeho šikanóznom výkone práva, ktoré tvrdenie nemá oporu v zákone,
pretože práve zo strany žalovaných podľa žalobcu došlo k porušeniu vzájomných vzťahov a to stavbou
sporného plota na parcele žalobcu, bez jeho súhlasu, čím došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva. V
danom prípade podľa žalobcu neobstojí ani snaha žalovaných vykresliť žalobcu pred súdom ako osobu

konfliktnej povahy, pretože to mal byť práve žalovaný, ktorý pálil veľké množstvo fólií zo svojej stavby.
Žalobca podotkol, že na problém s plotom už žalovaných upozorňoval pred podaním žaloby, avšak
bezvýsledne, pričom zo strany žalovaného mali na jeho adresu odznieť neadekvátne vyhrážky v tom
zmysle, že bude robiť žalobcovi problémy a že by sa žalobca mal dať liečiť. O nekorektnosti vzťahov zostranyžalovanéhomápodľažalobcusvedčiťajto,ževminulostižalovanýsíceodstránilčasťbetónových
plotových dielcov z parcely žalobcu, avšak betón z tejto presunutej časti plota mal žalovaný ponechať na
parcele žalobcu s posmeškom, že mu to necháva na pamiatku. Napokon žalobca tiež podotkol, že pokiaľ

žalovaní tvrdia, že ide iba o nepatrnú časť parcely, ktorú stavbou svojho plota zabrali z parcely žalobcu,
tak ani pre žalovaných by nemalo byť problémom odstrániť sporné oplotenie z tejto nepatrnej časti,
ktoré odstránenie ich tak nebude stáť tisícové náklady. Napokon pokiaľ ide o protinávrh žalovaných,
žalobca konštatoval, že tento nemá oporu v právnych predpisoch, pretože v podmienkach právneho
štátu by nebola zrejme akceptovateľná situácia, keď by každý, kto neoprávnene zaberie časť pozemku

inéhovlastníkasasnažiltotolegalizovaťnávrhomnazriadenievecnéhobremena.Zuvedenýchdôvodov
žalobca navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

6. Žalovaní vo svojom stanovisku doručenom súdu 02.03.2020 zotrvali v celom rozsahu na svojich
skoršíchvyjadreniach,poprelitvrdeniežalobcuoneexistenciidohodytýkajúcejsastavbyspornéhoplota,
ktorej existencia má byť preukázaná nimi navrhovanými svedkami, pričom uviedli, že nerešpektovaním

tejto dohody žalobcom je preukázaný žalobcov nepoctivý prístup k danej veci, pričom podotkli, že
žalobca sa nevyjadril v podstatnej stránke veci a to že cit. „… plot žalobcu, na ktorého líniu žalovaný
nadviazal, betónový plot zasahuje do parcely žalovaných“, ktorý dlhoročný presah žalobca nerieši, v čom
vidiažalovaníšikanu,vrámciktorejichžalobcanútikvôlipárcentimetromodstrániťspornýplotapostaviť
nový plot, čo je dvojnásobná práca a náklady, a to len pre zlomyseľnosť žalobcu a nerešpektovanie

dlhodobej línie vlastného plota.

7. Súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie na deň 10.08.2020, na ktoré boli riadne a včas
predvolané obidve sporové strany, pričom napriek riadne a včas vykázanému doručeniu predvolania až
v deň konania pojednávania, t.j. podaním doručeným súdu 10.08.2020 žalobca a jeho právny zástupca

ospravedlnili svoju neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu čerpania dovolenky právnym zástupcom
žalobcu,pretosúdpodľa§180zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)vecna
tomto pojednávaní prejednal v ich neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti na pojednávaní nezúčastnenej
žalovanej v 2. rade.

8. Na pojednávaní žalovaný v 1. rade uviedol, že sporný plot sa skladá z dvoch častí, z betónovej časti
a z pletivovej časti. Ako prvá bola postavená betónová časť plota a to v roku 2014, pričom žalovaní
stavebníci túto časť plota stavali tak, že nadviazali na starý pletivový plot žalobcu, nachádzajúci sa na
úrovni garáže žalovaných a pokračuje ďalej za ich garáž. Po vykopaní základov tejto časti plota prišiel
aj žalobca a v prítomnosti rodičov žalovanej priebeh murovanej časti plota v jeho základoch tak, ako

boli vykopané odsúhlasil. Následne v roku 2018 žalovaní dokončili plot, avšak ten už stavali z pletiva,
pričom pri výstavbe tejto pletivovej časti plota žalobca kázal žalovaným, aby sa pri vymedzení jeho
priebehu riadili šírkou jeho pozemku a to tak, aby si šnúrkou túto šírku odmerali od posledného stĺpika
jeho starého pletivového plota po pletivový plot, ktorý mal žalobca s ďalším susedom z druhej strany.
Žalovaní teda týmto spôsobom určili priebeh pletivovej časti sporného plota. V roku 2018 však došlo k

„incidentu“ medzi žalobcom a žalovanou, ktorá žalobcu iba upozornila, aby prestal s vypaľovaním trávy,
pretože im zadymuje dom. Podľa úsudku žalovaného sa žalobca zrejme urazil a od tej doby začal medzi
nimi spor ohľadne priebehu sporného plota, pričom žalobca najprv namietal, že je nesprávne postavená
pletivová časť plota, na čo si žalovaní dali priebeh plota vymerať geodetom a zistili, že tento sa naozaj
nachádza na pozemku žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalovaní preložili pletivovú časť plota cca o 30

cm smerom k svojmu pozemku s tým, že žalobca sa mal vyjadriť, že ak bude preložená pletivová časť
plotu, s jeho murovanou časťou nemá problém a s jeho priebehom súhlasí tak ako bol postavený, avšak
na ďalší deň žalobca oznámil žalovanému, že to, čo povedal deň predtým, už neplatí a že si žiada,
aby bol preložený aj murovaný plot. Na uvedené žalovaní ponúkli žalobcovi, že v záujme urovnania
rodinných a susedských vzťahov odkúpia od žalobcu časť o ktorú s murovaným plotom zasahovali do

pozemku žalobcu, prípadne alternatívne mu navrhovali kompenzáciu za tú časť ich pozemku, do ktorej
zasa žalobca zasahoval svojim starým pletivovým plotom. Na uvedené žalobca reagoval tak, že ani s
jednou alternatívou nesúhlasí a chce spravodlivosť. Žalobca vzniesol výhradu proti priebehu sporného
plota hneď v roku 2018 po výstavbe jeho pletivovej časti, v čase keď už bol plot postavený. Žalovaný
uviedol, že odstránenie murovanej časti plota preňho neprichádza do úvahy, pretože by ho to stálo

vysoké finančné náklady, keďže plot by bolo treba zbúrať a postaviť nanovo a navyše zo strany plota
žalovaných je vydláždený chodník, ktorý by bolo potrebné rozobrať. Na dopyt súdu, či pred výstavbou
rodinného domu si žalovaní dali zamerať pozemok, resp. jeho hranice, keďže v zmysle stavebného
zákona rodinný dom môže byť umiestnený v určitých odstupoch od hraničných čiar, žalovaný uviedol,že vzhľadom na to, že z jednej strany bol jeho susedom svokor a z druhej strany, t.j. zo strany od
žalobcu bol jeho dom situovaný od hranice až vo vzdialenosti cca 6 m, nebolo potrebné v tom čase
zameriavať presnú hranicu stavebného pozemku, takže v rámci stavebného konania bol vyhotovený

iba zákres umiestnenia stavby na stavebnom pozemku. Právny zástupca žalovaných zotrval na svojich
skorších písomných vyjadreniach a na dopyt súdu, akým spôsobom žalovaná strana odôvodňuje danosť
verejného záujmu a nevyhnutnosť zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, keďže Ústava SR umožňuje
takýto zásah len v nevyhnutnom rozsahu a len pri danosti verejného záujmu, akým verejným záujmom
teda žalovaní odôvodňujú možnosť tohto zásahu, právny zástupca žalovaných uviedol, že jednako k

takémuto zásahu je tu daná zákonná možnosť v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka a jednak má za
to, že nejde o zásah do vlastníckeho práva žalobcu, keďže sa nejedná o neoprávnenú stavbu, pretože
stavba plotu bola v danom prípade realizovaná so súhlasom vlastníka pozemku, t.j. so súhlasom žalobcu
a napokon na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie súdu v obdobnej veci sp. zn.
8C/12/2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 4Co/111/2019.

9. Na pojednávaní dňa 10.08.2020 žalovanými navrhnutý svedok J. C. vo výpovedi uviedol, že je v
príbuzenskom vzťahu k obom sporovým stranám, žalobca je jeho švagor a žalovaný jeho zať s tým, že
so žalovanými má priateľské vzťahy, avšak so žalobcom sú tieto vzťahy konfliktné avšak skôr zo strany
ponímania žalobcu to z dôvodu, že v minulosti mali spoločné podnikanie a toto ukončili nie s najlepšími
vzťahmi cca pred 16 rokmi. Pokiaľ ide o predmet sporu, má vedomosť, že jeho predmetom je sporný plot

postavenýmedziparcelamisporovýchstrán.Parcely,naktorýchmajúpostavenýdomžalovaní,svedokv
minulosti odkúpil a tieto parcely následne darom previedol do vlastníctva žalovaných, pričom v tom čase
medzi týmito parcelami, ktoré sú aktuálne vo vlastníctve žalovaných a parcelou žalobcu bol postavený
starý pletivový plot avšak iba asi v dĺžke 1/3 ich stretu, pričom podľa mienky svedka, sám žalobca nemal
jasno v tom, ako má správne prebiehať hraničná čiara. Žalovaný mal svedkovi oznámiť, že pokiaľ ide o

hranicu s pozemkom žalobcu, žalobca mal žalovanému povedať, že pri určení jej priebehu má nadviazať
na starý existujúci pletivový plot, t.j. svedok pri tejto inštrukcii žalobcom priamo nebol osobne prítomný a
má vedomosť o tom iba od svojho zaťa, t.j. žalovaného. Následne tak ako žalobca inštruoval žalovaných,
k čomu malo dôjsť ešte v čase, keď žalovaní začali stavať rodinný dom, aby žalovaní vedeli, ako ho majú
situovať v teréne, žalovaní sa tejto inštrukcie žalobcu držali aj pri výstavbe sporného plota, pričom počas

celej doby jeho výstavby, kedy bol plot aj vopred vytýčený kolíkmi, sa žalobca pohyboval v záhrade a mal
vedomosť o tom, ako majú žalovaní úmysel plot postaviť, no nijako nezasiahol. Podľa mienky svedka
postoj žalobcu pramení iba zo zatrpknutosti voči nemu a jeho dcére (žalovanej v 2. rade). Svedok nemal
vedomosť o tom, ako prebiehali rokovania medzi sporovými stranami po tom, čo žalobca vzniesol svoj
majetkový nárok, pri týchto rokovaniach prítomný nebol.

10. Na pojednávaní dňa 10.08.2020 žalovanými navrhnutá svedkyňa A. C. vypovedala, že obe sporové
strany pozná, žalobca je jej švagrom, ona osobne má k nemu priateľský vzťah, avšak žalobca má k
nej neutrálny vzťah. Žalovaný je jej zaťom a so žalovanými má celkovo priateľský vzťah. Uviedla v
priamejneprerušovanejreči,žepozemky,naktorýchmajúžalovanípostavenýrodinnýdom,imsvedkyňa

s manželom darovali, pričom po postavení domu si žalovaní chceli tento pozemok oplotiť a v tej súvislosti
jej žalovaní oznámili, že ohľadne priebehu plotu sa boli pýtať u žalobcu s tým, že ten im oznámil, že
od starého drôteného pletivového plotu si majú odmerať šírku jeho pozemku, t.j. smerodajná bola šírka
pozemku žalobcu tak, aby tento pozemok bol rovnako široký v každej jeho časti a tento plot majú podľa
toho postaviť. Osobne pri tejto inštruktáži žalobcu svedkyňa nebola prítomná, má o tom vedomosť

iba od žalovaných. Žalovaní tak plot aj postavili, ten bol cca rok aj zamurovaný v základoch, pričom
žalobca chodieval okolo po svojej záhrade, videl ako sa plot stavia, avšak žalovaných neupozornil na
jeho nesprávnu polohu a v tom čase nemal voči nemu žalobca žiadne výhrady. Svedkyňa nevedela
usúdiť, čo mohlo byť dôvodom predmetného sporu medzi sporovými stranami.

11. Podaním doručeným súdu v deň pojednávania dňa 18.05.2021 žalovaní v súvislosti s hodnotením
súdu ohľadom nedôveryhodnosti dôkazu „geometrického nákresu“ bez jeho autorizácie, t.j. bez
označenia jeho autorom, predložili výkaz výmer týkajúci sa sporom oboch sporových strán dotknutých
parciel, avšak opäť bez jeho autorizácie, v ktorej súvislosti právny zástupca žalovaných na pojednávaní
dňa 18.05.2021 uviedol, že uvedený výkaz výmer bol vyhotovený D. K., podľa vyjadrenia ktorého

nemohol tento výkaz výmer opatriť svojou pečiatkou o autorizácii, iba v prípade, ak by išlo o geometrický
plán, ktorý by bol podkladom pre súdne rozhodnutie, s tým, že túto skutočnosť bol ochotný dosvedčiť aj
na pojednávaní, avšak nemohol sa dostaviť pre účasť na školení.12. Na pojednávaní dňa 18.05.2021 právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že každý vlastník
má nielen práva, ale aj povinnosti, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú hodnotu.
Podotkla,ženapôvodnompojednávanížalovanínepoprelivlastníckeprávožalobcukplotomzastavanej

parcele, ani to, že plot postavili na jeho parcele a že sa teda jedná o neoprávnenú stavbu, teda o
stavbu, ktorá bola postavená stavebníkom na cudzom pozemku bez súhlasu jeho vlastníka. Podotkla,
že v danom prípade je to síce irelevantným, ale sporný plot je aj stavbou nepovolenou. Podľa žalobcu
nie sú dôvody, ktoré by odôvodňovali nevyhovieť jeho žalobe, resp. kvôli ktorým by nebolo možné
stavbu plota odstrániť, pretože sporný plot nie je verejnoprospešnou stavbou, nie je to ani stavba

značnejhodnotyataktiežneslúžinabývanie.Pretopodľažalobcujedôvodnýprvýspôsobvysporiadania
vzťahov medzi stavebníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom stavebného pozemku tak ako uvádza §
135c Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal v rozhovore so žalobcom priznať, že konal svojvoľne pri
stavbe sporného plota a teda nebol dobromyseľný pri jeho výstavbe, čo je taktiež dôvod pre záver o
nutnosti odstránenia tejto stavby. Pokiaľ ide o druhý spôsob vysporiadania vzťahov medzi stavebníkom
neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemku, ktorým je prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka

pozemku, tento podľa žalobcu neprichádza do úvahy, žalobca nemá záujem o túto stavbu, pretože
neslúži jeho hospodárskym účelom. Pokiaľ ide o možnosť zriadenia vecného bremena, toto taktiež nie je
prípustným, pretože vo svojej podstate sa toto zriaďuje iba za účelom prístupu nevyhnutného k užívaniu
neoprávnenej stavby, čo nie je daný prípad. Podotkla, že pri tomto spôsobe usporiadania vzťahov by sa
jednalo o definitívne odňatie vlastníckeho práva žalobcovi časti jeho majetku, ktoré by bolo trvalým.

13. Žalobca na pojednávaní dňa 18.05.2021 uviedol, že spôsob, akým žalovaní postavili sporný plot, je
podľa neho pomstou za to, že im žalobca nepovolil postaviť garáž v takej vzdialenosti od hranice, ako
žalovaní chceli. Prvú časť plota, ktorú žalovaní stavali, stavali bez súhlasu žalobcu, nepýtali sa ho na to
s tým, že žalobca upozorňoval žalovaných, aby si hranicu dali zamerať geodetom, ktorý údajne podľa

vyjadrenia žalovaného hranicu zameral a žalovaní podľa tohto zamerania plot aj postavili, avšak postavili
ho tak, že zasahoval do parcely žalobcu o 45 cm. Keď žalobca upozorňoval žalovaných na nesprávny
priebeh plota, tak mu naznačovali, aby sa dal liečiť alebo sa mu vyhrážali tým, že mu narobia problémy.
Následne keď žalobca dal zamerať priebeh plota, žalovaní posunuli časť pletivového plota, avšak betón,
ktorým boli ukotvené stĺpiky, nechali na pozemku žalobcu stým, že mu ho nechávajú na pamiatku.

Žalobca trvá na odstránení aj prvej časti plota z jeho parcely, pričom tiež uviedol, že po zameraní jeho
priebehu geodetom, žalobcu telefonicky kontaktoval žalovaný s tým, že sa chce dohodnúť, pričom na
výmenu mu ponúkal časť z parcely žalovaných, o ktorú však žalobca nemal záujem, pretože bola preňho
na nevhodnom mieste.

14. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 18.05.2021 uviedol, že aj sám žalobca uviedol, že
tento súdny spor je na revanš. Poukázal na to, že v zmysle výkazu výmer aj plot žalobcu zasahuje do
parcely žalovaných a to v rozsahu 4 m2 s tým, že pri stavbe plota žalovaní odhradili ešte v prospech
žalobcu zo svojho 6 m2, pričom na druhej strane zásah sporného plota do parcely žalobcu je 8 - 9 m2,
ktorá výmera je vzhľadom na celkovú výmeru parcely žalobcu, ktorá je 1 605 m2, je zanedbateľnou a

predstavuje iba 1 promile. Teda výmery z parciel obidvoch sporových strán, ktoré sú prihradené, resp.
odhradené k parcelám protistrany, sú porovnateľnými, z ktorého dôvodu sa žalovaní chceli pomeriť so
žalobcom a tieto výmery si zameniť, k čomu však žalobca nepristúpil, čo žalovaní považujú za šikanu
a zlomyseľnosť. V tej súvislosti poukázal aj na to, že súd by mohol žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že
neposkytne ochranu šikanóznemu výkonu práva. Konštatoval že súhlasí s tým, že žalobcom predložený

vytyčovací plán je vo svojej podstate, až na malé centimetrové odchýlky, ktoré mohli vzniknúť meraním
v teréne s použitím rôznych meracích techník a ktoré odchýlky sú teda zanedbateľné, že teda tento
vytyčovací náčrt je zhodný s výkazom výmer, predloženým žalovanou stranou, s ktorým konštatovaním
o identicite vytyčovacieho plánu a výkazu výmer sa strana žalobcu stotožnila. Ďalej uviedol, že až
na malé centimetrové odchýlky, ktoré mohli vzniknúť meraním v teréne s použitím rôznych meracích

techník a ktoré odchýlky sú teda zanedbateľné, že teda žalobcom predložený vytyčovací náčrt je zhodný
so žalovanými predloženým neautorizovaným výkazom výmer, s ktorým konštatovaním o identicite
vytyčovacieho náčrtu a výkazu výmer sa stotožnila aj právna zástupkyňa žalobcu.

15. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovaných, či aj starý pletivový plot žalobcu zasahuje do

parcely žalovaných, uviedol, že nezasahuje a tento už 50 rokov starý plot podľa žalobcu bol aj geodeticky
zameraný.16. Žalovaný v 1. rade na otázku svojho právneho zástupcu, aby uviedol, akú sumu dal za výstavbu
spornéhoplotauviedol,žesumucca3000Eur.Žalovanývinterakciinavýpoveďžalobcuuviedol,žejeho
tvrdenia nie sú pravdivými, určite pokiaľ ide o vyhrážky, tieto žalovaný smerom k žalobcovi nerealizoval,

odmieta to, neschýlil by sa k ním už aj z titulu veku, ako aj z titulu príbuzenského vzťahu so žalobcom.
Spornýplotjepostavenýodroku2014a4rokyžalobcastýmnemalproblém,ažpotom,keďmužalovaná
vytkla zadymovanie domu pri vypaľovaní trávy. Žalovaný spresnil, že plot si dal zamerať nie pred jeho
výstavbou, ale až po jeho postavení, pričom pri výstavbe tohto plota nadviazal na starý pletivový plot
žalobcu a ním sa riadil. Zo strany žalovaného sa nejedná určite o pomstu, pretože pri parcele akú vlastní,

mu 9 m2 nestojí za súdny spor. Je pravdou, že so žalobcom sa chcel dohodnúť, čo žalobca aj potvrdil
a za plotom zastavanú časť parcely mu chcel ponúknuť časť zo svojej parcely, prípadne ho vyplatiť,
avšak žalobca to odmietol. Plot žalovaný nestaval svojvoľne, trvá na tom, že pri jeho výstavbe došlo k
dohode so žalobcom.

17. Žalobca napokon možnosť presahu svojho starého pletivového plota do parcely žalovaných pripustil,

avšak uviedol, že žalovaní sa proti tomu neohradili, ani on o tom nemal vedomosť, no nemal by problém
toto napraviť. Nie je pravdou, že by sa mstil za to, že žalovaní ho upozornili na vypaľovanie trávy, ktoré
im zadymovalo dom, odvtedy s tým prestal. Vzniesol pochybnosť, prečo si žalovaní nedali zamerať
geodetom svoju parcelu, keď už išli stavať dom alebo garáž, pretože ak by sa tak stalo, tak by sa neocitli
pred súdom. Od roku 2014 sa proti zásahu plotu žalovaný do jeho pozemku neohradil, pretože nemal

dôkaz, až kým si plot nedal zamerať geodetom.

18. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že otázka starého pletivového plota nie je predmetom tohto
sporu, netýka sa vlastníckeho práva žalobcu, ktorého ochrany sa domáha a žalovaní, ak majú pocit, že
tento starý plot zasahuje do ich práva, môžu sa domáhať ochrany inými právnymi prostriedkami. Má za

to, že snaha žalovaných dohodnúť sa so žalobcom nebola zmierlivým gestom a išlo len o ospravedlnenie
žalovaných za ich nezákonné konanie. To, že od roku 2014 sa žalobca nedomáhal skôr ochrany svojho
vlastníckeho práva je irelevantným, pretože vlastnícke právo sa nepremlčuje, takže sa jeho ochrany
môže domáhať kedykoľvek.

19. Na dopyt súdu, v akej cene sa pohybujú ceny parciel - záhrad v k.ú. C. za m2, žalobca nevedel
uviesť, podľa žalovaného v cene cca 10.- Eur/m2, keďže ceny išli hore.

20. Tunajší súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/48/2019 – 119 zo dňa 18.05.2021
nasledovne:

I. Žalobu zamieta.

II.ZriaďujevecnébremenonačastiparcelyCKN160-záhradaovýmere1074m2,evidovanejOkresným
úradom Bardejov pre okres Bardejov, obec C. a katastrálne územie C. na LV XXX, ktorá je vo vlastníctve

žalobcu a to v prospech žalovaných ako vlastníkov plota postaveného z časti na označenej parcele
žalobcu, avšak iba v rozsahu nevyhnutnom na výkon vlastníckeho práva k stavbe tohto plota, tak ako
je tento postavený podľa vytyčovacieho náčrtu č. 34513396-45/2019 vyhotoveného 15.04.2019 J. K.,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia.

III.Žalovanísúpovinnízazriadenievecnéhobremenaplatiťžalobcovidobudúcnasaopakujúcunáhradu
v sume 60,- Eur za príslušný kalendárny rok a to prvý krát v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a následne do budúcna splatnú vždy do 31. januára príslušného kalendárneho roka.

IV. Žiadnej zo strán nepriznáva právo na náhradu trov konania.

21. Krajský súd v Prešove na podklade odvolania žalobcu uznesením č.k. 17Co/37/2021 – 161 zo
dňa 28.07.2022 označené rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že
prvoinštančný súd na posúdenie hmotnoprávnej otázky nemal dostatočne zistený skutkový stav, keď

žiadne odborné vyjadrenie nedeklaruje charakter predmetu konania, či ide o nehnuteľnosť, alebo
o vec hnuteľnú. Súd nie je kompetentný posúdiť otázku charakteru veci, keďže nemá v danom
prípade nielen dostatok skutkových tvrdení a preukázaných zistení, ale ani dostatočné odborné
vedomosti na to, aby len z fotodokumentácie predloženej žalobcom vedel tieto okolnosti posúdiť.Prvoinštančný súd nesprávne postupoval, keď prvým výrokom napadnutého rozsudku žalobu o
odstránenie plota zamietol. Tento výrok, pokiaľ považoval za dôvodné zriadiť vecné bremeno, mal
jednoznačne nahradiť alternatívou, ktorú predpokladá zákon, nie zamietnuť žalobu. Prvoinštančný súd

zriadil toto vecné bremeno v prospech žalovaných ako vlastníkov plota, pričom umožnil im realizovať
toto bremeno v rozsahu nevyhnutnom na výkon vlastníckeho práva k stavbe tohto plota. Zriadenie
vecnéhobremenatýmtospôsobomnezodpovedázákonompredpokladanýmnáležitostiam,vychádzajúcim
z ust. § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno zriadené prvoinštančným súdom v
svojej podstate by malo byť vecným bremenom in rem, pričom obsahom tohto vecného bremena by

mala byť najmä povinnosť vlastníka pozemku trpieť užívanie časti pozemku vlastníkom stavby. Pri
určení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena súd musí vychádzať okrem ceny pozemku, ku
ktorému sa vecné bremeno zriaďuje a výške nájmu, ktorý by vlastník mohol dostať pri jeho zriadení
nájomnouzmluvou,ajkmiereobmedzeniavlastníkapozemkuatiežokolnostiamprípadu.Prvoinštančný
súd však pri zriaďovaní vecného bremena sa zásadami vyplývajúcimi z ust. § 151n a nasl. neriadil,
vecné bremeno zriadil spôsobom, ktorý nie je jednoznačne určený a realizácia vecného bremena je

sporná. Nie je sporný výkon vlastníckeho práva k stavbe plota, avšak je sporná samotná existencia
plota na pozemku žalobcu. Výpočet výšky náhrady za zriadené vecné bremeno je síce prvoinštančným
súdom vysvetlený, avšak na uvedené úvahy prvoinštančný súd nevykonal žiadne dôkazy, strany
žiadne dôkazy nenavrhli a závery prvoinštančného súdu sú v odvolacom konaní nepreskúmateľné. Na
vymedzenie časti nehnuteľnosti, ktorej sa vecné bremeno, pokiaľ iná alternatíva uvedená skôr v ust.

§ 135c Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, zriaďuje, je potrebný geometrický plán, ktorý
je súčasťou rozsudku, pretože rozhodnutie súdu (§ 151o OZ) je totiž rozhodnutím konštitutívnym a
zápis sa vykonáva v katastri vo forme záznamu. Úlohou prvoinštančného súdu bude vyzvať žalobcu
na predloženie listín (geometrického plánu), ktorým by bez pochybností bolo preukázané, v akej línii
je vedené oplotenie postavené žalovanými medzi parcelami č. 160 a parcelami č. 162/3 a 162/6. Ďalej

bude úlohou prvoinštančného súdu zistiť a strany sporu sú povinné tieto okolnosti preukázať, či oplotenie
má charakter hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti. V takom prípade, pokiaľ pôjde o nehnuteľnosť, je
úlohou prvoinštančného súdu hmotnoprávne nárok posudzovať podľa §135c Občianskeho zákonníka,
v opačnom prípade podľa všeobecných ustanovení o ochrane vlastníckeho práva, § 123 a § 126 OZ.

22.Pozrušeníprvotnéhorozsudkuprejednalvecsúdprvejinštancienapojednávaniachdňa12.01.2023,
12.09.2024, 10.04.2025, ktoré následne odročil na deň 07.05.2025 za účelom vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej. Súd tiež uskutočnil obhliadku na mieste samom dňa 20.02.2023.

23. Súd vykonal dokazovanie písomnými a ústnymi vyjadreniami sporových strán, ako aj sporovými

stranami predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

24. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach po zrušení prvotného rozhodnutia súdu prvej inštancie
zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že na veci nič nezmenilo predložené odborné vyjadrenie a
dôkazy žalovaných. Plot je technicky odstrániteľný, je demontovateľný, preto nevidí dôvod, aby žalovaní

nedali vec do pôvodného stavu. Z odborného vyjadrenia nevyplýva relevantný záver pre iné rozhodnutie
súdu, než aké navrhuje žalobca. Vyčíslené investície na výstavbu plota predstavujú náklady na celý plot
a nie na jeho spornú časť. Za nedôvodnú považuje argumentáciu, že predmetný plot je neodstrániteľný.
Výmeru zásahu plota do pozemku žalobcu nepovažuje za relevantnú, pretože sa do vlastníckeho
práva žalobcu zasiahlo bez právneho dôvodu. Občiansky zákonník v § 135c uvádza spôsoby riešenia

vzniknutej situácie. Navrhuje, aby súd aplikoval odsek 1 predmetného ustanovenia, nakoľko doposiaľ
nebolo v konaní preukázané, že takéto riešenie nie je možné. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných o
dobromyseľnosti, nemožno na toto prihliadať, lebo žalobca tam má umiestnený pletivový plot. Pokiaľ by
mal žalobca umiestnený pletivový plot inde, nemyslí si, že by žalovaní naňho naviazali. Poukazuje tiež
na to, že užívacia hranica nie je totožná s hranicou vlastníckou. Má za to, že sú splnené podmienky na

odstránenie stavby oplotenia na náklady žalovaných aj keď je pravdou, že v súvislosti s odstránením
oplotenia vzniknú žalovaným značné náklady. Má tiež za to, že pri kolízii práv sporových strán nemožno
priznať vlastníckemu právu žalobcu nižšiu úroveň ochrany. V predmetnej veci nejde o bagateľný zásah
do vlastníckeho práva žalobcu. Sporný múr nie je postavený naprieč záhradou, ale na hranici pozemku
strán. Mohlo by to predstavovať signál pre susediacich vlastníkov, ktorí by mohli porušovať právo.

Vlastnícke právo je garantované Ústavou SR a pozbaviť ho je možné len na základe zákona a v súlade
s ním. Predmetná stavba oplotenia bola postavená v rozpore so zákonom. Vzťahy strán neboli ideálne.
Žalovaní postupovali takto, lebo vec neriešili vopred dohodou. Nesporné je, že ide o nelegálnu stavbu. V
konaní nebolo dokázané, že bolo objektívne nevyhnutné, aby žalovaní pri stavbe oplotenia postupovalitak, ako postupovali. Žalovaní majú priestor na výstavbu nového oplotenia a tiež disponujú príjmom,
ktorý im umožňuje znášať s tým spojené investície. V konaní nebolo preukázané, z akých dôvodov,
by odstránenie oplotenia bolo neúčelné, alebo neúmerné. Vzniknutá situácia je v zmysle vyjadrenia

znalca riešiteľná aj inak, preto zriadenie vecného bremena neprichádza v predmetnej veci do úvahy.
Žalobcanesúhlasísozriadenímvecnéhobremena,pretožemázato,ženiesúnajehozriadeniesplnené
podmienky, pričom nad otázkou konkrétnej sumy náhrady sa nezamýšľal, s tým, že pri tejto sume je
potrebné zohľadniť nielen cenu parcely za m2, ale aj ďalšie okolnosti, ako je napr. nútenosť a trvalosť
obmedzenia žalobcu vo výkone jeho vlastníckeho práva.

25. Žalobca na pojednávaní po zrušení prvotného rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedol, že keď
žalovaní išli stavať plot, mali si pozrieť zákon a žiadať o stavebné povolenie a vymeranie plota. Teraz už
len klamú. Keď žalovaného upozornil na neoprávnenosť stavby, ten sa mu začal vyhrážať a následne sa
už len vyhováral. O súhlas so stavbou ho nežiadal a ani mu ho nedal. Žalobca svoj pozemok potrebuje,
pretože na ňom bude stáť rodinný dom. Stavebný úrad mu do rozhodnutia súdu odmietol vydať stavebné

povolenie, pričom plot začali žalovaní stavať v roku 2018. Plot sa žalovaným zvrchu naťahoval. Pokiaľ
mu žalovaní vyčítajú, že sa správa šikanózne, žalobca poukazuje na to, že šikanózne sa správajú
práve oni. Návrh protistrany na zámenu pozemkov je pre neho neprijateľný z dôvodu, že žalovaný sa
správa drzo, žalovaný uviedol na jeho adresu, že sa správa šikanózne, pričom to bol práve žalovaný,
ktorý sa správal protizákonne, parcelu si nedal zamerať, nepožiadal o stavebné povolenie ani ohlásenie

stavby. Ďalším dôvodom je to, že na jeho parcele v budúcnosti bude stavať dom jeho vnučka a uvedená
výmera jej bude chýbať, keďže v prípade zámeny by žalovaní poskytli žalobcovi túto výmeru iba za
hospodárskou budovou, čo je pre žalobcu nevyužiteľným. Podotkol, že žalovaní nepreukázali tvrdenie,
že by im aj žalobca zasahoval do ich majetku vo výmere 4 m2. Predaj sporných plotom zabraných
10 m2 pozemku žalovaným je pre žalobcu neprijateľný. Na parcele CKN č. 160 má posadené ovocné

stromy,ideozáhradu.Ponapadnutísnehužalovanýsnehodhádzalzosvojejparcelynaparcelužalobcu,
takže ju má celú zamokrenú. Zabratie pozemku sporným plotom ho to obmedzuje, pretože na zabranej
časti parcely si mohol posadiť okolo plota, napr. jahody. Nesúhlasí s vyporiadaním vzniknutej situácie
prikázaním sporného plotu do vlastníctva žalobcu za náhradu. Na tváre miesta prítomný nebol, až
následne bol pozvaný na stavebný úrad, kde bol dopytovaný, či udelí súhlas so stavbou plota na jeho

parcele. Žalobca taktiež dodal, že nie je pravdou, že by bol pri vykopaní základov plota a pri jeho stavbe,
pretože v tom čase bol na operácii a na uvedené nemal dosah, žalobca má za to, že všetko bolo
vykonané titulom sily, keďže žalovaný je policajt, ktorý si to zariadil. Keď zistil, že na jeho parcele je
postavený sporný plot, upovedomil o tom žalovaného v 1. rade a inicioval konanie na stavebnom úrade.

26. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaniach po zrušení prvotného rozhodnutia
súdu prvej inštancie poukázal na stranu 2 odborného vyjadrenia, kde z fotografie vyplýva, že betónový
plot nadväzuje na starý plot. Žalobca v konaní tvrdí, že žalovaných upozorňoval, že zasahujú do jeho
práva. Vykonané dôkazy však svedčia o opaku. Podanú žalobu považuje za šikanóznu. Žalovaní plot
stavali v dobrej viere, že výstavbu realizujú na svojom pozemku. Spôsoby riešenia vzniknutej situácie

vyplývajúzObčianskehozákonníkaaodstránenieplotaniejejedinoumožnosťou.Zotrvávananávrhuna
zriadenie vecného bremena, ktoré by spočívalo v osadení plota na pozemku žalobcu s tým, aby žalovaní
boli zaviazaní na úhradu jednorazovej náhrady. Pre prípady takéhoto rozhodnutia súdu je potrebné,
aby prílohou rozhodnutia bol úradne overený geometrický plán. Pokiaľ ide o možnosť čiastočného
odstránenia plotu, túto považuje za značne nehospodárnu, nakoľko takýmto zásahom dôjde k narušeniu

statiky plota. Na mieste je vybetónovaný oporný múr odspodu do hranice dvoch metrov zo strany
žalovaných. Je tam návoz, prístup ku garáži a takéto riešenie by si vyžadovalo rozsiahle prerábky. Počas
stavebných úprav by došlo k obmedzeniu využívania garáže žalovaných, obmedzený by bol prístup na
ich pozemok. Takáto úprava by vyžadovala aj odstránenie zámkovej dlažby, pričom poukazuje na to,
že užívanie nehnuteľnosti žalovanými je dimenzované na plot tak ako je postavený v súčasnosti. Výkon

práva v rozpore s dobrými mravmi nepožíva právnu ochranu. Žalobca týmto konaním chce spôsobiť
žalovaným škodu, a tým sa im pomstiť. Opätovne uvádza, že žalobca sa pri výstavbe plota nachádzal v
svojompozemku.Vsúčasnostiopätovnepoukazujenazamestnaniežalovanéhoasvojeprávovykonáva
tak, aby žalovaných poškodil. Uviedol, že ide o rodinu a takýto postup je bežný. Žalobca neustále hľadá
argument, aby žalovaných poškodil a nástojí na odstránení plota. Žalovaní sa snažia vec ukončiť. Pokiaľ

ide o vyjadrenie žalobcu, že na pozemku má stáť dom, k tomu uvádza, že dom na hranici stáť nemôže
a tiež na vyjadrenie žalobcu pri obhliadke, že žalobca chce na mieste pestovať jahody. Má za to, že
zameranievgeometrickompláne,predloženomporozhodnutíodvolaciehosúdužalobcomjenesprávne,
pretože odklon sporného plota by mal končiť na hranici parciel CKN 162/3 a CKN XXX/X vo vlastníctvežalovaných. V súvislosti s odvolacieho súdu na preukázanie, že sporný plot je nehnuteľnosťou poukázal,
ževrámcištátnehostavebnéhodohľaduvykonanéhopríslušnýmstavebnýmúradombolokonštatované,
že plot je stavbou. Uvedený dohľad vykonal D. C., ktorého žalovaní chceli zabezpečiť na pojednávanie,

no menovaný sa nedostavil. Taktiež aj žalovaní majú za to, že plot je nehnuteľnosťou, a teda v danom
bode sa jedná o zhodné tvrdenie strán sporu. Vo vzťahu k cene uviedol, že primeranou je cena 8 až
10, - Eur/m2 s tým, že v skoršom rozsudku určená náhrada za zriadenie vecného bremena sa javila byť
žalovaným vysokou, avšak v tomto bode sa nechceli odvolávať, keďže chceli, aby bol spor ukončený
s tým, že pri určení tejto náhrady by mala byť zohľadnená aj doba návratnosti hodnoty nehnuteľnosti,

ktorá je pri záhradách 20 až 25 rokov, čo vyplýva aj z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnotymajetku,podľavyhlášky,ktorejjenávratnosťinvestíciedonehnuteľnostiurčenánarozpätie15–
40rokovstým,ževdanejkonkrétnejvecipreurčeniekonkrétnejdobyjeužnutnéznaleckédokazovanie.
Pokiaľ ide o formu zriadeného vecného bremena, má za to, že jeho zriadenie v inej forme ako in
rem neprichádza v okolnostiach danej veci do úvahy. V súvislosti so žiadosťou žalobcu, ktorý trvá na
odstránení plota, považuje túto za exemplárny prípad zlomyseľnosti zo strany žalobcu. Záber sporným

plotom vykonanej výmery predstavuje iba 0,75 % z celkovej výmery parcely žalobcu. Navyše, tento
zásahjetakéhocharakteru,žejevovýmere45cm,avšakibavjednombodenajvyššiehozásahu,pričom
tento zásah sa zužuje smerom až k hranici medzi stranami sporu. Odstránenie sporného plota by bolo
neúčelným vzhľadom na jeho charakter, keďže jeho výstavba stála tisíce eur a jeho zbúranie a následná
výstavba pri dnešných cenách materiálu a práce, ktoré sú dvojnásobné, by bola dvojnásobne vyššia,

ktorú okolnosť je nutné zohľadniť. Výsluchom znalca boli preukázané závery odborného vyjadrenia a
rovnako bolo preukázané, že každá ďalšia navrhovaná možnosť by bola drahšia ako relácia toho, čo
žiada žalobca, to znamená odstránenie plotu vo vzťahu k hodnote jeho vlastníckeho práva je neúmerná
a neúčelná. Ak súd žalobu nezamietne už z dôvodu, že stavbu nebude považovať za oprávnenú, lebo
nebude považovať za preukázané ako to bolo v prvostupňovom rozsudku, že plot bol považovaný

za stavbu neoprávnenú a nebol postavený so súhlasom a v súlade s inštrukciami žalobcu, navrhuje,
aby súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že žalobcovi boli počas celého
konania navrhované mnohé možnosti zmierneho riešenia situácie, a to tak zo strany súdu ako aj zo
strany žalovaného. Bola mu ponúkaná možnosť odkúpenia dotknutej parcely, zámeny dotknutej parcely,
trvalej odplaty vecného bremena, dokonca pri obhliadke na mieste samom odmietol aj ospravedlnenie

žalovaného. Všetky tieto okolnosti považujeme za okolnosti osobitného zreteľa, z ktorých vyplýva, že
žalobca vzniknutú situáciu nechce riešiť rozumne, ale chce v značnej miere poškodiť majetkové práva
žalovaného. Navrhuje, aby súd žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania a to z dôvodu,
že tak ako žalobca upravil žalobný petit, ho nie je možné vykonať, nakoľko odstrániť plot v zmysle
geometrického plánu, ktorý zadefinoval, nie je možné, keďže tento plán vymeral len pravú líniu plota

a nie je zjavná jeho šírková dimenzia presahu do pozemku žalobcu. Nie sú dané rozmery, a preto aj
ak by došlo k tej absurdnej situácii, že žalovaný by mal odstrániť plot, resp. jeho časť priečne a ešte aj
šikmo, nevedel by tak urobiť na základe daného geometrického plánu, nakoľko v ňom nie je zaznačený
plot v teréne. Tento geometrický plán bol robený len za účelom zriadenia vecného bremena, vytvorením
parcely, cez ktorú presahuje. Ak súd bude považovať návrh žalobcu za vykonateľný, potom má za

to, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že stavba bola oprávnená, nakoľko z výpovede dvoch
svedkov bolo zrejmé, že žalobca im dal súhlas ako aj inštrukcie na vedenie plota. Ak súd nebude toto
považovať za preukázané, má za to, že je potrebné postupovať podľa § 135c ods. 3 OZ, keďže v konaní
boli preukázané nasledovné veci: Plot je stavbou spojenou pevným základom so zemským povrchom,
čo bolo preukázané D. L., obhliadkou na mieste samom, ako aj rozhodnutím o prerušení stavebného

konania, v ktorom je deklarované, že plot stavbou je. Následne má za to, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že nie je možné postupovať podľa a odseku 1 § 135c OZ, keďže odstránenie plota je
ekonomicky extrémne neúčelné, a to z dôvodu, že stavba nového plota je vyčíslená takmer na 6 000
eur, avšak aj ak by žalovaný nestaval nový plot, len by plot odstránil, len samotné búracie práce podľa
vyjadrenia znalca by boli v tisícoch eur. Na druhej strane je vlastnícke právo k záhrade, ktorá nebola

v čase stavby plota nijak využívaná a doteraz je len ovocným sadom a časť, na ktorej plot stojí a celé
okolie, je iba trávou. Preto považuje neúčelnosť odstránenia plota za preukázanú. Rovnako považuje
za preukázanú hodnotu vecného bremena, ktorá bola vyčíslená buď ako jednorazová platba, v sume
112.39 eur alebo ako opakovaná ročná platba 17 eur. Tieto hodnoty boli dané odborným vyjadrením,
ktoré je relevantným dôkazom a naviac neboli nikdy zo strany žalobcu spochybnené, preto ich rovnako

považuje za také, ktorých je potrebné sa v prípadnom výroku rozhodnutia pridržať. Ak súd využije
možnosť zriadenia vecného bremena, navrhuje, aby priznal jednorazovú náhradu, t.j. 112,39 eur.27.Žalovanýv1.radevypovedal,ževyjadreniažalobcusanezakladajúnapravde.Pokiaľžalobcažiadal,
aby mu žalovaní preukázali, že aj on svojim majetkom zasahuje do parciel žalovaných, poukázal na
zákres D. K., nachádzajúci sa v spise, ktorý nie je autorizovaný, avšak z neho vyplýva, že starý pletivový

plot žalobcu zaberá z parcely žalovaných 4 m2 a z druhej strany je pletivový plot žalovaných posunutý
o 5m2 dovnútra ich parcely, ktoré m2 tak môže žalobca užívať. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že mu
na zámenu bolo ponúkaných 10 m2 za budovou ako tvrdí, ale tieto mu boli ponúkané v časti, kde má
žalobca hospodárske zvieratá, no nesúhlasil s tým. Zdôraznil, že na začiatku stavby plota existovala
medzi stranami sporu ústna dohoda, aj keď to teraz žalobca popiera. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu,

že by žalovaný pokračoval v stavbe plota, po prerušení stavebných prác stavebným úradom, pretože
striešky, na ktoré poukázal žalobca, boli na plote len položené a nie pripevnené, dôkazom čoho je aj
to, že tieto striešky žalobca žalovaným zhadzoval náročky, čoho dôkazom je aj existujúce priestupkové
konanie.

28. Žalovaná v 2. rade vypovedala, že medzi stranami sporu bola ústna dohoda pred stavbou plotu,

žalobca bol pri vykopávaní jeho základov, ako aj pri samotnej stavbe, ten plot tam stál viac rokov, no
žalobca sa začal ohradzovať až v roku 2019 s tým, že žalovaní majú posnuť pletivovú časť plota, pričom
žalovaní sa ho dopytovali, či bude trvať aj na posune betónovej časti plota, na čo žalobca uviedol, že
tento mu nevadí. Má za to, že k zmene v správaní žalobcu došlo po tom, ako ho upozornila, aby im
vypaľovaním trávy nezadymoval dom. Na zhadzovaní striešok z plota upozornila žalobcu žalovaná. Nie

je pravdou, že by po prerušení stavby stavebným úradom na stavbe plota žalovaní pokračovali. Skôr
do neho uvedeným zhadzovaním jeho častí zasahoval žalobca. Presnú sumu nákladov vynaložených
na stavbu sporného plotu uviesť nevie, avšak suma balancovala na hranici tisícov eur s tým, že sporný
plot nebol postavený zo dňa na deň, jeho stavba trvala dlhšiu dobu a stál tam pár rokov do doby, kým
si žalobca začal uplatňovať nárok na jeho odstránenie.

29. Znalec D. E. L. na pojednávaní zotrval na záveroch ním vypracovaného odborného vyjadrenia č.
19/2024. Ďalej uviedol, že nevie uviesť, či celá dĺžka plota zasahuje do pozemku žalobcu parcely č.
160/6. Celá dĺžka plota je na parcele č. 160/6. Otáznym je to, v akom rozsahu plot zasahuje do uvedenej
parcely. Geodet zameral len vonkajšiu hranu plota. V prípade odstránenia stavby by sa plot musel búrať

v časti v celom rozsahu. Po určitej dĺžke by sa muselo ubrať zo šírky, čo je technicky problémové a
ohrozuje to stabilitu plota. Prinieslo by to ďalej aj náklady vo vzťahu k základom plota, ktoré by bolo
potrebnévybúraťajvzemi.Menejnáročnénežzbúraťplotčiastočnejezbúraťcelýplot,atopotechnickej
aj finančnej stránke. Odhad výšky investície na výstavbu nového plota uvedený v odbornom vyjadrení
ráta s tým, že by bol postavený ten istý plot z tých istých materiálov a s takým istým technologickým

postupom. Ďalej uviedol, že plot sa staval na zelenej lúke. V súčasnosti je tam postavená cesta a
boli vykonané terénne úpravy a aj to by bolo potrebné zohľadniť v nákladoch (prípadné náklady na
rozobratie cesty a zámkovej dlažby a podobne) neboli vo výpočtoch znalca započítané. Rovnako nie
sú zahrnuté vo výpočte náklady na búranie plota. Na pozemku žalovaných je možné postaviť plot na
hranici pozemkov. Podľa názoru znalca je možné postaviť nový pletivový plot teoreticky aj prakticky,

len základová časť musí byť inak riešená kvôli výškovému rozdielu medzi cestou a záhradou. Bude
potrebný betónový základ. Existujúci plot je postavený na pätkách a v časti existujúceho betónového
plotu by museli byť oceľové stĺpiky umiestnené na betónový základ, resp. na oporný múr. Nedajú sa tam
zrealizovať pätky kvôli výškového rozdielu medzi cestou a záhradou. Neviem si predstaviť iný spôsob
úpravy než za použitia oporného múru. Oporný múr by mal kopírovať spodnú časť betónového múru.

Musí to presahovať výšku nad prístupovú cestu. Cena prác, ktoré by boli potrebné na odstránenie
súčasného plota v rámci základov v zemi, rozobratie zámkovej dlažby a zhotovenie nového základu
bude vyššia ako hodnota uvedená ako investícia v roku 2014. Ide o sumu v tisícoch eur, pretože sa
jedná o búracie práce betónových konštrukcií, na pôvodnom plote nebola výplň, teraz by sa dali výplne
aj stĺpiky. Búracie práce by boli dosť nákladné. Nový plot by nebol lacnejší, nakoľko by pribudli nákladné

búracie práce. Predmetný plot je pevne spojený so zemským povrchom betónovým základovým pásom,
teda ide o stavbu.

30. Na obhliadke na mieste samom, ktorá sa uskutočnila dňa 20.02.2023 za účelom, aby na mieste
samom došlo k vysporiadaniu sa znalcom – geodetom s námietkami žalovaných ohľadne správnosti ním

vykonaného zamerania v geometrickom pláne zo 07.12.2022, vyhotovenom na objednávku žalobcu,
keďže na pojednávaní žalovaní spochybnili ustálenie konečného bodu sporného murovaného plota
na úrovni jeho stretu s pletivovým plotom žalobcu, ktorý bod je podľa žalovaných v označenom
geometrickom pláne zakreslený v rozpore s faktickým stavom, resp. je zakreslený na inom mieste, nežako by sa mal v skutočnosti nachádzať, v ktorom dôsledku sa tak javí, že žalobcovi bola z jeho parcely
sporným plotom žalovaných zabraná väčšia výmera než ako je tomu v skutočnosti, geodet J. K. uviedol,
že každý merný hraničný bod má svoju kvalitu, pri bodoch triedy presnosti 3 je dovolená odchýlka do 24

cm a pri bodoch triedy presnosti 1 je povolená odchýlka do 8 cm, t.j. ak je hraničný bod mernej presnosti
3, tak ak je plot postavený od tohto hraničného bodu v rozpätí do 24 cm na jednu či na druhú stranu je
to stále v norme tohto rozpätia, t.j. plot je v poriadku. Pri zameraní hraničného bodu medzi parcelami
žalobcu a parcelami žalovaných v mieste kde sa stretáva pletivový plot žalovaných s ich betónovým
plotom geodet zistil na katastrálnom úrade, že zrejme pri vyhotovení v minulosti geometrického plánu,

ktorým bola rozdelená parcela žalovaných tu bol vytvorený merný bod 274/10, ktorému bola, geodetovi
z neznámeho dôvodu, pridelená trieda presnosti 1 a to na otázku sudcu, že kto túto triedu presnosti
pridelil, geodet uviedol, že ten kto robil pre žalovaných v minulosti geometrický plán. V katastri tento bod,
tá parcela ako je oddelená, má triedu presnosti 1, kde je dovolená odchýlka nejakých 8 cm. Pokiaľ on
robil priesečník, tak správne mal nechať triedu presnosti 3, to je do 24 cm, lebo to bola stará hranica.
Keď znalec robil zameranie na tomto geometrickom pláne z 12/2022, riadil sa podľa toho, ako to je

v katastri, t.j. trieda presnosti 1. Môže vytýčiť bod, kde v skutočnosti končí sporný plot, avšak keďže
kataster nechce, aby vznikali nejaké malé parcely do 1 m2, preto aj v GP z 12/2022 tento priesečník
nepočítal, aby nevznikla nejaká parcela o výmere iba 0,3 m2, preto dal ako konečný najbližší bod, lebo
kataster eviduje parcely tak, že najmenšia by mala byť 1 m2, pokiaľ vyjde parcela na tomto pozemku
0,3 alebo 0,4 m2, tak to nie je zapísateľné do katastra. V zameraní môže vyznačiť nový bod, kde reálne

odklonmurovanéhoplotakončí,alevýmerovotovpodstateneovplyvníodhradenúplochulebotenkúsok
by spravil možno 0,2 m2 a kataster stále zapisuje iba celé metre štvorcové a najmenšia parcela musí
byť 1 m2. Znalec si načíta údaje, ktoré sú v katastri, lebo čo bolo technicko-hospodárske mapovanie,
to sú tie nové čísla, ktoré vznikli, tie nové parcely, asi v rokoch 1988 – 1989 a to staré mapovanie, tam
je všetko trieda presnosti 3, kde je tolerancia do tých 24 cm. Tu nastal aj ten problém, že keď vznikala

stavebná parcela, keď sa odčleňovala, to je bod 274/10, v katastri je tam trieda presnosti 1. Podľa znalca
to nemalo byť, lebo pokiaľ sa to vytváralo na tú pôvodnú parcelu, tak mala tam ostať trieda presnosti 3.

31. Žalobca pri obhliadke na mieste samom uviedol, že tam kde mu zo svojho prihradili žalovaní
nepotrebuje nič robiť, že on potrebuje tam, kde je odklon betónového plota miesto pre svoju vnučku

výmeru. Odmietol ospravedlnenie žalovaného v 1. rade.

32.Žalovanýv1.radepriobhliadkenamiestesamomuviedol,žezapredposlednýmmurovanímstĺpikom
je železný plot a keď žalobca celý čas tvrdí, že tento železný plot má dobre vo svojej parcele, tak logicky
tie dva či tri stĺpy sú na pozemku žalovaného.

33.Právnyzástupcažalobcuvpodanízodňa22.12.2022navrhol,abysúdvyhlásilnasledovnýrozsudok:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní odstrániť stavbu oplotenia postavenú na parcele žalobcu CKN č.
160, záhrada o výmere 1074 rn2 vedenej na LV č. XXX, k. ú. C. v rozsahu novo vytýčenej parcely
CKN č. 160/5 o výmere 10 m2 podľa priloženého geometrického plánu č. 34513396-170/2022 zo dňa

07.12.2022 a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má za to, že predložený geometrický
plán presne identifikuje polohu, rozsah a tvar miesta pozemku žalobcu, na ktorom je postavený plot
žalovaných, ktorý bol na tieto účely zakreslený a v tejto časti špecifikovaný ako parcela CKN č. 160/5
o výmere 10 m2 uvedeným geometrickým plánom.

34. Z Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom (ďalej len „katastrálny odbor“) pre okres
Bardejov, obec C., k.ú. C. vedeného LV XXX vyplýva, že podľa stavu k 09.05.2019, sú na ňom evidované
parcely: CKN 162/3 - záhrada o výmere 127 m2; CKN XXX/X - záhrada o výmere 696 m2; CKN XXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere180 m2 a CKN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
253 m2, pričom podľa v časti „B“ tohto LV sú ako podieloví spoluvlastníci týchto parciel vedení žalovaní

a to každý z nich vo veľkosti podielu 1 k celku titulom darovacej zmluvy V 570/2012.

35. Z katastrálnym odborom pre okres Bardejov, obec C., k.ú. C. vedeného LV č. XXX vyplýva, že podľa
stavu k 09.05.2019, sú na ňom evidované parcely: CKN 158 - záhrada o výmere 191 m2; CKN 159 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 656 m2 a CKN 160 - záhrada o výmere 1074 m2, pričom podľa

v časti „B“ tohto LV je ako ich výlučný vlastník vedený žalobca, titulom RI 608/71.

36. Z rozhodnutia Obce Hervartov č. 225/2018/671/Ha155-02 zo dňa 20.02.2019 vyplýva, že príslušný
stavebnýúradpodľa§137ods.1a2zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(ďalej len „stavebný zákon“) odkázal žalobcu na súd, aby sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva
k parcele CKN 160 z dôvodu, že v konaní o dodatočnom povolení stavby, t.j. o dodatočnom povolení
stavby oplotenia nedošlo k dohode zainteresovaných strán, t.j. žalobcu a žalovaných (stavebníkov) s

tým, že do doby právoplatného skončenia konania vo veci pred súdom správny orgán, t.j. stavebný
úrad prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby sporného plota medzi parcelami žalobcu a
žalovaných. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že stavebné konanie o dodatočnom povolení stavby,
konkrétne stavby sporného plota, začalo na základe návrhu žalovaného 02.11.2018 o dodatočné
povolenie stavby sporného oplotenia, podaného na základe výzvy vyplývajúcej zo štátneho stavebného

dohľadu vykonaného 31.07.2018, pričom v rámci tohto stavebného konania sa 12.12.2018 vykonalo
ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním, na ktorom stavebný úrad konštatoval, že na základe
geodetického zamerania bolo zistené, že sporný plot bol zriadený bez stavebného povolenia, resp. bez
ohlásenia drobnej stavby a že tento zasahuje do parcely vlastnícky patriacej žalobcovi, teda do parcely
CKN 160 a keďže na tomto miestnom zisťovaní žalobca nedal dodatočný súhlas s tým, aby tento sporný
plot bol postavený aj na jeho parcele, správny orgán vyzval žalobcu, aby sa ochrany svojho vlastníckeho

práva voči stavebníkom (žalovaným) tohto plota domáhal súdnou cestou.

37. Z vytyčovacieho náčrtu č. 34513396-45/2019 vyplýva, že bol vypracovaný 15.04.2019 J. K., pričom
podľa jeho popisnej časti bol vyhotovený na základe objednávky žalobcu s tým, že vytýčenie hranice
medzi parcelami žalobcu a žalovaných CKN160 a CKN 162/3, 162/4 a 162/6 v k.ú. C., bolo vykonané

02.05.2018 na podklade katastrálnej mapy, pričom cit. „… lomové body hranice parcely boli prevzaté z
vektorovej katastrálnej mapy“ a cit. „… hranica pozemkov bola v prírode označená kovovými rúrkami.“
s poznámkou cit. „Zúčastnené strany nemajú k vytýčenej hranici pozemkov pripomienky“, pričom na
vytyčovacom protokole je iba podpis žalobu a žalovaní boli vyrozumení „prípisom“. Z grafickej časti
vytyčovacieho náčrtu vyplýva, že sporný plot postavený medzi vyššie označenými susednými parcelami

zasahuje smerom do parcely žalobcu CKN 160 a to v najvyššom bode odchýlky od hranice do
vzdialenosti 0,45 m a v celkovej dĺžke prieniku sporného plota 23,61 m.

38. Výzvou zo dňa 09.05.2019 adresovanou žalovaným, právny zástupca žalobcu vyzval žalovaných,
aby na základe 1/ výzvy stavebného úradu, ktorý prerušil konanie o dodatočnom povolení neoprávnenej

stavby, ako aj na základe 2/ predloženého vytyčovacieho náčrtu odstránili stavbu sporného plota,
zasahujúcu do parcely žalobcu a aby taktiež žalobcovi uhradili náklady v sume 170,36 Eur, ktoré
žalobcovi vznikli v súvislosti s tým, že bol nútený obrátiť sa o pomoc na advokátsku kanceláriu s tým, že
ak tak žalovaní neučinia v lehote 30 dní od doručenia im tejto výzvy, ktorá im bola doručená 15.05.2019,
žalobca sa bude domáhať svojich nárokov súdnou cestou.

39. Vo vyjadrení zo dňa 31.05.2019 k predžalobnej výzve žalobcu, právny zástupca žalovaných
konštatoval, že žalovaní nemienia vyhovieť požiadavke žalobcu a odstrániť sporného plota z parcely
žalobcu s tým, že uviedol, že žalovaní realizovali stavbu plota v dvoch fázach, pričom v prvej fáze ho
vystavili v dĺžke 25 m z betónových tvárnic a to podľa prebiehajúceho existujúceho oplotenia na hranici

susedných pozemkov so súhlasom žalobcu a cca po 4 rokoch realizovali žalovaní druhu fázu a dostavali
oplotenie v dĺžke 75 m zo zabetónovaných stĺpikov a z pevného pletiva, pričom aj druhú fázu oplotenia
žalovaní konali cit. „… v dobrej viere s ohľadom na susedské vzťahy i rodinné väzby manželky klienta
voči Vášmu klientovi.“. Keďže žalobca neskôr vyjadril nesúhlas s vedením sporného plota postaveného
v tzv. druhej fáze, žalovaní aj keď sa im to nepáčilo, ale v záujme zachovania dobrých susedských a

rodinných vzťahov premiestnili oplotenie postavené v II. fáze o 30 cm. Keďže žalobca opätovne žiada
aj o prekládku betónovej časti sporného plota, žalovaní tejto jeho požiadavke už nemienia vyhovieť,
pretože ide o prekládku, ktorá by bola veľmi nákladná, toto oplotenie postavili s pôvodným súhlasom
žalobcu a keďže sporný plot zasahuje do parcely žalobcu iba o pár centimetrov, takýto postup žalobcu
považujú žalovaní za šikanózny s tým, že žalovaní sú toho názoru, že takémuto šikanóznemu postupu

žalobcu nemôže byť poskytnutá ani súdna ochrana. Napokon žalovaní sa vyjadrili, že ak by žalobca trval
na svojom, ponúkajú mu, aby v rozsahu pár m2, v ktorom zasahuje ich oplotenie do parcely žalobcu, že
za túto výmeru poskytnú žalobcovi na výmenu výmeru zo svojho majetku.

40. Podľa predloženej fotodokumentácie sporný plot postavený medzi parcelami sporových strán je

postavený z časti z muriva a z časti zo spevneného pletiva ukotveného na kovových zamurovaných
stĺpikoch, pričom tieto dve časti na seba plynulo nenadväzujú a je viditeľný odklon pletivovej časti od
priebehu murovanej časti plota, ktorá zasahuje do parcely žalobcu, ba dokonca sa v určitej časti cca 2
m tieto dve časti plota prekrývajú a to tak, že pletivová časť plota je vedená zo strany žalovaných popredmurovanú časť plota. Parcela žalobcu je z časti ovocným sadom a z časti ju tvorí ornica a na parcelách
žalovaných je zo strany sporného plota postavený chodník z dlažobných kociek.

41. Zo záverov odborného vyjadrenia č. 19/2024 vypracovaného Ing. Miroslavom Lissým, znalcom
z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty
stavebnýchprácvyplýva,žehodnotainvestícienavýstavbuplotavcenovejúrovniroku2014predstavuje
sumu3517,44eursDPHaodhadovanávýškainvestícienavýstavbuplota,kebybolrealizovanývprvom
štvrťroku 2024 predstavuje sumu 5 761,57 eur s DPH. Východisková hodnota, za ktorú by bolo možno

hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez DPH predstavuje
5398,40eur.Technickáhodnotastavby(hodnotastavbyzníženáohodnotuzodpovedajúcuopotrebeniu)
predstavuje sumu 4 318,73 eur. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu betónového plota medzi parcelami
162/3 a 160 zaokrúhlene na sumu 2 960 eur. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena –
práva stavby plota na parcele CKN č. 160/6 na sumu 112,39 eur. Všeobecnú hodnotu novovytvoreného
pozemku – parcely CKN č. 160/6 o výmere 9 m2 na ktorom je postavený sporný plot znalec stanovil

porovnávacou metódou na sumu 244,71 eur.

42. Právny zástupca žalovaných vo vyjadrení zo dňa 21.05.2024 uviedol, že znalec v závere odborného
vyjadrenia Ing. Miroslava Lissého č. 19/2024 predkladá závery týkajúce sa hodnoty plota, nájmu a
vecného bremena. V bode 1. vyjadrenia znalec určil predpokladanú výšku investície na výstavbu plota

a to k roku 2014 v sume 3.517,44 eur a k roku 2024 v sume 5.761,57 eur. V bode 2. určil východiskovú a
technickú hodnotu v sume 5.398,40 eur resp. 4.318,73 eur. Následne v bode 3. bola stanovená súčasná
všeobecná hodnota plota pokiaľ by bol ten oceňovaný ako príslušenstvo rodinného domu žalovaných,
kde jeho hodnota činí 2.960 eur. Napokon v bode 4. odborného vyjadrenia bola určená hodnota nájmu
v sume 17 eur ročne a hodnota vecného bremena v sume 112,39 eur. Z uvedeného možno čerpať

podklad pre rozhodnutie súdu a vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu s ohľadom na požiadavku
žalobcu o odstránenie betónového plota. Pokiaľ by súd nariadil odstránenie plota, tak máme za to,
že žalovaní by utrpeli nespravodlivo veľkú finančnú ujmu, nakoľko v súčasnosti by museli vynaložiť
na výstavbu nového plota sumu prekračujúcu 5.700 eur, v ktorej však nie sú započítané náklady na
jeho asanáciu, ktoré sa budú pohybovať taktiež v tisícovej hodnote, nakoľko by bolo potrebné vykonať

búracie práce až do základov, uvedené by vyžadovalo taktiež rozobratie veľkej časti zámkovej dlažby,
keďže betónový plot zabezpečuje stabilitu násypu, na ktorej je dlažba uložená. Po rozobratí dlažby a
zbúraníplotabybolopotrebnévynaložiťnákladynauskladneniemateriálu,postaviťnovýplotaopätovne
uložiť dlažbu. Premiestenie plota by s asanačnými prácami dosiahlo úroveň cca 8.000 eur. V čase
realizácie by boli žalovaní obmedzení navyše aj vo využívaní domu či garáže, nakoľko by garáž nemohli

využívať. Oproti tomu stojí nárok žalobcu vyplývajúci z jeho vlastníctva k pozemku v zanedbateľnej
hodnote, keďže vecné bremeno znalec ocenil v sume 112,39 eur a pritom vychádzal z pomerne značnej
hodnoty za 1m2 vo výške 27,19 eur za 1 m2. Porovnaním ujmy žalovaných voči žalobcovi by tá vo
finančnom vyjadrení prekročila 70 násobok ujmy vo finančnej sfére žalobcu. Žalovaní podotýkajú, že
plot stavali s vedomím žalobcu, pričom sa riadili líniou pôvodných plotov ako to navrhol sám žalobca

a teda nestavali vedome či úmyselne na pozemku žalobcu. S ohľadom na uvedené je nepochybne
preukázané, že požiadavka žalobcu na odstránenie plota je šikanózna a preto nemôže požívať právnu
ochranu. Spravodlivé rozhodnutie súdu môže vychádzať z hodnotenia všetkých významných okolností,
správania sa strán, ako aj hodnotenia výšky ujmy na oboch stranách a preto sa ako najsprávnejšie
javí zriadenie vecného bremena na pozemku žalovaného v rozsahu, na ktorom je presah betónového

plota žalovaných, pričom za týmto účelom bol vypracovaný aj geometrický plán J. Trudičom. Pokiaľ súd
rozhodne v zmysle návrhu žalovaných, tí majú za to, že žalobca bude neúspešný a preto im patrí nárok
na náhradu trov konania, v ktorom smere opäť poukazujú na všetky okolnosti danej veci a postoj žalobcu
dosiahnuť z pomsty stoj čo stoj zbúranie plota bez reálneho hospodárskeho významu na strane žalobcu.

43. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 21.06.2024 uviedol, že považuje tvrdenia žalovaných
za nepravdivé, pretože žalobca nikdy nedal súhlas žalovaným postaviť si na jeho pozemku plot.
Od žalobcu nikto súhlas ani nevyžadoval. Obdobne tomu bolo aj okolo roku 2012, keď sa žalovaný
nasťahoval, pričom so žalobcom nekomunikoval ani v súvislosti so získaním príslušných povolení
k stavbe rodinného domu, pričom žalobca má za to, že ani vtedy sa žalovaný neozval, keď bolo

potrebné podpísať listiny súvisiace so získaním stavebného povolenia. Žalobca až dodatočne zistil
na stavebnom úrade, kde mu predložili stavebné povolenie, že sa tam nenachádza jeho skutočný
podpis. V čase výstavby Plota žalobca niekoľko krát žalovaného upozorňoval, že stavia plot na jeho
pozemku, pričom mu bolo povedané, že geodet takto vymeral a že sa so žalobcom nemá o Čom baviť.Potom ako zistil, že geodet nevymeral správne, zmenil rétoriku s tým, že žalobca mal dať súhlas so
stavbou oplotenia resp. že plot stavia s vedomím žalobcu (zrejme mal dať konkludentný súhlas), s čím
argumentuje doteraz. Po upozornení, aby so stavbou nepokračoval, dostal od žalovaného odpoveď,

aby s tým žalobca prestal, lebo mu narobí také problémy, že bude plakať. Aj z tohto dôvodu sa
žalobca dôvodne domnieva, že bola na neho privolaná polícia asi pred tromi rokmi, kde žalobca mal
uskladnený tzv. eternik na likvidáciu pri svojom garáži oproti domu, kde na základe údajného anonymu
bol žalobca políciou konfrontovaný s tým, aby im predložil doklady v tejto veci, po predložení ktorých
sa nezistilo žiadne porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu. Uvedená skutočnosť pôsobila na

žalobcu vzhľadom na jeho vek a zdravotné ťažkosti veľmi negatívne a stresujúco. Nakoľko žalovaný
postupoval pri realizácii Plota protizákonne, žalobca trvá na podanej žalobe a žiada, aby bol plot z
jeho pozemku odstránený. Pre žalobcu má veľký význam práve takéto riešenie danej situácie, nakoľko
vnučka žalobcu bude na predmetnej parcele žalobcu realizovať výstavbu rodinného domu, pričom
žalovaný si vedome a nezákonne privlastnil tú časť pozemku, ktorá mu nechýbala. Stavba Plota v
danej časti nebola nevyhnutná, t. j. dané riešenie nemalo žiadny relevantný význam alebo objektívne

opodstatnenie. Žalobca trvá na svojom vlastníckom práve v celosti, pričom neboli preukázané žiadne
zákonom predpokladané okolnosti, na základe ktorých by jeho vlastníctvo chránené Ústavou Slovenskej
republiky malo ustúpiť svojvôli žalovaných. Žalobca z tohto dôvodu chce mať právne vysporiadaný
pozemok, aby tento mohol odovzdať ďalším generáciám na nerušené užívanie v takom rozsahu, ako
mu to právom patrí a nie zúžený o takmer pol metra menej, na čo žalovaní nemajú právny nárok.

Práva žalovaných tým nebudú žiadnym spôsobom dotknuté, pretože každý v zmysle platných právnych
predpisov musí niesť zodpovednosť za svoje protiprávne konanie. Žalobca má za to, že súd by nemal
poskytnúť ochranu konaniu, ktoré nie je právom aprobované, je v rozpore s nim, ako aj s dobrými
mravmi a susedským spolunažívaním na úkor práva chráneného a garantovaného Ústavou Slovenskej
republiky. Žalobca zastáva stanovisko, že v zmysle 135c ods. 1 OZ má ako vlastník pozemku právo

navrhnúť odstránenie stavby plota, a preto s poukazom na vyššie uvedené pri rozhodovaní o odstránení
neoprávnenej stavby, povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením plota mala žalovaným
vzniknúť, nemožno súhlasiť a brat' zreteľ na údajne nespravodlivo veľkú finančnú ujmu, ktorú by mali
žalovaní vynaložiť na výstavbu nového plota. Použitím logického výkladového argumentu a contrario
možno dospieť tak k záveru, že nebyť výstavby finančne náročného plota žalovaným resp. ak by

výstavba plota bola finančne nenáročná, odstránenie plota žalovaných z pozemku žalobcu by bolo
spravodlivé a správne. Teda je jednoznačne preukázané, že žalovaní nesledujú žiaden iný záujem
v danom prípade ale len záujem peňažný. Pokiaľ žalovaní postavia plot na svojom pozemku, bude
rovnako zabezpečená stabilita násypu, na ktorej je dlažba uložená. Žalobca ale v tejto súvislosti nemôže
niesť zodpovednosť za finančne nákladné, svojvoľné a nezákonné rozhodnutie žalovaných. Vo zvyšku

žalobca zotrváva na svojich doterajších písomných vyjadreniach a návrhoch v celom rozsahu.

44. Právny zástupca žalovaných vo vyjadrení zo dňa 22.07.2024 uviedol, že žalovaní popierajú tvrdenia
uvádzané žalobcom o tom, že ich upozorňoval a že by sa mu mal žalovaný vyhrážať. Ide o lož a o
skutkových okolnostiach realizácie plota sa už žalovaní vyjadrili a na tom trvajú. Navrhuje, aby súd

žalovaných vypočul na preukázanie ich tvrdení o okolnostiach realizácie plota. Rovnako tvrdenia o
stavebnompovoleníužboliajpredmetompojednávania,dokoncavtomtosmeresavyjadrilažalobcoviaj
vtedykonajúcasudkyňa.Mázato,žeuvedenépredkladážalobcazaúčelomočierneniažalovanýchpred
novoustanoveným sudcom. Čo sa týka veci samej, tak je potrebné vychádzať z predložených dôkazov.
Jasne boli preukázané všetky podstatné okolnosti, a to znalcom, obhliadkou, výpoveďami a pod. Je

nemysliteľné, aby mal byť odstránený betónový plot, ktorý zaberá min. výmeru a nijakým spôsobom
neznehodnocuje pozemok žalobcu. Podotýka, že na mieste samom pri obhliadke geodet jasne hovoril o
povolených odchýlkach, je to zaznamenané a s ohľadom na nepatrný zásah je požiadavka odstránenia
plota za obrovských nákladov len prejavom snahy žalobcu dokončiť pomstu. Šikanózny výkon práv
nepožíva súdnu ochranu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že bude stavať jeho vnučka, tak nijako nezdôvodnil, ako

by mala byť obmedzená, pričom pri obhliadke sudkyni tvrdil, že v tom mieste bude sadiť jahody. Všetko
uvedené svedčí o snahe pomstiť sa žalovaným a spôsobiť im škodu na majetku a súdne rozhodnutie
nemôže takému účelu slúžiť. Napokon súd prvého stupňa už pri svojom prvom rozhodnutí dal jasne
najavo, že spravodlivým riešením je zriadenie vecného bremena za náhradu.

45. J. K. - GEO T&T v geometrickom pláne vyhotovenom dňa 02.01.2025, autorizačne overenom
dňa 03.01.2025 Ing. Zlaticou Molnárovou, autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overenom
Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom dňa 27.01.2025 pod č. G1-2/2025 od parcely CKNč. 160 k.ú. C. vyčlenil parcelu CKN č. 160/6 – záhrada o výmere 9 m2 na účely zriadenia vecného
bremena – práva stavby sporného plota.

46. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

47. Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné

zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

48. Podľa § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

49. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

50. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

51. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

52. Podľa § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že

by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

53. Podľa § 135c ods. 1 až 3 OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu
zriadil(ďalejlen„vlastníkstavby“).Pokiaľbyodstráneniestavbyneboloúčelné,prikážejusúdzanáhradu
dovlastníctvavlastníkovipozemku,pokiaľstýmvlastníkpozemkusúhlasí.Súdmôžeusporiadaťpomery

medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno,
ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

54. V danom prípade sa žalobca ako vlastník parcely (CKN 160 v k.ú. C.) podanou žalobou domáhal
voči žalovaným ochrany svojho vlastníckeho práva k tejto parcele, ako aj ochrany atribútov vlastníckeho

práva, a to podľa § 135c OZ, ktorý upravuje možnosti resp. spôsoby úpravy vlastníckych vzťahov
k nehnuteľným stavbám, medzi vlastníkom stavebného pozemku na jednej strane a stavebníkom
neoprávnenej stavby na strane druhej, pričom žalobca sa domáha aplikácie prvej z takto zákonom
upravených možnosti úpravy týchto právnych vzťahov, a to podľa cit. § 135c ods. 1 OZ odstránenia
stavby sporného plota žalovanými, dôvodiac tým, že žalovaní stavbou sporného plota, ktorý postavili

čiastočne aj na žalobcovi patriacej parcele, neoprávnene zasiahli do jeho vlastníckeho práva k tejto
parcele, pretože žalovaní tak urobili bez súhlasu žalobcu.

55. Z dikcie § 135c ods. 1 OZ je zrejmé, že osobou, ktorá je oprávnená podanou žalobou domáhať
sa vyporiadania neoprávnenej stavby, je vlastník stavebného pozemku a žalovaným je vlastník

neoprávnenej stavby, t.j. stavebník. Jedná sa tu totižto o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom
pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby. Aktívne vecne legitimovanou
osobou na podanie žaloby v zmysle cit. § 135c OZ teda nie je ten, kto nie je (spolu)vlastníkom
pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená. V danom prípade z vykonaného dokazovania
(z predložených LV č. XXX a LV č. XXX) mal súd v prvom rade za preukázané, a medzi stranami sporu

sa ani nejednalo o vec spornú, že žalobca je skutočne vlastníkom parcely CKN 160 v k.ú. C. na ktorej
je čiastočne postavený sporný plot, a teda žalobcovi z tohto dôvodu svedčí aktívna vecná legitimácia
na podanie žaloby o jeho odstránenie a na strane druhej žalovaným, ako stavebníkom sporného plota,ktorými žalovaní sú tak podľa vyjadrenia oboch sporových strán, ako aj podľa záverov príslušného
stavebného úradu, svedčí pasívna vecná legitimácia v spore o jeho odstránenie.

56. Jedným zo zákonných predpokladov na žalobcom sa domáhané odstránenie stavby sporného plota
podľa cit. § 135c OZ je, aby sporný plot bol stavbou neoprávnenou. V konaní nebolo sporné a zároveň
bolo preukázané výsluchom znalca Ing. Miroslava Lissého že sporný plot je stavbou v zmysle § 119
ods. 2 OZ, nakoľko je pevne spojený so zemským povrchom, a to základovým betónovým pásom.
Pre komplexnosť veci je podľa názoru súdu nevyhnutným na tomto mieste uviesť vecný rozdiel medzi

pojmami „neoprávnená stavba“ a „nepovolená stavba“. Z hľadiska občianskeho práva môže zriadiť
osoba stavbu predovšetkým na základe práva vlastníckeho k stavebnej parcele. Ak tento predpoklad nie
je splnený, ide z občianskoprávneho hľadiska o tzv. „neoprávnenú stavbu“. Vtedy súd rozhoduje podľa
cit. § 135c OZ. Od neoprávnenej stavby zriadenej podľa § 135c OZ je potrebné odlišovať „nepovolenú
stavbu“, čiže tzv. „čiernu stavbu“, t.j. takú stavbu, ktorá bola postavená v rozpore s príslušnými
administratívnymi predpismi a bez potrebných správnych rozhodnutí, t.j. ide o stavby bez stavebného

povolenia alebo bez ich ohlásenia alebo o stavby postavené v rozpore so stavebnými predpismi.
Inými slovami, od občianskoprávneho oprávnenia zriadiť stavbu je treba rozlišovať, či stavebník je
oprávnený zriadiť stavbu i podľa predpisov správneho práva a stavebných predpisov. Takže ak bola
stavba postavená bez stavebného povolenia a pod., ide o tzv. „(čiernu) nepovolenú stavbu“, ktorá
je sankcionovaná stavebnými predpismi (stavebný zákon), a pokiaľ chýba občianskoprávny titul ku

stavbe na stavebnom pozemku z hľadiska občianskoprávnej úpravy vlastníckeho práva, ide o stavbu
neoprávnenú, ktorá je sankcionovaná podľa § 135c OZ. Teda neoprávnená a nepovolená stavba sú dva
na sebe nezávislé právne inštitúty, ktorých zásadné odlíšenie spočíva v tom, že u neoprávnenej stavby
absentuje súkromnoprávne oprávnenie k stavebnému pozemku pre realizáciu stavby (t.j. súhlas spolu/
vlastníka stavebného pozemku), zatiaľ čo nepovolená stavba je postihnutá absenciou verejnoprávneho

oprávnenia. V praxi sa teda môžu vyskytnúť (i) prípady iba nepovolených stavieb, t.j. postavených na
vlastnom pozemku stavebníka alebo síce na cudzom pozemku avšak so súhlasom jeho vlastníka, no
v oboch prípadoch bez stavebného povolenia (v tom prípade je oprávneným v zmysle cit. ustanovení
stavebného zákona zasiahnuť stavebný úrad); alebo (ii) prípady iba neoprávnených stavieb, t.j. stavieb
postavených síce na základe stavebného povolenia avšak na cudzom pozemku bez súhlasu jeho

vlastníka(čobymalbyťmenejobvyklýprípad,keďževkonaníovydaniestavebnéhopovolenia,stavebný
úrad zisťuje aj vlastníctvo k stavebnému pozemku a nemal by vydať stavebné povolenie na výstavbu
na cudzom pozemku bez súhlasu jeho vlastníka), prípade na cudzom pozemku v rozpore so stavebným
povolaním vydaným prestavbu na inej stavebnej parcele; a napokon (iii) nie je však vylúčené, že u tej
istej stavby budú absentovať obidve oprávnenia (tak verejnoprávne, ako aj súkromnoprávne) a stavba

tak bude zároveň neoprávnenou i nepovolenou. V prípade, že stavba je neoprávnená nielen z hľadiska
cit. § 135c OZ, ale aj z hľadiska jej prevedenia v stavebnom konaní, dochádza ku kumulácii dvoch
dôvodov, pre ktoré je možné rozhodnúť o odstránení stavby a jej odstránenie môže nariadiť nielen súd,
ale aj stavebný úrad. Administratívna oprávnenosť stavby sa posudzuje podľa právnej úpravy v okamihu
vzniku stavby, zatiaľ čo vyporiadanie medzi stavebníkom a (spolu)vlastníkom stavebného pozemku

prebieha podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe pri objektívnom
zohľadnení všetkých okolností vzniku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku.

57. Vzhľadom na uvedené je tak neoprávnenou stavbou taká stavba, ktorú stavebník postaví na cudzom
pozemku bez toho, aby mal k tomu právny titul umožňujúci mu stavbu na cudzom pozemku postaviť,

pričom cudzím pozemkom je pre stavebníka každý pozemok, ku ktorému nemá (spolu)vlastnícke právo,
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné (zmluvou založené) právo umožňujúce
zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len
sčasti, dokonca to platí aj vtedy, ak do cudzieho pozemku zasahuje stavba iba nadzemnou časťou
obvodového plášťa, alebo ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy, pričom

niejevýznamnýanirozsahtohtopresahuapreposúdeniestavbyakoneoprávnenejniejevýznamné,ani
to, či mal stavebník stavebné povolenie a rozhodujúcim nie je ani samotné vedomie vlastníka pozemku,
prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 6MCdo/44/2012 z
23.04.2014).

58. V prejednávanom prípade sa žalovaní v spore proti žalobe žalobcu o odstránenie stavby sporného
plota ako neoprávnenej stavby, argumentačne bránili tvrdením, že sporný plot nie je neoprávnenou
stavbou, pretože ho žalovaní postavili po dohode so žalobcom, a teda so súhlasom a s vedomím
žalobcu, ktorý je vlastníkom stavebného pozemku, pričom na dosvedčenie existencie predmetnejdohody, žalovaní navrhli vypočuť v spore svedkov (rodičov žalovanej). V spore vypočutí, žalovanými
navrhovaní svedkovia však uviedli, že o údajnej dohode medzi žalobcom a žalovanými o priebehu
sporného plota, majú vedomosť iba z počutia t.j. z druhej ruky, a to tak, ako ich o tom mali informovať

samotnížalovaní,avšakpriamymisvedkamitejtodohody,takakototvrdiližalovaní,títosvedkovianeboli.
Žalovaní iné dôkazy o nimi tvrdenej skutočnosti o existencii dohody medzi nimi a žalobcom o situovaní
sporného plota, počas konania neprodukovali. Podľa názoru súdu žalovaní hodnoverne nepreukázali
existenciu dohody medzi nimi a žalobcom o tom, ako má prebiehať sporný plot medzi ich susediacimi
pozemkami a teda, že môže byť umiestnený aj na parcele vlastnícky patriacej žalobcovi, ktorej dohody

sa žalovaní dovolávajú. Navyše vzhľadom k tomu, že takáto dohoda sa mala týkať nehnuteľností, a
to priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami, ako aj situovania plota, ktorý je taktiež pevne základom
spojený so zemou, by podľa súdu pre jej dôveryhodnosť, ako aj pre právnu istotu jej strán, mala mať
takáto dohoda písomnú podobu, avšak takúto písomnú dohodu žalovaní nepredložili, preto podľa názoru
súdu musia žalovaní znášať nepriaznivé následky spojené s nepreukázaním jej skutočného uzavretia
(neunesenie dôkazného bremena).

59. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2261/2001 z
19.05.2003, podľa ktorého cit. „... ten, kdo stavěl na cizím pozemku na základě obligačního práva, musel
nutně počítat s tím, že toto právo není časově neomezené a vědomě na sebe vzal rizika z toho plynoucí;
tím spíš to platí pro toho, kdo stavěl jen na základě ústního přivolení vlastníka pozemku.“.

60. Okrem toho, výpoveď žalovanými navrhovaných svedkov vzhľadom, jednako na nepriamosť tohto
dôkazu (svedectvo iba z počutia) a jednako aj vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah medzi svedkami
a žalovanou v 2. rade (ich dcéra) je pre súd málo objektívnou, presvedčivou a uveriteľnou. Súd
tak nemohol uveriť tvrdeniam žalovaných bez ďalších dôkazov, keďže žalobca tvrdí, že dohoda

neexistuje a žalovaní tvrdia, že dohoda existuje, avšak túto dohodu žiadnym, objektívne pre kohokoľvek
nezainteresovaného, uveriteľným spôsobom nepreukázali, ani ju nepredložili a navyše ak by predmetná
dohoda existovala, bol by ju akceptoval už aj stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby
plota, avšak práve z toho dôvodu, že takáto dohoda ani v tomto správnom konaní preukázaná nebola,
taktiež aj správny orgán (stavebný úrad) nepovolil dodatočne stavbu sporného plota a toto konanie

o dodatočnom povolení stavby plota prerušil a sporové strany, resp. žalobcu ohľadne ochrany jeho
vlastníckeho práva odkázal na súd. V tomto ohľade pri posúdení či sporný plot je alebo nie je
neoprávnenou stavbou, podľa súdu, v zmysle vyššie uvedeného judikátu Najvyššieho súdu SR (sp. zn.
6MCdo/44/2012 z 23.04.2014) neobstojí ani argumentácia žalovaných, že sporný plot stavali s vedomím
žalobcu, ktorý proti jeho stavbe nezakročil, ako ani to, že sporný plot nie je celý postavený na pozemku

žalobcu, ale zasahuje do neho len čiastočne (viď judikát vyššie).

61. Okrem toho, na margo žalovanými tvrdenej dlhodobejšej vedomosti žalobcu o výstavbe sporného
plota na jeho pozemku žalovanými bez jeho súhlasu, súd podotýka, že táto okolnosť nemá vplyv na jeho
oprávnenie domáhať sa žalobou jeho odstránenia ako neoprávnenej stavby zo svojho pozemku, pretože

toutožalobousažalobcadomáhaochranysvojhovlastníckehoprávakpozemku,ktorejochranysamôže
domáhať kedykoľvek, keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje (§ 100 ods. 2 OZ), avšak na strane druhej
skutočnosť, kedy a či vôbec žalobca ako vlastník stavebného pozemku zakročil proti neoprávnenej
stavbe na svojom pozemku o ktorej mal vedomosť, môže byť zohľadnená pri hodnotení účelnosti
aplikácie tej-ktorej zákonnej možnosti úpravy vlastníckych vzťahov medzi stavebníkom neoprávnenej

stavby a vlastníkom stavebného pozemku podľa cit. § 135c OZ.

62. Podporne súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 432/2002 zo dňa
17.04.2002, podľa ktorého: „Skutečnost, že vlastník pozemku delší dobu stavbu trpěl a došlo tak k určité
stabilizaci poměrů, by měla být zohledněna při rozhodování o osudu neoprávněné stavby.“.

63. Napokon podľa názoru súdu neobstojí ani argumentácia žalovaných, že pri stavbe sporného plota
sa riadili inštrukciami žalobcu, aby si špagátom odmerali šírku jeho pozemku, a tak vytýčili hranicu
susedných pozemkov na ktorej sporný plot postavili, pretože podľa názoru súdu žalovaní takýmto
ľahkovážnym a dôverčivým postupom zanedbali nie len svoju zákonnú povinnosť stavbu plota ohlásiť

príslušnému stavebnému úradu, v súvislosti so splnením ktorej by si zrejme museli dať zamerať
hranicesvojhopozemku,alezanedbaliajsvojuelementárnuzákonnúprevenčnúpovinnosťpredchádzať
škodám na svojom majetku, ako aj na majetku iných vlastníkov a v prípade ich nevedomosti o skutočnom
priebehu hranice medzi susednými pozemkami, si pred zamýšľanou stavbou sporného plota túto hranicunedali zamerať zodpovednou a veci znalou osobou (geodetom), keď tak už podľa vyjadrenia žalovaného
neučinili pred stavbou rodinného domu, preto aj v tomto prípade, podľa názoru súdu musia žalovaní
znášať dôsledky tohto svojho neuváženého konania.

64. Vzhľadom na uvedené závery tak súd uzavrel, že v danom prípade je žalovanými postavený sporný
plot, podľa záverov staveného úradu nie len nepovolenou (čiernou) stavbou, ale podľa vykonaného
dokazovania je nepochybne v časti aj stavbou neoprávnenou, t.j. v tej časti, ktorou stojí na cudzom
pozemku bez súhlasu jeho vlastníka (žalobcu), a teda z tohto dôvodu je namieste, aby súd rozhodol

o úprave vlastníckych vzťahov medzi jeho stavebníkmi (žalovanými) na jednej strane a vlastníkom
stavebného pozemku (žalobcom) na strane druhej, a to podľa zákonných možností upravených, resp.
predvídaných v cit. § 135c OZ, postupným preskúmaním ich prípustnosti pri zachovaní ich zákonom
stanoveného poradia (napr. NS SR sp. zn. 6 MCdo/44/2012 z 23.04.2014) .

65. Zákonné možnosti regulácie vlastníckych vzťahov medzi vlastníkom neoprávnenej stavby na jednej

strane a vlastníkom stavebného pozemku na strane druhej, tak ako ich pozná § 135c OZ sú vzhľadom
na ich právne dôsledky založené na rôznom princípe tejto úpravy. Pri aplikácii prvej z možností podľa cit.
§ 135c ods. 1 OZ, podľa ktorej súd môže tieto vzťahy usporiadať tak, že uloží vlastníkovi stavby, aby na
svoje náklady neoprávnenú stavbu z cudzieho pozemku odstránil, tak v konečnom dôsledku dochádza
k navráteniu veci do pôvodného stavu, t.j. do stavu, ktorý tu bol pred zriadením neoprávnenej stavby, a

teda už nedochádza k nútenému obmedzovaniu vlastníka stavebného pozemku s tým, že v spojení s cit.
§ 135c ods. 2 OZ, podľa ktorého cit. „Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné ...“, musí súd pred tým,
nežbypristúpilkaplikáciitejtoprvejmožnostiskúmať,čitakýtopostupsmerujúcikobnoveniupôvodného
stavu vlastníckych vzťahov odstránením neoprávnenej stavby je vzhľadom na všetky okolnosti danej
konkrétnej veci postupom účelným. Inými slovami povedané, zo slovnej konštrukcie cit. § 135c ods.

1 a 2 OZ je zrejmé, že ak súd zistí, že stavebníkom zrealizovaná stavba je stavbou neoprávnenou,
t.j. postavenou na cudzom pozemku, automaticky to ešte bez ďalšieho neznamená, že súd musí dať
takúto neoprávnenú stavbu aj odstrániť, pretože súd tak iba môže urobiť (§ 135c ods. 1 OZ), a to za
predpokladu, že odstránenie tejto neoprávnenej stavby je vzhľadom na okolnosti veci účelným (§ 135c
ods. 2 OZ).

66. Účelom odstránenia neoprávnenej stavby je poskytnúť ochranu vlastníkovi stavebného pozemku,
ktorého stavebník neoprávnenej stavy obmedzil vo výkone jeho vlastníckeho práva k tomuto pozemku,
a to bez jeho súhlasu, avšak na strane druhej je nutné zohľadniť, že je tu aj vlastnícke právo stavebníka
k stavbe, ktoré vlastnícke práva samozrejme nie sú kvalitatívne rovnocennými, pretože ten kto staval na

cudzom pozemku si musí byť vedomý následkov a rizík takéhoto konania (napr. Najvyšší súd ČR sp.
zn. 22 Cdo 2261/2001 z 19.05.2003), avšak pri skúmaní účelnosti odstránenia neoprávnenej stavy sa
súdna prax vyvinula do štádia, že v rámci jej posúdenia, je potrebné prihliadať k všetkým objektívnym
okolnostiam, ktoré sprevádzali vznik neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, ako aj následky jej
zriadenia a to tak na strane stavebníka, ako aj na strane vlastníka pozemku, t.j. či vlastník stavby vedel,

že stavia na cudzom pozemku alebo bol v dobrej viere, že mu tento patrí; či je neoprávnená stavba
obývaná alebo nie; či vlastník pozemku vedel o neoprávnenej stavbe a ak o nej vedel, či a prípadne
prečo riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe na svojom pozemku v dobe jej realizácie a tiež aká
doba uplynula od zriadenia neoprávnenej stavby; v akom rozsahu je stavebný pozemok zastavaný
neoprávnenou stavbou a do akej miery neoprávnená stavba obmedzuje vlastníka pozemku, t.j. či je

stavebný pozemok neoprávnenou stavbou znehodnoteným a nepoužiteľným pre jeho účel; k rozsahu
straty, ktorá by odstránením neoprávnenej stavby vznikla, t.j. musí porovnať hospodársku a inú stratu,
ktorá by odstránením neoprávnenej stavby vznikla so zreteľom na jej ďalšie využitie.

67. Podporne v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo

432/2002 zo dňa 17.04.2002, ktoré je aplikovateľné kvôli v čase jeho vyhlásenia identickému
Občianskemu zákonníku a podľa ktorého cit. „Z § 135c ObčZ vyplývá, že nelze nařídit odstranění
stavby tam, kde to není účelné. Účelnost odstranění neoprávněně zřízené stavby je třeba vždy hodnotit
objektivně, t.j. s přihlédnutím ke všem okolnostem a povaze každého jednotlivého případu. V rámci této
volné úvahy soud musí přihlížet také k tomu, zda by odstranění stavby nebylo v rozporu s dobrými mravy

(§ 3 odst. 1 ObčZ). Přihlíží se zejména k povaze a rozsahu hospodářské ztráty, která by odstraněním
stavby vznikla, k tomu, zda vlastník stavby a jeho rodina ve stavbě bydlí či nikoliv, jaký je rozsah
zastavěného pozemku, zda vlastník stavby věděl, že staví na cizím pozemku či naopak, zda stavěl v
dobré víře, že mu pozemek patří a teprve dodatečně podle geodetického zaměření a podle provedenéopravy zjistil opak. Soud musí v těchto případech porovnat hospodářskou a jinou ztrátu, která by
odstraněním stavby vznikla, se zájmem na dalším využití stavby. Je třeba přihlédnout i k důvodům, pro
které vlastník pozemku řádně nezakročil proti neoprávněné stavbě v době její realizace a pokud vlastník

pozemku o neoprávněné stavbě věděl též k době, která od zřízení stavby uplynula. Nelze předvídat
všechny okolnosti, které bude nutno při rozhodování o neoprávněné stavbě vzít v úvahu. Soud musí
pečlivěpřihlédnoutkevšemu,covyšlovřízenínajevo,avzniklousituacikomplexnězhodnotit.Vpřípadě,
že vlastník pozemku od počátku o neoprávněné stavbě věděl a bez vážného důvodu se u stavebního
úřadu nebo u soudu nedomáhal zastavení stavebních prací a brání se až po dokončení stavby, je třeba

zvážit,zdajehojednáníneníšikanouazdabyrozhodnutíoodstraněnístavbynebylovrozporusdobrými
mravy. V této souvislosti bylo též nutno zvážit, jaká újma objektivně žalobkyni v důsledku neoprávněné
stavby vznikla a jak je omezena v užívání zbývající části pozemku. Bylo třeba přihlédnout i k dalším
kritériím rozhodování o neoprávněné stavbě, uvedeným shora. Pokud se soudy v nalézacím řízení
těmito hledisky nezabývaly, je jejich úvaha o tom, že na místě je jen rozhodnutí o odstranění stavby,
předčasná…“. Inými slovami povedané, okolnosti ako sú, či stavebník neoprávnenej stavby vedel alebo

nie, že stavia na cudzom; alebo či vlastník stavebného pozemku vedel o neoprávnenej stavbe a pod.,
ktoré nemajú žiadny vplyv na kvalifikovanie stavby ako neoprávnenej (viď vyššie), však už majú vplyv
pri posúdení ďalšieho osudu neoprávnenej stavby, t.j. či je túto stavbu účelné alebo nie odstrániť, a to s
ohľadom k objektívnym skutočnostiam, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na vznik závadného právneho
stavu, kedy na cudzom pozemku vznikne neoprávnená stavba. V súvislosti s touto prvou, zákonnou

možnosťou úpravy vlastníckych vzťahov medzi stavebníkom neoprávnenej stavby na jednej strane a
vlastníkom stavebného pozemku na strane druhej je cit. § 135c OZ, súd ešte podotýka, že súd v tomto
konaní nie je viazaný návrhom žalobcu, a teda môže rozhodnúť aj o odstránení len časti neoprávnenej
stavby, ak zistí, že len jej časť je zriadená na cudzom pozemku a ak je jej odstránenie technicky možné
(napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 6 MCdo 44/2012 zo dňa 23.04.2014).

68.Vsúvislostisvporadídruhýmzákonnýmspôsobomúpravyvlastníckychvzťahovmedzistavebníkom
neoprávnenej stavby a vlastníkom stavebného pozemku podľa cit. § 135c ods. 2 OZ je nutné
poznamenať, že tak, ako to už bolo uvedené vyššie a ako je to zrejmé už aj z jeho znenia, podľa ktorého
cit: „Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi

pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.“, je jeho aplikácia podmienená (evokuje slovo „pokiaľ“)
tým, že do úvahy nebude prichádzať prvý už vyššie zmienený spôsob usporiadania týchto vzťahov. Pri
tomto druhom spôsobe, na rozdiel od prvého, nedochádza o navráteniu vecí do pôvodného stavu, ale
dochádza k zmene vlastníctva k neoprávnenej stavbe zo stavebníka na vlastníka pozemku, avšak keďže
nikoho nemožno donútiť, aby niečo vlastnil, t.j. nikomu nemožno vlastníctvo nanútiť, tak k tejto zmene

vlastníctva môže dôjsť len so súhlasom vlastníka pozemku a za primeranú náhradu za toto odňaté
vlastníctvo voči stavebníkovi. Žalobca na pojednávaní dňa 12.01.2023 výslovne odmietol prikázanie
sporného plota do jeho výlučného vlastníctva za náhradu, čím bola vylúčená prípadná aplikácia ust. §
135c ods. 2 OZ. Zároveň súd k možnostiam usporiadania vzťahov medzi stranami v súvislosti so stavbou
plota konštatuje, že žalobca nesúhlasil ani s alternatívnym riešením situácie formou predaja sporným

plotom zastavaného pozemku žalovaným.

69. Napokon podľa, v cit. § 135c ods. 3 OZ uvedeného tretieho spôsobu úpravy vlastníckych
vzťahov medzi stavebníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom stavebného pozemku, ak nedôjde k ich
úprave podľa predchádzajúcich dvoch spôsobov, cit. „Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom

pozemku a vlastníkom stavby aj inak ...“, t.j. môže aplikovať aj iný ako v prechádzajúcich dvoch
prípadoch uvedený postup, pričom zákonodarca príkladom hneď uvádza, že takýmto iným spôsobom
by bolo napr. aj cit. „...zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe.“. V uvedenej súvislosti súd zhodne s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6MCdo/44/2012 z 23.04.2014 podotýka, že cit. „Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté

vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim
z § 135c OZ.“. Pri tomto treťom zákonodarcom ponúkanom spôsobe vyporiadania však nedochádza k
odstráneniu núteného obmedzenia vlastníctva voči vlastníkovi stavebného pozemku, tak ako je tomu
v predchádzajúcich dvoch prípadoch, ale toto je ďalej vlastníkom stavebného pozemku trpené, avšak
len za splanenia ústavných a zákonných predpokladov, ktorým jedným z nich je akási „náhrada“ za toto

strpenie obmedzenia vlastníckeho práva.

70. V danom prípade, tak ako už súd konštatoval vyššie, žalovaní stavebníci zriadili na pozemku žalobcu
neoprávnenú stavbu (sporný plot), ktorý svojou časťou zasahuje do pozemku vo výlučnom vlastníctvežalobcu, a to v najvyššom bode zásahu o 45 cm a ktorý plot je súčasne, tak ako to zistil stavebný úrad
aj stavbou nepovolenou. Súd najprv aj v tomto prípade v snahe zistiť, či je na daný prípad aplikovateľný
prvý zo zákonom uvádzaných spôsob vyporiadania vlastníckych vzťahov medzi žalobcom a žalovanými,

a to nariadenie žalovaným stavebníkom sporný plot na svoje náklady odstrániť, ktorého spôsobu sa
domáha žalobca, skúmal či takýto spôsob vyporiadania je prijateľným jednako z hľadiska objektívnych
okolností zriadenia tejto neoprávnenej stavby a jednako jej následkov.

71. Vykonaným dokazovaním (výpovede sporových strán a svedkov, fotodokumentácia, vytyčovací

náčrt č. 34513396-45/2019 z 15.04.2019, geometrický plán č. 34513396-48/2023 z 02.01.2025) mal
súd preukázané, že pozemok žalobcu na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba, t.j. sporný plot,
je pozemok, ktorý sa situačne nachádza za rodinným domom žalobcu, v ktorom žalobca býva, takže
má dennodenne možnosť „kontroly“ a vstupu na tento svoj pozemok, ktorý slúži z časti ako záhrada s
ovocnými stromami a z časti ako ornica a žalovaní bezprostredne bývajúci v susedstve žalobcu, taktiež
na im vlastnícky patriacich parcelách, ktoré chceli oddeliť sporným plotom od pozemku žalobcu, majú

na úrovni sporným plotom dotknutej časti parcely žalobcu, postavený rodinný dom s príslušenstvom v
ktorom bývajú s tým, že sporný plot žalovaných je postavený na uvedenej parcele žalobcu iba čiastočne,
a to v časti zodpovedajúcej výrezu pravouhlého trojuholníkového tvaru tak, že v najvyššom bode zásahu
sporný plot žalovaných zasahuje do tejto parcely žalobcu o 0,45 m a postupne sa od tohto najvyššieho
bodu zásahu zvažujúcou sa, resp. s klesajúcou preponou v dĺžke 23,35 m, ktorá postupne klesá až na

úroveň riadne geodetom zameranej hraničnej čiary medzi susednými parcelami žalobcu a žalovaných
(geometrický plán č. 34513396-48/2023 zo dňa 02.01.2025) s tým, že podľa žalovanými predloženého
geometrického plánu, tento trojuholníkový presah sporného plota žalovaných do parcely žalobcu má
výmeru 9 m2.

72. Podľa sporovými stranami predloženej fotodokumentácie, ako aj z výpovede žalovaného v 1. rade je
zrejmé, že sporný plot materiálovo pozostáva z dvoch na seba nie plynulo nadväzujúcich častí, a to tak,
že jedna jeho časť je postavená z pletiva uchyteného na kovových stĺpikoch ukotvených v betónovom
múriku a na túto časť nie plynulo nadväzujúca jeho druhá časť, je postavená zo širokých betónových
pilierov so strieškami z betónových tvárnic, pričom piliere rôznej výšky (kvôli svahovitosti terénu) ústia

z betónového múrika a bol medzi nimi ponechaný priestor pravdepodobne za účelom jeho výplne iným
materiálom (nedokončený). Z fotodokumentácie (čl. 16) je badateľné, že uvedené dve materiálovo
rozdielne časti z ktorých pozostáva sporný plot, na seba nenadväzujú plynulo ale v mieste ich stretu
sa v dĺžke cca 2 m prekrývajú (viditeľný odskok), a to tak, že pletivová časť plota prebieha popred
mutovanú časť sporného plota, t.j. na cca uvedenej dĺžke sú za sebou obe tieto časti sporného plota,

pričom z výpovede sporových strán, ako aj z fotodokumentácie, predloženého geometrického plánu a z
vytyčovacieho náčrtu je zrejmé, že miesto presahu sporného plota žalovaných do parcely žalobcu je na
úrovni jeho murovanej časti, ktorá časť je zo strany žalobcu na úrovni záhrady a zo strany žalovaných
na úrovni rodinného domu (rodinný dom žalovaných je teritoriálne situovaný na úrovni záhrady žalobcu,
ktorý ma svoj rodinný dom postavený viac vpredu svojho pozemku a na úrovni nezastaveného pozemku

žalovaných,kdemajúprístupovúcestuzdlažobnýchkociek).Zústnychipísomnýchvyjadrenísporových
strán je zrejmé, že ani jedna zo sporových strán v čase vytyčovania priebehu sporného plota a jeho
následnej výstavby nemali reálnu predstavu o tom, ako medzi ich parcelami de iure prebieha hraničná
čiara (tá bola oboma stranami zameraná až ex post, t.j. po výstavbe sporného plota), žalovaný uviedol,
že túto hranicu si žalovaní nedali zamerať ani v čase pred výstavbou rodinného domu a ani v čase

výstavby sporného plota, ktorého prvú murovanú časť postavili v roku 2014 a následne pletivovú časť
dostavali v roku 2018 a žalobca si taktiež hraničnú čiaru, tak ako to uviedol už aj v žalobe, dal geodetom
zamerať až po výstavbe sporného plota, výsledkom ktorého zamerania je ním predložený vytyčovací
náčrt č. 34513396-45/2019 z 15.04.2019. Teda do tej doby sa tak obe sporové strany pri vymedzení
hraničnej čiary riadili iba informáciami od na dotknutom mieste dlhšiu dobu bývajúceho žalobcu, ktorý

však ako už bolo tiež uvedené, tiež nemal predstavu o reálnom priebehu hranice a spoliehal sa iba
na jemu známe historické zvyklosti pri užívaní susedných parciel, ktoré spájal aj s kúskom starého
pletivového plota za garážou žalovaných a žalovaní sa zasa ľahkomyseľne spoliehali na tieto informácie
od žalobcu odvodzujúc svoju dôveru od, v dobe realizácie sporného plota, ešte spormi nenarušeného
príbuzenského vzťahu so žalobcom, k narušeniu ktorého malo podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade

dôjsť v roku 2018.

73. Súd pri zisťovaní objektívnych okolnosti pri realizácii sporného plota, ktoré mali vplyv na vznik
neoprávnenej stavby a s ňou súvisiacou spornou situáciou medzi žalobcom a žalovanými teda zistil, žena vzniku neoprávnenej stavby majú objektívny podiel obe sporové strany, ktoré obe zanedbali svoju
prevenčnú zákonnú povinnosť predchádzania škodám na svojom, ako aj na cudzom majetku jednako
tým, že pred realizáciou sporného plota, ktorý mal kopírovať priebeh de iure vytýčenej hraničnej čiary,

si túto nedali riadne zamerať geodetom a jednako tým, že tak v prípade pochybností neučinili ani v
priebehu jeho výstavby, hoci po celý čas jeho výstavby mal „kontrolu“ nad jeho realizáciou, ktorá sa
uskutočnila v roku 2014, tak žalobca ako aj žalovaní. Žalobca sa teda podanou žalobou domáha ochrany
svojho vlastníckeho práva k sporným plotom zastavanej časti svojho pozemku, až po 5 rokoch (2014
- 2019) od jeho postavenia, čo samozrejme vzhľadom k tomu, že vlastnícke právo sa nepremlčuje

nijako vlastnícke právo žalobcu neoslabuje a žalobca mal na podanie žaloby právo, avšak vzhľadom
k objektívnym okolnostiam veci, skutočnosť, že žalobcovi po dobu cca 5 rokov (až v roku 2019 si dal
geodetomzameraťhranicu)alebocca4rokov,keďžeužvroku2018žalobcamalosloviťžalovaných,aby
spornýplotajvjehomurovanejčastiodstránili,neprekážalo,žespornýplotžalovanýchsvojoubetónovou
časťou zasahuje do jeho pozemku, dáva tušiť, že dôvodom na podanie žaloby mohli byť v skutočnosti až
zhoršené vzťahy medzi sporovými stranami, čo na druhej strane zasa nijako neoslabuje zodpovednosť

žalovaných za zrealizovanie neoprávnenej stavby a ani toto ich správanie to nijako neospravedlňuje,
pretože stále zostáva faktom, že tým kto porušil právo iného boli žalovaní a nie žalobca.

74. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že tak žalobca, súc poučenejší z vytyčovacieho náčrtu
č. 34513396-45/2019 z 15.04.2019, ako aj v tom dôsledku žalovaní, následne majú vedomosť o de

iure priebehu hraničnej čiary, ktorej takto určený priebeh žiadna zo sporových strán už teraz (neskoro)
nespochybňuje. Pre ustálenie záveru, či by v danom prípade bolo účelným nariadiť žalovaným na
svoje náklady odstránenie betónovej časti sporného plota, sa súd musel zaoberať nie len objektívnymi
okolnosťami vzniku neoprávnenej stavby, ale aj objektívnym účelom jej využitia, technickou možnosťou
jej odstránenia a rozsahom v akom obmedzuje a v čom vôbec obmedzuje žalobcu vo využívaní jeho

pozemku. Podľa názoru súdu, odstránenie betónovej časti sporného plota, v časti, ktorou zasahuje do
parcely žalobcu by bolo síce technicky možné, avšak s nákladmi úmerne nekorešpondujúcimi užívacej
i finančnej hodnote sporným plotom zabratej časti z parcely žalobcu o výmere 9 m2, čo samozrejme
opäť nemôže byť ospravedlnením konania žalovaných a ani dôvodom pre odobrenie nimi hoc aj z
nevedomosti a ľahkovážnosti spôsobeného protiprávneho stavu.

75. Avšak s prihliadnutím na to, že (i) čiastočné zbúranie plota v rozsahu zásahu do pozemku žalobcu
je technicky problematické a ohrozujúce statiku stavby, ktoré by si zároveň podľa vyjadrenia znalca
vyžiadalo značné investície, (ii) na odstránenie sporného plota, ktorého odstránenie, následný posun
spojený s potrebou rozobratia aj časti chodníka a jeho opätovná výstavba resp. dostavba tak, aby novo

postavený plot korešpondoval so sporným plotom (vo všeobecnej hodnote 2 960 eur) by stála niekoľko
tisíc eur (len náklady na postavenie nového plota predstavujú sumu 5 761,57 eur, pričom táto suma
nezahŕňa nákladné búracie práce vo vzťahu k spornému plotu), (iii) jednako s prihliadnutím na to, že
sporný plot svojou časťou zasahuje do parcely žalobcu v tak „nepatrnom“ rozsahu jeho výmery, že
to nijako podstatne alebo neúnosne žalobcu neobmedzuje, aby svoju parcelu naďalej užíval na ním

určený účel, t.j. ako ovocnú záhradu a plochu na pestovanie, (iv) jednako s prihliadnutím aj na to, že
uvedený zásah do parcely žalobcu je na mieste, kde opäť žiadnym spôsobom žalobcu neobmedzuje
v pohybe po svojej parcele, a to či už pešo alebo pri otáčaní sa napr. poľnohospodárskych strojov,
keďže dotknutý zásah je v zatrávnenej časti pozemku na ktorom sa nič nenachádza a najbližší ovocný
strom sa nachádza cca vo vzdialenosti 9 m a (v) jednako aj s prihliadnutím na využitie sporného plota

žalovanýchobomasporovýmistranami,pretožetakakobudetentoplotoddeľovaťaajchrániť(napr.pred
prenikaníminýchosôbalebozverstva)pozemkyžalovaných,budenatenistýúčelslúžiťajžalobcovi,mal
napokon súd pri komplexnom zohľadnení všetkých uvedených skutočností za to, že v danom prípade
by nariadenie odstránenia sporného neoprávneného plota, resp. jeho časti, bolo neúčelným a v rozpore
s dobrými mravmi, preto súd považoval usporiadanie vzťahov strán žalobcom navrhovaným nariadením

odstránenia sporného plota za neúčelné.

76. V danom prípade na úpravu vzťahov medzi vlastníkmi neoprávnenej stavby (žalovanými) a
vlastníkom stavebného pozemku (žalobcom), nebolo možné aplikovať ani cit. § 135c ods. 2 OZ, pretože
prikázanie sporného plota za náhradu do vlastníctva žalobcu by si jednako vyžadovalo jeho súhlas,

ktorý súhlas však žalobca nedal a navyše neoprávnenou stavbou, t.j. stavbou postavenou na cudzom
podzemku, bez súhlasu jeho vlastníka, je len časť sporného plota, a to len kus z jeho betónovej časti,
hodnota ktorého by bola určiteľná s nie malými ťažkosťami, takže aj v prípade súhlasu žalobcu by sa
sporové strany museli dohodnúť buď na odpredaji celého sporného plota, aby tento nebol po kusochvo vlastníctve rôznych vlastníkov, ako aj na predaji pozemku pod ním, patriaceho žalovaným, pretože
inak by prikázaním do vlastníctva žalobcu len celého sporného plota nastala zasa opačná situácia, a
to že plot žalobcu by bol v jeho časti postavený zasa na parcelách žalovaných, t.j. nastala by situácia

obdobná danej, avšak so zámenou sporových strán.

77. Keďže už aj vzhľadom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/44/2012
z 23.04.2014, podľa ktorého cit. „Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie
nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c OZ

pri zachovaní zákonom stanoveného poradia.“, súd po zamietnutí prvých dvoch spôsobov vyporiadania
vlastníckychvzťahovmedzisporovýmistranami,prizachovaníporadiaichprípustnosti,muselrozhodnúť
o úprave týchto vzťahov medzi sporovými stranami, a to aj bez prípadného osobitného návrhu na
uplatnenie tretieho zo zákonných spôsobov upravených v cit. § 135c OZ, ktorý návrh resp. „protinávrh“
podali žalovaní a ktorý sa tak z tohto pohľadu, vzhľadom na deklarovanú povinnosť súdu rozhodnúť, javí
byť nadbytočným, súd preskúmal aj tento tretí zákonný spôsob vyporiadania.

78. Súd pritom dospel k záveru, že už aj vzhľadom na vyššie uvedené objektívne dôvody vzniku v
tomto spore riešenej protiprávnej situácie, ktorej vznik síce započali žalovaní, avšak s tichým rešpektom
a včasným nezasahovaním žalobcu a ktorá situácia tak vznikla viac menej z nevedomosti oboch
sporových strán o de iure priebehu hraničnej čiary, na ktorej mal byť sporný plot postavený, ktorý je

z hľadiska jeho účelu v konečnom dôsledku využiteľný pre obe sporové strany a ktorý v pomere k
celkovej výmere parcely žalobcu (1 074 m2) z nej odhradzuje v prospech žalovaných 9 m2, a to v
mieste, ktorý žiadnym podstatným spôsobom žalobcu neobmedzuje vo využívaní jeho parcely na ním
určený pestovateľský účel (žalobcom tvrdená plánovaná stavba domu nebola v konaní preukázaná),
tak vzhľadom na kumuláciu všetkých uvedených dôvodov, v danom prípade dôvodnosť zriadenia

vecného bremena, v dôsledku ktorého bude žalobca v rozsahu zmienených 9 m2 nútene obmedzený
vo výkone svojho vlastníckeho práva k svojej parcele, je splnená nie len podmienka, že sa tak bude
diať cit. „... na základe zákona ...“, ktorým zákonným podkladom pre takéto nútené obmedzenie
vlastníckeho práva žalobcu je práve cit. § 135c OZ a vo verejnom záujme, čo najmenej zasahovať do
súkromného vlastníctva osôb a ak, tak len v rozsahu nevyhnutnom na umiestnenie sporného plota resp.

jeho neoprávnenej časti, tak ako je tento aktuálne postavený a ako je označený jeho priebeh podľa
Geometrického plánu č. 34513396-48/2023 vyhotoveného J. K. - GEO T&T dňa 02.01.2025, autorizačne
overeného dňa 03.01.2025 Ing. Zlaticou Molnárovou, autorizovaným geodetom a kartografom, úradne
overeného Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom dňa 27.01.2025 pod č. G1-2/2025, ktorý
je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, a to z dôvodu právnej istoty oboch sporových strán, ako

aj ich právnych nástupcov, na ktorých by eventuálne v budúcnosti došlo k prevodu či prechodu práva
k parcelám žalobcu a žalovaných (t.j. aby mali aj pre budúcnosť vedomosť, iba v akom nevyhnutnom
rozsahu môže byť časť sporného plota žalovaných postavená na parcele žalobcu), a to za primeranú
náhradu. Súd tak výrokom I. tohto rozsudku usporiadal vzťahy sporových strán v zmysle § 135c ods. 3
OZ tak, že zriadil vecné bremeno in rem v prospech každodobého vlastníka stavby – plota postaveného

na novovytvorenom pozemku parcele CKN č. 160/6 – záhrada o výmere 9 m2, katastrálne územie C.,
spočívajúce v povinnosti strpieť umiestnenie predmetnej stavby, jej užívanie, údržbu, opravu, úpravu,
rekonštrukciu, akékoľvek iné stavebné úpravy a odstránenie stavby, zaťažujúce každodobého vlastníka
novovytvoreného pozemku parcely CKN č. 160/6 – záhrada o výmere 9 m2, katastrálne územie C., v
rozsahu vyznačenom v predloženom geometrickom pláne. Súd má za to, že zriadenie vecného bremena

v uvedenom rozsahu predstavuje rozumné a účelné usporiadanie vzťahov medzi stranami v kontexte
vyššie uvedených úvah súdu.

79. Súd sa nestotožnil s návrhom žalovaných na zamietnutie žaloby z dôvodu nevykonateľnosti
žalobného návrhu. Tento návrh podľa názoru súdu predstavuje opodstatnený návrh, ktorého cieľom

je dosiahnutie usporiadania vzťahov sporových strán v súvislosti s neoprávnenou stavbou žalovaných
v súlade s § 135c ods. 1 OZ. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaní postavili na pozemku žalobcu
neoprávnenú stavbu, čo bol dostatočný podklad pre vecné rozhodnutie o podanej žalobe, a to bez
viazanosti súdu návrhmi strán. Bolo úlohou súdu zvoliť najvhodnejšie a najúčelnejšie riešenie situácie
vzniknutej v súvislosti s neoprávnenou stavbou žalovaných na pozemku žalobcu, ktorú súd vyriešil

aplikáciou ust. § 135c ods. 3 OZ, teda odlišne od návrhu žalobcu.

80. Na záver súd nad rámec uvedeného podotýka, že vzhľadom k predmetu konania považoval za
irelevantnú obrannú argumentáciu žalovaných, že časť sporného plota, ktorý postavili z časti na parceležalobcu, zasa v inej jeho časti zasahuje hlbšie do ich vlastných parciel, takže podľa nich má žalobca
takto na oplátku k dispozícii časť z ich majetku, čo však žalobca podľa žalovaných nerieši. Podľa názoru
súdu, v týchto okolnostiach veci žalobca ani nemá čo „riešiť“, pretože stavebníkmi sporného plota boli

samotní žalovaní, a teda oni sami tento plot postavili tak, že ho v určitej jeho časti posunuli hlbšie do
svojich pozemkov, pričom žalovaní si na svojom môžu robiť „čo chcú“, teda bola to ich vlastná vôľa, nie
vôľa žalobcu, postaviť plot tak, že si sami odhradili časť zo svojich parciel tak, že táto časť ostala za
plotom, resp. tak že tento plot prebieha skrz ich parcely mimo hranice, čo však ešte neznamená, že túto
časť ich parciel nachádzajúcu sa za plotom, žalobca aj užíva. Pokiaľ ide o ďalšiu časť parciel žalovaných

(na úrovni ich garáže), ktorá by mala byť v prospech žalobcu odhradená starým pletivovým plotom, tak
aj v tomto prípade je nutné podotknúť, že tu nie je opäť na mieste aktivita žalobcu, tak ako to tvrdia
žalovaní, ale je tu namieste aktivita žalovaných, ktorí ak sa domnievajú, že im bolo protiprávne zabraté
z ich vlastníctva, majú na ochranu svojho vlastníckeho práva k dispozícii tie isté zákonom im priznané
prostriedky ochrany, aké má každý vlastník.

81. Vo vzťahu k náhrade za zriadenie vecného bremena súd na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza,
že právny inštitút vecného bremena je upravený v § 151n až 151p OZ. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné
bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď
s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená je možné zriadiť len

k nehnuteľným veciam. Podstatou a špecifickou odlišnosťou inštitútu vecného bremena od ostatných
inštitútov nie je samotné obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je
povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať, pretože takéto obmedzenie je možné upraviť/
dohodnúť i v rovine záväzkovej, t.j. v rovine obligačného práva. Podstata inštitútu vecného bremena
spočíva v právach a povinnostiach, ktoré sú spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a prechádzajú s

vlastníctvom nehnuteľnej veci na nadobúdateľa. Podstatou vecného bremena je aj skutočnosť, že právo,
ktoré zodpovedá vecnému bremenu, musí mať nepretržitý trvajúci charakter, alebo jeho výkon spočíva
v opakovaných úkonoch oprávneného. Vecné bremeno môže byť zriadené „in rem“ (v prospech určitej
nehnuteľnosti) alebo „in personam“ (v prospech určitej osoby). Osoba oprávneného z vecného bremena
záleží od samotnej povahy vecného bremena: ak vecné bremeno pôsobí „in rem“, oprávneným z

vecného bremena bude vlastník nehnuteľnosti, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené; ak vecné
bremeno pôsobí „in personam“, oprávneným z vecného bremena je určitá osoba (fyzická osoba alebo
právnická osoba). Právo oprávneného z vecného bremena „in personam“ je neprevoditeľné a časovo
obmedzené, zaniká najneskôr smrťou fyzickej osoby.

82. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva v súvislosti so vznikom vecných bremien je v súlade s
ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR koncipovaná ako náhrada jednorazová (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.4.2016, sp. zn. 3 Cdo 49/2014, zverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 73/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa24.3.2015 sp. zn. 7 Cdo 26/2014) a neexistuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho

predpisu, ktoré by bránilo tomuto záveru. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach tiež uviedol, že podstatu
tohto názoru považoval za „ústavne udržateľný“ aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 227/2012
a ani ďalšie rozhodnutia ústavného súdu vydané vo veciach, v ktorých posudzoval ústavnosť rozhodnutí
založených na obdobných záveroch (sp. zn. I. ÚS 474/2013, IV. ÚS 227/2012, I. ÚS 1/2012, II.
ÚS506/2011), na tom nič nezmenili. Súd k uvedenému súčasne poznamenáva, že koncepcia vecných

bremien ako jednorazovej náhrady vychádza z predpokladu, že právo na zaplatenie náhrady vzniká
tomu, kto je vlastníkom nehnuteľnosti (pozemku) v čase zriadenia (vzniku) vecného bremena, voči
tomu, v prospech koho sa vecné bremeno zriadilo (tu vlastník stavby). Právny vzťah vyrovnania teda
vznikámedzivlastníkompozemkuvčaseobmedzeniaatýmsubjektom,ktorývýkonomsvojichvlastných
práv obmedzil práva vlastníka pozemku. Vecné bremeno zriadené súdom podľa § 135c OZ má vždy

povahu vecného bremena „in rem“, t.j. práva a povinnosti vyplývajúce z obsahu vecného bremena sú
spojené s vlastníctvom nehnuteľností a prechádzajú na nových vlastníkov. V prípade vecných bremien
zriadených „in rem“, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka
právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena,
ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej

bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. Vznik vecného
bremena a povinnosť finančného vyporiadania tak nemožno posudzovať u každého ďalšieho vlastníka
zaťaženého pozemku samostatne; finančná náhrada za vznik vecného bremena je preto nepochybne
jednorazová, a nemá charakter opakovaného plnenia (renty); nový vlastník zaťaženého pozemkunemá nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno, pretože vlastník zaťaženej
nehnuteľnosti túto nadobúda už s obmedzeniami vyplývajúci zo zriadeného vecného bremena.

83. Pokiaľ ide o náhradu za zriadené vecné bremeno, OZ v tomto smere bližšie neupravuje postup
súdu pri určovaní výšky náhrady za zriadené vecné bremeno. Rozhodovacou praxou súdov však bolo
ustálené, že pri určení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena je rozhodná kompenzácia ujmy
vlastníka pozemku, keďže tento bol vo svojom vlastníckom práve obmedzený proti svojej vôli a ide o
trvalé obmedzenie jeho vlastníckeho práva, s prihliadnutím na mieru zavinenia stavebníka vo vzťahu k

vzniku neoprávnenej stavby. Ak je zavinenie dané, s prihliadnutím na to, že ide o protiprávne konanie,
je potom potrebné určiť náhradu čiastkou prevyšujúcou obvyklú cenu takejto náhrady v obdobných
vzťahoch vzniknutých na zmluvnom základe. Nie je však dôvod, aby sa prihliadalo k výhode, ktorú
zriadením vecného bremena získava stavebník, t.j. spravidla k tomu, aké náklady by mal, keby musel
svoju potrebu užívania stavby riešiť iným spôsobom. V danom prípade súd mieru zavinenia žalovaných
ako stavebníkov na vzniku neoprávnenej stavby videl v tom, že nepostupovali podľa stavebného

zákona, upravujúceho postup stavebníka v stavebnom konaní, t.j., že pred začatím realizácie stavby
nepožiadali o vydanie stavebného povolenia, nemali vypracovanú projektovú dokumentáciu osobou
na to oprávnenou a kvalifikovanou, nepožiadali o geodetické zameranie stavby, ktoré by pri dodržaní
zákonnéhopostupumohlovýrazneeliminovaťzásahdocudziehopozemku.Pristanovenívýškynáhrady
za zriadenie vecného bremena súd vychádzal z odborného vyjadrenia č. 19/2024 vypracovaného

Ing. Miroslavom Lissým, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností,odhadhodnotystavebnýchprác,ktorýobsahovalajdoložkuotom,žeznalecsijevedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Z odborného vyjadrenia mal súd preukázané, že
znalec použil ako vhodnú metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávaciu metódu,
vychádzal z vyhlášky MS SR č. 254/2010. Vo výpočte znalec uvažoval s časovo neobmedzeným

vecným bremenom, ktoré sa prepočítava na dobu trvania 20 rokov, s nákladmi spojenými s dosiahnutím
hrubého príjmu vo výške 0,12 eur ročne. Jedná sa o vecné bremeno na pás pozemku o výmere
9 m2. Výpočet všeobecnej hodnoty pozemku par. č. 160/6 o výmere 9 m2, záhrady, nachádzajúcej
sa v k. ú. C. bol stanovený v zmysle platnej vyhlášky na sumu 244,71 eur (porovnávacia metóda)
a na sumu 149,94 eur (metóda polohovej diferenciácie). Všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za

zriadenie vecného bremena – práva stavby predstavovala podľa odborného vyjadrenia sumu 112,39 eur.
Z predloženého odborného vyjadrenia teda vyplynulo, že objektívna všeobecná hodnotu pozemku, ktorý
zaťažuje súdom zriadené vecné bremeno predstavuje sumu 244,71 eur. Podľa názoru súdu má určená
všeobecná hodnota zaťaženého pozemku relevanciu v tom smere, že hodnota pozemku zastavaného
neoprávnenou stavbou určená týmto znaleckým posudkom môže slúžiť ako východiskový základ pre

postup súdu pri určovaní výšky náhrady za zriadené vecné bremeno, ktorá je nakoniec stanovená
úvahou súdu. S poukazom na konštatované zavinenie žalovaných ako vlastníkov stavby na vzniku
neoprávnenej stavby (svojvoľné realizovanie stavby bez dodržania základných administratívnoprávnych
predpisov, o ktorých stavebníci museli mať vedomosť), ktoré zavinenie súd považoval za zásadné
pri svojej úvahe o výške samotnej náhrady za zriadené vecné bremeno, za súčasného zohľadnenia

zisteného správania žalovaného v čase výstavby plota a obdobiu bezprostredne nadväzujúcom, súd
stanovil výšku náhrady za zriadené vecné bremeno vo výške päťnásobku všeobecnej hodnoty pozemku
zastavaného neoprávnenou stavbou (244,71 eur), čo predstavuje sumu 1 223,55 eur, ktorú hodnotu
súd považoval z hľadiska kompenzácie ujmy žalobcu za primeranú povahe a rozsahu zriadeného
vecného bremena a na zistené okolnosti prípadu s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobca je

zriadeným vecným bremenom prakticky vylúčený z užívania sporným plotom zastavanej časti pozemku.
Na úhradu náhrady za zriadenie vecného bremena zaviazal súd žalovaných spoločne a nerozdielne ako
vlastníkov neoprávnenej stavby v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd pri stanovení
výšky odplaty nevychádzal z hodnoty vecného bremena určenej znalcom vo výške 112,39 eur, a to
z dôvodov okolností prejednávanej veci. Znalcom stanovená hodnota bremena nezohľadňovala tú

skutočnosť, že žalobcovia protiprávne, bez dohody so žalobcom, avšak „len“ z nedbanlivosti postavili na
pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu stavbu. Znalcom stanovená hodnota vecného bremena by
bolapodľanázorusúduaplikovateľnávprípadezriaďovaniavecnéhobremenavprípadejehozmluvného
dojednania medzi stranami, prípadne v rámci zriaďovania vecného bremena ktorého zriadenie by nebolo
„vynútené“ protiprávnym konaním strany (zriadenie vecného bremena v prejednávanej veci žalovaní

dosiahli postavením plota na cudzom pozemku, ktorého odstránenie súd považoval za neúčelné).

84. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV.ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre
ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské
práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na

každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí
teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,
oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Súd má za to, že v odôvodnení

tohto rozhodnutia sa vysporiadal so všetkou podstatnou argumentáciou sporových strán prednesenou
v konaní.

85. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

86. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

87. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

88.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolvsúladesustanovením§257CSPtak,žežiadnazostránnemá
nárok na náhradu trov konania, nakoľko s ohľadom na špecifickosť tohto konania nemožno konštatovať
úspešnosť ani jednej zo strán sporu, pretože súd nevyhovel návrhu žalobcu, aby uložil žalovaným

povinnosť odstrániť stavbu, ale upravil pomery strán sporu zriadením vecného bremena. Úspešní neboli
ani žalovaní, keď v danom spore i keď navrhovali i takýto spôsob usporiadania pomerov, bez ohľadu
na ich návrh v prípade takýchto sporov vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi stranami z
právneho predpisu. Súd je teda viazaný návrhom na vyporiadanie, nie však aj navrhovaným spôsobom
vyporiadania. Súd o zriadení vecného bremena v danom prípade rozhodol zákonom predvídaným

spôsobom z dôvodu nemožnosti usporiadania pomerov žalobcom navrhovaným spôsobom, ktorý je
zákonom stanovený v poradí pred súdom aplikovaným spôsobom vyporiadania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.