Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201146
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1518201146.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov

senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Y.. U. D. V. G. N. B. H. ,
B. J. XX.X.XXXX, O. X. J. I., O.Á. Č.. XXXX/XX, proti žalovanému: EMEL BRATISLAVA, s.r.o., IČO: 31
390 633, Bratislava, Švabinského č. 21, zastúpený Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., IČO: 50 289
934, Bratislava, Tomášikova č. 10/B, za ktorú koná Mgr. Filip Lebovič, o vypratanie nehnuteľnosti, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2023, č. k. B5-12
C 8/2018-266, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2023, č. k. B5-12 C 8/2018-266, p

o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Rozsudkom zo dňa 21.11.2019, č. k. 12 C 8/2018-101 (v poradí prvým), súd prvej inštancie zamietol
žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vypratania nehnuteľnosti - priestorového výklenku, nachádzajúceho
sa vedľa parkovacieho státia č. XX, v hromadnej garáži č. X-XX, nachádzajúcej sa na X p. polyfunkčného
domu súpisné č. XXXX, na P. ul. XX, XX, XX a XX v Bratislave, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, v
kat. území Bratislava - L. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalobu odôvodnil tým, že je v podiele 183/11533

spoluvlastníkom uvedenej hromadnej garáže, žalovaný je spoluvlastníkom uvedeného nebytového
priestoruv podiele 2644/11533. Spoluvlastníckemu podielu všetkých spoluvlastníkov tejto hromadnej
garáže zodpovedá dohodou určené miesto v garáži, v šírke zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho
podielu. Spoluvlastníckemu podielu žalobcu zodpovedá znevýhodnený podiel garáže o šírke 1,83
m, ktorý je využiteľný len na odstavenie motocyklu a nie je číslovaný, ide o výklenok, ktorý sa
nachádza vedľa parkovacieho státia č. XX. Spoluvlastníckemu podielu žalovaného o šírke 26,44 m
zodpovedajú plné parkovacie státia č. XX až XX. Žalobca požiadal žalovaného, aby príslušnú časť

garáže vypratal a sprístupnil, čo žalovaný odmietol s tým, že podľa zmluvy o prevode vlastníctva
nebytového priestoru č. XX a spoluvlastníckeho podielu na garáži, mu ako kupujúcemu po dobu
trvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúceho parkovaciemu státiu č. XX, patrí aj bezplatné
užívanie bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83 m. Žalobca toto dojednanie považuje
za dohodu o výpožičke, platnú len medzi pôvodným vlastníkom - spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o.
a žalovaným. Pôvodný vlastník ANDALEX II. s.r.o., vzhľadom na to, že žalovaný dlhodobo neplatí
správcovi náklady služieb a správy garáže, previedol svoj spoluvlastnícky podiel zodpovedajúci

predmetnému výklenku na žalobcu. Dohodnutá doba bezodplatného užívania výklenku žalovaným je
viazaná na okolnosť, o ktorej nie je isté, či vôbec niekedy nastane. Ak v zmluve o výpožičke nie je doba
trvania výpožičky dohodnutá, je vypožičiavateľ povinný vrátiť vec prvého dňa potom, ako bol na vrátenie
vyzvaný.1.2. Žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný, poprel, že by predmet sporu užíval neoprávnene.
Žalobca predloženými dokladmi preukázal existenciu spoluvlastníckeho práva k predmetu sporu,
pričom z predloženého výpisu z LV vyplýva, že spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe kúpnej

zmluvy z 19.10.2017. Spoluvlastnícky podiel žalobcu však nebol žalovanému a zrejme ani ostatným
spoluvlastníkom ponúknutý v rámci ich predkupného práva. Nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného
vyplýva priamo z charakteru vindikačnej žaloby. Žalobou o vypratanie je možné sa domáhať vypratania
voči tretej osobe. Nie je to možné voči osobe, ktorá má k predmetu sporu vlastnícke právo. Žalovaný
nadobudol do podielového spoluvlastníctva zmluvou zo dňa 16.11.2006, od pôvodného vlastníka

ANDALEX II. s.r.o., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2644/11533. Keďže ide o nebytový priestor - garáž,
je obvyklé, že predávajúci buď určí nadobúdateľovi, na ktorých parkovacích státiach bude parkovať,
alebooboznáminadobúdateľa,užívaniektorýchparkovacíchstátíprináležíjehopodielu.Vtomtoprípade
stavebník a predávajúci ANADLEX určil v zmluve žalovanému, že spoluvlastníckemu podielu prináleží
užívaniestátíč.XXažXXasúčasnesadohodli,žežalovanémupodobutrvaniaspoluvlastníckehopráva
patrí bezplatné užívanie bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83 m. Keďže je žalovaný

aj naďalej vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 2644/11533, užíva výklenok oprávnene. Pri
vzniku podielového spoluvlastníctva došlo medzi ANADLEX a žalovaným k dohode o úprave režimu
užívania časti spoločnej nehnuteľnosti. Išlo o dohodu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V
žiadnom prípade nemohlo ísť o zmluvu o výpožičke. Vlastník alebo spoluvlastník si nemôže vypožičať
vlastnú vec. Každý nový spoluvlastník je povinný dohodu rešpektovať. Týchto skutočností si musí byť

vedomý aj žalobca, keďže je manželom p. T. D., ktorá je spoločník a konateľom spoločností ANDALEX
II. s.r.o., ako aj ANDALEX REALITY, s.r.o.
1.3. Žalobca v replike uviedol, že pod dohodou o hospodárení so spoločnou vecou sa rozumie dohoda
vlastníkov o celej veci, napr. jej údržbe, oprave, úprave, používaní či nakladaní, ktorou zmluvné strany
ako spoluvlastníci o spoločnej veci rozhodujú. V čl. IV. ods. 4 a čl. XIV. ods. 3 zmluvy je podľa

žalobcu dohoda o hospodárení so spoločnou vecou, podľa ktorej je so spoluvlastníckym podielom podľa
zmluvy spojené užívanie len určených oddelených parkovacích státí č. XX až XX. Užívanie ostatných
garážových stojísk patrí ostatným spoluvlastníkom garáže. Tým sa v časti používania spoločnej veci
dosiahla dohoda o užívaní spoločnej veci a o nakladaní s ňou. Pokiaľ ide o starostlivosť, údržbu a
opravy, tie boli zmluvou zverené správcovi. Zmluvné strany sa dohodli tak, že nebudú ako podieloví

spoluvlastníci uplatňovať svoje zákonné predkupné právo a navzájom si dali súhlas s prevodom ich
spoluvlastníckych podielov na tretie osoby. S konkrétnym nadobudnutým spoluvlastníckym podielom na
hromadnejgarážijespojenélenužívaniejedinečnéhokonkrétneho anezameniteľného
parkovaciehostátia.Pretojemožné,abymedzispoluvlastníkmigaráževznikaliajdohodyoichprenájme
aj výpožičke. Dohodu o bezplatnom užívaní výklenku garáže uzavreli len dvaja spoluvlastníci hromadnej

garáže, týka sa konkrétneho vymedzeného miesta, ktoré vlastnícky ostalo spoločnosti ANDALEX a od
nej miesto nadobudol žalobca. Dôvodom ukončenia užívania predmetného miesta je skutočnosť, že
žalovaný miesto užíva v rozpore s účelom ako skladisko a aj to, že dlhodobo neplatí
náklady spojené s užívaním a prevádzkou jeho priestorov.

2. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 30.11.2021, č. k. 15
Co 81/2020-178, zrušil uvedený rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie rozhodol vecne aj právne správne. Z vykonaného
dokazovania vyplynul záver, že žalovaný užíval výklenok o šírke 1,83 m oprávnene a naďalej ho aj užíva
oprávnene. Potvrdeniu napadnutého rozsudku na základe skutkových a právnych dôvodov uvedených

v žalobe, v rozsudku po vykonanom dokazovaní, však bránila existencia skutočnosti uvedená v LV č.
XXXX pre okres Bratislava V, obec X. - m. č. L., kat. územie L., v časti poznámka, spočívajúca v práve
žalobcu užívať garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m; P XXXX/XX. Táto skutočnosť vyvstala až v
odvolacom konaní. Základom pre zápis tohto údaja na liste vlastníctva bola dohoda zo dňa 21.11.2019
majoritných spoluvlastníkov danej stavby. Nepochybne medzi nimi nebol žalovaný, hoci sa priamo jeho

dotýka užívanie výklenku bez číselného označenia o šírke 1,83 m. O tejto skutočnosti sa žalovaný aj
súd dozvedel až v odvolacom konaní. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní,
ak naďalej bude žalobca na žalobe trvať, posúdi žalobu ako predčasne predloženú a ďalej bude konať
podľa návrhu procesných strán na ďalší procesný postup. Až po odstránení spornosti, v prípade, že
žalobca bude úspešný, ak sa strany nedohodnú, potom môže žalobca žiadať vypratať výklenok. Dovtedy

je žalovaný oprávnený užívať spornú časť na základe platnej dohody, zmluvy zo dňa 16.11.2006.

3.1. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.11.2023, č. k. B5-12 C
8/2018-266 (v poradí druhým), ktorým žalobu žalobcu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnilustanoveniami § 125 ods. 1, § 139 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1, § 2 ods. 13, ods. 14, § 20a ods. 1, ods. 3, ods. 6, § 32g ods.
1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č.

182/1993 Z. z.“), § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie uviedol, že žalobca po vrátení veci súdu prvej inštancie na podanej
žalobe zotrval. Tvrdil, že dohoda z 21.11.2019 v čase pojednávania a rozhodovania súdu
prvej inštancie bola v uvedený deň v procese podpisovania spoluvlastníkmi. Dohoda o užívaní spoločnej
veci bola opakovaná v každej zmluve o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorú

uzavieral stavebník ANDALEX ako majoritný spoluvlastník. V žiadnej z týchto zmlúv časovo po uzavretí
so žalovaným sa neopakovala časť o užívaní sporného garážového stojiska žalovaným. Dohoda z
21.11.2019 bola len potvrdením predchádzajúcich opakovaných dohôd, z ktorých viaceré plne vyhovujú
nárokom na rozhodnutie majoritného spoluvlastníka. To nasvedčuje záveru, že súhlas ANDALEX s
dočasným užívaním sporného garážového stojiska bol len dispozíciou s úžitkom medzi dvoma budúcimi
spoluvlastníkmi. Nesprávny je záver odvolacieho súdu, že zákonodarca pre platnosť dohody o nakladaní

so spoločnou vecou určoval a určuje písomnú formu dohody všetkých spoluvlastníkov garáže v dome.
To nezodpovedá zneniu § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorému vyhovuje dohoda z 21.11.2019.
Žalobca má za to, že ustanovenie § 32b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. sa vzťahuje aj na sporný prípad.
Tejto požiadavke vyhovujú aj jednotlivé skôr uzavreté zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov, v
ktorýchsaopakujúpasážeodohodeorozdeleníužívaníspoločnejgaráže.Súdbymalposúdiť,čizmluva

o prevode spoluvlastníckeho podielu uzavretá medzi stavebníkom a žalovaným v časti čl. IV. posledný
odsek, je naozaj dohodou, či rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou, ako to má na mysli § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že dohoda o hospodárení so spoločnou vecou sa
má týkať veci ako celku a nie jej jednotlivej časti a žiadna dohoda o hospodárení so
spoločnou vecou nemôže založiť nárok jedného spoluvlastníka bezplatne bez náhrady užívať oddelenú

časť spoločnej veci. Podľa žalobcu by mal súd zvážiť, či zistenia o tom, že žalovaný neplatí
platby za užívanie nebytových priestorov od roku 2012, nenasvedčujú podstatnú zmenu pomerov, ktorá
odôvodňuje inú dohodu o užívaní spoločnej veci. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej
socialistickej republiky z 8.3.1973, Cpj 8/72, podľa ktorého v prípade podstatnej zmeny pomerov bude
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov oprávnený domáhať sa novej úpravy užívania spoločnej veci, ak nedošlo

k novej dohode.
3.2. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že z aktuálneho listu vlastníctva vyplýva, že pokiaľ ide o
podiel žalobcu k nebytovému priestoru, nie je na ňom zapísaná v časti „iné údaje“ informácia o tom, že
by s týmto spoluvlastníckym podielom malo byť spojené garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m, na
čo sa žalobca odvolával.

3.3.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 30.10.2006 uzatvorila spoločnosť
ANDALEX II. s.r.o., ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim Zmluvu o
prevode vlastníctva nebytového priestoru. Podľa čl. II. zmluvy sa jednalo o prevod nebytového
priestoru v polyfunkčnom objekte ANDALEX na P. XX v Bratislave. Na žalovaného bol tiež prevedený
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2644/11533 na garáži č. XX, nachádzajúcej sa na X p. polyfunkčného

objektu. Predávajúci nadobudol nehnuteľnosť výstavbou, na základe zmluvy o výstavbe z 30.9.2005.
Podľa čl. IV. zmluvy, garáž č. XX má celkovú podlahovú plochu 1024,95 m2 a šírku na parkovanie
využiteľných plôch 115,33 m2. Pozostáva z pojazdných plôch a XX číslovaných garážových státí. V
zmysle uvedeného článku zmluvy sa strany dohodli, že predávanému spoluvlastníckemu podielu na
spoločnej garáži č. XX zodpovedajú parkovacie státia č. XX až XX. V zmluve sa

strany tiež dohodli, že kupujúcemu po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúcemu
parkovaciemu státiu č. XX patrí aj bezplatné užívanie bezprostredne susediaceho výklenku garáže v
šírke 1,83 m. Podľa čl. XIV. zmluvy kupujúci a predávajúci vzhľadom na povahu spoločných garáží
prehlasujú, že nebudú ako podieloví spoluvlastníci uplatňovať svoje zákonné predkupné právo a
navzájom si týmto dávajú generálny neobmedzený trvalý a neodvolateľný predchádzajúci vzájomný

súhlas k prevodom ich spoluvlastníckych podielov na garáži č. XX na akékoľvek
iné tretie osoby. Zmluvné strany sa ďalej dohodli o rozdelení užívania spoločnej garáže tak, že so
spoluvlastníckym podielom kupovaným podľa tejto zmluvy je spojené užívanie ňou určených státí.
Užívanie ostatných parkovacích státí v garáži patrí ostatným spoluvlastníkom garáže. Kupujúci sa
preto zaväzuje pri užívaní spoločnej garáže na parkovanie využívať výlučne len na neho pripadajúce

parkovacie státie a je povinný rešpektovať rozdelenie parkovacích státí pripadajúcich na jednotlivé
spoluvlastníckepodiely.Zpredloženéhoprojektuskutočnéhovyhotoveniavyplývazakresleniearozmery
parkovacích státí v spoločnej garáži v polyfunkčnom objekte.
Z fotografie predloženej žalobcom vyplýva, že vyznačený priestor je zaprataný vecami. Z výpisu LVč. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec
BA - m. č. L., kat. územie L., zhotoveného ku dňu 7.2.2018, vyplýva, že žalovaný je vlastníkom v
spoluvlastníckom podiele 2644/11533 na nebytovom priestore č. X-XX, nachádzajúceho sa vo vchode

P. XX, na X p., v polyfunkčnom objekte ANDALEX, na ul. P. XX-XX v Bratislave.
Z výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre
okres Bratislava V, obec BA - m. č. L., kat. územie L., zhotoveného ku dňu 7.2.2018 vyplýva, že žalobca
je vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 183/11533 na nebytovom priestore č. X-XX, nachádzajúceho
sa vo vchode P. XX, na X p., v polyfunkčnom objekte ANDALEX, na ul. P. XX-XX v Bratislave. Dňa

10.7.2018vyzvalaspoločnosťANDALEXII.žalovanéhonadoplatenienákladovspojenýchsprevádzkou
garáže. Dňa 23.7.2018 adresovala spoločnosť ANDALEX II. žalovanému odstúpenie od zmluvy o
prevode vlastníctva nebytového priestoru. Dňa 31.7.2018 žalovaný vo svojom vyjadrení pre spoločnosť
ANDALEX II. uviedol, že odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné a neúčinné. Dňa 21.11.2019
vyjadrili viacerí spoluvlastníci (podľa počtu podpisov 17) súhlas s dohodou podielových spoluvlastníkov
o užívaní garážových stojísk. V zmysle dohody spoluvlastníci vyhlásili, že súhlasia, aby sa spoluvlastník

garáže v podiele 183/11533, teda žalobca, domáhal na súde vo svojom mene a na svoj účet svojho
práva držať, užívať a nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom zodpovedajúcim podľa zoznamu
garážových stojísk časti bez čísla šírky 1,83 m voči tým spoluvlastníkom garáže, ktorí mu toto právo
odopierajú. Prehlásili, že neboli účastníkom žiadnej dohody o tom, že časť garáže, ktorá zodpovedá
spoluvlastníckemu podielu pána D., by mala bezplatne užívať spoločnosť EMEL BRATISLAVA s.r.o.

Súhlasili,abykaždývlastníkmoholužívaťsvojegarážovéstojisko,resp.miesto.Dňa22.11.2019žalobca
doručil na Okresný úrad Bratislava návrh na zápis poznámky na LV č. XXXX,
k NP X-XX hromadná garáž na X p., pre kat. územie L., okres Bratislava, obec Bratislava m. č. L.. Z
výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V,
obec Ba - m. č. L., kat. územie L., zhotoveného ku dňu 24.9.2020, vyplýva, že žalobca je vlastníkom

v spoluvlastníckom podiele 183/11533 na nebytovom priestore č. X-XX, nachádzajúcom sa vo vchode
P. XX, na X p. v polyfunkčnom objekte ANDALEX, na ul. P. XX-XX v Bratislave. V časti „Iné údaje“ je
zapísaná poznámka „Garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m, P-XXXX/XX“. Z výpisu LV č. XXXX,
vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec Ba - pre m. č.
L., kat. územie L., zhotoveného ku dňu 23.10.2023, ktorý sa týka spoluvlastníckeho podielu žalobcu

vyplýva, že k uvedenému dňu sa v časti „Iné údaje“ už poznámka o garážovom stojisku nenachádzala.
3.3.2. Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že mu nie je známe, kto podal návrh na opravu zápisu
v poznámke vedenej na liste vlastníctva, má za to, že predložil všetky potrebné dôkazy a uviedol všetky
skutočnosti preukazujúce právo užívania garážového stojiska bez čísla. Sporná časť kúpnej zmluvy,
ktorú súd posúdil ako dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, bola zrušená a nahradená novou

dohodou. Garážové stojisko bez čísla nie je spoločnou vecou. Súd by mal zvážiť aj podstatnú zmenu
pomerov, keď žalovaný už 11 rokov neplatí do fondu za užívanie stojísk. Stojisko sa nachádza za bránou,
žalobca sa k nemu nevie dostať. Pokiaľ žalovaný spochybnil dohodu zo dňa 21.11.2019, tá nemusí
byť uzatvorená za účasti všetkých spoluvlastníkov, postačuje, ak je uzatvorená za účasti majoritných
spoluvlastníkov. K zmene zápisu na LV došlo na základe konania žalovaného. Žalobca navrhol vyžiadať

podnet opravy zápisu na LV z katastra, ako aj kúpnu zmluvu s J. L.. Uvedenú zmluvu navrhoval vyžiadať
už v pôvodnom konaní, ale návrh bol zamietnutý. Pokiaľ ide o podnet na kataster, je to nová vec, s ktorou
sa oboznámil len predchádzajúci deň pred pojednávaním. Skutočnosť, že dohoda nevyžaduje súhlas
všetkých spoluvlastníkov, ale stačí majoritná väčšina, bola zohľadnená aj pri uzatváraní ďalších zmlúv
medzi ANDALEX a ostatnými spoluvlastníkmi. Zápis na LV na základe dohody z roku 2019 bol vykonaný

na základe pravdivých okolností a dôvody zmeny nie sú známe.
3.3.3. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že poznámku zapísanú na LV prijal krajský súd ako novotu,
pre ktorú zrušil rozhodnutie okresného súdu. Tento dôvod však už odpadol. Dôvod výmazu poznámky
nie je pre toto konanie relevantný. Dohoda zo dňa 21.11.2019 je neplatná a nespĺňa náležitosti zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Užívacie právo žalovaného vychádza z platného právneho

úkonu. Táto dohoda nezanikla, ani nebola zmenená. Naopak k dohode z 21.11.2019 žalovaný nebol
ani prizvaný a nemal o nej vedomosť. Správanie žalobcu v priebehu sporového konania je v rozpore s
dobrými mravmi. Žalobca si bol riadne vedomý znenia kúpnej zmluvy, keďže sa podieľal na jej príprave.
Prvoinštančný súd by mal rozhodnúť v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. Dôkazy navrhnuté
žalobcom nemajú vplyv na predmet konania. Poukázal na zásadu koncentrácie konania. Podnet na

kataster je irelevantný a žalobca si môže námietky uplatňovať v katastrálnom konaní alebo v správnom
súdnictve.
3.4. Súd prvej inštancie dôvodil, že nevykonal dokazovanie žalobcom predloženými tabuľkami, ktoré
majú preukazovať dlh žalovaného na nákladoch za správu nebytového priestoru za roky 2013 až 2019,keďže z uvedených tabuliek nie je zrejmé, z akých skutočností vychádzajú, kto túto tabuľku zhotovil
a ako dospel k uvedeným dlžným sumám. Navyše tento dôkaz nemal súvis s prejednávanou vecou.
Súd tiež nevykonal dokazovanie predloženou Zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu v garáži

uzatvorenou medzi ANDALEX II. a kupujúcou PhDr. J. L., CSc., keďže právny vzťah
upravený touto zmluvou nemal žiadny vplyv na právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy medzi ANDALEX
II. a žalovaným. Súd tiež zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie podnetu, na základe
ktorého došlo k zmene zápisu na LV č. XXXX. Uvedené súd nepovažoval za hospodárne ani relevantné.
Skúmať dôvody zmeny zápisu na liste vlastníctva by nemalo pre posúdenie danej veci žiadny význam.

3.5.1. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu
nie je dôvodná, preto je potrebné ju zamietnuť. Uviedol, že v predmetnej veci sa žalobca voči
žalovanému domáhal vypratania nehnuteľnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril
so spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o. ako stavebníkom, dňa 30.10.2006 Zmluvu o prevode vlastníctva
k nebytovému priestoru, na základe ktorej nadobudol do vlastníckeho práva aj spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 2644/11533 v hromadnej garáži. Sporné tiež nebolo, že strany si dojednali v čl. IV. zmluvy,

že žalovanému patrí po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúceho parkovaciemu
státiu č. XX právo bezplatného užívania bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83 m.
Sporné nebolo ani to, že žalobca sa stal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2017 spoluvlastníkom
v hromadnej garáži s podielom 183/11533. Sporné medzi stranami zostalo, či je žalovaný naďalej
oprávnený užívať výklenok o šírke 1,83 m predovšetkým preto, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky

podiel 183/11533, ktorý zodpovedá rozmerom uvedenému výklenku, že spoločnosť ANDALEX II. s.r.o.
odstúpila od zmluvy uzatvorenej so žalobcom a tiež, že na základe dohody zo dňa 21.11.2019 súhlasila
majoritná väčšina podielových spoluvlastníkov garáže, aby mohol žalobca užívať garážové státie bez
čísla, ktoré zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu.
3.5.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej veci už bolo raz rozhodnuté rozsudkom zo dňa

21.11.2019, č. k. 12 C 8/2018-101, v ktorom súd konštatoval nedôvodnosť podanej žaloby a žalobu
žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2021, č. k. 15 Co 81/2020-178,
konštatoval vecnú aj právnu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak uviedol, že potvrdeniu
napadnutého rozsudku bránila existencia poznámky na LV č. XXXX, spočívajúca v práve žalobcu užívať
garážové stojisko. Uviedol, že bude úlohou súdu prvej inštancie, ak bude žalobca na žalobe ďalej trvať,

posúdiť žalobu ako predčasne predloženú. Ďalej odvolací súd uviedol, že až po odstránení spornosti
môže žalobca žiadať vypratať výklenok o šírke 1,83 m. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu vyzval žalobcu výzvou zo dňa 26.9.2022, aby uviedol, či na podanej žalobe naďalej
trvá. Žalobca súdu uviedol, že na podanej žalobe trvá.
3.5.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že vlastníctvo bytov a nebytových priestorov, vrátane

spoluvlastníckeho podielu v spoločných garážach a právne vzťahy s tým súvisiace upravuje zákon č.
182/1993 Z. z. Uvedený zákon je lex specialis pre právnu úpravu vlastníckeho práva, ako vyplýva z
Občianskeho zákonníka. Ako upravuje § 2 ods. 14, prípadne § 20a uvedeného zákona, hromadná
garáž umožňuje parkovanie viacerých vozidiel na garážových stojiskách, ktoré nie sú navzájom
stavebne oddelené a sú len vyznačené na garážovej ploche. Garážové stojisko pritom predstavuje

plošne vymedzenú časť garáže normatívne zodpovedajúcu určenému spoluvlastníckemu podielu na
nebytovom priestore, ktorý je oprávnený výlučne užívať príslušný spoluvlastník garáže.
3.5.4. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania nehnuteľnosti,
čo je vo svojej podstate vindikačná žaloba. Jedným z predpokladov úspešnosti takejto žaloby je
preukázanie vlastníckeho práva. Žalobca síce preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele

183/11533 v hromadnej garáži polyfunkčného domu na P. ul. XX-XX v Bratislave, čo nebolo v konaní
ani spochybňované, v dôsledku výmazu poznámky v časti „Iné údaje“ na LV č. XXXX, v časti, ktorá
sa týkala žalobcu, a na ktorú poukazoval žalobca, sa v konaní stalo nepreukázaným, že jeho podielu
má zodpovedať práve uvedený výklenok vedľa parkovacieho státia č. XX, o ktorý v tomto konaní
ide. Keby však aj žalobca uvedené súdu bezpečne preukázal, nebol v danom prípade splnený druhý

predpoklad, a síce, že vlastníkovi patrí ochrana len voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho
práva. Žalobca však nepreukázal, že by žalovaný zasahoval do jeho spoluvlastníckeho podielu
neoprávnene. Žalovaný uzatvoril zmluvu zo dňa 30.10.2006 priamo so stavebníkom. V zmluve bolo
jasneidentifikované,žeokremparkovacíchstátíč.XXažXX,patrížalovanémuajprávobezplatneužívať
bezprostredne susediaci výklenok garáže v šírke 1,83 m, a to po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho

práva zodpovedajúceho parkovaciemu státiu č. XX. Žalobca v konaní nepreukázal, že by došlo k zániku,
zmene či nahradeniu tejto pôvodnej dohody, resp., že by k uvedenému došlo na
základe relevantných skutočností. Žalobca síce poukazoval, že spoločnosť ANDALEX II. odstúpila od
zmluvy so žalovaným, nepreukázal však, že by sa tak stalo platne. Žalobca predložil do konania dohoduväčšinových vlastníkov zo dňa 21.11.2019. Podľa názoru súdu predložená dohoda nemohla vyvolať ňou
zamýšľané účinky. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyslovene
upravuje, akým spôsobom sú spoluvlastníci oprávnení rozhodovať o otázkach týkajúcich sa vlastníctva

bytov či nebytových priestorov. Spísanie dohody s vybranými (hoci aj majoritnými) spoluvlastníkmi
takouto nielenže nie je, ale javí sa ako konanie v rozpore s dobrými mravmi už len z toho dôvodu, že
bola podpísaná iba vybranými spoluvlastníkmi. Stranou takejto dohody však nebol žalovaný, pritom sa
jednalo o dohodu, ktorá mala zasahovať do výkonu jeho oprávnení. Žalobca poukazoval, že uvedená
dohoda vychádza z ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Uvedené však neznamená, že možno akéhokoľvek vlastníka vylúčiť z možnosti hlasovať o
takejto záležitosti a najmä súd prvej inštancie bol názoru, že uvedené ustanovenie nie je pre daný
prípad aplikovateľné. Súd poukázal na to, že ako už uviedol a ako vyplýva aj z ustanovenia § 125 ods.
1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo bytov a nebytových priestorov upravuje v prvom rade osobitný
zákon a právna úprava v osobitnom zákone má prednosť pred aplikáciou

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Od 1.11.2018 zákonom č. 283/2018 Z. z. došlo k
novele zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorým došlo k začleneniu právnej úpravy
ohľadne garážových stojísk do daného zákona. Z prechodných ustanovení pritom jasne vyplýva, že táto
právna úprava je aplikovateľná aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.11.2018. Zákon totiž upravuje
podmienky dohody spoluvlastníkov garáže o užívaní konkrétneho garážového stojiska v

ustanovení § 32g ods. 2 za predpokladu, že k 1.11.2018 nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Že
garážové stojisko bez čísla nebolo k danému dátum zapísané v katastri nehnuteľností sporné medzi
stranami nebolo. Zmeniť takýto stav teda bolo možné len výlučnou dohodou všetkých spoluvlastníkov,
ako vyplýva z daného zákonného ustanovenia. Na predmetnú zmenu tak nepostačuje dohoda väčšiny
spoluvlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že dohoda zo dňa 21.11.2019, ktorú predložil žalobca, nebola

dohodou kvalifikovanou a nemohla vyvolať želané právne účinky.
3.5.5. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že ku dňu 23.10.2023 už nebola zapísaná poznámka v časti „Iné
údaje“naLVč.XXXX,ktoráboladôvodomzrušenierozhodnutiasúduprvejinštancieodvolacímsúdoma
z ktorej vyplývalo, že spoluvlastníckemu podielu žalobcu má pripadať garážové stojisko bez čísla o šírke
1,83 m, súd prvej inštancie dôvodil, že uvedená poznámka nebola na danom liste vlastníctva zapísaná

ani v čase, keď súd rozhodoval o podanej žalobe, teda ani v deň pojednávania 14.11.2023. Výpis z listu
vlastníctva je verejnou listinou, pri ktorej sa prezumuje jej správnosť, pokiaľ nie je preukázaný opak.
Žalobca síce navrhoval, aby súd zabezpečil podnet, na základe ktorého došlo k zmene v zápise na
predmetnom LV, uvedené však nebolo pre toto konanie relevantné. Pre súd bol rozhodujúci len aktuálny
stav zapísaný na LV a nie to, ako a prečo došlo k zmenám v zápisoch. Odstránenie uvedenej poznámky

však znamenalo odstránenie tej spornej skutočnosti, pre ktorú odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej
inštancie a keďže v ďalšej časti sa odvolací súd stotožnil s právnymi aj vecnými závermi prvoinštančného
súdu, dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nebola dôvodná. Na základe uvedených skutočností a
rešpektujúcprávnynázorodvolaciehosúdu,keďjedináskutočnosť,ktorábránilavpotvrdenírozhodnutia
prvoinštančného súdu - poznámka zapísaná na LV č. XXXX, bola zo zápisu vymazaná, súd rozhodol

tak, že žalobu žalobcu zamietol.
3.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže mal žalovaný
v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v
plnom rozsahu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a konečne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Konštatoval, že súd vymedzil predmet súdneho sporu v bode 14. svojho rozhodnutia. Podľa odvolateľa

toto vymedzenie predmetu sporu nie je úplné ani presné. Súd opomenul ako dôvod žaloby uviesť
podstatnú zmenu pomerov a vec neposúdil komplexne ani s ohľadom na § 20a zákona č. 182/1993 Z. z.
Nesprávne tiež posúdil dohodu spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
požiadal žalovaného, aby vypratal a sprístupnil časť spoločnej hromadnej garáže, ktorá zodpovedá jehospoluvlastníckemu podielu. Žalobca dojednanie o tom, že žalovanému ako kupujúcemu po dobu trvania
jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúceho parkovaciemu státiu číslo XX patrí aj bezplatné užívanie
bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83 m, považoval za výpožičku a nie za dohodu

o užívaní spoločnej veci ako súd. Súd svoj úsudok, že ide o dohodu o užívaní spoločnej veci neustálil,
neuviedol, kedy vznikla dohoda o užívaní spoločnej veci (v čase uzavretia zmluvy o prevode
vlastníctva nebytového priestoru nebol žalovaný spoluvlastník), ani aký bol jej obsah. Nevzal do úvahy,
že dohodu o rozdelení užívania spoločnej veci podľa spoluvlastníckych podielov a im zodpovedajúcim
podielom uzavrel v inej časti kúpnej zmluvy, nezaoberal sa úmyslami strán, ich slovným vyjadrením, ani

zámerom poskytnúť užívanie bezplatne, čo je esenciou a obsahom výpožičky. Ak predmetom výpožičky
môže byť aj právo, užívanie a bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť takej dohody o výpožičke, by
to nemalo bez náležitého zdôvodnenia viesť k záveru, že také dojednanie je preto dohodou o užívaní
spoločnej veci. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný dlhodobo od roku 2012 neplatí príspevok
do fondu opráv, ani náklady služieb a správy spoločnej garáže. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný ani
nepoprel a súd ho mal považovať za preukázané bez ďalšieho a mal z toho vychádzať. O nárokoch

ostatných spoluvlastníkov garáže voči žalovanému sú vedené viaceré súdne konania na príslušnom
súde (napr. sp. zn. 29 Cb 77/2017, sp. zn. 14 C 39/2019). Žalobca aj preto v tomto konaní rozšíril dôvody
žaloby o dlhodobé neplatenia príspevku do fondu opráv a nákladov prevádzky a správy s poukazom na
to, že ide o podstatnú zmenu pomerov. Pri takej zmene je žalobca oprávnený domáhať sa inej úpravy
užívania spoločnej vec aj bez novej dohody a ak by nedošlo k dohode spoluvlastníkov, obrátiť sa na

súd. Podaná žaloba tomu vyhovuje, sprístupnenie a vypratanie časti spoločnej nehnuteľnosti, hoci z
iného právneho dôvodu. Súd mal preto posudzovať celú vec, ak teda vychádza z dohody o užívaní
spoločnej veci, aj z hľadiska nároku žalobcu na úpravu užívania spoločnej veci z dôvodu podstatnej
zmeny pomerov pre správanie žalovaného. A ak súd 11-ročné neplatenie nákladov
garáže žalovaným nepovažuje za zmenu pomerov, mal by to vysvetliť. To sa nestalo. Žalobca predložil

do konania dohodu väčšinových vlastníkov zo dňa 21.11.2019. Súd nesprávne posudzoval dohodu zo
dňa 21.11. 2019 za dohodu podľa § 20a zákona č. 182/1993 Z. z., resp. ju automaticky vyhodnotil ako
dohodu bez právnych účinkov. Uvedená dohoda je dohodou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka
o hospodárení so spoločnou vecou. Ak súd vyčíta žalobcovi to, že žalovaný nedal k tejto dohode súhlas,
tak nepostupoval správne. Dôvody, pre ktoré súdy judikujú, že k takej dohode sa majú vyjadriť všetci

spoluvlastníci, je ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j hraničné uplatnenie normatívu
dobrých mravov. Samotné ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka požiadavku na to, aby
sa k dohode vyjadril aj spoluvlastník s opačným záujmom ako väčšinoví vlastníci, neobsahuje. Súd v
absencii súhlasu žalovaného k predloženej dohode videl rozpor s dobrými mravmi. Bližšie
však nevysvetlil, akými úvahami sa pri tom riadil, tak ako mu to ukladá C.s.p. Súd zrejme vychádzal

z nesprávneho predpokladu, že ak dohoda neobsahuje vyjadrenie žalovaného, nemá automaticky
žiadne právne účinky. Súd nevzal do úvahy, že predmetnú dohodu žalobca predložil súdu až potom,
čo oslovil ostatných spoluvlastníkov, okrem žalovaného a obsahuje dojednanie tých spoluvlastníkov,
ktorí s jej obsahom súhlasili. Žalobca dohodu nepredložil žalovanému z dôvodu, že je zrejmé, že má
na vec iný názor a ten už skôr oznámil súdu aj žalobcovi. Preto požiadavka súdu, aby žalovaný dal k

dohode vyjadrenie, inak nejde o dohodu väčšinových spoluvlastníkov, je nesprávna. Absencia súhlasu
žalovaného s dohodou spoluvlastníkov nemá za následok rozpor dohody s dobrými mravmi. Trvanie na
takej požiadavke by umožňovalo žalovanému mariť rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov a bojkotovať
urobenie právneho úkonu, na ktorom sa táto väčšina zhodla. Pokiaľ väčšina spoluvlastníkov prijala
rozhodnutie urobiť určitý právny úkon v súvislosti s hospodárením so spoločnou vecou,

nevyžaduje sa, aby tento právny úkon urobil (podpísal) aj prehlasovaný spoluvlastník, t. j žalovaný, ktorý
svoj postoj k veci už skôr jasne vyjadril v konaní. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj
tým, že ku dňu 23.10.2023 už nebola zapísaná poznámka v časti „Iné údaje“ na LV č. XXXX, ktorá bola
jediným dôvodom, pre ktorý odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, z ktorej vyplývalo, že
spoluvlastníckemu podielu žalobcu má pripadať garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m. Ak bola táto

poznámka z LV č. XXXX vymazaná, súd už viac nevidel dôvod na zmenu pôvodného rozhodnutia. Aj v
tejto časti sa súd neriadil všetkými skutočnosťami, ktoré mohol a mal vziať do úvahy, a to ani obsahom
samotného LV, ani aplikáciou § 20a o výlučnom užívaní garážového stojiska a nasl. zákona č.
182/1993 Z. z. na uvedený prípad. Súd si nevyjasnil, či predmetná hromadná garáž a právne vzťahy
medzi jej spoluvlastníkmi sa riadia Občianskym zákonníkom alebo už ustanoveniami § 20a zákona č.

182/1993 Z. z. Podľa názoru žalobcu je vylúčené, aby k tomu istému nebytovému priestoru hromadnej
garáže niektorí spoluvlastníci mali postavenie výlučného užívateľa vybraných garážových stojísk podľa
§ 20a zákona č. 182/1993 Z. z. a súčasne všetci mali len postavenie podielových spoluvlastníkov k
ostatným garážovým stojiskám tej istej garáže bez práva na ich výlučné užívanie. Na LV č. XXXXpre k. ú. L. je k NP č. XX zapísané pre žalovaného (ale aj viacerých spoluvlastníkov) v poznámke
parkovacie státia č. XX až XX. Ak sa totiž niektorý zo spoluvlastníkov tej istej garáže má považovať
za výlučného užívateľa niektorých garážových stojísk, nemôže k ostatným stojiskám uplatňovať práva

podielového spoluvlastníka podľa Občianskeho zákonníka. Dať do súladu tento rozpor je možné len
tak, že súčasne, aj bez zápisu poznámky ku garážovému stojisku žalobcu bez čísla, ale aj k ostatným
garážovým stojiskám viacerých spoluvlastníkov bez patričnej poznámky, treba vychádzať z toho, že
výlučné užívanie garážových stojísk patrí všetkým spoluvlastníkom k tým stojiskám, ktoré zodpovedajú
ich spoluvlastníckym podielom. Ak by súd prišiel k týmto záverom, ktoré žalobca považuje za správne,

musel by podanej žalobe vyhovieť.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Dôvodil, že svoje právo užívať predmetnú časť nebytového
priestoru odvodzuje od dohody s pôvodným vlastníkom celého nebytového priestoru obsiahnutej v
zmluve, ktorou bol spoluvlastnícky podiel na tomto nebytovom priestore (garáži) prevedený a v ktorej
bol špecifikovaný rozsah nebytového priestoru, ktorý môže žalovaný ako jeho spoluvlastník užívať. Táto

skutočnosť nie je sporná, potvrdil ju aj žalobca v žalobe. Takúto dohodu preto nie je možné bez súhlasu
žalovaného zmeniť, o čo sa práve žalobca pokúša rôznymi úkonmi, vrátane uzatvorenia vyššie uvedenej
„dohody spoluvlastníkov“ zo dňa 21.11.2019 a ostatnými vyššie uvedenými argumentmi. Predložená
dohoda zo dňa 21.11.2019 je z pohľadu práva žalovaného na užívanie výklenku bezprostredne
susediaceho s garážovými stojiskami žalovaného bez právneho významu, nakoľko nemôže spôsobiť

zánik užívacieho práva žalovaného vyplývajúceho z predtým uzatvorenej zmluvy s pôvodným
vlastníkom celého nebytového priestoru. Poukázal aj na skutočnosť, že dohoda nespĺňa podmienky
rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nakoľko z dohody, ako aj z vyjadrení žalobcu vyplýva, že o dohode nehlasovali všetci spoluvlastníci.
Žalovaný sa o existencii dohody dozvedel až zo žiadosti odvolacieho súdu o vyjadrenie sa k podaniu

žalobcu doručeného súdu dňa 19.2.2020. Žalovanému ako jednému zo spoluvlastníkov predmetného
nebytového priestoru nebola daná možnosť vyjadriť sa k tejto dohode a o nej hlasovať, čo je zrejmé
z predloženého textu dohody, kde žalobca zrejme zámerne neuviedol žalovaného ako spoluvlastníka
nebytového priestoru. Z datovania dohody je zrejmé, že k nej prišlo až na podklade v poradí
prvého zamietavého rozhodnutia súdu vo veci samej. K dohode zo dňa 21.11.2019 už odvolací súd vo

svojom skoršom rozhodnutí v tejto veci zaujal jasné stanovisko, s ktorým sa žalovaný stotožňuje: „Ak
ju označil a predložil, s dátumom dňa 21.11.2019, až v odvolacom konaní, svedčí to o závere, že bola
vyhotovená po rozhodnutí súdu prvej inštancie; takéto konanie nenasvedčuje konaniu žalobcu v súlade
s dobrými mravmi (§ 3 ods. l Občianskeho zákonníka)“ (bod 16.3. uznesenia Krajského súdu v Bratislave
č. k. 15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021). Žalovaný dôvodil, že pokiaľ by sme pripustili výklad, že je

možnétakýmtospôsobommeniťrozsahužívanianebytovéhopriestorujednotlivýmijehospoluvlastníkmi
dohodnutý v pôvodných zmluvách, na základe ktorých podiel na tomto priestore nadobudli, znamenalo
by to, že ostatní spoluvlastníci by mohli ktorémukoľvek inému spoluvlastníkovi bez jeho účasti prakticky
„odobrať“ jeho garážové stojisko, ktoré touto formou riadne nadobudol, čo považuje za neprípustné
a odporujúce účelu dohody o rozsahu užívania nebytového priestoru obsiahnutej v zmluve s

pôvodným vlastníkom nebytového priestoru. Podľa žalovaného je potrebné prihliadať na to, že v tomto
prípade ide o špecifický typ podielového spoluvlastníctva - garáž, ktorá je jedným nebytovým priestorom,
ale obvykle vždy s určitým podielom je spojené právo užívania určitej konkrétnej plochy, čo sa špecifikuje
v prvej nadobúdacej zmluve a toto právo sa berie ako trvalé a nemenné. K zápisu „iný údaj“, „garážové
stojisko bez čísla o šírke 1,83 m, P-2193/19“, na liste vlastníctva žalovaný uviedol, že do účinnosti novely

zákona č. 182/1993 Z. z. vykonanej zákonom č. 283/2018 Z. z. nebol na príslušnom liste vlastníctva
taktiež takýto údaj zapísaný. Poukázal na to, že žalobca sa vo svojom podaní zo dňa 22.11.2019
adresovanomOkresnémuúraduBratislava,katastrálnemuodboru(viďprílohavyjadreniažalobcuzodňa
13.2.2023), odvolával práve na ustanovenia § 20a a § 32g ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., na základe
ktorého si dal vyššie uvedenú poznámku zapísať. Keď bola neskôr táto poznámka ako nesprávna

vymazanáaajsúdprvejinštanciedospelkzáveru,žedohodazodňa21.11.2019,ktorúpredložilžalobca,
nebola dohodou kvalifikovanou v zmysle uvedených ustanovení a nemohla vyvolať
želané právne účinky (bod 20. napadnutého rozsudku), žalovaný teraz účelovo tvrdí, že nešlo o dohodu,
ktorá by musela spĺňať uvedené náležitosti, ale o dohodu o hospodárení so spoločnou
vecou. Ďalej žalovaný poukázal na to, že odvolací súd k otázke oprávnenosti užívania predmetného

výklenku už uviedol: „Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva jeho (správny) záver,
že žalovaný užíval výklenok o šírke 1,83 m dôvodne, oprávnene. Podľa právneho názoru odvolacieho
súdu tento žalovaný užíva naďalej dôvodne, oprávnene“ (bod 11. uznesenia Krajského súdu v Bratislave
č. k. 15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021). „Naďalej platným a nespochybniteľným právnym úkonomsvedčiacim v prospech žalovaného a ním užívanie výklenku bez číselného označenia o šírke
1,83 m nachádzajúci sa vedľa parkovacieho státia č. XX je predtým uzatvorená dohoda so spoločnosťou
ANDALEX II. s.r.o. ako stavebníkom a predávajúcim súčasne zo dňa 16.11.2006“ (bod 16.2. uznesenia

Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021). Po vrátení veci v novom
konanínedošlokžiadnejtakejzmeneskutkovéhoaleboprávnehostavu,ktorábymohlamaťzanásledok
zmenu vyššie uvedeného posúdenia kľúčovej otázky oprávnenosti užívania výklenku žalovaným. Ďalej
žalovaný poukázal na to, že odvolací súd vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí ako jediný dôvod
vrátenia veci na nové konanie uviedol: „Potvrdeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie na

základe skutkových a právnych dôvodov uvedených v žalobe, v rozsudku po vykonanom dokazovaní,
však bránila existencia skutočnosti uvedená v LV č. XXXX, pre okres Bratislava V, Obec Bratislava - m. č.
L., katastrálne územie L., v časti poznámka a spočívajúca v práve žalobcu užívať garážové stojisko bez
čísla o šírke 1,83 m; P-XXXX/XX. Táto skutočnosť vyvstala až v odvolacom konaní“ (bod 14. uznesenia
Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021). Keďže medzičasom bola
predmetná poznámka z katastra nehnuteľností vymazná a k žiadnej inej zmene skutkových a právnych

okolností nedošlo, prakticky odpadol aj jediný dôvod, pre ktorý bola vec vrátená súdu prvej inštancie na
nové konanie a rozhodnutie. Žalobca nijako nepreukázal, že by mal právo výlučného užívania tej časti
nebytového priestoru, ktorej vypratania sa domáha podanou žalobou. Naopak, žalovaný právo takéhoto
užívania jednoznačne preukázal, s čím sa už vo svojom skoršom rozhodnutí stotožnil aj odvolací súd,
preto sú žalobcom uvádzané odvolacie námietky irelevantné. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6.1. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že je rozdiel medzi čl. XIV. ods.
3 Kúpnej zmluvy a čl. IV. ods. 4, ods. 5 Kúpnej zmluvy, tak v umiestnení, ako aj obsahu a význame
dojednaní medzi účastníkmi. Kým čl. IV. ods. 4, ods. 5 Kúpnej zmluvy popisuje rozlohu garáže a definuje,

ktoré garážové stojiská zodpovedajú kupovaným spoluvlastníckym podielom, tak čl. XIV. ods. 3 Kúpnej
zmluvy sleduje trvalé rozdelenie užívania spoločnej garáže podľa kupovaných podielov. Dispozícia s
bezplatnýmužívanímjednéhogarážovéhostojiskabezčísla(miestojevhodnénaparkovaniemotocykla)
saudialamedzidvomaužívateľmi,atonajednejstraneužívateľomgarážovéhostojiskač.XXanadruhej
strane užívateľom garážového stojiska bez čísla. Preto bolo dohodnuté bezplatné užívanie a aj tento

detail túto dispozíciu s užívaním jedného garážového stojiska odlišuje od dohody o užívaní
spoločnej veci ako celku. Táto dohoda nebola preto súčasťou dohody/rozhodnutia o užívaní
spoločnej veci. Aj preto sa dojednanie o užívaní garážového stojiska bez čísla už neobjavilo v žiadnej
z nasledovných zmlúv, ktorými pôvodný vlastník v postavení majoritného spoluvlastníka prevádzal
spoluvlastnícky podiel na ostatných kupujúcich.

6.2. Podľa žalobcu, ak odvolací súd vníma dohodu ako porušenie dobrých mravov, tak súčasne nevníma
konanie žalovaného, ktorý na náklady garáže neprispieva od roku 2012, t. j. celkom 13 rokov. Tento
prístup má podľa neho znaky ohýbania práva. Vytýkal odvolaciemu súdu, že nevyhodnotil obsah
uvedenej dohody, z ktorej jednoznačne vyplýva, že jej účastníci neboli účastníkmi dohody o užívaní
garážového stojiska bez čísla a že súhlasia s tým, aby sa žalobca domáhal voči žalovanému svojho

práva priamo a že súhlasia s jeho užívaním žalobcom. Ak žalovaný k dohode namieta, že k nej nedal
súhlas, tak jeho vyjadrenie, ani námietka nebola potrebná. Jeho postoj k veci je zrejmý a požiadavka
na jeho súhlas k dohode je neakceptovateľná. Trvanie na takej požiadavke by umožňovalo žalovanému
mariť rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov. Pokiaľ väčšina spoluvlastníkov prijala rozhodnutie urobiť
určitý právny úkon v súvislosti s hospodárením so spoločnou vecou, nevyžaduje sa, aby tento právny

úkon urobil (podpísal) aj prehlasovaný spoluvlastník, t. j žalovaný, ktorý svoj postoj k veci už skôr
jasne vyjadril v konaní. Poukázal na to, že dohoda o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka neobsahuje požiadavku na to, aby účastníkmi dohody boli všetci
spoluvlastníkmi. Tiež neobsahuje požiadavku, aby k majoritnému rozhodnutiu pridali svoje súhlasné
alebo nesúhlasné vyjadrenie všetci prehlasovaní spoluvlastníci. Taká požiadavka vyplýva len z § 3

Občianskeho zákonníka a jeho aplikácia nie je automatická. Trvať na nej tam, kde spoluvlastníci
odmietajú sa na spoločnom rozhodnutí zúčastniť a/alebo ho schváliť, či sa k nemu vyjadriť, je preto
neakceptovateľná.
6.3. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že ku dňu 23.10.2023 už nebola
zapísaná poznámka v časti „Iné údaje“ na LV č. 3815, podľa žalobcu sa neriadil všetkými skutočnosťami,

ktoré mohol a mal vziať do úvahy. Nevyjasnil si, či predmetná hromadná garáž a právne vzťahy medzi
jej spoluvlastníkmi sa riadia Občianskym zákonníkom alebo ustanoveniami § 20a zákona č. 182/1993
Z. z. V tomto smere žalobca zopakoval svoju námietku už uvedenú v odvolaní, že je vylúčené, aby k
tomu istému nebytovému priestoru hromadnej garáže, niektorí spoluvlastníci mali postavenie výlučnéhoužívateľa vybraných garážových stojísk podľa § 20a zákona č. 182/1993 Z. z. a ostatní a
súčasne všetci, mali len postavenie podielových spoluvlastníkov k ostatným garážovým stojiskám tej
istej garáže bez práva na ich výlučné užívanie. Na LV č. XXXX, pre k. ú. L., je k NP č. XX zapísané

pre žalovaného (ale aj viacerých spoluvlastníkov) v poznámke parkovacie státie č. XX až XX. Ak sa
niektorý zo spoluvlastníkov tej istej garáže má považovať za výlučného užívateľa niektorých garážových
stojísk, nemôže k ostatným stojiskám uplatňovať práva podielového spoluvlastníka podľa Občianskeho
zákonníka. Dať do súladu tento rozpor je možné len tak, že výlučné užívanie garážových stojísk patrí
všetkým spoluvlastníkom k tým stojiskám, ktoré zodpovedajú ich spoluvlastníckym podielom. Ak by súd

prišiel k týmto záverom, ktoré považuje za správne, musel by podanej žalobe vyhovieť.
6.4. Podľa žalobcu žalovaný opomenul, že ani dohoda o užívaní spoločnej veci nemá doživotné trvanie
a jej zrušenie či zmena je dôvodné pri podstatnej zmene pomerov aj bez súhlasu žalovaného. Taká
podstatná zmena pomerov nastala a žalobca sa jej domáha. Podstatná zmena pomerov spočíva v tom,
že žalovaný neplatí ani služby a ani príspevky do fondu viac ako 13 rokov. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný
nepoprel a súd ho mal považovať za preukázané.

Ide tak o podstatnú zmenu pomerov oproti pomerom v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Pri takej zmene je
žalobca oprávnený domáhať sa inej úpravy užívania spoločnej vec aj bez novej dohody a ak by nedošlo
k dohode spoluvlastníkov, obrátiť sa na súd. Podaná žaloba tomu vyhovuje, sprístupnenie a vyprataniu
časti spoločnej nehnuteľnosti, hoci z iného právneho dôvodu. Súd mal preto posudzovať celú vec aj
z hľadiska nároku žalobcu na úpravu užívania spoločnej veci z dôvodu podstatnej zmeny pomerov.

Ak však súd 13-ročné neplatenie nákladov garáže žalovaným nepovažuje za zmenu pomerov, mal by
vysvetliť prečo.

7. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Rozsudokverejnevyhlásildňa28.mája2025;otermíneverejnéhovyhláseniarozsudkubolistranysporu

upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a
keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

12.Spoukazomnavyššiecitovanéustanovenie§387ods.2C.s.p.,prihliadajúcnaobsahsúdnehospisu

a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie
žiadnevady,vcelomrozsahuposkutkovejaprávnejstránkestotožňujesdôvodmijehorozsudku,ktorým
žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky
aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy,
z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v

súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie
vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie
veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán,
vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery
riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil
ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v
celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii. obsiahnutej v odôvodnenínapadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú
príslušný záver o zamietnutí žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto

prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len
k odvolacím námietkam žalobcu.

13.1. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že v konaní rozšíril dôvody žaloby o
dlhodobé neplatenie príspevku do fondu opráv a nákladov prevádzky a správy s poukazom na to,

že ide o podstatnú zmenu pomerov, na čo súd prvej inštancie neprihliadol. V súvislosti s uvedenou
odvolacou námietkou odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 140 ods. 1, ods. 2 C.s.p., keď podľa ods.
1 citovaného ustanovenia zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje
iné právo a podľa ods. 2 zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. V žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 21.2.2018 sa žalobca domáhal voči
žalovanému vypratania nehnuteľnosti označenej ako „výklenok nachádzajúci sa vedľa parkovacieho

státia č. XX v oddelenej časti hromadnej garáže č. X-XX, nachádzajúcej sa na 1. p. polyfunkčného domu
súpisné č. XXXX, na P. ul. XX, XX, XX a XX v Bratislave“ s následným odovzdaním a sprístupnením
žalobcovi, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu zodpovedajúceho predmetnému výklenku, žalovaný užíva výklenok titulom zmluvy o výpožičke,
uzavretej medzi pôvodným vlastníkom ANDALEX II. s.r.o. a žalovaným, dohoda o dohodnutej dobe

trvania výpožičky nebola dostatočne určitá a vypožičiavateľ môže požadovať vrátenie veci kedykoľvek.
Na takto podanej žalobe, jej skutkovom vymedzení a formulovanom petite žalobca zotrval v celom
konaní. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023 (zápisnica na č. l. 262 a nasl. spisu) žalobca uviedol,
že súd by mal zvážiť aj podstatnú zmenu pomerov, ktoré nastali, keďže žalovaný už 11 rokov neplatí do
fondu opráv za užívanie jeho státí. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 140 C.s.p. je zmena

žaloby dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním a
predmetom konania. Žalobca takto môže meniť žalobu, ale len so súhlasom súdu. Vyššie uvedené
vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 14.11.2023 nemožno považovať za dispozitívny úkon žalobcu
v zmysle zmeny žaloby, keď tento dal na zváženie súdu skutočnosť spočívajúcu podľa žalobcu v
podstatnej zmene pomerov - neplatení úhrad do fondu opráv. Dispozitívny úkon žalobcu v zmysle §

140 C.s.p. z predloženého spisu súdu prvej inštancie nevyplýva, preto odvolací súd uvedenú odvolaciu
námietku žalobcu považuje za nedôvodnú.
13.2.1. Odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil dohodu spoluvlastníkov
podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, svoj úsudok, že ide o dohodu o užívaní
spoločnej veci neustálil, neuviedol kedy táto vznikla, ani aký bol obsah tejto dohody, poukázal na to, že

v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru nebol žalovaný spoluvlastník.
13.2.2. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou považuje za potrebné pripomenúť,
že dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci (č. k.
12 C 8/2018-101, zo dňa 21.11.2019) bola existencia poznámky na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres
Bratislava V, Obec Bratislava - m. č. L., katastrálne územie L., spočívajúca v práve žalobcu užívať

garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m; P-XXXX/XX, ktorá skutočnosť vyvstala až
v odvolacom konaní a ktorej základom zápisu bola dohoda majoritných spoluvlastníkov stavby zo dňa
21.11.2019. Úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť platnosť tejto dohody, čo súd prvej inštancie aj
realizoval. V odôvodnení poukázal na to, že od 1.11.2018 bol zákonom č. 283/2018 Z. z. novelizovaný
zákon č. 182/1993 Z. z., ktorou novelou došlo k začleneniu právnej úpravy

ohľadne garážových stojísk do daného zákona (§ 20a), pričom z prechodných ustanovení vyplýva, že
táto právna úprava je aplikovateľná aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.11.2018. V ustanovení
§ 32g ods. 2 citovaného zákona (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2018)
sú upravené podmienky dohody spoluvlastníkov garáže o užívaní konkrétneho garážového stojiska za
predpokladu, že k 1.11.2018 toto stojisko spolu so spoluvlastníctvom garáže v dome nebolo zapísané v

katastri nehnuteľností tak, že sa zapíše do katastra nehnuteľností právo spoluvlastníka garáže v dome
na výlučné užívanie určitého garážového stojiska na základe písomnej dohody všetkých spoluvlastníkov
garáže v dome, ktorou sa určí, ktorý spoluvlastník garáže v dome je oprávnený výlučne sám alebo
spoločne s iným spoluvlastníkom garáže užívať určité garážové stojisko. Ako správne konštatoval súd
prvej inštancie skutočnosť, že garážové stojisko bez čísla, ktorého vypratanie je predmetom sporu,

nebolo k danému dátum zapísané v katastri nehnuteľností, sporným medzi stranami konania
nie je. Zmeniť takýto stav, vzhľadom na ustanovenie § 32g ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. bolo možné
len výlučnou dohodou všetkých spoluvlastníkov. Na predmetnú zmenu tak nepostačuje dohoda väčšiny
spoluvlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že dohoda z 21.11.2019, ktorú predložil žalobca, nebola dohodoukvalifikovanou a nemohla vyvolať želané právne účinky. S uvedeným odôvodnením rozhodnutia súdu
prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
13.2.3. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na to (rovnako ako aj v uznesení č. k.

15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021), že pri uzavretí zmluvy o nadobudnutí vlastníctva nebytového
priestoru medzi spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim
(č. l. spisu 65 až 70), a teda pri vzniku podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti došlo medzi
spoluvlastníkmi, spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o. a žalovaným k dohode o úprave režimu užívania
časti spoločnej nehnuteľnosti - predmetu sporu. V zmysle dohody podielových spoluvlastníkov podľa

ustanovenia§139ods.2Občianskehozákonníka(keďžeeštenebolaprijatázákonnáúpravaobsiahnutá
v zákone č. 283/2018 Z. z.) sa vtedajší podieloví spoluvlastníci, spoločnosť ANDALEX
II. s.r.o. a žalovaný, dohodli na režime užívania predmetu sporu tak, že tento bude počas trvania jeho
spoluvlastníckeho vzťahu bezplatne užívať. Je teda zrejmé, že dohoda o užívaní výklenku, tak ako je
uvedená v čl. IV. zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru medzi spoluvlastníkmi je dohodou
upravujúcou hospodárenie so spoločnou vecou. Žalovaný je v zmysle tejto

dohody tento výklenok oprávnený bezplatne využívať po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva.
Ako teda konštatoval odvolací už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 30.11.2021, č. k.
15 Co 81/2020-178, naďalej platným a nespochybniteľným právnym úkonom svedčiacim v prospech
žalovaného a ním užívania výklenku bez číselného označenia o šírke 1,83 m, nachádzajúci sa vedľa
parkovacieho státia č. 30, je predtým uzatvorená dohoda so spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o., ako

stavebníkom a predávajúcim súčasne, obsiahnutá v čl. IV. zmluvy o prevode vlastníctva nebytového
priestoru. Ak aj v neskoršom období nastala zmena v spoluvlastníckych podieloch,
žalobca nepreukázal, že by daná dohoda zanikla, resp. sa zmenila zákonným spôsobom.
13.3. Argumentácia žalobcu, že v prípade bezplatného užívania dotknutého výklenku žalovaným ide o
výpožičku, nemá podľa odvolacieho súdu právne opodstatnenie. Zmluva o výpožičke

(§ 659 Občianskeho zákonníka) je zmluvou, ktorou požičiavateľ prenecháva vec vypožičiavateľovi na
dočasné bezplatné užívanie. Podstatnými náležitosťami zmluvy o výpožičke je
dohoda o prenechaní veci na užívanie, určení doby užívania, bezodplatnosti užívania. Pri tejto zmluve
ide o vypožičanie veci určenej individuálne. Môže ísť pritom o veci zastupiteľné, ale ich individuálnosť
bola určená vôľou účastníkov zmluvy. Na rozdiel od pôžičky pri vypožičaní odovzdaním veci nedochádza

k zmene vlastníka. Keďže dotknutý výklenok je súčasťou nebytového priestoru - garáže č. 12, ktorá
je v podielovom spoluvlastníctve podielových spoluvlastníkov, nemôže medzi spoluvlastníkmi dôjsť
k výpožičke.
13.4. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný bol v

konaní plne procesne úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255
ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.).

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 C.s.p.).

:
Zuzana Gábrišová

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženoualebozriadenounaochranu spotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).