Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Csp/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222201112
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8222201112.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar.: 08.04.1980, bytom C. XX/
XX, D., právne zastúpenej: RIEDL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Slovenská 46, Prešov, IČO:
54 359 490, o zaplatenie 5 007,41 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.06.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy

5.007,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.528,04 eur od 24.08.2021 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §
524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 23.08.2021 medzi postupcom
OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 36854140 (ďalej len „postupca") a

žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalobca uviedol, že žalovaná
bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 27.10.2015 Zmluvu č. 088/5002/15SU (ďalej len „Zmluva"),
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP").
Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru vo výške

9 930,00 eur. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca mal za to, že Zmluva
obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497
až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe
Zmluvy postupca poskytol žalovanej úver za nasledujúcich podmienok:
- výška úveru: 9 930,00 eur
- poskytnutie úveru: postupne do 21.11.2015, najneskôr do 23.04.2017
- výška úrokovej sadzby: 7,00 % p. a.

- ročná percentuálna miera nákladov: 7,38 %
- celkové náklady spotrebiteľa: 13 222,81 eur- priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov: 10,74 %
- výška splátky a splatnosť: 148,28 eur mesačne, vždy k 23. dňu v kalendárnom mesiaci
- celkový počet splátok: 101

- výška prvej splátky: 130,39 eur - splatnosť prvej splátky: 23.12.2015
- výška poslednej splátky: 129,75 eur
- splatnosť poslednej splátky (konečná splatnosť úveru): 23.04.2024.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli bližšie špecifikované v Zmluve a vo VOP.

Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky,
čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do
omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornený v
lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,

postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník vyhlásil podaním zo dňa 31.03.2021 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval
žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky sumu vo výške 5 007,41 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4 528,04 Eur, z riadneho
úroku vo výške 456,54 eur, z úroku z omeškania vo výške 22,83 eur a z poplatkov vo výške 0,00 eur

v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky do dnešného dňa
vykonala nasledujúce úhrady: 0,00 eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 5 007,41 eur, pričom
pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 4 528,04 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške

456,54 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 22,83 eur. Na základe uvedených úhrad
žalovanej žalobca vyčíslil úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky nasledovne:
5 % ročne zo sumy 4 528,04 eur od 24.08.2021 do zaplatenia a žiadal nahradiť trovy konania.

3. Žalovanej boli žaloba, prílohy a procesné poučenie doručené dňa 28.09.2022. K týmto sa vyjadrila

podaním súdu doručeným dňa 12.01.2023. Uviedla, že úlohou žalobcu je pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností v podanom návrhu. Napriek tomu, žalobca podal iba formulárovú žalobu
podľa vzoru používaného vo všetkých ním iniciovaných sporoch, nie je v uvedené ako dospel žalobca k
sume, ktorú si na súde uplatnil. Nie je povinnosťou súdu dedukovať z predložených dôkazov skutkový
stav, pretože je to v rozpore s princípom rovnosti strán podľa čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP

a § 132 ods. 2 CSP. Predmetom uplatneného nároku je záväzok plynúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom
refinanc úvere č. 088/5002/15SU z 27.10.2015, ktorým bola poskytnutá suma 9 930 eur. V čl. I Zmluvy
ale banka uvádza, že sa jedná o poskytnutie klasického úveru, nie je definovaný nesplatený úver,
ktorý by mal byť touto sumou vyplatený. Konečná splatnosť bola dohodnutá na deň 23.4.2024. K
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpila banka dňa 31.3.2021 s tým, že tak urobila s odkazom

na „príslušné ustanovenia Zmluvy E..“ V zmysle § 565 veta prvá OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva. Keďže toto právo nie je obsiahnuté v čl. VII Zmluvy, pretože bod 2 písm.
e) tohto článku v znení: „Pri podstatnom porušení zmluvných povinností je Banka oprávnená vyhlásiť
úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti“,
absolútnenezodpovedázneniu§53ods.9OZ,potomúkonzosplatneniaúverujepotrebnépovažovaťza
neúčinný, keďže nebol dohodnutý. Druhým dôvodom, pre toto posúdenie je aj absencia informácie z listu

datovaného na 31.3.2021, pre nesplnenie ktorej splátky došlo k zrušeniu budúcich splátok. Poukazom
na § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., upravujúcej nemožnosť veriteľa postúpiť pohľadávku pred lehotou
jej konečnej splatnosti, či už prirodzenej alebo mimoriadnej, vzniesla námietku absencie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Žalobca netvrdil, ani nepredložil dôkazy, ktorými by bolo preukázané splnenie si
povinnosti jeho právnym predchodcom o skúmaní bonity, v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ. Tým, že túto

skutočnosťnepreukázal,vzmysle§11ods.2ZoSÚ,nebolabankaaniztohtodôvoduoprávnenávyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru. Zmena žaloby je v tomto prípade zakázaná. Ak žalobca nepredložil dôkazy
o skúmaní schopnosti splácať úver, jeho prípadné dodatočné predloženie by procesne nemohlo byť
predmetom dokazovania. A to s ohľadom na § 140 ods. 2 CSP v spojení s § 294 CSP.4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril podaním súdu doručeným dňa 07.02.2023 žalobca. Uviedol, že
podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré

sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky.“ Podľa čl. VII. ods. 2 písm. e) Zmluvy o úvere „Pri podstatnom porušení
zmluvných povinností je Banka oprávnená (...) e) vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane
úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti (...)„ Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva,
že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné, aby
i. Bola táto možnosť dohodnutá
ii. Aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky

iii. Musí byť na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní
pred uplatnením tohto práva.
Vyššie citované zákonné ust. nehovoria o tom, že by bolo potrebné dohodu o možnosti zosplatnenia
výzvy koncipovať tak, že by kopírovala zákonné ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Tento názor
nevyplýva zo žiadneho zákonného ust. Zákon hovorí výlučne o povinnosti dodržať postup podľa ust. § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že Výzva pred zosplatnením úveru a samotné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti nemusia obligatórne obsahovať údaj o splátke, pre neuhradenie ktorej došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Takáto obsahová náležitosť týchto listín nevyplýva zo žiadneho
zákonného ustanovenia. Existenciu takejto povinnosti žalobca odmieta. Povinnosť informovať dlžníka o
splátke, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, nenachádza v ust. § 53 ods. 9 OZ, ktoré

hovorí o povinnosti upozorniť dlžníka na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, pričom od tohto
upozornenia do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí uplynúť minimálne 15 dní a zároveň o tom,
že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí byť dlžník v omeškaní minimálne tri mesiace, ani v ust.
§ 565, ktoré hovorí výlučne o povinnosti predčasnú splatnosť dohodnúť a ani v ust. 103 OZ, ktoré hovorí
výlučne o osobitnom okamihu, od ktorého začne plynúť premlčacia doba. Na tomto mieste dávame tiež

do pozornosti skutočnosť, že okamih začiatku plynutia premlčacej doby v prípade sporu určuje vecne
a miestne príslušný súd a nie veriteľ (napríklad označením splátky v listine, ktorú zasiela dlžníkovi). Pri
bližšom pohľade na sporné zákonné ust. je nepochybne zrejmé, že ich účelom je snaha zákonodarcu
poskytnúť spotrebiteľovi v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu. Tú realizuje cez
- zákaz žiadať zaplatenie celého zostatku dlhu pre akékoľvek omeškanie spotrebiteľa.

- zakotvením povinného omeškania trvajúceho aspoň tri mesiace v čase, kedy veriteľ žiada zaplatenie
celého zostatku úveru.
- a tiež cez povinnosť veriteľa o úmysle žiadať zaplatenie celého zostatku úveru spotrebiteľa informovať,
a tým spotrebiteľovi umožniť mu v lehote nie kratšej ako 15 dní vzniknutý dlh uhradiť a vyhnúť sa
predčasnému zosplatneniu úveru. Účelom uvedených zákonných ustanovení je snaha zákonodarcu

poskytnúť spotrebiteľovi v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu a možnosť vyhnúť sa vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti uhradením omeškaných splátok. Uvádzaním splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti, nedôjde k naplneniu účelu zákona. Ide výlučne o snahu žalovaného, navodiť
dojem, že postupca nekonal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade so zákonom, hoci tak
nepochybne konal. Výklad, ktorý sa snaží súdu podsunúť žalovaná preto považoval za úplné vadný,

bez akejkoľvek opory v znení zákona. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp.
zn. 12CoCsp/25/2021 z 08.02.202,2 rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoCsp/13/2022
z 28.09.2022. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje takéto osobitné náležitosti
uvedených právnych úkonov, ktoré vyžaduje žalovaný. Samotná výzva na zaplatenie omeškaného dlhu
nie je pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ani zákonom vyžadovaná. Postačuje upozornenie veriteľa

dlžníkovinamožnosťvyužitiaprávavyhlásiťmimoriadnusplatnosť(§53ods.9Občianskehozákonníka).
Ani pre samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zákon (§ 53 ods. 9 a § 566 Občianskeho zákonníka)
nevyžaduje uviesť, pre ktorú omeškanú splátku vyhlasuje veriteľ mimoriadnu splatnosť. Táto skutočnosť
nemá na platnosť a účinnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žiadny vplyv, relevanciu. (...). Ak však
veriteľ sám vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu neurčil, pre ktorú omeškanú splátku dlhu vyhlasuje

predčasnúsplatnosť,niejesícemožnébezďalšiehourčiť,odsplatnostiktorejsplátkyjepotrebnépočítať
plynutie premlčacej doby, ale aj táto situácia má svoje riešenie. V takýchto prípadoch je dôvodné počítať
počiatok premlčania práva na zaplatenie zosplatneného dlhu od splatnosti tej omeškanej splátky dlhu,
ktorej termín splatnosti je najbližší ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu za dodržania lehôt podľa§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takýto postup vychádza z prezumpcie platnosti právneho úkonu
mimoriadneho zosplatnenia dlhu a zároveň predstavuje spravodlivé usporiadanie vzájomného vzťahu
medzi veriteľom a dlžníkom. Žalobca zastáva názor, že v spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 23.02.2023, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu.
Súd na uvedenom pojednávaní vo veci rozhodol nasledovne:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.233,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 24.08.2021 do zaplatenia v splátkach po 80 Eur mesačne, vždy k 25.dňu v mesiaci počnúc
právoplatnosťoutohtorozsudkustým,ženezaplatenímhocilenjednejsplátkysacelýdlhstanesplatným
naraz.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanej voči žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

6. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 31.05.2024, číslo konania: 22CoCsp/26/2023 –
198, právoplatným dňa 15.07.2024 označené rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec

prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd toto rozhodnutie odôvodnil
tým, že keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako dlžníčkou bola uzatvorená zmluva
spotrebiteľská, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné
zohľadniť i špeciálne ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý

dlh.Vzmysleust.§53ods.9Občianskehozákonníkaakideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a
toupozornenienauplatnenieprávaveriteľapodľa§53ods.9Občianskehozákonníkaasamotnážiadosť

o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu
je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Ustanovenie § 53 ods. 9 nepredpokladá
samostatné predchádzajúce písomne upozornenie na uplatnenie tohto práva. Na rozdiel od súdu prvej
inštancie odvolací súd zastal právny názor, že právny úkon akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu
pre nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ

rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje
konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý,
nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej
lehotytrochmesiacovpreuplatnenietakéhotoprávaveriteľa.Odvolacísúdsanestotožnilskonštatovním
súdu prvej inštancie, že dodávateľ riadne skúmal overenie bonity žalovanej. Vo vzťahu k výdavkom

odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa zaoberal skúmanými výdavkami žalovanej len z
hľadiska predloženého úverového zaťaženia a vyživovacej povinnosti žalovanej. Súd prvej inštancie už
neskúmal, či zo žalobcom predložených listín vyplýva, či právny predchodca skúmal, aké mala žalovaná
výdavky na bývanie, domácnosť, na živobytie, na lieky. Žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno,
pokiaľ ide o skúmanie pravidelných výdavkov žalovanej pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. V

ďalšom konaní dal za úlohu súdu prvej inštancie zaoberať sa platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok
a aktívnou legitimáciou žalobcu vo vyššie uvedených intenciách s prihliadnutím na ustanovenia § 92
ods. 8 ZoB a § 17 ods. 1 ZoSÚ. V tejto súvislosti má súd prvej inštancie podrobiť žalobný nárok
dôslednej kontrole z hľadiska dodržania zákonných podmienok skúmania bonity spotrebiteľa veriteľom
predposkytnutímspotrebiteľskéhoúverupodľa§7ods.1ZoSÚ,spotenciálnyminásledkamičodostraty

oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2
prvá veta ZoSÚ. Zároveň je úlohou súdu prvej inštancie posúdiť platnosť právneho úkonu predčasného
zosplatnenia úveru z hľadiska jeho určitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre prípad, ak
dospeje súd prvej inštancie k záveru o aktívnej legitimácii žalobcu v spore, bude jeho úlohou opätovne
preskúmať existenciu obligatórnych náležitostí Zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ a vyvodiť z toho

príslušné následky v zmysle tohto zákona.

7. Po zrušení prvotného rozhodnutia súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 12.09.2024.
Pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia sporových strán. Pojednávania sa nezúčastnili sporovéstrany, ktoré nežiadali o odročenie pojednávania, súd preto podľa § 180 Civilného sporového poriadku
rozhodol o tom, že pojednávanie uskutoční v ich neprítomnosti, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody
odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

8. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.08.2021, Prílohou k zmluve,
Zmluvou o spotrebiteľskom E. refinanc exprese z 27.10.2015, štandardnými európskymi informáciami
o spotrebiteľskom úvere, oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti z 31.03.2021, všeobecnými
obchodnými podmienkami E. B. F., G., poslednou výzvou na zaplatenie z 09.03.2021 s doručenkou,

oznámením o postúpení pohľadávky z 27.08.2021 s doručenkou, prehľadom úhrad a podrobnou
špecifikáciou pohľadávky, výstupmi ohľadom posúdenia schopnosti žalovanej splácať predmetný úver
a ostatným obsahom súdneho spisu.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach zotrval na podanej žalobe a poukázal na obsah svojich
písomných vyjadrení. Ďalej uviedol, že sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, pričom

poukázal na svoje vyjadrenie z júla 2024. Označenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru, nie je
zákonom predpísanou náležitosťou úkonu okamžitého zosplatnenia úveru. Ohľadom skúmania bonity
spotrebiteľa uviedol, že právny predchodca žalobcu vykonal za týmto účelom všetky právne kroky, ktoré
boli v tom čase obvyklé a vyplývali z právnej úpravy. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že banka mala vykonať aj iné kroky pre overenie bonity spotrebiteľa, k tomu právny zástupca žalobcu

uviedol, že posudzovanie miery výdavkov fyzickej osoby bolo upravené opatrením NBS až v roku 2018.
Bonita žalovanej bola posudzovaná bankou tak ako žalobca uvádza vo svojom vyjadrení z júla 2024.
Súdu bola predložená žiadosť žalovanej o poskytnutie spotrebiteľského úveru, v ktorej deklarovala svoje
rodinnéamajetkovépomery.Právnypredchodcažalobcuvykonaldopytdoúverovýchregistrov,abyzistil
úverové zaťaženie žalovanej a či žalovaná nie je v exekúcii. K zosplatneniu úveru došlo pre nezaplatenie

splátky splatnej dňa 23.03.2021, čo žalobca uviedol vo vyjadrení zo dňa 24.08.2022.

10. Právny zástupca žalovanej na pojednávaniach zotrval na svojich vyjadreniach k podanej žalobe.
Namietol absenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a to pre nesprávny spôsob vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti pôvodným veriteľom pred prirodzenou splatnosťou dohodnutou v úverovej

zmluveataktiežprenepreukázanieskúmaniaschopnostispotrebiteľaposkytnutýúversplatiť.Čosatýka
samotnej procesnej stránky poukázal na to, že zo žaloby nie je možné vyčítať akým spôsobom dospel
žalobca k výške uplatneného nároku. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Zotrval na svojej odvolacej
argumentácii v odvolaní voči prvotnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd sa s
jeho argumentáciou stotožnil. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nespĺňa požadované podmienky.

Žalobcom predložené vyjadrenie NBS nemá v predmetnej veci právnu záväznosť. Už v čase uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahoval ZoSÚ rozsiahlu úpravu povinností dodávateľa pri skúmaní
bonity spotrebiteľa. Poukázal aj na to, že žalobca doposiaľ neoznačil splátku úveru, pre ktorú pristúpil
k okamžitému zosplatneniu poskytnutého úveru. Navrhol, aby súd žalobu zamietol z dôvodu absencie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

11. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť OTP banka Slovensko, a.s. dňa 27.10.2015 uzatvorila so
žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom E. H. I. J. XXX/XXXX/XXXX v predmete poskytnutia účelového
spotrebiteľského úveru v sume 9 930 eur, ktorý sa žalovaná ako dlžníčka zaviazala použiť dohodnutým
spôsobom na dohodnutý účel. Úver bol poskytnutý za pevnú úrokovú sadzbu 7 % ročne. Úver je

poskytovaný na účel splatenia úveru s uvedením RPMN 7,38 %, priemernej hodnoty RPMN 10,74 %,
odplaty vo výške 7 %, najvyššej prípustnej odplaty 22,02 %, ako aj celkovej čiastky 13 222,81 eur.

12. Podľa čl. III. bodu 1.1 Zmluvy sa žalovaná zaviazala predložiť právne relevantné doklady
preukazujúce zabezpečenie úveru, vrátane originálu výpisu z úverového účtu veriteľa VÚB, a.s., na

ktorý sa spláca pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi , z ktorej pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi je splatná
18.04.2024, s tým, že časť úveru bude použitá na predčasné splatenie úveru v zmysle aktuálneho
zostatku a zostatok bude bezúčelovo prevedený na bežný účet dlžníka.

13. Podľa čl. IV. bodu 1 Zmluvy sa žalovaná ako dlžník zaviazala banke istinu úveru spolu s úrokmi

splatiť v mesačných anuitných splátkach s uvedením splatnosti 1. splátky vo výške 130,39 eur splatnej
23.1.22015, 2. až 100. splátky vo výške 130,39 eur splatných vždy k 23. dňu v mesiaci a poslednej, 101.
splátky vo výške 129,75 eur s dátumom splatnosti 23.04.2024.14. Podľa čl. VII. bodu 1 Zmluvy, za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa podľa písm.
a) považuje, ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.

15. Podľa čl. VII bodu 2 Zmluvy, pri podstatnom porušení zmluvných povinností je banka oprávnená
podľa písm. e) vyhlásiť úver za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo, pred termínom
splatnosti úveru.

16. Právny predchodca žalobcu, Československá obchodná banka a.s. listom zo dňa 09.03.2021

upozornila žalovanú na omeškanie so splácaním predmetného úveru viac ako 3 splátky v celkovej
výške 830,60 eur s upozornením, že ak v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy nedôjde k úhrade
omeškaných splátok, bude banka oprávnená požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa
doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Táto výzva bola žalovanej doručená dňa 11.03.2021.

17. Listom zo dňa 31.03.2021 právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru

k 10.04.2021 a žalovanú vyzval na úhradu sumy 5 515,55 eur pozostávajúcej z istiny úveru 5 223,62
eur, úrokov 286,26 eur a úrokov z omeškania 5,67 eur v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaná
oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru neprevzala.

18. Súd dňa 01.08.2022 vyzval žalobcu o.i. na predloženie listín preukazujúcich splnenie povinností

odbornej starostlivosti zo strany jeho právneho predchodcu podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. a
predloženie špecifikácie uplatneného nároku.

19. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol
so žalovaným v čl. VII ods. 2 písm. e) Zmluvy o úvere. Postupca výzvou zo dňa 09.03.2021 vyzval

žalovaného na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Túto listinu si žalovaný prevzal dňa 11.03.2021. Nakoľko žalovaný omeškané splátky
neuhradil, podaním zo dňa 31.03.2021 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Túto listinu si
žalovaný prevzal dňa 06.04.2021. V uvedenom prípade došlo nepochybne k zachovaniu 15 dňovej
lehoty v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bol

žalovaný v omeškaní tri mesiace so zaplatením splátky. Žalobca zastáva názor, že v spornom prípade
došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pri dohode
o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá
sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú
z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky

zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní
niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok).
Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť
len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo
veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa

splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ
toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v
prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. V posudzovanom prípade bolo preukázané,
že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (31.03.2021) v omeškaní s plnením
splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (od 23.01.2021). Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť
v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 23.01.2021. Oprávnenie
žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565
Občianskeho zákonníka dňa 23.02.2021, t. j. splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň je potrebné
uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by

porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosťúverupodanímzodňa31.03.2021–totosvojeprávouplatnilvsúladesust.§565Občianskeho
zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 23.03.2021 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade
s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu

ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky
splatnej dňa 23.03.2021. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 23.03.2021 tak začala v súlade
s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniumimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 23.03.2021) a uplynula
by najskôr dňa 23.03.2023. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 31.05.2022, žalobca má za to, že
svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva

názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko
nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný. Žalobca je ďalej toho názoru, že právny
predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB. Žalovaný bol
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní, a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na

úhradu omeškaných splátok, a to Vyhlásením úveru za predčasne splatný zo dňa 31.03.2021 spolu
s doručenkou. Podmienky postúpenia bankovej pohľadávky boli podľa názoru žalobcu bez pochybností
splnené. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 31.03.2021
vyzvaný na splnenie pohľadávky vo výške 5 515,55 eur. Zároveň je z predloženej platobnej histórie
zrejmé, že žalovaný ani po doručení uvedenej výzvy neuhradil dlžnú sumu v plnej výške. Nemožno
mať teda pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškanie trvalo aj

po odoslaní tejto výzvy na úhradu a zosplatnení pohľadávky. Na základe uvedeného považujem za
nesporné,ževkonaníbolopreukázané,žežalovanýbolvčasepostúpeniapohľadávkynapriekpísomnej
výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu
nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB. Postupca na základe Oznámenia o postúpení pohľadávky zo

dňa 27.08.2021 podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka oznámil žalovanému, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 23.08.2021 postúpil pohľadávku postupcu na postupníka –
žalobcu. Žalovaný bol teda v súlade s ust. § 526 Občianskeho zákonníka upovedomený o tom, že
od doručenia tohto oznámenia je povinný plniť svoj záväzok výlučne postupníkovi – žalobcovi. Dňa
23.08.2021 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo Zmluvy o úvere v celkovej výške 5 007,41 eur,

ktorá pozostávala z istiny vo výške 4 528,04 eur, z riadneho úroku vo výške 456,54 eur a z úroku z
omeškania vo výške 22,83 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná čerpala
peňažné prostriedky v celkovej výške 9 930 eur z čoho uhradila sumu v celkovej výške 8 696,67 eur.
Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma vo výške 5 401,96 eur, na poplatky suma vo výške
16,26 eur, na riadny úrok suma vo výške 3 277,83 eur a na úrok z omeškania suma vo výške 0,62

eur. Postúpená istina tak predstavuje poskytnutý úver mínus úhrady žalovanej započítané na istinu (9
930 eur – 5 401,96 eur = 4 528,04 eur). Žalobca si ďalej uplatňuje riadny úrok vo výške 456,54 eur a
úrok z omeškania vo výške 22,83 eur. Poskytnutý úver mohol byť čerpaný v časovom intervale a pri
výpočte RPMN aj výpočte celkových nákladov sa vychádzalo v zmysle vyššie citovaných ustanovení
ZoSU z predpokladu, že tento úver bol vyčerpaný v najskorší možný deň čerpania, a to okamžite a v plnej

výške. V Zmluve uvedená suma 13 222,81 eur, teda okrem dohodnutých anuitných splátok uvedených
v čl. IV. ods. 1 Zmluvy (100 * 130,39 eur + 129,75 eur) v sebe zahŕňa aj úrok vypočítaný od prvého do
posledného dňa lehoty možného čerpania v zmysle ust. čl. IV. ods. 3 Zmluvy pričom sa vychádzalo z
predpokladu, že úver bol vyčerpaný v prvý deň tejto lehoty v plnej výške. Konkrétne ide o sumu 54,03 eur
vypočítaná nasledovne: 9 930 eur * 7 % / 360 * 28. Suma tohto úroku nemusí byť zmluvnému dlžníkovi

vyúčtovaná, resp. nemusí byť vyúčtovaná v deklarovanej výške (v závislosti od dňa čerpania finančných
prostriedkov, ktorý si volí sám dlžník), avšak veriteľ je v zmysle ZoSÚ povinný predpokladať, že k jej
vyúčtovaniu dôjde a započítať ju do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

20. Žalobca v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 15.11.2022 uviedol, že že veriteľ je pri posudzovaní

schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu na ktorú sa úver poskytuje (veriteľ
zohľadňuje maximálne dobu splatnosti úveru , ktoré stanovuje Národná banka Slovenska) a príjem
spotrebiteľa (§ 7 ods. 1 ZoSU) a posúdiť túto schopnosť s ohľadom na získané informácie. V konkrétnom
prípade veriteľ postupoval nasledovne Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do
úverového registra a zistil, že v čase podania žiadosti o úver mal nasledovné úverové zaťaženie 1.

Spotrebiteľský úver s konečnou splatnosťou 20.02.2025 a mesačnou splátkou 158 eur 2. Spotrebiteľský
úver s konečnou splatnosťou 18.04.2024 a mesačnou splátkou 157 eur 3. Spotrebiteľský úver s
konečnou splatnosťou 28.12.2016 a mesačnou splátkou 4 eur 4. Spotrebiteľský úver s konečnou
splatnosťou 28.12.2016 a mesačnou splátkou 4 eur 5. Spotrebiteľský úver s konečnou splatnosťou
28.03.2016 a mesačnou splátkou 4 eur Podľa čl. III ods. 1 zmluvy bol poskytnutý úver použitý na

splatenie úveru s konečnou splatnosťou 18.04.2024. Veriteľ preto v rámci výpočtu platobnej kapacity
bral do úvahy sumu 170 eur ako mesačné úverové zaťaženie. V žiadosti o úver spotrebiteľ deklaroval
zamestnanie na dobu neurčitú od roku 2011 u zamestnávateľa Nemocnica Sv. Jakuba na pozícií
zdravotná sestra. Hrubý príjem uviedol vo výške 1.105 eur a čistý vo výške 850 eur. V rámci nákladov nazabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko
ten v žiadosti o úver deklaroval jedného vyživované dieťa a rodinný stav vydatá. Životné minimum
spotrebiteľa a členov domácnosti spotrebiteľa voči, ktorým má vyživovaciu povinnosť bolo podľa

deklarovaných informácií vo výške 288,51 eur. pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných
nákladov žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma vo výške životného minima. Poskytovatelia
úverov ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania úverov, nie sú
povinnýžiadaťpreukazovaniekonkrétnychmesačnýchnákladov(napríkladfaktúramizatelefón,bývanie
a pod.). Uvedené nie je realizované z dôvodu zachovania transparentnosti, nakoľko žiadateľovi o úver by

postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity. Zastávame preto názor,
že uplatňovanie paušálnych výdavkov vo výške životného minima v rámci overovania platobnej kapacity
spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol
teda realizovaný nasledovne: 850 eur (príjem) – 170 eur (existujúce záväzky) – 288,51 eur (paušálna
suma výdavkov) = 391,49 eur. Disponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru. Žalobca
zastáva názor, že poskytovateľ úveru postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s ust. § 7 ZoSu

a zobral do úvahy všetky informácie, ktoré mu toto ust. ukladá vziať do úvahy. V tejto súvislosti je tiež
potrebné brať do úvahy ust. § 7 ods. 2 ZoSU, podľa ktorého je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Poskytnutý úver vo
výške 9.930 eur mal byť v súlade s čl. III ods. 2 zmluvy použitý na splatenie existujúceho úveru vo výške
9.928 eur, pričom výška refinančného úveru nepresiahla nižšiu z hodnôt podľa čl. IX ods. 2 Odporúčania

Národnej banky Slovenska č. 1/2014. V konkrétnom prípade nepresiahla výška novoposkytnutého úveru
o 5 % zostávajúcu výšku existujúceho úveru ( 9928 eur * 5 % = 496,40 eur; 9928 eur + 496,40 eur
= 10.424,40 eur čo je menej ako poskytnutý úver). Veriteľ preto nemal hodnotiteľ schopnosť klienta
splácať poskytnutý úver ani podľa Odporúčania Národnej banky Slovenska. Žalobca preto navrhol, aby
konajúci súd vyhovel podanej žalobe. K doplňujúcemu podaniu žalobca priložil žiadosť o poskytnutie

úveru a výsledok dopytu do úverového registra.

21. V podaní zo dňa 24.07.2024 právny zástupca žalobcu doplnil, že právny názor vyjadrený
v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu bol prekonaný uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
1Cdo/123/2022z30.01.2024.Kskúmaniubonityžalovanejuviedol,žeoverovaniekonkrétnychnákladov

na bývanie, dopravu, domácnosť, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľkách
úveroch. Tieto výdavky totiž nie je možné objektívne overiť bez neprimeraného zásahu do súkromia
potencionálneho žiadateľa o úver. V prípade ak by žiadateľ o úver mal preukazovať mesačné výdavky
osobnej spotreby, bolo by potrebné vykonať šetrenie v mieste jeho bydliska, preukázať mesačnú
spotrebu domácnosti a zohľadniť napríklad klimatické podmienky v danom období, zohľadniť náklady

žiadateľa o úver na dopravu dokladovaním nákladov na motorové vozidlo alebo MHD, prípadne sledovať
jeho správanie pri nakupovaní potravín a ich následnej spotrebe. Takéto šetrenie je samozrejme
absurdné a v bežnom živote nerealizovateľné. Tieto výdavky sú teda nahradené sumou životného
minima, ktorá je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, a teda aj základných
výdavkov na život. Tento postup je schválený Národnou bankou Slovenska a plne v súlade s

usmerneniami Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA). Ak má teda
súd za to, že na riadne skúmanie bonity je potrebné podrobne overovať výdavky (pravdepodobne vyššie
uvedeným absurdným postupom) je potrebné konštatovať, že súd nereflektuje skutočnosť, že postupy
na overovanie bonity spotrebiteľa už dlhodobo nie sú len v rukách poskytovateľov úverov, ale podliehajú
usmerneniam orgánov dohľadu na finančnom trhu na Európskej úrovni. Národná banka Slovenska

pritom konštatovala v stanovisku, ktoré predkladáme v prílohe, že ani po stanovení prísnejších kritérií
na overovanie bonity spotrebiteľa (zavedením povinnej rezervy z príjmu) národná úprava, smernice
EÚ a ani dôvodové správy, či recitály nenaznačujú, že medzi povinnosťami veriteľa vykonávajúceho
overovanie bonity bola aj povinnosť skúmať konkrétne bežné výdavky spotrebiteľa na chod domácnosti.
Konkrétne záväzné postupy na overovanie bonity boli zavedené Opatrením Národnej banky Slovenska

až v roku 2018, pričom bolo stanovené, že príjem musí overiť veriteľ z nezávislých zdrojov. V čase
poskytnutia úveru však takáto povinnosť neexitovala. Žalobca preto právny názor Krajského súdu
považuje za arbitrálny a rigidný. Súd totiž nemôže pri výklade zákona prisudzovať veriteľom neexitujúce
povinnosti, nakoľko súd nie je zákonodarca. Pokiaľ teda ide o konkrétnu metodiku pri overovaní úverovej
bonity, poukazuje žalobca na postup v zmysle podania žalobcu zo dňa 15.11.2022. Zároveň tiež

poukazuje na to, že poskytnutý úver bol použitý na splatenie existujúceho úveru s mesačnou splátkou
157 eur. Novo poskytnutý úver mal mesačnú splátku 130,29 eur. Podmienky splácania vyplývajúce z
novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere teda nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania
vyplývajúcezpôvodnejzmluvyospotrebiteľskomúvere.Zastávamepretonázor,ženapredmetnýprípadje potrebné aplikovať aj výnimku podľa ust. § 1 ods. 6 ZoSU, podľa ktorého sa na takýto úver neaplikuje
ust. § 7 ZoSU.

22. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že
obchodnáspoločnosťOTPBankaSlovensko,a.s.,ktorábolapôvodnýmveriteľomvúverovomvzťahuso
žalovanou bola obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným
v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov a bankových záruk právnických a fyzických osobám z
vlastnýchazverenýchprostriedkov.Predmetomzmluvy,akojetovnejajvýslovneuvedenéprivyznačení

druhu úveru bolo dojednanie bezúčelového spotrebiteľského úveru, jednalo sa tu o spotrebiteľský
úver, preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z
ustanovení ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol
od pôvodného veriteľa postúpením zmluvou zo dňa 23.08.2021, ktorú súdu predložil, bolo potrebné
aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 27.10.2015
(ďalej len „ZoSÚ“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

25. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a)

poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak
je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako

u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu
veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke
právoktovarualeboslužbeneprechádzanaspotrebiteľaokamihomodovzdaniaaprevzatiatovarualebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f)

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis
tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby,
ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide
o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,

ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácieo všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných
predpisov,18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa

všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jehosplatenia,m)právospotrebiteľavyžiadaťsivýpiszúčtuvoformeamortizačnejtabuľkypodľaodseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne

a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za

akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo

na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho

vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v
príslušnom gramatickom tvare.

27. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

28. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky
na žalobcu ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu

ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo lenčasti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom k 23.08.2021 práva vyplývajúce zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenýmiaa)ideoprechodalebo
postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného
predpisu18b)naveriteľapodľa§20ods.1písm.a),banku,zahraničnúbankualebopobočkuzahraničnej
banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru.

31. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom k 23.08.2021 práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo

postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod
alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa,
a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

32. Podľa § 17 ods. 3 ZoSÚ v znení účinnom k 23.08.2021 ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa
postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu, upravujúcich
konkurzné konanie alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a ods. 16, ktorá
je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods. 16, ktorá je
oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.

33. Podľa § 17 ods. 4 ZoSÚ v znení účinnom k 23.08.2021 pôvodný veriteľ je povinný písomne
informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia
pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa
osobitného predpisu.

34. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola dňa 27.10.2015 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere majúca charakter zmluvy v
zmysleust.§1anasl.zákonač.129/2010Z.z.vpredmeteposkytnutiaúčelovéhospotrebiteľskéhoúveru
vo výške 9 930 eur s uvedením výšky úrokovej sadzby, celkovej čiastky, RPMN, priemernej hodnoty

RPMN, výšky odplaty, najvyššej prípustnej výšky odplaty, výšky splátok vrátane termínov ich splatností.

35. Zároveň bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 09.03.2021 v zmysle ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka oznámil žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky
vo výške 830,60 eur s upozornením, že ak nedôjde k jej úhrade do 15 dní od doručenia výzvy, bude

oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže žalovaná omeškané splátky neuhradila, právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 31.03.2021 oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru k 10.04.2021 s výzvou na úhradu úveru v celkovej výške 5 515,55 eur.

36. Súd skúmal splnenie podmienok dodržania odbornej starostlivosti zo strany právneho predchodcu

žalobcu v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1, 15 a 16 zákona č. 129/2010 Z.z.

37. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že jeho právny predchodca overil úverové zaťaženie žalovanej
dopytom do úverového registra (mesačné splátky v celkovej výške 327 eur). Žalobca uviedol, že jeho
právny predchodca pri posudzovaní príjmov vychádzal z čistého mesačného príjmu žalovanej vo výške

850 eur, tak ako to uviedla žalovaná v žiadosti o poskytnutie úveru. Pri posudzovaní výdavkov žalovanej
právny predchodca žalobcu vychádzal z výšky životného minima ako aj z toho, že žalovaná má 1
vyživované dieťa a je vydatá. Žalovaný tak vychádzal z výdavkov žalovanej vo výške 288,51 eur.38. Z citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch jasne vyplýva zákonná podmienka
postupiteľnosti pohľadávky v podobe splatnosti postupovanej pohľadávky.

39. Vychádzajúc z § 7 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania
bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto
zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na veriteľovi, aby tento preukázal, že

bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ZoSÚ. Odborná
starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil
minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejnedostupnéinformácie,akýmisúnapr.štátompublikovanéúdajeoživotnomaexistenčnomminime
podľa zák. č. 110/2006 Z. z. a o priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto porovnávať so známymi
alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (Najvyšší súd ČR pod sp.

zn. 33Cdo/2178/2018).

40. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať
z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to z dôvodu podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ. V zmysle danej
právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť bonitu klienta,

teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade so zákonom splnil
musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného príslušenstva
z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov o príjmoch
a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2 ZoSÚ. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti
klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne
uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa
otom,čizmluvusospotrebiteľomuzavriesimáveriteľzabezpečiťsám,atoajvspoluprácisožiadateľom
o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť

a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať
objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca
jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

41. Vzhľadom na jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu v § 7 a § 11 ods. 2 ZoSÚ
je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere preukázať splnenie tejto zákonnej povinnosti, teda uviesť skutkové tvrdenia ako konkrétne bola
skúmaná bonita žalovaného, s akým výsledkom a označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie splnenia
tejto zákonnej povinnosti. Bolo na žalobcovi, aby súdu predložil všetky zákonom predpokladané dôkazy

(teda vrátane výstupov z príslušnej databázy alebo registra) na preukázanie skúmania bonity s odbornou
starostlivosťou.

42. Z vykonaného dokazovania je súdu zrejmé, že pri overovaní bonity žalovanej právny predchodca
žalobcu disponoval určitými údajmi o výške príjmu žalovanej, jej osobnom stave, počte vyživovaných

osôb, ku ktorému predložil vyplnenú žiadosť žalovanej o poskytnutie úveru a výstup z lustrácie
v úverovom registri. Nebolo tak preukázané, či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a či si spotrebiteľom
uvádzané skutočnosti vôbec relevantne overil. Postup právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní bonity
spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba ako formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S

odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez
porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

43. Žalobca síce súdu predložil výstup z úverového registra, nie je však zrejmé, ako skúmal ďalšie
bežné výdavky žalovanej, respektíve ako tieto výdavky overil. Iba účelové použitie údajov o sociálno-

ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako
tomu v skutočnosti je, spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľskýchúveroch.Lensamotnézhromaždenieinformáciíoklientovi,anavyšeneúplné,nemožno
samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Takýtospôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa. Žalobca nepredložil žiadne listiny,
ktorými by overil žalovanou uvádzané skutočnosti, nie je teda zrejmé, ako skúmal príjmy žalovanej,

výdavky žalovanej a jej celkové úverové zaťaženie, respektíve ako tieto výdavky overil. Iba účelové
použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ.

44. Z predložených dôkazov sa súdu javí, že dodávateľ zisťoval a overoval príjem žalovanej len cez
ňou deklarované údaje bez toho, aby si ich pravdivosť overil, hoci jeho povinnosťou je zisťovať nielen
príjem, ale aj výdavky spotrebiteľa, a to nielen tie z úverových registrov. Pri skúmaní výdavkov musí
veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Skúmanie
výdavkov len nahliadnutím do úverových registrov, nie je podľa názoru súdu dostatočné. Tieto databázy
nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky

súvisiace s domácnosťou. Z lustrácie v úverových registrov je možné zistiť počet existujúcich úverov
a výšku mesačnej splátky týchto úverov, ktoré spotrebiteľ už má, teda iba peňažné záväzky znižujúce
príjem spotrebiteľa, avšak nemožno objektívne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Pokiaľ
veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, vrátané pravidelných mesačných výdavkov nemôže
urobiťzáverotom,čiklientjealeboniejeschopnýsplácaťpožadovanýúver.Ibavzájomnýmporovnaním

všetkých rozhodujúcich činiteľov je totiž možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je schopný a či pravdepodobne
v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky.

45. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že pri posudzovaní výdavkov vychádzal zo sumy životného minima
na žiadateľa a počtu vyživovaných osôb. V čase posudzovania žiadosti teda vychádzal z výdavkov vo

výške 288,51 eur.

46. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ vyplýva, že náklady na zabezpečenie základných životných
potriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,jenevyhnutnéposudzovať
s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa. Tejto

zákonnej povinnosti sa dodávateľ nemôže zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je
ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa
a jeho rodiny. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné
údaje poskytnuté spotrebiteľom a nahrádza ich svojvoľne paušálnym údajom v podobe sumy životného
minima. Z ničoho teda neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky

(resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú
rovnať sume životného minima (pozri rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 18Csp/5/2023 zo dňa
26.04.2023).

47. Ďalšou zložkou, ku ktorej sa viaže povinnosť skúmania s odbornou starostlivosťou sú výdavky

spotrebiteľa, pričom nie je možné vychádzať len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto
nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon
jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo
tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Nebol produkovaný žalobcom ani jediný dôkaz o tom, že
by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, t.j. výdavky žalovanej, najmä jej výdavky na živobytie. V žiadosti

o poskytnutie úveru je uvedené, že podľa zistenia veriteľa žalovaná nemá žiadne mesačné finančné
výdavky s výnimkou splátok spotrebných úverov v sume 157 eur. Tieto údaje sú zjavne nesprávne
(nereálne), čo vyvracia možnosť postupu veriteľa s odbornou starostlivosťou. Nemôže tak byť pochýb
o porušení zákonnej povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou výdavky žalovanej, ak ten
pri poskytnutí úveru vychádza z nulových bežných finančných výdavkov žalovanej, a takto to uvedie

do formulára zmluvy, hoci mal a mohol vedieť, že žalovaná finančné mesačné výdavky má, keďže
prinajmenšom o určitých výdavkoch žalovanej mohol mať vedomosť (strava, lieky, bývanie). Veriteľ
teda nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú zložku žalovanej, pokiaľ ide
o ekonomický status žalovanej, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že jeho právny predchodca
konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca absolútne ničím nepreukázal skúmanie výdavkov žalovanej

(minimálne na stravu, lieky, bývanie). Nejedná sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade,
ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako
aj výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú
situáciu žalovaného. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočnesolventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude
schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovanej zo strany veriteľa je potrebné považovať za
nepreukázané a úplne formalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.

48. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v
rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonity
je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou

starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho
zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení
povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom
podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez
toho,abybolozrejmé,čopostretnedlžníkapouzavretízmluvy.Akjetakátoagendaobzvlášťsledovanáz

dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky
na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže
na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných
majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu
nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať

s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce
morálke.“

49. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/

ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia
na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,

abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo
14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za

individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

50. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách to, ako dodávateľ posudzoval bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na
rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti
GK) podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom

zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

51. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
19Co/130/2019 zo dňa 27.02.2020. V ňom krajský súd okrem iného uviedol, cit. „Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká
bude potrebná pre splácanie úveru. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v

ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna
situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.“52. Súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
10.03.2020 sp.zn. 3Co/153/2019 týkajúci sa rovnako porušenia povinnosti skúmať náležite bonitu
spotrebiteľa. Podľa záverov krajského súdu (viď bod 17 odôvodnenia rozsudku) „je nutné konštatovať,

že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti
veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako
aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé
porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo
dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalobca nemal

preukázaný príjem žalovaného hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver. Žalobca sa
nezaujímal,akémážalovanývýdavkynaživobytieačimutedazostávadostatokfinančnýchprostriedkov
na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle § 11 ods.
2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.

53. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a
vyhodnotil bonitu žalovanej v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7
ods. 1 citovaného zákona, čo samo o sebe spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

54. Nedôsledné skúmanie bonity žalovanej spôsobilo okrem bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj

ďalší dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej citovaného zákona, a to ten, že nie je možné úver
predčasne zosplatniť. Právny úkon veriteľa o zosplatnení je v rozpore s týmto ustanovením, a preto
podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný.

55. Ďalším dôvodom prečo nemohlo ísť o platné predčasné zosplatnenie úveru je dôvod, na ktorý

poukázal opakovane už v minulosti aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 28.06.2018 sp.zn.
6Co/26/2017 kde vo vzťahu k náležitostiam zosplatnenia dlhu uviedol, že „taký právny úkon, akým je
zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj, a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky,
pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti
tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa § 103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene

konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil
celý dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky, a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods.
1 OZ)“. Uvedený názor bol potvrdený aj v ďalších rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove (viď napr.
rozsudok zo dňa 29.10.2019 sp.zn. 20Co/90/2019, bod 17 jeho odôvodnenia).

56. Negatívne dôsledky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z nej sa odvíjajúcej nesprávnej
predstavy veriteľa o výške mesačnej splátky zaťažujú veriteľa, idú na jeho vrub, on pripravil zmluvu
a vymedzil v nej náležitosti spôsobom odporujúcim § 7 a § 9 ods. 2 ZoSÚ, preto nemohol úver
predčasne zosplatniť ani platne postúpiť pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, keďže ako už súd
uviedol, zákonnou podmienkou postupiteľnosti takejto pohľadávky v zmysle § 17 ZoSÚ bolo, aby išlo

o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo tu splnené nebolo (posledná
splátka úveru bola splatná pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 23.04.2024 a platné
predčasné zosplatnenie úveru súdu preukázané nebolo).

57. Súd preto musel prihliadnuť na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko vymáhanie
pohľadávky a uplatnenie práv v právnom štáte musí mať a má svoj právny rámec, zákonný postup
a ani prípadná existencia dlhu dlžníka nemôže ospravedlniť jeho nedodržanie. V danom prípade
sa navyše plnenia domáha profesionál znalý práva proti neprofesionálovi - spotrebiteľovi, preto
nedodržanie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle osobitných ustanovení zákona

o spotrebiteľských úveroch tu ide na ťarchu veriteľa a nemôže ho zhojiť ani neplnenie povinnosti dlžníka
splácaťúver,keďžedlžníknaneplatnostipostúpeniapohľadávkybankounažalobcužiadnuvinunenesie
a nijako túto neplatnosť nezavinil. Navyše nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcom nemá
žiaden súvis a vplyv na to, či existuje (a trvá) alebo neexistuje záväzok žalovanej z pôvodnej zmluvy o
úvere, keďže postúpenie pohľadávky sa týka len zmeny v osobe veriteľa a nie pohľadávky ako takej.

58. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ten ju vyvodzuje z toho, že pohľadávka voči žalovanej
bola na neho postúpená dňa 23.08.2021 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Vzhľadom na
skutočnosť, že veriteľom s ktorým žalovaná uzavrela úverovú zmluvu na základe ktorej mala vzniknúťžalovaná pohľadávka nebol žalobca ale obchodná spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. a vzhľadom
na tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanej bola mu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok,
základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo nevyhnutné skôr než by súd pristúpil k samotnému

posúdeniu výšky nároku vyriešiť si otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zodpovedanie uvedenej
otázky súdom je nevyhnutné vždy, a to ex offo, teda aj bez námietky a bez ohľadu na postoj žalovaného,
teda bez ohľadu na to, či sám žalovaný nárok voči nemu uplatnený sporí alebo nie (k tomu podporne
pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/83/2017 alebo 18Co/101/2017 z ktorých
cit. “Súd prvej inštancie správne preskúmaval vecnú legitimáciu, či už aktívnu (existencia tvrdeného

práva na strane žalobcu), alebo pasívnu (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), ktorá
je imanentnou súčasťou civilného procesu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho
súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k
zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na
súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie

garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.- (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III.
ÚS 266/2014.“.

59. Podľa názoru súdu nebola v spore preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanej, či čo i len jej časti na žalobcu. Žaloba tak v plnom rozsahu musela

byť zamietnutá bez ďalšieho, keďže žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62.Týmtorozhodnutímsakonaniekončí,apretosúdrozhodolajonárokunanáhradutrovkonaniapodľa
§ 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní procesne úspešná v plnom rozsahu, a preto jej patrí podľa §
255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd nevzhliadol žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktorý by súd žalovanej náhradu trov konania v
tomto rozsahu nemal priznať a ani ich nikto netvrdil, a preto rozhodol, že má proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v
lehote15dníodjehodoručenianaOkresnomsúdeBardejov.Lehotanapodanieodvolaniazačínaplynúť
dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.