Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/20/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422201052
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8422201052.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53
255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., za účasti osobitného
subjektu OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom D. XXXX/XX, XXX XX B.,
IČO: 37 872 117, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 11.200 EUR s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. KK-8Csp/56/2022-201 zo dňa 07.02.2024 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad ako súd I. inštancie žalobu zamietol,
žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal a osobitnému subjektu priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa
14.11.2017 úverovú zmluvu, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo
výške 11.000 eur. Keďže žalovaný úver nesplácal, právny predchodca žalobcu pristúpil k predčasnému
zosplatneniu pohľadávky ku dňa 22.10.2019. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
01.10.2021 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.
Súd I. inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu v postavení veriteľa si uplatnil právo podľa ust.
§ 565 OZ spôsobom odporujúcim kogentnému ustanoveniu § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy vo
vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú povinnosť však nesplnil,
keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné dôkazy, ktoré boli súčasťou
miestami neprehľadnej prílohy. Prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe neboli
dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. Žalobca tak nepreukázal splnenie povinnosti pôvodného veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovaného splácať úver a preto i z tohto dôvodu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného
v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (ust. § 11 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z.).
Žalobca nepreukázal splnenie podmienky vyplývajúcej z ust. § 98 ods. 2 Zákona o bankách keď v
konaní netvrdil ani nenavrhol dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že by veriteľ pohľadávky žalovaného
pred vyhlásením úveru za predčasne splatný písomne vyzval na splnenie dlhu so špecifikáciu splátky,
s ktorou by bol v omeškaní.
Súd prvej inštancie sa stotožnil i s námietkou neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky vznesenou
osobitným subjektom.Vyhlásenie predčasnej splatnosti z 22.10.2019 je tak právnym úkonom neplatným keďže je v rozpore
so zákonom (ust. § 39 OZ).
V dôsledku uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v právnom postavení postupníka pohľadávky
voči žalovanému z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je aktívne vecne legitimovaným,
a preto žalobu zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca dôvodiac, že ku dňu zosplatnenia úveru boli splnené
všetky podmienky pre platné predčasné ukončenie zmluvy vyhlásením úveru za predčasne splatný,
nakoľko banka mala splnené všetky podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ a mohla vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu
ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá. Splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca
v konaní preukázal platobnou históriou úveru, predloženými výzvami zo strany postupcu, ako aj
priloženými dôkazmi o doručovaní priamo žalovanému. Skúmanie bonity spotrebiteľa je bezpochyby
otázkou skutkovou. Povinnosť súdu preskúmať splnenie tejto povinnosti je limitovaná na samotný
prieskum-nienáslednévyhodnocovanie,čibysúdakoveriteľnazákladedoloženýchlistínspotrebiteľovi
úver poskytol. Podľa názoru žalobcu nie je dôvod, pre ktorý by mal súd aplikovať prísnu sudcovskú
koncentráciu na procesné úkony žalobcu. Uviedol, že v čase predloženia vyjadrenia nebolo súdom
vyhlásené uznesenie, ktorým sa dokazovanie končí. Žalobca má za to, že nekonal ani v rozpore so
zákonnou koncentráciou konania. Zmluva o postúpení je dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná a spĺňa
všetky zákonné požiadavky pre platnosť právneho úkonu a v žiadnom prípade ju nemožno považovať za
neplatný právny úkon. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal
a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia
§ 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Doplňujúcim podaním žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo
dňa 30.1.2024.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Osobitný subjekt vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ustanovenie § 7 ods. 1) zákona o
spotrebiteľských úveroch zakotvuje povinnosť dodávateľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvereposudzovaťschopnosťspotrebiteľasplácaťposkytnutýúver,pričomvzmysleustanovenia§7ods.
16písm.b)tohtozákonajetakpovinnýpostupovaťobozretneasodbornoustarostlivosťou.Zákonodarca
navyše v citovanom ustanovení výslovne zakotvuje, že dôkazné bremeno v otázke preukázania splnenia
tejto povinnosti spočíva na strane veriteľa. Žalobcovi bolo doručené aj Uznesenie Okresného súdu
Poprad zo dňa 06.09.2023, vydané pod sp. zn.: 8Csp/56/2022-134, ktorým konajúci súd uložil žalobcovi
v lehote 10 dní odo dňa doručenia daného podania písomne sa vyjadriť k podaniu osobitného subjektu
zo dňa 10.08.2023, uviesť ďalšie skutočnosti podporujúce ním uplatnený nárok a označiť ďalšie
dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti súd
nemusí prihliadnuť. Zároveň bol žalobca poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
V zmysle predmetného rozhodnutia bol tak žalobca povinný doručiť svoje vyjadrenie s jednotlivými
dôkazmi najneskôr do 21.09.2023. Túto povinnosť však si žalobca bez preukázania relevantných
dôvodovnesplnil,pričomsvojevyjadreniekpodaniuosobitnéhosubjektunastranežalovanéhonakoniec
žalobca doručil konajúcemu súdu až dňa 28.11.2023, teda len jeden deň pred plánovaným termínom
pojednávania. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil napádané rozhodnutie
súdu I. stupňa v celom rozsahu ako vecne správne a priznal osobitnému subjektu na strane žalovaného
plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalobca aj osobitný subjekt vo svojich ďalších podaniach neuviedli žiadne nové skutočnosti, len
zotrvali na svojich doterajších podaniach a dôvodoch v nich uvedených.
6. Odvolací súd (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§
362ods.1CSP),oprávnenouosobou(§359CSP)protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné
(§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.7. Hlavným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo, že žalobca v žalobe nesplnil
povinnosť tvrdiť podstatné skutočnosti ohľadom splnenia povinnosti skúmať bonitu klienta, preto súd
túto skutočnosť nepovažoval za preukázanú, a tým pádom za splnenú.
Súd I. inštancie odvolávajúc sa na zásadu sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol na vyjadrenie
žalobcu zo dňa 24.11.2023 (č.l. 149 a nasl súdneho spisu), ktoré žalobca zaslal na základe výzvy súdu
zo dňa 6.9.2023 (č.l. 134 súdneho spisu) a po uplynutí 10 – dňovej lehoty určenej súdom.
Po preskúmaní spisu však odvolací súd zistil, že žalobca sa k otázke skúmania bonity klienta vyjadril,
a predložil o tom dôkazy už podaním zo dňa 18.4.2023 (č.l. 70 a nasl.). Reagoval tak na výzvu súdu zo
dňa 05.04.2023 (č.l. 67) na späťvzatie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v dôsledku
porušeniapovinnostipôvodnéhoveriteľaskúmaťbonituklienta,pričomžalobcasavyjadrilvsúdomdanej
10 – dňovej lehote. Na toto podanie žalobca poukázal aj vo vyjadrení zo dňa 24.11.2023 a pripojil ho.
Súd I. inštancie na vyjadrenie zo dňa 24.11.2023 un block neprihliadol, nakoľko bolo súdu doručené po
uplynutí stanovenej lehoty. Podľa názoru odvolacieho súdu takýmto postupom súd I. inštancie porušil
procesné práva žalobcu, nakoľko od vyjadrenia zo dňa 24.11.2023 bolo potrebné odčleniť skoršie
vyjadrenie zo dňa 18.04.2023.
Súd I. inštancie pri rozhodovaní veci toto podanie však nevzal do úvahy, a v odôvodnení rozsudku
v rozpore s ust. § 153 ods. 3 CSP neuviedol dôvody, prečo naň neprihliadol.
Navyše podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca tým, že sa ku skúmaniu bonity klienta nevyjadril už
v samotnej žalobe, ale až následne vo vyjadrení zo dňa 18.04.2023, nenarušil rýchlosť a hospodárnosť
konania. Vyjadrenie bolo súdu doručené pred prvým pojednávaním, pričom súd I. inštancie kvôli tomuto
vyjadreniu nemusel pojednávanie odročovať. Nesprávnu aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania
žalobca namietal v podanom odvolaní.
Odvolací súd má za to, že takýmto postupom súd I. inštancie neumožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Vzhľadom na to, že obsah predmetného vyjadrenia, na ktoré súd I. inštancie bez uvedenia dôvodov
neprihliadol, je zároveň aj hlavným dôvodom zamietnutia žaloby, nemohol odvolací súd postupovať inak,
akonapadnutýrozsudokpostupompodľaust.§389ods.1písm.b)zrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Súd I. inštancie poukázal aj na ďalšie argumenty, ktoré odôvodňujú zamietnutie žaloby, a to porušenie
ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, keď podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v
konaní netvrdil ani nenavrhol dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že by veriteľ pohľadávky žalovaného
pred vyhlásením úveru za predčasne splatný písomne vyzval na splnenie dlhu so špecifikáciou splátky, s
ktorou by bol v omeškaní, ako aj neplatnosť samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Avšak vzhľadom
na nedostatočnú odôvodnenosť a s tým súvisiacu nepreskúmateľnosť týchto argumentov nebolo možné
ani z týchto dôvodov napadnutý rozsudok potvrdiť.
9. Úlohou súdu I. inštancie po vrátení veci bude doplniť dokazovanie vykonaním dôkazu na č.l. 70 a nasl.
súdneho spisu a zistené skutočnosti náležite odôvodniť.
ZáveromanadrámecuvedenéhoodvolacísúddávasúduI.inštanciedopozornostiajskúmaniesplnenia
podmienok zosplatnenia úveru, konkrétne kvalifikované doručenie výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ako
aj výzvy podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo napokon aj súd I. inštancie v zrušovanom rozsudku
naznačil, avšak bližšie sa týmito skutočnosťami nezaoberal.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.