Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/117/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123401109
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123401109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: mateco Slovakia s.r.o.,
so sídlom Strážska cesta 7892, 960 01 Zvolen, IČO: 36620114, zastúpený JUDr. Pavlom Sabom,
advokátom so sídlom ul. B. Němcovej 10, 984 03 Lučenec, IČO: 35 671 033, proti žalovanému:
LPN s.r.o., so sídlom Na Kalvárii 5, 040 01 Košice, IČO: 44672900, zastúpený Mgr. Dávidom Jánom
Novákom, advokátom so sídlom Na Kalvárii 5, 040 01 Košice, IČO: 55515878, o zaplatenie 2.300 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 33Cb/37/2023-78
zo dňa 19.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. PotvrdzujerozsudokMestskéhosúduKošice,č.k.33Cb/37/2023-78zodňa19.03.2024vnapadnutých
výrokoch I., výroku II. v tej časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 400 eur a 8%-ný
ročný úrok z omeškania zo sumy 156,40 eur od 19.03.2023 do 15.05.2023 a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a výroku III. o trovách konania.

II. Mení rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. 33Cb/37/2023-78 zo dňa 19.03.2024 v napadnutom
výroku II. v časti príslušenstva tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8%-ný ročný úrok

z omeškania, zo sumy 2.300 eur od 19.03.2023 do 11.03.2024, zo sumy 400 eur od 12.03.2024 do
zaplatenia.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. MestskýsúdKošice(ďalejlensúdalebosúdprvejinštancie)napadnutýmrozsudkomrozhodoltak,že:
I. Konanie v časti zaplatenia istiny 1.900 € zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 400 € a 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 156,40 €
od 19.3.2023 do 15.5.2023, 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.300 € od 19.3.2023 do zaplatenia,

paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.300
eur, s 8%-ným ročným úrokom z omeškania, zo sumy 156,40 eur od 19.03.2023 do 15.05.2023, zo
sumy 2.300 eur od 19.03.2023 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov v sume 40 eur a na náhradu

trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe Rámcovej nájomnej zmluvy LPN č. 19352 a
Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 31.01.2023 prenajal žalovanému pracovnú plošinuMT1440 H02901 EXTERNA, sériové číslo EXT31-PL v období od 01.02.2023 do 05.02.2023 na miesto
Hlavná 17, Trnava. Prevzatie plošiny žalovaný potvrdil na protokole o odovzdaní a prevzatí stroja č.
2485468. Následne vyfakturoval žalovanému nájomné, dopravné náklady a náhrady podľa zmluvných

podmienok faktúrou č. 223150507 v sume 2.456,40 eur splatnou dňa 18.3.2023. Žalovaný dňa
15.05.2023 uhradil sumu 156,40 eur, zostatok faktúry neuhradil. Na pokus o zmier zo dňa 13.06.2023
žalovaný nereagoval. Žalobca žiadal zaviazať žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania,
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a na náhradu trov konania.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe namietal podpis na protokole o odovzdaní a

prevzatí stroja a uviedol, že podpis „nájomcu“ nie je podpisom konateľa žalovaného a žalovaný protokol
nepodpísal. Z tohto dôvodu popieral nárok žalobcu. Zároveň uviedol, že na základe rámcovej zmluvy zo
dňa 31.01.2023 uhradil kauciu na účet žalobcu, preto si uplatnil kompenzačnú námietku v sume 1.900
eur a to z dôvodu, že v zmysle čl. V ods. 8 rámcovej zmluvy je žalobca oprávnený kauciu jednostranne
započítať s pohľadávkou voči nájomcovi.
5 Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením sa s listinami predloženými stranami

sporu) zistil skutkový stav, podľa ktorého:
5.1. Žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom dňa 31.01.2023 Rámcovú nájomnú
zmluvu LPN s.r.o. 19352, ktorej predmetom bol nájom stavebnej mechanizácie (najmä stavebné stroje
a pracovné plošiny). Podľa predloženého protokolu o odovzdaní a prevzatí stroja, č. 2485468, žalobca
odovzdal žalovanému pracovnú plošinu MT1440 EXT31-PL v období od 01.02.2023 do 05.02.2023.

Žalovaný na uvedenom protokole svojím podpisom potvrdil prevzatie aj odovzdanie plošiny.
5.2.Faktúrouč.223150507splatnoudňa18.03.2023žalobcavyfakturovalžalovanémuprenájomplošiny
v celkovej sume 2.456,40 eur. Podľa predloženého výpisu z účtu žalovaný dňa 15.05.2023 uhradil
žalobcovi sumu 156,40 eur. Pokusom o zmier zo dňa 13.06.2023 žalobca vyzval žalovaného na úhradu
horeuvedenej faktúry, ale neúspešne. Žalovaný predložil výpis z účtu, podľa ktorého dňa 31.01.2023

uhradil žalobcovi kauciu vo výške 1.900 eur.
5.3. Žalobca predložil email žalovaného zo dňa 17.04.2023, ktorým žiadal žalobcu o priradenie sumy
kaucie 1.900 eur na úhradu faktúry s tým, že rozdiel žalovaný doplatí na účet žalobcu v najkratšom
možnom termíne. Žalobca žalovanému odpovedal emailom dňa 20.04.2023, v ktorom uviedol, že kauciu
započíta žalovanému ku dňu rozdielu úhrady v sume 556,40 eur. Listom zo dňa 12.07.2023 žalovaný

žiadal právneho zástupcu žalobcu o predĺženie termínu splatnosti predmetnej faktúry do 31.08.2023.
5.4. Súčasne v rámci skutkového stavu súd prvej inštancie odcitoval čl. V bod 1 a čl. V bod 8 rámcovej
zmluvy.
6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 9 ObZ, § 663, § 671
ods. 1 OZ, § 365 veta prvá, § 369 ods. 1, 2 ObZ a § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., konanie

v časti o zaplatenia sumy 1.900 eur zastavil a vo zvyšnej časti žalobe vyhovel.

6.1. Z hľadiska právneho posúdenia mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami vznikla
nájomná zmluva v zmysle § 663 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že titulom uzatvorenej rámcovej
zmluvy, t.j. užívaním predmetu nájmu bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi nájomné spojené s

užívaním predmetu nájmu - pracovnej plošiny. Žalovaný si svoju povinnosť plynúcu mu z uzatvorenej
zmluvy riadne nesplnil a svoj záväzok voči žalobcovi neuhradil včas a riadne, v lehote splatnosti, čím
sa dostal žalovaný do omeškania. Z písomných dokladov a emailov predložených žalobcom podľa súdu
vyplýva, že žalovaný počas trvania nájmu ani po jeho ukončení nenamietal, že podpis na preberacom
protokole nie je jeho, resp. jeho konateľa. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný si bol vedomý

svojho záväzku voči žalobcovi, žiadal o predĺženie lehoty splatnosti a žiadal započítanie kaucie na
úhradu predmetnej faktúry. Preto obrana žalovaného, že podpis na preberacom protokole nie je jeho
neobstojí, nakoľko z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že žalovaný svoj podpis počas celej
doby nájmu ani po jej skončení nenamietal. Ďalej z dokladov jednoznačne vyplýva, že žalovaný si bol
vedomý svojho záväzku, ktorý čiastočne aj uhradil, v sume 156,40 eur. V časti 1.900 eur žalobca na

pojednávaní vzal žalobu späť z dôvodu započítania kaucie zloženej žalovaným, čo sám žalovaný v
emaile adresovanom žalobcovi žiadal, preto v tejto časti súd považuje žalobu za podanú dôvodne -
započítanie pred uhradením dlžnej sumy nebolo povinnosťou žalobcu, ale jeho ústupkom a oprávnením
voči žalovanému a teda žaloba v tejto časti bola podaná dôvodne. Ak sa žalovaný odvolával v konaní aj
na skutočnosť, že žalobca mal použiť na úhradu jeho nedoplatkov kauciu, na tento postup bol žalobca

podľa čl. V ods. 8 rámcovej zmluvy oprávnený, ale nie povinný. Je len prejavom ústretovosti žalobcu,
že žalobca napriek tomu, že na tento postup nebol povinný a vopred žalovaného upozornil na postup,
že započíta kauciu na jeho dlh, len po zaplatení zostávajúcej sumy 556,40 eur, čo žalovaný nezaplatil,
žalobca v časti istiny 1.900 eur vzal žalobu späť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonnéustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej v celom rozsahu
vyhovel. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi neuhradil
včas a riadne, v lehote splatnosti, čím sa dostal do omeškania, preto je povinný žalobcovi uhradiť aj

úroky z omeškania.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP
a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP bez toho, aby tieto konkrétne skutkovo vymedzil a pod
daný odvolací dôvod priradil. Súčasne uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čiže
vymedzil dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Z uvedených dôvodov žalovaný
považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, nepreskúmateľné a nezákonné. Odvolateľ
navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.1. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že odôvodnenie súdu je zmätočné, nepreskúmateľné
a vágne. Uviedol, že sumu 1.900 eur si započítal voči nároku žalobcu už pred podaním žaloby, preto
z daného dôvodu nemôže byť žaloba v celom rozsahu dôvodná ako sa nesprávne domnieva súd.
Poukázal na to, že už dňa 17.04.2023 urobil započítací prejav, kedy si voči pohľadávke žalobcu uplatnil
nárok vo výške 1.900 eur. Žalobca na tento jednostranný zápočet reagoval, že „kauciu“ si započítajú

ku dňu úhrady zvyšku, t.j. sumy vo výške 556,40 eur. Nakoľko z jeho strany dňa 15.05.2023 došlo
k čiastočnej úhrade sumy vo výšky 156,40 eur, tak má za to, že najneskôr dňa 15.05.2023 došlo k
započítaniu sumy vo výške 1.900 eur. Z dôvodu, že k zápočtu sumy vo výške 1.900 eur nesporne došlo
pred podaním žaloby, tak v tejto časti je žaloba jednoznačne nedôvodná a súd žalobu v časti istiny vo
výške 1900 eur mal zamietnuť a nie zastaviť.

8.2. Následne sa žalovaný v odvolaní vyjadroval k bodu 6 odôvodnenia rozsudku, obsahom ktorého
bola reprodukcia prednesu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.03.2024.

8.3. K napadnutému výroku I. žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru mal byť žalobca v časti zaplatenia

sumy vo výške 1.900 eur procesne neúspešný, nakoľko k úhrade došlo ešte pred podaním žaloby a
napriek tomu pre súd bola žaloba v celom rozsahu dôvodná. Uviedol, že voči čiastočnému spätvzatiu
žaloby výhrady nemá, avšak v zmysle uvedeného ako aj zmätočného konania žalobcu a argumentácie
uvedenej v podaniach mal súd jednoznačne vyzvať žalovaného na vyjadrenie, či súhlasí so späťvzatím,
čo sa však nestalo. Žalovaný preto žiadal, aby bola žaloba žalobcu v celosti zamietnutá, pričom zotrval

na tvrdení, že podpisy na preberacom a odovzdávacom protokole nie sú jeho, ani žiadnej inej osoby,
ktorá bola poverená
na zastupovanie žalovaného.

8.4. Nakoniec odvolateľ za dôvod nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku považoval výrok II., kde

ho súd, okrem iného, zaviazal k úhrade úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.300 eur od
19.03.2023 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že konanie bolo v časti 1.900 eur zastavené, nakoľko
žalobca zobral žalobu v časti 1.900 eur späť, je preto preňho nepochopiteľné, ako súd mohol zaviazať
žalovaného k úhrade úrokov z omeškania zo sumy 2.300 eur od 19.03.2023 do zaplatenia, ak žalovaný
zaplatil sumu 1.900 eur momentom započítania, teda najneskôr ku dňu 15.05.2023, avšak je zrejmé,

že zápočet nastal v momente kedy sa pohľadávky strán stretli, a to dňa 18.03.2023, ku dňu splatnosti
faktúry žalobcu (pretože žalovaný uhradil sumu 1.900 eur ešte v januári 2023).

9. K doručenému odvolaniu žalobca uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že podľa čl.
8. Rámcovej zmluvy, bol žalobca, ako prenajímateľ, oprávnený a nie povinný si kauciu jednostranne

započítať. Súd tiež správne vyhodnotil, že k vzájomnému zápočtu sumy 1.900 eur došlo až na
pojednávaní dňa 11.03.2024 na základe prejavu právneho zástupcu žalobcu.
Žalobca ďalej uviedol, že ak žalovaný vo svojom e-mailovom podaní zo dňa 17.04.2023 uviedol: „Dostali
sme Vašu urgenciu uvedenej faktúry zo dňa 16.02.2023 na čiastku 2.456,40 eur. Radi by sme uviedli,že dňa 31.01.2023 sme uhradili kauciu na Váš účet vo výške 1.900 eur. Prosíme Vás o priradenie
sumy zaplatenej kaucie na úhradu Vašej uvedenej faktúry. Rozdiel doplatíme na Váš účet v najkratšom
možnom termíne.“, tak takéto nie je možné posúdiť ako započítací prejav, nakoľko je to len žiadosť

žalovaného na žalobcu o započítací prejav a žalobca zápočet podmienil úhradou časti faktúry vo
výške 556,40 eur, k úhrade ktorej doposiaľ došlo len dňa 15.05.2023 vo výške 156,40 eur. Z týchto
prejavov strán nie je podľa žalobcu dôvodné vyvodzovať, že by došlo dňa 15.05.2023 k vzájomnému
zápočtu pohľadávok v sume 1.900 eur, ako to uvádza žalovaný v odvolaní. Podľa žalobcu dôvodnosť
a opodstatnenosť žaloby na celú sumu 2.300 eur, tak ako to správne vyhodnotil aj prvoinštančný súd,

potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný v odpore aj odvolaní spochybňuje, že by prevzal od žalobcu
strojné zariadenie do nájmu, nakoľko na Protokole o odovzdaní nie je podpis konateľa a tým popiera
nárok žalobcu vo výške 2.300 eur ako taký. Tvrdenie žalovaného, že prevzatie stroja na protokole svojim
podpisom nepotvrdil ním poverený jeho zástupca, ale že ide možno o podpis nejakého pracovníka
žalobcu je absurdné, aby pracovník žalobcu len tak niekde na cudzej stavbe nechal stroj v hodnote
73.000 eur a sám si podpísal prevzatie za žalovaného. Prvoinštančný súd túto obranu žalovaného

správne posúdil, že je v hrubom rozpore s konaním žalovaného v komunikácii, v rozpore s uznaním
záväzku konateľom žalovaného, čiastočnou úhradou 156,40 eur a návrhom na zápočet 1.900 eur, ako
aj, že žalovaný nikdy pred súdnym konaním prevzatie stroja nerozporoval. Potvrdzuje to tiež odpoveď
na pokus o zmier - list žalovaného zo dňa 12.07.2023 podpísaným konateľom, v ktorom požiadal o
predĺženie termínu splatnosti čiastky 2.300 eur do 31.08.2023. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že

spolupráca žalovaného so žalobcom bola výlučne jednorázová, je zavádzajúce a účelové. Spolupráca
sporových strán bola založená obojstranným podpisom Rámcovej nájomnej zmluvy LPN s.r.o. 19352
a Všeobecných obchodných podmienok dňa 31.01.2023, čo nie sú jednorázové zmluvné dokumenty a
predpokladajú dlhodobejšiu spoluprácu.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné s výnimkou časti príslušenstva.

11. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,

aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, písm. f), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne

prejednal.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup

k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosťzapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane

judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
15.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

17. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil vo výrokoch,
v ktorých rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil dostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia, na ktoré

v podstatnom odkazuje ( § 387 ods. 2 CSP ), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní,
z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

19. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v potvrdzujúcich výrokoch, k
odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza:

20. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie II. ÚS 76/2007, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15. 7. 2010) vyplýva, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argumentúčastníka konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné
skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Žalovaný v odvolaní v podstate
nekonkretizoval v čom má spočívať ním tvrdené „zmätočné, nepreskúmateľné a vágne“ odôvodnenie,

pričom odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie formuloval svoje skutkové a právne závery, ktoré
boli zrozumiteľné a pre rozhodnutie dostatočné. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať ani za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Navyše súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukazoval práve na tie zákonné a

zmluvné ustanovenia, ktoré boli v prejednávanom prípade relevantné pre rozhodnutie. Odvolací súd
dodáva, že len nesúhlas strany sporu s rozhodnutím v jeho neprospech, nie je automaticky porušením
práva na spravodlivý proces.

21. Odvolací súd nezistil ani naplnenie odvolacích dôvodov spočívajúcich v nesprávne zistenom
skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení. Súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalovaného v

odvolaní riadne vyporiadal a v potvrdzujúcej časti dospel k správnym skutkovým zisteniam. Rovnako
ako súd prvej inštancie i odvolací súd poukazuje na zmluvné dojednanie strán sporu v predmetnej
zmluve v článku V bod 8, podľa ktorého zloženú kauciu bol žalobca ako prenajímateľ oprávnený, nie
povinný započítať, pričom voči žalovanému ako nájomcovi bol toto oprávnený učiniť nielen z titulu
neuhradeného nájomného, ale i z iných príkladmo vymedzených dôvodov, ako napr. zmluvnej pokuty

alebo spôsobenej škody. Aj z týchto dojednaní teda vyplýva len oprávnenosť žalobcu započítať zloženú
kauciu na nezaplatené nájomné a ak tak neurobil, svoju zmluvnú povinnosť neporušil a dlžné nájomné
v sume 2.300 eur žaloval oprávnene. Nakoniec v uvedenom kontexte poukazuje odvolací súd i na
tú skutočnosť, že na výzvu žalovaného pred podaním žaloby k započítaniu kaucie reagoval žalobca
pozitívne,avšakpodpodmienkou,žebudenajskôruhradenázostávajúcačasťnájomného.Zuvedeného

potom vyplýva i správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým konanie v časti
o zaplatenie sumy 1.900 eur zastavil, nie zamietol, ako to žiadal žalovaný v odvolaní. Súčasne odvolací
súd uvádza, že nie je namieste ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nevyzval odvolateľa na
vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby v uvedenej časti, nakoľko v samotnom odvolaní explicitne uvádza, že
voči čiastočnému späťvzatiu žaloby výhrady nemá.

22. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je v napadnutých výrokoch I., výroku II.
v tej časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 400 eur a 8%-ný ročný úrok z omeškania
zo sumy 156,40 eur od 19.03.2023 do 15.05.2023 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur nedôvodné, nakoľko procesný postup súdu prvej inštancie bol správny

a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia rozhodnutia sú
zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia
v potvrdzujúcej časti s tým, že odvolací súd má súčasne za to, že súd prvej inštancie formuloval svoje
skutkové a právne závery, ktoré sú zrozumiteľné a pre rozhodnutie dostatočné. Napadnuté rozhodnutie
v potvrdzujúcej časti nemožno považovať ani za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Navyše súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí poukazoval práve na tie zákonné a zmluvné ustanovenia, ktoré boli v prejednávanom prípade
relevantné pre rozhodnutie, pričom naplnenie odvolacích dôvodov žalovaný nepreukázal, preto podľa
§ 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny tak ako je

uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

23. Odvolací súd však zároveň dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné v tej časti príslušenstva,
kde súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.300 eur od
19.03.2023 do zaplatenia. V tejto časti je rozhodnutie súdu nielen nesprávne, ale aj nepreskúmateľné.

Nakoľko však zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie je zrejmé, že k započítaniu
sumy 1.900 eur zo strany žalobcu došlo na pojednávaní konanom dňa 11.03.2024, vznikol žalobcovi
nárok na úroky z omeškania vo výške 8% ročne z pôvodne žalovanej sumy 2.300 eur od splatnosti
predmetnej faktúry, t.j. od 19.03.2023 do započítania sumy 1.900 eur na pojednávaní dňa 11.03.2024
a vo zvyšnej nezaplatenej sume 400 eur odo dňa nasledujúceho t.j. od 12.03.2024 do zaplatenia.

V zmysle uvedeného tak odvolací súd podľa § 388 ods. 1 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie
v časti príslušenstva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto rozsudku vychádzajúc z § 369 ObZ v
spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Keďže zmenou v časti príslušenstva zostal neúspechžalobcu v konaní len nepatrný, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, potvrdil odvolací súd i výrok III. súdu prvej
inštancie o trovách konania.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi (pri nepatrnom neúspechu v predmetnej časti príslušenstva) priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).