Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 7, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoE/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422200484
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5422200484.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E. – E., zastúpeného: AKSK,
s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti povinnej: F. G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, zastúpenej: JUDr. Radoslava Bencúrová, advokátka, so sídlom

M. R. Štefánika 1840/20, Dolný Kubín, o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci úpravy
styku s maloletými deťmi: I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u povinnej, v konaní
zastúpenými kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. DK-10Em/1/2022-633 zo dňa 30. októbra
2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. DK-10Em/1/2022-633 zo dňa 30. októbra 2024 p o t v r

d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejajlen„okresnýsúd“)napadnutýmuznesenímvýrokomI. návrhoprávneného
na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol; výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania citujúc § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporovéhoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„CMP“),§377ods.1CMPmalokresný
súd preukázané, že styk oprávneného s maloletými deťmi upravený vo vzťahu k maloletej I. rozsudkom
KrajskéhosúduvŽilineč.k.8CoP/61/2021-1085zodňa17.12.2021avovzťahukmaloletejJ.uznesením

Okresného súdu Námestovo č.k. DK-2P/62/2022-454 zo dňa 29.05.2024 sa realizuje, preto nie sú dané
dôvodynanariadenievýkonurozhodnutia.Vprejednávanejveciniejemožnékonštatovať,žebypovinná
dobrovoľne neplnila, čo jej ukladajú označené exekučné tituly. O trovách konania okresný súd rozhodol
v zmysle § 52 CMP.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote oprávnený. Žiadal, aby odvolací

súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby
ho zmenil tak, že výkon rozhodnutia nariadi a zároveň uloží matke sankciu za každý styk, ktorý mu bol
jej konaním/nekonaním zmarený. Uviedol, že okresný súd vychádzal zo skutkového stavu za posledné
dva mesiace pred vyhlásením napadnutého uznesenia a otázky nerešpektovania súdnych rozhodnutí
zo strany povinnej počas konania ako aj pred jeho začatím nijakým spôsobom neriešil ani nezdôvodnil.
Zdôraznil, že konanie prebieha od apríla 2022, teda viac ako 2,5 roka, počas ktorého došlo k výraznému

odcudzeniu maloletej J. od neho, aspoň podľa tvrdenia povinnej, a k výraznému obmedzeniu jeho
styku s oboma maloletými, pričom na tomto stave nenesie žiadnu zodpovednosť. Okresný súd povinnúdokonca ani nevyzval, aby preukázala dôvody, pre ktoré sa jeho styk s maloletými deťmi počas tak dlhej
doby nerealizoval. Podľa oprávneného, povinná svoj vplyv na maloleté deti jednoznačne uplatnila tak,
aby sa styk nerealizoval, čo vyplýva priamo z jej vyjadrení v tomto konaní. Povinná priamo uviedla,

že viaceré stretnutia sa neuskutočnili z dôvodu, že na stretnutie nechceli ísť maloleté deti a ona to
akceptovala, nič s tým nespravila, z čoho vyplýva, že povinná vedome a úmyselne porušila svoje
povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu.

4. Oprávnený v odvolaní ďalej uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí vychádzal vo vzťahu

k maloletej J. z predpokladu, že jeho styk s ňou je upravený a realizuje sa na základe neodkladného
opatrenia nariadeného Okresným súdom Námestovo č.k. 2P/62/2022-454, ktorým mala byť zmenená
úprava styku nariadená rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/61/2021-1085 zo dňa 17.12.2021,
čo však nepovažuje za správne. Nariadené neodkladné opatrenie nijakým spôsobom nerieši vzťah
styku upraveného označeným rozsudkom, pričom ak tento nebol zrušený a ani zmenený, neodkladné
opatrenie existuje/dopĺňa označený rozsudok, keďže neodkladné opatrenie a rozsudok si nekonkurujú,

navzájom sa nevylučujú. Okresný súd a rovnako aj kolízny opatrovník, by mali počas celého konania
dohliadať na správanie povinnej, ktorá by mala viesť maloleté deti k rozširovaniu a zlepšovaniu vzťahu
s ním, čo v danom prípade absentuje v maximálnej možnej miere. Nekonanie súdu v konaní o výkon
rozhodnutia, ktorý sa „uspokojil“ so skutočnosťou, že „aktuálne prebieha styk riadne“, porušuje základné
práva maloletých detí, medzi ktoré patrí aj právo na výchovu oboma rodičmi, právo na styk s oboma

rodičmi.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje
s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie. Na základe aktuálnych skutočností poukazoval na
to, že pri realizácii neodkladného opatrenia povinná na styk oprávneného s maloletou J. prichádza

opakovane s meškaním cca 30 až 45 minút. Oprávnený sa v rámci neodkladného opatrenia, ktoré
sa realizuje v priestoroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín od povinnej opakovane
dožaduje hľadania riešení, kompromisov v rámci obnovenia vzťahu s maloletou J., napríklad návrhom
na spoločne strávený čas s maloletými v K. A. L., v ktorom majú maloleté deti priestor na hru, aktivity.
Povinná návrhy, kompromisy zo strany oprávneného neakceptuje. Styk oprávneného s maloletou I. sa

od septembra 2024 začal realizovať bez problémov aj napriek tomu, že dovtedy sa nerealizoval. Počas
vianočného obdobia sa mal styk oprávneného s maloletými deťmi realizovať od 24.12.2024 od 17.00
hod. do 26.12. do 17.00 hod., avšak tento sa nerealizoval a táto situácia sa opakuje od roku 2019.
Oprávnený opakovane poukazuje na situáciu, počas obdobia vianočných sviatkov a zainteresované
subjekty žiada, a v minulosti aj viackrát žiadal, o riešenie. Túto situáciu riešil aj podaním oznámenia na

Okresnom riaditeľstve PZ v Dolnom Kubíne, v ktorom poukázal až na emočné „vydieranie“ maloletých
detízostranypovinnej.Pokiaľzostranypovinnejjepoukazovanénanegatívnestránkyoprávneného,tak
kolízny opatrovník disponuje dôkazmi, že oprávnený maloletej I. počas styku zabezpečuje plnohodnotný
programavrámcifotodokumentáciemaloletédieťajevprítomnostioprávnenéhošťastnéaspokojné.Na
záverkolíznyopatrovníkuviedol,žerodičiasúsivosvojichrodičovskýchprávachrovníažiadnyzrodičov

nemá právo hrať sa na jedinú univerzálnu morálnu autoritu, ktorá bude svojvoľne rozhodovať o čom, či
vôbec a kedy môže druhý rodič mať u seba svoje dieťa. Kolízny opatrovník súhlasil so sankcionovaním
povinnej za každý zmarený styk, resp. odporúčal prijať iné opatrenia vyplývajúce z postupu realizácie
výkonu rozhodnutia súdu.

6. Povinná vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Oprávnený vo svojom odvolaní neuviedol žiaden odvolací dôvod, preto z jeho odvolania nie je zrejmé,
zakéhodôvoduodvolaniepodalaniejezrejmýanirozsahpodanéhoodvolania.Poukázalanauznesenie
Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 595/2024-30 zo dňa 22.10.2024, ktorým ústavný súd ústavnú sťažnosť

oprávneného v tejto právnej veci zamietol. Ústavný súd okrem iného v odôvodnení uviedol (ods. 16.), že
je potrebné uviesť, že realizácia rozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku dieťaťa
takmer vždy závislá nielen od vôle rodičov, ale aj maloletého dieťaťa. V takýchto prípadoch tak súd
len vytvára, zabezpečuje vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci
dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia (m. m. IV. ÚS 452/2013, IV. ÚS

312/2023). V ods. 20. ústavný súd ďalej uvádza, že s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa
a na skutočnosť, že tento záujem sa môže v priebehu času meniť, je súd vykonávajúci rozhodnutie
o výchove maloletých povinný v závislosti od okolností prípadu zisťovať dôvody, prečo sa povinný
nepodrobil vykonateľnému rozhodnutiu súdu (porovnaj § 380 CMP), a vykonať šetrenie o pomerochmaloletého, pričom môže na tento účel nariadiť pojednávanie (§ 379 ods. 1 CMP), vyzvať príslušné
orgány na poskytnutie súčinnosti (§ 380 CMP) a podobne. Súd teda nemôže len mechanicky vychádzať
z úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vykonateľnom rozhodnutí, je povinný neustále

vyhodnocovať, či nútený výkon rozhodnutia je v záujme maloletého (m. m. II. ÚS 375/2015). Ďalej v ods.
30. odôvodnenia ústavný súd uvádza, že neakceptovanie zmeny exekučného titulu vo vzťahu k úprave
styku sťažovateľa s maloletou J. zo strany oprávneného (ods. 29. tohto uznesenia) hodnotí ústavný súd
ako nenapomáhajúci efektívnemu postupu okresného súdu v jeho veci. V ods. 31. ústavný súd uvádza,
že na základe už uvedených skutočností zohľadňujúc okolnosť čiastočnej realizácie výkonu súdneho

rozhodnutia vo vzťahu k maloletej I. (predovšetkým ods. 29. tohto uznesenia), ako aj čiastočnú laxnosť
v prístupe sťažovateľa k zmene úpravy styku s maloletou J., ku ktorej došlo nariadeným neodkladným
opatrením, a berúc do úvahy skutočnosť odročovania pojednávaní na podnet sťažovateľa, resp. jeho
právneho zástupcu, ako aj to, že konanie okresného súdu sa riadilo základným motívom vykonávacieho
konania, podľa ktorého majú úkony a opatrenia súdu smerovať prioritne k dobrovoľnému splneniu
povinnosti, a prihliadajúc na faktickú zložitosť prejednávanej veci, ústavný súd dospel k záveru, že

okresný súd v napadnutom konaní konal v zásade plynulo, pričom jeho postup v napadnutom konaní
nemožno hodnotiť ako neefektívny, alebo zjavne neprimeraný.

7. Povinná vo vyjadrení ďalej uviedla, že vo vzťahu styku oprávneného s maloletou J. bola medzi
ňou a oprávneným uzavretá neformálna dohoda, ktorú riadne plnila, pričom nechávala obe maloleté

deti v materskej škole, kde si ich o 12.00 hod. mal prevziať na styk oprávnený. Napriek tomu, že
maloleté deti mali byť odovzdávané v jej neprítomnosti, maloletá J. opakovane odmietala z materskej
školy s oprávneným na víkend, resp. na 10 dní v období prázdnin odísť, čo oprávnený akceptoval
a maloletú J. si z materskej školy nepreberal. Maloletá v tomto období odmietala ísť k oprávnenému,
plakávala, schovávala sa, nepomohla ani pomoc ochotných učiteliek v materskej škole, ktoré maloletú J.

odniesli k autu oprávneného, pričom samotný stav akceptoval aj oprávnený, nakoľko maloletú J. nechcel
zobrať z materskej školy a tak maloletá ostávala v materskej škole. Maloletú I. si na styk oprávnený
prevzal. Po tom, ako ju kontaktovali učiteľky materskej školy, že maloletá J. s oprávneným neodišla,
išla ju do materskej školy prevziať. Na základe týchto skutočností v danom období aj samotné učiteľky
v materskej škole jej dali najavo, že maloletú J. nasilu nebudú oprávnenému odovzdávať, ani ju nijako

presviedčať. Pokiaľ sa maloletá J. rozhodla, že k oprávnenému nejde, učiteľky daný stav akceptovali.
Pokiaľ oprávnený hovoril o manipulovaní maloletých detí z jej strany, tak toto absolútne odmieta, nakoľko
maloletá I. na styk s oprávneným odchádzala, maloletá J. nie. Obe maloleté deti boli však v prostredí
materskej školy spolu, bez jej prítomnosti, obe boli ňou psychicky pripravené na styk s oprávneným,
jedna s oprávneným na víkend odišla, druhá nie. Neobstojí teda podľa povinnej tvrdenie oprávneného,

že maloleté deti nepripravuje po psychickej stránke.

8.Vškolskomroku2023/2024sapodľapovinnejsituáciazmenila,pretožemaloletáI.začalanavštevovať
prvý ročník základnej školy, avšak maloletá J. navštevuje stále materskú školu. Aj vzhľadom na uvedenú
skutočnosť sa neformálnou dohodou jej a povinného upravil čas preberania maloletých detí, namiesto

času o 12.00 hod. na čas po vyučovaní maloletej I.. Prevzatie maloletej I. prebieha každý párny piatok
o 13.15 hod., a teda naďalej nad rámec stanovený exekučným titulom. Maloletá J. sa v šk.r. 2023/2024
dostala do takého stavu, že v čase styku s oprávneným, odmietala chodiť do materskej školy, keďže
vedela, že si má po ňu oprávnený prísť. Odvtedy ju privážala každý párny piatok s problémami pred
materskú školu. Oprávnený v tom čase opätovne začal stupňovať tlak nielen na maloletú J., ale aj na

ňu, nútil ju k tomu, aby maloletú J. vybrala zo svojho auta nasilu, oprávnený dané nebol a nie je ochotný,
ani schopný urobiť sám. Trval na tom, že uvedené musí urobiť práve ona, čím by si narušila pevnú
citovú väzbu s maloletou, resp. s oboma deťmi, toto však odmietala. Týmto svojím nátlakovým postojom
a naliehaním, aby maloletú J. násilne naložila do jeho auta, oprávnený spôsoboval ešte väčší stres obom
maloletým deťom, pretože aj maloletá I. bola pri preberaní prítomná a celú situáciu veľmi citlivo vnímala.

9. Ďalej povinná vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že oprávnený dňa 22.01.2024
navštívil základnú školu, pretože maloletá I., ktorá v tej dobe k nemu chodila, mala narodeniny.
Priniesol koláče maloletej I. priamo do školy, nielen pre ňu, ale aj všetkých jej spolužiakov. Zároveň
navštívil aj maloletú J. spolu s maloletou I. v materskej škole. Oprávnený prišiel do materskej školy

neohlásený, čím narušil učiteľkám výchovný proces, nakoľko maloleté deti v tom čase boli prichystané
na spanie. Oprávnený sa pokúsil nadviazať kontakt s maloletou J., ale bez úspechu. Maloletá J.
s ním nekomunikovala, schovávala sa a nepomohla ani prítomnosť maloletej I.. Na narodeniny
maloletej J. v mesiaci september 2023 však oprávnený neprišiel, nepriniesol jej koláče, ani žiadnydarček. Nehovoriac o Vianociach a meninách. Napriek tomu, že o neohlásenej návšteve oprávneného
v materskej škole nevedela, je zrejmé, že maloletá odmietla akýkoľvek kontakt s oprávneným. Počas
tohto obdobia si oprávnený maloletú J. nikdy na styk neprebral, hoci bola maloletá J. buď v materskej

škole,aleboneskôr,keďmaloletúJ.priviezlapredmaterskúškolu,oprávnenýsijuneprevzal.Oprávnený
konal z vlastnej vôle, nakoľko maloletú mu na styk riadne pripravila, priviezla pred, resp. do materskej
školy a jej prebratiu nijako nebránila.
10. V máji 2024 Okresný súd Námestovo vyhovel jej návrhu na úpravu styku oprávneného s maloletou
J. tak, že tento je upravený len za jej prítomnosti na ÚPSVaR Dolný Kubín každý párny piatok

od 10.00 hod. do 12.00 hod. Má za to, že neodkladné opatrenie deroguje skoršie rozhodnutie
vo veci samej, a teda platí model styk oprávneného s maloletou, ktorý je upravený neodkladným
opatrením. Okresný súd na pojednávaniach v tejto veci, ako aj v uznesení zo dňa 30.10.2024 vysvetlil
oprávnenému, že v prípade maloletej J. platí úprava styku na základe neodkladného opatrenia, teda
nie na základe predchádzajúcej úpravy stanovenej rozsudkom Krajského súdu v Žiline, čo neustále
oprávnený nesprávne interpretuje. Nakoniec sa v rovnakom „duchu“ vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej

republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia. Povinná dala do pozornosti skutočnosť, že aj napriek tomu,
že styk oprávneného s maloletou J. je upravený formou stretávania sa na ÚPSVaR od júna 2024, takto
upravený styk oprávnený z vlastnej vôle nerealizoval, nezúčastňoval sa ho, ani ju vopred 48 hodín pred
začiatkom styku neinformoval, že sa ho nezúčastní. Nezúčastňoval sa na stretnutiach na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne s maloletou J. v období leta, t.j. 28.06.2024, 12.07.2024,

26.07.2024, 23.08.2024 od 10.00 hod. do 12.00 hod., pričom zúčastnil sa len jediného stretnutia, a to
dňa 09.08.2024, kedy si mal na styk (10 nocí) prebrať maloletú I.. Následne sa mal styk oprávneného
s maloletou J. uskutočniť dňa 06.09.2024, avšak oprávnený ju, ani ÚPSVaR, vopred neinformoval, že
sa styku nemôže zúčastniť, ani že sa ho nezúčastní. Tento styk sa neuskutočnil napriek tomu, že na styk
s oprávneným maloletú J. pripravila, na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bola s maloletou prítomná.

Styk oprávneného s maloletou J. sa neuskutočnil ani dňa 20.09.2024, o čom oprávnený nikoho vopred
neinformoval,avšakonasmaloletouJ.sanaúraddostavila.Zaujímavéje,ževtentodeňvšakoprávnený
už od 12.00 hod. bol schopný a ochotný prísť na styk s maloletou I.. Oprávnený sa styku s maloletou
J. nezúčastnil v termínoch 28.06.2024, 12.07.2024, 26.07.2024, 23.08.2024, 06.09.2024, 20.09.2024,
27.12.2024, t.j. z 12-tich termínov sa viac ako polovice týchto termínov v roku 2024 nezúčastnil sám

zvlastnejvôle,nakoľkonastyksmaloletouJ.neprišiel.Napriektomu,ženapojednávanídňa25.09.2024
oprávnený tvrdil, že sa nebude zúčastňovať stretnutí s maloletou J. na pôde ÚPSVaR Dolný Kubín, svoje
rozhodnutie po tomto pojednávaní zmenil a od 10/2024 sa začal zúčastňovať týchto stretnutí a tento
styk sa realizuje aj v súčasnosti. Maloletá J. má aj s takýmto stykom s oprávneným problém, neustále
plače, keď má ísť na styk, nechce sa dať obliecť, kope ju, nechce vyjsť z auta, nechce nastúpiť do

výťahu v budove ÚPSVaR Dolný Kubín, nechce vojsť do miestnosti v budove ÚPSVaR Dolný Kubín, v
ktorej je prítomný oprávnený. Povinná uviedla, že maloletú J. na stanovený čas na ÚPSVaR Dolný Kubín
privedie, ale keďže maloletá J. plače, nechce vojsť do miestnosti, na chodbe ju prehovára dovtedy, až
kým ju nakoniec nepresvedčí (oprávnený ani raz nevyšiel na chodbu, aby na maloletú pozitívne pôsobil,
aby vôbec vošla do miestnosti, kde sa nachádza oprávnený a pracovníčka ÚPSVaR. Situácia sa nemení

ani v roku 2025, pretože oprávnený s maloletou J. stále nedokáže nadviazať žiaden kontakt, maloletá J.
s ním nechce nijako komunikovať, na jeho otázky mu neodpovedá, nereaguje na ne, odmieta sa s ním
akokoľvek hrať, maľovať si, prijať nejakú vec, napríklad aj pohár vody, maloletá len neustále opakuje, že
chce ísť domov (30 aj viackrát), sedí na jej nohách, odvracia zrak od oprávneného, keď plače na chodbe
úradu, pracovníčky úradu dokonca vyjdú na chodbu z kancelárií, čo sa deje a tak ďalej. Stretnutia musia

byť častokrát v záujme maloletej ukončované pracovníčkami ÚPSVaR Dolný Kubín skôr so súhlasom
rodičov.

11. Pokiaľ ide o styk oprávneného s maloletou I., v mesiacoch október, november, december 2024 tento
sa, okrem vianočných sviatkov – osobitná úprava aj v januári 2025, realizoval. Čo sa týka vianočných

sviatkov, prevzatie maloletej I. podľa exekučného titulu nie je najšťastnejšie riešenie, na čom sa zhodli
všetci zúčastnení. Navrhla oprávnenému pri stretnutí na ÚPSVaR, aby mal maloletú I. tri víkendy po
sebe, teda víkend 13.12. - 15.12 (styk sa realizoval), 20.12. - 22.12.2024 namiesto vianočných sviatkov
(styk sa nerealizoval) a 27.12. - 29.12.2024 (styk sa realizoval). Oprávnený nesúhlasil s nahradením
vianočných sviatkov, preto maloletú I. dňa 24.12.2024 doviezla na prevzatie, maloletá I. odmietla

s oprávneným odísť, čo oprávnený akceptoval a odišiel bez nej, samozrejme na Vianoce dňa 24.12.2024
podal na ňu trestné oznámenie.12. Povinná vo vyjadrení rovnako uviedla, že oprávnený upriamuje pozornosť len na ňu a na jej
sankcionovanie, pričom o svojom nevhodnom konaní a správaní počas preberania maloletých detí už
nehovorí. Styku maloletých detí s oprávneným nikdy nijako nebránila, čo potvrdila aj maloletá I., ktorá

súdnemu znalcovi ustanovenému v inom konaní uviedla „mamina mi nikdy nezakazovala ísť ku tatinovi.
A ani starká a ani nikto“. Maloleté deti na styk s oprávneným vždy riadne pripravila, aj pripravuje, priviezla
a vozí maloleté deti na dohodnuté miesto. Oprávnený si zámerne maloleté deti na styk nepreberal,
keď s ním odmietli odísť, radšej podal na ňu zámerne a premyslene trestné oznámenie, s cieľom, že
pokiaľ bude nariadený výkon rozhodnutia súdom, tak na základe daného môže byť trestne stíhaná, o čo

presne oprávnenému ide. Keby mal oprávnený záujem o stretávanie s maloletou J., tak sa styku s ňou
nevyhýba,pretoževiacakopolovicustykovstanovenýchneodkladnýmopatrenímneuskutočnilzvlastnej
vôle. Ak by si chcel maloletú J. prebrať, mohol tak urobiť z materskej školy, čo neurobil, a neurobil tak
ani v prípade, ak maloleté deti priviezla na určené miesto styku. Je na oprávnenom, prečo si maloleté
deti neprevzal, pretože vždy maloleté deti na miesto určenia priviezla, ale bol to oprávnený, ktorý si
maloletédetinakoniecneprevzal.TakétosprávanieoprávnenéhovprípademaloletejJ.jepodľapovinnej

dlhodobé a tendenčné.

13. Za narušenie vzťahu oprávneného s maloletými deťmi, resp. predovšetkým s maloletou J. nie je
zodpovedná ona, ale oprávnený a to tým, že robí medzi maloletými deťmi veľké citové aj finančné
rozdiely, ktoré obe vnímajú. Maloletej J. na Vianoce v roku 2023 oprávnený nekúpil žiaden darček,

maloletej I., ktorá k nemu ide, darčeky kúpi. Maloleté deti medzi sebou komunikujú a darmo oprávnený
maloletej J. tvrdí, že má aj ona u neho pod stromčekom darček, keď maloletej J. jej sestra I., ktorá
bola u oprávneného povie, že pod stromčekom nemala J. žiaden darček. Situácia sa opakovala aj na
Vianoce roku 2024. Absolútne odmietla vyjadrenie oprávneného o tom, že vsugerúva maloletým deťom
stanovisko, že pokiaľ nechcú ísť na styk s oprávneným, nemusia. Vždy maloleté deti na styk pripravila,

priviezla, bol to práve oprávnený, ktorý si maloleté deti odmietol prebrať, resp. prevziať, keď na styk
k nemu nechceli ísť. Akceptoval, že nechcú ísť, keď ich neprebral a odišiel bez nich. Bol to oprávnený,
ktorý si odmietol v materskej škole prebrať maloletú J., bol to oprávnený, ktorý dával maloletým, resp.
maloletej na výber, že pokiaľ ísť nechce, nasilu ich nútiť nebude. Za dané rozhodnutia oprávneného
nemôže niesť ona žiadnu zodpovednosť.

14. Povinná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že s ním v celom rozsahu
nesúhlasí. Má za to, že po zmene sociálnej pracovníčky, ktorá začala zastupovať kolízneho opatrovníka,
sa tento otočil proti nej a začal podávať len jednostranné informácie na jej adresu, nekriticky preberať
názory a rétoriku oprávneného. Oprávnený sa do času zmeny sociálnej pracovníčky vždy vyjadroval

ku kolíznemu opatrovníkovi negatívne. Sabotoval akékoľvek stretnutia na úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny, nové termíny. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení konštatoval, že právny zástupcovia
rodičov majú rozdielny názor na uznesenie Okresného súdu Námestovo, č.k. DK-2P/62/2022-454 zo
dňa 29.05.2024, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, bez toho, aby samotný kolízny opatrovník
zaujal nejaký názor. Vzhľadom na nepochopenie, resp. nesprávnu interpretáciu styku oprávneného

s maloletou J. po vykonateľnosti neodkladného opatrenia zo strany kolízneho opatrovníka podala na
súd návrh na doplnenie uznesenia o neodkladnom opatrení. Nakoľko okrem oprávneného aj kolízny
opatrovník ju nútil k tomu, aby dodržiavala vo veci styku oprávneného s maloletou J. nielen neodkladné
opatrenie, ale aj rozsudok Krajského súdu v Žiline, č.k. 8CoP/61/2021-1085 zo dňa 17.12.2021,
v čom opätovne kolízny opatrovník prebral názor oprávneného. Oprávnený sa napriek tomu domnieva

a neustále na ňu nalieha, že styku nariadeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline sa majú zúčastňovať
obe maloleté deti.

15. Pokiaľ kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že s maloletou J. na styk s oprávneným
meškáva, kolízny opatrovník už neuvádza dôvody, ktoré neustále dáva najavo, teda neochota maloletej

ísť na styk s oprávneným, neochota vyjsť z auta, neochota vojsť do miestnosti. Na stretnutie maloletú
J. na stretnutie s oprávneným musel dňa 09.08.2024 priniesť na rukách jej krstný otec, nakoľko ona
tohto násilného privezenia nebola schopná (maloletú nedokázala v čase jej vzdoru vybrať z auta,
zdvihnúť na ruky, keďže neustále kopala a plakala a tak ďalej). Taktiež je pre povinnú zarážajúce, že
kolízny opatrovník neuvádza, že maloletá J. neustále plače, odmieta vstúpiť do kancelárie, keď vstúpi

do miestnosti, s oprávneným nenadviaže žiaden kontakt, odvracia sa mu chrbtom, nekomunikuje s ním,
zo stretnutia chce čo najskôr odísť. Kolízny opatrovník neuvádza ani žiadne skutočnosti v omeškaní
oprávneného s odovzdaním maloletej I., prípadne na neúčastiach na styku s maloletou J.. Vo vyjadrení
kolízneho opatrovníka absentuje v súvislosti s ponúkanými možnosťami oprávneným tá skutočnosť, žetento ponúka iba A. L. K., nič iné a súčasne si neželá, aby bola prítomná pri styku ona. Požaduje od
nej len, aby priviezla maloletú J. do spomínanej A. L. a ihneď, bez rozlúčky s maloletými deťmi odišla.
V súvislosti s Vianocami 2024 vo vyjadrení kolízneho opatrovníka absentuje jej návrh prednesený na

pôde ÚPSVaR Dolný Kubín, aby styk s maloletou I. prebehol tri víkendy po sebe, výmenou za styk,
ktorý sa mal realizovať počas Vianoc. Keďže oprávnený túto výmenu odmietol, dňa 24.12.2024 priviezla
maloletú I. aj maloletú J. v stanovenom čase na dohodnuté miesto za účelom, aby si prevzal maloletú
I. oprávnený na Vianoce. Podotkla, že maloletá J. má diagnostikovanú separačnú úzkosť detským
psychiatrom G. M., má taktiež diagnostikovaný problém s vyprázdňovaním, pričom lekárske záznamy

kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení vôbec nezohľadňuje. Čo sa týka stretávania sa maloletých
detí s oprávneným vo A. L., v minulosti sa takto na styku s oprávneným podieľala, avšak hlavne na
základe zlých zažitých skúseností z minulosti, kedy mal oprávnený neustále námietky voči jej osobe a jej
správaniu, sa už bez prítomnosti kompetentnej osoby, či pozorovateľa, stretávať nebude.

16. Povinná vo vyjadrení zopakovala, že od 20.09.2024 prebieha styk oprávneného s maloletou I.

v zmysle exekučného titulu, oprávnený maloletú nevyzdvihuje v základnej škole ale o 17.00 hod. pred
základnou školou, s výnimkou osobitnej úpravy počas Vianoc. Pokiaľ ide o styk maloletej I. počas
Vianoc, maloletú v stanovenom čase dňa 24.12.2024 priviezla na dohodnuté miesto, avšak oprávnený
sa začal správať násilne, agresívne, začal sa vyhrážať privolaním polície, čo následne aj urobil. Počas
vianočnej večere prišla do jej domácnosti polícia z dôvodu, že maloleté deti majú byť týrané a ňou

ohrozované. Polícia videla obidve maloleté deti, rozprávala sa s nimi a odišla, nakoľko informácie
od oprávneného neboli založené na pravde. Maloletá I. na základe správania oprávneného, jeho
nevhodného správania sa voči maloletej J. dňa 24.12.2024 odmietla odísť s oprávneným a oprávnený
si ju z vlastného rozhodnutia ani neprebral. Akceptoval, že s ním na Vianoce maloletá odísť nechce.
Na záver svojho vyjadrenia povinná uviedla, že oprávnenému v styku s maloletými nebránila. Tvrdenie

kolíznehoopatrovníkasúvtejtočastinepravdivéazavádzajúce.Nestotožňujesasvyjadrenímkolízneho
opatrovníka, v súvislosti so sankcionovaním jej osoby, keď je to sám oprávnený, ktorý nebol schopný si
maloletédetinastykprebraťvmaterskejškole,základnejškole,predhotelomB.alebopredÚradupráce,
sociálnych vecí a rodiny dňa 09.08.2024, pričom pri preberaní pred úradom bola prítomná práve na
naliehanie oprávneného aj kolízna opatrovníčka. Konkrétne správanie maloletých detí počas preberania

na styk a hlavne neprimerané správanie oprávneného vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného
ale neuviedla.

17. Oprávnený k vyjadreniu povinnej a kolízneho opatrovníka uviedol, že odvolanie podal z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 62 ods. 1 CMP. Uviedol, že s maloletými deťmi
sa stretáva minimálne, a to len v rámci nastavenej súdnej úpravy stretávania. Nad rámec tejto úpravy
mu povinná neumožňuje styk. Dôrazne trvá na dodržiavaní úpravy, poskytnutie náhradného termínu za
nezrealizované stretnutia odmieta. S maloletou J. nemal riadny styk viac ako dva roky. Za daného stavu
je to povinná, ktorá zabezpečuje každodennú starostlivosť o maloleté deti, tieto k nej majú vytvorené

silné citové väzby. Je to jedine ona, ktorá môže pôsobiť a motivovať maloleté deti vo vzťahu k stretávaniu
s ním. Svojím aktívnym prístupom môže prispieť k obnoveniu vzťahu a dôvery maloletej J. k nemu.
Potrebu spolupráce a komunikácie jeho s povinnou v tomto smere potvrdila aj psychologička Krajského
súduvŽiline.Povinnávšakodmietaakékoľvekaktívnepôsobenievoveciobnoveniajehovzťahu,dôvery
a stretávania sa s maloletou J.. Naproti tomu však povinná maloletú J. na stretnutie s ním absolútne

psychicky nepripravuje, na stretnutia, ktoré prebiehajú na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Dolný Kubín je pasívna, nespolupracuje, nesnaží sa aktívne pôsobiť na maloletú J.. Ticho rešpektuje
rozhodnutie maloletej J. nekomunikovať s ním. Zároveň povinná odmieta automaticky akékoľvek jeho
návrhyasamaneuvádzažiadennávrh,akobysasituáciaohľadomstykujehosmaloletoumohlazmeniť,
resp. riešiť. Pretrváva u povinnej vyhranený, nepriateľský a pasívne-agresívny postoj k nemu, ktorý

maloletá J. zvlášť citlivo vníma. Pokiaľ ide o styk na Vianoce s maloletou I. dňa 24.12.2024 mu bolo
povedané, že v prípade, že sa stredne s maloletými deťmi, v zmysle právoplatného rozhodnutia, pokiaľ
budú maloleté deti chcieť k nemu ísť, 15 minút pred príchodom na miesto odovzdania mu bolo povinnou
oznámené, že maloleté deti nejdú. Takéto situácie sa však pravidelne opakujú. Povinná iba formálne
deklaruje, že si plní všetky povinnosti v smere realizácie jeho styku s maloletými deťmi. Opakovane

vo svojich vyjadreniach uvádza, že maloleté deti pripraví a dovezie na miesto, avšak ani na jednom
mieste svojich vyjadrení neuvádza, ako po psychickej stránke pripravuje maloletú J. na styk s ním,
pričom v zmysle vykonateľných súdnych rozhodnutí jej táto povinnosť vyplýva. Na maloletú J. sa povinnánesnaží psychologicky pôsobiť, neporozpráva sa s ňou, nemotivuje ju, aby zmenila postoj a odišla na
styk s ním, resp. aby sa s ním pohrala, porozprávala a podobne.

18. Oprávnený opakovane zopakoval, že medzi ním a povinnou pretrváva nezhoda vo vzťahu k rozsahu
styku s maloletou J.. Má za to, že neodkladným opatrením nebol zrušený, ani zmenený rozsudok
Krajského súdu v Žiline, ale neodkladné opatrenie bolo vydané popri právoplatnom a vykonateľnom
rozsudku Krajského súdu v Žiline, pretože úprava styku oboma súdnymi rozhodnutiami nekoliduje,
a preto platia obidve tieto rozhodnutia. Napriek tomu je však jeho styk s maloletou J. realizovaný len

v rozsahu neodkladného opatrenia, teda nie je realizovaný v celom rozsahu. Matka odmieta realizáciu
stykuvsúladesrozsudkomKrajskéhosúduvŽiline,rovnakoajinérozšíreniestykunadrámecstanovený
súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k maloletej I. tak povinná spravila ústupok čiastočne. Povinná svoju
antipatiu voči nemu vedome, či nevedome prenáša na maloleté deti, čo zvlášť citlivo vníma maloletá
J., ktorá je na povinnú silne naviazaná. Pravidelne sa v rámci styku opakujú situácie, kedy povinná
deklaruje, že sú maloleté deti pripravené a chcú ísť na styk s ním. Keď sa však blíži k miestu stretnutia

alebo naň dorazí je mu oznámené, že maloleté deti ísť nechcú. Na správanie maloletých detí majú
bezprostredný vplyv vyjadrenia povinnej, ktorá im uvádza, že jej budú v čase, keď budú s ním chýbať,
bude jej smutno. Negatívny dopad to má zvlášť u maloletej J., ktorá je na povinnú silne citovo naviazaná.
Medzi maloletými deťmi nikdy nerobil rozdiely, ľúbil a ľúbi ich obe rovnako. Jeho vzťah s maloletou
J. sa zhoršil najmä v dôsledku pôsobenia povinnej. V priebehu konania o výkon rozhodnutia povinný

opakovane žiadal o poskytnutie náhradných termínov za nezrealizované stretnutia s maloletými deťmi
s tým, že v prípade ich poskytnutia zoberie návrh na výkon rozhodnutia späť, čo však povinná odmietla.

19. Kolízny opatrovník vo svojom následkom vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým
uznesením súdu prvej inštancie a pridržiava sa svojho, skôr podaného vyjadrenia. Vyjadril súhlas

so sankcionovaním povinnej za každý zmarený styk, resp. odporučil prijať iné opatrenie vyplývajúce
z postupu realizácie výkonu rozhodnutia súdu.

20. Povinná vo svojom následnom vyjadrení uviedla, že sa nestotožňuje s vyjadrením oprávneného.
Je nesporné, že maloleté deti s ňou majú silné citové väzby, nakoľko však s maloletými deťmi ako

rodina s oprávneným nikdy nežili v spoločnej domácnosti, nebolo možné od maloletých detí očakávať,
že ich vzťah s oprávneným bude taký pozitívny, emočne dobre sýtený a bezpečný tak, ako s ňou, čo
konštatoval súdnoznalecký posudok č. 9/2024 vypracovaný ustanoveným súdnym znalcom G. G.. Nie
je pravdivé, že predstiera konštrukciu o rozdielnom prístupe oprávneného k maloletým deťom a že
jediný, kto ju reálne vytvára, je ona. Oprávnený robí citové a finančné rozdiely medzi maloletými deťmi,

pričom tento názor bol prezentovaný aj zo strany prokuratúry, konkrétne: „Vzťah otca k maloletým
deťom jednoznačne rozdielny, selektívny, a to nielen pri prejavoch rodičovskej náklonnosti a lásky, ale
aj akejkoľvek komunikácie, či obdarovaní pri rôznych príležitostiach“, „napriek odmietavému postoju
maloletej dcéry J. k otcovi, tento nevyvíja dostatočný záujem na zmenu úpravy ich vzájomných vzťahov“,
„otec síce deklaruje záujem o maloleté deti, ale reálne tak nekoná, najmä citlivo nezohľadňuje ich vek,

vyspelosť, potreby“. Uvedené vyplýva z vyjadrení Okresnej prokuratúry Dolný Kubín vo veci vedenej na
okresnomsúdepodsp.zn.DK-2P/7/2023zodňa22.12.2023.Rozdielymedzimaloletýmideťmizostrany
oprávneného konštatoval aj okresný súd v rozsudku č.k. 8P/51/2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/50/2021-417 zo dňa 17.12.2021 a vyplýva rovnako z výpovede
ustanoveného súdneho znalca G. G. na pojednávaní vo veci vedenej pod sp. zn. DK-2P/62/2022 zo dňa

21.11.2024, ktorý uviedol „pokiaľ otec dáva deťom rozdielne darčeky, pokiaľ dochádza k disproporcii, či
už z hľadiska emócií alebo vzťahu, alebo aj hmotných statkov, tak má to vplyv na to, ako dieťa vníma
samé seba. V danom prípade tento prístup otca iba utvrdzuje maloleté dieťa v tom, že jeho správanie
voči otcovi je správne“. Povinná na základe uvedeného má za to, že vzťah oprávneného s maloletou
J. sa nezlepšuje na základe konania a správania oprávneného. O tom svedčí aj skutočnosť, že dňa

07.02.2025 a tiež 21.02.2025 sa nezúčastnil styku s maloleto J. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Dolný Kubín napriek tomu, že v uvedené dni o 17.00 hod. prišiel po maloletú I.. Pokiaľ ide o starostlivosť
oprávneného vo vzťahu k obidvom maloletým deťom, oprávnený nedodržiava právoplatný a vykonateľný
rozsudok vo vzťahu k určeniu jeho vyživovacej povinnosti a jeho vyživovacia povinnosť je suplovaná
štátominštitútomnáhradnéhovýživného.Pokiaľideovyjadrenieoprávneného,ženeposkytujenáhradné

termíny za stretnutia, ktoré sa nezrealizuje, tieto tvrdenia sú zavádzajúce. Z ňou predložených dôkazov
vyplýva, že navrhovala oprávnenému prevziať si maloleté deti v náhradnom termíne, resp. v náhradných
termínoch, pričom oprávnený sa vždy vyhovoril na nevhodnosť počasia, termínu, služobnú cestu.
Nespomína si, že by oprávnený niekedy v priebehu tohto konania navrhol späťvzatie návrhu na výkonrozhodnutia v prípade poskytnutých náhradných termínov, čo spomína vo svojom vyjadrení. Je otázne,
ako chce oprávnený budovať a vybudovať vzťah s maloletou J., keď na určený styk sám z vlastnej
vôle nechodí a nerealizuje ho v trvaní dvoch hodín. Oprávnený na styk nechodil celé obdobie leta

2024, v mesiaci september 2024, v decembri 2024, ale tiež 07.02.2025, 21.02.2025, 07.03.2025. Pokiaľ
oprávnený na stretnutie s maloletou J. na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príde, tak sa vôbec
aktívne nezapája do nadväzovania kontaktu s maloletou (ak sa zapojí, tak len veľmi minimálne), nič
nikdy maloletej neprinesie, čo by ju motivovalo k hre, k diskusii s ním, toto má stále suplovať iba ona,
oprávnený sedí na stoličke a pozerá do tabletu, resp. pracovníčkam ÚPSVaR Dolný Kubín ukazuje videá

s nahrávkami svojho maloletého syna. Nie je pravdou, že na styku je pasívna, čo vyplýva aj z úradných
záznamov ÚPSVaR Dolný Kubín, napr. úradný záznam zo dňa 18.10.2024 „maloletá J. komunikuje,
hrá sa s matkou“, úradný záznam zo dňa 29.11.2024 „matka dieťa povzbudí ku komunikácii s otcom,
matka s dieťaťom sa hrá s hračkami, dieťa opakovane chce ísť domov, ... postupne sa začala hrať
s hračkou, ktorú hádzala matke, na otázku, či hodí aj otcovi, uviedla, že nie. Následne chytil hračku otec,
avšak J. si nechce s otcom hádzať a naďalej sa hrá len s matkou“. Maloletá J. pri realizácii styku na ňu

apeluje, aby odišli čo najskôr preč, avšak ona s ňou komunikuje, hovorí jej, že už len chvíľka, hovorí jej,
poďme sa ešte niečo zahrať, pritom keď je aktívna motivuje maloletú, hrá sa s maloletou, oprávnený
od nej vyžaduje pasivitu, nakoľko následne potom on nemá žiaden priestor na aktivitu s maloletou J..
Povinná v závere svojho vyjadrenia uviedla, že styk oprávneného s maloletou I. sa realizuje v zmysle
právoplatného rozhodnutia. Styk s maloletou J. sa v zmysle neodkladného opatrenia už nerealizuje,

z dôvodov na strane oprávneného, ktorý na stretnutia s maloletou J. na ÚPSVaR prestal po vyhlásení
rozsudku dňa 06.02.2025 chodiť.

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a)
CMP) po zistení, že odvolanie uplatnil v zákonom stanovenej lehote na to oprávnený účastník konania

(§ 362 CSP, §7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a stotožňujúc sa s prijatým
záverom súdu prvej inštancie napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

22. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávneného s takýmito dôvodmi,

a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§
387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť
nasledovné:

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že úprava štvrtej časti
Civilného mimosporového poriadku obsahuje osobitný typ konania - výkon rozhodnutia vo veciach
maloletých. Zaradenie výkonu rozhodnutia v týchto veciach do Civilného mimosporového poriadku
zachováva komplexnú systematiku vecí mimosporového charakteru. V tomto prípade ide o oblasť
personálnej exekúcie. Postup pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých prichádza do úvahy

ako následný a možný, ak dôjde k neplneniu, či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej
povahy. Novokoncipované ustanovenia štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku dôsledne
sledujú klasické dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatňujú aj v otázkach tzv. personálnej
exekúcie, a to nariadenie výkonu rozhodnutia uznesením ako prvú fázu a uskutočnenie výkonu
rozhodnutia ako druhú fázu. Medzi týmito dvoma fázami prebieha fáza mediačná (zmierovacia),

ktorá doteraz prebiehala ešte pred nariadením výkonu rozhodnutia. Podľa ustanovení štvrtej časti
Civilného mimosporového poriadku sa bude postupovať pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo akákoľvek iná ako peňažná povinnosť vo
vzťahu k maloletému, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo
zadržaní, - ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika

viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Z
okruhu vykonávacieho konania ohľadom maloletého podľa právnej úpravy Civilného mimosporového
poriadku je vyňatý výkon rozhodnutia o vymoženie výživného, ktoré je peňažným plnením, a takspadá pod právnu úpravu Exekučného poriadku. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
súdu, týkajúce sa maloletého dieťaťa v uvedených veciach. Hoci explicitne nie je formulované
uloženie povinnosti, implicitne je zrejmé, že ten rodič, ktorý nemá u seba dieťa, je oprávneným, a

ten, ktorý má dieťa u seba, je povinným. Pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých poskytujú súdu
súčinnosť aj ďalšie osoby, a to orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgán obce,
prípadne aj orgán Policajného zboru. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa § 25 ods. 4 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), môže súd na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti o dieťa, ak jeden z rodičov opakovane

bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom. Exekučným titulom je
ajvykonateľnérozhodnutiesúdu,ktorýmbolaurčenáináakopeňažnápovinnosťvovzťahukmaloletému
(maloletým), pričom oprávneným je rodič, ktorý nemá u seba dieťa (deti) a povinným je rodič, majúci
dieťa (deti) u seba. Postup pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých prichádza do úvahy, pokiaľ
dôjde k neplneniu, či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy. Tomuto
postupu však predchádza dôsledné zisťovanie, ktoré môže vyústiť do skutkového záveru o tom, že sa

povinný podrobuje rozhodnutiu. Zistenie takejto skutočnosti bráni nariadeniu i uskutočneniu výkonu
rozhodnutia a spôsobuje zastavenie konania o výkon rozhodnutia. Pokiaľ súd zistí, že povinný
splnil povinnosť uloženú mu exekučným titulom, je naplnený zákonný dôvod pre zastavenie konania o
výkon rozhodnutia podľa § 390 písm. e) CMP.

24. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia, je v prvom rade viesť povinného k tomu, aby si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Súd musí posúdiť, či konaním
povinného rodiča došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku
rodiča s maloletým dieťaťom je teda v prvom štádiu povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk

nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, ako aj rodič oprávnený,
či samotné maloleté dieťa. V konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých, teda tiež v konaní o výkon
rozhodnutia týkajúceho sa maloletých detí, súd pri rozhodovaní má na zreteli predovšetkým záujem
maloletého dieťaťa, ktorý by však mali sledovať predovšetkým obaja rodičia.

25. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je druhom vykonávacieho konania, vykazuje, od štandardného vykonávacieho konania na peňažné
alebo nepeňažné plnenie, zjavné odlišnosti. Najväčšou odlišnosťou je práve sám predmet personálnej
exekúcie, ktorým je osoba – maloleté dieťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto konania. V konaní o
výkon rozhodnutia vo veciach maloletých súd realizuje výkon práv a povinností, ktoré boli judikované v

základnom konaní. V rámci konania o výkon rozhodnutia o styku otca s maloletým dieťaťom, teda súd nie
je oprávnený judikovať nové práva a povinnosti účastníkov konania (a to, či už matky maloletého dieťaťa
ako osoby povinnej styk otca s dieťaťom umožniť a otca maloletého dieťaťa ako osoby oprávnenej na
styk s maloletým dieťaťom) a následne zabezpečovať výkon takto novo judikovaných povinností.
26. Odvolací súd primárne, reagujúc na odvolaciu argumentáciu oprávneného i vyjadrenia kolízneho

opatrovníka, považuje za potrebné zdôrazniť záver okresného súd vo vzťahu k exekučným titulom, ktoré
sú predmetom daného vykonávacieho konania. Okresný súd správne ustálil, že exekučným titulom vo
vzťahu k maloletej I. je rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2P/7/2020-950 zo dňa 15.07.2021
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/61/2021-1085 zo dňa 17.12.2021, v zmysle
ktorého je styk oprávneného s maloletou I. upravený v rozsahu – počas prvých dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozsudku každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci vždy v sobotu od 10:00
hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky maloletých detí,
následne ďalšie dva nasledujúce mesiace každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci od soboty od
10:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a po uplynutí tohto obdobia každý párny týždeň v kalendárnom
mesiaci vždy od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Úprava styku otca s maloletou sa

neuplatňuje počas veľkonočných sviatkov, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý; párny
kalendárny rok od Veľkonočnej nedele od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17:00 hod. a každý
nepárny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 10:00 hod. do Veľkonočnej soboty do 17:00 hod.;
vianočných sviatkov, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletou v každom párnom kalendárnom
roku od 24. 12. od 17:00 hod. do 26. 12. do 17:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od

30. 12. od 10:00 hod. do 03. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17:00 hod.; letných školských
prázdnin, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletou v každom kalendárnom roku od 01. 07.
od 10:00 hod. do 11. 07. do 18:00 hod. a od 11. 08. od 10:00 hod. do 21. 08. do 18:00 hod., s tým,
že osobitná úprava počas veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných školských prázdninsa začne uplatňovať až po uplynutí osobitnej úpravy styku platnej počas prvých štyroch mesiacov od
právoplatnosti rozsudku. Exekučným titulom vo vzťahu k maloletej J. je uznesenie Okresného súdu
Námestovo č.k. DK-2P/62/2022-454 zo dňa 29.05.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline

č.k. 14CoP/161/2024 zo dňa 10.09.2024, v zmysle ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletou
J. každý párny piatok od 10:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky a pracovníka Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
ÚPSVaR Dolný Kubín, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Nie je možné stotožniť
sa s odvolacou argumentáciou oprávneného, že exekučným titulom vo vzťahu k úprave jeho styku

s maloletou J. sú obe označené rozhodnutia, bez ohľadu na skutočnosť, že vo výroku neodkladného
opatrenia nie je explicitne vyjadrená zmena rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2P/7/2020-950
zo dňa 15.07.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/61/2021-1085 zo
dňa 17.12.2021. V prípade, ak okresný súd vzhliadol potrebu korigovania skôr upravených vzťahov
účastníkov konania právoplatným rozhodnutím (rozsudkom) zásahom formou neodkladného opatrenia
novou (dočasnou) úpravou týchto pomerov, nie je potrebné tento zásah vyjadrovať osobitným výrokom.

Ak by totiž odvolací súd pripustil názor oprávneného, došlo by vydaním neodkladného opatrenia
k rozšíreniu jeho styku s maloletou, pričom tento úmysel okresného súdu nevyplýva ani z odôvodnenia
neodkladného opatrenia. Len primerane a podporne odvolací súd poukazuje na konštatáciu Ústavného
súdu v ods. 29. uznesenia sp.zn. I. ÚS 595/2024-30, že „...neakceptovanie zmeny exekučného titulu vo
vzťahu k úprave styku sťažovateľa (oprávneného) s maloletou J. zo strany sťažovateľa (oprávneného)

hodnotí ústavný súd ako nenapomáhajúci efektívnemu postupu okresného súdu v jeho veci.“, ako aj
v ods. 30 uznesenia sp.zn. I. ÚS 595/2024-30, že „Na základe už uvedených skutočností, zohľadňujúc
okolnosť čiastočnej realizácie výkonu súdneho rozhodnutia vo vzťahu k maloletej (predovšetkým bod
29 tohto uznesenia), ako aj čiastočnú laxnosť v prístupe sťažovateľa k zmene úpravy styku s maloletou,
ku ktorej došlo nariadeným neodkladným opatrením,...“.

27. Súd prvej inštancie dôsledne skúmal označenú situáciu a v odôvodnení svojho rozhodnutia
poskytol vyčerpávajúce odôvodnenie. V danom prípade, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného
v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia, možno konštatovať, že neboli naplnené zákonné
predpoklady na nariadenie výkonu rozhodnutia, t. j. nebolo preukázané, že by povinná v čase

rozhodovania súdu neplnila povinnosť uloženú exekučným titulom dobrovoľne. Nebolo preukázané, že
by povinná marila styk oprávneného s maloletými deťmi, prípadne by bola sama príčinou nesplnenia
povinnosti. Medzi rodičmi maloletých detí nebolo sporné, že sa styk oprávneného s maloletou I.
realizuje. Pokiaľ ide o styk oprávneného s maloletou J., tento sa realizuje len čiastočne, avšak je to
práve oprávnený, ktorý vytvára prekážku obnovenia svojho vzťahu k maloletej, nie povinná, nakoľko

možnosť styku s maloletou nevyužíva pravidelne (Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že oprávnený
uviedol, že sa takto upraveného styku nebude zúčastňovať z dôvodu, že takýto styk (len dve hodiny
za prítomnosti matky a pracovníka úradu práce) maloletú len stresuje.)). Povinná v rámci odvolacieho
konania uviedla konkrétne dátumy nerealizovania styku oprávneného s maloletou J., ktoré oprávnený
žiadnym spôsobom nerozporoval. Odvolací súd zvýrazňuje, že sám oprávnený opakovane v rámci

odvolacieho konania potvrdil realizáciu styku s maloletou J. v zmysle exekučného titulu, uvádzajúc:
„Napriek tomu je však jeho styk s maloletou J. realizovaný len v rozsahu neodkladného opatrenia, teda
nie je realizovaný v celom rozsahu.“, ako i to, že: „S maloletými deťmi sa stretáva minimálne, a to len
v rámci nastavenej súdnej úpravy stretávania.“.

28. Pokiaľ sa kolízny opatrovník stotožnil s odvolaním oprávneného, navrhujúc nariadenie výkonu
rozhodnutia/rozhodnutí, dôvodiac, že styk oprávneného s maloletou J. sa realizuje v skrátenom čase,
pretože povinná maloletú neprivádza na stretnutie načas, odvolací súd zdôrazňuje, že v žiadnom
prípade nie je možné považovať každé nerealizovanie styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom,
prípadne i občasné skrátenie (predĺženie) rozsahu styku s maloletým dieťaťom, za spôsobilé byť

podkladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletého dieťaťa, nakoľko je potrebné
skúmať dôvod, pre ktorý sa styk realizoval v kratšom časovom rozpätí ako mal v zmysle exekučného
titulu, či sa jedná o dôvod, ktorý povinný rodič mohol ovplyvniť, alebo zaň dokonca nesie zodpovednosť,
t. j. vedome a zámerne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul.

29. K argumentácii oprávneného v odvolaní a následných vyjadreniach, ktorá zvýrazňuje odmietavé
stanovisko povinnej k náhradným termínom za nezrealizované stretnutia, k jeho návrhom na realizáciu
styku v inom prostredí (napr. A. L.) alebo v inom rozsahu, čo koniec koncov uvádza aj kolízny opatrovník
vo svojich vyjadreniach v rámci odvolacieho konania, odvolací súd pripomína, že vo vykonávacomkonaní – ako je to v tejto veci, výsledkom má byť splnenie povinnosti určenej vykonateľným exekučným
titulom buď dobrovoľne alebo nútenou formou, nie ochota matky spolupracovať s oprávneným, čím
odvolací súd nehodnotí potencionálny (pozitívny) dopad spolupráce povinnej, ale i oprávneného na

celkovú situáciu a vzťahy v rodine. Označené exekučné tituly rovnako neobsahujú povinnosť povinnej
umožniť oprávnenému náhradné termíny stretnutí s maloletými deťmi pre prípad, že jeho styk upravený
týmto rozhodnutiami realizovaný nebude. Podľa zistení odvolacieho súdu uznesenie Okresného súdu
Námestovo č.k. DK-2P/62/2022-454 zo dňa 29.05.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
č.k. 14CoP/161/2024 zo dňa 10.09.2024 neuložilo ani vzhľadom na vyššie uvedené povinnej povinnosť

vo vzťahu k maloletej J. byť súčinnou pri styku maloletej s oprávneným, či povinnosť maloletú sa styk
s oprávneným riadne pripraviť.

30. Záverom považuje odvolací súd za potrebné upozorniť oboch rodičov, že ak by z ich strany
začalo dochádzať ku konaniu, ktoré by, či už svojou intenzitou alebo dôvodmi, bolo spôsobilé vyvolať
dôvodné pochybnosti o ich prístupe k stretávaniu sa rodiča s maloletými deťmi, konanie súdu by bolo

diametrálne odlišné a za takýchto okolností by mohlo dôjsť k zvoleniu takého postupu súdu, ktorý má za
následok vynútenie rešpektovania súdneho rozhodnutia. Odvolací súd tiež poznamenáva, že ak dôjde
k opakovanému nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia, súd nie je viazaný návrhom alebo podnetom,
postupuje ex offo a výkon rozhodnutia uskutoční podľa § 382 ods. 1, 2 CMP, resp. zvolí postup podľa
§ 380 a § 381 CMP.

31. Oprávnený v rámci podaného odvolania argumentačne nevyvrátil zistenia súdu prvej inštancie, preto
odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne postupom vyplývajúcim z § 387 ods. 1,
2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, keď podmienky pre prelomenie generálnej klauzuly nevyšli v konaní najavo. V
prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie § 52 CMP, keď
odvolací súd nezistil vo veci okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania oprávnenému

priznať v zmysle § 55 CMP a povinná tieto v odvolacom konaní ani netvrdila. Odvolací súd neuplatnil
moderačné právo pri náhrade trov konania, keďže to s ohľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za
spravodlivé.

33. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).V Žiline, dňa 7. mája 2025

JUDr. Martina Nemravová
predsedníčka senátu

JUDr. Róbert Bebčák
člen senátu

JUDr. Miroslava Korbašová

členka senátu
(sudkyňa spravodajkyňa)

Vypracovala: JUDr. Miroslava Korbašová, sudkyňa spravodajkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Zuzana Dančíková