Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 4, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619200699
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8619200699.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. XX, XXX XX A. D. E., právne zastúpený F. G. H., advokátom, D. I. X, XXX XX I., IČO: XX XXX
XXX, proti žalovanej: Orange Slovensko a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne
zastúpená G. J. C. H., I., so sídlom K. XXX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, o ochranu osobnosti, o

odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, pracovisko Svidník č.k. SK- 6Csp/36/2019
- 170 zo dňa 06. 10. 2022, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalovanájepovinnánahradiťžalobkynitrovykonaniavrozsahu100%,ovýškektorýchbuderozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov, pracovisko Svidník (ďalej len ako ,,súd prvej inštancie“) napadnutým

rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 3 300,- eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Úspešnej žalobkyni priznal proti

žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože výška náhrady záležala od úvahy súdu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalovanej proti výroku I. v časti vyhovenia
žalobnému nároku vo výške 3 300,- eur ako aj v súvisiacom výroku III. o trovách konania. Žalovaná
namietala rozhodnutie súdu o trovách konania s tým, že napriek čiastočnému úspechu žalobkyne bol
týmto priznaný plný nárok na náhradu trov konania, čo je v rozpore s ustanoveniami CSP. V prípade

ak by sa odvolací súd nestotožnil s týmto argumentom, v takom prípade žalovaná namietala, že pri
rozhodovaní o trovách konania mal súd využiť svoje moderačné právo podľa ust. § 257 CSP a trovy
konania žalobcovi nepriznať, resp. aspoň primerane znížiť.
Poukázala na to, že v inom identickom prípade žaloby na ochranu osobnosti Bc. Senaja a ďalších 42
žalobcov, odvolací súd priznal každému zo žalobcov sumu 110,- eur ako sumu, ktorá je primeraná.
Dňa 16. 08. 2021 bolo žalovanej doručené uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 10. 08. 2021, č.k.

6C/29/2018-574, ktorým tento vo veci žalobcu Bc. Senaja a ďalších 42 žalobcov určil výšku náhrady
trov konania (spočívajúcich výlučne v trovách právneho zastúpenia), a to tak, že žalovaná je každémuzo žalobcov povinná zaplatiť sumu 1 183,20 eur. Súd prvej inštancie rozhodujúci o trovách konania
pri tom vychádzal z výpočtového základu 2 000,- eur podľa ust. § 10 ods. 8 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. a to aj napriek tomu, že Krajský súd v Prešove v odôvodnení rozsudku

uviedol, že výpočtovým základom pre určenie trov konania je prisúdená suma, to jest suma 110,- eur a
to vzhľadom ku skutočnosti, že žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy považoval za žalobu na náhradu
škody. Súd prvej inštancie rozhodujúci o trovách konania však tento právny názor odvolacieho súdu v
plnom rozsahu odignoroval. Priznané trovy konania tak viac ako 10 násobne prevyšujú výšku peňažnej
náhrady nemajetkovej ujmy, pričom v tomto prípade ide o peňažné plnenie, ktoré bude vyplatené výlučne

právnemu zástupcovi žalobcov. V prípade žalobkyne môže byt' tento nepomer medzi priznanou sumou
peňažnej náhrady (ak súd pôjde v línii rozhodnutia KS PO) a výškou trov konania ešte väčší, pretože
pri viacerých účastníkoch sa výpočtový základ znižuje na polovicu. Vzhľadom na počet žalobcov (43)
tak bola na účet právneho zástupcu žalobcov poukázaná len v prípade žaloby žalobcu C. I. a ďalších
42 žalobcov suma 50 877,60 eur!!!. Je viac ako zrejmé, že takáto suma je neadekvátna, v rozpore s
dobrými mravmi a v rozpore so zásadou spravodlivosti, ktorú by súd mal v prvom rade sledovať.

Za ďalšiu skutočnosť odôvodňujúcu použitie ust. § 257 CSP považuje žalovaná to, že v konaní vo
veci žaloby žalobcu sa vzhľadom na počet ďalších identických konaní ohľadom žalôb ďalších žalobcov
opakuje veľký počet obsahovo aj formálne tých istých úkonov, kedy napr. každé ďalšie podanie na súd
vyžaduje len zmenu mena, bydliska, dátumu narodenia žalobcu; spisovej značky a dátumu podania
oproti podaniu použitému v inom konaní (identické žaloby, repliky, vyjadrenia k duplike a pod.). V

súvislosti s použitím ust. § 257 CSP žalovaná poukazuje aj na skutočnosť, že do súdneho sporu so
žalobkyňou, ako aj s ďalšími žalobcami v iných konaniach bola reálne donútená, nakoľko žalobcami
požadovaná a následne žalobami uplatnená suma 5 000,- eur na každého zo žalobcov bola a je
neprimeraná, neadekvátna, neproporcionálna. Podľa názoru žalovanej je takáto suma aj v rozpore so
zásadou slušnosti a s dobrými mravmi a jej uplatňovanie považuje žalovaná za vyslovene šikanózne

a takto uplatnená suma nedávala žalovanej ani len teoreticky možnosť sa súdnemu sporu vyhnúť. Z
týchto dôvodov žalovaná navrhla napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. o trovách konania zrušiť a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že aj napriek tomu, že nový procesný

kódex neobsahuje ustanovenie obdobné ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), nie je možné pripisovať akýkoľvek procesný neúspech na ťarchu žalobcu. Poukázala
pritom na ust. čl. 4 CSP a uviedla, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít, ak bolo nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch dané úvahou súdu alebo vyplýva
z výsledkov znaleckého dokazovania, tak aj v prípade, keď mal navrhovateľ formálne úspech len

čiastočný, prichádza do úvahy plná náhrada trov konania (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 15. 12.
2009,sp.zn.II.ÚS418/09-22,NálezÚstavnéhosúduSRzodňa23.01.2014sp.zn.IV.ÚS599/2013-60).
Podľa žalobkyne nemožno v tomto prípade akceptovať použitie ustanovenia ust. § 257 CSP, nakoľko na
strane žalovanej neexistujú žiadne sociálne aspekty, ktoré by ju mohli pri priznaní trov konania ohroziť.
Poukázala na ust. § 10 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., ktoré vo veciach ochrany osobnosti

ustanovuje osobitnú tarifnú hodnotu, a to pevnou sumou. V tejto súvislosti Ústavný súd SR uznesením
zo dňa 24. 05. 2022, č.k. II. ÚS 233/2002-18 odmietol ústavnú sťažnosť žalovanej, keď konštatoval, že
pokiaľ príslušný súd skonštatuje zásah do osobnostných práv, má žalobca plný úspech v spore, teda
patrí mu plný nárok na náhradu trov konania v zmysle uplatnenia zásady úspechu, pričom je irelevantné,
či a prípadne v akej výške bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

5. Žalovaná v odvolacej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že aj prípadoch žaloby na ochranu
osobnosti s požiadavkou na náhradu peňažnej náhrady, či v iných druhoch sporov kde výška náhrady
závisí od úvahy súdu, musí žalobca niesť zodpovednosť (aspoň čiastočnú za výsledok sporu. Žalobkyňa
zastúpená advokátom uplatňuje voči žalovanej zjavne premrštenú sumu peňažnej náhrady, ktorá od

samotného počiatku vylučovala medzi nimi akúkoľvek možnosť mimosúdnej dohody. Žalovaná bola
do súdneho sporu dotlačená. K tvrdeniu žalobkyne, že na strane žalovanej ide silnú nadnárodnú
spoločnosť, žalovaná uviedla, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP v žiadnom
prípade nie sú iba sociálneho charakteru.
Žalovaná poukázala na uznesenie NS SR. sp.zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa 19. 03. 2014, podľa ktorého

trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer
totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu
a individualizáciu tej-ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne
uplatňovanie alebo bránenie práva na súde.6. Žalobkyňa v odvolacej duplike opätovne zdôraznila, že argumentácia žalovanej o pomernom
úspechu žalobcu v spore pre posudzovanie jeho plného úspechu je nesprávna. Žalobkyňa uviedla, že

argumentácia žalovanej vo vzťahu k jej právnemu zástupcovi (právnemu zástupcovi žalobcu) sa ho
nedotýka, pretože ona, ako žalobkyňa, sa nevyzná v zložitej právnej problematike ochrany osobných
údajov ani v otázke nárokov, ktoré si mohla voči žalovanej uplatniť z dôvodu porušenia ochrany jeho
osobných údajov. Má len jedného právneho zástupcu a pokiaľ tento zastupuje aj iných poškodených
klientov spoločnosti Orange, je to vec právneho zástupcu, ktorú žalobca ovplyvniť nevie. Argumentácia

žalovanej o rovnakých právnych úkonoch v identických veciach platí iba pre žalovanú, pretože práve jej
právny zástupca zastupuje stále iba žalovanú opakovane vo viacerých skutkovo a právne identických
veciach, ktorých právnym základom je ten istý bezpečnostný incident. Jej právny zástupca zastupuje
stále v každom konaní inú poškodenú osobu.

7. Žalovaná v stanovisku k odvolacej duplike žalobkyne okrem iného uviedla, že v prípade, ak odvolací

súd nevyhovie návrhu žalovanej z dôvodov uvedených v odvolaní na nepriznanie alebo aspoň krátenie
trov konania žalobcovi a rozhodne, že žalobkyni prináleží náhrada trov konania v rozsahu 100 %, avšak
bude toho istého názoru ako odvolací súd v konaní ohľadom žaloby C. I. a ďalších 42 žalobcov, ako aj v
ďalších rozsudkoch v skutkovo a právne identických veciach žalobcu, to jest že 100 % náhrada by mala
byť priznaná výlučne z prisúdenej sumy, mal by to odvolací súd uviesť v samotnom výroku rozhodnutia

a nielen v jeho odôvodnení.

8. O podanom odvolaní žalovanej rozhodol tunajší odvolací súd rozsudkom č.k. 18COCsp/12/2023 –
268 zo dňa 25. 05. 2023 tak, že vo výroku I. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 500,- eur, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku, vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej vyhovujúcej časti zamietol a vo výroku III. uložil žalovanej
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným rozhodnutím do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Voči výroku III. rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, o ktorom rozhodol NS

SR uznesením sp.zn. 4Cdo/121/2024 – 396 zo dňa 29. 04. 2025 a to tak, že zrušil rozsudok
odvolacieho súdu vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia mu vec
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd konštatoval, že odvolací súd
nereagoval na odvolacie námietky žalovanej spočívajúce v argumentácii, že žalobkyňa bola v spore
úspešná len v časti (okresný súd jej priznal nemajetkovú ujmu vo výške 3 300,- eur z uplatnených

5 000,- eur), pričom odvolací súd ešte zvýraznil rozdiel medzi uplatnenou sumou (5 000,- eur) a
priznaným nárokom (500,- eur). Odvolací súd sa nevysporiadal osobitosťami prejednávanej veci, na
ktoré žalovaná v odvolaní poukazovala, a ktoré majú spočívať v množstve skutkovo a právne identických
vecí (na základe rovnakého bezpečnostného incidentu), v ktorých sú žalobcovia zastúpení tým istým
právnym zástupcom, trovy konania spočívajú výlučne v trovách právneho zastúpenia; trovy konania

mnohonásobne prevyšujú výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Uvedené podľa dovolateľky
predstavovalo výnimočné okolnosti prejednávanej veci (resp. prejednávaných vecí) ako dôvod pre
aplikáciu ust. § 257 CSP. Dovolateľka už v odvolacom konaní ako ďalšiu okolnosť pre aplikáciu ust. §
257 CSP videla v tom, že v skutkovo a právne identických veciach sa opakuje množstvo obsahovo aj
formálne tých istých podaní odlíšených iba označením strany sporu, spisovej značky a dátumu podania

oprotipodaniupoužitéhovinomkonaní.Napokonodôvodnenienapadnutéhorozsudkuktrovámkonania
mlčí aj vo vzťahu k odvolateľkou použitému odkazu na Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa
29. 03. 2012 sp.zn. I.ÚS 3923/2011, ale najmä na uznesenie ústavného súdu zo dňa 06. 06. 2019
sp.zn. II.ÚS 113/2019. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatoval, že odvolací súd nevzal do úvahy
žiadnu z odvolaním namietaných skutočností (resp. sa s nimi nijako nevysporiadal), čím založil vadu

zmätočnosti v zmysle ust. § 420 písm. f CSP. Rozsudok odvolacieho súdu v časti napadnutej dovolaním
žalovanej čo do výroku o trovách konania je nedostatočne odôvodnený v rozsahu porušujúcom právo
dovolateľky na spravodlivý proces.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadom na včas podané odvolanie opätovne preskúmal rozsudok v napadnutej časti v rozsahu
zrušeniadovolacímsúdom,viazanýjehoprávnymnázorom,akoajkonaniemupredchádzajúcevzmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej voči výroku o trovách konania nie je dôvodné.11. Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

12. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

14. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že ide o vec patriacu do skupiny viacerých
vecí s rovnakým skutkovým a právnym základom, ktoré sú prejednávané na Okresnom súde Svidník
z dôvodu, ktorý aj v prejednávanej veci bol nepochybne ustálený súdom prvej inštancie a ktorý bol
dôvodom pre rozhodnutie ÚOOÚ SR zo dňa 16. 08. 2017, číslo: XXXXX/XXXX-XX-XX, v ktorom tento

orgánkonštatovalporušeniezákonatým,žeprilikvidáciíobsahujúcichosobnéúdajeklientovspoločnosti
Orange Slovensko, a.s. v rozsahu meno a priezvisko klienta (obchodné meno), adresa, rodné číslo
(IČO), telefónne číslo, číslo OP, pridelené číslo, číslo SIM karty, účastnícke číslo, podpis klienta a podpis
povereného pracovníka ako aj informácie o predajnom mieste, nepostupoval s náležitou starostlivosťou.
Táto okolnosť, teda porušenie zákona na ochranu osobných údajov v prejednávanej veci, bola dôvodom

pre priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Otázka náhrady trov konania v týchto veciach bola predmetom prieskumu tak odvolacieho súdu,
ako aj ÚS SR vo veci sp.zn. II. ÚS 233/2022, pričom ÚS SR v uznesení zo dňa 24. 05. 2022 uvedenej
spisovej značky konštatoval, že možno konštatovať plný úspech žalobcu v spore o ochranu proti zásahu

do jeho osobnostných práv, ak súd skonštatuje takýto zásah, pričom za tejto situácie patrí žalobcovi
plný nárok na náhradu trov konania v zmysle uplatnenia zásad úspechu. Zároveň ÚS SR konštatoval,
že z tohto hľadiska je irelevantné, či a prípadne v akej výške bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

16. Do pozornosti odvolací súd dáva, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. II. ÚS
225/2020 zo dňa 27. 08. 2020, zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republikypodč.31/2020konštatovalcit.:„Vtýchtoprípadochvšakžalobcu,ktorémubolapriznanáaspoň
časť žalobou uplatneného nároku, nemožno považovať za procesne neúspešného a ad absurdum ho
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie „presného“ výsledku konania. Pri rozhodovaní o

náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje
rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.“
Obdobne rozhodol ústavný súd vo veciach pod sp.zn. I. ÚS 24/2021, II. ÚS 225/2020, II. ÚS 399/2019,
III. ÚS 475/2018, II. ÚS 397/2020.

17.ZtýchtonázorovÚSSRvychádzalipotomrozhodnutiaodvolaciehosúdu(KrajskéhosúduvPrešove)
v otázke náhrady trov konania a z tohto názoru treba vychádzať aj v prejednávanej veci pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov.

18. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/77/2024 zo dňa

20. 02. 2025, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/10/2023 zo dňa 14. 09. 2023 a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov dovolacieho konania
v plnom rozsahu. Išlo obdobnú vec voči totožnej žalovanej, o náhradu nemajetkovej ujmy vo forme
finančného zadosťučinenia za neoprávnený zásah do súkromného života v súvislosti s porušením práva
na ochranu osobných údajov.

19. Dovolací súd vo vzťahu dovolacím námietkam žalovanej voči výroku odvolacieho súdu, ktorým
priznal žalobcovi proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, uviedol cit: ,,16.V
posudzovanomsporedovolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutieodvolaciehosúduspĺňaajvčastitrov
konania náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP). Výrok

o nároku na náhradu trov konania odvolací súd zdôvodnil v bodoch 36. až 38. svojho rozsudku uvedúc,
o trovách celého konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, tak
že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi v celom rozsahu proti žalovanej s poukazom na jeho úspech
v konaní, pričom výška priznanej náhrady závisela od úvahy súdu. Vychádzajúc z Komentára k CSPodvolací súd uviedol, že CSP nemá ustanovenie obdobné ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo
ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p. a nová právna úprava už obsahuje len dve skutkové
podstaty (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška

plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné (rozhodnutie, že do
žalobcovho práva bolo zasiahnuté) a čo sprevádzajúce. Vhodným riešením bude, že žalobca má právo
na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie

plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmu „úspech vo veci“ (bod 37. rozsudku). Odvolací súd svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania oprel aj o Nález ÚS SR č. k. II. ÚS 225/2020 zo dňa 27. 08. 2020, ktorý bol zverejnený v
Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 31/2020 (bod 38 rozsudku). Ak
odvolací súd prípadne nereagoval na absolútne všetky námietky dovolateľky (aplikácia § 257 CSP), táto
skutočnosť nezakladá vadu zmätočnosti konania podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, pretože jednoznačne

vysvetlil kľúčové dôvody, ktoré opodstatňovali priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi proti
žalovanej v celom rozsahu.
17.Dovolateľka tiež namietala, že výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania je neúplný,
zmätočný a nevykonateľný, pretože odôvodnenie, resp. právny názor, že plná náhrada trov konania
má byť určená výlučne iba z prisúdenej sumy (bod 37 rozsudku odvolacieho súdu), sa neprejavil v

úplnosti aj vo výroku rozsudku o náhrade trov konania. Aj túto námietku vyhodnotil dovolací súd ako
neopodstatnenú.“

20. Zo samotného znenia ust. § 10 ods. 8 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (advokátskej tarify do 31. 12. 2023)
vyplýva, že tarifnou hodnotou je suma 1 000,- eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy a suma

2 000,- eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Okolnosť v akej výške v konečnom dôsledku táto
náhrada nemajetkovej ujmy bude priznaná, nie je právne významná z pohľadu nárokov na náhradu
trov konania. Rozhodujúcou okolnosťou je to, že žalobkyňa mala vo veci úspech, nakoľko zásah do jej
osobnostných práv v súvislosti s nesprávnym nakladaním s jej osobnými údajmi, bol zistený a preto má
nárok v zmysle citovanej judikatúry ÚS SR na plnú náhradu trov konania.

21. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že žalobkyni ako plne úspešnej strane, čo do
základu, patrí plná náhrada trov konania z prisúdenej sumy, pričom ide o štandardný a zaužívaný výrok
o nároku na náhradu trov konania používaných v prípadoch, kedy výška plnenia závisí od úvahy súdu
a kde za plne úspešného sa považuje žalobca vtedy, ak vo výške plný úspech nemal.

22. Podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak
mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať

osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

23. Z Nálezu ÚS SR sp.zn. III. 98/2018 zo dňa 02. 05. 2018 vyplýva, že podľa ust. § 257 CSP súd
výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované
zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo

zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila
vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.“. Dôvody hodné osobitného zreteľa
ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na
súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá

mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe
všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické
pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. Nálezy ÚS ČR
sp.zn. III.ÚS 292/07 či sp. zn. I.ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany
súdu (pozri Nález ÚS ČR sp.zn. III.ÚS 727/2000).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej

úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo
všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1.).24. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré
úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide
konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1

ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (porovnaj Nález
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 119/2012).

25. Odvolací súd v súvislosti s prípadnou aplikáciou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust.
§ 257 CSP, ktorej sa dožaduje žalovaný Orange, a.s. (ďalej len zodpovedná osoba za porušovanie

osobných údajov GDPR) pripomína, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov (anglicky General Data
ProtectionRegulation,skráteneGDPR),plnýmnázvomNariadenieEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)
2016/679 z 27. 04. 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe
takýchto údajov, ktorým sa zrušuje Smernica č. 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), je
nariadenie Európskej únie, ktorého cieľom je výrazné zvýšenie ochrany osobných údajov občanov.

26. V Úradnom vestníku Európskej únie bolo vyhlásené 27. 04. 2016. Nariadenia, v schválenom znení,
sú priamo účinné pre každý členský štát EÚ. V slovenskom právnom poriadku je nariadenie premietnuté
aj do zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z
29. 11. 2017. Zákon č. 18/2018 Z.z., je účinný na Slovensku rovnako ako GDPR od 25. 05. 2018. Zákon
bol priamo aj nepriamo aktualizovaný v roku 2019 (v znení zákona č. 35/2019 Z.z. (nepriamo), zákon

č. 221/2019 Z.z.).

27. Nariadenie chráni základné práva a slobody fyzických osôb so zameraním na právo ochrany
osobnýchúdajov.Stanovujepravidláochranyfyzickýchosôbapravidláprevoľnýpohyb(ktorýsanesmie
obmedziť ani zakázať) osobných údajov v Európskej únii (článok 1, ods. 1-3). Táto konzistentná úroveň

ochranyfyzickýchosôbvcelejÚniimázabrániťrozdielom,ktorésúprekážkouvoľnéhopohybuosobných
údajov v rámci vnútorného trhu (preambula, ods. 13).

28. GDPR niektoré osobné údaje považuje za „citlivé“ (článok 4 ods. 13, 14 a 15, článok 9 a odôvodnenia
51 - 56 GDPR, ktoré sa takto súhrnne nenazývajú ale sú uvádzané ako „genetické údaje“, „biometrické

údaje“ „údaje týkajúce sa zdravia“), ktorých spoločným znakom je, že podliehajú osobitným podmienkam
spracovania. Na stránkach Európskej komisie sú uvedené tieto:
i. osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo
filozofické presvedčenie;
ii. členstvo v odborových zväzoch;

iii. genetické údaje, biometrické údaje spracúvané len na účely identifikácie ľudskej bytosti;
iv. zdravotné údaje;
v. údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie danej osoby.

29. V rámci stanovenia „kategórií“ osobných údajov, ktoré patria do osobitnej kategórie osobných údajov,

došlo na Slovensku k zmenám platným od 25. 05. 2018. Podľa Úradu na ochranu osobných údajov
Slovenskej republiky (ÚOOÚ):
i. zákon č. 122/2013 Z. z. pozná osobitnú kategóriu osobných údajov, ktoré sú v uvedené v ust. § 13 a
odtiaľ vypadol z týchto citlivých osobných údajov údaj o členstve v politickej strane alebo hnutí a tiež
ii. rodné číslo. Slovenská republika prijala novú úpravu spracúvania rodného čísla, ako národného

identifikátora a to v ust. § 78 ods. 4 zákona č. 18/2018 Z.z., a to na základe splnomocňujúceho
ustanovenia nariadenia v čl. 87. Stále platí, že rodné číslo je zakázané zverejňovať, právo zverejniť
rodné číslo ma iba dotknutá osoby, ktorej sa týka.
iii. Zo zoznamu citlivých osobných údajov tiež vypadli údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a
priestupky, ktoré sa stali samostatnou kategóriou osobných údajov a sú uvedené v čl. 10 nariadenia.

30. Pre uvedené skutkové okolnosti porušenie práva na ochranu osobných údajov a najmä 400
násobné porušenie ochrany GDPR citlivých údajov obyvateľov okresu Stropkov a Svidník by zvýhodniť
porušovateľove práva a jeho majetok bolo nielen nerozumné, ale aj v príkrom rozpore s princípom
spravodlivého usporiadania pomerov so zreteľom na priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy.

Uprednostniť osobu zodpovednú za porušenie práva pred obeťou porušenia osobných údajov podľa
presvedčenia odvolacieho súdu je neakceptovateľné.31. Iný záver by predstavoval presadenie typických prvkov zabránenia alebo odradenie od legitímneho
výkonu prirodzených a zákonných práv hrozbou právnej sankcie, tzv. Chilling Effects. Inak povedané je
neakceptovateľné, aby osoba zodpovedná za čím rozsiahlejšie porušenie práva na ochranu osobných

údajov spotrebiteľov, očakávala zvýhodnenie svojho postavenia prostredníctvom rozhodovania o
náhrade trov konania. Aj preto je ust. § 257 CSP v danej veci v prospech obchodnej spoločnosti
neaplikovateľné.

32. Odvolací súd je presvedčený, že nepriznaním náhrady trov inak úspešnej strane sporu, by došlo k

porušeniu práv odvolateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

33. Je potrebné poukázať na to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy) nie je právo na
rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní
(obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08). Hypotetické priznanie trov

konania v rozsahu 200 000,- eur v iných, avšak skutkovo podobných konaniach, nemohlo mať dopad
na prejednávanú vec, totižto nepochybne nárok na náhradu trov konania je nárokom patriacim strane
sporu a advokát je platobným miestom (pozri § 263 CSP).

34. Odvolací súd nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa žalovanou tvrdené opakovanie

veľkého počtu obsahovo a formálne rovnakých úkonov (žalôb) zo strany žalobkyne pretože rovnaká
skutočnosť svedči aj žalovanej strane, ktorá je teda (stranou) vo viacerých súdnych konaniach s
identickým skutkovým aj právnym základom a vo všetkých týchto konaniach ju zastupuje ten istý právny
zástupca.

35. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovanej o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa
spočívajúcom v tom, že žalovaná bola do súdneho konania reálne donútená v dôsledku uplatnenia
neprimeranej sumy vo výške 5 000,- eur a takto uplatnená suma jej nedávala možnosť vyhnúť sa tomuto
súdnemu konaniu.

36. Z úradnej činnosti je známe odvolaciemu súdu, že v tejto skupine prípadov s rovnakým skutkovým
a právnym základom ani po opakovanom právoplatnom judikovaní právneho základu nároku iných
dotknutých osôb tým istým bezpečnostným incidentom žalovaná stále namietala nielen neprimeranosť
výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ale najmä popierala samotný právny základ nároku dotknutých osôb
a to napriek stále pribúdajúcim a v súčasnosti už desiatkam rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré danosť

nároku dotknutých osôb právoplatne judikovali. Pre takýto prípad si žalovaná musí byť dobre vedomá
všetkých dôsledkov, ktoré sú s neúspešným sporom spojené, vrátane povinnosti nahradiť trovy konania
úspešnej strany. Zásada úspechu vo veci (zodpovednosti za výsledok sporu) je charakteristická pre
sporové konania a jej obsahom je stále povinnosť nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania.
Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 Smernice č. 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať

v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje uložiť spotrebiteľovi povinnosť
znášať časť trov konania, ak v nadväznosti na konštatovanie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu
jej nekalej povahy sa jeho návrhu na vrátenie súm, ktoré boli na základe tejto podmienky zaplatené bez
právneho dôvodu, vyhovelo len čiastočne, pretože je prakticky nemožné alebo nadmerne ťažké určiť
rozsah práva tohto spotrebiteľa na vrátenie týchto súm (pozri rozsudok SD EÚ C-714/22).

37. Z týchto stručných dôvodov odvolací súd nezistil ani jeden akceptovateľný dôvod na použitie
zmierňujúceho ust. § 257 CSP, a to ani čiastočne v prospech osoby zodpovednej za masívne porušenie
osobných údajov podliehajúcej ochrane únijovému právu.

38. Odvolací súd tak rozhodol o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania v zmysle ust. § 396
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobkyni voči
žalovanej v celom rozsahu s poukazom na úspech žalobkyne v konaní, pričom výška priznanej náhrady
závisela od úvahy súdu. Na základe judikatúry Ústavného súdu v bodoch 17-18 tohto rozhodnutia je
nepochybné, že žalobkyni patrí plný nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bez

ohľadu na to, že v konečnom dôsledku jej bola priznaná suma 500,- eur náhrady nemajetkovej ujmy,
aj keď táto uplatňovala pôvodne vo výške 5 000,- eur. U takéhoto nároku sa strana sporu považuje za
plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku. Nie je totiž možné zaťažiť žalujúcu stranu
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. Žalobkyňa bola, čo sa týka základu nároku,plne úspešná, a to čo sa týka prvoinštančného aj odvolacieho konania, má preto právo na plnú náhradu
trov konania.
V rámci výroku tohto uznesenia odvolací súd rozhodol aj trovách dovolacieho konania podľa ust. § 453

ods. 3 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 257 CSP. Žalovaná síce bola úspešná v rámci
dovolacieho konania, keď dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o trovách konania a
vznikol by jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd však
zohľadnil v tomto prípade dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP, spočívajúce v tom, že
na žalovanej strane ide o osobu zodpovednú za rozsiahle porušenie práva na ochranu osobných údajov

spotrebiteľov a bolo by rozpore s princípom spravodlivého usporiadania pomerov medzi stranami sporu,
pokiaľ by jej bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania, obzvlášť za situácie pokiaľ odvolací súd po
vrátení veci dovolacím súdom opätovne rozhodol tak, že priznal žalobkyni náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania. Preto odvolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).