Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100163
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,
v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zast.: JUDr. Ondrej
Krempaský, advokát, so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 814
498, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava,
IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej

poisťovne č. 625 122 7037 0 zo dňa 19. 02. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 625 122 7037 0 zo dňa 19. 02. 2025
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. 01. 2025 z r
u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 22. 11. 2024 požiadala žalobkyňa o priznanie starobného dôchodku podľa Zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“). Starobný dôchodok žiadala priznať od 22. 11. 2024.

2. O žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok zo dňa 22. 11. 2024 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie

(ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 625 122 7037 0
zo dňa 16. 01. 2025, ktorým bola žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení zamietnutá (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Orgán verejnej správy prvého
stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení má poistenec
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení je dôchodkový vek stanovený tabuľkami, ktoré tvoria
prílohy č. 3a a 3b Zákona o sociálnom poistení. Dôchodkový vek žalobkyne narodenej v roku 1962, ktorá

vychovala jedno dieťa je 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov. Dôchodkový vek žalobkyňa dosiahla
22. 11. 2024. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie
policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5

Zákona o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby
policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto
obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárokna výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Orgán verejnej
správy prvého stupňa ďalej uviedol, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 179586/2021-2 z 22. 04. 2021, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žalobkyni priznalo podľa
Zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 328/2002 Z. z.“) výsluhový dôchodok od 01.
04.2021.Vodôvodneníprvostupňovéhorozhodnutiasatiežuvádza,ženanároknavýsluhovýdôchodok
a určenie jeho sumy bola zhodnotená doba služby od 01. 02. 1989 do 31. 03. 2021 a pretože obdobie

od 01. 02. 1989 do 31. 03. 2021 bolo žalobkyni zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok, toto
obdobie dôchodkového poistenia nie je možné zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok. Žalobkyni
nárok na starobný dôchodok k 22. 11. 2024 nevznikol, nakoľko žalobkyňa získala len 11 rokov a 156
dní obdobia dôchodkového poistenia.

3. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 24. 01. 2025. O odvolaní

žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 625 122 7037 0
zo dňa 19. 02. 2025, vydaným prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne tak, že podľa
§ 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaná
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý

zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa Zákona č. 328/2002 Z. z., nie je možné toto obdobie služby
hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Na
nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy bola žalobkyni zhodnotená doba služby v colnej
správe od 01. 02. 1989 do 31. 03. 2021. Pretože obdobie služby v colnej správe od 01. 02. 1989 do
31. 03. 2021 bolo žalobkyni zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok, toto obdobie dôchodkového

poistenia nie je možné zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok. Žalovaná poukázala na skutočnosť,
že zamestnanie žalobkyne nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto
prípade aplikovať § 274 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 145/2015 Z. z., podľa ktorého
nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovajú. Sociálna
poisťovňa zosúladila aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do
zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií v požadovanom rozsahu a následne určí sumu dôchodku v súlade
s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaná uzavrela, že námietka žalobkyne týkajúca sa zhodnotenia
obdobia služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok a určenie sumy starobného dôchodku nie
jedôvodná,nakoľkožalobkyniboladobaslužbyzhodnotenáprenároknavýsluhovýdôchodokavsúlade

s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nie je možné uvedené obdobie hodnotiť pre
nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme podľa právnych predpisov o sociálnom poistení.
Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nesplnila podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok,
a preto bola žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok zamietnutá. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni

doručené dňa 26. 02. 2025.

Správna žaloba

4. Žalobkyňa podala prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v zákonom stanovenej

lehote správnu žalobu (28. 02. 2025) na Správny súd v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhala, aby
správnysúdzrušilnapadnutérozhodnutiežalovanejarozhodnutieorgánuverejnejsprávyprvéhostupňa
a vec vrátil Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutím
žalovanej, aj rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, bolo porušené jej právo priznať
starobný dôchodok. Starobný dôchodok žalobkyni priznaný nebol napriek tomu, že splnila zákonné

podmienky ustanovené § 65 Zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobkyne žalovaná aj orgán verejnej
správ prvého stupňa preukázateľne odmietajú vziať do úvahy ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorá ich zaväzuje. Orgány verejnej správy rozhodli v rozpore s § 65 Zákona
osociálnompoistení,sčl.33Dohovoru128,akoajsrozsiahloujudikatúrouNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, ktorá zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne rovnakých veciach, čo rozhodovacia

činnosť správnych (krajských) súdov potvrdzuje. Výsluhovým dôchodcom bez rozdielu môže byť
starobný dôchodok krátený, ale nie nepriznaný. Zvolený odlišný postup sa javí nielen ako diskriminačný,
ale popiera aj princípy právneho štátu5. Žalobkyňa uviedla, že celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov
odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že orgány verejnej správy u
výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie považujú za celkovú dobu poistenia aj

dobu služby hodnotenú pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou
činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov nezaradených do jednej z týchto kategórii postupujú
opačne, dobu služby hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku neberú do úvahy. Právne závery
orgánov verejnej správy nemajú oporu v ust. § 274 Zákona o sociálnom poistení. Podľa citovaného
ustanovenia sa posudzuje splnenie podmienok kratšieho dôchodkového veku u výsluhových dôchodcov

zaradených do I. a II. kategórie podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Citovaným ustanovením sa nedá
odôvodniť posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia. Argumentácia žalovanej, že rozhoduje
v súlade so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je podľa žalobkyne
vyvrátená judikatúrou.

6. Právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy je v rozpore s § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom

zabezpečení a nezodpovedá skutkovému stavu, ani listinným dôkazom v dávkovom spise, z ktorých
pri rozhodovaní orgány verejnej správy vychádzali. Žalobkyňa namietala, že doba dôchodkového
poistenia bola nesprávne posúdená. Žalobkyňa dosiahla zákonom určený dôchodkový vek ku dňu 22.
11. 2024, pričom celková doba dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 43
rokova223dní(11rokova156dní+32rokova67dníhodnotenýchpripriznanívýsluhovéhodôchodku).

Žalobkyňa poukázala na § 112 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128 a skonštatovala, že splnila obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku,
t.j. dosiahla dôchodkový vek a celkovo bola dôchodkovo poistená viac ako 15 rokov. Poukazovala
na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 10So/59/2014,
ktoré vyvracajú závery žalovanej, že judikatúra je použiteľná len u výsluhových dôchodcov zaradených

v I. a II. kategórií. Predmetné rozsudky rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vnútroštátne právne
predpisy vykladajú v súlade s Dohovorom, ako i s Ústavou Slovenskej republiky. Žalobkyňa v ďalšom
poukazovala na niekoľko rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rovnakých
skutkových a právnych vecí, ako je prejednávaná vec, pričom uvádzala ich spisové značky. Žalobkyňa
tiež poukazovala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS

80/99, II. ÚS 243/05, IV. ÚS 14/07, III. ÚS 192/06, IV. ÚS 481/2011). Napokon uzavrela, že z postupu
orgánov verejnej správy vyplýva, že odmietajú rešpektovať stabilizovanú výkladovú prax akceptovanú
súdmi a odlišnosť svojho postupu stavajú na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na § 274
Zákona o sociálnom poistení, ktorý sa týka dôchodkového veku, nepredložili žiadny právny argument,
ktorým by zdôvodnili odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia výsluhových

dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Žalobkyňa v tomto
kontexte poukázala na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa
28. 02. 2018, ktorý má vyvracať používanú argumentáciu žalovanej.

7. Žalobkyňa navrhla správnemu súdu, aby podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté
rozhodnutie žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na nové konanie Sociálnej
poisťovni - ústredie a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania. Žalobkyňa súčasne s poukazom
na § 107 ods. 1 písm. a) SSP žiadala, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

Vyjadrenie žalovanej

8. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24. 03. 2025 navrhla, aby správny súd správnu
žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala. Žalovaná
mala za to, že jej postup bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných

ustanoveniach. Opätovne poukázala na rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku žalobkyni od 01.
04. 2021. Žalobkyni bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok doba služby v colnej
správe od 01. 02. 1989 do 31. 03. 2021. Žalovaná uzavrela, že keďže žalobkyňa získala obdobie
výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, toto obdobie dôchodkového
poistenia nie je možné zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok. Zamestnanie colníka nebolo zaradené

do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné
postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Žalovaná uviedla, že hodnotenie doby
výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas služobného pomeru sa podľa zovšeobecneného
právneho názoru Najvyššieho súdu SR vzťahuje len na poistencov, ktorým sa podľa § 274 Zákonao sociálnom poistení zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie
funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok. V ďalšom
žalovaná zotrvala na právnom posúdení nároku žalobkyne vo veci starobného dôchodku uvedenom

v napadnutom rozhodnutí.

Replika žalobkyne

9. Žalobkyňa v replike zo dňa 04. 04. 2025 zotrvala na skutkových tvrdeniach a právnych dôvodoch

uvedených v podanej správnej žalobe. Žalovaná podľa nej dlhodobo odmieta právnu argumentáciu
v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II.
kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov
posudzuje ináč. Ďalej podľa jej názoru žalovaná postupuje voči skupine výsluhových dôchodcov, ktorých
činnosť nebola zaradená do I. alebo II. kategórie diskriminačne. Žalobkyňa bola od účinnosti Zákona
č. 328/2002 Z. z. poistencom Sociálnej poisťovne, pričom prijatím citovaného zákona nedošlo k zmene

podmienok a pravidiel pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. V zmysle citovaného zákona
sa výsluhový dôchodok priznáva len za dobu poistenia, počas ktorej bola žalobkyňa v služobnom
pomere.ŽalobkyňaopätovnepoukazovalanarozsiahlurozhodovaciupraxNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, ktorú si osvojili i krajské súdy. Žalovaná so svojou právnou argumentáciou, ktorá je nemenná
od roku 2014 - 2015 neuspela na Najvyššom súde Slovenskej republiky ani v jednom prípade. Žalobkyňa

poukázala na záväznosť Rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014
zo dňa 15. 04. 2015, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018 aj pre žalovanú, ako i pre nižšie
súdy. Súčasne žalobkyňa poukázala aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sk/31/2018 zo dňa 29. 10. 2019, ako i na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobkyňa
uzatvorila,žepostupžalovanejnemôžebyťvprávnomštáteakceptovateľný.Súčasnedaladopozornosti

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06.03. 2017, v ktorom sa definuje pojem
„ustálená rozhodovacia prax“.

10. Žalovaná možnosť podať dupliku nevyužila.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej
Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3

SSP preskúmal na nariadenom pojednávaní dňa 11. 06. 2025 napadnuté rozhodnutie žalovanej,
ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných
rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna
žaloba je dôvodná.

12. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú
vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach

podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.

13. Splnomocnený právny zástupca žalobkyne sa na nariadenom pojednávaní dňa 11. 06. 2025 pridŕžal
všetkých skutočností a právnej argumentácie uvedenej v správnej žalobe, ako aj v replike. Navrhol,
aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej

poisťovne, ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Súčasne uplatnil i nárok na náhradu
trov konania.

14. Poverená zástupkyňa žalovanej na nariadenom pojednávaní dňa 11. 06. 2025 uviedla, že žalovaná
uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP

zamietnuť. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Pridŕžala sa všetkých skutkových a právnych
dôvodov, ktoré boli uvedené v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ako i vo vyjadrení žalovanej
k správnej žalobe.15.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

17. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

18. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

19. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme
primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na
primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe
možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla
ustanovený počet odpracovaných rokov.

20. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach
azákladnýchslobodách,ktoréSlovenskárepublikaratifikovalaabolivyhlásenéspôsobomustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku
a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

21. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý
bol ČSSR ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov (ďalej len „Dohovoru
č. 128“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore
a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou

rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú
dávku.

22. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

23. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

24. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

25. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

26. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

27. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne
vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho
poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia
a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

28. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení tento zákon upravuje aj výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.29. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených

príslušníkov finančnejsprávy1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b)
vojakov mimoriadnejslužby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je
upravené osobitným predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie

výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

31. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie

výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

32. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol

dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

33. Podľa § 293fw Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom
1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa
nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného v rokoch

1957 až 1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Na účely podľa prvej vety platí § 65 ods.
6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako.

34. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do

31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu. 55)

35. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov

uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo
sirotského dôchodku.

36. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vydané
prostredníctvomgenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovne,ktorýmbolozamietnutéodvolaniežalobkyne

a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok z dôvodu
nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia s poukazom na § 65
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.

37. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 22. 11.

2024 požiadala orgán verejnej správy prvého stupňa o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala
priznať od 22. 11. 2024. Z rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Útvar sociálneho
zabezpečenia č. 179586/2021-2 zo dňa 22. 04. 2021 vyplýva, že žalobkyni bol podľa § 143aa písm.
a), § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) v spojení s § 58, § 60 ods. 2 Zákona č. 328/2002 Z.
z. priznaný od 01. 04. 2021 výsluhový dôchodok v sume 1 024,15 Eur mesačne. Z odôvodnenia

rozhodnutiaopriznanívýsluhovéhodôchodkuvyplýva,žecelkovádobavýkonuštátnejslužbyžalobkyne
podľa § 58 Zákona č. 328/2002 Z. z. bola 32 rokov a 67 dní. Z potvrdenia o dobe trvania služobného
pomeru žalobkyne č. 64365/2021 zo dňa 11. 02. 2021 správny súd zistil, že služobný pomer žalobkyne
ako príslušníčky finančnej správy trval od 01. 02. 1989 do 31. 03. 2021, t.j. 32 rokov a 67 dní.38. Správny súd uvádza, že v konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa
dosiahla dôchodkový vek a ani to, že žalobkyňa je od 01. 04. 2021 poberateľkou výsluhového dôchodku.

Spornou bola otázka započítania doby zhodnotenej na účely priznania výsluhového dôchodku do doby
dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení pre účely posúdenia nároku žalobkyne
na starobný dôchodok. Žalobkyni nebola zo strany žalovanej pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
na starobný dôchodok zhodnotená doba výkonu služobného pomeru žalobkyne ako príslušníka
finančnej správy od 01. 02. 1989 do 31. 03. 2021. Doba zhodnotená pre účely priznania výsluhového

dôchodku nebola hodnotená pre účely nároku na starobný dôchodok. Žalovaná zhodnotila iba obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu 4 171 dní, t. j. 11 rokov a 156 dní, získaných vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia.

39.Správnysúdvyhodnotilakodôvodnéžalobnénámietkyžalobkyne,ktorýminamietala,žerozhodnutia
orgánov verejnej správy boli vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom pri rozhodovaní

o žiadosti žalobkyne o priznanie starobného dôchodku mali orgány verejnej správy postupovať tak,
že mali zohľadniť všetky doby poistenia (doby služby z osobitného systému a zo všeobecného
systému) a starobný dôchodok primerane krátiť k dobe trvania služobného pomeru žalobkyne, ktorá
bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku.

40. Správny súd uvádza, že z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia)
vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok
vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/
služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v

civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania
ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec
získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo
všeobecnéhosystémusociálnehopoisteniaarozsahupoistnéhokrytiazosobitnéhosystémusociálneho

zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje
úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje
iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala
dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových

dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému
sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti, upravujúcej (v posudzovanom
prípade) nárok na starobný dôchodok. Od dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyňou (22. 11. 2024) má

výsluhový dôchodok žalobkyne charakter dávky v starobe, a preto je potrebné na jej právnu situáciu
uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Postup, akým postupovali orgány verejnej správy je porušením
ústavne zaručeného práva žalobkyne na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy
Slovenskej republiky a súčasne viedlo k znevýhodneniu žalobkyne v rozpore s citovaným Dohovorom
č. 128.

41. Podľa právneho záveru vysloveného v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 platí, že: „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá
celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo

všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

42. Správny súd poukazuje na to, že výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby
služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie

jeho výšky (sumy) v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky sa zaoberal opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti,
na čo rozsiahlo poukazovala v správnej žalobe i žalobkyňa. Správny súd dáva v tejto súvislosti do
pozornosti najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky arozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2011 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 6/2013 (pod R

83/2013), ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 9So/176/2015 z
27.09.2017,sp.zn.10So/59/2014z15.04.2015,sp.zn.9So/154/2015z28.06.2017,sp.zn.7So/58/2015
z 23.02.2017, sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29.10.2019 a podporne aj
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS
80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011).

43. Za všetky rozhodnutia správny súd cituje časť Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že:
„Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)
je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely
výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného

dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej
dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“
S citovaným právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa správny súd pre účely svojho
právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil. Zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe, vyplýva,
že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení

a určenie sumy starobného dôchodku, mala žalovaná žalobkyni zhodnotiť celú dobu dôchodkového
poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a
z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku,
ktorá by jej patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom
systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru

odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by jej patrila len za obdobie dôchodkového poistenia
získané výkonom služby, za ktorý jej bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po
dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo
výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej
dávky. Žalobkyni následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá je zistená rozdielom medzi

teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by jej vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie
dôchodkového poistenia získala len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala
obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku
starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.

44. Správny súd ďalej uvádza, že argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, že doba služby v colnej správe od 01. 02. 1989 do 31. 03. 2021 nebola zaradená do I. alebo
II. pracovnej kategórie, t. j. nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, a preto nie je žalobkyni
možné dobu hodnotenú na účely výsluhového dôchodku započítať do doby dôchodkového poistenia
v zmysle Zákona o sociálnom poistení, je irelevantná. Výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej

kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového
poistenia, ktoré sú upravené v § 60 Zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu
doby dôchodkového poistenia zásadný. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy
starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového
poistenia však neovplyvňuje. Splnenie dôchodkového veku žalobkyňou (ako jedného zo zákonných

kritérií pre priznanie starobného dôchodku) nebolo odvodzované od zníženia dôchodkového veku
podľa kategórie funkcií. Fyzicky dôchodkový vek žalobkyňa dovŕšila dňa 22. 11. 2024, čo v konečnom
dôsledku nebolo medzi účastníkmi konania ani sporné, pričom k podaniu žiadosti o priznanie starobného
dôchodku orgánu verejnej správy prvého stupňa zo strany žalobkyne došlo až dňa 22. 11. 2024, t. j.
v deň dosiahnutia dôchodkového veku.

45. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (SP) nesprávne
založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií
v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo

všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ
získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná
len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v
rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľavýsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.
1 zák. č. 461/2003 Z. z..“

46. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku
viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu
služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným
obdobím dôchodkového poistenia poistenca nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona

o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

47. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že postup orgánu verejnej správy je diskriminujúci
a v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej súčasťou princípu právnej
istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dala rovnaká odpoveď, správny súd uvádza, že predmetná argumentácia je dôvodná.

Správny súd musí preto prisvedčiť žalobným námietkam žalobkyne, ktorými orgánom verejnej správy
vytýkala nerešpektovanie právnych záverov vyplývajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe. Nesprávnou
aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia tých
poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala
zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.

Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky
dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr.
v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné

plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

48. Priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie
výkonu služby zhodnotenej pre účely priznania výsluhového dôchodku nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení pre účely posudzovania nároku na starobný

dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne
invalidného dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia
nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v
osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe Sociálna poisťovňa poskytne

dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a
poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012). V posudzovanom prípade sa však o uvedený prípad nejedná,
keďže žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok a nie invalidný výsluhový dôchodok, invalidný
dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa Zákona č. 328/2002 Z. z..

49. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s.
12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 05.
1997, Higgins v. Francúzsko z 19. 02. 1998; rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú
súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na

vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie ESĽP Kraska c.
Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) / nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 259/2022
zo dňa 12.10.2022, ods. 39/. Ďalšie dôvody uvádzané v podaniach a prednesoch účastníkov konania
nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho
rozhodnutia osobitne nevenoval.

50. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané napadnuté
rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, nie je v súlade so zákonom, lebo vychádzaz nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil. Správny
súd zároveň vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).

51. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného
právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobkyne na starobný
dôchodok a rozhodnúť o jej žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok s tým, že v zmysle § 191
ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom správneho súdu viazaný.

52. Správny súd ako obiter dictum dodáva, že príslušná právna otázka týkajúca sa aplikácie čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov v postavení obdobnom ako u žalobkyne bola už vyriešená
ustálenou rozhodovacou praxou, na ktorú rozsiahlo poukazovala v podanej správnej žalobe i žalobkyňa.
Keďže žalovaná bola účastníkom týchto súdnych konaní, tak ich výsledky jej museli byť nevyhnutne
známe. Napriek tomu žalovaná prezentovala v preskúmavanom rozhodnutí odlišné právne závery od
ustálenej rozhodovacej praxe. Takýto postup žalovanej nie je možné akceptovať, nakoľko je v rozpore

s požiadavkami právneho štátu a predstavuje zásah do právnej istoty žalobkyne.

53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej správny

súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. O
výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správnom súde v
Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods.
1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení
(§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).