Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 12Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100282
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100282.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Michalom Magurom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX

XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. Augusta
č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXX XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa XX. XXXXXXXX XXXX (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobcu o predčasný
starobný dôchodok. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový orgán poukazuje na § 67 ods. 1 a 9
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) ktoré upravujú
podmienky na vznik nároku na predčasný dôchodok a konštatuje, že žalobca k 30. októbru 2023 na
účely posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok získal 39 rokov a 15 dní. Z toho vyplýva, že

nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov a nespĺňa ani druhú podmienku pre priznanie predčasného
starobného dôchodku, kvôli čomu bola žalobcova žiadosť o predčasný starobný dôchodok zamietnutá.

2.Protiprvostupňovémurozhodnutiupodalžalobcaodvolanie.Žalobcanamieta,žemunebolzapočítaný
rok 1978-1979, počas ktorého navštevoval SOU strojnícke v Prakovciach (ďalej aj „SOU“) v učebnom
pomere, pričom povinnú školskú dochádzku ukončil ôsmym ročníkom dňa 30. júna 1978, čo preukazuje
priloženým vysvedčením.

3. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.
XXXXX XXXX (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorý ho v celom rozsahu zamietol a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového orgánu. K odvolacej námietke žalovaná uvádza, že poistencom narodeným
od 1. septembra 1963 do 31. augusta 1969 je možné do obdobia dôchodkového poistenia započítať
štúdium až po ukončení povinnej školskej dochádzky. Žalovaná následne poukazuje na § 34 ods. 2 a 6
zákona č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl (ďalej aj „zákon č. 63/1978“)

a nadväzujúc na tieto konštatuje, že žalobca povinnú školskú dochádzku skončil ukončením prvého
ročníka na SOU. Dobu učebného pomeru je možné započítať do obdobia dôchodkového poistenia až
po ukončení povinnej školskej dochádzky a tá bola žalobcovi zhodnotená od ukončenia prvého ročníka
na SOU, teda od 1. septembra 1979.II.

Správna žaloba, stanoviská,
Priebeh konania pred správnym súdom

4. Žalobca podal voči preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. V tejto, rovnako ako aj vo

vyššie uvedenom odvolaní argumentuje tým, že mu nebol započítaný rok 1978 – 1979, počas ktorého
navštevoval prvý ročník SOU. Žalobca poukazuje na svoje vysvedčenie z ôsmeho ročníka Základnej
deväťročnej školy vo Švedlári (rok 1977 - 1978), v ktorom je uvedené „žiak ukončil povinnú školskú
dochádzku z dôvodu prijatia na odborné učilište“, potvrdenie základnej školy zo dňa 15. januára 2024,
podľa ktorého povinnú školskú dochádzku ukončil v ZŠ Švedlár 30. júna 1978, a taktiež aj informáciu
o stave individuálneho účtu poistenca k 31. decembru 2003. Tieto dôkazy považuje za akceptovateľné

na preukázanie ukončenia svojej povinnej školskej dochádzky. Zároveň konštatuje, že zákon č. 63/1978
sa naň nevzťahuje, nakoľko povinnú školskú dochádzku ukončil ešte pred jeho účinnosťou.

5. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 7. júna 2024. Žalovaná sa v plnom
rozsahu pridržiava právneho posúdenia, ktoré je uvedené v preskúmavanom a prvostupňovom

rozhodnutí. Zároveň dodáva, že okolnosti súvisiace s ukončením povinnej školskej dochádzky zisťovala
prostredníctvom Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktoré potvrdilo,
že povinná školská dochádzka žiakov deväťročnej základnej školy v období od 1. januára 1971 do 31.
augusta 1984 a ak v období od 1. januára 1978 do 31. augusta 1984 boli žiaci po získaní základného
vzdelania v ôsmom ročníku deväťročnej základnej školy prijatí do prvého ročníka strednej školy, tak

splnili povinnú školskú dochádzku skončením prvého ročníka strednej školy. Žalovaná žiada, aby bola
správna žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril dňa 26. júna 2024. V tomto vyjadrení tvrdí, že žalovaná mu
podsúva strednú školu namiesto učňovského pomeru, ktorý absolvoval na SOU.

7. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

8. Správny súd vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania vo veci nenariadil pojednávanie. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 28. apríla 2025 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods.
1 a 2 a 137 ods. 4 S.s.p.).

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

9. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“)
poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40
odpracovaných rokov a
c)sumapredčasnéhostarobnéhodôchodkujevyššiaako1,6-násobkusumyživotnéhominimaprejednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (ďalej aj „školský zákon“)
školy a výchovné zariadenia tvoria jednotnú školskú sústavu, v ktorej jednotlivé stupne a druhy škôl na
seba organicky naväzujú a ktorá umožňuje získať i najvyššie vzdelanie. V tejto sústave poskytuje sa
deťom do šesť rokov predškolská výchova v jasliach a v materských školách, mládeži od šesť rokov

do pätnásť rokov povinné základné vzdelanie v základných deväťročných školách, prípadne v iných
školách, mládeži od pätnásť rokov stredné a vyššie vzdelanie v rôznych typoch škôl a mládeži s úplným
stredným vzdelaním vysokoškolské vzdelanie na vysokých školách.11. Podľa § 5 ods. 2 školského zákona základné vzdelanie je povinné pre všetku mládež. Povinná
školská dochádzka trvá deväť rokov a začína sa začiatkom školského roku, ktorý nasleduje po dni, keď
dieťa dovŕši šesť rokov veku. Dieťa, ktoré dovŕši šesť rokov veku v čase od začiatku školského roku

do konca kalendárneho roku, môže sa výnimočne prijať do školy, ak o to požiadajú jeho rodičia alebo
iní zákonní zástupcovia, ak sa zistí, že je telesne a duševne vyspelé, a ak s prijatím súhlasí miestny
národný výbor.

12.Podľa§5ods.3zákonač.63/1978dostrednýchodbornýchučilíšť,nagymnáziá,nastrednéodborné

školy, na konzervatóriá a na odborné školy sa prijímajú žiaci, ktorí úspešne skončili deviaty ročník
základnej deväťročnej školy, a aj žiaci, ktorí úspešne skončili ôsmy ročník základnej deväťročnej školy.

13.Podľa§7ods.1zákonač.63/1978strednéodbornéučilišteposkytujestrednévzdelanievtrojročnom
alebo dvojročnom štúdiu, v ktorom pripravuje na výkon robotníckych povolaní zodpovedajúcich
zvolenému odboru.

14. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 63/1978 na štvorročné, trojročné i dvojročné štúdium na strednom
odbornom učilišti sa môžu prijímať žiaci po skončení ôsmeho ročníka základnej deväťročnej školy iba na
odbory určené ministerstvami školstva republík po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi.

15. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 63/1978 žiaci uvedení v odseku 1 uzavierajú učebnú zmluvu s
organizáciou, pre ktorú sa pripravujú na výkon robotníckeho povolania, od začiatku kalendárneho roka,
v ktorom skončia prvý ročník štúdia, pričom sa za deň nástupu do učebného pomeru určí prvý deň
školského roka nasledujúceho po skončení povinnej školskej dochádzky. Organizácia môže odmietnuť
uzavretie učebnej zmluvy len pre nespôsobilosť žiaka na výchovu vo zvolenom učebnom odbore. O tom,

či je žiak spôsobilý na výchovu vo zvolenom odbore, rozhodne na žiadosť žiaka alebo jeho zákonného
zástupcu národný výbor.

16. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 63/1978 ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorí budú
na odbory podľa odseku 1 prijatí po skončení deviateho ročníka základnej deväťročnej školy, pričom sa

za deň nástupu do učebného pomeru pre týchto žiakov určí prvý deň školského roka nasledujúceho po
skončení prvého ročníka štúdia.

17. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „zákon
o sociálnom zabezpečení“) kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na

dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby: od vzniku československého štátu
a) doba zamestnania v pracovnom (učebnom) pomere, doba pracovnej činnosti v pomere člena
výrobného družstva a s odchýlkami ustanovenými vo vykonávacích predpisoch aj doba inej činnosti,
po ktorú pracujúci majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom
pomere [§ 3 písm. c)]

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

18. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. SSP zistil, že správna žaloba bola podaná
oprávnenou osobou a včas. Následne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj
priebeh administratívneho konania, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo a dospel
k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

19. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne

a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutiaje podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).

20. Správny súd na úvod konštatuje, že otázky, ktoré je potrebné v konaní riešiť sú tie, či mohol žalobca
platne ukončiť povinnú školskú dochádzku ukončením ôsmeho ročníka základnej školy a zároveň, či má
byť obdobie prvého ročníka na SOU považované za dobu zamestnania na účely priznania predčasného
starobného dôchodku.

21. Z obsahu administratívneho spisu ako aj súdneho spisu vyplýva, že žalobca ukončil štúdium na
základnej škole ôsmym ročníkom dňa 30. júna 1978 a následne odo dňa 1. septembra 1978 nastúpil
do prvého ročníka štúdia na SOU ako učeň. Žalobca požaduje, aby mu bol prvý ročník na SOU uznaný
ako doba zamestnania na účely priznania predčasného starobného dôchodku z dôvodu, že v tomto
období študoval v učebnom pomere na SOU, pričom sa nejednalo o štandardné štúdium na strednej
škole. Žalovaná tento rok odmieta započítať z dôvodu, že žalobca v období prvého ročníka na SOU ešte

neukončil povinnú školskú dochádzku.

22. Správny súd k prvej nastolenej otázke uvádza, že v čase, v ktorom žalobca končil ôsmy ročník
upravoval otázky školstva školský zákon. V zmysle § 5 ods. 2 tohto zákona trvala povinná školská
dochádzka deväť rokov a začína sa začiatkom školského roku, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši

šesť rokov veku.

23.Zvyššieuvedenéhotedajednoznačnevyplýva,žepovinnáškolskádochádzkavobdobí,keďžalobca
končil ôsmy ročník trvala deväť rokov. Toto ustanovenie neobsahuje žiadne výnimky, na základe ktorých
by bolo možné skrátiť dobu povinnej školskej dochádzky z dôvodu ukončenia štúdia na základnej škole

a pokračovania v štúdiu na SOU.

24.Naprvúotázkujetedapotrebnéodpovedaťtak,žežalobcanemoholplatneukončiťpovinnúzákladnú
školskú dochádzku ôsmym ročníkom.

25. Na margo vysvedčenia a v ňom uvedenej zmienky o ukončení povinnej školskej dochádzky či
vyjadrenia základnej školy správny súd poukazuje na zásadu ex iniuria ius non oritur, v preklade
z bezprávia nevzniká právo. V kontexte riešeného prípadu to znamená, že v rozpore s platným právnym
poriadkom prijatý akt nemôže zakladať zákonný nárok.

26.Vovzťahukdruhejotázkejepotrebnévprvomradekonštatovať,žeboloustálené,žežalobcaôsmym
ročníkom neukončil povinnú školskú dochádzku. Žalobca začal štúdium na SOU dňa 1. septembra 1978,
teda už za účinnosti zákona č. 63/1978, ktorý bol účinný po celu dobu žalobcovho štúdia. Učebný pomer
žalobcu sa teda v predmetnom období spravoval ustanoveniami zákona č. 63/1978 aj napriek tomu, že
žalobca tvrdí, že ho tento zákon „míňa.“

27. Štúdium na SOU je upravené v § 20 zákona č. 63/1978. Podľa ods. 1 a 2 sa na trojročné štúdium,
ktoré absolvoval žalobca môžu prijímať aj žiaci po skončení ôsmeho ročníka základnej deväťročnej,
avšak za deň nástupu do učebného pomeru sa určí prvý deň školského roka nasledujúceho po skončení
povinnej školskej dochádzky.

28. Keďže žalobca bol na SOU prijatý po ukončení ôsmeho ročníka, obdobie jeho povinnej školskej
dochádzky trvalo aj počas prvého ročníka jeho štúdia na SOU a povinnú školskú dochádzku ukončil až
absolvovaním tohto ročníka. Do učebného pomeru, ktorý je v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce dobou zamestnania, nastúpil až v druhom ročníku.

29. S ohľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že nakoľko je ako deň nástupu do učebného
pomeru určený deň po skončení prvého ročníka, teda od začiatku druhého ročníka, tak nie je možné
považovať prvý ročník za dobu zamestnania, ktorú je možné započítať na účely priznania predčasného
starobného dôchodku.

V.
Záver30. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie bolo
vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použitím správnej interpretácie a následnej

aplikácie príslušných zákonných ustanovení. Z tohto dôvodu správny súd správnu žalobu s poukazom
na § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

31. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

32. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania pred správnym súdom rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175

ods. 1, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnej žalovanej
nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny
súd jej nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.