Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125200854
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125200854.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho
v C., D. XX, zastúpeného JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti
žalovanému E. F., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v C., E. G. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 73C/2/2025-31 zo dňa 13.2.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví žalobu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2.V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia
uložením povinnosti žalovanému poukazovať na bankový účet žalobcu sumu vo výške 107,58 €
mesačne,vždydo10.dňakalendárnehomesiacaaždoprávoplatnostiskončeniadedičskéhokonaniapo
poručiteľovi H. B., I. X.X.XXXX, ktoré konanie je vedené na Notárskom úrade notárky E. J. C. v Košiciach
pod sp.zn. 56D/63/2024, Dnot 177/2024. Žalobca dôvodil, že tak on, ako aj žalovaný sú účastníkmi

dedičského konania po poručiteľovi, predmetom ktorého je aj dvojizbový byt K. X s príslušenstvom
vbytovomdomeK.XXXX,L.XXL.C.,postavenýnaparceleč.1932,1931,1930, spoluspríslušenstvom
a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
ako aj spoluvlastnícky podiel k pozemkom, nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXXX kat. úz. E. M.,
obec C., okres C. N.. Poručiteľ bol strýkom žalobcu a v tejto nehnuteľnosti už počas života sa zdržiaval
aj žalovaný, ktorý sa titulom osoby spolu žijúcej prihlásil ako dedič v dedičskom konaní. Žalobca však

poprel dedičské právo žalovaného s tým, že nemohol ani disponovať platným súhlasom s užívaním
bytu od poručiteľa, nakoľko tento bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a bol mu ustanovený
opatrovník Mestská časť Košice-Juh, ktorý taký súhlas nedal. Tvrdil, že v byte so žalovaným bývajú aj
jeho dvaja synovia a cudzia žena. Vzhľadom k tomu, že žalovaný aj po smrti poručiteľa bez akéhokoľvek
právneho titulu užíva byt, pričom úhrady spojené s chodom tejto nehnuteľnosti uhrádza výlučne žalobca
zo svojich finančných prostriedkov, domáha sa týmto návrhom uloženia povinnosti prispievať polovicou

nákladov spojených s touto nehnuteľnosťou, t.j. 107,58 € mesačne.

3.Súd sa oboznámil s pripojenými dôkazmi, ktoré k žalobe žalobca pripojil, vec právne posúdil podľa
ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (CSP) a vo veci rozhodol zamietavým uznesením.

4.Súd uviedol, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky v prvom
rade preto, že žalobca netvrdil ani neosvedčil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu takejtoneodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Súd konštatoval, že už len samotným titulom
užívania bytu žalovaným a uhrádzaním platieb za byt zo strany žalobcu nedochádza ku vzniku
bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami sporu prostredníctvom inštitútu neodkladného

opatrenia. Žalobca v podanom návrhu uviedol, že žalovaný užíva po smrti poručiteľa byt bez
akéhokoľvek právneho titulu, avšak z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaný je
dedičom v III. dedičskej skupine a preto žalobca hodnoverne neosvedčuje ani svoj nárok na úhradu
polovice nákladov za neoprávnené užívanie bytu, čím nie je naplnený ďalší predpoklad na nariadenie
neodkladného opatrenia.

5.O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
konštatoval, že nakoľko bol návrh žalobcu zamietnutý úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, ktorému
však v konaní žiadne trovy nevznikli.

6.Žalobca v zákonnej lehote podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie z dôvodov uvedených v § 365

ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP (ako to vyplýva z dôvodov odvolania). Mal za to, že z jeho strany bola
právne relevantným spôsobom preukázaná existencia dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia,
s ktorou sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom nevysporiadal a preto považuje uznesenie
za nepreskúmateľné a arbitrárne porušujúce jeho základné ústavné právo na spravodlivý proces.
Už samotným titulom užívania predmetného bytu žalovaným bez právneho dôvodu a uhrádzaním

platieb za predmetný byt žalobcom ako osobou, ktorá predmetný byt neužíva, je daná bezodkladná
potreba upraviť pomery medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia, pretože na strane
žalovaného jednoznačnepreukázateľnedochádzakvznikubezdôvodnéhoobohatenia,ktorésakaždým
dňom zvyšuje. Žalobu podal za účelom zabránenia vzniku ďalšieho bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného a ako jediné možné riešenie pripadá do úvahy práve nariadenie neodkladného

opatrenia súdom. Žalovaný doposiaľ ani v rámci dedičského konania žiadnym spôsobom nepreukázal
existenciu akéhokoľvek právneho titulu, oprávňujúceho ho k užívaniu vyššie označených nehnuteľností
po poručiteľovi a naďalej žalobca popiera akýkoľvek nárok žalovaného na dedičstvo po poručiteľovi.
Ak by žalovaný aj preukázal existenciu akéhokoľvek oprávnenia užívať predmetnú nehnuteľnosť,
čo sa však nestalo, nezbavuje ho to povinnosti podieľať sa na platbách spojených s chodom

predmetnej nehnuteľnosti pomernou čiastkou, uloženie ktorej povinnosti možno účinne dosiahnuť
výlučne nariadením neodkladného opatrenia voči žalovanému. V ďalšom žalobca obdobne uviedol
dôvody ako v žalobe. Opätovne tvrdil, že hodnoverným spôsobom osvedčil svoj nárok na úhradu
polovice nákladov za neoprávnené užívanie bytu žalovaným. Poukázal aj na záverečnú správu o
poskytnutí detektívnej služby zo dňa 20.12.2024, z ktorej vyplynulo, že žalovaný sa o poručiteľa počas

jeho života nestaral, naopak, často ho fyzicky napádal. Žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že v celom rozsahu vyhovie žalobe, prípadne, aby uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania.

7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa
ust. § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné. Vzhľadom na zamietnutie žaloby o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd

doručoval žalovanému na vyjadrenie v zmysle § 329 ods. 1 CSP tak žalobu ako aj odvolanie, avšak
bezúspešne, keďže zásielka sa vrátil s poznámkou, že adresát je na žalobcom uvedenej adrese
neznámy. Doručované mu preto bolo oznámením na úradnej tabuli súdu (§116 ods. 2 CSP).
8.Žalobca (ako to vyplýva z obsahu odvolania) odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, f/,
h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365

ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení
výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či
vyplynuli z prednesov účastníkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladanýtak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,

ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
9.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené, preto
odvolací súd uznesenie napadnuté odvolaním ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vzal do úvahy všetky dostupné informácie,

ktoré mal v čase rozhodovania, vzal do úvahy aj okolnosti, ktoré vyšli doteraz najavo a odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Aj odvolací súd je
toho názoru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale ani
bezodkladnosť úpravy pomerov sporových strán.
10.Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, ktoré je správne, preto na
neho v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Námietky žalobcu a ďalšie skutočnosti uvedené

v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia odvolací súd
uvádza:
11.Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP

neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.
12.Toto ustanovenie predstavuje univerzálne neodkladné opatrenie, spočívajúce v povinnosti niečo
aktívne vykonať, zdržať sa určitých zásahov, alebo naopak, strpieť určité obmedzenia. Ide v podstate
o zovšeobecňujúce transformovanie hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzku v zmysle § 494

Občianskeho zákonník, avšak s výnimkou niečo dať (dare).
13.Civilný sporový poriadok len v § 325 ods. 2 písm. a/ umožňuje súdu nariadiť neodkladné opatrenie
auložiťpovinnosťposkytovaťzatamstanovenýchpodmienokaspoňčasťpracovnejodmeny,alenariadiť
neodkladné opatrenie plnením do budúcna v iných prípadoch nie je možné. Okrem toho žalobca sám
dobrovoľne uhrádza úhradu za predmetný byt, ktorý je predmetom dedenia po neb. poručiteľovi. Ak

sa domieva, že týmito platbami sa žalovaný bezdôvodné obohacuje, svoj nárok na už uhradené platby
alebo ich časť si môže uplatniť v osobitnom konaní vo veci samej, nie však do budúcna.
14.Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.
15.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak žiadne preukázateľné trovy
mu nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
16.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).