Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 5, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 30P/211/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210074
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Bineková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210074.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Binekovou v právnej veci manželky/
matky A. B., rodenej C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom D. XX, a manžela/otca E. B., narodeného
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, toho času bytom F. G. XX, XXXX H. I., D., na návrh manželky o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej G. E.
B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny Prešov, t a k t o

r o z h o d o l :

I. manželstvo navrhovateľky A. B., rodenej C., narodenej XX.XX.XXXX a manžela E. B., narodeného
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Prešove, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
Prešov vo zväzku 55, ročníka 2017, na strane 5, pod poradovým číslom 36 r o z v á d z a,

II. na čas po rozvode manželstva s c h v a ľ u j rodičovskú dohodu v tomto znení:

maloleté dieťa G. E. B., narodená XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky,

obaja rodičia s ú o p r á v n e n a p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,

otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej G. E. sumou vo výške 200,- eur mesačne
krukámmatkyvždydo15.dňavmesiacivopredpočnúcdňomprávoplatnostivýrokurozsudkuorozvode

opakovane do budúcna,

styk otca s maloletým dieťaťom s a n e u p r a v u j e,

III. žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania,

IV. manžela E. B., narodeného XX.XX.XXXX zaväzuje zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok z

návrhu na začatie konania o rozvod manželstva vo výške 100,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným súdu dňa 27.11.2024 sa manželka domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd
rozviedol jej manželstvo a upravil by výkon rodičovských práv a povinností k maloletej G. E. na čas
po rozvode manželstva. Navrhovala, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti s právom
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach bez úpravy styku otca s maloletou a aby

zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k jej rukám počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Podaný návrh odôvodnila tým,
že s manželom uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch ide o prvé manželstvo, z manželstva saim narodila dcéra G. E., obaja manželia sú štátni občania Slovenskej republiky, ich posledné spoločné
bydlisko bolo na adrese trvalého pobytu, kde v súčasnosti býva navrhovateľka s maloletou dcérou,
manžel pracuje a dlhodobo sa zdržiava v zahraničí. Ako príčinu rozvratu manželstva uviedla odchod

manžela za prácou do zahraničia a jeho sporadické vracanie sa do spoločnej domácnosti (2-3krát do
roka iba na 2-3 dni). Uviedla, že s manželom spolu nehospodária, intímne spolu nežijú.

2. Na informatívnom stretnutí na súde manželka uviedla, že má vyživovaciu povinnosť len k maloletej
G. E., je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, od 08.01.2025

poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 210,- eur mesačne, jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie je
stredoškolské.Ďalejuviedla,žemanželprispievanavýživumaloletejdcérysumou150,-eurmesačneod
septembra 2024, ona poberá prídavky na maloletú z Holandska vo výške 202,- eur mesačne a raz za tri
mesiace vo výške 330,- eur, maloletá je žiačkou 1. ročníka základnej školy, venuje sa tancu. Pravidelné
mesačné výdavky vyčíslila nasledovne: strava 250,- eur, inkaso 125,- eur, mobil 10,- eur, školská družina
8,- eur, tanečný krúžok 5,- eur.

3. Manžel na informatívnom stretnutí na súde uviedol, že má 2 vyživovacie povinnosti, k maloletej G.
E. a k maloletému J., ktorému prispieva na výživu výživným v sume 100,- eur mesačne, je zamestnaný
v Holandsku s druhom práce nakladanie a vykladanie kontajnerov s príjmom 2.200,- až 2.500,- eur
mesačne, jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je stredoškolské. Súhlasil s rozvodom, stotožnil sa

s dôvodmi rozvratu manželstva uvedenými manželkou v návrhu na začatie konania. Mesačné výdavky
vyčíslil nasledovne: nájomné 400,- eur, strava 400,- eur, pohonné hmoty 300,- eur, holandské PZP 150,-
eur a slovenský leasing auta 230,- eur.

4. Na informatívnom stretnutí na súde rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, v ktorej sa dohodli na

úprave pomerov k maloletej na čas po rozvode ich manželstva. Dohodli sa na zverení maloletej do
osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec
sa v dohode zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne k rukám matky vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode opakovane do
budúcna. Matka s takouto výškou výživného súhlasila. Obaja rodičia sa dohodli na neupravení styku

otca s maloletou. Matka aj opatrovník na pojednávaní navrhli rodičovskú dohodu schváliť.

5. Vo veci samej súd rozhodol na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil manžel, hoci bol riadne a včas
predvolaný. Svoju neúčasť ospravedlnil dlhodobým pobytom v zahraničí, súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti. Súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 31 CMP,

podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Za účelom zistenia skutočného stavu
veci súd považoval za postačujúce v tejto veci ústne vyjadrenie manžela pred súdom na informatívnom
stretnutí.

6. Súd vykonal vo veci samej dokazovanie listinnými dôkazmi (sobášny list, rodný list maloletej,

rodičovská dohoda) a výsluchom navrhovateľky. Navrhovateľka pred súdom vypovedala, že manželstvo
účastníkov konania nefunguje už dlhší čas, manžel sa dlhodobo, viac ako 5 rokov, zdržiava v zahraničí,
a už v čase, kedy ešte žil na Slovensku, mal viaceré mimomanželské známosti. Manželka odmietla
akýkoľvek ďalší priestor ponúknutý súdom na využitie odbornej pomoci za účelom záchrany manželstva.
Vzťah manžela a dcéry zhodnotila ako dobrý, otec trávi s maloletou čas vždy, keď je na Slovensku.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 5
rokov,manželpracujeažijevHolandsku,obajamanželiaprejavilipredsúdomvôľuneobnoviťmanželské
spolunažívanie, manželka poukázala na viaceré mimomanželské známosti manžela. U oboch ide o prvé
manželstvo, manželia sú slovenskí občania. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese D.

XX. Z manželstva pochádza jedna maloletá dcéra G. E., ktorá má 7 rokov, jej vzťah k obom rodičom je
pozitívny. Otec sa s maloletou stretáva vždy, keď je na Slovensku. Maloletá je v dlhodobej (viac ako 5
rokov) faktickej osobnej starostlivosti matky, pričom v starostlivosti matky neboli zistené ani účastníkmi
neboli tvrdené žiadne nedostatky. Maloletá navštevuje 1. ročník základnej školy a má bežné výdavky
zodpovedajúce jej veku a stupňu vzdelávania. Matka je nezamestnaná, poberá čiastočný invalidný

dôchodok vo výške 210,- eur mesačne a prídavky na maloletú z Holandska. Otec je pracovne činný v
Holandsku s mesačným príjmom vo výške do 2.500,- eur, má ešte jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k maloletému J., ktorú si plní vo výške 100,- eur mesačne.8. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Účelom každého manželstva je vytvoriť harmonické životné spoločenstvo, ktoré spočíva na pevných
citových vzťahoch manželov a v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení,
sú si navzájom verní, vzájomne rešpektujú svoju dôstojnosť, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc

v majetkovej i v nemajetkovej sfére (t. j. prekonávajú spoločne každodenné starostí vo všetkých
životných situáciách) a starajú sa spoločne o ich deti. Povinnosti manželov, akými sú povinnosť žiť
spolu, byť si verní či vzájomne si pomáhať, sú právnym vyjadrením mravných postulátov, plnenie
ktorých nemožno od manželov vynucovať, ale ak nie sú tieto povinnosti dobrovoľne manželmi plnené,
existuje možnosť domáhať sa návrhom na súde rozvodu manželstva. V rozvodovom konaní súd skúma,
či je vzťah medzi manželmi narušený a rozvrátený, ako vážny je rozvrat vzťahu medzi manželmi,

akej je intenzity a aká je dĺžka jeho trvania, rovnako aj príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu
manželstva. Súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozvedie, iba ak vykonaným dokazovaním
má preukázanú existenciu vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahu medzi manželmi spôsobujúcu
nemožnosť plnenia účelu manželstva a neexistenciu ďalšej perspektívy obnovenia manželského
spolužitia.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že hmotnoprávna podmienka na rozvod
manželstva účastníkov tohto konania je splnená. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako
5 rokov, spoločne nehospodária, spoločne sa nestarajú o maloletú dcéru, manžel dlhodobo pracuje
a žije v zahraničí, u oboch manželov mal súd preukázaný nezáujem zachrániť manželstvo a obnoviť

manželské spolunažívanie. Manželstvo účastníkov konania je už iba formálnym zväzkom, nakoľko
manželia si neplnia zákon ustanovené manželské povinnosti (žiť spolu, pomáhať si vo všetkých
životných situáciách, spoločne sa starať o maloletú dcéru, byť si verní), preto súd toto manželstvo
rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje ľahkovážny prístup manžela k inštitútu
manželstva. (I. výrok)

11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20.Zákonorodineumožňujenahradiťrozhodnutiesúduoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode dohodou rodičov. Rodičovská dohoda, aby bola vykonateľná,
musí byť schválená súdom. Súd dohodu rodičov schváli, ak je táto v súlade so zákonom a ak je v záujme

maloletého dieťaťa.

21. Rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky bez výslovnej úpravy
styku s otcom a s právom oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok vyhodnotil súd za
súčasnéhoskutkovéhostavu(rodičiaspolunežijú,otecpracujeažijevzahraničí,starostlivosťomaloletú

zabezpečuje matka nepretržite od jej narodenia, v jej starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne
nedostatky, otec sa s maloletou stretáva vždy v čase, keď je na Slovensku) za súladnú so záujmom
maloletej G. E. a súčasne nezistil rozpor danej dohody so zákonom. Pri určovaní výživného súd prihliada
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, na odôvodnené potreby oprávneného
maloletého dieťaťa a na mieru osobnej starostlivosti rodičov o dieťa. Otec uzavretím rodičovskej dohody

deklaroval, že jeho aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery mu umožňujú prispievať na
výživu maloletej dcéry dohodnutou sumou výživného, a zároveň rodičmi dohodnutá výška výživného
(200,- eur mesačne) nie je v rozpore s matkou v konaní tvrdenými potrebami maloletej G. E. a ani
deklarovanýmipríjmamirodičov,prizohľadneníajvýškypoberanýchprídavkovnamaloletúzHolandska,
preto súd uzavrel, že dohoda o výške výživného je v záujme maloletej.

22. Po posúdení rodičovskej dohody súd dospel k právnemu záveru, že táto nie je v rozpore so zákonom
ani v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, preto ju schválil. (II. výrok)

23. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak (§ 53 - § 55 CMP).

24. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

25. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili. (III. výrok)

26. Podľa položky 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 01.04.2024 (ďalej
len „zákon o súdnych poplatkoch“), sa uhrádza súdny poplatok z návrhu na začatie konania o rozvod
manželstva vo výške 100,- eur.

27. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom v konaní o rozvod je

navrhovateľ.

28. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
žalobealebonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťžalovanýalebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá
v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd
tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

29. Súdne poplatky sa v zmysle zákona o súdnych poplatkoch vyberajú za jednotlivé úkony alebo za
konanie súdov, pričom § 2 ods. 1 zákona o súdnych poplatkov určuje, kto je v konaní poplatníkom. V
odseku 2 citovaného ustanovenia § 2 je upravený prechod poplatkovej povinnosti a súdu je uložená
povinnosť zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku odporcu v prípade, ak je navrhovateľ oslobodený

od platenia súdnych poplatkov a súd jeho návrhu vyhovel. Uvedené platí iba v prípade, ak sa na
odporcunevzťahujeosobnézákonnéoslobodenieodplateniasúdnychpoplatkovalebonebolodplatenia
súdnych poplatkov oslobodený rozhodnutím súdu podľa § 254 CSP. Uvedené pravidlo je z vecných
dôvodov modifikované v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti manželstva alebo o určenie
neexistencie manželstva. Aby manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva, v týchto konaniach
neplatil súdny poplatok, musí byť splnená aspoň jedna z dvoch podmienok: 1. súd rozhodnutím určí, že

nie je spravodlivé, aby platil súdny poplatok, aj keď sa na neho nevzťahuje osobné zákonné oslobodenie
od poplatkovej povinnosti a ani nebolo v jeho prípade rozhodnuté o oslobodení od platenia súdnych
poplatkov podľa § 254 CSP alebo 2. navrhovateľovi sa uloží povinnosť nahradiť trovy konania podľa
§ 55 CMP.

30. Vzhľadom na to, že v tomto konaní úspešná navrhovateľka – manželka (súd vyhovel jej návrhu
na rozvod manželstva) bola súdom oslobodená od platenia súdnych poplatkov (uznesením Okresného
súdu Prešov č. k. 30P/211/2024-35 z 03.03.2025) a zároveň nebola zaviazaná nahradiť trovy konania
(III. výrok rozsudku), došlo k prechodu poplatkovej povinnosti na manžela. Na manžela (na žiadneho
z manželov) sa nevzťahuje zákonné osobné oslobodenie od súdnych poplatkov a ani nebol súdom

oslobodený od platenia súdnych poplatkov, keďže návrh na priznanie oslobodenia nepodal a napokon
ani jeho súčasné ním tvrdené pomery by neodôvodňovali mu priznať oslobodenie. Nakoľko súd nezistil
žiaden zo zákonných dôvodov nezaviazania manžela k úhrade súdneho poplatku, súd ho na zaplatenie
súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 100,- eur v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych
poplatkoch zaviazal. (IV. výrok)

Poučenie:

Poučenie: Proti I., II. a III. výroku rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Prešov. (§ 355 ods. 1 CSP)
Proti IV. výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP a contrario)
Odvolanie proti rozsudku nemôže podať ten, kto sa práva podať odvolanie vzdal. (§ 368 CSP)

Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia
oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. (§ 122 CMP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané

a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie o výživnom, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia. (§ 376 ods. 1 CMP) Na výkon
rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko

určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. (§ 371 ods. 1 CMP)
Ak v súdom určenej lehote súdny poplatok podľa IV. výroku rozsudku nebude zaplatený, súd ho bude
vymáhať.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)