Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 22, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Csp/80/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417206948

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6417206948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

23Csp/80/2023
– 13 –

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XXX, XXX XX C. D. E., zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 2.883,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

23Csp/80/2023
– 12 –

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.883,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.883,- Eur od 29.04.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

23Csp/80/2023
– 10 –

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 11.05.2017 (konanie bolo pôvodne

vedené pod sp. zn. 23Csp/68/2017) sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 2.883,- Eur s príslušenstvom.
1.2. V žalobe a ďalších písomných vyjadreniach žalobca uviedol, že na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov
žalobcovi vo výške 500,- Eur. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 236,- Eur, označená ako„príslušný poplatok“ s tým, že žalobca sa zaviazal vrátiť uvedené sumy v 4 splátkach. Ročný úrok tak
predstavoval 218 %. Ďalšou zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX došlo zo strany
žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi vo výške 1.700,- Eur, ktoré sa žalobca

zaviazal vrátiť spolu s odplatou vo výške 1.480,- Eur v 12 splátkach. Ročný úrok tak predstavoval
87,05 %. Ďalšou zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX došlo zo strany žalovaného k
poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi vo výške 700,- Eur, ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť spolu
s odplatou vo výške 620,- Eur v 12 splátkach. Ročný úrok tak predstavoval 88,56 %.
1.3. Žalobca uviedol, že poskytnuté finančné prostriedky zo všetkých uvedených úverov použil na

osobné potreby, preto má za to, že sa jednalo o spotrebiteľské úvery. Úverové zmluvy a ich znenie
nemohol žalobca ovplyvniť, nijako zmeniť ani upraviť, nakoľko boli vopred predformulované a v takomto
znení bez možnosti pripomienkovania mu boli predložené na podpis. Žalobca ustanoveniam zmlúv
o úvere bez príslušného vzdelania a skúseností nemohol rozumieť a vyčítať z nich všetky pre neho
plynúce dôsledky. Poukázal na to, že uzavreté zmluvy obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré
možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom

a dobrými mravmi, pričom za takéto označil najmä ustanovenia týkajúce sa dohodnutej výšky odplaty.
S poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretých zmlúv žalobca namietal, že zmluvy neobsahujú
podstatné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, najmä neobsahujú
druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, RPMN a výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vzhľadom na čo má za to, že všetky úvery sa

v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. považujú za bezúročné a bez poplatkov. Preto mal žalovaný
nárok len na vrátenie istín v celkovej výške 2.900,- Eur. Nakoľko žalobca žalovanému uhradil celkovú
sumu 5.783,- Eur, plnením nad rozsah istiny v celkovej výške 2.883,- Eur došlo na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný na výzvu na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu
dlžnú sumu nevrátil, preto podal žalobca žalobu na súd.

2. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobe uviedol, že predmetné úverové zmluvy boli uzavreté
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie
je možná, nakoľko právny vzťah medzi stranami, s prihliadnutím na charakter zmlúv, nie je vzťahom
spotrebiteľským. Žalobca uzatvoril predmetné zmluvy ako fyzická osoba - podnikateľ, čo vyplýva z jeho

označenia v záhlaví zmlúv, kde je označený obchodným menom a identifikačným číslom. Poukázal aj
na skutočnosť, že žalobca v každej zo zmlúv výslovne prehlásil, čo potvrdil svojím podpisom osobitného
vyhlásenia, že finančné prostriedky sú mu poskytované na účely výkonu podnikania. Žalovaný uviedol,
že uzavieral zmluvy o spotrebiteľských úveroch aj s osobami, ktoré sú živnostníkmi, ak na začiatku
kontraktačného procesu prejavia túto vôľu, t.j. nekonajú v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Žalobca v rámci celého kontraktačného procesu vystupoval ako podnikateľ a nikdy neprejavil záujem o
úver na iný ako podnikateľský účel. Poukázal na skutočnosť, že žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným
v rokoch 2002 až 2016 celkovo 32 zmlúv a vždy konal v postavení podnikateľa. Využíval teda v období
14 rokov opakovane služby žalobcu, pričom mu bola viacnásobne vysvetlená právna povaha zmluvy a
túto nikdy nenamietal, pričom mal vedomosť o výške odplaty za poskytnutý úver a túto vždy uhradil.

3. Po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní tunajší súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k.
23Csp/68/2017-66 zo dňa 13.04.2018, ktorým žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Tunajší súd dospel k záveru, že právne vzťahy medzi
žalobcom a žalovaným založené uzavretými zmluvami o úvere nie sú spotrebiteľskými vzťahmi, preto

žalobcovi nie je možné priznať ochranu podľa právnych predpisov upravujúcich postavenie spotrebiteľa,
ktorej sa v konaní dovoláva.

4. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 13Co/299/2018 zo
dňa 20.11.2019 rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 13.04.2018 potvrdil a žalovanému nepriznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.
5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca dovolanie zo dňa 21.04.2020. Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Cdo/108/2020 zo dňa 26.10.2022 dovolanie žalobcu odmietol
a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
6. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. I. ÚS 232/2023 zo dňa 15.08.2023 na základe

ústavnej sťažnosti žalobcu rozhodol, že uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/108/2020 zo
dňa 26.10.2022 bolo porušené základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. Ústavný súd SR zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/108/2020 zo
dňa 26.10.2022 a vec vrátil Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

7.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne uznesením sp. zn. 6Cdo/146/2023 zo dňa 29.11.2023
zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/299/2018 zo dňa 20.11.2019, ako aj
rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 23Csp/68/2017 zo dňa 13.04.2018 a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
7.2. Dovolací súd uviedol, že spotrebiteľom môže byť podľa smernice 93/13/EEC o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách len osoba, ktorá nekoná ako podnikateľ. Pokiaľ ide o fyzickú
osobu podnikateľa, je rovnako subsumovaná v pojme spotrebiteľ, a teda nepochybne jej prislúcha
štatút spotrebiteľa, avšak len v tých prípadoch, ak v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou zakladajúcou
spotrebiteľský záväzok súčasne nekoná v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Inak povedané, samotný štatút podnikateľa, resp. uvedenie identifikačného čísla (IČO) nevylučuje
automaticky fyzickú osobu spod spotrebiteľskej ochrany. Spotrebiteľom bude s poukazom na § 52 ods.

4 Občianskeho zákonníka i s poukazom na § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch fyzická
osoba, ktorá ako spotrebiteľ vystupuje pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľským
správaním možno nazvať akékoľvek konanie, okrem vlastného postupu, ktorý bude napĺňať predmet
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti fyzickej osoby, ktorá má na tento účel aj postavenie podnikateľa
alebo iné postavenie, ktoré napĺňa znaky činnosti obchodnej povahy. Dovolací súd uzavrel, že samotné

uvedenie identifikačného čísla (IČO) v zmluve o úvere ešte nevylučuje spotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu. Podstatné pre posúdenie či ide o spotrebiteľský vzťah je aj konanie dlžníka - fyzickej
osoby, spočívajúce v tom, či dlžník poskytnuté finančné prostriedky použil na v zmluve deklarovanú
podnikateľskú činnosť alebo inú obchodnú činnosť, ktorú by mal vykonávať na podklade živnostenského
oprávnenia predloženého pri podpise zmluvy o úvere. Rovnako je potrebné sa zaoberať aj otázkou

či dlžník ku dňu podpisu zmluvy o úvere aj reálne živnosť vykonával, alebo živnostenské oprávnenie
použil (používa) len na prístup k (i iným spôsobom nedostupným) finančným prostriedkom, ktoré reálne
nevyužíva na podnikanie. V každom konaní, ktorého predmetom budú práva a povinnosti spotrebiteľa,
ak bude súčasne spochybňovaný jeho štatút, bude povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa

plynie z povinnosti odbornej starostlivosti a je potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie
ovláda dodávateľ. Ak teda dodávateľ v každom jednom spornom prípade za použitia prostriedkov
známych pre dôkazné konanie neunesie dôkazné bremeno preukázania štatútu nespotrebiteľa, bude
sa mať za to, že osoba je vždy spotrebiteľom, ktorému patrí spotrebiteľská právna ochrana. Najvyšší
súd uviedol, že v prejednávanej veci okresný súd nesprávne ustálil charakter predmetných zmlúv iba na

základe ich obsahu s ohľadom na to, že ich žalobca uzavrel pod svojím obchodným menom, prideleným
identifikačným číslom a miestom podnikania a zároveň obsahujú osobitné podpísané prehlásenie
žalobcu, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.

8. Podľa § 455 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie

zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd
sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

9. Žalobca v písomných vyjadreniach a opravných prostriedkoch doručených súdu po prvom meritórnom
rozhodnutí tunajšieho súdu v prejednávanej veci uviedol, že pokiaľ aj žalobca mal so žalovaným

uzavretých viacero úverových zmlúv okrem tých, ktoré sú predmetom tohto konania, žalobca nemal
dostatočné vzdelanie a potrebné skúsenosti na to, aby bol schopný posúdiť zmluvy z právneho
hľadiska, či napr. neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky alebo nie sú bezúročné a bezpoplatkové.
Ozávažnýchnedostatkochzmlúvsažalobcadozvedelažodsvojhoprávnehozástupcu.Uviedol,žebolo
bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv snažiť sa označiť spotrebiteľa

ako podnikateľský subjekt, a ak to nebolo možné (ak dlžník nemal podnikateľské oprávnenie), účelovo
zaškrtnúť políčko určujúce použitie finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp. povolania,
aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Žalobca ako
spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o tom čo znamená a spôsobuje, resp. má spôsobiť zaškrtnutie
políčka s uvedením účelu použitia finančných prostriedkov a aké právne následky to môže pre neho

mať. Samotné úverové zmluvy boli formulárové, vyplnené mandatárom žalovaného, pričom spotrebitelia
nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť ich obsah, príp. zmeniť niektoré ich ustanovenia. Žalovaný pri
uzatváraní takýchto zmlúv ani spotrebiteľa náležite neinformuje o význame jednotlivých ustanovení.
Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach súdu prehlásil, že poskytnuté úvery použil výlučne nasúkromné účely, pričom takto zamýšľal už pri podpise zmlúv. V zmluvách je žalobca označený
okrem obchodného mena, IČO a miesta podnikania aj bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho
preukazu, čo je typické pre fyzické osoby – nepodnikateľov. Pokiaľ mal žalobca pri uzatváraní zmlúv

uviesť údaje týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti, tieto údaje od neho mandatár vyžadoval len za
účelom posúdenia bonity žalobcu a len za týmto účelom ich žalobca poskytol. Žalobca nikdy nezamýšľal
uzavrieť podobné zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom poskytnuté peňažné prostriedky
na takúto činnosť absolútne nepoužil.

10. Žalovaný v písomných vyjadreniach doručených súdu po prvom meritórnom rozhodnutí tunajšieho
súdu v prejednávanej veci uviedol, že v prípade žalobcu nešlo o prvú zmluvu o úvere uzatvorenú so
žalovaným, preto nie je namieste poukazovať na žalobcovu nevedomosť a nedostatok skúseností. Na
základe uzavretých zmlúv bol žalobcovi poskytnutý úver na výkon podnikania. Žalobca aj osobitne
podpísal vyhlásenie o tomto účele. Žalovaný neskúmal, na čo konkrétne bol žalobcom poskytnutý úver
využitý a z právnej úpravy nevyplýva povinnosť žalovaného vedieť, či dlžník v praxi naozaj použil

finančné prostriedky na účel, ktorý deklaroval v zmluve.

11. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 22.03.2024, na ktorom opätovne vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi, ako aj doplnil dokazovanie výsluchom svedka.
12.Zozmluvyoúvereč.XXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXXvyplýva,žeakoveriteľjeoznačenýžalovaný,

ako dlžník je označený žalobca, a to jednak údajmi obchodné meno: A. B. A. F., IČO: XX XXX XXX,
miesto podnikania: B. XXX/XXX, C. D. E., číslo živnostenského registra: XXX-XXXX, a jednak ďalšími
údajmi, konkrétne menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu. Podľa zmluvy veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 500,- Eur, pričom dlžník
sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 236,- Eur, t.j. celkovo

zaplatiť čiastku 736,- Eur v 4 mesačných splátkach po 184,- Eur, počnúc dňom 20.07.2013. V zmluve
sa nachádza ustanovenie, v zmysle ktorého „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon podnikania.“, vedľa ktorého sa nachádza podpis žalobcu.
13. Z výpisu z klientskej zóny z webovej stránky žalovaného vyplýva, že zmluvou č. XXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, ako doposiaľ splatená suma je

uvedených 816,- Eur.

14.Zozmluvyoúvereč.XXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXXvyplýva,žeakoveriteľjeoznačenýžalovaný,
ako dlžník je označený žalobca, a to jednak údajmi obchodné meno: A. B. A. F., IČO: XX XXX XXX,
miesto podnikania: B. XXX/XXX, C. D. E., číslo živnostenského registra: XXX-XXXX, a jednak ďalšími

údajmi, konkrétne menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu. Podľa zmluvy veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 1.700,- Eur, pričom dlžník
sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.480,- Eur, t.j. celkovo
zaplatiť čiastku 3.180,- Eur v 12 mesačných splátkach po 265,- Eur, počnúc dňom 26.02.2014. V zmluve
sa nachádza ustanovenie, v zmysle ktorého „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté

na výkon podnikania.“, vedľa ktorého sa nachádza podpis žalobcu.
15. Z výpisu z klientskej zóny z webovej stránky žalovaného vyplýva, že zmluvou č. XXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.700,- Eur, ako doposiaľ splatená suma je
uvedených 3.647,- Eur.

16.Zozmluvyoúvereč.XXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXXvyplýva,žeakoveriteľjeoznačenýžalovaný,
ako dlžník je označený žalobca, a to jednak údajmi obchodné meno: A. B. A. F., IČO: XX XXX XXX,
miesto podnikania: B. XXX/XXX, C. D. E., a jednak ďalšími údajmi, konkrétne menom, priezviskom,
adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Podľa zmluvy veriteľ je
oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 700,- Eur, pričom dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto

sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 620,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.320,- Eur v 12
mesačných splátkach po 110,- Eur, počnúc dňom 25.08.2015. V zmluve sa nachádza ustanovenie,
v zmysle ktorého „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.“, vedľa
ktorého sa nachádza podpis žalobcu.
17. Z výpisu z klientskej zóny z webovej stránky žalovaného vyplýva, že zmluvou č. XXXXXXXXX zo

dňa XX.XX.XXXX bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 700,- Eur, ako doposiaľ splatená suma je
uvedených 1.320,- Eur.18.Zpredloženejvýzvyzodňa25.04.2017,doručenejžalovanémudňa25.04.2017,súdzistil,žežalobca
vyzval žalovaného na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu v celkovej výške 2.883,- Eur
z vyššie uvedených troch zmlúv o úvere s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť uzavretých

spotrebiteľských zmlúv v lehote do 28.04.2017.

19. Svedkyňa G. E. na pojednávaní uviedla, že pre žalovaného pracovala ako obchodný zástupca.
Žalobcu pozná ako opakovaného klienta. Pokiaľ vie, žalobca bol živnostník. Keďže bol živnostník, tak
keď si prišiel požičať peniaze, tak sa s ním uzatvárali živnostnícke zmluvy. Na aký účel použil požičané

peniaze nevie, oni sa na toto klientov nikdy nepýtali. Akonáhle klient mal pridelené identifikačné číslo
alebo daňové identifikačné číslo, tak sa s ním podpisovali živnostnícke zmluvy. Pokiaľ nemali tieto
identifikačné čísla a boli to fyzické osoby, tak sa podpisovali zamestnanecké zmluvy. Bolo to nariadenie
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., bolo to pravidlo. Ako obchodní zástupcovia boli o týchto postupoch
informovaní na poradách. Pokiaľ uvádza tzv. živnostnícku zmluvu, pre ňu to bolo len iné tlačivo úverovej
zmluvy. Boli rozdelené živnostnícke a zamestnanecké zmluvy. Jej úlohou bolo spísať príslušnú zmluvu

s klientom a ďalej vykonávať administratívne práce ohľadom predloženia potrebných dokladov zo strany
klienta. Pre ňu bola podstatná informácia, že klient je živnostník a v takom prípade na základe pokynu
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sa s ním podpisovala živnostnícka zmluva. Pokiaľ by s ním nebola
takáto zmluva podpísaná, tak by jej to bolo vrátené na opravu. Pokiaľ prišiel žiadať o poskytnutie
úveru klient, ktorý mal pridelené IČO, nebolo možné na základe nejakej jeho žiadosti vylúčiť uzavretie

spomínanej živnostníckej zmluvy. Ak by takýto klient odmietol podpísať živnostnícku zmluvu, tak by
úver nedostal. Oni ako obchodní zástupcovia automaticky preverovali, či žiadateľ o úver je živnostníkom
a pokiaľ bolo zistené, že je živnostníkom, tak musel podpísať živnostnícku zmluvu, inak by úver nedostal,
resp. iná podpísaná zmluva s takouto osobou by zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. neprešla.
Pokiaľ by klient, ktorý bol živnostníkom, chcel požiadať o zamestnanecký úver, tak by na toto nespĺňal

podmienky, pretože v takom prípade by musel vydokladovať svoj príjem, teda predovšetkým predložiť
pracovnú zmluvu, ktorú ako živnostník nemal uzavretú. Naopak zamestnanci dostávali zamestnanecký
úver z dôvodu, že dokladovali svoje pracovné zmluvy. Teda nebolo možné, aby klient, ktorý pracoval len
ako živnostník, by dostal úver ako zamestnanec na základe zamestnaneckej úverovej zmluvy. Svedkyňa
uviedla, že sa jej zdá, že v situáciách, keď bol klient zamestnaný a popri tom mal aj živnosť, tak aj

vtakomprípadeuprednostňovaliuzatváranieživnostníckychzmlúvstakýmitoklientmi.Oniakoobchodní
zástupcovia vôbec nezisťovali od žiadateľov o úver účel použitia peňažných prostriedkov, vôbec sa ich
nepýtali na takúto otázku. Pokiaľ je v predmetných zmluvách uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, bolo to tak, že tam sa automaticky toto podpisovalo,
resp. zaškrtával takýto účel použitia peňažných prostriedkov. Pokiaľ žiadateľom o úver bol živnostník,

muselo to byť zaškrtnuté. Vychádzalo sa z toho, že ak je žiadateľom živnostník, asi použije peňažné
prostriedky na výkon svojho podnikania, resp. povolania. Bol to pokyn spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.

20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia predmetných
zmlúv o úvere (ďalej len „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) a b) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je

dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) [(v znení ZSÚ účinnom od 01.04.2015 písm. k)] ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov,
k) [(v znení ZSÚ účinnom od 01.04.2015 písm. l)] výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) [(v znení ZSÚ účinnom od 01.04.2015 písm. z)] priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery

nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ, v znení účinnom ku dňu 19.06.2013, ako aj ku dňu 24.01.2014,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ, v znení účinnom ku dňu 03.08.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 a § 454 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za
koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.

21. Súd v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného prvoinštančného rozsudku v zmysle
záverov dovolacieho súdu vec opätovne skutkovo a právne posúdil, keď s odkazom na § 455 CSP,
teda viazanosť súdu prvej inštancie právnym názorom dovolacieho súdu, dospel k záveru, že žaloba
je v celom rozsahu dôvodná.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté
zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX. Súd tieto zmluvy vyhodnotil ako
zmluvy spotrebiteľské. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti
jej jednotlivých dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto
súvislostiach v rozsudku vo veci C-488/11 H. I. G. J., K. de Man Garabito proti Jahani BV, zo

dňa 30.05.2013 (body 29-30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13/EHS uviedol, že žiadne ustanovenie
smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom
vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Toto kritérium zodpovedá myšlienke, zktorej vychádza systém ochrany zavedený touto smernicou, a síce, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred

predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Asbeek Brusse a
de Man Garabito, C-488/11, bod 31, ako aj Šiba, C-537/13, bod 22). Okolnosť, že formulár na ktorom
sú zmluvy uzatvorené, má názov „Zmluva o úvere“, ktorej právna úprava je v systéme vnútroštátneho
práva SR obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že na predmetný právny
vzťah sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.

V zmysle § 52 ods. 2 OZ sa ustanovenia o ochrane postavenia spotrebiteľa použijú vždy pokiaľ je
účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom
zákonníku, nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale
príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
a to bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah.

23. Žalovaný konal pri plnení a uzatváraní zmlúv o úvere v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
atosohľadomnajehopredmetčinnostiuvedenývObchodnomregistri,ktorýmjeajposkytovanieúverov
z vlastných zdrojov, t.j. svojím konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek
pochybností naplnil legálnu definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

24. Vo všeobecnosti každá zmluva obsahuje ako svoju podstatnú náležitosť vymedzenie predmetu
zmluvy a označenie zmluvných strán. Po oboznámení sa s predmetnými zmluvami o úvere je zrejmé, že
zmluvná strana dlžník je v nich označená jednak údajmi ako obchodné meno, IČO, miesto podnikania,
číslo živnostenského registra. Ide o údaje, ktoré je možné zistiť z osvedčenia o živnostenskom

oprávnení, resp. verejnej časti živnostenského registra. Avšak pokiaľ ide o údaje ako číslo občianskeho
preukazu a rodné číslo, tieto nie je možné zistiť z verejnej časti živnostenského registra a ani z
osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Tieto údaje je možné zistiť len z občianskeho preukazu,
prípadne iných verejných listín, ktoré však svojho držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa, ale ako fyzickú
osobu - občana SR. Zo znenia predmetných zmlúv je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz)

nebola pri uzatváraní zmlúv využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú
osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmlúv priamo zahrnuté.
Zo znenia zmlúv je teda zrejmé, že označenie jednej zo zmluvných strán – dlžníka je v zmluvách
duplicitné jednak údajmi, ktoré ho identifikujú ako podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť
na základe živnostenského oprávnenia a jednak údajmi, ktoré ho neidentifikujú ako podnikateľa pri

vykonávaní podnikateľskej činnosti, ale ako fyzickú osobu. Na základe uvedeného možno dospieť
k záveru, že znenie predmetných zmlúv o úvere uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v časti
označenia zmluvných strán, konkrétne dlžníka, je duplicitné a nejednoznačné a ani výkladom zmlúv
nie je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by malo mať prednosť, nakoľko nejde o vzťah individuálne
dojednaného zmluvného ustanovenia oproti ustanoveniu obsiahnutému vo všeobecných obchodných

podmienkach. Zo znenia zmlúv teda nie je možné jednoznačne určiť, kto bol účastníkom právneho
úkonu, či dlžník fyzická osoba alebo živnostník. Z predmetných zmlúv o úvere samých osebe nie je
možné vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka jednoznačne určiť, či žalobca zmluvy uzavrel ako
podnikateľ pod svojím obchodným menom a IČO-m alebo ako fyzická osoba pod svojím menom,
priezviskom a rodným číslom, a teda nie je možné ani určiť či dlžníkovi vznikla povinnosť zo

záväzkovoprávneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej osobe.

25. Zo znenia zmlúv a ich grafickej úpravy je zrejmé, že predmetné zmluvy o úvere sú uzatvorené
na vopred predtlačenom formulári, ktorý používa žalovaný ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti
opakovane, návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len pristúpil. Zmluvy za veriteľa

uzavrel mandatár, pričom adhézna forma zmlúv (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že
byichuzatvoreniesprevádzalirokovania,čivyjednávanieoobsahuzmlúv,pričomnajmätakétookolnosti
sú typickým konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv a práve v tomto prostredí
sa viac ako pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej
autonómie subjektov súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z hľadiska obsahu sú zmluvy

značne jednostranné s množstvom sankcií v neprospech dlžníka. Z obsahu zmlúv a ich formálnej úpravy
je zrejmé, že ide o zmluvy formulárové, ktorých obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.26. Pokiaľ ide o okolnosť, že zákon vyžaduje, aby spotrebiteľ okrem času uzatvárania zmluvy nekonal
ani pri jej plnení v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, z ust.
§ 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že záväzkom dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť veriteľovi vec

určenú podľa druhu (peniaze) a množstva (určené konkrétnou sumou) a zaplatiť odplatu za poskytnutie
úveru – úrok. Skutočnosť, že dlžník podpísaním veriteľom vopred pripraveného dojednania v zmluve
o úvere vyhlásil, že úver mu bol poskytnutý na výkon podnikania neznamená, že by sa zaviazal,
že pri plnení svojho záväzku zo zmluvy bude konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Vyhlásenieoúčeleposkytnutiafinančnýchprostriedkovnehovoríničotom,žebysadlžníkdobudúcnosti

pri plnení zmluvy (vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov a zaplatení úroku) zaväzoval konať
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a ani mu takúto povinnosť nezakladá. Bezpečným
preukázaním nespotrebiteľského charakteru zmluvy nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí
zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký je predmet
podnikaniadlžníkaaakýkonkrétnysúvisstýmtopodnikanímčiinouobchodnoučinnosťoudlžníkavôbec
uzavretie príslušnej zmluvy má.

27. V tomto smere súd poukazuje aj na záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený
v prejednávanej veci, že samotné uvedenie identifikačného čísla (IČO) v zmluve o úvere ešte nevylučuje
spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu. Podstatné pre posúdenie či ide o spotrebiteľský vzťah je aj
konanie dlžníka - fyzickej osoby, spočívajúce v tom, či dlžník poskytnuté finančné prostriedky použil na

v zmluve deklarovanú podnikateľskú činnosť alebo inú obchodnú činnosť. Čo je podstatné, v každom
konaní, ktorého predmetom sú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak je súčasne spochybňovaný jeho
štatút, je povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa plynie z povinnosti odbornej starostlivosti
a je potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda dodávateľ. Ak dodávateľ (v danom

prípade žalovaný) nepreukáže vo vzťahu k protistrane štatút nespotrebiteľa, súd musí vychádzať z toho,
že osoba je vždy spotrebiteľom. V prejednávanej veci pritom žalovaný nenavrhol vykonanie žiadneho
dokazovania vo vzťahu k preukázaniu svojho tvrdenia, že žalobca pri uzatváraní a plnení predmetných
zmlúv o úvere nekonal v právnom postavení spotrebiteľa. Žalovaný v celom priebehu konania v tomto
smere len poukazoval na označenie žalobcu v predmetných zmluvách o úvere, v ktorých je okrem

osobných údajov fyzickej osoby označený aj údajmi zo živnostenského registra, t.j. obchodným menom,
identifikačným číslom a miestom podnikania, ako aj že žalobca podpísal osobitné prehlásenia o účele
použitia finančných prostriedkov na výkon podnikania. K obom týmto okolnostiam sa súd z hľadiska
právneho posúdenia veci už vyjadril vyššie a je potrebné konštatovať, aj s prihliadnutím na záväzný
právny názor nadriadeného súdu, že táto argumentácia žalovaného v prejednávanej veci nepostačuje

na preukázanie jeho tvrdenia o nespotrebiteľskom postavení žalobcu. Z výsluchu svedkyne, ktorá
bola mandatárom žalovaného a za žalovaného uzatvárala predmetné zmluvy o úvere so žalobcom
naopak vyplynulo, že pokiaľ prišiel žiadať o poskytnutie úveru klient, ktorý mal pridelené IČO, nebolo
možné na základe nejakej jeho žiadosti vylúčiť uzavretie tzv. živnostníckej zmluvy, teda takej, kde bolo
prehlásenie klienta o tom, že sú mu peňažné prostriedky poskytnuté na výkon podnikania a v ktorej

bol označený aj svojím obchodným menom, identifikačným číslom a miestom podnikania. Ak by takýto
klient odmietol podpísať živnostnícku zmluvu, tak by úver nedostal. Obchodní zástupcovia žalovaného
pritom pri podpisovaní zmlúv o úvere vôbec nezisťovali od žiadateľov o úver účel použitia peňažných
prostriedkov, vôbec sa ich nepýtali na takúto otázku. Pokiaľ je v predmetných zmluvách uvedené, že
dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, takýto účel použitia

peňažných prostriedkov sa na základe pokynov žalovaného podpisoval automaticky. Z uvedeného
vyplýva, že ani od žalobcu nebolo v čase uzatvárania predmetných zmlúv nijako zisťované, či reálne
mieni využiť poskytnuté prostriedky v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Sám pritom v celom
priebehu konania zotrval na svojom vyjadrení, že poskytnuté prostriedky na podnikanie nevyužil ani
čiastočne, naopak využil ich na osobnú spotrebu. Súd teda nemal preukázané, že by žalobca ako dlžník

konal pri uzatváraní predmetných zmlúv v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti.
Z platnej právnej úpravy pritom vyplýva, že pokiaľ by zmluva mohla mať spotrebiteľský charakter (§ 52
ods. 1 OZ), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú situáciu rieši ustanovením § 54 ods. 2 OZ,
podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Vo vzťahu k preukázaniu prípadného nespotrebiteľského charakteru zmluvy pritom dôkazné

bremeno leží na dodávateľovi, teda žalovanom, ktoré v prejednávanej veci neuniesol.

28. Uzavreté zmluvy súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, keďže nebolopreukázané, že by žalobca pri uzatváraní zmlúv konal v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania a naopak žalovaný do právneho vzťahu vstupoval ako právnická osoba poskytujúca
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

29. Po oboznámení sa s predmetnými zmluvami o úvere súd zistil, že tieto neobsahujú niektoré
náležitostivzmyslezákonač.129/2010Z.z.Niejevnichuvedenádobatrvaniazmluvyospotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ v príslušnom
znení), keď zmluvy obsahujú len splatnosť prvej splátky. Tiež v nich nie je uvedená úroková sadzba

spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) ZSÚ), ani hodnoty RPMN, ani termíny splatnosti splátok
(okrem prvej splátky) (§ 9 ods. 2 písm. j, k), l) ZSÚ v príslušnom znení). Zmluvy neobsahujú ani údaj o
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y), resp. z) ZSÚ v príslušnom
znení).

30. Na základe uvedeného je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ v príslušnom znení potrebné poskytnuté

spotrebiteľské úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov. Žalobca bol preto povinný žalovanému
vrátiť v súvislosti s predmetnými zmluvami len sumu 2.900,- Eur tvoriacu istinu poskytnutých úverov (500
+ 1.700 + 700 Eur). V konaní nebolo sporné, že žalobca vyplatil žalovanému celkovo už sumu 5.783,-
Eur, teda bezdôvodne mu vyplatil sumu 2.883,- Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného
ako plnenie získané bez právneho dôvodu, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Súd preto žalobe v tejto

časti vyhovel.

31. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia e-mailom jeho právneho zástupcu zo dňa 25.04.2017, zaslaným na e-mailovú adresu

žalovaného, táto výzva sa dostala do jeho dispozičnej sféry. Žalobca poskytol žalovanému lehotu na
plnenie do 28.04.2017 a žalovaný je teda v omeškaní od nasledujúceho dňa. Pokiaľ sa jedná o sadzbu
úroku z omeškania, podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 29.04.2017 vo výške 0 %. Súd preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.883,- Eur od
29.04.2017 do zaplatenia.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca
bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

23Csp/80/2023
– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.