Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-21Cpr/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318203936
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1318203936.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX, F. G., zast. Advokátska kancelária, JUDr. Ondrej Polák,
s.r.o., Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti žalovanému: Logman – Považan, akciová spoločnosť,
IČO: 36 300 748, Ferienčíkova 7, Bratislava, zast. Mgr. Vladimír Šléger, advokát, Letná 567/4, Šaľa,
o určenie neplatnosti Výpovede z pracovného pomeru; určenie trvania pracovného pomeru a náhradu
mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Výpoveď zo dňa 15.01.2018 daná žalobcovi žalovaným, ktorá bola doručená
žalobcovi dňa 23.01.2018, je neplatná.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2018, doplnenou podaním doručeným súdu dňa
19.08.2018, domáhal určenia neplatnosti Výpovede danej žalovaným žalobcovi dňa 15.01.2018 podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú žalobca prevzal dňa 23.01.2018; určenia, že pracovný
pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá; zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo

výške 27.522,45 eur za obdobie od 01.05.2018 do 31.07.2019.
Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 31.08.1998 Pracovnú zmluvu
s dohodnutým druhom práce pre žalobcu – riaditeľ pre stratégiu. Žalobca bol v poslednom období
zamestnaný vo funkcii riaditeľa ekonomického úseku a zároveň bol akcionárom žalovaného. Do
18.12.2017 zastával funkciu predsedu predstavenstva spoločnosti.
Dňa 18.12.2017 za protiprávnych okolností sa uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného,
na ktorom došlo k zásadným personálny zmenám spoločnosti a zmene stanov. Toto valné zhromaždenie

( ďalej len „VZ“) bolo uskutočnené v neprítomnosti žalobcu, na ktoré nebol žalobca pozvaný, z funkcie
predsedu predstavenstva bol odvolaný. Zákonnosť uznesení mimoriadneho VZ žalovaného bola
napadnutá žalobou pred Okresným súdom Považská Bystrica č. k. 8Cb/3/2018.
Dňa 23.01.2018 žalobca prevzal Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka Práce (ďalej len
„ZP“) zo dňa 15.01.2018 z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. s nemožnosťou žalovaného
ďalej žalobcu zamestnávať. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného sa mal skončiť uplynutím 3

mesačnej výpovednej lehoty dňa 30.04.2018. Výpoveď zo dňa 15.01.2018, ktorú žalobca prevzal dňa
23.01.2018 (ďalej aj ako „predmetná Výpoveď“) je protiprávna a nezákonná, výpovedný dôvod je
nepravdivý, neboli splnené zákonné podmienky na podanie tejto Výpovede vzhľadom na neexistenciu
žiadneho písomného rozhodnutia zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia aleboznížení stavu zamestnancov, žalobca sa nestal nadbytočným. Žalobca u žalovaného vykonával funkciu
riaditeľa ekonomického úseku, ktorá funkcia je pre chod spoločnosti nevyhnutná, ekonomický úsek
riadi niekto iný. V čase podania Výpovede u žalovaného pôsobil zástupca zamestnancov B. H., pričom

žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť podľa § 74 ZP a Výpoveď so zástupcom zamestnancov
neprerokoval,čomázanásledokneplatnosťVýpovede.Postupžalovanéhoakozamestnávateľapridaní
žalobcovi predmetnej Výpovede považuje žalobca za protiprávny a je logickým dôsledkom nezákonného
mimoriadneho VZ zo dňa 18.12.2017, ktorého zámerom a cieľom bolo dosiahnuť zásadné zmeny
v spoločnosti žalovaného, vylúčiť žalobcu a iné konkrétne osoby z funkcií a obmedziť ich vplyv na chod

spoločnosti ako akcionárov. Súčasne žalobou oznámil žalobca žalovanému, že podľa §79 ods. 1 ZP trvá
na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával .
Pri vyčíslení náhrady mzdy 27.522,45 eur za obdobie od 01.05.2018 do 31.07.2019 vychádzal žalobca
z priemernej hodinovej mzdy 10,546 eur (5.483,58 eur : 320 hodín, t.j. hrubá mzda za 1/2018 vo
výške 1946,15 eur s odpracovanými hodinami 184; hrubá mzda za 2/2018 vo výške 1692,32 eur
s odpracovanými hodinami 160; hrubá mzda za 3/2018 vo výške 1845,11 eur s odpracovanými hodinami

176).

2. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné doklady: výpis z obchodného registra
žalovaného, Pracovnú zmluvu zo dňa 31.08.1998, Výpoveď žalovaného danú žalobcovi podľa§63 ods.
1 písm. b) ZP zo dňa 15.01.2018, Potvrdenie o zamestnaní žalobcu zo dňa 30.04.2018, žalobu podanú

na Okresný súd Považská Bystrica zo dňa 13.02.2018 o neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia
voči žalovanému, výplatné pásky žalobcu za 1,2,3/2018.

3. a/ Žalovaný žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Uviedol, že uskutočnené mimoriadne
VZ nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou o určenie neplatnosti predmetnej Výpovede. Mimoriadne

VZ prebehlo riadne a zákonne, boli na ňom prijaté rozhodnutia ohľadne personálneho obsadenia
predstavenstva a dozornej rady žalovaného, zvýšení základného imania žalovaného a o zmene stanov
žalovaného, teda sa netýkalo predmetnej Výpovede či iného pracovnoprávneho postavenia žalobcu.
- K údajnej neexistencii písomného rozhodnutia zamestnávateľa s poukazom na § 63 ods. 1
písm. b) ZP, žalovaný poukázal na Uznesenie č. 1 Zápisnice č. 01/2018 zo zasadnutia predstavenstva

žalovaného zo dňa 04.01.2018. Žalobca tvrdí, že pracovná funkcia, ktorú u žalovaného vykonával je
pre chod žalovaného nevyhnutná, avšak tu je potrebné si uvedomiť, že samotná pracovná pozícia,
resp. pracovná náplň môže byť pre zamestnávateľa nevyhnutná, avšak uvedené neznamená, že
takáto pracovná náplň nemôže byť u zamestnávateľa vykonávaná aj iným, efektívnejším spôsobom
prostredníctvom iných zamestnancov, čo je dôvodom, prečo sa zamestnanec stane nadbytočným. Ak

žalobca tvrdí, že jeho pracovnú funkciu, resp. pracovnú náplň vykonával niekto iný u žalovaného, tak
žalobca potvrdzuje dôvodnosť svojej nadbytočnosti,
- k údajným zástupcom zamestnancov žalovaný uviedol, že zástupcovia zamestnancov
(odborový orgán, zamestnanecký dôverník a ani zamestnanecká rada) u žalovaného nepôsobili
anepôsobia,žalovanýnikdysožiadnymzamestnancomakozástupcomzamestnancovnespolupracoval

a nikdy nejednal ohľadne ekonomických a sociálnych aspektoch zamestnancov, nikdy nevytvoril
zázemie pre ich činnosť a neuhrádzal výdavky spojené s ich činnosťou, neposkytol im náhradu
mzdy v súvislosti s činnosťou zástupcov zamestnancov, ktorá súvisela s plnením úloh žalovaného,
nikdy neposkytol pracovné voľno s náhradou mzdy v súvislosti s činnosťou zástupcov zamestnancov.
Neexistuje žiaden podklad, ktorý by preukazoval, žeby u žalovaného B. H. niekedy pôsobil ako údajný

zástupca zamestnancov a keby aj pôsobil, tak by si minimálne nárokoval práva vyplývajúce z tejto
funkcie.
Žalovaný ďalej uviedol, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol skončený Okamžitým skončením
pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018, ktoré si žalobca prevzal dňa 21.05.2018, teda v čase, keď už
nebol zamestnancom žalovaného. Ak by aj predmetná Výpoveď z pracovného pomeru bola hypoteticky

neplatná, k skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného by došlo najneskôr dňa 21.05.2018,
navyše neplatnosť Okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca na súde nenapadol žalobou.
Uvedené je dôležité aj z dôvodu, že žalobca oznámil žalovanému, že v zmysle § 79 ods. 1 ZP trvá na
ďalšom zamestnávaní, avšak toto Oznámenie bolo žalovanému doručené so žalobou až 25.10.2019,
kedy jeho pracovný pomer bol už žalovaného ukončený a oznámenie ohľadne ďalšieho zamestnávania

v súvislosti s Okamžitým skončením pracovného pomeru žalobca žalovanému nezaslal. Teda aj keby
pracovný pomer žalobcu nemal v zmysle predmetnej Výpovede skončiť, tak by skončil najneskôr dňa
21.05.2018 v dôsledku Okamžitého skončenia pracovného pomeru.b/ Žalovaný k vyjadreniu k žalobe pripojil listinné doklady: Okamžité skončenie pracovného pomeru dané
žalovaným žalobcovi zo dňa 24.04.2018 s doručenkou žalobcu a podacím lístkom, Zápisnicu č. 01/2018
zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 04.01.2018.

4. a/ Žalobca v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného zotrvával na skutočnostiach, že
mimoriadne VZ žalovaného zo dňa 18.12.20187 bolo vykonané protiprávne a boli na ňom prijaté
uznesenia, ktoré spôsobili zmenu základných pomerov v spoločnosti žalovaného. Došlo k zmene osôb
v orgánoch spoločnosti, k navýšeniu základného imania spoločnosti, akcionári B. H., B. H., A. I. J.,

K. C. a žalobca sa stali minoritnými akcionármi a stratili rozhodujúci vplyv v spoločnosti v súvislosti
s navýšením základného imania a upísaním nových akcií, protiprávne došlo u žalovaného k „prevratu“
a žalovaného ovládli celkom iné osoby, ktoré mali záujem o ukončenie pracovných pomerov s bývalými
akcionármi žalovaného. Podľa žalobcu, funkcia ekonomického riaditeľa u žalovaného nezanikla,
zápisnica zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti žalovaného č. 01/2018 zo dňa 04.01.2018 je
antidatovanáaspísanádodatočnepopodanípredmetnejVýpovede, rozhodnutiepredstavenstvavčase

podania výpovede dňa 15.01.2018 v zmysle zápisnice neexistovalo, ktoré skutočnosti usudzuje žalobca
z toho, že údajnú listinu – rozhodnutie o nadbytočnosti zachytené v zápisnici č. 01/2018 mu žalobca
pri podávaní Výpovede nepredložil a ani vo Výpovedi nespomenul. Žalobca opätovne poukázal, že
u žalovaného v čase podania predmetnej Výpovede pôsobil zástupca zamestnancov v zmysle § 230
a nasl. ZP, funkciu zamestnaneckého dôverníka v zmysle § 233 ods. 3 ZP vykonával B. H., ktorý bol

zamestnancami žalovaného riadne zvolený, reálne zastupoval zamestnancov a plnil úlohy odborového
orgánu, vyjadroval sa a podpisoval listiny v súvislosti so vznikom a ukončením pracovného pomeru
zamestnancov,plnilúlohybezpečnostiaochranyzdraviapripráci,podpisovalakontrolovaltzv.výkonové
normy pre zamestnancov výroby, pričom listiny o voľbe a pôsobení zamestnaneckého dôverníka má
v držbe žalovaný.

Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi po podaní predmetnej Výpovede
považuje žalobca za nulitný právny úkon, ktorý nie je predmetom konania č.k. B3-21Cpr 9/2018
a nemožno naň prihliadať. Žalobca poprel, žeby sa žalovaný dozvedel o Oznámení žalobcu, že trvá
na ďalšom zamestnávaní v zmysle § 79 ods. 1 ZP až zo žaloby, toto Oznámenie poslal žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému dňa 11.06.2018, ktoré žalovaný prevzal

29.06.2018.
b/ Žalobca k vyjadreniu pripojil listinné doklady: Oznámenie o zamestnávaní zo dňa 11.06.2018
s doručenkou žalovaného, Preskúmanie SMK Managementom za rok 2017.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu (čl. 188-190, 202, 268-269 spisu),

svedka B. H. ( čl. 203-205 spisu), svedka A. L. J. ( čl. 205-207 spisu), svedkyne F. M. ( čl. 269-
272 spisu), výsluchom svedka B. N. O. ( čl. 375-377 spisu), oboznámil sa s listinnými dokladmi
špecifikovanými v bode 2, 3b/, 4b/ odôvodnenia tohto rozsudku, ďalej s rozsudkom Okresného súdu
v Považskej Bystrici č.k. 8Cb/3/2018-282 zo dňa 19.12.2018, ( čl. 139 spisu), rozsudkom Krajského
súdu Trenčín č.k. 8Cob/15/2019-396 zo dňa 27.05.2020 čl. 158 spisu), odpoveďou Inšpektorátu práce

Trenčín adresované Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom ku konaniu č.k. 7Cpr/9/2018 zo dňa
16.11.2021 ( čl. 126 spisu), zápisnicou z pojednávania pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 21.03.2021 v konaní č.k. 7Cpr/9/2018 ( č. 136 spisu), Pracovnoprávnym a mzdovým poriadkom
žalovaného – Podniková norma č. PN 03/2003 účinný od 01.01.2004 ( čl. 191 spisu), výplatnú pásku
žalovaného za 04/2018 (čl. 197), Príručkou kvality systému manažmentu kvality žalovaného č. PQ SMK

10/2017 ( čl. 198 spisu), Záznamom o podaní vysvetlenia L. N. v konaní pred ORPZ Považská Bystrica č.
ORPZ–PB-OPP3-P-31/2018zodňa31.01.2018(čl.199spisu),PokynomžalovanéhopreSBSkvstupu
osôb do areálu spoločnosti žalovaného zo dňa 22.12.2017, Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Považská Bystrica zo dňa 25.05.2022 o vedení žalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie
( čl. 264 spisu), časťou zápisnice z výsluchu F. M. zo dňa 07.10.2022 pred políciou ( čl. 265 spisu),

časťou zápisnice z výsluchu svedka N. O. zo dňa 26.07.2019 pred políciou ( č. 372 spisu), Medzitýmnym
rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7Cpr/9/2018-808 zo dňa 23.11.2022 ( čl.
299 spisu), rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 6CoPr/2/2023-900 zo dňa 25.07.2023 ( čl. 285
spisu) , Odpoveď Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. na žiadosť žalobcu zo dňa 01.02.2023 ( čl. 371
spisu), Podacím lístkom- doporučený list do vlastných rúk pod č. RE486420992Sk zo dňa 03.05.2018

podaný žalovaným adresátovi žalobcovi a doručenkou žalobcu ( čl. 374 spisu), Okamžitým skončením
pracovného pomeru daného žalovaným A. L. J. zo dňa 23.03.2018 ( čl. 380 spisu), Okamžitým
skončením pracovného pomeru daného žalovaným B. H. zo dňa 24.04.20189 s doručenkou B. H. ( čl.
381- 382 spisu), Okamžitým skončením pracovného pomeru daného žalovaným B. H. s doručenkouB. H. ( čl. 383 – 384 spisu), ftk. zásielky odosielateľa – žalovaného adresovanej žalobcovi pod č. N.
a výpisom Slovenskej pošty, a.s. – sledovanie zásielok č. RE457616952SK zo dňa 26.03.2018 ( čl.
385-386 spisu), neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/178/2018-460 zo

dňa 17.04.2023 ( čl. 395 spisu), Potvrdením žalovaného o zamestnaní žalobcu zo dňa 30.04.2018 ( čl.
405 spisu), Plnomocenstvami zo dňa 23.01.2018 udelenými žalovaným advokátskej kancelárii uis aegis
s.r.o.( čl. 392 spisu) a B. N. O. ( čl. 394 spisu), pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 8Cb/3/2018-282 zo dňa 19.12.2018 v

spojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrenčíneč..8Cob/15/2019-396zodňa27.05.2020,právoplatným
dňa 06.07.2020, bolo vo vzťahu k A. I. J., B. H., B. H., K. C. voči žalovanému Logman – Považan,
akciová spoločnosť súdom určené, že všetky uznesenia mimoriadneho VZ spoločnosti žalovaného,
prijaté mimoriadnym VZ dňa 18.12.2017 spísané notárom B. B. D. dňa 18.12.2017 do Notárskej
zápisnice č. N 963/2017, Nz 59009/2017, NCRIs 59765/2017 ako Uznesenie č. 1, č. 2, č. 3. č.4, č. 5 za
neplatné z dôvodu, že mimoriadne VZ konané dňa 18.12.2017 nebolo platne zvolané, neboli doručené

pozvánky naň menovaným žalobcom vyššie uvedeným v konaní 8Cb/3/2018, čím boli obmedzené práva
akcionárov,aztohtodôvodunedodržaniazákonnéhopostupuprizvolávanímimoriadnehoVZboliprijaté
i uznesenia , ktorým bola schválená a prijatá zmena členov dozornej rady v rozpore so zákonom. Žaloba
voči A. B. C. bola zamietnutá z dôvodu, že zásielka o zvolaní mimoriadneho VZ sa dostala do dispozičnej
sféry A. C., tento si ju nevyzdvihol, z ktorého dôvodu nebol A. C. aktívne vecne legitimovaný v spore.

7. Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7Cpr/9/2018-808
zo dňa 23.11.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoPr/2/2023-900 zo
dňa 25.07.2023, právoplatným dňa 08.09.2023, súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru
zamestnanca A. L. J., nar. XX.XX.XXXX u žalovaného Okamžitým skončením pracovného pomeru zo

dňa 23.03.2018 podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Dôvodom vyhovenia žalobe bola skutočnosť, a/ že
generálne plnomocenstvá udelené spoločnosťou žalovaného dňa 23.01.2018 advokátskej kancelárii
ius aegis s.r.o. a taktiež fyzickej osobe B. N. O. sú absolútne neplatné, z ktorého dôvodu Okamžité
skončenie pracovného pomeru podpísané B. N. O. je neplatné z dôvodu, že splnomocnenec nebol
v rozsahu splnomocnenia oprávnený v mene splnomocniteľa vykonať a uskutočniť všetky úkony

potrebné pre a súvisiace s ukončením alebo zmenou existujúcich zmluvných vzťahov splnomocniteľa
s tretími osobami, b/ žalovaný nedodržal postup podľa § 74 ZP, nakoľko v konaní 7Cpr/9/2018 bolo
preukázané, že u žalovaného v čase Okamžitého skončenia pracovného pomeru A. J. pôsobil zástupca
zamestnancov.
Z odôvodnení uvedených rozsudkov okrem iného súd zistil, že :

ad a/ žalovaný Plnomocenstvom zo dňa 23.01.2018 splnomocnil advokátsku kanceláriu ius aegis
s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol a je B. N. O., „na vykonanie akýchkoľvek a všetkých
úkonov v mene splnomocniteľa, ktoré akokoľvek súvisia s prevádzkou podniku splnomocniteľa“, ktoré
za advokátsku kanceláriu podpísal B. O. a za žalovaného predseda predstavenstva P. M.. Súčasne
dňa 23.01.2018 Plnomocenstvom splnomocnil žalovaný fyzickú osobu B. N. O. na „ vykonanie

akýchkoľvek a všetkých úkonov v mene splnomocniteľa, ktoré akokoľvek súvisia s prevádzkou podniku
splnomocniteľa“, ktoré za žalovaného podpísal P. M. a za splnomocnenca B. O.. Splnomocnenec
bol vo vyššie uvedených rozsahoch oprávnený v mene splnomocniteľa najmä, nie však výlučne
vykonať a uskutočniť akékoľvek a všetky úkony potrebné pre a súvisiace s ukončením a/alebo
zmenou existujúcich zmluvných vzťahov splnomocniteľa s tretími osobami, ako aj akékoľvek a všetky

úkony potrebné pre a súvisiace so založením a vznikom nových zmluvných vzťahov splnomocniteľa
súvisiacich s prevádzkou jeho podniku. Splnomocniteľ upresnil v Plnomocenstve, že pod zmluvnými
vzťahmi uvedenými vyššie sa myslia najmä, avšak nie výlučné nasledovné zmluvné vzťahy súvisiace
s prevádzkou podniku splnomocniteľa : zmluvy na dodávku energií, týkajúce sa stráženia objektov
splnomocniteľa, na dodávku tovarov a služieb, pracovné zmluvy, dohody o prácach vykonávaných

mimo pracovného pomeru, zmluvy o výkone funkcií a pod. Splnomocnenec bol ďalej oprávnený
v mene splnomocniteľa vykonať akékoľvek a všetky úkony súvisiace s organizačnými zmenami pri
splnomocniteľovi, Splnomocnenec mal vo vyššie uvedených veciach právo, najmä avšak nie výlučne,
v mene splnomocniteľa podpisovať právne úkony, zúčastňovať sa akýchkoľvek rokovaní v mene
splnomocniteľa, na prijímanie plnenia a potvrdzovanie prijatia plnenia, na prípravu a podanie vyjadrení,

na preberanie písomností adresovaných splnomocniteľovi vrátane písomností doručovaných so službou
„do vlastných rúk“, a to všetko i vtedy, keď je podľa plnej moci oprávnený splnomocniť aj iné fyzické
alebo právnické osoby, aby namiesto neho konali za splnomocniteľa a ak ich splnomocní niekoľko, tak
splnomocniteľ súhlasil, aby každý z nich konal samostatne. Splnomocniteľ súhlasil, aby substitučnýsplnomocnenec bol oprávnený ďalej splnomocniť aj iné fyzické alebo právnické osoby, aby konali
namiesto substitučného splnomocnenca za splnomocniteľa v rovnakom rozsahu ako splnomocnene.
Splnomocnenie bolo udelené na dobu neurčitú.

Súd vyhodnotil pri takomto formulovaní a koncipovaní rozsahu oprávnenia splnomocnenej osoby, že sa
jedná o absolútne neplatný právny úkon (§ 39 OZ), pretože tento rozsah právomoci patrí výlučne iba
štatutárnemu orgánu ( §20 ods. 1 OZ) a týmito Plnomocenstvami ich výsadné právo mala vykonávať
osoba, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri (Nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 353/2012-17
z 01.08.2012). Na takúto generálnu plnú moc sa z právneho hľadiska nazerá ako na úkon neexistujúci,

absolútna neplatnosť generálnej plnej moci má negatívne následky pre všetky ďalšie úkony, ktoré boli
na jej základe vykonané, preto Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.03.2018 podpísané
JUDr, N. O. na základe Plnej moci je neplatné, lebo bolo podpísané neoprávnenou osobou.
ad b/ je pravdou, že žalobca v konaní nepredložil žiaden priamy listinný dôkaz, ktorý by priamo
potvrdzoval pôsobenie zástupcov zamestnancov u žalovaného, ale predložená listina Podniková norma
č. PN 03/2003 v čl. 3.4 ods. 7 nepriamo potvrdzuje pôsobenie zástupcu zamestnancov u žalovaného,

a rovnako ajaj odpoveď Inšpektorátu práce Trenčín vyžiadaná súdom zo dňa 16.11.2021. Súd mal
pôsobenie zástupcu zamestnancov u žalovaného preukázané aj z výpovede B. H. a A.. B. C.. Ak by
otázka pôsobenia zástupcu zamestnancov u žalovaného stála len na protichodných tvrdeniach strán
sporu, nebolo by možné nad rozumnú pochybnosť uzavrieť, že zástupca zamestnancov u žalovaného
pôsobil. Na základe vykonaného dokazovania je nad rozumnú pochybnosť preukázané, ž e zástupca

zamestnancov B. H. u žalovaného v čase skončenia pracovného pomeru s A. J. pôsobil. O voľbe
zástupcu zamestnancov neexistujú, resp. neboli doložené žiadne doklady a k voľbe B. H. a k pôsobeniu
u žalovaného sa viacerí svedkovia vyjadrili protichodne. Pôsobenie zástupcu zamestnancov vyplýva
aj z Podnikovej normy č. PN 03/2003 a z odpovede Inšpektorátu práce Trenčín, ktorý vykonal od roku
2013 do novembra 2021 tri výkony inšpekcie práce u žalovaného, pričom z jeho odpovede vyplýva, že

zástupcom zamestnancov v roku 2013 bol B. H..

8. Dňa 31.08.1998 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako
zamestnávateľom uzavretá Pracovná zmluva, na základe ktorej vznikol pracovný pomer žalobcu
u žalovaného dňom 01.09.1998 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce : riaditeľ pre stratégiu,

s miestom výkonu práce : Pov. Podhradie.

9. Listom zo dňa 15.01.2018 dal žalovaný žalobcovi Výpoveď podľa § 68 ods. 1 písm. b)
ZP vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce, čím sa žalobca stal nadbytočným. Žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej

zamestnávateľ, keďže žalovaný nemá inú vhodnú prácu zodpovedajúcu kvalifikácii a vzdelaniu žalobcu.
Pracovný pomer mal skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej doby 30.04.2018. Keďže u žalovaného
nepôsobia zástupcovia zamestnancov, skočenie pracovného pomeru žalobcu nebolo možné prerokovať
v zmysle § 74 ZP. Žalovaný zároveň žalobcovi oznámil prekážky v práci na strane zamestnávateľa
od momentu prevzatia Výpovede do skončenia pracovného pomeru založeného Pracovnou zmluvou.

Predmetnú Výpoveď za zamestnávateľa podpísal P. M., podpredseda predstavenstva.

10. Listom zo dňa 11.06.2018 oznámil žalobca žalovanému, že Výpoveď z pracovného
pomeru zo dňa 15.01.2018, ktorú žalobca prevzal 23.01.2018, považuje za neplatnú a v zmysle § 79
ods. 1 ZP trvá na ďalšom zamestnávaní. Predmetný list prevzal žalovaný dňa 29.06.2018.

11. Zo Zápisnice zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti Logman – Považan, akciová
spoločnosť č. 01/2018 zo dňa 04.01.2018 za účasti : P. M. – podpredseda predstavenstva, B. L. H.
– člena predstavenstva, F. C. – predsedu predstavenstva, súd zistil, že bolo prijaté Uznesenie č. 1,
ktorým žalovaný ako zamestnávateľ v súlade s § 63 ods. 1 písm. b) ZP prijal rozhodnutie o znížení stavu

zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na pracovnej pozícii robotník o 1 zamestnanca
B. H., na pracovnej pozícii zmenový majster o 1 zamestnanca B. H. a na pracovnej pozícii THP –
ekonomický riaditeľ – o 1 zamestnanca A. B. C.. Na uvedenom zasadnutí bolo prijaté Uznesenie č. 2,
ktorým predstavenstvo žalovaného poverilo P. M., podpredsedu predstavenstva, aby skončil s vyššie
uvedenými zamestnancami pracovný pomer.

12. Z Pracovnoprávneho a mzdového poriadku žalovaného účinného od 01.01.2004,
Podniková norma č. PN 03/2003 súd zistil, že podľa čl. 3.4 MZDA, bod 7 posledná veta : Zavádzanie
noriem spotreby práce a ich zmeny sa vykonávajú po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.13. Z vyjadrenia Inšpektorátu práce Trenčín adresovaného Okresnému súdu Nové Mesto
nad Váhom do konania č.k. 7Cpr/9/2018 ( A. L. J. c/a žalovaný, o neplatnosť Okamžitého skončenia

pracovného pomeru a náhrada mzdy) zo dňa 16.11.2021 súd zistil, že Inšpektorát práce Trenčín vykonal
od roku 2013 3 výkony inšpekcie práce. Čo sa týka kontrol zameraných na normovanie práce, bola
vykonaná kontrola v roku 2013 uzavretá protokolom, pričom pod bodom I Pracovnoprávne vzťahy,
štátnozamestnanecké vzťahy, novozistené nedostatky, inšpektor práce uviedol, že „zamestnávateľ
zaviedol zmenu noriem spotreby práce od 01.12.2012, pričom túto zmenu noriem spotreby práce platnú

i od 01. januára 2013 nevykonal až po dohode so zástupcom zamestnancov, čo je v rozpore s § 133
ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. ZP. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ zaviedol zmenu
noriem spotreby práce od 01.12.2012 po prerokovaní so zástupcom zamestnancov podľa ustanovenia
ZP platného do 31.12.2012 a túto zmenu noriem spotreby práce platnú i od 01.01.2013 nevykonal až
po dohode so zástupcov zamestnancov, ako to ukladá ZP platný od 01.01.2013. Z predloženej Dohody
zo dňa 23.11.2012 vyplýva, že ju ako zástupca zamestnancov podpísal B. H..

14. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 25.05.2022
súd zistil, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10.05.2018 do 24.05.2022
vrátane.

15. Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi
ako zamestnancovi zo dňa 24.04.2018 súd zistil, že žalobcovi bolo dané Okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Okamžité skončenie pracovného pomeru za zamestnávateľa podpisoval B. N. O. na základe plnej moci.
Z podacieho lístka Slovenskej pošty, a.s. súd zistil, že dňa 03.05.2018 pod podacím č. N. bola zo strany

žalovaného podaná zásielka v prospech adresáta A. B. C. zásielka – doporučený list 1. trieda so službou
do vlastných rúk. Zásielka bola uložená na pošte 04.05.2018, pričom žalobca si ju osobne prevzal
dňa 21.05.2018. (pozn. na prevzatej doručenke pri adrese odosielateľa je uvedené označenie „MVZ“
dopísané pri prevzatí zásielky žalobcom).

16. Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovaným ako zamestnávateľom A. L. J. zo
dňa 23.03.2018 ( neplatnosť bola riešená v konaní pred OS Nové Mesto nad Váhom č.k. 7Cpr/9/2018)
súd zistil, že zamestnancovi A. L. J. bolo dané Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.
1 písm. b) ZP z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného
pomeru za zamestnávateľa podpisoval B. N. O. na základe plnej moci. Zamestnanec A. L. J. prevzal

písomnosť osobne do vlastných rúk dňa 23.03.2018, čo potvrdil podpisom na listine Okamžitého
skončenia za prítomnosti 2 svedkov.

17. Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovaným ako zamestnávateľom B. H. zo
dňa 24.04.2018 súd zistil, že zamestnancovi B. H. bolo dané Okamžité skončenie pracovného pomeru

podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie
pracovného pomeru za zamestnávateľa podpisoval B. N. O. na základe plnej moci. Zamestnanec B. H.
prevzal písomnosť osobne – zásielku doručovanú mu do vlastných rúk dňa 11.05.2018.

18. Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovaným ako zamestnávateľom B. H. zo

dňa 24.04.2018 súd zistil, že zamestnankyni B. H. bolo dané Okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie
pracovného pomeru za zamestnávateľa podpisoval B. N. O. na základe plnej moci. Zamestnanec B. H.
prevzala písomnosť osobne – zásielku doručovanú jej do vlastných rúk dňa 09.05.2018.

19. Z výpovede žalobcu súd zistil, že u žalovaného bol zamestnaný od roku 1998 v pozícii
riaditeľa pre stratégiu a po odchode A. I. J. do dôchodku nastúpil na pozíciu ekonomického riaditeľa.
Od roku 1998 bol žalobca aj členom predstavenstva žalovaného a od roku 2012 bol predsedom
predstavenstva do 08.12.2017. Z funkciu predsedu predstavenstva bol odvolaný na základe uznesenia
mimoriadneho VZ, ktoré však bolo rozsudkom OS Považská Bystrica vyhlásené za neplatné. Dňa

23.01.2018 sa žalobca dostavil na pracovisku, avšak neplatne zvolený nový predseda predstavenstva P.
M. nariadil zákaz vstupu žalobcovi na pracovisko. Absolútny zákaz vstupu do priestorov žalovaného mal
žalobca od 22.12.2017 Pred bránou pracoviska mu v tento deň bola doručená Výpoveď z pracovného
pomeru pre nadbytočnosť, ktorú si žalobca prečítal a namietal, že neexistovalo žiadne písomnérozhodnutie o nadbytočnosti žalobcu, ako i to, že Výpoveď nebola prerokovaná so zástupcom
zamestnancov, načo mu P. M. povedal, že Výpoveď nemusela byť prerokovaná. V predmetnej Výpovedi
bolo uvedené, že z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa nesmie žalobca vstupovať do

sídla firmy.
Neplatnosť predmetnej Výpovede odvodzuje žalobca o tri dôvody :
- Výpoveď podpísal P. M., ktorý nebol právoplatne zvolený za predsedu
predstavenstva žalovaného na základe právopl. rozsudku OS Považská Bystrica a KS Trenčín,
výpovede z pracovného pomeru mali podpisovať 2 členovia predstavenstva.

- pracovná pozícia ekonomického riaditeľa, ktorú žalobca pred daním mu Výpovede vykonával,
nezanikla u žalovanému po daní predmetnej Výpovede žalobcovi. Počas výpovednej doby a následne
v priebehu súdneho konania s A. L. J. ( nar. XXXX) sa mu dostal do dispozície dokument Preskúmanie
systému manažérstva kvality za rok 2017, kde ako ekon. riaditeľka je podpísaná K. F. s dátumom
12.01.2018, teda ešte pred daním Výpovede žalobcovi. Funkcia ekon. riaditeľa je nevyhnutná, o svojej
nadbytočnosti žalobca vedomosť nemal až do obdržania predmetnej Výpovede, ktorej jediným cieľom

žalovaného bolo navýšiť základné imanie spoločnosti a žalobcovi ako zamestnancovi a akcionárovi
zabrániť upísať zamestnanecké akcie, na ktoré mal nárok.
- Výpoveď nebola prejednaná so zástupcom zamestnancov B. H., ktorý
u žalovaného pôsobil ako zástupca zamestnancov vyše 10 rokov, zároveň bol zamestnancom
a majstrom , členom dozornej rady a akcionárom žalovaného a súčasne švagrom žalobcu. Žalobca ako

predseda predstavenstva podpisoval s B. H. ako zástupcom zamestnancov viacero dokumentov, okrem
iných aj prerokovanie a podpisovanie výkonových noriem, ktoré žalovaný používal od svojho vzniku
01.01.1998. Výkonové normy sa prejednávali pravidelne každoročne so zástupcom zamestnancov, príp.
savpriebehurokapridávalivýkonovénormynavýrobudielovmotorovýchvozidiel.Písomnézáznamypo
prerokovaní výkonových noriem so zástupcami zamestnancov sa robili vždy, žalobca ich aj podpisoval,

avšak dôkazy o tomto má žalovaný, nakoľko žalobca mal zákaz vstupu do sídla žalovaného. Výkonové
normy prejednával žalobca s B. H. ako zástupcom zamestnancov žalovaného. Na základe vykonanej
kontroly Inšpektorátom práce bol žalovaný upozornený z dôvodu novely ZP, že bolo potrebné prejednať
výkonové normy od 01.01.2013 podľa novely ZP, teda výkonové normy sa museli prejednať a schváliť
so zástupcom zamestnancov a z ktorého dôvodu žalobca ako člen predstavenstva spolu s p. D., ktorý

výkonové normy podpisoval a žalobca ich schvaľoval po prerokovaní so zástupcom zamestnancov,
následne boli vyvesené na nástenke a inplementované do účtovno-výrobného programu. Zavádzanie
výkonových noriem sa po prerokovaní so zástupcami zamestnancov prejednávalo vždy až do doby,
počas ktorej žalobca pôsobil u žalovaného ako ekon. riaditeľa a predseda predstavenstva. V období
rokov 2016-2017 bol B. H. ako zástupca zamestnancov z dôvodu pracovného úrazu uznaný za PN

a následne za invalidného, na základe čoho sa riešilo dovolenie ďalších zástupcov zamestnancov
u žalovaného, jednalo sa o 4 ženy, dve na prevádzke výstražných trojuholníkov a dve na lisovni plastov.

20. Z výpovede žalobcu i z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.11.2023 ( po
prednese záverečných rečí) súd zistil, že k tvrdeniam žalovaného, že pracovný pomer žalobcu

u žalovaného skončil Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018, ktoré malo byť
žalobcovi údajne doručené dňa 21.05.2018, ktoré žalovaný predniesol v súvislosti s nárokom žalobcu
na náhradu mzdy, považuje žalobca za chybný a nemajúci oporu v zákone. Okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018 považuje žalobca za nulitný, príp. absolútne neplatný právny
úkon, preto naň súd nesmie prihliadať. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zanikne

pracovný pomer dňom doručenia Okamžitého skončenia, v tomto prípade by to mal byť deň 21.05.2018.
Listina o Okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018 nebola však žalobcovi do
dnešného dňa doručená, o údajnom Okamžitom skončení sa dozvedel až vo februári 2020 od svojho
právneho zástupcu, ktorá listina bola prílohou vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.11.2019 a ktorá
bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená 07.02.2020. Pokiaľ ide o doručenku k zásielke, ktorú

prevzal žalobca dňa 21.05.2018, táto bola podaná na pošte Bratislava I dňa 03.05.2018 a dňa
21.05.2018 zásielku žalobca priamo na pošte v Považskej Bystrici otvoril a zistil, že zásielka obsahuje
pozvánku na mimoriadne VZ žalovaného na deň 24.04.2018. Pretože žalobca už mal skúsenosť
s manipuláciou obsahu zásielok žalovaným z minulosti, na doručenku vlastnou rukou dopísal písmená
„MVZ“, čím prejavil a potvrdil, že obsahom zásielky bola pozvánka na mimoriadne VZ. Sám žalovaný sa

usvedčuje z manipulácií pri skončení pracovného pomeru, pretože dňa 30.04.2018 vyhotovil Potvrdenie
o zamestnaní, kde ukončenie pracovného pomeru žalobcu uviedol deň 30.04.2018, t.j. po uplynutí
zákonnej výpovednej lehoty Výpovede zo dňa 15.01.2018. Listinu Okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 24.04.2018 podpísal „na základe plnej moci B. N. O., ktorý je advokát , konateľ, spoločníkadvokátskej kancelárie ius aegis s.r.o., Plnomocenstvo pre túto advokátsku kanceláriu – tzv. generálne
plnomocenstvo – podpísal dňa 23.01.2018 za žalovaného podpredseda predstavenstva P. M., ktorý
podpísal taktiež dňa 23.01.2018 Plnomocenstvo, tzv. generálne plnomocenstvo fyzickej osobe B. N. O..

Obe plnomocenstvá sú neplatné, pretože podpredseda predstavenstva žalovaného P. M. bol do funkcie
zvolený protiprávne a všetky úkony, ktoré vykonával nemajú žiaden právny účinok. Predstavenstvo,
ktoré zvolalo mimoriadne VZ dňa 24.04.2018 a určilo i jeho program, bolo zvolené protiprávne a jeho
úkony sú neplatné. Preto aj Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi zo dňa
24.04.2018, hoci aj by bolo doručené 21.05.2018 (čo žalobca popiera), je absolútne neplatné, pričom nie

je rozhodujúce, že Okamžité skončenie nebolo napadnuté žalobou. Okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 24.04.2018 svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, bolo vykonané až potom, ako
skončil pracovný pomer Výpoveďou zo dňa 15.01.2018 ukončením výpovednej doby dňom 30.04.2018,
žalovaný nebol oprávnený znova ukončiť pracovný pomeru, ktorý bol predtým ukončený Výpoveďou
k 30.04.2018; právny úkon obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom.

21. Z výpovede svedka B. H. súd zistil, že so žalobcom je v príbuzenskom vzťahu, sú
švagrovia. U žalovaného bol zamestnaný ako smenový majster od roku 1996. Aj svedkovi bola zo
strany žalovaného daná Výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť dňa 05.01.2018 a rovnako
aj jeho manželke B. H., ktoré Výpovede im dal P. M. v kancelárii p. M.. Svedok H. pracoval ako
zástupca zamestnancov u žalovaného od roku 2006 potom, čo A. I. J. (nar. XXXX) odišiel do dôchodku,

ktorý dovtedy pôsobil u žalovaného ako zamestnanecký dôverník. Svedok H. bol oficiálne zvolený do
funkcie zástupcu zamestnancov žalovaného sám v roku 2011 tajnou voľbou. Svedok pri ukončovaní
pracovných pomerov zamestnancov u žalovaného sa vyjadroval k skončeniam pracovných pomerov
potom, čo ho oslovilo predstavenstvo alebo personálne oddelenie, súhlas alebo nesúhlas dával
písomne. Okrem výpovedí z dôvodu nadbytočnosti v roku 2018, boli v rokoch 2012-2013 dané výpovede

z dôvodu nadbytočnosti dvom-trom zamestnancom, ku ktorým výpovediam sa svedok vyjadroval ako
zamestnanecký dôverník. V roku 2013 pri kontrole u žalovaného Inšpekciou práce boli od svedka ako
zamestnaneckého dôverníka žiadané doklady pri kontrolách výpovedí zamestnancov, ktoré doklady
boli svedkom poskytnuté. Asi v júli 2015 prebehla u žalovaného tajná voľba zástupcov zamestnancov,
kde bol svedok navrhnutý ako jediný kandidát, po tajnej voľbe bolo svedkovi zo strany personálneho

oddelenia p. C. oznámené, že sa zástupcom zamestnancov žalovaného stal. Od roku 2015 do roku
2018 sa svedok ako zástupca zamestnancov nevyjadroval k žiadnemu skončeniu pracovného pomeru
zamestnancov, nakoľko skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného neboli dané. V roku 2016
utrpel svedok pracovný úraz na lisovni, bol PN 16 mesiacov, pričom sa dopočul, že L. D. a P. M. zvolili
4 ženy ako zamestnanecké dôverníčky u žalovaného. Svedka z funkcie zamestnaneckého dôverníka

nikto neodvolal, v roku 2017 nastúpil po PN do zamestnania.
Svedok ďalej uviedol, že bol vždy prítomný pri schvaľovaní výkonových noriem, k čomu bol prizvaný
ako zamestnanecký dôverník. Listiny preukazujúce pôsobenie svedka ako zamestnaneckého dôverníka
svedok nemá k dispozícii, zostali v zamknutom šuflíku, ktoré si nemohol zobrať z dôvodu zákazu vstupu
do priestorov žalovaného.

Výpoveď žalovaného daná žalobcovi zo dňa 15.01.2018 nebola so svedkom ako zamestnaneckým
dôverníkom prerokovaná.

22. Z výpovede svedka A. L. J. súd zistil, že u žalovaného bol zamestnaný
od roku 2003 do 23.03.2018, na pozícii riaditeľa pre stratégiu a ako člen vedenia, dlhé roky pracoval

aj ako predseda dozornej rady. Pri nástupe svedka do pracovného pomeru u žalovaného, funkciu
zamestnaneckého dôvernícka viacmenej zastával B. H., ktorý v roku 2015 bol oficiálne zvolený tajnou
voľbou do tejto funkcie. Po utrpení pracovného úrazu bol B. H. na PN, počas ktorého obdobia nemal
kto funkciu zamestnaneckého dôverníka u žalovaného vykonávať, preto vedenie žalovaného rozhodlo
o dovolení ďalších zástupcov zamestnancov, čo sa uskutočnilo v roku 2016 tajnou voľbou. Svedok

sa tajnej voľby nezúčastnil, lebo bol členom vedenia žalovaného. O výsledku volieb informoval na
porade vedenia P. M., že boli dovolení 3 alebo 4 zástupcovia zamestnancov – ženy. Keď sa B. H.
vrátil z dlhodobej PN do zamestnania, funkciu zamestnaneckého dôverníka vykonával naďalej, odvolaný
nebol a 4-ročné obdobie mu neuplynulo.
Svedok J. ďalej uviedol na otázky právneho zástupcu žalobcu, že po odchode žalobcu z funkcie

ekonomického riaditeľa 21.01.2018 vykonávala túto funkciu p. F., ktorá predtým vykonávala funkciu
účtovníčky. Funkcia ekon. riaditeľa bola potrebná z dôvodu, že u žalovaného bolo potrebné vykonávať
audit kvality. Úloha zamestnaneckého dôverníka v súvislosti so schvaľovaním výkonových noriem a ich
zmien bola taká, že zástupca zamestnancov okrem povinností podľa ZP musel odsúhlasovať normyspotreby práce, t.j. výkonové normy, aby všetci pracovníci pracujúci v úkole vedeli množstvo práce
a cenu za prácu, čo vedenie spoločnosti nemohlo svojvoľne zvyšovať. V prípade, ak u zamestnávateľa
nepôsobí žiaden zamestnanecký dôverník, je potrebné výkonové normy dať odsúhlasiť Inšpektorátom

práce, čo sa u žalovaného neudialo.

23. Z výpovede svedkyne F. M. súd zistil, že od roku 1996 pracuje u žalovaného
na pozícii obchodnej riaditeľky. Momentálne u žalovaného pracovná náplň ekon. riaditeľa neexistuje,
vo firme pracuje hlavná účtovníčka, ktorá vykonáva všetky ekon. činnosti a dohľad nad účtovnou

závierkou robí u žalovaného audítorka, Činnosti, ktoré v minulosti vykonával žalobca ako ekon.
riaditeľ sú vykonávané účtovníčkou. Svedkyňa nemá vedomosť, žeby v minulosti a ani teraz pôsobila
u žalovaného odborová organizácia, resp. zástupca zamestnancov. V minulosti boli určené ženy
z radov zamestnancov, ktoré boli len kontaktnými osobami alebo spojovníkmi medzi zamestnávateľom
a zamestnancami v prípade vzniku nejakého problému vo výrobe. B. H. bol majster, ale určite nie
zamestnaneckým dôverníkom. Počas pôsobenia svedkyne u žalovaného boli zo strany žalovaného

dávané nejaké výpovede z pracovných pomerov, ale nikdy neboli prerokovávané so zamestnaneckým
dôverníkom, nakoľko takýto u žalovaného nepôsobil.
Ako svedkyňa na otázky právnych zástupcov sporových strán uviedla, žalobca bol ústne informovaný
B. O. ako právnym zástupcom žalovaného v decembri 2017 o zániku jeho funkcie ekon. riaditeľa
a o skutočnosti, že bude prepustený. Neprerokovanie noriem spotreby so zástupcami zamestnancov by

malo negatívny dopad na žalovaného, nakoľko výkonové normy musia byť. Po utrpení pracovného úrazu
B. H. sa nekonali dovolovacie voľby zástupcov zamestnancov, ženy si losovali medzi sebou kontaktných
zamestnancov medzi výrobou a riaditeľom výroby na operatívne riešenia pracovných vecí. Výkonové
normy zostavoval p. D. a schvaľovalo ich vedenie žalovaného.

24. Z výpovede svedka B. N. O. súd zistil, že tento na základe požiadavky
žalovaného v rámci advokátskej kancelárie ius aegis s.r.o. zabezpečoval pre žalovaného právne
služby, okrem iného i ukončovania pracovných pomerov so zamestnancami žalovaného. Jedným
z nich bol aj žalobca. Keďže v manažérskych pozíciách bola prezamestnanosť, žalovaný sa rozhodol
ukončiť pracovné pomery s viacerými zamestnancami. Bolo prijaté rozhodnutie o znížení stavu

zamestnancov. Pri príprave dokumentácie k ukončovaniu pracovných pomerov sa zisťovali všetky
potrebné okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na platnosť skončenia pracovných pomerov, z ktorých
jednou skutočnosťou bolo aj zisťovanie, či u žalovaného pôsobí zástupca zamestnancov alebo odbory.
Príslušná pracovníčka ľudských zdrojov žalovaného informovala advokátsku kanceláriu, že žiaden
zástupca zamestnancov u žalovaného nepôsobí a ani z dokumentácie sa nenašli záznamy, ktoré by

potvrdzovali voľbu zamestnaneckého zástupcu alebo evidenciu úkonov zamestnaneckého dôverníka.
Následneadvokátskakanceláriabolainformovanáp.M.ap.M.,žetakýtozástupcaužalovanéhopôsobil
a mal byť ňou B. H.. Túto situáciu advokátska kancelária vyhodnotila tak, že keby to bola pravda, tak
na platnosť výpovede z pracovného pomeru to nemá žiaden vplyv, nakoľko B. H. je v príbuzenskom
pomere so žalobcom, je jeho švagor, teda zo zákona by bol vylúčený z prejednávania výpovede. Po

udelení žalobcovi Výpovede a kontrole dokumentácie, ktorou disponoval žalobca a nachádzala sa
v jeho kancelárii, ako i s informáciami poskytnutými od iných zamestnancov žalovaného, sa neskôr
dozvedeli o šikanóznom správaní žalobcu, boli nájdené bianco dohody o skončení pracovného pomeru
so všetkými zamestnancami, ktoré sa doteraz nachádzajú v držbe žalovaného. Toto žalovaný vyhodnotil
ako správanie sa žalobcu v rozpore so zákonom a bolo mu dané Okamžité skončenie pracovného

pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré okamžité skončenie bolo žalobcovi
riadne doručené, nenapadol ho žalobou.

25. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že Výpoveď zo dňa 15.01.2018 je
neplatná z viacerých dôvodov. Žalovaný si pred daním predmetnej Výpovede žalobcovi nesplnil

povinnosťpodľa§74ZPatútovopredneprejednalsozástupcomzamestnancov.Žalovanýsavpriebehu
konania snažil spochybniť skutočnosť, že u žalovaného bola zriadená funkcia zástupcu zamestnancov,
ktorým bol B. H., čo bolo preukázané i v konaní pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom
č.k. 7Cpr/9/2018. Predmetná Výpoveď bola podpísaná neoprávnenou osobou P. M. s poukazom
na právoplatný rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 8Cb/3/2018 zo dňa 19.12.2018

vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduTrenčínč.k.8Cob/15/2019zodňa27.05.2020,ktorýmuznesením
P. M. bol menovaný ako člen predstavenstva žalovaného určené za neplatné, preto sú neplatné
právne úkony, ktoré P. M. vykonával, teda aj podpísanie predmetnej Výpovede zo dňa 15.01.2018.
V predmetnej Výpovedi nie je spomenuté rozhodnutie o nadbytočnosti žalobcu, resp. toto rozhodnutiebolo antidatované a funkcia ekonomického riaditeľa, ktorú žalobca vykonával bola pre chod žalovaného
nevyhnutná a po daní Výpovede žalobcovi túto funkciu vykonáva K. F..

26. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zmenil žalobný návrh v časti uplatnenej náhrady
mzdy , ktorého zmenu súd pripustil uznesením v nasledovnom znení: „žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 29.06.2018 do 28.06.2021, t.j. za 36 mesiacov po 1834,83
eur mesačne, t.j. 66.053,88 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od okamihu splatnosti jednotlivých
mesačných náhrad až do zaplatenia, t.j.

- za mesiac júl 2018 5% úrok z meškania zo sumy 1834,83 eur od 15.08.2018 mesačne do zaplatenia,
- za mesiac august 2018 5% úrok z omeškania zo sumy 1834,83 eur mesačne od 15.09.2018 do
zaplatenia,
- a takýmto spôsobom priznať úrok z omeškania aj za všetky ostatné mesiace do 28.06.2021“.

27. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalobca v priebehu konania

nepreukázal, žeby v prípade žalobcu malo dôjsť k neplatnému skončeniu pracovného pomeru
u žalovaného Výpoveďou v zmysle § 63 od.s1 písm. b) ZP. Žalobca svoju žalobu založil na námietke,
že Výpoveď mala údajne súvisieť s mimoriadnym VZ žalovaného zo dňa 18.12.2017 a jeho údajným
vykonávaním funkcie predstavenstva v tom čase, na údajnej neexistencii písomného rozhodnutia
zamestnávateľaozníženípočtuzamestnancov,akoajnaskutočnosti, žežalovanýsiakozamestnávateľ

nesplnil povinnosť v zmysle § 74 ZP. V konaní bolo preukázané, že mimoriadne VZ zo dňa 18.12.2017
nemá na prejednávanú vec žiaden vplyv z dôvodu, že žalobca v čase konania mimoriadneho VZ
už nebol predsedom predstavenstva žalovaného, jeho funkcia mu zanikla v zmysle § 194 ods.
1 Obch. zák. dňa 19.10.2017 uplynutím 5 ročného funkčného obdobia, a tiež z dôvodu, že voči
žalobcovi bolo právoplatne rozhodnuté zamietnutím jeho žaloby o určenia neplatnosti uznesení

prijatých na mimoriadnom VZ zo dňa 18.12.2017. V konaní žalovaný preukázal existenciu rozhodnutia
zamestnávateľa o nadbytočnosti žalobcu zápisnicou predstavenstva žalovaného č. 01/2018 zo dňa
04.01.2018, v ktorom sa hovorí o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť
práce aj na pracovnej pozícii THP ekonomický riaditeľ o 1 zamestnanca – žalobcu. Nie je pravdou,
žeby žalovaný toto rozhodnutie antidatoval a že nebolo spomenuté v písomnej Výpovedi zo dňa

15.01.2018. V konaní nebola preukázaná existencia funkcie zamestnaneckého dôverníka u žalovaného
v rozhodnom období. Svedkovia A. J. a B. H. nepreukázali, žeby sa akékoľvek voľby zamestnaneckého
dôverníka u žalovaného konali, ani že by sa ich zúčastnili. Svedkyňa M. potvrdila, že sa u žalovaného
voľby zamestnaneckého dôverníka nekonali. B. H. nijako nepreukázal žiadne skutočnosti vyplývajúce
zamestnaneckému dôverníkovi zo ZP, napr. poskytnutie náhradného voľna, náhrady mzdy v súvislosti

s výkonom funkcie zamestnaneckého dôverníka, navyše B. H. je blízkou osobou žalobcu, ktorý bol od
29.03.2006 do 19.10.2017 predsedom predstavenstva žalovaného a pre rozpor s § 263 ods. 3 ZP B. H.
nemohol byť zamestnaneckým dôverníkom.
Ak by súd dospel k záveru, že predmetná Výpoveď zo dňa 18.01.2018 je neplatná, právny zástupca
žalovaného poukázal na Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018 dané žalovaným

žalobcovi, ktoré bolo žalobcovi doručené 21.05.2018, na ktoré je potrebné prihliadať, nakoľko sa žalobca
v2-mesačnejprekluzívnejlehotepodľa§77ZPnedomáhalurčenianeplatnostinasúde,atospoukazom
na ustálenú judikatúru napr. KS Praha č. 6Co/417/66, rozsudku KS Prešov č. 23Co/24/2015, rozsudku
KS Bratislava č.k. 6Co/156/2013. Vzhľadom na to, že súd by dospel k záveru, že predmetná Výpoveď
je neplatná, žalobcovi by prináležala náhrada mzdy za obdobie od 01.05.2018 do 21.05.2018, t.j. za 21

dní vo výške 1284,38 eur.

28. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce ( ďalej len „ZP“) účinného 15.01.2018, pracovný
pomer možno skončiť
a) dohodou,

b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,

ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom naskončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to
iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo

okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať
výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne

skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na

ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 ZP, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas

presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1 ZP, Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok")
zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z

obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej
vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku () a do obdobia
odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Podľa § 134 ods. 2 ZP, Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v

ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 3 ZP, Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170

hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa
zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú
by zrejme dosiahol.

Podľa § 134 ods. 4 ZP, Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný

hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov
má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí
priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné,
že žalobca na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.1998 uzavretej medzi žalobcom ako
zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer žalobcu u žalovaného od

01.09.1998 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce : riaditeľ pre stratégiu (neskôr ekonomický
riaditeľ). Od roku 1998 bol žalobca súčasne členom predstavenstva žalovaného a od roku 2012
predsedom predstavenstva do 08.12.2018, kedy bol z funkcie predsedu predstavenstva odvolaný
na základe uznesenia č. 3 mimoriadneho VZ zo dňa 18.12.2017 s okamžitou platnosťou. Na
zasadnutí predstavenstva žalovaného dňa 04.01.2018 bolo prijaté Uznesenie č. 1, ktorým žalovaný ako
zamestnávateľ v súlade s § 63 ods. 1 písm. b) ZP prijal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov

s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na pozícii robotník o jedného zamestnanca B. H., na pozícii
smenový majster o jedného zamestnanca B. H., na pozícii THP-ekonomický riaditeľ o jedného
zamestnanca – žalobcu a súčasne bolo prijaté Uznesenie č. 2, ktorým predstavenstvo žalovaného
poverilo P. M., podpredsedu predstavenstva, aby s vyššie uvedenými zamestnancami skončil pracovný
pomer. P. M. splnomocnil svedka B. N. O. dňa 23.01.2018 na vykonanie akýchkoľvek a všetkých

úkonov v mene splnomocniteľa – žalovaného, ktoré súvisia s prevádzkou podniku žalovaného, okrem
iného na úkony potrebné pre a súvisiace s ukončením a/alebo zmenou existujúcich zmluvných vzťahov
splnomocniteľa s tretími osobami.
Dňa 15.01.2018 dal žalovaný žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP Výpoveď z pracovného
pomeru z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu

zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Pracovný pomer žalobcu sa mal skončiť uplynutí
3mesačnej výpovednej doby 30.04.2018. Predmetná Výpoveď nebola prerokovaná v zmysle § 74 ZP so
zástupcom zamestnancov, čo žalovaný odôvodňoval tým, že u žalovaného odborová organizácia, príp.
zástupca zamestnancov nepôsobil. Žalobca si predmetnú Výpoveď prevzal dňa 23.01.2018. Listom zo
dňa 11.06.2018 žalobca v zmysle § 79 ods. 1 ZP oznámil žalovanému, že Výpoveď považuje za neplatnú

a trvá na ďalšom zamestnávaní, ktorý list prevzal žalovaný dňa 29.06.2018.
Žalobca bol od 10.05.2018 do 24.05.2022 evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Považská
Bystrica ako nezamestnaný, následne sa stal starobným dôchodcom.

30. Počas plynutia výpovednej doby v rámci predmetnej Výpovede z pracovného pomeru dal

žalovaný žalobcovi Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018 podľa § 68 ods. 1 písm.
b) ZP z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 21.05.2018.
Žalobca na súde neuplatnil žalobou určenie neplatnosti Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
dňa 24.04.2018.

31. Žalobou podanou na súd dňa 12.06.2018 sa žalobca domáhal v zmysle § 77 ZP určenia
neplatnosti predmetnej Výpovede zo dňa 15.01.2018; určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného
naďalej trvá, ako i zaviazania žalovaného na náhradu mzdy 66.053,88 eur za 36 mesiacov od júla 2018
do júla 2021 s príslušenstvom v znení uvedenom v bode 26 odôvodnenia tohto rozsudku.
Žalobca neplatnosť predmetnej Výpovede odôvodňoval skutočnosťami, že a/ Výpoveď nebola

prerokovaná so zástupcom zamestnancov B. H.; b/ bola podpísaná neoprávnenou osobou
s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 8Cb/3/2018-282 zo dňa
19.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. 8Cob/15/2019-396 zo dňa 27.05.2020,
Výpoveď podpisoval P. M., ktorý nebol právoplatne zvolený do funkcie predsedu predstavenstva
žalovaného a výpoveď nebola podpísaná dvoma členmi predstavenstva, c/ neexistovalo Rozhodnutie

zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo znížený stavu zamestnancov, pre
ktorý by sa žalobca stal u žalovaného nadbytočným, náplň práce ekonomického riaditeľa, ktorú pôvodne
žalobca vykonával, do dnešného dňa vykonáva K. F..

32. Jedným z hlavných dôvodov platnosti Výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi

v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ ZP je splnenie formálnoprávnych i hmotnoprávnych dôvodov jej platnosti.
Súd v prvom rade skúmal splnenie formálnoprávnych dôvodov, pričom zistil, že žaloba o neplatnosť
Výpovede bola podaná na súd v lehote podľa § 77 ZP.33. Čo sa týka dôvodu neplatnosti Výpovede pre jej neprerokovanie so zástupcom
zamestnancov, súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že u žalovaného pôsobil
zástupca zamestnancov B. H.. Žalovaný poprel, žeby u žalovaného pôsobil zamestnanecký dôverník

aleboinýzástupcazamestnancovpodľaZPspoukazomnaneexistenciužiadnehozápisu,prerokovania,
skutočnosti, žeby niekedy prebehli voľby zástupcu zamestnancov. Súd však vykonaným dokazovaním
z výsluchu žalobcu, svedkov B. H., A. J., ako i z listinných dôkazov Podnikovej normy č. PN 03/2003
Pracovnoprávny a mzdový poriadok žalovaného, účinný od 01.01.2004 a podľa čl. 3.4 MZDA ods.
7, posledná veta „zavádzanie noriem spotreby práce a ich zmeny sa vykonajú po prerokovaní so

zástupcami zamestnancov“ ( bod 12 odôvodnenia tohto rozsudku), ako i z odpovede Inšpektorátu
práce Trenčín špecifikovanej v bode 13 odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že u žalovaného pôsobil
zástupca zamestnancov. Z výpovedí uvedených svedkov vyplynulo, že zástupcom zamestnancov
užalovanéhobolB.H.,ktorýajdňa23.11.2012podpísalakozástupcazamestnancovDohoduvsúvislosti
zavedenej zmeny noriem spotreby práce od 01.12.2012 podľa ZP. Námietku žalovaného, že B. H. je
osobou blízkou v tom čase predsedovi predstavenstva žalovaného, preto nemal pasívne volebné právo

a nemohol byť zvolený do funkcie zamestnaneckého dôverníka, súd vyhodnotil za nedôvodnú. V tomto
kontexte súd poukazuje na vykonané dokazovanie a právoplatný rozsudok Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom č. k. 7Cpr/9/2018-808 zo dňa 23.11.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín
č.k. 6CoPr/2/2023-900 zo dňa 25.07.2023, právopl. 13.09.2023 ( A. L. J. c/a žalovaný, o neplatnosť
Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 23.3.2018), kde oba súdy dospeli k záveru, že

u žalovaného pôsobil zamestnanecký dôverník B. H.. Vzhľadom na skutočnosť, že pre platnosť
skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť je nutné prerokovanie takejto Výpovede so
zamestnaneckým dôverníkom, ak u zamestnávateľa pôsobí, pričom však žalovaný predmetnú Výpoveď
danú žalobcovi v zmysle § 74 ZP vopred neprerokoval, teda nebola splnená jedna zo základných
formálnoprávnych náležitostí Výpovede, z ktorého dôvodu súd predmetnú Výpoveď zo dňa 15.01.2018

určil za neplatnú.

34. Čo sa týka námietky neplatnosti Výpovede z dôvodu, že ju za zamestnávateľa podpísala
neoprávnená osoba P. M., ktorý bol na mimoriadnom VZ žalovaného uzneseniami zo dňa 18.12.2017
zvolený za člena predstavenstva s oprávnením podpisovať za žalovaného veci samostatne. Žalobca

v tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 8Cb/3/2018-282
zo dňa 19.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/15/2019-396 zo dňa
27.05.2020, právopl. 06.07.2020, ktorým boli všetky uznesenia mimoriadneho VZ žalovaného prijaté na
mimoriadnom VZ dňa 18.12.2017 určené za neplatné. Tu je však potrebné poukázať na skutočnosť,
že tieto rozhodnutia sa netýkali žalobcu, nakoľko žaloba voči nemu z dôvodu nepreukázania aktívnej

vecnej legitimácie bola zamietnutá.
Čo sa týka namietaného dôvodu neplatnosti predmetnej Výpovede zo dňa 15.01.2018 z dôvodu
neexistencie Rozhodnutia zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov, súd mal na základe
vykonaného dokazovania za preukázané, že takéto Rozhodnutie bolo prijaté na zasadnutí
predstavenstvažalovanéhoč.01/2018dňa04.01.2018(bod11odôvodneniatohtouznesenia).Splnenie

hmotnoprávnych dôvodov a skúmania, či funkcia žalobcu ako ekonomického riaditeľa bola alebo nebola
pre žalovaného nevyhnutná, nie je potrebné bližšie vyhodnocovať z dôvodu, že predmetná Výpoveď
je neplatná už z dôvodu nesplnenia § 74 ZP, preto by bolo nadbytočné bližšie odôvodňovať naplnenie
hmotnoprávnych dôvodov nadbytočnosti.

35. Z dikcie § 79 ZP vyplýva, že ak dal zamestnávateľ zamestnancovi neplatnú výpoveď a
zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy odo dňa,
keď zamestnanec oznámi zamestnancovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu
zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, pričom ak celkový čas, za ktorý by sa zamestnancovi mala

poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy
presahujúcu 12 mesiacov primerane znížiť, príp. ju nepriznať. Náhrada mzdy však môže byť priznaná
najviac za 36 mesiacov.
Podľa R39/1985, pri posudzovaní nároku na náhradu mzdy v dôsledku neplatnosti výpovede danej
pracovníkovi organizáciou treba sa zaoberať aj tým, či po neplatnej výpovedi nedošlo medzi účastníkmi

k platnému skončeniu pracovného pomeru, napríklad dohodou; náhrada mzdy v zmysle ustanovenia §
61 ods. 1 ZP (teraz § 79 ods. 1 ZP) patrí totiž pracovníkovi najdlhšie do neskoršieho platného skončenia
pracovného pomeru.36. Ak súd dospel k záveru, že predmetná Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 15.01.2018 je
neplatná, pracovný pomer žalobcu u žalovaného by neskončil a trval by. Na základe vykonaného
dokazovania mal však súd preukázané, že žalovaný dal dňa 24.04.2018 žalobcovi počas plynutia

výpovednej doby v rámci predmetnej Výpovede Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §
68 ods. 1 písm. b) ZP, ktoré Okamžité skončenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa
21.05.2018. Súd neuveril tvrdeniam žalobcu, že v zásielke, ktorú prevzal dňa 21.05.2018 sa nachádzala
pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného. Je pozoruhodné, že žalobca sám na
doručenku k odosielateľovi (žalovanému) dopísal „MVZ“ bez toho, aby si zásielku najskôr otvoril,

pretože je nepravdepodobné, že pošta dovolí adresátovi najskôr otvoriť obálku a následne dopisovať
a manipulovať s doručenkou, na ktorej vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie zásielky. Skutočnosť,
že v predmetnej zásielke sa nachádzalo Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018
malsúdnepriamopreukázanéajzoskutočnosti,ževtomtoobdobížalovanýzasielalokamžitéskončenia
pracovného pomeru B. H., B. H., ktorí zásielky riadne prevzali a taktiež sa nedomáhali určenia ich
neplatností. Rovnako Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené svedkovi A. L. J. dňa

23.03.2018, ktorý si ho prevzal osobne za účasti dvoch svedkov, pričom tento sa na súde domáhal
určenia neplatnosti Okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súdu sa javí, že tvrdenia žalobcu o tom,
že v zásielke, ktorú prevzal dňa 21.05.2018 sa nenachádzalo Okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 24.04.2018 je výsostne účelové a nie je logické, aby sa v zásielke nachádzala predvolánka
na mimoriadne VZ žalovaného zvolaná na deň 24.04.2018, keďže žalovaný dal zásielku na poštovú

prepravu 03.05.2018.
Ako mal súd ďalej preukázané, žalobca sa na súde nedomáhal určenia neplatnosti Okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 24.04.2018, preto jeho pracovný pomer u žalovaného skončil dňa
21.05.2018. Dôvodmi platnosti, resp. neplatnosti Okamžitého skončenia pracovného pomeru daného
žalovaným žalobcovi dňa 24.04.2018 sa súd bližšie nezaoberal, nakoľko toto nie je predmetom konania

B-3 21Cpr/9/2018, nebolo zo strany žalobcu napadnuté na súde žalobou, preto je platné.

37. Ako už súd vyššie uviedol, žalobca si uplatňuje náhradu mzdy od júla 2018 do júna 2021
vrátane v zmysle vyčíslenia priemernej hodinovej mzdy špecifikovanej v bode 1 posledný odsek, ktorej
výška nebola medzi stranami sporná. S prihliadnutím na skutočnosť, že súd predmetnú Výpoveď zo dňa

15.01.2018 vyhodnotil za neplatnú a Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dńa 24.04.2018 za
platné, žalobcovi patrí náhrada mzdy v zmysle § 79 ods. 1 ZP od doby, kedy oznámil žalovanému, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, t.j. od 29.06.2018 ( bod 10 odôvodnenia tohto rozsudku) do doby platného
skončenia pracovného pomeru Okamžitým skončením, t.j. do 21.05.2018 ( bod 15 odôvodnenia tohto
rozsudku). Keďže však žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až po platnom

skončení jeho pracovného pomeru u žalovanému, nárok na náhradu mzdy žalobcovi nevznikol žiaden.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd žalobu v časti určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného
naďalej trvá a v časti požadovanej náhrady mzdy ako nedôvodný zamietol z dôvodu, že pracovný pomer
žalobcu u žalovaného skončil platne Okamžitým skončením pracovného pomeru dňa 21.05.2018.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, 262 ods. 1 CSP tak, že
s poukazom na pomerne rovnaký procesný úspech oboch sporových strán žiadnej strane súd nepriznal
ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde

Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).