Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 4, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-18Cpr/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218568
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2116218568.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar v spore žalobcu: JX.. H.. M. H., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX

XX Y. XXX, zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, P. O.
BOX 2, 810 05 Bratislava 15 proti žalovanému: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom
Hollého 10, 917 66 Trnava, IČO: 00 419 702, zastúpený: MAPLE & FISH, s. r. o., so sídlom Dunajská
15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432 o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške

trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.08.2016, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 04.09.2017,
sa žalobca domáhal, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 10.06.2016 je neplatná a pracovný pomer u
žalovaného trvá naďalej, zároveň sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu mzdy vo výške 604,40 Eur mesačne od 01.09.2015 do doby, kedy mu začne prideľovať prácu,
ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným, zastúpeným Arcibiskupským úradom

Trnava,dňa01.09.1997pracovnúzmluvustým,žetýmtodňomvznikolajpracovnýpomer.Žalobcazačal
pracovať u žalovaného v pozícii označenej ako rímsko-katolícky kňaz. Následne došlo k opakovaným
zmenám pracovných podmienok a ostatným dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 31.08.2012 bolo
dojednané, že žalobca bude vykonávať s účinnosťou od 01.09.2012 funkciu farára a súdneho vikára.
Listom zo dňa 10.06.2016 bolo žalobcovi oznámené rozhodnutie skončiť pracovný pomer zo strany
žalovaného ako zamestnávateľa a to formou výpovede podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bodu
3 Zákonníka práce. Ako dôvod výpovede žalovaný uviedol, že: „dňa 5.10.2015 došlo v zmysle kánonu

1371 bod 2 CIC k Vašej suspenzii od všetkých "úkonov vyplývajúcich z kňazskej vysviacky, pričom
bližšie odôvodnenie Vám bolo doručené listom zo dňa 05.10.2015, číslo 7247/ 15, predmetom ktorého
bolo "Aplikovanie cenzúry - SUSPENZIA". Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnenie na vykonávanie
úkonovvyplývajúcichzkňazskejvysviackyvzmysleCICjenevyhnutnýmpredpokladomprevýkondruhu
práce rímsko-katolícky kňaz v zmysle Pracovnej zmluvy a jej dodatkov, považujeme absenciu tohto
oprávnenia za výpovedný dôvod z pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 63 ods. l písm. d) bod
3 Zákonníka práce.“ Žalobca okrem iného poukázal na to, že žalovaný nerobí rozdiel medzi pozíciou

rímskokatolíckeho kňaza a farára. Žalobca sa kňazskou vysviackou stal rímskokatolíckym kňazom a
túto vysviacku nemôže nik negovať.3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.01.2018, ktorým žiadal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedol, že
žalobca bol dňa 02.08.1997 vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza v zmysle príslušných ustanovení

Kódexu kánonického práva. Za účelom vytvorenia pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce
uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 01.09.1997 pracovnú zmluvu na výkon dohodnutého druhu práce -
rímskokatolícky kňaz. Základnou požiadavkou na výkon uvedeného druhu práce je kňazská vysviacka
a absencia obmedzení vo výkone úkonov z kňazskej vysviacky. Dňa 05.10.2015 došlo v zmysle
kánonu 1371 bod 2 Kódexu kánonického práva k suspenzii žalobcu od všetkých úkonov vyplývajúcich

z kňazskej vysviacky. V dôsledku uvedenej suspenzie žalobca v zmysle Kódexu kanonického práva
stratil oprávnenie na výkon činností, ktoré patria do kompetencie rímskokatolíckeho kňaza, a teda nie je
oprávnený ani na zastávanie žiadneho s tým spojeného úradu (napr. výpomocného duchovného, farára,
či súdneho vikára). Keďže žalobca v dôsledku suspenzie prestal bez zavinenia zamestnávateľa spĺňať
požiadavky na riadny výkon dohodnutého druhu práce určené vo vnútornom predpise žalovaného, a
to v Kódexe kanonického práva, žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou zo dňa

10.06.2016 podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce. Žalovaný okrem iného poukázal na
osobitnú právnu úpravu pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov cirkví vykonávajúcich duchovenskú
činnosť a s tým spojenú subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce. Tiež uviedol, že žalobca od augusta
2015 pôsobí ako zamestnanec na Mestskom úrade v Trnave.

4. Okresný súd Piešťany Uznesením zo dňa 08.októbra 2018 konanie zastavil a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc z
komentárak§3ods.3Zákonníkapráce(BARANCOVÁ,H.:Zákonníkpráce,komentár4.vydanie,2015),
právne postavenie cirkví a ich nezávislosti pri ustanovovaní svojich duchovných zásadným spôsobom
zmenila Základná zmluva uzavretá medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, ratifikovaná

Národnou radou SR 04.12.2000 a v Zbierke zákonov vyhlásená 23.08.2001, ktorá ako medzinárodný
prameň práva má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť nielen pred zákonom č. 308/1991 Zb., ale
aj pred Zákonníkom práce. Podľa článku 6 ods. 3 Základnej zmluvy: „Katolícka cirkev má výlučné právo
rozhodovať o vymenovaní, preložení, vzdaní sa služby a odvolaní osoby aj v súvislosti s ktorýmkoľvek
ďalším cirkevným úradom alebo s úlohou týkajúcou sa apoštolského poslania.“ Pracovná zmluva je aj vo

vzťahu k osobám v duchovenskej službe potrebná napriek tomu, že ustanovovanie do úradu je výlučným
právom cirkvi. Založenie pracovného pomeru, dokumentované pracovnou zmluvou, je predpokladom
uplatňovania ďalších pracovnoprávnych nárokov i nárokov a povinností vyplývajúcich z poistného
systému. Kňazi katolíckej cirkvi sú v pracovnom pomere, časť obsahu ktorého sa síce bude spravovať
vnútornými predpismi cirkvi, ale časť obsahu pracovného pomeru tak, ako ho zakotvuje Zákonník práce,

bude platiť aj na kňazov; ide napr. o problém prekážok v práci, sociálnej starostlivosti, zodpovednosti
za škodu, pracovné úrazy a pod. Pri formulovaní obsahu pracovnej zmluvy sa napríklad požadovaná
obsahová zložka pracovnej zmluvy - uvedenie výpovednej doby - nebude uplatňovať, pretože odvolanie
zo služby patrí pod výlučné právo cirkvi. Zmena a skončenie pracovného pomeru kňazov cirkví a
náboženských spoločností prislúcha pod výlučnú právomoc cirkví. Vzhľadom na zmienené skutočnosti,

citovanú právnu úpravu a ústavou vymedzené postavenie cirkví, zdôrazňujúc výlučnú právomoc
cirkví pri skončení pracovného pomeru kňazov, súd nemá právomoc preskúmavať platnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou danou žalovaným žalobcovi. S poukazom na uvedené súd konanie
zastavil pri aplikácii ustanovenia § 9 CSP, pretože rozhodovanie o podaní žalobcu nepatrí do právomoci
súdov Slovenskej republiky.

5. Žalobca podal odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu, že podľa názoru žalobcu nie je rozhodnutie
súdu prvej inštancie vecne správne, je nepreskúmate1né a trpí neprekonate1nými vadami. Žalobca
a žalovaný svoje práva a povinnosti z dôvodu, že neexistuje iný všeobecne záväzný právny predpis
podriadili úprave Zákonníka práce v znení platnom v čase vykonania konkrétneho úkonu. Išlo o vznik

pracovného pomeru, zmenu dojednaných pracovných podmienok či úkonu, podľa ktorého žalovaný
sa pokúsil ukončiť pracovný pomer. Žalobca a žalovaný na úpravu vzájomných práv a povinností
použili len a výlučne Zákonník práce v znení platnom v čase vykonania konkrétneho úkonu. Inak
ani postupovať nemohli, nakoľko iný právny predpis neexistoval a ani neexistuje. Súd prvej inštancie
poukazuje na znenie § 3 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého pracovnoprávne vzťahy zamestnancov

cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa spravujú týmto zákonom,
ak tento zákon, osobitný predpis, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou a cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo
vnútorné predpisy cirkvi a náboženských spoločnosti neustanovujú inak. Pracovnoprávne vzťahyduchovných spravuje len a výlučne Zákonník práce v znení neskorších predpisov, nakoľko iné právne
predpisy, medzinárodné zmluvy, ktorými by Slovenská republika bola viazaná pracovno-právne vzťahy
zásadne neriešia. Základná zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou má

zrejmý obsah, podľa ktorého v Základnej zmluve uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a Svätou
Stolicou Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike a v 26- tich
článkoch sú riešené ďalšie otázky, a to slobodu vyznávania viery, právo na verejné vyznávanie
viery, právo na zriaďovanie vlastných právnických osôb a menovanie kandidátov do svojich úradov,
výhradu vo svedomí, spovedné tajomstvo, manželstvo, starostlivosť o deti, zriaďovanie škôl školských

zariadení, právo na pastoračnú službu v ozbrojených silách, právo na poskytovanie zdravotnej, sociálnej
starostlivosti a právo nadobúdať majetok. Základná zmluva nemá v oblastiach, ktoré môžu byť v
nej okrajovo naznačené prednosť pred právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktoré vymedzujú
vzťahy podrobne. Naviac Základná zmluva, nemôže byt aplikovaná v oblastiach, ktoré v nej nie sú
vôbec riešené. Základná zmluva teda nemôže riešiť individuálne pracovnoprávne vzťahy zamestnancov
a zamestnávateľov. Otázku spôsobu vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru resp. pomeru

podobnéhopracovnémupomeru(dohodyovykonanípráceapod.)neriešianiKódexkanonickéhopráva.

6. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 16.apríla 2019 napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podľa § 3
ods. 3 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností,

ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa spravujú týmto zákonom, ak tento zákon, osobitný predpis,
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou
republikou a cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkví a náboženských
spoločností neustanovujú inak. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej
viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje

záležitosti, najmä ustanovujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zriaďujú rehoľné a iné
inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 3 Zákonníka práce
vyplýva, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú
duchovenskú činnosť, sa spravujú Zákonníkom práce, ak tento zákon, osobitný predpis, medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou a

cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkví a náboženských spoločností
neustanovujú inak. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení necituje žiadne ustanovenie iného
právneho predpisu, zmluvy alebo vnútorného predpisu cirkvi, ktorý by upravoval pracovnoprávne vzťahy
zamestnancov cirkvi, preto nemožno súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nemá
právomoc vo veci konať, alebo že by sa na danú vec Zákonník práce nevzťahoval. Ani z citovaného § 5

ods. 2 zák. č. 308/1991 nevyplýva, že by súd nebol oprávnený konať a rozhodovať v pracovnoprávnych
veciach zamestnancov cirkvi, preto sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že Zákonník
práce je aplikovateľným právnym predpisom aj na posudzovanie vzniku a zániku pracovnoprávneho
vzťahu medzi stranami sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ sa duchovenská činnosť vykonáva
v rámci právneho vzťahu, tak sa takýto pracovnoprávny, obdobný, alebo občianskoprávny vzťah riadi

príslušnýmipredpismiprávnehoporiadkuSR,t.j.ajZákonníkpráceavnútornépredpisycirkvisauplatnia
iba v jeho rámci. Tiež je možné sa stotožniť s názorom žalobcu vyjadrenom v odvolaní, že v prípade,
ak súd rozhodol, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť, bolo jeho povinnosťou vec postúpiť
orgánu, ktorý má právomoc vo veci žalobcu konať a rozhodnúť (§ 10 CSP). Zmyslom práva na súdnu
ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci

konať. Konanie o veci (z praktického hľadiska) by nikdy nemala skončiť vydaním uznesenia o zastavení
konania (z dôvodu nedostatku právomoci súdu), pretože súd musí vždy indikovať orgán, ktorému vec do
právomoci patrí. Pokiaľ takýto orgán indikovať nedokáže, v zmysle výkladového pravidla čl. 3 CSP platí
nevyvrátiteľná právna domnienka, že vec patrí do právomoci súdu SR. Subjekt právneho vzťahu sa totiž
nikdy nemôže ocitnúť v situácii, že štát mu nedokáže poskytnúť účinnú právnu ochranu prostredníctvom

svojich orgánov ochrany práva.

7. Okresný súd po zrušení a vrátení veci, vec opätovne prejednal, na nariadenom pojednávaní vykonal
navrhované dôkazy, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Žalobca uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu dňa 01.09.1997 s nástupom do práce 01.09.1997.
Ako druh práce je uvedené: rím. - kat. kňaz, pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú.9. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01.09.2002 došlo k zmene znenia bodu 1. nasledovne
zamestnanec bude vykonávať s účinnosťou od 10.06.2009 funkciu riaditeľa arcibiskupského úradu.
Súčasťou dodatku bola pracovná náplň pre túto funkciu. Dodatok nadobudol účinnosť od 10.06.2009.

10. Dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 01.09.1997 došlo k zmene znenia bodu 1. nasledovne:
miesto výkonu práce je budova Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská arcidiecéza na ulici N. R. XX, U..
Dodatok nadobudol účinnosť od 01.08.2009.

11. Dodatkom č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 01.09.1997 došlo k zmene znenia bodu 1. nasledovne
zamestnanec bude vykonávať s účinnosťou od 01.07.2010 svoju prácu vo funkcii vikára. Dodatok
nadobudol účinnosť od 01.08.2009.

12. Dodatkom č. 4 k pracovnej zmluve zo dňa 01.09.1997 došlo k zmene znenia bodu 1. nasledovne:
zamestnanec bude vykonávať s účinnosťou od 01.07.2010 svoju prácu vo funkcii farára a súdneho

vikára. Dodatok nadobudol účinnosť od 01.09.2012.

13. Z oznámenia o skončení pracovného pomeru pod č. 7318/2015 zo dňa 07.10.2015 vyplynulo, že zo
strany žalovaného došlo k oznámeniu o skončení pracovného pomeru so žalobcom ku dňu 04.10.2015
na základe aplikácie cenzúry - suspenzie, ktorá bola oznámená žalobcovi listom pod. č. 7247/2015 zo

dňa 05.10.2015.

14. Z oznámenia o trvaní pracovného pomeru pod č. 7598/2015 vyplynulo, že žalovaný zrušil obsah
oznámení č. 7315/2015 a č. 7318/2015 a žalobcovi oznámil, že jeho pracovný pomer so žalovaným trvá.

15. Z výpovede z pracovného pomeru vyplynulo, že táto bola daná v zmysle § 63 ods. 1. písm. d) bod
3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom znení. Ďalej výpoveď obsahovala odôvodnenie,
že dňa 05.10.2015 došlo v zmysle kanónu 1371 bod 2 CIC k suspenzii žalobcu od všetkých úkonov
vyplývajúcichzkňazskejvysviacky,pričombližšieodôvodnenieboložalobcovidoručenédňa05.10.2015
listom pod č. 7247/15, predmetom ktorého bolo aplikovanie cenzúry - suspenzie. Zároveň žalovaný vo

výpovedi uviedol, že nemá možnosť žalobcu naďalej zamestnávať, a to ani na kratší čas, v mieste ktoré
bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a rovnako nemá pre žalobcu ani inú ponuku vhodnej práce
v zmysle § 63 ods. 2 zákonníka práce.

16. Zo záznamu Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 18.11.2015 vyplynulo, že počas výkonu inšpekcie

bol zamestnávateľ upovedomený o možnostiach skončenia pracovného pomeru, ktoré sú uvedené v
ustanovení § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Pri
výkone inšpekcie bolo zistené, že skončenie pracovného pomeru žalobcu bolo stornované ešte pred
samotnýmvýkonominšpekcieprácetzn.,žekskončeniupracovnéhopomerunedošlo.Inšpektorátpráce
Trnava konštatoval, že neboli zistené nedostatky v oblasti pracovného skončenia pracovného pomeru.

17. Z rozhodnutí Okresného sudu Trnava z 23.05.2018 sp. zn. 27Cpr/7/2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoPr/5/2018 vyplynulo, že v tomto konaní bolo predložené
Rozhodnutie o organizačnej zmene prijaté žalovaným, podpísané oprávnenou osobou, pričom
neuvedenie registračného čísla v zmysle registratúrneho nemá za následok neplatnosť rozhodnutia,

nakoľko túto povinnosť pod následkom neplatnosti neupravuje žiadne ustanovenie. Týmto rozhodnutím
bola zrušená pracovná pozícia žalovanej z dôvodu zabezpečenia efektívnosti práce tým, že jej činnosti
budú zabezpečované externým dodávateľom. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý
zamietol žalobu žalobkyne v danom konaní o neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru a iné.
(pozn. súdu rozhodné obdobie pre potvrdenie nemožnosti zamestnávať žalobcu z dôvodu absencie

voľného miesta resp. ponuky inej vhodnej práce).

18. Z výpovede svedka C. Š. vyplynulo, že žalobca u žalovaného po suspenzii ako kňaz nemohol
vykonávať žiadnu prácu u zamestnávateľa, zároveň nemohol vykonávať ani prácu pomocného
duchovného. Suspenziu vo svojej výpovedi prirovnal k skutočnosti, že keď má niekto vodičské

oprávnenie a toto mu je odobraté, tak nemôže používať motorové vozidlo. Zároveň uviedol, že na
konanie o suspenzii sa vzťahuje povinnosť zachovávania úradného tajomstva, nakoľko ide o konanie o
spravodlivom treste a odvolával sa na ustanovenie kanónu 1455 § 1-3 Kódexu kanonického práva.19. Svedkovia I.. N. B., N. C. Z. C. Š. v konaní využili svoje právo nevypovedať s odvolaním sa už na
vyššie citované ustanovenie kanónu 1455 v spojení s § 203 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku v platnom znení.

20. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa
1.9.1997 v znení dodatkov. Ako druh práce bol v zmluve uvedený rim.-kat. kňaz a miesto výkonu
práce: podľa ustanovenia arcibiskupa (alebo ním poverenej osoby). Pracovný pomer bol dohodnutý na
dobu neurčitú. Na základe dodatku č. 1 žalobca súčinnosťou od 10.6.2009 vykonával funkciu riaditeľa

arcibiskupského úradu. Na základe dodatku č. 2 bolo súčinnosťou od 1.8.2009 miesto výkonu práce
budova Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská arcidiecéza na ulici Jána Hollého 10, Trnava. Na základe
dodatkuč.3zamestnanecvykonávalsúčinnosťouod1.7.2010svojuprácuvofunkciisúdnehovikára.Na
základe dodatku č.4 zamestnanec vykonával súčinnosťou od 1.9.2012 funkciu farára a súdneho vikára.

21. V čase skončenia pracovného pomeru vykonával prácu pomocného duchovného.

22. Listom zo dňa 10.6.2016 bola žalobcovi daná výpoveď z pracovného pomeru žalovaným v zmysle
§ 63 odsek 1 písmeno d) bod 3 Zákonníka práce.

23. Spornou bola platnosť výpovede z pracovného pomeru v zmysle § 63 odsek 1 písmeno d) bod 3

Zákonníka práce, ktorá bola žalobcovi daná žalovaným listom zo dňa 10.6.2016.

24. Súd vec právne posúdil podľa Ústavy Slovenskej republiky, Zákonníka práce (predovšetkým § 63, §
77, § 79 ZP), zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských
spoločností a Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.

25. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú
duchovenskú činnosť, sa spravujú Zákonníkom práce, ak Zákonník práce, osobitný predpis,
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou
republikou a cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkví a náboženských

spoločností neustanovujú inak. Podľa zákona č. 308/1991 Zb., cirkev posudzuje spôsobilosť osôb na
výkon duchovenskej činnosti, ktoré vykonávajú činnosť podľa jej vnútorných predpisov.

26.Podľa§5odsek2zákonač.308/1991Zb.,cirkvianáboženskéspoločnostispravujúsvojezáležitosti,
najmä ustanovujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zriaďujú rehoľné a iné inštitúcie

nezávisle od štátnych orgánov.

27. Na skončenie pracovného pomeru sa uplatňujú ustanovenia Zákonníka práce, keďže neexistuje
iný predpis, ktorý by upravoval pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví. Pokiaľ sa duchovenská
činnosť vykonáva v rámci právneho vzťahu, tak sa takýto pracovnoprávny, obdobný, alebo

občianskoprávny vzťah riadi príslušnými predpismi právneho poriadku SR, t. j. aj Zákonníkom práce a
vnútorné predpisy cirkvi sa uplatnia iba v jeho rámci.

28. Ustanovenia § 59 až 72 a § 74 Zákonníka práce zakotvujú podmienky pre platné skončenie
pracovného pomeru rôznymi spôsobmi. Ide o Zákonníkom práce (lex specialis) predpísané

hmotnoprávne, ako aj formálne podmienky pre právny úkon, ktorý smeruje k skončeniu pracovného
pomeru. Právny úkon, ktorým sa iniciuje skončenie pracovného pomeru, musí spĺňať aj všeobecné
náležitosti pre platnosť právnych úkonov dané predpismi civilného práva (Občiansky zákonník). Preto
platnosť právneho úkonu, t. j. spôsobu skončenia pracovného pomeru súd posudzoval nielen z hľadiska
hmotnoprávnych podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru predpísaných Zákonníkom práce,

ale aj z hľadiska náležitostí právnych úkonov, ako ich zakotvuje Občiansky zákonník, a to z hľadiska
náležitosti vôle, prejavu vôle účastníka, ale aj súladu právneho úkonu so zákonom, dobrými mravmi,
resp. v súvislosti s obchádzaním zákona.

29. Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru

adresovaný druhému účastníkovi, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného pomeru. Pre platnosť
tohtoprávnehoúkonupredpisujezákonformálneaobsahovénáležitosti.Pokiaľideoformálnenáležitosti
výpovede, súd má za to, že tieto boli splnené, keď výpoveď bola v písomnej forme, je z nej zrejmé, komu
bola výpoveď daná, z akého dôvodu i odkaz na právnu úpravu a bola riadne doručená žalovanému.Obsahovou náležitosťou výpovede (v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa) je potom uplatnenie
dôvodu uvedeného v Zákonníku práce, ktorý dôvod bol skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu,

že rozväzuje pracovný pomer so zamestnancom. Zmyslom ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce
je, aby zamestnanci boli proti výpovedi primerane chránení, aby sa mohli brániť, že výpovedný dôvod
nie je daný.

30. V prvom rade sa súd zaoberal skutočnosťou, či bola žaloba podaná v lehote dvoch mesiacov odo

dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Z predložených dôkazov má súd za to, že žaloba bola podaná
v lehote podľa § 77 Zákonníka práce.

31. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1
Zákonníka práce, pričom v danom prípade bola výpoveď daná z dôvodu podľa § 63 odsek 1 písmeno
d) bodu 3 Zákonníka práce. Ako dôvod výpovede bolo uvedené, že u žalobcu došlo k suspenzii

od všetkých úkonov vyplývajúcich z kňazskej vysviacky, pričom oprávnenie na vykonávanie úkonov
vyplývajúcich z kňazskej vysviacky je nevyhnutným predpokladom pre výkon druhu práce rímsko-
katolícky kňaz v zmysle pracovnej zmluvy a jej dodatkov. Z čoho vyplýva, že žalobca nespĺňa bez
zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo
vnútornom predpise. Súd má za to, že dôvod výpovede zo strany zamestnávateľa bol vo výpovedi

skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom. Skutočnosti,
ktoré boli dôvodom výpovede, pritom netreba rozvádzať do všetkých podrobností, lebo pre neurčitosť
alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď z pracovného pomeru neplatná len vtedy, keď by sa
nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bola daná zamestnancovi.

32. Požiadavky na riadny výkon práce sa od predpokladov na výkon práce líšia nielen prameňom práva,
ale aj v tom, že predpoklady sú stanovené pre druh práce, ktorý má zamestnanec dohodnutý v pracovnej
zmluve, kým požiadavky sa vzťahujú ku konkrétnej práci vykonávanej v rámci dohodnutého druhu práce.

33. Pri tomto výpovednom dôvode je možnosť dania výpovede časovo neohraničená, dôvod však musí

existovať, trvať v čase dávania výpovede. Najvyšší súd SR v rozhodnutí publikovanom pod č. R 38/1979
judikoval, že nesplnenie stanovených predpokladov na výkon dohodnutej práce alebo požiadaviek, ktoré
sú nevyhnutnou podmienkou na riadny výkon práce zamestnanca, nemusí byť časovo obmedzené.
Výpovedný dôvod môže existovať dlhší čas a zamestnávateľ ho nemusí uplatniť. Musí však objektívne
existovať v čase, keď sa výpoveď z pracovného pomeru zamestnancovi doručí" (rozhodnutie Okresného

súdu v Trenčíne sp. zn. 27 Cpr 2/2013).

34. Kľúčovou povinnosťou zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru je tzv. ponuková povinnosť
zakotvená v § 63 ods. 2 ZP. Ponuka vhodnej práce pred daním výpovede sa považuje za hmotnoprávnu
podmienku platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa. Ponukovú povinnosť musí zamestnávateľ

splniť ešte predtým, než pristúpi k výpovedi. Odporúča sa uviesť vo výpovedi aj skutočnosť, že
zamestnávateľ nedisponuje voľnou pozíciou v zmysle § 63 ods. 2 ZP, čo v danom prípade bolo splnené,
keďže vo výpovedi bolo uvedené, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať,
a to ani na kratší pracovný čas, v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a nemá
ponuku inej vhodnej práce. V tomto prípade by malo ísť o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej

zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto,
ktoréjekdispozíciivčasevýpovede,nielenmiestozodpovedajúcepôvodnejpracovnejzmluve,prípadne
jeho kvalifikácii.

35. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby, predovšetkým splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa

vykonal súd dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplynul záver že žalovaný nemal vzhľadom na
zmenu organizačnej štruktúry voľné miesto uvedenému záveru zodpovedá aj vykonané dokazovanie a
závery v konaní pod sp. zn. sp.zn. 27Cpr/7/2014 Okresného sudu Trnava (pozn. obsah rozhodnutí bol
v konaní oboznámený a sú založené v spise č.l. 320 až 332). Zároveň súd uvádza že žalobca sa proti
rozhodnutiu o suspenzií neodvolal a nevyužil opravný prostriedok v rámci cirkevného práva, o ktorom by

rozhodovala Kongregáciou pre klerikov ako aj mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom by rozhodoval
Najvyšší tribunál Apoštolskej signatúry, ktorý je oprávnený na rozhodnutie či rozhodnutím Kongregácie
pre klerikov mohli byť porušené cirkevné zákony pri akte rozhodovania. Berúc do úvahy vyššie uvedené,
keďže cirkevné právo pri rozhodovaní v občiansko-súdnom konaní môže byť iba súčasťou skutkovejstránky veci, nie právnej, tak po skutkovej stránke veci možno uzavrieť, že táto skutočnosť sporná ani
nebola, právny zástupca žalobcu sa v konaní snažil navrhovanými dôkazmi či listinami alebo výsluchom
navrhnutých svedkov zvrátiť túto skutočnosť a dožadoval sa aby súd v tomto konaní preskúmaval

rozhodnutie o suspenzii. V danom prípade však na uvedené súd nepristúpil, nakoľko z výkladu právnych
noriem zisteného skutkového stavu, ktorý ani žalobca nerozporoval a aj s poukazom na rozhodnutie
Okresného súdu Košice sp. zn. 12C/153/2006 zo dňa 02.10.2009 v spojení rozsudkom Krajského súdu
Košice sp. zn. 11Co/19/2010 zo dňa 04.05.2011 ako i rozhodnutie ÚS III. 321/2011 v obdobnej veci, je
zrejmé, že súd vecnú správnosť rozhodnutia resp. konania o suspenzii v konaní o neplatnosť skončenia

pracovného pomeru skúmať nemôže.

36. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto sa už súd ďalšími návrhmi na
dokazovanie zo strany žalobcu s odkazom na vyššie uvedené právne posúdenie veci ako aj posúdenie
týkajúce sa právomoci súdu v tomto konaní nezaoberal rovnako ako aj jeho návrhom na iniciovanie
konania podľa 125 ods.1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.

37. Vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy súd uvádza, že určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru je základným nárokom zamestnanca, ktorý môže uplatniť na súde, a od ktorého sa potom
odvodzujú aj jeho prípadné ďalšie (peňažné) nároky s tým súvisiace. Keďže žalobca bol nebol úspešný
čo do právneho základu, t.j. čo do určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nevznikol mu

preto v tomto prípade ani zákonný nárok na náhradu mzdy.

38. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)

kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania
(§ 127 ods. 2 CSP).Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie.