Rozsudok · Dedičské právo · Judgement

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-16C/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319203786
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1319203786.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci

žalobkyne: Ivana Fekete (predtým A.), B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E.
zastúpenej JUDr. Jozefom Jeseničom, advokátom so sídlom Mýtna č. 42, 811 05 Bratislava, IČO:
50519174 proti žalovanej v 1. rade: C. F., B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX E.
a žalovanej v 2. rade: C. E., B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX I., obe žalované
zastúpené Advokátskou kanceláriou RK iuris, s.r.o. so sídlom Bernolákova 5750/23, 902 01 Pezinok,
IČO: 56040423, o určenie dediča po poručiteľovi C. G., zomr. XX.XX.XXXX, rozhodol

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa je dedičom po nebohom C. G., B. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom

D. XXXX/XX, zomrelom dňa 09.05.2014.

II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovaným v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 03.07.2019, doplnenej podaniami zo dňa 05.06.2020 a 09.04.2021 sa žalobkyňa
voči žalovanej v 1. rade a žalovanej 2. rade (ďalej len „žalované 1 a 2“) domáhala určenia, že je dedičkou
po nebohom C. G., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX (ďalej len „poručiteľ“).

2. Žalobkyňa skutkovo odôvodnila žalobu podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“)

tým, že ako spolužijúca osoba s poručiteľom od roku 2010, je dedička v III. dedičskej skupine v zmysle
§ 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobu podala na základe uznesenia o prerušení dedičského
konania ktoré je t. č. vedené na NÚ JUDr. Marie Kucharovičovej, notárky pod sp. zn. Dnot 74/ 2018,
30D/882/2014. Uviedla, že s nebohým C. G. sa zoznámila v roku 2010 a krátko na to jej navrhol, aby sa
nasťahoval k nemu a aby žili v spoločnej domácnosti a za týmto účelom žalobkyňu aj prihlásil k trvalému
pobytu. V tomto období mali obaja trvalé zamestnanie a hospodárili spoločne tak, že sa rovnakým
dielom podieľali na nákladoch spojených s vedením domácnosti. Ďalej uviedla, že s nebohým C. G. žila

ako druh a družka viac ako 4 roky v byte, ktorý je predmetom dedičstva a v ktorom má doposiaľ trvalý
pobyt. Po celý čas, ktorý prežila s poručiteľom sa aktívne podieľala na financovaní nákladov spojených
s týmto bytom, jej príjem bol zasielaný na účet zosnulého C. G., ktorý z týchto peňazí hradil nájom
a veci spojené s užívaním bytu. Uviedla, že v čase keď jej druh (poručiteľ) ochorel a bol hospitalizovaný
na NsP Kramáre, sa denne o neho starala, pričom žalované v tom čase o brata vôbec neprejavovali
záujem. Ako svedkov ich spolužitia a osoby znalé pomerov, s ktorými sa žalobkyňa a poručiteľ skoro
denne stretávali, navrhla žalobkyňa vypočuť v konaní bezprostredných susedov bývajúcich v dome

na D. XXXX/XX E., kde sa nachádzal byt, ktorí vedia potvrdiť, že žalobkyňa s poručiteľom od roku 2010
spoločne viedli domácnosť a hospodárili - J. K., I. F., C. L. a ďalšie osoby, kamarátov poručiteľa - I. M.,
N. M. a O. E., Žalobkyňa k žalobe nepripojila žiadne listinné dôkazy.3. Žalované 1 a 2 sa k žalobe vyjadrili prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu písomným
podaním zo dňa 17.01.2020 doplneného 07.02.2020, v ktorom žalobu označili za irelevantnú a účelovú
s ohľadom na neúplne a nepravdivo popísaný skutkový stav. Namietali, že žalobkyňa neuviedla žiadny

reálny a relevantný dôvod uplatneného nároku, na základe ktorého by došlo k naplneniu zákonných
podmienok v zmysle § 474 ods. 1 a § 475 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). K skutkovému
stavu veci žalované 1 a 2 uviedli, že poručiteľ zomrel ako slobodný, bez zanechania závetu a listiny
o vydedení, nemá žiadnych neopomenuteľných dedičov a rodičia ho predumreli. Ako dedičia zo zákona
v III. dedičskej skupine podľa § 475 ods. 1 OZ prichádzajú do úvahy sestry poručiteľa - žalované 1

a 2, pričom v dedičskom konaní vystupuje aj žalobkyňa, ktorá si uplatnila dedičské právo z dôvodu,
že od roku 2010 s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti, podieľala sa na financovaní spoločnej
domácnosti, jej výplata bola poukazovaná na účet poručiteľa, z ktorého boli hradené všetky výdavky,
spojené s chodom domácnosti. Žalované 1 a 2 ako sestry poručiteľa, v dedičskom konaní do zápisnice
spísanej dňa 24.10.2017 notárom - súdnym komisárom, dedičské právo žalobkyne z titulu spoločnej
domácnosti s poručiteľom neuznali. Z hľadiska právneho posúdenia právny zástupca sa žalovaných 1

a 2 vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dôvodom dedenia v rámci troch dedičských skupín nemusí byť
vždy príbuzenský vzťah (deti, rodičia a súrodenci) alebo manželský vzťah, nakoľko v zmysle § 474
ods. 1 a § 475 OZ dedia v druhej a tretej skupine dedičov aj tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu
jedného roka pred smrťou kvalifikovaným spôsobom v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu
starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Uviedol, že ide o osoby, ktoré

s poručiteľom, prípadne ani nie sú v príbuzenskom pomere, ale žili s ním vo vzťahu, ktorý z hľadiska
citového, mravného a hospodárstvo sa podobal rodinnému vzťahu a v niektorých prípadoch možno
aj nahrádzal. Spoločnou podmienkou pre tieto ďalšie osoby je, že pred smrťou poručiteľa s ním žili
najmenej rok v spoločnej domácnosti, o ktorú sa starali alebo boli na poručiteľa odkázaní výživou, musí
teda ísť o spotrebné spoločenstvo spĺňajúce podmienky uvedené v § 115 OZ, z ktorého vyplýva pojem

domácnosti. Ďalej vysvetlil, že v zmysle § 115 OZ domácnosť tvoria občania, ktorí spolu trvale žijú
a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby a nestačí iba samotné spolužitie osoby v domácnosti
poručiteľa, nakoľko sa predpokladá skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, akoby
boli členmi rodiny, ktorí nemajú inú domácnosť. Okrem minimálnej dĺžky trvania tohto vzťahu, t.j.
najmenej 1 rok, musí byť splnená aspoň jedna z ďalších dvoch podmienok - starostlivosť o spoločnú

domácnosť alebo odkázanosť výživou na poručiteľa. Starostlivosť o spoločnú domácnosť predpokladá,
že spolužijúca osoba svojou osobnou činnosťou, finančne, či akýmkoľvek iným spôsobom prispieva
na udržiavanie tejto domácnosti, čo je motívom tejto jej činnosti, pričom sa spravidla vyžaduje spoločné
bývanie.
Opísané podmienky a skutočnosti však nevyplývajú z podanej žaloby a preto žalované 1 a 2 vo

všeobecnosti popierajú skutkové tvrdenia žalobkyne a aj ňou uplatnený nárok.
Žalované a 1 a 2 popreli tvrdenie žalobkyne, že finančne prispievala na spoločnú domácnosť poručiteľa
a označili ho za nepravdivé a účelové, s cieľom získania majetkového prospechu na ich úkor - sestier
poručiteľa ako legitímnych zákonných dedičov. Uviedli, že žalobkyňa v rozhodnom období, tzn. jeden
rok pred smrťou poručiteľa nežila s ním trvale v spoločnej domácnosti a jej vôľa nebola s poručiteľom

žiť ako partnerka v trvalom vzťahu, ale naopak sa jednalo o nepravidelné návštevy u nebohého, hlavne
v čase, keď disponoval s finančnými prostriedkami. Celé tzv. použitie žalobkyne s poručiteľom sa
obmedzilo len na časovo obmedzené návštevy, kedy sa v jeho byte konali oslavy, doslovné alkoholické
seansy a pitky za účasti pochybných osôb, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou majú teraz svedčiť
v prospech žalobkyne v danej veci. Limitujúcim kritériom pre tzv. spolužitie s nebohým zo strany

žalobkyne bolo to, dokedy vydržia finančné prostriedky, ktoré si nebohý zarobil a pokiaľ sa minuli, tak
žalobkyňa a ďalší kumpáni nemali dôvod sa v byte poručiteľa zadržiavať. Žalované 1 a 2 ďalej uviedli, že
naopak žalobkyňa nielenže neprispievala na spoločnú domácnosť, ale sama nekontrolovane vyťahovala
peniaze z účtu poručiteľa, čoho dôkazom je skutočnosť, že nekontrolovanými výbermi z účtu v N. E.,
P.. spôsobila debet (- 560 €) na účte poručiteľa a preto banka zablokovala účet. Ako ďalší dôkaz,

že žalobkyňa sa nepodieľala na financovaní spoločnej domácnosti s poručiteľom a ani nemala vôľu
prispievať na chod domácnosti je skutočnosť, že v rozhodnom období - 1 rok pred smrťou poručiteľa,
vznikolvočidodávateľovienergiíSlovakiaEnergys.r.o.,nedoplatokzaodberplynuvovýške1.965,78€a
nedoplatok za odber elektrickej energie vo výške 22,97 €, v oboch prípadoch za obdobie od 19.10.2013
do 25.07.2014. Okrem toho žalované bezprostredne po smrti poručiteľa zistili u správcu bytového domu

– Fondbyt s.r.o. nedoplatok vo výške 1.159,84 € (k 31.12.2016) za služby spojené s užívaním bytu
vo vlastníctve poručiteľa. Na základe uvedeného právny zástupca žalovaných uzavrel, že po smrti
poručiteľa došlo k odpojeniu bytu č. XX na D. Q. R. XX I. E. od dodávky plynu a elektriky a boli
odmontované merače energií. Napriek tomu sa žalobkyňa aj s doposiaľ neidentifikovateľnými osobamizdržuje v byte poručiteľa a protiprávne ho užíva, pričom platby za služby spojené s užívaním bytu hradia
žalované, aby neprišlo k exekúcii bytu, z dôvodu dlhu voči správcovi bytového domu, resp. členom
bytového spoločenstva. Záverom právny zástupca žalovaných konštatoval, že žalobkyňa nikdy trvale

a vedome nežila a nebývala v spoločnej domácnosti s poručiteľom a do jeho bytu chodila len sporadicky,
na príležitostné návštevy a zo zištných dôvodov využiť osamelo žijúceho muža, ktorý má príjem financií.
Z uvedených dôvodov žalované 1 a 2 žiadali žalobu zamietnuť a priznať im v plnom rozsahu nárok
na náhradu trov konania.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalované 1 a 2 s vyjadrením k žalobe predložili nasledovné listinné
dôkazy: Uznanie dlhu a Dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 14.06.2017 so sprievodným listom,
Vyčíslenie aktív/pasív poručiteľa ID 601187499 zo dňa 12.06.2015, zistenie pobytu z 09.11.2020 .

5. Písomným podaním zo dňa 23.09.2021 právny zástupca žalovaných 1 a 2 okrem iného oznámil súdu,
že medzi stranami sporu prebiehalo na rovnakom súde (bývalý OS Bratislava III) konanie pod sp. zn.

14C/433/2015, právoplatne skončené dňa 19.03.2019, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalobkyňou a poručiteľom, predmetom ktorej bol prevod bytu poručiteľa na D. XXXX/XX I. E. (KZ
zo dňa 05.05.2014, V-11019/14), v ktorom žalobkyňa účelovo tvrdila, že je vlastníčkou uvedeného bytu.
Súd v tejto veci žalobe vyhovel a určil, že kúpna zmluva, ktorú predložila žalobkyňa je neplatná a teda,
že predmetný byt patrí do dedičstva po nebohom C. G.. Zároveň advokát žalovaných súdu oznámil,

že dedičské konanie po poručiteľovi je prerušené, do právoplatného skončenia predmetnej veci.

6. Podľa § 177 ods. 1 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

7. Podľa Čl. 8 C.s.p., strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

9. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vec prejednal, pričom vypočul právneho zástupcu
žalobkyne a právneho zástupcu žalovaných 1 a 2, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne,
výsluchom žalovanej 1, výsluchom žalovanej 2, výsluchom navrhnutých svedkov - J. K., I. F., C. L.,
N. M. a H. H., predloženými listinnými dôkazmi (ods. 4) a ďalšími, predloženými súdu v priebehu
konania právnym zástupcom žalobkyne : Oznámenie o zmene účtu, Prehľad zamestnaní žalobkyne

podľa záznamov Sociálnej poisťovne, Pracovná zmluva zo dňa 28.11.2012, Listina - bankový účet
C. G. – bez záznamov, a predložených právnym zástupcom žalovaných 1 a 2 : email z 07.08.2015,
faktúra č.2421043051, Vyčíslenie aktív/pasív poručiteľa ID 601187499 zo dňa 08.04.2015, dopyt od
FondByt s.r.o. zo dňa 10.10.2016, Doplnenie informácií o aktívach/pasívach ID 601187499 zo dňa
09.04.2015, predžalobná upomienku zo dňa 23.03.2017. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa

s podstatným obsahom pripojených spisov – dedičským spisom OS Bratislava III sp. zn. 30D/882/2014
a spisom OS Bratislava III sp. zn. 14C/433/2015 vo veci o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
05.05.2014, V-11019/14 a vychádzajúc aj zo skutočností vyplývajúcich z verejných registrov (napr.
kataster nehnuteľností a pod), mal súd za dostatočne preukázaný skutkový stav a rozhodujúce
skutočnosti významné pre právne posúdenie veci.

12. Právny zástupca žalobkyne navrhol aj ďalšie dokazovanie - výsluchoch svedkyne L. S., nadriadenej
žalobkyne, ktorá poznala aj žalobkyňu aj poručiteľa ohľadom potvrdenia skutočnosti, že žalobkyňa s
poručiteľom žili ako pár a spoločne hospodárili, pričom neskôr v rámci konania uviedol, že na výsluchu
tejto svedkyne netrvá. Ďalej navrhol výsluch svedka N. M., kamaráta poručiteľa, na výsluchu ktorého

zotrval a ktorý sa mal vyjadriť a potvrdiť skutočnosti, že žalobkyňa s poručiteľom žili ako pár.

13. Právny zástupca žalovaných výsluch tohto svedka (aj ostatných navrhnutých svedkov) namietal ako
účelový a bezpredmetný, nakoľko ide o ďalšieho kamaráta poručiteľa a ako aj ostatní svedkovia ideo osoby, ktoré sú alkoholici, tak ako žalobkyňa a nič si nepamätajú. Nakoľko súd v priebehu dokazovania
mal skutkový stav za dostatočne ustálený, ďalší výsluch svedka N. M., kamaráta poručiteľa, nevykonal
z dôvodu hospodárnosti.

14. Právny zástupca žalovaných 1 a 2 na pojednávaní pred súdom s odkazom na písomné vyjadrenie
zo dňa 17.01.2020, zotrval na skutkových a právnych dôvodoch, pre ktoré žiadal žalobu zamietnuť,
pričom poprel tvrdenia žalobkyne o tom, že trvalo žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti a
uhrádzala náklady spojené s užívaním bytu poručiteľa na D. XX I. E.. Okrem toho namietol aj včasnosť

podania žaloby v súvislosti s nadobudnutím právoplatnosti uznesenia dedičského súdu. Pokiaľ by
bola žaloba podaná včas, namietal jej stručnosť, z čoho vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala splnenie
hmotnoprávnych podmienok na určenie, že je dedičkou v II. dedičskej skupine po poručiteľovi. Ďalej
poukázal na predloženú dokumentáciu, z ktorej vyplýva množstvo nedoplatkov na byte poručiteľa v
rozhodnom období rokov 2013 – 2014, z čoho vyplýva, že žalobkyňa neuhrádzala žiadne platby spojené
s užívaním bytu. Tiež uviedol, že podľa určitých indícií žalobkyňa v tomto období zdieľala spoločnú

domácnosť s iným mužom resp. inou osobou a preto navrhol dokazovanie ohľadom osobného stavu
žalobkyne v roku 2013 – 2014. Za účelom ozrejmenia postoja žalobkyne poukázal na konanie a obsah
spisu vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy k bytu, ktorý je predmetom dedenia po poručiteľovi,
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/433/2015 (teraz sp. zn. B3-14C/433/2015). Rovnako
právny zástupca žalovaných 1 a 2 poprel tvrdenie žalobkyne o tom, že poukazovala na účet poručiteľa

svoju výplatu, a pokiaľ by tak činila poprel, že by boli tieto peniaze použité na platby za domácnosť,
energie a služby spojené s užívaním bytu. Naopak tvrdil, že žalobkyňa zrejme užívala aj peniaze
poručiteľa, ktoré mal na svojom účte.

15. Žalobkyňa v rámci konania prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, doplnila skutkové

tvrdenia písomným podaním dňa zo dňa 10.05.2022, ktorý uviedol, že dedičské konanie bolo prerušené
uznesením sp. zn. 30D/882/2014 - 155 zo dňa 06.05.2019 s tým, že žalobkyni bolo zároveň uložené,
aby v lehote 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti podala žalobu o určenie, že dedičkou po poručiteľovi.
Poručiteľ po sebe nezanechal žiadnych potomkov, manželku ani rodičov a preto ako dedičia v III.
dedičskej skupine prichádzajú do úvahy sestry poručiteľa - žalované 1 a 2 a žalobkyňa ako spolužijúca

osoba. Advokát žalobkyne zotrval na tom, že žalobkyňa žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti v byte
č. 14 na D. XX I. E. od roku 2010 až do smrti poručiteľa, kde mali obaja zapísané aj trvalé bydlisko.
Žalobkyňa žila s poručiteľom ako druh a družka, spoločne sa starali o spoločnú domácnosť a obaja
mali záujem o svadbu, čo z dôvodu smrti poručiteľa nestihli uskutočniť. Obaja sa podieľali na nákladoch
domácnosti, spoločne hospodárili, starali sa o domácnosť, vykonávali spoločne nákupy, pozývali si

návštevy, komunikovali so susedmi a žili ako rodina. Obaja chodili do práce, mali svojich kolegov, okruh
známych, avšak sa vracali domov to bytu na D. XX I. E.. Medzi žalobkyňou a poručiteľom bola vysoká
mieradôvery,pretožežalobkyňanechávalaposielaťcelúsvojumzdunaúčetporučiteľa,ktorýpovažovali
za svoj spoločný účet, kumulovali na ňom spoločné peniaze a z neho uhrádzali spoločné náklady.
Ďalej právny zástupca žalobkyne uviedol, že poručiteľ bol pred smrťou hospitalizovaný v nemocnici

a ani vtedy sa neprerušila existencia spoločnej domácnosti žalobkyne a poručiteľa, nakoľko žalobkyňa
ho denne navštevovala, nosila mu osobné veci, potraviny, starala sa o jeho hygienu a plnila jeho
posledné priania. Naopak ani jedna zo žalovaných o brata neprejavovali záujem a preto ani nemohli
poznať jeho osobný život. Právny zástupca žalobkyne označil za nepravdivé tvrdenie žalovaných 1
a 2, že žalobkyňa iba občasne navštívila poručiteľa, nakoľko v takom prípade by mala svoje vlastné

bývanie a nemala by na adrese jeho bytu zapísané trvalé bydlisko. Žalované s poručiteľom neboli
v kontakte a preto ani nemohli vedieť nič o živote poručiteľa a už vôbec nič o jeho osobnom živote
so žalobkyňou, pričom poručiteľ mal so žalovanou 2 otvorený konflikt, kvôli ktorému sa roky nerozprávali.
Namietal tvrdenia žalovaných, že dlhy na energiách a voči správcovi bytového domu sú dôkazom toho,
že poručiteľ a žalobkyňa nehospodárili spoločne. Uviedol, že poručiteľ a žalobkyňa žili ako jednoduchí

ľudia a hoci je pravdou, že sa občas dostali do omeškania s nejakými platbami, sama platobná
neschopnosť alebo neschopnosť uhrádzať určité platby, nie sú spôsobilým dôkazom na preukázanie
toho, či žalobkyňa s poručiteľom viedla spoločnú domácnosť alebo nie. Právny zástupca žalobkyne
potvrdil že žalované po smrti poručiteľa na seba prevzali dlh na správe bytového domu, avšak k uznaniu
dlhu došlo až po smrti poručiteľa a táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na predmetné súdne konanie.

Poukázal pritom na čl. II ods. 2 a písomnej dohody a uznania dlhu z ktorého vyplýva, že žalované 1
a 2 dobrovoľne a na základe vlastného uváženia uznali tento dlh, tzn. k uznaniu došlo na základe ich
vlastného rozhodnutia.16. Právny zástupca žalovaných 1 a 2 nasledujúcom písomnom vyjadrení uviedol, že skutkový stav
ako ho opisuje žalobkyňa nezodpovedá reálnemu stavu v rozhodnom čase, tzn. od 09.05.2013
do 09.05.2014, teda v období jedného roka pred smrťou poručiteľa kedy s ním mala žalobkyňa

žiť v spoločnej domácnosti. Vo všeobecnosti poprel všetky jej skutkové tvrdenia zároveň uviedol,
že žalované 1 a 2 v rámci konania preukážu, že žalobkyňa nespĺňa ani jedno z kritérií dôležitých
pre posúdenie otázky či žalobkyňa je alebo nie je dedičkou po nebohom C. G.. Tzn. že žalované
preukážu, že žalobkyňa nežila v uvedenom období s poručiteľom v spoločnej domácnosti tak
ako to tvrdí, že sa finančne nepodieľala na chode spoločnej domácnosti či už osobnou činnosťou,

finančne alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ktorým by prispievala k udržaniu spoločnej domácnosti,
ďalej preukážu, že sa v tomto období žalobkyňa správala k poručiteľovi ako k osobe blízkej, resp.
osobe, ktorá je odkázaná na starostlivosť, príp. opateru takejto osoby, a že sa žalobkyňa celkovo k
poručiteľovi správala v súlade s morálkou a dobrými mravmi. Konštatoval, že žalobkyňa sa cynicky,
bezcitne a v rozpore s platným právom a morálkou snažila podvodne pripraviť poručiteľa o vlastníctvo
k bytu a až na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 14C/43/2015,

právoplatného dňa 19.03.2019, ktorým súd rozhodol, že kúpna zmluva zo dňa 05.05.2014 uzavretá
medzi žalobkyňou a poručiteľom, je neplatný právny úkon. Poukázal zároveň na odôvodnenie tohto
rozsudku, kde je jasným a nespochybniteľným spôsobom opísané zištné, účelové a protizákonné
konanie žalobkyne, čoho možno vyvodiť záver že takto nekoná osoba, ktorá tvrdí, že žije s druhom
v porozumení a v láske. Tiež poukázal na to, že žalobkyňa sa neštítila urobiť takýto právny úkon v čase,

keď poručiteľ trpel závažnou chorobou, ktorej 4 dni po pokuse podvodne predviesť byt z jeho vlastníctva
na žalobkyňu, podľahol. Právny zástupca žalovaných 1 a 2 zopakoval, že žalobkyňa neprispieva na chod
domácnosti poručiteľa a naopak ho len využíva na uspokojenie svojich potrieb - občasné bývanie, strava
a pod., pričom všetky náklady na chod domácnosti platil výlučne poručiteľ a preto sa v skutočnosti
v rozhodnom čase nejednalo o žiadnu spoločnú domácnosť.

17. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že sa s C. G. zoznámila na Veľkú noc v apríli
2010 a od tej doby sa začali častejšie navštevovať a prespávala u neho v byte, pričom jej krátko na to
(máj-jún 2010) poručiteľ navrhol, aby sa k nemu presťahovala a nemusí bývať na ubytovni. Žalobkyňa
v tom čase mala trvalý pracovný pomer a pracovala ako kuchárka v Integra. Poručiteľ v tom čase

pracoval v EKO podniku. Od toho času žalobkyňa trvale bývala v byte poručiteľa až do času pár
mesiacov po jeho smrti v roku 2014, kedy v byte vypli elektriku a plyn. Uviedla, že poručiteľ ochorel
v decembri 2013, hospitalizovaný bol niekedy v marci 2014 a v nemocnici na Kramároch bol asi 3
mesiace, kde ho žalobkyňa každý deň navštevovala. Žalobkyňa ďalej uviedla že o smrti poručiteľa ju
informovali telefonicky z nemocnice. Žalobkyňa odmietla, že dôvodom odstávky energií boli nedoplatky

a tvrdila, že všetko riadne platila. Súčasne uviedla, že následne sa dozvedela o nedoplatku, nakoľko jej
poštou prišlo do schránky oznámenie o nedoplatku a výzva na úhradu, čo bol dôvod vypnutia elektriny.
Bolo to asi trištvrte roku po smrti poručiteľa. Nedoplatok chcela uhradiť, aby sa obnovila dodávka
elektriny, avšak jej bolo oznámené, že to nie je možné lebo po smrti poručiteľa v byte nik nebýva
a preto nedoplatok neuhradila. Ďalej uviedla, že sa starala o domácnosť, vykonávala domáce práce -

varila, prala, upratovala, pričom celú výplatu posielala na účet poručiteľa v N. E.. Žalobkyňa vo vzťahu
k žalovanej 1 uviedla, že ju poznala, nakoľko ako sestra navštevovala poručiteľa, mali bežný vzťah,
keď prišla do bytu poručiteľa dali si spolu kávu, porozprávali sa, spolu s poručiteľom bola jeden alebo
dvakrát na návšteve u žalovanej 1. Žalovanú 2 žalobkyňa vôbec nepoznala. K tomu, že žalobkyňa
nemala vlastný účet a výplatu posielala na účet poručiteľa uviedla, že jej to navrhol poručiteľ, po pol

až trištvrte roku spolužitia, pričom si najskôr nepamätala či v minulosti nejaký účet mala ale tvrdila, že
ho ani nepotrebovala, pretože peniaze dostávala v hotovosti. Uviedla, že jej príjem, keď pracovala ako
kuchárka bol cca 400 € mesačne a celý ho posielala na účet poručiteľa, pričom pre vlastnú potrebu mala
žalobkyňa mesačne 50-60 eur. Uviedla, že všetky úhrady a pravidelné platby mal na starosti poručiteľ,
ktorý ich uhrádzal z peňazí na účte. Žalobkyňa odmietla tvrdenie, že by mala bankomatovú kartu

auviedla,ženemalaaniprehľadopeniazochnaúčte.Rovnakoodmietla,žebolinanákladochspojených
s užívaním bytu vysoké nedoplatky a uviedla, že hoci bola v tom čase aj nezamestnaná, poručiteľ jej
dal platobnú kartu keď bol v nemocnici a žalobkyňa uhradila nedoplatok nájomného. Ďalej uviedla, že
predtým bankovú kartu nemala, ani ju nepotrebovala a peniaze z bankomatu nevyberala, iba občas jej
poručiteľ dal kartu, aby vybrala peniaze z bankomatu, keď sa mu nechcelo ísť vybrať peniaze. Keď takto

vybrala peniaze, dala ich poručiteľovi, pretože on všetko platil a peniaze boli použité na spoločné
účely. Žalobkyňa sa k otázke, či v tom čase bola voči nej vedená exekúcia alebo, či bola niekomu
dlžná nevedela presne vyjadriť, uviedla, že asi nie. V súvislosti s dedičským konaním po poručiteľovi
žalobkyňa uviedla, že jej prišla do schránky listina, aby sa dostavila na prejednanie dedičstva k notárke.Potvrdila, že v čase smrti poručiteľa na jeho účte boli peniaze, asi 700 - 800 eur, ktoré všetky vybrala
z účtu cez bankomat, pretože vybavovala pohreb a z týchto peňazí ho uhradila. Uviedla, že na pohreb
použila všetky peniaze a čo chýbalo doložila jej rodina. Ako dôvod, prečo žalobkyňa po smrti poručiteľa

neuhrádzala platby za byt uviedla, že v byte nebýva. K otázke, prečo sa žalobkyňa nepodieľala na
úhradenedoplatkovzačaskeďposmrtiporučiteľavbytebývalauviedla,žejejtofinančnenevychádzalo.
Žalobkyňa ďalej ohľadom skutočnosti, že 4 dni pred smrťou poručiteľa mu dala podpísať kúpnu zmluvu
na predaj bytu uviedla, že to bolo z dôvodu, že sa tak dohodli a on si to želal. Trvala tiež na tom,
že poručiteľovi priamo v nemocnici ako kúpnu cenu za byt zaplatila sumu 20.000 eur v hotovosti, čo

uvádzala aj v konaní vedenom na súde (bývalom OS Bratislava III pod sp. zn. 14C/433/2015) a to, že
na polícii vypovedala, že to nie je pravda odôvodnila tým, že tak vypovedala zo strachu. Na otázku,
z akého dôvodu mala strach túto skutočnosť uviesť pred políciou a naopak nemá strach to tvrdiť na
súde, pokiaľ je tvrdenie o platbe za byt pravdivé, žalobkyňa uviedla, že jej bolo nepríjemné, ako to
všetci spochybňujú. Žalobkyňa napokon jednoznačne vyjadrila, že do dedičského konania sa prihlásila
a dedičský nárok si uplatňuje z vlastnej vôle.

18. Žalovaná 1 (C. F.), sestra poručiteľa, vo svojej výpovedi k otázke jej vzťahu s bratom (poručiteľom)
a spôsobu jeho života posledný rok pred smrťou uviedla (č.l. 153), že brata pravidelne navštevovala
každý piatok, niekedy aj v sobotu a v nedeľu alebo keď išla na cintorín, vždy ju veľmi stískal, na čo
žalobkyňa žiarlila. Často pri návšteve brata videla, že bola u neho tlupa chlapov a aj žalobkyňa, pili

alkohol, hulákali, medzi nimi aj jej brat, čo bolo dôvodom, pre ktorý sestra C. (žalovaná 2) odmietla
brata navštevovať. Opísala, že na návštevy chodila aj so svojou dcérou, avšak keď boli u brata
ďalší ľudia väčšinou rýchlo odišli, pretože keď si brat žalovanej vypil bol agresívny, jej dcéra sa ho
preto bála, hoci ani žalovanej ani jej dcére nikdy neublížil a bol na nich dobrý. Uviedla, že títo ľudia
navštevovali brata pravidelne, boli u neho vždy keď prišli s dcérou, či v piatok alebo v sobotu a žalovaná

1 preto bratovi dohovárala, aby nepil alkohol, že mu to škodí na zdravie a tiež ho často presviedčala,
aby sa rozišiel so žalobkyňou, pretože to nie je pre neho dobrý vzťah. Vedela, že aj žalobkyňa požíva
vo väčšej miere alkohol. Bolo to však zbytočné, lebo brat veľa pil a aj miešal alkohol a na žiadne jej
dohováranie nedal. Žalovaná 1 uviedla, že žalobkyňa k jej bratovi prišla s jednou igelitkou, kde mala
zopár osobných vecí, asi tri roky pred jeho smrťou a vtedy sa aj žalovaná 1 a žalobkyňa zoznámili,

pričom ich vzťah sa postupne zhoršoval, pretože žalobkyňa bola voči nej a jej dcére agresívna. Uviedla,
že okrem stretnutí v byte u brata sa inak vôbec so žalobkyňou nestretávali. Žalovaná 1 mala vedomosť
otom,žežalobkyňabývalasbratomvjehobyteodvtedy,čožalobkynipovolil,abysivjehobytenahlásila
trvalý pobyt, o čom žalovaná 1 vedela priamo od brata, ktorý jej to povedal, hoci vedel, že s tým žalovaná
1 nesúhlasí. Uviedla, že žalobkyňa mala v byte tie osobné veci, ktoré jej brat nakúpil, nakoľko žalobkyňa

nemala nič. Ďalej žalovaná 1 uviedla, že brat chodil aj k nej na návštevu do T. a boli v pravidelnom
kontakte a pri týchto návštevách ho sprevádzala žalobkyňa. Žalovaná 1 tiež tvrdila, žalobkyňa na ňu
žiarlila, nie výslovne, ale jej videla na tvári ako žalobkyni vadí, napr. keď jej brat prišiel gratulovať
k narodeninám a meninám, doniesol jej kyticu a peniaze. Brat pracoval v podniku ECO, kde vykonával
verejnoprospešné práce, mal pravidelnú pracovnú dobu. Žalovaná 1 tiež tvrdila, že brat mal po smrti

preplatok za dovolenku, ktorý mu bol poukázaný na jeho účet, pričom žalobkyňa tieto peniaze minula
a na účte je debet. Ohľadom starostlivosti o domácnosť v byte brata žalovaná 1 uviedla, že v byte sa
neupratovalo, čo bratovi vyčítala, nakoľko naposledy bol byt vymaľovaný po smrti mamy v roku 1993.
Uviedla, že žalobkyňa nerobila nič, pričom od brata sa dozvedela, že nevedela ani variť. Tiež uviedla,
že brat si pral sám v automatickej práčke, robil nákupy, čo žalovaná 1 vedela z toho, že ho videla ako na

bicykli išiel do obchodu. Žalovaná 1 žalobkyni to, že sa nestará o domácnosť brata nevyčítala. K ďalším
pomerom žalovaná 1 vypovedala, že v čase keď žalobkyňa prišla k bratovi bývať bola nezamestnaná
a upratovala vo vchode bytového domu za 60 eur mesačne, ktoré posielala na bratov účet a pred
jeho smrťou robila pomocnú silu v kuchyni na strednej škole. Tiež od istého muža, ktorý chodil piť
do bytu k bratovi a zoznámil žalobkyňu s bratom, ktorého žalovaná 1 pozná len z videnia a stretla ho

na pohrebe brata, sa dozvedela, že žalobkyňa predtým, ako sa nasťahovala k bratovi, žila na ubytovni
v B.. Výplatu si brat nechal posielať na účet v N. E., z ktorého uhrádzal všetky platby. Podľa žalovanej 1
brat všetko hradil, nemal problém s peniazmi, nakoľko aj žalovanej dal na sviatky ako darček peniaze.
Od brata žalovaná 1 tiež vedela, že žalobkyňa nemala vlastný bankový účet, všetky peniaze chodili
na účet brata a preto jej dal aj kartu, aby s nimi mohla disponovať. Uviedla, že žalobkyňa si vlastný

účet nezriadila, lebo mala exekúcie. Zároveň žalovaná 1 nevedela objasniť, prečo na plyne a energiách
vznikli ešte pred jeho smrťou nedoplatky, pretože nevedela na čo míňali peniaze, zauvažovala, či ich
neprepili. Tiež k otázke, ako žalobkyňa a brat žalovanej financovali náklady domácnosti, sa žalovaná
1 vyjadriť nevedela a uviedla len to, že od brata vedela, že brat a žalobkyňa mali spoločný účet. Ďalejžalovaná 1 uviedla, že nevedela o tom, že brat je v nemocnici, pričom u neho v byte bola niekedy vo
februári alebo marci 2014, kedy jej nik neotváral, ani sa nik neozýval, nevedela sa s ním skontaktovať,
ani telefonicky. O smrti brata sa dozvedela od žalobkyne, ktorá zrejme aj zariaďovala pohreb a poslala

jej poštou správu. Po smrti brata zistila, že jeho byt bol v dezolátnom stave, nábytok v ňom bol, ale
veci boli poničené a bol tam veľký neporiadok. Žalovaná 1 uviedla, že žalobkyňu ohľadom vyčíslených
nedoplatkov po smrti brata nekontaktovala, nakoľko na ňu nemala kontakt, nevedela, kde sa nachádza
iba počula, že možno niekde na ubytovni. Súčasne uviedla, že na byte nebola, lebo od neho ani nemá
kľúče. Tiež uviedla, že spolu so sestrou (žalovaná 2) uhrádzajú správcovi náklady cca 100 eur mesačne

a podľa splátkového kalendára po 50 eur mesačne spoločne uhradili aj nedoplatok, aby byt nešiel do
dražby. Žalobkyňa sa na týchto úhradách nepodieľa vôbec.

19. Žalovaná 2 (C. E.), sestra poručiteľa, vo svojej výpovedi k otázke jej vzťahu s bratom (poručiteľom)
a spôsobu jeho života posledný rok pred smrťou odkázala na výpoveď sestry - žalovanej 1 a doplnila, že
brat pil aj predtým ako sa zoznámil so žalobkyňou, ale odvtedy pil viac a s partiou rôznych ľudí a potom

bol agresívny. Keď mu ako sestra dohovárala povedal, že nech sa nestará do jeho života. Uviedla, že
brat bol slobodný, býval v byte po rodičoch a tak ho nechala tak. Podľa žalovanej 2 sa žalobkyňa nechala
od brata vydržiavať. Vedela, že brat uhrádzal platby trvalým príkazom a platil nájomné, pričom spolu so
sestrou uhrádza od roku 2017 nedoplatky, žalobkyňa sa na tom vôbec nepodieľa a neprispieva ani na
nájomné. Žalovaná 2 ďalej uviedla, že bola na bratovom pohrebe a po pohrebe ju so sestrou (žalovanou

1), zavolala žalobkyňa na kávu a ukázala im kúpnu zmluvu na byt, na základe čoho vykonali potrebné
právne kroky a v tomto spore žalobkyňa prehrala. Tvrdila, že byt kúpila od brata, avšak nevedela
kde sú peniaze za byt a začala vymýšľať rôzne verzie, preto jej neverili a požiadali ju, aby opustila
byt. Následne sa so žalobkyňou už nevedeli skontaktovať. Uviedla, že predtým ako sa brat zoznámil
so žalobkyňou, stretávali sa jeden-dvakrát mesačne, ale od času, kedy u brata bývala žalobkyňa,

prestala ho navštevovať, pretože v byte bol neporiadok, váľali sa opití pod stolom, brat keď pil bol
agresívny, bil aj žalobkyňu a žalovaná 2 nemala záujem už k nemu chodiť. Preto asi dva roky pred
jeho smrťou ho nenavštevovala, s bratom a ani so žalobkyňou nekomunikovala a nevedela ani to, že je
hospitalizovaný. Väčšinu informácií o bratovi mala od žalovanej 1, ktorá brata navštevovala. Žalovaná 2
rovnako uviedla, že so žalobkyňou sa zoznámila v byte u brata asi 2 až 3 roky pred jeho smrťou, nemali

medzi sebou žiadny vzťah, videla ju asi dvakrát v byte u brata, avšak keď videla ten neporiadok v byte
ani nemala záujem tam viac chodiť. To však neznamenalo, že by sa o brata nezaujímala. Uviedla, že
žalobkyňa žalovanú 2 nenavštívila nikdy, avšak brat prišiel, cca 5-krát do roka, keď bolo treba niečo
pomôcť.Osamotnejžalobkynižalovaná2nemalamocinformácií,aniotom,kdežilapredtým,informácie
mala iba od sestry, nedohovárala žalobkyni ohľadom domácnosti, považovala to zbytočné, nakoľko

žalobkyni na ničom nezáležalo, sama sa vyjadrila, že nevie hospodáriť. Podľa vedomosti žalovanej
2 všetko zabezpečoval brat, tak ako uviedla sestra (žalovaná 1). Podľa žalovanej 2 žalobkyňa s jej
bratom neviedli spoločnú domácnosť, pretože žalobkyňa prišla k bratovi ako nezamestnaná, nemala
účet pretože sa viedli proti nej exekúcie. Súčasne potvrdila, že žalobkyňa upratovala vchod, kde sa
nachádzal bratov byt a aj vedľajší vchod. Žalovaná 2 nevedela nič o tom, že by bola žalobkyňa napr.

zo zdravotných dôvodov odkázaná výživou na žalobcu, bola len lajdáčka, väčšinou bola nezamestnaná,
hovorila síce, že si hľadá prácu, ale podľa žalovanej 2 jej taký spôsob života vyhovoval. Žalovaná 2
nevedela o zdravotných problémoch brata, nikdy nechodil k doktorovi, no vedela, že išiel s prudkými
bolesťami k obvodnému lekárovi, bol hospitalizovaný po páde so zlomeninou bedra a následne mu boli
zistené metastázy, pričom krátko na to zomrel v nemocnici.

20. Svedok J. K., ako sused a kamarát poručiteľa k veci vypovedal, že pozná žalobkyňu ako susedu,
s oboma mal kamarátsky vzťah. Žalované poznal iba z videnia, osobne nie. Vedel, že poručiteľ spomínal,
že sa o sestru postaral, vydal ju a zariadil svadbu. Ohľadom bývania žalobkyne v byte poručiteľa svedok
uviedol, že si oboch pamätá ako svojich susedov, nevedel presne ako dlho spolu bývali, nakoľko si

zle pamätá dátumy. Vedel však, že C. G. zomrel v roku 2014 a so žalobkyňou bývali spolu v byte asi
rok predtým, možno viac, do smrti poručiteľa. Svedok ďalej uviedol, že bol viackrát v byte poručiteľa,
navštevoval ho približne 2-krát do mesiaca, kedy svedka zavolal na pohárik a posedeli takto cca pol
hodinu až hodinu. Pri týchto posedeniach bola niekedy prítomná aj žalobkyňa, ktorú svedok vnímal tak,
že v byte bývajú spolu s C. G., pričom sám nevedel definovať v akom postavení - či ako spolužijúcu

osobu alebo ako družku C. G.. Uviedol, že pracuje ako taxikár a vozil ich spolu z bytu alebo na byt.
Konštatoval, že poručiteľ bol veľký dobrák, nebol vypočítavý, žalobkyňu ľúbil lebo o tom svedkovi hovoril
a povedal aj to, že všetko bude jej (žalobkyni) s tým, že k ničomu ďalšiemu sa nevie vyjadriť. Domácnosť
poručiteľa opísal ako bežne zariadenú, žiadny luxus, Mateja ako pracovitého a šikovného, ktorý zavárala pod.. Svedok vedel, že obaja boli zamestnaní, poručiteľ pracoval v ZARESE na Kuchajde a žalobkyňa
ako kuchárka v Krasňanoch. Ako taxikár ich oboch vozieval na chatu žalobkyne, ktorú mala nad Račou,
vedel že tam má žalobkyňa matku, viezol ich tam na záhradu. Svedok nepotvrdil to, že by žalobkyňa u

matky bývala, pretože z pohľadu svedka bývala v byte poručiteľa. Ku konkrétnemu spolužitiu žalobkyne
a poručiteľa svedok uviedol, že keďže sa o život iných ľudí nezaujíma, nevie to bližšie opísať, ale uviedol,
že sa spolu stretávali, zdravil sa so žalobkyňou a vnímal to tak, že žalobkyňa a poručiteľ spolu bývali.
Svedok nevedel presne vymedziť ako často sa stretávali, uviedol, že to bolo rôzne a nevedel sa vyjadriť
ani k tomu, či sa žalobkyňu starala o domácnosť, napr. či varila, prala, upratovala a pod., pretože si

takéto veci nevšíma. Vnímal len to, že bývala s poručiteľom. Rovnako sa svedok nevedel vyjadriť ani
k výške príjmu žalobkyne a poručiteľa v rokoch 2012 - 2014, ani k tomu, kto a z akých peňazí uhrádzal
platby za byt a služby spojené s jeho užívaním, nakoľko sa pred ním o tom nikdy nezmienil. Počul
niečo o nedoplatkoch na byte v ktorom žila žalobkyňa s poručiteľom, avšak bližšie sa k tomu vyjadriť
nevedel. Svedok napokon ohľadom vzťahu žalobkyne a poručiteľa a faktu, že bývala v jeho byte uviedol,
že poručiteľ bol rád, že žalobkyňa u neho býva, pretože on ju miloval.

21. Svedok C. L., ako sused, bývajúci v byte oproti bytu poručiteľa a kamarát poručiteľa k veci vypovedal,
že žalobkyňu pozná ako susedu bývajúcu v byte poručiteľa oproti jeho bytu, v bližšom kamarátskom
vzťahu s ňou nie je, žalovanú 2 pozná z videnia, vie že ide o sestru poručiteľa. K spolužitiu žalobkyne
a poručiteľa svedok opísal, že od určitého času začal evidovať, že žalobkyňa býva u poručiteľa, pretože

ju vídaval cez pootvorené dvere napr. keď niečo riešili ohľadom bytov na schodisku, tiež keď vešala na
balkóne prádlo, náhodne ju stretal po pracovnej dobe, cez víkendy a sviatky, niekedy raz za týždeň,
v zimnom období menej krát, keďže nechodil na balkón. Uviedol, že s poručiteľom sa nenavštevovali,
v jeho byte nebol, možno jeden - dva krát dávnejšie, nepamätal si už kedy to bolo, ale žalobkyňu
stretával a vídaval v byte poručiteľa a vnímal, že s ňou býva minimálne dva roky pred jeho smrťou

tak, že sú ako partneri, ich vzťah hodnotil ako dobrý, ako by boli jeden pre druhého. Svedok opísal, že
do bytového domu sa nasťahoval v roku 2001 a asi o rok sa stal zástupcov vlastníkov bytov a z tejto
pozície s p. G. riešil rôzne veci týkajúce sa bytového domu, pričom p. G. bol ochotný a nápomocný,
priateľský a viackrát pomohol svedkovi s uprataním alebo s opravami v spoločných priestoroch. K
osobným pomerom poručiteľa svedok uviedol, že ho videl chodiť do práce a spolu so žalobkyňou v lete

na nejakú záhradu alebo chatu do Rače. Osobné pomery žalobkyne svedok nepoznal, nikdy s ňou
neviedol žiaden hlbší rozhovor na osobné témy, len sa pozdravili a prehodili zopár spoločenských fráz,
inak o nej nič nevedel uviesť. Vnímal, že v určitom období bola žalobkyňa zamestnaná a boli aj obdobia
kedy nepracovala, kedy presne uviesť nevedel. K vzťahu žalobkyne a poručiteľa svedok ešte uviedol,
že C. G. mal síce hlučnejší hlas, avšak nikdy nezaregistroval, že by sa so žalobkyňou hádali, hoci

cez steny počuť, spálňa svedka susedila s ich spálňou, preto počul keď sa rozprávali. Videl ich ako
spoločne nakupovali, pôsobili harmonicky, nikdy neregistroval medzi nimi nejaký konflikt, videl ich v okne
a pod., avšak k ďalším otázkam týkajúcich sa spoločnej domácnosti (kto varil, nakupoval, aké náklady
má aj na spoločnú domácnosť, kto to platil a pod.), sa svedok vyjadriť nevedel, rovnako sa svedok
nevedel vyjadriť k výške príjmu poručiteľa. Svedok ako zástupca vlastníkov si nepamätal, že by niekedy

boli na byte poručiteľa nejaké nedoplatky, ani to, že by mal od správcu takéto informácie a bolo to
potrebné riešiť na domovej schôdzi, hoci v prípade iného bytu dlhodobé nedoplatky riešili dobrovoľnou
dražbou. Svedok nemal vedomosť o predžalobnej upomienke zo dňa 23.03.2017 (od U. N. n a č.l. 31)
a o nedoplatkoch na byte poručiteľa. Svedok nemal vedomosť ani o tom, že by žalobkyňa pila alkohol
vo väčšom množstve, avšak určite si príležitostne aj s poručiteľom vypili, z bytu počul asi tak raz do

mesiaca bujarú zábavu, na ktorej bolo zjavne aj viac ľudí. Žalobkyňu svedok opitú nevidel a ani po
takejto zábave nebol v dome neporiadok. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu kto po smrti poručiteľa
uhrádzal náklady spojené s užívaním bytu (pravidelné mesačné platby), pričom počul, že predchádzajúci
nedoplatok uhradili sestry C. G..

22. Svedok I. F., sused poručiteľa v byte na 1.poschodí uviedol, že C. G. poznal 26 rokov, boli veľmi
dobrí priatelia a žalobkyňu spoznal ako jeho priateľku, keď mu ju poručiteľ predstavil ako svoju priateľku,
po dvoch mesiacoch čo u neho bývala. Žalovanú 1 poznal z videnia, vedel, že ide o sestru poručiteľa
a aj to, že sporové strany sa "hádajú o byt“ po poručiteľovi. K veci ďalej uviedol, že z balkóna jeho
bytu vidno na balkón v byte poručiteľa, pričom žalobkyňu vídal na balkóne vešať prádlo alebo fajčiť.

Vedel o tom, že v spolu bývali v byte poručiteľa, varili si, spolu chodili na záhradu do B., pričom v
piatok odchádzali a v nedeľu sa vracali. Svedok uviedol, že žalobkyňa v byte poručiteľa bývala od apríla
2010, čo si svedok pamätal presne preto, lebo v tom čase mal poručiteľ 50 rokov a svedok sa tešil,
že si našiel mladšiu priateľku a v byte bývala s poručiteľom až do jeho smrti v roku 2014. Svedok sirovnako presne pamätal, že poručiteľ zomrel v piatok 09.05.2014 o 22.15 hod.. Presne opísal aj to ako
sa zoznámil s poručiteľom v roku 1988, keď sa ako 23-ročný nasťahoval do bytového domu, aj to, že sa
navštevovaliajpripríležitostinarodenínalebomenín.Žalobkyňuvnímalakopartnerkuporučiteľaapodľa

svedka sa mali veľmi radi, pretože keď išli spolu držali sa za ruky, hovorili si „zlatko“. Že žalobkyňa
v byte bývala bolo zrejmé z toho, že svedok ju videl ráno odchádzať do práce a poobede sa vracať do
bytu. Svedok domácnosť poručiteľa opísal ako bežne udržiavanú, upratanú. Uviedol, že poručiteľ veľmi
dobre varil, piekol, umýval riad a upratoval. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či sa o domácnosť starala aj
žalobkyňa, rovnako sa nevedel vyjadriť k tomu, ako konkrétne poručiteľ so žalobkyňou hospodárili, resp.

kto a z koho prostriedkov platil nákupy a ako financovali spoločnú domácnosť. Svedok ďalej uviedol, že
poručiteľ v rokoch 2010-2014 pracoval v EKO podnik, na K. Q. I. E., kde mal naposledy príjem cca 350
€ mesačne a žalobkyňa v tom čase pracovala v kuchyni, v zariadení pre postihnuté deti, niekde pri I. Q.
I.E.,kdepodľasvedkazarábalaasio50€menejakoporučiteľ.Podľasvedkaporučiteľuhrádzalpoplatky
spojené s bytom a iné úhrady, pretože ho vídal na pošte vždy 9-teho v mesiaci, bol v tom poriadny,
svedok nemal žiadnu vedomosť o nedoplatkoch, lebo to by vtedajší správca - spoločnosť PAMA oznámil

na nástenke. Svedok uviedol, že v období rok pred smrťou bol u poručiteľa asi 5-krát, avšak vedel,
že žalobkyňa bývala dennodenne v byte poručiteľa, nakoľko chodili s poručiteľom v rovnakom čase na
bicykli do práce a žalobkyňa ho vyprevádzala, kývala mu z okna. Svedok si myslel, že v čase po smrti
poručiteľa mala žalobkyňa zakázané chodiť do bytu keďže sa oň súdi, ale občas, napr. v lete do bytu
chodí ona a aj súčasný manžel žalobkyne, inak podľa svedka žalobkyňa býva na ubytovni. Vedel, že

energie a plyn sú viac rokov odpojené, asi preto, že neplatili energie. Svedok zo schôdze vlastníkov
tiež vedel, že od smrti náklady na byt a energie uhrádza žalovaná 1. O tom, že by po smrti poručiteľa
prispievala na platby spojené s užívaním bytu aj žalobkyňa, svedok nič nevedel.

23. Svedok N. M. uviedol, že bol s poručiteľom dlhoročný dobrý kamarát, poznali sa 20, 30 a viac

rokov, bývali v F. v panelákoch oproti sebe (poručiteľ na Cyprichovej a svedok na K.), chodili spolu
raz do týždňa v piatok aj s ďalšími kamarátmi hrávať karty do bytu k poručiteľovi, stretávali sa bežne
na ulici. V súčasnosti pracuje asi 2-3 roky so žalobkyňou v kuchyni na SOŠ IT K. X, E., sú kamaráti.
Žalovanú 1 svedok poznal iba z videnia a vedel, že je sestrou poručiteľa. Svedok ďalej k veci vypovedal,
že so žalobkyňou sa spoznali asi v roku 2011, keď prišiel k poručiteľovi, ktorý mu ju predstavil ako

svoju kamarátku, pričom s poručiteľom bývala v jeho byte, bola tam prihlásená na trvalý pobyt, čo
svedok vedel od poručiteľa a prítomnosť žalobkyne v byte svedok evidoval minimálne 2 roky. Svedok
žalobkyňu a poručiteľa vnímal ako partnerov aj preto, že podľa toho ako sa k sebe správali predpokladal,
že spolu aj intímne žili. Nešlo iba o spolubývajúcich, kedy ide o ubytovanie za peniaze. Svedok ďalej
opísal, že išlo o byt v pôvodnom stave, staršie zariadený, ale bolo tam upratané. Keď svedok prišiel na

karty do bytu, hrali karty a popíjali, žalobkyňa si niekedy prisadla a tiež popíjala, niekedy varila, pričom
svedok chodil na karty pravidelne v piatok, asi 3 – 4 krát do mesiaca, rovnako I. M. a občas prišiel aj
nejaký ďalší kamarát. Opísal, že keď prišiel na karty do bytu poručiteľa, videl ho ako so žalobkyňou
varia, zvyčajne bôčik. Svedok uviedol, že sa s poručiteľom rozprával aj o jeho vzťahu so žalobkyňou,
o tom, že sa zoznámil s jej rodičmi ktorých spolu navštívili v Rači na chate, pričom poručiteľ tam chodil

častejšie ako žalobkyňa, nakoľko ho bavilo robiť na záhrade, pričom asi pol roka pred smrťou poručiteľ
svedkovi povedal, že si chce žalobkyňu vziať za manželku, no kedy to chcel urobiť, svedkovi nepovedal.
Na vzťah k žalobkyne a poručiteľa svedok nemal vyhranený názor, bolo mu to jedno. K okolnostiam
smrti poručiteľa svedok uviedol, že od žalobkyne sa dozvedel, že poručiteľ ochorel asi na ľadvinu a bol
približne 2 mesiace v nemocnici, kam za ním chodila žalobkyňa, svedok za poručiteľom v nemocnici

nebol. Svedok ešte uviedol, že sa žalobkyňa si zarábala umývaním schodov v bytom dome. Taktiež od
žalobkyne svedok vedel, že posielala svoju výplatu na účet poručiteľovi, inak sa k otázke, či žalobkyňa
s C. G. spoločne hospodárili, spoločne uhrádzali náklady na byt a pod. nevedel vyjadriť a ani k tomu,
kde pracovala v rokoch 2012 a 2013 a aký bol mesačný príjem žalobkyne. Svedok nepoznal majetkové
pomery žalobkyne a ani iných svojich kamarátov, nevedel nič ani o nakladaní s peniazmi na účte,

úhradách príp. o prístupe žalobkyne k peniazom na účte, či vyberala z bankomatu a pod..
24. Svedok H. H., ako jeden z vlastníkov bytu a zároveň zástupca vlastníkov bytov v bytovom dome na
D. Q. I. E., vchod č. XX (poručiteľ vlastnil byt vo vedľajšom vchode na D. R. XX) uviedol, že cca 15 rokov
býva v byte, ktorý nadobudol po dedkovi, pričom poručiteľa osobne nepoznal a o jeho byte na D. XX
má informácie len v súvislosti s prebiehajúcou rekonštrukciou bytového domu v období posledných 2

rokov, cca od roku 2022, kedy zháňal kontakt na žalobkyňu, pretože bolo podozrenie, že z bytu zateká
a potrebovali sa doň dostať. Telefónne číslo žalobkyne získal od zamestnávateľa, resp. vrátnika na
učilišti kde pracovala, kontaktoval ju, žalobkyňa byt sprístupnila, prezreli ho a zistilo sa, že problém zo
zatekaním nie je v tomto byte. Svedok evidoval, že žalované 1 a 2 sa v rámci schôdze vlastníkov bytovzaujímali o byt na D. XX. O poručiteľovi svedok vedel len to, že zomrel, o jeho život sa nezaujímal,
nevedel sa vyjadriť ani k otázke spolužijúcich osôb a ani k ničomu podstatnému z obdobia od mája 2013
do mája 2014. Svedok ďalej uviedol, že žalobkyňu videl asi 2 krát, keď sa riešili otázky súvisiace s bytom

po poručiteľovi a so žalovanými 1 a 2 bol v kontakte asi 5 x telefonicky a cca 2 krát osobne, rovnako
v súvislosti s bytom po poručiteľovi. Svedok odmietol tvrdenie advokáta žalovaných 1 a 2, že by počul
ako žalobkyňa žiadal p. K. z bytu o poschodie vyššie, aby konkrétne niečo svedčila v predmetnom spore.

25.Zobsahupripojenéhodedičskéhospisutunajšiehosúdusp.zn.B3-30D/882/2014(predtýmbývalého

OS Bratislava III) súd zistil, že v rámci dedičského konania po poručiteľovi - C. G., zomr. XX.XX.XXXX,
boli ako do úvahy prichádzajúci dedičia predbežne vypočutí žalobkyňa ako spolužijúca osoba (družka)
poručiteľa a žalované 1 a 2 ako sestry poručiteľa.
Z čiastočného listu vlastníctva č. XXXX, okres E. O., k. ú. B. a Kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalobkyňou a poručiteľom zo dňa 05.05.2014, I./XX vyplývalo, že poručiteľ mal previesť byt č. XX
na D. XX I. E. s prísl. na žalobkyňu.

Z uznesenia OR PZ Bratislava III zo dňa 15.07.2014, ČSV:ORP-333/3-VYS-B3.2014 vyplývalo,
že vyšetrovateľ odmietol oznámenie žalovanej 2 vo veci spáchania trestného činu podvodu, ktorá
sa mala dopustiť žalobkyňa popísaním kúpnej zmluvy, resp. sfalšovaním podpisu poručiteľa dňa
05.05.2014 na nej, predmetom, ktorej mal byť prevod bytu poručiteľa za kúpnu cenu 20.000 €, nakoľko
nezistil dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Z uznesenia vyplýva, že bola k veci vypočutá žalovaná 2, ktorá označila podpis na kúpnej zmluve
za sfalšovaný, nakoľko v čase podpisu zmluvy bol jej brat – poručiteľ ťažko chorý a ako onkologický
pacient pod silným liekmi. Ďalej bola vypočutá žalobkyňa, jej sestra a brat (I. E. a U. C.) a blízky kamarát
poručiteľa (U. S.), ktorý zhodne opísali, že žalobkyňa a poručiteľ spolu bývali a žili ako druh a družka
4 roky, plánovali svadbu, pričom poručiteľovi bola v apríli 2014 pri kontrole zistená rakovina obličky a

metastázy po celom tele, na základe čoho bol hospitalizovaný nemocnici, kde sa rozhodol prepísať svoj
byt na žalobkyňu. Aby neskôr nevznikli problémy, dohodli sa že nepôjde o darovaciu zmluvu ale o kúpnu
zmluvu za symbolickú cenu 20.000 €, ktoré žalobkyni požičal brat a sestra, každý po 10.000 €. Všetci
tiež vypovedali, že poručiteľ nemal dobrý vzťah so svojimi sestrami a nechcel im po sebe nič zanechať,
dokoncanechcelani,abybolinajehopohrebe.Okremtohoporučiteľprednotárkouvnemocnicipodpísal

plnú moc na základe, ktorej umožnil žalobkyni disponovať so svojim bankovým účtom. Vypočutá bola
notárka C. I. F., ktorá potvrdila, že podpis na kúpnej zmluve poručiteľa bol overený ich úradom, pričom
poručiteľ bol v čase podpisu zorientovaný a vedel čo podpisuje.
Z oznámenia N. E., P. zo dňa 10.09.2014 vyplývalo, že na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa
11.02.1998 mal poručiteľ v banke účet č. XXXXXXXXXX, na ktorom bol ku dňu smrti poručiteľa stav

121,77 €. Banka sa o smrti poručiteľa dozvedela až dňa 05.08.2014, pričom po smrti poručiteľa došlo
k opakovaným výberom hotovosti spolu vo výške 400 € z bankomatu prostredníctvom karty vydanej
k tomuto účtu s PIN-kódom a dňa 12.05.2014 k výberu hotovosti na pobočke banky žalobkyňou v sume
400 € s tým, že po týchto operáciách a zaúčtovaný kreditu, poplatkov a úrokov na účte zostal debetný
zostatok - 567,03 €, ktorý si banka a ako pohľadávku prihlásila do dedičského konania.

Z bankového výpisu z účtu poručiteľa č. XXXXXXXXXX v N. E., P. za obdobie od 06.05.2010 do
09.05.2014 (do smrti poručiteľa) vyplývalo, že každý mesiac bola poukazovaná na účet suma od EKO
Podnik (mzda poručiteľa) vo výške od cca 300 € až 500 €, pričom od 04/2013 do 04/2014 to bola suma
od cca 300 € do 400 €. Rovnako bola na uvedený účet poručiteľa v období od 07/2011 do 12/2012 každý
mesiac poukazovaná suma (mzda žalobkyne) od Domov sociálnych služieb vo výške od cca 230 € do

450 € a od 01/2013 do 05/2014 od Stredná odborná škola IT suma od cca 270 € do 340 €. Z účtu boli
pravidelné výbery z bankomatu v sumách 50 € a 100 € pravidelné mesačné platby k 9. dňu v mesiaci
15 € na účet D. XXXX/XXXXXXXXXXXXXXXX.
Z objednávky č. XXXX/XXXX pohrebníctva mesta Bratislavy Marianum a účtu (pokladničného bloku)
vyplývalo, že žalobkyňa objednala a uhradila pohrebné služby v sume 880,76 € dňa 13.05.2014.

Z vyúčtovania Slovakia Energy s.r.o. zo dňa 08. a 09.04.2015 vyplývalo, že ku dňu smrti dodávateľ
evidoval na zákazníckom účte poručiteľa nedoplatok za dodávku plynu a elektriky spolu v sume 1.852,96
€ za zúčtované obdobie do smrti poručiteľa (elektrika od 21.01.do 09.05.2014 a plyn od 19.10.2013
do 09.05.2014), pričom na zálohách bolo v uvedenom období uhradené spolu 381,04 € (elektrika 68,04
€ + plyn 313 €).

Z evidencie Sociálnej poisťovne vyplývali nasledovné doby zamestnania žalobkyne - do 31.12.2012
zamestnanec dohodár v Fondbyt s.r.o., od 01.06.2011 do 12.11.2012 zamestnanec v Domov sociálnych
služieb pre deti a dospelých INTEGRA, od 01.12.2012 do 07.10.2014 v Stredná odborná škola
informačných technológií. Od 13.10.2014 do vystavenia potvrdenia SP dňa 24.01.2019 bola žalobkyňanepretržite zamestnaná v prac. pomere príp. ako dohodár (v everything fresch s.r.o., EKO – podnik
verejnoprospešných služieb, PRESTO s.r.o., JENNYV s.r.o. a od 09.01.2017 v Stredná odborná škola
informačných technológií).

Uznesením zo dňa 06.05.2019, sp.zn.30D/882/2014-155, právoplatným dňa 25.06.2019, dedičský súd
prerušil konanie o dedičstve a žalobkyni uložil, aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia,
podala na príslušnom súde žalobu, že je dedičkou poručiteľovi.

26. Z obsahu pripojeného spisu z bývalého OS Bratislava III, sp. zn. 14C/433/2015 o neplatnosť

kúpnej zmluvy a predbežné opatrenie, najmä rozsudku sp. zn. 14C/433/2015-182 zo dňa 26.02.2019,
právoplatného dňa 19.03.2019, vyplývalo, že po pripustení zmeny petitu žaloby uznesením súdu zo dňa
01.12.2016, bolo predmetom tohto konania určenie, že poručiteľ bol v čase smrti výlučným vlastníkom
špecifikovaných nehnuteľností - bytu č. XX na 1. posch. bytového domu na D. Q. R. XX súp. č. XXXX
sprísluš.apodielunapozemku, evidovanénaLVč.XXXX,k.ú.B.,okresE.III(ďalejlen„bytporučiteľa“).
Vtomtokonaníbolažalobkyňavprocesnompostavenížalovanejažalované1a2akožalobkynev1.a2.

rade, pričom súd po konštatovaní preukázania naliehavého právneho záujmu žalobkýň (žalované 1 a 2)
na požadovanom určení, skúmal ako predbežnú otázku platnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej žalobkyňou
a poručiteľom dňa 05.05.2014, predmetom, ktorej bol prevod bytu poručiteľa na žalobkyňu. Súd pritom
dospel k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, keď z výpovede žalobkyne mal za preukázané,
že kúpnu cenu 20.000 € poručiteľovi nikdy nevyplatila a ani to nemala v úmysle, pretože taká bola

medzi žalobkyňou a poručiteľom dohoda a išlo o to, že poručiteľ jej chcel nechať byť a vyhnúť sa
dedičskému konaniu. Súd vychádzal zo záveru že medzi žalobkyňou a poručiteľom nebol skutočný
úmyseluzatvoriťkúpnuzmluvu,jejuzatvorenieibasimulovali,čímdošlokobchádzaniuzákonaarozporu
s dobrými mravmi. Rovnako nemal súd preukázané, že by došlo k platnému uzatvoreniu písomnej
darovacej zmluvy v zmysle § 46 OZ (spojení s § 628 OZ). V závere odôvodnenia rozsudku súd upriamil

pozornosť aj na znalecký posudok MUDr. Ladislava Veselého, PhD., v ktorom znalec konštatoval,
že poručiteľ nebol schopný posúdiť podstatu a význam právneho úkonu (kúpnej zmluvy), ktorý mu bol
predložený dňa 05.05.2014.
Z obsahu tohto pripojeného spisu tiež vyplývali informácie o platbách a predpisoch platieb správcovi
FondByt s.r.o. ohľadom bytu poručiteľa v čase od 01.01.2009 do 31.05.2014, pričom v tomto období

boli pravidelne uhrádzané predpísané zálohy a ročné vyúčtovanie (preplatok/nedoplatok) s tým, že bola
uhradená predpísaná platba 54,76 € dňa 05.05.2014 (pred smrťou poručiteľa) a po smrti poručiteľa dňa
12.05.2014, kedy bol na platbách vyčíslený preplatok 3,92 €. Následne boli od 10.07.2014 pravidelne
uhrádzané platby mesačne v sume 43,85 €.

27. Z evidencie Sociálnej poisťovne (č.l. 178) vyplývalo, že žalobkyňa bola zamestnaná:
- do 31.12.2012 ako zamestnanec dohodár v Fondbyt s.r.o.,
- od 01.06.2011 do 12.11.2012 ako zamestnanec v Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých
INTEGRA,
- od 01.12.2012 do 07.10.2014 ako zamestnanec v Stredná odborná škola informačných technológií,

- od 13.10.2014 do 14.09.2015 ako dohodár v everything fresch s.r.o.,
- od 15.2.2016 do 20.04.2016 ako zamestnanec v EKO – podnik verejnoprospešných služieb,
- od 20.05.2016 do 13.06.2016 ako zamestnanec v Medusa Services s.r.o.,
- od 14.07.2016 do 22.07.2016 ako dohodár v JENNYV s.r.o. a
- od 09.01.2017 v Stredná odborná škola informačných technológií minimálne do 01/2019).

28. Z prehľadu na osobnom účte poručiteľa M. Wenzla vedenom v Tatra banke a.s. č. 2616042726 za
obdobie od 04.01.2013 do 09.05.2014 (č.l. 161-164) súd vyplývalo, že na účet boli pravidelne mesačne
poukazované platby od zamestnávateľ žalobkyne - Strednej odbornej školy informačných technológií,
a to: dňa 09.01.2013 v sume 337,31 €, dňa 11.02.2003 v sume 340,44 €, dňa 08.03.2013 v sume 327,80

€, dňa 09.04.2013 v sume 311,32 €, dňa 07.05.2013 v sume 275 €, dňa 07.06.2013 v sume 275 €, dňa
10.07.2013 v sume 305,40 €, dňa 08.08.2013 v sume 269,40 €, dňa 10.09.2013 v sume 270,11 €, dňa
08.10.2013 v sume 299,09 €, dňa 08.11.2013 v sume 275,71 €, dňa 10.12.2013 v sume 289,14 €, dňa
09.01.2014 v sume 312,17 €, dňa 11.02.2014 v sume 283,91 €, dňa 07.03.2014 v sume 283,88 €, dňa
10.04.2014 v sume 316,94 € a dňa 09.05.2014 v sume 283,90 €.

Ďalej z prehľadu na uvedenom účte poručiteľa vyplývalo, že na účet boli pravidelne mesačne
poukazované platby od zamestnávateľa poručiteľa - EKO, podnik verejnoprospešných služieb, a to:
dňa 08.01.2013 v sume 405,06 €, dňa 07.02.2013 v sume 369,61 €, dňa 07.03.2013 v sume 350,40 €,
dňa 08.04.2013 v sume 346,83 €, dňa 07.05.2013 v sume 331,63 €, dňa 06.06.2013 v sume 622,06 €,dňa 08.07.2013 v sume 379,39 €, dňa 08.08.2013 v sume 408,96 €, dňa 06.09.2013 v sume 396,76 €,
dňa 08.10.2013 v sume 381,56 €, dňa 07.11.2013 v sume 346,08 €, dňa 06.12.2013 v sume 704,51 €,
dňa 08.01.2014 v sume 594,89 €, dňa 06.02.2014 v sume 361,57 €, 06.03.2014 v sume 383,27 €, dňa

08.04.2014 v sume 342,70 € a dňa 07.05.2014 v sume 20,56 €.
Ku dňu 09.05.2014 boli za uvedené obdobie na účet prijaté platby sume 11.802,96 € (kredit) a vykonané
najmä výbery z bankomatu v sumách po 50 € a 100 €, úhrady poplatkov za balík, poštovné a pod. a
pravidelné mesačné platby v sume 15 €, spolu v sume 11.694,43 € (debet), tzn. zostatok na účte bol
09.05.2014 v sume 121,77 €.

29. Z Oznámenia o zmene účtu z 21.08.2014 (č.l. 177) vyplývalo, že žalobkyňa požiadala
zamestnávateľa - Stredná odborná škola informačných technológií, o zasielanie mzdy od 21.08.2014
na nový účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

30. Podľa preložených listín ( č.l. 92 až 102) - email z 07.08.2015, faktúra č.XXXXXXXXXX, Vyčíslenie

aktív/pasív poručiteľa ID 601187499 zo dňa 08.04.2015, dopyt od FondByt s.r.o. zo dňa 10.10.2016,
Doplnenie informácií o aktívach/pasívach ID 601187499 zo dňa 09.04.2015, predžalobná upomienku
zo dňa 23.03.2017 vyplývalo, že priebehu dedičského konania si právny zástupca žalovaných vyžiadal
informácie ohľadom vyúčtovania plynu a elektriny na byte poručiteľa, pričom zistil, že ku dňu smrti
poručiteľa 09.05.2014, bol evidovaný spolu nedoplatok za plyn a elektriku v celkovej výške 1852,96 eur,

na základe konečných vyúčtovacích faktúr, a to pre plyn za obdobie od 09.10.2013 do 25.07.2014
s nedoplatkom vo výške 1965,78 eur a pre elektriku za obdobie od 21.01.2014 do 30.06.2014
s preplatkom 13,04 €. Dodávka elektriky na odberné miesto v byte poručiteľa bola ukončená dňa
30.06.2014 a dodávka plynu ku dňu 25.07.2014. Ďalej z predložených listín vyplývalo, že na byte
poručiteľavznikolkudňu31.12.2016nedoplatoknamesačnýchzálohovýchplatbáchsprávcovibytového

domu v celkovej výške 1.012,20 eur. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa sa po tom, čo na byte
boli odpojené energie z bytu poručiteľa odsťahovala. Rovnako v konaní nebolo sporné, že predmetné
nedoplatky za energie a za zálohové platby správcovi bytového domu (FONDBYT s.r.o.) uhradili
žalované 1 a 2, ktoré aj naďalej uhrádzali mesačné platby spojené s bytom poručiteľa.

31. Právny zástupca žalobkyne k vykonanému dokazovaniu a neskôr aj v rámci záverečnej reči písomne
ajústnenapojednávanípoukázalnato,žežalovaná1okreminéhovypovedala,žesajejnepáčilspôsob,
ako jej brat žil, keď si k sebe nasťahoval žalobkyňu, ktorá k nemu prišla s jednou igelitkou s pár osobnými
vecami asi 3 roky pred jeho smrťou, z ktorého dôvodu mu viackrát dohovárala, aby nepil a aby sa
so žalobkyňou rozišiel. Z toho vyplývalo, že samotná žalovaná 1 vedela o tom, že žalobkyňa sa k

poručiteľovi nasťahovala asi 3 roky pred jeho smrťou a trvalo tam bývala, že mala v byte poručiteľa
osobné veci a nahlásený aj trvalý pobyt. Uviedla tiež, že žalobkyňa poberala mzdu, ktorá chodila na účet
poručiteľa a rozporne uviedla, že žalobkyňa nevedela variť, ale robila v kuchyni. Ďalej poukázal na to,
že žalovaná 1 vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa žila s poručiteľom asi 3 roky pred jeho smrťou a že
ho sprevádzala aj na spoločných návštevách, tiež to, že poručiteľ dal žalobkyni bankomatovú kartu k

účtu, aby mohla disponovať s prostriedkami na tomto účte, pričom žalovaná 1 nevedela, že poručiteľ je
v nemocnici a že o pohreb sa postarala žalobkyňa. Advokát žalobkyne uviedol, že výsluch žalovanej 1
potvrdil podstatné tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe a to najmä pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobkyňa
trvale bývala s poručiteľom asi 3 roky pred jeho smrťou, pričom spoločne aj hospodárili a žalobkyňa sa
postarala aj o pohreb poručiteľa.

K výpovedi žalovanej 2, ktorá odkázala na výpoveď žalovanej 1, že všetko čo uviedla je pravda,
právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že okrem iného uviedla, že svojho brata - poručiteľa C. G.
navštevovalaasi2-3krátdomesiaca,aleodkedybývalporučiteľsožalobkyňou,prestalahonavštevovať
a súčasne potvrdila, že žalobkyňa bývala s poručiteľom asi 2 roky pred jeho smrťou. Ďalšie podrobnosti
o živote poručiteľa a žalobkyne uviesť nevedela, pretože sa s poručiteľom nerozprávala asi 2 roky

pred jeho smrťou. Žalovaná 2 teda potvrdila, všetky okolnosti, ktoré uviedla žalovaná 1 a potvrdila, že
žalobkyňa a poručiteľ žili spolu asi dva roky pred smrťou poručiteľa.
Vo vzťahu k výpovedi svedka J. K., suseda a kamaráta poručiteľa, ktorý odhadom uviedol, že žalobkyňa
s poručiteľom žili spoločne pred jeho smrťou jeden rok, možno viac, pričom ich svedok vnímal ako pár,
poručiteľa navštevoval aj doma a ten mu viackrát povedal, že žalobkyňu ľúbi, domácnosť poručiteľa

ažalobkynehodnotilakoudržiavanúbežnýmspôsobomapotvrdiltiež,žeporučiteľpracovalnaKuchajde
a žalobkyňa ako kuchárka v Krasňanoch pričom ich oboch ako taxikár viackrát viezol na záhradu
žalobkyne do Rače, advokát žalobkyne uviedol, že svedok K. potvrdil, že žalobkyňa a poručiteľ spolu
bývali v poručiteľovom byte minimálne rok pred jeho smrťou a že ich svedok vnímal tak, že tvoria pár.Ohľadom výpovede svedka C. L., suseda poručiteľa, od roku 2002 aj zástupcu vlastníkov bytov, ktorému
poručiteľ často pomáhal odhadol, že žalobkyňa bývala s poručiteľom približne dva roky pred jeho smrťou
a registroval ju, ako bývala v byte, buď z chodby alebo cez balkóny, kde ju viackrát videl vešať bielizeň a

vnímal, že žalobkyňa s poručiteľom žili bežným životom, chodili do práce, z práce, na záhradu do Rače,
advokát žalobkyne uviedol, že svedok L. tiež potvrdil, že žalobkyňa a poručiteľ spolu žili a bývali ako pár
minimálne dva roky pred jeho smrťou, a že ich viackrát osobne videl, ako spoločne vykonávali niektoré
domáce práce a podľa svedka boli poručiteľ a žalobkyňa stvorení jeden pre druhého, bývali spolu ako
partneri, spoločne chodili nakupovať a nikdy nezaregistroval, že by sa hádali.

Rovnako právny zástupca žalobkyne poukazoval aj na výsluch svedok I. F., ktorý okrem iného uviedol,
že žalobkyňu spoznal ako priateľku poručiteľa, s ktorým sa svedok poznal 26 rokov, pričom vídaval na
balkóne poručiteľa, na ktorý je dobre vidieť z balkóna svedka žalobkyňu, ako vešia bielizeň, fajčí a vedel,
že spolu bývali, upratovali, varili a chodili spolu na záhradu do Rače aj na celý víkend. Poukazoval na to,
že svedok F. uviedol, že poručiteľ mu predstavil žalobkyňa dva mesiace po tom, ako už u neho bývala a
predstavil ju ako svoju priateľku, pričom svedok často navštevoval byt poručiteľa a videl, že domácnosť

je bežne udržiavaná, bolo navarené, upratané, vedel, že poručiteľ a žalobkyňa tvorili pár, videl ich ako
sa držiavajú za ruky, a že sa majú veľmi radi, počul ich, ako si hovoria „zlatko“, vedel, že žalobkyňa
chodila do práce a vídaval ako sa poobede vracala domov, vedel, že poručiteľ pracoval pre EKO podnik
a žalobkyňa v kuchyni, pričom svedok ráno odchádzal do práce v rovnaký čas ako poručiteľ a registroval,
ako ho žalobkyňa poručiteľa odprevádza. Svedok F. vedel tiež pomerne presne uviesť, že žalobkyňa v

byte s poručiteľom žila od apríla 2010 do roku 2014, kedy poručiteľ zomrel. Advokát žalobkyne poukázal
na to, že aj výsluch svedka F. potvrdzuje, že žalobkyňa a poručiteľ spolu žili a bývali ako pár od apríla
2010 nepretržite až do roku 2014, nakoľko ich svedok viackrát osobne videl, ako spoločne vykonávali
niektoré domáce práce.
K výpovedi svedka H. H. advokát žalobkyne uviedol, že jeho výpoveď je pre daný spor bezpredmetná,

nakoľko sa nedokázal vyjadriť ku žiadnej skutočnosti ani udalosti týkajúcej sa žalobkyne a C. G. v období
od mája 2013 do mája 2014.
K výpovedi žalobkyne pre súdom jej právny zástupca poukazoval na to, že vypovedala ako sa
s poručiteľom zoznámili v roku 2010 na Veľkú noc, následne začala u neho prespávať a približne
po 2 mesiacoch jej poručiteľ navrhol, aby u neho bývala trvalo. Žalobkyňa uviedla, že sa spoločne s

poručiteľom starali o domácnosť, upratovali, varili, nakupovali a spoločne hospodárili, poručiteľ pracoval
v EKO podniku, ona pracovala ako kuchárka na trvalý pracovný pomer, pričom jej mzda bola posielaná
na účet poručiteľa, ktorý jej navrhol, aby používali jeden účet a preto si účet v banke nezakladala.
Žalobkyňa žalovanú 1 poznala, pár krát sa porozprávali a navštívili, žalovanú 2 nepoznala. Ohľadom
vyjadrení žalobkyne koľko zarábala a ako vznikol nedoplatok na byte a skutočností, ktoré nastali už

po úmrtí poručiteľa, resp. po tom, čo sa odsťahovala zo spoločného bytu, právny zástupca žalobkyne
poukázal na to, že podľa názoru žalobkyne to nesúvisí s predmetom sporu a žiadna skutočnosť,
ktorá nastala po smrti poručiteľa nemá vplyv na prejednávanú vec, pričom doteraz vykonané výsluchy
potvrdzujúžalobkyňoutvrdenéskutočnosti,vrátanevýsluchovobochžalovaných.Uviedol,žežalovaným
sa síce nepáčil spôsob života poručiteľa a žalobkyne, ale ich subjektívny pocit nemá žiaden vplyv

na skutočnosť, že sa žalobkyňa považuje za spolužijúcu osobu poručiteľa podľa § 474 Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa žila s nebohým C. G. ako druh a družka v spoločnej domácnosti v byte č. XX na
adrese D. XX, E. od roku 2010 až do smrti poručiteľa, tzn. minimálne po dobu jedného roka a obaja mali
na tejto adrese zapísané aj trvalé bydlisko. Žalobkyňa sa s poručiteľom spoločne starala o spoločnú
domácnosť, obaja sa podieľali na nákladoch domácnosti, spoločne hospodárili, starali sa o domácnosť,

vykonávali spoločné nákupy, pozývali si návštevy, komunikovali so susedmi a žili ako rodina. Obaja
chodili do práce, spoločne chodili na záhradu do Rače, mali svojich kolegov a svoj okruh známych,
avšak sa spoločne vracali domov na adresu D. XX, E.. Tiež uviedol, že medzi poručiteľom a žalobkyňou
bola natoľko vysoká dôvera, že žalobkyňa si nechávala posielať svoju mzdu na účet poručiteľa a tento
účet považovali za svoj spoločný, kumulovali na ňom spoločné peniaze a uhrádzali z neho spoločné

náklady. Pred smrťou, keď bol poručiteľ hospitalizovaný v nemocnici, sa neprerušila existencia spoločnej
domácnosti žalobkyne s poručiteľom, žalobkyňa poručiteľa denne navštevovala, nosila mu osobné veci,
potraviny, starala sa o jeho hygienu a plnila jeho posledné priania. Poukázal na to, že ani jedna so
žalovaných o brata neprejavovali záujem a preto nemohli ani poznať jeho osobný život, naviac žalovaná
2 sa dva roky pred smrťou poručiteľa s ním vôbec nerozprávala. Zopakoval, že žiadne okolnosti, ktoré

nastali po smrti poručiteľa nemajú vplyv na to, že žalobkyňa je považovaná za spolužijúcu osobu C.
G. a predmetom daného sporu nemajú byť opätovne tie isté skutočnosti, ako boli prejednané medzi
žalobkyňou a žalovanými v predchádzajúcich súdnych alebo trestných konaniach a ani posudzovanie
prečo a ako došlo k nedoplatkom na byte a ani to, kto nedoplatky uhradil.Zástupca žalobkyne v závere konštatoval, že podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka musia byť
u spolužijúcej osoby súčasne splnené všetky tri kritériá, a to : (i) spolužitie s poručiteľom v spoločnej
domácnosti, (ii) existencia minimálnej dĺžky spolužitia aspoň jeden rok a (iii) starostlivosť o spoločnú

domácnosť alebo odkázanosť osoby na výživu poručiteľa. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že
u žalobkyne sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby bola považovaná za spolužijúcu
osobu a teda za dediča po poručiteľovi z dôvodu, že ich spoločné spolužitie trvalo viac ako 1 rok
pred smrťou poručiteľa, žalobkyňa s poručiteľom viedla spoločnú domácnosť a starala sa spoločne s
poručiteľom o túto spoločnú domácnosť. O spolužití poručiteľa so žalobkyňou po dobu aspoň jedného

roka niet pochýb, pretože to potvrdili všetci vypočutí svedkovia vrátane oboch žalovaných a žalobkyňa
v konaní preukázala, že sa spoločne s poručiteľom starali o spoločnú domácnosť. Z hľadiska finančnej
starostlivosti o spoločnú domácnosť právny zástupca v závere zhrnul, že :
- je preukázané, že žalobkyňa a poručiteľ C. G. hospodárili spoločne; na účet poručiteľa bola prijímaná
aj mzda žalobkyne, čo bolo preukázané dopytom v N. E., P., kde bol vedený spoločný účet na meno C.
G., žalobkyňa disponovala debetnou kartou a prostriedky z účtu používali obaja spoločne, pričom sám

poručiteľ navrhol, aby používali spoločne jeho účet. Žalované síce namietajú, že sa žalobkyňa nechala
vyživovať a že si z peňazí kupovala alkohol, avšak opomenuli to, že aj keby to bola pravda, považuje
sa to za spoločný život a uhrádzanie spoločných nákladov.
- je nepravdivé tvrdenie žalovaných, že posielaním mzdy na iný účet sa žalobkyňa chcela vyhnúť
exekúciám, nakoľko žalobkyňa pracovala na trvalý pracovný pomer a ak by mala exekúcie, tak by

exekučný príkaz obdržal zamestnávateľ, ktorý by exekučne vymáhanú sumu zrážal priamo zo mzdy,
bez ohľadu na to, kam sú posielané peniaze.
- je nepravdivé tvrdenie žalovaných, že by žalobkyňa a poručiteľ nehospodárili spoločne len preto, že
im na byte v určitom období vznikali nedoplatky. Pokiaľ sa žalobkyňa poručiteľom rozhodli hospodáriť
odlišne ako je to bežné, užívať si spoločne život a namiesto úhrady nedoplatku na plyne, elektrine

a správe bytového domu, bolo to ich spoločným rozhodnutím a tým nie je znegovaná podmienky
starostlivosti o spoločnú domácnosť a ani tvrdenie, že spoločne hospodárili.
- je nepravdivé tvrdenie žalovaných, že by sa žalobkyňa nestarala o poručiteľa počas jeho hospitalizácie
v nemocnici a namiesto toho si užívala a popíjala, nakoľko uvedené tvrdenie nepotvrdzuje žiaden
vykonaný dôkaz, pričom ani jedna so žalovaných nevedeli o živote poručiteľa, ani o jeho hospitalizácii

a ani o smrti.
Právny zástupkyňa žalobkyne ohľadom starostlivosti o spoločnú domácnosť a skutočnom súžití ešte
zdôraznil, že svedok J. K. potvrdil, že ako taxikár viackrát viezol žalobkyňu a poručiteľa spoločne na
spoločné aktivity napr. na záhradu do Rače, pričom miestom nástupu alebo vykládky bola práve adresa
na D. XX, E.. Svedok potvrdil, že pri návšteve v ich spoločnom byte bol byt vždy udržiavaný a svedkyňa

v byte bývala ako doma. Svedok C. L. potvrdil okrem iného aj to, že žalobkyňa vykonávala domáce
práce a to napr. keď ju opakovane videl pri vešaní bielizne na balkóne alebo pri návrate so spoločných
nákupov. Svedok potvrdil, že žalobkyňa s C. G. trávila čas napr. na záhrade v Rači. Svedok I. F. potvrdil,
že žalobkyňa vykonávala domáce práce , pričom ju opakovane videl pri vešaní bielizne na balkóne.
Svedok navyše potvrdil, že žalobkyňu videl pri domácich prácach ako upratovanie, varenie. Svedok

okrem iného potvrdil, že žalobkyňa s C. G. trávili čas napr. na záhrade v Rači. Samotná žalovaná 1
potvrdila, že žalobkyňa trvale bývala s poručiteľom asi 3 roky pred jeho smrťou, pričom spoločne aj
hospodárili a žalobkyňa sa postarala aj o pohreb poručiteľa. Žalovaná 2 potvrdila, že všetky okolnosti,
ktoré uviedla žalovaná 1 sú pravdivé, pričom uviedla, že žalobkyňa a poručiteľ žili spolu asi dva roky
pred smrťou poručiteľa, kedy sa s poručiteľom prestala rozprávať a preto ostatné skutočnosti o živote

poručiteľaažalobkyneuviesťnevedela.Žalobkyňapoprelatvrdenie,žebyžalobkyňažilaumatkyvRači,
alebo niekde inde, pričom žiadne dokazovanie nesmerovalo k preukázaniu skutočnosti, že by žalobkyňa
bývala niekde inde ako na D. XX I. E. a naviac svedok K. potvrdil, že ako taxikár občas viezol žalobkyňu
z D. XX k matke do Rače. Vzhľadom na to právny zástupca žalobkyne žiadal plnom rozsahu vyhovieť
žalobe ako dôvodnej a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

32. Právny zástupca žalovaných 1 a 2 v záverečnej reči a v jej následných doplneniach písomne
aj ústne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa popísala v žalobe a v neskorších písomných a
ústnych vyjadreniach nepravdivý, klamlivý a účelový skutkový stav, ktorý nebol v rámci dokazovania
v tomto konaní preukázaný a to v zásadných otázkach pre právne posúdenie veci, ako aj v súvislosti

s prezentovanou obranou žalovaných 1 a 2 s cieľom nadobudnúť majetkové hodnoty v neskoršom
dedičskom konaní po poručiteľovi C. G.. Všeobecne najskôr uviedol, že žalobkyňa v konaní nepredložila
resp. neoznačila relevantné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a to najmä: že žila s
poručiteľom v spoločnej domácnosti; najmenej po dobu jedného roka pred smrťou; a z tohto dôvodu sastarala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa a naopak žalované v konaní
skutkové tvrdenia žalobkyne popreli účinným spôsobom a svoje skutkové tvrdenia náležte odôvodnili a
preukázali relevantnými dôkaznými prostriedkami. Právny zástupca žalobkyne ďalej zhrnul, že poručiteľ

zomrel ako slobodný, bez zanechania závetu a listiny o vydedení, nemal žiadnych neopomenutelhých
dedičov a rodičia ho predumreli. Ako dedičia zo zákona v III. dedičskej skupiA ne podľa § 475 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), prichádzajú do úvahy sestry poručiteľa - žalované 1a 2, pričom
ako dedička vystupuje v dedičskom konaní aj žalobkyňa, ktorá si uplatnila dedičské právo po poručiteľovi
na základe ňou tvrdených dôvodov, a to, že od roku 2010 s žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti,

podieľala sa na financovaní spoločnej domácnosti, jej výplata bola poukazovaná na účet poručiteľa, z
ktorého boli hradené všetky výdavky, spojené s chodom ich domácnosti. Sestry poručiteľa – žalované
1 a 2 prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 24.10.2017 pred notárom - súdnym komisárom
JUDr. Ingríd Lúčanovou dedičské právo žalobkyne z titulu § 475 ods. l OZ neuznali, pričom žalobkyňa
v priebehu predmetného konania nepreukázala splnenie tzv. kumulatívnych podmienok podľa § 474
ods. 1 a § 475 OZ na priznanie dedičského nároku. V súvislosti s účinným popretím skutkových tvrdení

žalobkyne v konaní a vzhľadom na dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila právny zástupca žalovaných
uviedol nasledovné skutkové tvrdenia: žalobkyňa a poručiteľ nikdy nežili v spoločnej domácnosti v takom
zmysle ako to vyžaduje § 115 OZ a súdna prax pri posudzovaní obdobných prípadov, keď charakter ich
spolužitia nikdy nespĺňal parametre tzv. spotrebného spoločenstva, nakoľko podľa právneho zástupcu
žalovaných žalobkyňa nepreukázala, že s poručiteľom žila trvalo v jednej domácnosti, že spoločne

uhrádzalinákladynasvojepotrebyapotrebyspoločnejdomácnostiaspoločnesporučiteľomhospodárili.
Uviedol, že žalobkyňa si síce nechala posielať niekedy výplatu na účet poručiteľa, pričom pracovala len
sporadicky len formou brigád a krátkodobých úväzkov, avšak podľa žalovaných iba z dôvodu, aby sa
vyhla častým exekúciám. Zároveň v konaní nepreukázala, že z týchto peňazí boli uhrádzané spoločné
potreby ich osôb a domácnosti.

Poukázal na výpoveď svedka F., ktorý uviedol, že „náklady na byt si platil poručiteľ sám, vždy 9-teho v
mesiaciišielnapoštuzaplatiť,nanákupysícevidelchodiťporučiteľaspolusožalobkyňou,alenevedelsa
vyjadriť k tomu, kto ich financoval a ani ako žalobkyňa poručiteľ hospodárili. Preto svedok F. nepotvrdil,
že žalobkyňa s poručiteľom žili trvalo v spoločnej domácnosti a naopak, vyhodnotenia kladených mu
otázok vyplýva, že poručiteľ bol samostatnou osobou, ktorý bol finančne sebestačný, vedel si variť,

upratoval si sám, umýval riad a prakticky si sám viedol a financoval celú domácnosť. Svedok F. bol asi
5 krát na návšteve u poručiteľa, čo potvrdzuje, že nemohol tam žalobkyňu vídať každý deň. Ako rozpor
v tvrdeniach medzi tým, čo uviedla žalobkyňa a svedok F. žalované označili to, že žalobkyňa opísala
svoju starostlivosť o domácnosť rým, že varila, prala, upratovala a že celá jej výplata chodila na účet
poručiteľa, čo je zásadný rozdiel v tvrdeniach žalobkyne a svedka F..

Ďalej poukázal aj na výpovede ďalších svedkov - K., L., ktorí uviedli, že poručiteľa a žalobkyňa sa síce
spolu stretávali, ale nevedeli potvrdiť, či spolu v rozhodnom období aj trvale žili, hospodárili, či spoločne
financovali spoločnú domácnosť a uhrádzali náklady na svoje potreby. Svedok K. vo svojej výpovedi
síce potvrdil, že vídal žalobkyňu v bytovom dome, ale iba ako taxikár „z vonku" a nevedel konkrétne
uviesť, či žalobkyňa a poručiteľ viedli spoločnú domácnosť a nemal žiadnu vedomosť o ich spoločnom

hospodárení. Uviedol, že u poručiteľa bol len zopárkrát, približne 2 x do mesiaca, kedy poručiteľ zavolal
svedka na pohárik a posedeli si, pričom svedok nič konkrétne k meritu veci nevedel uviesť, iba to, že
žalobkyňa žila v byte poručiteľa „minimálne rok“. To advokát žalovaných označil za zaujímavé tvrdenie,
keďže na všetky ostatné otázky nevedel svedok K. jednoznačne odpovedať a o skutočnostiach vedel
len z počutia, od manželky a pod.. Výpoveď svedka L. advokát žalovaných namietal ako irelevantnú

z dôvodu, že svedok uviedol, že ako má vypovedať v pozícii svedka ho inštruovali advokát žalobkyne a
ľudia od žalobkyni. Inak svedok L. taktiež vo výpovedi nepotvrdil skutkové tvrdenia žalobkyne, nakoľko
všetky skutočnosti mal len z počutia a v byte poručiteľa nikdy nebol.
Ďalej advokát žalovaných poukázal na to, že z výpovede samotnej žalobkyne a aj z výpovedí ňou
navrhnutýchsvedkovvyplýva,ženákladyspojenésbývanímavedenímdomácnostisiuhrádzalporučiteľ

sám, pričom ani žalobkyňa, ani jeden zo svedkov na 100 %, nepotvrdili, že žalobkyňa s poručiteľom
spoločne trvalo bývali a spoločne hospodárili.
V rámci vlastných skutkových tvrdení žalované 1 a 2 všeobecne uviedli, že ich tvrdenia popisujú
pravdivo skutkový stav a na ich preukázanie súdu predložili aj relevantné dôkazy a naopak z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa nesprávala k poručiteľovi v rozhodnom období (2013 - 2014)

ako k osobe blízkej, resp. k osobe, ktorá je odkázaná na starostlivosť, prípadne opateru takejto osoby.
Uviedli, že v tomto konaní a aj v konaní na bývalom OS Bratislava III, sp. zn. 14C/433/2015 bolo
preukázané, že žalobkyňa sa k poručiteľovi správala v hlbokom rozpore s morálkou a dobrými mravmi,
nakoľko cynicky, bezcitne, v rozpore s platným právom a morálkou sa snažila podvodne pripraviťporučiteľa o vlastníctvo k bytu č. XX na 1. posch. bytového domu na D. XX I. E. a až rozsudkom
súdu zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 14C/433/2015, právoplatným dňa 19.03.2019, bola určená neplatnosť
kúpnej zmluvy zo dňa 05.05.2014, ktorú uzavrela žalobkyňa s poručiteľom. Poukázal na odôvodnenie

uvedeného rozsudku, kde súd jasne a nespochybniteľne označil konanie žalobkyne za zištné, účelové
a protizákonné, z čoho vedenej možno vyvodiť záver, že takto nekoná osoba, ktorá tvrdí, že žije s
druhom v porozumení, v láske a ako rodina. Žalobkyňa sa neštítila urobiť takýto právny úkon v čase
keď poručiteľ trpel závažnou chorobou, ktorej 7 dní po pokuse podvodne previesť byt, podľahol. Advokát
žalovaných tiež uviedol, že súdu predložil dôkaz o tom, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neprispievala

na chod domácnosti poručiteľa a naopak od neho len vyťahovala peniaze, z ktorých financovala
alkoholické seansy, kúpu oblečenia a pod., pričom všetky náklady domácnosti platil výlučne poručiteľ zo
svojho príjmu a úspor. Ďalším dôkazom o tom, že žalobkyňa sa nepodieľala na financovaní spoločnej
domácnosti s poručiteľom a ani nemala vôľu prispievať na jej chod bola skutočnosť, že v rozhodnom
období - 1 rok pred smrťou poručiteľa, vznikol voči dodávateľovi energií SLOVAKIA ENERGY s.r.o.
nedoplatok za odber plynu vo výške 1.965,78 eur za obdobie od 19.10.2013 do 25.07.2014 a nedoplatok

za odber el. energie vo výške 22,97 eur za obdobie od 19.10.2013 do 25.07.2014, pričom bolo v konaní
preukázané, že bezprostredne po úmrtí poručiteľa bol zistený nedoplatok k 31.12.2016 spolu vo výške
1.159,84 eur za služby spojené s užívaním bytu u správcu bytového domu FONDBYT s.r.o.. Pokiaľ
by žalobkyňa a poručiteľ spoločne hospodárili a uhrádzali náklady na svoje potreby, vrátane bývania,
nemohli by vzniknúť uvedené nedoplatky. Naopak žalobkyňa vyberala z účtu patriacemu poručitelovi

peniaze na alkohol a v byte poručiteľa realizovala často alkoholické seansy, najmä počas jeho pobytu
v nemocnici a až po doručení výziev na zaplatenie dlhov v súvislosti s užívaním bytu poručiteľa, sa
žalobkyňa v byte prestala zdržovať, nakoľko bol postupne odpojený od dodávok elektriky a plynu.
Žalobkyňa doposiaľ žiadnu pohľadávku vzniknutú v súvislosti s užívaním bytu v rozhodnom období
neuhradila, byt opustila, odmieta vydať kľúče od bytu, pričom byt bol zdemolovaný a v takom stave je

do dnes, pre neukončené dedičské konanie. Žalované boli nútené po úmrtí poručiteľa zaplatiť všetky
pohľadávky a základné poplatky spojené s užívaním bytu, aby odvrátili dražbu bytu, ktorú navrhlo
spoločenstvo vlastníkov bytového domu. Poukázal na to, že v konaní bolo zistené, že matka žalovanej
vlastní nehnuteľnosť v E. – B., kde sa žalobkyňa často v rozhodnom období (2013 až 2014) zdržiavala,
čo uviedol aj svedok K..

Právny zástupca žalovaných ďalej namietal, že žalobkyňa, ktorá tvrdila, že si nechala posielať svoju
výplatu na účet poručiteľa uvedenú skutočnosť v konaní nepreukázala a rovnako žiadnym priamym
dôkazom (výpis z účtu, príjmový doklad, potvrdenie o zakúpení veci a pod.) nepreukázala, že financie
použila na úhradu nákladov na spoločnú domácnosť, čo nepotvrdil ani žiaden z vypočutých svedkov.
Skutočnosť, že žalobkyňa disponovala debetnou kartou k účtu poručiteľa nepotvrdzuje, že s poručiteľom

spoločne hospodárili a že tieto finančné prostriedky použili na úhradu nákladov na spoločnú domácnosť.
Advokát žalovaných naopak poukázal, že v dedičskom spise je dôkaz o tom, že žalobkyňa svojimi
výbermi dostala účet poručiteľa do mínusu ničím nepodloženými výbermi, ktoré neboli na spoločnú
domácnosť.
Rovnako ani svedok M. nepotvrdil skutkové tvrdenia žalobkyne v podstatných otázkach pre právne

posúdenie uplatneného nároku.
Tvrdenie žalobkyne, že poručiteľ nechcel, aby jeho byt získali po jeho smrti žalované ale iba žalobkyňa,
tieto označili za absurdné v kontexte s tým, ako žalobkyňa konala týždeň pred smrťou poručiteľa, ktoré je
zhrnuté v obsahu, resp. odôvodnení rozsudku OS Bratislava III, sp. zn. 14C/433/2015 ako protizákonné
a v rozpore s dobrými mravmi, čo vylučuje akúkoľvek úvahu o jej vrúcnom vzťahu k poručiteľovi a o ich

normálnom spolužití v jednej domácnosti.
Ďalej advokát žalovaných poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov ohľadom podmienok dedenia v
II. dedičskej skupine (aj III. dedičskej skupine), napr. uvedené v zborníku NS ČSSR 3Cz/74/78 z
19.12.1978,ktorýkonštatoval,žeosobaspolužijúcasporučiteľomvspoločnejdomácnosti(vzmysleust.
§ 474 ods. 1 a § 475 OZ) musí svojou osobnou činnosťou, finančne alebo akýmkoľvek iným spôsobom

prispievať k udržiavaniu tejto domácnosti, pokiaľ jej v tom nebráni prechodné zdržovanie sa na inom
mieste z vážnych dôvodov. Ak sa o spoločnú domácnosť nestarala, môže dediť zo zákona iba vtedy, ak
bola na poručiteľa odkázaná výživou. Postačí, ak poručiteľ tejto osobe dobrovoľne poskytoval úhradu
na výživu bezplatne z dôvodu uvedenej odkázanosti výživou na poručiteľa. /Porovnaj napr. rozsudok KS
Bratislava 14Co/258/2016 zo dňa 15.01.2019/

Žalované v závere zhrnuli, že svoje skutkové tvrdenia žalobkyňa v priebehu konania dôkazne
nepreukázala, pričom žalované ich popierajú. Žalobkyňa preto nesplnila všetky 3 (tri) kritériá uvedené
v § 474 ods. 1 OZ a jej žaloba je preto nedôvodná.Žalovanépoukázalinaskutkovérozporyvtvrdeniachžalobkyne,ktorézásadnýmspôsobomdeterminujú
tvrdenia žalobkyne pri preukazovaní dôvodnosti uplatneného nároku. Konkrétne, že ani jeden svedok
navrhnutý žalobkyňou nepotvrdil, že žalobkyňa a poručiteľ žili v spoločnej domácnosti v takom zmysle

ako to vyžaduje § 115 OZ a súdna prax pri posudzovaní obdobných prípadov, nakoľko charakter
ich spolužitia nikdy nespĺňal parametre tzv. spotrebného spoločenstva. Naopak svedkovia potvrdili
tvrdenia žalovaných, že žalobkyňa a svedkovia sa stretávali v byte poručiteľa len za účelom zábavy,
alkoholických seáns, pričom žalobkyňa po týchto večierkoch u poručiteľa prespávala. Nikdy však
nevarila, neupratovala, neumývala riad a ani sa nepodieľala na financovaní spoločnej domácnosti,

pričom pracovala iba príležitostne, ako pomocná sila v kuchyni s nestálym príjmom okolo 300 eur
mesačne a často prespávala sama, alebo spolu s poručiteľom u jej matky v Rači. Za vzájomne
odporujúce si advokát žalovaných označil tvrdenie žalobkyne, ktorá na jednej strane konštatovala,
že samé žalované potvrdili, že žalobkyňa a poručiteľ bývali a spoločne hospodárili asi 3 roky pred
smrťou poručiteľa a zároveň uviedla, že ani jedna zo žalovaných o brata neprejavovali záujem a preto
nemohli ani poznať osobný život poručiteľa, pričom žalovaná 2 sa dva roky pred smrťou poručiteľa s

ním vôbec nerozprávala. Uviedol, že zo správania sa žalobkyne v rozhodnom období jeden rok pred
smrťou poručiteľa jednoznačne vyplýva, že s poručiteľom sa stretávali, nikdy však s ním nebývala
trvalo a spolu neviedli spoločnú domácnosť. Charakter ich spolužitia definoval ako alkoholické stretnutia
s kamarátmi (zároveň aj svedkami!), využívanie dobrej povahy a pohostinnosť poručiteľa zo strany
žalobkyne, ktorý bol finančne nezávislý, pričom vypočítavosť žalobkyne, sa prejavila najmä v zneužívaní

poručiteľavzáverečnomštádiujehovážnejaneskôrsmrteľnejchoroby,keďpodvodnýmkonanímchcela
v posledných chvíľach života nadobudnúť do vlastníctva jeho byt na D. Q. I. E., čo súd v inom konaní
označil za amorálne a protizákonné správanie voči poručiteľovi. Preto žalobkyni nikdy nemôže vzniknúť
dedičský nárok, na základe ktorého by mohla dediť majetok po poručiteľovi. K tvrdeniam, že nedoplatky
na energiách a službách spojených s užívaním bytu vznikli až po smrti poručiteľa nemajú racionálne

opodstatnenie, pričom opak preukázali žalované v konaní predloženými potvrdenia od dodávateľov
energií a správcu bytového domu.
K dôkazu - výpisu z účtu poručiteľa z N. E. P., advokát žalovaných uviedol, že k meritu veci nemá
žiaden vplyv to, že žalobkyňa si sem-tam dala poslať peniaze na účet poručiteľa a ani to nepotvrdzuje,
že spoločne hospodárili. Správanie žalobkyne, jej výpoveď a mentálny stav žalobkyne, pričom ju bez

ďalšieho označil za alkoholičku, bez normálneho úsudku, podľa advokáta žalovaných potvrdzuje, že
hlavným motívom žaloby je majetkový prospech, rovnako ako v konaní o neplatnosť kúpnej-darovacej
v konaní sp. zn. 14C/433/2015 a zopakoval, že jej správanie je amorálne a protizákonné, čo si sama
pravdepodobne ani neuvedomuje. Okrem toho vyjadril presvedčenie oboch žalovaných, že na podanie
žaloby bola žalobkyňa navedená im neznámymi osobami, pretože žalobkyňa od úmrtia poručiteľ do

jeho bytu na D. ul. nechodí, odmieta vydať od neho kľúče a z dôvodu nedoplatkov na plyne, elektrike
a vode je byt zdevastovaný. Vyjadril názor, že ako osoba závislá na požívaní alkoholických nápojov je
len nástrojom na získanie majetkového prospechu z prípadného dedičstva, lebo keby bola odkázaná
na bývanie v byte, tak by v ňom chcela a aj potrebovala bývať, pričom od úmrtia poručiteľa v r. 2014
býva neznámo kde.

V závere záverečnej reči právny zástupca žalovaných, s odkazom príslušné ustanovenia § 474 ods.
1 a 2, § 475 ods. 1 a 2 v spojení s § 115 OZ opakovane zhrnul a zdôraznil, že žalobkyňa v žalobe
uvádza neúplné, resp. nepravdivé skutkové tvrdenia, pričom z jej opisu a predložených dôkazov logicky
vyplýva, že žalobkyňa a poručiteľ nikdy nežili v spoločnej domácnosti ako to vyžaduje § 115 OZ
a súdna prax, neuhrádzali spoločne náklady na svoje potreby, nestarali sa o spoločnú domácnosť,

žalobkyňasanachodespoločnejdomácnostinepodieľalaanifinančneaniosobnoučinnosťouaaniiným
spôsobom, ktorým by prispievala k udržiavaniu spoločnej domácnosti a žalobkyňa ani nebola odkázaná
na poručiteľa výživou, pričom charakter ich spolužitia nikdy nespĺňal parametre tzv. spotrebného
spoločenstva. Skutkový stav opísaný žalobkyňou nezodpovedá reálnemu stavu v rozhodnom čase
obdobia jedného roka, tzn. od 09.05.2013 do 09.05.2014, kedy mala žalobkyňa žiť v spoločnej

domácnosti s poručiteľom. Žalobkyňa sa nesprávala v rozhodnom období k poručiteľovi ako k osobe
blízkej, ale ho naopak chcela podvodne pripraviť o jeho byt. Vymedzil pritom, čo tvorí domácnosť
v zmysle § 115 OZ, a že ide o skutočné, trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých fyzických osôb v
spotrebnom spoločenstve, ktoré spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby, čo predstavuje základný
prvokdomácnosti.Kýmpredpokladomspoločnejdomácnostijespravidlaspoločnébývanie,presplnenie

podmienok podľa § 474 ods. 1 OZ sa spolužitie vyžaduje, pričom nik nemôže byť príslušníkom dvoch
domácností súčasne a spolupatričnosť k jednej domácnosti bráni, aby si súčasne založila iné spotrebné
spoločenstvo. V danom prípade advokát žalovaných tvrdil, že žalobkyňa žila súčasne aj u matky v Rači.
Ďalším znakom spoločnej domácnosti je trvalosť a o trvalé spolužitie ide vtedy, ak nie je vopred časovoohraničené, pričom pre vznik dedičského práva sa však vyžaduje, aby spoločná domácnosť trvala
najmenej po dobu jedného roka, spätne odo dňa smrti poručiteľa a aby v čase smrti poručiteľa spolužitie
trvalo. Ďalšou podmienkou je, aby sa spolužijúca osoba v spoločnej domácnosti o túto domácnosť

starala, teda osobnou činnosťou, finančne, či akýmkoľvek iným spôsobom prispievala na udržiavanie
tejto domácnosti. Právny zástupca žalovaných ďalej definoval, čo sa rozumie dôkazným bremenom, ako
procesnej zodpovednosti strany sporu za preukázanie svojich tvrdení, spočívajúcom na tej strane, ktorá
z existencie tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a ktorého zmyslom,
je okrem iného, umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť

významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, tzn. ak
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov, ktoré už v
minulosti judikovali podmienky dedenia v II. dedičskej skupine tak, že osoba spolu žijúca s poručiteľom
v spoločnej domácnosti musí svojou osobnou činnosťou, finančne alebo akýmkoľvek iným spôsobom
prispievať k udržiavaniu tejto domácnosti, pokiaľ jej v tom nebráni prechodné zdržovanie sa na inom

mieste z vážnych dôvodov. Ak sa o spoločnú domácnosť nestarala, môže tu dediť zo zákona iba
vtedy, ak bola na poručiteľa odkázaná výživou. Postačí, ak poručiteľ tejto osobe dobrovoľne poskytoval
úhradu na výživu bezplatne z dôvodu uvedenej odkázanosti výživou na poručiteľa a z tejto praxe
vyplýva, že iba samotné spolužitie osoby v domácnosti poručiteľa, v spoločnom byte, ešte samo osebe
nezakladá dedičský nárok tejto osoby v zmysle § 474 OZ, príp. podľa § 475 OZ. V tomto prípade

uvedené hľadiská nie sú plne totožné s kritériami, podľa ktorých sa posudzuje otázka príslušnosti
k spoločnej domácnosti podľa § 71 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, ani s kritériami
rozhodnými pre pojem spoločnej domácnosti podľa § 115 OZ. Okrem doby trvania tohto vzťahu najmenej
po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa, musí byť súčasne splnená aspoň jedna z ďalších
dvoch podmienok, a to starostlivosť o spoločnú domácnosť, ako už bolo opakovane vyššie uvedené

alebo splnenie druhej alternatívnej podmienku, odkázanosť výživou na poručiteľa. V tejto súvislosti
žalované poukázali opätovne na výpoveď samotnej žalobkyne a hlavne výpovede svedkov F. a K.,
ktorí jednoznačne potvrdili, že sa jednalo len harmonický blízky vzťah žalobkyne a poručiteľa, ktorý sa
realizoval v jeho byte avšak ich svedecké výpovede nepreukázali vyššie uvedené kritériá, podľa ktorých
sa posudzuje otázka príslušnosti k spoločnej domácnosti v zmysle § 474 OZ. Že poručiteľ uhrádzal

náklady na túto domácnosť bolo preukázané aj listinnými dôkazmi. Ďalej advokát žalovaných poukázal
na závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.09.2006, sp. zn. 21 Cdo683/2006, ktorý
uviedol: „spoločnou domácnosťou v zmysle ustanovenia § 115 a § 474 odst. l OZ sa rozumie podľa
ustálenej judikatúry súdov súžitie dvoch alebo viacerých fyzických osôb, ktoré spolu žijú trvalé a ktoré
spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné

bývanievjednomaleboviacejbytoch(knaplneniujejznakovpretonepostačujúnapr.občasnénávštevy);
výnimka z tohto pravidla je možná len vtedy, ak ide o dočasný a prechodný pobyt inde z dôvodov
liečenia, návštevy príbuzných, výkonu práce a pod.. Ide o spotrebné spoločenstvo trvalej povahy, a preto
spoločnú domácnosť predstavuje iba skutočné a trvalé súžitie, v ktorom jej členovia prispievajú k úhrade
a obstarávaniu spoločných potrieb (nepostačuje napr. len príležitostná výpomoc v domácnosti, spoločné

trávenie dovoleniek a pod.) a v ktorom spoločne a bez rozlišovania hospodária so svojimi príjmami.
Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, akoby bola členom rodiny; vyžaduje
sa, aby sa starala o spoločnú domácnosť (obstarávaním domácich prác, udržiavaním poriadku v byte,
obstarávaním prádla a údržby šiat, prípravou jedla a pod.) alebo poskytovala prostriedky na úhradu
potrieb spoločnej domácnosti, alebo aby bola odkázaná výživou na poručiteľa. "

Zo všetkých uvedených dôvodov, keď žalobkyňa v predmetnom konaní nepreukázala splnenie tzv.
kumulatívnych podmienok ustanovených v § 474 ods. 1 a § 475 OZ, neprislúcha jej dedičský nárok
uplatnený žalobou a preto žalované 1 a 2 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať im v plnom
rozsahu nárok na náhradu trov konania.

33. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa charakteru ide o žalobu na určenie práva podľa § 137 písm. c) C.s.p., ktorej prípustnosť je

podmienená preukázaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, okrem prípadov, ak
táto žaloba má podklad v osobitných predpisoch, tzn. že jej prípustnosť vyplýva priamo z iných právnych
predpisov. V danom prípade prípustnosť žaloby vyplýva z § 194 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku (predtým obdobne § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), čím odpadá nutnosťskúmania a odôvodňovania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorého danosť sa
v tomto prípade predpokladá.

35. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

36. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov.

37. Podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej
skupinerovnakýmdielom poručiteľovisúrodenciatí,ktorížili sporučiteľom najmenejpoddobu jedného
roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť
alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

38. Podľa § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí,

nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

39. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

40. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú miesto neho dediča zo zákona (§ 460
a § 461 ods. 1, 2 OZ).

41. Dedičia zo zákona sú rozdelení do troch dedičských skupín. Dôvodom dedenia zo zákona v zmysle

týchto skupín nemusí byť vždy len príbuzenský vzťah (deti, rodičia a súrodenci) alebo manželský vzťah.
V zmysle ustanovení § 474 ods. 1 a 475 OZ dedia v druhej alebo v tretej skupine dedičov aj tí, ktorí
žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa
z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Príbuzenský
vzťah medzi poručiteľom a takýmto dedičom sa nevyžaduje.

42. Pokiaľ teda ide o subjektívne dedičské právo spolužijúcich osôb, toto vzniká len v prípade
kumulatívneho splnenia (existencie) nasledujúcich predpokladov: spoločná domácnosť, trvanie
spoločnej domácnosti a trvalosť takéhoto spolužitia najmenej jeden rok pred smrťou poručiteľa, tzn.
starostlivosť o spoločnú domácnosť najmä formou spoločného uhrádzania nákladov na osobné, životné

potreby,príp.osobnoustarostlivosťoualeboodkázanosť navýživuporučiteľaminimálnerokpredsmrťou
poručiteľa.

43. Pojem spoločná domácnosť je obsahom legálnej definície v § 115 OZ, podľa ktorej spoločnú
domácnosť tvoria osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom
spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich
možností a schopností a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje,
pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých
výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy, výlety a

podobne. (pozri R 34/1960, publikované aj v Občiansky zákonník, stručný komentár autor M. I.
a kol., Bratislava, 2010, IURA EITION spol. s.r.o., strana 624). To znamená, že základným atribútom
spoločnej domácnosti je spoločné hospodárenie, inak povedané spoločné uhradzovanie nákladov na
potreby jednotlivých jej členov a spoločné bývanie. Spoločné uhradzovanie nákladov znamená, že
zásadne nie sú presne oddeľované finančné prostriedky na vedenie domácnosti. Spoločne sa však

nemusia uhradzovať všetky potreby spolužijúcich osôb, ale najmä tá časť osobných potrieb, ktorá súvisí
s bývaním a stravovaním, pričom spoločné bývanie predpokladá faktický stav žitia členov spoločnej
domácnosti a bydlisko podľa evidencie obyvateľstva v tomto prípade nie je rozhodujúce. Platí, že nikto
nemôžebyťpríslušníkomdvochdomácnostisúčasne.Spolupatričnosťkjednejdomácnostibránifyzickej
osobe, aby súčasne založila iné spotrebné spoločenstvo v inej domácnosti.

44. Spoločné uhrádzanie nákladov na osobné potreby sa prejavuje trvalým a adekvátnym podielom
na úhrade nákladov na domácnosť v závislosti od schopností a možností každej osoby, ktorá žije v
spoločnej domácnosti, do ktorého treba zahrnúť aj osobnú starostlivosť o domácnosť. (pozri Občianskyzákonník , stručný komentár, autor: M. I. a kol., Bratislava, 2010, IURA EITION spol. s.r.o. strana
621-622 ). Spoločné uhrádzanie nákladov podľa možností každej zo zúčastnených osôb nevylučuje
prípadnú dohodu spolužijúcich osôb, že s ohľadom na tieto možnosti jedna osoba hradí náklady výlučne

zo svojich príjmov a druhá osoba sa na vedení spoločnej domácnosti podieľa inak ako finančne. Ide o
spoločný záujem o spoločné potreby domácnosti a ich spoločné riešenie.

45. Trvalé spolužitie nie je síce legálne definované, ale ide o zhodu úmyslu zúčastnených osôb
trvale spolu žiť a tieto osoby sa v každodennom živote správajú tak, že zo súhrnu okolností ich

spolužitia možno usudzovať, že ich spolužitie je konsenzuálne a vychádza z citového základu a blízkeho
vzťahu týchto osôb, podobnému vzťahom rodinných príslušníkov (nejde napr. len o nájomcu časti domu,
bytu, opatrovateľskú službu za odmenu a pod.). Súčasne ide o spolužitie kontinuálne a zásadne nie
je prerušované ničím, okrem výnimočných udalostí (napr. hospitalizácia, prechodné ubytovanie mimo
miesta svojej domácnosti napr. počas služobného pobytu po dobu výkonu zamestnania mimo bydliska,
príp. v cudzine, počas štúdia, počas návštevy a pod.). Skúma sa napríklad, či také osoby spolu bývajú

v tom istom byte, alebo dome, či na tomto mieste majú veci osobnej potreby a spotreby, či sa tam
pravidelne vracajú z práce alebo iného pôsobiska a aj inak prejavujú svoju vôľu zdržiavať sa na
tomto mieste. Hoci trvalosť spolužitia nie je vymedzená iba dĺžkou faktického trvania, jedným z dôkazov
trvalosti spolužitia je aj to, že takéto spolužitie musí trvať najmenej rok pred smrťou poručiteľa,
pričom počítanie času sa spravuje ustanovením § 122 OZ. Jedným zo znakov definujúcich trvalosť

spolužitia je aj to, že nie je vopred časovo ohraničené a o trvalé spolužitie ide vtedy, ak z okolností
možno usudzovať, že osoby žijúce v spotrebnom spoločenstve nezamýšľajú toto spoločenstvo tvoriť iba
na prechodný čas, resp. po časovo ohraničenú dobu. Z tohto pohľadu tvoria domácnosť i osoby, ktoré
spolu žijú v domácnosti iba krátko a iba začínajú spolu žiť a naopak ju netvoria osoby, ktoré po určitú
dobu, aj dlhšiu, žijú spolu v jednej domácnosti, avšak bez úmyslu spoločného trvalého spolužitia (tzn.

na neurčitú dobu) a bez toho, že by súčasne tvorili spotrebné spoločenstvo, ako bolo vyššie uvedené.
Zároveň však pre vznik subjektívneho dedičského práva zákon vyžaduje okrem podmienky spoločnej
domácnosti aj splnenie podmienky určitej minimálnej, časovo ohraničenej doby trvania, tzn. že táto
spoločná domácnosť musí trvať kontinuálne najmenej po dobu jedného roka a tento čas sa počíta spätne
odo dňa poručiteľovej smrti. Ako bolo vyššie uvedené nejde o skončenie, príp. prerušenie spoločnej

domácnosti pokiaľ sa poručiteľ a spolužijúca osoba iba dočasne zdržiavali na rôznych miestach, avšak
bez úmyslu spolužitie skončiť.

46. Z uvedeného vyplýva, že zákonnou podmienkou na získanie dedičského práva spolužijúcou osobou
je to, že táto spolužijúca osoba sa z dôvodu faktického spolužitia v spoločnej domácnosti, o túto

domácnosť starala (alebo musela byť výživou odkázaná, ktorá podmienka je však v danom prípade
vylúčená). Podmienka starostlivosti o spoločnú domácnosť je splnená vtedy, keď spolužijúca osoba
osobne prispieva k jej udržiavaniu a chodu. Nie je rozhodujúce, či sa tak stane jej osobnou činnosťou,
finančne alebo iným spôsobom, ale je potrebné, aby sa táto starostlivosť vykonávala spontánne a nie
na zmluvnom základe. Starostlivosť o spoločnú domácnosť pritom neznamená výlučne len upratovanie,

varenie a pod., nakoľko v súčasnosti je možné zabezpečiť tieto činnosti aj formou služby, tzn. napr.
zabezpečením jej upratovania a stravovania spolužijúcich osôb prostredníctvom upratovacej služby,
donáškovej služby a pod.. Rovnako môže byť irelevantné v tejto súvislsoti napr. to, že samotný odvoz
spolužijúcej osoby do nemocnice fyzicky vykonala iná osoba ako spolužijúca, keď osoba spolužijúca
o takúto pomoc tretej osoby požiadala, resp. okolnosti prevozu to objektívne vylučovali. Starostlivosť

o spoločnú domácnosť môže znamenať i len zabezpečovanie riešenia všetkých potrieb spolužijúcich
osôb a záležitostí spoločnej domácnosti. ide pritom zásadné posúdenie všetkých okolností v kontexte
ich schopností a možností, skutočného úmyslu trvalého spolužitia osôb v jednej spoločnej domácnosti.
Trvalé spolužitie je teda dané predovšetkým zhodou úmyslu všetkých zúčastnených osôb trvale spolu
žiť za súčasnej podmienky spoločného uhrádzania nákladov, respektíve zabezpečenia potrieb v jednej

spoločnej domácnosti, avšak každý podľa svojich možností a schopností, nevylučujúc aj možnosť
dohody spolužijúcich osôb o tom. Pritom je vylúčené, aby jedna fyzická osoba bola členom dvoch
domácností, keď logicky fyzická osoba vedie domácnosť buď individuálnu alebo spoločnú a nejde iba o
spolužitie osôb v domácnosti, tzn. bývanie v spoločnom byte. Preto len bývanie osoby v byte poručiteľa,
bez ďalších vyššie uvedených charakteristík trvalého spolužitia tejto osoby v spoločnej domácnosti

s poručiteľom, jej samo osebe nezakladá dedičský nárok v zmysle § 474 ods. 1, príp. § 475 OZ ale sa
predpokladá reálne, trvalé spolužitie osôb, starajúcich sa o potreby domácnosti, ktorí inú domácnosť
nemajú, ako by boli členmi rodiny, a to po dobu najmenej jedného roka pred smrťou poručiteľa. Dočasná
príbuzenská alebo občianska výpomoc pri obstarávaní domácnosti napr. za situácie, že poručiteľ bolosamelý a nevládny alebo ak osoba, ktorá sa o poručiteľa starala s ním nežila v spoločnej domácnosti,
rovnako nepostačuje pre vznik dedičského nároku v zmysle § 474 ods. 1 príp. § 475 OZ. Preto je
potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať konkrétne okolnosti daného prípadu a to či sú splnené

zákonom stanovené podmienky v zmysle faktického trvalého spolužitia osoby, ktorá si dedičské právo
uplatňuje z tohto v spoločnej domácnosti s poručiteľom.
47. Každé civilné sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou a zásadou prejednacou.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne
vecou strán sporu a iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť
unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení, pričom dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení,
ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie

ovecinebolaalebonemohlabyťpreukázanáakeďtedavýsledkyhodnoteniadôkazovneumožňujúsúdu
prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá
(uznesenie NS SR zo dňa 24.06.2010 sp. zn. 5Obo 52/2010)

48. Podľa § 191 C.s.p., súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo v konaní najavo a z toho
vyvodí záver o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, čo je
vecou jeho vnútorného presvedčenia, vychádzajúce z ľudských a odborných skúseností a logického
myšlienkového postupu pri hodnotiacom postupe súdu. Význam a vierohodnosť zistení získaných
vykonaním dokazovaním z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení vyhodnocuje

súd izolovane a aj v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním ďalších dôkazov, pričom uváži, do
akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.. Pri svedeckej
výpovedi je potrebné vyhodnotiť najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s ohľadom na vzťah svedka
k stranám sporu a k prejednávanej veci. (porov. aj rozhodnutie NS SR 6MCdo/1/2010).

49. V danej veci nebolo sporným, že poručiteľ C. G., B. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX
(ďalej len „poručiteľ“). Nebolo sporným, že poručiteľ zomrel slobodný, bezdetný, bez zanechania závetu
a rodičia ho predumreli. Rovnako nebolo sporným, že v dedičskom konaní tunajšieho súdu pod sp.
zn. B3-30D/882/2014, do úvahy prichádzajúcimi dedičmi zo zákona v tretej dedičskej skupine boli dve
sestry poručiteľa (žalované v 1. rade a 2. rade) a žalobkyňa ako spolužijúca osoba (družka) poručiteľa

v zmysle § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko v dedičskom konaní vznikol spor o dedičské
právo, keď žalované ako sestry poručiteľa popreli tvrdenia žalobkyne o trvalom spolužití žalobkyne
s poručiteľom v spoločnej domácnosti. Na základe toho podala žalobkyňa žalobu podľa § 137 písm
c) C.s.p. v spojení s § 194 ods. 1 C.m.p,, ako odkázaný dedič na základe uznesenia o prerušení
dedičského konania, t. č. vedeného na NÚ JUDr. Marie Kucharovičovej, notárky pod sp. zn. Dnot 74/

2018, 30D/882/2014.

50. V danej veci bola dodržaná určená lehota v zmysle § 194 C.s.p. na podanie žaloby, nakoľko
uznesenie dedičského súdu nadobudlo právoplatnosť 25.06.2019, žaloba bola podaná včas, v lehote 30
dní a stranami sporu sú všetci účastníci dedičského konania, čím je daný aj okruh vecne legitimovaných

strán sporu, tzn. všetkých do úvahy prichádzajúcich známych dedičov po poručiteľovi. Žaloba je
prípustná podľa § 137 písm c) C.s.p. v spojení s § 194 ods. 1 C.m.p..

51. V konaní boli sporné rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom jej spolužitia s poručiteľom
v spoločnej domácnosti v byte poručiteľa po dobu minimálne jedného roka pred jeho smrťou a všetky

tvrdenia žalobkyne, ktorými čo odôvodňovala a tým aj splnenie podmienok pre vznik dedičského práva
v zmysle 475 ods. 1 OZ.

52. Žalobkyňa za účelom preukázania svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie výsluchom strán
sporu, navrhnutých svedkov, pripojením dedičského spisu, predloženými listinnými dôkazmi a dopytom

banky ohľadom pohybov na účte poručiteľa v rozhodnom období.

53. Obranná argumentácia žalovaných spočívala najmä v tvrdeniach, spochybňujúcich úmysel
žalobkyne trvalo žiť v spoločnej domácnosti s poručiteľom, v tvrdeniach, že charakter spolužitiažalobkyne a poručiteľa nikdy nespĺňal parametre tzv. spotrebného spoločenstva, žalobkyňa a navrhnutí
svedkovia sa v byte poručiteľa stretávali len za účelom zábavy, alkoholických seáns, pričom žalobkyňa
po týchto večierkoch u poručiteľa prespávala, avšak o domácnosť a poručiteľa sa nestarala, pričom

trvalo bývala u svojej matky v Rači, resp. mala v tomto období zdieľať spoločnú domácnosť s iným
mužom a s poručiteľom neviedla spoločnú domácnosť, v tvrdení, že žalobkyňa je alkoholička, bez
normálneho úsudku, ktorá si väčšinu vecí ani nepamätá, jej správanie je amorálne a protizákonné,
čo si sama pravdepodobne ani neuvedomuje, ktorej hlavným motívom žaloby je majetkový prospech,
pričom na podanie žaloby bola žalobkyňa zrejme navedená a ani nekoná z vlastnej vôle, v tvrdení, že

je súčasťou bytovej mafie a v tvrdení, že chcela podvodne poručiteľa pripraviť o jeho byt a jej konanie
pred smrťou poručiteľa bolo v rozpore s dobrými mravmi. Dôkazom týchto tvrdení boli záveru súdu v
konaní sp. zn. B3-14C/433/2015, dlh vzniknutý v rozhodnom období z titulu nedoplatkov za energiu
plyn a platby správcovi bytového domu, ktorý po smrti poručiteľa uhradili žalované a skutočnosť, že
žalobkyňa výbermi z účtu poručiteľa spôsobila na ňom debetný zostatok.

54. Súd za účelom posúdenia veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu výsluchom strán sporu,
navrhnutých svedkov, oboznámil sa s listinnými dokladmi založenými v súdnom spise, obsahom
pripojených spisov a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a posúdení
veci podľa citovaných § 115 a § 475 ods. l Občianskeho zákonníka (komentár k OZ), ako aj s ohľadom
na ustálenú súdnu prax (R 34/1960), dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa

viedla s poručiteľom C. G., nar. dňa 08.04.1960, zomrelým 09.05.2014, naposledy bytom v E., D.
Q.. X spoločnú domácnosť po dobu jedného roka pred jeho smrťou na vyššie citovanej adrese (§
475 ods. l OZ). K tomuto záveru súd dospel z výsluchu žalobkyne, ktorá uviedla, že s poručiteľom
sa zoznámila apríli 2010, najskôr u neho občas prespávala a krátko na to, jej poručiteľ navrhol, aby
sa k nemu presťahovala a nemusí bývať na ubytovni. Žalobkyňa v tom čase pracovala ako kuchárka v

trvalom pracovnom pomere s mesačným príjmom cca 400 € mesačne a rovnako poručiteľ pracoval v
EKO podniku. Od toho času žalobkyňa trvale bývala v byte poručiteľa, pričom bolo nesporné, že v ňom
mala evidovaný aj trvalý pobyt. Žalobkyňa uviedla, že nemala vlastný účet a poručiteľ je po pol až
trištvrte roku spolužitia navrhol, aby svoju výplatu posielala na jeho účet, pričom pre vlastnú potrebu mala
žalobkyňa mesačne 50-60 eur a všetky ostatné úhrady, nákupy, pravidelné platby a pod. mal na starosti

poručiteľ, ktorý ich uhrádzal z peňazí na tomto účte. Z výpovede žalobkyne vyplývalo, resp. uviedla,
že nemala prehľad o peniazoch na účte, všetko platil z peňazí na účte poručiteľ a všetky peniaze boli
použité na spoločné účely. Žalobkyňa najskôr nemala ani platobnú kartu, nepotrebovala ju a poručiteľ
jej dal platobnú kartu až keď bol v nemocnici, najmä aby žalobkyňa uhradila nájomné a iné pravidelné
platby. Tieto žalobkyňou uvádzané skutkové okolnosti mal súd preukázané aj z predložených listinných

dôkazov (ods. 25. až 29 rozsudku), keď v období od 04.01.2013 do 09.05.2014, tzn. v rozhodnom
období, ale už aj v predchádzajúcom období, boli jedinými kreditnými položkami na účte poručiteľa
vedenom v N. E. P. č. XXXXXXXXXX pravidelné mesačné platby z titulu poukázanej mzdy žalobkyne
v rozmedzí cca 270 € až 340 € a z titulu poukázanej mzdy poručiteľa v rozmedzí cca 330 € až 500
€ + 1 x v sume 700 € a 1 x v sume 600 €. Zároveň jedinými debetnými položkami, boli výbery kartou

z bankomatu pravidelne v sumách 50 € a 100 €, bankové poplatky, mesačný poplatok správcovi 15 €
a pravidelné platby cez inkaso. Ku dňu 09.05.2014 boli za celé uvedené obdobie na účet prijaté platby
spolu v sume 11.802,96 € (kredit) a vykonané výbery a platby spolu v sume 11.694,43 € (debet),
tzn. zostatok na účte bol ku dňu smrti poručiteľa 09.05.2014 v sume 121,77 €. Banka sa o smrti
poručiteľa dozvedela až dňa 05.08.2014, kedy účet zablokovala. Po smrti poručiteľa podľa zistenia

banky došlo k opakovaným výberom hotovosti spolu vo výške 400 € z bankomatu prostredníctvom karty
vydanej k tomuto účtu s PIN-kódom a dňa 12.05.2014 k výberu hotovosti na pobočke banky žalobkyňou
v sume 400 €. Z ďalších predložených dokladov v dedičskom konaní (ods. 25) - objednávky č. XXXX/
XXXX z pohrebníctva mesta Bratislavy Marianum a účtu (pokladničného bloku) vyplývalo, že žalobkyňa
dňa 13.05.2014 objednala a uhradila pohrebné služby za pohreb žalobcu v sume 880,76 €, pričom sama

uviedla (aj v rámci dedičského konania), že tieto služby uhradila z peňazí, ktoré vybrala z účtu poručiteľa
cez kartu z bankomatu a všetky peniaze, použila na pohreb (cca 700 - 800 eur), a čo chýbalo jej doložila
rodina. Banka uviedla, že po uvedených výberoch a po zaúčtovaní kreditu, poplatkov a úrokov na účte
zostal debetný zostatok - 567,03 €, ktorý si banka a ako pohľadávku prihlásila do dedičského konania.
Uvedené zistenia nielen potvrdzujú vyjadrenia žalobkyne o nakladaní s finančnými prostriedkami na

účte poručiteľa, ale zároveň odporujú ničím nepodloženým tvrdeniam žalovaných, že žalobkyňa len
sem- tam poslala nejaké čiastky na účet poručiteľa, pracovala len sporadicky občas formou brigád,
pritom míňala jeho finančné prostriedky a nekontrolovanými výbermi z účtu spôsobila na ňom debet,
nechala poručiteľom vydržiavať, využívala ho, lebo bol finančne zabezpečený a ona nie, a počas jehohospitalizácie v nemocnici a po jeho smrti minula peniaze na účte poručiteľa len na vlastné potreby,
najmä alkohol a pod.. Z potvrdenia správcu FondByt s.r.o. boli v období od 01.01.2009 do 31.05.2014
pravidelne uhrádzané predpísané zálohy a ročné vyúčtovanie (preplatok/nedoplatok), a to aj v čase

keď bol poručiteľ v nemocnici, keď pár dní pred jeho smrťou bola 05.05.2014 uhradená predpísaná
platba54,76€aposmrtiporučiteľadňa12.05.2014,bolnaplatbáchvyčíslenýpreplatok3,92€.Uvedené
preukazuje pravdivosť tvrdení žalobkyne o jej pravidelnom zamestnaní, o dlhodobom posielaní (viac
ako jeden rok) všetkých jej príjmov na účet poručiteľa, z ktorého boli následne uhrádzané pravidelné
zálohové mesačné platby správcovi, inkaso a vykonávané hotovostné výbery v čiastkach, z ktorých

zrejme žalobkyňa a poručiteľ uhrádzali náklady na živobytie a domácnosť (bežné nákupy potravín
a pod.). Čo sa týka vyčísleného nedoplatku za energie (elektrina a plyn) treba uviesť, že tento bol
vyčíslený v celkovej výške 1852,96 eur za obe komodity a za celé zúčtovacie obdobie na základe
konečných vyúčtovacích faktúr po smrti poručiteľa (ods. 30 rozsudku); tzn. od 21.01.2014 do ukončenia
dodávok elektriky do odberného miesta v byte poručiteľa ku dňu 30.06.2014 s preplatkom 13,04 € a
za obdobie od 09.10.2013 do ukončenia dodávky plynu ku dňu 25.07.2014 s nedoplatkom vo výške

1.965,78 eur. Rovnako nedoplatok na mesačných zálohových platbách správcovi bytového domu v
celkovej výške 1.012,20 eur bol vyčíslený za celé zúčtovacie obdobie do dňa 31.12.2016 (tzn. po smrti
poručiteľa) ako rozdiel medzi skutočnými nákladmi a uhradenými zálohovými platbami. V konaní nebolo
pritom žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie žalovaných, že dôvodom, pre ktorý žalobkyňa dlhodobo
a pravidelne posielala svoju mzdu na účet ručiteľa bolo, že bola niekomu dlžná a boli voči nej vedené

exekúcie. Naopak uvedené zistenia potvrdzovali, že spolužitie žalobkyne a poručiteľa bolo spotrebným
spoločenstvom, nakoľko preukázateľne uhrádzali náklady na svoje potreby spoločne, zo spoločných
peňazí, ktoré sa kumulovali na účte poručiteľa, na ktorý posielali obaja všetky svoje príjmy, tzn. podľa
svojich schopností a možností a tým spoločne zabezpečovali starostlivosť o spoločnú domácnosť. Išlo
o dohodu medzi žalobkyňou a poručiteľom, že disponovať financiami oboch bude poručiteľ, ktorému

v tomto smere žalobkyňa dôverovala a preto aj vykonával všetky platby zo spoločne nadobudnutých
peňazí (prevodom alebo hotovostne z peňazí vybratých cez bankomat). Nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že by žalobkyňa mala oddelené financie alebo si svoje potreby zabezpečovala iným
spôsobom a ani to, že by viedla na inom mieste ako s poručiteľom spoločnú domácnosť. Úroveň
starostlivosti o domácnosť zodpovedal subjektívnym predstavám žalobkyne a poručiteľa, ich štýlu života

a možnostiam. Pritom príjmy zo zamestnaní oboch boli porovnateľné, relatívne nízke a tomu zodpovedal
zjavne aj ich spôsob života a životné štandardy. Nie je pritom podstatné, akým spôsobom trávili
voľné chvíle a spoločný čas. V konaní tvrdenia žalovaných, že ich spájali výlučne alkoholické seansy,
po ktorý žalobkyňa prespávala u poručiteľa a aj vypočutí svedkovia boli rovnakého naturelu, všetko
alkoholici, neboli žiadnym spôsobom dôkazne preukázané. To, že žalobkyňa a vypočutí svedkovia

sami uvádzali, že ich kamarátske vzťahy s poručiteľom sa prejavovali v pravidelných stretnutiach raz
do týždňa na kartách za popíjania alkoholu a veselej zábavy v byte poručiteľa, bez ďalšieho nemôže
degradovaťichsvedeckúvýpoveď. Išloospôsobzábavy,ktorýobľubovalajporučiteľ,avšak predmetom
tohto konania nie je hodnotiť morálku a vhodnosť takejto zábavy žalobkyne a poručiteľa. Pritom žiaden
zo svedkov nepotvrdil, že by vídaval žalobkyňu a poručiteľa v opitom stave, naopak takmer všetci

svedkovia potvrdili, že bola zamestnaná, resp. (Považan, Stanek) uviedli, že žalobkyňa si privyrábala
aj upratovaní bytového domu. Súd považoval za preukázané aj tvrdenia žalobkyne o tom, že po celú
dobu s poručiteľom žili ako partneri, druh a družka, s úmyslom trvalého spolužitia, že viedli v byte
poručiteľa spoločnú domácnosť ako trvalé konsenzuálne spolužitie so spoločným uhrádzaním nákladov
na spoločné potreby podľa svojich možností a schopností, minimálne po dobu trvania jedného roka.

Uvedenévyplývalozosvedeckýchvýpovedívypočutýchsvedkov:svedokK.(ods.20),ktorýbolsusedom
a kamarátom poručiteľa a približne 2-krát do mesiaca prišiel k poručiteľovi na návštevu, na pohárik,
pri čom bola aj žalobkyňa potvrdil, že poručiteľ so žalobkyňou spolu bývali minimálne rok a viac pred
smrťou poručiteľa, ktorý svedkovi povedal, že žalobkyňu ľúbi a pretože ju miloval, bol poručiteľ rád,
že žalobkyňa u neho býva. Poručiteľa svedok považoval za dobráka, pracovitého a šikovného, vedel,

že boli obaja aj so žalobkyňou zamestnaní, vedel kde a ako taxikár ich oboch vozieval z bytu a na
byt, na chatu a záhradu nad Račou k matke žalobkyne, pričom podľa svedka žalobkyňa bývala v byte
poručiteľa a nie u matky v Rači. K spôsobu vedenia spoločnej domácnosti – či sa žalobkyňu o ňu
starala, napr. varila, prala, upratovala a pod. sa svedok vyjadriť nevedel, lebo si takéto veci nevšímal.
Ďalej tvrdenia žalobkyne potvrdzovala aj výpoveď svedka L. (ods. 21), suseda a kamaráta poručiteľa,

bývajúceho v byte oproti bytu poručiteľa a od roku 2001 aj zástupcu vlastníkov, ktorý v byte poručiteľa
nikdy nebol, avšak z bytu oproti vnímal, že žalobkyňa a poručiteľ spolu žijú ako partneri, minimálne dva
roky pred jeho smrťou, nakoľko žalobkyňu vídaval cez pootvorené dvere, vešať na balkóne prádlo, videl
ich v okne, náhodne ju stretal po pracovnej dobe, cez víkendy a sviatky, videl ich chodiť so žalobkyňouspolu do práce, v lete na nejakú záhradu alebo chatu do Rače. Vnímal, že ich vzťah bol dobrý, ako
by boli jeden pre druhého, pôsobili harmonicky. Ako sused, ktorý mal spoločnú stenu počul, ako sa
v byte poručiteľ a žalobkyňa spolu rozprávajú, nikdy však neregistroval medzi nimi nejaký konflikt. Ku

konkrétnym otázkam vedenia spoločnej domácnosti sa svedok nevedel vyjadriť, avšak ako zástupca
vlastníkov nemal vedomosť o žiadnych nedoplatkoch na byte poručiteľa, alebo, že by mu preto hrozila
dražba bytu. Svedok uviedol, že asi raz mesačne bolo v byte poručiteľa počuť bujarú zábavu, avšak
nepotvrdil, že by žalobkyňa pila alkohol vo väčšom množstve, nevidel ju nikdy opitú ani po takejto
zábave. Svedok F. (ods. 22), taktiež sused poručiteľa v byte na 1.poschodí a veľmi dobrý kamarát,

ktorý ho poznal 26 rokov, navštevovali sa aj pri príležitosti narodenín alebo menín, presne opísal ako sa
zoznámili v r. 1988 a k veci vypovedal, že žalobkyňu spoznal keď mu ju poručiteľ predstavil ako svoju
priateľku po dvoch mesiacoch, čo u neho bývala od apríla 2010, čo si svedok pamätal presne preto, lebo
v tom čase mal poručiteľ 50 rokov a svedok sa tešil, že si našiel mladšiu priateľku a rovnako presne si
pamätal, že poručiteľ zomrel v piatok 09.05.2014 o 22.15 hod.. Svedok žalobkyňu vnímal ako partnerku
poručiteľa, s ktorým sa mali veľmi radi, keď spolu išli držali sa za ruky a oslovovali sa „zlatko“, pričom z

balkóna svojho bytu vídal žalobkyňu na balkóne vešať prádlo alebo fajčiť, potvrdil, že spolu dennodenne
bývali v byte poručiteľa, spolu chodili na záhradu do Rače, pričom v piatok odchádzali a v nedeľu sa
vracali, vídaval žalobkyňu ráno odchádzať z bytu poručiteľa do práce a poobede sa vracať do bytu resp.
vídaval ju keď s poručiteľom chodili v rovnakom čase na bicykli do práce; domácnosť poručiteľa svedok
opisoval ako bežne udržiavanú, upratanú, svedok vedel, že poručiteľ veľmi dobre varil a piekol a tiež,

že upratoval, avšak to, či sa o domácnosť starala aj žalobkyňa a ako konkrétne hospodárili, sa vyjadriť
nevedel, pričom v období posledného roku pred smrťou poručiteľa bol svedok u neho v byte asi 5-
krát. Svedok vídaval poručiteľa uhrádzal poplatky spojené s bytom a iné úhrady na pošte vždy 9-teho
v mesiaci. Vedel tiež, že z bytu sa po smrti poručiteľa žalobkyňa odsťahovala na ubytovňu. Taktiež
svedok M. (ods. 23), ako poručiteľov dlhoročný dobrý kamarát, poznali sa cca 30 a viac rokov, nakoľko

bývali v panelákoch oproti sebe a chodili spolu raz do týždňa v piatok aj s ďalšími kamarátmi hrávať
karty do bytu k poručiteľovi potvrdil, že poručiteľ mu žalobkyňu predstavil ako svoju kamarátku asi v roku
2011 keď ho navštívil a žalobkyňa tam bývala, pričom od poručiteľa vedel, že tam bola prihlásená aj na
trvalý pobyt, a podľa toho, ako sa k sebe správali svedok vnímal poručiteľa a žalobkyňu ako partnerov
minimálne 2 roky pred jeho smrťou; byt poručiteľa bol staršie zariadený, v pôvodnom stave, uprataný,

keď svedok prišiel na karty, tak aj popíjali, žalobkyňa si niekedy prisadla, niekedy tiež popíjala, niekedy
varila, resp. spolu varili často bôčik, pričom svedok sa s poručiteľom rozprával aj o jeho vzťahu so
žalobkyňou, že sa poručiteľ zoznámil s jej rodičmi, ktorých spolu so žalobkyňou navštívili v Rači na chate,
kam podľa svedka poručiteľ chodil častejšie ako žalobkyňa, nakoľko ho bavilo robiť na záhrade, a že
mu asi pol roka pred smrťou poručiteľ povedal, že si chce žalobkyňu vziať za manželku. Svedok sa od

žalobkyne dozvedel, že poručiteľ ochorel a bol približne 2 mesiace v nemocnici, kam za ním žalobkyňa
chodila a tiež sa od nej dozvedel, že posielala svoju výplatu na účet poručiteľovi; svedok uviedol tiež,
že žalobkyňa si zarábala aj umývaním schodov v bytom dome. K otázkam ako spoločne hospodárili
a uhrádzali náklady sa svedok vyjadriť nevedel, nakoľko nepoznal majetkové pomery žalobkyne a ani
iných svojich kamarátov. Svedok H. (ods. 24), ako jeden z vlastníkov bytu (vo vedľajšom vchode byt.

domu) azároveňzástupcavlastníkovbytovporučiteľaosobnenepoznalaojehobytemalinformáciecca
od roku 2022, kedy kontaktoval žalobkyňu pre podozrenie, že z bytu zateká, žalobkyňa byt sprístupnila,
prezreli ho, pričom sa to nepotvrdilo, problém zo zatekaním nebol v tomto byte. Svedok tiež evidoval
žalované 1 a 2, ktoré sa v rámci schôdze vlastníkov bytov zaujímali o byt poručiteľa. Svedok sa nevedel
vyjadriť k žiadnej podstatnej otázke z obdobia od mája 2013 do mája 2014. Svedok zároveň odmietol ako

nepravdivé tvrdenie advokáta žalovaných, že by počul ako žalobkyňa žiadala p. K. z bytu o poschodie
vyššie, aby niečo konkrétne dosvedčila v predmetnom spore. V konaní právny zástupca žalovaných
namietal aj konanie žalobkyne v čase, keď bol poručiteľ hospitalizovaný v nemocnici ako podvodné,
nezákonné a v rozpore s dobrými mravmi, čo mal konštatovať súd v konaní sp. zn. B3-14C/433/2015
(v ktorom sa žalované v postavení žalobcov voči žalobkyni ako zapísanej vlastníčke, domáhali po

zmene petitu určenia, že poručiteľ bol v čase smrti výlučným vlastníkom predmetného bytu č. 14
na 1. posch. na D. Q. R. XX s príslušenstvom. Z právoplatného rozhodnutia súdu v danom konaní
súd ako predbežnú otázku skúmal platnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej žalobkyňou a poručiteľom
dňa 05.05.2014, predmetom, ktorej bol prevod bytu poručiteľa na žalobkyňu, pričom súd na základe
preukázaného skutkového stavu konštatoval absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, vychádzajúc zo

záveru, že medzi žalobkyňou a poručiteľom podľa vykonaného dokazovania nebol skutočný úmysel
uzatvoriť kúpnu zmluvu, jej uzatvorenie iba simulovali, nakoľko poručiteľ chcel prenechať žalobkyni
byt, vyhnúť sa dedičskému konaniu, čím došlo k obchádzaniu zákona a rozporu s dobrými mravmi,
keď súd súčasne nemal preukázané, že by došlo k platnému uzatvoreniu písomnej darovacej zmluvyv zmysle § 46 OZ (spojení s § 628 OZ); taktiež súd vychádzal aj zo znaleckého posudku MUDr.
Ladislava Veselého, PhD., v ktorom znalec konštatoval, že poručiteľ nebol schopný posúdiť podstatu
a význam právneho úkonu (kúpnej zmluvy), ktorý mu bol dňa 05.05.2014 predložený (s ohľadom

na zdravotný stav poručiteľa, ktorému dňa 09.05.2014 podľahol). Súd ďalej z obsahu uznesenia OR PZ
Bratislava III zo dňa 15.07.2014, ČSV:ORP-333/3-VYS-B3.2014 (ako súčasti pripojeného dedičského
spisu tunajšieho súdu sp. zn. B3-30D/882/2014) zistil, že vyšetrovateľ odmietol oznámenie žalovanej 2
vo veci spáchania trestného činu podvodu, ktorá sa mala dopustiť žalobkyňa práve popísaním kúpnej
zmluvy, resp. sfalšovaním podpisu poručiteľa dňa 05.05.2014 na nej z dôvodu, že v čase podpisu zmluvy

bol poručiteľ ťažko chorý onkologický pacient pod silným liekmi. K veci boli vypočutí - žalobkyňa,
jej sestra I. E. a brat U. C. a blízky kamarát poručiteľa U. S., ktorý zhodne opísali, že žalobkyňa
a poručiteľ spolu 4 roky bývali a žili ako druh a družka, plánovali svadbu, pričom poručiteľovi bola v
apríli 2014 pri kontrole zistená rakovina obličky s metastázami po celom tele, na základe čoho bol
hospitalizovaný v nemocnici a tam sa, za týchto okolností rozhodol prepísať svoj byt na žalobkyňu,
s ktorou sa dohodli, že nepôjde o darovaciu zmluvu ale o kúpnu zmluvu za symbolickú cenu 20.000 €

(ktoré žalobkyni požičali brat a sestra, každý po 10.000 €), pričom všetci svedčili, že poručiteľ nemal
dobrý vzťah so svojimi sestrami a nechcel im po sebe nič zanechať a dokonca ani nechcel, aby boli
na jeho pohrebe. Vypočutá bola aj notárka C. I. F., ktorá potvrdila, že podpis na kúpnej zmluve poručiteľa
bol overený notárskym úradom a poručiteľ bol podľa jej vyjadrenia v čase podpisu zorientovaný a vedel
čo podpisuje. Okrem toho poručiteľ pred notárkou v nemocnici podpísal aj plnú moc na základe, ktorej

umožnil žalobkyni disponovať so svojim bankovým účtom, čo korešpondovalo s tvrdeniami žalobkyne
o tom, že platobnú kartu jej poručiteľ dal až v nemocnici za účelom uhrádzania nevyhnutných platieb.
Súd v plnom rozsahu rešpektuje vyššie uvedené závery súdu v konaní sp. zn. B3-14C/433/2015
posúdenia predbežnej otázky absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 05.05.2014 a dôvodov na základe,
ktorých k takémuto záveru dospel a sa S nimi plnom rozsahu stotožňuje a že zároveň som nemohol

opomenúť aj zistenia v rámci vyšetrovania podozrenia z trestného činu podvodu, týkajúce sa podpisu
predmetnej kúpnej zmluvy z 05.05.2014, v ktorom absentujú závery o úmyselnom podvodnom konaní
žalobkyne,zámernezneužívajúcejzdravotnýstavporučiteľa,keďtentoúkonbolvykonávanýprítomnosti
notárky ktorá osvedčovala vlastnoručný podpis poručiteľa, potvrdzujúci prejav jeho vôle. napriek tomu
však osobou kompetentnou vyjadriť sa k otázke vôľovej zložky právneho úkonu bol práve znalec

- lekár, z ktorého záverov vychádzal súd spomínanom konaní. Avšak v celom kontexte udalostí
a dôkazne preukázaných celkových okolností súd nemohol konanie žalobkyne vyhodnotiť izolovane
ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by malo brániť žalobkyni nadobudnúť dedičské právo
z titulu podľa § 475 ods. 1 OZ (za splnenia ostatných zákonom predpísaných podmienok). Na základe
všetkých uvedených dôvodov mal súd za dostatočne preukázané vyššie uvedené podmienky, ktoré

zákon stanovuje pre vznik dedičkého práva spolužijúcej osoby v spoločnej domácnosti s poručiteľom
minimálne 1 rok pred jeho smrťou, keď dospel k záveru, že žalobkyňa sa podieľala na chode
spoločnej domácnosti finančne (celú mzdu dlhodobo a pravidelne posielala na účet poručiteľa) a aj
osobnou činnosťou (prala, občas varila a nakupovala spolu s poručiteľom), s poručiteľom žila takmer
4 roky s úmyslom trvalého spolužitia založeného na citovom vzťahu v spoločnej domácnosti v jeho

byte a nebolo preukázané, že by mala na inom mieste domácnosť, keď poručiteľ ochorel (12/2013)
a neskôr bol hospitalizovaný (03/2014) sa o neho starala, pravidelne ho nemocnici navštevovala,
uhradila podľa jeho pokynov poplatky a po jeho smrti zariadila pohreb. Naopak tvrdenia žalovaných,
ktorépopieralitvrdeniažalobkynetým,ženamietalipredkladanéanavrhovanédôkazy,avšakprevlastné
tvrdenia o tom, že žalobkyňa poručiteľa iba finančne využívala, bola alkoholička, nespôsobilá osoba,

ktorá dlhodobo nikde nepracovala, a mala iba občasný príjem z brigád, bola súčasťou bytovej mafie,
domácnosť viedla na inom mieste a ďalšie nepredložili žiadny relevantný dôkaz, a tieto ich vyjadrenia
zostali iba v rovine nepreukázaných tvrdení. Čo sa týka skutočností, ktoré nastali po smrti poručiteľa
súd uvádza, že tieto môžu iba dokresľovať ostatné skutkové okolnosti, avšak vo vzťahu k preukázaniu
podmienok pre vznik nároku podľa § 475 ods. 1 OZ nie sú právne významné. Ohľadom námietok vo

vzťahu k vypočutím svedkom neboli preukázané
žiadne také hľadiská, ktorý by bolo možné vyvodiť prípadný dopad výsledku sporu na záujem svedka
(napr. dotknutie jeho hmotnoprávneho postavenia, finančné dopady a pod.) alebo jeho celkovú zaujatosť
(kladnom alebo zápornom zmysle) a súd ani nezistil významné rozpory medzi výpoveďami vypočutých
svedkov a ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd pri hodnotení výpovedí svedkov a pravdivosti nimi

tvrdených skutočností, ktoré vyhodnotil za vierohodné, vychádzal z toho, že vypovedali po poučení o
trestnoprávnych dôsledkoch krivej výpovede. Preto tieto námietky považoval za bezpredmetné. Podľa
názoru súdu žalobkyňa mala s poručiteľom blízky vzťah po dobu takmer 4 rokov, pričom pre účely
rozhodnutia vo veci je relevantné ich spolužitie v čase viac ako jeden rok pred smrťou poručiteľa, počasktorého viedli v byte poručiteľa spoločnú domácnosť v zmysle atribútu spotrebného spoločenstva s
úmyslom žiť spoločne natrvalo. Súd ešte uvádza, že žalobkyňa sa svojou žalobou nedomáha likvidácie
dedičského práva žalovaných, ale v prípadne eventuality unesenia dôkazného bremena o vedení

spoločnej domácnosti s poručiteľom počas zákonnej doby so všetkými jej atribútmi, ktoré podľa názoru
súdu v danom prípade uniesla, sa domáha priznania zákonného dedičského práva svojej osobe.

55. Vyhodnotením všetkých skutkových a právnych záverov v ich vzájomných súvislostiach súd dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej v plnom rozsahu vyhovel. (I. výrok rozsudku).

56. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255

ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní úspešnej žalobkyni voči
v konaní neúspešným žalovaným 1 a 2., ktorý je súd prizanl v plnom rozsahu. (II. výrok rozsudku).

59. O samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným rozhodnutím,
vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 27, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Dedičské právo , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2024

Rozsudok – Dedičské právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2024