Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 8, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/45/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124240186

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6124240186.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28C/45/2024
– 6 –

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.RadovanomBeňomvprávnejvecižalobcuA.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpený Advokátska kancelária Dobiš s.r.o.,
IČO: 36 857 327, so sídlom Nám. Matice slovenskej 409/6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému
G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpený JUDr. Drahomírom Ivanom,
advokátom so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 9.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

28C/45/2024
– 6 –

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 9.000,- Eur od 28.02.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

28C/45/2024
– 4 –

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa
23.02.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.000,- Eur
s príslušenstvom.
1.2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.03.2019 bola medzi žalovaným a žalobcom podpísaná

zmluva o pôžičke, ktorej predmetom bolo zabezpečenie dlžníkovho záväzku voči žalobcovi vo výške
zapožičaných finančných prostriedkov 9.000,- Eur. Predmetný záväzok sa žalovaný zaviazal uhradiť
najneskôr v lehote do 27.02.2021. Žalobca sa pokúšal so žalovaným niekoľkokrát skontaktovať a žiadal
ho o úhradu predmetného záväzku, avšak žalovaný sa splneniu jeho povinnosti vyhýba.2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 26Up/421/2024 zo dňa
15.03.2024. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho došlo
k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Vec bola

následne dňa 22.04.2024 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.

3. V podanom odpore a ďalších písomných vyjadreniach žalovaný uviedol, že nedošlo k platnému
dojednaniu záväzku medzi stranami. Z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania. Uviedol, že zmluva o
pôžičke bola z jeho strany podpísaná pod nátlakom a v časovej tiesni. V roku 2016 mu žalobca požičal

3.500,- Eur na kúpu motorového vozidla. Žalovaný za to kúpil motorové vozidlo značky I. J. K.. Vozidlo
užíval a po čase predal. Následne si kúpil druhé motorové vozidlo - I. L. K., ktoré sa napísalo na žalobcu,
keďže mal od neho žalovaný požičané peniaze. Auto užíval a servisoval žalovaný. Koncom roku 2017
žalovaný nastúpil na výkon trestu, pričom po vzájomnej dohode bolo toto vozidlo žalobcovi odovzdané.
Počas žalovaného výkonu trestu vozidlo žalobca predal svojej priateľke. V tom čase mal žalovaný za to,
že ich dlh sa anuloval a navzájom si vrátili plnenia. V roku 2019 ho kontaktoval žalobca s tým, že mu je

žalovaný stále dlžný sumu 9.000,- Eur, čo v tom čase pravda nebola, keďže si v roku 2018 všetky plnenia
vrátili. Žalobca na neho tlačil, že je potrebné podpísať zmluvu o pôžičke, neakceptoval výťažok z predaja
motorového vozidla I. písaného na meno žalobcu a tlačil na žalovaného, mu je dlžný sumu 9.000,- Eur.
Takú sumu žalovaný od žalobcu nikdy neprevzal. Žalovaného prepustili z výkonu trestu a chcel viesť
riadny život, mal obavu, že práve toto mu môže uškodiť počas trvania podmienky po prepustení z výkonu

trestu, preto pod tlakom okolností súhlasil a podpísal žalobcovi zmluvu o pôžičke na sumu 9.000,- Eur,
ktoré mu žalobca nikdy nedal. V roku 2023 začal na neho žalobca tlačiť z titulu zmluvy o pôžičke, chcel
vrátiť peniaze, ktoré žalovanému nikdy nedal. Žalovaný pod tlakom chcel celú záležitosť uzavrieť, avšak
skončilo to až podaním žaloby.

4. Žalobca v ďalších písomných vyjadreniach uviedol, že predmetná zmluva o pôžičke bola riadne
podpísaná a úradne overená. Žalobca sa snažil so žalovaným opakovane dohodnúť ohľadom vrátenia
požičaných peňazí, upozorňoval žalovaného, že sa blíži premlčanie záväzku. Tvrdenie žalovaného,
že zmluvu o pôžičke podpísal pod nátlakom a v tiesni vyznieva nevierohodne, keďže práve žalovaný
bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v súvislosti s ekonomickou a násilnou trestnou

činnosťou. Je pravdou, že žalobca žalovanému v roku 2016 požičal sumu 3.500,- Eur na kúpu
motorového vozidla. Poznajú sa od svojich asi piatich rokov, vyrastali spolu. Žalobca niekoľkokrát
požičiaval žalovanému peniaze, žalovaný o takéto pôžičky žalobcu žiadal. Je si vedomý, že nárok na ne
je premlčaný, preto sa ich vrátenia nedomáha. Celková suma, ktorú žalobca žalovanému požičal, činila
10.000,- Eur. Aj v tomto prípade existuje zmluva o pôžičke, ktorá je zo dňa 07.03.2016. Sám žalovaný

uviedol, že koncom roka 2017 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Po návrate z výkonu trestu
žalovaný požiadal žalobcu o pôžičku s tým, že sa chce postaviť na vlastné nohy a potrebuje na rozbeh
finančné prostriedky. Žalobca požadovanú sumu poskytol v dobrej viere a s ubezpečením, že v prípade
finančnej pomoci na rozbeh v podnikaní dôjde neskôr k vysporiadaniu starších dlhov. Svoj záväzok voči
žalobcovi existujúci v roku 2023 spomína žalovaný aj v komunikácii so žalobcom, ktorá bola doložená

súdu. Žalovaný v nej uvádza, že v rámci spotrebného úveru vyplatí celý dlh žalobcovi. Žalovaný si teda
bol vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, mal záujem tento splatiť (dokonca za pomoci úveru od banky).
Žalobca tiež uviedol, že pre jeho trestnoprávnu minulosť má z osoby žalovaného obavy a snaží sa mu
vyhnúť.

5. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 26.07.2024 a 08.11.2024, na ktorých vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi a oboznámil sa s vyjadreniami strán sporu, resp. ich zástupcov.

6.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávaniachnadrámecpísomnýchvyjadreníuviedol,žežalovaný
spochybňuje odovzdanie peňazí zo strany žalobcu. V zmluve sa neuvádza kedy ani akým spôsobom

mali byť peniaze odovzdané. Pokiaľ z predloženej písomnej komunikácie strán vyplýva, že žalovaný si je
vedomý nejakého záväzku voči žalobcovi, nevyplýva z neho, že by sa malo jednať o žalovaný záväzok
vo výške 9.000,- Eur. Jednalo sa o záväzok žalovaného voči žalobcovi ešte z roku 2016, kedy žalobca
požičal žalovanému sumu 3.500,- Eur. Zmluva o pôžičke z roku 2019, v ktorej je uvedená suma 9.000,-
Eur, bola len simulovaným kontraktom. Pri podpísaní zmluvy o pôžičke z roku 2019 sa jednalo len o akési

predĺženie, resp. nové zazmluvnenie nejakej dlžnej sumy, ktorá však už predtým nezodpovedala reálne
požičaným peniazom. Bol to žalobca, kto oslovil žalovaného po jeho výkone trestu ohľadom podpísania
zmluvy o pôžičke. Žalobca vyžadoval podpísanie tejto zmluvy o pôžičke z dôvodu, že inak podá na
žalovaného trestné oznámenie, z čoho mal žalovaný obavu. Žalobca je zdatný a znalý v poskytovanípôžičiek, čo vyplýva aj z toho, že v obidvoch predložených zmluvách bol overený podpis žalovaného na
naliehanie žalobcu, pričom už aj prvá pôžička v roku 2016, resp. suma uvedená v zmluve o pôžičke bola
navýšená a nezodpovedala reálnym odovzdaným peniazom.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobcom sa poznajú od detstva. V roku 2015 alebo 2016 si
od žalobcu požičal sumu 3.500,- Eur na kúpu motorového vozidla. Žalobca mu nikdy nepožičal sumu
9.000,- Eur, 10.000,- Eur alebo 12.000,- Eur. Týchto 3.500,- Eur sa žalobcovi vrátilo tým, že keď žalovaný
nastúpildovýkonutrestu,takmotorovévozidlobolonapísanénažalobcuatotoonpredalsvojejpriateľke

a tým mala byť tá pôžička vyriešená. Keď sa vrátil z výkonu trestu, žalobca na neho nástojil, že je
potrebné podpísať novú zmluvu o pôžičke. Žalovaný mu veril, zmluvu ani nečítal, len u notára ju v dobrej
viere podpísal. Žalobca vlastne žiada, aby mu peniaze boli vrátené dvakrát. Žalovanému žiadne peniaze
neboli pri podpise tej zmluvy u notára odovzdané, ani predtým. K predloženej zmluve o pôžičke zo dňa
07.03.2016, ktorá obsahuje úradne overený podpis žalovaného, podľa ktorej mu bola požičaná zo strany
žalobcu suma 10.000,- Eur, sa žalovaný nevedel vyjadriť. K predloženej elektronickej komunikácii z roku

2023 žalovaný uviedol, že bol v domnienke, že tých 3.500,- Eur chce teda žalobcovi vrátiť, ale on bol
stále v zahraničí, preto hovorili o úvere. On považoval pôžičku za vyriešenú a vrátenú, avšak zo strany
žalobcu mu bolo tvrdené, že podá na neho trestné oznámenie. Preto takýmto spôsobom komunikovali
smerom k úveru a splateniu. Uviedol, že zmluva o pôžičke z roku 2019 na sumu 9.000,- Eur bola asi
stiahnutá z internetu, žalovaný ju nevypracúval. Žalobca mu túto zmluvu neposlal pred podpisom na

naštudovanie. Bolo to tak, že prišli k notárovi, tam sa to rýchlo podpísalo s tým, že žalobca povedal, že
nech sa tá zmluva podpíše a potom to doriešia.

8. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.03.2019 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom, pričom podľa osvedčenia o pravosti podpisu žalovaný zmluvu osobne

podpísal dňa 06.03.2019 na G. M. D. E. F.. V zmysle zmluvy veriteľ požičiava dlžníkovi sumu 9.000,-
Eur, pričom v zmysle ich dohody veriteľ odovzdal dlžníkovi pôžičku v hotovosti pred podpisom tejto
zmluvy, pričom dlžník túto skutočnosť svojím podpisom na tejto zmluve potvrdzuje. Pôžička sa poskytuje
bezúročne. Účastníci sa dohodli, že dlžník vráti veriteľovi celú pôžičku do 27.02.2021.

9. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.03.2016 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom, pričom podľa osvedčenia o pravosti podpisu žalovaný zmluvu osobne
podpísal dňa 07.03.2016 na G. M. D. E. F.. V zmysle zmluvy jej predmetom je požičanie peňazí vo výške
10.000,- Eur veriteľom dlžníkovi. Pôžička v tejto výške bola poskytnutá dlžníkovi pred podpisom tejto
zmluvy v hotovosti. Dlžník prehlasuje a svojím podpisom potvrdzuje prevzatie uvedenej sumy. Pôžička

sa poskytuje bezúročne. Účastníci sa dohodli, že dlžník vráti veriteľovi dlh jednorazovo do 30.05.2016
v hotovosti v mieste bydliska veriteľa.

10. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po

uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola uzavretá v písomnej forme zmluva o pôžičke zo dňa 06.03.2019, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, teda aby
došlo k vzniku takéhoto právneho úkonu, je okrem zhodných prejavov vôle jeho účastníkov byť viazaný

vzájomnými zmluvnými povinnosťami (na strane veriteľa poskytnúť pôžičku a na strane dlžníka vrátiť ju)
potrebné aj, aby skutočne došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky (v danom prípade peňazí) do dispozície
dlžníka.13. Procesná obrana žalovaného spočívala v tom, že spochybňoval, že by mu peňažná suma tvoriaca
predmet pôžičky bola odovzdaná. Treba konštatovať, že v predmetnej zmluve o pôžičke, obsahujúcej
úradne overený podpis žalovaného, žalovaný uviedol, že svojím podpisom potvrdzuje, že mu predmet

pôžičky – suma 9.000,- Eur bola odovzdaná v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy. Žalovaný tvrdil, že
si od žalobcu požičal len sumu 3.500,- Eur v roku 2016. Toto žalobca potvrdil, avšak uviedol, že žalovaný
ho o požičanie peňazí v minulosti žiadal opakovane, pričom celková suma, ktorú žalovanému požičal
bola 10.000,- Eur. O tejto skutočnosti žalobca predložil písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 07.03.2016
s úradne overeným podpisom žalovaného, v ktorej žalovaný potvrdil, že mu žalobca požičal celkovú

sumu 10.000,- Eur a zaviazal sa ju vrátiť do 30.05.2016. K tejto zmluve o pôžičke sa žalovaný na
pojednávaní nevedel vyjadriť napriek tomu, že obsahuje jeho úradne overený podpis. Žalobca uviedol,
že vrátenia peňazí zo zmluvy o pôžičke z roku 2016 sa nedomáha. Následne podľa žalobcu po tom, ako
žalovaný bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, požiadal v roku 2019 žalobcu o pôžičku na
rozbeh, ktorú mu žalobca poskytol a o tom bola spísaná predmetná zmluva o pôžičke zo dňa 06.03.2019.
Žalovaný tvrdil, že žalobca mu žiadne ďalšie peniaze nepožičal a nástojil, aby bola podpísaná zmluva

o pôžičke, ktorú žalovaný pod nátlakom a z obavy z podania trestného oznámenia žalobcom podpísal.
Vrozporestýmtovlastnýmvyjadrenímžalovanýnapojednávaníuviedol,žepredmetnúzmluvuopôžičke
podpísal v dobrej viere a nečítal ju.

14. Predložená elektronická komunikácia strán zachytáva jednak ich konverzáciu z 13.01.2023, kde

strany zjavne komunikujú o vrátení požičaných peňazí zo strany žalovaného žalobcovi. Žalobca uvádza,
že čaká na výmaz údajov o svojej osobe z úverového registra s tým, že na otázku žalobcu ako si to
predstavuje po tom, ako mu spravia výmaz, žalovaný uvádza, že si následne zoberie spotrebný úver.
Následne žalobca zisťuje stav u žalobcu (ako to vyzerá s papiermi a či čaká na vyjadrenie), žalovaný
uvádza, že by to mohlo byť vyriešené do leta. Následne žalobca opäť zisťuje stav, žalovaný uvádza, že

do konca roka z toho určite nič nebude, ale že posiela posledné papiere do úverovej spoločnosti a už to
bude na komplet zmazané. Na to žalobca uvádza, aby ho žalovaný informoval a že musí pozrieť dátumy
na zmluve, aby nebola premlčaná. Dňa 28.11.2023 žalobca písal žalovanému, že pozeral s právničkou,
že tento rok končí zmluva takže to treba vyplatiť. Na to žalovaný uvádza, že akonáhle mu pustí banka
peniaze, celé to vyplatí. Následne v ďalšej konverzácii žalovaný uvádza, že už dal návrh do banky, len

ešte musí vyplatiť jednu vec. Ďalej žalovaný píše, že koľko to stálo úsilia, peňazí, ale že je to jeho vina.
Na to žalobca uvádza, že „hádam sa to už pohne, nech to máme vyrovnané“. V kontexte uvedenej
elektronickej komunikácie vyznievajú nedôveryhodne tvrdenia žalovaného, že by si nebol vedomý dlhov
voči žalobcovi, resp. že by mal zmluvu o pôžičke podpísať pod nátlakom. Z komunikácie úplne zjavne
vyplýva, že žalovaný si v roku 2023 bol vedomý svojho dlhu voči žalobcovi a robil kroky smerujúce k jeho

splneniu. Absolútne nedôveryhodne potom vyznieva tvrdenie žalovaného, že komunikácia sa mala týkať
vrátenia sumy 3.500,- Eur, ktorú si od žalobcu požičal ešte v roku 2016, pričom sám žalovaný uvádzal,
že ju považoval za vrátenú predajom motorového vozidla a ponechaním si výťažku zo strany žalobcu
v čase, keď bol žalovaný vo výkone trestu. Odporuje pravidlám logiky, aby v takom prípade žalovaný
v roku 2023 dobrovoľne robil úkony smerujúce v splneniu dlhu voči žalobcovi, ako vyplýva z predloženej

komunikácie.

15. Súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal odovzdanie predmetu
pôžičky, vychádzajúc z písomného vyhlásenia žalovaného o prevzatí pôžičky s jeho úradne overeným
podpisom v samotnej zmluve o pôžičke. Obrana žalovaného nebola dostatočná v tom smere, že by

preukázala opak, resp. že by logicky spochybnila tento dôkaz s vysvetlením podpisu zmluvy žalovaným.
Práve písomné potvrdenie dlžníka je dôkazom, ktorý si starostlivé zmluvné strany (najmä žalobca ako
veriteľ) mohli zadovážiť. Ak zmluva o pôžičke obsahuje vyhlásenie dlžníka, že prevzatie pôžičky od
veriteľa potvrdzuje svojím podpisom na zmluve, odporuje pravidlám logického myslenia uveriť bez
ďalšieho obrane dlžníka, že predmet pôžičky od veriteľa neprevzal, resp. vyvodzovať, že zmluva o

pôžičke opatrená podpismi účastníkov nie je dostatočným dôkazom. Účastníkom občianskoprávnych
zmluvných vzťahov by malo byť naopak umožnené spoľahnúť sa na to, že celkom zrejmý obsah ich
zmluvných dohôd nemožno vyvrátiť na základe jeho jednoduchého popretia zo strany účastníka, ktorý
nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (porov. napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/276/2020 zo dňa 24.08.2022).

16. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniam, že jeho dlh z titulu zmluvy
o pôžičke zo dňa 06.03.2019 nevznikol. Žalovanú peňažnú sumu 9.000,- Eur súd preto považoval za
uplatnenú dôvodne a žalobcovi ju priznal.17. Pre úplnosť súd uvádza, že nebola dôvodná ani žalovaného námietka premlčania. Podľa predmetnej
zmluvy o pôžičke sa dlžník zaviazal požičanú peňažnú sumu vrátiť do 27.02.2021. Keďže žaloba bola

podaná dňa 23.02.2024, je zrejmé, že trojročná premlčacia lehota do podania žaloby neuplynula.

18. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Požičané peňažné prostriedky sa žalovaný zaviazal
vrátiť do 27.02.2021. Odo dňa 28.02.2021 je teda žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy.

Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy 9.000,- Eur od 28.02.2021. Výška úroku
z omeškania 5 % ročne zodpovedá ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca
bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

28C/45/2024
– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.