Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Cpr/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204727
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124204727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Technické služby mesta Humenné,
so sídlom Sninská 27, 066 01 Humenné, IČO: 00 186 155, o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

29Cpr/4/2023

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

29Cpr/4/2023

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2024 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie mzdy za
mesiac jún 2021 vo výške 3 000 EUR s 10 % úrokom z omeškania ročne od 01.07.2021 do zaplatenia
a súčasne mu uložiť povinnosť zaplatiť mzdu žalobcovi v uvedenej výške za obdobie od júla 2021 do
31.05.2024.

2. Žalobu odôvodnil iba tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril s Technickými službami mesta Humenné

pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu riaditeľ organizácie, ktorá obsahovala všetky zákonom stanovené
náležitosti. Napriek tomu, že ku dnešnému dňu on, ani žalovaný neurobil žiaden právny úkon vo vzťahu
k tejto pracovnej zmluve, žalovaný mu neumožňuje výkon dojednanej práce.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca ukončil s Technickými službami mesta Humenné
pracovný pomer dohodou zo dňa XX.XX.XXXX ku dňu XX.XX.XXXX.

4. Okresný súd v Humennom rozsudkom 10C/759/94 zo dňa 08.06.1995 zamietol žalobu o určenie, že
je neplatná dohoda o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 19.08.1991, ako aj o určenie, že pracovný
pomer nepretržite trvá. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod
sp. zn. 12Co/363/95. Žalobca už podobný postup vyskúšal aj proti zriaďovateľovi, a to Mestu Humenné
v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7Cpr/9/2016, v ktorom bol v plnom rozsahu
neúspešný. Z dôvodu, že žalobca platne ukončil pracovný pomer so žalovaným dňa 20.08.1991, ako aj
z dôvodu prekážky veci rozhodnutej, je žaloba voči žalovanému v plnom rozsahu nedôvodná.

5. Žalobca v replike poukázal na to, že predmetné súdne konanie nevychádza zo záverov vyššie
uvedených rozhodnutí všeobecných súdov, ale z pracovnej zmluvy zo dňa 18.06.1990 a preto nejde o
prekážku res iudicata. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie 17Cpr/2/2024. Uviedol, ževyššie uvedené konanie sa týkalo jeho ustanovenia do funkcie na základe menovacieho dekrétu, a teda
nie pracovného pomeru vzniknutého na základe vyššie uvedenej pracovnej zmluvy.

6. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
pracovnýchzmlúv,menovaciehodekrétu,dohodouorozviazanípracovnéhopomeru,odvolanímžalobcu
z funkcie, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca bol dňa 18.06.1990 vymenovaný do funkcie riaditeľa žalovaného. Z obsahu predloženého

menovacieho dekrétu (č.l. 20) vyplýva, že dňom ustanovenia do funkcie vzniká medzi ním a žalovaným
pracovný pomer a kodifikuje sa uzatvorenie pracovnej zmluvy. Odvolaním z funkcie, ani vzdaním sa
funkcie pracovný pomer sa neukončí, o skončení pracovného pomeru platia príslušné ustanovenia
Zákonníka práce.

8. Keďže v čase uvedeného menovacieho dekrétu bol žalobca zamestnancom žalovaného na základe

pracovnej zmluvy, jeho ustanovením do funkcie došlo k úprave pracovnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, čo
nesporne vyplýva z predloženej listiny na č.l. 7.

9. Súdu bola predložená aj ďalšia pracovná zmluva uzatvorená medzi Mestským národným výborom v
Humennom a žalobcom v súvislosti s jeho ustanovením do funkcie uzatvorenej 02.07.1990.

10. Dňa 12.06.1990 pod č. 10/91 bol žalobca primátorom Mesta Humenné odvolaný z funkcie v zmysle
ust. § 13 ods. 2 písm. d) zákona č. 369/90 a dňa 19.06.1990 mal primátor mesta zrušiť uvedené
rozhodnutie.

11. Z predloženého rozsudku Okresného súdu v Humennom zo dňa 08.06.1995 pod sp. zn. 10C/759/94
nesporne vyplýva, že na základe žaloby žalobcu rozsudkom Okresného súdu v Humennom pod sp. zn.
10C/785/93 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 12Co/618/93 zo dňa 23.05.1994 bolo
rozhodnuté, že odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa Technických služieb Mesta Humenné opatrením
Mestského úradu v Humennom zo dňa 19.06.1991 je neplatné.

12. Dňa 24.06.1991 bola medzi stranami uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy s uvedením,
že od 24.06.1991 bude pracovník po dohode s organizáciou vykonávať druh práce a to konkrétne,
funkciu vedúceho odborného technického pracovníka. Na žiadosť žalobcu bola medzi stranami sporu
dňa 19.08.1991 uzatvorená dohoda o rozviazaní pracovného pomeru s účinnosťou od 20.08.1991 (č.l.

9).

13. Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 10C/759/94 domáhal
určenia neplatnosti dohody o zmene funkcie žalobcu, ako aj určenia, že je neplatná dohoda o rozviazaní
pracovného pomeru a že jeho pracovný pomer trvá.

14. Z rozsudku Okresného súdu v Humennom zo dňa 08.06.1995 nesporne vyplýva, že súd určil, že
dohoda zo dňa 24.06.1991 o zmene funkcie žalobcu je neplatná; zamietol žalobu o určenie, že je
neplatná dohoda o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 19.08.1991, ako aj o určenie, že pracovný
pomer trvá nepretržite od 18.06.1990 z dôvodu, že žaloba bola podaná po prekluzívnej lehote v zmysle

ust. § 64 Zákonníka práce.

15. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.02.1996 pod sp.
zn. 12Co/363/95 s dátumom právoplatnosti 07.03.1996.

16. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Poprad 7Cpr/9/2016 ďalej vyplýva, že žalobca opätovne
podal žalobu o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru v konaní vedenom na
Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 16C/592/99, ktorý rozsudkom zo dňa 07.06.1999 žalobu
zamietol a tento bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.01.2000 pod sp.
zn. 4Co/496/99, v ktorom sa konštatovalo, že návrh žalobcu ohľadom tvrdenia, že dohoda o skončení

pracovného pomeru zo dňa 19.08.1990 je neplatná, už bola právoplatne vyriešená.17. Žalobca na Okresný súd v Poprade pod sp. zn. 7Cpr/9/2016 podal žalobu o náhradu mzdy voči
Mestu Humenné s tvrdením, že je právnym nástupcom Mestského národného výboru v Humennom, s
ktorým dňa XX.XX.XXXX uzatvoril pracovnú zmluvu na pozíciu riaditeľa Technických služieb (č.l. 8).

18. Okresný súd v Poprade rozsudkom zo dňa 09.02.2018 žalobu žalobcu zamietol a uvedený rozsudok
bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2019 pod sp. zn. 4 CoPr/3/2019.
Aj z uvedených súdnych rozhodnutí vyplýva, že pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na ušlú
mzdu s príslušenstvom je rozhodné ukončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa XX.XX.XXXX u

zamestnávateľa Technické služby Mesta Humenné k XX.XX.XXXX. Žalobca tvrdené skutkové okolnosti
o konkludentnom vzniku pracovného pomeru so žalovaným nepreukázal. Jednotlivé listinné dôkazy,
na ktoré poukázal, konkrétne na podanie primátora žalovaného zo dňa 12.06.1991, ako aj na iné
listinné dôkazy týkajúce sa jeho odvolania z funkcie riaditeľa, ďalej zrušenia uvedeného rozhodnutia,
ako aj dohoda o zmene pracovnej zmluvy už boli právoplatne vyriešené rozsudkom Okresného súdu v
Humennom pod spisovou značkou 10C/759/94, preto nie je možné dospieť k záveru, že došlo k vzniku

pracovného pomeru medzi stranami sporu. Žalobca nikdy nebol zamestnancom žalovaného, žalovaný,
ktorý vznikol na základe zákona č. 369/1990 Zb. nie je ani právnym nástupcom bývalého Miestneho
národného výboru v Humennom a k prechodu kompetencií bývalého miestneho alebo mestského
národného výboru došlo na obec len zákonom stanoveným spôsobom.

19. Žalobca opätovne žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 24.01.2024, t.č. vedenej na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17Cpr/2/2024 sa domáhal určenia, že pracovná zmluva uzatvorená
medzi ním a žalovaným dňa 18.06.1990 je platná a žiadal žalovaného zaviazať na úhradu mzdy za
mesiac máj 2021. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 24.05.2024 žalobu zamietol a v súčasnej dobe
prebieha odvolacie konanie na základe odvolania podaného žalobcom.

20. Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 65/1965 Z.z.,
(1) V pracovnej zmluve je organizácia povinná s pracovníkom dohodnúť:
a) druh práce, na ktorý sa pracovník prijíma,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú jednotku alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce.
(2) Okrem toho možno v pracovnej zmluve dohodnúť ďalšie podmienky, na ktorých majú účastníci
záujem.

21. Podľa § 43 ods. 1, 3 zákona č. 65/1965 Z.z.,

Dohoda
(1) Ak sa organizácia a pracovník dohodnú na rozviazaní pracovného pomeru, končí sa pracovný pomer
dojednaným dňom.
(3) Jedno vyhotovenie dohody o rozviazaní pracovného pomeru vydá organizácia pracovníkovi.

22. Podľa § 61 ods. 1, 3 zákona č. 65/1965 Z.z.,
(1) Ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušila pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámil organizácii, že trvá na tom, aby ho ďalej
zamestnávala, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia je povinná poskytnúť mu náhradu mzdy.
Táto náhrada patrí pracovníkovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil organizácii, že

trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v práci alebo keď
dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
(3) Ak organizácia rozviazala pracovný pomer neplatne, avšak pracovník netrvá na tom, aby ho
organizácia ďalej zamestnávala, platí, pokiaľ sa s organizáciou nedohodne písomne inak, že sa jeho
pracovný pomer skončil dohodou,

a) ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal
pracovný pomer týmto zrušením skončiť; v týchto prípadoch pracovník má nárok na náhradu mzdy vo
výške priemerného zárobku za dobu výpovednej doby.

23. Podľa § 63 zákona č. 65/1965 Z.z., pri neplatnej dohode o rozviazaní pracovného pomeru sa
postupuje pri posudzovaní nárokov pracovníka na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej
výpovedi danej pracovníkovi organizáciou (§ 61). Organizácia nárok na náhradu škody pre neplatnosť
dohody uplatňovať nemôže.24. Podľa § 64 zákona č. 65/1965 Z.z., neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak organizácia, ako aj pracovník

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto
rozviazaním.

25. Podľa § 65 ods. 1,2 zákona č. 65/1965 Z.z.,
(1) Pracovný pomer založený voľbou vzniká dňom, ktorý bol určený na nástup do funkcie, pre ktorú

bol pracovník zvolený, a končí sa uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie alebo vzdaním
sa funkcie.
(2)Pracovnýpomerzaloženývymenovanímvznikádňom,ktorýbolurčenýnanástupfunkcie.Odvolaním
z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí; o skončení tohto pracovného pomeru
platia ustanovenia o skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou. Vymenovanie
i odvolanie z funkcie treba vopred prerokovať s príslušným vyšším odborovým orgánom, a ak ide

o vedúceho pracovníka, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci organizácie, s príslušným odborovým
orgánom. Organizácia prerokuje s pracovníkom odvolaným z funkcie jeho ďalšie pracovné zaradenie v
organizácii, a ak sa nedohodnú inak, prevedie ho aj bez jeho súhlasu na inú prácu zodpovedajúcu jeho
kvalifikácii. Na toto prevedenie nie je potrebný súhlas odborového orgánu.

26. Podľa § 66 zákona č. 65/1965 Z.z., organizácia, v ktorej je pracovník v čase zvolenia alebo
vymenovania do funkcie v pracovnom pomere, je povinná umožniť mu výkon funkcie a poskytnúť mu za
tým účelom pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo na jeho žiadosť rozviazať s ním pracovný pomer.

27. Podľa § 67 zákona č. 65/1965 Z.z., ak bol do funkcie vedúceho pracovníka organizácie zvolený

alebo vymenovaný pracovník, ktorý už v nej bol v tomto čase v pracovnom pomere, uplynutím volebného
obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa jeho pracovný pomer nekončí. Organizácia
s ním prerokuje ďalšie pracovné zaradenie v organizácii, a ak sa nedohodnú inak, prevedie ho i bez
jeho súhlasu na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Na toto prevedenie nie je potrebný súhlas
odborového orgánu. Vymenovanie i odvolanie z funkcie, do ktorej bol pracovník vymenovaný, treba

vopred prerokovať aj v tých prípadoch s príslušným vyšším odborovým orgánom, a ak ide o vedúceho
pracovníka, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci organizácie, s príslušným odborovým orgánom.

28. Podľa § 68 zákona č. 65/1965 Z.z., pre pracovné pomery založené voľbou alebo vymenovaním platia
inak ustanovenia o pracovnom pomere dojednanom pracovnou zmluvou.

29. Podľa § 142 zákona č. 311/2001 Z.z.,
(1) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na
strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo
inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí

mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu
zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
(3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú
uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného

zárobku.
(4) Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové
dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci
na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou
najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím

zamestnávateľa.
(5) Ak zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia
zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, pri prekážke v práci na strane
zamestnávateľa požiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce podľa osobitného predpisu (ďalej
len „podpora v čase skrátenej práce“), zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za čas trvania tejto

prekážky v práci náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku; ustanovenia odsekov
1 až 4 a § 250b ods. 6 o sume náhrady mzdy sa neuplatnia. Ak sa zamestnávateľovi neposkytne podpora
v čase skrátenej práce na pracovné miesto zamestnanca, patrí zamestnancovi za čas trvania prekážkyv práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety náhrada mzdy v sume podľa odsekov 1 až 4 alebo
§ 250b ods. 6.
(6) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ

postupovať podľa § 87a; ustanovenie § 90 ods. 9 sa v tomto prípade nemusí uplatniť.

30.Nazákladeskutkovýchtvrdenížalobcu,popretískutkovýchtvrdenížalovaného,akoajoboznámením
listinných dôkazov mal súd I. inštancie za jednoznačne preukázané, že žalobca na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 18.06.1990 v spojení s menovacím dekrétom vykonával u žalovaného funkciu riaditeľa,

pričom uvedený pracovný pomer bol s ním skončený dohodou zo dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou
od XX.XX.XXXX. Otázka platnosti dohody o skončení pracovného pomeru s tým, či pracovný pomer
žalobcu u žalovaného od 18.06.1990 naďalej trvá, bola už právoplatne vyriešená v konaní vedenom
pred Okresným súdom v Humennom pod sp. zn. 10C/759/94 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach pod sp. zn. 12Co/363/95 s dátumom právoplatnosti 07.03.1996, ktorými bola zamietnutá
žaloba žalobcu o určenie neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru, ako aj určenie, že

pracovný pomer žalovaného žalobcovi nepretržite od 18.06.1990 trvá.

31. Z ust. § 159 OSP, teda procesného predpisu účinného v čase rozhodnutia nesporne vyplýva, že
výrok právoplatného rozhodnutia je záväzný pre účastníkov, ako aj pre všetky orgány.

32. V zmysle ust. § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú
nezmeniteľnosť rozhodnutia a preto je vylúčené, aby súd I. inštancie uvedenú otázku opätovne
posudzoval. Súd v novom konaní preto musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného
rozhodnutia u tých istých účastníkov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/231/2013,
1Cdo/44/2010, 2Cdo/114/2022).

33. Z obsahu uvedených rozhodnutí vyplýva, že súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to,
o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, pričom nie je rozhodujúce, či
súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. Klásť si takúto
otázku je nielen zbytočné, táto otázka je úplne nepatričná a nemá byť prečo položená. So zreteľom na

právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek
nové právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia v inom konaní tých istých účastníkov
vylúčené a neprípustné. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu
zákonodarcom v citovanom ust. § 159 ods. 2 OSP. V prípadoch, kde súd spomenutý prejudiciálny účinok
ignoruje t.j., ak nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah, dochádza

k nerešpektovaniu záväzného súdneho rozhodnutia, čo je v rozpore aj so základným zákonom štátu.

34. Argumentácia žalobcu o existencii dvoch popri sebe existujúcich pracovných pomerov vo funkcii
riaditeľa žalovaného uvedením, že jeden vznikol na základe menovacieho dekrétu a druhý na základe
pracovnej zmluvy, nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.

35. Žalobca nepoprel, že v čase jeho menovania do funkcie riaditeľa žalovaného bol jeho zamestnancom
ako odborný technický pracovník. Z obsahu predloženého menovacieho dekrétu zároveň vyplýva, že
dôjde ku kodifikácii, teda úprave jeho pracovnej zmluvy, vzhľadom na jeho menovanie do funkcie. V
zmysle vyššie uvedeného potom medzi stranami sporu došlo aj k úprave skôr uzatvorenej pracovnej

zmluvy tak ako to vyplýva z listiny na č.l. 7. Potom je nedôvodná argumentácia žalobcu, že tomuto
vznikol pracovný pomer vo funkcii riaditeľa žalovaného nielen na základe menovacieho dekrétu, ale aj
na základe ďalšieho právneho úkonu, ktorým je pracovná zmluva.

36. Pokiaľ pracovný pomer medzi stranami sporu skončil dohodou o rozviazaní pracovného pomeru

uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX a jej platnosť už bola právoplatne vyriešená
rozhodnutiami súdov, potom je nárok žalobcu na náhradu mzdy podľa žaloby nedôvodný. Žalobca by
mal nárok na náhradu mzdy v zmysle ust. § 71 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. iba v prípade, ak by si
uplatňoval nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru, čo preukázané nebolo.

37. V čase trvania pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za predpokladu, že mu
nie je prideľovaná práca pre prekážky na strane zamestnávateľa. Pokiaľ žalobca od XX.XX.XXXX nie
je zamestnancom žalovaného a už viac ako 30 rokov žiadnu prácu pre žalovaného nevykonával, potomje jeho nárok na náhradu mzdy aj v zmysle ust. § 142 Zákonníka práce nedôvodný a žalobu žalobcu
v plnom rozsahu zamietol.

38. Taktiež zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného, keďže vykonanie
uvedeného dôkazu by nemalo vplyv na zmenu právneho posúdenia žalobcom uplatneného nároku zo
strany súdu. Aj zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 21/2017 vyplýva, že povinnosť
uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykonal dôkaz výsluchom sporovej
strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu
trov konania stranám sporu nepriznal. Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešný žalovaný si trovy
konania neuplatnil.

Poučenie:

29Cpr/4/2023

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.