Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200344
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1623200344.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : 1./ FEDIK INVEST,
s.r.o., Studienka 460, IČO: 54 141 630, 2./ GREEN LOFT s.r.o., Továrenská 15/B, Malacky, IČO: 50
602 527, obaja zastúpení Mgr. Lenka Laurincová, advokát, Tajovského 25, Bratislava, proti žalovanému:
ASSA ABLOY Opening Solutions Slovakia s.r.o., Obchodno - výstavný objekt F, Devínska Nová Ves

7469, Bratislava, IČO: 31 341 578, zastúpený Valko & Volný, s.r.o., Porubského 2, Bratislava, IČO : 35
916 192, o zriadenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok vo vlastníctve žalovaného, na odvolanie
žalobcov 1./,2./ proti uzneseniu Okresného súdu Malacky sp. zn. 27C/16/2023-137 zo dňa 20. decembra
2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania (výrok
II.) potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcom 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd konanie zastavuje.
II.Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom spoločne a nerozdielne v
rozsahu 100%.

1.1. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania (výrok I.) súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami
§ 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca
žalobu voči žalovanému späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo
pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení, bez posúdenia postoja
žalovaného k späťvzatiu žaloby, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle §
146 ods. 1 C.s.p. bez právneho významu. Napokon v podaní doručenom súdu dňa 23.07.2024 žalovaný

so zastavením konania vo veci súhlasil.

1.2. Rozhodnutie v časti náhrady tov konania (výrok II.) odôvodnil prvoinštančný súd ustanoveniami
§ 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.. Ustanovenia C.s.p. o náhrade trov konania vychádzajú zo zásady
procesného zavinenia, čo znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila,
že vznikli. Žalobcovia vzali žalobu späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody s treťou osobou,

a to s aktuálnym vlastníkom pozemku, ku ktorému sa domáhali zriadenia práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu v podobe prechodu a prejazdu. Podanou žalobou sa žalobcovia pôvodne domáhali
voči žalovanému ako vlastníkovi predmetného pozemku zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez uvedený pozemok. Počas konania žalovaný
previedol vlastnícke právo k pozemku, ku ktorému žiadali žalobcovia zriadiť vecné bremeno, na tretiu
osobu, t.j. žalovaný už prestal byť v tomto konaní pasívne vecne legitimovaným. Žalobcovia následne

uzavreli mimosúdnu dohodu s novým vlastníkom predmetného pozemku, a tak odpadol dôvod žaloby.
Uvedenú situáciu súd vyhodnotil tak, že nemožno konštatovať, že bola žaloba vzatá späť pre správaniežalovaného, pretože to, že žalovaný previedol nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na tretiu osobu bolo
výkonom jeho Ústavou SR garantovaného vlastníckeho práva. Žaloba by bola vzatá späť pre správanie
žalovaného vtedy, ak by sa žalovaný zachoval v zmysle žalobcami žiadaného petitu. Čo sa však v danej

veci nestalo. Žalovaný nezriadil žalobcami žiadané vecné bremeno v prospech nehnuteľnosti žalobcov,
tak ako to žiadali. Teda má súd za to, že žaloba bola vzatá späť nie pre správanie žalovaného. Z
procesného hľadiska tak súd konštatoval, že zastavenie konania zavinili žalobcovia, pretože odpadol
dôvod, pre ktorý žalobu podali, na ďalšom konaní netrvali a nemožno uzavrieť, že to bolo primárne v
dôsledku konania žalovaného. Preto súd rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov

všetkých trov konania voči žalobcom.

1.3.Ovrátenísúdnehopoplatkuzaplatenéhozažalobcurozhodnevyššísúdnyúradníkpoprávoplatnosti
tohto uznesenia v súlade s § 14 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti rozhodnutia súdu o trovách konania (výrok II.) podali v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1./,2./ z dôvodu podľa § 365 ods. 1 C.s.p. a žiadali aby odvolací
súd zrušilnapadnutéuznesenievčastitýkajúcejsarozhodnutiaotrováchkonaniaavrátilvecsúduprvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zopakovali tvrdenia, že žalobou sa domáhali voči žalovanému
zriadenia vecného bremena vo forme práva prechodu a prejazdu cez pozemok pôvodne vo vlastníctve

žalovaného. Žalobu vzali späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody s treťou osobou, a to s aktuálnym
vlastníkom pozemku, ku ktorému sa domáhali zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v
podobe prechodu a prejazdu. Uvedenú situáciu súd vyhodnotil tak, že žalovaný nezriadil žalobcami
žiadané vecné bremeno v prospech nehnuteľnosti žalobcov, tak ako to žiadali a teda v konečnom
dôsledku tvrdí, že bol v konaní úspešný. Žalobcovia mali zato, že tým, že vzali žalobu späť, pretože

žalovaný v priebehu konania previedol pozemok, ku ktorému sa zriadenia vecného bremena žalobcovia
domáhali a prestal tak byť v spore pasívne legitimovaným, ešte nie je preukázané, že žaloba nebola
podaná dôvodne. K záveru, či žaloba bola podaná dôvodne, by v danom prípade bolo možné dôjsť až
prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím. Zo skutkových okolností prípadu je zrejmé, že nemali inú
možnosť, ako domáhať sa svojich práv súdnou cestou, pred podaním žaloby sa opakovane pokúšali

dohodnú o predmete sporu so žalovaným mimosúdne. Žalobcovia v čase podania žaloby nemohli
predpokladať, že v dôjde k zmene vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Z uvedeného dôvodu
považujú preto za nesprávny právny záver súdu, keď im uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy
konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. z dôvodu, že zastavenie konania zavinili žalobcovia.
2.1. Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 257 C.s.p. podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Vo všeobecnosti platí, že náhradu
nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom
využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu

nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Kritérium procesného zavinenia je
nevyhnutné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní
požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala
žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Je zrejmé, že konanie bolo zastavené z dôvodu konania
žalovaného v priebehu konania, nárok na ktoré žiadnym spôsobom nepopierame, avšak nemožno

opomenúť, že bez úkonu žalovaného by zo strany žalobcov k podaniu návrhu na zastavenie konania
vôbec nedošlo, čo odôvodňuje aplikáciu § 257 C.s.p..
3. K odvolaniu žalobcov 1./,2./ sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal aby odvolací súd uznesenie
ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K odvolacím
dôvodom uviedol, že žaloba bola od počiatku nedôvodná a tvrdené nároky žalobcov uplatnené voči

nemu boli neoprávnené, na čo vo svojich podaniach od počiatku upozorňoval. Zároveň v priebehu
konania opakovane poukazoval na účelovosť a obštrukčnosť konania žalobcov. Táto sa prejavila okrem
iného aj na pojednávaní nariadenom na deň 07.06.2024. Žalovaný sa na pojednávanie riadne dostavil
alepojednávaniesavšakneuskutočnilozdôvodu,žežalobcoviasazúčastinapojednávaníospravedlnili
a to až v deň konania pojednávania. Dôvodom ich neúčasti na pojednávaní mala byť skutočnosť, že

podľa ich tvrdení uzavreli mimosúdnu dohodu s účastníkom konania. Žalovaný priamo v súdnej sieni
zdôraznil, že so žalobcami žiadnu mimosúdnu dohodu neuzavrel a ich tvrdenie o uzavretí mimosúdnej
dohody so stranou sporu v ospravedlnení žalobcov z pojednávania teda nebolo pravdivé. Neskoré
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, navyše z nepravdivého dôvodu, malo za následok vznik trov,ktorébolineefektívnevynaložené,pretožeprocesnýúkonbolzmarenývpríčinnejsúvislostisozavinením
na strane žalobcov.
3.1. Žalovaný ďalej uviedol, že zmyslom využitia zásady zavinenia zmysle § 256 ods. 2 C.s.p. je

sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom vedení nevznikli. Okrem zmarenia
pojednávania nariadeného na 07.06.2024, žalobcovia zavinili vznik trov konania na strane žalovaného
aj svojim ďalším konaním. Ako už bolo uvedené, predmetom konania bol návrh na zriadenie práva
prechodu a prejazdu cez pozemok vo vlastníctve žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
nie je vlastníkom predmetného pozemku od decembra 2023 (dôkaz osvedčujúci túto skutočnosť je

založený v súdnom spise), žalovanému už v decembri 2023 zanikla pasívna vecná legitimácia v konaní.
Napriek tomu žalobcovia nepodali na súd návrh na zmenu subjektov konania na strane žalovaného
podľa § 80 ods. 1 C.s.p., ani včas nepožiadali o odročenie pojednávania. Z
uvedeného vyplýva, že žalobcovia svojim konaním zapríčinili vznik neúčelne vynaložených trov, tým, že
nevykonali potrebné úkony, ktorými by sa zabezpečilo riadne vedenie konania. Takéto konanie viedlo k
neodôvodnenému predĺženiu konania, čo zakladá jeho nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256

ods. 2 C.s.p..
4. Žalobcovia nevyužili svoje právo a repliku nepodali.
5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania, t.j. pokiaľ išlo o rozhodnutie
o náhrade trov konania strán sporu (výrok II. uznesenia), v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1./,2./ / nie je dôvodné.

6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

6.1. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

6.2. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a

dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu
sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná
strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a
tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej
strane trovy konania. V zásade pri späťvzatí žaloby, zastavenie konania má na svedomí strana žalobcu.

Pričítať zavinenie za zastavenie žalovanému možno len vtedy, ak v dôsledku správania žalovaného
bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Správanie žalovaného môže predstavovať splnenie
žalovanej povinnosti po podaní žaloby. Posúdenie či išlo o dôvodne podanú žalobu je potrebné skúmať z
procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu,
teda či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom neskúma úspešnosť žalobcu v

meritórnom konaní.

8. Z obsahu spisu vyplýva a uvedené nie je ani sporné, že žalobcovia zobrali späť svoju žalobu, ktorou sa
voči žalovanému zriadenia vecného bremena vo forme práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc.
č. 3513/74, k. ú. Malacky (pôvodne vo vlastníctve žalovaného) z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody

(táto predložená nebola pozn. odvolacieho súdu) sú súčasným vlastníkom predmetného pozemku.

9. V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil
s právnym posúdením nároku na náhradu trov konania zo strany súdu prvej inštancie, ktorý v
posudzovanej veci vychádzal zo simplexnej procesnej situácie založenej na späťvzatí žaloby z dôvodu,

ktorý spočíval výlučne na strane žalobcov. Procesnú zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania
treba pričítať žalobcom a to práve z dôvodu dispozičného úkonu späťvzatia žaloby v celom rozsahu,
ktoré späťvzatie v tejto súvislosti nebolo v konaní vyvolané žalovaným. Odvolací súd má za to, že
späťvzatiežalobyžalobcami nebolonásledkomsprávaniasažalovaného alebolonásledkomprevodompredmetného pozemku na nového vlastníka spoločnosť Sada Decor, s.r.o. a preto ho nemožno hodnotiť
ako procesné zavinenie žalovaného na potrebe späťvzatia predmetnej žaloby a následného zastavenia
sporového konania. Žalovaný žiadnym spôsobom po začatí konania nekonal v súlade so žalobnou

požiadavkou a nevyvolali tak následok v podobe späťvzatia žaloby, ktoré späťvzatie je v príčinnej
súvislosti teda nie so správaním žalovaného, ale s prevodom vlastníctva k pozemku na tretiu osobu,
ktorá uzavrela so žalobcami mimosúdnu dohodu. Túto skutočnosť nemožno označiť v tejto súvislosti
za relevantné správanie žalovaného zodpovedajúce žalobcami žalobnej požiadavke, nakoľko k úhrade
žalovanej pohľadávky nedošlo v dôsledku správania sa žalovaného, kedy by cieľavedome a dobrovoľne

splnil to, čo bolo predmetom konania a tak uznal dôvodnosť podanej žaloby a zároveň zavinil zastavenie
konania.

10. Žalobcovia 1./, 2./ sa v odvolaní domáhali pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikácie
ustanovenia § 257 C.s.p. (pozri odsek 2.1.). Uvedené ustanovenia umožňuje súdu, aby vo výnimočných
prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu

trov konania, túto náhradu nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, ktoré musia
mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je
potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu,
ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán pred začatím a v priebehu konania

a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 257 C.s.p.. Zmyslom
tohto stanovenia je odstrániť nadmernú tvrdosť zákona, ak by rozhodnutie o trovách konania v obvyklom
režime § 255 alebo § 256 ods. 1 C.s.p. bolo výnimočne neprimerané či nespravodlivé.

10.1. Odvolací súd v posudzovanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

výnimočnú aplikáciu § 257 C.s.p. nevzhliadol. Za dôvod hodný osobitého zreteľa nemožno považovať
skutočnosti, ktoré žalobcovia uviedli v odvolaní (pozri odsek 2.1.), že bez úkonu žalovaného (prevod
vlastniaceho práva k pozemku na tretiu osobu) by zo strany žalobcov k podaniu návrhu na zastavenie
konania vôbec nedošlo. Odvolací súd mal v danom prípade za preukázané, že postoj žalovanej strany
sporu bol počas trvania sporového konania konštantný a nezmenený, keďže žalovaný po celý čas so

žalobou nesúhlasil. Žalovaný pri prevode vlastníckeho práva len realizoval svoje oprávnenie vlastníka,
keď vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať
s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Uvedené
konaniežalovaného aleniejemožnésaméosebebezďalšiehopovažovaťzadôvodyhodnéosobitného
zreteľa v zmysle § 257 C.s.p., ktoré by umožňovali úspešnému žalovanému náhradu trov konania

nepriznať,lebopotombyustanoveniaohľadnerozhodovaniaotrováchkonaniapodľa§256ods.1C.s.p.
vzhľadom na zavinenie zastavenia konania nemali zmysel. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď
posudzoval nárok na náhradu trov konania len na základe princípu za zavinenie za zastavenie.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súd prvej inštancie v napadnutej časti

týkajúcej sa náhrady trov konania (výrok II.) podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §
396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom
konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalobcom 1./,2./ / právo na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa(§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).