Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 13, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510215022
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1510215022.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová v spore žalobcu: INSTACON, s.r.o., so sídlom
Panenská 6, Bratislava, IČO: 35 683 074, právne zast.: Mgr. Andrej Maar, advokát, so sídlom Dunajská
8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, H., 2/ N. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, H., 3/ R. D., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, H.-D., všetci právne zast.:

Advokátska kancelária advocatius, s.r.o., so sídlom Palackého 12, P.O.Box 69, Bratislava, o zaplatenie
3.319,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V
č.k. 39C/1/2011-458, zo dňa 27.8.2021, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn.
B5-39C/1/2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 39C/1/2011-458 zo dňa 27. augusta
2021, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B5-39C/1/2011, z r u

š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 39C/1/2011-458 zo dňa 27.8.2021 zaviazal žalovaných 1/,
2/ a 3/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.319,39 eur s tým, že žalovaná 1/ najviac do
výšky 3.744,16 eur, žalovaný 2/ najviac do výšky 2.793,60 eur a žalovaná 3/ najviac do výšky 2.867,29
eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovaným 1/, 2/

a 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. až 3. rade, ako dedičom po poručiteľke
Y. Y., spoločne a nerozdielne zaplatenia žalovanej sumy 3.319,39 eur (100.000,- SKK) titulom vrátenia
zálohy na kúpnu cenu poskytnutú pani Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, v zmysle zmluvy
o zálohe na kúpnu cenu zo dňa 13.6.2007. Podľa žalobcu, záväzok pani Y. nezanikol a žalobca si ho

môže uplatniť voči zákonným dedičom, ktorí ručia za záväzky poručiteľky do výšky prijatého dedičstva.
Žalobca v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka písomne vyzval žalovaných listom zo dňa 18.6.2010
na splnenie dlhu - vrátenie zálohy, preddavku na kúpnu cenu. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým,
že zmluvné strany medzi sebou neuzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ani kúpnu zmluvu. Upravili
medzi sebou len pravidlá týkajúce sa poskytnutej zálohy. Neprijali záväzok uzatvoriť v určitej lehote
inú zmluvu. Zmluva ich v tomto smere žiadnym spôsobom nezaväzuje. Dohodli sa iba, že ak uzatvoria

kúpnu zmluvu, poskytnutý preddavok sa započíta. Ustanovenie bodu 2.4. upravuje spôsob predkladania
návrhu na uzatvorenie budúcej zmluvy o kúpe alebo o zmluve o budúcej zmluve a neupravuje v žiadnom
smere vzťah k zloženej zálohe. Stanovená lehota od uzavretia zmluvy o zálohe, na povinnosť vrátenia
zálohy, ak v tejto lehote nebude medzi stranami uzavretá iná zmluva. Podľa žalobcu je nesporné, že
smrťou splnomocnenca 21.6.2008 zanikli plné moci a preto nie je možné zmluvu uzatvoriť. Žalobca
sa dozvedel novú skutočnosť dňa 8.7.2010 z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Senci,

právoplatného dňa 20.8.2010, ktorým bola za pozemky, ktoré mali byť predmetom kúpy, priznanánáhrada z dôvodu, že pozemky sú vo vlastníctve právnickej osoby, čo je zákonnou prekážkou navrátenia
nehnuteľností. Uzatvorenie kúpnej zmluvy bolo verejnou listinou vylúčené.

3. Žalovaní žiadali vo svojom vyjadrení k žalobe návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.
Podľa žalovaných na Okresnom súde v Pezinku prebieha súdny spor týkajúci sa nehnuteľností, ktoré
sú predmetom Zmluvy o zálohe na kúpnu cenu, pričom v zmluve z cit. čl. 2.4. je uvedené, že lehota
6 mesiacov sa netýka tých nehnuteľností, o ktorých vlastníctve sa vedú súdne spory. Z uvedeného
vyplýva, že povinnosť predložiť pani Y. návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo návrh kúpnej

zmluvy žalobcovi do podania návrhu nevzniklo, preto žalobcovi nemohlo vzniknúť oprávnenie požadovať
navrátenie poskytnutej zálohy. V odpore proti platobnému rozkazu č.k. XXRo/XXX/XXXX
z 25.11.2010 žalovaní uviedli, že je pravdou, že žalobca ako zložiteľ zálohy a pani Y. ako prijímateľ
zálohy dňa 13.06.2007 uzavreli zmluvu o zálohe na kúpnu cenu. Pani Y. zomrela XX.X.XXXX. Dedičmi
po poručiteľke sa stali žalovaní v 1. až 3 rade. V Osvedčení o dedičstve zo dňa 25.5.2009 sa medzi
súpisom aktív dedičstva nenachádzajú pozemky, ktoré boli predmetom uzavretej Zmluvy o zálohe na

kúpnu cenu a medzi súpisom pasív dedičstva sa nenachádza záloha vo výške 3.319,39 eur. Žalobca
mal vedomosť o tom, že na Okresnom súde v Pezinku pod sp.zn. 5C 929/08 prebieha súdny spor o
určenie,ženehnuteľnostipatriadodedičstvapoporučiteľkeY.Y.,rod.X.,ktorékonanieniejeprávoplatne
ukončené, týkajúci sa nehnuteľností, ktoré sú predmetom Zmluvy o zálohe na kúpnu cenu. Žalobca túto
skutočnosť akceptoval, čo vyplýva z jeho samotného konania.

4. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 21.10.2015, č.k. 39C/1/2011-345 návrh ako predčasne
podaný zamietol a žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením
zo dňa 30.9.2019, č.k. 14Co/5/2016-403, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil na nové konanie z dôvodu, že súd nárok žalobcu v zmysle príslušných zákonných ustanovení

právne neposúdil, nesprávne zistil, čo je predmetom konania, a či pre uplatnený nárok je potrebné
rozhodnutie súdu v inom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keď k uzavretiu, resp. k
návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy ani nedošlo, pričom je podstatná skutočnosť, že predmetom zmluvy,
z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, bolo len zaplatenie zálohy na prípadnú následnú uzavretú zmluvu,
ku ktorej nedošlo. Ustanovenie bodu 2.5 (2.4) zmluvy upravuje povinnosť prijímateľa zálohy, zálohu

vrátiť, ak do 6 mesiacov nedôjde k uzatvoreniu zmluvy alebo inej dohody. Závery súdu prvej inštancie
vychádzali z neúplne zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V ďalšom konaní
bolosúduprvejinštancieuloženéopätovnevecprejednať,vykonaťdokazovanievdostatočnomrozsahu,
zhodnotiť zistený skutkový stav veci a na základe právneho posúdenia veci znovu rozhodnúť.
5. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 34, § 51, § 36 ods. 1, ods. 2, § 488, § 489,

§ 491, § 492, § 451, § 498, § 100 ods. 1, § 101, § 558, § 107, § 122 ods. 1, ods. 2, § 460, § 511 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

6. Na základe opätovne preskúmaného a zisteného skutkového stavu, súd prvej inštancie dospel k
záveru, že zmluva o zálohe na kúpnu cenu bola medzi stranami zmluvy platným právnym úkonom.

Strany zmluvy si boli vedomé skutočnosti, že pozemky, na ktoré by sa prípadne mala v budúcnosti
vzťahovať poskytnutá záloha, neboli v čase uzatvárania zmluvy 23.6.2007 vo vlastníctve prijímateľky
zálohy, ani jej právnych predchodcov a o predmetné pozemky sa viedli spory. Nejednalo sa o dispozíciu
s pozemkami, ale len o poskytnutie zálohy na kúpnu cenu v prípade, že po preukázaní vlastníckeho
práva dôjde medzi stranami k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy (bod 2.4).

Týmito zmluvami uzatváranými žalobcom s členmi Združenia Občanov Bernolákova sa zabezpečovalo
plnenie záväzkov podľa zmluvy o spolupráci v znení dodatku. Skutočnosť, že prijímateľka zálohy mala
vedomosť o tom, že sa jedná len o zmluvu o zálohe na kúpnu cenu a nie akúkoľvek dispozíciu
s pozemkami preukazuje skutočnosť, že dňa 15.11.2004 si uplatnila reštitučný nárok na sporné
pozemky, o ktorom nebolo rozhodnuté. Pohnútkou k právnemu úkonu, uzavretiu Zmluvy o zálohe,

bolo v spolupráci so Združením Občanov Bernolákova, majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov
prídelcov a stanovenie určitého rámca obsahu v budúcnosti (po preukázaní vlastníctva) uzatváraných
zmlúv o prevode vlastníctva. Podmienkou zo strany právnych nástupcov/dedičov prídelcov pozemkov
bolo podľa zmluvy o spolupráci, zaplatenie zálohy zo strany žalobcu. V zmluve vyjadrené ostatné
skutočnosti, okrem záväzku strán, vyjadrenom v bode 2.4 a 2.5 (nesprávne označovanom 2.4), boli

vyjadrením prejavenej vôle účastníkov zmluvy v súvislosti s predmetom zmluvy o poskytnutí zálohy
a zmluvy o spolupráci a tieto mali charakter rámcovej zmluvy, upravujúcej základné pravidlá, ktorým
budú podliehať všetky konkrétne/realizačné zmluvy (zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, kúpne zmluvy),
na ich základe v budúcnosti uzatvorené a budú tvoriť (spoluvytvárať) obsah tej či onej realizačnejzmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy. Tento rámec obsahu prípadných budúcich
zmlúv, nezakladal záväzkový vzťah, záväzky z neho nevznikli, t.j. nedochádzalo tým ani k nakladaniu
s vlastníctvom nehnuteľností. Navyše sa nemohlo jednať ani o preddavok na kúpnu cenu, nakoľko

v čase uzatvárania zmluvy o zálohe nebolo známe, aký pozemok a v akej cene podľa výmery bude
predstavovať predmet prípadných v budúcnosti uzavretých zmlúv po preukázaní vlastníctva. Žalobca zo
zmluvy plnil a právna predchodkyňa žalovaných plnenie prijala. Prijímateľka zálohy uzatvárala zmluvu
vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť a na vlastný účet. Záväzok vrátiť zálohu podľa bodu 2.5.
(nesprávne označený ako 2.4.) vznikol ako zmluvný záväzok iba prijímateľke zálohy. Iným osobám

zo zmluvy nevyplynuli žiadne práva voči žalobcovi ani povinnosti, nenakladala s nehnuteľnosťami ani
zmluvou, v ktorej by zastupovala vlastníkov. Zmluvy s rovnakým obsahom boli uzatvorené aj s inými
prídelcami iných sporných pozemkov, s ktorými po preukázaní vlastníctva boli uzatvorené zmluvy o
budúcich kúpnych zmluvách alebo kúpne zmluvy, prípadne boli uzatvorené iné dohody alebo bolo
požadované vrátenie plnenia zo zmluvy o zálohe na kúpnu cenu. Zmluva o zálohe predstavovala tzv.
nepomenovanúzmluvuvzmysle§51Občianskehozákonníka,ktorúprijímateľkauzatváralavovlastnom

mene a plnenie prijala, to znamená, že sa jednalo o reálny právny úkon, nakoľko k prejavu vôle pristúpilo
faktické konanie - reálny úkon, odovzdanie zálohy. Obsahom právneho úkonu sú práva a povinnosti
účastníkov právneho úkonu, ktorými sú viazaní. Žalobca sa zaviazal, po preukázaní vlastníctva v
lehote 6 mesiacov prijímateľom zálohy, predložiť návrh na uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
alebo kúpnu zmluvu a prijímateľka zálohy sa zaviazala v prípade splnenia rozväzovacej podmienky

v určitom čase (šiestich mesiacov) záloh vrátiť. V ustanovení bodu 2.5. (nesprávne označovanom
ako 2.4) bolo dohodnuté vedľajšie ustanovenie (rozväzovacia podmienka § 36 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), ktorým sa účinky právneho úkonu stali závislými na skutočnosti, o ktorej zmluvné strany
nevedeli, či sa splní (preukázanie vlastníctva, uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, uzavretie
kúpnej zmluvy alebo inej dohody). Splnením rozväzovacej podmienky stráca právny úkon účinnosť

(Zmluva o zálohe), a to ex nunc. Stanovená doba 6 mesiacov, bola dohoda účastníkov zmluvy o
tom, že právne účinky tohto právneho úkonu pri splnení rozväzovacej podmienky v stanovenej dobe
zaniknú a prijímateľke zálohy vznikne zmluvná povinnosť zálohu vrátiť. V lehote 6 mesiacov nebolo
preukázané vlastníctvo právnych predchodcov prijímateľky zálohy a so žalobcom prijímateľka zálohy
inú dohodu neuzavrela. Vzhľadom na uvedené bolo nutné právny vzťah účastníkov zmluvy právne

posúdiť ako zmluvný záväzkový vzťah. Zmluva bola uzavretá dňa 23.6.2007 a rozväzovacia podmienka
bola splnená, t.j. zánik právnych účinkov nastal 23.12.2007. Prijímateľke zálohy vznikol zo zmluvy
záväzok vrátiť zálohu 24.12.2007. Napriek tvrdeniu žalovanej strany, že sa jedná o nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, súd prvej inštancie sa nestotožnil s týmto
názorom žalovaných. Je pravdou, že v zmysle § 498 Občianskeho zákonníka, pokiaľ pred uzavretím

zmluvy jedna strana poskytne niečo, čo má byť predmetom ich budúceho záväzku zo zmluvy, je daná
vyvrátiteľná domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi
pred uzavretím zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok, t.j. za
splátku na budúce dojednané plnenie. Ako už bolo uvedené v tomto prípade sa nejednalo o preddavok,
ale zmluvný záväzok vrátiť peňažné plnenie, označené v zmluve ako záloha na kúpnu cenu. Zmluva

o zálohe nebola zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, jednalo sa o nepomenovanú zmluvu podľa § 51
Občianskeho zákonníka, v ktorej bol dohodnutý záväzok v určitej lehote vrátiť zálohu, ak sa strany
inak nedohodnú. Zmluva o zálohe na kúpnu cenu ako platný právny úkon obsahovala rozväzovaciu
podmienku ako vedľajšie dojednanie, ktoré bolo súčasťou právneho úkonu, ktorá pôsobila na účinnosť
právneho úkonu, t.j. skutočný vznik, zmena či zánik subjektívnych občianskych práv a povinností, sa

stala závislou na skutočnosti, ktorá bola subjektom právneho vzťahu v dobe jeho robenia neznáma
(neistá). Žalobca si ponechal dobu 6 mesiacov v rozväzovacej podmienke na to, aby zhodnotil, či
nadobudnutie vlastníctva prijímateľkou zálohy k sporným pozemkom je preukázateľne reálne. Žalobca
v čase uzatvárania zmluvy objektívne nemal vedomosť o okolnostiach, pre ktoré by sporné pozemky
nemohli byť navrátené pani Y. a jej sestre. Z vykonaného dokazovania nie je preukázané, že by medzi

prijímateľkou zálohy a žalobcom došlo k inej dohode (predaj iného pozemku vo vlastníctve prijímateľky
zálohy), ktorej návrh mohla predložiť, ktorákoľvek strana, aj prijímateľka zálohy, ktorá si vzhľadom na
výpoveď žalovanej 1/ bola vedomá svojho dlhu, keď za života previedla na žalovanú 1/ pozemok,
ktorý mala predať. Toto vedľajšie dojednanie sa premietlo do účinkov platne uskutočneného právneho
úkonu a dňa 24.12.2007 vznikla prijímateľke zálohy povinnosť vrátiť zálohu ako zmluvný záväzok zo

zmluvy o zálohe. Následne zákonnou prekážkou navrátenia sporných nehnuteľností prijímateľke zálohy/
prídelcom bolo vlastníctvo pozemkov právnickej osoby (rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v
Senci zo dňa 8.7.2010, právoplatné dňom 20.8.2010). O vydanie bezdôvodného obohatenia získaného
z právneho dôvodu, ktorý odpadol sa nejedná s poukazom na tú skutočnosť, že zmluva o zálohenepredstavovala dispozíciu so spornými pozemkami (zmluva o budúcej zmluve, kúpna zmluva), ale
povinnosť preukázať vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré by mohli byť
predmetom zmlúv o prevode podľa rámcového obsahu uvedeného v zmluve a v prípade nepreukázania

vlastníctva pre účely prevodu nehnuteľností, stanovovala výslovne v bode 2.5 zmluvy (nesprávne
označovanom 2.4), záväzok vrátiť zálohu pri splnení rozväzovacej podmienky. Žalovaná strana v konaní
vzniesla hmotnoprávnu námietku premlčania práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy podľa § 107
Občianskeho zákonníka s tým, že platba žalobcu mala charakter preddavku na kúpnu cenu (§ 498
Občianskeho zákonníka) a prijímateľke zálohy vzniklo bezdôvodné obohatenie dňom 14.12.2007, resp.

v prípade absolútnej neplatnosti Zmluvy o zálohe 13.6.2007 a dvojročná premlčacia lehota uplynula
13.12.2009, resp. pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu 13.6.2009 a žalobca uplatnil svoj nárok
na súde žalobou 25.6.2010, a súčasne námietku neplatnosti uznania záväzku žalovanou 1/ podľa §
558 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná 1/ nemala vedomosť o tom, že pohľadávka uplatnená
žalobcom, v čase uznania záväzku dňa 23.6.2010 je premlčaná. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania a námietku absolútnej neplatnosti zmluvy o zálohe zo strany žalovaných bolo nutné ustáliť

základné právne posúdenie nároku žalobcu, či nárok na vrátenie poskytnutej zálohy je povinnosťou
z platného zmluvného záväzku alebo povinnosťou na vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ktoré posúdenie má vplyv na určenie dĺžky premlčacej doby podľa §
101 alebo § 107 Občianskeho zákonníka. S poukazom na zistený skutkový stav a právne posúdenie
uplatneného nároku žalobcu súdom, vrátenie poskytnutej zálohy je povinnosťou z platného zmluvného

záväzkusovšeobecnoutrojročnoupremlčacoudoboupodľa§101Občianskehozákonníka.Prijímateľke
zmluvy vznikla povinnosť vrátiť zálohu 24.12.2007 (§ 122 Občianskeho zákonníka). Všeobecná
trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva začala plynúť 24.12.2007 a uplynula by 23.12.2010.
Žalobca žalobu podal na súd dňa 25.6.2010, pred uplynutím všeobecnej premlčacej doby
podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanými vznesená

námietka premlčania nie je dôvodná. Rovnako potom je nedôvodná i námietka žalovaných, že právny
úkon urobený žalovanou 1/ - uznanie záväzku, je neplatný z dôvodu, že žalovaná 1/ nevedela o jeho
premlčaní. Žalovaná 1/ uznala dlh čo do dôvodu a výšky. Dlh v čase uznania trval. V čase uznania dlhu
nedošlo k premlčaniu práva, uznanie dlhu vykonané žalovanou 1/ má právne následky v zmysle § 558
Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané udelenie splnomocnenia žalovanej 1/ na právny

úkon uznania dlhu žalovanými 2/ a 3/, preto tento právny úkon zaväzuje len žalovanú 1/. Vykonaným
dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaní 1/, 2/, 3/
sú dedičmi po Y. Y., rodenej X. a s poukazom na § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedajú
za jej dlhy podľa pomeru, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Vzhľadom na to ich súd prvej
inštancie zaviazal solidárne len do výšky nimi zdedeného dedičstva. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa

25.5.2009 pod sp.zn. XXD/XXX/XXXX, S. XXX/XXXX vyplýva, že Y. Y., rod. X. zomrela dňa XX.X.XXXX.
Jej dedičmi sa stali žalovaní 1/, 2/, 3/, pričom žalovaná 1/ nadobudla dedičstvo v čistej hodnote 4.020,90
eur, žalovaný 2/ v hodnote 3.070,34 eur a žalovaná 3/ nadobudla dedičstvo v čistej hodnote 3.144,03 eur.
Za náklady spojené s pohrebom poručiteľky zodpovedali dediči spoločne vo výške 830,20 eur (830,20 :
3 = 276,74 eur). Súd prvej inštancie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovanej

sumy 3.319,39 eur s tým, že žalovaná 1/ najviac do výšky 3.744,16 eur (4.020,90 - 276,74), žalovaný 2/
najviac do výšky 2.793,60 eur (3.070,34 - 276,74) a žalovaná 3/ najviac do výšky 2.867,29 eur (3.144,03
- 276,74). Žalobca bol v celom rozsahu úspešný proti žalovaným, preto súd prvej inštancie zaviazal
žalovaných 1/, 2/, 3/ na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p.,
pričom o výške trov bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným

uznesením.

7.Protitomutorozsudkupodaliodvolaniežalovaní1/,2/a3/,ktorínesúhlasilisnapadnutýmrozhodnutím
súdu prvej inštancie a navrhli, aby odvolací súd tento rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
Podané odvolanie odôvodnili tým, že je nepreskúmateľné, resp. nedostatočne odôvodnené. Okresný

súd napadnutým rozhodnutím nerozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít a nedal v dôvodoch svojho rozhodnutia odpovede na námietky žalovaných uplatnené v
prvoinštančnom konaní (námietka premlčania, námietka neplatnosti listiny nazvanej uznanie záväzku,
etc.), ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné. V rozhodnutí absentujú zásadné vysvetlenia dôvodov
podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je

natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. Odklon od záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nezdôvodnil a v rozpore s právnym názorom odvolacieho
súdu nesprávne konštatoval, že: „napriek tvrdeniu žalovanej strany, že sa jedná o nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, súd sa nestotožnil s týmto názoromžalovaných.“ V sporovom konaní platí, že predmet sporu vymedzuje žalobca. Žalobca totiž vo svojom
žalobnom návrhu vymedzí čoho sa domáha a tým určí, o čom daný spor bude. Toto vymedzenie
predmetu sporu však nie je nemenné a zmenou žaloby podľa ust. § 139 až 143 C.s.p., môže žalobca s

predmetom sporu disponovať a meniť ho. Žalobca počas konania nenavrhol zmenu žalobného návrhu,
napriek tomu súd v konaní rozhodol tak, že zaviazal žalovaných k povinnosti zaplatiť spoločne a
nerozdielne sumu 3 319,39 eur, pričom žalovanú 1. zaviazal najviac do výšky 3 744,16 eur, žalovaného
2. najviac do výšky 2 793,60 eur a žalovanú 3. najviac do výšky 2 867,29 eur, v lehote do troch dní od
právoplatnostirozsudkusúduprvejinštancie.Súdmôžeprekročiťžalobnýnávrhaprisúdiťviac,nežčoho

sastranydomáhajúibavtedy,akurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitného
predpisu.Spôsobusporiadaniavzťahumedzižalobcomažalovanýminevyplývazožiadnehoosobitného
predpisu a súd prvej inštancie nebol oprávnený rozhodovať ultra petitum, t.j. nad rámec žalobcom
uplatneného nároku a zaviazať žalovanú 1. k povinnosti až do výšky 3 744,16 eur, pričom žalobca si v
konaní uplatnil peňažný nárok (istinu) vo výške 3 319,39 eur. Odklon od riadneho procesného postupu
súdu nebol ani riadne odôvodnený. Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku

voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať plnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči
jednému,niekoľkým,aleboprotivšetkýmspoludlžníkom,atosúčasnealebopostupne.Splneniezáväzku
jedným z dlžníkov však spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov, s poukazom
na ust. § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo spôsobu určenia výšky peňažného záväzku pre
jednotlivých žalovaných nie je zrejmé, z čoho súd pri výpočte výšky peňažného záväzku žalovaných

vychádzal a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je podľa žalovaných nevykonateľný. Súd prvej
inštancie, bez návrhu žalobcu na zmenu žalobného návrhu, odvodil výšku záväzku žalovaných od
pasív poručiteľky (náklady spojené s pohrebom poručiteľky), a nie od uplatneného nároku. Takýto
spôsob výpočtu je nielen v rozpore so zásadou ne ultra petitum, a nevyplýva zo žiadneho zákonného
ustanovenia, ani z ustálenej súdnej praxe. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z

čoho okresný súd vychádzal, pokiaľ dospel k uvedenému spôsobu prerozdelenia solidárneho záväzku
žalovaných. Žalovaní ďalej uvádzajú, že pokiaľ je splnená podmienka existencie rovnakého alebo
analogického skutkového stavu, je splnený základný predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel
dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu
otázku rovnakú odpoveď, v ktorej súvislosti žalovaní predkladajú uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.

septembra2011,sp.zn.4Cdo256/2010,uverejnené vZbierkestanovískNSasúdovSRč.3/2012,
v ktorom dovolací súd posudzoval existenciu analogického skutkového a právneho stavu ako okresný
súd v tomto konaní a ktorého právna veta znie: „Ak sa zamýšľaná kúpa nerealizovala, záloha sa stáva
bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci
plnil budúcemu predávajúcemu, teda, kedy predávajúci odmietol nehnuteľnosť kupujúcemu predať,

príp., kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná“. Odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie je nepresvedčivé, pokiaľ za vyčerpávajúce zdôvodnenie rozhodnutia možno
pokladať konštatovanie súdu, že „zmluva o zálohe ... predstavovala povinnosť preukázať vlastníctvo k
nehnuteľnostiam“. Zo zmluvy o zálohe medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaných, vznikla
povinnosť vrátiť prijaté peňažné plnenie po uplynutí zmluvnými stranami dohodnutej lehoty 6 mesiacov

od prijatia zálohy. Žalovaní poukazujú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
skutkového zistenia pri uvádzaní dátumu uzavretia zmluvy o zálohe na kúpnu cenu, ktorý je rozhodný
pre uplynutie premlčacej lehoty. Okresný súd opakovane konštatuje, že: „toto vedľajšie dojednanie sa
premietlo do účinkov platne uskutočneného právneho úkonu a dňa 24.12.2007 vznikla prijímateľke
zálohy povinnosť vrátiť zálohu ako zmluvný záväzok zo zmluvy o zálohe.“ Zmluva o zálohe na kúpnu

cenu bola uzavretá 13.6.2007 a neobsahuje ustanovenie týkajúce sa zmluvného dojednania účinnosti
zmluvy. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je
osobitneupravená;zmluvavšaknesmieodporovaťobsahualeboúčelutohtozákona.Podľaustanovenia
§ 498 Občianskeho zákonníka v platnom znení a tiež v znení platnom v čase odovzdania zálohy na
budúce plnenie podľa zmluvy o zálohe na kúpnu cenu (13.6.2007) platí, že na to, čo dal pred uzavretím

zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy
poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená
vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred
uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok, t.j. za
splátku na dohodnuté budúce plnenie. Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť

k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou
kúpu. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho
vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola
záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Žalobca si v konaní uplatňuje premlčaný nárok, nakoľko kpremlčaniuzáväzkudošlok14.12.2009,keďsaprávnapredchodkyňažalovanýchdostaladoomeškania
s vrátením bezdôvodného obohatenia a žalobca si nárok na plnenie uplatnil až žalobou z 25.6.2010.
Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia teda platí špeciálna úprava v ustanovení

§ 107 Občianskeho zákonníka. Zmluva o zálohe na kúpnu cenu bola uzavretá dňa 13.6.2007 podľa
ust. § 51 Občianskeho zákonníka medzi žalobcom, spol. IURIS, spol. s r.o. na strane zložiteľa zálohy
a pani Y. Y., rod. X. na strane „prijímateľa zálohy“. Ako vyplýva zo skutkových zistení v prejednávanej
veci, účastníci zmluvy jednali o predaji predmetných nehnuteľností, kedy uvažovali o uzatvorení kúpnej
zmluvy. Účastníci netvrdili a v konaní ani nebolo preukázané, že by medzi nimi bola uzatvorená zmluva o

budúcej kúpnej zmluve. Žalobca dňa 13.6.2007 vopred zaplatil právnej predchodkyni žalovaným čiastku
100.000,- Sk (3.319,39 eur) za tieto nehnuteľnosti, pričom táto platba mala charakter preddavku na
kúpnu cenu, lebo plnenie bolo poskytnuté právnej predchodkyni žalovaných skôr, než došlo ku kúpe
nehnuteľností a právnou predchodkyňou žalovaných bola táto suma prijatá v súvislosti so zamýšľaným
predajom. Túto skutočnosť žiaden z účastníkov v konaní nespochybnil a vyplýva aj zo znenia zmluvy o
zálohe na kúpnu cenu. S poukazom na vyššie uvedené je potom v predmetnej veci potrebné vychádzať

z toho, že uplatnený nárok na vrátenie zaplateného preddavku (vo výške 100.000,- Sk t.j. 3.319,39
eur) poskytnutého so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti, ktorá sa nerealizovala, treba po právnej stránke
posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod
odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak teda v súvislosti so zamýšľanou kúpou predmetných
nehnuteľností žalobca poskytol právnej predchodkyni žalovaných peňažnú čiastku vo výške 100.000,-

Sk (3.319,39 eur) dňa 13.6.2007 a právna predchodkyňa žalovaných túto čiastku prijala ako preddavok
(zálohu) na budúce plnenia zo zamýšľanej kúpnej zmluvy, stal sa preddavok bezdôvodným obohatením
podľa ust. 2.4 (správne 2.5) zmluvného dojednania, podľa ktorého: „2.4. Prijímateľ zálohy bude povinný
Zložiteľovi zálohu vrátiť v prípade, že medzi stranami nedôjde do 6 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy k
uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy alebo k inej dohode.“ po 6 mesiacoch

od uzavretia zmluvy, t.j. 14.12.2007, kedy sa vytvoril stav z ktorého bolo zrejmé, že kúpa nebude
realizovaná a týmto okamžikom odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalobca poskytol preddavok.
Z uvedeného vyplýva, že právny názor okresného súdu o začiatku plynutia premlčacej doby nie je
správny a rovnako nie je správny ani jeho záver o (ne)premlčaní uplatneného nároku. Ak sa zamýšľaná
kúpa nerealizovala, záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, na

ktorého základe žalobca zaplatil preddavok právnej predchodkyni žalovaných. Subjektívna premlčacia
doba žalobcu začala plynúť momentom, kedy sa žalobca ako oprávnená osoba dozvedel, že „medzi
stranami nedošlo do 6 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
alebokúpnejzmluvyalebokinejdohode“,tzn.14.12.2007začalaplynúťžalobcovisubjektívnalehotapre
uplatnenie práva žalobcu na súde. Pri správnom právnom posúdení veci bolo povinnosťou okresného

súdu ustáliť, že žalobca mal k 13.12.2007 vedomosť, že uvažovaná kúpa nebola uskutočnená a nedošlo
ani k uzavretiu inej dohody medzi zmluvnými stranami, a týmto okamihom začala plynúť (v danom
prípade) tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba na vrátenie zálohy.

8. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru na základe

vykonaného dokazovania nie je sporné, že právna predchodkyňa žalovaných - pani Y. prevzala od
žalobcu zálohu na kúpnu cenu pozemku v žalovanej sume. Za nesporné považuje, že medzi pani Y.
a žalobcom bola uzatvorená nepomenovaná zmluva o zálohe, v ktorej bolo odkazom na individuálny
správny akt - výmer o vlastníctve pôdy, špecifikovaný predmet kúpy, na úhradu ceny ktorého mala
byť záloha použitá. Zároveň bol dohodnutý spôsob určenia ceny násobkom výmery a ceny za 1m2

nehnuteľnosti v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy. Okresný súd sa podľa názoru žalobcu správne
vysporiadal s argumentami žalovaných o absolútnej neplatnosti zmluvy o zálohe, keď konštatoval, že
nebolo a ani nemohlo byť od začiatku účastníkom zrejmé, že uzatvoreniu žiadnej kúpnej zmluvy nemôže
dôjsť. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná, a súdom riadne v rozhodnutí odôvodnená. Nemôže
byť nemožný predmet plnenia Zmluvy o zálohe celkom zrejme od počiatku, pokiaľ o vydaní pozemkov

žalovaným sa viedol súdny spor, zároveň časť pozemkov uvedených vo výmere žalovaní skutočne
nadobudli a predali tretej osobe. Žalovaní v konaní zároveň s tvrdením, že uzatvorenie kúpnej zmluvy
bolo od začiatku celkom zjavne nemožné, uvádzali na svoju obranu, že žaloba je predčasná, nakoľko
o pozemky sa vedie súdny spor, ktorého výsledok ešte nie je (nebol v čom čase) známy. Obe tvrdenia
žalovaných sa navzájom vylučujú. Nesporné je, že medzi pani Y. a žalobcom nedošlo k uzatvoreniu

žiadnej kúpnej zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, čím vznikla pani Y. povinnosť prijatú zálohu vrátiť. S
ohľadom na všetky okolnosti je nesporné, že k žiadnej kúpne medzi pani Y. ani jej právnymi nástupcami
a žalobcom v budúcnosti nedôjde. K právnemu dôvodu vzniku povinnosti pani Y. resp. žalovaných ako jej
právnych nástupcov na vrátenie zálohy poukazuje na komentár k § 498 Občianskeho zákonníka vydanývo vydavateľstve Beck, v ktorom sa uvádza, že pokiaľ nedošlo k uzavretiu zmluvy, posudzuje sa záloha
podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení (§ 451 Občianskeho zákonníka), pokiaľ neexistuje platný
záväzok ju vrátiť. V prípade, ak bolo dohodnuté vrátenie, povinnosť toho, kto zálohu prijal, vyplýva zo

záväzku a nárok na jej vrátenie nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale nárokom na
splnenie záväzku. Ustanovenie 2.5 (nesprávne v zmluve označený ako 2.4) Zmluvy o zálohe upravuje
povinnosť prijímateľa zálohy, zálohu vrátiť, ak do 6 mesiacov nedôjde k uzatvoreniu vymedzených
právnych úkonov. Ustanovenie bodu 2.5 zmluvy o zálohe vyjadruje platný, nesporný a nepochybný
záväzok právneho predchodcu žalovaných, ako prijímateľa zálohy, žalobcovi zálohu vrátiť v prípade,

že medzi stranami nedôjde do 6 mesiacov od uzatvorenia tejto zmluvy k uzatvoreniu zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluve alebo inej dohode. Márnym uplynutím času bola splnená dohodnutá
zmluvná podmienka, ktorej splnením zanikol právny dôvod príjemkyne zálohy na ďalšie ponechanie
zálohy a zároveň jej vznikla nová zmluvná povinnosť zálohu vrátiť. Napriek tomu, že príjemkyňa zálohy
stratila právny dôvod na ďalšie ponechanie zálohy, povinnosť vrátiť prijatú sumu sa nestala povinnosťou
vydať bezdôvodné obohatenie, ale zmluvou povinnosťou prijatú zálohu vrátiť. Zmluvné dojednanie mení

charakter zloženej sumy z bezdôvodného obohatenia na zmluvnú povinnosť zálohu
vrátiť. Z uvedeného dôvodu je vylúčené použitie premlčacích lehôt pre bezdôvodné obohatenie, ale
sa použije všeobecná premlčacia lehota pre plnenie zmluvných záväzkov v trvaní 3 rokov, ktorá v
čase podania žaloby neuplynula. Zmluva bola uzatvorená 23.6.2007, podmienka - márne uplynutie 6
mesačnej lehoty, bola splnená 23.12.2007, preto povinnosť vrátiť zálohu v zmysle Zmluvy o zálohe

vznikla prijímateľke - pani Y. 24.12.2007. Trojročná premlčacia lehota v čase podania žaloby neuplynula
(25.6.2010). Vzhľadom na uvedené dôvody žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a
priznal žalobcovi náhradu trov konania.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že predmetom konania je podľa ust. § 137

písm. a) C.s.p. žaloba na zaplatenie podľa žalobného návrhu zo dňa 23.6.2010 z titulu zmluvy o zálohe z
13.6.2007,ktoroužalobcažiada,abysúdzaviazalžalovaných kpovinnostizaplatiťistinu3.319,39
eur, z dôvodu vrátenia tzv. zálohy na kúpnu cenu poskytnutú právnej predchodkyni žalovaných, Y. Y.,
zomr. XX.X.XXXX (ďalej v texte tiež ako „právna predchodkyňa žalovaných“ alebo „prijímateľka
zálohy“) ako záloha na kúpnu cenu dňa 13.6.2007. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu vyjadruje

výlučne v súvislosti s námietkou, že vymáhaný nárok nie je bezdôvodným obohatením v zmysle
ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Žalovaní s takýmto konštatovaním žalobcu nesúhlasia a opätovne
v tejto súvislosti poukazujú priamo na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/5/2016-403
z 30. septembra 2019. Žalovaní taktiež poukazujú opätovne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
z 28. septembra 2011, sp.zn. 4 Cdo 256/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č.

3/2012, ktorým dovolací súd posudzoval existenciu analogického skutkového a právneho stavu. Ku
dňu 13.12.2007 bolo zrejmé, že sa zamýšľaná kúpa nezrealizovala a záloha sa stala bezdôvodným
obohatením, nakoľko odpadol právny dôvod, na ktorého základe žalobca zaplatil prijímateľke zálohu.
Podľa ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka platí, že na to, čo dal pred uzavretím zmluvy
niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Pokiaľ žalobca pred uzavretím zmluvy poskytol právnej

predchodkyni žalovaných zálohu na predmet budúceho záväzku zo zmluvy, ide o preddavok, t.j. za
splátku na dohodnuté budúce plnenie. Nakoľko nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, žalobca ako
ten, kto preddavok poskytol, mal právo na jeho vrátenie titulom bezdôvodného obohatenia právnej
predchodkyne žalovaných, lebo právny dôvod, na základe ktorého žalobca zálohu poskytol, odpadol.
Subjektívna premlčacia doba žalobcu začala plynúť momentom, kedy sa žalobca ako oprávnená osoba

dozvedel, že „medzi stranami nedošlo do 6 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy k uzatvoreniu
zmluvyobudúcejkúpnejzmluvealebokúpnejzmluvyalebokinejdohode“,tzn.13.12.2007začalaplynúť
žalobcovi subjektívna lehota pre uplatnenie práva žalobcu na súde. Žalobca dňa 13.6.2007 zaplatil
právnej predchodkyni žalovaným čiastku 100.000,- Sk (3.319,39 eur) za nehnuteľnosti a táto platba mala
charakter preddavku na kúpnu cenu, lebo plnenie bolo poskytnuté právnej predchodkyni žalovaných

pred uzavretím kúpnej zmluvy a právnou predchodkyňou žalovaných bola táto suma prijatá v súvislosti
so zamýšľaným predajom. Túto skutočnosť žiaden z účastníkov v konaní nespochybnil a vyplýva aj
zo znenia zmluvy o zálohe na kúpnu cenu. Uplatnený nárok na vrátenie zaplateného preddavku (vo
výške 100.000,- Sk t.j. 3.319,39 eur) poskytnutého v súvislosti so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti,
ktorá sa nerealizovala, je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého

právny dôvod odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca si v konaní uplatňuje premlčaný
nárok, ktorý sa premlčal k 13.12.2009, keď sa právna predchodkyňa žalovaných dostala do omeškania s
vrátením bezdôvodného obohatenia, pričom žalobca si nárok na plnenie uplatnil až žalobou 25.6.2010.10. Žalobca sa už opätovne k vyjadreniu žalovaných nevyjadril.

11. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods.

1 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné
a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

12.Vprejednávanomsporejezhľadiskaskutkovéhostavunesporné,žežalobcaaprávnapredchodkyňa

žalovaných uzavreli platnú a účinnú zmluvu o zálohe na kúpnu cenu dňa 23.6.2007. Zmluvné strany si
boli vedomé skutočnosti, že pozemky, na ktoré by sa prípadne mala v budúcnosti vzťahovať poskytnutá
záloha, neboli v čase uzatvárania zmluvy vo vlastníctve prijímateľky zálohy (právnej predchodkyne
žalovaných). Išlo tak o poskytnutie zálohy na kúpnu cenu v prípade, že po preukázaní vlastníckeho
práva dôjde medzi stranami k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy. Zároveň
súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán (správne označená ako bod 2.5), v zmysle ktorej

sa žalobca zaviazal, že po preukázaní vlastníctva v lehote 6 mesiacov prijímateľkou zálohy, predloží
návrh na uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnu zmluvu a prijímateľka zálohy sa
zaviazalavprípadesplneniarozväzovacejpodmienkyvlehotešesťmesiacovzálohuvrátiť.Vustanovení
bodu 2.5. (nesprávne označovanom ako 2.4) bolo dohodnuté vedľajšie ustanovenie (rozväzovacia
podmienka § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorým sa účinky právneho úkonu stali závislými na

skutočnosti, o ktorej zmluvné strany nevedeli, či sa splní (preukázanie vlastníctva, uzavretie zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve, uzavretie kúpnej zmluvy alebo inej dohody). Stanovená doba 6 mesiacov,
bola dohoda účastníkov zmluvy o tom, že právne účinky tohto právneho úkonu pri splnení rozväzovacej
podmienky v stanovenej dobe zaniknú a prijímateľke zálohy vznikne zmluvná povinnosť zálohu vrátiť.
V lehote 6 mesiacov nebolo preukázané vlastníctvo právnych predchodcov prijímateľky zálohy a so

žalobcom prijímateľka zálohy inú dohodu neuzavrela. Vzhľadom na uvedené bolo nutné právny vzťah
účastníkov zmluvy právne posúdiť ako zmluvný záväzkový vzťah. Zmluva bola uzavretá dňa 23.6.2007
a rozväzovacia podmienka bola splnená, t.j. zánik právnych účinkov nastal 23.12.2007. Prijímateľke
zálohy vznikol zo zmluvy záväzok vrátiť zálohu 24.12.2007.

13. V prejednávanom prípade ostalo medzi stranami sporné, či v predmetnom prípade išlo podľa tvrdení
žalovaných o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
nárok bol v čase podania žaloby už premlčaný, alebo išlo o zmluvný záväzkový vzťah v zmysle § 498
Občianskeho zákonníka, na ktorý sa vzťahuje všeobecná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka.

14. Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, a
preto prišiel aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď na predmetný zmluvný vzťah aplikoval
práve § 498 Občianskeho zákonníka.

15. V zmysle § 498 Občianskeho zákonníka pokiaľ niekto poskytne druhej osobe plnenie, ktoré nemá
základ v platnom zmluvnom vzťahu ani v inom právnom titule, považuje sa toto plnenie za preddavok na
plnenie z budúcej zmluvy. Daný záver je však podmienený tým, že k následnému uzavretiu zmluvy
riadne dôjde a že vopred poskytnuté plnenie má charakter plnenia podľa takejto zmluvy. Môže ísť o
peňažné alebo nepeňažné preddavkové plnenie. Vždy však musí byť splnená podmienka, že v prípade

existencie konkrétnej (budúcej) zmluvy, ku ktorej sa preddavok vzťahuje, by išlo o plnenie zmluvného
záväzku účastníka zmluvy. Preddavok je následne po vzniku zmluvy považovaný za splátku zmluvného
plnenia a na toto plnenie sa aj započíta. Ak by išlo o plnenie bez toho, že medzi veriteľom a dlžníkom má
byť následne uzavretá zmluva s daným predmetom, boli by naplnené kvalifikačné znaky bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (plnenie bez právneho dôvodu), pokiaľ by sa na

toto plnenie nevzťahoval iný právny titul. Ten, kto prijal takéto plnenie, je povinný ho vydať podľa pravidiel
a zásad platných pre vysporiadanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 - 458 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie má dispozitívny charakter, zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku a jeho význam je do
značnej miery interpretačný. Umožňuje vymedziť právnu povahu predzmluvného plnenia pri absencii
iných relevantných definičných prvkov. V zmluvnej praxi sú preddavky, zálohy, predplatby, zábezpeky

a iné podobné inštitúty sui generis pomerne bežné a v rámci zmluvnej voľnosti plnia rôzne funkcie.
Poskytnutý preddavok sa spravuje právnou úpravou, ktorá má platiť pre budúce záväzky zo zmluvy. Ak
je zmluva riadne uzavretá, preddavok sa započíta na zmluvné plnenie účastníka, ktorý ho poskytol. V
tejto časti sa považuje zmluvný záväzok za splnený od uzavretia samotnej zmluvy, pokiaľ tomu nebránidohoda účastníkov alebo iná právna skutočnosť. To platí aj v prípade, že takto plnený
dlh ešte nie je splatný. Preddavok musí mať vždy preukázateľný vzťah ku konkrétnej zmluve, ktorá
má byť uzavretá. Bez náležite prejavenej vôle účastníkov ho následne nemožno započítať na plnenie

z inej zmluvy. Pokiaľ k uzavretiu zmluvy nedôjde, je veriteľ povinný preddavok vrátiť dlžníkovi. V tejto
súvislosti môže ísť o kontraktuálny záväzok, ako dôsledok individuálnej úpravy účastníkov, ktorí sa
vopred dohodli na podmienkach vrátenia preddavku. Pri absencii takejto dohody predstavuje zmarený
preddavok bezdôvodné obohatenie vo forme plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Od prípadnej dohody účastníkov závisí aj okamih vzniku bezdôvodného

obohatenia a na to nadväzujúcej reštitučnej povinnosti. Pokiaľ k dohode vopred nedošlo, je nevyhnutné
vychádzaťzpredpokladu,žeprávnydôvodplneniaodpadol(§451ods.2Občianskehozákonníka)vtedy,
keď je zrejmé, že k uzavretiu samotnej zmluvy nedôjde. Túto skutočnosť bude vždy nevyhnutné posúdiť
vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu, pričom zmarenie uzavretia zmluvy môže byť následkom
subjektívnych alebo objektívnych skutkových okolností. Keďže ide o zákonnú domnienku, má ju súd za
preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (§ 192 C.s.p.). Ten, kto v prípade sporu spochybňuje

záver, že predzmluvné plnenie dlžníka je preddavkom v zmysle § 498, musí v záujme vlastného
procesného úspechu uniesť vo vzťahu k tejto skutočnosti dôkazné bremeno.

16. Odvolací súd zastáva názor, že v prejednávanom prípade žalobca uniesol dôkazné bremeno,
keď preukázal, že medzi ním a právnou predchodkyňou došlo k zaplateniu preddavku a dohode o

uzavretí kúpnej zmluvy v budúcnosti, taktiež preukázal, že okrem uvedeného sa dohodli aj na tzv.
rozväzovacej podmienke o vrátení zaplateného preddavku, v prípade, ak k uzatvoreniu zmluvy (či už
budíček kúpnej zmluvy alebo samotnej kúpnej zmluvy) v budúcnosti nedôjde. Preto v predmetnom
prípade súd prvej inštancie správne na základe zisteného skutkového stavu, vec právne posúdil a
aplikoval § 498 Občianskeho zákonníka, ako aj v danej súvislosti správne uviedol začiatok plynutia

premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

17. Správna by bola argumentácia žalovaných, že ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak by s poukazom na vyššie uvedené neexistovala dohoda
medzi zmluvnými stranami o vrátení takto poskytnutého preddavku, v prípade, ak nedôjde k splneniu

účelujehoposkytnutia.Čosavšakvprejednávanomprípadenestalo,apretosúdprvejinštanciesprávne
ustálil v danom ohľade svoje závery o zmluvnom záväzku v zmysle § 498 Občianskeho zákonníka.

18. Avšak aj napriek správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil veľmi

stručne, bez náležitého vysvetlenia svojich postupov pri aplikácii príslušných právnych noriem, čo možno
považovať za nedostatočné, spôsobujúce porušenie práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie
aj napriek dlhosiahlemu opisu skutkového stavu, svoje odôvodnenie záverov, ku ktorým vykonaným
dokazovaním dospel, odôvodnil výlučne v posledných bodoch odôvodnenia (body 44., 45.), čo nemožno
za žiadnych okolností považovať za dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

19. V čom však spočíva ďalšia markantná dôvodnosť podaného odvolania žalovaných, je tá skutočnosť,
ako dôvodne namietali žalovaní, že súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na plnenie výrokom, ktorý
je nevykonateľný, neurčitý, zmätočný a porušujúci zásadu ne ultra petitum. A tak isto tento svoj záver
(o akomsi solidárnom zaviazaní žalovaných do výšky ich nadobudnutého dedičstva) aj nedostatočne a

zmätočne odôvodnil.

20. Odvolací súd sa prikláňa k námietke žalovaných, že žalobca počas konania nenavrhol zmenu
žalobného návrhu, napriek tomu súd prvej inštancie v konaní rozhodol tak, že zaviazal žalovaných k
povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 3.319,39 eur, pričom žalovanú 1. zaviazal najviac do

výšky 3.744,16 eur, žalovaného 2. najviac do výšky 2.793,60 eur a žalovanú 3. najviac do výšky 2.867,29
eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Spôsob usporiadania vzťahu
medzi žalobcom a žalovanými nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a súd prvej inštancie nebol

oprávnený rozhodovať ultra petitum, t.j. nad rámec žalobcom uplatneného nároku a zaviazať žalovanú
1. k povinnosti až do výšky 3.744,16 eur, pričom žalobca si v konaní uplatnil peňažný nárok (istinu)
vo výške 3.319,39 eur. Odklon od riadneho procesného postupu súdu nebol ani riadne odôvodnený.
Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môževymáhať plnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, niekoľkým, alebo proti všetkým
spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku jedným z dlžníkov však spôsobuje
voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov, s poukazom na ust. § 511 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Zo spôsobu určenia výšky peňažného záväzku pre jednotlivých žalovaných nie je zrejmé,
z čoho súd prvej inštancie pri výpočte výšky peňažného záväzku žalovaných vychádzal a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je tak nevykonateľný, čo spôsobuje porušenie práva na spravodlivý
proces.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

22. Odvolací súd vedomý si toho, že ide v poradí už o druhé zrušujúce uznesenie daného súdu,
poukazuje na aktuálnu judikatúru v danej problematike (nález Ústavného súdu SR zo dňa 21.12.2023,

sp.zn. ÚS 570/2023, obdobne nález Ústavného súdu SR zo dňa 26.4.2022, sp.zn. IV. ÚS 215/2022).
Ústavný súd SR vyslovil právny názor, že vrátenie veci okresnému súdu musí byť posledná možnosť
po tom, čo krajský súd zváži, že jeho rozhodnutie by bolo v danej veci horším riešením. Pritom nie
je postačujúce len všeobecné konštatovanie o lepšej vybavenosti okresného súdu pre rozhodnutie.
Okrem toho rozhodnutie okresného súdu musí vykazovať závažné nedostatky. Je tomu tak najmä v

prípade, keď je zjavné, že sa okresný súd v rozpore s § 391 ods. 2 C.s.p. nijak nevysporiadal so skorším
rozhodnutím krajského súdu a vo svojej podstate opakuje rovnaké odôvodnenie a závery alebo inak
úplne ignoruje svoje právomoci súdu prvej inštancie, tak ako vyplývajú z ustanovení zákona. Pokiaľ by
nebolo možné odchýliť sa od § 390 Cs.p., okresné súdy by mali bezbrehý priestor na neplnenie svojich
právomocí s následkom ich faktického prenosu na odvolacie súdy, no predovšetkým s rizikom porušenia

iných ústavných práv strán civilného sporu. Veď ľahko si možno predstaviť taký prístup okresného súdu,
ktorý aj napriek jasnému príkazu krajského súdu svoje druhé rozhodnutie odôvodní obdobne nedbalo,
ako tomu bolo v spore sťažovateľa. Krajský súd zdôvodnil, prečo zrušenie rozsudku a vrátenie veci
okresnému súdu je lepším riešením s ohľadom na spravodlivé vyriešenie sporu. Krajský
súd správne poukázal na nedostatky odôvodnenia rozsudku okresného súdu, ktoré len rekapituluje

závery vykonaných dôkazov bez akejkoľvek snahy o vyhodnotenie ich rozporov. Vlastné odôvodnenie
okresného súdu tvorí len jedna strana na konci odôvodnenia, ktorá sa zjavne nevysporiadava s medzi
stranami spornými skutkovými tvrdeniami a právnym posúdením. Krajskému súdu tak chýbal základný
predpoklad v podobe jasného podkladu pre rozhodnutie o odvolaní. Je potrebné zdôrazniť, že § 390
C.s.p. vyžaduje, aby šlo o nové rozhodnutie. V tomto konkrétnom prípade sa však okresný súd dopustil

tak viditeľných nedostatkov v odôvodnení druhého rozhodnutia, ktoré pri ignorovaní prvého zrušujúceho
rozhodnutia krajského súdu vykazuje znaky odopretia spravodlivosti. Okresný súd tak nerešpektovaním
záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa v rozpore s § 391 ods. 2 C.s.p. postavil krajský súd
do situácie, v ktorej by krajský súd ako prvý a posledný riešil rozpory medzi jednotlivými dôkazmi, a tak
sa vlastne ocitol v postavení súdu prvej inštancie. K tomu došlo napriek tomu, že C.s.p.

stranám konania priznáva to, aby o spore bolo v jeho skutkových a právnych otázkach rozhodnuté vo
dvoch inštanciách tak, aby bola zabezpečená kvalita rozhodnutia, ktorá zodpovedá ústavným právam
strán na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu, je vyššie uvedený právny záver vyslovený Ústavným súdom SR

použiteľný aj na danú situáciu, nakoľko súd prvej inštancie aj napriek predchádzajúcemu záväznému
pokynu vyslovenému v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, sa týmto pokynom na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neriadil a navyše aj rozhodol výrokom, ktorý je nevykonateľný
a zmätočný. Ak by odvolací súd v danej veci sám rozhodol, bol by sa tak ocitol v postavení súdu
prvej inštancie. C.s.p. však stranám sporu priznáva právo, aby o spore bolo v jeho skutkových a

právnych otázkach rozhodnuté vo dvoch inštanciách tak, aby bola zabezpečená kvalita rozhodnutia,
ktorá zodpovedá ústavným právam strán na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, s možnosťou
sa účinne brániť.

24. Tak isto je podľa názoru odvolacieho súdu tento záver aplikovateľný aj v otázke nedostatočného

odôvodnenia otázky solidárneho zaviazania žalovaných do výšky ich nadobudnutého dedičstva, keď súd
prvej inštancie túto otázku, nedostatočne posúdil a svoje rozhodnutie z daného pohľadu aj nedostatočne
odôvodnil, čím porušil právo strán sporu na spravodlivý proces.25. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

26. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia

(napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t.j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m.
m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola

daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový,
vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo
verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný
a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.

27. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za
predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti

(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v
prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel
a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

28. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by
mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci
dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Všeobecný
súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu

ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov ( IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09).

29. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.) a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). Úlohou súdu prvej inštancie tak bude, aby sa v
ďalšomkonaníviazanýprávnyminázormiodvolaciehoajdovolaciehosúdu(§391ods.2C.s.p.),náležite
vysporiadalsotázkousolidárnehoaleboinéhospôsobuzaviazaniažalovanýchv1.,2.a3.rade,aktomu
poskytol náležité odôvodnenie svojho rozhodnutia, ktoré nebude vo výroku nevykonateľné a nepôjde
nad rámec požadovaný žalobcom.

30. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).