Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 16, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cb/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202601
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124202601.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná
2907/73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému:
ARTON s.r.o., so sídlom Komenského 27, 010 01 Žilina, IČO: 31 595 154, právne zastúpený: JUDr.
Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Liptovská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 035

592, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať časť nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva číslo XXXX,
katastrálne územie A., obec Prešov, okres Prešov – pozemok parcela číslo C-KN číslo XXX/X, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 9 755 m2, a to odstránením reklamnej stavby –
reklamného zariadenia o rozmeroch 5,10 m x 2,40 m v tvare „V“, na vlastné náklady v lehote 30 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať časť nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva číslo XXXX,
katastrálne územie A., obec Prešov, okres Prešov – pozemok parcela číslo C-KN číslo XXXX/XX,
druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 2 192 m2, a to odstránením reklamnej stavby – reklamného
zariadenia – bigboardu, na vlastné náklady v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Prešov dňa 27.03.2024 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vypratať časť nehnuteľnosti
evidovanej na LV číslo XXXX, katastrálne územie A., obec Prešov, okres Prešov, konkrétne pozemok
parcely C-KN číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 755m2, a to
odstránením reklamnej stavby (reklamného zariadenia o rozmeroch 5,10m x 2,40m v tvare V a časť

nehnuteľnosti evidovanej na rovnakom LV na pozemku parcela C-KN číslo XXXX/XX, druh pozemku
ostatná plocha o výmere 2 192m2, a to odstránením reklamnej stavby (reklamného zariadenia –
bigboardu) na vlastné náklady a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobu odôvodnil tým, že strany konania medzi sebou uzavreli zmluvu o nájme pozemku číslo 1R/2016
zo dňa 12.09.2016, predmetom ktorej bol prenájom časti parciel vo vlastníctve žalobcu za účelom
majetkoprávneho usporiadania pozemku pod reklamným zariadením, t.j. reklamnej stavby o rozmeroch

5,10 m x 2,40 m v tvare V v lokalite Ul. Arm. Gen. Svobodu. Ďalej zmluvné strany uzavreli zmluvu
o nájme pozemku číslo 1R/2022 zo dňa 07.11.2022, predmetom ktorej bola časť parcely vo vlastníctve
žalobcu za účelom umiestnenia reklamného zariadenia – bigboardu v lokalite ul. Košická v Prešove.V oboch prípadoch boli zmluvy uzavreté na dobu neurčitú. Listom zo dňa 08.11.2023 žalobca obe
zmluvy vypovedal a tento zmluvný vzťah zanikol uplynutím výpovednej doby 3 mesiacov a začala plynúť
prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpoveď bola doručená dňa 20.11.2023,

t.j. výpovedná doba začala plynúť dňa 01.12.2023 a uplynula dňa 29.02.2024. Do dňa podania žaloby
však žalovaný nevypratal nehnuteľnosti aj napriek skutočnosti, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu
a na pozemkoch žalobcu sa reklamné stavby naďalej nachádzajú.

2. K podanej žalobe sa dňa 22.05.2024 vyjadril žalovaný a uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Je

pravdou, že žalobca ako prenajímateľ zrušil obe uzavreté zmluvy, žalovaný však s výpoveďou zmluvy
nesúhlasil a niekoľkokrát kontaktoval zodpovedných zástupcov žalobcu, rovnako tak komunikoval aj
s primátorom Mesta Prešov za účelom možnej dohody. Pre žalovaného je nepochopiteľné konanie
žalobcu, keď v prípade druhej nájomnej zmluvy číslo 1R/2022 na umiestnenie bigboardu na ulici Košická
vPrešovežalovanývpriebehuceléhoroka2023vybavovalpovolenienajehoumiestnenie,ktorémubolo
vydané rozhodnutím žalobcu dňa 20.09.2023 a následne po tom, ako žalovaný v mesiaci október 2023

vybudoval reklamný bigboard žalobca bez uvedenia dôvodu zmenil názor a dňa 08.11.2023 nájomnú
zmluvuvypovedal.Stavebnépovoleniepritombolovydanénadobutrochrokov.Nákladynavybudovanie
takéhoto bigboardu pritom predstavovali sumu 40 000,- Eur, z toho časť nákladov si hradil sám žalovaný
vo výške 25 950,- Eur, ktoré uhradil dodávateľskej firme. Je preto otázne, prečo žalobca dňa 20.09.2023
vydal stavebné povolenie a neupozornil žalovaného, že s ním mieni ukončiť nájomný vzťah, ale počkal

kým žalovaný vybuduje reklamný bigboard a potom zmluvu vypovedal, čím žalovanému spôsobil škodu.
Pokiaľ ide o reklamnú plochu na ulici Arm. Gen. Svobodu, ide o stavbu z roku 1997, na ktorú boli vydané
dve povolenia zo dňa 30.10.1997 a 06.03.2020. Uvedená stavba je umiestnená v súlade so stavebným
povolením. Žaloba je preto nedôvodná a žalovaný ju navrhuje zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril podaním zo dňa 30.05.2024 žalobca, kde uviedol, že žalovaný
nepopiera, že došlo k vypovedaniu nájomných zmlúv ako ani skutočnosť, že by sa na žalovaných
parcelách ku dňu podania vyjadrenia nachádzali reklamné stavby v jeho vlastníctve. Žalobca pri
vypovedaní druhej nájomnej zmluvy číslo 1R/2022 postupoval v súlade s jej ustanoveniami a nedošlo
k žiadnemu porušeniu zákona. V zmysle uzavretej zmluvy mohla ktorákoľvek zmluvná strana vypovedať

zmluvu bez udania dôvodu, pričom výpovedná doba bola tri mesiace a na tom nemení nič ani
skutočnosť, že žalovaný pristúpil k vybudovaniu reklamnej plochy dva mesiace pred vypovedaním
zmluvy.Taktiežjepotrebnéuvedomiťsirozdielmedzivýkonomsamosprávypodľa§4zákonaoobecnom
zriadení a výkonom štátnej správy v rámci prenesenej právomoci podľa § 5 toho istého zákona. Ak
teda žalovaný spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre vydanie stavebného povolenia na

stavbu jednostranného bigboardu, žalobca nemohol stavebné povolenie žalovanému nevydať. Jednou
zpovinnostíobcejeprivýkonesamosprávyajochranamajetku,čiochranaatvorbaživotnéhoprostredia,
čo predstavuje aj znižovanie reklamného smogu, ku ktorému žalobca pristúpil. Žalobca preto navrhol
žalobe vyhovieť.

4. Dňa 11.06.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že sa pridržiava
svojho vyjadrenia k žalobe. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v rámci prenesenej právomoci v oblasti
štátnej správy v rámci stavebného konania nemohol stavebníkovi nevydať stavebné povolenie, pokiaľ
stavebník o vydanie povolenia požiadal. Ak žalobca tvrdí, že je povinný v rámci ochrany a tvorby
životného prostredia zabezpečovať znižovanie vizuálneho smogu, mal na túto skutočnosť upozorniť

žalovaného a stavebné povolenie mu nevydať. Žalobca sa však voči žalovanému správal nehospodárne
a neefektívne, keďže postavenie bigboardu si vyžaduje nemalé finančné prostriedky, rovnako tak na jej
odstránenie. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 25.07.2024 uviedol, že zdôrazňuje,

že v zmysle § 38 odsek 3 zákona číslo 201/2022 Z.z. o výstavbe, stavebný úrad je povinný vydať
rozhodnutie o povolení stavby do 15 dní od doručenia úplnej žiadosti o vydanie rozhodnutia o povolení
stavby ak zo správy o prerokovaní nevyplývajú rozpory, inak stavebný úrad rozhodne do 15 dní od
vyriešenia rozporov. Pokiaľ teda boli formálne náležitosti na povolenie stavby splnené, zákon nedáva
inú alternatívu ako vydať rozhodnutie o povolení stavby. Žalobca teda ako výlučný vlastník predmetného

pozemku neporušil žiaden právny predpis pri tomto postupe a rovnako ani zmluvy číslo 1R/2016
a 1R/2022 so žalovaným, keď tieto vypovedal. Za hospodárnosť a efektívnosť nesie zodpovednosť
výlučnežalovaný,ktorýmalzvážiťsodbornoustarostlivosťoufinančnúhospodárnosťpredmetnejstavby,
ichinvestičnúnáročnosťamožnúnávratnosťvpríslušnomčasovomhorizonte.Niejeúlohoustavebnéhoúradu a rovnako ani žalobcu skúmať skutočnosti a hospodárnosť a efektívnosť rozhodnutí vo vzťahu
k stavbám, ku ktorým sa vydáva. Žalobca navrhol žalobe vyhovieť.

6. Žalovaný vo svojom ďalšom podaní zo dňa 09.10.2024 uviedol, že je názoru, že predmetná
výpoveď nájomnej zmluvy žalobcom je neplatným právnym úkonom, keďže tento je v rozpore s §
39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na dobré mravy ako meradlo etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti poctivého správania
a pod. Nie je v súlade s dobrými mravmi, ak žalobca ako prenajímateľ pozemku súhlasí s umiestnením

reklamnej stavby a o necelé dva mesiace po vydaní stavebného povolenia zneužije právo vypovedať
zmluvu o nájme sledujúc tak cieľ odstrániť riadne povolenú reklamnú stavbu bez ohľadu na to, že
musel byť uzrozumený s tým, že žalovanému spôsobí svojim konaním škodu. Takéto konanie nemožno
hodnotiť ako zodpovedné v súlade s dobrými mravmi. Navyše žalovaný namietol nedostatok právomoci
súdu, keď podľa § 88 odsek 7 stavebného zákona rozhoduje o podmienkach odstránenia povolenej
reklamnej stavby stavebný úrad, pričom jeho právoplatné rozhodnutie je exekučným titulom. Touto

právnou úpravou je tak vylúčená právomoc súdu, preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol, resp.
konanie zastavil pre absenciu právomoci súdu.

7. Dňa 16.10.2024 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán
konania. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca dodržal zmluvne dohodnutú

výpovednú dobu a žalovaného po jej uplynutí vyzval na odstránenie reklamných stavieb, čo žalovaný
dobrovoľne nesplnil. Žalobca nemal inú možnosť, ako domáhať sa vypratania tejto stavby zo svojich
pozemkov cestou podania žaloby na súd. Právny zástupca žalovaného uviedol, že voči podanej žalobe
má dve námietky, a to neplatnosť výpovede jednej z nájomných zmlúv. Neplatnosť druhej nenamietajú.
Uvedená neplatnosť spočíva v tom, že výpoveď tejto nájomnej zmluvy sa prieči dobrým mravom, keď

žalovaný podpisoval nájomnú zmluvu aj s možnosťou výpovede bez udania dôvodu. V dobrej viere, že
právny vzťah sa bude vyvíjať ďalej tak, ako ten predchádzajúci, ktorý napriek tomu, že prenajímateľ
mal možnosť vypovedať zmluvu, niekoľko rokov k takému právnemu úkonu nepristúpil a dokonca bola
nájomná zmluva predĺžená a aj stavebné povolenie na prvú reklamnú stavbu s tým, že tá dočasná
stavba bola limitovaná lehotou platnosti nájomnej zmluvy. V dobrej viere podpísal aj ten druhý nájomný

vzťah s možnosťou výpovede. Je nepochybné, že žalobca si musel byť vedomý keď podával výpoveď
z nájomnej zmluvy číslo 1R/2022, že len pred krátkym častom predtým bola reklamná stavba povolená,
bola povolená ako dočasná stavba, dočasná stavba na 3 roky. Táto stavba bola navyše vybudovaná
s nákladom 50 000,- Eur, preto žalobcovi muselo byť jasné, že vypovedaním zmluvy po tak krátkej
dobe vznikne žalovanému škoda v uvedenej výške. Druhou námietkou je to, že v danom prípade

nie je daná právomoc súdu s poukazom na ustanovenie § 88 odsek 7 Stavebného
zákona s tým, že u týchto reklamných stavieb sa za posledné roky ustanovenia mnohokrát menili po
rôznych diskusiách po celom Slovensku a nakoniec táto právna úprava skončila v takom konštrukte,
že rozhodnutie v podmienkach odstránenia reklamnej stavby je exekučným titulom. To znamená, že
stavebné úrady už teraz vedia efektívne a veľmi dôsledne rozhodovať o odstránení reklamných stavieb

a tým pádom je vylúčené paralelné rozhodovanie o odstránení stavby zo strany súdu s poukázaním na
ustanovenie § 3 C.s.p. Právny zástupca žalovaného v závere pojednávania uviedol, že nemá návrhy
na doplnenie dokazovania, avšak žiada o umožnenie prednesenia záverečnej reči v písomnej podobe,
čo mu súdom nebolo umožnené.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou
žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 27.03.2024 a k nej pripojenými listinnými dôkazmi
výpisom z LV číslo XXXX, zmluvou číslo 1R/2016 zo dňa 12.09.2016, pripojenou mapou
a fotodokumentáciou, zmluvou číslo 1R/2022 a pripojenou mapou, výpoveďou zmlúv zo dňa 08.11.2023
a doručenkou, vyjadrením žalovaného zo dňa 22.05.2024, stavebným povolením zo dňa 20.09.2023

pod číslom SÚ/9932/140847/2023, faktúrou číslo 2023106 zo dňa 08.12.2023 vo výške 25 950,04 Eur
a špecifikáciou cenovej ponuky zo dňa 18.08.2023, rozhodnutím Mesta Prešov zo dňa 06.03.2020 pod
číslom SÚ/2172/2020 – Fa, povolením na umiestnenie informačných, reklamných a propagačných
zariadení zo dňa 30.10.1997 pod číslom ÚP-3390/97-Fa-3, vyjadrením žalobcu zo dňa 30.05.2024,
vyjadrením žalovaného zo dňa 11.06.2024 a vyjadrením žalobcu zo dňa 25.07.2024, vyjadrením

žalovaného zo dňa 09.10.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa 14.10.2024, ako aj obsahom zápisnice
o pojednávaní zo dňa 16.10.2024.9.Podľa§1odsek1zákonačíslo513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„Obchodnýzákonník“)
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním.

10. Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 261 odsek 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové

vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 663 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj

úžitky.

14. Podľa § 676 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.

Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.

15. Podľa § 677 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu
možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

16.Podľa§677odsek2Občianskehozákonníka,akosobitnýzákonneustanovujeinak,nájomnúzmluvu
možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v
jednomesačnej lehote.

17. Podľa § 4 odsek 1 zákona číslo 369/1990 Zb o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom
zriadení“), obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej
majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto
úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

18. Podľa § 5 odsek 1 zákona o obecnom zriadení, na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy
štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na
obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.

19. Podľa § 88 odsek 7 zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon), vlastník reklamnej stavby je povinný odstrániť reklamnú stavbu do 30 dní od uplynutia doby,
na ktorú bola povolená reklamná stavba, alebo nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nepredĺžení
doby trvania reklamnej stavby. V rozhodnutí o nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby
stavebný úrad určí podmienky odstránenia reklamnej stavby. Ak vlastník reklamnej stavby do 30 dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nepredĺžení doby jej trvania reklamnú stavbu neodstráni,

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je exekučným titulom.

20. V konaní súd vyhodnotil ako nesporné skutkové tvrdenia uzavretie nájomných zmlúv číslo
1R/2016 a 1R/2022 medzi stranami konania, vydanie stavebného povolenia na stavbu reklamného
bigboardu stavebným úradom, vypovedanie zmluvy žalobcom a doba uplynutia výpovednej doby a

užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu žalovaným aj po vypovedaní príslušných zmlúv. Sporné
skutkové tvrdenie je hospodárnosť konania žalobcu, nedostatok právomoci súdu na rozhodnutie vo veci
a porušenie dobrých mravov žalobcom pri vypovedaní uvedených nájomných zmlúv.21. V prvom rade sa súd zaoberal povahou strán konania. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
žalobca je subjektom verejného práva, ktorý koná v zmysle § 261 odsek 2 Obchodného
zákonníka s podnikateľskými subjektmi pri zabezpečovaní verejných potrieb, resp. vlastnej prevádzky.

Na strane žalovaného vystupuje podnikateľský subjekt, čo vyplýva z predmetu jeho činností. Súd má na
základe uvedeného preukázané, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu dvoch nájomných zmlúv
číslo 1R/2016 a 1R/2022, ktorých predmetom bol nájom časti nehnuteľností - pozemkov, za účelom
prevádzkovania reklamnej plochy žalovaným. Žalobca predmetné zmluvy vypovedal dňa 08.11.2023,
na čo ho uvedené zmluvy oprávňovali bez udania dôvodu, pričom k uplynutiu výpovednej lehoty došlo

dňa 29.02.2024. Žalovaný aj napriek tomu nehnuteľnosti nevypratal a naďalej ich užíva. Žalovaný
rozporuje konanie žalobcu, keď toto je podľa neho nehospodárne. Žalobca totiž v mesiaci október
2023 vydal žalovanému stavebné povolenie na vybudovanie reklamného bigboardu, ktorý žalovaný
vybudoval, vynaložil na to nemalé finančné prostriedky, a už v novembri toho istého roku žalobca
uvedené zmluvy vypovedal. Ak by teda žalobca oznámil žalovanému, že v rámci vizuálneho smogu tieto
zmluvy vypovedá, žalovaný by sa nepustil do finančne náročnej výstavby bigboardu. Žalovaný je názoru,

že žalobca takýmto konaním porušil dobré mravy a súčasne, že súd nemá právomoc na prejednanie
tejto veci, keďže táto prináleží do kompetencie stavebnému úradu.

22. V konaní je preukázané, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu dvoch nájomných zmlúv
číslo 1R/2016 a 1R/2022, v zmysle ktorých dal žalobca ako vlastník nehnuteľností žalovanému ako

nájomcovi do nájmu za odplatu nehnuteľnosti evidované na LV číslo XXXX, katastrálne územie A., obec
Prešov, okres Prešov, konkrétne pozemok parcely C-KN číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 9 755 m2 a časť nehnuteľnosti evidovanej na rovnakom LV na pozemku parcela C-
KN číslo XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 2 192m2, za účelom majetkovoprávneho
usporiadania pozemku pod reklamným zariadením o rozmere 5,10 m x 2,40 m v tvare V (v prípade

zmluvy číslo 1R/2016) a za účelom umiestnenia reklamného zariadenia – bigboardu na ulici Košická
v Prešove (v prípade zmluvy číslo 1R/2022). Zmluva číslo 1R/2022 bola uzavretá dňa 31.10.2022
a číslo 1R/2016 dňa 12.09.2016. ďalej je preukázané, že žalobca dňa 08.11.2023 vypovedal obe
vyššie uvedené zmluvy, pričom trojmesačná výpovedná lehota uplynula dňom 29.02.2024. Žalovaný
nerozporuje, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom uzavretých zmlúv naďalej užíva aj napriek tomu, že

tieto zmluvy zanikli uplynutím výpovednej lehoty. Súdu je zrejmé z jeho úradnej činnosti, že samospráva
vykonáva dva druhy činností, jednak v zmysle § 4 a nasl. zákona o obecnom zriadení samostatne
rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré
ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva
štátaleboináprávnickáosobaalebofyzickáosoba.Okremtohovzmysle§5uvedenéhozákonanaobec

možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie
a efektívnejšie, čím vykonáva úlohy štátu priamo obec. Je teda zrejmé, že pri vydávaní stavebného
povolenia vykonáva obec odlišné úlohy, ako pri správe majetku, napr. prenájme nehnuteľností, pričom
tieto činnosti obce nie sú navzájom prepojené. Pokiaľ ide o zmluvu číslo 1R/2022, žalovaný dôvodil
tým, že žalobca vypovedal zmluvu tesne po tom, čo mu bolo vydané stavebné povolenie a zrealizoval

výstavbu reklamnej plochy. Súd však k tomu uvádza, že zmluvu žalobca vypovedal viac ako rok po
jej uzavretí, pričom možno sa stotožniť, že žalobca žiadnym spôsobom neporušil zákon ani znenie
oboch zmlúv (článok II.), ktoré ho oprávňovali vypovedať zmluvu kedykoľvek a bez udania dôvodu.
Pokiaľ ide o zmluvu číslo 1R/2016 žalovaný ani nijakým spôsobom nerozporoval dôvod vypovedania
zmluvy, ako tomu bolo pri zmluve číslo 1R/2022, no napriek tomu uvedenú nehnuteľnosť nevypratal.

Súd tak dospel k záveru, že žalobca platne vypovedal obe nájomné zmluvy, pričom žalovaný prenajaté
nehnuteľnosti užíva aj napriek tomu, že tieto zmluvy zanikli. Žalovaný síce uviedol, že konaním žalobcu
mu bola spôsobená škoda, jej vznik ani konkrétnu výšku neuviedol, a teda v konaní sa tohto nároku
ani nedomáhal.
K porušeniu dobrých mravov žalobcom

23. Žalovaný je názoru, že výpoveď nájomnej zmluvy žalobcom je neplatným právnym úkonom, keďže je
v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca si musel byť vedomý následkami svojho konania, keď dva mesiace
po uzavretí nájomnej zmluvy túto vypovedal. Z uzavretej zmluvy je preukázané, že strany ju uzavreli na
dobu neurčitú, pričom ako možnosť skončenia zmluvy si dohodli aj jej výpoveď bez uvedenia dôvodu
svýpovednoulehotoutrimesiace.Takétoustanoveniejeplnevsúladesoznenímzákona.Súdjenázoru,

že žalovaný musel počítať s vypovedaním zmluvy kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu s tým,
že ako on, tak aj žalobca je oprávnený túto zmluvu ukončiť výpoveďou. Podľa uznesenia Krajského
súdu v Trnave zo dňa 18.04.2023 pod spisovou značkou 31Cob/27/2023: „Odvolací súd má za to,
že žalobkyňa svojimi skutkovými tvrdeniami relevantne neosvedčila existenciu svojho nároku naochranu užívacieho práva k daným nehnuteľnostiam vo forme trvania predmetnej nájomnej zmluvy.
Podstatným v predmetnej právnej veci je, že nájomná zmluva bola medzi žalobkyňou ako nájomcom
a žalovaným ako prenajímateľom uzavretá na dobu neurčitú, pričom v zmysle čl. V bod 1 písm. b1)

bolo možné nájomnú zmluvu vypovedať písomnou výpoveďou bez udania dôvodu s tým, výpovedná
lehota bola trojmesačná a začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
písomnej výpovede. Uvedené zmluvné ustanovenie pritom plne korešponduje so znením ustanovení
§ 10 a § 12 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Žalovaný ako správca
predmetného nehnuteľného majetku štátu, je oprávnený s danými nebytovými priestormi disponovať.

Výpoveď nájmu uplatnil voči žalobkyni realizujúc toto dispozičné oprávnenie v súlade uzatvorenou
nájomnou zmluvou a aj so zákonom. Výpovedná lehota troch mesiacov je podľa súdu dostatočná,
aby si podnikateľ našiel iné vhodné priestory na realizáciu svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom
odvolací súd nenachádza rozpor s dobrými mravmi, nakoľko ide o výkon práva prenajímateľa plne v
súlade so zákonom a zmluvou, pričom správne podotkol žalovaný to, že žalobkyňa musela s možnosťou
výpovede z nájmu vzhľadom na uzatvorenie zmluvy na dobu neurčitú, rátať.“ Ak teda žalovaný tvrdí,

že žalobca porušil dobré mravy, keď svojím konaním nepredchádzal vzniku škody, ktorá mohla vzniknúť
žalovanému, mal túto škodu v konaní preukázať a uplatniť si, ako je uvedené v predošlom bode tohto
rozsudku. Súd je preto názoru, že konaním žalobcu pri vypovedaní nájomných zmlúv uzavretých so
žalovaným nedošlo k porušeniu dobrých mravov.
K absencii právomoci súdu

24. Žalovaný v konaní napadol aj absentujúcu právomoc súdu na rozhodnutie vo veci, keďže túto
právomoc ma stavebný úrad, ktorého právoplatné rozhodnutie je zároveň exekučným titulom. Súd
sa s týmto názorom žalovaného nestotožňuje pričom odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pod spisovou značkou 4Cdo/243/2019 zo dňa 16.12.2020, kde v obdobnej veci
uviedol, že ide o rozhodovanie z porušenia súkromnoprávneho vzťahu definovaného v Občianskom

zákonníku, ktoré nepochybne patrí aj do právomoci súdu. Uviedol tiež, že pokiaľ zo žalobkyňou
opísaného skutkového stavu vyplýva, že daný prípad má občianskoprávny charakter, nakoľko ide o
ochranuvlastníkanehnuteľnosti-pozemkupredzásahomdojehovlastníckychprávdoktoréhožalovaná
zasiahla vybudovaním nepovolenej stavby "bez existencie nájomnej zmluvy alebo iného súhlasu"
žalobkyne a v žalobe sú ako rozhodujúce skutočnosti tvrdené, že žalovaná má reklamné zariadenia

(stavby) vo svojom vlastníctve umiestnené bez príslušného oprávnenia na pozemkoch vo vlastníctve
Slovenskej republiky a v správe žalobkyne, tak takto skutkovo vymedzený návrh, bez ohľadu na to, ako
tvrdený skutkový stav žalobkyňa, najmä pokiaľ ide o právnu povahu stavieb (reklamných zariadení),
právne vymedzuje, nepochybne je vyvodzovaný z občianskoprávneho (majetkového) vzťahu medzi
právnickými osobami upraveného Občianskym zákonníkom. Konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala

ochrany proti zásahu do jej práv vyplývajúcich zo vzťahov uvedených v článku 1 v spojení s § 3 zákona
číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) s tým, že v ustanovení § 126
odsek 1 v spojení s § 135c odsek 1 Občianskeho zákonníka je právomoc daná priamo súdu. Obdobnú
argumentáciu použili súdy vyššej inštancie aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod sp. zn. 3Obdo/98/2019, Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 8Co/277/2017, sp. zn.

8Co/42/2021, sp. zn. 3Cob/135/2018, Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 12Co/135/2019 či Krajského
súdu v Žiline pod sp. zn. 8Co/117/2019. Súd je teda názoru, že vlastník pozemku (žalobca) má právo
domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva súdom podľa § 126 Občianskeho zákonníka, a to aj po
01.02.2015 odkedy sú všetky reklamné zariadenia považované za reklamné stavby (§ 43 a § 142d odsek
1 Stavebného zákona). V konaní o odstránenie stavby podľa Stavebného zákona stavebný úrad určuje

podmienky odstránenia stavby, tento však nemá právomoc na riešenie otázky ochrany vlastníckeho
práva žalobcu. Zo žaloby a obsahu všetkých vyjadrení žalobcu je zrejmé, že uplatňuje svoje právo na
ochranu vlastníctva súdom (aj) podľa § 126 Občianskeho zákonníka, keď platnosť a účinnosť nájomnej
zmluvy uplynula jej vypovedaním zo strany žalobcu, teda žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť bez
zmluvného titulu, preto v danej veci právomoc súdu na rozhodnutie o tomto uplatňovanom nároku je

daná.
K žiadosti o umožnenie predloženia záverečnej reči v písomnej podobe
25. Podľa § 153 odsek 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania.26. Podľa § 153 odsek 2 C.s.p., na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

27. Podľa § 182 C.s.p., ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje
za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

28. Právny zástupca žalovaného požiadal na pojednávaní dňa 16.10.2024 o umožnenie predniesť
záverečnú reč v písomnej podobe, a to s odôvodnením, aby súdu predložil judikatúru, ktorá preukáže
jeho tvrdenia. Podľa komentára Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 623 - 628
s. k § 153 C.s.p.: „Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho

vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2
a 3, prípadne však aj iné právne následky. Napr. omeškanie s predložením prostriedkov procesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany môže spôsobiť vznik zavinených trov konania (§ 256 ods. 2)
a povinnosť ich náhrady, prípadne môže byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania (§ 257).“ (...)

„Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných
návrhov až na pojednávaní nie je včasné.“ Uvedený komentár k § 182 C.s.p. na str.
728-731 ďalej uvádza: „Obsahom záverečnej reči je stručné a vecné zhrnutie substancovaných
skutkových tvrdení, vyjadrenie k priebehu a výsledkom dokazovania a k právnej stránke veci. Súd
musí dbať na to, aby záverečná reč sporovej strany alebo jej zástupcu nenahrádzala úkony, na ktoré

bola strana povinná v predchádzajúcich štádiách konania a aby v rámci prednesov nedochádzalo
k neúčelným odklonom od predmetu sporu. Prezentované právne názory strán a ich zástupcov by
mali byť obmedzené na podstatu argumentácie, bez rozsiahleho a popisného explikovania.“ Súd sa
v zmysle vyššie uvedeného nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného o tom, že by
mu malo byť umožnené predniesť záverečnú reč v písomnej podobe. Obsahom záverečnej reči má byť

vecné zhrnutie skutkových tvrdení, vyjadrenie k priebehu a výsledkom dokazovania a k právnej stránke
veci, nie predkladanie judikatúry, ktorú žalovanému nič nebránilo predložiť súdu počas konania. Navyše
podľa § 179 odsek 1 C.s.p. sa pojednávanie vedie tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Argumentácia právneho zástupcu
tak popiera ustanovenie upravujúce vedenie konania tak, aby súd rozhodol na jedinom pojednávaní,

zásadu upravenú v článku 17 C.s.p. o hospodárnosti konania a nakoniec aj zásadu koncentrácie
konaniam, pričom predloženie judikatúry nie je dôvodom na odročenie pojednávania. Súd preto žiadosti
právneho zástupcu nevyhovel.
29. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

30. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 C.s.p. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu účelne

vynaložených trov na bránenie svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

33.Súdlehotunasplneniepovinnostiuloženejžalovanémutýmtorozsudkomurčilvsúlades§232odsek

3 druhá veta C.s.p., t.j. v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, keďže vo veci ide o vypratanie
nehnuteľnosti, čo je časovo náročnejší postup.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 odsek 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.