Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124342169
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:6124342169.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189,

so sídlom v Sučanoch, Priemyselná 10, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja,
advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4,
o zaplatenie 175 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 175 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 175 € od 24.11.2023 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.08.2024,
sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 175 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 175 € od 23.11.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že na
základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 9572004067 došlo ku škodovej udalosti na

vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou vozidla poisteného u žalovaného.
Poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si
náhradného vozidla u žalobcu. Žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230656. Žalovaný neuznal
uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Následne poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti
z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Uvedenú skutočnosť
žalobca oznámil žalovanému.

2. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným
rozkazom zo dňa 15.07.2024, sp. zn. 6Up/1302/2024, vyhovel žalobe v celom rozsahu.

3. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu včas podaný odpor, v ktorom uviedol, že po
zohľadnení všetkých skutočností ako je čas na opravu vozidla zohľadňujúci technické postupy udávané
výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými

pracoviskami,akoajčassúvisiacisprestojmizostranypoisťovnebolauznanáprimeranádobaprenájmu
náhradného vozidla. Celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo malo nachádzať v autoservise
bola od 09.10.2023 do 31.10.2023, čo je v zjavnom nepomere k samotnej dĺžke prác, ktoré boli v zmysle
faktúry za opravu potrebné na opravu poškodeného vozidla. Celková doba, počas ktorej sa poškodenévozidlo nachádza v príslušnom autoservise nemôže byt' v zjavnom nepomere s časovým úsekom, ktorý
bol reálne potrebný na opravu poškodeného vozidla. Žalovaný uznal dobu prenájmu za 18 dní nájmu
náhradného vozidla a nepriznal len 5 dní prenájmu. Poukázal na zásadu spravodlivého usporiadania

občianskoprávnych vzťahov. Žalovaný má taktiež za to, že žalobca v tomto prípade nemá nárok na
úroky z omeškania zo žalovanej istiny, a to predovšetkým z toho dôvodu, že samotný nárok považuje
za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu.

4. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že poškodený má nárok na náhradu nákladov

vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné
vozidlo, t. j. do reparácie škody. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je
potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval
následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného
stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom
nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou.

Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v
servise, pričom dĺžku opravy vozidla a
jeho odovzdanie ovplyvniť nemohol. Žalobca preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si
poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného motorového
vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Zákonom stanovené

predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu,
b/ vznik škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom
škodcu a vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil),
tieto musia byť splnené súčasne, čo považujeme za preukázané. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu
k dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla považuje za irelevantnú, lebo práve do stavu, do

ktorého sa poškodený dostal a ktorý zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu
pripisovať na ťarchu poškodeného práve neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu
s najväčšou rýchlosťou opravy. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej
nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou
udalosťou – dopravnou nehodou. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel,

ako svoje vlastné poškodené vozidlo. Nie je preto možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne
konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného
spôsobu fungovania. Žalovaný si v danom prípade sám svojvoľne určil, aká dĺžka opravy je primeraná
a aká už je naopak neprimeraná a to bez toho aby nejakým spôsobom svoje tvrdenia preukázal.
Nárok žalobcu je preukázaný a odôvodnený aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS

602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody (teda sa nejedná o totálnu
škodu na motorovom vozidle v dôsledku ktorej sa nebude dať motorové vozidlo ďalej vôbec používať)
účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie. Vo vzťahu k namietaným úrokom z omeškania poukázal na závery

najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR
v uznesení zo dňa 23.02.2022 sp. zn. 3Obdo/27/2021, závery Ústavného súdu SR vyjadrené v
náleze sp.zn. III. ÚS 309/2020, III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

5. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu. Rozšíril procesnú obranu o námietku aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 je absolútne neplatný
právny úkon z dôvodu obchádzania zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aby poškodenému
vôbec vznikol zákonný nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, je
v prvom rade nevyhnutné, aby zo strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu peňažných
prostriedkov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t. j. je nevyhnutné preukázať ujmu v

majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Ak dlžník nezaplatil dlžnú
čiastku veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za
škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani
súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom.
Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o

nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená (dlh zaplatený), majetkový stav poškodeného sa o
túto hodnotu neznižuje. Poškodenému môže v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej
z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná
škoda len v prípade, pokiaľ poškodený ako nájomca prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradnéhovozidla riadne uhradí (či už bankovým prevodom alebo v hotovosti). Pokiaľ poškodenému vznikol voči
prenajímateľovi dlh v dôsledku prenájmu náhradného vozidla, tak poškodenému tu vzniká škoda až v
okamihu, kedy je táto dlžná suma poškodeným uhradená, nakoľko dokiaľ poškodený túto dlžnú sumu

prenajímateľovi neuhradí, tak mu žiadna škoda nevznikla, nakoľko nedošlo k úbytku majetkových hodnôt
poškodeného v súvislosti s nájmom náhradného vozidla. V danom prípade si poškodený u žalovaného
ako poisťovateľa nikdy neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
a poškodený tak žalovanému ako poisťovateľovi ani nikdy nepreukázal úhradu faktúry za prenájom
náhradného vozidla č. 230656 zo dňa 31.10.2023 (napr. doložením potvrdenia o bankovom prevode

či dokumentu z elektronickej registračnej pokladnice v prípade platby za prenájom náhradného vozidla
v hotovosti). Neboli splnené zákonné podmienky na vznik nároku poškodeného na náhradu škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči žalovanému ako poisťovateľovi, ale žalobca sa
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa
31.10.2023 usiluje od žalovaného ako poisťovateľa získať plnenie, na ktoré nemá žiadny zákonný nárok.
Žalovaný považuje za nesprávne tvrdenie uvedené v bode 1. zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa

ktorého mal mať poškodený v čase uzatvorenia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky voči žalovanému
peňažnú pohľadávku z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie
náhradného vozidla. V bode 4. zmluvy o postúpení pohľadávky bola za účelom vykonania započítacieho
úkonu účelovo („umelo“) vytvorená pohľadávka poškodeného na odplatu za postúpenie. Započítanie
je len právny konštrukt, resp. právna fikcia, pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu nedochádza,

ale dochádza tu len k zániku vzájomných pohľadávok a záväzkov. Žalobca poškodeným dopravnými
nehodami ponúka prenájom náhradných vozidiel bez ich „finančnej účasti“, t. j. bezplatne. Žalobca
dokonca na tejto jeho webovej stránke uvádza, že vďaka údajnej spolupráci s poisťovňami dáva
100 % garanciu, že prenájom auta bude bez finančnej účasti poškodeného. Napriek tomu, že žalobca
sľubuje poškodeným dopravnými nehodami prenájom náhradného vozidla bezplatne, poškodenému

vystavil faktúru za prenájom náhradného vozidla.

6. Podaním zo dňa 18.09.2024 sa žalobca opätovne vyjadril k veci. Uviedol, že k úhrade nájomného
došlo formou započítania, čo predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. jeden zo spôsobov
úhrady peňažnej pohľadávky. Takýmto spôsobom bol preukázaný vznik a existencia škody na strane

poškodeného subjektu, keď zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že sa vzájomné nároky žalobcu
a poškodeného, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, navzájom započítavajú. Postupcovi ako poškodenému z
dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za
prenájom motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto

záväzkuuplatnilzapočítanie,ktorépredstavujetiežjedenzospôsobovzánikudlhu,nemôžemaťvplyvna
vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol
existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Vzhľadom na
existujúcu a riadne preukázanú pohľadávku poškodeného na náhradu škody, ktorá mala byť uspokojená
poistným plnením, nič nebránilo tomu, aby táto pohľadávka voči poisťovateľovi bola postúpená na

tretiu osobu, ktorou je žalobca. Je bez právneho významu, že žalobca bol súčasne v inom právnom
vzťahu s poškodeným z titulu prenájmu motorového vozidla. Spôsob, akým si poškodený usporiada
svoje nároky voči poisťovateľovi a voči tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu práve a len v
dôsledku poistnej udalosti, závisia na vôli poškodeného. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že
žalobca sa nedomáha poistného plnenia z titulu uzatvorenej zmluvy o prenájme náhradného vozidla

s poškodeným, ale primárne z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej na žalobcu
poškodený preniesol svoje práva a povinnosti, teda aj právo, domáhať sa voči poisťovateľovi náhrady
škody. Námietky žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie považuje za irelevantné.

7. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo

napriek tomu, že na jeho webovej stránke ponúka poškodeným prenájom náhradných vozidiel ,,bez
finančnej účasti“, poškodenému vystavením faktúry vytvoril poplatkovú povinnosť. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022, v ktorom najvyšší
súd jasne odlíšil spôsob zániku záväzkov započítaním od spôsobu zániku záväzkov splnením.
Podstatné podľa názoru žalovaného teda je, že dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok teda

nemožno nikdy chápať ako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, predstavujúcu akýsi iný spôsob
splnenia (akéhokoľvek) peňažného dlhu, resp. predstavujúcu nejaký iný spôsob úhrady peňažného
dlhu. Pokiaľ bol vznik zákonného nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla viazaný na právny úkon započítania, tak v dôsledku tohto právneho úkonuzapočítania nemohlo nikdy dôjsť k vzniku skutočnej škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla na strane poškodeného a teda ani k vzniku zákonného nároku poškodeného na náhradu
škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Pokiaľ žalobca odvodzuje aktívnu vecnú

legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávky, tak na základe tohto dokumentu nemohol nikdy
nadobudnúť pohľadávku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla,
nakoľko pohľadávka poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
preukázateľne neexistovala pred uzatvorením tejto zmluvy o postúpení pohľadávky a už vôbec nevznikla
na základe započítania pohľadávok. Žalobca prostredníctvom reklamy na webovej stránke poškodeným

ponúka prenájom náhradného vozidla ,,bez finančnej účasti“. Samotné rozhodnutie poškodeného
prenajať si náhradné vozidlo je do veľkej (resp. možno až
do rozhodujúcej miery) ovplyvňované reklamou žalobcu . Následne bezplatnosť prenájmu náhradného
vozidla zabezpečuje žalobca poškodeným prostredníctvom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky,
ktorú poškodený pravdepodobne zväčša podpisujú bezprostredne po ukončení prenájmu náhradného
vozidla. Poškodený pravdepodobne ani nemajú žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah dokumentov,

ktoré sú im po ukončení nájmu dané na podpis. Hranice zmluvnej voľnosti sa končia tam, kde
cieľom a účelom uzatvorených právnych úkonov je obchádzanie kogentných zákonných ustanovení
a z jednotlivých okolností tohto prípadu tak máme za spoľahlivo preukázané, že zmluvu o postúpení
pohľadávky možno považovať za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu obchádzania zákona
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či mu postúpenie oznámil postupník alebo postupca.
Žalovaný rozporoval dĺžku opravy poškodeného vozidla, bolo preto jednoznačne vecou žalobcu (a nie
žalovaného), aby riadne zdokladoval, prečo oprava poškodeného vozidla mala trvať ním deklarovaných
23 dní, namiesto 18 dní uznaných žalovaným. Žalobca do konania nedoložil žiaden relevantný dôkaz,
ktorým by bol býval preukázal, že oprava poškodeného vozidla mala nevyhnutne trvať nad rámec

žalovaným uznaných 18 dní. Faktúru za opravu a zákazkový list nemožno považovať za dôkazné
prostriedky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom preukazovali priebeh opravy poškodeného vozidla a už
vôbec nie žalobcom tvrdené skutočnosti, že oprava poškodeného vozidla bola nevyhnutná v rozsahu
nad žalovaným uznaných 18 dní. Ústavný súd SR v bode 23. rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 602/2022-34
uviedol, že časové obdobie doby prenájmu náhradného vozidla je nevyhnutné, závisí od okolností

jednotlivéhoprípadu.Vdanomprípadežalobcaneuniesoldôkaznébremenoakvalifikovanýmspôsobom
nepreukázal, prečo mala byť oprava poškodeného vozidla dôvodná v rozsahu nad žalovaným uznaných
18 dní.

8. Žalobca sa podaním zo dňa 02.10.2024 opätovne vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Uviedol, že

žalovaný absolútne nerozlišuje medzi pojmami „bez finančnej účasti“ a „bezodplatne“. Sám žalovaný
vo svojom vyjadrení potvrdil, že vystavením faktúry vznikla poškodenému poplatková povinnosť a
preto sa nejedná o bezodplatný nájom náhradného vozidla. To ako si následne žalobca a poškodený
upravili zmluvne svoje vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z nájmu náhradného vozidla je na
slobodnej vôli poškodeného a žalobcu. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla

povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového
vozidla, uvedené potvrdil vo vyjadrení aj sám žalovaný. Uvedený záväzok postupca priamo nesplnil,
ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku
dlhu. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku,
ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore. Vzhľadom na existujúcu a

riadne preukázanú pohľadávku poškodeného na náhradu škody, ktorá mala byť uspokojená poistným
plnením, nič nebránilo tomu, aby táto pohľadávka voči poisťovateľovi bola postúpená na tretiu osobu,
ktorou je žalobca. Je bez právneho významu, že žalobca bol súčasne v inom právnom vzťahu s
poškodeným z titulu prenájmu motorového vozidla. Nárok žalobcu voči poškodenému na úhradu
nákladov spojených s užívaním motorového vozidla vychádza z odlišného záväzkového vzťahu a netýka

sa vzťahu poisťovateľa, poisteného a poškodeného vyplývajúceho zo zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaný
poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/30/2022, pričom časti rozhodnutia súdu účelovo
vytrháva z kontextu. Predmetné rozhodnutie sa zaoberalo odporovateľnosťou právneho úkonu. Právna
otázka spočívala v tom, či za ekvivalentné plnenie na účely posúdenia ukracujúceho právneho úkonu
podľa § 60 ZKR možno považovať plnenie, ktorým kupujúci uhradí rozhodujúcu časť kúpnej ceny tak,

že túto časť kúpnej ceny si započíta so svojou pohľadávkou voči predávajúcemu/úpadcovi. NSSR v
rozhodnutí konštatoval, že v prípade dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, takýto právny úkon
nie je urobený bez protiplnenia, ktorým je z pohľadu dlžníka zánik jeho záväzku v zodpovedajúcej
výške, dlžník tým ale pristúpil k selektívnemu uspokojeniu jedného veriteľa, a to na úkor ostatnýchveriteľov, ktorých neuspokojil vôbec. Toto nie je aplikovateľné v prejednávanej veci, nakoľko vychádzalo
z absolútne odlišného skutkového ako aj právneho stavu. Na samotný vznik škody nemožno nazerať
len formalisticky tak, že poškodený neuhradil predmetnú faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu

finančných prostriedkov z majetkovej sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobcu (prenajímateľa).
Máme za to, že neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne
žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa
toto zrealizuje vzájomným zápočtom. Pokiaľ by mal žalovaný za to, že poškodený nemá voči nemu
nárok na náhradu škody, nepristúpil by predsa k úhrade poistného plnenia na účet žalobcu práve na

základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca dôkazmi riadne vydokladoval časové obdobie trvania
opravy, ktoré žalovaný spochybnil, mal to byť preto žalovaný, ktorý mal predložiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, že oprava mala trvať len 18 dní, to však neučinil. Dôkazné bremeno preukázania
žalovaným tvrdenej neúčelnosti nájomného v rozsahu vyplývajúcom z predmetnej fakturácie bolo na
strane žalovaného. Tento toto dôkazné bremeno neuniesol a jeho procesná obrana v uvedenej časti
zostala iba v rovine tvrdenia, bez prepojenia na konkrétne dôkazy vyplývajúce z jeho vlastnej dôkaznej

iniciatívy.

9. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý nepožiadal o odročenie pojednávania.
Súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

11. Faktúrou č. 20231443 zo dňa 31.10.2023, splatná dňa 31.10.2023, obch. spol. A.M.PLUS, s.r.o.
vyfaktúrovala poškodenej A. B. C. cenu opravy poškodeného vozidla zn. Hyundai i20 FL, EČV: B.
XXXXX, vo výške 6.191,81 € s DPH.

12. Zo zmluvy o prenájme vozidla č. 601/202 uzatvorenej dňa 09.10.2023 medzi žalobcom ako
prenajímateľom a poškodenou B. C. ako nájomcom vyplýva, že došlo k prenájmu osobného motorového
vozidla zn. Kia Ceed, EČV: B. XXXXX. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od 09.10.2023 do: počas
opravy s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 35 € s DPH/deň. Nájom bol ukončený dňa

31.10.2023.

13. Faktúrou č. 230656 zo dňa 31.10.2023 žalobca vyfakturoval poškodenej cenu za prenájom
náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 601, a to vozidla zn. Kia Ceed, EČV: B. XXXXX, od
09.10.2023 do 31.10.2023, t. j. za 23 dní, v celkovej výške 804,82 € s DPH.

14. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 31.10.2023 medzi žalobcom ako postupníkom
a poškodenou ako postupcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou zo dňa 08.10.2023 na vozidle zn. Hyundai i20, EČV: B. XXXXX. Postúpenie

pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 804,82 €. Zmluvné strany
sa dohodli, že došlo k započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, podpisom zmluvy. Žalobca si bude
pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

15. Oznámením o postúpení pohľadávky poškodená ako postupca oznámila žalovanému, že dňa
31.10.2023 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie
z poistnej udalosti zo dňa 08.10.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla vo výške 804,82 € spolu s jej príslušenstvom na žalobcu.

16. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 08.11.2023
bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. Poistné plnenie je v celkovej výške 629,82 €. Bola priznaná
doba zapožičania 18 dní. Boli odpočítané neprimerané náklady vo výške 175 €.

17. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla zotrvala na podanej žalobe a písomných

vyjadreniach. Poškodený mal vozidlo v nájme len počas obdobia, kedy nedisponoval svojim vozidlom,
a to odo dňa 09.10.2023, kedy odovzdal svoje vozidlo do servisu, do dňa 31.10.2023, pričom v tento
deň sa jeho vozidlo ešte nachádzalo v servise. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a
dĺžku nájmu náhradného vozidla, pričom namietal najmä dĺžku opravy poškodeného vozidla. Nijakýmspôsobom nepreukázal, že by dĺžka opravy bola neprimeraná tak, ako tvrdil. Súčasne poukázala na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, v zmysle ktorého v prípade
čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď

došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.

18. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je

to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o PZP“) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa 4 ods. 2 písm. b) Zákona Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za

neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za
doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako
nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení

prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy poisťovateľovi,
ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)

Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP Náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti
poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať;21) ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú
motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý

poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.
Podľa § 580 OZ Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav

smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 581 ods. 2 OZ Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno
domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Podľa § 581 ods. 3 OZ Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v

odsekoch 1 a 2.
Podľa § 663 OZ Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

19. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

v časti uvedenej vo výroku I. žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami
neboli sporné skutočnosti týkajúce sa vzniku poistnej udalosti ani výšky denného nájomného. Žalovaný
čiastočne plnil priamo žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného. Žalovaný v rámci procesnej
obrany namietal dĺžku prenájmu náhradného vozidla a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poškodený
mal náhradné vozidlo prenajaté od 09.10.2023 do 31.10.2023 (23 dní). Žalobca poškodenému
vyfakturoval prenájom náhradného vozidla vo výške 804,82 € s DPH. Oznámením o poistnom plnení

zo dňa 08.11.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 08.11.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti
a priznal poistné plnenie vo výške 629,82 €. Poistné plnenie vo zvyšnej časti nebolo priznané pre
neprimerané náklady na náhradné vozidlo (5 dní) vo výške 175 €, čo predstavuje žalobou uplatnený
nárok. Poškodené vozidlo bolo za účelom opravy v autoservise od 09.10. do 31.10.2023 čo nebolo
medzi stranami sporné.

20. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej udalosti, ktorá
je spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky a výška
odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na

započítaní vzájomných nárokov (čo je jeden zo spôsobov zániku záväzkov), t.j. nároku na zaplatenie
faktúry za prenájom vozidla a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a to okamihom
podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného došlo k úhrade faktúry a žalobca
ako jeho právny nástupca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku z titulu náhrady škody.
Uvedený právny názor je v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú poukazoval aj žalobca. Rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/33/2022, na ktoré poukazoval žalovaný sa na v tomto konaní
zistený skutkový stav nevzťahuje. V predmetnej veci Najvyšší súd SR riešil právnu otázku spočívajúcu
v posúdení, či za ekvivalentné plnenie na účely posúdenia ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. možno považovať plnenie, ktorým kupujúci uhradí
rozhodujúcu časť kúpnej ceny tak, že túto časť kúpnej ceny si započíta so svojou pohľadávkou voči

predávajúcemu/úpadcovi. V rozhodnutí súd uviedol, že aj keď je možné konštatovať, že v prípade
dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, takýto právny úkon nie je urobený bez protiplnenia,
ktorým je z pohľadu dlžníka zánik jeho záväzku v zodpovedajúcej výške, dlžník tým ale pristúpil k
selektívnemu uspokojeniu jedného veriteľa, a to na úkor ostatných veriteľov, ktorých neuspokojil vôbec.
Uvedení veritelia tak zostali odkázaní na neisté budúce uspokojenie v konkurze. Kúpna cena získaná z

predaja nehnuteľností pritom mohla byť použitá na pomerné uspokojenie ostatných veriteľov. Dohodou
o započítaní vzájomných pohľadávok tak prišlo k ukráteniu ostatných veriteľov. Nie je pritom podstatné,
či išlo o štandardný právny úkon a že žalovanému bolo poskytnuté len to, čo mu dlžník dlžil zo zmluvy
o pôžičke. Povinnosťou dlžníka bolo pristupovať ku všetkým svojim veriteľom rovnako a všetky svoje
záväzky plniť v súlade so zásadou pomerného uspokojovania. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné

stotožniťsastvrdenímžalovanéhooprekonaníustálenejjudikatúryvtomtosmere.Nemožnoopomenúť,
že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu akceptoval aj žalovaný, keďže čiastočné poistné plnenie poukázal
priamo žalobcovi. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len oprávnená osoba. Poškodený mal nárok na

náhradu škody voči žalovanému a súčasne v rovnakom rozsahu mal aj záväzok voči žalobcovi titulom
nájomného. Poškodený svoj záväzok voči žalobcovi vyrovnal tým, že od žalobcu neinkasoval odmenu
za postúpenie pohľadávky, nakoľko tento jeho nárok bol započítaný proti pohľadávke žalobcu na úhradu
nájomného. Opakovane súd uvádza, že súdna prax dospela k záveru, že, ak došlo k prevodu práva
medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje to

rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody. Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný,
nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku
škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje
zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu právenároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie
samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený.

21. Skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla,
ktoré prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len
v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci
zodpovedajúcej poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady
na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku

svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú
škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škoda
predstavuje požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak
prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Je pravdou, tak ako uvádzal žalovaný, že
zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu len v rozsahu, v akom boli náklady nevyhnutne
a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného

súd považuje za nedôvodné. Za obdobie, keď bolo auto v oprave je nárok na náhradu škody
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Do stavu, do ktorého sa poškodený dostal, a v ktorom
bol obmedzený, bol zavinený klientom žalovaného. Bolo by neprimerané poškodeného zaťažovať,
keďže už stav poškodenia je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom, a požadovať od neho, aby
vyhľadával požičovňu podľa požiadaviek žalovaného. Výška priznanej škody predstavuje výdavky, ktoré

by poškodenému nevznikli, ak by mohol používať vlastné motorové vozidlo. Pri určovaní výšky škody
sa vždy vychádza z konkrétnej, skutočnej škody. Nie z hypotetických výpočtov žalovaného, koľko by
mala trvať oprava toho-ktorého vozidla. Vznikom poistnej udalosti sa poškodený náhle ocitol v stave
ním nezavineného diskomfortu.

22. Súd sa s názorom žalovaného o neprimeranej dĺžke opravy nestotožňuje. Pri posudzovaní účelnosti
a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať
predovšetkýmokolnosťskutočnéhoobmedzeniapoškodenéhovmožnostiužívaťsvojemotorovévozidlo
v dôsledku dopravnej nehody. Poškodený nemal možnosť ovplyvniť dĺžku trvania opravy. V dobrej
viere odovzdal vozidlo do autoservisu. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla je totožná s dobou, počas

ktorej bolo poškodené vozidlo v autoservise. Bolo nesporné, že vozidlo bola v autoservise za účelom
opravy od 09.10.2023 do 31.10.2023, kedy bola oprava ukončená. Podľa názoru súdu nemožno od
poškodeného spravodlivo žiadať, aby každodenne dopytoval servis s požiadavkou prevzatia si vozidla.
Doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného. Náhrada za zaplatené nájomné za
náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený

v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou, lebo súd priznal náhradu za zaplatené
nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, pokiaľ bolo toto vozidlo v servise v priamej príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou. Obmedzenie poškodeného pominulo až reálnym odovzdaním opraveného
vozidla, teda momentom, kedy poškodený mohol vozidlom disponovať. Poškodený nevedel a ani
nemohol ovplyvniť dobu, po ktorú bolo vozidlo v autoservise. Neprispel k navyšovaniu nákladov za

prenájom náhradného vozidla. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že poškodený má nárok na prenájom náhradného
vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky
motorového vozidla a primeraným časovým úsekom nevyhnutným na objednanie a dodanie potrebných
náhradných dielov, s uvedeným sa súd nestotožnil. Žalovaný má objektívnu zodpovednosť pri refundácii
nákladov hradených z povinného zmluvného poistenia. Inštitút povinného zmluvného poistenia má

slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k odstráneniu nepriaznivých
následkov spôsobených škodovou udalosťou. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
602/2022 zo dňa 16.02.2023 vyplýva, že nevyhnutnosť využívania náhradného vozidla pominie až
momentom, kedy má poškodený reálne k dispozícii prevádzkyschopné opravené vozidlo, t.j., kedy je
vozidlo skutočne odovzdané. Tento moment nastal dňom 31.10.2023 bez toho, aby ho poškodený

mohol akýmkoľvek spôsobom skrátiť alebo predĺžiť. Uvedený deň skončil aj prenájom náhradného
vozidla. Do doby nájmu treba započítať aj dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s
poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o
tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Či bolo v možnostiach autoservisu
a pri zachovaní technologických postupov ukončiť opravu poškodeného vozidla skôr, nie je pre toto

konanie rozhodujúce, nakoľko uvedené nemožno pričítať na ťarchu poškodeného, ktorý nemohol
dĺžku opravy ovplyvniť. Žalovaný na jednej strane poukazuje na zásadu spravodlivého usporiadania
občianskoprávnych vzťahov, na strane druhej „spravodlivo“ požaduje, aby poškodený znášal niečo, čo
nezavinil a za čo zodpovedá klient žalovaného. Aj keby disponoval odbornými znalosťami potrebnýmina opravu vozidla, je nemysliteľné, aby dohliadal na opravu, resp. jej dĺžku v zmluvnom autoservise.
Navyše žalovaný si bol vedomý dĺžky trvania opravy, keďže faktúru za opravu vozidla mal k dispozícii.
Táto mu bola ľahostajná až do doby, keď si poškodený, resp. jeho právny nástupca uplatnil náhradu

škody spočívajúcu aj v prenájme náhradného vozidla. A v tomto konaní sa uvedené snaží bezdôvodne
pričítať na ťarchu poškodeného. Ak mal námietky proti spôsobe vykonania opravy, mal to riešiť priamo
s autoservisom, a nie na úkor poškodeného.

23. Tvrdenia žalovaného ohľadne nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným bez finančnej

účasti súd považuje za bezpredmetné vo vzťahu k meritu veci. Žalobca poškodenému riadne vystavil
faktúru za prenájom vozidla. Táto „služba“ mu nebola poskytnutá bezplatne, ale bez jeho finančnej
účasti. Žalobca sa stal právnym nástupcom poškodeného a prevzal na seba riziko žaloby so žalovaným,
následne aj súdne konanie a trovy s tým spojené, ktoré by inak musel znášať poškodený, ak by sa
chcel domôcť náhrady škody spočívajúcej v prenájme vozidla. Jedná sa o vzťah medzi poškodeným
a žalobcom. Reklamný ťah za účelom prilákania zákazníka. Žalobca týmto spôsobom len odbremenil

poškodeného od vymáhania tohto nároku.
24. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy,
a to vo výške 9 % ročne, ktorých výška je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021. Ust.
§ 11 ods. 8 Zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Obč. zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa

povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil
povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 Zákona o PZP. Z oznámenia žalovaného o poskytnutí poistného plnenia
vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 08.11.2023. Žalovaný bol povinný plniť do
15 dní, t.j. do 23.11.2023 a do omeškania sa dostal dňom 24.11.2023. Preto súd v tejto časti žalobu
čiastočne zamietol. Súdu neboli preukázané okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od vysloveného

právneho názoru Ústavného súdu SR. Výška úrokov z omeškania je v súlade s citovanými právnymi
predpismi a zverejnenými úrokovými sadzbami v rozhodnom čase.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca bol neúspešný len v nepatrnej
časti príslušenstva (jeden deň omeškania). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov.